Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 10. marca 2009 - Štrasburg

18. Deti prisťahovalcov (rozprava)

  Predsedajúca. - Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o deťoch migrantov, ktorú Komisii položil Jan Andersson za Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (O-0023/2009 – B6-0014/2009).

  Rovana Plumb, zastupujúca autora. – (RO) V prvom rade by som rada poďakovala svojim kolegom vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci a sekretariátu PES pri Európskej komisii za podporu témy detí prisťahovalcov, o ktorej hovoríme na dnešnom plenárnom zasadnutí, pretože keď hovoríme o deťoch, hovoríme o našej budúcnosti, o budúcnosti Európskej únie.

Pohyb pracovných síl neustále narastá nielen na svetovej úrovni, ale aj na úrovni EÚ. Migrácia ponúka obrovský potenciál pre rast, ale predstavuje tiež vážne problémy pre rozvinuté aj menej rozvinuté členské štáty Európskej únie. Môžeme hovoriť o pozitívnom vplyve migrácie na úroveň hospodárstva v pôvodných krajinách migrujúcich pracovníkov, pretože môže znížiť chudobu a zvýšiť investície do ľudských zdrojov. Na druhej strane, situácia detí prisťahovalcov, ktoré ostávajú v krajine pôvodu odkázané samé na seba po tom, ako rodičia emigrujú za prácou do inej krajiny, je problémom, ktorý v posledných dvoch rokoch spôsobuje obavy v niektorých členských štátoch.

Napriek tomu, že existujú komplexné politiky na zlepšenie životných podmienok a vzdelania detí prisťahovalcov, ktoré odišli do zahraničia spolu s rodičmi, menej pozornosti sa venuje deťom, ktoré ostali doma. Migrácia rodičov za prácou do zahraničia je spoločenským fenoménom, ktorý má komplexný dosah na dynamiku a funkčnosť rodiny a tiež celej spoločnosti. Deti, ktorých rodičia odišli za prácou do zahraničia, sú zraniteľnou skupinou a sú ohrozené.

Zložitosť tohto problému, jeho príčin a následkov, dynamiky a spôsobu, akým sa v tejto oblasti efektívne implementujú zákonné ustanovenia a zložitosť odbornej praxe, predstavujú problémy nielen pre riadiace orgány, ale aj pre občiansku spoločnosť. V tejto súvislosti občianska spoločnosť a masmédiá v Rumunsku predložili štúdie, v ktorých sa uvádza, že v Rumunsku je viac ako 350 000 detí, ktorých rodičia pracujú v zahraničí, vrátane 126 000 detí, ktorých obaja rodičia emigrovali.

Negatívny vplyv odchodu rodičov pociťujú deti predovšetkým na psychologickej úrovni. Priamymi dôsledkami neprítomnosti rodičov môžu byť pocity depresie a nedostatok záujmu o školské a mimoškolské aktivity. Jedným z priamych dôsledkov migrácie rodičov je skutočnosť, že dieťa je zbavené rodičovskej lásky a potrebného dohľadu nad normálnym vývojom.

V prípadoch, kedy rodičia emigrujú a deti ostanú doma v starostlivosti ľudí, ktorí im nedokážu poskytnúť emocionálnu podporu a podporu v oblasti vzdelávania, môžu mať oba tieto dôsledky negatívny vplyv na zdravie a psychologický rozvoj detí a za následok netypické správanie, správanie neprimerané veku dieťaťa alebo vystavenie týchto detí vykorisťovaniu a zneužívaniu.

Ako matka a európska sociálna demokratka naliehavo žiadam rešpektovanie práv každého dieťaťa, ich právo na rovnaké príležitosti a úlohu v štáte, a tiež investície potrebné na formovanie budúcich generácií. Identifikácia najzraniteľnejších, sociálne vylúčených alebo zanedbávaných detí musí byť kľúčovým zameraním každého výskumného úsilia, pretože iba tak sa zaručia dostatočné páky, aby sa mohlo podporiť úsilie orgánov s cieľom zaručiť práva každého dieťaťa.

Pán komisár Špidla, rada by som vám úprimne poďakovala za váš príspevok, keď ste na európskej konferencii, ktorú som organizovala v Bukurešti minulý november, odvysielali video o problematike detí zanechaných doma.

Berúc do úvahy zložitosť tejto otázky, predovšetkým v súčasnej hospodárskej a sociálnej kríze, ktorá v prvom rade postihuje zraniteľné skupiny, kam patria aj deti, by som sa vás za Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci rada spýtala, či je Komisia za vykonanie hodnotiacej štúdie situácie, a či Komisia považuje tému detí migrujúcich pracovníkov za výlučný problém vlády krajiny pôvodu alebo vlád hosťovských krajín, ktoré profitujú z prítomnosti migrantov na pracovnom trhu.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, znepokojivé dôkazy vypovedajú o tom, že sa v množstve členských štátov objavuje relatívne nový trend. Rodičia odchádzajú zo svojej domácej krajiny za prácou do iného členského štátu, ide o takzvaných „mobilných pracovníkov“, a zanechávajú svoje deti doma v starostlivosti príbuzných. Takéto opatrenia majú byť iba dočasné, zdá sa však, že sa často stávajú trvalejšími. To, či sú opatrenia týkajúce sa doma zanechaných detí formálneho alebo neformálneho rázu, závisí od dĺžky obdobia, počas ktorého rodičia zamýšľajú pracovať v zahraničí. Po nejakej dobe však niektoré z týchto detí často končia v ústavnej starostlivosti, pretože príbuzní už situáciu z ekonomických alebo vzťahových, alebo iných praktických dôvodov nezvládajú.

V členských štátoch s vysokou mierou emigrácie nie je tento jav zjavne ničím výnimočným. Začína byť dokumentovaný a získal už aj pozornosť médií. Komisia zadala vykonanie množstva štúdií, ktoré pomôžu zhromaždiť dôkazy a nájsť riešenia, i keď tieto riešenia môžu byť uskutočnené len na vnútroštátnej úrovni. V súčasnej dobe ešte neexistuje dostatok pevných údajov, aby sme poznali charakter, štruktúru a hlavné typy tohto fenoménu, i keď, ako som už povedal, dôkazy sú už dostatočne znepokojivé. V rámci otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti je boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí prioritou. Členské štáty musia posilniť preventívne opatrenia a zamerať sa na najzraniteľnejšie rodiny. Konkrétne to znamená podporu projektov na posilnenie rodiny a rodičovskej pomoci pri rodinách v ťažkej situácii, aby sa čelilo nebezpečenstvu, že deti budú predčasne oddelené od svojich rodičov.

Ďalším aspektom, ktorý je potrebné riešiť, je skutočnosť, že sa tento jav často vníma ako negatívny dôsledok mobility pracovníkov. Komisia sa v spolupráci so sieťou EURES zameriava na to, ako účinne pomôcť tým, ktorých sa týka tento konkrétny problém detí zanechaných doma rodičmi, ktorí sú mobilnými pracovníkmi, a poskytne uchádzačom o zamestnanie a ich rodinám informácie o životných a pracovných podmienkach v krajinách EÚ. Takýto prístup by mohol prispieť k zmierneniu negatívnych dôsledkov tohto javu, ktorý je dnes oprávnene predmetom našej rozpravy.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou, v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážená pani predsedajúca, moja politická skupina sa aktívne zúčastnila na príprave tohto návrhu a vylepšila text tak, aby už nezakrýval pokrytectvo, ktoré existuje v súvislosti s vykorisťovaním pracovníkov z tretích krajín.

Vieme, že rodičia detí z členských štátov, ktorí pracujú v inej krajine, dostávajú prídavky na dieťa. Vieme, že v krajinách s bilaterálnymi vzťahmi existuje rodinné prepojenie. Prečo sa potom objavil tento fenomén, ktorý, ako povedal pán komisár, sa nedá merať? Máme filmy, máme dokumentárne programy vysielané v televízii na celom svete vrátane Rumunska, Ukrajiny a iných krajín. Jeden z filmov bol premietnutý aj tu v Parlamente a vieme, aká je situácia.

Preto je od nás pokrytecké tvrdiť, že nemáme dôkazy. Je od nás pokrytecké tvrdiť, že neexistuje rodina a to je dôvodom opustených detí. Rodina existuje, ale neexistujú náležité bilaterálne vzťahy a dohody, aby rodičia nemuseli opúšťať svoje deti, a ani Európska únia neposkytuje týmto krajinám pomoc pri budovaní infraštruktúry, ktorá by zaručila deťom nachádzajúcim sa v takejto situácii rehabilitáciu, aby si túto traumu so sebou neniesli po celý život.

Myslím si, našou záležitosťou je aj zvyšovanie povedomia u rodičov, ktorí prichádzajú do našich krajín za prácou. Ak bolí jedna časť tela, človeka bolí celé telo. Ak niektorí z našich spoluobčanov v susedných krajinách trpia, predovšetkým ak trpia deti, neskôr sa staneme svedkami toho, že k nám budú prichádzať s ohrozujúcejšími metódami a potom ich budeme zatvárať do väzení.

  Inger Segelström, v mene skupiny PSE. – (SV) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Špidla, rada by som v úvode poďakovala pánu komisárovi za jeho reakciu a výboru za jeho iniciatívu. Je najvyšší čas na prerokovanie tejto otázky v Parlamente. Na základe Lisabonskej zmluvy sa otázky týkajúce detí stanú cieľmi EÚ a nadobudnú právny základ. Pred rokom, keď sme očakávali Lisabonskú zmluvu, Parlament tiež prijal stratégiu týkajúcu sa detí.

Je pohoršujúce, že rodičia opúšťajú svoje deti, a nechávajú ich samotné. Samozrejme, je možné, že matka a otec sú nútení odísť za prácou alebo si nájsť útočisko, ale my, poslanci Európskeho parlamentu, musíme prijať zodpovednosť pri prijímaní pravidiel, napríklad v tom zmysle, že azyl neudelíme len uchádzačovi, ale aj jeho rodine, keďže väčšinou odchádza muž a žena ostáva doma s deťmi. Alebo keď zamestnávatelia pri dovážaní pracovnej sily nezisťujú alebo sa nezaujímajú o to, či doma nezostávajú deti, alebo túto skutočnosť ignorujú. Preto plne podporujem požiadavky, ktoré kladie Socialistická skupina v Európskom parlamente v súvislosti s touto otázkou. Hodnotenie dosahu je naliehavou a potrebnou požiadavkou. Komisia musí urýchlene konať na základe štúdií, ktoré nariadil pán komisár.

Je potrebné poskytovať lepšie informácie o právach detí a školskom vzdelaní. Musíme tiež poskytovať informácie a zaručiť pomoc deťom, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v takejto situácii. Musíme do tohto procesu zapojiť zainteresované strany a mimovládne organizácie a musíme prísť s návrhmi. Tiež som presvedčená, že do práce na štúdii, ktorú opísal pán komisár, by mala byť zaradená aj relatívne nová skupina osamelých detských utečencov. Deti by mali vyrastať v láskyplnom a starostlivom prostredí a nemali by byť komoditou kontrolovanou trhom. Ako politici máme určitú povinnosť a musíme ju prijať, takže nám umožnite uplatniť detské hľadisko a poskytnite nám hodnotenia dosahu na deti súvisiace s týmto obrovským problémom. V opačnom prípade sa budeme hanbiť pozrieť do očí ďalšej generácii.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, rada by som pánu komisárovi poďakovala za jeho ochotu pustiť sa do vypracovania štúdií a rozšíriť informácie siete EURES, aby sa jednotlivcom mohlo poskytovať viac informácií o rodinných právach a právach na zlúčenie rodiny. Kolegovia vzniesli otázky, prečo ľudia cítia potrebu sťahovať sa za prácou. Potreba zlepšiť pokrok v boji proti chudobe v rámci Európskej únie je celkom určite mimoriadne dôležitou otázkou. Tešíme sa na rýchly postup v tomto smere vrátane riešenia otázky minimálneho príjmu, aby ľudia mohli žiť dôstojne.

Musíme mať na pamäti aj skutočnosť, že veľa rodičov, ktorí sa sťahujú za prácou, to robí preto, lebo sú presvedčení, že to je v najlepšom záujme ich detí, a že im tak poskytnú viac možností. Samozrejme, často obetujú vlastné kariéry, vlastný zvolený smer, aby to skúsili a uskutočnili. Zároveň s riešením problémov detí sa musíme vyvarovať aj obviňovania rodičov, ktorí sa sťahujú za prácou.

  Alessandro Battilocchio (PSE) . – Vážená pani predsedajúca, Európska komisia by sa mala zamerať na tento problém. Ako UNICEF a iné organizácie už niekoľkokrát zdôraznili, tento problém ovplyvňuje veľké množstvo detí na svete a v Európe.

Situácia, kedy sociálne a hospodárske riziká zhoršuje neprítomnosť rodičov, ktorí sa nedokážu postarať o potreby svojich detí súvisiace s ochranou, starostlivosťou a vzdelávaním, môže viesť k zvyšovaniu zraniteľnosti. Primárnu zodpovednosť za rozvoj detí majú rodičia, a rodičia pri plnení svojich zodpovedností majú právo prijímať potrebnú podporu zo strany spoločnosti a miestnych orgánov, ktorých úsilie plniť povinnosti nanešťastie často zlyháva. Preto očakávame, že Komisia v tejto dôležitej oblasti prijme konkrétne kroky.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE) . – (RO) Podľa štúdie, ktorú vypracovali UNICEF a združenie „Sociálne alternatívy v Rumunsku“, malo v roku 2008 takmer 350 000 detí aspoň jedného rodiča, pracujúceho v zahraničí a takmer 126 000 detí oboch rodičov. Tieto zistenia sú znepokojivé. Som presvedčený, že situácia sa môže zlepšiť len prijatím týchto opatrení:

1. Národné vlády krajín pôvodu migrantov a vlády krajín, ktoré prijímajú pracovnú silu, by mali spolu s Európskou komisiou vytvoriť spoločný program, ktorý poskytne migrujúcim pracovníkom možnosť prístupu ku konkrétnym službám v oblasti starostlivosti, školského a vzdelávacieho systému a tiež jazykových kurzov. Tieto služby by mali byť dostupné v každom pracovnom segmente.

2. Európska komisia a vlády štátov, v ktorých sú migranti zamestnaní, by mali navrhnúť stratégiu poskytovania určitých služieb pracovným orgánom, aby ich tieto mohli v rámci balíka konkrétnych služieb ponúkať svojim zamestnancom a aby migrujúci pracovníci mali možnosť vziať so sebou svoje deti do krajiny, v ktorej pracujú.

Mám pocit, že tieto opatrenia by mohli viesť k harmonickému rozvoju a rastu detí, keďže deti predstavujú budúcnosť Európy.

  Gabriela Creţu (PSE). – (RO) Rada by som poukázala na jednu skutočnosť. Príliv pracovnej sily, o ktorom hovoríme, prichádza z menej rozvinutých do rozvinutejších krajín EÚ.

Možnosť prístupu na trhy práce v rozvinutých krajinách sa zvyčajne považuje za značnú výhodu a veľké sumy, ktoré sa vracajú do krajín pôvodu, bývajú vždy argumentom v diskusiách. Fakty, ktoré sa tu uviedli, však svedčia o inej skutočnosti: okrem výhod vyplývajúcich z nižších nákladov práce rozvinuté krajiny predstavujú ďalšie náklady s tým spojené. Tieto náklady sú pomerne vysoké a musia ich hradiť spoločenstvá a štáty, z ktorých pracovníci prichádzajú.

V tejto súvislosti sa kohézna politika a politika solidarity medzi členskými štátmi nesmú chápať ako prejav altruizmu zo strany bohatých v prospech chudobných. Tieto politiky sú absolútnou nevyhnutnosťou, aktom spravodlivosti, ktorý zaručí, že Európska únia zostane verná svojim hodnotám a bude k nim viesť aj svojich občanov.

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave by som rád využil príležitosť zdôrazniť ďalší aspekt v súvislosti s problematikou, ktorú sme spomínali. Nedávno som bol za skupinu PPE-DE tieňovým spravodajcom správy o vzdelávaní detí migrantov. Táto správa vychádzala z oznámenia Komisie „Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ“.

Tento dokument je výborne spracovaný a veľmi dobre sumarizuje problémy súvisiace s migráciou a vzdelávaním. Nespomína však jeden aspekt: situáciu tisícok európskych detí, ktoré rodičia opúšťajú, keď odchádzajú za prácou do inej európskej krajiny. Tieto deti sa všeobecne označujú ako „migračné siroty“ a v mojej krajine ich počet dosahuje takmer 350 000.

Komisii som už predložil písomnú otázku týkajúcu sa tejto problematiky, ale chcel by som využiť túto príležitosť a položiť otázku znovu. Takže, pán komisár, mohli by ste nám, prosím, povedať, či si Komisia myslí, že ide o záležitosť národných vlád alebo potrebujeme v tejto oblasti prijať kroky na európskej úrovni? Ak áno, aké kroky Komisia prijala alebo prijme s cieľom pomôcť týmto deťom v školskom veku?

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) V Rumunsku máme príslovie. Vraví sa: ten človek je slušne vychovaný, čo prežil „prvých sedem rokov života doma“. Malé deti musia byť spolu so svojimi rodinami, mať priamy dohľad a rodičovskú starostlivosť. Rodičov, ktorí sa rozhodnú dočasne odísť za prácou do zahraničia, musíme podporiť v ich úsilí vrátiť sa čo najskôr k rodinám.

V mnohých členských štátoch školy ponúkajú možnosť učiť sa jazyk krajiny pobytu. V niektorých členských štátoch umožnili rodinám, ktoré tu žili nelegálne, v prípade, že zapísali deti do školy, zlegalizovať svoj pobyt, a dokonca im pridelili sociálne byty.

Deti sú to najvzácnejšie, čo v spoločnosti máme, a je našou povinnosťou vytvoriť im podmienky, ktoré zabezpečia ich harmonický vývoj. Formálne vzdelávanie, láska, začlenenie detí do spoločnosti – to sú základné podmienky umožňujúce sociálnej Európe ponúknuť všetkým svojim občanom rovnaké šance.

Chcela by som zablahoželať pani Plumbovej k jej iniciatíve. Ide o aktuálnu tému, ktorá je pre budúcnosť mimoriadne dôležitá. Blahoželám.

  Anna Záborská (PPE-DE). – (SK) Pri migrácii pracovnej sily sú deti často obeťami zlepšenia ekonomickej situácie rodín. Bývalá Československá republika zažila veľkú vlnu migrácie hlavne do Spojených štátov v období medzi dvoma svetovými vojnami. Boli to však migranti, ktorí doma žili v extrémne chudobných podmienkach. Aj keď deti zostali prechodne v starostlivosti jedného rodiča, časový úsek bol obyčajne obmedzený.

V dnešnej konzumnej spoločnosti a pri ohrozených rodinných vzťahoch sú prípady podstatne tragickejšie. Často to nie je extrémna chudoba, ktorá motivuje rodičov k práci v zahraničí. Často sa jeden alebo obaja rodičia nikdy nevrátia a osud ich detí je im ľahostajný. Starostlivosť u blízkych príbuzných je tým lepším riešením.

Na tento aspekt by sme mali pamätať v politike regionálneho rozvoja a snažiť sa eliminovať regionálne rozdiely hlavne v nových členských štátoch.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Dámy a páni, myslím si, že rozprava jasne ukázala, že ide o významnú tému, ktorej sa musíme venovať bez ohľadu na to, že v danej chvíli ešte nie sú dostupné dostatočne podrobné informácie, aby sme mohli prijať konečné stanovisko. Napokon, skutočnosti, ktoré sú známe, sú dostatočne silné na to, aby bolo zrejmé, že sa musíme otázkou zaoberať a byť aktívni. Konštatoval som, že Komisia už pripravila niektoré štúdie, jedna z nich bude dokončená ešte koncom tohto roku. Myslím si tiež, že je jasné, že hlavná časť odpovede a hlavná časť reakcie musí prísť zo strany členských štátov, pretože rodinná politika všeobecne je záležitosťou členských štátov. Nepochybne však existujú možnosti pre EÚ ako takú, pretože otázky, ktoré sa týkajú migrujúcich pracovníkov, sa týkajú aj ich sociálneho zabezpečenia, prenosu sociálnych dávok a mnohých ďalších záležitostí. Takže moja odpoveď na vašu otázku znie: je to predovšetkým otázka pre členské štáty, ale EÚ zohráva svoju vlastnú a podľa môjho názoru vôbec nie bezvýznamnú úlohu.

  Predsedajúca. - V súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 12. marca 2009.

(1) Pozri zápisnicu.