Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 11. marca 2009 - Štrasburg

6. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Elisa Ferreira (A6-0063/2009)

  Richard Corbett (PSE). – Vážená pani predsedajúca, vítam skutočnosť, že táto správa zvažuje, čo sa môže urobiť na európskej úrovni s cieľom stimulovať hospodárstva, pričom uznávam, že väčšina nástrojov, ktorými je možné to vykonať, ostáva na úrovni jednotlivých štátov: 99 % verejných výdavkov je štátnych, nie európskych, väčšina nariadení je štátnych, nie európskych. Ale ak sa pozrieme na to, čo môžeme urobiť na európskej úrovni, plán navrhovaný Komisiou s príspevkom vo výške 30 miliárd EUR, vrátane zálohových platieb zo štrukturálnych fondov a nových pôžičiek z Európskej investičnej banky, môže prispieť a skutočne prispeje k prekonaniu tejto krízy.

Musíme sa tiež vyhnúť protekcionizmu v Európe. Prístup niektorých krajín typu „ožobráč suseda“ by oslabil náš spoločný trh a vážne naštrbil šance na vytvorenie pracovných miest a ekonomický rast z dlhodobého hľadiska. Na druhej strane sloboda pohybu pracovníkov a iniciatívy na pomoc pre vývoz podnikov na jednotný trh pomôžu poskytnúť stimul potrebný pre oživenie nášho hospodárstva.

– Správa: Paolo Costa (A6-0102/2009)

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som v prospech spoločného textu o zlepšení bezpečnosti tých, ktorí sa rozhodnú cestovať po mori. Myslím si, že je veľmi dôležité dodať, že by sa malo míňať viac na odbornú kompetentnosť všetkých námorníkov zodpovedných za navigáciu – od kapitána cez hlavného strojníka, loďmajstra, strážneho dôstojníka, kormidelníka až po všetkých námorníkov – pretože životy a bezpečnosť ľudí na mori závisia od nich. Preto žiadam viac profesionality a lepšie platy pre tých, ktorí majú v rukách životy cestujúcich v lodnej námornej doprave.

– Správa: Saïd El Khadraoui (A6-0066/2009)

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) K tejto správe by som chcel povedať, že napriek jej iniciatíve v prospech životného prostredia stále chýba zohľadnenie nepriaznivých a neprimeraných účinkov, ktoré by to malo na regióny a krajiny nachádzajúce sa na hraniciach Európskej únie, ako napríklad Malta. Táto iniciatíva by potenciálne mohla spôsobiť podstatné náhle zvýšenie cien lodnej dopravy, čo sa týka prepravy nákladov cez hranice týchto pohraničných regiónov. Takýto nárast nákladov by zase mohol viesť k vyšším cenám výrobkov, ktoré sa dovážajú a vyvážajú z týchto regiónov alebo krajín. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, zavedenie dodatočných poplatkov pre ťažké nákladné vozidlá predstavuje nárast zdanenia. Nákladná cestná doprava poskytuje službu celému hospodárstvu vrátane občanov. Jej cena ovplyvňuje cenu všetkých výrobkov, ktoré konzumujeme. Zaťaženie cestnej dopravy spolu s daňami, ktoré je už teraz potrebné zaplatiť, a ďalšími nákladmi na spotrebnú daň na pohonné hmoty a nálepky, keď čelíme problému s krízou, ktorého koniec je v nedohľadne, je sociálne nezodpovedné.

Znečistenie ovzdušia, skleníkový efekt a nehody vo veľkej miere závisia od konštrukcie vozidiel a cestnej siete. Za posledných desať rokov sa v tejto oblasti dosiahol výrazný pokrok, ktorého výhody sme pocítili všetci. Nesúhlasím so smernicou v jej súčasnej podobe, pretože si vyžaduje radikálnu zmenu.

– Správa: Michael Cashman (A6-0077/2009)

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel povedať, že podporujem túto správu pána poslanca Cashmana a ďakujem mu za ňu. Veľmi sa zlepšila počas čítania v Parlamente, ak uvážime, aký bol pôvodný návrh Komisie.

Základným predpokladom je, aby proces rozhodovania bol transparentný. Ľudia musia mať možnosť prístupu k dokumentom, pretože toto je jediný spôsob, akým sa buduje dôvera, a majúc toto na pamäti, je veľmi dôležité dospieť do takého stavu, keď ľudia vedia, ako prebieha proces vytvárania legislatívy. Transparentnosť sa musí uplatňovať na všetkých úrovniach správy dokumentov.

Každý, samozrejme, rozumie tomu, že existujú určité oblasti, ako napríklad záležitosti súvisiace so zdravím súkromných osôb a tak ďalej, ktoré musia ostať dôverné, ale v legislatívnom procese by v zásade všetko malo byť transparentné. V tomto ohľade som spokojný s týmto výsledkom a domnievam sa, že poctivé a otvorené rozhodovanie je spôsob, ktorým si budeme môcť opäť získať dôveru ľudí.

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážená pani predsedajúca, nedávna správa Aliancie daňových poplatníkov, mimovládnej organizácie z Veľkej Británie, uvádza, že členstvo v EÚ stojí každého muža, ženu a dieťa vo Veľkej Británii 2 000 GBP ročne.

Musím povedať, že mnohí moji voliči na severovýchode Anglicka si myslia, že za takúto veľkú sumu peňazí dostávajú späť veľmi zlú protihodnotu. Preto zabezpečenie prístupu verejnosti k dokumentom európskych inštitúcií je to najmenej, čo títo voliči môžu očakávať na oplátku za odovzdanie takýchto veľkých súm EÚ každý rok. V očiach mnohých ľudí EÚ ostáva veľmi ťažko pochopiteľnou a nemennou organizáciou. Čokoľvek, čím môžeme zlepšiť prístup a poskytnúť viac informácií verejnosti o niektorých veciach, ktoré by niektorí naši komisári a niektoré naše komisárky aj iní radšej udržali v tajnosti, je veľmi vítané.

Už vidíme udavačov a iných, ktorí boli obvinení a prepustení z práce za odhalenie dôverných informácií. Keby všetky tieto informácie boli v prvom rade dostupné, potom by možno mnoho týchto prehnaných reakcií nebolo potrebných.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za možnosť vysvetliť, ako som hlasoval o tejto veľmi dôležitej správe. Všetci vieme, že keď sa na citlivých politických rokovaniach zúčastnia rôzne strany, niekedy je potrebná mlčanlivosť, aby sa nezmarila dohoda. To však skutočne nie je to, o čom hovoríme v tomto prípade.

Nedávno sa konali rokovania o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu a niektoré otázky, o ktorých sa diskutovalo, znamenali závažné narušenie občianskych slobôd jednotlivca. Boli tam napríklad návrhy prehľadávať ľudom iPody a laptopy pri vstupe do krajín s cieľom skontrolovať, či daný materiál porušuje alebo neporušuje autorské práva. Boli sme schopní diskutovať o týchto otázkach otvoreným a transparentným spôsobom? Nie, pretože tieto dokumenty sa uchovávali v dôvernosti – možno z oprávnených dôvodov, ale z dôvodov, ktorým v skutočnosti nerozumieme. To, čo naozaj potrebujeme, je viac otvorenosti a viac transparentnosti, aby sme sa dostali skutočne na koreň veci.

Úplne súhlasím so svojím kolegom, pánom poslancom Callananom, keď hovorí, že skutočnosť, že informácie neboli transparentné, neveští nič dobré pre EÚ.

– Správa: Jan Andersson (A6-0052/2009)

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Chcel by som sa poďakovať tým priaznivcom, ktorí tak dlho neúnavne počúvali. Vážená pani predsedajúca, som jedným zo 74 poslancov EP, ktorí dnes hlasovali proti správe pána poslanca Anderssona, nie pretože by som bol proti zamestnanosti, ale pretože tieto usmernenia pre Európsku úniu, pre politiku členských štátov EÚ, konkrétne neuvádzajú, že jednou z možností podpory zamestnanosti je umožniť odísť do dôchodku tým pracovníkom, ktorí to chcú a požiadajú o to. Táto politika povinného zvyšovania dôchodkového veku preto iba oberá mladých ľudí o miesta, na ktorých by ochotne nahradili starších pracovníkov, ktorí chcú prenechať svoje miesta mladým.

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážená pani predsedajúca, táto správa vychádza z nesprávneho predpokladu: predpoklad, že EÚ vie všetko najlepšie, pokiaľ ide o politiku zamestnanosti. Mnohí z mojich voličov by s tým absolútne nesúhlasili, skôr by uprednostnili, keby sa EÚ držala čo najďalej od čohokoľvek, čo má niečo do činenia s politikou zamestnanosti. Myslím, že moja krajina by mala odstúpiť od sociálnej kapitoly plánu EÚ.

Je viac než len trochu ironické, že EÚ sa usiluje odovzdať svoje múdrosti o politike zamestnanosti členským štátom, zatiaľ čo je zodpovedná za množstvo byrokracie a nariadení, ktoré obmedzili tak veľa podnikov v mojom regióne a v rámci celej Európy a zapríčinili tak veľa nezamestnanosti, ktorú sa teraz snaží vyriešiť.

Európsky sociálny model je zastaraný, je deštruktívny, bráni tvorbe pracovných miest a koná proti súkromnému podnikaniu. Najlepšie pre EÚ by bolo, keby nestrkala nos do politiky zamestnanosti členských štátov a keby produkovala menej byrokracie a menej nariadení. Toto je najlepšia vec, ktorú by sme mohli urobiť pre vytvorenie nových pracovných miest v hospodárstve.

– Návrh na rozhodnutie o článku 139 rokovacieho poriadku (B6-0094/2009)

  Jim Allister (NI). – Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za tento návrh, pretože odkladá šialenstvo absolútne nepotrebného míňania ešte väčšieho množstva peňazí na prekladateľské služby v tomto Parlamente, čo sa týka írčiny.

Uprednostnil by som, keby sa skončilo celé toto nerozumné míňanie. Toto však ušetrí našim daňovým poplatníkom aspoň niečo z nepotrebne minutých peňazí.

Minimálne využívanie írčiny v tomto Parlamente je očividné, hoci pani poslankyňa de Brúnová nás v rámci svojej agresívnej republikánskej kampane zasypáva informáciami v tomto mŕtvom jazyku, pričom jedinou útechou je, že sotva niekto, kto sleduje dianie v Parlamente online, jej rozumie čo len jediné slovo. Môžem všetkých uistiť, že neprichádzajú o veľa.

Jej kolegyňa zo strany Sinn Féin, pani poslankyňa McDonaldová, sa nezmohla na viac ako trochu jachtavú, zajakavú, lámavú írčinu, ale dokonca aj vtedy míňame peniaze na preklad.

– Správa: Magda Kósáné Kovács (A6-0038/2009)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem pani poslankyni Kovácsovej za obsažnú a prospešnú správu o situácii Rómov.

Ako všetci vieme, rómska populácia stále rastie a natrvalo sa stáva obrovskou a vplyvnou silou v celej Európe. Táto skupina 10 – 12 miliónov obyvateľov patrí medzi tie najchudobnejšie na kontinente, ale má nesmierny potenciál.

Ako Európania a členovia Európskeho parlamentu, ktorý bol založený na princípe rovnosti, musíme na tento problém reagovať čo najrýchlejšie. Nepretržité utláčanie jednej z najväčších európskych menšín je hanebné a zbytočné. S lepšou reguláciou a vyššou úrovňou spolupráce jednotlivé národy budú môcť zabezpečiť prácu pre túto obrovskú masu potenciálnych pracovníkov. V hroziacej hospodárskej kríze Rómovia môžu pomôcť vyriešiť niektoré z najhlbších problémov Európy. Okrem toho predsudky voči týmto ľuďom a ich ponižovanie už trvá príliš dlho. Rovnaké práva a príležitosti musia platiť pre všetkých európskych občanov vrátane Rómov.

Začiatkom tohto mesiaca v Maďarsku boli dvaja Rómovia zastrelení ako zvieratá pri pokuse o útek zo svojho horiaceho domu. Ako je možné, že sa v zjednotenej Európe vyskytujú takéto prípady?

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som proti správe pani poslankyne Kovácsovej, pretože celá táto správa je plná zmýšľania o Rómoch ako o obetiach a pretože podľa môjho názoru by menšinám ako sú Rómovia v skutočnosti oveľa lepšie poslúžila stratégia, ktorá by ich podporila v tom, aby prevzali viac zodpovednosti za svoj osud.

Samozrejme mám ten istý názor o korektnom prístupe k Rómom ako všetci ostatní, ale väčšinu problémov spomenutých v tejto správe je možné pripísať životnému štýlu a spôsobu života, ktorý si títo ľudia sami aktívne vybrali. Môžeme prijať hocikoľko správ a uznesení a minúť hocikoľko peňazí, ale ani trochu to nezlepší danú situáciu.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, v tomto Parlamente som už počul veľa politicky korektných nezmyslov, ktoré zakaždým schválila veľká väčšina, ale táto správa je podľa môjho názoru úplný vrchol. Ak má tento Parlament v úmysle zasiahnuť do sociálnej situácie Rómov a zlepšiť ich prístup na pracovný trh, bolo by príliš veľa žiadať aspoň minimálnu objektivitu?

Pravdou je, že problémy rómskych obyvateľov sú vo veľkej miere jednoducho dôsledkom ich vlastného odmietnutia prispôsobiť sa spoločnosti, v ktorej žijú, v každom prípade pokiaľ ide o vzdelanie a prípravu na povolanie. Už desaťročia nalievame milióny eur do rôznych programov plných idylických, ale v zásade nereálnych nezmyslov nesúcich sa v tóne tejto správy. Bezúspešne. Nie je už čas, aby sme ich prestali vodiť za ručičku a hľadali skutočné príčiny problémov predtým, než prídeme s riešeniami?

– Správa: Herbert Reul (A6-0035/2009)

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, hoci pozmenená a doplnená verzia bola lepšia, stále som mala ťažké srdce, že som podporila túto správu z vlastnej iniciatívy, keďže nebola v súlade s klimaticko-energetickým balíkom prijatým veľkou väčšinou v tomto Parlamente 17. decembra 2008.

Len na pripomenutie, moja vlastná správa EÚ ETS, ktorá bola základným kameňom tohto balíka, bola prijatá 610 hlasmi, 60 poslancov sa zdržalo hlasovania a 29 bolo proti. Netreba pripomínať, že pán poslanec Reul nebol medzi 610 poslancami zo všetkých 699 poslancov, ktorí podporili moju správu.

Mám výhrady k akýmkoľvek zmienkam o vrtoch v Arktíde alebo hľadaní nekonvenčných zdrojov ropy ako ropné piesky. Posledné mesiace ukázali, že dôležitosť energetickej bezpečnosti ešte nikdy nebola taká akútna. Spolupráca, ktorá je nevyhnutná v rámci EÚ, a potreba využiť balíky stimulov, ktoré momentálne zavádzajú takmer všetky členské štáty a Komisia, zdôrazňujú potrebu investovať do obnoviteľných zdrojov s cieľom zvýšiť našu energetickú bezpečnosť, znížiť naše emisie uhlíka a skoncovať s našou závislosťou od fosílnych palív, hoci aj počas dohodnutého časového rozvrhu.

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážená pani predsedajúca, bol som tieňovým spravodajcom správy pána poslanca Sacconiho o emisiách CO2 z osobných automobilov a na základe tejto práce som pochopil, že potrebujeme znížiť našu závislosť na rope.

Potrebujeme znížiť túto závislosť, pretože väčšina dodávateľov ropy je samozrejme vo veľmi nestabilných a nepríjemných častiach sveta. Až príliš dlho náš smäd po rope živil režimy, ktoré sú veľmi nepriateľské voči všetkému, čo zastávame, voči našim vlastným záujmom a našim vlastným hodnotám, najmä vo vzťahu k ľudským právam a dobrej vláde.

V prvom rade, samozrejme, musíme znížiť našu závislosť na dodávkach ruskej ropy. Rusko v minulosti ukázalo, že bez váhania využije svoju kontrolu nad veľkým množstvom našich dodávok energie na dosiahnutie politických a hospodárskych cieľov. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme obmedzili jeho schopnosť urobiť to, a aby sme to boli schopní urobiť, musíme znížiť našu závislosť od ropy.

– Správa: Georg Jarzembowski (A6-0055/2009)

  Neena Gill (PSE). – Vážená pani predsedajúca, zdržala som sa hlasovania o tejto správe, pretože sa domnievam, že jednoducho nezachádza dostatočne ďaleko. V minulosti sme sa v tomto Parlamente zaviazali znížiť emisie. Doprava musí zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy a mala by dostať pomoc pri plnení tejto zodpovednosti, ale táto správa veľmi nepomôže.

To je poľutovaniahodné, pretože obsahuje niektoré dobré návrhy. Poplatky za hluk pre železničnú dopravu berú do úvahy širšie environmentálne účinky dopravy a dobre sa dopĺňajú s návrhmi, ktoré momentálne prechádzajú Výborom pre priemysel, výskum a energetiku o znížení hluku pneumatík automobilov.

Mohlo sa však urobiť oveľa viac v odvetví leteckej dopravy. Je zvláštne, že správa sa zaoberá železničnou, námornou a vnútrozemskou vodnou dopravou, a opomína toto odvetvie, ktoré je jedným z hlavných producentov uhlíkových emisií. Pretože správa je slabá v tejto aj mnohých iných oblastiach, zdržala som sa hlasovania o tejto správe.

– Návrh uznesenia B6-0107/2009 (Lisabonská stratégia)

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, lisabonská stratégia je hodná podpory, ale v tomto ohľade treba povedať, že myšlienka, že Európa sa do roku 2010 môže stať popredným svetovým znalostným hospodárstvom, sa nepodarí zrealizovať. Teraz máme rok 2009, a teda ak chceme niečo dosiahnuť, mali by sme veľmi skoro nájsť správny druh celoeurópskeho záväzku. Potom možno dosiahneme tento cieľ do roku 2020 alebo 2030.

To hlavne znamená, že sa veľmi skoro musí prijať celoeurópsky záväzok, pokiaľ ide o vzdelávanie a výskum. V súčasnosti máme hospodársku recesiu a uprostred tohto úpadku musíme pamätať na to, že ak máme mať primeranú úroveň vhodných ľudských zdrojov – pracovných síl pre naše pracovné trhy – budeme musieť investovať najmä do školení a školení učiteľov. Toto je priorita, ak skutočne chceme dosiahnuť ciele lisabonskej stratégie.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, zdržal som sa hlasovania o uznesení o lisabonskej stratégii, napriek tomu, že celkovo je uznesenie skutočne veľmi nestranným uznesením, ktoré poskytuje presnú diagnózu situácie a obsahuje aj množstvo návrhov, ktoré plne schvaľujem. Hlasovania som sa zdržal, pretože otázka notoricky známych modrých kariet pre hospodárskych prisťahovalcov sa opäť raz spomenula a dostáva sa jej výrazná podpora presne v čase, keď 20 miliónov ľudí v Európskej únii čelí nezamestnanosti, ktorá sa bude v dôsledku hospodárskej krízy ďalej zvyšovať.

Presne v týchto časoch by sme sa nemali uchyľovať k jednoduchším krátkodobým riešeniam, akým je opätovné lákanie húfov hospodárskych prisťahovalcov do Európskej únie. Namiesto toho potrebujeme investovať do vzdelávania a rekvalifikácie ľudí, ktorí sú v súčasnosti nezamestnaní, a nie nechať to na nich v prospech prílevu nových imigrantov.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, nepamätám sa, ako som hlasoval o lisabonskej stratégii. Myslím si, že je to úplne bezcenná vec, pretože Európa podľa nej mala byť poprednou znalostnou spoločnosťou do roku 2010. Celých desať rokov, čo som sedel v tomto Parlamente, som sa čudoval, ako sa k tomu chceme dopracovať, keď prijímame jedno nariadenie za druhým, ktoré potláčajú podnikanie a príležitosti a v skutočnosti nútia podniky sťahovať sa preč z európskeho kontinentu.

Vždy som zdržanlivý, pokiaľ ide o tento druh správ. Dnes som v tomto Parlamente strávil niekoľko hodín hlasovaním o prijatí ďalších a ďalších nariadení o podnikoch a o ľuďoch a mám pocit, že sa z tohto Parlamentu uberáme presne opačným smerom a mali by sme sa okamžite obrátiť o 180 stupňov.

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážená pani predsedajúca, súhlasím s mnohými vyjadreniami svojho kolegu, pána poslanca Heatona-Harrisa. Ako správne spomenul, lisabonská stratégia zaväzuje Európu k tomu, že sa má stať, mierne ironicky povedané, najkonkurencieschopnejším hospodárstvom na svete do roku 2010. Keďže nám ostáva už len jeden rok do tohto nami určeného termínu, nemôžem byť jediným v tomto Parlamente, kto sa diví a je viac než len trochu skeptický v tom, či sa tam vôbec niekedy dostaneme.

Sústavne prijímame uznesenia a Komisia sústavne vytvára strategické dokumenty, ktoré nám hovoria, ako sa tam dostaneme. Len sa zdá, že tam nikdy neprídeme.

Obsah lisabonskej stratégie vždy prevyšoval možnosti EÚ naplniť ho a v mnohých ohľadoch bol opakom celého étosu EÚ za posledných 50 rokov, pretože, ako nám pripomenul pán poslanec Heaton-Harris, veľa nariadení EÚ o zamestnanosti a hospodárstve v skutočnosti spôsobilo viac ťažkostí pri plnení cieľov lisabonskej stratégie ako čokoľvek iné. Stále hromadíme čoraz viac záťaže a nariadení, ktoré vyháňajú priemysel von z Európy, a nemáme absolútne žiadnu šancu splniť ani jeden cieľ lisabonskej stratégie. Prišiel čas, aby sme si to otvorene priznali.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, pôvodné ciele lisabonskej stratégie zaväzovali EÚ vytvoriť znalostné hospodárstvo, inovatívne hospodárstvo, digitálne hospodárstvo do roku 2010. Teda, mám pre nás všetkých tu v Parlamente plnom poslancov a poslankýň novinku: čas sa nám kráti. Možno ste si nevšimli, ale doteraz sme dosiahli veľmi malý pokrok.

Predtým, ako som sa stal politikom, som pracoval s mnohými inovátormi a pomáhal som mnohým začínajúcim spoločnostiam. Bol to skutočný rozdiel, vstúpiť do sveta európskej politiky a vidieť, ako sa staviame k inovácii. Keď sa tu zaoberáme inováciou, máme výbory, máme strategické dokumenty, máme hlasovanie, máme všetko okrem inovácie, pokiaľ za inováciu nepovažujete viac výtvorov na papieri.

Keď sa rozprávate s inovátormi tam vonku, s ľuďmi, ktorí vytvárajú bohatstvo v Európskej únii a na celom svete, všetko, čo chcú, je, aby im vlády nestáli v ceste. Je čas, aby drancujúce vlády prestali vyciciavať životodarnú krv podnikov.

  Neena Gill (PSE). – Vážená pani predsedajúca, s ťažkým srdcom vstávam, aby som opäť hovorila o lisabonskej stratégii. Nezvyknem tu hovoriť iba preto, aby som bola negatívna. Domnievam sa, že to, čo hovorí Európska únia o lisabonskej stratégii, sú len reči. Avšak dnes, takmer po 10 rokoch od samitu, je príliš málo času na to, aby sme prešli od rečí k činom.

Počúvame veľa hrejivých slov o potrebe kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá bude schopná prispôsobiť sa hospodárskym otrasom ako je ten, ktorému dnes čelíme. V celej Európe však stále bojujeme s chronickou krízou kvalifikácie. V mojom regióne West Midlands prešla kvalifikácia pracovnej sily mimoriadne bolestivým a zdĺhavým prerodom. Bohužiaľ, máme najvyšší podiel voľných pracovných miest, pre ktoré je problém nájsť kvalifikovaných pracovníkov v ktoromkoľvek z regiónov vo Veľkej Británii. Preto by som chcela požiadať Komisiu, aby nezabúdala na štrukturálne reformy potrebné na posilnenie lisabonskej stratégie v časoch, keď nás sužujú hospodárske ťažkosti, vyššie ceny ropy a komodít, ako aj pokračujúce turbulencie na finančných trhoch.

– Návrh uznesenia B6-0134/2009 (Zmena klímy)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, dôvod, prečo chcem podať vysvetlenie hlasovania o tejto konkrétnej správe je, že nemôžem uveriť tomu, aký pokrytecký je tento Parlament v rečiach, ktoré sa stále vedú o zmene klímy.

Prečo je tento Parlament pokrytecký? Nuž, pozrime sa okolo seba. Nachádzame sa v našom druhom sídle Parlamentu. Pritom máme úplne postačujúce sídlo v Bruseli. Sme tu len na tri alebo štyri dni v mesiaci. Uznávam, že tento mesiac budeme mať mimoriadne zasadnutie, ale len preto, aby sme mali 12 zasadnutí, ktoré v priemere musíme mať.

Máme stovky ľudí, ktorí odchádzajú zo svojich obvyklých pracovísk a prichádzajú sem. Cestujú a produkujú uhlíkové emisie, aby sa sem dostali. Sme asi ten najmenej ohľaduplný parlament voči životnému prostrediu na svete. Keď som tu začínal, mal to byť parlament bez papierov, no keď sa tu rozhliadnete, všetky stoly sú zavalené papiermi. Sme tí najhorší pokrytci, pokiaľ ide o toto, horší ako ktorýkoľvek iný parlament, ktorý poznám.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, úplne súhlasím s názormi, ktoré vyjadril predchádzajúci rečník. Mali by sme zvážiť skutočnosť, že Európsky parlament sídli na dvoch miestach – v Štrasburgu a Bruseli – a máme tiež tri pracoviská vrátane jedného v Luxemburgu, o ktorom ľudia veľmi často nehovoria. Nielenže staviame nový komplex budov v Luxemburgu, čo ešte zvýši uhlíkové emisie, ktoré môžu prispieť k zmene klímy – alebo aj nie, v závislosti od toho, čo si kto myslí o tejto otázke – ale je to od nás jednoducho pokrytecké, keď vedieme rozpravu o zmene klímy, pričom naďalej využívame tri pracoviská.

Aj keby sme mali len jedno z nich – Brusel – ak sa prejdete po nočných uliciach Bruselu a z námestia Place du Luxembourg sa pozriete smerom k Európskemu parlamentu, uvidíte obrovský vysvietený maják pokrytectva. Ak chceme riešiť otázku zmeny klímy, je najvyšší čas, aby sme si pozametali pred vlastným prahom.

– Návrh uznesenia B6-0133/2009 (Politiky zamestnanosti)

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, toto uznesenie je plné dobrých úmyslov, ale mali by sme sa opýtať sami seba, či uznesenia tohto druhu majú vôbec nejaký význam.

Napríklad je mimo môjho chápania, ako uznesenie o politikách zamestnanosti, pokiaľ je to v kompetencii EÚ, čo podľa môjho názoru nie je, môže ignorovať tie najzákladnejšie otázky, ako napríklad to, koľko ľudí je momentálne nezamestnaných v Európskej únii. Ešte stále 20 miliónov alebo je to už – čo je pravdepodobnejšie – bližšie k 25 miliónom?

Otázka znie: Drží sa Komisia ešte stále svojej poburujúcej predstavy priviezť do Európskej únie 20 miliónov nových prisťahovalcov? Otázka znie: zruší už konečne Komisia svoje náborové strediská v krajinách, ako sú Mali a Senegal, z ktorých sa importuje ešte viac nezamestnanosti? Toto sú otázky, ktoré by sme v uznesení očakávali viac ako nezmyselný výpočet dobrých úmyslov, ktorým sa uznesenie, bohužiaľ, stalo.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, opäť hovoríme o niečom, v čom sa veľmi málo angažujeme, a to o politike zamestnanosti. Raz mi kolega povedal, že keď Európsky parlament hovorí o zamestnanosti, v skutočnosti tým vytvára oveľa viac nezamestnanosti, ako by sme čakali. Musíme uznať, že ak chceme vytvárať pracovné miesta, musíme dať voľnosť tým, ktorí tvoria bohatstvo. Musíme im umožniť rozvíjať ducha voľného podnikania, aby mohli vytvárať bohatstvo a pracovné miesta.

Ale čo tu robíme my? Nariadeniami a rozpravami len brzdíme hnaciu silu inovácie, hnaciu silu podnikania a pokračujeme v tom aj dnes. Dnes pán poslanec Schulz – s ktorým často nesúhlasím, ale nie dnes – hovoril o sociálnej demokratizácii skupiny PPE. Dnes už vieme, že sme odsúdení na neúspech, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest v Európe.

  Daniel Hannan (NI). – Vážená pani predsedajúca, všimli ste si, že zosúladenie politiky sa stále uberá tým istým smerom? Viac integrácie vždy znamená viac intervencie.

Alebo to vezmime z opačného konca: pluralizmus zaručuje konkurenčný boj. Ak existujú konkurenčné štáty s rôznymi úrovňami daňového zaťaženia, potom môžete zvyšovať svoje dane len po určitú hranicu, inak vaše peniaze začnú prúdiť do zahraničia. Ak existujú konkurenčné štáty s rôznymi politikami zamestnanosti a rôznymi sociálnymi politikami, potom môžete regulovať svoj trh zamestnanosti len po určitú hranicu, inak ľudia začnú odchádzať za prácou do zahraničia.

Počas dobrých rokov si Európska únia mohla dovoliť ignorovať tieto pravdy a podarilo sa jej za svojimi múrmi vybudovať vysoko regulovaný a centralizovaný trh. Ale dobré roky sa skončili. Teraz riskujeme, že sa zo skupiny dynamickejších hospodárstiev dostaneme do skupiny chudobnejších a menej dôležitých hospodárstiev, až nakoniec zmizneme z dohľadu ako Tolkienovi eldarskí elfovia, ktorí idú na západ.

- Report: Luis de Grandes Pascual (A6-0097/2009)

  Richard Corbett (PSE). – Vážená pani predsedajúca, všimol som si, že prinajmenšom niektorí z tých, ktorí znevažovali všetky európske právne predpisy bez ohľadu na to aké, predsa len hlasovali za tretí balík o námornej bezpečnosti, balík, ktorý vítam, pretože zvyšuje zdravie a bezpečnosť ľudí na lodiach. V konečnom dôsledku zníži náklady, pretože zachráni životy a zabezpečí vzájomnú kompatibilitu bezpečnostných systémov jednotlivých členských štátov, čím zvýši ich účinnosť a efektívnosť a zníži ich náklady, pričom zároveň zlepší zdravie a zvýši bezpečnosť. Vítam prijatie tohto balíka, ktorý bude znamenať veľký rozdiel v bezpečnosti pre stovky mojich voličov vo volebnom obvode Yorkshire a Humber.

- Report: Elisa Ferreira (A6-0063/2009)

  Neena Gill (PSE). – Vážená pani predsedajúca, hlasovala som za túto správu, pretože som bola príjemne prekvapená tým, že naše návrhy proti daňovým rajom Parlament prijal. Taktiež som podporila rozsiahle právomoci, ktoré táto správa poskytuje na riešenie súčasnej krízy.

Jeden aspekt, na ktorý sa chcem skutočne sústrediť, je plán obnovy. Musíme zabezpečiť, aby sme stále mali bezpečné pracovné miesta a trvalo udržateľné profesie pre ľudí v čase, keď sa hospodárstvo zlepší, a podporiť kľúčové odvetvia, ako napríklad automobilový priemysel. Odvetvie automobilového priemyslu je vzorom toho, ako by sa tradičné priemyselné odvetvia mali adaptovať v nasledujúcich rokoch. Nedávno som vo svojom volebnom obvode navštívila závod Jaguar Land Rover, kde som videla, ako sa spoločnosť vlastnými silami zmenila na svetového lídra v automobilových technológiách ohľaduplných k životnému prostrediu a kde nové usmernenia typového schvaľovania, ktoré sme prijali v tomto Parlamente, uvítali s nadšením.

  Daniel Hannan (NI). – Vážená pani predsedajúca, opäť sa raz oddávame predstave, že sa z dlhov dostaneme míňaním a že právne predpisy vyriešia recesiu. Prinajlepšom klameme sami seba, v najhoršom prípade vedome podvádzame našich voličov.

Pravdou je, že nič nemôže zastaviť túto korekciu: úrokové sadzby sa pridlho držali príliš nízko a keď sa raz bublina nafúkne, musí prasknúť. Mohli by sme sa snažiť zachrániť niektoré obete, ale namiesto toho sa tvárime, že to môžeme celé zastaviť. Dlh zaplatia naše deti, ktoré sa ešte nenarodili, ani neboli počaté, a to platí dvojnásobne pre moju krajinu, kde sa každé dieťa rodí s dlhom vo výške 30 000 GBP pre neschopnosť a nemohúcnosť jej vlády.

Ako hovorí náš národný básnik: „Táto krajina takých drahých duší, táto drahá, predrahá krajina,... je teraz prenajatá – umieram s touto vetou na perách – ako byt v nájomnom dome alebo biedna farma.“

A teraz sa od nás okrem splácania národného dlhu očakáva, že budeme prispievať na programy obnovy Európy. Opäť končím slovami nášho národného básnika: „Zastavte to, vzdorujte tomu, nenechajte to tak, aby deti, deti vašich detí nemuseli na vás kričať: „Beda vám!“

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, ako jeden z príkladov závažných medzinárodných finančných trestných činov môžeme uviesť aféru Madoff, ale tiež špekulácie s poľnohospodárskymi surovinami, ku ktorým došlo v roku 2007.

To je dôvod, prečo celá armáda právnych expertov, vrátane firmy Carlosa Sotela v Španielsku a veľkých právnických firiem, navrhli vytvorenie medzinárodného finančného súdu.

Namiesto toho by sme mohli iba rozšíriť kompetencie Medzinárodného trestného súdu tak, aby pokrývali závažné finančné trestné činy, pretože v roku 2007 milióny detí zomreli v dôsledku špekulácií s poľnohospodárskymi výrobkami. Bol to finančný Dárfúr.

Tento medzinárodný finančný súd by mal právomoc vyšetrovať špekulácie a špekulantov, kontrolovať daňové raje, usmerňovať a trestať páchateľov.

Toto je skúška úprimnosti pre Baracka Obamu, pre prezidenta Sarkozyho a pre ostatných lídrov. Toto je politická správa pre širokú verejnosť a toto by bolo prvé štádium globálnej organizácie, globálneho fenoménu a globálneho lieku na hospodársku krízu.

– Správa: Evgeni Kirilov (A6-0075/2009)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, je veľmi príjemné hovoriť po pánovi poslancovi Corbettovi v takýchto rozpravách, pretože pán Corbett sa v tomto nikdy nemýli, hoci je často zmätený, tak ako dnes, a podáva nesprávne vysvetlenie hlasovania v nesprávny čas. Ale nikdy sa nemýli v tom, čo hovorí! Zaujímalo by ma, či v tomto Parlamente vieme, čo je reálne hospodárstvo. Je reálne hospodárstvo hŕstka úradníkov a byrokratov, ktorí s nami píšu zákony, ktoré iní ľudia musia vykonávať, ako napríklad verejná služba vo Veľkej Británii, kde za posledných 10 rokov verejný sektor rástol oveľa rýchlejšie ako súkromný sektor? Alebo je reálne hospodárstvo to, keď ľudia skutočne pracujú, inovujú a zakladajú si vlastné firmy? Len uvažujem nad tým, či sa táto správa uberá správnym smerom. Po jej prečítaní som celkom presvedčený o tom, že nie.

  Daniel Hannan (NI). – Vážená pani predsedajúca, my v tomto Parlamente vieme, možno lepšie ako niektorí ľudia mimo neho, do akej miery sa Európska únia stala nástrojom na obrovské prerozdeľovanie bohatstva.

Dlhý čas tento systém fungoval veľmi dobre, pretože bolo len veľmi málo tých, ktorí prispievali do spoločnej pokladnice. Jediní dvaja čistí prispievatelia do rozpočtu Európskej únie počas väčšiny jej existencie boli Spojené kráľovstvo a, čo je pozoruhodné, Nemecko.

Teraz sa však veci zmenili a peniaze dochádzajú. Názornú ilustráciu tejto situácie sme zažili na samite pred dvoma týždňami, kde maďarský premiér žiadal 190 miliárd EUR na záchranu strednej a východnej Európy z finančných ťažkostí a odpoveď, ktorú dostal od nemeckej kancelárky, nebola vôbec vyhýbavá, keď povedala, že peniaze nie sú a ani nebudú.

Nemeckí daňovníci (a toto sa málokedy pripúšťa) od začiatku podporovali celý systém. Integrácia závisí od ich tichého súhlasu a už to odhalili. Už viac nereagujú na nevyslovené narážky na historickú zodpovednosť. Sú to rozumní, triezvo zmýšľajúci ľudia a vedia rozoznať vypočítavé argumenty a odhaliť podvod, ktorý majú priamo pod nosom. Ak si myslíte, že sa v tomto mýlim, potom im dovoľte referendum, nech má každý referendum: dajte hlasovať o Lisabonskej zmluve v referende. Pactio Olisipiensis censenda est!

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Geringer de Oedenberg (A6-0060/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani spravodajkyne Geringer de Oedenbergovej o oslobodení od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru (kodifikované znenie). Keďže ide len o kodifikáciu už existujúceho právneho textu, ktorá nezahŕňa žiadne podstatné zmeny v samotnom texte, domnievam sa, že by sme mali schváliť návrh Komisie a odporúčania právnych služieb Parlamentu, Rady a samotnej Komisie.

– Správa: Díaz de Mera García Consuegra (A6-0106/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Zdržal som sa hlasovania o správe pána spravodajcu Díaza de Meru Garcíu Consuegru o úprave základných platov a príplatkov pre zamestnancov Europolu. Len čiastočne súhlasím s názorom pána spravodajcu na túto otázku, preto si nemyslím, že by bolo vhodné, aby som v tejto veci zaujal stanovisko.

– Správa: Reimer Böge (A6-0106/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za správu.

Domnievam sa, že prírodná katastrofa, ktorá zasiahla Rumunsko, nemôže zostať bez povšimnutia. Rumunsko je po záplave vyčerpané nielen z hospodárskeho a ekologického, ale aj zo sociálneho hľadiska.

Správy o osobných ľudských príbehoch boli srdcervúce – rodiny stratili svoj majetok a osobné veci, mnohí z nich tvrdo pracovali celý život, aby ich nadobudli.

Na mieste už pracuje veľa organizácií, ale prišiel čas aj pre inštitúcie a pre poslancov a poslankyne tohto Parlamentu osobne, aby v tomto prípade skutočne prispeli.

Preto vítam stanovisko Výboru pre rozpočet a dúfam, že 11 785 377 EUR z Fondu solidarity bude poskytnutých Rumunsku čo najskôr s cieľom pomôcť obyvateľstvu na hospodárskej, ekologickej a sociálnej úrovni.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. – (PL) Princíp solidarity je jedným zo základných a nespochybniteľných princípov Európskej únie. Je to práve tento princíp, ktorý skutočne existuje nielen na papieri a ktorým sa EÚ odlišuje od ostatných medzinárodných organizácií. Jedným z praktických prejavov tohto princípu je bezpochyby Fond solidarity založený v roku 2006 v súlade s medziinštitucionálnou dohodou s cieľom odstrániť negatívne dôsledky závažných prírodných katastrof. Je dobré, že tento fond funguje a že v minulom roku pomohol piatim krajinám. To dokazuje, že v prípade tragédie žiadny členský štát nezostane bez pomoci. Záplavy, ktoré zasiahli päť oblastí na severovýchode Rumunska v júli 2008, spôsobili vážne materiálne škody (0,6 % HND) a narušili životy viac ako dvoch miliónov ľudí v 214 okresoch.

V tejto situácii považujem žiadosť Rumunska o pomoc za oprávnenú napriek tomu, že nespĺňa kvantitatívne kritériá ustanovené v článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie. Nemám tiež žiadne pochybnosti o tom, že v tomto prípade je potrebné uplatniť kritérium výnimočnej prírodnej katastrofy, ktoré taktiež ustanovuje spomenuté nariadenie a ktoré umožňuje mobilizáciu tohto fondu pre Rumunsko. Ako poľská poslankyňa EP zastupujem región, ktorý tiež zasiahla prírodná katastrofa, a to tornádo v oblasti Sliezska. Našťastie, táto prírodná katastrofa nebola natoľko ničivá ani nemala taký rozsah. V každom prípade v plnej miere podporujem tento hmatateľný dôkaz európskej solidarity.

  Maria Petre (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu, pretože oveľa rýchlejšie pomôže mobilizovať Fond solidarity. Finančná pomoc, ktorú v roku 2006 Európska únia poskytla Rumunsku prostredníctvom Fondu solidarity po záplavách v apríli a v auguste, sa oneskorila o rok. S potešením konštatujem, že postupy sa medzitým zlepšili a umožňujú EÚ rýchlo zasiahnuť v krajinách, ktoré boli postihnuté veľkou alebo výnimočnou prírodnou katastrofou.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána spravodajcu Bögeho o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie. Súhlasím s tým, že kvalifikačné kritériá, ktorými sa riadi mobilizácia Fondu, boli splnené v prípade žiadosti predloženej Rumunskom po záplavách, ktoré v júli zasiahli krajinu. Záplavy skutočne spôsobili vážne škody na životnom prostredí a ľuďom žijúcim v postihnutých piatich regiónoch. Preto mám pocit, že je veľmi správne mobilizovať fond, v neposlednom rade preto, lebo uvedená suma je v rámci ročného limitu stanoveného v medziinštitucionálnej dohode z mája 2006.

– Správa: Jutta Haug (A6-0113/2009)

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som v prospech správy pani spravodajkyne Jutty Haugovej (Nemecko), pretože požaduje mobilizáciu 11,8 milióna EUR z Fondu solidarity EÚ (EUSF) na pomoc obetiam záplav, ktoré v júli 2008 zasiahli Rumunsko.

Toto gesto je reakciou EÚ na žiadosť Rumunska o pomoc. Žiadosť sa týka piatich okresov (Maramureş, Suceava, Botoşani, Iaşi a Neamţ). Až 241 obcí v Rumunsku s celkovým počtom 1,6 milióna obyvateľov priamo zasiahla katastrofa, ktorá čiastočne alebo úplne zničila domy a úrodu.

Pri hlasovaní som myslel na ľudí, ktorí pri záplavách stratili svoje domovy, majetok, zvieratá a dokonca členov rodiny. Pán Gheorghe Flutur, predseda regionálnej rady Suceava, obhajoval ich prípad v Európskom parlamente v Bruseli.

Domnievam sa, že Rumunsko potrebuje väčšiu sumu na opravu škôd vzniknutých v dôsledku záplav, ale pomoc EÚ je potrebná a vítaná.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prvý pozmenený a doplnený rozpočet na rok 2009 sa týka mobilizácie Fondu solidarity pre Rumunsko po záplavách, ktoré v júli 2008 zasiahli krajinu.

Čeliac priamym škodám, ktorých odhadovaná výška je približne 471,4 milióna EUR, sa (zatiaľ) plánuje mobilizovať len 11,8 milióna EUR z tohto Fondu, čo opäť jasne dokazuje naliehavú potrebu jeho revízie.

Cieľom tohto fondu je umožniť Spoločenstvu reagovať rýchlo, účinne a flexibilne na „núdzové situácie“ v jednotlivých členských štátoch. To je dôvod, prečo napriek všetkým nedostatkom podporujeme jeho mobilizáciu pre Rumunsko.

Avšak týchto 11,8 milióna EUR sa získa z rozpočtovej položky pre Európsky fond regionálneho rozvoja (konvergentný cieľ). Inými slovami, „solidarita“ poskytnutá Rumunsku sa financuje z fondov, ktoré boli určené pre najmenej hospodársky rozvinuté krajiny a regióny vrátane samotného Rumunska! Toto je to, čo sa dá nazvať solidaritou medzi „chudobnými“, inými slovami medzi takzvanými „kohéznymi krajinami“či konvergenčnými regiónmi…

Nesúhlasíme s použitím „kohézneho“ fondu – a to najmä v čase zhoršujúcej sa sociálno-hospodárskej krízy – keď sú k dispozícii iné fondy, ako sú napríklad fondy určené na militarizáciu EÚ.

  Iosif Matula (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie pre Rumunsko, keďže si myslím, že finančná pomoc poskytnutá našej krajine zabezpečí potrebnú podporu pre oblasti, ktoré zasiahli prívalové povodne v júli minulého roku. Severovýchodná časť Rumunska bola vážne postihnutá. Až 214 obcí a viac ako 1,6 milióna ľudí bolo priamo postihnutých katastrofou. Európska komisia prispela sumou vo výške 11,8 milióna EUR na podporu investícií do opravy dopravnej a kanalizačnej infraštruktúry, spevnenia korýt riek a vybudovania hrádzí s cieľom zabrániť v budúcnosti prírodným katastrofám tohto druhu.

Myslím si, že skoré zistenie príčin, ktoré spôsobujú prírodné katastrofy tohto alebo ešte väčšieho rozsahu, je najdôležitejším krokom na ochranu občanov Európy.

Vzhľadom na zmenu klímy, ktorej čelíme, podporujem zavedenie nástrojov na sledovanie environmentálnych faktorov oddelene v každom regióne a pridelenie primeraného rozpočtu na tento účel. Zóny konvergencie sú najviac vystavené riziku výskytu prírodných katastrof. To znamená, že mimoriadnu pozornosť je potrebné sústrediť na tieto aspekty s cieľom uplatniť politiku hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) K oblastiam, ktoré sú ovplyvňované účinkami zmeny klímy, patria najmä vodné zdroje, poľnohospodárstvo, energetika, lesníctvo a biodiverzita a v neposlednom rade zdravie obyvateľstva.

Extrémne poveternostné javy, ktorých sme boli svedkami v Rumunsku za posledné roky, spôsobili záplavy a suchá a viedli k potrebe riešiť problematiku zmeny klímy s maximálnou vážnosťou, odbornosťou a zodpovednosťou.

Ako sociálna demokratka som hlasovala za túto správu, pretože 11,8 milióna EUR poskytnutých na základe opravného rozpočtu podporí Rumunsko v jeho snahe prispôsobiť sa zmene klímy s cieľom odstrániť následky záplav pomocou lokálnych ochranných prác (ochrana osídlených oblastí, modely riečnych povodí prostredníctvom prác na zlepšovaní tokov a rozširovanie zalesnených území) a v neposlednom rade zapojením obyvateľstva a jeho informovaním o primeranom správaní pred záplavami, počas záplav a po nich.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu o návrhu opravného rozpočtu č. 1/2009 Európskej únie na rozpočtový rok 2009. Cieľom správy je mobilizovať 11,8 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch z Fondu solidarity EÚ vo vzťahu k následkom záplav, ktoré zasiahli Rumunsko v júli 2008.

Podporujem iniciatívu Európskej komisie, ktorou EÚ prejavuje solidaritu s okresmi Suceava, Iaşi, Neamţ, Botoşani a Maramureş, ktoré trpia v dôsledku záplav z júla 2008.

Dnešným hlasovaním plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu schvaľuje rozhodnutie Výboru pre rozpočet z 24. februára 2009. Počas tohto zasadnutia pán Gheorghe Flutur, predseda regionálnej rady Suceava, opísal situáciu v jeho regióne zasiahnutom záplavami, pričom svoju žiadosť podporil fotografiami a štatistikami škôd spôsobených prírodnými katastrofami, ktoré zasiahli túto oblasť.

Uviedol, že varovania boli zaslané a spomenul, že s úradmi v ukrajinskom regióne Chernivtsi bolo odsúhlasené zavedenie systému rýchleho varovania spolu s ostatnými programami cezhraničnej spolupráce na zvládanie núdzových situácií, ktoré by sa mali zaviesť v nadväznosti na tento projekt.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani spravodajkyne Haugovej o opravnom rozpočte na rozpočtový rok 2009, ktorý zohľadňuje závažné škody spôsobené záplavami, ktoré zasiahli Rumunsko v júli 2008. Už som vyjadril svoju podporu správe pána spravodajcu Bögeho o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie v tomto konkrétnom prípade a rád by som na tomto mieste potvrdil svoju podporu pre toto opatrenie – pod podmienkou, že sa zameria – v súlade s ustanovením medziinštitucionálnej dohody z roku 2006, na rýchle a účinné obnovenie dôstojných životných podmienok v regiónoch zasiahnutých prírodnou katastrofou a nie na vyplatenie náhrad škôd, ktoré utrpeli súkromné osoby.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o návrhu opravného rozpočtu č. 1/2009 Európskej únie pre rozpočtový rok 2009 (6952/2009 – C6 0075/2009 – 2009/2008 (BUD)), pretože jeho cieľom je mobilizovať 11,8 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch z Fondu solidarity EÚ vo vzťahu k následkom záplav, ktoré zasiahli Rumunsko v júli 2008.

– Správa: Luis de Grandes Pascual (A6-0097/2009)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Malta je jedným z hlavných štátov EÚ s podstatnou registrovanou tonážou lodí. Na druhej strane sa zbavuje svojej povinnosti vlajkového štátu v súlade s medzinárodnými dohovormi.

K trom hlavným povinnostiam patrí: (a) uplatniť opatrenia kódexu vlajkového štátu; (b) zaviesť potrebné opatrenia pre nezávislé audity ich administratívy najmenej každých päť rokov v súlade s predpismi IMO; (c) zaviesť potrebné opatrenia s ohľadom na inšpekcie a prehliadky lodí a na štatutárne osvedčenia a osvedčenia o výnimkách v zmysle medzinárodných dohovorov.

Novou požiadavkou je, aby dotknutý členský štát pred uvedením do prevádzky lode, ktorá získala právo plaviť sa pod jeho vlajkou, uskutočnil príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby predmetná loď spĺňala príslušné medzinárodné predpisy a nariadenia, a to najmä čo sa týka záznamov o bezpečnosti lode.

  David Martin (PSE), písomne. – Tento právny predpis posilní existujúce právne predpisy EÚ v oblasti bezpečnosti a transponuje hlavné medzinárodné nástroje do práva Spoločenstva. Podporujem tento právny predpis, pretože uznáva potrebu podrobne dohliadať na klasifikačné spoločnosti, ktoré vykonávajú najdôležitejšie úlohy pre udržanie bezpečnosti na mori, pretože v ich rukách sa sústreďujú hlavné právomoci.

– Správa: Luis de Grandes Pascual (A6-0098/2009)

  Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Európsky parlament práve prijal osem legislatívnych textov, ktoré tvoria námorný balík. Vítame to, pretože tento balík zahŕňa nielen odškodnenia cestujúcich, ale aj inšpekcie, štátne prístavné kontroly, vyšetrovanie dopravných nehôd a výber orgánu schopného rozhodovať o mieste útočiska pre lode v núdzi.

Teraz sú na rade súdy členských štátov, pretože nestačí len vydávať zákony. Túto legislatívu je potrebné transponovať do ich vnútroštátneho práva.

Prvou skúškou bude sledovať lode plaviace sa pod lacnou vlajkou patriace európskym krajinám. Tieto vlajky sa používajú na obchádzanie nariadení únie, daňových, bezpečnostných a environmentálnych nariadení krajín, ktorým lode v skutočnosti patria.

Cyprus a Malta sú aj dnes stále v prvej päťke, čo sa týka počtu stratených lodí plaviacich sa pod lacnou vlajkou.

Bohužiaľ, je pozoruhodné, že napriek úsiliu vynaloženému od potopenia ropných tankerov Prestige a Erika sa situácia takmer vôbec nezlepšila. Lode nevyhovujúce normám plaviace sa pod lacnou vlajkou tlačia ceny dopravy nadol. Takzvané bohaté krajiny reagujú vytvorením svojej vlastnej vlajky (so značkou II) s cieľom bojovať proti strate príjmov z nákladnej lodnej dopravy.

V skutočnosti, ak sa naozaj chceme zbaviť týchto plávajúcich vrakov, musí Európska únia začať bojovať s ultraliberalizmom.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som v prospech správy pána spravodajcu Grandesa Pascuala o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí. Už som vysvetlil dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som podporil prácu, ktorú pán spravodajca vykonal vo vzťahu k tretiemu námornému balíku a k výhodám, ktoré by plánované opatrenia mohli priniesť z hľadiska bezpečnosti námornej dopravy a zlepšení existujúcich nariadení. Preto potvrdzujem, že som hlasoval za túto správu.

– Správa: Dominique Vlasto (A6-0099/2009)

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie správy o spoločnom texte smernice Európskeho parlamentu a Rady o štátnej prístavnej kontrole, ktorý schválil Zmierovací výbor (prepracované znenie). Súhlasím s cieľmi tretieho námorného balíka.

Cieľom siedmich návrhov, ktoré sú súčasťou balíka, je zabrániť nehodám zlepšením kvality európskych vlajok, revíziou právnych predpisov o štátnej prístavnej kontrole a monitorovaní lodnej dopravy a zlepšením pravidiel týkajúcich sa klasifikačných spoločností. Ich cieľom je tiež zabezpečiť účinnú reakciu v prípade nehody vytvorením harmonizovaného rámca pre vyšetrovanie nehôd, zavedením pravidiel odškodnenia cestujúcich v prípade nehody a zavedením predpisov o zodpovednosti majiteľov lodí spolu so systémom povinného poistenia.

Rád by som vyjadril svoju podporu dosiahnutej dohode, a najmä týmto bodom: rozšírenie rozsahu pôsobnosti o lode, ktoré vstupujú do kotvíšť, častejšie inšpekcie lodí a trvalý zákaz vstupu lodí za určitých podmienok.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani spravodajkyne Vlastovej o štátnej prístavnej kontrole, ktorá tvorí súčasť tretieho námorného balíka. Súhlasím s časťou dosiahnutej dohody o rozšírení rozsahu pôsobnosti smernice o lode, ktoré vstupujú do kotvíšť, a s časťou o častejších inšpekciách lodí patriacich do kategórie najvyššieho rizika. V tomto ohľade poukazujem na to, že je potrebné, aby hodnotenie tohto rizika bolo čo najpresnejšie a najobjektívnejšie. Tiež súhlasím s tým, že za určitých podmienok by sa lodiam mal trvalo zakázať vstup v záujme zabezpečenia primeranej úrovne bezpečnosti pre prevádzkovateľov a cestujúcich.

– Správa: Dirk Sterckx (A6-0100/2009)

  Bairbre de Brún a Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. – Vítame posun v zameraní tohto uznesenia a niektoré pozitívne návrhy vo vzťahu k regulácii finančného odvetvia, inovácii, energetickej účinnosti a investíciám, ako aj k uznaniu potreby ochrany zamestnanosti, vytvárania pracovných miest, boja proti chudobe a zamerania sa na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti.

Avšak logika lisabonskej stratégie je chybná a vyžaduje si zásadnú revíziu, najmä vzhľadom na novú hospodársku situáciu.

Okrem toho uznesenie obsahuje niekoľko konkrétnych návrhov, ktoré sú krátkozraké a kontraproduktívne, ako napríklad trvanie na deregulácii a flexibilných zamestnaneckých praktikách vedúcich k oslabeniu práv pracovníkov.

Z týchto dôvodov sme sa v záverečnom hlasovaní zdržali hlasovania o tejto správe.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie správy o spoločnom texte smernice Európskeho parlamentu a Rady schválenom Zmierovacím výborom, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/59/ES a ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu.

Súhlasím s cieľmi tretieho námorného balíka.

Cieľom siedmich návrhov, ktoré sú súčasťou balíka, je zabrániť nehodám zlepšením kvality európskych vlajok, revíziou právnych predpisov o štátnej prístavnej kontrole a monitorovaní lodnej dopravy a zlepšením pravidiel týkajúcich sa klasifikačných spoločností. Taktiež majú za cieľ zabezpečiť účinnú reakciu v prípade nehody vytvorením harmonizovaného rámca pre vyšetrovanie nehôd, zavedením pravidiel odškodnenia cestujúcich v prípade nehody a zavedením predpisov o zodpovednosti majiteľov lodí spolu so systémom povinného poistenia.

Ako tieňový spravodajca správy pána Sterckxa by som rád vyjadril svoju plnú podporu dokumentu predloženom na hlasovanie.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Domnievam sa, že námorný balík by sa mal posudzovať z globálneho hľadiska a ako celok v súlade s prístupom, ktorý Parlament uplatnil vždy, keď sa zaoberal jeho jednotlivými časťami. Preto som hlasoval za správu pána spravodajcu Sterckxa o zriadení monitorovacieho a informačného systému Spoločenstva pre lodnú dopravu, keďže tento systém zapadá do širšieho kontextu zameraného na zlepšenie bezpečnosti námornej dopravy a jej lepšie riadenie, čo som už pri mnohých príležitostiach podporoval. V tomto prípade by zohľadnenie technického rozvoja, pokiaľ ide o monitorovanie lodí, pomohlo uľahčiť rozhodovanie o tom, kto je zodpovedný v prípade nehôd, a zlepšiť postupy prijímania lodí v „miestach útočišťa“. Z tohto dôvodu chcem vyjadriť svoju podporu správe hlasovaním v jej prospech.

– Správa: Jaromír Kohlíček (A6-0101/2009)

  Guy Bono (PSE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu českého poslanca z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, pána Jaromíra Kohlíčka, o vyšetrovaní nehôd v odvetví námornej dopravy.

Tento text zdôrazňuje potrebu vytvoriť jednoznačné a záväzné usmernenia na európskej úrovni s cieľom zabezpečiť riadne monitorovanie námorných nehôd. Zaoberá sa obavami, ktoré spôsobilo potopenie ropného tankera Erika pri francúzskom pobreží. S cieľom zabrániť opakovaniu takýchto prípadov chybného riadenia sa Európska únia rozhodla zaviesť prísny rámec, ktorý rieši všetky technické aspekty a všetky postupy, ktoré je potrebné dodržiavať v prípade nehody: metodológiu vyšetrovania, európsku databázu obetí námorných nehôd, bezpečnostné odporúčania a tak ďalej.

Mám rovnaký názor, že najdôležitejšie je dosiahnuť, aby európsky námorný priestor bol jedným z najbezpečnejších a najukážkovejších námorných priestorov na svete. K tomuto smeruje námorný balík „Erika III“, ktorého súčasťou je táto správa. Je to skutočný zlom pre námorné odvetvie a tiež pre životné prostredie, ktoré je často vedľajšou obeťou nedisciplinovaného správania na mori.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie správy o spoločnom texte smernice Európskeho parlamentu a Rady schválenom Zmierovacím výborom, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovania nehôd v odvetví námornej dopravy a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1999/35/ES a 2002/59/ES. Súhlasím s cieľmi tretieho námorného balíka.

Cieľom siedmich návrhov, ktoré sú súčasťou balíka, je zabrániť nehodám zlepšením kvality európskych vlajok, revíziou právnych predpisov o štátnej prístavnej kontrole a monitorovaní lodnej dopravy a zlepšením pravidiel týkajúcich sa klasifikačných spoločností. Ich cieľom je tiež zabezpečiť účinnú reakciu v prípade nehody vytvorením harmonizovaného rámca pre vyšetrovanie nehôd, zavedením pravidiel odškodnenia cestujúcich v prípade nehody a zavedením predpisov o zodpovednosti majiteľov lodí spolu so systémom povinného poistenia.

Rád by som vyjadril moju podporu dosiahnutej dohode a najmä týmto bodom: metodológia vyšetrovania nehôd, rozhodnutie o vyšetrovaní, spravodlivé zaobchádzanie s námorníkmi a ochrana svedkov/dôvernosť záznamov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Kohlíčka o vyšetrovaní nehôd v odvetví námornej dopravy. Príliš často je zložité rozhodnúť, kto je zodpovedný v prípade menších alebo vážnych námorných nehôd. Mám na mysli prípad vyšetrovania, ktoré nasledovalo po skutočnej prírodnej katastrofe v dôsledku nehody ropného tankera Prestige, a mnohé ďalšie nehody, ktoré sa, bohužiaľ, stále vyskytujú. Námorná doprava si zasluhuje mimoriadnu pozornosť, pretože okrem toho, že je najúspornejšou z relatívneho hľadiska, je jednou najnebezpečnejších z hľadiska ekologických dôsledkov nehôd. Domnievam sa, že je preto nevyhnutné zaviesť jednoznačné a záväzné usmernenia o tom, ako viesť vyšetrovania námorných nehôd a poskytnúť spätnú väzbu s cieľom predísť nehodám v budúcnosti. Preto som hlasoval za túto správu.

– Správa: Paolo Costa (A6-0102/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Costu o zodpovednosti osobných dopravcov v lodnej preprave po mori v prípade nehôd. Súhlasím s ním, že je veľmi vhodné začleniť ustanovenia Aténskeho dohovoru z roku 1974 o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori do európskeho práva, keďže národné rozdiely, ktoré stále existujú, znemožňujú zaručiť primeranú úroveň zodpovednosti a povinného poistenia v prípade nehôd cestujúcich. Hoci sa to netýka ostatných druhov dopravy, domnievam sa, že právne predpisy by mali byť prispôsobené aj na účely námornej dopravy.

– Správa: Gilles Savary (A6-0072/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Rozhodol som sa hlasovať za správu pána spravodajcu Savaryho o poistení vlastníkov lodí, ktoré sa vzťahuje na námorné pohľadávky, keďže súhlasím s odporúčaniami pána spravodajcu týkajúcimi sa potreby zabezpečiť plnenie požiadavky poistenia vlastníkov lodí vstupujúcich do vôd v jurisdikcii akéhokoľvek členského štátu vrátane uplatňovania pokút v prípade zistenia, že na lodi sa nenachádza osvedčenie. Súhlasím s tým, že výška poistenia by sa mala stanoviť v zmysle stropov zodpovednosti ustanovených v dohovore LLMC z roku 1996, ktorý zaručuje riadne náhrady škôd pre obete námorných nehôd. Preto podporujem odporúčanie pána spravodajcu prijať návrh odporúčania odsúhlaseného Radou.

– Správa: Emanuel Jardim Fernandes (A6-0069/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Podporujem správu pána spravodajcu Fernandesa o plnení povinností vlajkového štátu. Dokazuje odhodlanie Parlamentu zachovať celistvosť tretieho námorného balíka v prípade prerušenia práce Rady na určitých aspektoch, ako napríklad predmet tohto odporúčania. Z tohto dôvodu podporujem prácu, ktorú vykonal pán Fernandes a členovia Výboru pre dopravu a cestovný ruch. Domnievam sa, že pridaná hodnota dosiahnutej politickej dohody by sa mala považovať za dôležitú, a to najmä preto, že žiada členské štáty zaviesť systém riadenia kvality pre ich námorné úrady a dodržiavať medzinárodné pravidlá v tejto oblasti, z ktorých najdôležitejšie sú tie, ktoré vyplývajú z dohovorov Medzinárodnej námornej organizácie. Okrem toho, že tento návrh prináša výhody pre kvalitu a bezpečnosť európskej vlajky, umožní zlepšiť konkurenčné podmienky v rámci Spoločenstva, a preto si myslím, že by mal dostať podporu.

– Správa: Saïd El Khadraoui (A6-0066/2009)

  Brian Crowley (UEN), písomne. – (GA) Európske krajiny musia spolupracovať, aby dosiahli environmentálne ciele Únie. Avšak s cieľom zabezpečiť, aby environmentálna politika EÚ bola trvalo udržateľná, je potrebné zohľadniť princípy EÚ a odlišné charakteristiky a potreby jednotlivých členských štátov.

Správa o Eurovignette je v rozpore s týmito cieľmi v prípade pohraničných členských štátov Európskej únie.

Odporúčania Eurovignette by znevýhodnili pohraničné krajiny a krajiny v strede Európy by z nich mali veľký prínos. Podľa môjho názoru sú odporúčania Eurovignette v rozpore s princípmi jednotného trhu a myslím si, že ide o diskrimináciu určitých krajín na základe ich geografickej polohy. Írsko je ostrov nachádzajúci sa na okraji Európy. Nákladné vozidlá z iných krajín nebudú prechádzať cez Írsko, ale naše ťažké nákladné vozidlá budú musieť zaplatiť poplatky v mnohých krajinách v rámci Európy. Toto sa nedá obísť; musíme pokračovať v obchode, musíme vyvážať a dovážať tovar. Podľa návrhu Eurovignette budú mať krajiny nachádzajúce sa v strede Európy konkurenčnú výhodu, keďže nebudú musieť platiť rovnaké poplatky. Nie je správne ani spravodlivé takýmto spôsobom diskriminovať akúkoľvek krajinu na základe jej geografickej polohy.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Smernica o Eurovignette bola vytvorená na to, aby zosúladila poplatkové systémy na európskych cestách – vrátane dane z motorových vozidiel, mýta a poplatkov súvisiacich s používaním ciest a zriadila spravodlivé mechanizmy na uloženie poplatkov dopravcom za náklady na dopravnú infraštruktúru. Komisia nedávno revidovala smernicu a predkladá dodatočné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k smernici, napríklad posúdenie nákladov na ekologický vplyv ťažkých nákladných vozidiel z hľadiska škodlivého hluku, dopravného preťaženia a znečistenia ovzdušia.

Štáty s veľkou tranzitnou dopravou zastávajú značne odlišné názory v porovnaní s periférnejšími štátmi, napríklad mojou krajinou, ktoré sú závislé od veľkého objemu dopravy na dovoz a vývoz tovaru. Tie sú v princípe správne a mali by sa realizovať postupne a spravodlivo. Ide o otázky, ktoré si nemôžeme dovoliť ignorovať. Ťažké nákladné vozidlá často podliehajú časovým obmedzeniam a externým časovým harmonogramom, napríklad prevádzkovateľov trajektov. Vybudovanie prístavného tunela v Dubline urobilo veľa pre zníženie potreby ťažkých nákladných vozidiel zdržiavať sa v centre mesta, zlepšilo kvalitu ovzdušia a zároveň znížilo škodlivý hluk. Bola to užitočná investícia.

Nie som presvedčená o potrebe zriadenia nezávislého európskeho orgánu na určenie výšky mýta a podľa mňa to patrí do okruhu pôsobnosti subsidiarity.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu poslanca El Khadraouiho o spoplatnení ťažkých nákladných vozidiel za používanie určitej dopravnej infraštruktúry.

Je dôležité poskytnúť členským štátom možnosť uložiť sektoru cestnej nákladnej dopravy „prísnejšie“ poplatky na pokrytie externých nákladov a tak podporiť trvalo udržateľné správanie.

Musí sa vziať do úvahy znečistenie ovzdušia a škodlivý hluk, avšak to neplatí pre dopravné preťaženie, ktoré nie je spôsobené výlučne cestnou nákladnou dopravou. Taký poplatok by bol diskriminačný, pretože súkromné autá sú takisto zodpovedné za dopravné preťaženie.

Toto odvetvie navyše platí za následky hospodárskej krízy cenou ropy a nákladmi na dodávku tovaru. Uprostred hospodárskej krízy nebudú malé a stredné podniky v odvetví cestnej dopravy schopné uniesť všetky tieto dodatočné náklady.

Na prispôsobenie cestnej infraštruktúry zvýšenej doprave by sa malo spraviť viac, ale najmä by sa mali prijať záväzky na trvalo udržateľnú dopravu s dôrazom na druhy dopravy s nízkou emisiou uhlíka.

Ako zvolená zástupkyňa regiónu Rhôna-Alpy môžem potvrdiť, že mnohé sektory dopravy v údolí Rhôny sa nedokázali prispôsobiť.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) Európsky parlament počas dnešného hlasovania prijal návrh smernice o Eurovignette, ktorá umožňuje členským štátom uložiť ťažkým nákladným vozidlám poplatky za používanie dopravnej infraštruktúry.

V záverečnom hlasovaní som hlasovala proti prijatiu smernice. Myslím si, že zavedenie ustanovení tejto smernice spôsobí podnikom poskytujúcim dopravné služby zvýšenie nákladov. Tieto náklady by mohli obzvlášť poškodiť malé a stredné podniky, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov na výmenu svojho vozového parku. Takéto ustanovenia navyše môžu v súčasnej hospodárskej kríze spôsobiť ťažkosti spoločnostiam, z ktorých mnohé čelia problému získať pôžičku.

Mali by sme hľadať spôsoby, ako na našich cestách používať ekologickejšie vozidlá. Ale nemali by sme používať metódy, ktoré sú vlastne ďalším spôsobom zdanenia podnikov.

  Jim Higgins (PPE-DE), písomne. – V mene svojich skvelých írskych kolegov poslancov v Parlamente by som chcel ujasniť, že sme nehlasovali v prospech správy poslanca El Khadraouiho o spoplatnení ťažkých nákladných vozidiel pre obavy o právnom základe návrhu, povinnom použití elektronického mýta a zabezpečení vyčlenenia príjmov. Plne podporujeme zásady návrhu, ale myslíme si, že sa zásada v správe uplatnila chybne.

  Stanisław Jałowiecki (PPE-DE), písomne. – Nielenže som hlasoval proti tejto správe, ale dokonca ju považujem za nebezpečnú pre spoločný európsky trh. Najmä preto, že je nespravodlivá a že funguje ako skrytá daň. A dokonca ani neprispieva k ochrane životného prostredia. V súčasnej finančnej kríze je to istým spôsobom absurdné. Tento typ nariadenia ukazuje, že sa EÚ obracia chrbtom k svojim občanom.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. – (DE) Ja hlasujem v prospech rozumného kompromisu o novej smernici Eurovignette. Spolu so Socialistickou skupinou v Európskom parlamente už roky bojujem – čeliac obrovskému odporu zo strany konzervatívnej Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov – za zahrnutie externých nákladov (hluk, dopravné preťaženie, znečistenie ovzdušia) do výpočtu mýta, aby sa finančná záťaž preniesla z daňového poplatníka na znečisťovateľa, inými slovami na nákladnú dopravu.

Som proti predpokladanému výsledku kompromisu o nákladoch preťaženia, pretože kvôli väčšine ich bolo možné uznať za externé náklady iba pod podmienkou, že sa budú vzťahovať nielen na ťažkú nákladnú dopravu, ale na všetkých zodpovedných účastníkov, teda aj na osobné vozidlá.

Je pravdepodobné, že CO2 takisto nebude zahrnuté do výpočtov kvôli nepochopiteľnému odporovaniu PPE-DE. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som predložil výboru a v ktorom som žiadal zavedenie minimálneho mýta v celej transeurópskej dopravnej sieti, nezískal väčšinu hlasov. Tento návrh znovu predložím počas ďalších diskusií o tejto otázke.

Jedným obzvlášť pozitívnym javom pre Rakúsko je, že externé náklady a tzv. prirážky k mýtam v Alpách (vyššie mýto v alpských oblastiach) pravdepodobne nebudú vykompenzované. To znamená, že Rakúsko môže uložiť vyššie mýto v citlivých alpských oblastiach a zároveň účtovať poplatok za externé náklady. To znamená, že to umožní vyberať vyššie mýto v Brennerskom priesmyku.

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá by mala podporiť presun nákladu z ciest na železnice. Táto správa je súčasťou balíka iniciatív zameraných na podporu udržateľnosti dopravy a zabezpečenie toho, aby užívatelia museli platiť iba za dopravné náklady priamo vyplývajúce zo zvoleného druhu dopravy. Mýto sa bude platiť za miestny škodlivý hluk, miestne znečistenie ovzdušia, ako aj poškodenie/náklady dopravnej infraštruktúry. Vznikne tak spravodlivejší systém zásady „znečisťovateľ znáša náklady“ s ochrannými opatreniami na zabezpečenie trhovej transparentnosti a vyhnutie sa diskriminácii.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Ťažká nákladná doprava sa v Európe od rozšírenia EÚ smerom na východ zvýšila a je to veľmi badateľné v mnohých členských štátoch vrátane Rakúska. Teraz čelíme problému, keď niektoré faktory spôsobujú vysoké externé náklady, ktoré musí zaplatiť verejnosť. Jedným z týchto faktorov je nákladná doprava po celej Európe a druhým faktorom sú jadrové elektrárne.

Ak sa na ťažké nákladné vozidlá vymeria mýto bez toho, aby sme súčasne rozvíjali železnice a odstránili prekážky cezhraničnej železničnej dopravy, tak sme jednoducho odhlasovali drahší tovar, zdravie ľudí sa nezlepší a nezníži sa znečistenie ovzdušia.

Podľa mňa je kontraproduktívne potrestať niekoho, kto uviazol v dopravnej zápche. Pravdepodobne to bude mať za následok návrat dopravy do malých obcí a miest, čo vlastne nechceme. Rozvoj dopravnej infraštruktúry je dlhodobo jediným riešením, čo znamená, že musíme zatraktívniť verejnú dopravu. Zdá sa, že správa o smernici Eurovignette, ktorá sa dnes zvažuje, predstavuje rozumný kompromis, a preto som za ňu hlasoval.

  Cristiana Muscardini (UEN), písomne. – (IT) Vážená pani predsedajúca, ochrana životného prostredia a bezpečnosť ciest, ciele predmetného návrhu smernice, predstavujú dva ciele, ktoré by Európska únia mala rozhodne presadiť na dosiahnutie dopravnej politiky všímajúcej si očakávania a práva svojich občanov. Preto sú vítané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k smernici 1999 ES, ktorá ustanovuje zdanenie ťažkých nákladných vozidiel používajúcich určité cesty. Tieto kroky vpred musia byť rozumné a postupné, aby sa predišlo kolapsu dôležitého hospodárskeho odvetvia v súčasnej vážnej hospodárskej kríze, odvetvia, ktorého základ tvoria skoro výlučne iba malé a stredné podniky.

Európa ešte navyše nevytvorila úplný a účinný kombinovaný systém, ktorý by zabezpečil značný presun nákladnej dopravy do menej znečisťujúcich odvetví dopravy. Kvôli týmto okolnostiam, charakteru a účinnosti je cestná doprava v oblasti výroby najpoužívanejším systémom.

Svojím hlasovaním som dnes chcela zdôrazniť dôležitosť postupných ale významných, nielen symbolických krokov smerom k bezpečnejšej a ekologickejšej cestnej doprave bez nelogických a kontraproduktívnych pokút pre priemysel.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Podporujem prácu, ktorú vykonal pán El Khadraoui vo veci spoplatnenia ťažkých nákladných vozidiel za používanie určitej dopravnej infraštruktúry, a preto som hlasoval za jeho správu. Síce nesúhlasím s niektorými bodmi, ako napríklad zahrnutie alebo nezahrnutie určitých externých nákladov do poplatkov, ale súhlasím so zásadou „znečisťovateľ znáša náklady“. Vynikajúca práca pána El Khadraouiho zdôrazňuje potrebu rozdeliť príjmy získané z poplatkov odvetvia dopravy ako celku. A napokon, som presvedčený, že príjmy získané spoplatnením externých nákladov nemusia skončiť ako forma ďalšieho zdanenia.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Návrh, o ktorom dnes hlasujeme je revízia a rozšírenie predchádzajúcej smernice o Eurovignette a stanovuje pravidlá vyberania mýta na cestách. Podľa prijatých návrhov môžu členské štáty odteraz preniesť náklady znečistenia ovzdušia, škodlivého hluku a dopravných zápch na nákladné vozidlá. Je to dobrá správa pre daňových poplatníkov. V súčasnosti ešte stále všetci platíme za škody spôsobené znečistením ovzdušia. Onedlho bude platiť znečisťovateľ. Týmto navyše podnietime dopravné spoločnosti, aby investovali do ekologickejších nákladných vozidiel.

Hlasoval som za tento návrh v neposlednom rade preto, lebo sa poplatok za preťaženie zahrnul do dodatočných externých nákladov v horských regiónoch. Na znečistení ovzdušia, vzniku škodlivého hluku a plytvaní paliva sa v najväčšej miere podieľajú dopravné zápchy. Keby sme výťažok z týchto poplatkov mohli investovať do železničnej alebo vodnej dopravy, riešili by sme problém dopravných zápch a súčasne aj zmenu klímy. Meškania zapríčinené dopravnými zápchami navyše spôsobujú veľké hospodárske škody v odvetví dopravy.

Náklady spojené so zmenou klímy spôsobenej vysokým objemom nákladnej dopravy sa, bohužiaľ, nezaradili i napriek tomu, že odvetvie dopravy je hlavným zdrojom emisií.

– Správa: Michael Cashman (A6-0077/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za túto správu. Transparentnosť nie je iba symbol, ale zásada, na ktorej by mali byť založené všetky inštitucionálne postupy. Občania a volené orgány musia mať zabezpečený čo najväčší prístup k dokumentom inštitúcií Európskej únie, aby sa mohli účinne zapájať do politického procesu a aby verejné orgány niesli zodpovednosť za svoje činy. Z tohto dôvodu som v minulosti dôrazne žiadal o zverejnenie parlamentnej prezenčnej listiny.

Napriek pokroku, ktorý inštitúcie EÚ urobili v oblasti otvorenosti a transparentnosti, súčasný stav nemožno považovať za ideálny. Prepracovanie znenia nariadenia (EHS) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom inštitúcií Európskej únie by sa malo považovať za ďalší krok k vybudovaniu administratívneho prostredia, v ktorom bude dostupnosť a jednoduchý prístup k informáciám skôr pravidlom než výnimkou. Na záver by som chcel zdôrazniť výnimočný úspech, ktorý sme nedávno dosiahli: v Európskom parlamente sa v súčasnosti používa 23 úradných jazykov a dokumenty Európskeho spoločenstva sú dostupné vo všetkých týchto jazykoch. Predstavuje to záruku demokracie.

  Charlotte Cederschiöld (PPE-DE), písomne. – (SV) My, švédski konzervatívci, sme dnes hlasovali za správu pána Cashmana A6-0077/2009 o revízii nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom na dosiahnutie väčšej transparentnosti v inštitúciách EÚ. Čo sa týka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 61 a 103 vzťahujúcich sa na článok 5, myslíme si, že by sa dokumenty zmierovacieho konania z tretieho čítania mali sprístupniť hneď po skončení zmierovacieho stretnutia na rozdiel od dokumentov, ktoré sa skúmajú počas samotných rokovaní. Dokumenty z trojstranných rozhovorov v prvom a druhom čítaní by mali byť úplne sprístupnené počas celého procesu.

  Chris Davies (ALDE), písomne. – Je mi veľmi ľúto, že Parlament do procesov určených na rozvoj zásady práva verejnosti nahliadnuť do dokumentov EÚ doplnil zdôraznenie, že sa také pravidlá nebudú vzťahovať na poslancov Európskeho parlamentu. Niektorí tvrdia, že by sa iba opätovne stanovili pravidlá, ktoré sú zakotvené v štatúte poslancov Európskeho parlamentu, ale v očiach mnohých ľudí to bude vyzerať ako ďalší prípad „jedného pravidla pre jedných a druhého pre druhých“ a som rád, že Skupina liberálov a demokratov nepodporila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené pánom Nassauerom.

Je obzvlášť dôležité sprístupniť verejnosti podrobnosti uhrádzania výdavkov poslancov Európskeho parlamentu. Naši audítori odhalili, že niektorí poslanci Parlamentu vôbec nie sú „úctyhodní“, niektorí z nich sú v skutočnosti podvodníci a darebáci. Ak majú občania Európy dôverovať tejto inštitúcii, zásadu úplnej transparentnosti treba čím skôr presadiť.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Ja som hlasoval za správu pána Cashmana o prístupe k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Podporujem jeho chvályhodnú iniciatívu, ktorá má vyrovnať rozdiely v spoločných pravidlách pre „utajované informácie“ (tzv. citlivé dokumenty uvedené v súčasnom nariadení č. 1049/2001) tým, že sa na úrovni nariadenia zachová niekoľko dobrých zásad vnútorných bezpečnostných predpisov Rady a Komisie, pokiaľ sa tieto zásady môžu použiť aj na parlamentný orgán. Na záver, podporujem hlavný cieľ pána Cashmana – zmeniť a doplniť nariadenie na zvýšenie transparentnosti bez toho, aby sa tento nástroj stal príliš špeciálnym a zložitým na uplatnenie.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Niet pochýb, že nariadenie z roku 2001 prinieslo občanom väčšiu transparentnosť umožnením prístupu verejnosti k dokumentom inštitúcií EÚ. Po siedmych rokoch praktických skúseností je vhodné znovu prehodnotiť toto nariadenie. Čo vidíme? V roku 2006 predložil Európsky parlament veľa návrhov na zmenu nariadenia s cieľom zlepšiť transparentnosť ešte viac, ale Komisia im nevenovala náležitú pozornosť.

Návrh Komisie na revíziu nariadenia z roku 2001, ktorý máme pred sebou, navyše obsahuje prísnejšie pravidlá, to znamená menšiu transparentnosť. V súlade s návrhom sa dokumenty o obchodných rokovaniach považujú za tajné. V konečnom dôsledku sme sa ocitli medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ja podporujem správu pána Cashmana, aj keď nie je kompletná, je celkove lepšia než súčasný návrh Komisie. Radikálnejší prístup s úplným odmietnutím návrhu Komisie by bol lepší, lebo Komisia by potom bola nútená predložiť nový, lepší návrh, ktorý by zväčšil transparentnosť inštitúcií EÚ a naozaj by prekonal priepasť medzi inštitúciami EÚ a občanmi.

– Správa: Jan Andersson (A6-0052/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážená pani predsedajúca, ako vieme, Európu postihuje súčasná hospodárska a finančná kríza. Veľmi sa bojím o svoju vlasť, Taliansko. Kríza spôsobuje prepúšťania a rodiny, ktoré majú stále menej peňazí, míňajú stále menej. Preto potrebujeme silne zasiahnuť. Táto kríza sa zdá byť obzvlášť vážna, ale aká bude hlboká a ako dlho bude trvať závisí od toho, čo podnikneme. Musíme spojiť naše sily, koordinovaný prístup Európy je nevyhnutný. Dnes, viac než kedykoľvek predtým, cítime naliehavú potrebu dôsledne zavádzať reformy na zriadenie kvalitných pracovných miest a postarať sa o blahobyt európskych občanov. Musíme zvrátiť trend radikálnej reštrukturalizácie, zamedziť prepúšťanie a zastaviť nátlak na znižovanie platov a sociálnych dávok.

Musíme čeliť problémom spojeným so stúpajúcou nezamestnanosťou a sociálnym vylúčením. Navyše musíme zlepšiť koordináciu snáh EÚ a členských štátov, ale je rovnako dôležité, aby opatrenia prijaté v rámci plánu hospodárskej obnovy na krátkodobé riešenia boli v súlade s dlhodobými cieľmi Spoločenstva stanovenými v lisabonskej stratégii. Preto som hlasoval za túto správu.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Je pozoruhodné, že táto správa pripúšťa zlyhania Európskej únie v sociálnych otázkach. Prvé priznanie je, že sa ciele lisabonskej stratégie nedosiahnu v roku 2010. Potom sa uvádzajú zaujímavé čísla o náraste miery nezamestnanosti, ktorá stúpla zo 7 % v roku 2008 na 8,7 % v roku 2009, presnejšie zo 7,5 % na 9,2 % v eurozóne. Inými slovami, predpovedá sa zánik 3,5 milióna pracovných miest.

Tieto bolestivé zistenia by mali prinútiť zástancov EÚ k premýšľaniu o radikálnych reformách potrebných na úrovni členských štátov pre čo najväčšie obmedzenie katastrofických dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy. Krízy, ktorá je dôsledkom ultraliberalizmu a globalizácie, ktoré sú Bruselu tak drahé.

Na záver, nie je dôveryhodné presadzovať takúto politiku zameranú na zachovanie usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov. Práve naopak, musíme spochybniť túto autoritatívnu logiku a vrátiť členským štátom kontrolu nad vlastnými hospodárskymi a finančnými zdrojmi a zároveň zaviesť zásadu preferencie a ochrany štátu a Spoločenstva, čo by umožnilo obnovu vnútorného trhu a návrat rastu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Celkový vplyv finančnej krízy, ktorá vznikla v USA, sa teraz prejavuje na reálnom hospodárstve. Odborníci sa nezhodujú na tom, aká je najvhodnejšia reakcia na krízu a najlepší spôsob stimulovania hospodárstva, aby sme mieru nezamestnanosti udržali pod kontrolou.

Situácia na pracovnom trhu však vôbec nevyzerala ružovo ani pred finančnou krízou. Čoraz viac ľudí bolo nútených pracovať na polovičný pracovný úväzok, na skrátený pracovný čas a počet štátom podporovaných pracovných miest sa neustále znižoval. Istý čas žil zvýšený počet ľudí pod prahom chudoby aj napriek tomu, že boli zamestnaní. Vo svetle pochmúrnych predpovedí o hospodárstve je možné, že počet ľudí pracujúcich v hlavnom pracovnom pomere bude naďalej klesať a raz stratia svoje pracovné miesta aj ľudia pracujúci na vedľajší pracovný pomer. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa vyhli masovej nezamestnanosti. Vôbec nie je isté, či sú opatrenia prezentované v správe v tomto ohľade primerané alebo dostačujúce. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Ja som hlasoval proti správe pána Anderssona. Na jednej strane síce verím, že musíme zjednotiť naše sily, aby sme zastavili trend radikálnej reštrukturalizácie, predišli zániku pracovných miest a zastavili znižovanie platov a sociálnych dávok, na druhej strane si myslím, že opatrenia stanovené Komisiou vo veľkej miere nedokážu zabezpečiť dostatočné pokrytie a ochranu sociálnej a zamestnaneckej štruktúry Európskej únie.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Súčasná hospodárska kríza mala a bude mať aj v blízkej budúcnosti negatívny vplyv na trh zamestnanosti.

Ja som hlasoval za návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, pretože spolu s pánom spravodajcom podporujem postoj Komisie, ktorá navrhuje (ako sa stanovuje v prílohe rozhodnutia Rady 2008/618/ES z 15. júla 2008), aby sa politiky zamestnanosti zachovali v roku 2009. Podľa Komisie tento prístup vytvorí zdravý rámec schopný čeliť hospodárskej a finančnej kríze a taktiež pokračovať v štrukturálnych reformách.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE), písomne. – (PT) Súčasná kríza je viac, než len hospodárska a finančná kríza. Je to predovšetkým kríza dôvery. Jej najvážnejším prejavom je vysoká úroveň nezamestnanosti. Nezamestnanosť neznamená iba stratu príjmov, ale aj stratu sebavedomia a dôvery v ostatných.

Na navrátenie tejto dôvery potrebujeme stanoviť veľmi jasnú strednodobú stratégiu.

V tejto súvislosti majú politickí predstavitelia vďaka signálom a posolstvám, ktoré tlmočia, rozhodujúcu úlohu. Opatrnosť, bezpečnosť, pravdovravnosť, odmietanie propagandy o neuskutočniteľných cieľoch a samochvály sú dobré metódy, ktoré by mohli pomôcť navrátiť dôveru.

Na druhej strane musíme vytvoriť pracovné miesta, a na to musia existovať také podmienky, aby spoločnosti investovali.

Musíme konať rýchlo, pretože ak sa v tomto smere nič nespraví, finančné problémy štátov s najvyšším deficitom v rámci eurozóny spôsobia prehĺbenie recesie, neustále zvyšovanie nezamestnanosti a stratu príjmov podnikov aj rodín.

Preto som podporil správu pána Anderssona, ktorá navrhuje zachovanie usmernení pre politiky zamestnanosti v roku 2009.

– Návrh na rozhodnutie o článku 139 rokovacieho poriadku (B6-0094/2009)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ďalšie predĺženie, alebo lepšie povedané, ďalšie odkladanie zakotveného práva všetkých poslancov hovoriť v Parlamente materinským jazykom a povinnosti vystaviť všetky dokumenty vo všetkých úradných jazykoch je nepochopiteľné a neprijateľné. Uplynulo už niekoľko rokov od vstupu niektorých štátov, pre ktoré stále platí obmedzenie používania materinského jazyka, najmä pre Írsko a Českú republiku, pričom sa nenašli potrební lingvisti. Predložené odôvodnenie je nejasné a rozporuplné. Na ich zaškolenie sa prednostne nevyčlenili prostriedky, čo nás vedie k nedôvere v ich úmysly. Nemôžeme súhlasiť s ohrozením neodcudziteľného práva na kultúrnu a jazykovú rozmanitosť v EÚ, ktoré by sa dotklo aj portugalčiny. Nemôžeme tolerovať takúto diskrimináciu.

Opätovne vyjadrujeme svoje odhodlanie ochrániť kultúrnu identitu každého členského štátu a všetkých národných jazykov ako pracovných jazykov. V tejto súvislosti môžeme hlasovať jedine proti tomuto rozhodnutiu. V konečnom dôsledku to charakterizuje transpozíciu do kultúrnej a lingvistickej úrovne rozpočtových politík EÚ, ktoré uprednostňujú investovanie do zbraní namiesto oceňovania kultúry a ochrany zamestnania.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Ja som hlasoval za návrh predsedníctva na predĺženie platnosti článku 139 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca siedmeho volebného obdobia.

– Správa: Magda Kósáné Kovács (A6-0038/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za túto správu. Veľmi ma znepokojujú súčasné udalosti v Taliansku. Vytvára sa atmosféra „honu na čarodejnice“ v spojení s rumunskými občanmi a Rómami, a to s početnými represívnymi zákrokmi. Talianska vláda sa zaoberá utkvelou bezpečnostnou kampaňou. Prijatie extrémnych opatrení v súvislosti s rómskymi spoločenstvami by však mohlo zhoršiť už teraz hroznú situáciu týchto menšín a podkopať možnosti ich integrácie a sociálneho začleňovania. Nesmieme zabudnúť, že podľa princípu právneho poriadku je trestná zodpovednosť individuálna a nesmie byť prisudzovaná určitým skupinám. Keby sme sa odchýlili od tejto zásady, vznikol by nebezpečný precedens, ktorý by viedol ku kriminalizácii celých etnických skupín alebo určitých národností prisťahovalcov.

Prisťahovalectvo si určite vyžaduje európsku koordináciu na posilnenie justičných a policajných nástrojov na boj proti organizovanému zločinu. To však nestačí. Je dôležité prijať jasné stratégie zamestnanosti pre znevýhodnené skupiny vrátane Rómov, vytvárajúc tak podporné opatrenia na uľahčenie ich postupnej integrácie do pracovného trhu a venovať väčšiu pozornosť vzdelávacej politike pre mladých ľudí.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) EÚ je únia hodnôt, a preto je zodpovedná za udržiavanie rešpektovania ľudských práv v rámci svojho územia. Pomocou svojich členských štátov preto musí rozpoznať bezbrannosť Rómov a uľahčiť ich integráciu do spoločnosti. My sme preto hlasovali za túto správu.

  Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. – (SV) Dnes sme hlasovali za správu z vlastnej iniciatívy pani Kósáné Kovácsovej (A6-0038/2009) o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v EÚ. Správa rieši veľmi vážny problém a jasne naznačuje potrebu zaoberať sa príčinami rozšíreného vylúčenia, ktoré dnes postihuje mnohých Rómov. Vítame spoluprácu medzi členskými štátmi pri riešení týchto obrovských problémov.

Radi by sme ale zdôraznili, že rôzne osobitné riešenia nepovažujeme v znižovaní tohto vylúčenia za krok vpred. Špeciálne daňové výhody pre podniky zamestnávajúce rómske ženy a iné podobné opatrenia by pravdepodobne posilnili vylúčenie a marili by integráciu do spoločnosti.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Vítame správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, pretože zdôrazňuje nový aspekt v stratégii sociálneho začleňovania Rómov, ktorá sa vytvára od roku 2005 sériou uznesení Európskeho parlamentu. Súčasná situácia Rómov dokazuje, že sa od prvej výzvy Komisie v roku 2005 nedosiahol dostatočný pokrok v integrácii Rómov.

Správa navrhuje dôležité smernice súvisiace so stratégiou propagovania vzdelávania medzi Rómami a povzbudzovaním k pozitívnej diskriminácii na pracovnom trhu. Povinnosťou EÚ je koordinovať podporu integrácie Rómov do pracovného trhu financovaním opatrení na vzdelávanie a rekvalifikáciu a opatrení na podporu samostatných aktivít v radoch Rómov, ponuku koncesionárskych úverov a štátnych dotácií, ako aj zavedenie inovatívnych foriem poľnohospodárskych prác. Zriadenie skupiny odborníkov na úrovni EÚ vrátane zástupcov Rómov by takisto mohlo pomôcť koordinovať rómsku stratégiu členských štátov a využitie štrukturálnych a kohéznych fondov.

Dúfam, že tieto návrhy sú pre Európsku komisiu dostatočne motivujúce na to, aby predložila legislatívne návrhy s cieľom dosiahnuť skutočné výsledky v tejto oblasti.

  David Martin (PSE), písomne. – Rómovia predstavujú najväčšiu menšinu v Európskej únii a ich integrácia do európskej spoločnosti je jedným z najväčších problémov, ktorým bude EÚ čeliť v nasledujúcom desaťročí. Rómsku menšinu tvorí približne 10 – 12 miliónov ľudí, ktorí nemajú možnosť uniknúť chudobe a vylúčeniu. Taká miera sociálneho znevýhodnenia bráni dosiahnutiu základnej ľudskej dôstojnosti a rovnakých príležitostí pre Rómov. Vítam túto správu, ktorá zdôrazňuje potrebu zlepšiť podmienky pre všetkých občanov Európy bez ohľadu na ich rasu.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Zabezpečenie rovnakých príležitostí pre rómsku menšinu v EÚ je správny prístup k zabráneniu sociálneho vylúčenia a k rešpektovaniu práv tohto spoločenstva. Preto som hlasoval za správu pani Kovácsovej, ktorá je podľa mňa veľmi osožná.

Chcel by som však vyjasniť svoj postoj k tejto otázke.

Táto menšina je vo svojej podstate nadnárodná, záležitosti rómskych práv sa preto môžu účinne riešiť iba na európskej úrovni. Z tohto dôvodu som navrhoval zriadenie Európskej agentúry pre práva Rómov, ktorej úlohou by bola koordinácia stratégií na európskej úrovni zameraných na túto menšinu.

Ďalej, podpora integrácie rómskej menšiny sa nemôže uskutočňovať redistributívnymi fiškálnymi opatreniami, pretože nedokážu vyriešiť štrukturálne problémy postihujúce rómske spoločenstvá. Ideálny spôsob podpory tejto menšiny musí byť zameraný na vzdelávacie programy, ktorých úlohou bude pomáhať týmto spoločenstvám získať zručnosti potrebné na vstup na pracovný trh.

Európska politika v oblasti rómskej menšiny však musí byť zameraná na propagovanie tolerancie a prijatia kultúrnych rozdielov s dôrazom na mierové spolunažívanie v medziach stanovených zákonmi príslušného štátu a nariadeniami EÚ.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Ja som hlasoval proti správe pani Kósáné Kovácsovej o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v EÚ. Som presvedčený, že tento prístup spôsobí ďalšiu formu zásadnej diskriminácie Rómov. S Rómami vlastne treba zaobchádzať rovnako ako s ostatnými občanmi bez toho, aby sa tešili nadmerným výhodám a ústupkom na úkor ostatných občanov Európy, ktorí majú rovnaké práva (a najmä povinnosti) ako daná populácia.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Rómske spoločenstvo je najväčšou a najviac znevýhodnenou menšinovou skupinou Európy. Každý, kto pozorne sleduje situáciu, vie, že na zlepšenie ich pracovných a životných podmienok je potrebný koordinovaný prístup. Som rád, že správa žiada vhodné odborné kurzy, ktoré môžu zlepšiť šance Rómov na pracovnom trhu. Okrem toho sa ľudský a sociálny kapitál musí posilniť sústredením sa od počiatku na integráciu do európskej spoločnosti.

Treba uvítať zriadenie skupiny odborníkov na úrovni EÚ zahŕňajúcej zástupcov z rómskeho spoločenstva. Rovnako skvelé sú aj návrhy na vytvorenie partnerských vzťahov, použitie dostatočných finančných prostriedkov a sledovanie toho všetkého cez databázu. Podporujem túto správu, pretože navrhuje spôsoby, akými dokážeme zlepšiť situáciu rómskeho spoločenstva. Keďže alternatívne uznesenie navrhnuté Socialistickou skupinou v Európskom parlamente je, žiaľbohu, príliš slabé, nebudem ho podporovať.

Správa: Herbert Reul (A6-0035/2009)

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Regulácia dopytu po rope však nesmie zostať obmedzená len na EÚ. Percentuálny podiel EÚ na svetovej spotrebe ropy bude v nasledujúcich rokoch stále klesať. Je to podmienené silným rastom dopytu mimo EÚ. Preto bude pre bezpečnosť energetického zásobovania EÚ rozhodujúce obmedziť rast dopytu aj na globálnej úrovni bez toho, aby boli ohrozené ciele rastu tretích štátov alebo samotnej EÚ. Veľký význam má pritom aj podpora trhových mechanizmov tvorby cien v tretích štátoch – napríklad zrušením štátnych dotácií na palivá.

Všetky tieto opatrenia si vyžadujú investície. Investície sú možné len vtedy, ak je k dispozícii aj dostatočný kapitál a ak sa očakávajú výnosy. Preto treba súčasnú finančnú krízu, ktorá sa môže zmeniť aj na hospodársku krízu, čo najrýchlejšie prekonať. V poslednom desaťročí pribudli ťažkosti spojené s budúcou bezpečnosťou zásobovania EÚ ropou. Ak však bude existovať politická vôľa a medzinárodná koordinácia, spolupráca, ako aj inovácie, možno ich vyriešiť prostredníctvom cieleného pôsobenia na ponuku i dopyt.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Po dôkladnom zvážení súhlasím so správou z vlastnej iniciatívy svojho kolegu poslanca, pána Reula. Ako posledné mesiace ukázali, dôležitosť energetickej bezpečnosti ešte nikdy nebola taká akútna. Spolupráca všetkých členských štátov a potreba využiť balíky stimulov, ktoré práve zavádzajú takmer všetky členské štáty a Komisia, podčiarkujú potrebu investovať do obnoviteľných technológií s cieľom zvýšiť našu energetickú bezpečnosť a znížiť naše emisie CO2. Roky závislosti od fosílnych palív nám zanechali dva neúprosné závery:

1. Musíme sa osamostatniť od globálnych geopolitických síl, čo potvrdila aj bezvýchodisková situácia v zime medzi Ruskom a Ukrajinou, a ničivých účinkov cenovej politiky OPEC.

2. Potreba dodržania neodkladných termínov znižovania CO2 trvá a mala by ostať prvoradou prioritou.

Nemôžeme cúvnuť pred hospodárskymi ani ekologickými problémami, ktorým v súčasnosti čelíme.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána Reula o otázkach súvisiacich so zásobovaním ropou. Nesúhlasím s pánom spravodajcom, ktorý konštatuje, že existujú rozličné odhady, podľa ktorých aj v budúcnosti bude možné ťažiť dostatočné množstvo ropy na pokrytie dopytu, ale iba ak spotrebitelia budú platiť vyššie ceny a zlepšia sa investičné podmienky. Podporujem iniciatívu Komisie na zabránenie zvyšovaniu cien ropy v nasledujúcich rokoch, ale napriek tomu si nemyslím, že sa celá situácia analyzovala správne.

Správa: Georg Jarzembowski (A6-0055/2009)

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Správa, ktorú prezentoval pán poslanec Jarzembowski, určuje ekologizáciu dopravy za prioritu a je dôležitým prvým krokom ku komplexnejšiemu prístupu k ekologizácii dopravy. Dôležitou súčasťou reakcie na zmenu klímy je úprava dopravných prostriedkov a spôsobu dopravy, či už ide o prijatie hybridných vozidiel, zvýšenie ekologickej verejnej dopravy, alebo zvýšenie efektívnosti iných spôsobov dopravy.

Pán spravodajca v správe navrhol možnosti účtovania poplatkov pre ťažké nákladné vozidlá za znečisťovanie, ktoré spôsobujú, vrátane škodlivého hluku spôsobeného železničnou dopravou. Je dôležité brať ohľad na potreby odľahlých európskych štátov, ktoré čelia mnohým zemepisným prekážkam a sú závislé od silnej dopravnej siete pre svoje zásobovanie a hospodársky rast. Musíme zabezpečiť, aby sa tieto opatrenia presadili spravodlivo. S týmito výhradami rada podporím správu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Jarzembowského o ekologizácii dopravy a internalizácii externých nákladov. Stotožňujem sa s názorom pána spravodajcu, ktorý napísal skvelú správu a vyzdvihuje veľký prínos mobility pre kvalitu života občanov, rast a zamestnanosť v Európskej únii, sociálno-hospodársku a územnú súdržnosť, obchod s tretími krajinami, ako aj pre podniky a zamestnancov, ktorí priamo a nepriamo pôsobia v dopravnom priemysle a v logistike. Vítam skutočnosť, že Komisia vo svojom oznámení „zinventarizovala“ doterajšie opatrenia Európskej únie v oblasti podpory udržateľnej dopravnej politiky. Je to malý krok k veľkému cieľu.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Komisia predstavila rad oznámení o ekologizácii dopravy, stratégii internalizácie externých nákladov a opatreniach týkajúcich sa znižovania hluku tovaru a strojných zariadení. Schvaľujem a zároveň podporujem, že sa pre oblasť dopravy vypracúvajú ekologické opatrenia.

Správa pána Jarzembowského by však oslabila návrhy Komisie. Z tohto dôvodu predložila Skupina zelených/Európska slobodná aliancia pozitívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vrátane požiadavky na lepšie spolufinancovanie EÚ a členských štátov, kerozínovú daň pre leteckú dopravu a odpojenie zvýšenia dopravy od hospodárskeho rastu. Naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy však neboli prijaté a z toho dôvodu táto správa nepredstavuje pridanú hodnotu k návrhom Komisie. Hlasoval som proti tejto správe ako takej.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Podporujem opatrenia na ekologizáciu dopravy. Pomôže nám to v boji proti zmene klímy. Určité opatrenia sa však musia posilniť, a tak som sa zdržala hlasovania.

– Návrh uznesenia B6-0107/2009 (Lisabonská stratégia)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Plne súhlasím s tým, že spomedzi všetkých vplyvov hospodárskej krízy je zvýšenie miery chudoby v EÚ najväčším problémom. Je nevyhnutné zastaviť súčasný rast nezamestnanosti v EÚ. Myslím si, že najúčinnejší spôsob, ako znížiť chudobu a predísť jej, je stratégia založená na cieľoch plnej zamestnanosti, kvalitných pracovných miest, sociálneho začleňovania, opatrení na podporu podnikania a činností na podporu úlohy malých a stredných podnikov a investícií. Stručne povedané, toto je najdôležitejšia časť predhovoru uznesenia.

Ak sa nám neporadí zastaviť rast chudoby v EÚ zapríčinený súčasnými výnimočnými okolnosťami, potom EÚ zlyhá v riešení najdôležitejšieho problému vyplývajúceho z tejto hospodárskej a finančnej katastrofy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) V Európskej únii sme svedkami rastu chudoby, nestabilnej práce a nerovností, situácie, ktorá sa v súčasnej hospodárskej a finančnej kríze môže zhoršiť, keďže prognózy predpovedajú trend hospodárskeho poklesu a nárast počtu nezamestnaných.

Stratégie zakotvené v lisabonskej stratégii a Európskej stratégii zamestnanosti prispeli k tejto situácii, pretože podporujú finančnú dereguláciu, liberalizáciu trhu a neistotu pracovných vzťahov. V konečnom dôsledku sme s týmito stratégiami potrebovali skončiť. Pri zhoršujúcich sa sociálnych a hospodárskych podmienkach však odozva (alebo nedostatok odozvy) z EÚ odzrkadľuje triedny prístup, trvanie na pokračovaní v stratégiách, ktoré podporujú nahromadenie obrovských ziskov vo veľkých hospodárskych a finančných skupinách na úkor životných podmienok pracovníkov a širokej verejnosti.

Potrebujeme zmenu súčasných makroekonomických politík a ochranu pracovných miest a práv pracovníkov. Potrebujeme alternatívnu politiku, ktorá zabezpečí spravodlivé prerozdelenie príjmov, podnieti hospodársku aktivitu, vytvorí pracovné miesta, posilní úlohu štátu v hospodárstve, zvýši dopyt, podporí rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov a oživí investície, pričom bude brať ohľad na potreby a špecifické aspekty každého členského štátu.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Hlasoval som za túto správu napriek sklamaniu z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 10 Skupiny zelených vyzývajúceho na zavedenie dane z finančných transakcií v rámci celej EÚ. Ako predseda medziskupiny pre globalizáciu v Parlamente veľmi podporujem zavedenie dane podobnej Tobinovej dani na potlačenie finančných špekulácií a zároveň na získanie miliárd eur na zmiernenie hlbokej svetovej chudoby miliárd ľudí žijúcich z menej ako jedného eura denne. Kto môže byť proti takému jednoduchému a účinnému opatreniu?

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Lisabonská stratégia bola vymyslená v kontexte a pre hospodársky kontext, ktorý sa úplne líši od toho, v ktorom sa dnes nachádzame. To ale neznamená, že sa všetky jej základné myšlienky musia zrevidovať. Treba rozlišovať medzi mimoriadnym charakterom súčasných okolností a politikami, ktoré by sa mali presadiť na podporu dlhodobého rozvoja a konkurencieschopnosti Európy. Je však dôležité, aby sme z tejto situácie nevyvodili záver, že krízová situácia si vyžaduje opatrenia, ktoré sú v rozpore s dobrými politikami. Práve naopak. Reakcia na súčasnú situáciu, si síce vyžaduje mimoriadne opatrenia, musí však byť riadená myšlienkami dobrých politík a investíciami do inovácií a konkurencieschopnosti Európy, lebo inak nebudeme schopní reagovať na krízu a pripraviť členské štáty Európskej únie na ďalšiu fázu globálneho hospodárstva.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Po dôkladnom preštudovaní návrhu uznesenia o lisabonskej stratégii som sa napokon rozhodol zdržať hlasovania, a nehlasovať tak ani za návrh, ani proti nemu.

  Eoin Ryan (UEN), písomne. – Finančná a z nej vyplývajúca hospodárska kríza zasadili európskemu rastu a stabilite pracovného trhu ohromný úder. V dnešných ťažkých časoch musí byť naším prvoradým cieľom, ako hovorí toto spoločné uznesenie, ochrana občanov EÚ, či už pracovníkov, podnikateľov, alebo ľudí v domácnosti pred vplyvom krízy. Kríza je nepochybne zdrvujúca, ale zároveň ponúka príležitosti: príležitosť zmeniť spôsob nášho myslenia, príležitosť vytvoriť a posilniť rámec na trvalo udržateľný rast odolávajúci otrasom a príležitosť vybudovať zdravý hospodársky a sociálny základ pre budúcnosť.

Medzi obzvlášť pozitívne prvky tohto uznesenia patrí uznanie kľúčovej úlohy malých a stredných podnikov a podpora, ktorú im treba poskytnúť. Malé a stredné podniky nielenže poskytujú hodnotné zamestnanie, v posledných rokoch vytvorili 80 % nových pracovných miest v EÚ, ale takisto zohrávajú kľúčovú úlohu v stimulovaní miestneho hospodárstva, v diverzifikácii zamestnanosti a podporovaní podnikania. Dôraz na inovácie – najmä v sektore životného prostredia – je taktiež veľmi vítaný a dokazuje, že úzko prepojené ciele energetickej účinnosti a hospodárskej stability sa vôbec nemusia navzájom vylučovať.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Európska parlamentárna labouristická strana (EPLP) sa domnieva, že lisabonská stratégia ostane dôležitou platformou pre rast a vytváranie pracovných miest v celej EÚ. Je to cieľ, ktorý je možné stále dosiahnuť, aj keď súčasná hospodárska situácia škodí jeho skutočnému potenciálu. EPLP však nesúhlasí s tým, že transakčná daň je potrebným nástrojom na dosiahnutie určitých cieľov lisabonskej stratégie, a nepodporila toto opatrenie.

EPLP však súhlasí s hlavnou podstatou prijatého textu, a preto hlasovala za správu.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Podľa správy skupiny Allianz zverejnenej v pondelok recesia tento rok brzdí EÚ v dosiahnutí cieľa stať sa poprednou svetovou znalostnou hospodárskou oblasťou. Ak chceme dosiahnuť ciele lisabonskej stratégie, musíme aj v týchto ťažkých časoch urobiť všetko pre to, aby sme tieto ciele splnili. Po splnení týchto cieľov uvidíme cestu naprieč recesiou a posilníme postavenie EÚ v budúcnosti. Takisto sa musíme držať barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Rozhodnutia politických síl kapitálu skrývajú príčiny a charakter kapitalistickej krízy. Bremeno krízy presúvajú na plecia pracovníkov, ktorí zaplatili za nadmerné kapitálové zisky a ktorých teraz vyzývajú, aby zaplatili za krízu a zachránili a zvýšili zisk. Návrhy vyzývajú Európsku úniu na prehĺbenie protipracovnej lisabonskej stratégie, uplatnenie Paktu stability a plánu hospodárskej obnovy Európy a pokračovanie v úplnej liberalizácii vnútorného trhu. Navrhujú opatrenia na podporu monopolných skupín poskytnutím výdatného toku peňazí z vrecka pracovníkov, znižovaním kapitálových daní a zvyšovaním úverov poskytovaných veľkým monopolným podnikom. Propagujú rýchlejšie kapitalistické reštrukturalizácie založené na základe stratégie „flexiistoty“ a smernice o organizácii pracovného času, inými slovami, na predĺžení pracovného času do 13 hodín denne a 78 hodín týždenne a rozdelení pracovného času na aktívny čas a neplatený neaktívny čas.

Rozvoj ekologického hospodárstva a liberalizácie výskumu, energie a inovácií razí cestu ziskovým kapitálovým investíciám na úkor pracovníkov a radových občanov.

Neformálny samit z 1. marca potvrdil nárast imperialistickej rivality a jednotný front monopolov proti ľuďom.

– Návrh uznesenia B6-0134/2009 (Zmena klímy)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Súhlasím, že EÚ zohráva vedúcu úlohu v medzinárodnej politike v oblasti klímy. Ak však nebude hovoriť jedným hlasom, stratí vierohodnosť. EÚ ako celok sa zdá byť na dobrej ceste, pokiaľ ide o klimatické ciele, ale všetky štáty vrátane Malty musia dávať pozor, aby nezaostali, pretože to ovplyvní vierohodnosť Únie.

Obmedzenie globálneho priemerného nárastu teploty je potrebné nielen v rozvinutých, ale aj v rozvojových štátoch. Takéto kroky, pochopiteľne, zaťažia finančné zdroje. EÚ musí predložiť plán, ktorý sa bude zaoberať príslušnými oblasťami a zdrojmi financovania.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Ja som hlasovala za uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti zmene klímy. Európska únia musí aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu v medzinárodnej politike v oblasti klímy a vynaložiť všetko úsilie na dosiahnutie dohody v Kodani umožňujúcej zníženie emisií oxidu uhličitého do ovzdušia a obmedzenie globálneho priemerného nárastu teploty na menej než 2 °C nad hodnoty z predindustriálneho obdobia.

V súčasnej finančnej a hospodárskej kríze je dosiahnutie novej dohody v Kodani o boji proti zmene klímy nevyhnutné. Hospodársku a klimatickú krízu možno skombinovať a vytvoriť významné hospodárske príležitosti na rozvoj technológie a vytvorenie pracovných miest.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto uznesenie obsahuje pozitívne aspekty a to si ceníme. Vyzdvihli by sme výzvu, aby sa EÚ aktívne zasadzovala za to, aby kodanská dohoda zohľadnila najnovšie vedecké správy o zmene klímy, zaväzovala k stabilizačným úrovniam a teplotným cieľom, ktoré zaručia, že sa s veľkou pravdepodobnosťou zabráni nebezpečnej zmene klímy, a aby umožňovala pravidelné revízie, ktoré budú zárukou súladu stanovených cieľov s najnovšími vedeckými poznatkami. Za pozitívne považujeme aj zdôraznenie, že opatrenia potrebné na zmiernenie vplyvu v rozvojových štátoch si vyžadujú výrazné zvýšenie finančných zdrojov.

Nesúhlasíme však s trvaním, hoci iba v odôvodneniach, na systéme obchodovania s emisiami EÚ, obzvlášť preto, že sa uvádza, že môže poslúžiť ako model pre rozvoj obchodovania s emisiami v ostatných rozvinutých štátoch a regiónoch. Z tohto dôvodu nesúhlasíme s prístupom založenom na hospodárstve, ktorý jasne ovplyvňuje rozličné body uznesenia.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Hĺbka a rozsah súčasnej finančnej krízy, ktorá je produktom deregulácie, zbabelých regulačných orgánov a chamtivých bankárov, nesmie odviesť našu pozornosť od potreby pokračovať v snahe zastaviť zmenu klímy. Súčasnú krízu musíme chápať ako príležitosť použiť prostriedky na dosiahnutie zásadnej zmeny v našom životnom štýle a šírenie nového ekologického dohovoru na celom kontinente a svete. Bez spolupráce s USA, Japonskom, Čínou a Indiou nedokážeme dosiahnuť naše ciele.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Súhlasím s niektorými bodmi uznesenia o boji proti zmene klímy. Na druhej strane však obsahuje určité odseky, s ktorými nemôžem súhlasiť. Preto som sa rozhodol zdržať hlasovania a nehlasovať o tejto otázke.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Ekologické hospodárstvo musíme využiť na vytvorenie pracovných miest v celej EÚ. V období súčasnej finančnej krízy to musí byť prioritou.

– Návrh uznesenia B6-0133/2009 (Politiky zamestnanosti)

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Toto uznesenie obsahuje veľa chvályhodných výziev. Väčšina otázok, ktorými sa zaoberá, však patrí do politickej zodpovednosti národných parlamentov.

Výsledkom návrhov v uznesení bude aj požiadavka na väčšie zdroje pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. Bude to znamenať zvýšenie príspevkov členských štátov EÚ. Prichádza to v čase, keď si členské štáty potrebujú ponechať znížené hospodárske zdroje na vlastnú sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Nie sme presvedčení, že využitie Európskeho globalizačného fondu je najúčinnejším spôsobom na podporu ľudí, ktorí stratili prácu. Členské štáty majú lepšiu pozíciu na presadenie účinnej stratégie v tejto oblasti. Členské štáty navyše míňajú na balíky stimulov rovnaké množstvo peňazí ako na príspevky do rozpočtu EÚ.

Hlasovali sme proti tomuto uzneseniu predovšetkým z dôvodu formulácií týkajúcich sa Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. Hlasoval som proti návrhu uznesenia o usmerneniach pre politiky zamestnanosti. Keďže svetová finančná a hospodárska kríza si vyžaduje rozhodnú a koordinovanú reakciu zo strany EÚ na zabránenie strát pracovných miest, na udržanie dostatočnej úrovne príjmov občanov Európy, na zabránenie recesii a na premenu súčasných problémov spojených s hospodárstvom a zamestnanosťou na príležitosti, myslím si, že opatrenia uskutočnené pod správou eurokratov vôbec nie sú schopné uniesť bremeno krízy, ktorej čelíme, a to nielen v citlivej oblasti akou je zamestnanosť.

Správa: Elisa Ferreira (A6-0063/2009)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Iniciatíva na spustenie plánu hospodárskej obnovy je reakcia na prebiehajúcu vážnu ekonomickú recesiu. Hlavnou prioritou plánu hospodárskej obnovy musí byť stimulovanie hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ a zabránenie zvýšeniu nezamestnanosti. Poslanci trvajú na tom, aby každá finančná pomoc bola správne načasovaná, cielená a dočasná. Súčasné mimoriadne okolnosti treba chápať v širšom kontexte pevného záväzku dostať normálnu rozpočtovú disciplínu do správnych koľají okamžite po zotavení hospodárstva.

Plán hospodárskej obnovy musí navyše poslúžiť na účel plnenia spravodlivej medzinárodnej dohody o poskytnutí príležitosti chudobnejším štátom, aby unikli chudobe bez podporovania globálneho otepľovania, poskytnutím pomoci pri financovaní obrovských investícií.

Na záver, koordinovaná spolupráca medzi členskými štátmi musí byť zameraná na zníženie neistoty na úverových trhoch a uľahčenie fungovania týchto trhov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek prijatiu určitých pozitívnych a správne načasovaných návrhov, ktoré sme podporili, obzvlášť ten o daňových rajoch, bola väčšina návrhov našej skupiny zamietnutá a hlavným cieľom správy je pokračovanie v neoliberálnych politikách s ružovým nádychom pre voličov v predvolebnej kampani.

Medzi našimi zamietnutými návrhmi boli návrhy žiadajúce výrazné zvýšenie finančných zdrojov a rýchlejšie použitie fondov určených na podporu zamestnanosti a taktiež presmerovanie podporných programov zameraných na najzraniteľnejšie skupiny vrátane programov na zabezpečenie dôstojných životných podmienok a univerzálneho prístupu k verejným službám vysokej kvality. Rovnako ľutujem aj zamietnutie návrhov, napríklad takých, ktoré považujú objem plánu hospodárskej obnovy (1,5 % HDP EÚ) na úspešné riešenie súčasnej krízy za nedostačujúci poukazujúc na to, že EÚ bude stále zaostávať ďaleko za krajinami, ako sú napríklad Spojené štáty a Čína. Ďalej ľutujem zamietnutie našej kritiky Komisie za spojenie plánu na hospodársku obnovu s prehĺbením neoliberálnych štrukturálnych reforiem a s prísnym dodržiavaním Paktu stability a rastu v čase, kedy by sme sa mali zaobísť bez nich a zmeniť taktiku.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Môžem len gratulovať svojej kolegyni Elise Ferreirovej k jej správe o pláne hospodárskej obnovy Európy. Podporujem stanovisko Poula Rasmussena, že sme toho ešte nespravili dosť. Poskytnutie pomoci bankám bol potrebný, ale nedostačujúci krok. Musíme podniknúť kroky aj na riešenie problémov pracovného trhu. Treba podporiť deľbu práce a pri požiadavke na skrátený pracovný čas by sme mali podporiť zachovanie pracovného času na pracovisku využitím tohto času na školenia zamerané na zlepšenie zručností.

Skutočná kríza nie je na trhu rizikových hypoték, ale skôr v desaťkrát väčšom hazardnom hospodárstve čoraz ezoterickejšieho a fantastickejšieho sveta trhu derivátov, ktorý treba dostať pod kontrolu. Preto vítam kroky na kontrolu daňových rajov a zavedenie dane z finančných transakcií v celej EÚ na prekonanie najhorších dosahov krízy, zníženie špekulácií a získanie financií, aby nám pomohli udržať sa na správnej ceste k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) Správa o pláne hospodárskej obnovy Európy, ktorá bola dnes prijatá, podporuje opatrenia predložené Európskou komisiou na stimulovanie európskeho hospodárstva.

Údaje z posledných týždňov nevyvolávajú optimizmus. Odhaduje sa, že hospodársky rast v Európe v roku 2009 zostane na úrovni pod nulou. Nezamestnanosť navyše stúpa v celej EÚ. Je to najvážnejšia recesia postihujúca Európske spoločenstvo a prvá od zavedenia spoločnej meny.

Preto potrebujeme podniknúť rozvážne kroky vedúce k vytváraniu pracovných miest a skutočnému zlepšeniu hospodárskej situácie. Kľúčovou otázkou je samozrejme tzv. ozdravovanie finančného systému, aby podniky a občania mali prístup k úverom. Týka sa to najmä malých a stredných podnikov, ktoré nepochybne tvoria základ európskeho hospodárstva. Preto sa musí súrne zabezpečiť účinné a rýchle obnovenie poskytovania úverov. Pomoc určená na boj proti kríze nesmie byť zameraná iba na záchranu vybraných odvetví. Taká pomoc je nevyhnutná, ale mala by brať do úvahy aj prístup ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Kríza navyše nesmie slúžiť ako príležitosť na zavedenie nových, nadmerne zaťažujúcich nariadení.

Dúfam, že plán hospodárskej obnovy Európy čoskoro prinesie výsledky vo forme prvých znakov hospodárskej stimulácie.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Výnimočné situácie si vyžadujú výnimočné zdroje.

Hospodárska situácia sa zhoršila natoľko, že odôvodňuje spoločný pokus členských štátov o opätovné naštartovanie hospodárskej aktivity. Predsa len uvedieme niekoľko pripomienok. Mimoriadna situácia, v ktorej sa nachádzame, nespochybňuje základné pravidlá hospodárstva. Pôžička dnes znamená zajtra dlh, dlh, ktorý sú členské štáty povinné v budúcnosti splatiť. Deficity môžu byť potrebné, ale zaplatíme vysokú cenu. Musíme si to uvedomiť. Hovorí sa už aj o zvyšovaní daní v blízkej budúcnosti na udržanie verejných financií nad vodou.

Po druhé, všetky záväzky výdavkov v plánoch hospodárskej obnovy zďaleka nemajú rovnakú hodnotu. Investovanie do modernizácie výrobných zariadení či do výskumu má výrazne odlišnú hodnotu ako vloženie peňazí do prevádzkových nákladov. Bolo by dobré, keby si členské štáty zaobstarali náležité nástroje na prijatie najlepších rozhodnutí.

Na záver, keďže slová majú význam, si ujasnime, že plán hospodárskej obnovy vlastne nie je európskym plánom, ale skôr koordináciou národných opatrení uskutočnených rôznymi členskými štátmi. Potrebujeme spraviť viac? Otázka stojí za zmienku, ale zostavenie spoločného plánu hospodárskej obnovy Európskej únie by predpokladalo revíziu európskych politík a zdrojov od základov.

  Adrian Manole (PPE-DE), písomne. – (RO) Plán hospodárskej obnovy Európy je dôležitý pre dva jeho kľúčové prvky: po prvé, krátkodobé opatrenia fiškálnych stimulov zamerané na zvýšenie dopytu, ochranu pracovných miest a obnovu dôvery spotrebiteľov a po druhé, rozumné investície na zvýšenie hospodárskeho rastu.

Hlavnou prioritou Európskej únie je ochrana jej občanov pred nepriaznivými účinkami finančnej krízy. V prípade rumunského hospodárstva sa účinok týchto opatrení prejaví, najmä pri malých a stredných podnikoch, v zjednodušení a urýchlení procesov a umožnení predčasného prístupu k štrukturálnym a kohéznym fondom, ako aj fondom pre rozvoj vidieka.

Pozitívne hlasovanie o tejto správe takisto znamená, že Európsky sociálny fond bude musieť financovať opatrenia na podporu zamestnanosti, najmä v prospech najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Takisto sa budú musieť vytvoriť rámcové podmienky na zmiernenie dosahu krízy na obchodný sektor, pretože ten má kľúčovú úlohu v hospodárskej obnove a zásadný význam aj pri vytváraní pracovných miest, čím vytvára dopyt na vnútornom trhu.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Ja som hlasovala za správu pani Ferreirovej, pretože pevne verím, že pomôže prekonať ťažké hospodárske obdobie, ktorým prechádza Európa po neoliberálnej politike posledných 10 rokov.

Bohaté európske štáty teraz musia prejaviť solidaritu s východnou Európou a musí sa zvýšiť finančná pomoc poskytovaná týmto štátom. Podľa nás, európskych socialistov, musíme odstrániť rozdiely medzi rozvinutejšími a rozvojovými štátmi o to viac, že hospodárstva týchto štátov sú úzko prepojené so západnými bankovými inštitúciami. Z tohto dôvodu potrebujeme plán na koordinovanie hospodárstiev všetkých členských štátov.

Podporujeme zavedenie opatrení proti zámorským finančným aktivitám, ktoré umožňujú osobám s vysokým príjmom preniesť svoje obchody do daňových rajov bez toho, aby platili akékoľvek dane, kým väčšina občanov EÚ platí dane a stráca prácu. Údaje sú alarmujúce: očakáva sa, že do konca roku 2009 dosiahne počet nezamestnaných v celej Európe úroveň 25 miliónov (500 000 v Rumunsku). Zákazom daňových rajov sa zbavíme nezamestnanosti.

Potrebujeme propagovať a podporovať európsku solidaritu medzi starými a novými členskými štátmi, čím sa hlasovanie o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu týkajúceho sa tejto otázky stáva skúškou EP.

  John Purvis (PPE-DE), písomne. – Hospodárska situácia je v Európe a mimo nej taká závažná, akú si nikto z nás nepamätá, a je úplne správne, že Európska únia a členské štáty robia všetko pre to, aby sa recesia nezmenila na depresiu a aby tam, kde vládne opatrenia naozaj dokážu naštartovať hospodársku aktivitu, im to bolo umožnené.

Táto správa nie je dokonalá a nemôžeme súhlasiť s celým jej obsahom, ale opätovne zdôrazňuje hlavné body, že tento pokles nie je zámienkou pre protekcionizmus, nadmerné zadlžovanie alebo zrušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Zmarili sme snahy ľavice, ktorej pozmeňujúce a doplňujúce návrhy chceli rozumnú správu premeniť na neprijateľný zoznam či útok na kapitalizmus a finančný systém vo všeobecnosti.

Teraz si všetci musíme vyhrnúť rukávy a dosiahnuť, aby naše hospodárstva znovu fungovali. Táto správa uznáva, že voľný trh, jednotlivci a podniky v Európe sú pre proces hospodárskej obnovy nevyhnutné a na základe tohto ju britskí konzervatívci podporujú.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Napriek určitým pozitívnym prvkom trpí správa pani Elisy Ferreirovej o pláne hospodárskej obnovy Európy rovnakými problémami ako samotný plán: vykresľuje situáciu bez toho, aby náležite vysvetlila príčiny súčasnej krízy, bohužiaľ, vymenúva iniciatívy potrebné na obnovenie dôvery hospodárskych subjektov bez toho, aby bola zistila dôkazy o tomto účinku a z hľadiska európskej mobilizácie toho ponúka málo. V tejto súvislosti treba dodať, že ak táto správa v skutočnosti rieši málo, je to kvôli tomu, že Európsky parlament nemá schopnosti tak učiniť. To isté sa dá povedať o Európskej komisii.

Z rozpočtu tohto plánu bude riadených na úrovni Spoločenstva iba 15 % fondov. Odpoveď sa bude musieť skutočne nájsť na európskej úrovni, predovšetkým však politickou ochotou členských štátov skoordinovať svoje reakcie na súčasnú hospodársku situáciu. Podnet musí prísť zo strany členských štátov, ak vôbec príde, keďže súčasný nedostatok európskej politickej ochoty je znepokojujúci. Stačí sa pozrieť napríklad na opačné pozície zaujaté nemeckými a rakúskymi sociálnymi demokratmi v EP a keď zastupujú vlády svojich krajín.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Súhlasím s niektorými bodmi správy pani Ferreirovej o pláne hospodárskej obnovy Európy, ale nepodporujem ju ako celok. Preto som sa rozhodol zdržať hlasovania a nehlasovať za správu pani poslankyne.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE), písomne. – (PT) Hlavný problém, ktorý vznikol v dôsledku tejto krízy, je nezamestnanosť, situácia, ktorú je možné zvrátiť iba zvýšením investícií.

K zvýšeniu investícií potrebujeme, aby boli úvery dostupné a lacné, ale všetko naznačuje tomu, že úvery budú zatiaľ obmedzené a oveľa drahšie pre najzraniteľnejšie štáty, napríklad Portugalsko.

Tieto štáty čelia veľkým finančným ťažkostiam, a preto jasne podporujem možnosť jednotného centrálneho poskytovateľa európskeho verejného úveru v eurozóne. Toto je scenár, ktorý je najviac zlučiteľný s dlhodobou udržateľnosťou eura.

V súčasnej situácii je nevyhnutné oživiť európsky úverový trh poskytnutím zodpovedných pôžičiek dôležitým podnikom, ako aj rodinám.

Finančná pomoc poskytnutá bankám a podnikom musí byť rovnako dobre koordinovaná, dočasná, transparentná, zaručená z hľadiska nákladov a výhod a prísne kontrolovaná.

V hre môže byť stabilita a solidarita európskeho projektu, a preto musíme konať koordinovane, dodržiavať pravidlá vnútorného trhu a zabrániť akémukoľvek protekcionizmu.

Podporujem správu o pláne hospodárskej obnovy Európy predloženú kolegyňou poslankyňou Elisou Ferreirovou, pretože súhlasím s celkovým smerovaním jej prístupu.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Táto správa sprevádza plán hospodárskej obnovy Európskej komisie, ktorý sa pokúša znovu oživiť hospodárstvo EÚ. Európska parlamentárna labouristická strana podporuje podstatu myšlienok spravodajkyne a myslí si, že mnohé z uvedených otázok sú veľmi dôležité pre skutočnú hospodársku obnovu.

Reakcia Komisie bola počas hospodárskej krízy utlmená a Parlament si myslí, že dosiahnutie hospodárskej obnovy si vyžaduje viac účinných nástrojov. Ekologický prístup by vlastne mohol viesť k väčšej inovácií a obnovenej produktivite a zároveň by mal priaznivý účinok na naše životné prostredie. Treba však dbať na to, aby sa nepoškodili určité odvetvia priemyslu alebo zmenšili celkové hospodárske možnosti, a preto je veľmi potrebné zvážiť cielený prístup. Nový prístup k finančnému dohľadu opísaný v správe expertov skupiny pána Larosièra je takisto dôležitý na zabezpečenie sa proti systémovým rizikám.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Skupina zelených/Európska slobodná aliancia zastáva názor, že to, čomu momentálne čelíme, je vyvrcholenie troch prepojených kríz: hospodárskej, ekologickej a sociálnej. Z tohto dôvodu je skupina Verts/ALE proti podpore plánu hospodárskej obnovy Európy v súvislosti s blížiacim sa jarným zasadnutím EÚ, ktorého jediným poslaním je znovu oživiť starý model „neviditeľnej ruky trhu“.

Vrážanie obrovských súm peňazí do tohto modelu so sebou prináša vážne riziko prehĺbenia ekologickej a sociálnej krízy. Je kontraproduktívne zvýšiť dopyt len preto, aby sa znovu rozbehla výroba. Správa pani Ferreirovej navrhuje presne to, a preto som hlasoval proti nej.

Plán hospodárskej obnovy musí umožniť nové nástroje financovania a zároveň pomocou nariadení vniesť do systému stabilitu a spoľahlivosť. Motív dosiahnutia krátkodobých ziskov pomocou určitých odmien sa musí odstrániť a nahradiť pravidlami tzv. pákového efektu fondov a súkromných kapitálových fondov. Transparentnosť, transparentné účtovníctvo a dozor musia znemožniť daňové raje. Pomocou presného opisu úloh sa banky opäť môžu stať predstaviteľmi reálneho hospodárstva, v ktorom môže Európska centrálna banka zastávať úlohu strážneho psa.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Finančná kríza je prvou skúškou globalizácie. Kríza, vyvolaná chamtivosťou a teraz ovládnutá strachom, by v nás mala vyvolať pochybnosti o základných hodnotách a o spoločnosti, v akej by sme chceli žiť. Toto nie je čas na úzkoprsý nacionalizmus, ale čas, kedy silná Európa nikdy predtým nebola dôležitejšia. Schôdza skupiny G20 v Londýne je dôležitá kvôli potrebe koordinovaného prístupu, a to nie len v celej EÚ, ale na celom svete.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pani Ferreirovej, ktorá vyzýva Európsku komisiu, aby predložila silné a jasné usmernenia zamerané na lepšiu koordináciu boja proti tejto silnej hospodárskej kríze medzi členskými štátmi s cieľom zachrániť čo najviac pracovných miest. Naliehavo žiadam Komisiu, aby čím skôr iniciovala príslušné postupy.

Európska únia touto správou vyzýva jarné zasadnutie Európskej rady, aby vyslalo silný politický impulz a zostavilo strategický plán pre všetky právne iniciatívy, aby spolu s Parlamentom zabezpečilo, že sa prijmú v potrebnom čase.

Správa zdôrazňuje mimoriadne nepriaznivé hospodárske a sociálne dôsledky tejto krízy v mnohých nových členských štátoch, čím vzniká značné riziko destabilizácie a nárastu chudoby. Očakáva sa, že negatívne vedľajšie účinky ovplyvnia euro a hospodárstva eurozóny. Naliehavo žiadame koordinovaný prístup na úrovni Spoločenstva, nezabúdajúc na solidaritu Spoločenstva a prijatie spoločnej zodpovednosti v tejto súvislosti. Takisto vyzývame Komisiu, aby revidovala a zosúladila všetky nástroje na stabilizovanie zasiahnutých členských štátov vrátane stabilizovania výmenných kurzov, aby sa mohli uplatniť bezpečnostné ustanovenia a rýchle, účinné balíky opatrení.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. – (NL) Veľmi pozorne som počúvala prejavy spravodajcov a predsedov skupín vrátane kritiky predsedu Socialistickej skupiny v Parlamente adresovanej Skupine Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov v súvislosti s ich hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 92. Skutočne nesúhlasíme s dôsledkami tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a spolu s kolegami v skupine som jednoznačne hlasovala proti nemu. Uskutočnenie krátkodobých opatrení podkopávajúcich dlhodobé ciele určite nemôže byť zámerom.

Preto nie je rozumné nútiť členské štáty do rozpočtového úsilia bez ohľadu na mieru ich zodpovednosti, ktorá je dôležitým faktorom pri určení, do akej miery môže byť rozsah deficitných výdavkov oprávnený. Moja skupina konala správne, keď pevne trvala na svojom názore, ktorý sa zhoduje s názorom Komisie, že by sme mali mať na pamäti aj budúce generácie. Preto je opodstatnené prispôsobenie rozpočtových stimulov miere zodpovednosti členských štátov. Z tohto dôvodu nie je perspektívne a opodstatnené požadovať jednotné úsilie o 1,5 % HDP.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Plán hospodárskej obnovy Európy presúva bremeno kapitalistickej krízy na plecia pracovníkov, presadzuje všeobecnejšie ciele EÚ a ochraňuje zisky a kolektívne záujmy plutokracie.

Cieľom mohutného útoku na poistné a pracovné práva, ako i na príjmy obyčajných rodín a ich životnú úroveň je to, aby EÚ mohla zabezpečiť monopoly zjednocujúce Európu, ktoré budú mať „po obnove hospodárstva zvýhodnenú pozíciu“ v porovnaní s medzinárodnou konkurenciou.

EÚ a národné vlády sa snažia získať súhlas obyčajných ľudí, pričom používajú cukor i bič, aby čo možno s najmenším odporom zaviedli kapitalistické reštrukturalizácie, ktoré predkladá lisabonská stratégia: zaoberá sa dookola otázkami zamestnanosti a nezamestnanosti, zvyšovania veku odchodu do dôchodku a drastického znižovania platov, dôchodkov a sociálnych príspevkov.

Navyše, na nárast imperialistickej rivality, ktorá vedie k politike zameranej na to, aby sa „každý staral o seba“, poukazujú aj rozhodnutia zo samitov a financovanie opatrení výhradne členskými štátmi.

Pracovníci majú iba jednu možnosť, ktorou je odpor, neposlušnosť a protiútok spolu s Gréckou komunistickou stranou. Odsúdenie jednosmernej politiky Európskej únie a síl, ktoré ju podporujú, a nové usporiadanie ľudového hnutia, ktoré bojuje za moc obyčajného ľudu a hospodárstvo ľudu.

– Správa: Evgeni Kirilov (A6-0075/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za túto správu. Transparentnosť nie je iba symbol, ale zásada, na ktorej by mali byť založené všetky inštitucionálne postupy. Občania a volené orgány musia mať zabezpečený čo najväčší prístup k dokumentom inštitúcií Európskej únie, aby sa mohli účinne zapájať do politického procesu a aby verejné orgány niesli zodpovednosť za svoje činy. Z tohto dôvodu som v minulosti dôrazne žiadal o zverejnenie parlamentnej prezenčnej listiny.

Napriek pokroku, ktorý inštitúcie EÚ urobili v oblasti otvorenosti a transparentnosti, súčasný stav nemožno považovať za ideálny. Prepracovanie znenia nariadenia (EHS) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom inštitúcií Európskej únie by sa malo považovať za ďalší krok k vybudovaniu administratívneho prostredia, v ktorom bude dostupnosť a jednoduchý prístup k informáciám skôr pravidlom než výnimkou.

Na záver by som chcel zdôrazniť výnimočný úspech, ktorý sme nedávno dosiahli: v Európskom parlamente sa v súčasnosti používa 23 úradných jazykov a dokumenty Európskeho spoločenstva sú dostupné vo všetkých týchto jazykoch. Predstavuje to záruku demokracie.

  Jean Marie Beaupuy (ALDE), písomne. – (FR) Na túto správu z vlastnej iniciatívy by sme sa mali pozerať z hľadiska legislatívnej rozpravy smerujúcej k zmene a doplneniu nariadení, ktoré súvisia so štrukturálnymi fondmi a najmä s nariadeniami Európskeho fondu regionálneho rozvoja (správa pána Angelakasa) a Európskeho sociálneho fondu (správa pána Jönsa).

Keďže sa snažíme dosiahnuť dohodu už v prvom čítaní a poskytnúť rýchlu odpoveď na túto krízu, ktorá sa priamo dotýka obyvateľov Európy, Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu sa rozhodla nemeniť a nedopĺňať predložené legislatívne návrhy. V záujme jednotnosti sme zvolili rovnaký prístup aj v tomto hlasovaní.

Spolu s kolegami z demokratickej strany kladieme dôraz na boj proti zmene klímy. Práve táto oblasť sa má potvrdiť ako priorita kohéznej politiky po roku 2013.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Nepočítajte s tým, že budeme chváliť bezobsažný plán hospodárskej obnovy Európy, ktorý bude z veľkej časti samofinancovaný každým členským štátom (najlepšia „európska solidarita“...) a ktorý nespochybňuje neoliberálne stratégie, ktoré sú príčinou zhoršovania pracovných a životných podmienok prevažnej väčšiny obyvateľstva.

Neprekvapuje nás, že v konečnom dôsledku väčšina tohto Parlamentu zamietla naše návrhy, ktoré:

− odsudzovali skutočnosť, že v čase zhoršovania sociálno-hospodárskej krízy v EÚ je rozpočet Spoločenstva na rok 2009 zo všetkých doterajších rozpočtov najnižší;

− naliehali na zvýšenú pomoc štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu;

− zdôrazňovali, že „dodatočné zálohové platby“ z týchto fondov by zapríčinili zníženie financovania z prostriedkov Spoločenstva počas niekoľkých nasledujúcich rokov;

− kritizovali neúplnú realizáciu týchto fondov najmä v kontexte zhoršovania sociálno-hospodárskych podmienok v rámci EÚ;

− požadovali, aby sa tieto fondy považovali za cieľ v oblasti výdavkov, navrhovali zvýšenie miery spolufinancovania z prostriedkov Spoločenstva a rušenie pravidla N + 2 a N + 3 so zreteľom na tieto fondy;

− naliehali na účinné využívanie týchto fondov na podporu skutočného zbližovania, čo znamená upustenie od ich stáleho podriaďovania neoliberálnym cieľom lisabonskej stratégie;

− presadzovali boj proti presídľovaniu firiem.

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá odporúča rýchlejšie a flexibilnejšie platby zo štrukturálnych fondov. Správa zabezpečí rozsiahle využitie štrukturálnych fondov na zaistenie existujúcich pracovných miest a vytvorenie ďalších. Vítam túto správu, ktorá požaduje skoršie poskytovanie finančných prostriedkov na projekty, čím sa zníži potreba bankových pôžičiek.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána Kirilova o politike súdržnosti: investície do reálnej ekonomiky. V skutočnosti je nevyhnutné, aby sme rozumeli tomu, že kohézna politika EÚ vo významnej miere prispieva k plánu hospodárskej obnovy Európy a je najväčším zdrojom investícií Spoločenstva do reálnej ekonomiky. Poskytuje pomoc zameranú na riešenie prvoradých potrieb a oblastí s potenciálom rastu vo verejnom i súkromnom sektore. Na základe tejto skutočnosti sa však musíme zamyslieť nad chybami z minulosti, ktoré viedli k tejto vážnej ekonomickej situácii. Nevyhnutná je aj prísnejšia legislatíva v tomto sektore, pretože inak sa rovnaké chyby môžu opakovať stále dookola.