Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 11. marca 2009 - Štrasburg

11. − Súčasný stav SIS II (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

- otázka na ústne zodpovedanie, ktorú predložil pán Coelho v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, pani Rourová v mene Skupiny socialistov v Európskom parlamente a pán Lax v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu Rade: Súčasný stav SIS II (O-0005/2009 – B6-0010/2009), a

- otázka na ústne zodpovedanie, ktorú predložil pán Coelho v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, pani Rourová v mene Skupiny socialistov v Európskom parlamente a pán Lax v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu Komisii: Súčasný stav SIS II (O-0006/2009 – B6-0011/2009).

  Carlos Coelho, autor. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, Európsky parlament jasne podporuje rýchly vstup do prevádzkovania SIS II (Schengenského informačného systému druhej generácie), ktoré sa malo začať už v roku 2007. Schengenský informačný systém druhej generácie predstavuje prístup Spoločenstva k zintenzívneniu bezpečnosti jeho vonkajších hraníc a prináša dôležité inovácie, akými sú biometrické údaje a spájanie pohotovostných stavov. Uznávame, že tento systém môže začať fungovať, iba ak bude dostatočne vybudovaný a schopný fungovať 24 hodín denne. Podľa môjho názoru nadišiel čas, aby sme prostredníctvom podrobného posúdenia situácie zistili, kto je zodpovedný za toto meškanie, a následne našli riešenia, pomocou ktorých sa tento projekt bude dať technicky zrealizovať a ktoré mu navrátia dôveryhodnosť.

Vieme, že počas minulého roku sa uskutočnili rôzne skúšky, ktorých konečný výsledok, a najmä výsledok skúšky operačného systému, dopadol negatívne. Rada a Komisia určili štvormesačné obdobie na to, aby sa pokúsili o vyriešenie pretrvávajúcich problémov, i keď to bolo bez väčšieho úspechu, o čom svedčia aj výsledky dosiahnuté v decembri 2008, kedy sa skúšky zopakovali. Pokiaľ vieme, aj napriek niekoľkým vylepšeniam existujú ešte zásadné problémy v oblasti fungovania a dostatočného vybudovania systému, ako aj straty správ, kvality údajov a nedostatky v procese synchronizácie národných kópií s centrálnym systémom. Systém SIS II určite nemôže začať fungovať, kým sa tieto problémy nevyriešia. Chcel by som vyjadriť svoje pochybnosti o tom, či je zmluvná spoločnosť schopná v takom krátkom čase vyriešiť všetky tieto problémy, ktoré sa v minulosti nepodarilo vyriešiť počas oveľa dlhšieho obdobia. Myslím si, že by sa mohol uskutočniť nezávislý audit tohto projektu, aby sa zistilo, kto je zodpovedný za meškanie. Nemám žiadne námietky voči inej alternatíve technického prebudovania systému „SIS I pre všetkých“ na SIS II za predpokladu, že sa bude rešpektovať právny rámec schválený pre SIS II. Koncom marca bude predložená správa posudzujúca a porovnávajúca dva scenáre vývoja. Parlament chce mať prístup k tejto štúdii a k informáciám o novom smerovaní tohto projektu, čo sa týka úrovne dôveryhodnosti technickej stránky a právnych dôsledkov, nového harmonogramu a rozpočtového vplyvu. Rád by som pripomenul Rade a Komisii, že najmä v súčasnosti je väčšia transparentnosť v celom tomto procese obzvlášť vhodná.

  Martine Roure, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, je známe, že systém SIS II je veľmi dôležitým nástrojom z hľadiska zaistenia bezpečnosti schengenského priestoru, predovšetkým po jeho rozšírení o 10 nových krajín.

Od prijatia právnych základov v roku 2007 sme doposiaľ nemali možnosť vidieť podrobnú správu o napredovaní alebo o technických a politických problémoch, o ktorých sa hovorí, že brzdia naštartovanie tohto systému.

Z tlače sme sa dozvedeli, že všetky testy potrebné na bezpečné zavedenie centrálneho systému dopadli v decembri 2008 zle.

Vieme, že sa Komisia pokúsila vypracovať nápravný plán, aby sa vyriešili hlavné problémy, a vieme aj to, že niekoľko členských štátov v rámci Rady už premýšľa nad alternatívou, ktorá by mala byť založená na jednoduchom vylepšení súčasného systému SIS.

Ide teda o politický, a nie technický problém. V spolurozhodovacom postupe má Parlament definovať štruktúru systému SIS II, ktorý by mal pre náš priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zaistiť potrebnú bezpečnosť. Pracovali sme na tom so zreteľom na bezpečnosť a ochranu základných práv našich občanov.

V tomto prípade ide o politickú zodpovednosť Európskych inštitúcií, predovšetkým Európskej rady a Komisie, ktorá je v stávke, pretože sme presvedčení, že Parlament sa vo vzťahu k občanom zhostil svojej úlohy dobre.

V súčasnosti a do budúcnosti očakávame politické vysvetlenie dôvodov tejto radikálnej zmeny smerovania. To by samozrejme mohlo mať vážny vplyv na doposiaľ vyčlenenú časť rozpočtu na tento projekt, počnúc odložením dostupných zdrojov, kde to je potrebné, kým sa v budúcnosti presne neurčí právny základ tohto projektu.

  Henrik Lax, autor. – (SV) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, Európsky parlament musí vedieť, či Rada a Komisia ešte stále veria, že systém SIS II niekedy začne a bude fungovať. Bude sa Komisia stále snažiť nájsť technické riešenie súčasného problému? Ako ďalej postupovať? Ako už spomenuli moji dvaja predrečníci, Európsky parlament chce mať k dispozícii aktuálne informácie o problémoch, no doteraz to tak nie je.

Ak sa systém SIS II vo svojej súčasnej podobe nedokáže odraziť od zeme, máme nejaký plán B a bude takýto plán predložený? Pokiaľ ide o zaistenie vnútornej bezpečnosti v rámci EÚ, otázka systému SIS II je, ako už spomenula pani Rourová, rozhodne otázkou dôveryhodnosti Spoločenstva. Musíme si však uvedomiť aj to, že tá istá infraštruktúra sa má použiť aj pre vízový informačný systém (VIS). Z dlhodobého hľadiska je teda ohrozená aj dôveryhodnosť vízovej politiky Únie, respektíve jej schopnosť dôstojne riadiť vzťahy s okolitým svetom.

Na záver by som sa chcel spýtať Komisie, či má ešte stále pre tento projekt plnú podporu členských štátov. Je ešte ochotná dávať peniaze na projekt, ktorý vyzerá ako by sa nikdy nemal zrealizovať?

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predtým, než sa začnem venovať téme dnešnej rozpravy, vyjadril svoju úprimnú sústrasť príbuzným a obetiam tragickej udalosti, ktorá sa dnes stala v Bádensku-Württembersku.

Dovoľte, aby som teraz prešiel k téme našej dnešnej rozpravy. V prvom rade sme vďační, že môžeme túto rozpravu viesť. Ako všetci vieme, je to dôležitá téma. Množstvo operačných ťažkostí viedlo k určitým problémom s realizáciou projektu SIS II.

Predsedníctvo si želá a aj vy žiadate, aby udalosti, ktoré stoja za týmto problémom, boli úplne objasnené. Keďže prvotné testy systému priniesli negatívne výsledky, v novembri a v decembri 2008 sa uskutočnili ďalšie testy. Konečné výsledky týchto operačných testov systému sme sa dozvedeli až v druhej polovici januára 2009.

Na neformálnom stretnutí, ktoré sa konalo 15. januára 2009 v Prahe, oboznámila Komisia ministrov spravodlivosti a vnútra o tom, že výsledky týchto testov boli menej než uspokojivé. Ministri sa následne zhodli na potrebe zavedenia nového globálneho prístupu v riadení systému SIS II, na ktorom budú členské štáty pracovať spolu s Komisiou. Nový prístup v riadení umožní lepšie monitorovanie projektu, aby sa dalo včas upozorniť na prípadné problémy. Takisto sa dohodli, že prijmú opatrenia na nasledujúcom zasadnutí Rady ministrov spravodlivosti a vnútra 26. a 27. februára 2009. Na tomto zasadnutí sa Rada vo svojich záveroch rozhodla vyzvať Komisiu, aby v plnej miere informovala Parlament a predsedníctvo Rady o problémoch súvisiacich so systémom SIS II a o ďalšom postupe v tejto oblasti.

Parlament sa pýta, či si budú doposiaľ zistené problémy vyžadovať prepracovanie celého systému. Podľa informácií týkajúcich sa stavu projektu SIS II, ktoré Rada dostala, množstvo problémov stále pretrváva. Poznáme názor Komisie, podľa ktorého je možné vyriešiť všetky zostávajúce problémy bez zásadného prepracovania návrhu SIS II.

Na februárovom zasadnutí Rada odsúhlasila realizáciu plánu analýzy a opravy systému SIS II, pomocou ktorého sa zistia všetky problémy a poskytne sa ich okamžité riešenie, posúdi sa jeho technický stav, aby systém SIS II mohol fungovať stabilne a bezchybne. Rada sa navyše dohodla aj na tom, že sa v prípade vážnych neriešiteľných problémov pôjde podľa alternatívneho plánu. Čo sa týka tejto alternatívy systému SIS II, vo februári Rada SVV v rámci alternatívneho plánu uvítala dokončenie štúdie uskutočniteľnosti, ktorá poskytuje východisko pre vypracovanie alternatívneho technicky uskutočniteľného scenára SIS II, ktorý sa zakladá na doterajšom vývoji systému SIS I+.

Rada tiež požiadala, aby jej predsedníctvo a Komisia predložili čo najskôr, avšak najneskôr do mája 2009, správu, ktorá bude obsahovať hĺbkovú analýzu a porovnanie týchto dvoch scenárov. Rada na základe tejto správy posúdi pokrok, ktorý sa urobil vo vývoji systému SIS II a posúdi, aké možnosti poskytuje alternatívny scenár na dosiahnutie cieľa SIS II vymedzeného v právnom rámci, ktorým sa riadi založenie, fungovanie a používanie systému SIS II, ktorý by bol postavený na technickom základe systému SIS I+. Tento posudok má byť vypracovaný čo najskôr, avšak najneskôr do zasadnutia Rady, ktoré sa bude konať 4. a 5. júna 2009.

Ku konkrétnym otázkam Parlamentu o riešení zostávajúcich problémov a hlavne k otázke financovania by som chcel povedať, že Rada vyzvala Komisiu, aby nielen informovala Európsky parlament o problémoch súvisiacich s projektom SIS II, ale aby v plnej miere a pravidelne informovala Parlament a Radu o výdavkoch, ktoré sa týkajú centrálneho projektu SIS II a príslušných opatrení, čím sa zaistí väčšia transparentnosť financovania.

Na základe správy, ktorú si vyžiadalo predsedníctvo a Komisia, bude Rada až do zasadnutia v júni 2009 rokovať o termíne spustenia prevádzky systému SIS II. Zohľadní pri tom ustanovenia týkajúce sa časových harmonogramov, ktoré Parlament prijal 24. septembra 2008 v uznesení k návrhu nariadenia Rady o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS I+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II). Táto zmena bola zapracovaná do článku 19 nariadenia Rady z 24. októbra.

Som presvedčený, že Komisia poskytne odpovede na vzniknuté otázky. Chcel by som vás, kolegovia a kolegyne, jednoducho ubezpečiť, že predsedníctvo bude podrobne sledovať túto záležitosť a že sa striktne dodržiava postup, na ktorom sa minulý mesiac dohodli ministri spravodlivosti a vnútra.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR)Vážený pán predsedajúci, chcel by som potvrdiť, čo povedal pán Vondra. A musím tiež dodať, že spolu s pánom Langerom, predsedom Rady ministrov vnútra, považujeme otázku systému SIS II za prvoradú.

Teraz sa to pokúsim vysvetliť. Hlavný zmluvný partner Komisie, ktorý sa zaoberá vývojom systému SIS II, vykonal sériu prevádzkových testov centrálneho systému, ktorý interaktívne spolupracuje s niekoľkými národnými systémami. Testy sa uskutočnili na prelome novembra a decembra 2008 a ich výsledky nás priviedli k záveru, že centrálny systém nedosiahol zmluvne dohodnutú úroveň.

V polovici novembra Komisia začala podrobnú analýzu riešenia SIS II, na vývoji ktorého v súčasnosti pracuje Hewlett-Packard/Steria v spolupráci s odborníkmi z členských štátov a za pomoci a podpory dvoch známych spoločností zaoberajúcich sa poradenstvom v oblasti informačných technológií.

Po neúspešných výsledkoch prevádzkových testov sme zaviedli plán analýzy a opravy, ktorý bude hotový približne za štyri mesiace. Zámerom tohto plánu je doviesť realizáciu systému SIS II na uspokojujúcu úroveň z hľadiska jeho stability a výkonu.

Cieľom spomínaného plánu je v prvom rade napraviť známe chyby, ktoré súvisia s centrálnym systémom, pričom niektoré muchy sme už vychytali, a následne preveriť, či realizácia systému SIS II nenaráža na neprekonateľné problémy štrukturálneho charakteru.

Robia sa cielené testy v rámci rôznych dôležitých oblastí systému, aby sa odstránili pochybnosti súvisiace so štruktúrou súčasného riešenia. Tieto testy prebiehajú paralelne s finalizáciou technickej analýzy zásadných problémov.

Komisia zaviedla globálny prístup v riadení projektu, takže centrálne a národné súčasti systému SIS II sa budú dať lepšie integrovať v súlade s kompetenciami, ktoré legislatívne zaviedla Komisia a členské štáty.

V skutočnosti to znamená, že Komisia koordinuje spoločnú štruktúru riadenia projektu. Tá spája riadiacich pracovníkov národného projektu, centrálneho projektu a zmluvných partnerov Komisie. Spomínaná štruktúra bude sprevádzať projekt fázou analýzy a opravy, ďalej v priebehu kvalifikačných testov, počas prechodnej fázy a až do samotného spustenia systému SIS II.

Ako práve povedal pán Vondra, na konci fázy zameranej na analýzu a opravu budeme mať k dispozícii časový harmonogram a ucelenú predstavu o zdrojoch, ktoré budeme musieť využiť ešte pred začiatkom prevádzky systému SIS II. Určite nikto nepochybuje o tom, že spustenie prevádzky systému SIS II, ktoré malo byť v septembri 2009, bude meškať.

O súčasných problémoch, ktorým čelí systém SIS II, sa hovorilo na neformálnom stretnutí ministrov 15. januára a na Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci 26. a 27. februára. Tu sa prijali všeobecné zásady prístupu, ktorý navrhla Komisia pre pokračovanie systému SIS II.

Po prvé, Rada podporila pokračovanie štúdie uskutočniteľnosti alternatívneho technického riešenia, ktoré by sa zakladalo na súčasnom systéme SIS I+. Sme teda schopní pokračovať v tejto štúdii uskutočniteľnosti alternatívneho riešenia.

Je samozrejmé, že akékoľvek alternatívne technické riešenie musí byť v súlade s právnym rámcom vytvoreným pre SIS II, ktorý prijal Európsky parlament a Rada. Veľká pozornosť sa musí venovať maximálnemu využitiu už preinvestovaných finančných prostriedkov a tiež situácii členských štátov a krajín, ktoré by sa mali stať súčasťou schengenského priestoru v nasledujúcich rokoch.

Ako už bolo povedané, ministri sa rozhodli znovu zísť najneskôr v júni, lepšie povedané začiatkom júna, aby posúdili pokrok, ktorý sa urobil, a aby určili nové smerovanie alebo prechod na alternatívnu možnosť, pokiaľ to bude potrebné. Na základe týchto skutočností Rada požiadala predsedníctvo a Komisiu, aby v úzkej spolupráci s osobitnou skupinou zodpovednou za SIS II a v konzultácii s príslušnými orgánmi predložila správu, ktorá bude obsahovať podrobné posúdenie a porovnanie dvoch scenárov. Táto správa má byť vypracovaná čo najskôr, avšak najneskôr v máji 2009.

S týmto zámerom sa prijali spoločné kritériá porovnávania, aby sa dali objektívne posúdiť klady a zápory každého riešenia. Znamená to teda, že rozhodnutie Rady budeme mať začiatkom júna. Rozhodnutie bude závisieť od výsledkov testov, ktoré sa dovtedy uskutočnia, a veríme, že to umožní buď pokračovanie systému SIS II alebo prechod na alternatívne riešenie. Samozrejme, vyberie sa tá možnosť, ktorá bude spĺňať ciele, ktoré ste určili.

Som si vedomý toho, čo povedali pán Coelho a pani Rourová o potrebe vysokej miery transparentnosti. Chcel by som pripomenúť, že veľmi pravidelne posielame a budeme posielať zápisnice výboru pre systém SIS II. Musím tiež povedať, že som písal pánovi Deprezovi, predsedovi Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby som mu poskytol podrobné informácie o situácii, v ktorej sa SIS II nachádza. Kópiu tejto korešpondencie dostal aj pán Coelho.

Rád by som ešte povedal pánovi Laxovi, že problémy so systémom SIS II nijako neovplyvnia vízový informačný systém (VIS). Problémy so systémom SIS II nezasahujú do infraštruktúry, ktorú má spoločnú s VIS. Môžeme povedať, že VIS ide vo veľkej miere podľa plánu dohodnutého s členskými štátmi.

Chcel by som vám ešte povedať, že s pracovnou skupinou a v rámci Komisie mávame veľmi pravidelné stretnutia s dodávateľmi, predovšetkým s firmou Steria. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, veríme, že tento problém sa v nasledujúcich mesiacoch vyrieši. V konečnom termíne, ktorým je začiatok júna, Rada rozhodne, respektíve bude musieť rozhodnúť.

Tu a teraz sľubujem, že sa postarám o to, aby bol Parlament priebežne informovaný o všetkých ďalších krokoch v tejto oblasti.

  Marian-Jean Marinescu, v mene skupiny PPE-DE. – (RO) Časť zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo vo februári 2009, bola zameraná na diskusiu o prevádzkových problémoch Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Opäť sa tu zdôrazňovala potreba nájsť okamžité riešenie tejto bezvýchodiskovej situácie, v ktorej sa v súčasnosti systém SIS II nachádza.

Mám však pocit, že namiesto odpovedí máme po rokovaniach o systéme SIS II ešte viac otázok. Rada podporuje zavedenie plánu analýz a opráv, aby sa identifikovali problémy súvisiace s technickým stavom systému SIS II a s cieľom urobiť tento systém stabilným a spoľahlivým. Na druhej strane Rada nevylučuje možnosť, že sa rozhodne prijať alternatívne technické riešenie, ktoré by dosiahlo ciele navrhnuté pre systém SIS II.

Realizácia ktorejkoľvek z týchto možností nesmie ovplyvniť prístupový proces tých krajín, ktoré sú zatiaľ mimo schengenského priestoru. Chcel by som vedieť, aké opatrenia prijme Komisia, aby sa vyhla možnému meškaniu, a ako sa pokryjú dodatočné výdavky v dôsledku týchto zmien. Príklad Rumunska hovorí sám za seba. Dĺžka vonkajších hraníc Rumunska je 2000 km. Hlavnou prioritou je integrácia tohto štátu do schengenského priestoru, ktorá je naplánovaná na marec roku 2011. Táto nerozhodnosť môže mať vplyv na dodržanie spomínaného termínu.

Chcel by som spomenúť ešte jednu vec. Chcel by som v čase, keď sa Komisia chystá predložiť legislatívny návrh o budúcnosti riadenia vonkajších hraníc EÚ, požiadať o to, aby v prvom rade prehodnotila efektívnosť súčasného systému riadenia hraníc s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu spoluprácu týchto systémov a aby následne posúdila možnosť investícií v oblasti logistiky v hraničnom pásme.

Ak chceme dosiahnuť strategické ciele EÚ, Komisia by nemala vytvárať úplne nové nástroje, pokiaľ existujúce nástroje, akými sú SIS II a VIS, nebudú v plnej prevádzke a kým nebudú spoľahlivo fungovať.

  Genowefa Grabowska, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, situácia, o ktorej rokujeme, je jasným príkladom toho, že niekedy je jednoduchšie dosiahnuť konsenzus a politickú dohodu o otvorení hraníc než prekonať technické problémy.

Vstup nových členských štátov do schengenského priestoru 23. decembra 2007 bol pre občanov týchto štátov významnou udalosťou. Viem to, pretože pochádzam z Poľska. Moja krajina uvítala túto výsadu a veľmi si váži otvorenie hraníc, pretože to znamená zrušenie poslednej diskriminujúcej podmienky, ktorá nás oddeľovala od starých členských štátov Európskej únie.

V mojej krajine pracuje aj agentúra Frontex. Viem, že pán Barrot navštívil Poľsko a v tejto agentúre viedol rokovania. Bol si pozrieť aj časť vonkajšej hranice EÚ, za ktorú Poľsko zodpovedá. Viem, že v praxi nie sú so strážením tejto hranice žiadne vážnejšie problémy a že je bezpečná. Máme však problémy technického charakteru, ktorých riešenie prerastá do politického problému, ako povedala pani kolegyňa Rourová. Úplne s ňou súhlasím.

Myslím si, že ak existujú technické problémy a máme ťažkosti, mala by sa každá inštitúcia EÚ snažiť obrátiť na orgán, ktorému tak dlho trvá zavedenie systému SIS II. Škoda, že sa tak nestalo a že transparentnosť tohto dokumentu musela byť sčasti vynútená.

Myslím si, že pokiaľ ide o vyriešenie problémov, ktoré sú dôležité pre občanov, a hlavne ak sa to týka otázky bezpečnosti, Európsky parlament nemôže súhlasiť s tým, že sa bude niečo robiť bez jeho vedomia alebo že by sa mal jeho postoj ignorovať.

Chcela by som na záver uviesť ešte jednu malú poznámku. Ak budú problémy pretrvávať a firma Hewlett-Packard nebude schopná vyriešiť technické problémy, môžeme sa obrátiť na výborných špecialistov z Poľska. Sú to mladí ľudia, ktorí sú špičkovými celosvetovo uznávanými odborníkmi v oblasti informačných technológií. Myslím si, že by pre nás boli užitoční a požadované výsledky by dokázali dosiahnuť oveľa lacnejšie, rýchlejšie a lepšie.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený úradujúci predseda Rady, schengenský priestor je a vždy bol synonymom bezpečnosti, slobody a liberálnosti. Pre občanov Európy a pre nás všetkých to vždy bola súčasť pridanej hodnoty, ktorú ponúka Európska únia. Vždy dobre fungoval a doposiaľ sa účinne pridŕžal hesla „jeden za všetkých“.

To, čo sa deje teraz, je poburujúce. Rovnako poburujúce je aj to, že Parlament, ktorý sa vždy snažil byť veľmi nápomocný, teraz nebol dostatočne informovaný. My sme občanov Európy vždy informovali. Schengenský informačný systém druhej generácie mal fungovať perfektne a podľa plánu a teraz zisťujeme, že nastali problémy. Zdá sa, že východisko z tejto dilemy je v nedohľadne.

Zaujímalo by ma, či sú pravdivé čísla, ktoré kolujú v médiách a hovoria o tom, že doposiaľ sa na vývoj Schengenského informačného systému druhej generácie minulo približne 100 miliónov EUR. Ponesie za to firma dôsledky? Prečo Komisia, Rada alebo iný orgán nezaviedli systém kontrol v správnom čase?

  Mihael Brejc (PPE-DE). – (SL) Naozaj je veľmi zvláštne, že problémy týkajúce sa funkčnosti tohto systému sa vždy znova vynoria, keď sa pustíme do týchto dôležitých a závažných otázok. Doteraz sme sa zaoberali technickými problémami, ktoré súvisia so spracovaním dát. Z tohto dôvodu sa verejnosť opodstatnene pýta, prečo na európskej úrovni nemáme odborné inštitúcie, ktoré by boli dostatočne kompetentné na to, aby dokázali porozumieť technickým problémom, ktoré môžu nastať pri prevádzkovaní obzvlášť rozsiahlych a komplexných databáz.

Od samého začiatku som sa zúčastňoval na týchto rozpravách. Spolupracoval som aj so spravodajcom, pánom Coelhom, a som si vedomý určitých pretrvávajúcich ťažkostí a nedostatkov technického charakteru, medzi ktoré patrí aj úroveň dostupnej odbornosti. Preto si myslím, že je potrebné vypracovať technický a finančný posudok systému a napomenúť tých, ktorí doteraz riadili tento projekt. V skutočnosti to nie je iba môj názor, ale myslí si to široká verejnosť.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, osobne si vás veľmi vážim, ale to, čo sa tu deje, je naozaj neúnosné, veď sme svedkami neprijateľného plytvania a nedostatočnej kvalifikovanosti. Z tohto dôvodu vyzývam Komisiu a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ako aj Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby sa dôsledne venovali tejto otázke.

Som rád, že práve Česká republika predsedá Rade, pretože Bavorsko a Česká republika majú úplne rovnaké bezpečnostné záujmy. Vieme, že napriek všetkým obavám súvisiacim s otvorením hraníc sa práve od otvorenia hraníc výrazne a zásadne zlepšila bezpečnostná situácia vďaka výbornej policajnej spolupráci. Mohol by to byť vzor aj pre ostatné časti Európy a ja by som za to chcel v mene Bavorska poďakovať Českej republike. Očakávame, že Schengenský informačný systém by mohol pokryť všetky oblasti a že sa nebude obmedzovať iba na jednotlivé vzorové bilaterálne opatrenia.

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som vám poďakovať za túto rozpravu. Myslím, že poukázala na existenciu problému, ktorý je potrebné vyriešiť. Rada pod naším vedením urobila v januári všetko, čo mohla. Zobrala vážne iniciatívu zameranú na vytvorenie eventuálneho alebo alternatívneho plánu a tým, že určila konečné termíny, požaduje vyriešenie tohto problému.

To môžeme urobiť. Čo sa týka finančných záležitostí, ponechal by som odpoveď na Komisiu. V súčasnosti máme výbornú spoluprácu s pánom ministrom Langerom a s pánom komisárom Barrotom, a tak veríme, že budeme schopní tieto záležitosti riešiť.

Čo sa týka otázky, či ide o politický alebo technický problém, sme presvedčení, že je to čisto technický problém. Nie je to žiadna dymová clona, ktorá má zakryť politické problémy, ako sa niektorí nazdávajú. Nie – systém musí byť schopný prevádzky čo najskôr.

K poznámkam pani Grabowskej: áno, vieme, čo znamená sedieť v čakárni. O tomto sme diskutovali pred rokom. Všetky štáty, ktoré chcú vidieť nejaký pokrok, majú zrazu podobné skúsenosti, ako máme my. Zaviazali sme sa poskytnúť technické riešenie, ktoré umožní zainteresovanie ďalších krajín v súlade s konkrétnym harmonogramom.

Týchto zopár záverečných poznámok by z mojej strany malo stačiť. Povedal som veľa na začiatku. Teraz budeme pokračovať.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Vondra, ďakujem za angažovanosť českého predsedníctva v tejto záležitosti. Veľmi si vážime vašu podporu.

V prvom rade by som rád povedal pánovi Marinescovi, že neexistuje žiadny problém so zapojením členských štátov, ktoré ešte nie sú členmi Schengenu, do systému SIS II. Mali by sme mať viacero „slotov“ alebo časových intervalov, kedy sa budú môcť nové členské štáty, ktoré ešte nie sú členmi Schengenu, zapojiť do systému SIS II, a ak všetko dobre pôjde, nemali by sa vyskytnúť žiadne mimoriadne problémy.

Pani Grabowská, musím vám poďakovať za všetko, čo Poľská republika robí pre ochranu vonkajších hraníc. Mal som možnosť oboznámiť sa s prácou, ktorú robí agentúra Frontex v spolupráci s poľskými tímami na hranici s Ukrajinou.

Na otázku pani Rourovej a pani Grabowskej by som chcel jednoducho povedať, že problém je v zásade technického charakteru. Ako povedal pán Vondra, nie je to politický problém. Pravdou je, že členské štáty, alebo niektoré členské štáty, majú stále väčšie a väčšie požiadavky. Preto je potrebné zdôrazniť, že systém SIS II musí spĺňať stále sofistikovanejšie ciele. V dôsledku toho je systém stále komplexnejší a napriek všetkej úcte voči informačným technológiám je jeho realizácia náročnejšia než sa očakávalo. Nič sa však nemení na tom, že problémy sú v zásade technického charakteru, a preto by sa mali dať odstrániť.

Rád by som povedal pánovi Pirkerovi, že sa postarám o to, aby bol Parlament naďalej podrobne informovaný. Osobne som na seba prevzal túto zodpovednosť v priebehu tohto projektu a môžem povedať, že to naozaj považujem za absolútne prioritnú záležitosť. Rád by som ubezpečil aj pána Brejca, že už sme jasne identifikovali tých, ktorí sú zodpovední. V spolupráci s Komisiou sme určili osobitnú pracovnú skupinu, do ktorej sú zainteresované členské štáty. Myslím, že máme konečnú riadiacu skupinu, ale aj náš zmluvný dodávateľ musí spĺňať požiadavky, ktoré sme určili.

Rád by som odpovedal aj na otázku financií, ktorú pred chvíľou nastolil pán Pirker a pán Posselt. Celkový rozpočet, ktorý Komisia vyčlenila na projekt SIS II, predstavuje zhruba 68 miliónov EUR. Príslušné zmluvy zahŕňajú štúdie uskutočniteľnosti, vývoj súčasného centrálneho systému, podporu a kontrolu kvality, komunikačnú sieť s-Testa, prípravy operatívneho riadenia v Štrasburgu, bezpečnosť, prípravy v súvislosti s biometrickými záležitosťami a komunikáciou. Toľko teda záväzok: 68 miliónov EUR.

Čo sa týka platieb, v skutočnosti sa doteraz vynaložilo 27 miliónov EUR na technický vývoj: 20 miliónov EUR na vývoj systému, 7 miliónov EUR na poskytnutie siete, ktorá je na čele technického pokroku, a 4 500 000 EUR na kontrolu kvality.

Musíme povedať, že ak dospejeme k jasnej predstave o spoľahlivosti alebo nedostatočnej spoľahlivosti systému SIS II a Rada sa rozhodne prejsť na plán SIS I+R, budeme sa v tom momente zaoberať opätovným použitím komunikačnej siete zavedenej pre SIS II, čo znamená, že príslušné investície by sa z veľkej časti zachovali.

Dámy a páni, skutočným problémom pre nás je pripravenie Schengenu, schengenského priestoru na voľný pohyb pomocou účinného nástroja. Je pravda, že ak uspejeme so Schengenským informačným systémom druhej generácie, bude to ten najúčinnejší systém na svete z hľadiska výsledkov, ktoré s ním budeme môcť dosiahnuť. Bez informačných technológií to však nepôjde.

Rád by som vám povedal – a znovu opakujem, že som veľmi vďačný pánovi Vondrovi za to, s akým nasadením české predsedníctvo rieši tento zložitý problém – že som presvedčený, že spolu s terajším predsedníctvom sme urobili všetko pre to, aby sme sa vyhli akémukoľvek ďalšiemu meškaniu a aby sme zmluvnej strane dali možnosť splniť naše očakávania. V každom prípade určíme konečný termín, aby Rada mohla prijať potrebné rozhodnutie. Ešte raz opakujem, že sa postarám o to, aby bol Parlament o všetkom informovaný.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Alin Lucian Antochi (PSE), písomne. – (RO) Myslím si, že tento projekt, ktorého zámerom je zlepšiť mechanizmus riadenia vonkajších hraníc Európskej únie, sa nemá považovať za pokus zastaviť migráciu ako proces. Skutočným účelom opatrení na lepšie zabezpečenie hraníc EÚ vôbec nie je zastavenie prílevu prisťahovalcov, ale ich dôkladná kontrola. Primerané riadenie migrácie je pre členské štáty Európskej únie spoločenským a hospodárskym prínosom.

Musím zdôrazniť, že Európska únia by mala viac pozornosti venovať riadeniu vonkajších hraníc v blízkosti konfliktných oblastí. Osobitné uznanie si napríklad zasluhujú činnosti, ktoré doposiaľ vykonávala Misia pohraničnej pomoci Európskej únie pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM). K týmto činnostiam patrí zavedenie jednotného colného postupu na hraniciach, vytvorenie prekážok proti pašovaniu a obmedzenie činnosti zločineckých skupín.

Nevyriešený konflikt v Podnestersku naopak moldavským orgánom veľmi sťažuje riadenie tohto úseku hranice, kadiaľ stále prúdia toky nezákonnej migrácie.

Chcel by som vyjadriť pevné presvedčenie, že Európska únia má dostatok politických, hospodárskych a bezpečnostných prostriedkov na zastavenie týchto nezákonných činností, čo tiež znamená aktívnejšiu účasť na riešení nevyriešených konfliktov na jej vonkajšej východnej hranici.