Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 11. marca 2009 - Štrasburg

12. Správa o pokroku Chorvátska za rok 2008 – Správa o pokroku Turecka za rok 2008 – Správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008 (rozprava)

  Predsedajúci. Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o:

- správe o pokroku Chorvátska za rok 2008,

- správe o pokroku Turecka za rok 2008 a

- správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008.

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi uviesť rozpravu o správach o pokroku troch krajín, Chorvátska, Turecka a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko.

Dovoľte mi začať Chorvátskom. Vaša správa správne uvádza, že Chorvátsko dosiahlo za posledný rok veľký pokrok. Od začiatku rokovaní bolo otvorených 22 z 35 kapitol, z čoho sedem kapitol bolo predbežne uzavretých. Predsedníctvo bude v rokovaniach pokračovať. Naplánované sú dve prístupové konferencie: na úrovni zástupcov v nadchádzajúcich týždňoch a na ministerskej úrovni v júni.

Vaša správa správne zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť urovnanie nevyriešeného sporu o hranice so Slovinskom. Chcel by som Parlament ubezpečiť, že predsedníctvo bude naďalej vynakladať všetko úsilie, aby pomohlo vyriešiť túto otázku a v tejto súvislosti plne podporujeme sústavné úsilie pána komisára Olliho Rehna nájsť riešenie, ktoré nám umožní pokračovať v prístupových rokovaniach. Tesne pred rokovaním sme o tom podrobne diskutovali pri spoločnom obede. Pokiaľ ide o najnovší vývoj, vítame rozhodnutie Chorvátska, ktoré bolo oznámené v pondelok, že prijíma sprostredkovanie navrhnuté skupinou expertov, ktoré navrhol pán Olli Rehn. Podporujeme Slovinsko a Chorvátsko, aby konštruktívne pracovali na nájdení trvalého a vzájomne prijateľného riešenia, ktoré je naliehavo potrebné, pretože to nemá byť len recept na ďalšie oneskorenie.

Okrem tejto dôležitej otázky ďalší pokrok v širších rokovaniach závisí predovšetkým od samotného Chorvátska. Dokončiť sa musia potrebné politické, hospodárske, legislatívne a administratívne reformy a krajina si musí splniť povinnosti podľa dohody o stabilizácii a pridružení. Pri príprave na ďalšiu integráciu v rámci Európskej únie je dôležité aj vykonávanie revidovaného prístupového partnerstva. Rada sa domnieva, že orientačný a podmienečný plán, ktorý Komisia navrhla v správe o pokroku za rok 2008, je užitočným nástrojom. Pomôže Chorvátsku vykonať potrebné kroky na dosiahnutie záverečnej fázy rokovaní. Napriek veľkému pokroku teda ešte treba veľa urobiť.

Dovoľte mi zdôrazniť niektoré kľúčové oblasti, v ktorých je potrebný ďalší pokrok. Začnem reformou súdnictva. EÚ dala veľmi jasne najavo, že je nevyhnutné vybudovať nezávislé, nestranné, spoľahlivé, transparentné a účinné súdnictvo. Je to podmienka pre upevnenie právneho štátu a správne vykonávanie acquis. Dôležitá je aj profesionálna, zodpovedná, transparentná a nezávislá verejná správa. V týchto dvoch oblastiach sa uskutočnili významné legislatívne reformy, musíme sa však presvedčiť, ako budú fungovať v praxi.

To isté platí pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu, ako uvádza aj vaša správa. Posilnené boli právomoci a zdroje Úradu pre potláčanie korupcie a organizovaného zločinu. Týka sa to aj trestných súdov, ktoré vyšetrujú prípady v tejto oblasti. Hlavnou úlohou je teraz zabezpečiť dosiahnutie očakávaných výsledkov. Pre riešenie tohto závažného problému je rozhodujúce dôkladné vykonávanie protikorupčného programu a akčného plánu.

Únia zdôraznila aj nevyhnutnosť úplnej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTTJ) vrátane prístupu k dokumentom. Vývoj v tejto oblasti veľmi pozorne sledujeme a vyzývame chorvátske orgány, aby zabezpečili zachovanie úplnej spolupráce s tribunálom MTTJ. Vítame nedávnu dohodu o chýbajúcich dokumentoch a naliehavo žiadame Chorvátsko, aby ju splnilo.

V súvislosti s návratom utečencov pripomíname, že sa začalo vykonávanie rozhodnutia o konvalidácii vo vzťahu k potvrdzovaniu nároku na dôchodok a navrátilci boli informovaní o zmenách pravidiel.

V súvislosti so starostlivosťou o bývanie boli vyriešené prípady z roku 2007, kritérium pre rok 2008 však zatiaľ nebolo splnené. Činnosť spojená so zabezpečením udržateľného návratu utečencov musí pokračovať. Týka sa to aj právnych predpisov na zlepšenie práv menšín.

Vo svojej správe ste správne zdôraznili otázku regionálnej spolupráce. Snahy o zlepšenie dobrých susedských vzťahov musia pokračovať.

Dovoľte mi teraz prejsť k otázke Turecka. V roku 2008 rokovania s Tureckom pokračovali a v tomto roku boli otvorené celkom štyri kapitoly, čo je už takmer tradíciou.

Napriek tomu, že EÚ povzbudzuje Turecko k zvýšeniu reformného úsilia, v roku 2008 sa nedosiahla očakávaná úroveň reforiem. Rozhodujúca zostáva ďalšia činnosť v oblasti politických kritérií. Rada v záveroch z 8. decembra 2008 a Komisia v správe o pokroku za rok 2008 zdôraznili, že vo viacerých oblastiach bude potrebné významné úsilie. Na túto otázku ste v správe upozornili aj vy.

Predsedníctvo zároveň víta najnovšie pozitívne kroky Turecka vrátane nedávno prijatého národného programu pre prijatie acquis a menovanie nového hlavného vyjednávača. Teraz je dôležité, aby sa tieto záväzky pretavili do skutočných a hmatateľných opatrení.

Chceli by sme využiť túto príležitosť a zdôrazniť strategický význam Turecka. Predsedníctvo si rovnako ako Parlament myslí, že Turecko treba pochváliť za pokrok v oblasti energetiky. Napredovanie v tejto kľúčovej oblasti naďalej posudzujeme najmä vzhľadom na plnú podporu projektu plynovodu Nabucco.

V súvislosti s pokrokom Turecka vo vzťahu k pristúpeniu by sme chceli zdôrazniť, že pre celkový pokrok rokovaní je nevyhnutný pokrok v oblasti slobody prejavu. Okrem vítaných zmien a doplnení článku 301 trestného zákona, ktoré majú pozitívny účinok, stále zostáva v platnosti množstvo právnych ustanovení, ktoré by mohli viesť k obmedzeniam v tejto oblasti. Dôvodom na obavy zostávajú zákazy internetových stránok, často v neprimeranom rozsahu a trvaní. Primerané právne riešenia sú potrebné aj na zosúladenie náboženského pluralizmu s európskymi normami.

Vypracovať sa musí dôsledná protikorupčná stratégia. Znepokojení sme tiež zvýšeným počtom zaznamenaných prípadov mučenia a zlého zaobchádzania, najmä mimo miest oficiálneho zadržiavania. Zákon o povinnostiach a zákonných právomociach polície, ktorý bol zmenený a doplnený v roku 2007, sa musí pozorne sledovať, aby sa zabránilo porušovaniu ľudských práv. Nevyhnutná je ratifikácia protokolu k dohovoru proti mučeniu.

Pokiaľ ide o juhovýchod, vítame oznámenie usmernení a všeobecného obsahu projektu juhovýchodnej Anatólie. Teraz očakávame konkrétne kroky, ktoré povedú k hospodárskemu, spoločenskému a kultúrnemu rozvoju regiónu. Tieto kroky musia zahŕňať riešenie dlhodobých problémov, napríklad návratu vnútorne vysídlených osôb či otázky obecných hliadok.

V súvislosti so vzťahmi medzi EÚ a Tureckom je zrejmé, že Turecko musí splniť povinnosť úplného, nediskriminačného vykonávania dodatkového protokolu. Vaša správa zdôrazňuje, že ide o dôležitú otázku, mala by sa preto riešiť čo najskôr, pretože má jednoznačný vplyv na tempo prístupových rokovaní. Otázky, ktoré obsahovalo vyhlásenie z 21. septembra 2005, sa budú naďalej sledovať a naliehavo sa očakáva pokrok.

Turecko sa okrem toho musí jednoznačne zaviazať aj k dobrým susedským vzťahom a k mierovému riešeniu sporov.

Napriek všetkým týmto ťažkostiam pokrok v rôznych oblastiach napreduje. V súčasnosti sa pracuje na 16. kapitole o daniach a na 19. kapitole o sociálnej politike a zamestnanosti. Napriek tomu, že rokovania sú postupne čoraz zložitejšie, české predsedníctvo je odhodlané dosiahnuť pokrok v tých kapitolách, kde je to naozaj možné. Predsedníctvo okrem toho vzhľadom na energetické otázky kladie dôraz na pokrok v 15. kapitole o energetike, pretože je to jedna z našich priorít.

Dovoľte mi napokon prejsť k Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. Je to dynamická krajina so značným potenciálom. Zároveň však čelí množstvu významných problémov. Vaša správa obdivuhodným spôsobom charakterizuje oba tieto body. Je v nej skutočne množstvo vecí, s ktorými Rada súhlasí.

Správa kladie značný dôraz na otázku dátumu začatia prístupových rokovaní. Oprávnene tiež zdôrazňujete želanie všetkých strán nájsť skoré a vzájomne prijateľné riešenie otázky názvu.

Pokiaľ ide o nedávny vývoj, v júni 2008 sa uskutočnili predčasné voľby, a to v niekoľkých etapách v dôsledku vážnych problémov pred voľbami i počas pôvodne určeného dňa volieb, 1. júna. Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva organizácie OBSE a Rada Európy upozornili, že pred voľbami sa „nepodarilo zabrániť prejavom násilia“ a že vo voľbách sa nedodržali viaceré rozhodujúce medzinárodné normy.

Vláde a všetkým politickým subjektom sme preto zdôraznili, že tieto základné body treba vyriešiť pred prezidentskými a komunálnymi voľbami, ktoré sa uskutočnia o niekoľko dní. Máme dojem, že tento odkaz bol vypočutý a že na vylúčenie nepokojov sa vynakladá veľké úsilie. Uvidíme, či toto úsilie prinesie ovocie.

Správa Komisie o pokroku za rok 2008 je užitočná. Plán, ktorý vypracovala vláda Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, sme vzali na vedomie. Ide o podrobný text, ktorý predstavuje vážnu snahu prijať odporúčania Komisie. Dokument a úsilie, ktoré mu bolo venované, treba na pozadí regiónu ako celku vnímať pozitívne.

Pre budúci rozvoj tohto mnohonárodnostného štátu je, samozrejme, rozhodujúca jeho vnútorná súdržnosť. Chcel by som preto zdôrazniť význam, ktorý Parlament prikladá rámcovej dohode z Ochridu, ktorá zásadným spôsobom pomohla krajine vycúvať z konfliktu a nastúpiť na cestu väčšej európskej integrácie.

Vo vzťahu k liberalizácii víz sa v súčasnosti nachádzame v hodnotiacej fáze a ja by som nechcel predbiehať výsledky. Osobne by som prosto povedal, že sa prikláňam k nádejam a túžbam bežných občanov bývalej Juhoslávie, ktorí by opäť chceli slobodne cestovať. Nevyhnutným predpokladom však zostáva pripravenosť krajiny splniť osobitné kritériá stanovené v pláne liberalizácie víz. Osobne dúfam, že čoskoro bude možné dosiahnuť priaznivý vývoj.

To ma privádza k jednému z kľúčových bodov vašej správy a uznesenia. České predsedníctvo je plne oddané európskej perspektíve Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Ďalší pokrok týmto smerom je možný. Musia však byť splnené hlavné ciele prístupového partnerstva a potrebujeme dôkaz o riadnom priebehu volieb na rozdiel od toho, čo sa stalo v roku 2008. Komisia tieto body vyhodnotí v ďalšej správe o pokroku. Tešíme sa na túto správu a na ďalší vývoj v Skopje.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dnešná rozprava je veľmi dobrou príležitosťou na prehodnotenie prístupového procesu v troch kandidátskych krajinách.

Dovoľte mi začať Chorvátskom. Návrh uznesenia pána Swobodu sa zaoberá hlavnými úlohami, pred ktorými dnes Chorvátsko stojí. Plne súhlasím s podpredsedom vlády pánom Vondrom, že prístupové rokovania s Chorvátskom od ich začiatku v októbri 2005 vo všeobecnosti pokračujú dobre, Komisia preto v novembri 2008 navrhla orientačný plán na dosiahnutie záverečnej fázy prístupových rokovaní do konca roku 2009 za predpokladu, že Chorvátsko splní potrebné podmienky.

Aj v tejto veci súhlasím s analýzou pána spravodajcu a pána Vondru týkajúcou sa budúcich úloh, napríklad reformy súdnictva, boja proti organizovanému zločinu a korupcii či reformy lodiarskeho odvetvia a jeho zosúladenia s naším režimom štátnej pomoci a politikou hospodárskej súťaže.

Prístupové rokovania s Chorvátskom, žiaľ, v súčasnosti uviazli z dôvodu otázky hraníc. Na tejto záležitosti sme spolupracovali s českým predsedníctvom a ja veľmi oceňujem jeho podporu pre naše úsilie nájsť prijateľnú cestu vpred.

Hoci ide o dvojstrannú záležitosť, stala sa európskym problémom, Komisia preto prevzala iniciatívu a ponúkla európske sprostredkovanie s cieľom vyriešiť otázku hraníc a dať Chorvátsku možnosť pokračovať v prístupových rokovaniach, ak by obe strany považovali takéto sprostredkovanie za užitočné.

To bol odkaz, ktorý som v januári niesol do Ľubľany aj do Záhrebu. Po rozhodnutiach oboch vlád o našej iniciatíve diskutujem o podmienkach sprostredkovania s oboma ministrami zahraničných vecí, naposledy na trojstrannej schôdzke včera večer.

Vítam, že obe krajiny v zásade súhlasili s európskym sprostredkovaním, ktoré by zabezpečovala skupina skúsených expertov na čele s Marttim Ahtisaarim. Počas našich včerajších rozhovorov sme skúmali možnosti dohody o konkrétnych podmienkach sprostredkovania. Dohodli sme sa na pokračovaní rozhovorov v blízkej budúcnosti. Táto záležitosť teda ešte nie je ukončená.

Dovoľte mi upozorniť na to, že Komisia sa vo svojom úsilí opierala o rokovací rámec, ktorý je absolútnym základom procesu pristúpenia Chorvátska k EÚ, na ktorom sa dohodli Chorvátsko a všetky členské štáty EÚ vrátane Slovinska.

Prijatím a schválením rokovacieho rámca Chorvátsko aj Slovinsko súhlasili s tým, že všetky pohraničné spory budú riešiť v súlade so zásadami mierového riešenia sporov podľa charty Organizácie Spojených národov. Charta OSN uvádza, a ja citujem, pretože to má osobitný význam, že: „Strany v každom spore [...] majú sa usilovať o jeho vyriešenie [...] rokovaním, vyšetrovaním, sprostredkovaním, zmierovacím konaním, arbitrážou, súdnym konaním, použitím oblastných orgánov alebo oblastných dohôd, alebo inými mierovými prostriedkami podľa vlastného výberu.“

Z tohto ustanovenia charty OSN vyplývajú dva rovnako dôležité závery. Po prvé, strany sporu si môžu vybrať ktorýkoľvek z postupov uvedených v charte OSN. Iniciatíva Komisie nepochybne patrí k týmto postupom.

Po druhé, na ktoromkoľvek z postupov charty OSN sa dohodnú, musia sa o tom dohodnúť medzi sebou. Úprimne dúfam, že sa to stane skôr a nie neskôr. Iniciatíva Komisie tomu poskytuje veľmi pevný základ a schodnú cestu vpred.

Aby som to zhrnul, cieľom Komisie je naozaj vyriešiť otázku hraníc a zároveň odblokovať prístupové rokovania Chorvátska s EÚ, aby Chorvátsko mohlo splniť cieľový časový rozvrh pre uzavretie formálnych rokovaní do konca roka 2009.

Vítam starostlivo vyvážené uznesenie pani Oomenovej-Ruijtenovej o Turecku a podporujem úsilie predsedníctva otvoriť kapitoly, ktoré sú na otvorenie formálne pripravené. V posledných rokoch sme, žiaľ, boli v Turecku svedkami určitého spomalenia politických reforiem. Súhlasím však s pani spravodajkyňou, že koncom minulého a začiatkom tohto roka nastal istý pozitívny posun, napríklad spustenie nového televízneho kanála, ktorý vysiela v kurdčine, a zriadenie parlamentného výboru pre rodovú rovnosť. Ku krokom vpred okrem toho patria aj nový národný program pre prijatie acquis a menovanie nového hlavného vyjednávača na plný úväzok.

Dôverou ma napĺňa aj skutočnosť, že premiér Erdogan a vodca hlavnej opozičnej strany Deniz Baykal počas nedávnej návštevy v Bruseli naznačili svoj záväzok voči procesu pristúpenia Turecka k EÚ. Dúfam, že tento vývoj vyústi do pevnej politickej a spoločenskej dohody o plnení reforiem EÚ s novou silou a energiou.

To je spojené so slobodou prejavu, ktorá je základnou európskou hodnotou. Otvorený a transparentný vzťah medzi tlačou a verejnými orgánmi je skutočne základom pre kvalitu demokratickej diskusie v ktorejkoľvek krajine. Osobitne to platí pre takú krajinu ako Turecko, ktoré prechádza zložitým procesom transformácie a reforiem. Komisia preto v Turecku veľmi pozorne sleduje zaručenú existenciu slobody tlače. Tá by sa mala prirodzene rešpektovať, pretože je absolútnym základom každej otvorenej spoločnosti a teda aj pokračujúcej demokratickej transformácie Turecka.

Poviem zopár slov o Cypre. Tento rok je tu jedinečná možnosť ostrov znovu zjednotiť a ukončiť tento dlhotrvajúci konflikt na európskej pôde. Turecko musí aktívne podporovať rozhovory o urovnaní prebiehajúce medzi vodcami oboch cyperských spoločenstiev.

Ďakujem pánovi Meijerovi a tieňovým spravodajcom za vyvážené uznesenie o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. Tak ako im, aj mne je ľúto, že ani tri roky po tom, ako krajina získala status kandidáta, sa prístupové rokovania nezačali.

Hlavnou nevyriešenou podmienkou je plnenie medzinárodných noriem pre uskutočnenie slobodných a spravodlivých volieb. Je to základná požiadavka pre splnenie kodanských politických kritérií, prezidentské a komunálne voľby v marci a apríli preto budú okamihom pravdy.

Pripájam sa k priaznivému hodnoteniu, ktoré návrh uznesenia obsahuje vo vzťahu k pokroku Skopje pri realizácii plánu na liberalizáciu víz. Komisia je aj naďalej odhodlaná predložiť v roku 2009 Rade návrh o bezvízovom styku, keď všetky krajiny v regióne splnia podmienky. Viem, aké dôležité je to pre obyčajných občanov krajín západného Balkánu.

Na záver chcem povedať, že v mene stability a mieru, slobody a demokracie, budeme napriek veľmi zložitým hospodárskym časom ďalej pracovať na postupnom, riadenom pristúpení týchto troch kandidátskych krajín. Verím, že tento veľmi cenný spoločný cieľ bude naďalej podporovať aj Parlament.

  Hannes Swoboda, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, chcel by som hovoriť najprv a najmä o Chorvátsku. Chorvátsko dosiahlo pokrok v mnohých oblastiach. Veľmi ma teší úsilie, ktoré vynaložila samotná krajina, najmä vo vzťahu k reforme súdnictva. Potrebné bolo množstvo krokov a po menovaní dvoch nových ministrov sa niektoré veci dali do pohybu. Viem, že ministri nemôžu robiť všetko, významný pokrok sa však dosiahol v boji proti korupcii a cezhraničnej trestnej činnosti.

Po druhé, v súvislosti s otázkou spolupráce s Medzinárodným trestným súdom by som chcel jasne povedať, že očakávam, že Chorvátsko podnikne v tomto smere všetky potrebné kroky. Vyskytli sa spory vo vzťahu k rôznej postupnosti kontroly a príslušným dokumentom. Dúfam, že tieto otázky sa v blízkej budúcnosti vyriešia, aby nespôsobili prerušenie či oneskorenie rokovaní.

Po tretie, Chorvátsko vykonalo určité kroky smerom k hospodárskej reforme. Plány v tejto oblasti ma veľmi tešia, najmä vo vzťahu k odvetviu námornej dopravy. Nebolo to ľahké, ale položili sa dôležité základy. Som tiež rád, že v odvetví námornej dopravy sa podarilo dosiahnuť dohody so zamestnancami. Tieto reformy budú bolestivé, sú však potrebné a dajú sa urobiť rozumným spôsobom.

Dostávam sa teraz k hlavnej otázke, ktorá je vždy problematická, a to k pohraničným sporom. Pán komisár, musím vám, žiaľ, povedať, že som dosť sklamaný, že ste túto otázku riešili bez spojenia s Parlamentom. Poslal som vám dokumenty a vy ste neodpovedali. Keby ste tieto otázky riešili citlivejšie, možno by sme dosiahli väčší pokrok. Aby nevznikli žiadne nedorozumenia, plne podporujem váš návrh na sprostredkovanie. Keby sa však jasné stanovisko o význame medzinárodného práva oznámilo vopred a nie spätne, mohli sme sa dostať ďalej.

Nachádzame sa v zložitej situácii. Je zrejmé, že aktivita je potrebná na oboch stranách. Znenie vášho pôvodného návrhu nebolo ideálne. Bol by som radšej, keby ste boli v užšom styku s Parlamentom a s pánom spravodajcom. Vzájomná spolupráca by nám zrejme umožnila dosiahnuť viac. Žiaľ, nebolo to tak, ale toto nie je hlavnou témou našej rozpravy. Hlavnou otázkou rozpravy je, ako dosiahnuť pokrok.

Pokrok dosiahneme. Zajtra Parlamentu zrejme navrhnem takéto znenie. Povieme, že sprostredkovanie, ktoré ste navrhli – je to tak, ako to je a ja ho plne podporujem – má byť založené na medzinárodnom práve vrátane zásad prirodzenej spravodlivosti. Obe strany sa musia dohodnúť na ceste týmto smerom. Chorvátsko aj Slovinsko musia uznať, že medzinárodné právo je potrebné, ale že nevyhnutné sú, samozrejme, aj zásady prirodzenej spravodlivosti a spravodlivé riešenie, politické riešenie, ak to chcete povedať takto. Musia to uznať obe strany a je vlastne dosť smutné, že sa nachádzame v situácii, v ktorej pokrok nie je možný. Vzhľadom na iné problémy vo svete a najmä v Európe by malo byť možné riešiť tieto problémy vzájomnou dohodou. Napriek všetkej kritike vám, samozrejme, želám úspech vo vašom úsilí presvedčiť obe strany. Včerajšia diskusia, žiaľ, nebola taká priaznivá, ako mala byť, dúfam však, že sa to čoskoro zmení.

Chcel by som uviesť ešte jednu všeobecnú poznámku, ktorá sa týka aj Macedónska. Dvojstranné problémy existujú, nemajú však byť prekážkou rokovaní o rozšírení. Pokiaľ ide o náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa často nesprávne chápe, ide, samozrejme, o to, aby dvojstranné problémy neboli súčasťou rokovacieho rámca. Musia ostať mimo tohto rámca. Ten sa týka len rokovaní medzi Európskou úniou a jednotlivými krajinami. Dvojstranné problémy sa musia riešiť súbežne, keď sú obe strany – v tomto prípade Macedónsko a Grécko – pripravené o týchto otázkach uvažovať. Parlament musí vyslať jasný signál, že obe strany vo všetkých týchto sporoch musia byť pripravené napredovať. Nie je možné, aby jedna strana robila kompromisy a druhá zostávala na rovnakej pozícii. Vo všetkých týchto prípadoch musíme dať jasne najavo, že dvojstranné problémy nesmú byť prekážkou prístupových rokovaní. Môžu sa riešiť súbežne s týmito rokovaniami a Parlament pomôže zabezpečiť, aby sa obe strany v dvoch sporoch, o ktorých tu diskutujeme, pohli vpred. Dúfam, že potom dosiahneme pozitívne výsledky.

  Ria Oomen-Ruijten, autorka. – (NL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som začať vyjadrením úprimného poďakovania všetkým tým, ktorí prispeli k tejto správe. Predkladám kritické, ale spravodlivé hodnotenie pokroku Turecka za rok 2008. Správa obsahuje mnoho bodov, nastavuje Turecku zrkadlo a vysiela len jeden jasný odkaz, že už tretí rok za sebou sa veľmi málo urobilo pre politickú reformu.

Politická reforma a splnenie kodanských kritérií sú absolútnymi prioritami. Tu nejde o otváranie kapitol. Ide o to, čo zjednocuje európskych občanov, právny štát, nezávislé a nestranné súdnictvo, sloboda prejavu, dobre fungujúca tlač a individuálne občianske právo pre každého občana. Vážený pán predsedajúci, v týchto oblastiach sa musí robiť viac. Len potom sa môžu otvoriť politické kapitoly.

Vážený pán predsedajúci, Turecko nemá tieto politické kritériá predpisovať v našom mene. Keď sa turecká vláda ujala funkcie, povedala svojim občanom, že Turecko treba zmodernizovať. Politické kritériá sa musia pre tento účel zreformovať, pretože na vytvorenie sociálne orientovaného trhového hospodárstva musia mať ľudia možnosť uplatniť svoju tvorivosť a všetci občania musia mať rovnaké práva. To je dôvod, prečo sú politické kritéria ústrednou témou našej správy.

Keď som spolu s Výborom pre zahraničné veci, spoločným parlamentným výborom a všetkými ostatnými navštívila Turecko, nadobudla som dojem, že niečo sa mení a videla som malé svetielko na konci tunela, ako predtým povedal pán komisár Rehn. Pred desiatimi rokmi by som si nevedela predstaviť, že budú existovať televízne programy v kurdčine. V správe sa nachádza aj to. Okrem toho veľmi oceňujem pozitívnu úlohu Turecka na Kaukaze. Ocenila som prvé kroky smerom k otvoreniu hraníc s Arménmi, pretože aj oni sa musia dostať z izolácie, v ktorej sa v súčasnosti nachádzajú.

Vážený pán predsedajúci, na vykonanie týchto úloh bol schválený národný program. To všetko sú pozitívne prvky a ja úprimne dúfam, že Turecko sa teraz s novým vyjednávačom samo pustí do riešenia týchto reforiem. Moderné a prosperujúce Turecko má najväčší význam pre Turkov, ale, a to hovorím v každom členskom štáte, určite má veľký význam aj pre nás všetkých v Európskej únii.

Vážený pán predsedajúci, rada by som uviedla ešte niekoľko bodov. Často dostávame správy, že sloboda médií a tlače má ešte veľa nedostatkov a že keď tlač uplatňuje svoje slobody, čelí potom finančným postihom alebo iným opatreniam. To sa musí zmeniť.

Na záver by som vo vzťahu k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré boli predložené, chcela Socialistickej skupine v Európskom parlamente odporučiť, aby sa vyslovila proti nim a aby správu prijala tak, ako bola predložená. Uznávame, že zlepšenia sú potrebné, nemali by sme však vznášať ďalšie požiadavky, pretože sú zbytočné a povedú len k polarizácii Parlamentu.

  Erik Meijer, autor. – (NL) Vážený pán predsedajúci, rozšírenie EÚ je v tejto chvíli omnoho menšou prioritou, než v rokoch, ktoré viedli k veľkým vlnám rozšírenia z rokov 2004 a 2007. Verejná mienka v súčasných členských štátoch je mu teraz omnoho menej naklonená. Do veľkej miery sa to dá pripísať rozdielom v prosperite a úrovni platov, rozdielom, ktoré môžu viesť k väčšej migrácii za prácou z chudobnejších do bohatších členských štátov.

S touto obavou veľmi súvisí aj problém vízových požiadaviek, na ktoré sa sťažujú v krajinách bývalej Juhoslávie. Pre mnoho obyvateľov týchto krajín, ktorí mali do roku 1992 do súčasných členských štátov EÚ ľahký prístup, je preto teraz ťažké navštíviť naše krajiny. To sa musí zmeniť.

Keď sa kandidátske krajiny snažia robiť všetko pre to, aby sa čo najskôr stali plnoprávnymi členmi Európskej únie, môžu sa v tomto procese dopustiť chýb. Presne z tohto dôvodu Macedónsko v roku 2008 krkolomnou rýchlosťou prijalo nové právne predpisy a teraz sa ukazuje, že je to v rozpore s našimi zvyčajnými predstavami o starostlivom demokratickom rozhodovaní.

Opozícia, rôzne mimovládne organizácie aj jednotliví občania sa sťažujú na rôzne prípady svojvoľného riadenia. Najväčšia vládna strana si podľa nich prisvojuje viac výsad, ako jej prináleží v pluralitnej spoločnosti, kde demokracia sa netýka len konania volieb. Políciu kritizujú za to, že neeviduje sťažnosti verejnosti. Pobúrenie vyvolalo demonštratívne zatknutie primátora mesta Strumica a ďalších politikov.

Odporúčam, aby sme pri zajtrajšom prijímaní uznesenia nezamietli tieto kritické body pod koberec. Máme všetky dôvody na to, aby sme otvorene povedali, že ani zďaleka ešte nie je všetko v poriadku. Napriek tomu však musíme uznať, že Macedónsko na tom nie je o nič horšie ako iné štáty počas prístupových rokovaní, ba niekedy dokonca aj po pristúpení. Keď sa prístupové rokovania s Macedónskom začnú teraz, krajina bude môcť pristúpiť najskôr v roku 2017.

Parlament pred rokom schválil môj návrh začať tieto rokovania čo najskôr. Neskoršie narušenie parlamentných volieb sa stalo argumentom pre to, aby sme počkali na prezidentské a komunálne voľby, ktoré sa majú onedlho uskutočniť. Ďalšie oneskorenie tohto procesu so sebou prináša dve veľké nevýhody: široká podpora pre členstvo v EÚ v Macedónsku opadne a postavenie kandidátskej krajiny tak v budúcnosti stratí všetok význam.

Každý vie, že používanie názvu Macedónsko bez akýchkoľvek prívlastkov sa stretne s neprekonateľnými námietkami Grécka. Pre Grécko je tento jeho susedný štát Severným Macedónskom, Horným Macedónskom, Vardarským Macedónskom alebo Macedónskom Skopje. To je omnoho priaznivejší prístup ako pred rokom 2006, keď sa Grécko vo vzťahu k svojim severným susedom chcelo vyhnúť akémukoľvek používaniu názvu Macedónsko.

Je práve v záujme Grécka, omnoho viac ako v záujme iných členských štátov, aby tento jeho severný sused vstúpil do Európskej únie čo najskôr. Oba štáty sa preto musia dohodnúť na riešení pri najbližšej príležitosti. Alternatívnou možnosťou je, že oba štáty budú ďalej čakať, kým ten druhý štát urobí významný ústupok ako prvý, tento druhý štát však nemôže byť jedinou stranou, ktorá pôjde diametrálne proti domácej verejnej mienke.

Musíme sa vyhnúť situácii, keď sa v referendách bude rozhodovať o tom, že so susedom sa nesmú robiť kompromisy. Keď sa nedosiahne žiadny kompromis, moji nástupcovia budú rok čo rok po celé nadchádzajúce desaťročia podávať správy o tom, že pokrok je nemožný.

Ďalší dvojstranný rozdiel v názoroch medzi Slovinskom a Chorvátskom sa má takisto rýchlo vyriešiť. Chorvátsko musí byť v roku 2011 schopné byť plnoprávnym členským štátom. Štátna podpora pre lodiarske odvetvie by nemala byť prekážkou, keď iné členské štáty môžu poskytovať štátnu podporu bankám či automobilovému priemyslu. Úroveň zamestnanosti v Pule, Rijeke a Splite by sa mala zachovať.

  Bernd Posselt, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, v tejto rozprave o rozšírení musíme opraviť tri významné chyby. Po prvé, Turecko nie je európska krajina, ale je súčasťou Malej Ázie. Ako správne povedal pán úradujúci predseda Rady, Turecko je strategicky významný partner, a preto potrebujeme strategické partnerstvo a nie pristúpenie k EÚ.

Po druhé, problémy týkajúce sa Macedónska nemajú nič spoločné s tým, že demokratický systém krajiny údajne nefunguje, pán komisár. Bol som pri týchto voľbách prítomný a boli príkladné. Ťažkosti sa týkali drobnej menšiny v rámci menšiny. Problémy v skutočnosti súvisia s hroznou otázkou názvu, ktorú obe strany zneužívajú na vydieranie.

Po tretie, Chorvátsko je na vstup do Európskej únie pripravené už dlho. Rokovania sme mohli veľmi ľahko dokončiť tento rok, tak ako to Európsky parlament viackrát žiadal a ako zrejme zajtra znovu požiada. To, že sme zatiaľ do tohto bodu nedospeli, je spôsobené jedine blokovaním zo strany Slovinska v Rade. Pán úradujúci predseda Rady a pán komisár, vyzývam vás, aby ste našli primerané riešenie, ktoré konečne s týmto blokovaním skoncuje. Problém hraníc je presne taký istý ako pri vstupe Slovinska. Nemôžeme dovoliť, aby jedna krajina vstúpila aj napriek nevyriešenému problému a druhá nie.

Slovincov a Chorvátov preto musíme podporiť v hľadaní rozumného riešenia pohraničného problému, zároveň však musíme otvoriť všetky rokovacie kapitoly. Tieto dve otázky spolu vôbec nesúvisia a otvorenie rokovacích kapitol je nevyhnutné, aby sme s vynikajúcim a príkladným kandidátom na pristúpenie dosiahli tento rok pozitívny výsledok.

Pokiaľ ide o riešenie tejto dvojstrannej otázky, pri ktorom ponúkame pomoc, požiadal by som vás, pán komisár, aby sme smerovali k objektívnemu arbitrážnemu procesu. Vaša hovorkyňa v pondelok povedala, že by sa to mohlo uskutočniť na základe medzinárodného práva a judikatúry. Chcel by som sa vás opýtať, či toto znenie považujete za dostatočné pre dosiahnutie kompromisu medzi týmito dvoma stranami.

V každom prípade by som chcel, aby toto znenie…

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, rád by som predniesol niekoľko poznámok k vynikajúcej správe pani Oomenovej-Ruijtenovej o Turecku. Moja skupina súhlasí s hlavným záverom správy, že v poslednej dobe sa dosiahol len malý pokrok.

Rok 2008 bol pre tureckú politiku naozaj búrlivý a tieto turbulencie prerušili vykonávanie niektorých reforiem až natoľko, že proces sa čiastočne zastavil. Teraz, keď sa tieto problémy v Turecku do istej miery vyriešili, dúfame, že vláda na základe plánov, ktoré predložila, urýchlene urobí všetko potrebné na zachovanie dôveryhodnosti procesu rokovaní s Európskou úniou. Upozornil by som na národný program reforiem, ktorý súčasná vláda vypracovala.

Naša skupina bude, pochopiteľne, rokovania s Tureckom naďalej podporovať a pokiaľ ide o nás, sú to rokovania o členstve v EÚ, aj keď by sme si nemali robiť ilúzie o ich procese a možnom trvaní. Je však neprijateľné, aby podnet prichádzal len od Turecka. Aj my v EÚ by sme mali v tomto procese zostať spoľahlivými partnermi.

Turecko má pre Európsku úniu strategický význam, prinajmenšom pokiaľ ide o dodávky energie a všetko, čo je s tým spojené. Socialistická skupina v Európskom parlamente preto podporuje otvorenie energetickej kapitoly v rokovacom procese. Väčšinu základných činností bude napokon aj tak musieť urobiť Turecko a správa pani Oomenovej-Ruijtenovej obsahuje mnoho otázok, na ktoré sme sa pozreli z kritického uhla, a mali by sme to robiť aj naďalej.

Rád by som uviedol niekoľko bodov z tejto vynikajúcej správy. Sloboda prejavu musí byť zaručená. To, čo sa tam deje, nás stále neteší. Nedávno vnikla internetová kampaň týkajúca sa Arménska a genocídy. Spôsob, akým na ňu úrady reagujú, je určite ohrozením tejto slobody.

Prvoradý význam má skutočnosť, ktorú chceme neustále opakovať a v súvislosti s ktorou by Európsky parlament nemal nikoho nechať na pochybách, že nikdy nebudeme akceptovať islamizáciu Turecka a že napokon budeme môcť túto krajinu prijať len na základe jej sekulárnej povahy, ktorá je teraz zakotvená v ústave.

Svoje vystúpenie by som chcel ukončiť poslednou poznámkou. Pán komisár Rehn hovoril o rokovaniach na Cypre trochu optimisticky. Podľa môjho názoru by sme pre úspech týchto rokovaní nemali robiť nič, nemali by sme však zabúdať niečo robiť a zároveň budeme musieť požiadať Turecko, aby ani ono nerobilo nič, čo by mohlo tieto rozhovory zmariť, pretože je dôležité, aby tieto strany o forme svojej spoločnej budúcnosti rokovali slobodne. Môžem povedať len toľko, že dúfam, že optimizmus pána komisára Rehna je odôvodnený.

  István Szent-Iványi, v mene skupiny ALDE. – (HU) Koncom minulého roka nastali v prístupovom procese Chorvátska dve dôležité udalosti. Chorvátska vláda prijala významné opatrenia vo vzťahu k reforme súdnictva, ktoré priniesli rozhodné kroky v boji proti organizovanému zločinu a výsledky v boji proti korupcii. Zároveň sa však z dôvodu dvojstranného sporu o hranice zastavili prístupové rokovania. Táto situácia nemá vplyv len na Chorvátsko, dámy a páni, ale najmä na dôveryhodnosť procesu rozšírenia. Takéto správanie je ohrozením dôveryhodnosti, preto je veľmi dôležité, aby sa prekážky odstránili čo najskôr. Blokovanie týchto rozhovorov vysiela veľmi nebezpečný odkaz, že pristúpenie nezávisí od splnenia podmienok, ale od riešenia dvojstranných sporov, v ktorých sa jedna strana snaží z pozície sily nanútiť svoju vôľu druhej.

Vítame odporúčanie pána komisára Olliho Rehna týkajúce sa sprostredkovania a je veľmi povzbudivé, že Slovinsko a Chorvátsko zareagovali pozitívne. Dúfame, že odteraz už nebude žiadny dôvod na brzdenie následných prístupových rozhovorov. Neprestávame veriť, že rokovania bude možné dokončiť podľa pôvodného časového rozvrhu do konca roka. Na to, aby sa to mohlo stať, však bude potrebné ďalšie úsilie. Očakávame, že Chorvátsko rozptýli všetky obavy týkajúce sa jeho spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu a poskytne všetky dokumenty, o ktoré tribunál požiada. To je veľmi dôležité. Za rovnako dôležité považujeme aj napomáhanie návratu utečencov, integrovanie rómskej menšiny a dokončenie programu desegregácie, ako aj účinné využívanie finančných prostriedkov EÚ, keďže sme v tomto smere svedkami výrazných nedostatkov. Dodržanie pôvodného časového rozvrhu je stále možné. Je to naša spoločná zodpovednosť. Očakávame konštruktívne opatrenia zo strany Chorvátska aj Európskej únie, pretože tu nejde len o spoločné úsilie, ale aj o dôveryhodnosť celého procesu rozšírenia.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel zablahoželať pani Oomenovej-Ruijtenovej, pánovi Swobodovi a pánovi Meijerovi k veľmi dôkladne pripraveným uzneseniam.

Pokiaľ ide o Turecko, obraz našich vzťahov načrtnutý v tomto dokumente nie je optimistický, je však určite pravdivý. Som rád, že v uznesení boli podporené naše očakávania v oblasti slobody vierovyznania pre kresťanské spoločenstvá v Turecku vrátane práva učiť, práva vychovávať kňazov a tiež ochrany majetku týchto spoločenstiev. Vo vzťahu k týmto otázkam sme tak ako pri iných záležitostiach svedkami sústavného a čoraz iritujúcejšieho meškania z tureckej strany.

Bez ohľadu na prístupový proces je Turecko pre Európu veľmi sľubným a dôležitým partnerom v oblasti bezpečnosti a energetiky. Najdôležitejším hľadiskom tureckej politiky v poslednej dobe bolo úsilie vlády premiéra Erdogana a prezidenta Güla týkajúce sa zlepšenia vzťahov so susedmi Turecka. Je škoda, že toto úsilie bolo ohrozené neuváženými opatreniami vo vzťahu k Izraelu. Znepokojujúce sú aj pokusy spájať rozvoj strategickej spolupráce EÚ a Turecka, ktorá je vecou okamžitého významu, s rokovacím procesom, ktorého dynamika sa z objektívnych dôvodov spomaľuje. Tak chápem turecké vyhlásenie o plynovode Nabucco. V tejto veci je potrebný pragmatickejší prístup. Pokušenie vydierať je zlým radcom.

V súvislosti s Chorvátskom by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách, pre udržanie tempa prístupového procesu, ktorý predpokladá pristúpenie Chorvátska k EÚ v roku 2009. Stabilita tohto regiónu je stále krehká. Spory o hranice ani spory o vlastníctvo sa nemôžu stať dodatočnou podmienkou pre rozšírenie na Balkán. V mene stabilizácie regiónu by sme mali Chorvátsko čo najskôr začleniť do procesu integrácie a po ňom Srbsko, Macedónsko a Čiernu Horu a možno aj Kosovo a Albánsko.

  Joost Lagendijk, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, stručne sa vyjadrím k správe pani Oomenovej-Ruijtenovej. Vo všeobecnosti je to vynikajúca správa, ktorá presne vymenúva zostávajúce problémy a zmieňuje sa o pokroku, ktorý sa dosiahol. V tomto ohľade patrí pani spravodajkyni uznanie.

Túto príležitosť by som vlastne chcel využiť na zhrnutie piatich rokov vzťahov EÚ a Turecka v tomto parlamentnom období. Keď sa pozrieme o päť rokov späť, rok 2004 bol zlatým rokom reforiem, ktoré Turecko skutočne priblížili k EÚ. Je zvláštne, a ak mám povedať pravdu, tak aj trochu smutné, že od roku 2004 bolo tempo reforiem príliš pomalé, že EÚ je teraz v skutočnosti menej ochotná dať Turecku primeranú šancu a že nadšenie pre členstvo v Turecku opadáva.

Všetky parlamentné správy uverejnené vo všetkých tých rokoch jasne uvádzajú priority Parlamentu vo vzťahu ku kľúčovým reformám. Po prvé, situácia v oblasti slobody prejavu a názoru je stále neuspokojivá, napriek tomu, že neslávne známy článok 301 bol zmenený. Je naozaj smola, že v Turecku stále nie sú dostupné internetové stránky vrátane YouTube a že vláda vyvíja na médiá neprijateľný tlak.

Po druhé, v súvislosti s kurdskou otázkou existovala v roku 2007 veľká nádej, že po vstupe kurdskej nacionalistickej strany DTP sa nájde riešenie medzi stranami DTP a AKP. To sa, žiaľ, nestalo.

Po tretie, hoci v súvislosti s náboženskými menšinami existuje zákon o organizáciách, ktorý je riešením pre niektoré menšiny, pre veľkú moslimskú menšinu Alevitov sa napriek tomu zatiaľ žiadne riešenie nenašlo. Pristúpenie však aj napriek pomalému pokroku stále podporuje väčšina Parlamentu.

Podľa môjho názoru má odkaz tejto rozpravy a rozpráv za posledných päť rokov pre tureckú vládu znieť tak, že táto podpora napriek nedostatočným reformám bude aj naďalej trvať, len ak sa vo všetkých troch oblastiach bez meškania predložia nové reformné návrhy.

V tejto súvislosti do istej miery súhlasím s optimistickým pohľadom pána komisára na kurdskú televíziu a prielom, ktorý nastal medzi Tureckom a Arménskom. Vôľa k reformám z roku 2004 sa bude musieť vrátiť. Som presvedčený, že keď sa to stane, naše rozpravy aj rozpravy v Turecku sa znovu naplnia optimizmom.

  Adamos Adamou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, správa o pokroku Turecka a jej decembrové hodnotenie sa týkajú otázky, či táto krajina splnila alebo nesplnila kodanské kritériá a povinnosti vyplývajúce z dohody o pridružení a dodatkového protokolu k dohode z Ankary.

Cieľ úplnej integrácie, ktorý je dôležitý pre Turecko aj pre Európsku úniu, je stále hnacou silou súboru reforiem a zmien v tureckých politikách, ktorých cieľom je zabezpečiť práva všetkých menšín, nájsť politické riešenie kurdskej otázky, uznať arménsku genocídu a otvoriť hranice s Arménskom.

Turecko musí splniť všetky zmluvné záväzky voči Európskej únii, tak ako to urobili všetky predchádzajúce kandidátske krajiny. Turecko však nesplnilo zmluvné záväzky voči Európskej únii vo vzťahu k Cyperskej republike ako členskému štátu. Odmieta otvoriť svoje prístavy a letiská lodiam a lietadlám z Cyperskej republiky a zrušiť veto týkajúce sa účasti Cypru v medzinárodných organizáciách, a hoci sa snaží pôsobiť ako regulačný činiteľ v oblasti, naďalej porušuje medzinárodné právo okupáciou Cypru.

Dnes sa nachádzame uprostred rokovaní o vyriešení cyperskej otázky na základe federácie dvoch oblastí, dvoch spoločenstiev, ktoré sú politicky rovnoprávne, tak ako to vyjadrujú rezolúcie OSN podľa medzinárodného a európskeho práva. Európska únia sa preto musí držať svojich pôvodných pozícií a zvýšiť tlak s cieľom dosiahnuť, aby Turecko umožnilo zásadný pokrok týchto rokovaní, zastavilo okupáciu a prijalo opatrenia na vysvetlenie osudu nezvestných osôb. Túto otázku sme napriek existencii samostatného uznesenia o nezvestných osobách znovu nastolili prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov po nedávnych vyhláseniach tureckého vojaka Olgkatsa o poprave 10 uväznených cyperských Grékov v roku 1974, ktorí sú stále nezvestní. Je to čisto humanitárna otázka a jej hodnota sa neznižuje bez ohľadu na to, koľkokrát ju zopakujeme.

Pokiaľ ide o energetickú kapitolu, tú nemožno otvoriť, kým Turecko neprestane brániť Cyperskej republike v uplatňovaní zvrchovaných práv vo výhradnej hospodárskej zóne. Pán komisár, vo vašej správe vidím, že Komisiu znepokojuje obťažovanie plavidiel, ktoré vykonávajú prieskum uhľovodíkov vo výhradnej teritoriálnej zóne Cypru, tureckými vojnovými loďami, a že Rada v záveroch z 8. decembra 2008 naliehavo žiada, aby sa zabránilo akýmkoľvek hrozbám, zdrojom napätia alebo krokom, ktoré by mohli poškodiť dobré susedské vzťahy a mierové riešenie sporov.

Bolo by dobre, pán komisár, keby ste Turecko usmernili správnym smerom, presne tak, ako sa to uvádza vo vašich vyhláseniach. Predložili sme v tejto veci pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého obsah je plne v súlade s vašimi vyhláseniami, pán komisár, ktoré sú zároveň vyhláseniami Európskej komisie.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predsedajúci, spravodajkyňa pani Oomenová-Ruijtenová v odseku 17 vyzýva celú tureckú spoločnosť, aby všeobecne uplatňovala slobodu vierovyznania. Plne schvaľujem túto žiadosť, pretože sa týka jedného zo základných prístupových kritérií Turecka a EÚ.

Turecké školstvo a turecké médiá sa však medzitým pretekajú v šírení stereotypnej karikatúry domácich kresťanov, tureckých kresťanov, ako nepriateľov svojho národa, ako komplicov západných mocností, ktorí chcú znovu kolonizovať domovinu a rozdeliť si ju medzi sebou. Pán komisár, vyzvete pasívnu tureckú vládu, ktorá je za to tiež zodpovedná, aby túto prekážku pristúpenia vyriešila?

Pán komisár, vo všetkých tureckých dokladoch totožnosti sa okrem toho uvádza vierovyznanie občanov, čo je vlastnou príčinou mnohých foriem spoločenskej diskriminácie tureckých kresťanov. To je dostatočný dôvod na to, pán komisár, aby ste u svojho tureckého rokovacieho partnera trvali na okamžitom odstránení tejto časti v úradných dokumentoch.

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hoci sa ukazuje, že Chorvátsko dosiahlo v oblasti prijímania právnych predpisov na boj proti diskriminácii dostatočný pokrok, odporúčal by som, aby sme pred hodnotením vyhlásení uznesenia skontrolovali, ako sa tieto zákony uplatňujú. Zdá sa mi napríklad, že v súvislosti s prístupom k nehnuteľnostiam, najmä pokiaľ ide o príležitosti pre talianske investície, sa v praxi dosiahol len veľmi malý pokrok. Nepodporujem toto uznesenie, pretože napriek zjavne nedostatočnému pokroku a rozporom s acquis communautaire víta pristúpenie, ktoré sa môže, podľa môjho názoru, uskutočniť príliš skoro. Nech vrátia, čo našim utečencom z Istrie a Dalmácie ukradli od roku 1947. Potom, a len potom, môžeme hovoriť o ich pristúpení.

  Anna Ibrisagic (PPE-DE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, uznesenie o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko je, podľa môjho názoru, veľmi vyváženým textom a pánovi Meijerovi by som chcela poďakovať za to, že svoju prácu sústredil na reformy a ciele, ktoré boli dosiahnuté, a zároveň na otázky, ktoré si ešte vyžadujú ďalšie úsilie. Osobitne ma teší skutočnosť, že uznesenie vysiela jasný odkaz, že súčasná situácia po troch rokoch čakania na začatie rokovaní je veľmi znepokojivá a neprijateľná. Je absolútne jasné, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko je európskym štátom, ktorého miesto je v Európskej únii.

Keď v Parlamente diskutujeme o tejto otázke, zvyčajne sa nezmieňujem o spore medzi Gréckom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o jej názov. Myslím si, že existuje množstvo ďalších otázok, o ktorých by sa malo podrobnejšie diskutovať, o ktorých však nikdy nediskutujeme, pretože spor o názov zaberá príliš veľa času. Po prečítaní viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov však dnes cítim potrebu veľmi rozhodne zdôrazniť, že je neprijateľné, aby sa akýkoľvek dvojstranný konflikt využíval ako prostriedok na sťaženie rýchlejšieho napredovania niektorej krajiny k európskej integrácii alebo na bránenie účasti niektorej krajiny v medzinárodných inštitúciách.

Mnoho krajín malo, a stále má, dvojstranné spory a všetci chceme, aby sa tieto spory čo najskôr vyriešili spôsobom, ktorý je prijateľný pre obe strany. Podľa môjho názoru by si však dovtedy nemali navzájom blokovať proces európskej integrácie, najmä keď sú tieto krajiny geograficky i politicky v citlivom postavení.

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, už tretí rok som spravodajcom Socialistickej skupiny v Európskom parlamente pre správu o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Musím povedať, že situácia vo vzťahu k Macedónsku pripomína scénu z gréckej tragédie. Hoci je pravda, že všetky strany všeobecne deklarujú ochotu, nič iné sa nedeje. Pred troma rokmi som bol presvedčený, že na konci tohto parlamentného obdobia budeme môcť hovoriť o úspechu rokovaní s Macedónskom týkajúcich sa pristúpenia k Európskej únii. To sa nestalo. Hlavným problémom je otázka názvu. Napriek tomu, že je to dvojstranná otázka, ktorá sa netýka kodanských kritérií, ovplyvňuje politickú situáciu počas rokovaní s Macedónskom týkajúcich sa pristúpenia. Grécko je ochotné, samotné Macedónsko je ochotné, no už niekoľko rokov nie je možné dospieť v tejto veci k porozumeniu. Ako spravodajca pre správu za Socialistickú skupinu môžem len vyjadriť nádej, že táto otázka sa vyrieši so zreteľom na záujem Európskej únie, Macedónska a Grécka.

Macedónsko má problém so stabilizáciou politických inštitúcií. Je to veľmi jasne vidieť. Veľmi jasne tiež vidieť politickú vôľu spoločnosti, orgánov a politických skupín v krajine, ktorá smeruje k spojeniu s Európskou úniou. Rada by mala rozhodnúť o začatí prístupových rokovaní pred koncom roka 2009, malo by to však závisieť od úplnej realizácie najdôležitejších priorít predošlých dohôd. V tejto súvislosti sú veľmi dôležité prezidentské voľby a voľby do miestnych zastupiteľstiev, ktoré sa v Macedónsku budú konať. V Európskom parlamente budeme tieto voľby pozorne sledovať.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za vysvetlenie. Grécko vstúpilo do Európskej únie v roku 1981 a členstvo prinieslo tejto krajine, ktorú mám veľmi rád, množstvo výhod. Po takmer po 30 rokoch chce teraz do Európskej únie prirodzene vstúpiť aj Macedónsko a získať tie isté výhody. Je preto úplne správne, že Grécko ako susediaci balkánsky štát vyjadruje svoju stálu solidaritu a pomáha takej malej krajine, akou je Macedónsko, dosiahnuť jej ciele.

Keďže však existuje aj grécka provincia pod menom Macedónsko, Grécko má námietky proti používaniu samostatného názvu Macedónska republika a trvá na názve Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, v skratke FYROM. Prečo potom Grécko z dôvodu súdržnosti netrvá aj na tom, aby oficiálny názov Estónska znel Bývalá sovietska republika Estónsko?

Je mi preto ľúto, že Grécko teraz kvôli tejto otázke uvažuje o použití veta voči macedónskemu členstvu. Obávam sa, že Grécku hrozí, že sa zosmiešni, a naliehavo žiadam aténsku vládu, aby svoju líniu zmiernila. V Parlamente a vo svojom volebnom obvode som známy ako veľký helénofil a priateľ gréckych a cyperských poslancov Európskeho parlamentu, som však tiež členom novo vytvorenej skupiny priateľov Macedónska v EP. Vyriešme túto nevyriešenú otázku rýchlo a citlivo. Okrem toho vyzývam Parlament, aby vyslal delegáciu poslancov EP na pozorovanie nadchádzajúcich prezidentských volieb v Macedónsku, ktorá by pomohla legitimizovať výsledok.

Pokiaľ ide o blížiaci sa vstup Chorvátska do EÚ, je škoda, že spory o hranice so Slovinskom zostávajú nevyriešené. Tak ako v prípade Grécka a Macedónska, tieto ťažkosti sa musia riešiť medzi dvoma stranami a nemajú sa zaťahovať do prístupového procesu EÚ.

Slovinsko vstúpilo do Európskej únie, aj keď malo nevyriešené otázky s Talianskom, ktoré mu nestálo v ceste a nepokúšalo sa blokovať jeho vstup, nevidím preto žiadny dôvod, prečo by sa v tom teraz malo brániť Chorvátsku. V tom istom duchu by som v budúcnosti vôbec nesúhlasil s tým, aby Chorvátsko kvôli územným sporom vetovalo vstup Srbska.

Bezprostrednejšou obavou mojich voličov, ktorí trpia únavou z rozšírenia, je rozsah organizovaného zločinu a korupcie v Chorvátsku, ktorých potlačenie sa musí stať skutočnou vnútroštátnou prioritou vlády.

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, najprv chcem povedať, že na tému Turecka hovorím v mene skupiny a nie vo svojom mene. Vývoj v Turecku vyvoláva u Skupiny Aliancie liberálov a demokratov obavy. Za tri roky sa v tempe reforiem dosiahol len veľmi malý pokrok a niekde dokonca prišlo k zhoršeniu. Pán komisár Rehn tu správne povedal, že sloboda tlače je v Európskej únii jednou zo základných hodnôt. V krajine, ktorá chce pristúpiť k EÚ, sa sloboda tlače musí dodržiavať bez akýchkoľvek pochybností.

Sme však svedkami niečoho iného. Kritickí novinári majú ťažkosti so získavaním akreditácií. Nový majiteľ televízie ATV musí ešte odpovedať na veľa otázok, z najvyšších miest prichádzajú výzvy na bojkot určitých médií a skupinu Dohan postihla svojvoľná daňová pokuta vo výške 400 miliónov EUR. Je to svojvoľné opatrenie, ktoré nás privádza k otázke právneho štátu a tá je pre liberálov rovnako dôležitá ako sloboda tlače. Existencia právneho štátu musí byť takisto zaručená. Hlboko nás znepokojujú správy o zvyšujúcom sa počte prípadov mučenia a zlého zaobchádzania v policajnej väzbe, najmä ak sa vyskytnú mimo oficiálnych väzníc či policajných staníc, ale ak sa vyskytnú tam, samozrejme nás to tiež znepokojuje.

Symbolické alebo čisto pragmatické opatrenia, akými sú prijatie nového programu či menovanie nového hlavného vyjednávača, sú vítané, keď ich vnímate z čisto praktického hľadiska. Samy osebe však nestačia na to, aby dodali tempu reforiem nový podnet. Podľa názoru skupiny liberálov a demokratov musí Turecko zreformovať svoje hospodárstvo a spoločnosť, svoju politiku a ústavu bez ohľadu na perspektívu pristúpenia, vo vlastnom záujme, v záujme svojich ľudí.

Ak môžem, chcel by som ešte niečo povedať o tejto rozprave. Táto rozprava mi pripomína kolotoč v lunaparku, kde niekedy ide okolo turecký, niekedy chorvátsky a niekedy macedónsky kôň. Myslím si, že by sme čím skôr mali zmeniť jej štruktúru. Okrem toho by som privítal, keby sa uskutočnila v Bruseli a nie v Štrasburgu.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pokiaľ ide o otázku Chorvátska, tí, ktorí hovoria v mene talianskej verejnosti a boli ňou zvolení, majú povinnosť upozorniť na jej oprávnený nárok. Od historickej krádeže nášho majetku na Istrii a v Dalmácii prešlo viac ako 60 rokov. Chorvátsko si má splniť morálnu povinnosť a pán predseda Barroso má spis týkajúci sa tejto chúlostivej a nespravodlivej záležitosti, s ktorým treba oboznámiť ľudí. Vrátenie majetku jeho zákonným majiteľom je predovšetkým otázka morálky a nie politiky. Talianom pôvodne patrilo 1 411 nehnuteľností.

Pokiaľ ide o Turecko, ako môžeme pokojne premýšľať o udelení členstva krajine, ktorá v súčasnosti v rámci NATO uplatňuje islamské veto voči menovaniu generálneho tajomníka len preto, že zastupuje krajinu, menovite Dánsko, v ktorej vypukla aféra s karikatúrami? Turecko, ktoré je islamskou krajinou, povedalo islamské „nie“ menovaniu premiéra na post generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie len z toho dôvodu, že je premiérom krajiny, v ktorej boli uverejnené islamské karikatúry – liberálnej krajiny, v ktorej je, na rozdiel od Turecka, očividne možné uverejniť ironické karikatúry o Mohamedovi. V Turecku existuje zákon, a pán komisár by mal o tom vedieť, ktorý zakazuje výstavbu akejkoľvek neislamskej modlitebne na ulici, na ktorej stojí mešita. Inými slovami, ak je na nejakej ulici mešita, nemôže tam byť žiadna iná náboženská budova. Naša spravodajkyňa, ktorá, ak sa nemýlim, má oblečené pekné nohavice, by dnes vo svojom nohavicovom kostýme nesmela vojsť do tureckého parlamentu. To nám ukazuje, ako sme ďaleko. Turecko je Ázia, nie Európa.

  Angelika Beer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi najprv privítať tu dnes v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie podpredsedu macedónskej vlády.

Ďakujem tiež českému úradujúcemu predsedovi Rady, ako aj za vyhlásenie premiéra Topolánka, ktorý včera upozornil na to, že spor o názov medzi Macedónskom a Gréckom je dvojstrannou záležitosťou a nemá mať žiadne následky, a ktorý sa zároveň vyslovil za čo najrýchlejší vstup Macedónska do NATO, a teda za to, aby Grécko odvolalo svoje veto. Oba tieto body sú veľmi dôležité.

V diskusii o kandidátskych krajinách sme niekedy možno trochu arogantní, chcela by som preto nastoliť otázku osobnej zodpovednosti, pretože tu diskutujeme o perspektívach a nedostatkoch kandidátskych krajín, ale na druhej strane máme veľmi významné politické sily, napríklad konzervatívcov v Nemecku, ktorí chcú dosiahnuť, aby bolo prijaté Chorvátsko a aby potom žiadne ďalšie štáty nenasledovali.

Ak by sa to v budúcom parlamentnom období malo stať v Európskej únii väčšinovým názorom, zničilo by to intenzívne financovaný mierový plán, ktorý vznikol po vojnách na Balkáne. Stratili by sme dôveryhodnosť a dôveryhodnosť Európy by sa znížila. Žiadam každého, aby sa postavil proti tomu.

Pri Chorvátsku a Slovinsku sa domnievame, že bez dvojitého metra a bez akéhokoľvek veta to ide dobre a že spor o hranice netreba brať do úvahy. Dúfame, že rokovania s Macedónskom sa začnú čo najskôr.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, ak Turecko vstúpi do Európskej únie, bude to najchudobnejší a hospodársky najzaostalejší členský štát s počtom obyvateľov viac ako 72 miliónov. Do krajín ako Veľká Británia budú migrovať státisíce, ak nie milióny ľudí.

Európska únia bude hraničiť s krajinami ako Sýria, Irak a Irán, ktoré predstavujú obrovský potenciál budúcich konfliktov a sporov.

Tureckého vstupu by sa však mali naozaj obávať cyperskí Gréci. Keď Turecko vstúpi do EÚ, Turci budú mať právo ísť v EÚ kamkoľvek. Tisíce Turkov budú môcť legálne ísť do južného Cypru a vlastne ho, celkom legitímne, okupovať, ak budú chcieť.

Voliči gréckeho pôvodu v Londýne by mali v európskych voľbách 4. júna pamätať na to, že Konzervatívna strana, Strana práce, Liberálni demokrati aj Strana zelených vstup Turecka nadšene podporujú. Jediná britská strana v Európskom parlamente, ktorá je proti vstupu Turecka, je Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, ak nič iné, rokovania s Tureckom umožnili Komisii a Rade doviesť do dokonalosti umenie eufemizmov. Spôsob, akým sa problémy v Turecku bagatelizujú, začína byť pôsobivý. V Turecku sa to dokonca stáva predmetom príležitostného posmechu.

Zoznam problémov je taký rozsiahly, až je záhadou, že rokovania stále pokračujú. Komisia prisľúbila, že rokovací proces bude držať krok s reformným procesom v Turecku. Tento sľub bol naozaj zásadne porušený, pretože sa sústavne otvárajú nové kapitoly.

Bilancia viac ako troch rokov rokovaní je skutočne žalostná. Skončime to teda. Turecko nie je európska krajina, a preto nepatrí do Európskej únie. Vytvorme preto radšej vzťah privilegovaného partnerstva.

  Doris Pack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, Chorvátsko je prvou krajinou, pre ktorej vstup do Európskej únie bola po skúsenostiach z dvoch posledných rozšírení s Rumunskom a Bulharskom latka oprávnene nastavená veľmi vysoko. Kritériá a pokrok, ktoré Chorvátsko dosiahlo, si preto zaslúžia osobitné ocenenie. Zostávajúce reformy súdnictva, o ktorých sa tu hovorilo, sa riešia. Úplná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu, ktorá sa tu opakovane požadovala, je na dobrej ceste.

Je tu ešte otázka dvojstranných sporov o hranice so Slovinskom. Pán komisár, nečakane ste sa zmienili o „európskych sporoch o hranice“. Pred rokom 2004 to neboli európske spory o hranice; boli to spory o hranice, ktoré sa neuznávali. V tom čase sa tiež nikto neobrátil na Organizáciu Spojených národov, aby spor vyriešila. Teraz sa to stalo. Takže keby Slovinsko prestalo brániť otvoreniu potrebnej rokovacej kapitoly z dôvodu týchto dvojstranných sporov o hranice, ktoré pri jeho vstupe do Európskej únie neboli prekážkou, prístupové rokovania medzi Chorvátskom a EÚ sa mohli skončiť do konca tohto roka.

Kandidátska krajina Macedónsko tiež dosiahla obrovský pokrok. Keby voľby, ktoré sa majú konať koncom marca, splnili medzinárodné normy, EÚ by konečne musela určiť dátum začatia prístupových rokovaní. Čisto dvojstranný spor o názvy medzi Macedónskom a Gréckom by nemal Grécko viesť k použitiu veta.

Zostáva len dúfať, že tieto dva členské štáty EÚ, Grécko a Slovinsko, si budú pamätať vlastnú situáciu pred vstupom do EÚ a dospejú k záveru, že by sa k svojim susedom mali správať čestne a európsky.

Keď Chorvátsko a Macedónsko s pomocou svojich susedov dosiahnu tento rok ciele, ktoré som opísala, vyšle sa tým pozitívny signál ostatným štátom západného Balkánu, že EÚ myslí vážne sľub zo Solúna o pristúpení všetkých štátov západného Balkánu, za ktorým si CDU tiež stojí, pani Beerová.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Chcel by som uviesť niekoľko poznámok. Po prvé, je dobre, že sa táto rozprava o rozšírení EÚ koná, pretože je dôležité, že dokonca ani v čase veľkej hospodárskej krízy Európa nestráca zo zreteľa jednu zo svojich úspešných priorít, čiže ďalšie rozšírenie. Na túto prioritu nesmieme zabúdať. Po druhé, pokiaľ ide o Chorvátsko, pevne verím, že prístupové rozhovory je možné uzavrieť v tomto roku. Chcel by som preto vyzvať Radu, aby konala už teraz a vytvorila technickú pracovnú skupinu, ktorá bude poverená vypracovaním prístupovej zmluvy. Pokiaľ ide o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, pre túto krajinu je nešťastné a demoralizujúce, že prístupové rokovania v Skopje ešte nezačali napriek tomu, že Macedónsko získalo štatút kandidátskej krajiny už pred tromi rokmi. Chcel by som preto vyzvať Radu, aby tento proces urýchlila. A pokiaľ ide o Turecko, súhlasím, že pred otvorením tzv. politických kapitol je potrebné urýchliť politické reformy. Nechápem však, prečo nie je možné rokovať s Tureckom napríklad o kapitole „Energetika“, ktorá je životne dôležitá pre EÚ aj pre Turecko.

  Jelko Kacin (ALDE). – (SL) V Skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu podporujeme správu pána Meijera. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM) si zaslúži príležitosť a lepšiu budúcnosť. Potrebuje však tiež trochu medzinárodného rešpektu vrátane práva na vlastnú identitu a uznanie svojho jazyka a kultúry.

Otázka názvu krajiny sa ťahá príliš dlho a atmosféra v krajine sa už istý čas zhoršuje. Populizmus a nacionalizmus naberajú na sile, existuje priveľa politických zákopov a proti susedným krajinám sa dvíhajú slovné útoky. Pomenovávanie stavieb infraštruktúry podľa postáv z dôb gréckej histórie pred príchodom Slovanov do týchto oblastí nepraje dobrým susedským vzťahom. Výstavba viac ako 10-metrových pomníkov nie je potrebná.

Ak chceme zabrániť nestabilite, musíme štátu, politikom a ľuďom Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko pomôcť prelomiť blokádu. Zrušenie víz zďaleka nestačí. To, čo krajina potrebuje, je dátum začiatku rokovaní. Zaslúži si príležitosť, aby v prístupovom procese preukázala svoje schopnosti. Musíme jej pomôcť teraz a musíme ukázať, že jej dôverujeme. Umožní nám to prispieť k stabilite regiónu a usmerniť vývoj priaznivým smerom. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko potrebuje priaznivú odpoveď teraz hneď, pretože na čase veľmi záleží. Dalo by sa vlastne povedať, že čas sú peniaze.

Dovoľte mi povedať aj niekoľko slov o Chorvátsku. Pán komisár, dvaja bývalí premiéri Slovinska a Chorvátska, páni Drnovšek a Račan, dosiahli významný úspech, keď uzavreli dohodu o hraniciach. Žiaľ, ani jeden z nich už nie je medzi nami, no mali odvahu ísť dopredu, investovať do budúcnosti a dosiahnuť určitý úspech. Myslím, že je správne, aby ste na obe vlády naliehali, aby nasledovali ich kroky a znovu dospeli k dohode o hraniciach, a to v blízkej budúcnosti. Bolo by to dobré pre Slovinsko, Chorvátsko, Európsku úniu aj západný Balkán.

  Bogusław Rogalski (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, rokovania s Tureckom o pristúpení k EÚ stále trvajú, hoci mali byť už dávno dokončené. Turecká vláda nepredložila súdržný a dôsledný program politických reforiem. Turecko neodporučilo vypracovanie novej sekulárnej ústavy, ktorej dôležitým prvkom mala byť ochrana ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa turecká vláda chystala zaručiť.

Diskriminácia etnických a náboženských menšín pretrváva. Turecko neprijalo opatrenia na podporu nestrannosti inštitúcií súdnictva. Sloboda prejavu a tlače v krajine nie je chránená, ba dokonca sa otvorene porušuje. Domáce násilie a nútené manželstvá sú ešte vždy bežné.

Turecký odpor voči strategickej spolupráci medzi EÚ a NATO je zjavným konaním proti záujmom Spoločenstva. Turecko navyše neuznáva nezávislosť jedného z členských štátov Európskej únie, konkrétne Cypru. To je škandál. Turecko je nedemokratická krajina, porušuje ľudské práva a riadi sa hodnotovým systémom, ktorý je nám cudzí. Pre Európu bude omnoho lepšie, keď sa Turecko nestane členom EÚ.

  Sepp Kusstatscher (Verts/ALE). – (DE) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. V dnešnej veľmi dôkladnej rozprave chcem zdôrazniť jeden problém, ktorým je mnohojazyčnosť v Macedónsku.

V školách v meste Struga nedávno vypukol konflikt medzi albánsky hovoriacimi a macedónsky hovoriacimi rodičmi. Pod tlakom týchto nacionalisticky zmýšľajúcich rodičov zodpovední zareagovali rozdelením vyučovania podľa etnických skupín, čo je krok nesprávnym smerom. Učenie sa jazykov sa nepodporí vytváraním samostatných jazykových skupín, ale neformálnym spájaním ľudí, ktorí hovoria rôznymi jazykmi, v škole, v práci, pri hre. Vyučovanie angličtiny, ktoré je dnes plošne povinné už od prvého ročníka, treba samozrejme privítať, nemalo by však slúžiť ako výhovorka pre Macedóncov na to, aby sa neučili po albánsky, a pre Albáncov, aby sa neučili po macedónsky. Školy v mnohojazyčných regiónoch majú osobitnú úlohu: musia deti naučiť ich rodný jazyk aj jazyk ich susedov.

Zjednotení v rozmanitosti – tak znie motto EÚ a malo by to platiť aj pre Macedóncov.

  Hanne Dahl (IND/DEM). – (DA) Vážená pani predsedajúca, domnievam sa, že Turecko by malo byť členom EÚ. Kritika Turecka je v mnohých prípadoch oprávnená, výhovorky a vyčkávanie však musia prestať a pre vstup Turecka do EÚ treba pripraviť seriózny plán. Vyžiada si to čas, krajina však musí vstúpiť a mali by sme to jasne a záväzne povedať. Namiesto pseudorozpravy o demokracii v Turecku potrebujeme skutočnú a otvorenú diskusiu o tom, akú úlohu by mohlo a malo náboženstvo zohrávať v spoločenskej debate. Musíme vytvoriť takú formu európskej spolupráce, ktorá dokáže reagovať na problém, ktorý predstavuje existencia rôznych náboženstiev v Európe. Musíme to urobiť tak, aby sme nestrácali zo zreteľa ústredné hodnoty a nedotknuteľnosť osoby, ktoré vzišli z európskych hodnôt vytvorených v taviacom kotle židovskej, kresťanskej a helénskej kultúry v storočiach pred narodením Krista a po ňom.

  Carl Lang (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, mám jednu minútu na to, aby som vám povedal, že napriek odhodlaniu a slepote európskych inštitúcií by mala byť každému jasná jedna vec: nastal čas ukončiť prístupový proces Turecka.

Rokovania uviazli, chýba vzájomné porozumenie a pretrvávajú pochybnosti. Tento stav škodí všetkým – Európskej únii aj Turecku. Musíme prestať s pokrytectvom a pretvárkou.

Musíme mať na pamäti jednu zjavnú skutočnosť. Turecko je krajina v Malej Ázii. Nie je európskou krajinou ani zemepisne, ani kultúrne. Turecko vojensky okupuje časť členského štátu Európskej únie, keďže do dnešného dňa máme len desať rokovacích kapitol z celkového počtu 35, pričom uzavretá bola len jedna. Nadišiel čas, aby každý, počínajúc Cyprom, získal späť svoju slobodu, nezávislosť a zvrchovanosť.

Európania Turecko v Európe nechcú. Berme ohľad na ľudí a berme ohľad na Európu!

  Pál Schmitt (PPE-DE). – (HU) Ako predseda spoločného parlamentného výboru EÚ a Chorvátska by som vás chcel upozorniť na veľmi dôležitý vývoj. V pondelok chorvátsky premiér spolu s prezidentom a všetkými opozičnými parlamentnými stranami súhlasili s tým, aby EÚ bola sprostredkovateľom pri riešení sporu o hranice medzi Chorvátskom a Slovinskom na základe medzinárodného práva. V dejinách EÚ nemá obdoby, aby jeden členský štát paralyzoval rozšírenie Únie a v súčasnosti bránil otvoreniu dvanástich rokovacích kapitol, pričom v roku 2001, v čase vlastných prístupových rozhovorov prehlásil, že nemá žiadne pohraničné spory so susedmi.

Od začiatku prístupových rokovaní v roku 2005 bolo dosiahnuté množstvo výsledkov vo vzťahu k transformácii systému súdnictva a verejnej správy, opatreniam na boj proti korupcii, právam menšín, návratu utečencov a regionálnej spolupráci. V prípade Chorvátska to po prvýkrát znamenalo splnenie súboru referenčných kritérií. Úspešne ich bolo splnených asi sto. Na základe tohto mimoriadneho úsilia teraz obyvatelia Chorvátska konečne očakávajú od Európskej únie priaznivé správy. Citlivé a sebavedomé obyvateľstvo bolo sklamané, keď susedná, spriatelená krajina úplne sama zablokovala pokračovanie prístupových rokovaní. Dlhodobá, upokojujúca stabilizácia Balkánu je možná len prostredníctvom európskej integrácie. Únia robí chybu, keď dovolí, aby Slovinsko bránilo rozhovorom s Chorvátskom pre dvojstranný spor napriek tomu, že Chorvátsko urobilo všetko možné v záujme obrany základných európskych hodnôt a prijatia acquis. Chcel by som poznamenať, vážená pani predsedajúca, že je nešťastné, a to možno aj pre tých, ktorí nás počúvajú, že sa zaoberáme osudom troch významných, historických krajín súčasne, akoby to bolo jedno a to isté. Možno by bolo bývalo lepšie, keby sme o týchto troch krajinách diskutovali postupne.

  Emine Bozkurt (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, rada by som vyzdvihla jednu vec, o ktorej sa zmienila aj pani Oomenová-Ruijtenová, a to politické kritériá. V procese rokovaní s Tureckom boli veľmi významným bodom programu občianske práva. Týmto bodom sa zaoberá aj správa.

Viacero vecí sa zreteľne zlepšilo: vznikla kurdská televízia, ale aj výbor pre práva žien v tureckom parlamente, v prospech ktorého som ako spravodajkyňa pre práva žien v Turecku v posledných rokoch veľmi usilovne pracovala. To sú hlavné reformy.

Ďalším zreteľným zlepšením je zvýšenie počtu útulkov pre zneužívané ženy. Čo sa však s týmito ženami stane, keď útulok opustia? Ako je o ne a o ich deti postarané? Turecko by malo túto otázku riešiť. V komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia koncom tohto mesiaca, by sa do miestnych zastupiteľstiev malo dostať viac žien.

Chcela by som tiež upozorniť na boj proti podvodom. Turecko by malo s Európskou úniou účinnejšie spolupracovať v boji proti podvodom a v boji proti obchodovaniu so ženami, pretože obeťami podvodov, na ktorých sa podieľajú tzv. zelené fondy alebo charitatívne organizácie, sa stáva príliš mnoho ľudí.

  Jim Allister (NI). – Vážená pani predsedajúca, vstup neeurópskeho Turecka do EÚ som nikdy nepodporoval, súčasný hospodársky pokles ma však v tomto názore utvrdzuje viac než kedykoľvek predtým.

Spojené kráľovstvo, ktoré je čistým prispievateľom obrovských súm, znáša pri financovaní EÚ neprimerané zaťaženie, takže keby prišlo k masívnym dodatočným nákladom spojeným s rozšírením o Turecko, zaťažilo by nás to nad naše možnosti. Pri zníženom základe dane, klesajúcom príjme a zvýšených sociálnych výdavkoch a tiež s dedičstvom ochromujúceho dlhu v budúcich desaťročiach, ktorý vzniká zlým riadením labouristickej vlády, nemôžeme stále vyťahovať našu stenčujúcu sa šekovú knižku, aby sme zaplatili turecké rozšírenie.

Nazvite to úzkym, zištným národným záujmom, ak chcete, ale pre mňa je to nepopierateľný zdravý a finančný rozum.

  Antonios Trakatellis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ako najstarší člen Európskej únie a NATO v regióne, Grécko bolo a stále je na čele úsilia o integráciu všetkých balkánskych krajín do euroatlantických štruktúr, pretože pevne verí, že rozvoj krajín v tejto oblasti prospeje všetkým.

Grécko investovalo v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko viac ako miliardu dolárov a vytvorilo 20 000 pracovných miest, čo v oblasti zahraničných investícií do hospodárstva na miestnej úrovni nemá obdobu. Otázka názvu nie je pre Grécko len problémom s historickým, psychologickým či citovým rozmerom. Je to trvalá a podstatná politická otázka, ktorá sa týka všetkých gréckych občanov a európskych hodnôt, dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce.

Chcel by som Parlamentu pripomenúť, že Grécko súhlasilo s udelením statusu kandidáta pre pristúpenie k Európskej únii Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko v dokumente KOM(2007)0663, s výslovným záväzkom rokovať pod záštitou OSN o obojstranne prijateľnom riešení otázky názvu, ktoré by prispelo k regionálnej spolupráci a dobrým susedským vzťahom, pretože bez riešenia niet priateľstva a bez priateľstva niet spojenectva ani partnerstva.

Naše zastúpenie nenamieta voči všetkým vyjadreniam v správe, ktoré pevne podporujú riešenie tejto otázky pod záštitou OSN. Okrem tohto jasného postoja sa však, žiaľ, v odsekoch 12 a 13 nachádzajú ďalšie vyjadrenia, ktoré ohrozujú úsilie na vyriešenie tohto problému a podporujú neústupnosť, a preto sú absolútne neprijateľné, zatiaľ čo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 a 2 obnovujú správne znenie odsekov 12 a 13.

Pokiaľ ide o ostatné časti správy, tie obsahujú množstvo prvkov, ktoré Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko pomôžu pokračovať v ceste do Európy.

  Maria Eleni Koppa (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, politika rozšírenia je najúspešnejším vyjadrením zahraničnej politiky Európskej únie. V prípade Turecka musí byť odkaz veľmi jasný: cieľom je integrácia, tá však prichádza cez plnenie záväzkov, konsolidáciu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a udržiavanie dobrých susedských vzťahov.

Turecko sa nachádza v rozhodujúcej fáze z pohľadu vnútorných záležitostí aj z pohľadu nového vymedzenia jeho geograficky strategickej úlohy. V tomto rámci je nevyhnutné, aby pokračovalo s reformami a sústavne sa približovalo Európe. Chcela by som však upozorniť, že atmosféra napätia, ktorú Turecko nedávno vytvorilo v Egejskom mori, spôsobuje nové problémy.

V prípade Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko Komisia jasne zdôraznila, že krajina nespĺňa základné požiadavky na otvorenie rokovaní, pretože má značné nedostatky v demokracii. Pokiaľ ide o spor o názov, vláda v Skopje nereaguje napriek tomu, že Grécko preukázalo ducha spolupráce a realizmu.

V správe Európskeho parlamentu, o ktorej tu dnes rokujeme, sa však, žiaľ, moja krajina prezentuje ako jediná zodpovedná za oneskorenie otvorenia rokovaní. Voči Grécku je to nespravodlivé a nepomáha to riešeniu problému, ktorý obe krajiny trápi už viac ako 15 rokov.

  Alojz Peterle (PPE-DE). – (SL) Doposiaľ som podporil všetky správy Európskeho parlamentu o pokroku Chorvátska na ceste k plnoprávnemu členstvu v Európskej únii. Aj pri tejto príležitosti vítam mnoho nových chorvátskych úspechov. Rád podporím aj túto dôležitú správu, ktorú dôkladne pripravil môj kolega, pán poslanec Swoboda, ak sa v kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zohľadní vyvážený a realistický prístup. Jedine takýto prístup môže odstrániť príčiny prekážok a urýchliť proces pristúpenia Chorvátska.

Plne súhlasím s úradujúcim predsedom Rady, pánom Vondrom, ktorý hovorí, že potrebujeme konštruktívny a dynamický prístup. V tejto súvislosti sa mi zdá byť dôležité, že po sérii neúspešných dvojstranných pokusov teraz Európska komisia prostredníctvom iniciatívy na sprostredkovanie ponúka príležitosť na nový a dôveryhodný pokus o dosiahnutie konečného riešenia problému hraníc medzi Slovinskom a Chorvátskom a zároveň o rýchly pokrok v prístupových rokovaniach s Chorvátskom.

S potešením pripomínam, že obe krajiny sú tejto iniciatíve otvorené a že sa začali rozhovory na vysokej úrovni. Dúfam, že vďaka tejto iniciatíve sa omnoho viac priblížime k trojnásobnému víťazstvu: víťazstvu pre Chorvátsko, Slovinsko a Európsku úniu. Nemôžeme dovoliť, aby sa víťazom stala len jedna strana alebo aby zvíťazilo len jedno hľadisko. Vyhrať môžeme, len keď budeme pracovať na základe spoločných cieľov a spoločnej vôle.

Súhlasím tiež so spravodajcom, pánom Swobodom, ktorý hovorí, že musíme dodržiavať zásadu prirodzenej spravodlivosti, ktorá je súčasťou medzinárodného práva. Plne tiež súhlasím s pánom komisárom Rehnom, že vhodným východiskom pre urovnanie sporu o hranice je Charta Organizácie Spojených národov a že iniciatíva Komisie odráža ducha charty.

Je čas posadiť sa za rokovací stôl bez vyjadrení a tlakov, ktoré by mohli raniť dôstojnosť niektorej krajiny alebo poškodiť prístupový status Chorvátska. Potrebujeme priaznivú atmosféru. Pevne verím, že vo výhľade máme len jedno priaznivé riešenie, na ktorom sa Slovinsko a Chorvátsko dohodnú za sprostredkovania tretej strany, čiže Európskej komisie. Bol by som rád, keby sa to stalo čo najskôr.

  Giorgos Dimitrakopoulos (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, schvaľujem a uznávam európske vyhliadky Turecka, ale ak majú mať tieto vyhliadky priaznivý výsledok, Turecko musí:

po prvé, skutočne rešpektovať práva menšín a vyhýbať sa takým politikám, aké uplatňuje napríklad na ostrovoch Imvros a Tenedos,

po druhé, zlepšiť vzťahy s Gréckom, členským štátom, ktorý podporuje jeho európske vyhliadky, napríklad odstránením dôvodu na vojnu a ukončením rušivých zásahov v Egejskom mori raz a navždy,

po tretie, dosiahnuť pokrok v otázke Cypru. Tento pokrok sa bude na jednej strane vyznačovať stiahnutím tureckého okupačného vojska a na druhej zaujatím konštruktívneho postoja vo všetkých hľadiskách s cieľom vyriešiť túto otázku. Chcel by som Parlamentu pripomenúť, že patrím ku generácii, ktorá vyrastala s heslom „naše hranice sú v Kyrenii“.

  Joel Hasse Ferreira (PSE). – (PT) Proces vedúci k vstupu Turecka do Európskej únie postupuje pomalým tempom. V tejto chvíli však tento proces nebrzdí pomalé tempo vykonávania reforiem v Turecku, ale pomalosť Rady a Európskej komisie. O hospodárskom, sociálnom a politickom dosahu tohto budúceho rozšírenia sa podrobne hovorilo minulý rok v decembri v poľskom meste Sopot na konferencii, na ktorej som mal to potešenie a česť vystúpiť.

Pokiaľ ide o priority tureckej vlády, treba tu spomenúť pracovné raňajky, ktoré usporiadal premiér Erdogan v januári v Bruseli. Výsledkom tohto stretnutia bolo včasné vysvetlenie, ktoré bolo doplnené kontaktmi niektorých z nás s republikánskou sekciou a rôznorodou skupinou ľudí a organizácií z Tureckej republiky, a to všetko popri sústavnej práci, ktorú vykonávame v spoločnom parlamentnom výbore EÚ a Turecka.

Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, na záver by som chcel povedať, že tento proces je rozhodujúci pre skutočne rozšírenú Európu, ktorá je silná a otvorená svetu, sekulárna a demokratická a v ktorej má svoje zaslúžené miesto demokraticky zjednotená Cyperská republika.

  Metin Kazak (ALDE). – (BG) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Turecko zohráva v geostrategickej a energetickej bezpečnosti Európy rozhodujúcu úlohu a stabilizujúcim činiteľom zostane aj počas krízy. Je pravda, že také udalosti ako konanie o zrušení strany AK, prípad Ergenekon a komunálne voľby spomalili reformy v krajine. Menovanie nového hlavného vyjednávača však poskytne tureckej vláde vynikajúcu príležitosť na urýchlenie procesu harmonizácie právnych predpisov s európskymi normami a na pokrok v politických kritériách rokovacích kapitol.

Domnievam sa, že ak chce Turecko dosiahnuť vážny pokrok na ceste k členstvu, malo by splniť tri priority. Po prvé, musí naďalej konštruktívne pracovať na úspešnom výsledku diskusií o otázke Cypru, tento záväzok však musia prijať všetky krajiny zúčastňujúce sa na tomto procese a nesmie sa používať ako zámienka na blokovanie rokovaní. Po druhé, musí rešpektovať slobodu prejavu a myslenia. Po tretie, musí zaručiť ochranu menšinových spoločenstiev, najmä vo vzťahu k ich kultúrnym právam a právu na vzdelanie. Keďže Turecko sa neustále modernizuje, musí získať späť svojich proeurópskych podporovateľov. Ďakujem.

  Bart Staes (Verts/ALE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, bol som jedným z poslancov Európskeho parlamentu, ktorí pred začatím rokovaní hlasovali v prospech Turecka a podľa môjho názoru sú tieto rokovania v skutočnosti lekciou v oblasti predchádzania konfliktom. Som presvedčený, že rokovania budú mať veľký vplyv na mnoho oblastí politiky. Sú nastavené tak, aby v Turecku vytvorili lepšiu spoločenskú atmosféru, lepšie právne predpisy v oblasti životného prostredia a zdravotníctva a lepšie pracovnoprávne predpisy pre obyvateľov Turecka.

Rokovania časom prinesú aj lepšie životné podmienky pre rôzne skupiny obyvateľstva: ženy, náboženské menšiny, Kurdov a Alevitov. Pokrok je však príliš pomalý. Už štyri roky vládne nečinnosť, existuje pritom mnoho naliehavých oblastí, ktoré si zasluhujú riešenie. Diskriminácia strán ako kurdská Strana za demokratickú spoločnosť (DTP) je neprijateľná. Chýba dostatočný civilný a politický dohľad nad armádou a to je jednoducho tiež neprijateľné.

Sloboda názoru a sloboda tlače sú nevyhnutné a mučenie a zneužívanie vo väzeniach sa nesmie tolerovať. Absolútne nevyhnutné je aj politické riešenie kurdského problému. Zastávam názor, že za týchto okolností by sme mali v rokovaniach určite pokračovať.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať pánovi komisárovi Rehnovi k jeho stanovisku k správe pani Oomenovej-Ruijtenovej, že je nevyhnutné, aby Turecko aktívne podporovalo prebiehajúce rozhovory medzi predstaviteľmi oboch cyperských spoločenstiev. Úplne preto súhlasíme s pani spravodajkyňou, ktorá v odseku 40 správy vyzýva Turecko, aby „pomohlo vytvoriť dobrú rokovaciu atmosféru tým, že stiahne turecké sily a umožní obom vedúcim predstaviteľom, aby slobodne rokovali o budúcnosti krajiny“.

Navrhoval by som, aby Európsky parlament v tomto okamihu priamych rozhovorov nezahrnul do svojej správy žiadny návrh na výnimky z acquis.

Na doplnenie stanoviska pani spravodajkyne vyzývame Turecko, aby dodržalo aj svoje záväzky vo vzťahu k vyšetrovaniu osudu nezvestných osôb a aby prestalo zasahovať do výhradnej hospodárskej zóny Cyperskej republiky. Turecko si tak samo pomôže na ceste k pristúpeniu.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, včera som predložila otázku na ústne zodpovedanie pre Komisiu a sekretariát Parlamentu ma informoval, že pán komisár odpovie na moju otázku dnes popoludní.

Prehlasujem, že sa volám Panayotopoulosová a že som predložila otázku o odseku 6 rámca rokovaní s Tureckom.

  Predsedajúca. – Pani Panayotopoulosová-Cassiotouová, myslím, že pán komisár vás počul.

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážená pani predsedajúca, dnes sme absolvovali veľmi dlhú, ale dôležitú rozpravu. Tento rok je rozhodujúci z hľadiska prístupového procesu Chorvátska a celého regiónu západného Balkánu a my celkom určite považujeme trvalú podporu Parlamentu pre približovanie sa Chorvátska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a západného Balkánu k EÚ za dôležitú a vítame ju.

Veľa sa hovorilo o nedostatočnom pokroku Turecka v oblasti reformného úsilia. Vítame preto opätovne potvrdený záväzok Turecka voči nastúpenej ceste do EÚ, ako povedal pán Erdogan, a vyzývame túto krajinu, aby v roku 2009 využila príležitosť na preukázanie tohto záväzku a na ďalší pokrok v jej smerovaní do EÚ.

Turecko musí uskutočniť dlho očakávané reformy. Trvalá podpora Európskeho parlamentu v tomto procese je dôležitá najmä vzhľadom na nadchádzajúce úlohy. Zajtra budem mať možnosť stretnúť sa v Prahe s tureckým vyjednávačom.

Nemali by sme brať na ľahkú váhu ani strategický význam Turecka, najmä v dnešných búrlivých časoch, a nemali by sme zabúdať ani na naše predchádzajúce záväzky. Pokiaľ viem, pán prezident Obama možno počas svojej návštevy Európy navštívi Turecko ako akúsi modelovú moslimskú krajinu. Domnievam sa, že teraz nie je čas na to, aby sa Európania vzdali svojho vzťahu s Tureckom. Myslím, že to správne povedal pán Joost Lagendijk.

Pokiaľ ide o spor o hranice medzi Chorvátskom a Slovinskom, pozorne som počúval, čo hovorili pán Hannes Swoboda, pán István Szent-Iványi a mnohí ďalší, dovoľte mi preto len zopakovať, že ako predsedníctvo vítame skutočnosť, že Slovinsko aj Chorvátsko súhlasili s vykonávaním činností spojených s iniciatívou pána komisára Rehna týkajúcou sa tohto sporu. Túto iniciatívu plne podporujeme a znepokojuje nás, že zatiaľ nepriniesla žiadny priaznivý výsledok, pokiaľ ide o osobitné podmienky sprostredkovania. Pripomíname, že čas sa kráti a predsedníctvo chce zabezpečiť konkrétny pokrok rokovaní na základe činností, ktoré sa už vykonali. Zvažujeme preto možnosti, ako by sme mohli v blízkej budúcnosti posilniť našu podporu pre iniciatívu pána komisára. Práve sme o tom diskutovali na spoločnom obede.

Pokiaľ ide o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, medzi inými aj pán Bernd Posselt povedal, že by sme mali podporiť úsilie tejto krajiny a ja si myslím, že má pravdu. Pripomeniem len, že český premiér pán Topolánek včera navštívil Skopje a potvrdil náš záväzok voči európskym snahám tejto krajiny.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcem poďakovať poslancom za veľmi konštruktívnu, zásadnú a zodpovednú rozpravu a chcel by som sa krátko vyjadriť k vašim vystúpeniam.

Po prvé, je jasné, že každá tvorba politík v Európe a vo svete sa uskutočňuje v tieni dnešnej veľmi problematickej situácie spôsobenej finančnou krízou a hospodárskou recesiou, ktorú pociťujú naši občania, a táto situácia, samozrejme, zapĺňa aj mysle našich vodcov v Európskej únii.

Napriek tomu je absolútne nevyhnutné, aby sme ako Európska únia zachovali svoj záväzok voči perspektíve EÚ pre juhovýchodnú Európu, a Európsky parlament dnes túto politickú vôľu, ktorú vítam a oceňujem, výslovne vyjadril.

Po druhé, pokiaľ ide o Cyprus, môj priateľ pán Wiersma povedal, že musím byť optimistom. Myslím si, že sa niečo stratilo v preklade napriek tomu, že som si myslel, že hovorím po anglicky – možno s miernym etnickým prízvukom z východného Fínska. Nepovažujem sa však ani za optimistu ani za pesimistu, zvyčajne som skôr realistom vo vzťahu k analýze vecí a rozhodným človekom vo vzťahu k otázkam, ktoré môžem skutočne ovplyvniť. Myslím si, že je absolútne nevyhnutné, aby sme podporili rozhovory oboch lídrov a oboch spoločenstiev, ktoré práve prebiehajú, s cieľom využiť v roku 2009 príležitosť na dosiahnutie úplnej dohody a očakávame, samozrejme, že Turecko tiež prispeje k priaznivej politickej atmosfére na dosiahnutie tejto dohody.

Z pohľadu Európskej únie je dôležité zabezpečiť, aby každé riešenie bolo v súlade so základnými zásadami Únie, ktorými sú sloboda, demokracia, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a právny štát. Inými slovami, EÚ môže podporiť každé riešenie, ktoré povedie k vzniku zjednoteného Cypru dodržiavajúceho zásady, na ktorých bola založená EÚ, a schopného plniť záväzky voči členstvu v EÚ. To jasne predpokladá federáciu dvoch oblastí, dvoch spoločenstiev, ktoré sú politicky rovnoprávne, tak ako to definujú príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

A na záver, pokiaľ ide o Chorvátsko, ďakujem rečníkom za podporu pre iniciatívu Komisie týkajúcu sa sprostredkovania, ktorá je založená na medzinárodnom práve, a v tejto súvislosti odkazujem na Chartu OSN aj na rokovací rámec medzi EÚ a Chorvátskom. Môžem len zdôrazniť, že bez ohľadu na zvolenú metódu bude musieť ísť o dvojstrannú dohodu dvoch krajín, Slovinska a Chorvátska. Pracujeme na tom, aby sme takúto dohodu uľahčili.

Úprimne si želám, aby ste vo svojom uznesení iniciatívu Komisie podporili, aby nevznikla situácia, v ktorej by sme sa museli vrátiť k rokovaniu zoči-voči, pretože toto je jediná realistická a schodná cesta vpred.

Na záver mi dovoľte povedať, že úprimne verím, že Chorvátsko ešte stále môže dosiahnuť ambiciózny cieľ dokončiť prístupové rokovania do konca roku 2009, za predpokladu, že rokovania budú čoskoro pokračovať. Podporujem preto obe krajiny v tom, aby sa rýchlo dohodli s cieľom vyriešiť otázku hraníc a bez meškania odblokovať prístupové rokovania Chorvátska s EÚ. Chcel by som vám poďakovať za podporu tejto iniciatívy.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala tri návrhy uznesení⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 12. marca 2009.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, mám konkrétnu otázku pre pána komisára, či súhlasí alebo navrhuje, aby sa výraz „zásada prirodzenej spravodlivosti“ vo vyhlásení Komisie nahradil výrazom „medzinárodné právo a judikatúra“.

(Predsedajúca prerušila rečníka)

  Predsedajúca. – Pán Posselt, rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE), písomne. – (RO) Blahoželám pani Oomenovej-Ruijtenovej k vynikajúco vypracovanej správe.

Chcel by som zdôrazniť dve veci:

1) predovšetkým sa domnievam, že EÚ musí v Turecku naďalej podporovať rozvoj proeurópskych, moderných, sekulárnych elít a zároveň šíriť európske hodnoty a kvalitné informácie o európskej integrácii. V tejto súvislosti musí EÚ aktívnejšie podporovať reformu tureckého vzdelávacieho systému, zaručenie nezávislosti vysokých škôl, rozvoj štúdií európskej integrácie a program Erasmus. Študentov, vedcov a učiteľov, ktorí chcú dôkladne študovať inštitúcie a politiky EÚ, v tom treba podnecovať a podporovať;

2) po druhé, súbežne s podporou práv príslušníkov národnostných menšín musí EÚ zároveň rozhodne odsúdiť konanie etnických separatistov. Mám na mysli kurdský separatizmus v Turecku a turecký separatizmus na Cypre, existujú však aj ďalšie prípady. Vo vzťahu k Turecku, Iraku, Cypru a ďalším krajinám regiónu musí EÚ podporovať prísne uplatňovanie zásad územnej celistvosti a dobrých susedských vzťahov.

  Richard Corbett (PSE), písomne. – Teší ma, že Výbor pre zahraničné veci a Komisia veria, že rokovania o pristúpení Chorvátska k EÚ možno uzavrieť v tomto roku. Chorvátsko dosiahlo dobrý pokrok v prijímaní acquis Spoločenstva, Úrad pre potláčanie korupcie a organizovaného zločinu (USKOK) zintenzívnil svoju činnosť a zaviedli sa právne predpisy pre reformu chorvátskeho súdnictva.

Tieto skutočnosti však oslabuje vedomie, že stále existujú prípady, v ktorých tribunál MTTJ nedokázal získať určité dokumenty týkajúce sa údajných vojnových zločinov. Ďalšiu pozornosť treba venovať aj právam menšín, napríklad postaveniu Srbskej Krajiny a návratu utečencov.

Rozšírenie je jedným z veľkých úspechov dnešnej Európskej únie. Po integrácii mnohých európskych národov, ktoré trpeli v studenej vojne, teraz musíme urobiť to isté pre západný Balkán. Pristúpenie Chorvátska je prvým zásadným krokom.

  Alexandra Dobolyi (PSE), písomne. – (HU) Turecká otázka bola stále obklopená pochybnosťami a nedôverou. Vždy existovali problémy, ktoré výrazne presahovali potrebu splnenia prísnych kritérií pre pristúpenie.

V tejto súvislosti sa stačí pozrieť na to, aké susedské vzťahy udržiava Turecko s niektorými členskými štátmi EÚ, napríklad Gréckom a Cyprom, či s krajinami mimo EÚ, napríklad Arménskom. Ak si okrem toho uvedomíme, že Turecko je jediným štátom, podľa ktorého Európska únia pozostáva len z 26 členských štátov, je zvláštne, že samo Turecko by v budúcnosti chcelo vstúpiť do tohto spoločenstva a byť jeho členom.

Zastávam názor, že ak krajina zásadne nezmení svoje správanie v základných otázkach, proces jej pristúpenia k EÚ sa rozplynie v budúcnosti. Keď sa EÚ rozhodla začať prístupové rokovania, stalo sa to v nádeji a očakávaní, že Turecko skutočne patrí do európskej rodiny. Dovoľte mi položiť otázku: Je isté, že dnešné Turecko rozmýšľa rovnako?

Ak a keď sa Turecko bude jednoznačne podieľať na budovaní dobrých vzťahov so susedmi a bude nevyriešené problémy riešiť mierovou cestou v súlade s Chartou OSN a ďalšími európskymi dokumentmi, potom je ešte nádej.

Ak Turecko splní tieto kritériá bez výhrad, je možné, že získa podporu každého z nás a možno znovu získa aj sympatie európskych občanov.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), písomne. – (PL) V minulom roku sme boli svedkami výrazného pokroku a intenzívneho úsilia Chorvátska v prístupových rokovaniach. Rokovania o členstve v EÚ sú na správnej ceste, krajina sa však musí sústrediť na ďalšie reformy v takých oblastiach, ako je verejná správa, systém justície, hospodárstvo, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, rešpektovanie menšín a ich ochrana a vyšetrovanie vojnových zločinov.

Nevyhnutné je sústavné úsilie týkajúce sa úplnej transpozície acquis a jeho účinného vykonávania. Nanajvýš dôležité je tiež dosiahnuť zlepšenie vzťahov Chorvátska s jeho susedmi, najmä so Slovinskom, a nájsť definitívne riešenie otázky hraníc s ďalšími susediacimi krajinami.

Chorvátsko by okrem toho malo zahrnúť do svojej politiky rozvoja ciele, ktoré si teraz Európska únia dáva v oblasti klimatického balíka a obnoviteľných zdrojov energie.

Ďalší pokrok Chorvátska v prístupových rokovaniach závisí najmä od dokončenia základných politických, hospodárskych, legislatívnych a administratívnych reforiem. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že plán Komisie je veľmi užitočným a nápomocným nástrojom, ktorý podporuje Chorvátsko v uzatváraní jednotlivých rokovacích kapitol. Dúfam, že záverečnú fázu rokovaní bude možné dosiahnuť možno už tento rok.

  András Gyürk (PPE-DE), písomne. – (HU) Vo vzťahoch EÚ a Turecka sa ako jedna z hlavných otázok objavila spolupráca v oblasti energetiky. Hlavný dôvod spočíva v tom, že Turecko ako tranzitná krajina môže významne prispieť k zníženiu závislosti EÚ od zdrojov energie a k diverzifikácii jej dodávok energie. Posilnená spolupráca s Tureckom môže byť zároveň dôležitým krokom k rozšíreniu vnútorného trhu s energiou.

Som presvedčený, že základné ciele Turecka a Európskej únie ukazujú rovnakým smerom. Rastúci dopyt po spotrebe energie by sme chceli uspokojiť z čo najväčšieho počtu zdrojov. Presadzovanie diverzifikácie je najnaliehavejšie v oblasti dodávok plynu. V tejto súvislosti má rozhodujúci význam výstavba plynovodu Nabucco. Januárová plynová kríza dokázala viac ako čokoľvek predtým, že táto infraštruktúra je potrebná. Je preto vítané, že európsky plán hospodárskych stimulov vyčleňuje zdroje na jej výstavbu.

Pokiaľ ide o plynovod Nabucco, prv než sa obráti prvá lopata zeme, potrebujeme čím skôr dvojstranné dohody na vládnej úrovni vrátane dohôd s Tureckom. Poznámky, ktoré priamo spájajú postoj Ankary k plynovodu Nabucco so vstupom krajiny do EÚ, považujem za poľutovaniahodné. Som presvedčený, že spolupráca vo veciach energetickej politiky sa nemôže stať zbraňou zahraničnej politiky. Medzi Európskou úniou a Tureckom je preto potrebný intenzívnejší dialóg o energetike. Jednou z jeho možných fáz by mohlo byť otvorenie kapitoly o energetike.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Výročná správa Komisie o pokroku Turecka ako kandidátskeho štátu v roku 2008 je vyvážená. Napriek tomu, že reformný proces by potreboval podnet a osem rokovacích kapitol je ešte stále blokovaných, Komisia víta najmä nedávne diplomatické aktivity Turecka a jeho úlohu pri presadzovaní stability regiónu. Udalosti z leta roku 2008 zdôraznili strategickú úlohu Turecka vrátane jeho úlohy v oblasti energetiky.

V oblasti regionálnej spolupráce sa pripomína konštruktívna úloha Turecka vo forme aktívnej diplomacie vo vzťahoch so susednými krajinami a na Blízkom východe. Vývoj na Kaukaze zdôraznil strategický význam Turecka pre energetickú bezpečnosť EÚ, najmä prostredníctvom diverzifikácie prepravných trás. Dokument zdôrazňuje význam úzkej spolupráce EÚ a Turecka v energetickom odvetví, ktorej kľúčovým prvkom je projekt Nabucco. Po začatí rokovaní lídrov cyperských Grékov a cyperských Turkov o dosiahnutí porozumenia v otázke Cypru je nevyhnutné, aby Ankara naďalej podporovala hľadanie riešenia spolu s úsilím, ktoré v tejto oblasti vyvíja OSN.

Rozšírenie EÚ a ďalšia integrácia štátov západného Balkánu do EÚ sú pre Rumunsko prioritnými záležitosťami. Rumunsko podporuje zásadný pokrok v rokovaniach s Tureckom, pretože tento proces je dostatočne dynamický na podnietenie vnútorných reforiem.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Nové členské štáty boli za posledných päť rokov svedkami množstva priaznivých účinkov členstva v Európskej únii. Túto skúsenosť si nemožno zmonopolizovať, a preto dôrazne podporujem ďalšie rozširovanie EÚ. No hoci by som veľmi chcel byť svedkom blízkeho vstupu Turecka do EÚ, správa o pokroku, žiaľ, naznačuje úplný opak.

O tejto otázke som v Parlamente niekoľkokrát hovoril a upozorňoval som na arménsku genocídu, znepokojenie vo vzťahu ku Kurdom a okupáciu Cypru.

Okrem toho, keď sledujeme pokrok, ktorý Turecko od októbra 2005 dosiahlo vo vzťahu k ukončeniu rokovaní o 35 kapitolách acquis communautaire, vidíme, že otvorených bolo len dvanásť kapitol a zatiaľ sa uzavrela len jedna z nich, kapitola o vede a výskume.

Chcel by som sa Rady a Komisie opýtať, čo navrhujú na urýchlenie priebehu rokovaní a riešenie sporu o Cyprus.

  Csaba Sógor (PPE-DE), písomne. – (HU) Členské štáty Európskej únie by mali preukázať viac solidarity a tolerancie voči prístupovým štátom. Moja vlasť, Rumunsko, nebola pripravená na vstup do Únie a ešte stále má nedostatky v oblasti menšinových práv. Avšak Maďarsko nezabránilo pristúpeniu Rumunska, pretože považovalo európsku solidaritu a toleranciu za dôležitejšiu. Prístupové štáty prirodzene musia urobiť väčšie pokroky smerom ku garantovaniu ľudských a menšinových práv, ale súčasné členské štáty EÚ im musia ísť príkladom. Preto považujem za dôležité, aby sme sa v prvom rade obrátili na členské štáty EÚ so žiadosťou o:

- podpísanie a ratifikáciu Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov,

- zrušenie zákona platného v jednom z členských štátov EÚ, ktorý zavádza pojem kolektívnej viny,

- poučenie sa z príkladu Kosova a zabezpečenie kultúrnej a regionálnej autonómie tradičných národnostných menšín žijúcich na území súčasných členských štátov EÚ.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE), písomne. – (HU) Stabilizácia západného Balkánu a posilnenie jeho väzieb s Európou je dôležitou úlohou, pretože tento región má pre Európu geostrategický význam. Súčasne západný Balkán zostáva značne zraniteľný a závislý z viacerých hľadísk vrátane hospodárskej a energetickej oblasti.

Veríme, že Chorvátsko sa k nám bude môcť pripojiť v roku 2011 počas maďarského predsedníctva, ale to záleží na úspešnom zavŕšení nedávno začatých bilaterálnych rozhovorov so Slovinskom, s medzinárodným sprostredkovaním, v otázke rozdelenia Piranského zálivu. Ďalšou podmienkou je, aby Chorvátsko plne spolupracovalo s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu pri hľadaní a odovzdaní vojnových zločincov. Navyše by sme mali vyslať pozitívny signál do tých krajín tohto regiónu, pre ktoré je prístupový harmonogram stále neistý z dôvodu rôznych vonkajších a vnútorných faktorov. Ratifikujme čo najskôr Dohodu o stabilizácii a pridružení so Srbskom a s Bosnou a Hercegovinou, udeľme plnohodnotný štatút kandidátskej krajiny všetkým krajinám v tomto regióne a rozhodnime o konkrétnom harmonograme, aby sa dosiahla čo najrýchlejšia dohoda o liberalizácii víz. Finančná kríza zasadila Balkánu tvrdú ranu a pokiaľ to bude potrebné, členské štáty EÚ budú musieť zohrávať úlohu v stabilizácii tohto regiónu a poskytnúť pomoc krajinám v ťažkostiach. EÚ musí pozorne sledovať medzietnické vzťahy v tomto regióne, venujúc osobitnú pozornosť chúlostivej vnútornej situácii v Macedónsku, ktoré v súčasnosti predstavuje najväčšie riziko vážneho konfliktu v regióne.

(1) Pozri zápisnicu.