Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o osobitnej správe Dvora audítorov č. 10/2008 o rozvojovej pomoci ES na zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike, ktorú Komisii položil pán Borrell Fontelles v mene Výboru pre rozvoj (O-0030/2009 – B6-0016/2009).
Anne Van Lancker, autorka. – (NL) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, Afrika je jediným kontinentom, ktorý neurobil žiadny pokrok, keď hovoríme o splnení miléniových cieľov, najmä nie v oblasti zdravia, čiže čo sa týka materskej a detskej úmrtnosti, boja proti HIV/AIDS, TBC a malárii. Môžu za to výlučne jej slabé systémy zdravotnej starostlivosti a kríza ľudských zdrojov, ktorá sužuje zdravotníctvo. Preto je nad slnko jasné, že investovanie do zdravotníckych systémov je základom boja proti chudobe.
Je to navyše aj názor Komisie, ale podľa správy Dvora audítorov sa urobilo veľmi málo pri uskutočňovaní praktických zmien, hoci to Komisia tvrdila už roky. Komisia vyvíja úsilie, a to najmä pomocou vertikálnych fondov v boji proti AIDS, a toto môže byť z nášho pohľadu celkom potrebné, ale nemalo by to ísť na náklady celého balíka investícií do základnej zdravotnej starostlivosti.
Pani komisárka, rozpočet na základnú zdravotnú starostlivosť nevzrástol v rámci celého balíka oficiálnej rozvojovej pomoci od roku 2000 ani len primerane. Z toho dôvodu má tento Parlament na základe správy Dvora audítorov dostatočný dôvod, aby Komisii položil niekoľko otázok a dal jej niekoľko odporúčaní. Chcela by som poukázať na štyri body.
Po prvé, rozpočet na zdravotnú starostlivosť je potrebné zvýšiť. Je jasné, že potrebujeme, aby sa EÚ spolu so svojimi partnerskými krajinami podujala na spoločnú iniciatívu. Rozvojové krajiny sa zaviazali investovať 15 % svojho rozpočtu do rámca Zmluvy z Abuji. Toto je však nemožné, pani komisárka, ibaže by Komisia a Európa boli pripravené minúť na to 5,5 % Európskeho rozvojového fondu (EDF). Preto by som sa od vás rada dozvedela, akým spôsobom chce Komisia zabezpečiť, aby sa v rámci 10. EDF investície do zdravotníctva zvýšili.
Po druhé, rozpočtová podpora by sa mala využívať lepšie a efektívne. Aj keď ide o jednu z príkladných iniciatív Komisie, v správe Dvora audítorov sa nehodnotí pozitívne. Rozpočtová podpora má však aj tak potenciál vyrovnať nedostatky južných systémov zdravotnej starostlivosti. Sektorová rozpočtová podpora sa síce dokáže zamerať na zdravotnícke systémy, ale v subsaharskej Afrike sa sotva využíva.
Všeobecná rozpočtová podpora tiež môže byť užitočná, pokiaľ Komisia dokáže zaviazať partnerov a vzbudiť v nich nadšenie, aby si za hlavný sektor vybrali zdravotnú starostlivosť, o čo Komisiu aj naliehavo žiadame. Moja otázka pre Komisiu znie: akým spôsobom zabezpečíte, aby sa pomocou sektorovej podpory a všeobecnej rozpočtovej podpory prijali omnoho lepšie a cielenejšie opatrenia?
Miléniové rozvojové ciele (MRC) patria medzi sľubné nástroje Komisie. Stojím za nimi na 100 %, ale, úprimne povedané, sú príliš krehké a príliš krátkozraké, lebo sú určené len pre dobrých študentov, takže ostatní veľmi potrebujú nejaké alternatívy.
Po tretie, musí sa zlepšiť odbornosť. Podľa správy má Komisia slabé odborné znalosti na to, aby mohla svoje návrhy s ohľadom na politiku v sektore zdravotnej starostlivosti zaviesť do praxe. Z toho dôvodu by sme chceli Komisiu požiadať, aby túto odbornosť zaručila tak, že povolá viac zdravotníckych odborníkov a že s WHO a členskými štátmi bude pracovať efektívnejšie.
Po štvrté, sektor zdravotnej starostlivosti sa musí lepšie skoordinovať. Pani komisárka, je absolútne nevyhnutné zaviesť do praxe európsky kódex týkajúci sa rozdelenia práce a lepšie skoordinovať investície a programy o zdravotnej starostlivosti medzi rôznymi krajinami EÚ. Okrem toho musíme zabezpečiť, aby mohli takzvané siroty medzi chudobnými krajinami tiež zaručiť pomoc v oblasti zdravotníctva.
Rada by som zakončila poďakovaním pánovi Staesovi, ktorý vyjadril v mene Výboru pre kontrolu rozpočtu to isté znepokojenie ako Výbor pre rozvoj a požiadal Komisiu, aby objasnila svoje plány za účelom udelenia absolutória, a to pokiaľ možno ešte pred koncom roka 2009.
Pani komisárka, dámy a páni, je jasné, že tento Parlament naliehavo žiada Komisiu, aby konečne premenila svoje politické priority na realitu s väčšou istotou a lepšími nástrojmi. Je to viac ako potrebné, ak chceme miléniové ciele dosiahnuť do roku 2015, pretože, pani komisárka, základná zdravotná starostlivosť si zaslúži udržateľné investície v dlhodobom horizonte.
Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Komisia skutočne víta osobitnú správu Dvora audítorov o rozvojovej pomoci ES na zdravotnícke služby v Afrike. Rozprava o tejto otázke na ústne zodpovedanie nám dáva príležitosť rokovať o našej podpore zdravotníctva v Afrike s vami, Európskym parlamentom.
Nebudem tu opakovať formálnu reakciu, ktorú Komisia už vyjadrila s ohľadom na osobitnú správu Dvora audítorov, ktorá už je zverejnená aj na internete.
Tlač sa tejto správe nanešťastie veľmi nevenovala a ak bola aj niekde zmienená, veci sa niekedy zjednodušili tvrdením, že Európa nedodržala svoj sľub voči Afrike. Dovoľte mi preto objasniť niekoľko základných bodov, než začneme túto rozpravu.
Komisia je stále plne zaviazaná plnením miléniových rozvojových cieľov, pričom ciele 4, 5 a 6, ktoré súvisia so zdravotníctvom, tvoria neoddeliteľnú súčasť týchto cieľov: zníženie detskej úmrtnosti o dve tretiny, zníženie materskej úmrtnosti o tri štvrtiny a zastavenie a zvrátenie šírenia HIV/AIDS. Toto je cieľom našej rozvojovej spolupráce, ale náš záväzok sa nesmie merať len prideľovaním prostriedkov z rozpočtu do sektora zdravotníctva.
Detskú úmrtnosť nepochybne znížia efektívne zásahy zdravotníckej služby, najmä očkovanie. Z toho dôvodu monitorujeme pokrytie očkovania nielen v našich zdravotníckych programoch, ale aj v mnohých našich operáciách s ohľadom na všeobecnú rozpočtovú podporu. Detská úmrtnosť však závisí aj od iných faktorov, napríklad od výživy, bývania, prístupu k bezpečnej vode, hygieny a vzdelania. My preto môžeme a aj budeme často prispievať mimo samotného sektoru zdravotnej starostlivosti.
V Paríži a Akkre sme sa dohodli, že pri rozhodovaní o prideľovaní prostriedkov do rôznych sektorov a forme našej rozvojovej pomoci budeme stále viac rešpektovať základné zásady efektivity pomoci. Uvediem len dva príklady. Prvým je vedenie partnerských vlád. Znamená to akceptovanie sektorov, pre ktoré bola navrhnutá pomoc, po dôkladných rokovaniach s partnerskou krajinou. Nemusí to byť zdravotníctvo, ale napríklad vzdelanie alebo voda a hygiena.
Druhým príkladom je pripojenie sa k vnútroštátnym systémom. Znamená to sprostredkovanie našej pomoci, pokiaľ možno vo forme rozpočtovej podpory (pod podmienkou, že základné kritériá boli splnené). Ak má krajina dostatočne dobre vyvinutú stratégiu na odstránenie chudoby, našu podporu môžeme sprostredkovať pokiaľ možno vo forme všeobecnej rozpočtovej podpory.
Hoci táto podpora nebude potom vyhradená pre sektor zdravotníctva, spája sa s cieľmi zdravotníctva, napríklad s mierou pokrytia očkovania alebo percentom pôrodov, pri ktorých asistuje kvalifikovaný zdravotnícky personál. Takéto ciele sa monitorujú a väčšinou tvoria súčasť stratégie na odstránenie chudoby a vyplácanie rozpočtovej podpory často súvisí s tým, do akej miery sa tieto ciele napĺňajú.
Okrem globálnych záväzkov efektívnosti pomoci, ktoré boli prijaté v Akkre a Paríži, sme sa my, Európska únia, kolektívne dohodli na kódexe správania, ktorý predpokladá napríklad zníženie počtu sektorov, v ktorých je každý jeden darca aktívny, aby sa vďaka rozmanitosti darcov znížila administratívna a manažérska záťaž našich partnerských krajín. To je význam prístupu založeného na rozdelení práce, na ktorom sa členské štáty EÚ a Európska komisia dohodli. Vieme, že nebude vždy ľahké dohodnúť sa o tom na úrovni štátu, najmä keď je zdravotníctvo v očiach verejnosti veľmi dôležité a všetci darcovia a darcovské krajiny chcú byť prítomné a chcú, aby ich bolo vidno. Z času na čas budeme musieť odmietnuť takú tendenciu a celú prácu nechať na iných darcov.
Z toho dôvodu dúfam, že naša dnešná rozprava bude nápomocná pri ďalšom objasnení týchto záležitostí a že tiež pomôže zabezpečiť, aby Európa dodržala sľuby, ktoré dala Afrike.
John Bowis, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem pani komisárke za odpoveď. Som si istý, pani komisárka, že máte pravdu – že čísla môžu znamenať veľa vecí a my ich musíme skúmať veľmi dôkladne. Ale dnes sa samozrejme zaoberáme Dvorom audítorom, a preto musíme prihliadať na čísla. Niekedy si želám, aby sme skúmali radšej ľudí než čísla, ale zhodneme sa na tom, že bez zdravia niet blahobytu. Nie je to len pár prázdnych slov, ale realita v mnohých krajinách s nízkymi príjmami.
Súhlasíme s tým, že Dvor audítorov hovorí, že len 5,5 % prostriedkov EDF ide do zdravotníctva, pričom politika Európskej únie – a aj Parlamentu – hovorí, že na zdravotníctvo a vzdelanie by malo ísť 35 %. Ide o nezodpovedajúce číslo a nemusí to byť až také zlé, ako to toto číslo naznačuje. A predsa ukazuje, že si musíme počínať omnoho lepšie, a to aj v oblasti spolupráce – ak môžem použiť tento výraz – so záväzkom 15 %, ktorý prijali samotné krajiny v zmysle Zmluvy z Abuji.
Pani komisárka, rád by som sa však vrátil k ľuďom. Choďte do Mali a uvidíte, ako sa cukrovka vymkla spod kontroly a aké sú náklady rodiny: viac ako 30 % svojho príjmu míňa rodina na inzulín, ak si ho musí kúpiť – a kúpiť si ho musí. Choďte do Čadu a opýtajte sa na služby v oblasti duševného zdravia a dozviete sa, že pred občianskou vojnou ich dostávali. Choďte kamkoľvek do Afriky a uvidíte neľudské zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí majú epilepsiu, pričom za niekoľko našich centov by sa väčšina z nich zbavila záchvatov. Choďte kamkoľvek do Afriky a uvidíte deti, ktorých rodičia zomreli na AIDS, a stretnite sa s ich starými rodičmi, ktorí sa snažia vychovávať vnúčatá, lebo ich rodičia sú mŕtvi.
Štatistiky máme. Severná a Južná Amerika spoločne, 14 % svetovej populácie, má 10 % všetkých ochorení na svete a 42 % zdravotného personálu. Subsaharská Afrika má 11 % svetovej populácie, 25 % všetkých ochorení na svete a 3 % zdravotného personálu. Odzrkadľuje to našu rozpravu, ktorá sa konala už skôr. Ale musíme tieto veci skúmať, pretože nemôžete byť zdraví bez zdravotníckych služieb, bez zdravotného personálu a bez vzdelávania v oblasti zdravia.
Musíme preskúmať aj niektoré projekty, ktoré sme naštartovali. Nejde len o TBC, AIDS a maláriu, ale aj o všetky ostatné ochorenia. Komisia sa venuje zanedbávaným ochoreniam v spolupráci s farmaceutickými spoločnosťami na iniciatíve pomôcť ľuďom, ktorí na tieto ochorenia potrebujú lieky. Musíme skúmať príčiny zlého zdravotného stavu a naše rozpravy sa dnes večer na ne sústredili.
Iba ak dáme všetky tieto veci dohromady, budú štatistiky dávať zmysel – a to znamená, že aj ľudia budú dávať zmysel. To, čo urobíme lepšie, pomôže aj ľuďom, aby sa cítili lepšie, a potom môžu byť lepšie aj ich hospodárstva.
Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, správa Dvora audítorov sa bude vo Výbore pre kontrolu rozpočtu oficiálne predkladať až budúci týždeň. Preto by som rád pogratuloval Výboru pre rozvoj a aj pani Van Lanckerovej, ktorá zabezpečila, aby sa táto rozprava konala dnes a zajtra aby sme prijímali uznesenie, v ktorom sa bude podrobne uvádzať, čo sa nepodarilo.
Dlhému vystúpeniu pani Van Lanckerovej a odporúčaniam, ktoré v ňom uviedla, by sme mali venovať veľkú pozornosť. Pani komisárka, mali by sme venovať veľkú pozornosť vystúpeniu pána Bowisa, ktorý veľmi odborne zostavil zoznam nedostatkov.
Každý, kto si prečítal správu Dvora audítorov, sa nemôže len tak preniesť cez tento problém. Čísla môžu v tejto správe vidieť všetci a pani Van Lanckerová mala pravdu, keď zdôraznila, že miléniové ciele pre tento sektor dosiahneme len s veľkými ťažkosťami, ak vôbec. Keď si preštudujete čísla, ktoré Dvor audítorov uvádza pre každú krajinu, tvrdo dopadnete z oblakov na zem.
Čo sa týka rozmachu ochorenia AIDS, 34 % populácie ním trpí v Svazijsku, 23 % v Lesothe a 14 % v Malawi. Detská úmrtnosť v Svazijsku bola v roku 1997 78/1000 a dnes je 86/1000. V Lesothe bola v polovici deväťdesiatych rokov predpokladaná dĺžka života 60 rokov, teraz je to len 41. V Keni zomrie každé desiate dieťa, než dovŕši päť rokov. Odporúčanie, analýza Dvora audítorov s ohľadom na efektívnosť politiky EÚ je už niekoľko rokov až príliš znepokojujúca.
Preto dúfam, pani komisárka, že Komisia dokáže do 10. apríla odpovedať na otázky, ktoré som ja ako spravodajca Výboru pre kontrolu rozpočtu zahrnul do tohto uznesenia, aby sme jej odpovede mohli začleniť do udelenia absolutória, ktoré je naplánované na koniec apríla.
José Ribeiro e Castro (PPE-DE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, každý, kto príde do subsaharskej Afriky, hneď vo väčšine jej krajín vidí ohromnú bezmocnosť ich zdravotníckych systémov a extrémne negatívny vplyv, ktorý táto bezmocnosť má na životy ľudí, ktorým by tieto služby mali pomáhať.
Čísla, ktoré sa pravidelne zverejňujú na medzinárodnej úrovni, to neustále potvrdzujú. V tomto ohľade je veľmi znepokojujúcou myšlienka, že na záchranu mnohých životov by mohli stačiť jednoduché a praktické činy, ktoré nie sú mimoriadne prepracované ani drahé. Európska finančná podpora by mohla byť v tomto ohľade rozhodujúca a my musíme mať neustále na pamäti, že spolupráca v oblasti zdravotníctva je skutočne strategická a priamo zahŕňa nielen jeden, ale veľa miléniových rozvojových cieľov (MRC). Dvor audítorov zistil, že, citujem „celkovo sa financovanie zdravotníctva zo strany ES nezvýšilo od roku 2000 ako podiel jeho celkovej rozvojovej pomoci, napriek záväzku Komisie prispieť k splneniu miléniových rozvojových cieľov a kríze zdravotníctva v subsaharskej Afrike“. Koniec citátu. Tiež sa potvrdzuje, že, znova citujem: „Komisia prispela významnou sumou na spustenie globálneho fondu s cieľom riešiť problematiku AIDS, tuberkulózy a malárie, no posilneniu systémov zdravotnej starostlivosti krajín už nevenovala takú pozornosť napriek tomu, že to malo byť jej prioritou“. Koniec citátu.
Podľa Dvora audítorov sa to stalo, lebo, znova citujem „Komisia nemala dostatočné odborné znalosti v oblasti zdravotníctva na zabezpečenie čo najúčinnejšieho využitia financovania tohto odvetvia“. Koniec citátu.
Dvor audítorov preto stavia Európsku komisiu pred obrovskú výzvu, čo ja schvaľujem. Čo sa nás týka, rád by som znova zopakoval túto výzvu na základe objektivity týchto údajov a tohto hodnotenia. Zdravotnícke služby už patria medzi naše priority rozvojovej pomoci, ale musia medzi ne patriť ešte viac, a preto si aj zaslúžia viac finančných prostriedkov. Optimalizácia spôsobu, akým sa pomoc poskytuje, majúc na pamäti zjavne protichodné potreby koordinácie riadenia a blízkosti k populáciám, ktoré budú pomoc dostávať, bude znamenať poskytovanie služby, ktorá môže zachrániť mnoho životov.
Európska komisia musí zareagovať na túto výzvu jednoznačne a ja ju naliehavo žiadam, aby tak aj urobila. Pred chvíľou predniesol pán Bowis dojímavú reč, v ktorej nahradil tieto suché čísla od Dvora audítorov tvárami, ľudskými tvárami. Pani komisárka, našou úlohou je zabezpečiť, aby naša spolupráca priniesla do týchto istých tvárí výraz šťastia a nádeje. Preto, pani komisárka, musíme nevyhnutne zmeniť čísla v rámci našej spolupráce v oblasti zdravotníctva.
Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, nechcela som o tejto správe hovoriť, len poukázať na ďalší bod, ktorý je mimoriadne blízky môjmu srdcu a na ktorý som už pri niekoľkých príležitostiach poukázala na stretnutiach AKT. Ide o otázku zdravotných podmienok Tuarégov v Nigeri. Pani komisárka, v tomto kontexte by som chcela poukázať na problém európskych spoločností, ktoré ťažia prírodné zdroje v afrických krajinách, a to najmä na francúzsku spoločnosť Areva, ktorá sa chystá ťažiť urán v Nigeri, pričom miestnym komunitám neposkytla žiadne informácie, v dôsledku čoho ľudia, ktorí tam bývajú, používajú napríklad rádioaktívne materiály alebo odpadový kov na kuchynské náčinie.
Miestne nigerské orgány dnes nepovoľujú, aby sa s ohľadom na rádioaktivitu medzi týmito ľuďmi uskutočňovali seriózne štúdie, ale my vieme, že sa nachádzajú vo veľmi znepokojivej situácii.
V priebehu jedného stretnutia AKT sme požiadali, aby sa na týchto ľuďoch vykonala epidemiologická štúdia. Komisii dnes túto žiadosť predkladám znova.
PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS podpredseda
Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, nielen že som si pozorne vypočula všetko, čo tu dnes večer odznelo, a nielen že som venovala pozornosť tomu, čo sa uvádza v správe Dvora audítorov, ale, ako som už povedala, práve som sa vrátila z návštevy Pobrežia slonoviny a Libérie, kde som na vlastné oči videla, čo tieto krajiny v oblasti zdravotníctva potrebujú. Potrebujú infraštruktúru, odborne pripravených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, o ktorých sme už hovorili, a lieky.
Potrebujú veľmi veľa a nemôžem inak, len s vami súhlasiť, že musíme zintenzívniť naše úsilie pomáhať chudobným krajinám Afriky v oblasti zdravotníctva.
Môžem vás ubezpečiť, že vaše pripomienky pretlmočím svojmu kolegovi, pánovi Louisovi Michelovi, a som si istá, že aj on dôkladne zváži vaše návrhy a pripomienky, presne ako ja.
Predsedajúci. – V súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia(1).