Rozpravy

Streda, 11. marca 2009 - Štrasburg

19. Zhoršenie humanitárnej situácie na Srí Lanke (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o návrhu uznesenia o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii na Srí Lanke od Výboru pre zahraničné veci (B6-0140/2009).

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, najprv by som rada poďakovala predsedovi Výboru pre zahraničné veci za to, že súhlasil s prijatím postupu, ktorý stanovuje článok 91, a so zaradením tohto núdzového uznesenia na program minulý pondelok, keďže na našom poslednom plenárnom zasadnutí tu v Štrasburgu sme už o tomto probléme Srí Lanky mali núdzové uznesenie. Rada by som tiež poďakovala Parlamentu za to, že súhlasil, aby sa táto rozprava konala dnes večer, a ďakujem vám, pani komisárka, že ste sa tejto rozpravy zúčastnili, lebo viem, že tento čas vám veľmi nevyhovuje.

Chceli sme toto uznesenie, lebo vláde a predstaviteľom Tamilov na Srí Lanke musíme poslať rázny politický signál, keďže tamojšia situácia sa každým dňom zhoršuje. Od tamilských rodín a ľudí, ktorí sú v Európe a ktorí nám neustále posielajú správy a záznamy o tom, čo sa s nimi deje a čo sa deje s ich rodinami, ktoré sa ocitli v pasci konfliktu medzi Tamilskými tigrami a srílanskou armádou, dostávame informácie z prvej ruky. Títo ľudia naozaj neskutočne trpia.

Nevieme, koľkých ľudí to postihlo, ale odhadujeme, že 150 000 až 200 000 ľudí bude potrebné evakuovať. Čo však znamená evakuovať? Mimovládne organizácie nás žiadajú, aby sme ich evakuovali po mori, ale tu sa zase musím spýtať: aby išli kam? Kam tí ľudia pôjdu?

Dnes popoludní som sa stretla s dievčatkom, ktoré sa narodilo v srílanskom utečeneckom tábore a teraz je v Európe. Ak majú títo ľudia opustiť svoju krajinu pre to, aby žili v utečeneckých táboroch, potom to tiež nie je riešenie.

Z toho dôvodu v tomto uznesení žiadame, aby tam nastalo prímerie. So skupinou Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov budeme samozrejme viesť rozpravu o okamžitom alebo dočasnom prímerí. Orgány naozaj žiadame o okamžité prímerie, aby mohli civilisti uniknúť nebezpečenstvu, lebo vieme, že už sú aj obete na ľudských životoch. Tieto svedectvá nám dnes dali ďalší príklad. V tomto uznesení samozrejme žiadame, aby srílanská vláda spolupracovala s mimovládnymi organizáciami a krajinami, ktoré sú ochotné pomôcť vyriešiť tento konflikt. Aj Európsku úniu žiadame, či by mohla pomôcť dodať zúfalo potrebné potraviny a lieky.

Na záver mi dovoľte povedať v mene svojej skupiny – keďže toto núdzové uznesenie sme vo Výbore pre zahraničné veci navrhli na pondelok na základe iniciatívy Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie – že žiadame, aby niektorí naši kolegovia, ktorí majú v tejto krajine iné záujmy, brali tento problém veľmi vážne. Rada by som vám pripomenula, že niektoré politické skupiny sa už dlho dožadujú príležitosti hovoriť o situácii na Srí Lanke a že z vnútroštátnych dôvodov v niektorých krajinách nemôžeme viesť rozpravu o Tamiloch a ich situácii, ktorá sa od osemdesiatych rokov minulého storočia stále zhoršuje.

Keďže ste tu s nami, pani komisárka, možno by sme si mohli položiť ďalšiu otázku. Zdá sa, že Európska únia dokáže pomôcť vyriešiť tento konflikt. Možno prišiel čas, aby sme zvážili možnosť zriadenia jednotky na riešenie konfliktov v rámci Európskej únie.

Na Kaukaze vidíme, kdekoľvek inde na svete vidíme, že Európsku úniu berú vážne vďaka návrhom, ktoré predkladá. Pri dnešnom riešení konfliktov nesmieme už len podporovať tú či onú stranu, ale skutočne presadzovať vyriešenie sporu. Ak dnes vytvoríme základy, aby sme mohli tento konflikt vyriešiť pomocou ráznej účasti Európskej únie a ráznej správy orgánom, myslím si, že tým zväčšíme aj svoj význam z hľadiska politickej únie.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Európska komisia a ja osobne sme ako jeden zo spolupredsedajúcich konferencie v Tokiu o mierovom procese na Srí Lanke pozorne sledovali vývoj situácie na Srí Lanke. Súčasná situácia a tragické humanitárne následky konfliktu nás veľmi znepokojujú, ako sme aj vyjadrili v záveroch rady GAERC z 23. februára a vo vyhlásení, ktoré spolupredsedajúci vydali na mieste 3. februára.

Znepokojuje nás najmä kritická situácia, v ktorej sa nachádzajú tisícky osôb vysídlených v rámci štátu – máte pravdu – v pasci medzi bojmi na severnej Srí Lanke. Nečelíme už iba kríze, ale podľa môjho názoru aj humanitárnej katastrofe. Potvrdilo nám to veľa rôznych nezávislých zdrojov vrátane OSN a Medzinárodného výboru Červeného kríža. Najnovšie oznámenie vlády o otvorení dvoch evakuačných ciest na severe a na juhu bezpečnostnej zóny je pozitívnym krokom, ale chceme vedieť, ako to bude fungovať v praxi.

Obe strany – Tigri oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) a srílanské orgány – sme vyzvali, aby chránili civilistov, ako si to vyžaduje medzinárodné humanitárne právo, a aby umožnili bezpečný a dobrovoľný presun ľudí preč z bojovej zóny. Za dramatický nárast civilných obetí v posledných mesiacoch sú zodpovedné ako LTTE, tak aj srílanská armáda. Životy na Srí Lanke je potrebné zachraňovať okamžite a bezodkladne, čo potvrdil aj námestník generálneho tajomníka OSN, sir John Holmes, ktorý upozornil na vysoký počet obetí, ako aj Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Komisia je presvedčená, že výsledok tejto krízy bude mať trvalé následky pre mier, uzmierenie a jednotu Srí Lanky, a v tomto kontexte plne podporuje výzvu, ktorú sir John Holmes adresoval vláde Srí Lanky, aby prerušila ozbrojený konflikt, nech môžu civilisti bezpečne odísť, a LTTE, aby nechali civilistov odísť a aby sa s vládou dohodli na mierovom ukončení bojov.

Spolupredsedajúci tiež vyzvali LTTE, aby zložili zbrane, ale túto výzvu žiaľ, odmietli, či skôr odignorovali. Domnievame sa, že srílanská vláda je povinná ochraňovať všetkých svojich občanov a súhlasiť s humanitárnym prímerím – čo naposledy vyjadrila aj Rada vo svojich záveroch – a umožniť chorým a zraneným ľuďom, aby odišli z Vanni, a zabezpečiť, aby sa potraviny a lieky previezli do danej oblasti. Minulý víkend to navrhla aj India.

Na základe správ o zabíjaní bez súdu, únosoch a značnom zastrašovaní médií nás stále znepokojuje stav, v akom sa nachádzajú ľudské práva na Srí Lanke. Je veľmi dôležité, aby sa vláda zaoberala hlavnými prípadmi, ktoré priťahujú najviac pozornosti. Takéto zločiny nemôžu zostať nepotrestané.

Povedala by som, že Európska komisia je po zvážení všetkých vecí aj naďalej presvedčená, že etnický konflikt na Srí Lanke sa nedá vyriešiť ozbrojenou silou. Potrebujeme všeobecný dialóg, ktorý by viedol k politickému urovnaniu konfliktu. Trvalý mier a uzmierenie dosiahneme len tak, že sa budeme venovať v prvom rade tým záležitostiam, ktoré viedli k nepokojom, a pre všetky komunity zabezpečíme primeraný priestor. Ako spolupredsedajúca som vždy hovorila, že politické riešenie môže mať len formu akéhosi balíka delegovania moci, ktorý bol predložený, zamietnutý a teraz musí byť predložený znova.

  Charles Tannock, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani komisárka, brutálny civilný konflikt na Srí Lanke sa konečne blíži ku koncu. Ešte je samozrejme príliš skoro hovoriť, že to bude znamenať koniec teroristickej činnosti Tamilských tigrov.

Určite by sme nemali podporovať trvalé prímerie v tejto fáze, pokiaľ to Tigrom umožní preskupiť sa. Podľa mňa majú teraz len dve možnosti: zložiť zbrane alebo sa nechať poraziť vojensky s ešte väčšími stratami na životoch. Dlhodobé prímerie by bolo katastrofou, lebo – ako dokazuje aj samovražedný útok na Srí Lanke, ktorý sa udial tento týždeň – LTTE sú bezcitní a krvilační, preto je správne, že ich Európska únia a Spojené štáty označili za teroristickú organizáciu.

Mali by sme rezolútne podporiť pána prezidenta Rajapaksu v jeho úsilí ukončiť povstanie, ktoré Srí Lanke prinieslo akurát nevýslovnú ľudskú biedu a kriticky spomalilo hospodársky vývoj na tomto prekrásnom ostrove. Tisícky nevinných civilistov vysídlených v rámci štátu sú však stále v pasci úzkeho pobrežného pásma. Týmto civilistom sa musí umožniť odísť, aby mohla armáda skončiť svoju ofenzívu. Tigri nehanebne používajú týchto civilistov ako ľudské štíty, čo sa však od nich dalo očakávať. Sú hluchí k výzvam od medzinárodného spoločenstva, aby sa vzdali a zriadili dočasný humanitárny koridor.

Ak chceme zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu, musíme OSN a ostatným organizáciám umožniť, aby zabezpečili bezpečný odchod týchto civilistov z bojovej zóny. Srí Lanka uznáva vlastnú zodpovednosť v tomto ohľade a chce zabrániť civilným obetiam, ale trpezlivosť armády má pochopiteľné svoje medze a armáda sa obáva, že Tigri sa pokúsia uniknúť v rámci evakuácie po mori, čím by sa pomiešali s civilistami.

My na tejto strane Parlamentu preto podporujeme zriadenie humanitárneho koridoru a dočasné a okamžité prímerie alebo zastavenie ozbrojeného konfliktu, ale tiež chceme byť svedkami komplexnej porážky LTTE a vzniku mierumilovnej, spravodlivej a multietnickej Srí Lanky, kde majú väčšinové tamilské oblasti maximálnu autonómiu a zdroje a moc sa spravodlivo delia v rámci jednotného srílanského štátu.

  Robert Evans, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predsedajúci, veľmi ma teší táto rozprava s účasťou pani komisárky, ktorej veľmi pekne ďakujem za vážne, rázne a fundované vyhlásenie. Je to očividne veľmi dôležitá téma, hoci je poľutovaniahodné, že o nej rokujeme o jedenástej v noci a je tu tak málo ľudí. Ale myslím si, že účasť neodráža záujem o túto tému a ani vážnosť, ktorú jej pripisujú mnohí poslanci. Ak to môžem povedať slovami pani komisárky, táto situácia nás veľmi znepokojuje. Na dnešnej rozprave tiež odznelo, že situácia sa pohla vpred a pani Islerová Béguinová na začiatku povedala, že o situácii, ktorá sa zhoršuje deň za dňom, musíme vyslať rázny signál.

Podporujem pôvodne predložený návrh, s výnimkou jedného slova: dočasný. Odsudzujem slová pána Tannocka, ktorý akurát povedal, že dlhodobé prímerie by bolo katastrofou. Iste – obraciam sa na vás – nemáme záujem len o dočasné prímerie. V prípade každého jedného konfliktu na celom svete sa Parlament, ktorý sa skladá zo súcitných ľudí, zasadzuje za trvalé prímerie, ktoré môže pripraviť cestu pre diplomatickú obnovu, aby sa mohol začať dialóg – a áno – aby sme dosiahli mierumilovnú, spravodlivú a multietnickú spoločnosť, o ktorej pán Tannock hovoril a s čím aj súhlasím.

Takže Zeleným tlieskam za ich prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 a som si istý, že všetci slušní ľudia, ktorí sú tu a ktorých trápi situácia civilistov na Srí Lanke, urobia tak isto. Dočasné prímerie už len tým, že je dočasné, naznačuje, že vojna sa neskôr vráti, čo nikto nechce. Návrat do vojnového stavu bude znamenať viac mŕtvych, viac utrpenia, väčšiu humanitárnu tragédiu a nemôžem uveriť, že niekto na hociktorej strane Parlamentu to naozaj chce.

Rovnako podporujem aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2, pretože odsudzuje násilie, nech už je jeho aktérom ktokoľvek na ktorejkoľvek strane konfliktu. Nemôžeme tolerovať žiadne násilie, a to ani najnovší samovražedný útok, ktorý tu už bol spomenutý.

Čo sa týka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 3, 4 a 5, rád by som prečítal krátky úryvok z listu, ktorý som 10. marca dostal od poslanca srílanského parlamentu z okresu Jaffna, pána Selvarajaha Kajendrena. Píše: „Rád by som vás upozornil na civilné obete na Srí Lanke. Od druhej do desiatej hodiny rannej v utorok 10. marca 2009“ – tento týždeň – „strieľala armáda delostreleckou paľbou s kazetovou muníciou. Srílanské vládne jednotky útočili na všetky časti „bezpečnostnej zóny“ bez rozdielu a pálili všetkými druhmi smrtonosných nábojov, z ktorých sú niektoré v mnohých krajinách zakázané. Počas tohto celoplošného ostreľovania zahynulo viac ako 130 civilistov vrátane detí a viac ako 200 ľudí sa vážne zranilo.“

Pochybujem, že by niekto tvrdil, že je to vykonštruované. Ba čo viac, predpokladám, že všetci chceme urobiť všetko pre to, aby sme pomohli zastaviť takéto násilie. Spomína aj svojho kolegu, pána S. Kanakaratnama, ktorý býva priamo v srdci „bezpečnostnej zóny“. Hovorí, že od 1. januára do 6. marca tohto roku zabilo bombardovanie v týchto „bezpečnostných zónach“ 2 544 civilistov a viac ako 5 828 civilistov vážne zranilo. Ďalej uvádza, že srílanská armáda každý deň zabije bombardovaním zo vzduchu a delostreleckou paľbou v priemere 30 až 40 civilistov.

Nemyslím si, že by si to vymýšľal. Na základe toho, čo povedala pani komisárka a všetkých tých dôkazov predložených mimovládnymi organizáciami, ktoré sa dostali do blízkosti tejto oblasti, to odráža aktuálnu situáciu.

Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6, rád by som spomenul správu sira Johna Holmesa, ktorú mi poslala jeho excelencia, srílanský veľvyslanec v Bruseli. V správe sa píše, že niektoré tranzitné miesta sú beznádejne preplnené. Môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh odráža jeho slová a nás by mali tieto tábory znepokojovať. Mám niekoľko fotografií z týchto táborov. Tieto fotografie, ktoré som dostal, si môže pozrieť každý. Znova tvrdím, že sú pravé, nie vykonštruované. Viem, že úrad pani komisárky v Colombe celú situáciu pozorne sleduje a má blízke kontakty v rámci zóny skutočného nebezpečenstva.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 7 a 8 posilňujú pôvodný odkaz na vojnové územie, aby sme sa mohli plne venovať potrebám civilistov. Žiadame o voľný prístup nielen do bojovej zóny, ale aj do utečeneckých táborov, aby humanitárne organizácie, ktoré všetci v tomto Parlamente podporujeme, získali úplne voľný prístup. Všetci v snemovni by podporili prácu humanitárnych organizácií.

Na záver, v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 9 sa uvádza, aby sme toto uznesenie poslali generálnemu tajomníkovi OSN, lebo si myslím, že ide o medzinárodnú humanitárnu krízu, ako sa aj uvádza v názve, a že by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách. Z toho dôvodu ďakujem Zeleným za to, že to pripravili, a všetkých kolegov žiadam, aby podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložili všetky politické skupiny.

  Marie Anne Isler Béguin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa poďakovala pani Ferrerovej-Waldnerovej za vystúpenie a odpoveď na výzvu mimovládnych organizácií a ľudí, ktorí sú v pasci.

Obávame sa, že sa ocitneme v podobnej situácii ako Barma po cunami v roku 2006, keď junta nepovolila prístup pre humanitárnu pomoc. Z toho dôvodu musíme urobiť všetko preto, aby si humanitárna pomoc a naša pomoc našla ľudí, ktorí ju potrebujú.

Rada by som však prehovorila aj ku kolegom zo Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov a Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, lebo si myslím, dámy a páni, že musíme apelovať na múdrosť. Tento návrh o núdzovom riešení sme predložili samozrejme preto, aby mohol Parlament vyjadriť vlastný názor a zajtra zaujať stanovisko.

Za žiadnych okolností by som nechcela, aby jedna či druhá strana nezahlasovala za toto uznesenie pre rozdielne názory na okamžité prímerie alebo dočasné prímerie, ktoré v rozprave odzneli. Preto vás úprimne vyzývam, konajte prosím múdro.

Na druhej strane by som rada povedala, najmä pánovi Tannockovi – zopakujem slová pani Ferrerovej-Waldnerovej: ozbrojený konflikt nikdy nevyriešil žiadny problém. Vieme to. Vojna nikdy nič nerieši.

Podľa môjho názoru je nezodpovedné žiadať dočasné prímerie s ohľadom na ľudí, ktorých sa to týka. V skutočnosti by to totiž znamenalo, že po evakuácii sa niekedy v budúcnosti znova ocitnú v boji – a čo by to bolo za budúcnosť? Môžeme si vôbec dovoliť ľudí evakuovať? Tamilovia tú zem vlastnia, preto sa tam chcú vrátiť. Sú to Srílančania.

Preto si myslím, že by sme tejto záležitosti mali venovať pozornosť, ale som pripravená robiť ústupky a stiahnuť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pokiaľ sa dokážeme dohodnúť na spoločnej pozícii, aby sme celému svetu vyslali rázny politický signál.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, o hroznom dosahu vojny na nevinných civilistov a našej morálnej povinnosti urobiť všetko pre to, aby sme zmiernili ich bezmocnosť a pomohli pri poskytovaní humanitárnej pomoci, by sme si nemali robiť žiadne ilúzie. Z toho dôvodu prijal Parlament svoje naliehavé uznesenie o Srí Lanke ani nie pred troma týždňami.

Srí Lanku už celé desaťročia sužuje teroristické ťaženie, ktoré vedie medzinárodne zakázaná organizácia LTTE. Teroristi a legitímne jednotky demokratickej vlády si vôbec nie sú rovnocenné. Nezabúdajme, že práve LTTE zdokonalili samovražedné bombové útoky ako taktiku, ako prví začali na samovražedné útoky využívať ženy a detských vojakov bez hanby využívajú ako ľudské štíty. Už 26 rokov systematicky a úmyselne zabíjajú tisícky ľudí po celej Srí Lanke a len pred dvomi dňami zahynulo počas samovražedného útoku v priebehu islamského festivalu v okrese Matara 14 ľudí.

LTTE sa teraz ocitajú v zúfalej situácii na konci hry a ako je v takých situáciách bežné, obracajú sa na medzinárodných obhajcov, aby sa dostali z ťažkostí. Len málo poslancov tohto Parlamentu bolo nespokojných s uznesením, ktoré prijala väčšina v tomto Parlamente, a hanebne a nepatrične chceli odsúdiť radšej srílanskú vládu. Nemôžeme podporiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na základe nepodložených – a často nezmyselných – obvinení, aké predniesol pán Evans, alebo selektívnych citácií zo správy jednej mimovládnej organizácie. Nemáme žiaden rozumný dôvod spochybňovať jednoznačné tvrdenie vlády, že jej vojsko nestrieľalo v zónach, v ktorých je paľba zakázaná, a že tak ani robiť nebude.

Pred šiestimi dňami vyzval generálny tajomník Organizácie Spojených národov LTTE, aby svoje zbrane a bojovníkov presunuli z oblastí, v ktorých sa koncentrujú civilisti, a aby spolupracovali so všetkými humanitárnymi organizáciami, ktorých cieľom je zmierniť utrpenie civilistov. Európska únia odsudzuje, že LTTE bráni civilistom odísť z konfliktnej oblasti.

Všetci v tomto Parlamente najlepšie urobíme, ak vyzveme LTTE, aby zložili zbrane a prepustili civilistov. Potom môžeme dodať prepotrebnú humanitárnu pomoc, ľudia sa môžu začať tešiť na lepší život a celá Srí Lanka sa môže vrátiť na cestu demokratickej politiky a začať budovať spravodlivú a prosperujúcejšiu spoločnosť pre všetkých svojich občanov, a to všetko bez teroristického útlaku.

  Jo Leinen (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, úplne s vami súhlasím, že na Srí Lanke potrebujeme politické a nie vojenské riešenie. Ako člen delegácie pre vzťahy s krajinami južnej Ázie som túto krajinu navštívil už veľakrát. Viem, ako tamojší ľudia po 25 rokoch násilia veľmi túžia po mieri.

Musím však povedať, že v takomto type vojny by mali krok urobiť LTTE, no zatiaľ ho, žiaľ, neurobili. Ministri zahraničia 23. februára znova naliehavo túto organizáciu vyzvali, čo ste aj vy spomenuli, aby zložila zbrane a ukončila tento teror. Predstavte si členský štát EÚ, v ktorom by teror vládol 25 rokov. Ľahko si predstavíte obrovský chaos a neporiadok. Podporujem dôvody Tamilov, ale rovnako rozhodne odmietam metódy LTTE. Už celé týždne počúvame, že v tomto malom okrese jednoducho zajali viac ako 100 000 ľudí. Agentúra Reuters len včera oznámila, že podľa správ očitých svedkov strieľajú na ľudí, ktorí sa pokúsia z tejto zóny ujsť. Preto musíme vyzvať LTTE a jednotky, ktoré za nimi stoja, aby s tým prestali. Je po všetkom, nemôžu takto ďalej pokračovať.

Civilisti na vojnovom území sú zrejme ohrození bombardovaním z obidvoch strán. Musíme vyzvať aj vládu, aby rešpektovala medzinárodné právo a povolila humanitárnu činnosť. Fundamentalizmus na obidvoch stranách si vyžaduje tak veľa obetí. Myslím si, že by sme sa mali pripraviť na povojnové usporiadanie. Ako ste povedali, je potrebné implementovať 13. dodatok srílanskej ústavy zabezpečujúci decentralizáciu v zmysle regionálnej administratívy, ktorú budú vykonávať ľudia, ktorí tam žijú, a tu môže EÚ poskytnúť výraznú pomoc. Som si istý, že Komisia i EÚ sú pripravené tak urobiť.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Ferrerová-Waldnerová, dámy a páni, myslím si, že slová pani komisárky, teda že vojenské riešenie nie je možné, by sa mali na Srí Lanke publikovať na titulných stranách. Konkrétne, že z hľadiska napätia v krajine a problémov, ktoré sa tam za niekoľko rokov nakopili, sa vláda v skutočnosti stále snaží niečo ponúknuť. Jednoducho to stroskotáva na komunikačnej stratégii.

Musíte si však tiež uvedomiť, že strategická pozícia Srí Lanky dáva priestor vonkajším faktorom, ktoré sa dávajú do pohybu a je veľmi ťažké ich kontrolovať už len v rámci krajiny. Z toho dôvodu je potrebné zabezpečiť aj zlepšenie hospodárskej situácie a infraštruktúry v týchto oblastiach, čo umožní aj potrebnú komunikáciu medzi účastníkmi konfliktu. Možno by sa tu dal využiť niektorý z mediátorov.

  Erik Meijer (GUE/NGL). – (NL) Vážený pán predsedajúci, aktuálna situácia na Srí Lanke je výsledkom vývoja uplynulých rokov. Nie je to len humanitárny problém, ale najmä zásadné politické zlyhanie. Po rokoch násilných bojov za odtrhnutie severovýchodnej časti krajiny ponúkla predchádzajúca nórska správa mediáciu medzi väčšinovou sinhálskou vládou a rebelským hnutím Tamilov. Nórsky vyjednávač, ktorý dlho pracoval na dosiahnutí mierových riešení, je dnes sám ministrom novej vlády. Od tejto možnosti mierového riešenia sa však, žiaľ, už upustilo.

V lete roku 2006 sa srílanská vláda prestala usilovať o mier a znova sa jednostranne rozhodla pre vojenské riešenie. Táto vláda teraz pravdepodobne pracuje s ilúziou, že sa jej podarilo dosiahnuť veľký úspech, pričom v skutočnosti bude v budúcnosti ešte zložitejšie dosiahnuť mierumilovnú, harmonickú koexistenciu dvoch národov ako rovnocenných partnerov. Bez kompromisu, ktorý by priniesol mierové riešenie, vyzerá budúcnosť veľmi násilne. Musíme sa znova uchýliť k sprostredkovaniu mierového procesu, ktorý nebude mať víťazov ani porazených.

  Michael Gahler (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám, pani komisárka, že ste hovorili tak jasne. Myslím si, že teraz sa musíme sústrediť na osud civilistov a jediná vec, ktorá by sa v tomto prípade naozaj mohla uplatniť, je výzva, ktorá odznela v Rade Ministrov 23. februára, a síce, výzva EÚ na okamžité prímerie. Som proti tomu, aby bolo dočasné, inak bude pretrvávať humanitárna katastrofa, o ktorej ste hovorili.

Tiež si myslím, že v tejto situácii, keď sú ľudia v pasci bojovej zóny, sa musíme postaviť proti všetkým aktom násilia, ktoré ľuďom bránia z nej odísť. V tejto situácii mi nezáleží na tom, či sa násilia dopúšťajú LTTE alebo vládne vojská. Musíme sa sústrediť na samotných ľudí.

Možno by som mohol niečo poznamenať s ohľadom na mojich ctených priateľov z bývalej koloniálnej mocnosti, ktorí sa chystajú opustiť našu skupinu. Dúfam, že dojem, ktorý vo mne zostal, že ide o nejaký domáci popud ostro kritizovať len LTTE tak jednostranne, je zlý. Dúfam tiež, že na mysli nemajú žiadnu konkrétnu časť voličov.

  Robert Evans (PSE). – Vážený pán predsedajúci, toto nie je procedurálna námietka. Vášmu kolegovi som naznačoval, že chcem vystúpiť podľa postupu „catch the eye“, na čo mám právo a čo som aj chcel urobiť.

Chcem poďakovať pánovi Meijerovi za jeho pripomienky. Hovoril aj o pozoruhodnej práci pána Erika Soldheima z Nórska, s ktorým som sa pred 10 dňami stretol v Osle.

Do veľkej miery súhlasím aj s pánom Gahlerom, ktorý sa vyjadril veľmi zmysluplne: znepokojuje nás osud civilistov. Tvrdím, že zo všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je najdôležitejším pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, ktorý vyzýva na okamžité a úplné prímerie a ktorý musí byť v záujme všetkých Srílančanov.

Máme veľa dôkazov. Nie sú nepriame. Niektoré máme od úradu regionálneho riaditeľa zdravotníckych služieb srílanskej vlády a tie hovoria o humanitárnej katastrofe a subštandardných podmienkach, v ktorých ľudia žijú. To isté hovorí aj Európska komisia, Medzinárodný výbor Červeného kríža, OSN a organizácie International Crisis Group a Refugee Care Netherlands. Názov rozpravy, ktorá sa koná dnes večer, je zhoršujúca sa humanitárna situácia na Srí Lanke a našou povinnosťou je urobiť všetko preto, aby sme tomu zabránili. Myslím si, že to dokážeme, ak nájdeme správnu cestu.

  Predsedajúci. – Dámy a páni, dôsledne som uplatnil rokovací poriadok. Keďže som odovzdal slovo piatim rečníkom, ale len traja vystúpili, rozhodol som sa dať slovo pánovi Evansovi.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, rada by som poďakovala váženým poslancom za túto veľmi dôležitú rozpravu, hoci bola krátka a koná sa neskoro večer.

Od samého začiatku tohto funkčného obdobia Komisie som sa ako spolupredsedajúca plne zaoberala Srí Lankou. V istých momentoch sme získali nádej – viac asi na začiatku – ale teraz sme ju stratili. Chcela som sa zúčastniť na ženevskom procese, ale zdá sa, že to bolo pre srílanskú vládu zložité. Každopádne tento proces, žiaľ, stroskotal. Bola som pripravená už aj ísť na sever a začať sprostredkovanie, ako to urobil môj predchodca, pán Chris Patten. Ale sever nebol pripravený – pán Prabhakaran oficiálne dostal osýpky či kiahne. Tak či onak plne súhlasím s pánom Gahlerom, ktorý povedal – a je to aj môj osobný názor – že v prvom rade by sme sa mali zaujímať o ľudí a humanitárne veci.

Na Srí Lanke sme najväčším humanitárnym darcom, ako to už často býva. V rokoch 2008 – 2009 sme na humanitárnu pomoc vyčlenili 19 miliónov eur, ktoré vtedy sprostredkovali naši partneri ako Medzinárodný výbor Červeného kríža, Organizácia Spojených národov a niektoré medzinárodné mimovládne organizácie. Tieto organizácie sú pripravené pomôcť postihnutým obyvateľom, ale majú veľký problém – o ktorom nám povedali – dostať sa do konfliktnej oblasti. Od septembra roku 2008 je Medzinárodný výbor Červeného kríža jedinou organizáciou, ktorá môže pôsobiť v oblastiach vo Vanni, ktoré kontrolujú LTTE. Svetovému potravinovému programu povolili poslať nejaké konvoje s potravinami, ale tie stačili len na približne polovicu potrieb. Od roku 2008 sme dvom organizáciám poskytli ďalších 7 miliónov eur vo forme humanitárnej pomoci. V Colombe i Bruseli tiež neustále presadzujeme, aby humanitárne organizácie získali lepší prístup k obyvateľstvu.

Preto môžem povedať len toľko – spolu s ostatnými spolupredsedajúcimi a najmä Nórskom – že sme využili každú príležitosť, aby sme na účastníkov konfliktu naliehali, aby implementovali zmluvu o prímerí z roku 2002 a konflikt vyriešili mierovými prostriedkami, ale nič z toho nefungovalo. Početné výzvy na návrat k rokovaniam vždy odignorovali a nanešťastie vždy prevládla vojenská cesta. Za posledné tri roky sa rámec intervencie zo strany medzinárodného spoločenstva iba zužuje, ale žiadny spolupredsedajúci svoju úlohu nevzdal. Všetci aj naďalej odhodlane robíme všetko pre mierové riešenie konfliktu, čo potvrdzuje aj posledná tlačová správa spolupredsedajúcich, ktorá bola zverejnená 3. februára a ktorej určite budete venovať pozornosť.

Teraz preto musíme znova presadzovať prístup pre humanitárnu pomoc, dostať humanitárnych pracovníkov a obyvateľstvo odtiaľ preč a potom, keď príde čas, sa pokúsiť začať presadzovať politický dialóg s účastníkmi konfliktu a pokúsiť sa presvedčiť ich, že politické riešenie je jediným východiskom. Inak budeme svedkami partizánskej vojny, ktorá na tomto prekrásnom ostrove nič nevyrieši. Srí Lanka bola kedysi rajom a mohla by sa ním stať znova.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 12. marca 2009.