Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 12. marca 2009 - Štrasburg

8. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Vincenzo Aita (A6-0086/2009)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, k tejto správe by som chcela len povedať, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 našej skupiny bol prijatý, a preto ma teší tento vývoj. V Európskej únii musíme chrániť pôdu, ale to je v kompetencii členských štátov a nevyžaduje si to prístup EÚ, smernice či nariadenia EÚ. Z tohto dôvodu vítam výsledok tohto hlasovania.

– Návrh uznesenia (B6-0104/2009)

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, veľmi ma to potešilo a rád by som pekne poďakoval aj pánovi Swobodovi, pretože táto dôležitá správa bola prijatá na základe širokého konsenzu.

Chcel by som využiť túto príležitosť a vyzvať našich slovinských poslancov, ku ktorým prechovávam sympatie rovnako ako k ich štátu, aby opäť našli spôsob, ako pokračovať vo veľkých úspechoch Slovinska smerom k európskej integrácii. Z nových členských štátov to bola prvá krajina, ktorá zaviedla euro a Schengen. Slovinsko je pionierom európskeho zjednocovania. Bol by som rád, keby Slovinsko vo svojom národnom záujme vystupovalo ako priekopník aj v súvislosti so vstupom Chorvátska do EÚ.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, v zásade podporujem vstup Chorvátska do Európskej únie, ale nehlasoval som za túto správu. Zdržal som sa hlasovania, pretože v Chorvátsku je stále množstvo problémov, jedným z nich je napríklad problém korupcie. Skúsenosť nás naučila, že korupcia v skutočnosti vzrástla v mnohých krajinách, ktoré pristúpili k Európskej únii predtým, ako boli plne pripravené tak urobiť.

Problémom tejto správy je, že uvádza, že uzavretie rokovaní by sa mohlo dosiahnuť v roku 2009, čo je tento rok, hoci si myslím, že je pre nás vskutku nerozumné obmedziť sa na určitý dátum. Chorvátsku by mal byť vstup povolený, až keď bude úplne pripravené. V tejto chvíli to tak ale vôbec nie je.

  Romana Jordan Cizelj (PPE-DE). – (SL) Mojím úprimným želaním je, aby sa Chorvátsko stalo členom Európskej únie čo najskôr, s týmto mojím želaním sa stotožňuje aj Slovinsko. Ak sa majú naše želania stať skutočnosťou, musíme Chorvátsku pomáhať a spolupracovať s ním. Spory môžeme vyriešiť tým, že budeme pozorne načúvať všetkým zainteresovaným stranám. V tejto správe však nie je nič, čo by dnes Európsky parlament podporil, čo svedčí o tom, že sme našli správnu rovnováhu pri hlasovaní o takzvanom spore o chorvátsko-slovinské hranice. Aby sme sa vyhli zaujatosti, mali by sme ako minimálnu podmienku zahrnúť aj zásadu rovnosti.

Na záver by som rada zdôraznila, že ak skutočne chceme tento problém vyriešiť, mali by sme zabezpečiť, aby sa Slovinsko aj Chorvátsko držali rozhodnutia príslušného medzinárodného orgánu. Preto by parlamenty oboch krajín mali toto rozhodnutie ratifikovať vopred.

– Návrh uznesenia (B6-0105/2009)

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Ďakujem, pán predsedajúci. Podporila som správu o pokroku Turecka. Rokovania s Tureckom o vstupe do Európskej únie predstavujú pre všetky členské štáty vážnu výzvu politického a hospodárskeho významu, ako aj z hľadiska bezpečnosti. Pre túto krajinu je obzvlášť dôležité, aby splnila prístupové podmienky a občanom Európskej únie ukázala dôslednosť, dostatočnú precíznosť a transparentnosť. Myslím si, že pre proces je obzvlášť dôležité, aby napredoval prostredníctvom dobrej spolupráce so susednými krajinami. Myslím si, že v tejto súvislosti musíme poukázať na určitý pokrok vo vzťahoch medzi Bulharskom a Tureckom vyjadrený dohodou o začatí rokovaní v záležitostiach, ktoré zatiaľ zostávajú nevyriešené, konkrétne na pokrok pri riešení vlastníckych práv utečencov z Trácie, čo sa vďaka snahám Európskeho parlamentu deje. Tento vývoj budeme pozorne sledovať, nakoľko sa týka práv tisícok ľudí, ktoré sa na území Európskej únie musia dodržiavať. Trácka otázka je rovnako dôležitá ako vzťahy medzi Tureckom a ostatnými susednými krajinami. Ďakujem.

– Návrh uznesenia (B6-0104/2009)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Vieme, ako boli naši priatelia na Balkáne skúšaní. Ako Slovinsko, tak aj Chorvátsko, keď ich napadlo Srbsko, a naše sympatie boli na obidvoch stranách. Musím povedať, že prijatím Slovinska do Európskej únie v čase, keď ešte neboli celkom vyriešené všetky spory medzi Slovinskom a Chorvátskom, bola Európska únia veľkorysá a myslím si, že takýto podobný postoj by sme mali prejaviť aj teraz voči Chorvátsku.

Je mi ľúto, že niektorí politici v Slovinsku by radi teraz blokovali pristúpenie Chorvátska, ale ako som si aj vypočul z úst mojej kolegyne pani Jordanovej Cizeljovej, ona je za taký rozumný a taký, by som povedal, vyvážený prístup k tejto politickej otázke. Ja verím, že tá neformálna dohoda, ktorá pod záštitou Komisie bude ďalej rozdebatovaná medzi Chorvátskom a Slovinskom, prinesie úspech.

  Predsedajúci. – Dámy a páni, dovoľte mi objasniť jeden bod rokovacieho poriadku. Keď chcete počas vysvetlení hlasovania hovoriť, musíte pred začiatkom týchto vysvetlení podať žiadosť. Samozrejme, som veľmi flexibilný a dovolím prítomným poslancom prehovoriť. Ale nepoužívame postup „catch-the-eye“. Musíte svoje meno zapísať vopred, pred vysvetleniami hlasovania.

– Návrh uznesenia (B6-0105/2009)

  Kristian Vigenin (PSE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, podporil som správu o pokroku Turecka, pretože som presvedčený, že je to objektívna správa, ktorá Turecku a Európskej únii poskytuje príležitosť pokročiť pri príprave Turecka na členstvo. Zároveň by som však chcel vyjadriť určitú nespokojnosť, že Parlament odmietol návrh Skupiny socialistov, aby sa zaznamenalo, že členstvo Turecka v Európskej únii je cieľ, s ktorým sa stotožňuje Turecko aj Európska únia.

Myslím si, že ak chceme, aby Turecko rýchlejšie postupovalo pri problémoch, ktoré vidíme v jeho vývoji, musíme byť aj dostatočne otvorení a nesmieme pripustiť, aby naši partneri pochybovali o tom, že cieľom tohto procesu je skutočne stále vstup Turecka do Európskej únie. Úloha Turecka vzrastie a je v záujme Európskej únie, aby medzi jej členskými štátmi bola aj nekresťanská krajina, pretože nám to poskytne mnoho príležitostí na presadzovanie stratégií, ktoré teraz nie sú možné. Ďakujem.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Dámy a páni, Koalícia Ataka hlasuje proti správe o pokroku Turecka, pretože nevidíme žiaden pokrok. V skutočnosti sa pokrok nedá dosiahnuť vôbec. Turecko sleduje len svoje vlastné záujmy, ktoré nezahŕňajú dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie európskych a kresťanských hodnôt. Turecko už viac ako 80 rokov neplní Zmluvu z Ankary, podľa ktorej dlhuje Bulharsku 10 miliárd USD. Predstavme si, ako bude dodržiavať európske nariadenia.

Včera pán Wiersma spomenul, že neuznanie arménskej genocídy z rokov 1915 – 1916 predstavuje problém. Čo máme potom povedať o prípadoch genocídy voči Bulharom trvajúce 500 rokov, ako napríklad masakre v Starej Zagore, Bataku a Peruštici, ktoré popísala medzinárodná európska komisia v roku 1876? Pán Wiersma tiež povedal, že v EÚ nie je miesto pre islamistické Turecko, veď pred 20 rokmi tureckí islamisti v Bulharsku vyhodili do vzduchu vozne so ženami a deťmi. Turecko, samozrejme, zaplatilo za pamätníky vztýčené pre týchto teroristov. Také je moderné Turecko riadené fundamentalistickou, islamistickou stranou. Také sú jeho hodnoty a myslíme si, že nepatria do Európy.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, „mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské“. Nikdy nebol tento výrok výstižnejší ako pri žalostnej ságe prístupových rokovaní s Tureckom.

Od roku 2005 nám dávate stále rovnaké negatívne správy o ľudských právach, o rešpektovaní menšín a o záväzkoch voči Únii, zatiaľ čo cieľ pristúpenia zostáva nedotknutý.

Toto v skutočnosti teraz problém nie je. Zásadným problémom zostáva želanie Európanov už ďalej neakceptovať dôsledky slobody usadiť sa, ktorá vyplynie z pristúpenia.

Faktom zostáva aj to, že Turecko geograficky, kultúrne, jazykovo a duchovne patrí k oblasti, ktorá nie je Európou. Preto musíme zavrhnúť túto fikciu, musíme zavrhnúť túto prístupovú pretvárku a musíme ihneď začať praktické diskusie, inak povedané, musíme sa usilovať o partnerstvo založené na spoločných a obojstranných záujmoch. Táto prístupová procedúra sa musí skončiť.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v kľúčových oblastiach, ako sú ľudské práva, práva menšín, náboženská sloboda, sloboda prejavu, neurobilo Turecko takmer žiadny pokrok a v posledných dňoch urobilo dokonca kroky smerom späť.

Bez ohľadu na to však Komisia tvrdí, že sme zaviazaní zaujať pozitívne stanovisko, keďže je to dôležitý strategický partner. Je to pravda, ale to je záležitosťou zahraničnej politiky. Skutočnosť, že potrebujeme strategické partnerstvá, nie je prístupovým kritériom.

Napriek tomu som však dosť jasne hlasoval za túto správu, pretože bola zamietnutá výzva socialistov, aby sa správa zamerala na pristúpenie. Táto správa pre nás predstavuje veľký úspech a pokrok, pretože sa jednoznačne vyhýba tomu, aby pristúpenie určila ako cieľ a pretože hovorí o dlhotrvajúcom procese s otvoreným koncom, ktorého výsledok je stále nejasný. Uprednostňujeme „nie“ plnému členstvu a toto znenie sa k nemu približuje, a preto je to veľký úspech pre tých z nás, ktorí radi povedia „áno“ partnerstvu s Tureckom ako súčasť zahraničnej politiky, ale „nie“ prístupu.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, zdržal som sa hlasovania o správe o Turecku, pretože táto správa obsahuje kompletný zoznam nedostatkov týkajúcich sa mnohých bezpráví naďalej pretrvávajúcich v Turecku a myslím si, že jediný možný záver tejto správy by malo byť ukončenie rokovaní, samozrejme, trvalé ukončenie, pretože po troch rokoch v Turecku stále nenastalo zreteľné zlepšenie situácie.

V každom prípade som toho názoru, že Európska únia musí zostať európskym projektom, a preto by v Európskej únii nemalo byť miesto pre takú krajinu ako Turecko, ktoré európskou krajinou nie je.

Včera jeden poslanec zo Skupiny socialistov v Európskom parlamente povedal, že by nikdy neakceptoval, aby Turecko bolo ďalej islamizované. Nuž, dúfam, že on a jeho skupina vystúpia aj proti islamizácii Európy, hoci s tým nerátam.

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážený pán predsedajúci, táto správa opisuje pokrok Turecka smerom k výslednému členstvu v EÚ. Je to konečný cieľ, ktorý podporujem. Mám však určité obavy o pokročení Turecka smerom k členstvu.

Jednou z mojich obáv je postupný úpadok sekulárneho republikánskeho ideálu a posilnenie náboženstva v politike. Znepokojuje ma aj porušovanie ľudských práv v Turecku, ktoré bolo zdokumentované, a niektoré opatrenia prijaté proti menšinovým komunitám. Predtým, ako zvážime členstvo Turecka, musíme vidieť, že sa v týchto oblastiach niečo deje.

Je však dôležité, aby sme voči Turecku boli čestní a zrozumiteľne a jednoznačne povedali, že ak splní všetky podmienky, ktoré splnili ostatné členské štáty, má právo vstúpiť do EÚ. Nie je správne, že jednotliví predstavitelia členských štátov kladú tureckému členstvu do cesty nespravodlivé a neúmerné prekážky. Ak Turecko splní podmienky, má právo vstúpiť a malo by sa mu to umožniť urobiť. Potrebujeme EÚ, ktorá je väčšia, nie hlbšia.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu o Turecku z dôvodu pozitívnych častí týkajúcich sa Cypru v odsekoch 32 a 40, hoci nesúhlasím s obsahom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 9 a 10.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 vniesol neprijateľný postoj k odchýleniu – aj keď dočasnému – od zásad, na ktorých je založená Európska únia, vrátane štyroch základných slobôd. Deje sa tak v čase, keď na Cypre prebiehajú rokovania medzi vedúcimi predstaviteľmi dvoch komunít, čo sú jediní ľudia, ktorí o tejto veci môžu rozhodnúť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 je v rozpore so skutočnosťou, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika je pre EÚ a členské štáty súčasťou aquis communautaire a tretie krajiny nemôžu dostať carte blanche na účasť pri plánovacích a rozhodovacích procesoch.

– Návrh uznesenia (B6-0106/2009)

  Árpád Duka-Zólyomi (PPE-DE). – (HU) Posledné tri roky je Macedónsko kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ. Napriek tomu sa prístupové rokovania ešte nezačali. Ak Európska únia rýchlo nepodnikne rázne kroky, výsledná strata dôveryhodnosti by pre tento región mohla mať destabilizačné následky. Macedónsko urobilo v posledných rokoch veľký pokrok: dosiahlo dobré hospodárske výsledky, priblížilo sa k fungujúcemu trhovému hospodárstvu a ukázalo úspech v oblasti zákonodarstva. Bola dosiahnutá zhoda medzi vládou a opozíciou, občianskou spoločnosťou a verejnou mienkou, aby čo najskôr splnili kodanské kritériá. Spolužitie národnostných a etnických menšín je dobre zorganizované. Neústupčivé blokovanie prístupových rokovaní zo strany Grécka je nepochopiteľné. Názov krajiny nesmie byť prekážkou. Môžu sa súčasne viesť dvojstranné rokovania o názve. Správu podporujem, pretože predstavuje dôležité posolstvo pre Macedónčanov a dáva rozhodný podnet na začatie skutočných rokovaní pred koncom tohto roka. Ďakujem veľmi pekne.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, táto správa vysiela dôležitý signál krajine, ktorá hrá stabilizačnú úlohu, má ukážkovú legislatívu o menšinách, má širokú vládnu väčšinu so zastúpením všetkých národností a nabrala jednoznačný európsky kurz pod vedením premiéra Gruevskiho. Preto som rád hlasoval za túto správu a myslím si, že by sme mali vyzdvihnúť najmä dva body: po prvé, chceme, aby nám Rada a Komisia tento rok povedali, kedy sa začnú prístupové rokovania, a po druhé, nebudeme tolerovať žiadne dvojstranné problémy a už určite nie, pokiaľ ide o túto prapodivnú záležitosť s názvom. Krajina sa volá Macedónsko, či už sa to niekomu páči alebo nie, a my musíme konečne pre túto krajinu pripraviť cestu do Európy.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pána Meijera, pretože ja a moja strana sme toho názoru, že rozširovanie sa po pristúpení Chorvátska musí na neurčitú dobu zastaviť. Európski občania v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte nechcú ďalšie rozširovanie a určite nechcú, aby sa rozširovanie týkalo aj Turecka. Nastal čas, aby Parlament konečne raz počúval tých, ktorých má zastupovať.

Vzhľadom na to som tiež proti začatiu prístupových rokovaní s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, o ktoré Parlament žiada, a som aj proti tomu, aby sa európska perspektíva poskytla celému západnému Balkánu. Niektoré z týchto krajín alebo útvarov sú úplne islamské a pokiaľ ide o mňa, vstup do Európskej únie by im nemal byť povolený.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, dnešné hlasovanie ma veľmi potešilo.

Nedávno som Macedónsko navštívil v mene Westminsterskej nadácie za demokraciu, ktorú založila Margaret Thatcherová, keď bola premiérkou mojej krajiny, a videl som krajinu s energickými politickými stranami, fascinujúcou daňovou politikou s rovnou daňou zo zisku a príjmu a rastúce hospodárstvo. Je to krajina, ktorá bude mať budúci mesiace slobodné, spravodlivé a poctivé voľby, pravdepodobne lepšie ako tie, ktoré sme nedávno mali v Spojenom kráľovstve pri korešpondenčných hlasoch. Takejto krajine by malo byť dovolené vstúpiť do Európskej únie, ak sa tak rozhodne na základe svojej vlastnej slobodnej vôle, čo by moji predchádzajúci kolegovia mali pri tejto záležitosti zvážiť.

Dnes sme videli významnú zmenu, pretože doteraz sa grécki poslanci tohto Parlamentu znemožňovali a dostávali sa do absurdnej pozície pre spory o názve tejto krajiny, ktorý je Macedónska republika.

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážený pán predsedajúci, je ťažké vystúpiť po prejave pána Heatona-Harrisa, pretože spomenul mnohé veci, o ktorých som sa chcel pri tejto záležitosti zmieniť aj ja. Pripadá mi úplne absurdné, že Grécko naďalej pokračuje v tejto dlhoročnej, a úprimne povedané, absurdnej tiráde proti názvu Macedónsko. V mojom volebnom obvode je niekoľko krásnych grófstiev – Durham, Northumberland – a naozaj ma netrápi, či si chce iný členský štát dať rovnaký názov ako tieto fantastické grófstva.

Zdržovanie prístupových rokovaní nie z dôvodu etnického alebo demokratického problému, alebo problému ľudských práv, ale iba preto, že sa krajina rozhodla nazvať Macedónsko, je úplne absurdné. Dúfam, že to grécki poslanci pochopia. Dúfam, že Macedónsko bude posudzované podľa slobodných kritérií, ktoré platia pre všetkých ostatných, a ak splnia tieto kritéria, ak sú demokratickým, sekulárnym štátom, ak dodržiavajú politiku ľudských práv, potom by, tak ako všetky ostatné členské štáty, mali mať právo vstúpiť do EÚ a nemali by podliehať absurdnému vetu Grécka iba pre svoj názov.

– Návrh uznesenia (B6-0140/2009)

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážený pán predsedajúci, EÚ a Spojené štáty označili Tamilských tigrov za teroristickú skupinu, ale, našťastie, sa zdá, že ich krvilačná kampaň za nezávislú tamilskú vlasť by sa teraz predsa len mohla chýliť ku koncu. Srí Lanka si zaslúži žiť v mieri tak, ako my v Európe.

Podobne ako ďalší kolegovia v tomto Parlamente podporujem jednotný srílanský štát. Myslím, že by bolo vhodné zaznamenať aj to, že podľa mňa by bol zrejme dobrý nápad zaručiť v rámci tohto jednotného štátu Tamilským tigrom istý stupeň autonómie. Nepodporujem násilnú kampaň, ktorú tigre vedú, a myslím si, že je naozaj dôležité umožniť srílanskej armáde pokračovať vo vojenskej kampani proti Tamilským tigrom.

Je však potrebné uznať aj to, že na Srí Lanke je v súčasnosti humanitárna kríza, a umožniť prístup agentúram poskytujúcim pomoc. Možno by teda bolo vhodné požadovať zastavenie bojov, kým agentúry poskytujúce pomoc nezískajú prístup a kým civilné obyvateľstvo nebude môcť opustiť konfliktné oblasti. Potom však musíme armáde umožniť pokračovať v kampani.

– Správa: Annemie Neyts-Uyttebroeck (A6-0112/2009)

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, narastajúci súbor medzinárodného práva, ktoré nie je zakotvené v žiadnom volenom vnútroštátnom zákonodarnom orgáne, je jedným z najznepokojivejších trendov našej doby. Nielenže od základu meníme 300 rokov trvajúce právne ponímanie územnej pôsobnosti, teda že trestný čin je v pôsobnosti územia, na ktorom bol spáchaný, ale vraciame sa aj k predmodernej myšlienke, že osoby, ktoré rozhodujú o zákonoch, by nemali skladať účty pred ľuďmi, ktorí podľa nich žijú, ale skôr pred vlastným svedomím.

Môže sa zdať správne, že ak si človek ako Miloševič alebo človek ako Karadžič vo vlastnej krajine nenájde spravodlivosť, musíme s tým niečo urobiť.

Lenže výhrada proti autoritatívnym vodcom ako Miloševič spočíva práve v tom, že vo svojej krajine zdeformovali demokraciu a sami seba postavili nad zákon. Ak tento problém zopakujeme v medzinárodnom meradle, sami sa znížime na jeho úroveň. Stalo sa to už pri súdnom procese v Haagu, ktorý bol fraškou a v ktorom za šesť rokov došlo k 27 zmenám v trestnom konaní, nanúteniu obhajcu a ktorý sa v podstate skončil bez odsúdenia.

Nie som stúpencom pána Miloševiča: bol to nebezpečný a zlý komunista. Zlí ľudia si však zaslúžia spravodlivosť – predovšetkým zlí ľudia si zaslúžia spravodlivosť – a keď sa jej im nedostane, je to na úkor nás ostatných.

– Návrh uznesenia (B6-0113/2009)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, všetci vieme, aká dôležitá je voda a že najmä v rozvojových krajinách, kde je prístup k vode veľmi ťažký, tým najviac trpia mladé dievčatá a ženy. Ich vyhliadky na vzdelanie sú výrazne obmedzené, pretože sú, takpovediac, nosičkami vody. Videla som to pri návšteve delegácie v Indii. Je veľmi dôležité, aby sme viac investovali do hospodárenia s vodou a zabezpečili, aby sa nestalo prekážkou napredovania mladých dievčat a žien vo vzdelávaní.

Osobitne vítam hlasovanie o odseku 2, v ktorom sa tvrdí, že voda sa považuje za verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom bez ohľadu na spôsob hospodárenia. Ide o cenný zdroj, ktorý tu je pre blaho verejnosti, nie na to, aby ho ovládali alebo z neho mali zisky jednotlivci.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, aj ja do veľkej miery podporujem náš návrh uznesenia o vode a vítam hlasovanie o odseku 2, v ktorom sme dôrazne prehlásili, že voda je verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom. Osobne som dôrazne proti privatizácii vodného hospodárstva.

V nedávnej minulosti sme boli svedkami toho, ako neprestajné úsilie o zisk zrazilo svetové hospodárstvo na kolená. Určite nechceme, aby sa to isté stalo v prípade vody. Je potrebné pokračovať v investíciách do rozvodnej sústavy, aby sme zabezpečili kvalitu vody a neustále zlepšovanie distribučnej sústavy. Súkromný sektor na to nemá žiadnu motiváciu, pretože je preň, samozrejme, lákavé len jednoducho zvýšiť cenu pre odberateľa namiesto investícií do zlepšovania rozvodnej sústavy. Videla som to vo svojom grófstve Sligo, kde budú niektoré časti obyvateľstva napokon za vodu platiť viac, než je primerané, pretože súkromný sektor skrátka dostatočne neinvestuje do rozvodnej sústavy.

– Správa: Maria Eleni Koppa (A6-0062/2009)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto uznesenie a správu, niektoré veci ma však znepokojujú. Komisia dnes ráno priznala, že nevieme, kam WTO v tomto smere mieri, a teda aký bude jej vzťah k strategickému partnerstvu.

Nemôžeme si dovoliť situáciu, v ktorej by uzavretie strategického partnerstva – alebo dokonca dohody o svetovom obchode – malo negatívny vplyv na záujmy európskej potravinovej bezpečnosti. Opäť sa vraciam k problému okolo noriem výroby potravín, ktoré sú v Európskej únii prísnejšie. Ak naši výrobcovia tieto normy nespĺňajú, trestáme ich. Nemôžeme si dovoliť situáciu, v ktorej z tretích krajín – Brazílie alebo ďalších štátov – dovážame potraviny, ktoré nespĺňajú naše výrobné normy, čo má za následok veľmi nespravodlivú hospodársku súťaž pre výrobcov potravín a poľnohospodárskych komodít v rámci Európskej únie.

– Správa: José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (A6-0028/2009)

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, strategické partnerstvo medzi Európskou úniou a Mexikom a vlastne aj krajinami ako Brazília je, samozrejme, dobrá vec, ktorá je v záujme EÚ. Sama správa má veľmi vyvážený rámec. Jej ustanovenie, ktoré vyzýva na uzatvorenie vzájomnej dohody o prisťahovaleckej politike, však podľa mňa nie je v záujme Európy – a vyvolá tiež celý rad otázok širokej verejnosti. Neveští to nič dobré a práve z tohto dôvodu som sa rozhodol zdržať hlasovania o tejto správe.

– Návrh uznesenia (B6-0135/2009)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Hlasovala som o uznesení o situácii v Tibete o 50. výročí tibetského povstania aj z dôvodu, že čínske orgány sprísnili v poslednom čase bezpečnosť v Tibete a novinári a cudzinci majú zakázaný vstup do tejto oblasti.

Dnešná rozprava v Európskom parlamente je posolstvom, že nás veľmi trápi situácia v Tibete, hlavne utrpenie a represálie voči nevinnému obyvateľstvu.

Vyzývam Radu, aby v zmysle uznesenia zriadila tzv. Výbor pravdy s cieľom zistiť, čo sa presne stalo počas rokovaní medzi Čínskou ľudovou republikou a vyslancami Jeho Svätosti dalajlámu.

Vyzývam čínsku vládu, aby okamžite prepustila všetky osoby, ktoré sú stále zadržiavané iba preto, že sa zúčastnili na pokojnom proteste.

  Marco Cappato (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, rád by som vyjadril svoju spokojnosť so širokou podporou, ktorú Parlament prejavil návrhu, ktorý som predložil s pánom Pannellom a pánom Onyskiewiczom. Návrh obsahuje niečo iné než to, čo sme dnes počuli od pani Ferrerovej-Waldnerovej – pridáva sa totiž na istú stranu: na stranu hľadania pravdy, skutočných príčin neúspechu rokovaní medzi Čínou a Tibetom. Nezaujíma k veci len neutrálne stanovisko, ktoré, žiaľ, pretrváva na strane Komisie a Rady, akoby sme sa mohli uspokojiť len s nádejou na dialóg medzi dvoma stranami.

Chcel by som zdôrazniť, že správanie Socialistickej skupiny v Európskom parlamente je pre mňa obzvlášť ťažko pochopiteľné: najprv boli proti rozprave, potom boli proti môjmu návrhu uznesenia a skutočne proti nemu aj hlasovali, pričom pán Ford ponúkol politické vysvetlenie v tom zmysle, že prijímame priveľa uznesení o Tibete. Nuž, možno strana a pán Ford nechápu – alebo chápu až príliš dobre – že tu je v hre omnoho viac: sloboda a demokracia pre viac než miliardu čínskych občanov, ako aj tibetský ľud.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, je samozrejmé, že som hlasoval za uznesenie, hoci, prirodzene, si nesmieme namýšľať, že toto maximálne neškodné uznesenie urobí veľký dojem na totalitný komunistický režim v Číne, s ktorým napriek všetkému tak radi obchodujeme.

Omnoho väčší dosah na režim by sme mali, keby Parlament a Rada mali odvahu vyhlásiť, že obsadenie a následné pripojenie Tibetu bolo porušením medzinárodného práva a ako také ho Európska únia nemôže uznať. Je potrebné naďalej hlásať posolstvo, že Tibet musí byť nezávislý štát a nie čínska autonómna provincia a že v Tibete dochádzalo a dochádza ku genocíde a etnocíde.