Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 12. marca 2009 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

2. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

3. Účasť pracovníkov na spoločnostiach s európskym štatútom (predložený návrh uznesenia): pozri zápisnicu

4. Východné partnerstvo (rozprava)

  Predsedajúci. – Dámy a páni, dnešným prvým bodom programu je vyhlásenie Komisie o Východnom partnerstve.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som rada, že mám možnosť vystúpiť v tejto aktuálnej rozprave o Východnom partnerstve. Je jedným z vlajkových lodí zahraničnej politiky Európskej únie a jeho strategická odôvodnenosť je jasná: viac bezpečnosti, viac stability a viac prosperity u našich východných susedov.

Konflikt v Gruzínsku a aj plynová kríza na Ukrajine sú len dva príklady opakujúcich sa kríz a nestability, ktoré túto oblasť postihujú. Tie majú priamy vplyv na Úniu a jej občanov. K týmto dvom krízam musíme teraz pridať finančnú krízu, ktorá v obzvlášť veľkej miere postihuje našich východných susedov. Hoci si každá kríza vyžaduje okamžitú reakciu, musíme tiež zaviesť strednodobé a dlhodobé opatrenia, aby sme predišli vzniku nových problémov. Okrem týchto bezodkladných otázok chcú všetci naši východní susedia silnejšie prepojenie s Európskou úniou, i keď v odlišnej miere. Tiež potrebujú zvýšenú pomoc, aby si upevnili svoje demokratické inštitúcie, štátnosť a právny poriadok.

Európska únia môže a musí reagovať na tieto problémy a Východné partnerstvo je, takpovediac, naša politická odpoveď. Naša rastúca podpora reforiem a pomoc našim partnerom pri zosúlaďovaní s acquis EÚ pomôže stabilizovať našich východných susedov.

Komisia 3. decembra 2008 predložila na základe mojej iniciatívy ambiciózne oznámenie o Východnom partnerstve. Bolo postavené na základe predchádzajúcich myšlienok našich českých, poľských a švédskych priateľov a na mnohých návrhoch Európskeho parlamentu vrátane serióznych dohôd o voľnom obchode, väčšej mobility ľudí a väčšieho objemu financovania. Ako súčasť Východného partnerstva sme tiež navrhli zlepšenie našich politických vzťahov prostredníctvom dohôd o pridružení uzavretých s každým partnerom, ale len v prípade, že splnili relevantné kritériá politických reforiem.

Navrhli sme opatrenia na posilnenie spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti a, čo je dôležité, na zvýšenie podpory hospodárskeho a tiež spoločenského rozvoja, aby sme v týchto krajinách bojovali proti nerovnováham, ktoré sú často faktorom destabilizácie. Taktiež sme odporúčali vytvoriť v rámci Východného partnerstva multilaterálny rámec so štyrmi tematickými platformami v oblasti spolupráce. Prvá platforma je demokracia, dobrá správa vecí verejných a stabilita, druhá je hospodárska integrácia a konvergencia s politikami EÚ, tretia je energetická bezpečnosť a štvrtá kontakty medzi ľuďmi.

Navrhli sme, aby sa iniciatíva Európskeho parlamentu Euronest stala neoddeliteľnou súčasťou Východného partnerstva a aby sa vytvorila vo Východnom partnerstve parlamentná trojka, ktorú by tvorili Európsky parlament, OBSE a Rada Európy.

Aby sme zrealizovali všetky tieto návrhy a zvýšili podporu vnútorných reforiem, Komisia žiadala dodatočné financovanie vo výške 350 miliónov EUR počas štyroch rokov. Je to len 3,1 % všetkých finančných prostriedkov v rámci ENPI a je to oveľa menej ako napríklad dodatočné prideľovanie prostriedkov okupovanému palestínskemu územiu v priebehu rokov 2007 až 2009. Stručne povedané, nie je to prehnaná suma. Je to potrebná investícia do našej dlhodobej bezpečnosti.

Viem, že niektorí z vás by radi pre našich východných susedov urobili ešte viac. Povedali ste, že návrh Komisie nie je vo svojom obsahu a rýchlosti dostatočný najmä v súvislosti s mobilitou ľudí, ale iné hlasy hovoria opak. Preto musíme nájsť správnu rovnováhu medzi ambíciou a realitou a musíme konať rýchlo.

Som rada, že všetci máme spoločný cieľ – postupne priviesť našich východných partnerov bližšie k Únii a tiež bojovať proti hrozbám, ktoré ohrozujú ich stabilitu. Východné partnerstvo je na splnenie tohto cieľa kľúčový nástroj.

Verím, že dnešná rozprava vyšle dôrazný signál 27 členským štátom pred zasadnutím Európskej rady budúci týždeň a v príprave na samit Východného partnerstva, ktorý sa bude konať 7. mája 2009.

Východné partnerstvo rieši samotné jadro problémov, ktorým dnes čelíme. Je priamym strategickým záujmom EÚ. Nová bezpečnostná kríza u našich východných susedov by mala dôsledky nielen pre našich susedov, ale aj pre celú EÚ a jej občanov. Preto som veľmi vďačná Parlamentu za jeho podporu a teším sa na našu spoluprácu v oblasti vášho prínosu a pri realizácii.

  Charles Tannock, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, ako spravodajca pre východnú dimenziu v rámci európskej susedskej politiky oceňujem angažovanosť Komisie pri prehlbovaní vzťahov so šiestimi krajinami na Východe v novom Východnom partnerstve. Je dôležité zdôrazniť, že Východné partnerstvo by nemalo vylúčiť možnosť, že niektoré z týchto krajín by jedného dňa vstúpili do EÚ ako plnoprávni členovia. Napríklad, ako dobre viete, dlhý čas som presadzoval členstvo Ukrajiny v EÚ a stále som presvedčený, že pristúpenie Ukrajiny je určite strategickým záujmom EÚ.

Tiež oceňujem vytvorenie nového parlamentného orgánu Euronest ako fóra pre poslancov Parlamentu a národných poslancov na posilnenie vzájomných demokratických mandátov prostredníctvom dialógu, ktorý napríklad uľahčí Arménsku a Azerbajdžanu, aby spolu zasadli a rokovali o spore v otázke Náhorného Karabachu, umožní rokovanie o dohodách o voľnom obchode a miernejších vízových požiadavkách prostredníctvom týchto nových dohôd o pridružení. Dúfam však, že Východné partnerstvo nepovedie k vzniku nového rozdelenia medzi krajinami v Partnerstve a krajinami, ktoré sa nachádzajú východnejšie a nie sú jeho súčasťou. Musíme si uvedomiť, že krajiny v strednej Ázii ako Turkménsko, Kazachstan a Uzbekistan sa obracajú na západ smerom k EÚ so žiadosťou o pomoc a spoluprácu. Musíme byť opatrní a nezabúdať na naše povinnosti voči strednej Ázii jednoducho preto, lebo si želáme posilniť vzťahy s krajinami, ktoré s EÚ susedia na východe.

Čo sa týka Bieloruska, v minulosti som bol zarytý kritik Lukašenkovej diktatúry. Napriek tomu vítam nedávne uvoľnenie vzťahov. Už dlho som bol zástancom prístupu cukru a biča, ktorý by mal identifikovať úsilie prezidenta Lukašenka o demokratickú reformu a otvorenosť a odmeniť ich užšími vzťahmi s Európskou úniou.

Čo sa týka toho, či by sme mali pánovi Lukašenkovi dovoliť zúčastniť sa v máji na samite v Prahe, ktorým sa začne nové Východné partnerstvo, je podľa mňa predčasný krok, keďže prezident Lukašenko musí ešte demonštrovať nezvratný záväzok dodržiavať spoločné hodnoty EÚ a zásady demokracie.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, ďakujem za váš názor a angažovanosť v tejto veci.

Rád by som zdôraznil, čo ste povedali, konkrétne že čelíme obrovským výzvam v našich susedských vzťahoch v súvislosti so stabilitou, demokratickou zmenou a teraz, samozrejme, aj s hospodárskym rozvojom. Teraz preto nastal aj správny čas, aby sme vyjadrili svoju angažovanosť a ochotu úzko spolupracovať s našimi východnými susedmi.

Je samozrejmé, a mali by sme to povedať otvorene, že ako Európska únia máme záujem vplývať na našich východných susedov. Nechceme však rozširovať náš vplyv násilím, hrozbami ani nátlakom, ale poskytovaním podpory práve v tých krajinách, ktoré sa usilujú o stabilitu a demokratickú zmenu. Verím, že všetky sa v skutočnosti snažia o demokratickú zmenu najmä teraz, keď majú obrovské hospodárske problémy ako Ukrajina.

Niektoré hospodárske problémy im nemôžeme vyčítať, ale, samozrejme, za niektoré sú čiastočne zodpovedné. Tiež by sme si mali uvedomiť, že v niektorých veciach musíme byť kritickí. Keďže ponúkame pomoc, musíme taktiež kritizovať to, o čom si myslíme, že kritiku potrebuje, a žiadať všetko nevyhnutné, aby aj tieto krajiny mohli v tomto procese zohrávať svoju úlohu. Mám na mysli najmä Ukrajinu, ale k tejto krajine sa o chvíľu vrátim.

Je mimoriadne dôležité, aby sme toto Východné partnerstvo nechápali ako nástroj na použitie proti Rusku, ale ako posilnenie krajín, ktoré má Európska únia v zmysle susedstva na jednej strane, a Rusko na strane druhej, keďže Rusko by sa malo stať naším partnerom najmä v súvislosti s touto politikou.

Som veľmi rád, že Spojené štáty a prezident Obama spolu s viceprezidentom Bidenom a ministerkou zahraničných vecí pani Clintonovou teraz presadzujú inú politiku. Nemali by sme zamlčovať našu kritiku vnútorného rozvoja v Rusku. Tlačidlo reset, o ktorom hovoril pán Biden v Mníchove, by sa však malo tiež stlačiť ako snaha, ako návrh Rusku začať nový vzťah.

V súvislosti s tým moja skupina nie je veľmi spokojná so skutočnosťou, že správa pána Onyszkiewicza, ako sa odsúhlasilo vo Výbore pre zahraničné veci, neprijíma súčasnú ponuku USA. Zaostávame za USA. Je to hrozné. Mali by sme spolu s USA napredovať a, samozrejme, zároveň vždy vyzdvihovať oblasť ľudských práv. Bude to nevyhnutné a ja verím, že predsa len dosiahneme spoločné uznesenie o Rusku. To je, podľa môjho názoru, nevyhnutné.

Už som spomenul, že naša ponuka, naše Východné partnerstvo, neznamená, že súhlasíme so všetkým, čo sa v našich susedných krajinách deje. Napríklad ak vezmem situáciu na Ukrajine, nesmie to byť prípad „nezáleží na tom, čo robíte, aké spory máte, a aké problémy nedokážete vyriešiť, budete mať podporu Európskej únie“. Vedenie na Ukrajine musí riešiť problémy naozaj spoločne, pretože plynová kríza je spojená so sporom v politickom spektre Ukrajiny a to je pre nás absolútne neprijateľné. Nechcem tu rozdeľovať vinu, každý si môžeme vytvoriť vlastný názor. Je však úplne nevyhnutné, aby sme to Ukrajine objasnili. To isté sa vzťahuje aj na Gruzínsko a ďalšie krajiny. Európska únia pripravila návrh a ja verím, že naši východní susedia ho prijmú, budú ho brať vážne, a že stabilitu a demokraciu uvedú do skutočného sveta.

  István Szent-Iványi, v mene skupiny ALDE. – (HU) Východné partnerstvo ako logická a základná nová priorita, ktorá je výsledkom rozširovania na východ, je pravdepodobne najambicióznejšou zahraničnou politickou iniciatívou zjednotenej Európy. Je to dobrý krok, ale bude mať zmysel a bude úspešný len vtedy, ak pri jeho zavádzaní bude skutočná politická vôľa. Preto nestačí len nalepiť novú nálepku na našu existujúcu susedskú politiku. Musíme zvýšiť nároky a formulovať oveľa vyššie ambície, ako je to v existujúcich politikách.

Prvou úlohou je nepochybne zmeniť existujúce dohody o spolupráci na dohody o pridružení. Jedna časť tohto procesu tiež zahŕňa vytvorenie trvalého ústavného usporiadania, ale to nie je najdôležitejšia časť. Stretnutia hláv štátov alebo predsedov vlád a ministerské stretnutia sú očividne podstatné, ale budú mať úspech, len ak sa dosiahne skutočný pokrok v oblasti dvoch základných pilierov. Cieľom je vytvoriť zónu voľného obchodu spolu s dohodami o voľnom obchode a postupne zrušiť vízové požiadavky. Vieme, že obidva tieto ciele sa teraz zdajú vzdialené. Krajiny, ktorých sa to týka, nie sú zatiaľ na to pripravené a Východné partnerstvo musí týmto krajinám pomôcť, aby splnili tieto podmienky čo možno najskôr, keďže všetci budeme mať z toho vzájomný úžitok. Plynová kríza v uplynulých mesiacoch ukázala, aká je Európa zraniteľná v oblasti energetiky. Preto životne dôležitou súčasťou dohôd je energetická spolupráca, ktorá môže zahŕňať tranzitné krajiny ako Bielorusko a Ukrajinu alebo vyvážajúce krajiny ako Azerbajdžan. Prikladáme tomu preto mimoriadnu dôležitosť.

Rád by som zdôraznil, že táto spolupráca musí taktiež zahŕňať hodnoty. Východné partnerstvo bude úspešné, keď hodnoty demokracie, právneho poriadku, ľudských práv a práv menšín budú mať neustále popredné miesto, bude podávať pomocnú ruku partnerom na ich ceste dopredu, ale taktiež ich bude v týchto oblastiach viesť k zodpovednosti. Východné partnerstvo musí byť tiež otvorené vo vzťahu k Bielorusku, ale len v prípade, že splní podmienky. Musí si uvedomiť, že jeho vzďaľovanie sa od Ruska ešte neznamená, že sa približuje k Európe. Musí ešte veľa urobiť v oblasti dodržiavania ľudských práv a demokracie, kým sa mu tiež otvorí cesta k spolupráci. Východné partnerstvo má, samozrejme, vplyv na rozpočet. Na niekoľko ďalších rokov sa vyčlenilo 350 miliónov EUR a pravdepodobne to nebude dosť. Úlohou Parlamentu je poskytnúť potrebnú finančnú pomoc, a tak si musíme uvedomiť, že v rámci Východného partnerstva najdôležitejším motivačným činiteľom našich partnerov je ich európska ambícia. Ďakujem.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, oznámenie o Východnom partnerstve vzbudilo nové nádeje u našich európskych susedov. Ak tieto nádeje opäť zmaríme, obmedzíme svoj vplyv na Východe v každom ohľade. Naši susedia budú potom vytlačení do sféry vplyvu Ruska, čo im prinesie destabilizáciu a autoritatívny režim. Chcel by som požiadať o opatrnosť v prípade Bieloruska. Súčasné sľuby tejto krajiny, že dosiahne demokraciu, zostávajú nepodložené. Medzičasom bieloruské úrady vykázali katolíckych kňazov, ktorí boli spojení s televíznym kanálom BelSat, a odmietli im dať povolenie na registráciu svojho úradu v Minsku. Mladí ľudia, ktorí podporujú opozíciu, sú povolaní do armády. Pokusy využiť krízu ako zámienku na odmietnutie financovania Východného partnerstva a spomalenie procesu podpísania dohôd o voľnom obchode a oslobodení od vízovej povinnosti sú návodom na pohromu pre Európsku úniu v tejto časti sveta. Ak sa tak stane, nesmieme šomrať na politiku Moskvy. Dnes máme potrebné nástroje. Ak bude Východné partnerstvo len novým obalom pre rovnaký starý obsah, potom by sme nemali byť prekvapení, ak na Východe zlyháme.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel oceniť iniciatívu Komisie, ktorá je veľmi dobre pripravená. Po druhé, nejde len o východnú politiku Únie, ide o nový program, takže otázka by mala znieť, aká je pridaná hodnota. Povedal by som, že, odhliadnuc od toho, čo sme sa snažili robiť, či už úspešne alebo zatiaľ bez úspechu, teraz sa snažíme nemať okolo seba len priateľov, ale priateľov, ktorí sú priateľmi navzájom. To je kľúčom k stabilite a bezpečnosti Európskej únie. V tomto mnohostrannom rozmere vidím pridanú hodnotu tohto nového projektu. Dúfam, že ho Európska rada v marci schváli. Vieme, že je prioritou českého predsedníctva, hoci nemôžeme mať to potešenie vidieť českého ministra v Parlamente.

Dohody o pridružení sú kľúčovým prvkom a mali by byť podobné, ale zároveň odlíšené podľa možností a výkonu každej zo šiestich strán v tomto multilaterálnom rámci. Energetická bezpečnosť, ako bolo povedané, je najdôležitejšia záležitosť. V našom najvyššom záujme a v najvyššom záujme týchto šiestich krajín, aby nás spájal tento prístup k energetickej bezpečnosti.

Počas rozpravy tu zaznelo niekoľko otázok, či by sme mali zapojiť aj tretie krajiny. Myslím si, že prístup, ktorým by sme Turecko a Rusko prepojili individuálne, je správny. Bielorusko by sme, samozrejme, mali pozvať, ale pod jasnou podmienkou, v ktorej by sme mali pevne stanoviť minimálne hranice pre základné hodnoty.

Sme veľmi radi, že pani komisárka si všimla a zobrala do úvahy to, že parlamentné zhromaždenie východného susedstva Euronest, ktoré vytvoril tento Parlament, bude neoddeliteľnou súčasťou projektu.

Čo sa týka správne zameraného financovania, bude musieť byť v ďalšom finančnom výhľade. Zatiaľ dúfam, že týchto 600 bude v poriadku, ale mám jednu dôležitú pripomienku na vyvrátenie všetkých dohadov. Nemalo by poškodzovať alebo ísť na náklady južných susedných krajín. Južné a východné susedné krajiny by mali byť v tejto súvislosti súčinné a súmerné.

  Kristian Vigenin (PSE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, návrh Komisie nemôžeme hodnotiť inak ako pozitívne. Jeho načasovanie je tiež výborné, pretože v súčasnej krízovej situácii všetky európske krajiny potrebujú solidaritu. Včera aj predvčerom sme veľa a dôkladne rokovali o otázke solidarity medzi novými a starými členskými štátmi. Do určitej miery je to umelý argument, ale v skutočnosti víri v hlavách mnohých ľudí. Sú to však východní susedia Európskej únie, ktorí obzvlášť potrebujú, aby sme im v tomto momente preukázali solidaritu, pretože nemajú také podporné mechanizmy, ktoré majú ich západní susedia. Preto im táto iniciatíva poskytne dôležitú istotu, že Európska únia na nich stále myslí a je pripravená investovať do vzájomných rozvíjajúcich sa vzťahov.

Zároveň môžeme povedať, že je to dobrá iniciatíva, ale budeme musieť odteraz sledovať, ako sa bude vyvíjať, pretože v mnohých prípadoch sme boli svedkami, ako dobré iniciatívy časom utrpeli fiasko. Na druhej strane faktom je, že pre niektoré z týchto krajín, na ktoré je iniciatíva zameraná, bude členstvo v Európskej únii prvoradým cieľom. V tomto zmysle je veľmi dôležité, aby sme ani my, ani naši východní susedia nechápali toto Východné partnerstvo ako pokus definitívne nahradiť budúce členstvo touto iniciatívou. Vzhľadom na to by som bol rád, pani komisárka, keby ste nám na základe svojich kontaktov povedali, ako túto iniciatívu prijímajú naši východní partneri. Oficiálne sú, samozrejme, na ňu viazaní, ale v súvislosti s možným budúcim členstvom by ma zaujímalo, či majú takéto obavy.

Tiež sa domnievam, že v tejto iniciatíve chýba jeden prvok, čo už zdôraznili aj iní kolegovia, konkrétne úloha Ruska. Samozrejme si uvedomujeme, aká je táto záležitosť chúlostivá, keďže krajiny, o ktorých hovoríme, nie sú len susedia Európskej únie, ale aj Ruska. Je pre nás taktiež veľmi dôležité rozvinúť vzťahy s Ruskom v súvislosti s týmito krajinami, aby medzi Európskou úniou a Ruskom nevznikla žiadna rivalita, aby nevznikol žiadny konflikt medzi dvomi hlavnými vplyvmi v týchto krajinách, ktorý by vyústil do politickej nestability. Pravdu povediac, v súčasnosti sme do určitej miery svedkami práve tohto vývoja. Niektoré krajiny sú doslova rozpoltené a ich občania rozdelení medzi očakávaniami Ruska a očakávaniami Európskej únie. Domnievam sa, že musíme byť aktívnejší a ponúknuť týmto krajinám oveľa viac.

Na záver by som rád povedal, že podporujem zmiernenie vízových požiadaviek, čo je veľmi dôležitý krok, ale ako súčasť tejto iniciatívy chcem vidieť viac opatrení zameraných na vzdelávanie a výmeny, ktoré povedú k rozširovaniu kontaktov medzi občanmi týchto krajín a občanmi Európskej únie a, samozrejme, tiež k zvýšeniu vedomostí o Európskej únii v týchto krajinách. Ďakujem.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Politika Východného partnerstva je mimoriadne dôležitá ako projekt Euronest, ktorý by sa mal začať uplatňovať už v blízkej budúcnosti. Preto som presvedčená, že musíme nájsť ďalších 350 miliónov EUR, ktoré potrebujeme na uplatňovanie politiky Východného partnerstva v nadchádzajúcich štyroch rokoch. Čo sa týka Bieloruska, delegácia zo skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov v Európskom parlamente navštívila Minsk. Naša delegácia prišla deň po tom, ako Bielorusko navštívil vysoký splnomocnenec Javier Solana. Na jednej strane bola jeho návšteva pre Minsk jasným signálom, že Európska únia je už pripravená začať novú etapu pragmatických vzťahov. Na strane druhej sa zdá, že veľa predchádzajúcich požiadaviek Európskej únie zostalo ak nie zabudnutých, tak prinajmenšom nespomenutých. Pre väčšinu obyvateľov Bieloruska zvučné frázy o konštruktívnom dialógu a diskusii o základných problémoch nedokázali jasne ukázať, akú politiku bude Európska únia viesť v budúcnosti. Čo sa stalo, stalo sa. Návšteva sa uskutočnila a nepovedalo sa ani jedno slovo o demokratických hodnotách. Som veľmi rada, že delegácia PPE-DE bola v Minsku o deň neskôr ako pán Solana a zdôraznili sme najmä situáciu v oblasti ľudských práv a požiadavky na slobodu tlače. Na záver by som chcela dodať, že pozvánka pánovi Lukašenkovi na jarný samit v Prahe by bola nepochopiteľná a ťažko by sa vysvetľovala. Po druhé, bieloruská vláda musí zaviesť demokratické reformy a musí pokračovať v ich uplatňovaní. Lukašenkov režim by nemal dostať carte blanche.

  Adrian Severin (PSE). – Vážený pán predsedajúci, Východné partnerstvo je projekt, ktorý zahŕňa šesť krajín. Jedna z nich, Bielorusko, je dramatickým príkladom sebaizolácie, na čo sme v minulosti reagovali prostredníctvom politiky označenej ako syndróm „príliš málo, príliš neskoro“, a to tak vo vzťahu k sankciám, ako aj podnetom. Bielorusko má málo spoločného, povedzme, s Gruzínskom. Spolupráca medzi pánom Lukašenkom a pánom Saakašvilim vyzerá ako kombinácia politickej fikcie a politického hororu.

Zvyšných päť krajín je pri Čiernom mori, kde máme synergiu, čo znamená, že nemáme zatiaľ žiadnu stratégiu. Mohlo by Východné partnerstvo fungovať ako náhrada stratégie v oblasti Čierneho mora? Je ťažké si v tejto oblasti predstaviť regionálnu stratégiu bez Turecka a Ruska, ale tieto konkrétne krajiny sú z tohto procesu vynechané. Spoločným znakom týchto krajín je skutočnosť, že boli súčasťou Sovietskeho zväzu a všetky susedia s Ruskom, takisto ako susedia s Európskou úniou. Inak povedané, ide tu o spoločné susedstvo. Rusko sa na svojich susedov pozerá ako na svoju vyhradenú záujmovú sféru. Určite to nemôžeme akceptovať, ale na druhej strane sa Východné partnerstvo javí ako spôsob na opätovanie politiky, ktorú Rusko vedie voči svojim susedom. Toto susedstvo sa stáva oblasťou protichodných záujmov a súperenia.

Skutočným problémom je otázka, ako vyvinúť spoločnú politiku EÚ a Ruska, pokiaľ ide o ich spoločné susedstvo. Inak v tejto oblasti nedosiahneme bezpečnosť a stabilitu ale pravý opak. Čo sa týka toho ostatného, v programe už máme demokraciu a dobrú správu vecí verejných, hospodársku integráciu a konvergenciu, energetickú bezpečnosť a kontakty medzi ľuďmi. Z tohto hľadiska je Ukrajina oveľa ďalej ako ostatné krajiny a domnievam sa, že nie je veľmi spokojná, keď vidí, že o našu ponuku sa teraz musí deliť s ostatnými.

Skutočným problémom nebol nedostatok rôznych projektov a iniciatív, ale ich nedostatočná realizácia. Keď finančne podporíme to, čomu veríme, a, samozrejme, pani komisárka, máte úplnú pravdu, keď hovoríte, že potrebujeme rozpočet, ak chceme robiť dobrú politiku, a keď namiesto naivnej konfrontácie pridáme trochu vizionárskeho realizmu, potom skutočne môžeme Východné partnerstvo premeniť na hodnotnú a pozitívnu iniciatívu.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som ocenil projekt Východné partnerstvo, ktorý, dúfajme, posilní demokraciu a reformy v našich susedných krajinách na východe. Nie je to však len regionálna iniciatíva. Mali by sme sa na ňu pozerať ako na celoeurópsky projekt. Preto je dôležité, aby sa všetky členské štáty zaviazali prispieť v plnej miere.

S takýmto záväzkom by sme možno predišli šokujúcemu konfliktu v Gruzínsku, ktorý sa odohral v auguste. Je preto najvyšší čas, aby všetky štáty v tejto oblasti pochopili, že takéto projekty nemôžeme chápať ako zastaraný boj o sféru vplyvu, a mám taký istý názor ako pani komisárka, že cieľom je dosiahnuť viac stability a bezpečnosti u našich susedov.

Východné partnerstvo bude znamenať zlepšenie vzťahov EÚ s jej šiestimi susedmi. Dalo by sa porovnať s vytvorením štyroch spoločných priestorov medzi EÚ a Ruskom, ale hlavný prvok tohto vzťahu bude vzájomnosť a podmienenosť. Partnerstvo bude znamenať dvojstranné záväzky na podporu hospodárskych vzťahov voľného trhu a právneho poriadku a rozsah vzťahu bude závisieť od pokroku jednotlivých partnerov v týchto oblastiach.

Rád by som zdôraznil ešte jednu zásadu. Východné partnerstvo by sa nemalo obmedzovať na spoluprácu medzi vládami. Musí tiež zahrnúť občiansku spoločnosť a najmä podnietiť zmenu medzi samotnými obyvateľmi, mimovládnymi organizáciami a miestnymi orgánmi.

Vodcovia bieloruskej opozície, ktorí tu minulý týždeň boli, sa mimochodom obávali otvárania EÚ Bielorusku, pretože nezahŕňa občiansku spoločnosť. Myslím si, že v prípade autoritatívnej krajiny ako Bielorusko musí byť partnerstvo jasne založené na konkrétnych progresívnych opatreniach v oblasti ľudských práv.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE). – (RO) Iniciatíva Východné partnerstvo je mimoriadne dôležitá a čo najrýchlejšie musíme zaviesť do praxe súbor nástrojov, aby sme umožnili jej uplatňovanie.

Vítam platformu na spoluprácu, ktorú predstavuje tento nový rámec partnerstva, keďže potreba upevniť vzťahy s našimi susedmi je dôležitá nielen z hľadiska zefektívnenia vzájomnej spolupráce, ale aj schopnosti vyriešiť hlavné problémy, ktorým v súčasnosti čelíme, ako sú hospodárska kríza a energetická bezpečnosť, a ktoré sa nedajú riešiť len vnútorne.

Partnerstvo podporuje najdôležitejšie projekty EÚ tým, že podporuje inštitucionálny rámec, ktorý vzťahy so susednými krajinami a vnútroregionálnu spoluprácu medzi nimi kladie na vyššiu úroveň. Máme prvoradé projekty, ktoré sú dôležité na riešenie energetickej krízy. Sú to projekty v oblasti Čierneho mora a projekty využívajúce zdroje v oblasti Kaspického mora. Tieto projekty môžeme realizovať len v kontexte bezpečného susedstva a blízkych vzťahov s dôležitými regionálnymi subjektmi a na základe spoločných záväzkov, ktoré prinášajú vzájomný úžitok.

  Christopher Beazley (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som sa vrátil k prejavu pani Andrikienėovej o nedávnej návšteve delegácie tohto Parlamentu v Minsku.

Pani komisárka, v odpovedi by ste možno mohli potvrdiť, že by ste odmietli predstavu pána Lukašenka a jeho kolegov, podľa ktorej by sme mali mať vzťah bez akejkoľvek podmienky. Keď sme boli v Minsku, stretli sme sa, samozrejme, s vodcami demokratickej opozície a tiež sme sa rozprávali s novinármi. Je jasné, že Lukašenko naozaj chce mať s nami dobré vzťahy, ale nie pre svoje dobré srdce. Je to preto, lebo má vážne hospodárske problémy a chce zostať pri moci. Prikázal polícii, aby prerušila pokojné demonštrácie, a po tom, ako prepustil politických väzňov, ich teraz znova zatýka.

Pani komisárka, v prejave, ktorý som si tu vypočul, ste hovorili o kontaktoch medzi ľuďmi. Čo my tu, v EÚ, hovoríme bieloruským občanom a študentom? Podporujeme ich alebo podporujeme diktatúru, ktorá zatiaľ nad nimi vládne?

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). – Vážený pán predsedajúci, môj prejav sa zameria na vzťah medzi Východným partnerstvom a Čiernomorskou synergiou.

Podľa môjho názoru hlavnou prekážkou je hľadanie správneho miesta pre spoluprácu v tomto stále komplikovanejšom obraze iniciatív EÚ vo vzťahu k Východu. Dôsledkom toho sa ku skutočným vecným otázkam Čiernomorskej oblasti, ako je energetika a zmrazené konflikty, pristupuje buď prostredníctvom európskej susedskej politiky, kde sú peniaze, budúceho Východného partnerstva, ktoré vzniklo s cieľom zvýšiť dôveru v bezpečnosť krajín, ktorých sa týka, a zabezpečiť energetické dodávky do EÚ po vojne v Gruzínsku, strategických vzťahov EÚ s Ruskom a Ukrajinou alebo prostredníctvom prístupových rozhovorov s Tureckom.

Aké ciele potom zostali Čiernomorskej synergii? Odhliadnuc od seminárov a štúdií o rozširovaní existujúcich európskych iniciatív vo vzťahu k tejto oblasti a nepolitickým záležitostiam by som povedal, že ich nie je veľa. Je preto nevyhnutné prepracovať materiál tohto rámca zvaného „synergia“, ak chceme udržať jeho dôveryhodnosť.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Východné partnerstvo je komplexný súbor návrhov, ktoré by mali podporiť našich východných susedov na ich ceste k demokratickej zmene. Každá z týchto krajín má na výber. Budú nasledovať buď ruský alebo európsky model. Európske spoločenstvo im určite môže ponúknuť viac. Európske partnerstvo nie je snaha získať kontrolu nad touto oblasťou alebo rozšíriť sféru nášho vplyvu. Je to dohoda, z ktorej budú mať úžitok obe strany. Partnerským štátom dávame novú príležitosť a podporu na ich hospodársky a spoločenský rozvoj. Spoločenstvo si zaistí väčšiu energetickú a politickú bezpečnosť.

Mali by sme sa zamerať na uvoľnenie vízových obmedzení. Ak uľahčíme vstup občanom Východného partnerstva na pôdu EÚ, pochopia, aký veľký môže byť úžitok zo spolupráce s EÚ. Väčší kontakt medzi občanmi, najmä medzi mladými ľuďmi, určite tiež napomôže zblíženiu partnerských krajín a EÚ. Mali by sme mladým ľuďom umožniť vzdelávať sa a cestovať a mali by sme podporiť vzdelávacie a kultúrne výmenné pobyty. Mladí ľudia, ktorí sú uvedomelí a vzdelaní, sú budúcnosťou nášho kontinentu.

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – (LT) Počas návštevy na Ukrajine som si všimla, že rozvoju právneho rámca u našich východných susedov sa venuje malá pozornosť. Zavedenie acquis Spoločenstva pomohlo Litve zreformovať jej hospodársky a právny systém a stať sa členom Európskej únie. Dúfam, že program Východné partnerstvo bude venovať ešte viac pozornosti rozvoju právneho rámca v našich susedných krajinách. Nielenže pomôže zaistiť inštitucionálnu stabilitu, ale aj uplatňovať hospodárske reformy. Na druhej strane rozvoj právneho rámca nám umožní podporiť spoluprácu medzi Európskou úniou a jej východnými susedmi, pretože zaisťuje stabilné prostredie pre kapitálové investície a využitie vedomostí.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, keďže tu dvaja moji kolegovia nie sú, využijem tento čas, aby som povedal ešte niekoľko slov k tejto téme, ktorá je z hľadiska okamžitých vonkajších priorít Európskej únie v nadchádzajúcich rokoch nesmierne dôležitá.

Chcem zablahoželať Komisii k jej iniciatíve, v rámci v ktorej určila energetickú bezpečnosť ako jeden z prvoradých cieľov dialógu a politického programu. Politika vonkajšej energetickej bezpečnosti je mimoriadne dôležitá. Boli sme svedkami nedávneho sporu medzi Ukrajinou a Ruskom a jeho negatívneho vplyvu na spotrebiteľov v krajinách ako Bulharsko a Slovensko.

Je dôležité pamätať si, že niektoré z týchto šiestich zúčastnených krajín ako Bielorusko, Ukrajina a Gruzínsko sú kľúčové tranzitné krajiny. Sú tu aj výrobcovia, ako napríklad Azerbajdžan a kaspické plynové a ropné polia. Je tu možnosť transkaspického prepojenia do strednej Ázie, ktorá, ako viete, pani komisárka, je mi blízka a vždy som bol zástancom zblíženia sa s Kazachstanom. Je dôležité, aby sme udržali stabilitu v kaspickej oblasti a vymanili sa z príliš veľkej závislosti od plynových dodávok z Ruska, konkrétne od Gazpromu, ktorý často funguje, takpovediac, ako pobočka ruského ministerstva zahraničných vecí.

Tiež musím, žiaľ, povedať, že zatiaľ čo Východné partnerstvo je dobré pre krajiny na južnom Kaukaze, hoci sa ešte ukáže, či sa dokážu viac regionálne integrovať, alebo len vstúpia do bilaterálnych vzťahov s Bruselom, toto partnerstvo neprináša veľa nového krajinám ako Ukrajina. Tieto krajiny už majú prístup k rokovaniam o dohodách o voľnom obchode, predložila sa otázka zmiernenia vízových požiadaviek, účasti na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a bezpečnostnej a obrannej politike. Ukrajine to neprinesie nič nové, mrzí ma, že to hovorím, ale je to významné pre ďalšie krajiny.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, rada by som vám pripomenula, že sa nám ešte nepodarilo vyriešiť zmrazené konflikty v týchto východných regiónoch, a ani sa nám nepodarilo predísť vojne medzi Ruskom a Gruzínskom.

Verím však, že Východné partnerstvo je vítané, pretože na prvom mieste potrebujeme stabilizovať tieto regióny a nespadnúť do pasce tejto oblasti vplyvu, pretože sme tu my, sú tu Spojené štáty, Rusko a Turecko. Tiež sa domnievam, že sa v súvislosti s týmto partnerstvom musíme pýtať, či nepotrebujeme vytvoriť neutrálnu nárazníkovú zónu, inak povedané, štáty, ktoré by mali neutrálne postavenie, aby sme sa vyhli sporom, ktoré môžeme dnes vidieť v Gruzínsku a na Ukrajine, ktoré sa uchádzajú o členstvo v NATO. Veľmi dobre vieme, aký vplyv bude mať toto členstvo na Rusko.

Od tohto Východného partnerstva očakávame stabilitu a energetickú bezpečnosť. Túto bezpečnosť musíme zaistiť, pretože, ako povedal jeden z poslancov, energia z Kaspického mora prúdi cez Kaukaz, takže musíme mať stabilitu na Kaukaze.

Tiež sa domnievam, že naši občania by tieto regióny mali spoznať, a preto si myslím, že Komisia musí investovať do takýchto projektov. Problém sa objavil, keď nové štáty získali prístup. Myslím si, že musíme začať projekty, aby sme umožnili spoznanie týchto regiónov a aby sme im zaistili európsku perspektívu.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, postup „catch-the-eye“ je dobrá príležitosť na polemiku. Nesúhlasím s mojím kolegom pánom Severinom. Pripustil by droit de regard vo sférach vplyvu pre Rusko. Ak chceme stabilitu na východných hraniciach, potrebujeme viac demokracie a lepšie trhové hospodárstvo. Rusko je menej demokratické a má slabšie trhové hospodárstvo ako títo susedia, takže žiadna spoločná politika nás nedostane bližšie k cieľu.

Rovnováha s Ruskom v tejto politike nám neumožní v tomto regióne väčší pokrok. Nás Rusko nepozvalo, keď vytváralo Spoločenstvo nezávislých štátov, a zmes našich a ruských politík by bola úplne kontraproduktívna.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, toto je veľmi zaujímavá rozprava a rada by som veľmi pekne poďakovala poslancom za ich celkovú silnú podporu Východného partnerstva.

Dovoľte mi na začiatok povedať, že je postavené na hodnotách. Podporuje politickú aj hospodársku reformu. Bude si vyžadovať prostriedky – a rada by som poďakovala pani Andrikienėovej za jej zreteľnú podporu v tejto veci – a ako povedali mnohí z vás, bude si vyžadovať aj politickú vôľu.

Je podstatné, aby sme odhliadnuc od medzivládnej spolupráce dosiahli spoluprácu s obyvateľmi, čo je samozrejmé, a taktiež tu máme parlamentnú stránku vecí. Preto je veľmi dôležité, aby ste aj vy využívali nové združenie Euronest a všetky ďalšie prostriedky na skutočné budovanie našich predstáv. To je moja prvá pripomienka.

O tomto Východnom partnerstve môžeme povedať veľa. Prvá vec, na ktorú sa môžeme opýtať, je, aká je pridaná hodnota vo vzťahu k obyčajnej susedskej politike. Odpoveď je: „dosť veľká“. Ideme do väčšej hĺbky. V dohodách o pridružení sme tiež išli do šírky a do hĺbky. Za normálnych okolností by tu taktiež mali byť dohody o voľnom obchode, ktoré jednoducho nemôžeme ponúknuť každému, pretože si vyžadujú veľa štrukturálnych zmien v zúčastnených krajinách. To je mimoriadne dôležité.

Je tu krok k väčšej politickej spolupráci a mobilite na zaistenie bezpečnosti, čo mnohí z vás spomenuli. Zmiernenie vízových požiadaviek je veľmi dôležité, ale niektoré krajiny musia spraviť viac pri správe hraníc a v oblasti bezpečnosti dokumentov atď. Tu je niečo navyše – lepšia ponuka.

Potom tu máme multilaterálnu zložku, pretože, ako som povedala, susedská politika spolu s Východným partnerstvom je v podstate bilaterálny návrh, ako správne poznamenal pán Swoboda, ale taktiež má multilaterálnu zložku umožňujúcu krajinám spoluprácu, ktorá je, ako v prípade juhu, vždy komplikovanejšia.

Toto je návrh a týmto návrhom sa snažíme priblížiť krajiny k nám. Nemáme rovnaké nástroje ako v prípade kandidátskych krajín, kde na to, aby vstúpili do „klubu“, musia splniť určitý počet podmienok, a ak ich nesplnia, nemôžu vstúpiť. Preto musíme pracovať s iniciatívami, podnetmi a pozitívnym impulzom. Bude to nejaký čas trvať, pretože je to tiež otázka spoločenskej zmeny, ale je veľmi dôležité, aby sme tam boli, dali návrh a súhlasili s ním.

Tiež súhlasím s tými, ktorí povedali, že by sme to nemali chápať ako hrozbu Rusku. Je to tak a zároveň toto je malá skupina šiestich východných partnerov spolu s Európskou úniou a na základe individuálneho prístupu ad hoc sa v niektorých prípadoch môžeme spojiť s Ruskom alebo Tureckom.

Čiernomorská synergia je však veľmi dôležitá iniciatíva v oblasti projektov, ktoré oslovujú všetkých partnerov vrátane Ruska a Turecka. Je to mladá politika a musíme jej dať šancu. Nemôžeme stratégiu zaviesť do praxe v priebehu len jedného roka. Pri tejto veľmi dôležitej politike musíme byť trpezliví a musíme sa vytrvalo snažiť o jej rozvoj.

Pánovi Szent-Iványimu by som povedala, že podporujeme východných partnerov v tom, aby spĺňali naše podmienky. To je mimoriadne dôležité. Preto máme mechanizmus na poskytovanie väčších možností vytvárania kapacít a inštitúcií, pretože vidíme, že niektoré inštitúcie sú slabo rozvinuté.

Čo sa týka Ukrajiny, pracujeme na právnom rámci, ale keď parlament prijme právne predpisy, ich uplatňovanie je v rukách vlády každej demokratickej krajiny. Preto sa v súvislosti s Východným partnerstvom snažíme tieto krajiny podporiť a podnietiť ich, ale záleží aj na týchto krajinách, aby konali. Ako spomenul pán Swoboda, je veľmi dôležité, aby sme boli kritickí, a je potrebné, aby krajiny mali skutočné vedenie. V súčasnosti sme si v tejto oblasti nie vždy istí a chceme, aby sa krajina pohla dopredu.

Som veľmi vďačná pánovi Saryuszovi-Wolskimu za jeho podporu. Máme úplnú pravdu, keď hovoríme, že rozlišovanie je mimoriadne potrebné, pretože jednotlivé krajiny sú rôzne. Ukrajina je v zásade na čele, potom tu sú Moldavsko a Gruzínsko a potom krajina ako Bielorusko, v ktorej je situácia veľmi krehká.

Pripravujem sa na návštevu Bieloruska, kde musíme postupovať opatrne, pretože chceme niečo navrhnúť, obzvlášť obyvateľom. Od úplného začiatku Komisia podporovala študentov vo Vilniuse a rada by som videla viac takejto podpory zo strany viacerých členských štátov, pretože tí, ktorí stále o tom hovoria, by mali aj niečo spraviť. Vždy som to podporovala.

Tiež však chceme, aby pán Lukašenko pokračoval vo svojich reformách, o čom hovoríme. Je dôležité komunikovať takým spôsobom, aby toto posolstvo bolo jasné. V pondelok sa uskutoční zasadnutie Rady pre všeobecné a vonkajšie vzťahy, na ktorom sa Rada bude určite zaoberať aj otázkou, čo robiť v prípade Bieloruska. Výsledok bude pravdepodobne rovnaký ako teraz, pretože ešte stále nie sme spokojní, ale zároveň sme už videli niektoré pozitívne kroky.

V odpovedi pánovi Vigeninovi by som povedala, že Východné partnerstvo nenahrádza členstvo. Nemôže tu ísť o členstvo, pretože ani jedna z týchto krajín a ani Európska únia nie sú na toto členstvo dostatočne pripravené. Preto musíme plánovať. Táto politika je určená na to, aby dala toľko, koľko sa dá, za predpokladu, že to krajiny prijmú. Problém je v tom, že je oveľa ľahšie, ako som už povedala, niečo dávať, ak stanovíte podmienky alebo ak poviete: „dobre, pokúste sa urobiť toto, pokúste sa urobiť tamto a my vám dáme možnosti“. V tomto prípade naším cieľom nie je okamžite mať konkrétny výsledok, ale celkový výsledok je lepšia stabilita, viac bezpečnosti a viac možností.

Čo sa týka otázky bezpečnosti, povedala by som pani Islerovej Béguinovej, že je úplná pravda, že musíme pracovať na lepšej bezpečnosti, ale vynára sa tu taktiež veľa ďalších otázok. Veľmi usilovne pracujeme v súvislosti s Azerbajdžanom, vo vzťahu k Náhornému Karabachu, v súvislosti s Moldavskom, Podnesterskom a Gruzínskom a vo veľkej miere sa pridŕžame týchto otázok. Je to najdôležitejšia otázka. Neuznáme nezávislosť Abcházska a Južného Osetska, ale zároveň musíme spolupracovať s Ruskom a musíme sa s Ruskom spojiť. V tomto bode súhlasím s pánom Swobodom, že musíme byť realistickí, ale taktiež musíme jasne vyjadriť pevné stanovisko.

To sú hlavné témy, ku ktorým ste všetci vyjadrili veľmi hodnotné pripomienky. V multilaterálnom rámci je veľmi dobré mať občiansku spoločnosť vo všetkých jej odlišných formách. Taktiež to predstavuje skvelú príležitosť pre nich a pre nás pracovať na energetickej bezpečnosti. Energetická bezpečnosť je dnes jedna z najdôležitejších záležitostí, ktorá prospeje všetkým zúčastneným stranám. Obe strany majú o to veľký záujem. Musíme ho spojiť.

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram tento bod rokovania.

⁂

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE). – (PT) Rád by som sa opýtal pána predsedajúceho, či budeme rokovať o návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade, keďže predstaviteľ Rady tu nie je. Máme nejaké správy o tom, či v priebehu rozpravy príde alebo nie?

  Predsedajúci. – Pán Ribeiro, z Rady nemáme žiadne správy. Dúfame, že sú v poriadku, ale nie, nemáme žiadne nové informácie.

***

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Urszula Gacek (PPE-DE), písomne. – V čase hospodárskej krízy by sa niekto mohol opýtať, či by sa Európa nemala radšej starať sama o seba, ako pomáhať svojim východným susedom.

Európa by mala rozhodne pokračovať v podpore východných susedov.

Po prvé, hospodárska nestabilita u našich východných susedov, najmä na Ukrajine, ktorú sužujú veľké problémy, predstavuje ohrozenie bezpečnosti v Európe. Naopak, stabilizované ukrajinské hospodárstvo, ktoré sa stále viac spája s Európskou úniou, je obrovský potenciálny trh pre členské štáty EÚ.

Po druhé, začlenenie našich východných susedov do európskej rodiny je dlhodobým projektom, aj keď vyhliadka na skutočné členstvo v EÚ nebude zrejme ani v najbližšej budúcnosti realistická. Súčasnú krízu sa nám, dúfajme, podarí zdolať v budúcom roku alebo do 18 mesiacov. Východné partnerstvo je projekt na veľa rokov.

Po tretie, aj keď predstavitelia niektorých našich východných susedov, ako napríklad bieloruský prezident a do menšej miery aj rozhádaní predstavitelia Ukrajiny, nás môžu odradiť od užších vzťahov, musíme si zapamätať, že naši východní susedia sú viac ako ich súčasní predstavitelia, a keďže majú vnútorné politické problémy, potrebujú našu podporu, príklad a povzbudenie.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. – (PL) Mali by sme byť radi, že Európska únia otvára nové možnosti vo vzťahu so svojimi východnými susedmi. V decembri 2008 Európska komisia prijala návrh, ktorý predložili Poľsko a Švédsko, na posilnenie spolupráce EÚ s jej šiestimi východnými susedmi. Tento krok dodáva nádej. Dúfam, že tento projekt nezostane len na papieri, ale že sa bude uplatňovať v súvislosti s našimi vzťahmi s Ukrajinou, Moldavskom, Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom a Bieloruskom. Východné partnerstvo poskytuje skutočný rast na úrovni politickej spolupráce a zahŕňa nové druhy dohôd o pridružení, ďalekosiahlu integráciu s hospodárstvom EÚ, ľahšie cestovanie po EÚ pre občanov krajín v tomto partnerstve (pod podmienkou, že splnia bezpečnostné požiadavky), dohody zamerané na zlepšenie energetickej bezpečnosti, z ktorých budú mať úžitok všetci zainteresovaní, a zvýšenú finančnú pomoc.

Mali by sme si uvedomiť, že Východné partnerstvo si vyžaduje záväzky na oboch stranách, na strane Európskej únie aj na strane partnerských krajín. Toto úsilie môže priniesť skutočné politické a hospodárske výhody. Prispeje k zvýšeniu dôvery medzi partnermi a vďaka tomu aj k stabilite a bezpečnosti všetkých. Možno si v súvislosti s navrhovaným hlavným rámcom partnerstva robíme príliš veľké nádeje, najmä čo sa týka vytvorenia štyroch politických platforiem – demokracie, dobrej správy vecí verejných a stability, hospodárskej integrácie a konvergencie s politikami EÚ, energetickej bezpečnosti a kontaktov medzi ľuďmi. Samozrejme, je tu mnoho pochybností, ako napríklad otázka skutočných zámerov bieloruskej vlády a otázka vzťahov s Ruskom.

5. Strategické partnerstvo EÚ a Brazílie – Strategické partnerstvo EÚ a Mexika (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– A6-0062/2009 pani Koppovej v mene Výboru pre zahraničné veci s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou (2008/2288(INI)), a

– A6-0028/2009 pána Salafranca Sáncheza-Neyru v mene Výboru pre zahraničné veci s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o strategickom partnerstve EÚ a Mexika (2008/2289(INI)).

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, spravodajca. – (ES) Vážený pán predsedajúci, Latinská Amerika je kontinent s viac ako 600 miliónmi obyvateľov, vytvára viac ako 10 % svetového hrubého domáceho produktu, má 40 % všetkých rastlinných druhov na Zemi a zároveň má dynamickú a výnimočne aktívnu mladú populáciu.

Na integráciu Latinskej Ameriky, napriek výraznému hospodárskemu rastu v uplynulých rokoch, však teraz nie je najlepší čas. Toto povedal prezident Óscar Arias pri svojej inaugurácii a ja som si na to spomenul počas minulého víkendu na seminári v São Paulo, na ktorom sa zúčastnili Alejandro Toledo, bývalý prezident Peru, a Fernando Enrique Cardoso, bývalý prezident Brazílie.

Medzi Argentínou a Uruguajom je napätie, projekt ALCA zlyhal, Venezuela vystúpila z Andského spoločenstva, medzi Brazíliou a Bolíviou sú problémy týkajúce sa znárodnenia energetických zdrojov a takisto aj medzi Argentínou a Bolíviou. Spory existujú aj medzi Ekvádorom a Kolumbiou, Kolumbiou a Venezuelou, Mexikom a Venezuelou atď.

Táto iniciatíva Európskej komisie podporovaná Parlamentom a Radou s cieľom založiť toto strategické partnerstvo preto vysiela zreteľnú, jasne definovanú správu, že Latinská Amerika zostáva na zozname prioritných opatrení Európskej únie v neposlednom rade vďaka osobnej angažovanosti pani komisárky Ferrerovej-Waldnerovej.

V prípade Mexika sa toto strategické partnerstvo osobitne zameriava na zdôraznenie významu tejto krajiny na latinskoamerickej a svetovej scéne a navyše je základným, kľúčovým krokom na upevnenie našich existujúcich vzťahov s Mexikom a na rozšírenie koordinácie činností v otázkach svetového významu.

Tento nový krok je možnosť ešte viac podporiť politický dialóg a koordinovať postavenie obidvoch strán na svetovej úrovni a taktiež na rôznych multilaterálnych fórach a v medzinárodných orgánoch. Konzultačné mechanizmy umožnia prijatie spoločných pozícií o konkrétnych otázkach svetového významu, ako sú bezpečnosť, ekologické a sociálno-ekonomické otázky.

Je to taktiež aj vynikajúca príležitosť pre Európsku úniu rozvinúť privilegované vzťahy s krajinou, ktorá má vedúcu úlohu na latinskoamerických fórach, ako napríklad v tzv. skupine z Ria, v ktorej je predsedníckou krajinou do roku 2010. Mexiko pôsobí v skupinách G20, G8+5, Svetovej obchodnej organizácii, Medzinárodnom menovom fonde a taktiež je jedinou latinskoamerickou krajinou, ktorá je členom OECD.

Preto hľadanie spoločného riešenia svetovej hospodárskej a finančnej krízy, vypracovanie ambicióznych stratégií s cieľom dosiahnuť úspech na konferencii Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorá sa bude konať v Kodani, rozvíjanie štruktúrovaného dialógu o migrácii alebo spolupráca s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia sú niektoré z vecí, ktoré môžeme dosiahnuť na výročných samitoch Európskej únie a Mexika, ak vznikne strategické partnerstvo, ktoré navrhujeme.

V uznesení, ktoré prijmeme dnes ráno, Parlament taktiež znovu vyjadrí svoju podporu prezidentovi Calderónovi v boji proti obchodovaniu s drogami a organizovanému zločinu. Ďalej v duchu vzájomného rešpektu, dialógu a spoločnej zodpovednosti verím, že by sme sa mali chopiť spoločných úloh, ako je snaha ochraňovať zraniteľné skupiny v spoločnosti, ktorými sú napríklad ženy alebo predstavitelia médií.

Pani komisárka, tento rok si pripomíname 25. výročie politických rozhovorov, ktoré sa konali v San José, na ktorých sa vďaka veľkej mobilizácii politického talentu v Strednej Amerike a monitorovaniu Európskej únie nakoniec podarilo obnoviť mier v tejto konfliktom rozdelenej stredoamerickej úžine.

Európska únia podporou mieru, porozumenia, svornosti a zmierenia vykonáva, podľa môjho názoru, úctyhodnú prácu v Strednej Amerike a aj v iných častiach sveta. Teraz, keď tieto hodnoty upevňujeme, hoci nie bez problémov a nie všade v rovnakej miere, je správny čas na rozvoj. Na základe našich európskych skúseností však vieme, že bez integrácie to bude náročnejšie.

Verím, že prostredníctvom tohto strategického partnerstva s Mexikom poskytujeme výrazný impulz a najmä vysielame zrozumiteľnú, jasne definovanú správu o tom, že Európa podporuje Latinskú Ameriku.

  Maria Eleni Koppa, spravodajkyňa. – (EL) Vážený pán predsedajúci, som veľmi rada, že dnes hovoríme a budeme hlasovať o správe týkajúcej sa zlepšenia našich vzťahov s Brazíliou. Vytvorenie strategického vzťahu medzi Európskou úniou a Brazíliou predstavuje vzájomný prínos. V prvom rade je to preto, že postavenie Brazílie na svetovej úrovni sa mení a Brazília stáva sa vedúcou silou v rozvojovom svete, a v druhom rade preto, že Brazília má významné postavenie pri prekonávaní rozdielov v otázkach svetového záujmu.

Počas uplynulých rokov Európska únia udržiavala veľmi široké spektrum vzťahov s Brazíliou, a preto na oboch stranách potrebujeme pre tieto vzťahy koordinovaný kohézny rámec. Užšie vzťahy budú založené na historických, kultúrnych a hospodárskych väzbách a spoločných hodnotách demokracie, právneho poriadku, ľudských práv, záujmu o zmenu klímy a udržateľný rozvoj, odzbrojovanie, energie a nešírenie jadrových zbraní. Strategické partnerstvo musí mať široký záber a musí sa postupne rozvíjať.

Brazília je tiež krajina, ktorá má rozhodujúci význam pre Mercosur. Preto sa musí v rámci partnerstva zaviazať posilniť vzťahy medzi Európskou úniou a združením Mercosur a venovať sa otázkam spoločného záujmu. V tomto rámci bude strategický vzťah prostriedkom prehĺbenia medziregionálnych, hospodárskych a obchodných vzťahov.

Domnievam sa, že Brazília môže vďaka svojmu posilnenému postaveniu v oblasti a aktívnemu zapojeniu v OSN hrať ústrednú úlohu pri zabraňovaní regionálnych konfliktov v Latinskej Amerike a ich riešení, a tak pomáhať upevňovať mier v tejto oblasti.

Vzhľadom na svetovú hospodársku krízu musia Európska únia a Brazília spolupracovať na úrovni Svetovej obchodnej organizácie s cieľom dosiahnuť úspešné uzavretie rokovaní o dauhaskom rozvojovom programe. Brazília môže urobiť viac pre riešenie nových problémov svetového hospodárstva, keďže regulačné záležitosti sa významnou mierou podieľajú na ochrane právnych predpisov o hospodárskej súťaži a na udržateľnom rozvoji.

Čo sa týka reformy finančného systému, členstvo Brazílie v medzinárodných fórach môže pomôcť preskúmať úlohu medzinárodných inštitúcií pri dohľade nad finančnými trhmi a pri ich regulácii.

Ako ďalšie rozvojové mocnosti, Brazília sa stáva stále aktívnejšou v medzinárodnom úsilí bojovať proti svetovej chudobe a nerovnosti prostredníctvom programov na spoluprácu s dlhodobým cieľom udržateľného rozvoja.

Čo sa týka ochrany životného prostredia, Brazília je krajina s najväčšou plochou životne dôležitých dažďových pralesov. Európska únia a Brazília musia aktívne spolupracovať na medzinárodnej úrovni, aby ich ochránili a riešili problémy zmeny klímy a straty biologickej rozmanitosti. Musíme uskutočniť politické kroky na vykonávanie Dohovoru OSN o biologickej diverzite. Takisto musíme konať v súvislosti s ochranou a riadením vodných zdrojov.

Mala by som teraz povedať, že Brazília je prvá krajina, ktorá bude rozvíjať dôležitú produkciu biopalív, a tak dosahovať konkrétne výsledky v znižovaní emisií skleníkových plynov. Výmena skúseností a spolupráca v tejto oblasti sa tak môžu ukázať ako veľmi užitočné pre Európsku úniu a naopak, obnoviteľné energie a opatrenia na úspory energie budú veľmi užitočné pre Brazíliu.

Migrácia je jedna zo základných otázok európskeho politického programu. Strategické partnerstvo by tak malo na základe vyhlásenia z Limy podporiť rozsiahly dialóg o migrácii, týkajúci sa legálnej a nezákonnej migrácie a ochrany ľudských práv migrujúcich osôb.

Na záver, Európsky parlament víta začiatok rokovaní o vízovej dohode medzi oboma stranami, ktorá uľahčí voľný pohyb osôb.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – (FR) Vážení poslanci, vážené poslankyne, priatelia, dovoľte mi na začiatok poďakovať predovšetkým spravodajcom, pani Koppovej a pánovi Salafrancovi Sánchezovi-Nyerovi, za ich skvelé správy o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou a medzi Európskou úniou a Mexikom.

Musím tiež povedať, že ako komisárka som hrdá, že sme predložili mnoho návrhov a mnoho oznámení týkajúcich sa Latinskej Ameriky ako celku, ale najmä Brazílie a Mexika, pretože podľa mňa bol na to správny čas.

V uplynulých rokoch Brazília a Mexiko dokázali, že majú popredné postavenie na svetovej scéne a na regionálnej úrovni. V súvislosti s touto skutočnosťou Európska únia uznala, že je potrebné, aby tieto krajiny boli našimi strategickými partnermi najmä vzhľadom na ich hospodársky význam v Latinskej Amerike, ich vedúce postavenie na regionálnej úrovni a ich význam v otázkach regionálnej bezpečnosti, ktorý sa prejavuje veľmi často.

Základy našich vzťahov sú nesmierne pevné. Ako všetci vieme, máme nielen úzke historické a kultúrne väzby, ale aj spoločné záujmy a hodnoty a naše hospodárske väzby sú stále pevnejšie.

Európska únia je v podstate najväčší obchodný partner Brazílie, ktorá, čo sa týka jej podielu, je hlavným príjemcom investícií Európskej únie v Latinskej Amerike. Len Brazília prilákala približne 87 miliárd EUR, inak povedané, je to viac ako celková suma kapitálu, ktorý Európska únia investovala v ďalších krajinách BRIC, konkrétne v Rusku, Indii a Číne. Je tiež pravdou, že Brazília je veľmi dôležitá pre spoluprácu vo vzťahu s WTO. Niekedy môže byť náročný partner, ale, prirodzene, má svoj vlastný názor.

Od uplatnenia dohody medzi Európskou úniou a Mexikom, ktorá bola priekopníckou dohodou medzi krajinou Latinskej Ameriky a Európskou úniou, sa priemerné ročné európske investície strojnásobili a Únia je dnes druhý najväčší obchodný partner Mexika. Samozrejme, Mexiko je tiež partner, ktorý má rovnaké hodnoty a rovnaké záujmy. Pre tieto dôvody sme vypracovali toto strategické partnerstvo ako silný nástroj, ktorý, dúfajme, prinesie skutočný úžitok nielen našim občanom, ale aj občanom ďalších krajín a regiónov sveta.

Chcela by som zdôrazniť, že Európska únia, Brazília a Mexiko pokračujú v spolupráci, aby čelili finančnej kríze a pripravili sa na to, ako ste povedali, pani Koppová, aby zaistili úspech samitu G20, ktorý sa v apríli bude konať v Londýne.

Taktiež ďalej spolupracujú na riešení spoločných problémoch, ako je zmena klímy, náš najväčší problém, boj proti drogám, v ktorom sa vo veľkej miere spoliehame na prezidenta Calderóna, ktorý má väčšinu práce vo svojich rukách, ako aj citlivá a náročná otázka migrácie.

Sme svedkami súčasného úsilia mexickej vlády bojovať proti nelegálnemu obchodu s narkotikami, aj keď, žiaľ, vláda musí čeliť nesmiernej intenzite násilia. Preto musíme Mexiku v každom prípade pomôcť.

Vážení poslanci, vážené poslankyne, čo znamená strategické partnerstvo pre nás? Domnievam sa, že nám umožní lepšie sa pripraviť na budúcnosť tak, že veľké množstvo bilaterálnych a svetových otázok spoločného záujmu budeme riešiť v štruktúrovanejšom, súvislejšom a koordinovanejšom rámci.

Som veľmi rada, že vďaka bližším vzťahom s týmito dvomi krajinami sme správne položili dôraz na niektoré priority uvedené v správe Európskeho parlamentu, ako napríklad na koordináciu na multilaterálnej úrovni zahŕňajúcej tiež Organizáciu Spojených národov, demokraciu, ľudské práva a ďalšie globálne otázky, ktoré som práve spomenula.

Čo sa týka konkrétne Brazílie, začali sme tiež pracovať v oblasti obnoviteľných energií vrátane biopalív, v ktorej má Brazília reálne skúsenosti a na ktorú nás upozornil prezident Lula počas portugalského predsedníctva.

V súvislosti s monitorovaním a uplatňovaním tohto partnerstva, vážený pán predsedajúci, našou hlavnou úlohou na rok 2009, najprv čo sa týka Brazílie, je zrealizovať spoločné záväzky uvedené v akčných plánoch.

Radi by sme ukončili rokovania v dvoch hlavných oblastiach. Tou prvou je dohoda o zrušení víz pre krátkodobé pobyty a udelenie štatútu krajiny s trhovým hospodárstvom Bulharsku a Rumunsku. V roku 2009 tiež plánujeme otvoriť nové dialógy o vzdelávacích, kultúrnych, hospodárskych a finančných záležitostiach, chceme sa venovať aj súčasným dialógom a spolu s Brazíliou budeme naďalej pracovať na všetkých ďalších globálnych otázkach.

Čo sa týka Mexika, dúfam, že strategické partnerstvo, o ktorom rozhodla Rada, bude čoskoro oznámené na samite Európska únia – Mexiko. Komisia sa spolu s členskými štátmi medzičasom zaviazala pracovať s mexickou vládou na operačnom dokumente definujúcom praktické kroky, ktoré optimalizujú strategické partnerstvo.

Na záver mi dovoľte spomenúť úlohu Európskeho parlamentu. Vždy sme boli radi, keď Parlament mohol v súvislosti so začatím tohto partnerstva niečím prispieť a tieto odporúčania dnes nadšene vítame. V súvislosti s tým by som chcela povedať, že s radosťou vítam skutočnosť, že parlamentné vzťahy sú mimoriadne nádejné, keďže dnes je tu 96 poslancov brazílskeho parlamentu z parlamentnej skupiny pre Európsku úniu.

Verím, že máme rovnaký záujem a, čo sa týka Spoločného parlamentného výboru EÚ – Mexiko, môžeme tiež vidieť, že pracuje a jeho ďalšie zasadnutie sa bude konať koncom marca.

Aby som to zhrnula, vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že aktívne pracujeme na tom, aby sme uskutočnili to množstvo záväzkov, ku ktorým sme v tomto partnerstve pristúpili, a dúfame, že takýmto spôsobom prispejeme k väčšej bezpečnosti na celom svete.

  Juan Fraile Cantón, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – (ES) Vážený pán predsedajúci, najprv by som rád zablahoželal Komisii za jej iniciatívu, ktorá uznáva Brazíliu ako regionálnu veľmoc a povyšuje jej vzťahy s Európskou úniou na strategickú úroveň. Tieto vzťahy boli doteraz založené na rámcovej dohode o spolupráci z roku 1992 a rámcovej dohode o spolupráci EÚ so združením Mercosur z roku 1995.

V uplynulých rokoch sa však úloha Brazílie vo svetových záležitostiach zmenila k lepšiemu a krajina sa prejavila ako kľúčový partner Európy. Tento nový scenár nás vedie k zintenzívneniu a rozšíreniu našich vzťahov.

Po prvé, strategické partnerstvo EÚ a Brazílie by malo Brazílii pomôcť zaujať vedúce postavenie na regionálnej a globálnej úrovni.

Po druhé, v spojení s rozvojovými cieľmi tisícročia, hoci programy ako Bolsa Família (rodinný fond) dosiahli zlepšenie ľudského rozvoja a zníženie extrémnej chudoby prakticky o polovicu, nemôžeme ignorovať, že nerovnosti v príjmoch sú stále veľmi veľké, že tu existuje značná koncentrácia chudoby a obrovské regionálne rozdiely medzi severom a juhom krajiny.

Z tohto hľadiska by bola vítaná výmena politických skúseností, ktorá by nám umožnila navrhnúť inovatívne riešenia v boji proti chudobe, nerovnosti a sociálnemu vylúčeniu, a zníženie nerovností v súvislosti so sociálnou ochranou a dôstojnou prácou pre všetkých.

Máme základný spoločný záujem v oblasti ochrany životného prostredia a na základe tohto by sme mali začať dialóg o otázkach, ako sú zmena klímy, vodné hospodárstvo, biodiverzita a odlesňovanie, takisto ako aj o úlohe, ktorú by v týchto záležitostiach malo zohrávať domáce obyvateľstvo.

V oblasti energetickej spolupráce nám dialóg, ktorý sme začali v roku 2007, umožnil dosiahnuť pokrok, ktorý teraz musíme zjednotiť s takými oblasťami, ako sú udržateľné biopalivá, obnoviteľná energia, energetická účinnosť a energetické technológie s nízkym obsahom CO2.

Strategické partnerstvo s Brazíliou taktiež so sebou prináša záväzok k väčšej regionálnej integrácii na posilnenie našej spolupráce so združením Mercosur.

  Erika Mann, spravodajkyňa Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, som veľmi rada, že vedieme túto rozpravu. S oboma týmito krajinami máme, samozrejme, intenzívne vzťahy, ale rada by som hovorila najmä o Mexiku.

Počas našej rozpravy sme vo Výbore pre medzinárodný obchod videli, že je mimoriadne dôležité rokovať o záležitostiach, ktoré sa dotýkajú našej oblasti. Predovšetkým je pre nás dôležité, aby sme znovu posilnili dohody o voľnom obchode. Keď sa pozriete na čísla, uvidíte, že hoci sa náš obchod v uplynulých rokoch nepochybne zintenzívnil, stále je oň veľký záujem a že my a európska strana máme značné obmedzenia týkajúce sa prístupu na trh. Rada by som vás úprimne požiadala, pani komisárka, aby ste znova urobili, čo je vo vašich silách, a spolu so svojimi kvalifikovanými kolegami analyzovali situáciu a v prípade problémov odstránili tieto obmedzenia.

Nemá pre nás význam na jednej strane hovoriť o strategickom partnerstve s takými významnými krajinami Latinskej Ameriky a potom, na strane druhej, stále zápasiť s takými nezmyselnými trhovými obmedzeniami. Samozrejme, niekedy majú význam, ale ako pravidlo nie sú v podstate vôbec užitočné. Bola by som vám a výboru veľmi vďačná, keby ste mohli túto záležitosť vyriešiť.

Druhý bod, ktorý je podľa mňa dôležitý, je, že v súvislosti so svetovými medzinárodnými vzťahmi by sme tiež mali dať Mexiku také postavenie, aké si zaslúži. Samozrejme, to sa vzťahuje najmä na stále veľmi krehké opatrenia v súvislosti s G20. Naša delegácia napísala list, ktorý sme poslali aj vám a v ktorom žiadame, aby sa aj Mexiko zúčastnilo rokovaní G20 a aby pritom išlo o trvalé opatrenie a nie len o krátku záležitosť.

Moja posledná požiadavka je, aby ste sa zúčastnili stretnutia našej delegácie 30. a 31. marca. Viem, že nemôžete prísť osobne, ale mohli by ste zariadiť, aby niekto z vašej sféry kompetencií prišiel namiesto vás. Keď prídu pán Guadarrama, pán Buganza a pán Green, ktorí predsedajú mexickej delegácii, chceme, aby videli, že Komisia si delegáciu a jej návštevu váži.

  Francisco José Millán Mon, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, európske krajiny sú prepojené s Latinskou Amerikou pevnými historickými, kultúrnymi a medziľudskými väzbami. Ako Španiel a predovšetkým Galícijčan som si tejto skutočnosti veľmi dobre vedomý. Navyše vyznávame spoločné princípy a hodnoty, ktoré sú tiež výsledkom nášho kresťanského dedičstva.

Latinská Amerika a Európska únia sú vo všeobecnosti prirodzenými partnermi a tieto vzťahy musíme prehĺbiť. Som veľmi rád, že tento Parlament sa vo veľkej miere zhoduje na tom, že Európska únia by mala nadviazať strategické vzťahy s Mexikom aj s Brazíliou. Na tému Mexika som sa vyjadril rovnako v apríli minulého roka počas rozpravy v tomto Parlamente o samite v Lime.

Strategické partnerstvo by mali sprevádzať pravidelné každoročné samity. S Brazíliou sme ich organizovali od roku 2007 a správa pána Salafrancu právom požaduje, aby boli pravidelne organizované aj s Mexikom z dôvodu nejednoznačných záverov Rady z októbra 2008. Dúfam, že takýto samit sa s Mexikom uskutoční už tento rok.

Dámy a páni, strategické partnerstvo Európskej únie s Mexikom a Brazíliou je veľmi prospešné na bilaterálnej aj globálnej úrovni. Na bilaterálnej úrovni existuje veľká možnosť rastu vzťahov. V prípade Mexika spôsobila napríklad dohoda o pridružení značný nárast obchodu a investícií. Boj proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami a spolupráca v oblasti energetiky sú ďalšími oblasťami, v ktorých je nevyhnutná úzka spolupráca, ako aj lepšia koordinácia na multilaterálnych fórach.

V prípade Brazílie by prehĺbenie vzťahov malo prispieť aj k odblokovaniu dohody o pridružení medzi EÚ a zoskupením Mercosur.

Chcel by som poukázať na pozitívne hospodárske výsledky, ktoré Mexiko a Brazília dosiahli v tomto desaťročí v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. Bez tohto pokroku, ku ktorému prispeli dobre navrhnuté politiky, by súčasná extrémna svetová kríza zničila ich hospodárstva. Na rozdiel od toho ich vlády teraz môžu využívať vybudované rezervy na zavedenie anticyklických politík rovnakým spôsobom ako v rozvinutých krajinách a v niektorých krajinách s rozvíjajúcim sa hospodárstvom.

Úloha Mexika a Brazílie na svetovej scéne je tiež čoraz dôležitejšia. Zúčastňujú sa na heiligendammskom procese a ako vedúce hospodárske veľmoci v Latinskej Amerike sú členmi G20.

V dnešnom komplexnom a prepojenom svete – už budem končiť – s mnohými globálnymi problémami a hrozbami vrátane zmeny klímy je spolupráca v duchu spoločnej zodpovednosti s takými významnými hráčmi, akými sú Mexiko a Brazília, pre Európsku úniu, ako aj pre celé medzinárodné spoločenstvo, veľmi prospešná.

  Vicente Miguel Garcés Ramón, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, 15. júla 2008 Európska komisia schválila oznámenie Rade a Parlamentu, v ktorom odporúča založenie strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Mexikom.

Európska rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy uznala 13. októbra 2008 Mexiko ako strategického partnera v očakávaní názoru Parlamentu na danú záležitosť.

Chcel by som pripomenúť, že na siedmej schôdzi Spoločného parlamentného výboru EÚ – Mexiko koncom októbra minulého roka sme vyhlásili, že strategické partnerstvo medzi Mexikom a Európskou úniou poskytne potrebný stimul na posilnenie a vývoj skutočného potenciálu našich bilaterálnych vzťahov.

Toto obdobie je pre vzťah medzi týmito dvoma stranami prospešné a výsledky súčasnej globálnej dohody sú dobré. Zdôrazňujeme, že je potrebné, aby naše príslušné výkonné zložky posilnili súčinnosť v politickej a hospodárskej oblasti a v oblasti spolupráce, predovšetkým pokiaľ ide o rôzne nové problémy vyplývajúce z finančnej a hospodárskej krízy, ktorá na našich kontinentoch spôsobuje spúšť.

Mexiko je veľká krajina, s ktorou máme spoločné hodnoty a ciele, ako napríklad vývoj demokratických vládnych foriem, záväzok dodržiavať rodovú rovnosť, konsolidácia zásad právneho štátu, spravodlivý a trvalo udržateľný vývoj a rešpektovanie ľudských práv. Presadzujeme užšiu spoluprácu v boji proti organizovanému zločinu, terorizmu a obchodovaniu s drogami na základe princípov spoločnej zodpovednosti a prísneho dodržiavania medzinárodného práva.

Navyše by sme mali zabezpečiť, aby bol návrh odporúčania o strategickom partnerstve EÚ – Mexiko predložený Parlamentu dnes ráno.

  Renate Weber, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, je dobre známe, že z Brazílie sa stáva čoraz významnejší regionálny a globálny hráč. Kľúčová úloha, ktorú Brazília zohrávala pri vzniku únie UNASUR, je len jedným z mnohých dôkazov reputácie tejto krajiny a zaslúži si právom uznanie, ako aj snaha Brazílie podporiť a ovplyvniť demokratický vývoj niektorých krajín Latinskej Ameriky.

Súhlasím so spravodajkyňou, že Brazília a Európska únia vyznávajú rovnaké hodnoty, pokiaľ ide o demokraciu, zásady právneho štátu a podporu ľudských práv a tiež rovnaké princípy v súvislosti s trhovým hospodárstvom. Z toho vyplýva, prečo je Brazília pre Európsku úniu kľúčovým partnerom.

Počas viacerých rokov zaznamenala Brazília hospodársky rast a dúfam, že súčasná ničivá hospodárska kríza túto krajinu nezasiahne príliš tvrdo. Hospodársky vývoj a nahromadenie bohatstva však v Brazílii nanešťastie nezabezpečilo odstránenie chudoby. Správa uvádza, že v Brazílii ešte stále žije veľké množstvo chudobných ľudí, a je smutnou skutočnosťou, že koncentrácia bohatstva je založená na kultúrnych a rasových predpokladoch. Je nutné zdôrazniť, že 65 % najchudobnejších obyvateľov Brazílie je čiernej pleti alebo zmiešaného pôvodu, pričom 86 % obyvateľov, ktorí žijú v najväčšom blahobyte, je bielej pleti. Ocenila som myšlienku pána prezidenta Lulu, že jeho vláda by nemala bojovať proti bohatstvu, ale proti chudobe. Som presvedčená, že podpora a pomoc EÚ by prispeli k ukončeniu tejto polarizácie medzi najchudobnejšími a najbohatšími vrstvami obyvateľstva.

Ale na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná finančná podpora dostupná prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce, ktorý musí Brazília použiť na podporu dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia a na účely trvalo udržateľného rozvoja. Európska únia sa zároveň musí naďalej zameriavať na problematiku boja proti odlesňovaniu. Je to kľúčová otázka, keďže Brazília má bohaté, ale chúlostivé životné prostredie. Nielenže musíme vybudovať silné partnerstvá, ale zároveň musíme dosiahnuť koordináciu s ostatnými darcami a vyvinúť projekty, ktoré v súvislosti s ochranou životného prostredia premenia slová na skutky.

Naše strategické partnerstvo by malo podporovať aj rozvoj silnej brazílskej občianskej spoločnosti s cieľom povzbudiť nadväzovanie kontaktov medzi európskymi a brazílskymi mimovládnymi organizáciami, podnikateľmi a podnikateľskými fórami a malo by podporovať výmeny na úrovni vzdelávania a kultúry. Spolupráca v oblasti vyššieho vzdelávania v rámci programu Erasmus Mundus alebo iných biregionálnych programov by sa mala považovať za investíciu do najvzácnejšieho kapitálu krajiny, do jej ľudských zdrojov.

  Roberta Angelilli, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dialóg a politická a obchodná súčinnosť s Brazíliou je dôležitým cieľom Európy, cieľom, ktorý je nutné rozvíjať a podporovať, a to od boja proti chudobe, najmä medzi deťmi, až po budovanie silných obchodných dohôd na podporu obchodu a investícií.

Avšak takéto strategické partnerstvo sa nemôže vyhnúť istým nemenným bodom. Po prvé ide o potrebu užšej spolupráce v boji proti korupcii, organizovanému a cezhraničnému zločinu, obchodovaniu s drogami, praniu špinavých peňazí a medzinárodnému terorizmu. Po druhé ide o potrebu úzkej súčinnosti v právnych veciach, predovšetkým pokiaľ ide o súčinnosť pri vydávaní osôb a vzájomnom uznávaní súdnych rozhodnutí.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, podľa môjho názoru je zrejmé, že nemôžeme ignorovať kontext, v rámci ktorého rokujeme o tejto dohode. V Európe súčasná kríza ovplyvňuje najmä oblasti, ktoré sú najviac orientované na export, pričom v Mexiku značne zasahuje tých, ktorých najviac postihujú dôsledky hospodárskeho útlmu.

Dohoda tohto druhu by mala byť prospešná pre obidve strany, ale zo súčasných skúseností vyplýva, že to tak vždy nie je. Pre Európu je to veľmi prospešné. Myslím si, že je to zrejmé a jednoznačne to vyplýva z výsledkov ostatných ôsmich rokov, počas ktorých bola obchodná bilancia do značnej miery naklonená v prospech EÚ.

Obchodný deficit sa zvýšil o 80 %, čo znamená, že Mexiko je v súčasnosti značne závislé od Európy. Sú tu však aj iné riziká, na ktoré nesmieme zabúdať. Je pravdou, že väčšina investícií, ktoré EÚ poskytla, bude mať neskôr pozitívne dôsledky aj pre Európu. Myslím tým to, že pri väčšine realizovaného exportu ide spravidla o vnútorný export v rámci jednotlivých spoločností.

Nehovorím, že je to nevyhnutne zlé, ale musíme byť opatrní a musíme si uvedomiť, že to môže mať veľmi negatívne následky. Najznepokojujúcejším faktorom je však predovšetkým posadnutosť istých vlád liberalizáciou, ktorá sa v tejto súvislosti prejavuje v istých stanoviskách. Napríklad bankový sektor je jedným z najdôležitejších sektorov a pri riešení tejto krízy bol veľmi účinný, ale 90 % tohto sektoru v Mexiku je v súčasnosti v zahraničných rukách, z čoho 50 % je v rukách Európy.

Nemyslím si, že je to najlepší spôsob prístupu k takémuto druhu dohody. Dohoda by mala korigovať alebo by aspoň nemala podporovať niektoré z uvedených rizík, čo vyplýva z niektorých našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  Willy Meyer Pleite, v mene skupiny GUE/NGL. – (ES) Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s partnerstvom s Brazíliou sa v správe nepochybne vyskytujú isté vysoko pozitívne aspekty. Požadovanie mnohostrannosti, predovšetkým na medzinárodných fórach Organizácie Spojených národov, spolupráca v oblasti životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, obhospodarovania lesov, riadenia vodných zdrojov a vzdelávania, ako aj spolupráca v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a technológií, je podľa nášho názoru veľmi dôležitá a pozitívna.

Napriek neprimeranej smernici som v súvislosti s prisťahovalectvom toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade sa tu hovorí o ľudských právach a právach prisťahovalcov, a preto si myslím, že je veľmi vhodná. Ďalším dôležitým bodom je spolupráca s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia, ako aj sociálnu súdržnosť vo vzťahu k významnému vedúcemu postaveniu, ktoré Brazília preukázala vo svojej politike zameranej na zníženie miery chudoby prostredníctvom „Bolsa Família“, čiže „rodinného fondu“. Ďalším nepochybne dôležitým aspektom partnerstva je úloha Brazílie ako jedného z lídrov v procese regionálnej integrácie prostredníctvom únie UNASUR. Inými slovami, správa zahŕňa veľké množstvo dôležitých bodov, z ktorých tiež vyplýva, že na týchto rokovaniach by sa mala zúčastňovať občianska spoločnosť.

Na druhej strane sa v správe vyskytujú aj aspekty, s ktorými nesúhlasíme, preto sa zdržíme hlasovania. Po prvé, odporúča ukončenie hospodárskeho protekcionizmu v Brazílii. Myslím si, že tento dokument bol vypracovaný pred krízou, z môjho pohľadu je dnes protekcionizmus skutočnosťou. Zmena, ktorej cieľom je ukončiť alebo zmierniť krízu, nepochybne vyžaduje verejný zásah vlád do hospodárstva. Myslím si, že voľný trh sa skončil, a zanechal po sebe krízu s nepredvídateľnými dôsledkami pre ľudstvo.

Ďalším veľmi dôležitým bodom, s ktorým nesúhlasíme, je, že správa požaduje spoločnú účasť na projektoch jadrového výskumu, predovšetkým na projekte termonukleárneho reaktora ITER. Nemyslím si, že je to pre nás správne, keďže nepodporujeme jadrovú energiu. Myslím si, že s väčšou efektívnosťou v oblasti spotreby energie a s viacerými zdrojmi obnoviteľnej energie dokážeme existovať bez takého druhu energie, ktorý je pre ľudstvo vysoko škodlivý. To nás napriek pozitívnym bodom vedie k tomu, aby sme sa zdržali hlasovania.

Správa týkajúca sa Mexika je úplne odlišnou vecou, keďže partnerstvo s Brazíliou ešte nebolo nadviazané. Mexiko sa na našej strategickej dohode o pridružení podieľalo od roku 1997, preto už máme k dispozícii výsledky, ktoré nám umožňujú usúdiť, či je všetko tak, ako by sme chceli, alebo nie je.

Pri tejto správe sa tiež zdržíme hlasovania, a to z viacerých dôvodov. Po prvé, sme toho názoru, že v súvislosti s hospodárskymi otázkami správa zanedbáva negatívne dôsledky. Je pravda, že v tých častiach krajiny, kde nie sú dodržiavané ľudské práva, konkrétne pokiaľ ide o vraždenie žien, nastal pokrok. Boli prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podľa môjho názoru objasňujú a zlepšujú daný dokument, ale je tu aj časť, ktorú nepokladáme za pozitívnu, konkrétne ide o všetky časti týkajúce sa zmluvy o voľnom obchode a dôsledkov, ktoré z nej vyplývajú pre malých výrobcov v Mexiku. Pre Mexiko, ani pre ktorúkoľvek inú krajinu sveta, ktorú postihla súčasná kríza, toto nie je dobré obdobie. Zahraničné investície v Mexiku sú určite sústredené len v malom počte sektorov a nepodporujú rozširovanie domáceho hospodárstva.

Naša skupina, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, sa preto v súvislosti s touto správou zdrží hlasovania.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predsedajúci, v priebehu ostatných rokov sa v Únii rozširoval trend uzatvárať strategické partnerstvá s tretími krajinami. To ma samo až tak neznepokojuje. Takéto partnerstvo môže byť užitočné na zlepšenie bilaterálnych vzťahov, ale táto štruktúra zahŕňa minimálne dve riziká.

Po prvé, Európa nemôže vyhlásiť každú krajinu za strategického partnera. To by podľa môjho názoru viedlo k znehodnoteniu pojmu „strategický“. Preto tvrdím, že toto pravidlo by sa malo vzťahovať len na bilaterálne vzťahy s kľúčovými partnermi. Podľa môjho názoru sa to viac vzťahuje na Brazíliu ako na Mexiko, ktoré je dnes predmetom našej rannej rozpravy.

Po druhé, niekedy mám nedefinovateľný pocit, že tieto strategické partnerstvá sú do značnej miery symbolické. Je to príležitosť zvolať ďalší samit, po ktorom sa spravidla nič nezmení. Tieto partnerstvá často fungujú výlučne ako fórum. Otázka hmatateľných výsledkov ostáva často nezodpovedaná.

Ten istý pocit mám do istej miery aj v súvislosti s návrhom odporúčania Parlamentu Rade vo vzťahu k Brazílii, o ktorom máme rokovať zajtra. V tejto súvislosti si tiež myslím, že týmto konkrétnym problémom sa nevenuje dostatočná pozornosť. Vážený pán predsedajúci, túto obavu by som chcel načrtnúť prostredníctvom troch súčastí návrhu odporúčania.

Po prvé, v odporúčaní sa trochu zavádzajúco uvádza, že toto partnerstvo sa nesmie realizovať na úkor vzťahov Únie so zoskupením Mercosur. Ako je možné, že Európska únia, ktorá sa vždy stavia na popredné miesto ako hlásateľ regionálnej spolupráce, mohla dovoliť, aby pred regionálnou spoluprácou so zoskupením Mercosur uprednostnila svoje bilaterálne vzťahy s Brazíliou? Únia tu volí zlé priority.

Čo sa týka miery angažovania v tomto regióne, Európska únia musí Brazílii naznačiť dôležitosť silného zoskupenia Mercosur a podporiť túto krajinu, aby sama do značnej miery investovala do tejto dohody o spolupráci. Únia sa však namiesto toho stretne s Brazíliou na bilaterálnej úrovni a z nášho pohľadu jej tým naznačí, že Mercosur má pre nás sekundárny význam.

Podľa môjho názoru nebol návrh odporúčania vypracovaný dostatočne presne ani v oblasti obchodu. Žiada sa od nás, aby sme spoločne pracovali s cieľom bezproblémového uzatvorenia kola rokovaní v Dauhe. Je to, samozrejme, veľmi dobrý cieľ, ale nebolo by lepšie najprv identifikovať kľúčové sporné body medzi Úniou a Brazíliou?

Otázka prístupu na trh je dôležitá pre obidva tábory. Verím, že kolo rokovaní v Dauhe má väčšiu šancu na úspech, ak sa táto otázka vyrieši na bilaterálnej úrovni. Nehovorím, že by to bolo jednoduché, ale verím, že je to lepšia cesta vpred ako rétoricky pôsobivé vyhlásenia.

Na návrh odporúčania som sa pozrel aj z perspektívy môjho geopolitického záujmu. Z tejto perspektívy mám pocit, že odporúčanie nevyzýva Brazíliu, aby vo svojom regióne zaujala vedúce postavenie. Týmto bodom ukončím svoj príhovor. Brazília musí správne odhadnúť politický vývoj v danom regióne a musí začať predovšetkým od ambície susednej Venezuely dominovať na tomto kontinente.

To je situácia, ktorá nie je v záujme samotného kontinentu, ani Európskej únie. Kontroverzné venezuelské referendum o zmene a doplnení ústavy dostatočne dokazuje, že z európskych hodnôt, napríklad z demokracie, nezostane veľa.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, je dobré mať ako východiskový bod strategické partnerstvo, mať továreň Volkswagen v Pueble a spoločné parlamentné výbory s Čile a Mexikom, ale ako vyplýva zo správy pána Salafrancu Sáncheza-Neyru, už 30 rokov sme realistickí, spolupracujeme, vytvárame klímu, vedieme okrajové rokovania o poľnohospodárstve, drogách, ženách, vodných zdrojoch a pod.

Musíme ísť ďalej. Európa i Latinská Amerika musia mať väčšie ambície. Musíme si stanoviť cieľ: napríklad rok 2025. Za jednu generáciu, v priebehu nasledujúcich 20 rokov musíme vytvoriť alianciu civilizácií medzi Európou a Latinskou Amerikou; a prečo nie aj integráciu?

Na tento účel máme k dispozícii rámec EUROLAT, parlamentné zhromaždenie, ktoré združuje Európu a Latinskú Ameriku. V tomto rámci je potrebný manifest, vyhlásenie, ktoré bude rovnocenné s tým, čo pre Európu znamenal 8. máj 1950. Spojme naše národy, naše zdroje, našu inteligenciu, starších a mladých ľudí z oboch strán a vytvorme bezodkladne oblasť voľného pohybu pre študentov, výskumných pracovníkov, intelektuálov a inteligenciu. Predstavovalo by to automatické kultúrne víza. Malinche nepotrebovala víza na to, aby šla učiť Cortésa kečuánčinu alebo mayský jazyk. Je to prvý krok na ceste k vytvoreniu skupiny pozostávajúcej z miliardy Latinskoameričanov, miliardy kresťanov v stretnutí národov.

Veľmi dobre viem, že to hospodárskym realistom môže pripadať nereálne, ale ak sen, za ktorým sa ženiete, nie je dostatočne veľký, stratí sa vám z dohľadu, kým sa za ním budete hnať.

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE) . – (RO) Rád by som vyjadril svoju podporu správe pána Salafrancu. Verím, že po zavedení globálnej dohody sa budeme musieť presunúť na vyššiu historickú úroveň v strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Mexikom.

Nevyhnutnosť tohto partnerstva narástla, a to pokiaľ ide o dôležitú úlohu Mexika na globálnej politickej a hospodárskej scéne, ale aj jeho úzke hospodárske väzby s Európskou úniou. Mexiko má vyše 100 miliónov obyvateľov, je desiatou najväčšou hospodárskou veľmocou na svete a je členom skupiny G20.

Na pozadí globálnych problémov, napríklad hospodárskej krízy a globálneho otepľovania, sa preukáže, že spolupráca s Mexikom je prospešná. Nie je nutné hovoriť, že chceme dosiahnuť to, aby bolo nové partnerstvo základom pre každoročné samity medzi Európskou úniou a Mexikom podľa modelu stretnutí na vysokej úrovni, na ktorých sa zúčastňuje Európska únia vo vzťahu s ostatnými strategickými partnermi.

Musíme tiež podporovať parlamentný rozmer tohto partnerstva prostredníctvom Spoločného parlamentného výboru EÚ – Mexiko a parlamentného zhromaždenia EUROLAT, ktoré počas ostatných rokov zohrávali obzvlášť prospešnú úlohu. Keďže tento rok je Európskym rokom tvorivosti a inovácie, musíme sa podľa môjho názoru vo väčšej miere zamerať na spoluprácu medzi Európskou úniou a Mexikom v oblasti výskumu, kultúry a vzdelávania, ako aj mobility vedcov a študentov.

Mexičania sú najväčším španielsky hovoriacim národom na svete a vyznávajú spoločné kultúrne hodnoty s Európanmi, o. i. V podobe úzkych väzieb s kultúrnym dedičstvom Rumunska, ktoré pramenia z ich latinského dedičstva. Napríklad výstava, ktorá bola sprístupnená v júli 2005 v Múzeu rumunského roľníka v Bukurešti, preukázala zarážajúcu podobnosť medzi mexickým ľudovým umením a mnohými dielami rumunského ľudového umenia. Myslím si, že inštitúcie Európskej únie by s cieľom spájania národov mali vo väčšej miere a nepretržite čerpať možnosti, ktoré ponúka kultúra, vzdelávanie a umenie.

Nakoniec by som chcel podotknúť, že jedným z prínosov tohto strategického partnerstva by podľa môjho názoru malo byť zaistenie bezpečnosti európskych občanov cestujúcich do Mexika. Mexiko ponúka výnimočné možnosti cestovného ruchu, má úžasné kultúrne bohatstvo a je aj obľúbenou destináciou mnohých Európanov. Je však nutné zabezpečiť, aby sa nedostali do ohrozenia vyplývajúceho z kriminality a korupcie, ktoré sú výrazné v niektorých častiach tejto krajiny. Boj proti zločinu možno zefektívniť prostredníctvom trojstrannej spolupráce medzi Mexikom, Európskou úniou a USA.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Myslím si, že dohody o spolupráci medzi Európskou úniou a Mexikom a Európskou úniou a Brazíliou majú prvoradý význam. Tieto dohody o spolupráci musia byť založené na rešpektovaní hodnôt demokracie, princípov právneho štátu a rešpektovaní ľudských práv.

Chcela by som zdôrazniť potrebu zvýšeného úsilia medzi Európskou úniou a týmito dvomi krajinami pri propagovaní vedeckého a technologického transferu so zameraním na posilnenie skutočnej spolupráce v boji proti zmene klímy a pri zlepšovaní ochrany životného prostredia. Program pre integrálnu podporu malých a stredných podnikov vo významnej miere prispeje k hospodárskemu a spoločenskému rozvoju týchto krajín. Predovšetkým počas súčasnej globálnej hospodárskej krízy je dôležité tvoriť a udržiavať pracovné miesta a pokračovať v úsilí zameranom na splnenie rozvojových cieľov tisícročia.

Ako spravodajkyňa pre Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi mexickými o určitých aspektoch leteckých služieb by som chcela zdôrazniť dôležitosť tejto dohody. Podporuje voľnú hospodársku súťaž v oblasti leteckých služieb. V prípade potreby môže Mexiko nediskriminačným spôsobom vymáhať odvody, dane, poplatky, clá alebo príspevky na pohonné látky dodávané na jeho územie pre lietadlo leteckého prepravcu určeného členským štátom Európskeho spoločenstva, ktoré premáva na trase medzi bodom umiestneným na mexickom území a iným bodom umiestneným na území iného štátu na americkom kontinente.

Chcela by som podotknúť, že táto problematika je nesmierne dôležitá, predovšetkým v súvislosti s implementáciou systému obchodovania s certifikátmi pre emisie skleníkových plynov. Tieto dve krajiny, Brazília a Mexiko, majú navyše obzvlášť dôležitú úlohu pri uzatváraní dohody, ktorá nahradí Kjótsky protokol, a dúfame, že sa podpíše v Kodani v decembri tohto roku.

  Monica Frassoni (Verts/ALE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia bude hlasovať proti správe o partnerstve s Brazíliou a zdrží sa hlasovania v súvislosti s otázkou partnerstva s Mexikom. Nerobíme to s radosťou, ale máme pocit, že toto hlasovanie jednoznačne stelesňuje našu nespokojnosť s postupmi, ktoré už dlhšiu dobu odsudzujeme. Napríklad pokiaľ ide o Brazíliu, otázka partnerstva sa presadzuje na úkor zoskupenia Mercosur. Podľa nášho názoru sa zameriava na zlé priority – pani Ferrerová–Waldnerová spomenula napríklad biopalivá, ale v uznesení sa nachádza celý súbor úvah o jadrovej energii a o zachytávaní a ukladaní uhlíka (CCS), čiže sa hovorí o uhlíku. Krajina ako Brazília by však namiesto toho mala s nami spolupracovať s cieľom vyvinúť obnoviteľné technológie a docieliť úspory energie; to je pre túto krajinu správna cesta vpred.

Pokiaľ ide o Mexiko, vážený pán predsedajúci, predložili sme isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy – spravodajca bol navyše značne otvorený v súvislosti s istými otázkami týkajúcimi sa najmä ľudských práv. Strategické partnerstvo a parlamentný dialóg by sa však podľa nás mal zamerať na súčasné politické problémy. Hlavnou témou súčasného politického programu je rozsiahla hospodárska kríza, ktorá krajinu zasahuje, problematika návratu migrantov a, samozrejme, násilie a organizovaný zločin. Myslím si, že toto partnerstvo sa musí oveľa konkrétnejšie zameriavať na tieto problémy, ako na záležitosti, ktoré s istotou považujeme za menej dôležité.

Vážený pán predsedajúci, ešte jedno slovo k otázke medziparlamentného dialógu, ktorému, samozrejme, všetci pripisujeme veľký význam. Verím a dúfam, že na ďalšom zasadnutí zhromaždenia EUROLAT sa podarí nájsť cestu z tohto do istej miery formálneho a, úprimne povedané, neužitočného rámca, ktorý charakterizoval mnohé naše zasadnutia, a úprimne dúfam, že bude mať v daných krajinách dosah aj na národné rozpravy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Zmeny, ktoré sa odohrávajú v Latinskej Amerike, by mali povzbudiť Európsku úniu k tomu, aby nadviazala nové vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky zamerané na spoluprácu. Väčšia pozornosť by sa mala venovať spoločenským a kultúrnym aspektom a podpore rozvoja v rámci vzájomného rešpektovania rôznych úrovní rozvoja a rôznych politických preferencií občanov. Tieto aspekty v návrhoch predložených Európskou úniou sú, žiaľ, len sekundárne.

Hlavnou oblasťou sú vo všeobecnosti hospodárske záujmy zamerané na zaistenie podnikania európskych hospodárskych a finančných skupín. Túto situáciu zdôraznili predovšetkým sociálne organizácie v Brazílii, čo počas svojej ostatnej cesty do Brazílie zistila Delegácia pre vzťahy s krajinami zoskupenia Mercosur. V čase, keď napríklad väčšina obyvateľstva Mexika pociťuje negatívne následky vážnej hospodárskej recesie a keď drvivú väčšinu mexického bankového sektora ovládajú zahraničné spoločnosti, predovšetkým európske banky, je poľutovaniahodné, že Európska únia ešte stále využíva svoju dohodu s Mexikom skôr na vstup do USA, ako na podporu miestneho rozvoja. To prispieva k zániku malých a stredných podnikov a výrobnej štruktúry v Mexiku, predovšetkým priemyselnej, z dôvodu naliehania na voľnom obchode, liberalizácie strategických sektorov a komercializácie nevyhnutných produktov, napríklad vody.

Preto musíme radikálne prepracovať politiky EÚ o partnerských dohodách, aby sa za prioritu pokladala spolupráca a hospodársky a spoločenský rozvoj. Týmto spôsobom môžeme prispieť k tvorbe pracovných miest s rešpektovaním základných práv, k zabezpečeniu spoločenského pokroku, k podpore práv pôvodných obyvateľov, k ochrane lesov a biodiverzity a k uznávaniu zvrchovaného práva krajín Latinskej Ameriky na verejné služby vysokej kvality, ovládanie strategických sektorov v rámci ich hospodárskych systémov a rešpektovanie rozhodnutí inštitúcií zvolených ich obyvateľmi.

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, dámy a páni, chcel by som uviesť, ako už mnohokrát, že posilnenie vzťahu s Latinskou Amerikou s cieľom spolupráce je strategickým krokom pre EÚ, pretože nadviazanie užšieho vzťahu sa vysvetľuje, ako v prípade správy pána Salafrancu, nielen prostredníctvom historických a kultúrnych väzieb a spoločných hodnôt, ako spravodajca právom uvádza, ale obom stranám poskytuje aj viacsektorové, medziregionálne a vnútroregionálne možnosti rozvoja.

Kým na jednej strane oceňujem navrhované iniciatívy na zvýšenie obchodu a investícií medzi Úniou a Brazíliou, na druhej strane by ma zaujímalo, aké zlepšenie je možné v oblasti právnej súčinnosti a spolupráce v otázkach životného prostredia, rešpektovania ľudských práv a ochrany pred organizovaným zločinom, ktorý sa často exportuje do Únie – tieto oblasti sú rovnako dôležité. Je nutné preskúmať aj otázku migrácie a návratu vysťahovalcov, pretože niet pochýb, že zisky nadobudnuté prostredníctvom nelegálnej práce a iných nezákonných činností sa protiprávne vyvážajú. Pokiaľ ide o migráciu, spochybňujem záruky, ktoré nám môže ponúknuť národ chrániaci zločincov a podvodníkov, ako napríklad Cesareho Battistiho a „kúzelníka“ Mária Pacheca do Nascimienta. Tento príklad sám osebe vysvetľuje, prečo celkovo zamietam otvorenie rokovaní o bezvízovej dohode medzi Európskou úniou a Brazíliou.

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, keďže české predsedníctvo momentálne nie je v Parlamente, budem hovoriť v angličtine, pretože si myslím, že tak svoje posolstvo sprostredkujem rýchlejšie.

Chcel by som vašu pozornosť upriamiť na odsek l písmeno l) návrhu odporúčania týkajúceho sa partnerstva s Brazíliou a tiež na oznámenie Komisie zo septembra 2008 o viacjazyčnosti.

Faktom je, že pri nadväzovaní a vyvíjaní strategického partnerstva s Brazíliou hovoríme po portugalsky. Keď ideme do USA alebo do Austrálie, hovoríme po anglicky, keď ideme do Mexika alebo do Kolumbie, hovoríme po španielsky, keď ideme do Brazílie alebo do Angoly, hovoríme po portugalsky, keď ideme do Senegalu alebo na Pobrežie Slonoviny, hovoríme po francúzsky. Je to kľúč ku komunikácii, kľúč k obchodu.

Tým sa dostávame k tomu, čo som pred niekoľkými rokmi označil ako „európske svetové jazyky“: po portugalsky linguas europeias globais. Myslím tým to, že niektoré európske jazyky majú schopnosť nadviazať veľmi dôverný a úzky kontakt s rôznymi časťami sveta, konkrétne ide o anglický, španielsky, portugalský, francúzsky a v menšom rozsahu a z iných dôvodov aj nemecký a taliansky jazyk. Komisia to plne pochopila a uviedla to vo svojom oznámení, ale v Rade došlo, žiaľ, k nedorozumeniam – myslím si, že najmä na strane Nemcov – a Rada v tejto súvislosti zaujala oveľa nerozhodnejšie stanovisko.

Musím objasniť, že to žiadnym spôsobom neovplyvňuje rovnocennú hodnotu oficiálnych jazykov Únie. Ide tu o internú víziu viacjazyčnosti a všetci súhlasíme s tým, že každý občan má právo hovoriť, čítať a dostávať odpovede vo svojom vlastnom jazyku. Vytvára to však nový rozmer v širokej oblasti externej hodnoty viacjazyčnosti. Mať tieto európske svetové jazyky v dnešnom globalizovanom svete, v dnešnom globalizovanom hospodárstve, v tejto globálnej dedine, ktorá má kultúrny, hospodársky, spoločenský a politický charakter, je najväčším bohatstvom celej EÚ, ktoré si musíme plne uvedomovať a ktoré musíme čo najlepšie využiť. Preto požadujem, aby boli tieto jazyky náležite zavedené a spravované v rámci externej starostlivosti o mládež a aby sa vyučovali v našich školách ako spoločné bohatstvo, ako druhé, tretie alebo štvrté jazyky, pretože, ako jasne vyplýva z našich vzťahov s Brazíliou, tieto jazyky zvyšujú schopnosť EÚ nadväzovať úzky kontakt s celým svetom: schopnosť komunikovať, vymieňať si informácie a skúsenosti, byť súčasťou rovnakej skupiny. Túto výzvu predkladám Rade a ďakujem spravodajkyni za poskytnutú podporu.

  Vladko Todorov Panayotov (ALDE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Salafrancovi Sánchezovi-Neyrovi k vynikajúcej správe v takej dôležitej oblasti, akou je globálna spolupráca s našimi strategickými partnermi. Globalizácia nám neprináša len výhody, ale v súvislosti s globálnymi krízami a hrozbami nás robí aj zraniteľnejšími. Preto nám identifikácia strategických partnerov a posilnenie spolupráce na globálnej úrovni umožní riešiť súčasné a budúce problémy. V správe by sme chceli poukázať na skutočnosť, že Európa je po USA druhým najväčším partnerom Mexika. Je nutné zdôrazniť, že Európa považuje Mexiko za dôležitého partnera v rámci dodávok surovín. Zabezpečenie dodávok surovín je konkrétne jedným z kľúčových faktorov, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj Európy. Európa zohráva vedúcu úlohu v oblasti ochrany životného prostredia a prijímania priemyselných riešení šetrných k životnému prostrediu.

Strategické partnerstvo s Mexikom posilní bilaterálne vzťahy s cieľom dosiahnuť účinnejšiu formu obchodu v oblasti technológií a surovín a poskytnúť pevný základ pre bilaterálnu spoluprácu v oblasti ochrany životného prostredia. Na dosiahnutie týchto cieľov musíme vyvinúť a zdokonaliť programy týkajúce sa jednotlivých odvetví, na ktorých sú založené mechanizmy a opatrenia zamerané na vedecký a technologický transfer, pretože len prostredníctvom konkrétnych opatrení je možné dosiahnuť spoluprácu. Tento vedecký a technologický transfer je navyše nepredstaviteľný bez nadviazania výmeny v oblasti vzdelávania a tvorby spoločnej siete centier vedeckého výskumu. Požadujem preto rozšírenie bilaterálnej spolupráce aj v oblasti vzdelávania a inovácií. Ďakujem vám za pozornosť.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, obdobie, keď bola Latinská Amerika považovaná za zadný dvor USA, je už našťastie dávno minulosťou. Dnes sa na túto oblasť pozeráme úplne inak a medzi Európou a Latinskou Amerikou sa vyskytuje obzvlášť veľké množstvo oblastí so spoločnými názormi a záujmami, čo opodstatňuje skutočnosť, že rozširujeme naše strategické partnerstvá aj do tejto oblasti.

Otázky zmeny klímy, energetickej politiky, finančnej krízy, obchodovania s drogami a pod. už boli spomenuté. V tejto súvislosti máme mnoho spoločných názorov a záujmov. Je dobré, že s touto oblasťou spolupracujeme na viacstrannej úrovni. Zároveň je dobré, že uzatvárame bilaterálne dohody. Je však dôležité, aby sme v každom prípade dosiahli vyvážený vzťah medzi obidvoma partnermi.

Ak teda dosiahneme bezvízový styk, mali by sme tiež zvážiť, ako budeme riešiť deportácie, dohody o extradícii a podobné otázky, aby…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Marcin Libicki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som podotknúť, že dnes ráno sme hovorili o partnerstve medzi Európskou úniou a krajinami ako Brazília a Mexiko. Dnes ráno sme hovorili tiež o Východnom partnerstve. Chcel by som maximálne zdôrazniť, a adresujem to predovšetkým pani Ferrerovej-Waldnerovej, že keď diskutujeme o zahraničných alebo externých politikách Európskej únie, napríklad o vzťahoch EÚ s Brazíliou, Mexikom alebo s krajinami severnej Afriky, naše rozpravy sú do istej miery vzdialené od reality. Na druhej strane, keď diskutujeme o našich vzťahoch s východom, zaoberáme sa zásadnými otázkami týkajúcimi sa EÚ. A ak diskutujeme o partnerstve s Tureckom a jeho vyhliadkach na členstvo v EÚ, ide tiež o zásadné otázky. Keď diskutujeme o našich vzťahoch s Bieloruskom, Ukrajinou a Ruskom v súvislosti s otázkou dodávok plynu alebo s otázkou Gruzínska, diskutujeme o otázkach, ktoré majú zásadný význam pre EÚ a ktoré by mohli ponoriť Európsku úniu do vážnej krízy.

  Bogusław Rogalski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, úloha Brazílie na medzinárodnej aj regionálnej scéne rastie každý rok. To má za následok, že táto krajina sa stala jedným z najdôležitejších a najvýznamnejších partnerov Európskej únie. Historické, kultúrne a hospodárske väzby by mali poskytnúť základ pre aktivity v rámci strategického partnerstva medzi EÚ a Brazíliou. Kľúčové otázky, na ktoré by sa mal zamerať politický dialóg, by mali zahŕňať propagáciu spoločných stratégií riešenia globálnych problémov v oblasti bezpečnosti, ľudských práv, finančnej krízy a v oblasti boja proti chudobe, ktorá je pravdepodobne najdôležitejšia.

Mali by sme sa tiež zamerať na diverzifikáciu nášho úsilia s cieľom zabrániť regionálnemu konfliktu v Južnej Amerike. Našou prioritou by malo byť posilnenie bilaterálnej spolupráce v oblasti obchodu a spolupráce na ochranu brazílskych lesov, ktoré sú koniec koncov pľúcami sveta. Strategické partnerstvo by malo umožniť vytvorenie permanentnej platformy pre dialóg medzi Európskou úniou a Brazíliou.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ako člen zhromaždenia EUROLAT vítam strategické partnerstvá EÚ s Brazíliou a Mexikom, dvoma prosperujúcimi demokratickými krajinami. Slovo „BRIC“ označujúce Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu je veľmi frekventovaným slovom expertov na zahraničnú politiku a Brazília je nepochybne rozvíjajúci sa globálny hráč.

Prezident Lula preukázal vo vláde striedmosť a predstavuje stabilitu brániacu vzostupu populistov-demagógov, ako napríklad Cháveza vo Venezuele a Moralesa v Bolívii. Brazíliu teraz zasiahne úverová kríza a pokles cien komodít. Mexiko tiež zasiahne dramatický pokles cien ropy. V týchto dvoch krajinách prevládala stabilita. Chcel by som pochváliť aj prácu prezidenta Calderóna v Mexiku, ktorý si tiež zaslúži našu podporu v boji proti drogovým kartelom.

Tieto dve krajiny, ktoré sa stávajú súčasťou zoskupení NAFTA a Mercosur, sú v danej oblasti veľkými hráčmi a sú kľúčovými partnermi pre naše vzťahy s Latinskou Amerikou.

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, dámy a páni, desať sekúnd. Pred istým časom som sa zúčastnil na konferencii na tému dôchodkov, ich vyplácania a otázky, ako dlho dôchodcovia čerpajú dôchodky pred tým, ako nájdu večný pokoj. Na tejto konferencii bola zverejnená ligová tabuľka štátov, ktoré boli zoradené podľa priemerného počtu rokov vyplácania dôchodkov. Vyplývalo z nej, že z Mexika by sme si mali brať príklad. Prečo? Pretože jeho dôchodcovia poberali dôchodok a mali úžitok z tejto podpory v priemere šesť mesiacov, čo bol rekord, čo znamená, že tento štát bol v tejto súvislosti považovaný za najlepší…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, plne podporujem odsek 1, písmeno e) tejto správy, ktorá sa zaoberá potrebou partnerstva zameraného na riešenie hlavných otázok zmeny klímy, energetickej bezpečnosti a boja proti chudobe a vylúčeniu.

Mám isté obavy v súvislosti s dohodami – alebo možnými dohodami – WTO z perspektívy poľnohospodárov a výrobcov potravín v rámci EÚ. Ako viete, došlo k veľkému konfliktu v súvislosti s normami výroby potravín a Komisia konečne uznala, že nemôže povoliť dovážanie brazílskeho hovädzieho mäsa do Európskej únie, kým nesplní naše výrobné normy. Blahoželám jej k tomuto rozhodnutiu a myslím si, že takto musíme postupovať pri každej komodite. Nemôžeme od našich výrobcov očakávať, že budú spĺňať normy, ktoré nespĺňajú tretie krajiny. V takom prípade nebudeme môcť počítať so spoluprácou našich výrobcov v rámci zmluvy WTO.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – (ES) Vážený pán predsedajúci, občas sa rada oddávam viacjazyčnosti, tak teraz skúsim hovoriť po španielsky.

Po prvé, chcela by som vysvetliť pánovi Belderovi, prečo sme sa rozhodli pre strategické partnerstvo. Myslím si, že v prvom rade je veľmi dôležité uvedomiť si, že samotné tieto krajiny oň majú veľký záujem. Prirodzene je to politické rozhodnutie založené na určitých kritériách. Napríklad Mexiko je veľmi dôležitým spojovníkom medzi severom a juhom a plní funkciu stabilizačného faktora, hoci má problémy v rámci svojej vlastnej krajiny.

Po druhé, v súčasnosti je členom G20 a aby som odpovedala pani Mannovej, samozrejme dúfam, že ním bude aj v budúcnosti.

Po tretie, Mexiko aj Brazília sa značne angažujú v globálnych otázkach, ktoré nepochybne môžeme riešiť len spoločne. Patrí sem predovšetkým otázka zmeny klímy a finančnej krízy. Preto si myslím, že myšlienka strategických partnerstiev je odôvodnená: samozrejme nie v rámci celého sveta, ale v súvislosti s hlavnými svetovými hráčmi.

Existuje navyše mnoho menších alebo špecifických otázok súvisiacich s jednotlivými odvetviami, z ktorých by som niekoľko chcela spomenúť.

Fakt je, že s týmito krajinami diskutujeme o mnohých komplikovaných otázkach, napríklad o drogách, korupcii, terorizme a organizovanom zločine. Organizujeme stretnutia na úrovni vyšších úradníkov aj na úrovni ministrov, na ktorých vidíme, čo možno urobiť, aby sme týmto krajinám pomohli, a na ktorých si zároveň vymieňame skúsenosti.

V spolupráci s Mexikom sme založili fórum o otázkach verejnej bezpečnosti, predovšetkým v súvislosti s problematikou korupcie, a skúmame možnosti spolupráce v mnohých oblastiach, napríklad v oblasti vzdelávania príslušníkov polície, pracovných postupov vo väzniciach a politík na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami, so zbraňami, počítačovej kriminalite a praniu špinavých peňazí. Myslím si, že je veľmi dôležité pokračovať v týchto dialógoch.

Pokiaľ ide o otázku, kedy sa budú konať ďalšie stretnutia, môžem povedať, že tento rok sa pokúsime zorganizovať stretnutie na najvyššej úrovni, ale závisí to aj od predsedníctva a od toho, či túto tému zahrnie do svojho programu. Dúfam, že sa uskutoční v druhej polovici roka. V každom prípade sa bude konať stretnutie ministrov v Prahe so zameraním na otázky zoskupenia Mercosur a strategické partnerstvá s Mexikom alebo Brazíliou. Ani jedna otázka nie je vylúčená, pretože do dohody so zoskupením Mercosur sme vložili veľké úsilie, ale všetci dobre viete, že ani my, ani krajiny tohto zoskupenia, predovšetkým Brazília a Argentína, ešte nie sú pripravené podpísať túto dohodu, a to najmä v čase, keď nevieme, ako dopadne kolo rokovaní v Dauhe. Tieto rozhodnutia išli vždy ruka v ruke s rokovaniami v Dauhe.

Ďalšie stretnutie ministrov sa bude samozrejme konať v máji v Prahe a opäť sa pokúsime vyriešiť a uzavrieť túto otázku, ale myslím si, že tomuto problému budeme naďalej čeliť aj po tomto stretnutí.

Otázka migrácie je tiež mimoriadne dôležitá a myslím si, že s Mexikom vedieme vyvážený, nekonfrontačný dialóg predovšetkým v súvislosti so smernicou o návrate. Nesmierne oceňujeme skutočnosť, že Mexiko veľmi pozitívne a s pochopením reagovalo na túto veľmi zložitú oblasť, ako všetci dobre vieme, v rámci ktorej musíme samozrejme rešpektovať ľudské práva a zároveň zohľadňovať citlivé miesta všetkých našich krajín. Myslím, že to bolo zohľadnené.

Chcem tiež povedať, že na stole nám vždy zostanú tie najvážnejšie otázky. Napríklad v decembri minulého roka prezident Sarkozy, prezident Lula a predseda Barroso rokovali konkrétne o otázke finančnej krízy a spôsobe, ako ju spoločnými silami riešiť, ale hovorili aj o otázke obnoviteľných zdrojov energie, na ktorej už pracujeme spolu s Brazíliou s cieľom vyvinúť biopalivá druhej generácie.

Po prvýkrát v roku 2009 sa uskutoční aj dialóg o ľudských právach, v ktorom sa bude diskutovať o právach pôvodných obyvateľov, keďže je to tiež jedna z priorít Rady pre ľudské práva.

Myslím, že tu skončím, vážená pani predsedajúca, pretože sa hovorilo o takom množstve otázok, že sa nemôžem vyjadriť ku každej z nich.

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, na záver tejto rozpravy by som rád povedal, že rozhodnutie udeliť Mexiku a Brazílii štatút strategických partnerov je správnym rozhodnutím, ktoré bude znamenať kvalitatívny pokrok v našich vzťahoch z dôvodu politického, hospodárskeho, strategického a demografického významu týchto krajín. Zaradí ich to do prvej ligy vzťahov EÚ medzi ďalších globálnych partnerov ako Spojené štáty, Čína a Rusko.

Vážená pani predsedajúca, ako nám pripomenula pani komisárka, rozdiel medzi Mexikom a Brazíliou je teraz ten, že Mexiko má dohodu o pridružení, ktorá ho spája s Európskou úniou, čo Brazília zatiaľ ešte nemá.

Nesúhlasím s tým, ako boli ohodnotené výsledky tejto dohody o pridružení. Ako uznala pani Mannová, ktorá predsedá Spoločnému parlamentnému výboru, Dohoda o pridružení medzi EÚ a Mexikom má za sebou úspešnú minulosť. Je to preto, lebo Európska únia tieto dohody uzatvára spôsobom, aby naši partneri, v tomto prípade Mexiko alebo Mexičania, nepredstavovali len trh, ale aj určitý spôsob nazerania na veci na základe zásad a hodnôt zastupiteľskej demokracie, dodržiavania ľudských práv a právneho poriadku.

Myslím si, že by sme si mali uvedomiť, že táto dohoda viedla k oživeniu našich vzťahov, ktoré teraz podporí charakter tohto biregionálneho strategického partnerstva.

Pani komisárka povedala, že ďalším stretnutím bude stretnutie skupiny Rio, ktoré sa bude konať v Prahe počas českého predsedníctva Únie v máji tohto roku. Latinská Amerika a naši partneri potrebujú od nás skôr príležitosti ako dary a dohody o pridružení takéto príležitosti dnes predstavujú.

Som si plne vedomý obmedzení, na ktoré poukázala pani komisárka, pretože uzavretie zmluvy o pridružení, v tomto prípade s krajinami Mercosur, vyžaduje politickú vôľu na oboch stranách. Uvedomujem si, že kolo rokovaní WTO v Dauhe a dvojstranné partnerstvá prebiehajú súbežne a príklady Mexika a Čile to plne dokazujú.

Preto, pani komisárka, musíme z našej strany vyvinúť maximálne úsilie na upevnenie tohto strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou, ktoré tieto partnerstvá s Mexikom a Brazíliou povzbudí a posunie výrazne vpred.

  Maria Eleni Koppa, spravodajkyňa. – (EL) Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať pani komisárke Ferrerovej-Waldnerovej a všetkým kolegom za ich komentáre k týmto dvom správam, o ktorých sme dnes diskutovali. Súhlasím s pánom Salafrancom Sánchezom-Neyrom v tom, že Latinská Amerika je pre Európsku úniu veľmi zaujímavá a dôležitá a že hlavne v tejto kritickej dobe musíme prostredníctvom týchto správ vyslať jasné posolstvo o spolupráci. Potrebujeme solídny rámec, ktorý pokryje všetky záležitosti a poskytne jasné odpovede.

Chcela by som poukázať na niekoľko bodov v súvislosti s tým, čo bolo povedané. Rada by som predovšetkým zdôraznila, že tento posilnený vzťah za žiadnych okolností nie je určený na narušenie združenia Mercosur. Naopak, myslíme si, že strategické partnerstvo s Brazíliou, najväčšou a pravdepodobne najdôležitejšou krajinou Latinskej Ameriky, by pre Mercosur mohlo znamenať nový podnet. Musíme mať úplne vyjasnený aj finančný rámec, na základe ktorého sa stanovia vzťahy s Brazíliou.

Ešte by som chcela dodať, že Brazília je pri spolupráci s portugalsky hovoriacimi krajinami na juhu a v Afrike čoraz aktívnejšia, a preto by mohla v tejto oblasti aktívne spolupracovať s Európskou úniou.

Musíme si dať pozor, aby sme udržali rovnováhu medzi vývojom biopalív a potravinovou bezpečnosťou najmä v týchto kritických časoch.

Pani Weberová nastolila otázku nerovnosti. Myslím si, že vláda prezidenta Lulu prijala v tomto ohľade dôležité opatrenia. Ešte je potrebné toho veľa urobiť, ale cesta je pripravená.

Na záver by som rada uviedla, že musíme dôkladne preskúmať možnosť vytvorenia spoločného parlamentného výboru EÚ – Brazília, keďže Brazília je jedinou spomedzi krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), s ktorou máme posilnené vzťahy, ktoré nie sú inštitucionalizované.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

⁂

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, včera v jednej škole vo Winnendene v južnom Nemecku pubertálny šialenec Tim Kretschner zastrelil 15 ľudí, väčšinou deti. Jednu učiteľku zabil, keď sa vlastným telom snažila ochrániť žiaka. Chcela by som poprosiť pani predsedajúcu, aby pred hlasovaním vyhlásila minútu ticha na uctenie si pamiatky obetí tejto tragédie.

  Predsedajúca. – Prepáčte, pravdepodobne ste práve neboli v rokovacej sále, ale už včera sme si pripomenuli obete a zachovali sme minútu ticha, ktorú vyhlásil náš predseda. Ľutujem, že ste tu neboli a nevedeli ste o tom, že sa tak už stalo.

***

Písomné vyhlásenie (článok 142)

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Myslím si, že strategické partnerstvo EÚ a Brazílie je výhodné pre obe strany. Podľa mňa je Európska únia pilierom demokracie, Európa je vlastne kolískou našej civilizácie. Ako strategický partner je Brazília baštou rovnováhy a stability v Latinskej Amerike.

Posilnenie väzieb medzi EÚ a Brazíliou môže vytvoriť spoločný rámec, v ktorom bude umožnený ich rozvoj a ktorý prispeje k lepšej spolupráci medzi týmito dvoma regiónmi. Strategická dohoda medzi EÚ a Brazíliou môže byť nielen podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru spravodajkyne nástrojom, ktorý pomôže podporiť demokraciu a ľudské práva. Toto partnerstvo navyše môže prispieť k podpore dobrej správy verejných vecí na globálnej úrovni a aj k dobrej spolupráci v rámci OSN.

Podporujem návrh odporúčania Európskeho parlamentu pre Radu o strategickom partnerstve EÚ – Brazília a rád by som zablahoželal pani spravodajkyni.

6. Päťdesiate výročie tibetského povstania a dialóg medzi dalajlámom a čínskou vládou (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie o päťdesiatom výročí tibetského povstania a o dialógu medzi dalajlámom a čínskou vládou, ktorú Komisii predložili Marco Cappato, Marco Pannella a Janusz Onyskiewicz v mene skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Monica Frassoniová a Eva Lichtenbergerová v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie (O-0012/2009 – B6-0012/2009).

Rada by som dodala stručnú osobnú poznámku. Skutočne verím, že naša rozprava môže prispieť k slobode všetkých občanov Tibetu a nie k dominantnému postaveniu štátu alebo náboženstva.

  Marco Cappato, autor. – (IT) Vážená pani predsedajúca, stotožňujem sa s vašou nádejou. Nemôžeme, žiaľ, dúfať, že úradujúci predseda Rady využije túto rozpravu a diskusiu na podporu stanoviska Európskej únie. V skutočnosti české predsedníctvo očividne považuje spoločnú európsku politiku za prekážku pre významné zahraničné politiky našich národných štátov. Čína je za to vďačná, Rusko je vďačné, to znamená, že represívne a protidemokratické krajiny na celom svete vzdávajú vďaku za túto absenciu Európy, ktorú tak dobre znázorňuje absencia predsedníctva Rady v tomto Parlamente.

Keďže sa spoločne zaoberáme touto záležitosťou, chcel by som pani Ferrerovú-Waldnerovú upozorniť na to, čo je podľa môjho názoru rozhodujúce: nie je to len otázka práva a poriadku, alebo, inak povedané, zistiť, koľko mníchov nedávno zadržali a koľko Tibeťanov zabili pre útlak Číny, a pritom dúfať, že počet obetí bude nižší ako pred rokom. Čo by som chcel povedať Rade a čo teraz poviem Komisii je, že sa musí vyjadriť k základnému politickému bodu, a to k rozhovorom medzi Čínskou ľudovou republikou a vyslancami dalajlámu, k cieľu týchto rozhovorov a k dôvodu, prečo boli prerušené. Môžeme povedať, že stroskotali – ak ich nedokážeme obnoviť.

Sú dve protichodné stanoviská: na jednej strane stanovisko čínskeho režimu, ktorý hovorí, že dalajláma je násilný muž na čele násilného ľudu a že dalajláma a tibetská vláda v exile chcú nezávislosť pre národný tibetský štát, čo je v rozpore s územnou celistvosťou Číny. To je pozícia, ktorú zaujal Peking. Na druhej strane dalajláma, tibetská vláda v exile a vyslanci dalajlámu, ktorí hovoria, že sa snažia o niečo iné, že bojujú prostredníctvom pasívneho odporu a že jednoducho chcú skutočnú autonómiu, čo znamená autonómiu na udržanie si svojej kultúry, tradícií, jazyka a náboženstva alebo svojich kultúr a náboženstiev. To je hlavná myšlienka memoranda, ktoré tibetskí vyslanci dalajlámu predložili čínskemu režimu. Toto memorandum bolo zverejnené a obsahuje ich požiadavky.

Európska únia si teraz musí vybrať, musí si zvoliť stranu. Sú tu dve protikladné stanoviská: jedna zo strán klame. EÚ môže byť pri hľadaní pravdy rozhodujúca. Ako radikálna strana navrhujeme satyagraha, hľadanie pravdy ako kolektívnu globálnu politickú iniciatívu. Európska únia musí využiť svoje diplomatické nástroje, pani Ferrerová-Waldnerová, povedzte to, prosím, pánovi predsedovi Barrosovi. Aby sme zistili pravdu, musíme sa stretnúť s dalajlámom a uctiť si ho tým, že mu umožníme prehovoriť. Má pravdu Peking, keď hovorí, že Tibeťania sú násilní teroristi, ktorí sa snažia o nezávislosť, alebo má pravdu dalajláma, ktorý hovorí, že chcú slušný a dôstojný autonómny štát? Európa nemôže pred takýmto konfliktom nečinne stáť a zostať ticho.

  Eva Lichtenberger, autorka. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pred päťdesiatimi rokmi zasadila čínska armáda tibetskému odporu definitívnu ranu. Odvtedy Tibeťania nesmierne namáhavo utekajú z krajiny cez Himaláje a hranice do iných štátov. Do dnešného dňa je to niekoľko tisíc ľudí ročne, všetko utečenci, ktorí sa s vypätím síl snažia prekročiť priesmyky vysoké 5000 metrov. Ak je situácia Tibeťanov taká skvelá, ako Čína vždy tvrdila, nebol by žiaden dôvod na útek, ani opodstatnenie pre skutočnosť, že novinári, ľudia zo Západu a pozorovatelia už mesiace nemôžu krajinu navštíviť vôbec alebo len so sprievodom. Ženy zo spravodajskej služby sprevádzajú novinárky dokonca aj na toaletu, aby sa ubezpečili, že sa nedeje nič zakázané.

Preto sa pýtam sama seba: aká je naša úloha ako Európskej únie? Nejakým spôsobom musíme dosiahnuť pokračovanie dialógu medzi Čínou a Tibetom. Musí však prebiehať na inom základe. Doteraz Čína stále opakovala rovnaké obvinenia a požiadavky bez toho, aby sa čo len trochu snažila pochopiť vysvetlenia zástupcov Tibetu, že nejde o odtrhnutie sa od Číny a vytvorenie nezávislého štátu, ale o dosiahnutie autonómie.

Pani komisárka, čo urobíme so skutočnosťou, že monitorovanie internetu je v Tibete prísnejšie ako kdekoľvek inde v Číne a že sú to európske spoločnosti, ktoré dodali nástroje na umožnenie takého účinného monitorovania? Musíme konať. Doma nás vyzývajú, aby sme vstúpili do dialógu.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, som rada, že tu dnes máme túto diskusiu o záležitosti, ktorá mnohých z nás už dlho trápi najmä od smutných udalostí, ktoré sa v Tibete odohrali pred rokom. Preto si myslím, že je veľmi dobré, že máme túto otvorenú diskusiu, aby sme opätovne preskúmali, čo môžeme urobiť.

Predtým, ako sa budem zaoberať mnohými otázkami, ktoré ste nastolili v predloženom spoločnom uznesení, mi dovoľte stručne sa vyjadriť k našim dvojstranným vzťahom s Čínou. Politika EÚ voči Číne je politikou angažovania sa. Naše strategické partnerstvo je silné, a to nám umožňuje zaoberať sa všetkými záležitosťami vrátane tých najcitlivejších. Vytvorili sme pôsobivý rámec komunikácie na vysokej úrovni, v ktorom sa pravidelne venujeme globálnym problémom, ktorým čelia naši obyvatelia, bez toho, aby sme vynechali záležitosti, kde sa naše názory rozchádzajú. Tibet je jednou z nich. Budem veľmi jasná – s Čínou nemáme úplne zhodný názor na Tibet a stále nás veľmi a oprávnene znepokojuje situácia v oblasti ľudských práv v Tibete, ako ste obaja práve načrtli, čo vyplýva zo skutočnosti, že Tibet zostal už takmer rok do značnej miery zatvorený pre medzinárodné médiá, diplomatov a pre humanitárne organizácie. Rovnako nás znepokojuje aj uviaznutie rozhovorov medzi zástupcami dalajlámu a čínskymi orgánmi napriek trom kolám rozhovorov, ktoré sa uskutočnili minulý rok.

Tieto záležitosti boli najdôležitejšími bodmi programu viacerých vedúcich predstaviteľov EÚ pri dvojstranných stretnutiach s čínskymi predstaviteľmi minulý rok. Snažili sme sa s Čínou nájsť spoločnú zhodu v tejto citlivej téme a boli sme veľmi jednoznační, keď sme s nimi hovorili o situácii v Tibete.

Dovoľte mi opäť uviesť stanovisko EÚ, ktoré neponecháva priestor na mylný výklad. Po prvé, podporujeme suverenitu a územnú celistvosť Číny vrátane Tibetu. Po druhé, vždy sme podporovali pokojné zmierenie prostredníctvom dialógu medzi čínskymi orgánmi a zástupcami dalajlámu. Pamätám si, že keď som tam bola s Komisiou, pánom predsedom Barrosom a ďalšími kolegami, viedli sme na túto tému dialógy s mnohými mojimi partnermi. Vždy sme trvali na tom, že by mal existovať dialóg o zmierení a že tento dialóg by mal pokračovať.

Tento dialóg by mal byť konštruktívny a zmysluplný. Preto, samozrejme, ľutujeme, že doteraz nepriniesol reálne výsledky. Vždy sme hovorili o tom, že dialógy by sa mali venovať základným otázkam, ako je zachovanie jedinečnej kultúry, náboženstva a tradícií Tibetu, ako aj potrebe dosiahnuť systém zmysluplnej autonómie pre Tibet v rámci čínskej ústavy. Vždy sme hovorili, že tento dialóg by sa mal venovať zapojeniu všetkých Tibeťanov do rozhodovania. Preto by sme uvítali, keby sa budúci národný akčný plán ľudských práv v Číne venoval týmto záležitostiam.

Pre nás je Tibet záležitosťou ľudských práv a ako k takej sme k nemu aj stále pristupovali. Toto posolstvo sme aj dôsledne objasňovali našim čínskym partnerom a veľmi pozorne sme počúvali ich názory. V duchu vzájomného rešpektu sme sa všemožne snažili porozumieť situácii, ale ľudské práva sú všeobecné a situácia v Tibete preto právom znepokojuje celé medzinárodné spoločenstvo, najmä Európsku úniu. Túto skutočnosť samozrejme zdôrazňuje vyše polstoročná existencia nástrojov medzinárodného práva na ochranu ľudských práv.

Vo svojom uznesení uvádzate budúcnosť dialógu medzi Čínou a Tibetom. Ako všetci viete, pri poslednom kole rozhovorov Tibet na základe požiadavky čínskej vlády predložil memorandum o skutočnej autonómii pre budúcnosť Tibetu. Podľa môjho názoru tento dokument obsahuje viacero bodov, ktoré by mohli byť základom budúcich rozhovorov. Na mysli mám odsek o kultúre, vzdelávaní a náboženstve.

Povzbudila ma aj skutočnosť, že je to v písomnom dokumente prvýkrát, čo tibetská strana vyjadrila svoj pevný záväzok nesnažiť sa o odtrhnutie alebo nezávislosť. Myslím si, že to je na dosiahnutie pokroku v tomto dialógu dôležité. Taktiež ma teší, že dalajláma tomuto Parlamentu minulý december potvrdil, že cesta kompromisu a dialóg sú jedinými prostriedkami na dosiahnutie vzájomne prijateľného a trvalého riešenia.

Dovoľte mi, aby som sa s vami na záver podelila o svoje osobné presvedčenie. Počas celej mojej politickej a osobnej životnej dráhy som vždy pevne verila, že pomocou angažovania sa a dialógu je možné zaoberať sa aj tými najzložitejšími problémami a v pravý čas ich aj vyriešiť. Preto by som chcela Čínu a vyslancov dalajlámu vyzvať, aby pri najbližšej príležitosti s otvorenou mysľou pokračovali v tomto dialógu s cieľom dosiahnuť trvalé riešenie v Tibete. Môžem zaručiť našu bezvýhradnú podporu tomuto procesu. To je naše stanovisko, ktoré predložíme aj čínskej strane.

  Charles Tannock, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, mottom EÚ je „jednota v rozmanitosti“. Táto zásada nám dobre slúži.

Táto myšlienka, bohužiaľ, vôbec nenašla ohlas u autoritatívnej komunistickej diktatúry v Čínskej ľudovej republike. Rozmanitosť sa skôr potláča, ako víta. Menšiny, ktoré sa chcú vyjadriť spôsobom iným ako tým, ktorý uznáva Komunistická strana, sú zvyčajne odsúvané na okraj spoločnosti a prenasledované. Tento trend môžeme vidieť pri zaobchádzaní s mnohými náboženskými menšinami vrátane kresťanov, moslimov a ľudí praktizujúcich Falun Gong a najviditeľnejšie je to v prístupe Čínskej ľudovej republiky k Tibetu.

V roku 1950 komunistická armáda vtrhla do Tibetu, čo pred päťdesiatimi rokmi viedlo k exilu dalajlámu. Odvtedy je Tibet pod kontrolou Pekingu. Tradičná, po stáročia izolovaná kultúra Tibetu je teraz ničená krokmi vlády, ktorá sa veľmi snaží zabrániť oživeniu akéhokoľvek tibetského nacionalizmu. V skutočnosti ale systematické a niekedy brutálne potláčanie tibetskej kultúry zapálilo oheň tibetskej identity a prebudilo svedomie sveta s ohľadom na vážnu situáciu tibetského ľudu.

Podnetné vedenie dalajlámu zabezpečilo, že budúcnosť Tibetu zostáva v popredí verejnej diskusie navzdory obrovskej snahy Čínskej ľudovej republiky vystríhať tých, ktorí sa ako predchádzajúci úradujúci predseda Rady Nicolas Sarkozy odvážia spochybniť stanovisko Pekingu.

Tento Parlament vždy neochvejne obhajoval autonómne práva Tibeťanov, čo neznamená automaticky právo na sebaurčenie alebo nezávislosť. Nechceme pri tom Čínu provokovať, ani si ju znepriateliť. Uznávame však, že náš záväzok určitým hodnotám, ako sú ľudské práva, demokracia, právny poriadok a sloboda svedomia, nemožno oddeliť od nepochybne dôležitého strategického partnerstva, ktoré EÚ s Čínou rozvíja.

Hlasy v prospech Číny z druhej strany tohto Parlamentu si v tejto rozprave ešte vypočujeme, ale obyvateľom Tibetu bolo ich právo vysloviť svoj názor dlho odopierané a my musíme hovoriť za nich.

  Glyn Ford, v mene skupiny PSE. – Vážená pani predsedajúca, Skupina socialistov je znepokojená situáciou ľudských práv v Číne. Uznávame síce, že v uplynulých desiatich rokoch sa táto situácia výrazne zlepšila, ale ešte je mnoho oblastí, kde sa ľudské práva vôbec nechránia alebo ich ochrana nie je nedostatočná. Môže tam byť určitá miera slobody myslenia, ale žiadna sloboda konania. Rozhodne by sme chceli vyzdvihnúť skutočnosť, že v Číne nemôžu pôsobiť slobodné odborové zväzy. Znepokojuje nás vážna situácia 100 miliónov migrujúcich pracovníkov, ktorí sa presťahovali z vidieka do mesta a ktorí majú značne obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a k vzdelaniu. Znepokojuje nás vážna situácia náboženských a etnických menšín v celej Číne.

Napriek tomu bola Skupina socialistov proti tejto rozprave a proti uzneseniu. Dôvodom je primeranosť. Kritizovať Čínu za dodržiavanie ľudských práv je správne, rovnako ako kritizujeme Spojené štáty za používanie trestu smrti, za Guantánamo a mimoriadne vydávanie, ale nemusíme to robiť na každej schôdzi. Otvorene povedané, začína to byť kontraproduktívne. Kedysi čínske orgány venovali našim uzneseniam pozornosť, ale teraz už nie. Kým sa niektorí jedinci a skupiny snažia upútať pozornosť a naďalej zvyšujú svoje úsilie, po prvýkrát si myslím, že členské štáty by mali zanechať politiku jednotnej Číny a uznať tibetskú vládu v exile.

Dalajláma tu bol nedávno v decembri a na plenárnom zasadnutí hovoril v mene Tibetu. Prečo je opäť potrebné preberať túto problematiku? V uznesení nie je nič nové.

Spoločne s Elmarom Brokom, Philippom Morillonom a ďalšími poslancami tohto Parlamentu sme minulé leto mali možnosť navštíviť Lhasu. Boli sme prvou medzinárodnou skupinou, ktorá tam po marcových nepokojoch cestovala. Rozprávali sme sa so štátnymi orgánmi a aj so sympatizantmi tibetských protestujúcich. Ako som neskôr napísal, realita bola taká, že pokojné protesty, a my podporujeme pokojné protesty, sa zmenili na rasové nepokoje s útokmi a podpaľovaním obchodov, domov a Číňanov Han s desiatkami obetí. Školy sa stali obeťou podpaľačov a napadnuté boli nemocnice a mešity moslimskej menšiny. Samotný dalajláma uznal vážnosť situácie, keď sa vtedy vyhrážal, že ako žijúci boh odstúpi.

Čína urobila pre Tibet z hľadiska zabezpečenia infraštruktúry veľmi veľa, ako napríklad vybudovanie novej železnice Xining – Lhasa a poskytnutie vyššej úrovne sociálnej starostlivosti ako kdekoľvek inde na vidieku Číny. Problémom je, že zvyšok Číny sa začína pohoršovať.

(protesty)

Ale, ako povedali Beatles, problémom je, že: „Za peniaze si lásku nekúpiš.“ Tibeťania stále chcú takú mieru kultúrnej a politickej autonómie, ktorá výrazne prekračuje to, čo je Čína ochotná poskytnúť. Ako som vtedy povedal, Čína potrebuje dialóg so zástupcami Tibetu na nájdenie riešenia, ktoré zabezpečí autonómiu a zároveň ochráni práva etnických a náboženských menšín v provincii.

Alternatívou je, že netrpezliví, mladí Tibeťania sa uchýlia k násiliu a terorizmu. Kvôli článku, ktorý som v tom čase napísal, ma požiadali, aby som záležitosť prediskutoval so zástupcami dalajlámu v Londýne, čo som vtedy dosť obšírne urobil. Súhlasím s pani komisárkou: cestu vpred nájdeme prostredníctvom dialógu a angažovania sa a nie prostredníctvom ostrých, nekonečne sa opakujúcich uznesení, ako je aj to, ktoré tu dnes máme.

  Hanna Foltyn-Kubicka, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, demokratické krajiny v posledných desaťročiach vyzývali pri mnohých príležitostiach na dodržiavanie ľudských práv v nedemokratických krajinách. Táto snaha bola účinná iba vtedy, keď boli krajiny a medzinárodné organizácie vo svojich opatreniach a požiadavkách dôsledné. Prípad Tibetu alebo, všeobecnejšie povedané, problematika ľudských práv v Číne sa pre uprednostňovanie obchodných vzťahov často odsúvala nabok. Ak by sa v Pekingu nekonali olympijské hry a ak by mnohé sociálne a mimovládne organizácie nezaujali rozhodný postoj, svet by o situácii v Tibete stále vedel veľmi málo.

Úlohou Európskeho parlamentu je zabezpečiť, aby demokratické krajiny dôrazne a rázne reagovali na kroky čínskych orgánov, ako napríklad na tvrdú kampaň proti tibetskému ľudu, ktorú pred nedávnom realizovali. Môžeme to však dosiahnuť iba vtedy, keď budeme dôsledne a rázne odsudzovať všetky porušovania ľudských práv, ktorých sa komunistické orgány v Číne dopúšťajú.

Rada by som pripomenula, že Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2000 vyzval členské štáty na uznanie tibetskej vlády v exile, ak sa do troch rokov nedosiahne dohoda medzi čínskymi orgánmi a vládou dalajlámu. Ako vieme, Peking stále odmieta rozhovory s nesporným vodcom tibetského ľudu. Nezabudnime na jedenásteho lámu Panchena, najmladšieho politického väzňa, ktorého Čína drží vo svojej väzbe už 14 rokov. Tento rok bude mať 20 rokov.

Preto by som chcela tento Parlament ešte raz vyzvať, aby bol vo svojom konaní dôsledný a aby svoje uznesenia bral vážne. Ak neukážeme, že to, čo hovoríme, aj vážne myslíme, bude ťažké od druhých očakávať, že dodržia svoje sľuby a splnia svoje záväzky.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, prípad Tibetu sledujem už roky. Navštívil som túto oblasť a rozprával som sa s mnohými ľuďmi z krajiny a aj s ľuďmi, ktorí v nej nežijú. Požiadavky tibetského ľudu považujem za oprávnené a do určitej miery za logické. Za viac ako oprávnené pokladám najmä jeho aktuálne obavy vzhľadom na tvrdý útlak čínskej vlády, ktorý trvá už viac ako päťdesiat rokov okrem krátkeho, povedal by som falošného, prímeria počas olympijských hier.

Poznám iba málo ľudí, ktorí sú ochotnejší diskutovať a dosiahnuť dohodu ako Tibeťania. Z tohto dôvodu nerozumiem posadnutosti čínskej vlády prekrúcať realitu a stále znovu trvať na blokovaní rozhovorov.

Krajina sa nestane veľkou vďaka svojej vojenskej sile či veľkosti, alebo hospodárskemu blahobytu. Veľkou sa stáva vďaka šľachetnosti svojich činov a svojej veľkorysosti. Európska únia môže a musí pomôcť vyriešiť túto situáciu, pričom musí, samozrejme, rešpektovať suverenitu príslušných krajín, ale musí to robiť rázne. Spôsob, ako to urobiť, je podporiť požiadavku Tibetu na obnovenie rozhovorov s Čínou a uznať, že ak niekto roky strávil tým, že ustupoval útlaku čínskych orgánov, tak je to v tomto prípade tibetský ľud.

Nie je to konflikt medzi rovnými, či už z hľadiska možností alebo motivácie. Európska únia musí plne rešpektovať obidve strany, ale nemôže zostať neutrálna voči útlaku, paušálnym väzneniam, mučeniu, vraždám alebo náboženskej, lingvistickej a kultúrnej genocíde.

Memorandum o skutočnej autonómii pre tibetský ľud, ktoré teraz Čína ako pracovný dokument odmietla, ukazuje, že Tibeťania vyvinuli naozajstné úsilie a vzdali sa mnohých, zdôrazňujem, oprávnených nárokov.

Čína má teraz príležitosť ukázať svetu svoju veľkorysosť a svoju túžbu po mieri a harmónii a predovšetkým Európska únia má príležitosť pomôcť Číne konať v súlade so svojou veľkosťou.

  Thomas Mann (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, tibetský ľud bol 10. marca 1959 podrobený hroznému utrpeniu zo strany Číny. Šesťdesiattisíc ľudí prišlo o život a počas nasledujúcich mesiacov boli stovky tisíc ďalších ľudí zadržané, odvlečené a mučené. Pred rokom sa násilie opäť vyhrotilo. Zomrelo viac ako 200 Tibeťanov, niektorí v dôsledku streľby do ľudských terčov. Teraz, krátko po päťdesiatom výročí, sa pre vonkajší svet uzatvárajú kláštory, kontrolujú sa prístupové cesty a vojaci a spravodajská služba sú v pohotovosti, aby demonštrácie zničili už v zárodku. Stále nemáme nové správy o prípadných nepokojoch. Aká je reakcia na túto ukážku moci? Mlčanie médií. Dalajláma svojich ľudí vyzval, aby sa držali nenásilnej cesty. Jeho žiadosť o dialóg nenašla v Pekingu kladnú odozvu. Keď vyslanci dalajlámu predložili v memorande konkrétne kroky na autonómiu, prezident Chu Ťin-tchao ich odmietol. Povedal, že musia vybudovať veľký múr proti separatizmu. Túto myšlienku, ktorá je čistou provokáciou, zavŕšilo plánované zavedenie núteného sviatku pre Tibeťanov: 28. marec bude Dňom oslobodenia otrokov. To je trpká realita.

Európsky parlament pred dvoma dňami vyvesil vlajky. Na plenárnej schôdzi mnohí z nás položili na stôl tibetskú vlajku a ukázali tak solidaritu s trpiacimi Tibeťanmi. Vo všetkých častiach EÚ sa konali pokojné protesty. Naši kolegovia – pán Cappato, pani Lichtenbergerová, pán Tannock a pán Romeva i Rueda – majú úplnú pravdu: dnešné uznesenie hovorí jasnou rečou. Memorandum musí byť základom ďalších rokovaní. Je to dokument skutočnej autonómie v rámci čínskej ústavy. Izolácia Tibetu sa musí skončiť, izolácia obyvateľov, turistov a novinárov. Musíme reagovať na 600 uväznených Tibeťanov.

  Roberta Angelilli (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tento Parlament nesmie pripustiť, aby nedávny dalajlámov výkrik bolesti zostal nevypočutý. Iba pred pár mesiacmi sme ho v Bruseli počuli rozprávať, všetci ho poznáme ako láskavého muža, mierotvorcu, hovorcu tibetskej kultúry, ktorá je kultúrou harmónie a bratstva par excellence. Hovoriac o svojich „čínskych bratoch“ dalajláma v mene týchto hodnôt však dôrazne požiadal o legitímnu a skutočnú autonómiu pre Tibet, pričom sa odvolal na mučenie a hrozné utrpenie svojho ľudu a svojej krajiny. Parlament by mal byť hrdý na to, že môže podporiť túto požiadavku. Je to našou politickou a inštitucionálnou povinnosťou v mene demokracie, ľudských práv a hodnôt slobody. Tibeťania sa na Európu pozerajú možno ako na svoju jedinú nádej, a preto ich nemôžeme sklamať.

  Georg Jarzembowski (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, kresťanskí demokrati uznávajú suverenitu Čínskej ľudovej republiky nad svojím územím vrátane Tibetu.

Zároveň však odmietame stanovisko Číny, že akékoľvek vyhlásenie Európskej únie týkajúce sa ľudských práv v Číne predstavuje neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny. Podľa moderného chápania ľudských práv a medzinárodného práva, ktoré bude možno čoskoro uznávať aj Čína, sa od medzinárodného spoločenstva vyžaduje, aby vyjadrovalo znepokojenie nad ľudskými právami vo všetkých častiach sveta najmä vo veľmi očividných prípadoch.

Ako inak by Medzinárodný trestný tribunál mohol zakročiť v prípade zločinov proti ľudskosti v krajinách bývalej Juhoslávie a vyniesť rozsudok, ak by nemal právo zasahovať v mene ľudských práv?

Čínska ľudová republika a jej vláda by preto mali uznať, že diskusia o ľudských právach ako sloboda zhromažďovania, sloboda nezávislej tlače, náboženská sloboda a práva kultúrnych menšín v Tibete a iných častiach Číny nepredstavuje neprípustné zasahovanie. Čína musí o týchto veciach diskutovať.

Naším dnešným hlavným záujmom je jednoducho vyzvať Čínsku ľudovú republiku a jej vládu, aby obnovili rozhovory s dalajlámom ako vodcom veľkej časti tibetského ľudu, z tohto pohľadu nechápem pána Forda, hoci on bol vždy skôr na strane čínskej vlády.

Aby som bol úprimný, ako môj kolega už povedal, vláda tieto rozhovory viedla minulý rok, ale po olympijských hrách ich prerušila. Sme nútení obávať sa, že počas olympijských hier vláda tieto rozhovory viedla iba na odvrátenie pozornosti. My však nepripustíme, pán Ford, aby bola naša pozornosť odvrátená. Do programu opäť zaradíme túto záležitosť a vyzývame čínsku vládu, aby začala skutočné a vážne rozhovory s dalajlámom, keďže v Tibete sa naďalej porušujú ľudské práva a my sa musíme postarať o to, aby sa táto situácia zmenila.

  Marcin Libicki (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, keď dnes diskutujeme o osude prenasledovaných Tibeťanov, musíme si byť vedomí toho, že ich vyhliadky sa zlepšia iba vtedy, ak na Čínu vyvinie politický nátlak celé medzinárodné spoločenstvo. Aj preto musím vyzdvihnúť, že z tohto pohľadu môže priniesť ovocie všetko úsilie vynaložené pani Ferrerovou-Waldnerovou a ďalšími predstaviteľmi, ktorí môžu ovplyvniť globálnu politiku.

Musím tiež zdôrazniť, že som s hlbokým poľutovaním počúval vystúpenie zástupcu Skupiny socialistov v Európskom parlamente, ktorý vyhlásil, že zločiny Číny sa výstavbou železničnej trate do Tibetu ospravedlnili. Pripomína mi to obdobie, kedy v Európe výstavba diaľnic ospravedlňovala výstavbu koncentračných táborov. Nemôžeme pripustiť, aby sa železničné trate a diaľnice budovali za cenu bolesti a utrpenia prenasledovaných ľudí.

  Cornelis Visser (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, stál som tu pred rokom, keď sme diskutovali o nepokojoch v Tibete. Čínu sme naliehavo prosili, aby médiám a medzinárodným organizáciám poskytla prístup do oblasti, a som rád, že sme vtedy v mene Parlamentu vyzývali na seriózny dialóg medzi Čínou a dalajlámom.

Usporiadaním olympijských hier Čína minulý rok celému svetu ukázala, že je krajinou schopnou zmeniť sa a prekvapiť. Pred začiatkom olympijských hier poskytla Čína zahraničným novinárom určitú voľnosť. Oceňujem dočasné poskytnutie slobody tlače pre zahraničných novinárov. Bohužiaľ, bolo to iba nakrátko. Minulý utorok sa novinárom nepodarilo dostať do Tibetu, aby podali informácie o tamojšej situácii.

Veľmi ma mrzí skutočnosť, že čínska vláda už nezaručuje slobodu tlače. Súčasne neexistuje vôbec žiadna sloboda tlače pre novinárov v Číne. Čínski novinári používajú systém autocenzúry, ktorý ich núti prijať vládne stanovisko. Aj v tomto prípade je priepastný rozdiel medzi zákonmi, ktoré zaručujú slobodu tlače, a realitou, keď novinári musia obmedzovať sami seba. Všetky médiá sa musia podriadiť diktátu straníckej cenzúry.

Vláda navyše obmedzuje aj internetové stránky. Používatelia internetu sa navzájom rýchlo informujú o politických udalostiach hneď, ako sa udejú. Pre dialóg medzi Tibeťanmi a Číňanmi je nevyhnutné, aby obyvatelia mali presné informácie. Rokovať sa dá iba na základe faktov a sloboda tlače v Číne je dôležitou podmienkou, aby sa tak stalo. Sloboda písať musí existovať, aby umožnila novinárom informovať ostatných obyvateľov Číny o tom, čo sa deje v Tibete.

Nech Európa buchne po stole a postaví sa za ľudské práva v Číne. Je to potrebný krok na obnovenie dialógu medzi Čínou a Tibetom. Nech Čína urobí tento krok správnym smerom a pripraví cestu pre dialóg, alebo slovami čínskeho filozofa menom Lao-c': „tisíc míľová cesta sa musí začať jednoduchým krokom“.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) v čase smutných udalostí v Tibete v marci 2008 som bola v Číne. Udalosti som mohla sledovať iba prostredníctvom internetu, pretože do Tibetu nás nepustili. Vtedy som videla, ako veľmi obyvatelia Tibetu potrebujú pomoc.

Som presvedčená, že Európsky parlament aj prostredníctvom tohto uznesenia musí tlmočiť slová Jeho Svätosti dalajlámu čínskej vláde, že Tibet nemá separatistické tendencie a snaží sa iba o uznanie kultúrnej autonómie Tibetu v rámci Číny.

Rozumiem, že Európska únia má snahu mať dobré hospodárske vzťahy s Čínou, čo sme v rámci nášho výjazdového rokovania výboru IMCO v marci 2008 pri rokovaniach s čínskou vládou a poslancami v Pekingu tlmočili. Avšak nemôžeme byť nevšímaví k situácii v Tibete a k neustálemu porušovaniu ľudských práv, k represáliám, k utrpeniu, k násiliu.

Očakávam, že pri príležitosti 50. výročia odchodu dalajlámu do indického exilu čínske orgány poskytnú nezávislým pozorovateľom a zahraničným médiám neobmedzený prístup do Tibetu, aby mohli preskúmať situáciu na mieste.

  Victor Boştinaru (PSE). – (RO) Pani komisárka, chcel by som vám poďakovať za vaše vyvážené stanovisko, ktoré ste dnes prezentovali počas plenárnej schôdze Parlamentu.

Vzťahy Európskej únie s Čínou majú pre všetkých poslancov Európskeho parlamentu strategický význam a majú a budú mať vážne globálne odozvy. Očakával som, že budeme diskutovať o spolupráci Európskej únie s Čínou pri reformovaní globálneho finančného systému s ohľadom na vyvážené a konštruktívne stanovisko Číny najmä teraz pred samitom G20 v Londýne. Mohol by to byť správny čas zaradiť Afriku do spoločného programu, nezabúdajme na významnú úlohu, ktorú tam Čína hrá, a mohol by som pokračovať ďalej.

Napriek týmto zrejmým otázkam, napriek programu Európskej komisie týkajúceho sa Číny a na rozdiel od stále dôslednejšieho a vyváženejšieho programu 27 členských štátov týkajúceho sa Číny som si, žiaľ, všimol, že Európsky parlament toto strategické partnerstvo mení na problém a využíva ho vo volebnej kampani politických skupín.

Ľudské práva sú a musia byť hlavnou prioritou, ale nemôžu byť jedinou.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, začiatkom 50. rokov minulého storočia čínska vláda donútila zástupcov Tibetu podpísať dohodu, ktorá Tibetu zaručovala významnú autonómiu. Tieto záruky vyšli nazmar. V dôsledku tlaku verejnej mienky a strachu z bojkotu olympijských hier začala čínska vláda rozhovory so zástupcami dalajlámu. Tieto rozhovory sa však viedli na mizernej úrovni a navyše sa dialóg podobal komunikácii medzi dvoma televíziami naladenými na iné kanály.

My nechceme dialóg, my chceme rokovania. Chceme, aby Číňania rokovali so zástupcami dalajlámu na základe predloženého memoranda. Ak si čínska vláda myslí, že toto memorandum nie je dobrým základom, nech svoj názor odôvodní a nech sa neskrýva za všeobecné tvrdenie, že to nie je nič viac ako memorandum navrhujúce nezávislosť Tibetu, a tým rozhodne nie je.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, plne podporujem to, čo povedala pani komisárka, ako aj to, že dialóg a zapojenie sa sú rozhodujúce. Zároveň musíme uznať, že dnes vidíme jednoznačný nedostatok politickej vôle viesť konštruktívny, seriózny dialóg so zástupcami dalajlámu zo strany Číny.

Pre mnohých z nás je prípad Tibetu, jeho autonómia, skúškou pre čínske orgány. Tibet odráža situáciu ľudských práv v Číne rovnako ako situáciu bojovníkov za ľudské práva, ako napríklad Chu Ťiu, laureáta Sacharovej ceny za rok 2008. Nevidím teraz v rokovacej sále pána Forda, ale chcem ho uistiť, že ľudské práva boli a aj vždy budú patriť medzi najdôležitejšie body nášho politického programu.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, čínska vláda výročie okupácie Tibetu pomenovala ako „oslobodenie otrokov“. Bohužiaľ, stále sa tu používa orwellovský „newspeak“: otroctvo je sloboda, lži sú pravdou. Poukazuje to však na to, že čínski komunistickí vodcovia sa stali dlhodobými väzňami svojho zlého svedomia.

Dosiahnutie skutočnej autonómie pre Tibet je úzko spojené s uvedomením si posolstva iného dátumu: čoskoro to bude 20 rokov od študentskej demokracie z Námestia nebeského pokoja.

Dosiahnutie skutočnej demokracie v Číne je kľúčom k riešeniu v Tibete, ale čas sa kráti a veľa bude závisieť od nášho morálneho odhodlania.

Vyzývam tiež predsedníctvo Rady, aby spravilo pri tejto príležitosti podobné vyhlásenie k nášmu uzneseniu a aj v júni pri príležitosti masakru na námestí Brány nebeského pokoja.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, táto rozprava stručne ale jasne opäť ukázala naše veľké znepokojenie nad situáciou v Tibete. Zásahy potvrdili, že toto znepokojenie zostáva naďalej skutočné a oprávnené aj 50 rokov po tibetskom povstaní z 10. marca 1959. Ďalej si myslím, že naša diskusia taktiež vyzdvihla potrebu, aby obe strany okamžite obnovili dialóg. Hovorím „dialóg“, pretože dialóg je vždy prvým dôležitým krokom pred rokovaniami. Je to najlepší spôsob, ako sa vyhnúť frustrácii a násiliu u mladých Tibeťanov. Myslím, že je to veľmi dobrý dôvod. Preto je solídny dialóg v záujme oboch strán.

Dalajláma je uznávaným náboženským vodcom a okrem iného laureátom Nobelovej ceny za mier. Jednotliví európski vedúci predstavitelia sa s ním síce stretli pri rôznych príležitostiach väčšinou súvisiacich s náboženstvom, ale politické stretnutia nie sú našou stratégiou. V uvedenej súvislosti máme časté výmeny s jeho vyslancami, ktoré sa týkajú najmä vývoja dialógu, a tak budeme aj pokračovať.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Tiež dúfam, že tibetský ľud môže mať svoju slobodu a že nebude musieť žiť pod nadvládou štátu alebo náboženstva.

Dostala som päť návrhov uznesenia⁽¹⁾ v súlade s čl. 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Tibetskí utečenci už päťdesiat rokov žiadajú o dodržiavanie svojich základných práv. Som presvedčený, že dodržiavanie týchto práv a obnovenie dialógu s tibetským ľudom je jednoznačne v záujme Číny. V dnešnom svete je imidž krajiny dôležitou súčasťou spôsobu, akým táto krajina pôsobí v globálnom hospodárstve aj z hľadiska medzinárodnej spolupráce. Odmietnutie Číny zapojiť sa do dialógu so zástupcami dalajlámu a jej zamietnutie veľmi skromných požiadaviek Tibeťanov poškodzuje jej imidž. Zapojenie sa do rozhovorov o právach, ktoré sú v súlade so zásadami čínskej ústavy, by pre Čínu nepredstavovalo žiadne významné riziko. V skutočnosti je opak pravdou. Veľké krajiny a veľké národy by mali byť veľkorysé. Také správanie môže poskytnúť dôkaz ich veľkosti.

Zapojenie sa do dialógu s Tibetom poskytne Číne príležitosť ukázať svoju dobrú, pozitívnu stránku. Preukázanie solidarity s Tibetom a tibetským ľudom nie je protičínske. Je vyjadrením záujmu o ľudské práva, náboženskú a jazykovú slobodu, kultúrnu rozmanitosť a o právo zachovať si národnú identitu a autonómiu. Nemiešame sa preto do vnútorných záležitostí Číny, iba sa snažíme brániť morálne normy a hodnoty, ktoré sú pre nás dôležité všade – v Európe, Ázii a na celom svete. Nezameriavame sa pritom nejako osobitne práve na Čínu. Chránime práva malých národov, aj keď je to niekedy otravné a nepríjemné, pretože sme presvedčení, že to je správny prístup.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.55 hod. a pokračovalo o 12.05 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

(1) Pozri zápisnicu.

7. Hlasovanie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

7.1. Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov (A6-0067/2009, Pia Elda Locatelli) (hlasovanie)

7.2. Ochrana spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, pokiaľ ide o používanie videohier (A6-0051/2009, Toine Manders) (hlasovanie)

7.3. Rozvíjanie spoločného leteckého priestoru s Izraelom (A6-0090/2009, Luca Romagnoli) (hlasovanie)

7.4. Viacročný plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori (hlasovanie)

7.5. Zhoršenie humanitárnej situácie na Srí Lanke (hlasovanie)

7.6. Problém zhoršovania kvality poľnohospodárskej pôdy v EÚ, najmä v južnej Európe: riešenie prostredníctvom nástrojov poľnohospodárskej politiky EÚ (A6-0086/2009, Vincenzo Aita) (hlasovanie)

7.7. Účasť zamestnancov v spoločnostiach s európskym štatútom (hlasovanie)

7.8. Deti migrantov (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 7:

  Philip Bushill-Matthews, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predseda, odsek 7, je to posledný odsek, nariaďuje, aby ste toto uznesenie postúpili Komisii, Rade a ostatným významným inštitúciám vrátane Výboru regiónov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a sociálnych partnerov, ale napodiv vám nenariaďuje poslať ho parlamentom členských štátov. Preto by som to chcel napraviť a navrhujem veľmi jednoduchý ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh: „a parlamentom členských štátov“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

7.9. Správa o pokroku Chorvátska za rok 2008 (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 13:

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Ďakujem, pán predseda. Skupiny medzi sebou počas posledných pár dní veľa diskutovali, vlastne až do poslednej chvíle. Myslím si, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh má v tomto Parlamente širokú podporu a aj podľa bezprostredných informácií, ktoré som získal, zaň zhodne hlasovali Chorvátsko aj Slovinsko.

Znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v angličtine je takéto:

„pripomína neformálnu dohodu, ktorú dosiahli premiéri Chorvátska a Slovinska 26. augusta 2007 o predložení ich sporu o hranice medzinárodnému orgánu, víta ochotu Chorvátska a Slovinska prijať ponuku Komisie pôsobiť v úlohe sprostredkovateľa a domnieva sa, že toto sprostredkovanie by sa malo zakladať na medzinárodnom práve; v tejto súvislosti očakáva rýchly pokrok pri rozhovoroch o pristúpení;“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

7.10. Správa o pokroku Turecka za rok 2008 (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 4:

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, doplňte, prosím, do odseku prídavné meno „sekulárny“, aby veta znela: „k stabilnej, demokratickej, pluralitnej, sekulárnej a prosperujúcej spoločnosti“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 9:

  Joost Lagendijk, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, po včerajšej rozprave a po porade so spravodajcom by som do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu chcel doplniť jedno slovo. Tým slovom je „prechodných“, znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je potom nasledovné: „s výnimkou dočasných prechodných výnimiek“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 10:

  Joost Lagendijk, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, po včerajšej rozprave navrhujem nahradiť výraz „zapojila“ slovným spojením „uskutočnila konzultácie“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

7.11. Správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008 (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Erik Meijer, autor. – Vážený pán predsedajúci, predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o uznesení, ktoré som predložil o pokroku v prístupovom procese Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, mám tri technické poznámky, aby každý mohol rozhodnúť o správnom texte.

Prvá poznámka: na mieste, kde sa v odseku 12 hovorí o vyjednávačovi, by text mal znieť „vyjednávač Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko“. Je to plne v súlade s tým, o čom sme rozhodli pri hlasovaní o mojich správach z rokov 2007 a 2008.

Druhá poznámka: v odseku 18 je Macedónska ortodoxná cirkev oficiálnym názvom najväčšej náboženskej obce v krajine. Spomínam to na jej odlíšenie od srbskej ortodoxnej skupiny. Použitie slova „Macedónska“ nemôže byť nahradené žiadnym odkazom na názov štátu. Vzhľadom na to, že ide o oficiálny názov, navrhujem dať ho do úvodzoviek.

Tretia poznámka: pokiaľ ide o preklad slova „za predpokladu“ (pending) v odseku 10 vo vete „a to za predpokladu, že sa budú v plnom rozsahu vykonávať kľúčové priority prístupového partnerstva“, prinajmenšom francúzske a talianske verzie sa líšia od textu v angličtine, nemčine a holandčine. Pri všetkých konečných prekladoch navrhujem používať pôvodnú anglickú verziu.

– K odseku 12:

  Giorgos Dimitrakopoulos, v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážený pán predseda, k odseku 12 predložil pán Swoboda pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, o ktorom bolo vyžiadané hlasovanie podľa mien, a ako viete, pán Swoboda dnes pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 stiahol. Preto by som chcel požiadať, aby sa podľa mien hlasovalo o druhej časti odseku 12.

– Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 2:

  Anna Ibrisagic, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predseda, navrhujem vypustiť časť textu, aby nový text druhej časti odseku 13 znel: „vzhľadom na nové kolo rokovaní oznámených v rámci „Nimetzovho postupu“ vyjadruje nádej, že všetky susedné vlády podporia začlenenie tejto krajiny do EÚ, a tým prispejú k stabilite a prosperite tohto regiónu“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, v prvom rade by som chcel povedať, že si myslím, že je nespravodlivé odmietnuť časť môjho pôvodného textu, keď som stiahol svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. To nie je spravodlivý postup.

S ohľadom na to, čo práve povedala pani Ibrisagicová, by som však chcel povedať, že môžeme akceptovať toto znenie. Chcel by som teda stiahnuť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 a od druhej strany očakávam čestné konanie.

7.12. Mandát Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (A6-0112/2009, Annemie Neyts-Uyttebroeck) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 1, písmeno h):

  Doris Pack, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predseda, po dohode so Socialistickou skupinou v Európskom parlamente a so spravodajkyňou by som v prípade odseku 1 písmeno h) chcela navrhnúť nasledovné:

– „zdôrazňuje, že kľúčové dokumenty, ktoré sú dôležité pri stíhaní generála Anteho Gotovinu, Mladena Markaća a Ivana Čermaka, by mali byť odovzdané zodpovednými orgánmi“. Zvyšok zostáva rovnaký.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

7.13. 5. svetové fórum o vode (Istanbul, 16. – 22. marca 2009) (hlasovanie)

– Po ukončení hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 5:

  Inés Ayala Sender, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, medzinárodná výstava EXPO Zaragoza 2008 sa skončila 14. septembra 2008. Bola to prvá výstava určená výhradne vode a trvalo udržateľnému rozvoju a prvá výstava, ktorej sa Európsky parlament zúčastnil rovnocenne s Komisiou.

Tri mesiace ustavičných diskusií s viac ako 2 000 odborníkmi a mimovládnymi organizáciami viedli k vytvoreniu Charty zo Zaragozy, ktorá presne odráža stav diskusie medzi Mexikom 2006 a Istanbulom. Preto navrhujeme tento text, ktorý prečítam v angličtine:

– „so zreteľom na Chartu zo Zaragozy z roku 2008 o novej komplexnej vízii pre vodu a na odporúčania Panelu pre vodu prijaté 14. septembra 2008, v posledný deň medzinárodnej výstavy v Zaragoze v roku 2008, a postúpené generálnemu tajomníkovi OSN“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

7.14. Rozvojová pomoc ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike (hlasovanie)

7.15. Zavedenie jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) (hlasovanie)

7.16. Strategické partnerstvo EÚ a Brazílie (A6-0062/2009, Maria Eleni Koppa) (hlasovanie)

7.17. Strategické partnerstvo EÚ a Mexika (A6-0028/2009, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra) (hlasovanie)

⁂

  Predseda. – Pred posledným hlasovaním, ktoré je vždy nedisciplinované, by som rád niečo povedal. Toto je posledné plenárne zasadnutie, ktorého sa zúčastňuje náš generálny tajomník Harald Rømer. Pred dvoma dňami som na recepcii vo vašom mene vyslovil vrelú vďaku Európskeho parlamentu. Chcel by som tak urobiť aj tu, v pléne, na záver programu: Harald Rømer, ďakujeme veľmi pekne za vašu niekoľko desaťročí trvajúcu prácu pre Európsky parlament.

(hlasný potlesk)

(protesty)

Človek, ktorý pre Európsky parlament pracoval 36 rokov, si od Európskeho parlamentu zaslúži len to najlepšie. Naša vrelá vďaka, Harald Rømer.

(protesty)

Tým, ktorí tu teraz pokrikujú, by som chcel povedať, že dúfam, že vaši rodičia nezistia, ako sa tu teraz správate.

(potlesk)

⁂

7.18. 50. výročie tibetského povstania a dialóg medzi dalajlámom a čínskou vládou (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Marco Cappato, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážený pán predseda, chcel by som požiadať, aby sa oddelené hlasovanie navrhnuté pre odseky 1, 2 a 3 uskutočnilo podľa mien.

– Pred začiatkom hlasovania o odôvodnení E:

  Marco Cappato, v mene skupiny ALDE. – (IT) o hlasovanie podľa mien žiadam aj pre konečné hlasovanie.

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

8. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Vincenzo Aita (A6-0086/2009)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, k tejto správe by som chcela len povedať, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 našej skupiny bol prijatý, a preto ma teší tento vývoj. V Európskej únii musíme chrániť pôdu, ale to je v kompetencii členských štátov a nevyžaduje si to prístup EÚ, smernice či nariadenia EÚ. Z tohto dôvodu vítam výsledok tohto hlasovania.

– Návrh uznesenia (B6-0104/2009)

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, veľmi ma to potešilo a rád by som pekne poďakoval aj pánovi Swobodovi, pretože táto dôležitá správa bola prijatá na základe širokého konsenzu.

Chcel by som využiť túto príležitosť a vyzvať našich slovinských poslancov, ku ktorým prechovávam sympatie rovnako ako k ich štátu, aby opäť našli spôsob, ako pokračovať vo veľkých úspechoch Slovinska smerom k európskej integrácii. Z nových členských štátov to bola prvá krajina, ktorá zaviedla euro a Schengen. Slovinsko je pionierom európskeho zjednocovania. Bol by som rád, keby Slovinsko vo svojom národnom záujme vystupovalo ako priekopník aj v súvislosti so vstupom Chorvátska do EÚ.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, v zásade podporujem vstup Chorvátska do Európskej únie, ale nehlasoval som za túto správu. Zdržal som sa hlasovania, pretože v Chorvátsku je stále množstvo problémov, jedným z nich je napríklad problém korupcie. Skúsenosť nás naučila, že korupcia v skutočnosti vzrástla v mnohých krajinách, ktoré pristúpili k Európskej únii predtým, ako boli plne pripravené tak urobiť.

Problémom tejto správy je, že uvádza, že uzavretie rokovaní by sa mohlo dosiahnuť v roku 2009, čo je tento rok, hoci si myslím, že je pre nás vskutku nerozumné obmedziť sa na určitý dátum. Chorvátsku by mal byť vstup povolený, až keď bude úplne pripravené. V tejto chvíli to tak ale vôbec nie je.

  Romana Jordan Cizelj (PPE-DE). – (SL) Mojím úprimným želaním je, aby sa Chorvátsko stalo členom Európskej únie čo najskôr, s týmto mojím želaním sa stotožňuje aj Slovinsko. Ak sa majú naše želania stať skutočnosťou, musíme Chorvátsku pomáhať a spolupracovať s ním. Spory môžeme vyriešiť tým, že budeme pozorne načúvať všetkým zainteresovaným stranám. V tejto správe však nie je nič, čo by dnes Európsky parlament podporil, čo svedčí o tom, že sme našli správnu rovnováhu pri hlasovaní o takzvanom spore o chorvátsko-slovinské hranice. Aby sme sa vyhli zaujatosti, mali by sme ako minimálnu podmienku zahrnúť aj zásadu rovnosti.

Na záver by som rada zdôraznila, že ak skutočne chceme tento problém vyriešiť, mali by sme zabezpečiť, aby sa Slovinsko aj Chorvátsko držali rozhodnutia príslušného medzinárodného orgánu. Preto by parlamenty oboch krajín mali toto rozhodnutie ratifikovať vopred.

– Návrh uznesenia (B6-0105/2009)

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Ďakujem, pán predsedajúci. Podporila som správu o pokroku Turecka. Rokovania s Tureckom o vstupe do Európskej únie predstavujú pre všetky členské štáty vážnu výzvu politického a hospodárskeho významu, ako aj z hľadiska bezpečnosti. Pre túto krajinu je obzvlášť dôležité, aby splnila prístupové podmienky a občanom Európskej únie ukázala dôslednosť, dostatočnú precíznosť a transparentnosť. Myslím si, že pre proces je obzvlášť dôležité, aby napredoval prostredníctvom dobrej spolupráce so susednými krajinami. Myslím si, že v tejto súvislosti musíme poukázať na určitý pokrok vo vzťahoch medzi Bulharskom a Tureckom vyjadrený dohodou o začatí rokovaní v záležitostiach, ktoré zatiaľ zostávajú nevyriešené, konkrétne na pokrok pri riešení vlastníckych práv utečencov z Trácie, čo sa vďaka snahám Európskeho parlamentu deje. Tento vývoj budeme pozorne sledovať, nakoľko sa týka práv tisícok ľudí, ktoré sa na území Európskej únie musia dodržiavať. Trácka otázka je rovnako dôležitá ako vzťahy medzi Tureckom a ostatnými susednými krajinami. Ďakujem.

– Návrh uznesenia (B6-0104/2009)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Vieme, ako boli naši priatelia na Balkáne skúšaní. Ako Slovinsko, tak aj Chorvátsko, keď ich napadlo Srbsko, a naše sympatie boli na obidvoch stranách. Musím povedať, že prijatím Slovinska do Európskej únie v čase, keď ešte neboli celkom vyriešené všetky spory medzi Slovinskom a Chorvátskom, bola Európska únia veľkorysá a myslím si, že takýto podobný postoj by sme mali prejaviť aj teraz voči Chorvátsku.

Je mi ľúto, že niektorí politici v Slovinsku by radi teraz blokovali pristúpenie Chorvátska, ale ako som si aj vypočul z úst mojej kolegyne pani Jordanovej Cizeljovej, ona je za taký rozumný a taký, by som povedal, vyvážený prístup k tejto politickej otázke. Ja verím, že tá neformálna dohoda, ktorá pod záštitou Komisie bude ďalej rozdebatovaná medzi Chorvátskom a Slovinskom, prinesie úspech.

  Predsedajúci. – Dámy a páni, dovoľte mi objasniť jeden bod rokovacieho poriadku. Keď chcete počas vysvetlení hlasovania hovoriť, musíte pred začiatkom týchto vysvetlení podať žiadosť. Samozrejme, som veľmi flexibilný a dovolím prítomným poslancom prehovoriť. Ale nepoužívame postup „catch-the-eye“. Musíte svoje meno zapísať vopred, pred vysvetleniami hlasovania.

– Návrh uznesenia (B6-0105/2009)

  Kristian Vigenin (PSE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, podporil som správu o pokroku Turecka, pretože som presvedčený, že je to objektívna správa, ktorá Turecku a Európskej únii poskytuje príležitosť pokročiť pri príprave Turecka na členstvo. Zároveň by som však chcel vyjadriť určitú nespokojnosť, že Parlament odmietol návrh Skupiny socialistov, aby sa zaznamenalo, že členstvo Turecka v Európskej únii je cieľ, s ktorým sa stotožňuje Turecko aj Európska únia.

Myslím si, že ak chceme, aby Turecko rýchlejšie postupovalo pri problémoch, ktoré vidíme v jeho vývoji, musíme byť aj dostatočne otvorení a nesmieme pripustiť, aby naši partneri pochybovali o tom, že cieľom tohto procesu je skutočne stále vstup Turecka do Európskej únie. Úloha Turecka vzrastie a je v záujme Európskej únie, aby medzi jej členskými štátmi bola aj nekresťanská krajina, pretože nám to poskytne mnoho príležitostí na presadzovanie stratégií, ktoré teraz nie sú možné. Ďakujem.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Dámy a páni, Koalícia Ataka hlasuje proti správe o pokroku Turecka, pretože nevidíme žiaden pokrok. V skutočnosti sa pokrok nedá dosiahnuť vôbec. Turecko sleduje len svoje vlastné záujmy, ktoré nezahŕňajú dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie európskych a kresťanských hodnôt. Turecko už viac ako 80 rokov neplní Zmluvu z Ankary, podľa ktorej dlhuje Bulharsku 10 miliárd USD. Predstavme si, ako bude dodržiavať európske nariadenia.

Včera pán Wiersma spomenul, že neuznanie arménskej genocídy z rokov 1915 – 1916 predstavuje problém. Čo máme potom povedať o prípadoch genocídy voči Bulharom trvajúce 500 rokov, ako napríklad masakre v Starej Zagore, Bataku a Peruštici, ktoré popísala medzinárodná európska komisia v roku 1876? Pán Wiersma tiež povedal, že v EÚ nie je miesto pre islamistické Turecko, veď pred 20 rokmi tureckí islamisti v Bulharsku vyhodili do vzduchu vozne so ženami a deťmi. Turecko, samozrejme, zaplatilo za pamätníky vztýčené pre týchto teroristov. Také je moderné Turecko riadené fundamentalistickou, islamistickou stranou. Také sú jeho hodnoty a myslíme si, že nepatria do Európy.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, „mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské“. Nikdy nebol tento výrok výstižnejší ako pri žalostnej ságe prístupových rokovaní s Tureckom.

Od roku 2005 nám dávate stále rovnaké negatívne správy o ľudských právach, o rešpektovaní menšín a o záväzkoch voči Únii, zatiaľ čo cieľ pristúpenia zostáva nedotknutý.

Toto v skutočnosti teraz problém nie je. Zásadným problémom zostáva želanie Európanov už ďalej neakceptovať dôsledky slobody usadiť sa, ktorá vyplynie z pristúpenia.

Faktom zostáva aj to, že Turecko geograficky, kultúrne, jazykovo a duchovne patrí k oblasti, ktorá nie je Európou. Preto musíme zavrhnúť túto fikciu, musíme zavrhnúť túto prístupovú pretvárku a musíme ihneď začať praktické diskusie, inak povedané, musíme sa usilovať o partnerstvo založené na spoločných a obojstranných záujmoch. Táto prístupová procedúra sa musí skončiť.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v kľúčových oblastiach, ako sú ľudské práva, práva menšín, náboženská sloboda, sloboda prejavu, neurobilo Turecko takmer žiadny pokrok a v posledných dňoch urobilo dokonca kroky smerom späť.

Bez ohľadu na to však Komisia tvrdí, že sme zaviazaní zaujať pozitívne stanovisko, keďže je to dôležitý strategický partner. Je to pravda, ale to je záležitosťou zahraničnej politiky. Skutočnosť, že potrebujeme strategické partnerstvá, nie je prístupovým kritériom.

Napriek tomu som však dosť jasne hlasoval za túto správu, pretože bola zamietnutá výzva socialistov, aby sa správa zamerala na pristúpenie. Táto správa pre nás predstavuje veľký úspech a pokrok, pretože sa jednoznačne vyhýba tomu, aby pristúpenie určila ako cieľ a pretože hovorí o dlhotrvajúcom procese s otvoreným koncom, ktorého výsledok je stále nejasný. Uprednostňujeme „nie“ plnému členstvu a toto znenie sa k nemu približuje, a preto je to veľký úspech pre tých z nás, ktorí radi povedia „áno“ partnerstvu s Tureckom ako súčasť zahraničnej politiky, ale „nie“ prístupu.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, zdržal som sa hlasovania o správe o Turecku, pretože táto správa obsahuje kompletný zoznam nedostatkov týkajúcich sa mnohých bezpráví naďalej pretrvávajúcich v Turecku a myslím si, že jediný možný záver tejto správy by malo byť ukončenie rokovaní, samozrejme, trvalé ukončenie, pretože po troch rokoch v Turecku stále nenastalo zreteľné zlepšenie situácie.

V každom prípade som toho názoru, že Európska únia musí zostať európskym projektom, a preto by v Európskej únii nemalo byť miesto pre takú krajinu ako Turecko, ktoré európskou krajinou nie je.

Včera jeden poslanec zo Skupiny socialistov v Európskom parlamente povedal, že by nikdy neakceptoval, aby Turecko bolo ďalej islamizované. Nuž, dúfam, že on a jeho skupina vystúpia aj proti islamizácii Európy, hoci s tým nerátam.

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážený pán predsedajúci, táto správa opisuje pokrok Turecka smerom k výslednému členstvu v EÚ. Je to konečný cieľ, ktorý podporujem. Mám však určité obavy o pokročení Turecka smerom k členstvu.

Jednou z mojich obáv je postupný úpadok sekulárneho republikánskeho ideálu a posilnenie náboženstva v politike. Znepokojuje ma aj porušovanie ľudských práv v Turecku, ktoré bolo zdokumentované, a niektoré opatrenia prijaté proti menšinovým komunitám. Predtým, ako zvážime členstvo Turecka, musíme vidieť, že sa v týchto oblastiach niečo deje.

Je však dôležité, aby sme voči Turecku boli čestní a zrozumiteľne a jednoznačne povedali, že ak splní všetky podmienky, ktoré splnili ostatné členské štáty, má právo vstúpiť do EÚ. Nie je správne, že jednotliví predstavitelia členských štátov kladú tureckému členstvu do cesty nespravodlivé a neúmerné prekážky. Ak Turecko splní podmienky, má právo vstúpiť a malo by sa mu to umožniť urobiť. Potrebujeme EÚ, ktorá je väčšia, nie hlbšia.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu o Turecku z dôvodu pozitívnych častí týkajúcich sa Cypru v odsekoch 32 a 40, hoci nesúhlasím s obsahom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 9 a 10.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 vniesol neprijateľný postoj k odchýleniu – aj keď dočasnému – od zásad, na ktorých je založená Európska únia, vrátane štyroch základných slobôd. Deje sa tak v čase, keď na Cypre prebiehajú rokovania medzi vedúcimi predstaviteľmi dvoch komunít, čo sú jediní ľudia, ktorí o tejto veci môžu rozhodnúť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 je v rozpore so skutočnosťou, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika je pre EÚ a členské štáty súčasťou aquis communautaire a tretie krajiny nemôžu dostať carte blanche na účasť pri plánovacích a rozhodovacích procesoch.

– Návrh uznesenia (B6-0106/2009)

  Árpád Duka-Zólyomi (PPE-DE). – (HU) Posledné tri roky je Macedónsko kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ. Napriek tomu sa prístupové rokovania ešte nezačali. Ak Európska únia rýchlo nepodnikne rázne kroky, výsledná strata dôveryhodnosti by pre tento región mohla mať destabilizačné následky. Macedónsko urobilo v posledných rokoch veľký pokrok: dosiahlo dobré hospodárske výsledky, priblížilo sa k fungujúcemu trhovému hospodárstvu a ukázalo úspech v oblasti zákonodarstva. Bola dosiahnutá zhoda medzi vládou a opozíciou, občianskou spoločnosťou a verejnou mienkou, aby čo najskôr splnili kodanské kritériá. Spolužitie národnostných a etnických menšín je dobre zorganizované. Neústupčivé blokovanie prístupových rokovaní zo strany Grécka je nepochopiteľné. Názov krajiny nesmie byť prekážkou. Môžu sa súčasne viesť dvojstranné rokovania o názve. Správu podporujem, pretože predstavuje dôležité posolstvo pre Macedónčanov a dáva rozhodný podnet na začatie skutočných rokovaní pred koncom tohto roka. Ďakujem veľmi pekne.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, táto správa vysiela dôležitý signál krajine, ktorá hrá stabilizačnú úlohu, má ukážkovú legislatívu o menšinách, má širokú vládnu väčšinu so zastúpením všetkých národností a nabrala jednoznačný európsky kurz pod vedením premiéra Gruevskiho. Preto som rád hlasoval za túto správu a myslím si, že by sme mali vyzdvihnúť najmä dva body: po prvé, chceme, aby nám Rada a Komisia tento rok povedali, kedy sa začnú prístupové rokovania, a po druhé, nebudeme tolerovať žiadne dvojstranné problémy a už určite nie, pokiaľ ide o túto prapodivnú záležitosť s názvom. Krajina sa volá Macedónsko, či už sa to niekomu páči alebo nie, a my musíme konečne pre túto krajinu pripraviť cestu do Európy.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pána Meijera, pretože ja a moja strana sme toho názoru, že rozširovanie sa po pristúpení Chorvátska musí na neurčitú dobu zastaviť. Európski občania v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte nechcú ďalšie rozširovanie a určite nechcú, aby sa rozširovanie týkalo aj Turecka. Nastal čas, aby Parlament konečne raz počúval tých, ktorých má zastupovať.

Vzhľadom na to som tiež proti začatiu prístupových rokovaní s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, o ktoré Parlament žiada, a som aj proti tomu, aby sa európska perspektíva poskytla celému západnému Balkánu. Niektoré z týchto krajín alebo útvarov sú úplne islamské a pokiaľ ide o mňa, vstup do Európskej únie by im nemal byť povolený.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, dnešné hlasovanie ma veľmi potešilo.

Nedávno som Macedónsko navštívil v mene Westminsterskej nadácie za demokraciu, ktorú založila Margaret Thatcherová, keď bola premiérkou mojej krajiny, a videl som krajinu s energickými politickými stranami, fascinujúcou daňovou politikou s rovnou daňou zo zisku a príjmu a rastúce hospodárstvo. Je to krajina, ktorá bude mať budúci mesiace slobodné, spravodlivé a poctivé voľby, pravdepodobne lepšie ako tie, ktoré sme nedávno mali v Spojenom kráľovstve pri korešpondenčných hlasoch. Takejto krajine by malo byť dovolené vstúpiť do Európskej únie, ak sa tak rozhodne na základe svojej vlastnej slobodnej vôle, čo by moji predchádzajúci kolegovia mali pri tejto záležitosti zvážiť.

Dnes sme videli významnú zmenu, pretože doteraz sa grécki poslanci tohto Parlamentu znemožňovali a dostávali sa do absurdnej pozície pre spory o názve tejto krajiny, ktorý je Macedónska republika.

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážený pán predsedajúci, je ťažké vystúpiť po prejave pána Heatona-Harrisa, pretože spomenul mnohé veci, o ktorých som sa chcel pri tejto záležitosti zmieniť aj ja. Pripadá mi úplne absurdné, že Grécko naďalej pokračuje v tejto dlhoročnej, a úprimne povedané, absurdnej tiráde proti názvu Macedónsko. V mojom volebnom obvode je niekoľko krásnych grófstiev – Durham, Northumberland – a naozaj ma netrápi, či si chce iný členský štát dať rovnaký názov ako tieto fantastické grófstva.

Zdržovanie prístupových rokovaní nie z dôvodu etnického alebo demokratického problému, alebo problému ľudských práv, ale iba preto, že sa krajina rozhodla nazvať Macedónsko, je úplne absurdné. Dúfam, že to grécki poslanci pochopia. Dúfam, že Macedónsko bude posudzované podľa slobodných kritérií, ktoré platia pre všetkých ostatných, a ak splnia tieto kritéria, ak sú demokratickým, sekulárnym štátom, ak dodržiavajú politiku ľudských práv, potom by, tak ako všetky ostatné členské štáty, mali mať právo vstúpiť do EÚ a nemali by podliehať absurdnému vetu Grécka iba pre svoj názov.

– Návrh uznesenia (B6-0140/2009)

  Martin Callanan (PPE-DE) . – Vážený pán predsedajúci, EÚ a Spojené štáty označili Tamilských tigrov za teroristickú skupinu, ale, našťastie, sa zdá, že ich krvilačná kampaň za nezávislú tamilskú vlasť by sa teraz predsa len mohla chýliť ku koncu. Srí Lanka si zaslúži žiť v mieri tak, ako my v Európe.

Podobne ako ďalší kolegovia v tomto Parlamente podporujem jednotný srílanský štát. Myslím, že by bolo vhodné zaznamenať aj to, že podľa mňa by bol zrejme dobrý nápad zaručiť v rámci tohto jednotného štátu Tamilským tigrom istý stupeň autonómie. Nepodporujem násilnú kampaň, ktorú tigre vedú, a myslím si, že je naozaj dôležité umožniť srílanskej armáde pokračovať vo vojenskej kampani proti Tamilským tigrom.

Je však potrebné uznať aj to, že na Srí Lanke je v súčasnosti humanitárna kríza, a umožniť prístup agentúram poskytujúcim pomoc. Možno by teda bolo vhodné požadovať zastavenie bojov, kým agentúry poskytujúce pomoc nezískajú prístup a kým civilné obyvateľstvo nebude môcť opustiť konfliktné oblasti. Potom však musíme armáde umožniť pokračovať v kampani.

– Správa: Annemie Neyts-Uyttebroeck (A6-0112/2009)

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, narastajúci súbor medzinárodného práva, ktoré nie je zakotvené v žiadnom volenom vnútroštátnom zákonodarnom orgáne, je jedným z najznepokojivejších trendov našej doby. Nielenže od základu meníme 300 rokov trvajúce právne ponímanie územnej pôsobnosti, teda že trestný čin je v pôsobnosti územia, na ktorom bol spáchaný, ale vraciame sa aj k predmodernej myšlienke, že osoby, ktoré rozhodujú o zákonoch, by nemali skladať účty pred ľuďmi, ktorí podľa nich žijú, ale skôr pred vlastným svedomím.

Môže sa zdať správne, že ak si človek ako Miloševič alebo človek ako Karadžič vo vlastnej krajine nenájde spravodlivosť, musíme s tým niečo urobiť.

Lenže výhrada proti autoritatívnym vodcom ako Miloševič spočíva práve v tom, že vo svojej krajine zdeformovali demokraciu a sami seba postavili nad zákon. Ak tento problém zopakujeme v medzinárodnom meradle, sami sa znížime na jeho úroveň. Stalo sa to už pri súdnom procese v Haagu, ktorý bol fraškou a v ktorom za šesť rokov došlo k 27 zmenám v trestnom konaní, nanúteniu obhajcu a ktorý sa v podstate skončil bez odsúdenia.

Nie som stúpencom pána Miloševiča: bol to nebezpečný a zlý komunista. Zlí ľudia si však zaslúžia spravodlivosť – predovšetkým zlí ľudia si zaslúžia spravodlivosť – a keď sa jej im nedostane, je to na úkor nás ostatných.

– Návrh uznesenia (B6-0113/2009)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, všetci vieme, aká dôležitá je voda a že najmä v rozvojových krajinách, kde je prístup k vode veľmi ťažký, tým najviac trpia mladé dievčatá a ženy. Ich vyhliadky na vzdelanie sú výrazne obmedzené, pretože sú, takpovediac, nosičkami vody. Videla som to pri návšteve delegácie v Indii. Je veľmi dôležité, aby sme viac investovali do hospodárenia s vodou a zabezpečili, aby sa nestalo prekážkou napredovania mladých dievčat a žien vo vzdelávaní.

Osobitne vítam hlasovanie o odseku 2, v ktorom sa tvrdí, že voda sa považuje za verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom bez ohľadu na spôsob hospodárenia. Ide o cenný zdroj, ktorý tu je pre blaho verejnosti, nie na to, aby ho ovládali alebo z neho mali zisky jednotlivci.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, aj ja do veľkej miery podporujem náš návrh uznesenia o vode a vítam hlasovanie o odseku 2, v ktorom sme dôrazne prehlásili, že voda je verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom. Osobne som dôrazne proti privatizácii vodného hospodárstva.

V nedávnej minulosti sme boli svedkami toho, ako neprestajné úsilie o zisk zrazilo svetové hospodárstvo na kolená. Určite nechceme, aby sa to isté stalo v prípade vody. Je potrebné pokračovať v investíciách do rozvodnej sústavy, aby sme zabezpečili kvalitu vody a neustále zlepšovanie distribučnej sústavy. Súkromný sektor na to nemá žiadnu motiváciu, pretože je preň, samozrejme, lákavé len jednoducho zvýšiť cenu pre odberateľa namiesto investícií do zlepšovania rozvodnej sústavy. Videla som to vo svojom grófstve Sligo, kde budú niektoré časti obyvateľstva napokon za vodu platiť viac, než je primerané, pretože súkromný sektor skrátka dostatočne neinvestuje do rozvodnej sústavy.

– Správa: Maria Eleni Koppa (A6-0062/2009)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto uznesenie a správu, niektoré veci ma však znepokojujú. Komisia dnes ráno priznala, že nevieme, kam WTO v tomto smere mieri, a teda aký bude jej vzťah k strategickému partnerstvu.

Nemôžeme si dovoliť situáciu, v ktorej by uzavretie strategického partnerstva – alebo dokonca dohody o svetovom obchode – malo negatívny vplyv na záujmy európskej potravinovej bezpečnosti. Opäť sa vraciam k problému okolo noriem výroby potravín, ktoré sú v Európskej únii prísnejšie. Ak naši výrobcovia tieto normy nespĺňajú, trestáme ich. Nemôžeme si dovoliť situáciu, v ktorej z tretích krajín – Brazílie alebo ďalších štátov – dovážame potraviny, ktoré nespĺňajú naše výrobné normy, čo má za následok veľmi nespravodlivú hospodársku súťaž pre výrobcov potravín a poľnohospodárskych komodít v rámci Európskej únie.

– Správa: José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (A6-0028/2009)

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, strategické partnerstvo medzi Európskou úniou a Mexikom a vlastne aj krajinami ako Brazília je, samozrejme, dobrá vec, ktorá je v záujme EÚ. Sama správa má veľmi vyvážený rámec. Jej ustanovenie, ktoré vyzýva na uzatvorenie vzájomnej dohody o prisťahovaleckej politike, však podľa mňa nie je v záujme Európy – a vyvolá tiež celý rad otázok širokej verejnosti. Neveští to nič dobré a práve z tohto dôvodu som sa rozhodol zdržať hlasovania o tejto správe.

– Návrh uznesenia (B6-0135/2009)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Hlasovala som o uznesení o situácii v Tibete o 50. výročí tibetského povstania aj z dôvodu, že čínske orgány sprísnili v poslednom čase bezpečnosť v Tibete a novinári a cudzinci majú zakázaný vstup do tejto oblasti.

Dnešná rozprava v Európskom parlamente je posolstvom, že nás veľmi trápi situácia v Tibete, hlavne utrpenie a represálie voči nevinnému obyvateľstvu.

Vyzývam Radu, aby v zmysle uznesenia zriadila tzv. Výbor pravdy s cieľom zistiť, čo sa presne stalo počas rokovaní medzi Čínskou ľudovou republikou a vyslancami Jeho Svätosti dalajlámu.

Vyzývam čínsku vládu, aby okamžite prepustila všetky osoby, ktoré sú stále zadržiavané iba preto, že sa zúčastnili na pokojnom proteste.

  Marco Cappato (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, rád by som vyjadril svoju spokojnosť so širokou podporou, ktorú Parlament prejavil návrhu, ktorý som predložil s pánom Pannellom a pánom Onyskiewiczom. Návrh obsahuje niečo iné než to, čo sme dnes počuli od pani Ferrerovej-Waldnerovej – pridáva sa totiž na istú stranu: na stranu hľadania pravdy, skutočných príčin neúspechu rokovaní medzi Čínou a Tibetom. Nezaujíma k veci len neutrálne stanovisko, ktoré, žiaľ, pretrváva na strane Komisie a Rady, akoby sme sa mohli uspokojiť len s nádejou na dialóg medzi dvoma stranami.

Chcel by som zdôrazniť, že správanie Socialistickej skupiny v Európskom parlamente je pre mňa obzvlášť ťažko pochopiteľné: najprv boli proti rozprave, potom boli proti môjmu návrhu uznesenia a skutočne proti nemu aj hlasovali, pričom pán Ford ponúkol politické vysvetlenie v tom zmysle, že prijímame priveľa uznesení o Tibete. Nuž, možno strana a pán Ford nechápu – alebo chápu až príliš dobre – že tu je v hre omnoho viac: sloboda a demokracia pre viac než miliardu čínskych občanov, ako aj tibetský ľud.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, je samozrejmé, že som hlasoval za uznesenie, hoci, prirodzene, si nesmieme namýšľať, že toto maximálne neškodné uznesenie urobí veľký dojem na totalitný komunistický režim v Číne, s ktorým napriek všetkému tak radi obchodujeme.

Omnoho väčší dosah na režim by sme mali, keby Parlament a Rada mali odvahu vyhlásiť, že obsadenie a následné pripojenie Tibetu bolo porušením medzinárodného práva a ako také ho Európska únia nemôže uznať. Je potrebné naďalej hlásať posolstvo, že Tibet musí byť nezávislý štát a nie čínska autonómna provincia a že v Tibete dochádzalo a dochádza ku genocíde a etnocíde.

9. Oznámenie spoločných pozícií Rady: pozri zápisnicu

10. Vysvetlenia hlasovania (pokračovanie)

Ústne vysvetlenia hlasovania (pokr.)

– Návrh uznesenia (B6-0135/2009)

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, Tibeťania chcú ako všetky ostatné národy žiť podľa vlastných zákonov a pod vlastnou vládou. Čínska vláda im národné ambície upiera, pričom používa celý rad argumentov o odstránení feudalizmu a prekonaní nevoľníctva a poverčivosti.

Napokon je to všetko obmena takzvaného Engelsovho „falošného vedomia“: veria, že Tibeťania túto záležitosť v skutočnosti nechápu, a preto by im nemalo byť umožnené žiť v úplnej demokracii.

Chcel by som len vyzvať poslancov tohto Parlamentu, aby si uvedomili ironickú podobnosť medzi týmto argumentom a tým, ktorý sa vo veľkom používal po odmietavom hlasovaní vo Francúzsku, Holandsku a Írsku. Práve v tomto Parlamente sme dookola počúvali, že ľudia otázku nepochopili správne, že v skutočnosti hlasovali o niečom inom – proti pánovi Chiracovi, proti vstupu Turecka alebo proti anglosaskému liberalizmu, že tejto veci nerozumejú a potrebujú viac informácií.

Som presvedčený, že ľudia, či už je to v Tibete, alebo v krajinách Európskej únie, rozumejú svojim túžbam a želaniam a že by mali dostať možnosť vyjadriť ich prostredníctvom volebnej urny. Viem, že začínam byť rovnako otravný ako Cato starší, ale jeho nakoniec poslúchli. Zopakujem teda, ako to robím v každom prejave, že o Lisabonskej zmluve by sa malo rozhodnúť v referende. Pactio Olisipiensis censenda est!

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Pia Elda Locatelli (A6-0067/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, Taliansko trpí skutočným únikom mozgov. Tento exodus výskumných pracovníkov sa z roka na rok stáva jednoznačným trendom. Držiteľ Nobelovej ceny za medicínu Renato Dulbecco povedal, že tí, čo chcú robiť výskum, odchádzajú rovnako, ako to robili v minulosti a z tých istých dôvodov. Odchádzajú, lebo nemajú vyhliadky na kariéru, primerané platy alebo peniaze na výskum, a dvere výskumných stredísk sú zatvorené, pretože im nechýbajú len financie, ale aj organizácia, aby mohli prijímať nové skupiny a rozvíjať nové myšlienky.

Talianski výskumní pracovníci odchádzajú pre chýbajúcu infraštruktúru, najmä v oblasti vedy a techniky, nedostatok finančných prostriedkov, smiešne zárobky a výberový systém, ktorý odrádza najlepších kandidátov a odmeňuje na základe odporúčania. Odchádzajú a sťažujú sa, pretože základná príprava, ktorú poskytujú naše univerzity, je vynikajúca. Všetkého ostatného však máme nedostatok.

Súhlasím s tým, že členské štáty musia zabezpečiť otvorený, transparentný nábor výskumných pracovníkov založený na výberovom konaní, a to v závislosti od vedeckých zásluh. Zásluhy by sa mali hodnotiť z hľadiska dosiahnutej vedeckej úrovne a vedeckej činnosti (publikácií). V kariére vedeckého pracovníka by sa však za zásluhy mali považovať aj iné dôležité hľadiská: schopnosť inovovať, zručnosti v oblasti riadenia výskumu a v oblasti odbornej prípravy a dohľadu, spolupráca s priemyslom.

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, lebo súhlasím s myšlienkou, že Európa potrebuje viac výskumných pracovníkov. Táto správa je veľmi významná, pretože okrem iného naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili existujúce kariérne možnosti mladých výskumných pracovníkov, napríklad tým, že im poskytnú viac finančných prostriedkov a umožnia kariérny postup na základe iných kritérií ako počtu odpracovaných rokov, napríklad na základe schopností inovácie, účasti na podnikových stážach atď.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Správa pani poslankyne Locatelliovej je súčasťou revízie lisabonskej stratégie zameranej na zvýšenie svetovej konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva do roku 2010, pričom v strede záujmu je postavenie výskumných pracovníkov v Európe. Boli identifikované štyri prioritné oblasti, v ktorých je nevyhnutné dosiahnuť pokrok, a to:

– otvorený nábor pracovníkov a prenosnosť grantov,

– sociálne zabezpečenie a dôchodky,

– atraktívne podmienky zamestnávania a pracovné podmienky a

– odborná príprava a pracovné schopnosti výskumných pracovníkov.

Tieto oblasti súvisia s mobilitou, transparentnosťou, publicitou a podporou výskumných pracovníkov a potenciálnych výskumných pracovníkov. Spojenie vzdelávania, inovácií a výskumu do koherentnej podpornej politiky je nevyhnutnou súčasťou fungovania znalostného hospodárstva. Naše úsilie bojovať proti „úniku mozgov“ a vytvoriť „sieť mozgov“ bude posilnené návrhmi, ktoré obmedzujú byrokratické prekážky na minimum a zvyšujú podporu sociálneho zabezpečenia pre výskumných pracovníkov. Ako spravodajkyňa pre systém obchodovania s emisiami EÚ (EÚ ETS) si až príliš dobre uvedomujem rozhodujúcu úlohu výskumu a potrebu vychovávať existujúce talenty a mozgy s cieľom nájsť riešenie závažných klimatických problémov, ktorým čelíme. S potešením potvrdzujem vytvorenie inovačného spojenectva medzi University College Dublin (UCD) a Trinity College Dublin (TCD) v Írsku. Je to vynikajúci príklad, ako investovať do výskumných pracovníkov na začiatku kariéry.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek aktuálnym udalostiam, ktoré jasne dokazujú, že neoliberálna lisabonská stratégia patrí medzi nástroje zodpovedné za zhoršovanie hospodárskej a sociálnej situácie v Európskej únii, správa trvá na jej uplatňovaní, s ktorým nesúhlasíme.

Správa však má i pozitívne aspekty, ktoré podporujeme, najmä pokiaľ ide o uspokojovanie potrieb výskumných pracovníkov, ich práva v súvislosti s pracovnými podmienkami a podmienkami sociálneho zabezpečenia, zjednotenie rodiny, práva výskumných pracovníčok, prístup mladých výskumníkov a výzvu na zvýšenie financovania výskumu a zapojenie väčšieho počtu výskumných pracovníkov.

Nie je však jasné, akým spôsobom navrhovaná európska stratégia pre výskum zaručí rovnaké práva vo všetkých členských štátoch a univerzálny prístup výskumníkov, najmä mladých, k európskemu partnerstvu pre výskumných pracovníkov. Ide predovšetkým o krajiny ako Portugalsko, ktoré nie sú v srdci politického rozhodovania v Európskej únii, ktorú stále viac riadia hlavné mocnosti. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania o správe.

  Adam Gierek (PSE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, závisí akademická kariéra od mobility? Do istej miery áno. Dalo by sa povedať, že najmä v prípade mladých výskumných pracovníkov môže mobilita významne ovplyvniť ich budúce úspechy. Dôvod je ten, že uľahčuje prístup k novým informáciám a umožňuje im prekonať obmedzenia prostredia, v ktorom vyrástli. To však nie je všetko. Akademická kariéra sa začína ešte skôr, na strednej škole, kde si mladí ľudia budujú základ svojho všeobecného vzdelania najmä v matematike a prírodných vedách.

Ďalšie štádium zahŕňa nadstavbové, vysokoškolské a doktorandské štúdium. Práve v počiatočnej fáze akademickej kariéry mladého človeka, a tu hovorím na základe vlastnej skúsenosti, je pre týchto mladých ľudí najdôležitejšia mobilita, jednoduchý prístup do výskumných zariadení a práca so zaujímavou a sľubnou témou pod vedením vynikajúcich výskumných pracovníkov. Je to dokonca dôležitejšie než ich budúci starobný dôchodok.

Ak teda chceme získať vedeckovýskumných pracovníkov, najdôležitejším krokom je príprava správnych podmienok pre takéto štúdium napríklad v rámci Európskeho technologického inštitútu alebo Európskej výskumnej infraštruktúry vrátane podpory formou široko propagovaných doktorandských grantov otvorených pre študentov z EÚ a tretích krajín. Podmienky z hľadiska rodinnej a pracovnej stability, ktoré poskytneme, rozhodnú o tom, či mladí ľudia po získaní doktorátu pôjdu pracovať do priemyslu alebo akademických inštitúcií a či sa vrátia do domovských krajín, alebo budú ďalej cestovať.

  Adrian Manole (PPE-DE), písomne. – (RO) Keď študent plánuje kariéru vo výskume, je potrebné podporovať fyzickú mobilitu ako študijnú skúsenosť, ktorú nemožno nahradiť virtuálnou mobilitou. Musíme zabezpečiť podporu najinteligentnejších mozgov prostredníctvom dostatočných financií a ľudských zdrojov. Pre niektorých by to mohlo znamenať získanie prístupu k zdrojom za hranicami krajiny pôvodu.

Je potrebné podporovať a propagovať výhody spojené s mobilitou študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov (napríklad pridaná hodnota). Je potrebné odstrániť administratívne a štrukturálne bariéry. Študenti a výskumní pracovníci by mali mať k dispozícii štipendiá a pôžičky, ako aj ďalšie stimulujúce opatrenia pre jednotlivcov i inštitúcie.

Globalizačná politika musí zohľadniť nasledovné činitele: nevyhnutnú potrebu výskumných pracovníkov s medzinárodnou praxou; skutočné jazykové príležitosti; potrebu ponúknuť všetkým študentom, ktorí sa v budúcnosti stanú výskumnými pracovníkmi, príležitosť získať istý počet kreditov v cudzom jazyku bez ohľadu na špecializáciu; dobrú kvalitu a informovanie študentov o možnostiach štúdia a výskumu v zahraničí.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa o európskom partnerstve pre výskumných pracovníkov je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ vo vzťahu k ďalším imperialistickým centrám, obmedzenie „úniku“ výskumných pracovníkov a prilákanie výskumníkov z rozvojových krajín.

Podporuje voľný pohyb výskumných pracovníkov medzi jednotlivými štátmi, verejným a súkromným sektorom, spoločnosťami, výskumnými strediskami a univerzitami, zvýšenie súdržnosti medzi súkromným a verejným sektorom v oblasti výskumu, úplné podriadenie vedy dočasným technickým požiadavkám trhu a zameranie výskumníkov na aplikovaný výskum, uznávanie predchádzajúcej praxe podnikového výskumného pracovníka ako formálnej kvalifikácie.

Zavedenie „výskumných formulárov“ zameraných na výber výskumných pracovníkov z vedeckej inštitúcie alebo univerzity v inom členskom štáte a mobility výskumných pracovníkov a vyššieho vedenia podnikov pomôže veľkým spoločnostiam pri výbere crème de la crème výskumníkov a nábore pracovníkov za takých podmienok, ktoré podporia ich ziskovosť (pružný pracovný pomer, neplatená práca, výnimky z príspevkov na poistné). Tieto opatrenia sa týkajú aj doktorandov, ktorí majú na výkone výskumnej činnosti leví podiel.

Hlasovali sme proti správe, pretože výskumníci musia pracovať v stabilných pracovných pomeroch v inštitúciách, ktoré medzi sebou nesúťažia o „prevahu“, ale spolupracujú s cieľom rozvíjať vedu a slúžiť moderným požiadavkám obyčajných ľudí, nie plutokracii a ziskom veľkých podnikov.

  Teresa Riera Madurell (PSE), písomne. – (ES) Ak chceme vyriešiť nedostatok výskumných pracovníkov, je nevyhnutné umožniť návrat európskych vedcov pracujúcich mimo Európskej únie a tiež príchod vedcov z tretích krajín, ktorí chcú pracovať v EÚ.

Zastúpenie žien vo väčšine oblastí vedy a techniky a v zodpovedných funkciách je stále nedostatočné. Z môjho pohľadu je preto dôležité vyzvať členské štáty, aby zabezpečili zlepšenie rodovej rovnováhy v orgánoch zodpovedných za nábor a kariérny postup výskumných pracovníkov. Výberové procesy a procesy kariérneho postupu musia byť otvorené a transparentné.

Ak chceme vytvoriť jednotný trh práce pre výskumných pracovníkov, je tiež dôležité definovať a zaviesť jediný európsky model kariéry v oblasti výskumu a tiež zaviesť jednotný informačný systém o ponukách pracovných miest a o zmluvách o vykonávaní výskumnej praxe v Európskej únii.

Pokiaľ ide o zlepšovanie mobility, rada by som zdôraznila aj to, že ak chceme zjednodušiť spoluprácu s vedcami a vedkyňami z tretích krajín vrátane takých, s ktorými už významná vedecká spolupráca existuje, napríklad v prípade niektorých štátov Latinskej Ameriky, je veľmi dôležité zaviesť osobitnú, rýchlejšiu a menej byrokratickú vízovú politiku.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Locatelliovej o európskom partnerstve pre výskumných pracovníkov. Ako prednášajúci na univerzite chápem, že Európa potrebuje viac výskumných pracovníkov, ak chce zlepšiť svoju produktivitu a konkurencieschopnosť, predovšetkým z hľadiska konkurencie iných veľkých hospodárstiev na svetovej úrovni, ako sú Spojené štáty a Japonsko, ako aj ďalších rozvojových krajín ako India a Čína. Z tohto dôvodu teda súhlasím s výzvou pani spravodajkyne, aby členské štáty zabezpečili otvorený, transparentný nábor výskumných pracovníkov založený na výberovom konaní, a to v závislosti od vedeckých zásluh.

– Správa: Toine Manders (A6-0051/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu.

Nové technológie zmenili naše životy a aktivity v rámci voľného času z tohto procesu nie sú vôbec vylúčené.

Videohry sú dnes obľúbenou oddychovou činnosťou mladých ľudí v Európe aj mimo nej. Veľa videohier je v skutočnosti určených dospelým a ich obsah je v mnohých prípadoch pre deti nevhodný.

Preto je vzhľadom na oznámenie Komisie z 22. apríla 2008 o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na používanie videohier naliehavo potrebná regulácia označovania a zavedenie opatrení obsiahnutých v európskom programe Bezpečnejší internet, napríklad vytvorenie „červeného tlačidla“ alebo online systému PEGI (Pan European Game Information).

Dôležité je aj to, aby členské štáty naďalej úzko spolupracovali na zlepšovaní ochrany detí a pomáhali priemyslu rozvíjať systémy, ktoré slúžia na tento účel.

Nesmieme prehliadnuť skutočnosť, že na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme získať aj podporu výrobcov a predovšetkým rodičov, ktorí sú prvoradými nástrojmi kontroly v rámci rodiny.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Hlasoval som za správu pána Mandersa o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na používanie videohier. Urobil som to však trochu neochotne. Existuje riziko, že odôvodnené obavy sa v niektorých prípadoch zmenia na „morálnu paniku“, ktorá je úmyselne neprimeraná rozsahu problému. Nemyslím si, že by bolo nevyhnutné ísť ďalej, než sme urobili doteraz.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Táto správa obsahuje celý rad požiadaviek na opatrenia, pomocou ktorých členské štáty obmedzia škodlivé používanie videohier: školy by mali informovať deti a rodičov o výhodách a nevýhodách videohier; rodičia by mali prijať opatrenia na zabránenie negatívnym následkom hrania videohier na ich deti; členské štáty by mali prehodnotiť účinky zavedenia „červeného tlačidla“, ktoré možno zabudovať do herných konzol a počítačov a ktorým možno zablokovať prístup k určitým hrám; štáty by mali viesť informačné kampane pre spotrebiteľov; majitelia internetových kaviarní by mali zabrániť deťom hrať hry určené pre dospelých; mal by byť zavedený osobitný celoeurópsky kódex správania predajcov a výrobcov videohier a členské štáty by mali prijať predpisy v oblasti občianskeho a trestného práva vzťahujúce sa na predaj násilných televíznych hier, videohier a počítačových hier.

Videohry pre neplnoleté osoby súvisia s mnohými znepokojivými kultúrnymi a spoločenskými problémami. Práve z tohto dôvodu však členské štáty musia dospieť k riešeniam, ktoré sú vhodné vzhľadom na ich kultúru a hodnoty, aby mali demokratický základ u obyvateľstva jednotlivých členských štátov. Prednášky z inštitúcií EÚ majú takmer opačný účinok.

Schopnosť členských štátov nájsť rôzne spôsoby napredovania v tejto oblasti je dôležitá aj preto, aby sme rozšírili svoje skúsenosti a poznatky v tomto smere.

Z týchto dôvodov som v záverečnom hlasovaní hlasoval proti tejto správe.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE), písomne. – (SK) Vážení kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k priemyslu videohier, ktorého ročné príjmy siahajú až do výšky 7,3 miliardy EUR. Keďže sa videohry stávajú populárnejšími pre deti aj pre dospelých, je dôležité viesť politickú diskusiu o ich regulačnom rámci. Existujú aj také videohry, ktoré slúžia na rozvoj zručností a získavanie vedomostí nevyhnutných pre život v 21. storočí. Chcel by som ale poukázať na to, že videohry s násilnými prvkami, ktoré sú určené pre dospelých, môžu mať negatívne účinky predovšetkým na deti.

Je preto našou povinnosťou ochraňovať spotrebiteľov, predovšetkým deti. Deti by nemali mať prístup k nákupu videohier, ktoré nie sú určené ich vekovej skupine. Zavedenie Paneurópskeho informačného systému o hrách, ktorý klasifikuje vek, pomohlo zvýšiť transparentnosť pri nákupe hier pre deti, ale predajcovia stále nemajú dostatok informácií o škodlivých účinkoch videohier na deti. Na tomto mieste je nevyhnutné zvyšovanie povedomia o týchto negatívnych vplyvoch na deti a spolupráca výrobcov, predajcov, spotrebiteľských organizácií, škôl a rodičov je potrebná. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia, ktoré deťom zabránia nakupovať videohry určené pre vyššie vekové skupiny. Rovnako vítam návrh Európskej komisie a Rady týkajúci sa pravidiel označovania videohier a vytvorenia dobrovoľných pravidiel správania sa pri interaktívnych videohrách určených deťom.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy pána Mandersa, ktorá venuje osobitnú pozornosť problematike videohier.

Trh s videohrami je rýchlo rastúci globálny trh. Videohry však už nie sú určené len pre deti – stále viac ich je vytváraných špeciálne pre dospelých. Práve z tohto dôvodu je obsah mnohých hier pre naše deti nevhodný, a dokonca môže byť aj škodlivý.

Je pravda, že videohry sa dajú používať na vzdelávacie účely, no len pod podmienkou, že sa používajú v súlade so zamýšľaným účelom pre jednotlivé vekové kategórie. Z tohto dôvodu musíme venovať osobitnú pozornosť systému PEGI na hodnotenie hier. Online verzia systému PEGI pomáha rodičom aj neplnoletým osobám: ponúka totiž tipy na ochranu neplnoletých i rôzne informácie o hrách na internete.

Správa tiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zabezpečili zavedenie primeraných kontrolných opatrení týkajúcich sa online nákupov videohier, čím by sa neplnoletým osobám zabránilo v prístupe k hrám, ktorých obsah nie je primeraný ich veku, je určený pre dospelých alebo inú vekovú skupinu. Spravodajca navrhuje aj vytvorenie „červeného tlačidla“, ktorým môžu rodičia zablokovať hry s obsahom nevhodným vzhľadom na vek dieťaťa alebo obmedziť prístup neplnoletých osôb v určitých hodinách.

  Zuzana Roithová (PPE-DE), písomne. – (CS) Napriek varovaniam odborníkov rodičia podceňujú vplyv počítačových hier na formovanie osobností ich detí. Deti a mládež sú pritom dlhé hodiny vystavené pôsobeniu agresívneho či sexuálneho obsahu počítačových hier. Deti hry napodobňujú, čo môže mať tragické následky. Budúci páchatelia pouličnej trestnej činnosti budú len jedným z dôsledkov vplyvu agresívnych hier na správanie, psychiku a neskôr prejavené návyky.

Preto presadzujem vytvorenie etického kódexu pre predajcov a výrobcov videohier.

Na rozdiel od spravodajcu si, samozrejme, myslím, že v EÚ potrebujeme nielen dobrovoľné, ale aj záväzné spoločné pravidlá. Takže s touto výhradou som hlasovala za správu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Mandersa o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na používanie videohier. Som presvedčený, že hranie videohier je veľmi dôležité zo vzdelávacieho hľadiska. Existuje však obrovské množstvo softvéru, ktorý je určený dospelým a pre ktorý je charakteristické takmer zbytočné používanie násilia. Z tohto dôvodu musíme zabezpečiť primeranú ochranu detí, v rámci ktorej im zabránime v získaní prístupu k potenciálne škodlivému obsahu určenému pre inú vekovú kategóriu. A napokon verím, že štandardizácia označovania videohier povedie k lepšiemu pochopeniu systémov označovania, čím sa zároveň podporí efektívne fungovanie vnútorného trhu.

– Správa: Luca Romagnoli (A6-0090/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu.

Izrael je dôležitým partnerom Európskej únie na Blízkom východe a v súvislosti s európskou susedskou politikou.

Dohoda o leteckej doprave na úrovni Spoločenstva by stanovila rovnaké možnosti pre všetkých leteckých dopravcov Spoločenstva a Izraela a umožnila by cestujúcim vo všetkých členských štátoch využívať výhody podobných podmienok a zvýšenej hospodárskej súťaže medzi leteckými dopravcami. Mohlo by to viesť k väčšiemu množstvu lacnejších a lepších leteckých služieb medzi EÚ a Izraelom.

EÚ má zabezpečiť vo svojich vzťahoch so stredomorskými partnermi vykonávanie spoločných noriem, ktoré budú zlučiteľné s európskymi právnymi predpismi. To je možné iba prostredníctvom komplexnej dohody, o ktorej sa bude rokovať na úrovni Spoločenstva a v ktorej sa ustanoví regulačná spolupráca alebo aspoň vzájomné uznávanie leteckých noriem a postupov.

Komplexné rokovania s Izraelom preto považujem za základný krok smerom k ďalšiemu rozvoju vzťahov v leteckej doprave medzi EÚ a Izraelom a k rozšíreniu spoločného leteckého priestoru na celú oblasť partnerstva Euromed. Uzavretie dohody bude mať za následok viac príležitostí na hospodársky a sociálny rozvoj pre všetkých leteckých dopravcov i cestujúcich.

  Chris Davies (ALDE), písomne. – Nerozumiem, ako mohol Parlament, ktorý požadoval ukončenie izraelskej hospodárskej blokády Gazy, dnes hlasovať za správu zameranú na rozšírenie našej spolupráce s touto krajinou.

Utorok bol na hraničných priechodoch v Gaze úplne normálny deň. Izrael umožnil previezť obmedzené množstvo potravín, nejaké hygienické prípravky, trocha jedlého oleja a ťažkej palivovej nafty, spolu 110 kamiónov – hoci podľa agentúry UNRWA potrebuje pásmo Gazy každý deň dodávku 500 kamiónov.

Nedovolil previezť žiadny papier na písanie pre školy, žiadne oblečenie, žiadny nábytok, žiadne elektrické zariadenia, žiadny materiál na rekonštrukciu. Gaza bola úplne rozbombardovaná a Izrael nechce umožniť jej obnovu. Mizéria pokračuje.

Bol tam na návšteve náš predseda, bol tam Javier Solana, boli tam poslanci národných parlamentov, poslanci Európskeho parlamentu, dokonca aj Tony Blair tam bol na návšteve. Všetci požadovali zastavenie utrpenia, Izrael však nič nezmenil.

Nebol vhodný čas na to, aby sme podporili túto správu.

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe, ktorej cieľom je vytvorenie spoločného leteckého priestoru s Izraelom. Nie je to len technická správa, hoci sa tvrdí opak. Naopak, uzavretím dohody o spoločnom leteckom priestore poskytne EÚ ako najväčší obchodný partner Izraelu jednoznačne bohatú komerčnú podporu.

Vzhľadom na nedávne udalosti v Gaze, kde došlo k brutálnemu a ľahostajnému vraždeniu civilistov a zrovnaniu infraštruktúry v Gaze so zemou, čím boli vlastne zničené miliardy investované do európskej rozvojovej pomoci; v súvislosti s rozhodnutím Európskeho parlamentu z decembra minulého roka o odložení prehlbovania vzťahov EÚ s Izraelom; vzhľadom na neustále ignorovanie rezolúcií OSN a rozširovanie osídľovania Západného brehu Jordánu a Jeruzalema a napokon vzhľadom na svoju nedávnu návštevu Gazy, kde som na vlastné oči videl, že Izrael jednoducho neukončil obliehanie Gazy a neumožnil dodávky nevyhnutnej humanitárnej pomoci,

považujem za absolútne neprimerané, aby Parlament schválil túto dohodu. Špeciálna obchodná dohoda s Izraelom by mala byť pozastavená, kým nebude dodržiavať normy ľudských práv a nezačne konštruktívne a vecne rokovať so susednými krajinami s cieľom vyriešiť konflikt vytvorením dvoch štátov.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – Zdržala som sa záverečného hlasovania o dohode o leteckej doprave medzi ES a Izraelom na znak protestu v súvislosti s momentálnou krízou v Palestíne. Som presvedčená, že prehlbovanie vzťahov s Izraelom nie je vhodné, kým nevynaloží koordinované úsilie na zmiernenie utrpenia palestínskeho obyvateľstva a nevstúpi do trvalého politického dialógu zameraného na vyriešenie problémov regiónu vytvorením dvoch štátov.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Považujeme za neprijateľné, aby prebiehala rozprava a aby Európsky parlament navrhoval uzavretie dohody o vytvorení spoločného leteckého priestoru medzi EÚ a Izraelom, zatiaľ čo máme stále v čerstvej pamäti zabíjanie palestínskeho ľudu vo vražednej vojne, ktorú proti nemu rozpútala izraelská vláda v pásme Gazy.

Návrh takejto dohody je potvrdením trestnej zodpovednosti EÚ, ktorá svojím alibistickým, pokryteckým stanoviskom v podstate podporuje a posilňuje Izrael a novú vojnu, ktorú rozpútal a ktorá znamenala pre palestínsky ľud obrovskú humanitárnu katastrofu: smrť viac ako 1 300 Palestínčanov, medzi ktorými bola drvivá väčšina civilistov, detí a žien, viac ako 5 000 zranených a úplné zničenie civilnej infraštruktúry v Gaze vrátane škôl a priestorov OSN.

Znamená aj podporu izraelských plánov na zrovnanie desiatok domov vo východnom Jeruzaleme so zemou, čím dôjde k vykoreneniu viac než 1 000 Palestínčanov v rámci ďalšieho pokusu o vysídlenie palestínskeho ľudu z Jeruzalema a hľadanie riešenia situácie na Blízkom východe bude ešte zložitejšie.

Takéto kroky predstavujú úplnú podporu imperialistickej politiky v oblasti, ktorá je súčasťou imperialistických plánov EÚ, Spojených štátov a NATO na Blízkom východe vo všeobecnosti. Národy sú však čoraz solidárnejšie a bojujú na strane palestínskeho ľudu za nezávislý a územne jednotný palestínsky štát s hranicami z roku 1967 a hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za svoju správu o rozvíjaní spoločného leteckého priestoru s Izraelom. Bolo by zbytočné, keby som tu opakoval dôvody, ktoré ma viedli k hlasovaniu za správu. Tieto dôvody sú, samozrejme, uvedené v samotnej správe.

– Návrh nariadenia (C6-0081/2009)

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Hlasovala som proti, pretože vzhľadom na nestálosť populácie by sa lov tuniaka modroplutvého mal zakázať, až kým nedôjde k obnove populácie.

– Návrh uznesenia (B6-0140/2009)

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Plne podporujem toto uznesenie, ktoré požaduje okamžité zastavenie bojov medzi srílanskou armádou a hnutím LTTE s cieľom umožniť civilnému obyvateľstvu opustiť bojovú zónu. Odsudzuje akty násilia a zastrašovania, ktoré civilistom bránia v opustení konfliktnej oblasti. Odsudzuje tiež útoky na civilistov zdokumentované organizáciou International Crisis Group. Obe strany musia dodržiavať medzinárodné humanitárne právo, chrániť civilné obyvateľstvo v bojovej aj bezpečnostnej zóne a pomáhať mu. Európsky parlament je znepokojený aj správami o značnom preplnení a zlých podmienkach v niektorých utečeneckých táboroch zriadených srílanskou vládou. Žiadali sme, aby bol medzinárodným a štátnym humanitárnym organizáciám i novinárom povolený plný a neobmedzený vstup do bojovej zóny a utečeneckých táborov, a vyzývame srílanskú vládu, aby spolupracovala s krajinami a organizáciami poskytujúcimi pomoc, ktoré sú ochotné a schopné evakuovať civilistov.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. – Vítam dnešné uznesenie o Srí Lanke. To, čo sa deje na severe krajiny, je tragédia, ktorá však do veľkej miery ostáva skrytá pred zrakom sveta, pretože humanitárnym organizáciám a novinárom nebolo umožnené slobodne pozorovať situáciu a musia sa do značnej miery spoliehať na neobjektívne informácie. Vzhľadom na obťažovanie zo strany tlače a politikov tam otvorená diskusia nebola možná ani pred vojenským zásahom vlády.

Konflikt sa nedá dlhodobo riešiť vojensky. Možné je len politické riešenie, ktoré uzná práva všetkých obyvateľov ostrova. Obe strany musia okamžite zastaviť boje, aby sa zmiernilo obrovské ľudské utrpenie. Ak sú prvoradé záujmy tamilského ľudu, ako tvrdia obe strany, prečo musí pokračovať toto neustále utrpenie? Aký je jeho význam pri hľadaní dlhodobého riešenia? Na mierových rokovaniach sa musia zúčastniť všetky strany. Ak to obe strany naozaj chcú, dvere pre dialóg budú otvorené. Aby však ľudia vôbec dôverovali jeho výsledku, je potrebné ukončiť násilie a útlak a aktívne uplatňovať nástroje ľudských práv a právneho štátu. Medzinárodné spoločenstvo je pripravené pomôcť pri zmierňovaní aktuálneho utrpenia i z dlhodobého hľadiska.

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) Dňa 9. septembra 2006, 5. februára 2009 a včera sme v tomto Parlamente mali rozpravu o neustálom a beznádejnom konflikte medzi Tamilmi a Sinhálcami na ostrove Srí Lanka. Zúčastnil som sa na všetkých týchto rozpravách. Vyzýval som pri tom vždy, aby sme v tomto konflikte zostali nestranní a usilovali sa obe strany povzbudzovať k uzavretiu mierovej dohody. Takáto dohoda musí v každom prípade znamenať vytvorenie autonómnej tamilskej oblasti na severovýchode krajiny.

Pán Tannock a pán Van Orden včera presadzovali úplný opak. Odvolávajú sa na zverstvá páchané tamilským odbojovým hnutím a sinhálskej vláde chcú ponúknuť všemožnú pomoc. Tento postoj neberie do úvahy skutočnosť, že obe strany používajú neprijateľné násilie a že práve vláda prerušila mierový proces sprostredkovaný Nórmi.

Som rád, že sme dnes prijali uznesenie, v ktorom je zapracovaná väčšina pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených pánom Evansom a ktoré vyzýva na humanitárnu pomoc, sprostredkovanie a mierové riešenie konfliktu.

  Tobias Pflüger (GUE/NGL), písomne. – (DE) Srílanská armáda postupuje vo vojne proti Tigrom oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) veľmi kruto a tvrdo a neberie žiadne ohľady na civilné obyvateľstvo. Po útokoch tejto armády neustále zostávajú mŕtvi a ranení civilisti. Stotisíce osôb uviazli v bojovej zóne a mnohé nemajú prístup k humanitárnej pomoci. Medzinárodný výbor Červeného kríža situáciu popísal ako jednu z najkatastrofálnejších, aké kedy zažil.

Je potrebné okamžité zastavenie bojov na oboch stranách: na strane srílanskej armády i na strane hnutia LTTE. Mali by to požadovať všetky medzinárodné organizácie a vlády.

Britský konzervatívec pán Tannock, ktorý zastupuje Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, presadil vo Výbore pre zahraničné veci schválenie svojej požiadavky na „dočasné zastavenie bojov“. Znamenalo by to podporu krutej vojnovej politiky srílanskej vlády a zelenú útokom na civilné obyvateľstvo.

Hlasoval som za toto uznesenie, pretože väčšina Európskeho parlamentu vrátane skupiny PPE-DE, našťastie, sa napokon nepripojila k nehumánnej politike pána Tannocka a britských konzervatívcov a hlasovala za požiadavku na okamžité zastavenie bojov.

Zaradením hnutia LTTE na zoznam teroristických organizácií sa EÚ pridala na jednu stranu a hnutiu LTTE dala de facto zelenú na pokračovanie v ostreľovaní. Výsledkom bolo to, že rokovania, ktoré v tom čase prebiehali vďaka sprostredkovateľskej úlohe Nórska, odniesla voda a bolo v nich možné pokračovať len so značnými ťažkosťami mimo EÚ.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, súhlasím s návrhom uznesenia o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii na Srí Lanke, a preto som hlasoval za jeho prijatie. Podľa môjho názoru je so zreteľom na núdzovú situáciu, v ktorej sa nachádza približne 170 000 civilistov uviaznutých v bojovej zóne medzi srílanskou armádou a jednotkami Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) bez prístupu k najzákladnejšej pomoci, potrebné okamžité dočasné zastavenie bojov medzi srílanskou armádou a hnutím LTTE s cieľom umožniť civilnému obyvateľstvu opustiť bojovú zónu. Myslím si tiež, že medzinárodným a štátnym humanitárnym organizáciám by mal byť povolený vstup do bojovej zóny.

– Správa: Vincenzo Aita (A6-0086/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu. Ako hovorí staré indiánske príslovie, zem nededíme po rodičoch, ale požičiavame si ju od svojich detí. Poľnohospodárska pôda v južnej Európe kričí o pomoc. Trpí narastajúcim environmentálnym tlakom s negatívnymi následkami, ako je narušenie hydrogeologickej rovnováhy, stúpanie hladiny morí a následné zasolenie pôdy, ubúdanie poľnohospodárskej pôdy, znižovanie biodiverzity a rastúca náchylnosť na požiare, ochorenia rastlín a živočíchov.

Je teda jasné, že jednou z priorít poľnohospodárstva musí byť vypracovanie spoločného akčného plánu, najmä prostredníctvom programov zameraných na predchádzanie poškodzovaniu a ochranu poľnohospodárskej pôdy.

Metódy boja proti zhoršovaniu kvality pôdy musia zahŕňať stratégiu na ochranu pôdy, v rámci ktorej sa bude klásť väčší dôraz na údržbu hydraulických systémov používaných v poľnohospodárstve a na programy zalesňovania. Osobitný význam majú aj techniky obrábania pôdy bez závlahy, striedanie plodín, používanie vhodných genotypov a sledovanie evapotranspirácie.

Programy odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania musia byť adresované zamestnancom v danom odvetví i širokej verejnosti, pričom ich cieľom by malo byť jednak hľadanie konkrétnych riešení a jednak zvyšovanie informovanosti používateľov o potrebe udržateľnejšieho využívania prírodných zdrojov a pôdy.

  Constantin Dumitriu (PPE-DE), písomne. – (RO) Poškodzovanie pôdy je problém, ktorý nemožno ignorovať. Teší ma preto iniciatíva vypracovať správu špeciálne venovanú boju proti tomuto problému. Poľnohospodárstvo je najlepším spôsobom na zastavenie tohto javu, pravdaže pod podmienkou, že proces rešpektuje pôdne a klimatické vlastnosti.

Ako som však zdôraznil aj prostredníctvom predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré schválil Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, som presvedčený, že táto správa sa musí vzťahovať na celú Európsku úniu. Žiaľ, zmena klímy a poškodzovanie pôdy už nie sú izolované javy a v celej EÚ teda musíme uplatňovať jednotný prístup založený na zásade solidarity.

Ako pán spravodajca ďalej zdôrazňuje, musíme nielen uznať poškodzovanie pôdy ako problém, ale aj vyčleniť finančné zdroje potrebné na boj proti jeho nepriaznivým následkom. Som rád, že v pláne hospodárskej obnovy Európy je 500 miliónov EUR vyčlenených na opatrenia zamerané na prispôsobenie sa novým úlohám vyplývajúcim zo zmeny klímy. Sú to však len krátkodobé opatrenia. Myslím, že Európska únia potrebuje integrovanú stratégiu opatrení s finančnou podporou zameranú na predchádzanie a boj proti vplyvom zmeny klímy, najmä poškodzovaniu pôdy.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu k problematike poškodzovania poľnohospodárskej pôdy v južnej Európe, pretože si myslím, že usmernenia pre spoločnú poľnohospodársku politiku musia obsahovať nástroje zamerané na boj proti vplyvom zmeny klímy a na ochranu pôdy.

Musím zdôrazniť význam vytvorenia európskeho strediska pre monitorovanie sucha a posilnenia koordinovaného boja EÚ proti požiarom.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prístup Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov spočívajúci v zamietaní rôznych návrhov v tejto správe s cieľom dosiahnuť prijatie svojho alternatívneho návrhu, ktorý odmietame, je poľutovaniahodný. Napriek viacerým nedostatkom s predloženou správou v mnohých aspektoch súhlasíme, predovšetkým s tým, že poľnohospodárstvo je najlepším prostriedkom na zabránenie poškodzovaniu pôdy a vyžaduje si rozumnú stratégiu zameranú na zachovanie tejto činnosti. Za mimoriadne dôležitú považujeme aj funkciu, ktorú zohrávajú poľnohospodári v boji proti rozširovaniu púští, a kľúčovú úlohu výrobcov pri zachovávaní rastlinnej pokrývky v regiónoch zasiahnutých pretrvávajúcim suchom. Súhlasíme aj s vyhlásením, že intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré agrosektor do veľkej miery presadzuje, negatívne prispieva k erózii pôdy, ktorá potom už neprináša výnosy.

Myslíme si ale, že správa mala zájsť ďalej pri pripisovaní zodpovednosti poľnohospodárskej politike EÚ a vládam, napríklad v Portugalsku, pretože práve táto politika podporila nadmerné využívanie pôdy a vody a spôsobila poškodenie životného prostredia. Sme však presvedčení, že tieto problémy sa dajú prekonať upustením od tejto poľnohospodárskej politiky. Podporujeme naviazanie poľnohospodárskej pomoci na výrobu, čím sa umožní nárast agropotravinárskej výroby v krajinách ako Portugalsko a modernizácia primárneho sektora vo všeobecnosti.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Táto správa, ktorá nie je súčasťou žiadneho legislatívneho procesu, okrem iného odporúča vytvorenie politiky EÚ v oblasti lesného hospodárstva, zriadenie osobitného fondu EÚ na financovanie preventívnych opatrení v súvislosti so zmenou klímy a Európskou úniou financovaného strediska pre monitorovanie sucha a podobných javov.

Sme presvedčení, že environmentálnu zodpovednosť za poľnohospodársku pôdu musia mať v prvom rade členské štáty. Nie je žiadny dôvod vyhlásiť takýmto spôsobom členské štáty za nespôsobilé v tejto oblasti.

Strana Júnové hnutie ako zvyčajne poznamenáva, že v tejto situácii je šťastím, že Európsky parlament nemá právomoc spolurozhodovať, pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku EÚ. V opačnom prípade by EÚ spadla do pasce protekcionizmu a narastajúcich dotácií pre rôzne osobitné záujmové skupiny v rámci poľnohospodárstva.

Hlasoval som proti tejto správe.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Zmenou klímy sa urýchľuje proces poškodzovania pôdy a rozširovanie púští, najmä v členských štátoch na juhovýchode Európy vrátane Rumunska. Preto je potrebné, aby Európska komisia koordinovala boj proti týmto javom prostredníctvom dôslednej revízie poľnohospodárskej politiky a výmeny skúseností a osvedčených postupov medzi jednotlivými členskými štátmi.

Pevne verím, že je množstvo príkladov účinného hospodárenia s vodou a pôdou a využívania odolných plodín, vďaka ktorým sa pôda môže obnovovať. Existujú výskumné ústavy, ktoré sa špecializujú na túto oblasť, a jeden z nich sa nachádza v rumunskej župe Dolj, ktorú zastupujem. Výmena týchto skúseností a rozšírenie ich uplatňovania na oblasti postihnuté rozširovaním púští by mohli mať za následok obnovu poškodenej pôdy, aby bola opäť vhodná na poľnohospodárske využitie, čím sa následne podporí produkcia. Pilotný projekt navrhnutý v rozpočte Spoločenstva na rok 2009 je na to dobrou príležitosťou. Podporujem návrh pána spravodajcu na zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie sucha.

Vyzývam Európsku komisiu, aby k tejto záležitosti pristupovala nanajvýš zodpovedne v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a aby členským štátom poskytla účinný súbor finančných nástrojov na podporu boja proti rozširovaniu púští s cieľom zabezpečiť pre občanov Európy udržateľné poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Vítam správu môjho kolegu, ktorá sa týka tematiky mimoriadne dôležitej zo spoločenského a hospodárskeho pohľadu. Poškodzovanie pôdy neovplyvňuje len život obyvateľov príslušných regiónov, ale aj potenciálny hospodársky rast. V Rumunsku sme sa v posledných rokoch stali svedkami škôd, ktoré môže tento jav napáchať: domy v troskách a ľudia bez možnosti zabezpečiť si základné životné potreby, pokles poľnohospodárskej výroby až o 30 – 40 % a hrozba rozširovania púští na juhu krajiny.

Hospodárske následky tohto javu sú neodškriepiteľné: pokles príjmov obyvateľstva postihnutých regiónov a zároveň nárast cien potravín. Európska únia je preto na základe zásady solidarity povinná zapojiť sa do boja proti tomuto javu a podporiť tých, ktorí sú ním postihnutí. Ako som uviedol aj v písomnom vyhlásení 0021/2009, ktoré som predložil spolu so svojimi kolegami, EÚ potrebuje špeciálny finančný mechanizmus na predchádzanie a boj proti vplyvom zmeny klímy. Musí ísť o pružný finančný mechanizmus, aby sa finančné prostriedky mohli uvoľňovať čo najrýchlejšie, a podpornú strednodobú a dlhodobú stratégiu a akčné plány zohľadňujúce rôzne vplyvy zmeny klímy v jednotlivých častiach EÚ.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Aitu o problematike poškodzovania poľnohospodárskej pôdy v EÚ a riešení prostredníctvom nástrojov poľnohospodárskej politiky EÚ.

Schvaľujem totiž účel správy, ktorým je poskytnúť podnety, nápady a konkrétne návrhy, ktoré by sa vo vhodnom okamihu mohli vziať do úvahy pri vypracovaní spoločnej stratégie obnovy, udržania a skvalitnenia poľnohospodárskej pôdy. V súvislosti s momentálnou krízou je treba poukázať na to, že ochrana pôdy umožňuje udržiavať výrobný potenciál, ktorý má politicko-strategický význam, umožňuje zabezpečiť rovnováhu medzi dovozom a vývozom a je zárukou istého stupňa autonómie a rokovacej pozície na mnohostranných fórach.

– Návrh uznesenia (B6-0110/2009)

  Glyn Ford (PSE), písomne. – v tomto období finančnej a hospodárskej krízy je dôležité zachovávať a posilňovať práva pracovníkov s cieľom zabezpečiť, aby úloha zaplatiť za krízu nepadla na plecia tých, ktorí toho znesú najmenej. To sa však veľmi ľahko môže stať, ak nezabezpečíme, aby sa rovnováha síl nezmenila v prospech zamestnávateľov a na úkor zamestnancov. Preto podporujem toto uznesenie. Želal by som si len, aby bolo silnejšie.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za návrh uznesenia o účasti zamestnancov v spoločnostiach s európskym štatútom. Konštruktívny dialóg medzi inštitúciami a zamestnancami musíme podporiť aj v súvislosti s nedávnymi rozsudkami Európskeho súdneho dvora. Súhlasím aj s bodom, ktorý vyjadruje potrebu, aby Komisia v súvislosti s týmito konzultáciami vyhodnotila cezhraničné problémy týkajúce sa podnikového riadenia, daňových zákonov a finančnej účasti zamestnancov na programoch podielovej účasti.

– Návrh uznesenia (B6-0112/2009)

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože podporujem túto iniciatívu, ktorá vyzýva členské štáty, aby navrhli mechanizmy spolupráce zamerané na predchádzanie škodlivým vplyvom na rodiny, najmä na deti, ktoré žijú oddelene a ďaleko od rodičov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Tento text o deťoch migrantov, ktoré zostali v krajine pôvodu, popisuje bolestnú situáciu detí, ktoré sú odkázané samy na seba alebo na tretiu stranu s viac či menej dobrými úmyslami a hrozí im zlé zaobchádzanie, majú psychologické problémy alebo problémy so vzdelávaním, socializáciou a podobne.

Dokazuje to, že prisťahovalectvo je ľudská dráma, ktorá vytvára neľudské situácie.

Musíme urobiť všetko pre to, aby sme to napravili, aby sme podporili zjednocovanie rodín v známom kultúrnom a sociálnom prostredí.

Jedným slovom, a je to jediné riešenie, musíme urobiť všetko pre to, aby sme obrátili tok prisťahovalectva, aby sme odradili ľudí, ktorí sú v pokušení odísť zo svojej krajiny, aby sme podporili rozvoj a zabezpečili spoločný život rodín len v krajine pôvodu.

Takto by ste mali použiť zdroje, ktoré sú v Európe určené na „dovoz“ alebo aklimatizáciu ľudí, ktorých priťahujú fatamorgány, čo udržiavate.

  Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Je dobre známe, že Európa sa chce starať o všetko a byť všade. Týmto uznesením o deťoch migrantov, ktoré ostali v krajne pôvodu, dosiahol Európsky parlament hranicu šialenstva. Návrhy sú nielen demagogické, ale majú z členských štátov urobiť aj vinníkov.

Uvádza sa v ňom, že Únia nevenovala dostatočnú pozornosť fenoménu detí, ktoré pri migrácii rodičov ostanú vo svojej krajine. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia zamerané na zlepšenie situácie týchto detí a zabezpečenie ich normálneho vývoja v oblasti vzdelávania a spoločenského života. Je to ako sen! Po opatreniach na podporu zjednocovania rodín v prijímajúcich krajinách a práve na pobyt pre rodiny samotné prišiel čas na opatrenia určené pre deti, ktoré nemigrujú.

Problém prisťahovalectva sa takto nevyrieši. Ide o nesprávnu logiku. Pomoc nepotrebujú deti, ktoré zostanú v krajine pôvodu. Je treba pomáhať rodinám a všetkým obyvateľom týchto krajín a povzbudzovať ich, aby ostali doma.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) s odstraňovaním závor na vnútorných hraniciach EÚ sa zvyšujú možnosti hľadať si prácu v inom než vlastnom členskom štáte EÚ. Je to veľmi pozitívny vývoj, ktorý dáva ľuďom šancu, aby sa sami pričinili o zlepšenie svojho života a života svojich rodín.

Pán spravodajca to uznáva, no napriek tomu sa tvrdohlavo rozhodol sústrediť na negatíva, ktoré môžu vyplynúť z neprítomnosti rodiča usilujúceho sa o zárobok v cudzine.

Podľa môjho názoru je neprimerané, aby Európsky parlament riadil sociálnu a vzdelávaciu politiku jednotlivých členských štátov navrhovaným bezočivým spôsobom. Musíme členským štátom a ich demokraticky zvoleným parlamentom prejaviť úctu a dôveru, že sa sami dokážu postarať o svojich obyvateľov a ich prosperitu.

Z tohto dôvodu som hlasoval proti tomuto uzneseniu.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za toto uznesenie Európskeho parlamentu zamerané na zlepšenie situácie detí, ktoré rodičia nechali v krajine pôvodu, keď odišli za prácou do zahraničia.

Rád by som však zdôraznil, že prijímať záväzky v tomto smere nestačí. Potrebujeme konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia normálny vývoj týchto detí zo zdravotného hľadiska, z hľadiska vzdelávania a spoločenského života a zaručia ich úspešné začlenenie do spoločnosti a neskôr na trhu práce.

Vnútroštátne orgány musia napríklad vypracovať súbor osobitných vzdelávacích programov, ktoré sa budú venovať tomuto problému. Z programov tohto druhu by nemali mať úžitok len deti, ale aj ich migrujúci rodičia. Tí sa musia zúčastňovať aj na informačných programoch a programoch na zvyšovanie zodpovednosti, v ktorých sa dozvedia o nepriaznivých účinkoch odchodu za prácou do zahraničia na rodinný život, predovšetkým na deti.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, v nadväznosti na ústnu otázku pána Anderssona budem hlasovať za návrh uznesenia o deťoch migrantov. Migrácia za prácou totiž v posledných desaťročiach neustále narastá a väčšina svetových migrantov – 64 miliónov – žije v Európe. Okrem toho verím, že migrácia môže pozitívne vplývať na domácnosti vo vysielajúcej krajine, pretože prostredníctvom poukazovania finančných čiastok a ďalších kanálov znižuje chudobu a zvyšuje investície do ľudského kapitálu. Súhlasím preto s tým, že musíme od členských štátov požadovať podniknutie krokov na zlepšenie situácie detí zanechaných rodičmi v krajine pôvodu a zabezpečenie ich normálneho vývoja v oblasti vzdelávania a spoločenského života.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o deťoch migrantov, ktoré zostali v krajine pôvodu, pretože si myslím, že situáciu týchto detí je treba podstatne zlepšiť. Všetky deti majú právo na úplnú rodinu a vzdelanie, aby sa mohli harmonicky rozvíjať. Podľa môjho názoru musíme tieto deti podporovať, pretože predstavujú budúcnosť Európy a Európskej únie.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme deťom migrantov pomohli naplniť ich potenciál a aby sa im v novom prostredí darilo.

– Návrh uznesenia (B6-0104/2009)

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Strana Júnové hnutie má veľmi pozitívny postoj k budúcemu rozširovaniu Európskej únie. Je však nanajvýš dôležité, aby kandidátske krajiny de facto splnili stanovené požiadavky, a teda boli plne demokratickými štátmi, ktoré sa riadia prístupovým právom. Musia splniť kodanské kritériá. Nestačí, aby zaviedli právne predpisy, ktoré schvaľujeme, musia ich aj dodržiavať v praxi. Potrebná je aj záruka právnej istoty.

Tri krajiny, o ktorých sme dnes diskutovali, určite majú potenciál stať sa v budúcnosti členskými štátmi. Je však dôležité, aby sme nezľavili z požiadaviek. Prax ukazuje, že pokrok je najrýchlejší pred začatím prístupových rokovaní a počas nich sa značne spomaľuje, najmä ak sú rokovania vnímané tak, že smerujú k úspešnému zavŕšeniu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Hlasovala som za uznesenie o správe o pokroku Chorvátska za rok 2008 a teší ma, že toto dôležité uznesenie bolo prijaté v EP veľkým konsenzom.

Uznesenie oceňuje dobré výsledky, ktoré Chorvátsko dosiahlo v roku 2008 pri prijímaní právnych predpisov a vykonávaní reforiem, ktoré sú potrebné na získanie členstva v EÚ. Tieto výsledky je potrebné neustále upevňovať prijímaním a uskutočňovaním reforiem.

Verím, že spor o hranice medzi Slovinskom a Chorvátskom bude aj vďaka osobnej zaangažovanosti komisára Rehna vyriešený k spokojnosti obidvoch strán, aby nastal rýchly pokrok v procese prístupových rokovaní. Samozrejme, k úspešnému výsledku je potrebný konsenzus a hlavne dobrá vôľa vlád Slovinska a Chorvátska nájsť uspokojivé a trvalo udržateľné riešenie.

Aj pri tomto uznesení nemôžeme vidieť iba Chorvátsko. Nesmieme opomenúť priekopnícku úlohu Slovinska, ktoré významnou mierou naštartovalo proeurópsky proces na Balkáne. Slovinsko ako prvá balkánska krajina vstúpilo do EÚ, Schengenského priestoru, stalo sa členom eurozóny a je príkladom a dobrou inšpiráciou pre ostatné krajiny Balkánu.

Verím, že prístupové rokovania s Chorvátskom sa ukončia do konca roku 2009.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, nesúhlasím s návrhom uznesenia o pokroku Chorvátska, a preto som sa rozhodol hlasovať proti nemu. Ako som už pred týmto Parlamentom mnohokrát uviedol, nemyslím si, že Chorvátsko zaznamenalo dostatočný pokrok. Nech vrátia to, čo ukradli našim utečencom z Istrie a Dalmácie po roku 1947. Potom, a len potom, budeme môcť diskutovať o vstupe Chorvátska do Európskej únie. Ak nebude spor o majetok ľudí vyhnaných z Istrie, Rijeky a Dalmácie s konečnou platnosťou vyriešený, dialóg medzi dvoma národmi totiž nebude možný.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE), písomne. – (PL) Oceňujem akékoľvek úsilie zamerané na prehĺbenie existujúcich vzťahov medzi dvoma partnermi vrátane opatrení prijatých samotným Chorvátskom a Európskou úniou. Rád by som podporil ďalšiu spoluprácu a spoločné riešenie existujúcich problémov, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že chorvátska vláda sa chce venovať vnútroštátnym i dvojstranným problémom, ktorým momentálne čelí. V duchu európskej solidarity bez rozdielov a prekážok by sme im mali v tomto úsilí pomôcť.

– Návrh uznesenia (B6-0105/2009)

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o správe o pokroku Turecka za rok 2008. Vzhľadom na spomaľovanie reformného procesu v Turecku musí turecká vláda preukázať politickú vôľu pokračovať v reformnom procese smerujúcom k demokratickejšej a pluralistickejšej spoločnosti, ku ktorému sa zaviazala v roku 2005.

  Jens Holm a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Sme za vstup Turecka do Európskej únie za predpokladu, že krajina splní kodanské kritériá a turecké obyvateľstvo bude vstup podporovať. Ľutujeme však, že sme nemohli hlasovať za správu o pokroku Turecka, ktorá dnes bola prijatá. Žiaľ, správa obsahuje vážne nedostatky i nesprávne požiadavky. Odsek 20 napríklad kladie neprimerané požiadavky na demokratickú stranu. Odsek 29 Turecko vyzýva, aby úzko spolupracovalo s Medzinárodným menovým fondom, a podľa odseku 31 je krajina povinná uzatvárať dohody o voľnom obchode s tretími štátmi. Správa dostatočne nepoukazuje na porušovanie ľudských práv ani na kritickú situáciu národnostných menšín, najmä Kurdov. Vôbec sa v nej nespomína arménska genocída, čím sa táto správa líši od predchádzajúcich uznesení Parlamentu.

  Marine Le Pen (NI), písomne. – (FR) Parlament opäť úplne pokrytecky prijal uznesenie, ktoré od tureckej vlády vyžaduje preukázanie politickej vôle pokračovať v reformách.

Pravda je taká, že chcete za každú cenu a proti vôli národov Európy pokračovať v rokovaniach o vstupe Turecka do Európskej únie napriek tomu, že Turecko neustále odmieta uznať Cyprus a že demokratické reformy sa zastavili.

Mali ste Turecku ponúknuť privilegované partnerstvo, lenže tým by ste uznali, že Turecko nie je európsky štát, a teda nepatrí do Európskej únie.

Bol najvyšší čas rešpektovať stanovisko národov Európy, z ktorých väčšina je rezolútne proti vášmu osudnému projektu, a navždy ukončiť prístupové rokovania s Tureckom.

Vážne podotýkam, že v čase, keď európske národy bojujú proti fundamentalistickým sieťam a vo Francúzsku je zásada sekularizmu ohrozená vzostupom militantného islamizmu na našom území, je obzvlášť nebezpečné pokračovať v prístupových rokovaniach s národom, ktorý si nepochybne zasluhuje úctu, ale ktorého vláda obhajuje radikálny islamizmus.

  Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Podobne ako predchádzajúca správa o Turecku ani správa pani Oomenovej-Ruijtenovej nespochybňuje eurobruselskú dogmu, že „Turecko musí vstúpiť do Európskej únie“. Pán Sarkozy tak opäť raz porušil svoje volebné sľuby a počas svojho predsedníctva európskych inštitúcií otvoril dve kapitoly prístupových rokovaní.

Naše národy však odmietajú medzi seba prijať túto ázijskú krajinu, ktorej obyvateľstvo je vplyvom arménskej genocídy a miznutia ďalších kresťanských komunít na 99 % moslimské. Na čele tejto krajiny stojí islamistická strana a jej armáda okupuje územie Cyperskej republiky, členského štátu Európskej únie. Pamätajú si tiež to, že Turci po stáročia predstavovali hlavnú hrozbu pre Európu. Až v 19. storočí Gréci, Rumuni, Bulhari a Srbi striasli osmanské jarmo.

Tvrdohlavé úsilie eurokratov umožniť Turecku vstup do Európy a ich tvrdohlavé presadzovanie Lisabonskej zmluvy je dôkazom protidemokratickej a protieurópskej povahy bruselskej Európy. Dňa 7. júna budú mať národy príležitosť vyjadriť svoju vôľu budovať novú Európu: Európu európskych národov, slobodných a zvrchovaných.

  Kartika Tamara Liotard a Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) v tomto Parlamente existujú tri uhly pohľadu na budúci vstup Turecka do EÚ.

Podľa prvého, ktorý presadzoval bývalý americký prezident George W. Bush, je vstup Turecka veľmi žiaduci, pretože krajina môže poskytnúť množstvo lacnej pracovnej sily a vojakov a je lojálnym členom Severoatlantickej aliancie.

Podľa druhého uhla pohľadu bude vstup Turecka vždy nežiaduci, pretože krajinu vidí ako ázijskú, moslimskú, príliš veľkú a príliš nebezpečnú.

My sme spolu so svojou skupinou vždy podporovali tretí pohľad, podľa ktorého Turecko musí v prípade záujmu dostať možnosť vstúpiť do Únie. Je to dôležité pre mnohých Európanov tureckého pôvodu.

Kým sa dostaneme do tohto štádia, musí byť v krajine nastolená úplná demokracia bez politických väzňov, zakázaných médií a politických strán zapísaných na čierny zoznam. Je potrebné zrovnoprávniť kurdský jazyk v štátnej správe, školstve a médiách, zrušiť vysoký 10 % prah zvoliteľnosti do parlamentu a kurdskému juhovýchodu krajiny udeliť autonómiu v rámci decentralizovaného štátu. Turecko musí skončiť s popieraním arménskej genocídy z roku 1915, podobne ako nie je prijateľné, aby Nemci popierali genocídu Židov v rokoch 1938 až 1945. Správa pani Oomenovej-Ruijtenovej je v tomto ohľade príliš slabá. Preto s poľutovaním konštatujeme, že musíme hlasovať proti nej.

  Jules Maaten (ALDE), písomne. – (NL) v odseku 45 správy pani Oomenovej-Ruijtenovej sa uvádza, že je potrebné rozšíriť prístupové rokovania EÚ s Tureckom. Holandská Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) má proti tomu vážne výhrady. Podľa VVD dosiahlo Turecko v posledných rokoch primalý pokrok, a preto nie je dôvod na urýchlenie rokovaní.

VVD sa totiž nazdáva, že Turecko musí najprv prijať niekoľko pevných záväzkov. Ak to krajina neurobí do konca tohto roka, VVD zastáva názor, že prístupové rokovania je treba pozastaviť. Sme presvedčení, že nie je vhodný čas na vysielanie pozitívnych signálov Turecku. Naopak, je pravý čas na to, aby Turecko vyslalo EÚ pozitívne signály.

Napriek vážnym výhradám voči odseku 45 sa delegácia VVD rozhodla hlasovať za túto správu ako celok, pretože so zvyškom textu súhlasíme.

  Yiannakis Matsis (PPE-DE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pani Oomenovej-Ruijtenovej ako celok. Chcel by som však výslovne uviesť, že nesúhlasím s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom číslo 9 k odseku 40 správy, ktorý pôvodne predložila Skupina zelených/Európska slobodná aliancia a pani spravodajkyňa ho doplnila. Necítim sa ním byť viazaný a hlasoval som proti nemu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh znie “okrem dočasných prechodných výnimiek” (odkaz na dočasné prechodné výnimky zo štyroch základných slobôd EÚ) a je pripojený ku konečnej verzii textu. Vo vysvetlení svojho hlasovania by som chcel objasniť, že spomenutý pozmeňujúci a doplňujúci návrh pre mňa v nijakom prípade nie je záväzný a ako taký ho nepodporujem, pretože podľa mňa predstavuje narušenie procesu hľadania demokratického a európskeho riešenia cyperského problému.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Podporil som túto správu, ktorá podrobne popisuje vzťahy Turecka a EÚ a proces potrebný na získanie členského štatútu.

Spolu s osobami, ktoré zastupujem, silne podporujem kandidatúru Turecka na vstup do EÚ, a to nielen pre dobré vzťahy medzi našimi krajinami. Úprimne veríme, že EÚ má obrovský potenciál na vyvolanie zmeny. Ako môžu potvrdiť občania východoeurópskych členských štátov, získanie definitívnych európskych vyhliadok je spúšťačom radikálnych zmien vo vnútroštátnych verejných diskusiách i zahraničnopolitických rozhodnutiach krajiny.

Pevne verím, že keď sa členský štatút Turecka stane skôr otázkou času než princípu, mohlo by byť jednoduchšie odstrániť napätie, ktoré živí momentálnu polarizáciu spoločnosti. Práve z tohto dôvodu musí dať EÚ Turecku jasný signál, pokiaľ ide o zavŕšenie jeho prístupového procesu v primeranom časovom rámci. Bude to znamenať nevyhnutný stimul pre reformný proces a spoluprácu v otázkach spoločného záujmu.

Na druhej strane táto skutočnosť nemení nič na tom, že skôr, než sa to stane, očakáva EÚ od tureckých úradov, že budú neustále a bez váhania vystupovať v úlohe partnera a budúceho člena EÚ, a to aj vo vzťahoch s dôležitými hráčmi na Blízkom východe a v Eurázii.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Ako sociálna demokratka som hlasovala v prospech tejto správy, aby som tak Turecku vyjadrila podporu v prístupovom procese. Naliehavo žiadam Európsku komisiu a Radu, aby urýchlili priebeh rokovaní a aby zároveň otvorili kapitolu o energetike, najmä v aktuálnom kontexte hospodárskej krízy, a nezabúdali na to, akým významným spôsobom môže Turecko prispieť k energetickej bezpečnosti v Európe.

Rovnako vítam aj skutočnosť, že turecký parlament prijal v máji 2008 balík opatrení pre zamestnanosť zameraný na podporu pracovných príležitostí pre ženy, mládež a osoby s postihnutím. Chcela by som však vyjadriť svoje znepokojenie nad pretrvávajúcou nepriaznivou situáciou na trhu práce, na ktorom sa obyvateľstvo v produktívnom veku podieľa iba 43 % mierou, a nad celkovým poklesom zamestnanosti žien.

Podporujem výzvy tureckej vláde, aby podnikla ďalšie konkrétne kroky na posilnenie postavenia žien v politickom, hospodárskom a finančnom sektore, napríklad prostredníctvom dočasných opatrení na zvýšenie ich aktívnej účasti v politike.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe o pokroku Turecka za rok 2008. Skutočnosť je taká, že z nášho hľadiska stále existuje priveľa nevyriešených problémov na to, aby sme mohli prehlásiť, že v prístupových rokovaniach, ktoré sa začali takmer pred štyrmi rokmi, bol zaznamenaný výrazný pokrok. Chcel by som poukázať predovšetkým na situáciu kurdských obyvateľov, na trest smrti, ktorý sa v Turecku stále uplatňuje, a na kultúrne a náboženské otázky, ktoré je potrebné riešiť. K týmto problémom sa za žiadnych okolností nedá pristupovať povrchne či ľahkovážne.

  Renate Sommer (PPE-DE), písomne. – (DE) Vítam jasnú väčšinu hlasov v prospech uznesenia o Turecku. Musíme tureckej vláde dať jasne najavo, že stagnácia reformného procesu, ktorý trval štyri roky, má svoje následky.

Výrazne sa zhoršila najmä sloboda prejavu a sloboda tlače. Dôkazom toho je v súčasnosti najmä správanie sa tureckej vlády vo vzťahu k mediálnej skupine Doğan. Zničujúce pokuty, ktoré vláda požaduje v súvislosti s údajným daňovým podvodom, sú neprimerané a možno ich prirovnať k cenzúre médií.

Z hľadiska náboženskej slobody krajina nedosiahla žiaden pokrok, a to napriek novému zákonu o nadáciách. Diskriminácia a obťažovanie náboženských menšín stále pretrváva. Som rada, že môj návrh na vyzvanie Turecka, aby zrušilo svoje plány na vyvlastnenie kláštora Sv. Gabriela v Tur Abdine, bol zahrnutý do návrhu uznesenia.

Rovnako žiadame, aby Turecko začalo dodržiavať ekologické a environmentálne normy EÚ a aby chránilo práva postihnutého obyvateľstva v súvislosti s projektom výstavby hrádzí v juhovýchodnej Anatólii.

Namiesto toho, aby sa Turecko snažilo pokračovať vo svojej ceste k splneniu kodanských kritérií, ešte viac sa vzďaľuje od našich základných hodnôt. Zamýšľa teda vláda Tureckej republiky skutočne postaviť svoju krajinu na nových demokratických základoch? Súdny proces proti vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja a záhadné súdne konanie voči členom zločineckej organizácie Ergenekon nám poskytujú obraz silne rozpoltenej spoločnosti, ktorá nie je ochotná ani schopná splniť úlohy predkladané Európskou úniou. Je preto načase, aby sme konečne začali konkrétne hovoriť o privilegovanom partnerstve medzi Európskou úniou a Tureckom.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. – Hoci jadro tejto správy podporujem, chcem vyjadriť nesúhlas s nedostatkom rovnováhy predovšetkým v otázke Cypru. Dôrazne nesúhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 14 a 15, ktoré sú vo viacerých otázkach mierené výhradne proti Turecku, vrátane otázky plnenia medzinárodných záväzkov, a neobsahujú ekvivalentné výzvy pre grécku stranu alebo pre grécko-cyperské úrady. V priebehu štádia výborov nebol prijatý môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh namierený proti myšlienke, že riešenie cyperskej otázky by sa malo dosiahnuť prostredníctvom jednostranných opatrení zo strany Turecka. Ako predbežný krok som vyzval Radu, aby začala v praxi plniť svoj záväzok z 26. apríla 2004 a ukončila tak izoláciu turecko-cyperskej komunity. Hlasoval som v prospech tejto správy, napriek tomu však na svojich výhradách trvám.

– Návrh uznesenia (B6-0106/2009)

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Komunistická strana Grécka hlasovala proti návrhu uznesenia o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (BJRM). Strana opakovane hlasovala proti integrácii BJRM a ostatných krajín do EÚ, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré hlasovala aj proti integrácii Grécka.

Návrh uznesenia obsahuje výzvu na urýchlenie integrácie BJRM do EÚ, aby bolo možné protektorát USA/NATO zmeniť na protektorát EÚ/USA/NATO a čo najskôr krajinu pripojiť k EÚ. Strany Nová demokracia, Panhelénske socialistické hnutie (PASOK), Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) a Ľudová ortodoxná strana zhromaždenia (LAOS) s týmto všeobecným smerovaním súhlasia, pričom sa ich „odlišnosti“ v názoroch na túto otázku zameriavajú na názov BJRM, v dôsledku čoho hlasovali proti tejto správe, ktorá je z hľadiska Grékov negatívna, keďže ich vyzýva, aby nebránili integrácii BJRM do EÚ.

Komunistická strana Grécka hlasovala proti všetkým príslušným správam, pretože zastáva názor, že otázka názvu patrí medzi všeobecné imperialistické zásahy na Balkáne a je prejavom rivality medzi imperialistickými mocnosťami. Preto teraz zaujala stanovisko k nedotknuteľnosti hraníc a skutočnosti, že neexistujú žiadne neuspokojené ani iné požiadavky. Neexistuje žiadna macedónska etnická menšina. Slovo Macedónsko je geografický pojem. Strany Nová demokracia, PASOK, SYRIZA a LAOS, hlásiace sa k filozofii európskej jednosmernej politiky, zatajujú pred balkánskymi národmi politickú účelnosť EÚ, ktorá otázku menšín rieši v závislosti od svojich záujmov.

Komunistická strana Grécka podporuje jednotný boj balkánskych národov proti imperializmu a nesúhlas s politikou USA/NATO/EÚ.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti návrhu uznesenia o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008. Dostali sme sa do situácie, kedy sa musíme rozhodnúť, či chceme vytvoriť veľký spoločný trh, pre ktorý je, samozrejme, potrebné stanoviť jasné pravidlá, alebo či chceme vytvoriť Európu, ktorá je vyjadrením spoločnej silnej a zvrchovanej identity. Z tohto dôvodu, na základe bodov uvedených v návrhu uznesenia, ktoré považujem za nedostatočné, uvedenú správu nepodporím.

– Správa: Annemie Neyts-Uyttebroeck (A6-0112/2009)

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE), písomne. – (RO) Inštitúcie EÚ musia, podľa môjho názoru, aj naďalej podporovať Medzinárodný trestný tribunál v Haagu. Tento tribunál odsúdil mnoho vojnových zločincov, súčasne však nesmieme zabúdať ani na širší význam jeho rozhodnutí, napríklad do akej miery prispel k procesu zmierovania národov na západnom Balkáne.

Rád by som upozornil aj na skutočnosť, že niektoré obvinenia, rozhodnutia a rozsudky tribunálu sa v rôznych častiach západného Balkánu aj mimo neho považujú za kontroverzné. Tieto reakcie sú zdrojom cenných skúseností a budú súčasťou odkazu tribunálu. Zároveň však vyzdvihujú potrebu odvolacieho senátu a informačného programu.

Nesmieme však zabúdať, že mnoho ďalších vojnových zločincov stále nebolo odsúdených. Inštitúcie EÚ musia podporovať vyšetrovania, ktoré sa vedú v štátoch západného Balkánu na vnútroštátnej úrovni. Rada EÚ musí zverejniť jasné normy na hodnotenie výkonu súdov v krajinách západného Balkánu po skončení pôsobnosti Medzinárodného trestného tribunálu.

Zodpovedné osoby musia byť riadne odsúdené a potrestané, a to jednotlivo podľa spáchaných skutkov.

Spravodlivosť sa musí uplatňovať rovnako pre všetkých.

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som v prospech tejto správy, ktorá zabezpečí, že všetci tí, ktorí páchali vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii, neuniknú pred spravodlivosťou. Podporujem túto správu, pretože umožní o dva roky predĺžiť mandát Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý zabezpečuje trestné stíhanie páchateľov vojnových zločinov v bývalej Juhoslávii, čím mu poskytne dostatok času na ukončenie prebiehajúcich súdnych procesov.

– Návrh uznesenia (B6-0113/2009)

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som v prospech uznesenia Európskeho parlamentu o vode so zreteľom na 5. svetové fórum o vode, pretože som presvedčená, že naliehavo potrebujeme návrh globálnych politík v oblasti vodného hospodárstva a zásobovania vodou, aby sme splnili rozvojové ciele tisícročia. V nich sa do roku 2015 predpokladá zníženie o polovicu percentuálneho podielu obyvateľov, ktorí nemajú trvalý prístup k pitnej vode.

Celosvetová finančná kríza však znamená, že členské štáty musia zvýšiť svoju podporu najmenej rozvinutým krajinám, a to prostredníctvom verejnej rozvojovej pomoci a spolupráce v oblasti prispôsobenia sa a znižovania dôsledkov zmeny klímy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Horlivé privatizačné a liberalizačné tendencie väčšiny Európskeho parlamentu neobišli dokonca ani vodu. Vyhlásenia v uznesení, hoci v podmieňovacom spôsobe, ktoré znejú „voda je spoločným majetkom ľudstva a prístup k pitnej vode by mal byť základným a univerzálnym právom“ a že „voda sa považuje za verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom“, sú správne. To, čo sa uznesením sleduje, je však vážne a neprijateľné. Uvádza sa v ňom, že zatiaľ čo voda môže byť pod verejným dozorom, môže s ňou „čiastočne alebo v plnej miere“ hospodáriť súkromný sektor. Čo znamená, že investičná úloha v oblasti zachytávacích a zásobovacích infraštruktúr bude aj naďalej patriť pod verejný dozor, zatiaľ čo súkromný sektor sa ujme ziskovej časti úlohy, teda spoplatňovania spotrebiteľov. Takéto pokusy sa už uskutočnili v niektorých krajinách, najmä v Latinskej Amerike, a došlo tam k niekoľkonásobnému zvýšeniu cien a zníženiu kvality.

Takisto nesúhlasíme s prenášaním zodpovednosti na plecia poľnohospodárov, pričom sa pristupuje rovnako k poľnohospodárskym priemyselným subjektom a k drobným poľnohospodárom, čím sa ceny vody pre drobných poľnohospodárov stávajú privysokými. S narastajúcou kapitalistickou krízou sa voda stáva lákavým artiklom, ktorý môže priniesť zisk, taký potrebný pre kapitál. Naďalej zastávame názor, že voda musí byť výhradne vo verejnom vlastníctve, a to z hľadiska jej zachytávania aj dodávky.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som v prospech uznesenia pána Bermana so zreteľom na 5. svetové fórum o vode. Svetové fórum o vode zasadá každé tri roky a budúci týždeň sa bude konať v Istanbule. Fórum je miestom pre diskusiu a informovanie o politických rozhodnutiach vo svete v oblasti hospodárenia s vodou a vodnými zdrojmi a v oblasti prípravy základov pre ne.

Pred dvoma rokmi som osobne vypracovala správu o hospodárení s vodou v rozvojových krajinách pre Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ. Zo správy pána Bermana je rovnako zrejmé, že zlá situácia v oblasti vody vo svete je do značnej miery zapríčinená nesprávnym hospodárením s ňou. Podpora je potrebná najmä v záujme rozvoja regionálnych procesov rozhodovania a spolupráce.

Takisto je samozrejmé, že verejný sektor nemôže poskytnúť takú výšku finančných prostriedkov ako Svetová banka, t. j. v odhadovanej výške 49 miliárd USD ročne (až do roku 2015) na rozvoj vodných infraštruktúr. Riešenie problémov s dodávkou vody by mohlo ponúknuť prípadné zriadenie potrebných fondov prostredníctvom dohôd o partnerstve medzi verejným a súkromným sektorom predovšetkým preto, že štátne podniky trpia nedostatkom financií a neexistuje možnosť privatizácie.

Rovnako nesmieme pri hľadaní riešenia problémov s vodou podceňovať dôležitosť výskumu. Primeraný monitoring a investície do podzemných vodných zdrojov sú tiež mimoriadne dôležité. Tak ako energia, aj voda sa stáva čoraz viac politickou záležitosťou a na zabezpečenie prístupu k nej bude treba mimoriadne intenzívne bojovať. Vzniká tu samozrejmá potreba povýšiť otázku vody na politickú prioritu, a to skôr než bude neskoro.

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL), písomne. – (NL) v záverečnom hlasovaní som hlasovala proti tomuto uzneseniu. Neurobila som to preto, že by celkové znenie správy bolo zlé, ale preto, že jeden jej bod bol z môjho pohľadu taký dôležitý, že som jednoducho nemohla hlasovať „za“. Voda nie je obchodovateľnou komoditou, ale základnou životnou potrebou a čímsi, na čo má právo každý.

Využívanie vody nie je pre ľudské bytosti otázkou voľby, ale základnou podmienkou pre život, a preto nie je správne, ak sa pokladá za obchodnú alebo hospodársku komoditu. Poskytovanie vody musí byť, a aj naďalej ostať, v rukách verejného sektora. Európsky parlament už vo svojich stanoviskách objasnil, že na vodu má právo každý, a znenie tejto správy by uvedený postoj oslabilo.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Voda je základnou podmienkou života na zemi. Zodpovednosť za zachovanie prístupu k tejto nevyhnutnej surovine však nespočíva na pleciach EÚ. Riešenia pre lepší prístup k vode by mali krajiny vo svete hľadať prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v rámci spolupráce v Organizácii Spojených národov (OSN).

Keďže návrh spravodajcu je namierený úplne iným smerom, rozhodol som sa hlasovať proti uzneseniu.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Trvalo udržateľný rozvoj si nemožno predstaviť bez ochrany a správneho hospodárenia s nevyhnutne potrebnými zdrojmi VODY. Bezvýhradne podporujem body č. 15 a 16 uznesenia, zamerané na podporu miestnych verejných orgánov v ich úsilí zaviesť demokratické hospodárenie s vodou, ktoré bude účinné, transparentné, regulované a zamerané na dodržiavanie trvalo udržateľných rozvojových cieľov v záujme uspokojenia potrieb obyvateľov.

Chcela by som sa pripojiť k požiadavke predloženej Komisii a Rade, aby uznali kľúčovú úlohu miestnych orgánov pri ochrane a hospodárení s vodou, aby sa tieto orgány stali zodpovedné za hospodárenie s vodou. Vyjadrujem poľutovanie nad skutočnosťou, že právomoci miestnych orgánov v Európskej únii sa vo väčšej miere nevyužívajú v európskych programoch spolufinancovania.

Pre Rumunsko, ktorému bolo udelené prechodné obdobie v tejto oblasti do roku 2018, je urýchlenie investícií mimoriadne dôležité najmä teraz, keď je chudobné obyvateľstvo najviac vystavené vplyvom zmeny klímy a najmenej schopné prispôsobiť sa im.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som v prospech návrhu uznesenia o 5. svetovom fóre o vode, ktoré sa bude konať v Istanbule. Som pevne presvedčený, že voda je spoločným majetkom ľudstva a prístup k nej by mal byť základným a univerzálnym právom. Okrem toho súhlasím s tvrdením, že by sa mala voda vyhlásiť za verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom, bez ohľadu na to, či s ňou čiastočne alebo v plnej miere hospodári súkromný sektor. V neposlednom rade dúfam, že systémy celkových dotácií zásobovania vodou, ktoré bránia stimulom účinného hospodárenia s vodou a vyvolávajú plytvanie, budú zrušené s cieľom uvoľniť finančné prostriedky určené na cielené dotácie, najmä pre chudobných obyvateľov a obyvateľov na vidieku, v záujme toho, aby sa vytvoril prístup s primeranou cenou pre všetkých.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Voda je veľmi vzácnou surovinou a prístup k čistej pitnej vode na celom svete musí byť kľúčovou prioritou. V roku 2009 ostáva stále veľa ľudí v rozvojových krajinách bez prístupu k čistej pitnej vode. Musíme svoje úsilie zamerať na pomoc krajinám a komunitám v najchudobnejších častiach sveta, aby získali prístup k tejto surovine.

  Gary Titley (PSE), písomne. – Dejiny sú plné vojen o prístup na určité územia či prístup k rope, obávam sa však, že pri porovnaní s potenciálnymi budúcimi konfliktami o prístup k vode by vyzerali len ako bezvýznamné potýčky.

Voda je najdôležitejšia zo všetkých surovín: život bez vody nie je možný. Dokonca aj v rozvinutých krajinách pozorujeme vážne problémy s nedostatkom vody. Dôsledky na menej rozvinuté krajiny sú katastrofálne.

Medzinárodné spoločenstvo musí začať brať otázku prístupu k vode oveľa vážnejšie, kým nebude neskoro. Ako sme mohli vidieť tento týždeň v Kodani, zmena klímy naberá alarmujúcu rýchlosť, a tým sa nedostatok vody bude len ďalej zhoršovať. Prístup k čistej vode je základným ľudským právom, urobme mu teda veľkú kampaň.

– Návrh uznesenia (B6-0114/2009)

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Podporujem toto uznesenie, v ktorom sa predkladajú konkrétne odporúčania Európskej komisii, aby posilnila svoju podporu zdravotným službám v subsaharskej Afrike a preskúmala vyváženosť financovania ES s cieľom uprednostňovať podporu systému zdravotnej starostlivosti.

Polovica obyvateľstva subsaharskej Afriky ešte stále žije v chudobe. Afrika je jediným svetadielom, ktorý nerobí pokroky v oblasti RCT, najmä v troch cieľoch, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou – detská úmrtnosť, úmrtnosť matiek a boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii – a ktoré majú v riešení otázky chudoby kľúčový význam, ale pri ktorých je najmenej pravdepodobné, že sa dosiahnu do roku 2015. Na dosiahnutie RCT v oblasti zdravotníctva potrebuje infraštruktúra základnej zdravotnej starostlivosti stabilnú a dlhodobú finančnú podporu. Musí tu byť zahrnutý aj prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie uznesenia o prístupe k zdravotníckym službám v subsaharskej Afrike. Táto časť Afriky sa bez skutočného zlepšenia zdravotného stavu svojho obyvateľstva nebude môcť rozvíjať. Zoznam zdravie ohrozujúcich faktorov v tomto regióne je mimoriadne dlhý a notoricky známy, pričom skutočnosť, že tieto faktory skutočne existujú, jednoznačne potvrdzuje odhadovaná dĺžka života obyvateľov. Priemerná dĺžka života v jednotlivých krajinách sa tu často približuje dĺžke života obyvateľov Európy v stredoveku. Je to veľmi smutná, poľutovaniahodná a frustrujúca skutočnosť, mala by však slúžiť ako motivácia rozvinutým a bohatším krajinám, aby tomuto regiónu poskytli intenzívnejšiu a efektívnejšiu pomoc. Zapájanie sa do projektov určených na záchranu života je dobrá vec. Nič ľudskejšie a zároveň európskejšie neexistuje. Zachráňme tých, ktorých životy sú v ohrození. To je to najmenej, čo môžeme urobiť.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Utrpenie ľudí v subsaharskej Afrike, ktoré spravodajca vykresľuje vo svojej správe, nám strašným spôsobom pripomína, aké dôležité je naďalej a intenzívnejšie bojovať proti chudobe.

Návrhy, ktoré spravodajca predkladá, sú však v plnej miere založené na myšlienke, že v politike zahraničnej pomoci členských štátov by mala hlavnú úlohu zohrávať EÚ. My v strane Júnové hnutie s touto myšlienkou nesúhlasíme. EÚ nesmie vykonávať operácie zahraničnej pomoci a nemala by sa ani pokúšať o zasahovanie do činnosti členských štátov v tejto oblasti.

Zahraničná pomoc predstavuje oblasť, v ktorej sú, žiaľ, naše skúsenosti skľučujúce. Je preto dôležité, aby sme mohli skúšať nové formy zahraničnej pomoci. Naša krajina Švédsko sa aktuálne pokúša hľadať nové a zaujímavé spôsoby jej poskytovania. V tejto historickej dobe je nanajvýš nesprávne, ak sa členským štátom opakovane prekazí príležitosť začať uvažovať iným spôsobom a zreformovať politiku zahraničnej pomoci. Zodpovednosť za zahraničnú pomoc je, a mala by aj naďalej ostať, záležitosťou členských štátov.

Medzinárodná spolupráca s cieľom nájsť nové riešenia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike by sa mala v prvom rade hľadať v rámci Organizácie Spojených národov a nie EÚ.

Z tohto dôvodu som hlasoval proti tomuto uzneseniu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za návrh uznesenia o rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike. Výška pomoci zdravotníctvu zo strany ES sa v pomere k celkovej rozvojovej pomoci nezvýšila od roku 2000, a to napriek záväzku Komisie prispieť k splneniu rozvojových cieľov tisícročia a k boju proti kríze zdravotníctva v subsaharskej Afrike. Z tohto dôvodu verím, že je správne a nevyhnutné, aby sme prijali spoločný záväzok s cieľom zlepšiť výsledky zdravotníctva a splniť ciele rozvoja zdravotníctva odsúhlasené na medzinárodnej úrovni.

– Návrh uznesenia (B6-0111/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za návrh uznesenia o uplatnení jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Som toho názoru, že je mimoriadne dôležité, aby sme podporili vytvorenie oblasti SEPA, ktorá podlieha účinnej hospodárskej súťaži a nerozlišuje medzi cezhraničnými a domácimi platbami v eurách. No a napokon verím aj, že treba, ako je uvedené v návrhu, vyzvať Komisiu, aby stanovila jasný, primeraný a záväzný konečný termín na prechod na produkty SEPA, ktorý by nemal byť neskôr ako 31. decembra 2012, pričom po tomto dátume by všetky platby v eurách museli byť podľa noriem SEPA.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Európska parlamentárna labouristická strana (EPLP), si želá, aby jednotná oblasť platieb v eurách bola úspešná. Preto nemôžeme podporiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto správe, v ktorých sa žiada predĺženie doby existencie mnohostranného výmenného poplatku (MIF). Tento poplatok nie je konkurencieschopný a má za následok zvyšovanie nákladov spotrebiteľov. Tým by sa narušila hlavná myšlienka cieľa tejto správy, ktorým je zabezpečiť prostredníctvom jednotného trhu odstránenie bariér a zníženie nákladov. Toto uznesenie sme v konečnom hlasovaní nemohli podporiť, keďže uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli prijaté.

– Správa: Maria Eleni Koppa (A6-0062/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu. Podporujem správu pani Koppovej o dôležitosti strategického partnerstva medzi EÚ a Brazíliou, pretože partnerské strany sa stotožňujú v nazeraní na svet na základe vzájomných historických, kultúrnych a hospodárskych väzieb. Spoločne môžu podporiť zmenu a riešenia na globálnej úrovni, napríklad formou úzkej spolupráce na podpore a realizácii rozvojových cieľov tisícročia s cieľom riešiť problémy chudoby a hospodárskej a sociálnej nerovnosti na globálnej úrovni, formou posilňovania spolupráce v oblasti rozvojovej pomoci vrátane trojstrannej spolupráce a rovnako aj spoločným bojom proti medzinárodnému terorizmu, obchodovaniu s drogami a kriminalite.

So zreteľom na ústrednú úlohu, ktorú Brazília zohrávala v rámci procesov integrácie Latinskej Ameriky, a na záujem EÚ o upevnenie dialógu s touto oblasťou, EÚ víta iniciatívy, ktoré vyvíja Brazília s cieľom podporiť politickú a hospodársku integráciu medzi krajinami Latinskej Ameriky. Rovnako súhlasíme s tým, že Brazília si zasluhuje jednoznačné uznanie za úlohu, ktorú zohrávala ako hlavný propagátor nedávno vytvorenej Únie juhoamerických národov (UNASUR).

Musíme uznať, že Brazília úspešne hrala úlohu sprostredkovateľa v riešení regionálnych konfliktov v Latinskej Amerike, pričom vychádzala z dodržiavania zásad národnej zvrchovanosti, nezasahovania a neutrality, čo malo pozitívny vplyv na politickú stabilitu v tejto oblasti.

  Vasco Graça Moura (PPE-DE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu. Brazília bola poslednou spomedzi tzv. krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), ktorá sa zúčastnila na samite s EÚ. Tento samit sa konal v júli 2007 počas portugalského predsedníctva. Išlo preto o prirodzený prejav vzťahov, ktoré Portugalsko s Brazíliou vždy udržiavalo. Ako bolo v tomto Parlamente povedané v septembri 2007, Brazília je krajinou, ktorej 200 miliónov obyvateľov hovorí jedným z najpoužívanejších európskych jazykov na svete, portugalčinou, a ktorej historické, civilizačné a kultúrne tradície sú veľmi blízke tým európskym. Túto skutočnosť potvrdzujú mnohé politické dohody uzatvárané v priebehu histórie až do dnes. Vzťah medzi týmito dvoma krajinami napomôže v budovaní ďalších mostov medzi Európou a Latinskou Amerikou.

Vzhľadom na uznaný potenciál Brazílie, jej súčasnú hospodársku situáciu a politické výsledky na regionálnej a globálnej úrovni sa toto strategické partnerstvo nesmie považovať za prekážku na ceste k iným partnerstvám so zoskupením Mercosur. V skutočnosti by malo slúžiť ako príklad situácie, keď sa EÚ podarilo získať potrebný konsenzus o spoločných obchodných a politických záujmoch. Treba poznamenať, že obe strany nazerajú na mnohostranné opatrenia ako na základné opatrenia, zakotvené v systéme Organizácie Spojených národov a v rámci Svetovej obchodnej organizácie.

Na záver musím povedať, že som celkom zvedavý na budúci rozsah protokolov o spolupráci v oblasti vzdelávania a kultúry.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Koppovej o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou. Strategické partnerstvo má výnimočný význam; malo by byť novým podnetom na uzatvorenie dohody o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur, ktorá sama osebe predstavuje strategický cieľ EÚ spočívajúci v prehĺbení hospodárskych a obchodných vzťahov, ako aj v rozšírení politického dialógu a spolupráce medzi oboma regiónmi. Strategické partnerstvo by navyše malo byť nástrojom na podporu demokracie a ľudských práv, zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na globálnej úrovni.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh odporúčania Európskeho parlamentu Rade o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou, pretože mám pocit, že tento návrh je prospešný pre obe strany a že môže prispieť k rozvoju väzieb medzi uvedenými dvoma stranami s cieľom zabezpečiť spoločné dobro pre obe oblasti ako aj v celom svete.

– Správa: José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (A6-0028/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za. Vzhľadom na skutočnosť, že Mexiko a EÚ udržiavajú vzťahy spolupráce od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, stotožňujem sa s nádejou, že v súlade s vyhlásením zo San Salvadoru bude strategické partnerstvo nástrojom, ktorým sa posilní spolupráca medzi oboma stranami na medzinárodných fórach, ktorými sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), skupina G-20 a G8+G5, a prostredníctvom ktorého sa budú hľadať riešenia svetovej finančnej krízy a navrhovať spoločné odpovede zamerané na obnovenie dôvery vo finančné inštitúcie.

Strategická geografická poloha Mexika ho predurčuje na úlohu „mosta“ medzi severnou a južnou Amerikou a medzi karibskou a tichomorskou oblasťou. Dúfame, že toto strategické partnerstvo pomôže inštitucionalizovať každoročné samity EÚ – Mexiko a poskytne nový podnet globálnej dohode medzi EÚ a Mexikom v rôznych politických oblastiach (vrátane ľudských práv), v oblasti bezpečnosti, boja proti pašovaniu narkotík, životného prostredia a spolupráce v technickej i kultúrnej oblasti.

V súvislosti s uznesením Rady z 11. októbra 2007 o vraždách žien v Mexiku a Strednej Amerike a úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu dúfame v rozšírenie dialógu a spolupráce a vo vzájomnú výmenu osvedčených postupov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Salafrancu Sáncheza-Neyru o strategickom partnerstve EÚ a Mexika. Je mimoriadne dôležité, aby toto strategické partnerstvo znamenalo kvalitatívny skok vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Mexikom na multilaterálnej úrovni v otázkach svetového významu a aby posilnilo rozvoj bilaterálnych vzťahov.

Preto plne verím, že strategické partnerstvo umožní na základe spoločných záujmov a obáv posilniť koordináciu postojov v krízových situáciách a otázkach svetového významu. V neposlednom rade dúfam, že toto partnerstvo bude znamenať príležitosť na prediskutovanie otázky, ako lepšie uplatniť doložku o ľudských právach a demokracii a posúdiť jej dodržiavanie, vrátane rozvoja jej pozitívnej dimenzie, pretože ide o základné hodnoty vo všetkých dohodách a pre obe strany.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – EÚ by sa mala väčšmi zaujímať o rastúce násilie v Mexiku v dôsledku drogových vojen. Zdvojnásobenie počtu vrážd súvisiacich s drogovým násilím predstavuje skutočne znepokojujúcu situáciu.

– Návrh uznesenia (RC-B6-0135/2009)

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Priaznivé názory, ktoré deklarujú jednotlivé politické strany, samozrejme, s výnimkou komunistov (a majú na to dôvod), nie sú nič iné ako potvrdenie politickej korektnosti, ktorú šíria zástancovia myšlienok hippies z medzinárodného šoubiznisu. V kauze Tibet skutočný boj za oslobodenie pridusilo smrteľné zovretie trendových Európanov, ktorým chýba duchovnosť. Ide o typický príklad toho, čo sa v rámci vnútornej a medzinárodnej politiky nemá robiť.

Členovia Parlamentu by najradšej čo najzdvorilejšie odsúdili požiadavky čínskych komunistov, zatiaľ čo sa vyhlasujú za zástancov autonómie regiónu, ktorý nie je historickým Tibetom. Myšlienka autonómie Tibetu, iniciatíva „Zachráňte Tibet“, je len mávaním vodítka pred bezmocnou elitou a národom, ktorý je ničený tak po psychickej, ako aj po fyzickej stránke.

Príklad Tibetu, rovnako ako príklady iných utláčaných národov, dokazuje, čo sa stane, ak sa vlády zmocní komunistický diktátorský režim a ako zbraň proti akémukoľvek návratu späť, či už na politickej, etnickej, kultúrnej alebo duchovnej úrovni, sa používa invázne prisťahovalectvo.

Tibet bezpochyby premeškal príležitosť opäť nadobudnúť svoju zvrchovanosť, keď po úteku svojho vodcu do exilu nepokračoval v ozbrojenom boji. Teraz sa treba vydať cestou boja za nezávislosť, za „slobodný Tibet“ a nie cestou otroctva udržiavaného pod zásterkou „autonómie na papieri“.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT)Vážený pán predsedajúci, bezvýhradne podporujem návrh uznesenia o 50. výročí tibetského povstania a dialógu medzi dalajlámom a čínskou vládou. Zneužívanie moci, nech už k nemu dochádza kdekoľvek, musíme odsúdiť. Na druhej strane však treba povedať, že Čínska vláda má, okrem iného, morálnu povinnosť okamžite a bezpodmienečne prepustiť všetkých ľudí, ktorí sú zadržiavaní iba preto, že sa zúčastnili na pokojnom proteste, a vysvetliť, čo sa stalo so všetkými ľuďmi, ktorí boli zabití alebo sú nezvestní, ako aj so všetkými zadržiavanými ľuďmi a zároveň uviesť, aké obvinenia boli proti nim vznesené.

11. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 13.20 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

12. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

  Predsedajúca. – Zápisnica z včerajšieho rokovania bola rozdaná.

Máte nejaké pripomienky?

⁂

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, rád by som kolegov poslancov požiadal, aby mi venovali niekoľko minút pozornosti.

Chcel by som hovoriť o problematike Číny. Na dnešné rokovanie sme mali pripravený návrh uznesenia v súvislosti s Čínou, o prípade pána Gaoa Zhishenga, známeho právnika, ktorý je momentálne vo väzení. Existujú obavy, že bude mučený; jeho rodine bol práve povolený vstup na územie Spojených štátov a vznikajú dokonca obavy o jeho život.

Žiaľ, keďže predmetom rokovania môžu byť iba tri otázky, návrh uznesenia v súvislosti s prípadom pána Gaoa Zhishenga nebolo možné zahrnúť. Mali sme v úmysle presunúť návrh uznesenia do programu II. marcového zasadnutia. Bolo nám však povedané, že na II. marcovom zasadnutí sa nebude rokovať o žiadnych naliehavých otázkach, pretože podľa rokovacieho poriadku, ak sa v priebehu jedného mesiaca konajú dve plenárne zasadnutia, do programu druhého zasadnutia nie je možné zaradiť naliehavé otázky.

Dovoľujem si o tomto výklade pochybovať. V skutočnosti sa tento výklad vzťahuje na dve zasadnutia v septembri a ešte skôr v októbri, kedy prebiehali rokovania o rozpočte. Dôvod, prečo sa v marci konajú dve zasadnutia, sú európske voľby, a to je celkom výnimočná situácia. Znamená to teda, že otázkami ľudských práv sa budeme môcť zaoberať až koncom apríla, a to je prineskoro.

Žiadam preto predsedníctvo, aby po prvé preskúmalo túto otázku a po druhé, aby vyjadrilo naše obrovské obavy v súvislosti s týmto prípadom čínskemu veľvyslanectvu – na tento účel vám môžem poskytnúť informácie o prípade pána Gaoa Zhishenga – pretože nikto skutočne nevie, kde sa nachádza, a existujú obavy, že by mohol byť mučený a že jeho život by mohol byť v ohrození.

(Zápisnica bola schválená)

13. Rozpravy o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu(rozprava)

13.1. Guinea-Bissau

  Predsedajúca. – Nasledujúcim bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesenia o situácii v Guinei-Bissau.⁽¹⁾

  José Ribeiro e Castro, autor. – (PT) Vážená páni predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, žiaľ, opäť v tomto Parlamente rokujeme o situácii v Guinei-Bissau, ktorá je skutočne zarmucujúca. Táto krajina žila mnoho rokov v stave chronickej nestability a na začiatku 90-tych rokov dvadsiateho storočia sa pokúsila vydať na cestu k demokracii. Nič neprebiehalo, ako malo, došlo k štátnemu prevratu a menšej občianskej vojne a odvtedy sa krajina nachádza v situácii výraznej politickej a vojenskej nestability, napätia a intenzívneho súperenia. Nedávno sa dokonca objavil znepokojujúci záujem o obchodovanie s drogami, ktorý bol pre všetkých pozorovateľov čoraz očividnejší.

Dôrazne odsudzujeme nedávne útoky: bombový útok, pri ktorom zahynul náčelník štábu armády generál Tagmé Na Waié, ako aj výnimočne barbarskú, ak nie beštiálnu, vraždu prezidenta Nina Vieiru. Bez ohľadu na ich minulosť vyjadrujeme solidaritu ich rodinám, ako aj obyvateľom Guiney-Bissau. Zároveň vyjadrujeme ľútosť nad týmito útokmi a dôrazne ich odsudzujeme.

Boli by sme radi, keby sa situácia vrátila do normálneho stavu. Poučenie, ktoré som z tohto príkladu vzal a ktoré by som rád zdôraznil v tomto uznesení, je, že beztrestnosť nie je riešením. Ako sme v minulosti mohli v súvislosti s atentátmi na Ansumana Maného a generála Veríssima Correiu Seabru zatvárať oči pred skutočnosťou, že ich vrahovia neboli nájdení a postavení pred súd? Je jasné, že toto nie je riešenie. Musíme preto vyvíjať tlak na vládu Guiney-Bissau, aby našla osoby zodpovedné za tieto zločiny. Vinníkov treba postaviť pred súd a my k tomu musíme v potrebnej miere prispieť.

Napokon by som chcel upozorniť na naše obavy v súvislosti s prítomnosťou obchodu s drogami v tomto regióne, na riziko, ktoré tu vzniká aj pre Európsku úniu, ako aj na šokujúcu prítomnosť obchodu tohto druhu, ktorá je v Guinei-Bissau jasne viditeľná. Takisto chcem požiadať o vytvorenie užších vzťahov v tomto kontexte s Kapverdmi. Vytvorili sme zvláštne partnerstvo s Kapverdmi, ktoré udržujú veľmi úzke vzťahy s Guineou-Bissau a veľmi dobre túto oblasť poznajú, zároveň je však tento ostrovný štát sám veľmi zraniteľný. Táto otázka je preto mimoriadne dôležitá aj pre našu vlastnú bezpečnosť v Európe. To znamená, že aj zvláštne partnerstvo s Kapverdmi je v tomto kontexte veľmi dôležité.

  Justas Vincas Paleckis, autor. – (LT) Prípady zabíjania v Guinei-Bissau predstavujú tvrdú ranu nielen pre demokraciu v štáte, ktorý je vyčerpaný obchodom s drogami, ale pre celý západoafrický región. Zavraždenie prezidenta a náčelníka štábu armády ešte prehĺbilo situáciu v krajine, keď zlyhávajú inštitúcie, demokracia sa stáva čoraz krehkejšou a množia sa prípady korupcie a kultov osobnosti. Obyvatelia tohto štátu žijú v chaose a trpia nedostatkom vody, liekov a škôl. Obchod s drogami nepozná medze ani hranice a stáva sa hrozbou pre celý región, preniká dokonca do štátov Európskej únie.

Hoci doteraz velitelia ozbrojených síl dodržiavali svoj záväzok o nezasahovaní do vnútorných záležitostí štátu, nedávne udalosti by mohli úplne prevládnuť nad tým, čo v Guinei-Bissau ostalo z demokracie. Nová vláda musí rešpektovať ústavný poriadok, riešiť konflikty mierovou cestou a dôsledne vyšetrovať vraždy. Pomocou bezpečnostnej a obrannej misie Európskej únie musíme docieliť zvrat vo vývoji tejto krajiny, aby mohla ponúknuť stabilitu a dôstojný život. Musíme dúfať, že o niekoľko mesiacov sa budú konať prezidentské voľby a že prebehnú v súlade s medzinárodnými normami upravujúcimi organizovanie volieb. Vyzývame členské štáty Európskej únie a celé medzinárodné spoločenstvo, aby Guinei-Bissau poskytli finančnú a odbornú pomoc, ktorú potrebuje na zorganizovanie demokratických volieb. Proti sebe stojace politické frakcie v štáte Guinea-Bissau by sa v týchto pre krajinu ťažkých časoch mali snažiť nájsť spoločnú reč, dospieť ku kompromisom a čo najskôr prijať rozhodnutia o bezpečnosti krajiny, volebnom zákone a verejnej správe. Vyzývame ich, aby účinnejšie bojovali proti korupcii a aby viedli konzultácie s občianskou spoločnosťou a inými organizáciami o národnom zmierení v krajine.

  Ewa Tomaszewska, autorka. – (PL) Vážená pani predsedajúca, 2. marca tohto roku bol prezident Guiney-Bissau João Bernardo Vieira zastrelený vojakmi, ktorí patrili medzi prívržencov náčelníka štábu armády. Deň predtým zomrel náčelník štábu armády, generál Batista Tagmé Na Waié, na následky zranení, ktoré utrpel pri výbuchu. Smrť oboch týchto ľudí je spätá s dlhoročným politickým konfliktom v Guinei-Bissau, ktorý viedol k vzniku tejto tragédie a nedostatku stability v krajine. Hoci voľby v roku 2008 prebehli pokojne, krátko po nich došlo k prvému vražednému pokusu. Prezident ten útok prežil. Guinea-Bissau, jedna z bývalých portugalských kolónií, patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete. Zároveň cez túto krajinu prechádza trasa pašovania kokaínu.

Odsudzujeme pokusy o riešenie konfliktov prostredníctvom štátneho prevratu; žiadame, aby sa v Guinei-Bissau do dvoch mesiacov usporiadali prezidentské voľby; zároveň žiadame, aby tieto voľby prebehli v súlade s demokratickými normami a aby bol v krajine opäť nastolený ústavný poriadok.

  Ilda Figueiredo, autorka. – (PT) Pri analýze politickej situácie v Guinei-Bissau by sme nemali zabúdať, že obyvatelia tohto mladého afrického štátu boli obeťami portugalského kolonializmu, proti ktorému v skutočnosti veľmi odvážne bojovali. Vyjadrujeme ľútosť nad aktuálnymi udalosťami v tejto krajine, nad ktorými, najmä nad zavraždením prezidenta a náčelníka štábu armády, nesmieme však zabúdať, že tieto udalosti sú dôsledkom všetkých ťažkostí a rozporov prameniacich z koloniálnej minulosti, ktoré tu existovali celé roky a stále existujú. Rovnako musíme mať na pamäti, že ešte vždy ide o jednu z najchudobnejších krajín v Afrike, čo znamená, že Európska únia musí venovať väčšiu pozornosť spolupráci v oblasti verejného zdravia a vzdelávania s cieľom zlepšiť životné podmienky obyvateľstva a prekonať ťažkosti, ktorým ešte stále musí čeliť veľká časť obyvateľov Guiney-Bissau, najmä žien, matiek a detí.

Je veľmi dôležité, aby Európska únia posilnila svoju účasť a podporu týmto ľuďom. Takisto je potrebná podpora vzdelania, bezpečná dodávka pitnej vody a v niektorých prípadoch aj poľnohospodárskej výroby, aby sa zabezpečil prístup k potravinám pre celé obyvateľstvo. Pri poskytovaní tejto podpory sa však treba zdržať vonkajších intervencií a rovnako treba plne rešpektovať zvrchovanosť a právo obyvateľov krajiny na voľbu.

  Marios Matsakis, autor. – Vážená pani predsedajúca, táto chudobou postihnutá bývalá kolónia sa celé desaťročia zmietala v politickej nestabilite a kríze, ktorej výsledkom je hlboké a nekonečné utrpenie jej obyvateľstva.

V roku 2008, kedy parlamentné voľby prebehli zdanlivo pokojne a spravodlivo, sa zdalo, že prechod krajiny na demokratický spôsob vlády a príchod lepších časov pre jej obyvateľov nabrali sľubný smer. Po zastrelení prezidenta Vieiru rebelantskými vojakmi, ku ktorému došlo 2. marca, deň po smrti náčelníka štábu armády, sa nad krajinou opäť začali sťahovať tiene rozvracajúcej nenávisti a násilia. Obe tieto vraždy odsudzujeme a neostáva nám nič iné, len dúfať, že znepriatelené strany v Guinei-Bissau v sebe nájdu potrebnú ochotu a silu, aby v záujme dobra pre svojich občanov vyriešili jestvujúce konflikty formou dialógu za rokovacím stolom. Navyše sa Guinea-Bissau za posledné roky stala významnou krajinou v obchodovaní s drogami. Naliehavo žiadame nielen úrady v tejto krajine, ale celé medzinárodné spoločenstvo, aby urobili, čo je v ich silách a pomohli účinne poraziť toto smrtiace prekliatie.

  Marie Anne Isler Béguin, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia dôrazne odsudzuje zavraždenie prezidenta Guiney-Bissau Joãoa Bernarda Vieiru, ako aj vraždu veliteľa ozbrojených síl, generála Tagmého Na Waiého, ku ktorým došlo 1. a 2. marca 2009.

Žiadame, aby boli tieto skutky dôkladne prešetrené a aby ich páchatelia boli riadne trestne stíhaní, a rovnaký postup žiadame pre páchateľov v prípade atentátov na generálov Maného a Correiru, ktorí boli zavraždení v rokoch 2000 a 2004, pričom ich vrahovia dodnes neboli identifikovaní.

Ako jedna z najchudobnejších z chudobných krajín, neslávne známa pre nízku priemernú dĺžku života svojho obyvateľstva, musí aktuálne Guinea-Bissau čeliť obchodu s drogami. Ako východisková stanica juhoamerických pašerákov drog sa Guinea-Bissau stala tranzitnou krajinou drog smerujúcich do európskych krajín, spomedzi ktorých sme my najväčším konzumentom. Rovnako veľmi dobre vieme, že sa tento problém týka celého subregiónu, keďže napríklad v Mauritánii bolo objavené veľké množstvo drog, dokonca aj na letisku.

Európska únia musí Guinei-Bissau pomôcť, aby sa otočila chrbtom k tomuto druhu obchodovania, a to bojom proti nemu u nás aj tam, a aby sa vrátila k rozvoju založenému na vlastných zdrojoch krajiny.

Keďže medzinárodné spoločenstvo uvítalo posledné voľby a Európska únia preukázala Guinei-Bissau svoju podporu v procese oboznamovania sa s demokraciou a jej zavádzania vo svojej krajine, môžu udalosti, ktoré sa tu práve odohrali, tento postoj podpory a pomoci len posilniť.

Armáda, ktorá do procesu volieb nezasahovala, musí taktiež pokračovať v prísnom dodržiavaní ústavného poriadku, ako sa zaviazala.

V situácii, keď susedné západoafrické krajiny po dlhých rokoch problémov a chaosu opäť našli cestu k demokracii, rešpektovaniu inštitúcií a ľudských práv, nesmie sa Guinea-Bissau nechať zlákať do pasce používania trestuhodných postupov. Európska únia musí byť prítomná a pripravená použiť svoj vplyv i príklad a pomôcť tak tejto krajine, aby zotrvala na ceste k demokracii.

  Laima Liucija Andrikienė, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som doplniť to, čo tu už dnes bolo povedané v súvislosti so situáciou v Guinei-Bissau, a to formou pripomienok k dvom problematikám.

Po prvé by zavraždenie prezidenta Guiney-Bissau, Joãoa Bernarda Vieiru, ako aj vražda veliteľa ozbrojených síl, generála Tagmého Na Waiého, mali byť dôkladne prešetrené a zodpovedné osoby by mali byť postavené pred súd.

Po druhé vo svojom dnešnom uznesení vyjadrujeme nádej, že sa prezidentské voľby v tomto štáte uskutočnia do 60 dní. Chceli by sme vyzvať členské štáty Európskej únie a celé medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, že Guinea-Bissau dostane finančnú a technickú pomoc, ktorú potrebuje na uskutočnenie dôveryhodných volieb.

  Leopold Józef Rutowicz, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, destabilizácia, ktorá vyvoláva tragické následky, sa v chudobných afrických krajinách, ako je Guinea-Bissau, objavuje veľmi ľahko. Zavraždenie prezidenta Guiney-Bissau Joãoa Bernarda Vieiru a generála Tagmého Na Waiého, veliteľa ozbrojených síl, ku ktorým došlo v marci tohto roku, boli určite súčasťou pokusu o destabilizáciu krajiny a pravdepodobne ich iniciovala drogová mafia. Nedostatok účinných bezpečnostných síl v tejto krajine spôsobil, že rôzne druhy vrážd ostávajú prakticky nepotrestané. Musíme poskytnúť všetku nevyhnutnú pomoc, ktorú vláda tejto krajiny potrebuje, a práve túto otázku rieši uznesenie.

Navyše v záujme predchádzania incidentom tohto druhu musíme vyhlásiť neľútostnú vojnu obchodovaniu s drogami, ktoré je destabilizačným faktorom v mnohých chudobných krajinách v Afrike, Ázii a Južnej Amerike, podporuje terorizmus a prostredníctvom drogovej závislosti ničí životy stoviek miliónov ľudí na celom svete. Ak sa nám tento problém nepodarí prekonať, budeme za svoju bezmocnosť platiť čoraz vyššiu cenu.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som na úvod v mene Európskej komisie vyjadrila hlbokú ľútosť nad zavraždením Jeho Excelencie pána Joãoa Bernarda Vieiru, prezidenta Guinejsko-bissauskej republiky. Čo najdôraznejšie túto vraždu odsudzujeme, rovnako ako aj útoky, na následky ktorých zahynul náčelník štábu armády, generál Batista Tagmé Na Waié, spolu s ostatnými vojakmi. Tiež by som chcela vyjadriť čo najúprimnejšiu sústrasť ich rodinám.

Prítomnosť drogových dílerov a množstva zločinu je v súčasnosti viac než znepokojujúca. V rámci Európskeho rozvojového fondu (ERF) a iných nástrojov, ale aj poskytnutím príspevku vo výške 2 miliónov EUR Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UN ODC), podpísala Komisia veľmi ambiciózny plán v oblasti boja proti narkotikám. Myslíme si, že toto je skutočne veľmi dôležité a dokazujú to aj nedávne udalosti.

Naliehavo žiadame o pokoj a zdržanlivosť a zároveň naliehame na vnútroštátne orgány Guiney-Bissau, aby riadne prešetrili tieto udalosti a predviedli zodpovedné osoby pred súd. Beztrestnosť by nemala existovať. Tieto násilné činy, žiaľ, nasledovali po úspešných parlamentných voľbách, ktoré vydláždili cestu pre zvýšenie podpory zo strany EÚ, ako aj medzinárodnej podpory v snahe krajiny o rozvoj mieru. Tieto útoky prichádzajú aj v čase širších medzinárodných záväzkov, ktorých zámerom je vybudovať demokratickú a stabilnú Guineu-Bissau.

Za týchto výnimočne zložitých okolností sa Komisia plne zaväzuje naďalej poskytovať silnú podporu vnútroštátnym orgánom, s cieľom obnoviť stabilitu, ale aj trvalo udržať rozvoj. Mám na mysli vzdelanie, najchudobnejších z chudobných, nevyhnutnosť základných potrieb a základných služieb, ale aj hospodársky rast krajiny. Aktuálne začíname používať širokú škálu nástrojov, ktoré máme k dispozícii, a tým sa zameriavame na pomoc Guinei-Bissau pri dosahovaní trvalo udržateľného mieru a, dúfajme, aj pri upevňovaní jej demokratického procesu.

Minulý rok bol schválený ambiciózny dokument o stratégii krajiny na sumu 100 miliónov EUR na obdobie 2008 - 2013. Bude sa zameriavať na reformu bezpečnostného sektora – vrátane boja proti drogám, o ktorom som už hovorila – a na zvýšenia úrovne vnútroštátnych zvrchovaných inštitúcií.

Minulý rok Rada taktiež rozhodla o zriadení misie EÚ na podporu reformy bezpečnostného sektora v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Nadchádzajúce prezidentské voľby, ktoré očakávame 60 dní po vymenovaní nového prezidenta, sa pravdepodobne budú konať ešte pred letnou prestávkou. Keďže toto časové obdobie je mimoriadne krátke, Komisia práve dôsledne posudzuje realizovateľnosť zavedenia volebnej pozorovateľskej misie. Poskytovanie pomoci po voľbách s cieľom podporiť potrebné reformy volebného rámca podľa odporúčaní formulovaných EÚ - IOM 2008, ako aj podpora pozorovaní nadchádzajúcich volieb regionálnymi organizáciami však medzi inými aj naďalej ostávajú našimi prioritami.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

(1) Pozri zápisnicu.

13.2. Filipíny

  Predsedajúca. – Nasledujúcim bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesenia o situácii na Filipínach.⁽¹⁾

  Bernd Posselt, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, situáciu na Filipínach pozorujem už od čias, keď tam vládol ten nešťastník Ferdinand Marcos s manželkou. Odvtedy tento veľký ostrovný štát prežil množstvo vzostupov i pádov, vzostupov a pádov diktátorského režimu a pokusov získať slobodu, hospodárskych kríz a rozvoja smerujúceho k trhovému hospodárstvu, ktorý zakaždým udusila špina korupcie, nesprávneho hospodárenia a, žiaľ, aj neustálych autoritárskych invázií.

Pri pohľade na mapu vidíme, že tento ostrovný štát má mimoriadny strategický význam. Rovnako ako Indonézia, aj Filipíny ovládajú určité námorné trasy, ktoré sú kľúčové a mimoriadne dôležité pre naše hospodárstvo, ale aj pre hospodárstvo Ázie. Preto tak veľmi záleží na stabilite v tomto regióne, a preto musíme dať tým, ktorí sú pri moci, jasne najavo, že jedine prostredníctvom dialógu, dodržiavaním zásad právneho štátu, iba posilňovaním demokracie, infraštruktúry a malých a stredných podnikov môže táto krajina konečne získať dlhodobú stabilitu. Inak jej neustále bude hroziť kolaps a separatistické hnutia, hnutia na jednotlivých ostrovoch, náboženské a kultúrne hnutia, navzájom stojace proti sebe, budú ohrozovať jednotu krajiny. Táto otázka má preto pre Európsku úniu kľúčový význam.

  Erik Meijer, autor. – (NL) Vážená pani predsedajúca, mnohé štáty v iných častiach sveta vznikli ako dôsledok intervencie zo strany Európy. Sú to následnícke štáty kolónií európskych krajín, oblasti, ktoré sa v minulých storočiach dobýjali s cieľom lacno získať suroviny. Najdôležitejším účelom kolonizácie bola ťažba kovov a získavanie tropických rastlín, v niektorých prípadoch však dochádzalo aj k predaju ľudských bytostí do otroctva. Ľudia z úplne odlišných jazykových a kultúrnych prostredí museli odrazu žiť v takýchto kolóniách, oddelene od ľudí, s ktorými mali z jazykového i kultúrneho hľadiska oveľa viac spoločného.

Filipíny sa v roku 1898 podarilo od Španielska získať Spojeným štátom, ktoré následne ostrovy spravovali ako svoju vlastnú kolóniu až do roku 1946. Ako nezávislý štát sa táto krajina preslávila zlým spôsobom vlády. Otázkou je, či ide o náhodu. Takéto štáty nie sú výsledkom vôle ich obyvateľov. Neboli vytvorené smerom zdola nahor. Boli vybudované zhora nadol a pôsobením vonkajších vplyvov.

Takéto štáty nepredstavujú práve najlepšie prostredie pre vznik demokratického štátu v zmysle zásad právneho štátu a pre mierové riešenie spoločenských konfliktov. Často sú pokope udržiavané nasilu a armáda tu má veľkú moc. V takýchto krajinách nezriedka vzniká priestor pre zahraničné spoločnosti, ktoré zle zaobchádzajú so svojimi zamestnancami a vykorisťujú ich do úplného zničenia. Vodcom týchto krajín poskytujú výsady a bohatstvo a za to im je dovolené takto bezcharakterne sa správať.

Zneužívanie moci tohto charakteru má za následok vznik opozičných hnutí. Ak také hnutie vláda nepovažuje za právoplatnú opozíciu, ktorá sa môže pokojne rozvinúť do strany tvoriacej vládu, hnutie pravdepodobne ako pud sebazáchovy siahne po silovom riešení. Vláda následne zareaguje vlnou násilia s podporou štátu zrejme bez toho, aby priznala, že násilie vlastne pácha štát.

Od roku 2001 boli zavraždené alebo unesené stovky aktivistov, odborárov, novinárov a cirkevných predstaviteľov. Členov opozície, ktorí boli oslobodení na základe súdneho príkazu, štát bez ohľadu naň následne opäť uväznil. Páchateľov vrážd a únosov sa nikdy nepodarí vystopovať a potrestať. Zahraničné pokusy o sprostredkovanie krajina odmietla, prípadne ukončila.

Uznesenie správne vyzýva k väčšiemu úsiliu v oblasti sprostredkovania, kompromisov a mierových riešení. Bez integrácie opozičných hnutí do demokratického štátu v zmysle zásad právneho štátu ostanú Filipíny chaotickou krajinou, v ktorej sa nežije príjemne.

  Marios Matsakis, autor. – Vážená pani predsedajúca, situácia na ostrove Mindanao je vážna, stovky tisícok vnútorne vysídlených osôb tam žijú v zúfalých podmienkach. Dlhotrvajúce nepokoje sa na tejto poľutovaniahodnej situácii do určitej miery podieľajú, ale podieľa sa na nej aj nie celkom demokratický charakter jednotlivých, za sebou nasledujúcich filipínskych vlád, pričom práve ich považujú medzinárodné organizácie ako Rada OSN pre ľudské práva za zodpovedné, pretože sa tu do značnej miery preukázala beztrestnosť uplatňovania popráv bez súdneho konania a násilných zmiznutí stoviek filipínskych občanov, ktorých činnosť bola údajne v rozpore s oficiálnou politikou vlády.

Takáto beztrestnosť musí skončiť. Navyše musí vláda Filipínskej republiky čo najskôr obnoviť mierové rokovania s Islamským frontom oslobodenia Moroov a obe strany musia zastaviť násilie a svoje vzájomné nezhody vyriešiť za rokovacím stolom.

  Leopold Józef Rutowicz, autor. – (PL) Vážená pani predsedajúca, Filipíny sú štát s veľmi bohatou, hoci nešťastnou históriou. V roku 1521 krajinu dobyli Španieli, po tom, ako násilne prekonali silný odpor miestneho obyvateľstva. Po povstaní proti španielskej vláde v roku 1916 prevzali vládu nad Filipínami Spojené štáty. Krajina získala úplnú nezávislosť v roku 1946 po období čiastočnej okupácie Japoncami a mnoho rokov tu vládol diktátorský režim prezidenta Marcosa. V roku 1983 bol zavraždený Benigno Aquino, vodca demokratického opozičného hnutia. Na Filipínach sú aktívni prívrženci Islamského frontu oslobodenia Moroov aj komunistického hnutia. Teroristická skupina Abu Sayyaf chce dosiahnuť oddelenie južnej časti ostrovov od ostatnej časti Filipín. Štát sužuje korupcia. Ľudia umierajú na poľných cestách, trest smrti sa stále uplatňuje vo veľkom rozsahu a tí, ktorých existencia sa určitým skupinám zdá nepohodlná, sa tajne vraždia. Pokusy o zavedenie a podporu ľudských práv a demokratických zásad čelia v tomto štáte vážnym prekážkam. Hospodársky rozvoj Filipín a ich členstvo v Združení národov juhovýchodnej Ázie sú pozitívnym znamením.

Uznesením, ktoré podporujem, prispieva Európska únia k prijatiu konkrétnych opatrení na ukončenie vnútorného konfliktu na Filipínach a k opätovnému zavedeniu princípov právneho štátu.

  Raül Romeva i Rueda, autor. – (ES) Vážená pani predsedajúca, na prípade Filipín jasne vidieť, že proces nastoľovania mieru niekedy vyžaduje, aby sme nehľadeli len jedným smerom.

V súčasnosti na Filipínach pracujeme na mnohých frontoch a každý z nich vyžaduje zvláštny prístup, v závislosti od svojho osobitého kontextu. Preto je dôležité pochopiť rozmanitosť riešení. V prípade Filipín existuje humanitárny rozmer, ale veľmi zreteľne tu cítiť i politický rozmer, pričom obidva majú zásadný význam, ak chceme v pozastavených mierových rozhovoroch pokročiť. Označujem ich za pozastavené, pretože to, čo ešte minulé leto vyzeralo ako správna cesta vpred, sa zablokovalo pre niekoľko incidentov a najmä preto, že Najvyšší súd posúdil memorandum o porozumení ako zjavne protiústavné.

To v podstate celý proces rokovaní zastavilo a vyžaduje reakciu medzinárodného spoločenstva, a to by som chcel zdôrazniť, na dvoch úrovniach.

Humanitárna úroveň je na prvom mieste. Podľa môjho názoru je jasné, že nielen situácia 300 000 vysídlených osôb, ale v zásade aj nespočetné množstvo obetí zmiznutí, mučení, ba dokonca sériových vrážd sa musí najprv prešetriť a následne je potrebná politická reakcia zo strany vlády, na naliehanie medzinárodného spoločenstva.

Po druhé je tu však potrebná aj politická reakcia. Nórsko určitý čas viedlo rokovania a zavádzalo rôzne rámcové postupy s cieľom dospieť k dohodám, ktoré by túto situáciu vyriešili. Je to určitý druh paralelnej diplomacie alebo tichej diplomacie; nie je to ten typ diplomacie, na aký sme u vysokých úradníkov zvyknutí, je však potrebná.

Niekedy má doslova zásadný význam, aby existovali takíto aktéri a zohrali úlohu, ktorej sa tu ujalo Nórsko, a som presvedčený, že Európska únia by mala nielen rozvinúť tento druh činnosti, ale v zásade aj podporovať akýkoľvek druh činnosti, ktorý by mohol povzbudiť dialóg a pomôcť pri riešení nezhôd medzi jednotlivými skupinami aktuálne zainteresovanými do sporov na Filipínach.

  Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, konflikt medzi vládou Filipínskej republiky a Islamským frontom oslobodenia Moroov z ostrova Mindanao trvá už celé desaťročia. Sprevádzajú ho teroristické útoky, za ktoré zodpovedá organizácia Abu Sayyaf, ako aj únosy a vraždy. V roku 2004 zahynulo pri bombovom útoku na trajekt v Manilskom zálive až 116 ľudí. Podľa informácií manilskej vlády spolupracuje Abu Sayyaf s al-Káidou. Únosy neustávajú. Mierové rozhovory boli prerušené v auguste minulého roku. Medzitým si už separatistický konflikt vyžiadal život 120 000 obetí. Pravidelne dochádza k porušovaniu ľudských práv. Vyzývame preto účastnícke strany konfliktu, aby začali rokovania zamerané na dosiahnutie dohody o hospodárskych, spoločenských a politických záležitostiach. Podporujeme akékoľvek opatrenie, ktoré má za cieľ zabezpečiť spravodlivý a dlhotrvajúci mier.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Filipíny, ako to mnohí kolegovia práve povedali, ešte stále čelia veľkým problémom: na jednej strane je to otázka menšín na ostrove Mindanao a na druhej strane početné popravy bez súdneho konania. Všetci si to dobre uvedomujeme.

Filipíny však ratifikáciou 12 medzinárodných zmlúv o ľudských právach a zrušením trestu smrti, na čom má veľkú zásluhu úloha obhajcu, ktorú zohrali Európsky parlament, Komisia a členské štáty, urobili výrazný pokrok v súvislosti so svojimi medzinárodnými záväzkami v záujme zabezpečenia a ochrany ľudských práv. Obraz o tejto krajine je teda zmiešaný, musíme však vidieť jeho záporné aj kladné stránky.

Situácia ľudských práv je však naďalej veľmi zložitá a na predkladanie týchto otázok využívame príležitosť pravidelných stretnutí vyšších úradníkov. Ľudské práva vyžadujú v našom vzťahu s Filipínami zvláštnu pozornosť rovnako ako príprava prezidentských volieb v roku 2010 a týmto smerom sme sa už začali uberať.

Preto by som sa rada zamerala na dlhodobý problém, a tým sú spomínané popravy bez súdneho konania. Počet vrážd novinárov bojujúcich za ľudské práva a aktivistov za práva využívať pôdu bezpochyby za posledné dva roky výrazne klesol. Z času na čas sa však opäť objavia a nedávno sa opäť takéto prípady vyskytli. Najznepokojujúcejšia je skutočnosť, že väčšina páchateľov ostáva na slobode. Tento problém sa stal veľmi citlivou politickou témou a narušil dôveru k vláde.

Pripravujeme začať „misiu EÚ – Filipíny na pomoc spravodlivosti“ v rámci nástroja stability. Chceme dosiahnuť vytváranie kapacít filipínskych súdnych orgánov vrátane polície a vojenského personálu, ktoré im pomôžu pri vyšetrovaní popráv bez súdneho procesu a zároveň umožnia trestne stíhať páchateľov vrážd.

Takisto máme prebiehajúce projekty na miestnej úrovni financované z nástroja EÚ pre demokraciu a ľudské práva a tie sa zameriavajú na podporu dodržiavania ľudských práv. V rámci týchto projektov sa monitoruje plnenie medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv, opatrenia na podporu ratifikácie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a vzdelávanie v problematike volieb.

V súčasnosti revidujeme svoju spoluprácu so všetkými partnerskými krajinami v rámci strednodobého preskúmania a existujú dobré dôvody na to, aby sme zvýšili úsilie v oblasti dobrej správy vecí verejných, spravodlivosti a dodržiavania zásad právneho štátu na Filipínach.

Pokiaľ ide o mierový proces na ostrove Mindanao, zdá sa, že vláda je pripravená opäť začať rozhovory, no a my podporujeme pokračovanie rokovaní medzi jednotlivými stranami a, samozrejme, akúkoľvek možnú formu diskrétneho sprostredkovania. Medzitým muselo civilné obyvateľstvo opäť znášať tlak dlhotrvajúceho konfliktu a Úrad humanitárnej pomoci Európskej komisie (ECHO) mu poskytol významnú pomoc.

Napokon by som chcela dodať, že jednou z priorít našich vzťahov s Filipínami sú rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci, ktoré sa začali minulý mesiac v Manile. Aj v rámci tejto dohody sa snažíme nájsť spoločnú reč na tému ľudských práv.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

(1) Pozri zápisnicu.

13.3. Vyhostenie mimovládnych organizácií z Dárfúru

  Predsedajúca. – Nasledujúcim bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesenia o vyhostení mimovládnych organizácií z Dárfúru.⁽¹⁾

  Charles Tannock, autor. – Vážená pani predsedajúca, dalo sa predpokladať, že sudánsky prezident Omar al-Bašír zareaguje na svoje obžalovanie Medzinárodným trestným súdom politickým gestom, vyhostením mimovládnych organizácií a agentúr poskytujúcich pomoc však posilnil svoju všeobecnú povesť surového tyrana, ktorý neberie ohľad na kritickú situáciu dlhodobo trpiacich ľudí v krajine, ktorej vládne.

Zriedka sa ešte stretneme s vyhláseniami, že to, čo sa stalo v Dárfúre, nie je genocída. Ešte zriedkavejšie sa objavujú názory, ktoré prezidenta Bašíra otvorene podporujú, hoci Čína sa, žiaľ, ako jediná stavia na jeho obranu, a to preto, že má veľký podiel na ťažobnom priemysle Sudánu.

Ako väčšina členov Parlamentu, aj ja vítam obžalobu prezidenta Bašíra Medzinárodným trestným súdom, ako aj medzinárodný zatykač na jeho osobu. Možno táto kauza nebude úspešná, predstavuje však dôležité gesto, ktorým svet manifestuje svoje opovrhovanie hrôzami, ktoré Omar al-Bašír v Dárfúre spáchal bez najmenších výčitiek svedomia.

Tiež som toho názoru, že obžaloba zlepší povesť Medzinárodného trestného súdu, ktorému sa doposiaľ mnohí vyhýbali, mocnosti ako USA nevynímajúc, zo strachu pred politicky motivovaným prenasledovaním. Áno, je fascinujúce, že Spojené štáty, ktoré nepatria medzi signatárske štáty Rímskeho štatútu, využili svoju pozíciu v Bezpečnostnej rade OSN, aby jednoduchšie dosiahli obžalovanie Omara al-Bašíra Medzinárodným trestným súdom.

Jediné možné východisko z tejto situácie je, aby Bezpečnostná rada vyhlásila obžalobu za neplatnú, na čo má podľa Rímskeho štatútu právo pod podmienkou, že Omar al-Bašír odíde do exilu a útlak a zabíjanie prestanú, a čiastočne uzná, že Sudán nikdy nepatril k signatárom Rímskeho štatútu.

Toto riešenie sa môže mnohým zdať ako nespravodlivý trest za zabíjanie v Dárfúre a skutočne udeľuje istú formu čiastočnej imunity, zbavilo by však Sudán hlavného protagonistu krviprelievania a pomohlo by ušetriť dlhodobo trpiacich obyvateľov Dárfúru od jeho pokračovania, pričom by Sudánu ako krajine umožnilo posunúť sa vpred. Samozrejme, ak Bašír odmietne, mal by byť v plnom rozsahu stíhaný podľa medzinárodného práva. Africká únia, Arabská liga a Čína by mali tieto skutočnosti prezidentovi Bašírovi objasniť, skôr ako bude pre neho i pre jeho krutý režim neskoro.

  Catherine Stihler, autorka. – Vážená pani predsedajúca, situácia v Dárfúre je zúfalá. Viete si predstaviť ľudské utrpenie ukryté v číslach štatistiky Organizácie Spojených národov? Podľa OSN potrebuje pomoc takmer 4,7 milióna ľudí – vrátane 2,7 milióna vnútorne vysídlených osôb.

Nemôžeme pripustiť, aby sa táto situácia zhoršovala, a dôrazne žiadam sudánsku vládu, aby odvolala rozhodnutie vypovedať 13 popredných mimovládnych organizácií z Dárfúru. Humanitárne agentúry v Dárfúre vedú najrozsiahlejšiu humanitárnu činnosť vo svete. Až dnes sme sa dozvedeli, že traja pracovníci organizácie Médecins Sans Frontières sú nezvestní. Odchod mimovládnych organizácií by mohol viesť k ešte väčším stratám na životoch v dôsledku ukončenia poskytovania zdravotníckych služieb a prepuknutia infekčných chorôb, ako sú hnačkové ochorenia a choroby dýchacích ciest. Ohrozené sú najmä deti.

Organizácia Spojených národov uviedla, že vyhostenie humanitárnych skupín by znamenalo riziko pre viac než milión životov. Chcela by som zdôrazniť prvoradú humanitárnu potrebu umožniť agentúram, aby pokračovali vo svojej práci pri záchrane životov. Ako povedal pán prezident Obama, je neprijateľné, aby bolo ohrozených toľko ľudských životov. Musíme dosiahnuť návrat týchto humanitárnych organizácií späť k svojej práci. Dôrazne žiadam svojich kolegov, aby podporili toto uznesenie.

  Erik Meijer, autor. – (NL) Vážená pani predsedajúca, v Sudáne už mnoho rokov vládnu režimy založené na kombinácii vojenskej sily, arabskej národnej hrdosti a konzervatívneho výkladu islamu. Prvoradým cieľom týchto režimov bolo a stále je zachovať súdržnosť územia tohto obrovského štátu, ktorý obýva množstvo celkom rozdielnych národov. Tieto národy sú všetkými možnými prostriedkami nútené podrobiť sa úradnej moci hlavného mesta Chartúmu.

Z tohto dôvodu sa tu mnoho rokov bojuje proti separatistickému hnutiu na juhu krajiny, v oblasti, ktorá je prevažne nearabská a neislamská. Stále nie je isté, či si juh bude môcť naozaj slobodne uplatniť právo na osamostatnenie, ktoré sa má uskutočniť v roku 2011.

V západnom regióne Dárfúre sa tomuto osamostatneniu snaží vláda zabrániť všetkými prostriedkami. V tomto regióne stále pretrváva konflikt záujmov medzi kočujúcimi pastiermi a farmármi s usadlosťou. Vláda sa teraz o tento konflikt zaujíma. Vyľudnenie regiónu vyštvaním usadlých obyvateľov do susedného Čadu je dôležitým nástrojom na udržiavanie oblasti pod kontrolou. Túto špinavú prácu môže vláda urobiť bez zahraničných pozorovateľov, humanitárnych pracovníkov a sprostredkovateľov.

Pred mnohými rokmi požadoval parlamentný výbor pre zahraničné veci európsku vojenskú intervenciu. Takéto požiadavky sa stotožňujú s názormi určitých vrstiev miestnej verejnosti a vyvolávajú dojem, že bohatá a silná Európa môže uplatniť svoje riešenia na zvyšku sveta. V praxi to nie je riešenie, ktoré možno realizovať. A navyše ešte stále nie je jasné, aký cieľ by mala sledovať táto intervencia.

Mala by to byť dočasná humanitárna pomoc alebo založenie nezávislého štátu Dárfúr? v každom prípade by to Afrika považovala za nový prejav kolonializmu z Európy, najmä jej prospechárstva. Menej okázalou, ale pravdepodobne účinnejšou stratégiou je vydanie medzinárodného zatykača na prezidenta al-Bašíra a odhalenie vojnových zločinov. Zvonka sa musíte vždy podieľať na humanitárnej pomoci a prinášať mierové riešenia. Postihnuté skupiny obyvateľstva, ktoré sú väčšinou utečenci, si zaslúžia našu podporu vo svojom boji o prežitie.

  Marios Matsakis, autor. – Vážená pani predsedajúca, Parlament je veľmi znepokojený rozhodnutím sudánskej vlády vyhostiť humanitárne organizácie z Dárfúru, teda krokom, ktorý by mohol mať katastrofálne následky na stovky tisícov nevinných civilistov. Vieme, že pán komisár Michel, predsedníctvo EÚ, koordinátor humanitárnej pomoci OSN, pán prezident Obama a mnohí ďalší sa pokúsili zvrátiť toto rozhodnutie.

Keďže ide o veľmi chúlostivú záležitosť, s ktorou treba zaobchádzať citlivo, myslíme si, že skôr než tento Parlament prijme uznesenie, musíme sa usilovať využiť všetky možnosti na úspešné vyriešenie tejto záležitosti. Z tohto dôvodu budeme hlasovať proti tomuto uzneseniu, nie preto, že nesúhlasíme s jeho obsahom, ale z toho dôvodu, že si ešte musíme počkať na výsledky spomenutého úsilia. Považujeme to za najrozumnejšiu a najmúdrejšiu vec, ktorú môžeme teraz a za súčasných okolností urobiť.

  Ewa Tomaszewska, autorka. – (PL) Vážená pani predsedajúca, výsledkom krutej etnickej čistky v Dárfúre je približne 300 000 mŕtvych a 2,5 milióna utečencov. Humanitárnu pomoc potrebuje 4,7 milióna ľudí. Viac než 10 000 osôb utieklo do Čadu, kde je súčasťou mierovej misie jednotka poľskej armády. Obyvateľstvo je postihnuté jednou z najvážnejších humanitárnych kríz vo svete. Zástupcovia organizácií pre ľudské práva a humanitárnu pomoc, ako napríklad Polska Akcja Humanitarna alebo Médecins Sans Frontières, boli vyhostení z Darfúru. Medzinárodný trestný súd v Haagu vzniesol žalobu proti sudánskemu prezidentovi Omarovi al-Bašírovi, ktorý je zodpovedný za túto situáciu, za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, a vydal na neho zatykač. Súd ho obvinil zo schvaľovania genocídy, vraždenia a vysídľovania, ako aj z tolerovania mučenia a znásilňovania. V plnej miere podporujem rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu. Požadujeme návrat humanitárnych organizácií do Dárfúru, aby mohli naďalej pomáhať obyvateľstvu.

  Raül Romeva i Rueda, autor. – (ES) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že toto uznesenie prišlo v rozhodujúcom okamihu z dvoch dôvodov. Po prvé – ako už bolo povedané a ja sa pripájam k blahoželaniam a oslavám – obvinenie prezidenta Bašíra poukazuje na dôležitosť vyriešiť túto situáciu v Dárfúre, hoci sa týka celého Sudánu. Poukazuje taktiež na skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo môže a musí konať, keď takéto situácie dosiahnu taký extrém ako v Sudáne.

V ideálnom prípade by bol prezident Bašír prinútený odstúpiť a bol by odovzdaný priamo Medzinárodnému trestnému súdu. Toto sa pravdepodobne nestane, ale reakcia medzinárodného spoločenstva sa musí držať tejto línie a tento postup sa nesmie spochybňovať.

Po druhé, humanitárna situácia taktiež vyžaduje, aby sme zaujali jasný postoj, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorú sme dnes zistili, že traja pracovníci organizácie Médecins Sans Frontières boli unesení a v tomto okamihu nevieme, kde sú a v akých podmienkach sa nachádzajú, a že 13 mimovládnych organizácií, ktoré nedávno okrem iného poskytovali základnú pomoc a riešili základné potreby, bolo vyhostených.

Ich vyhostenie odhaľuje, že reakcia vlády je presným opakom reakcie, ktorá je potrebná a žiaduca a ktorá mala byť prijateľná pre Európsku úniu a predovšetkým pre celé medzinárodné spoločenstvo.

Nielenže je neprijateľná, ale vyžaduje konanie; na túto situáciu sa musí reagovať. Preto si myslím, že toto uznesenie je nevyhnutné a je absolútne dôležité, aby sme ho dnes prijali najvyšším možným počtom hlasov. Naliehavo žiadam svojich kolegov, aby tak urobili, a tým dali najavo, že sa nevyhýbame riešeniu takýchto problémov.

Na záver mám konkrétnu požiadavku na Úrad OSN pre ľudské práva: mal by začať vyšetrovanie, aby sa zistilo, či vyhostenie mimovládnych organizácií možno pridať do dlhého zoznamu vojnových zločinov, z ktorých sa sudánske orgány, samozrejme, musia zodpovedať.

  Bernd Posselt, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, nachádzame sa vo veľmi zložitej situácii. Udalosti v Sudáne nie sú ani také nepochopiteľné ani také prekvapujúce, aby sme museli čakať, čo sa stane. Vojna proti obyvateľom južného Sudánu trvá už niekoľko desaťročí. Je to humanitárna pohroma, ktorú spôsobila genocídna politika pána al-Bašíra. Milióny ľudí, ktorí boli vysídlení, teraz bojujú o prežitie a v tejto situácii sa nenachádzajú týždne, ale mesiace a roky. To je jedna strana mince.

Na druhej strane je pravda, že sa nachádzame v situácii, v ktorej nesmieme ohrozovať prácu humanitárnych organizácií. Ich obavy a potreby musíme brať vážne. Akou cestou by sme sa teda mali vydať? Musíme sa zamerať na fakty. Faktom je, že pán al-Bašír celkom úmyselne vynaložil tento tlak na humanitárne organizácie. Každý, kto videl jeho demonštratívny výstup, jeho posmešný tanec pri tejto akcii proti humanitárnym organizáciám vie, že z jeho prejaveného postoja vidieť zámernú provokáciu.

Nesmieme sa nechať vyprovokovať. Nesmieme však ani mlčať, ako by chceli mnohí kolegovia. Ani toto by na diktátora nezapôsobilo. Z tohto dôvodu navrhujem, aby sme z uznesenia vypustili odseky 2, 5 a 6 a prijali navrhovanú zvyšnú časť.

  Józef Pinior, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, mám tu list od 28 žien z Dárfúru, ktorým sa podarilo uniknúť z oblasti konfliktu, ktorý je adresovaný Africkej únii a Lige arabských štátov. V liste zo 4. marca 2009 ženy z Dárfúru podporujú zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom na sudánskeho vodcu Omara al-Bašíra. Po prvý raz za sedem rokov, počas ktorých súd pôsobí, bol vydaný zatykač na úradujúcu hlavu štátu. Vo svojom liste ženy z Dárfúru opisujú desivé scény násilia a znásilnení, ktoré sú v provincii súčasťou každodenného života, keď sa znásilnenie úmyselne využíva ako zbraň, aby ženy trpeli a boli poznamenané a aby sa zničila jednota a demoralizovala celá spoločnosť.

Omar al-Bašír reagoval na medzinárodný zatykač vypovedaním 13 medzinárodných charitatívnych organizácií zo Sudánu. Znamená to, že v nadchádzajúcich týždňoch nebude mať vyše milióna ľudí žijúcich v utečeneckých táboroch v Sudáne prístup k základným prostriedkom, ako je pitná voda, potraviny alebo lekárska starostlivosť. Nedostatok pitnej vody, ktorý sa v najbližších dňoch prejaví, spôsobí šírenie prenosných chorôb najmä v západnom Dárfúre. Svedkovia hovorili o prípadoch hnačky v tábore Zam-Zam a o prípadoch meningitídy v tábore Kalma. Prvé a hlavné obete rozhodnutia sudánskej vlády budú deti. Rozhodnutie Omara al-Bašíra vypovedať charitatívne organizácie z Dárfúru bude mať za následok ďalšie zločiny.

Uznesenie Európskeho parlamentu požaduje od OSN a Medzinárodného trestného súdu, aby vyšetrili, či posledné rozhodnutie sudánskeho prezidenta predstavuje vojnový zločin v rámci medzinárodného práva. Vláda Omara al-Bašíra nezaručuje sudánskym občanom právo na ochranu a pred medzinárodným spoločenstvom sa musí zodpovedať z porušenia tohto práva.

  Leopold Józef Rutowicz, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, jedna z najväčších ľudských tragédií v súčasnosti sa odohráva v Dárfúre. Jej iniciátorom je sudánsky prezident Omar Hassan al-Bašír. Takmer päť miliónov ľudí potrebuje okamžitú humanitárnu pomoc. Medzitým sa sudánska vláda rozhodla vyhostiť 13 popredných mimovládnych humanitárnych organizácií z Dárfúru. Rozšírenie nákazy po zastavení poskytovania lekárskej a potravinovej pomoci spôsobí v 21. storočí genocídu obrovského rozsahu. Uznesenie, ktoré podporujem, všetko nevyrieši, keďže v tomto prípade by sme mali prinútiť Africkú úniu a OSN, aby schválili vojenskú intervenciu na zastavenie tejto genocídy.

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážená pani predsedajúca, konflikt v Sudáne, ktorý má rasové, náboženské a hospodárske príčiny, trvá viac než 50 rokov. Vyžiadal si už vyše 3 miliónov obetí a prinútil viac než 4,7 milióna ľudí v regióne opustiť svoje domovy. Napriek pokusom dosiahnuť dohodu a napriek mierovým misiám OSN sa konflikt medzi arabskými a nearabskými obyvateľmi Dárfúru v poslednej dobe vystupňoval.

Posledným stupienkom najvážnejšej humanitárnej krízy vo svete, ktorá sa opäť dostala do pozornosti Európskeho parlamentu, bolo rozhodnutie sudánskej vlády vedenej prezidentom al-Bašírom vyhostiť 13 humanitárnych organizácií, ktoré poskytovali tak veľmi potrebnú pomoc v podobe potravín, liekov a lekárskej starostlivosti. Fotografie a filmy z Dárfúru, ktoré pohli divákmi po celom svete, nedokážu skutočne zobraziť krízu, ktorej čelia ľudia v tomto regióne, ktorí sa snažia emigrovať do susedného Čadu, ako aj do iných krajín a na iné kontinenty vrátane Egypta, Izraela, Spojených štátov, Kanady a Európy.

Prezident Sudánu, ktorý bol obvinený z vojnových zločinov, nie je sám, kto je zodpovedný za porušovanie ľudských práv vrátane masových znásilnení, únosov, vysídlení, hladu, epidémií a mučenia. Vinu nesie aj väčšina svetových mocností a ich vodcovia, ktorí sa pokúšajú navzájom na seba zvaľovať vinu za dodávanie zbraní alebo obohacovanie sa. Intervencia verejného žalobcu Medzinárodného trestného súdu, ktorý chcel obžalovať sudánskeho prezidenta a vydať na neho zatykač, má byť dokonca oslavou 10. výročia činnosti trestného súdu. Podľa niektorých ľudí by to mohlo byť pre Dárfúr katastrofou a mohlo by to viesť k ukončeniu tamojšej misie OSN.

Nie je to po prvý raz, čo sme protestovali a vyjadrili pobúrenie nad porušovaním ľudských práv v tomto regióne. Avšak predošlé rozsiahle uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré požadovalo od medzinárodných orgánov uvalenie sankcií a pozastavenie hospodárskych činností, ktoré rozdúchavali plamene konfliktu, neprinieslo žiaden výsledok. Som presvedčená, že rozdúchavaním konfliktu sa zodpovedné osoby snažia o zjednotenie ľudí v Dárfúre pred referendom o osamostatnení od Sudánu v roku 2011.

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, pravdou je, že sme vedeli o blížiacom sa príkaze vyhostiť mimovládne organizácie a z tohto dôvodu chcem opäť zdôrazniť, že mojou prioritou je pevné a jasné stanovisko, ktoré je taktiež pragmatické. Je veľmi jednoduché hrať sa na hrdinu v kilometre vzdialenej kaviarni.

Tí z nás, ktorí v júli 2007 prišli do Dárfúru a navštívili al-Geneinu, al-Fašír, Njalu a Kapkabiu a množstvo táborov pre vnútorne vysídlené osoby v okolí týchto miest, sme si v plnej miere vedomí utrpenia ľudí z Dárfúru a taktiež obrovskej práce, ktorú tu mimovládne organizácie vykonávajú. Z tohto dôvodu je nevyhnutné chrániť zvyšné mimovládne organizácie a všetkými prostriedkami sa snažiť, aby tam zostali, a taktiež v plnej miere podporovať organizácie vrátane náboženských charít, ktoré tam budú naďalej pôsobiť.

Podporujem taktiež vyvinutie väčšieho tlaku na Čínu, ktorá na jednej strane nevyvíja potrebný tlak na orgány v Chartúme a na druhej strane zdržuje alebo znemožňuje efektívnejšie opatrenia na úrovni OSN.

Podporujem taktiež myšlienku pána Tannocka, že „akékoľvek východisko je dobré východisko“. Ak by prezident al-Bašír odišiel a jeho režim by sa zniesol zo sveta, bola by to úžasná úľava a pomoc pre ľudí z Dárfúru a Sudánu. Toto nie je trestné – trestné je pokračovať v tom, čo celé roky robíte.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, podľa rôznych údajov si vojna v Dárfúre vyžiadala vyše 200 000 obetí. Často bola nazývaná ako najväčšia humanitárna kríza v dejinách a porovnávala sa s genocídou v Rwande v roku 1994. Podľa OSN takmer 5 miliónov Sudáncov potrebuje okamžitú pomoc.

Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na súčasného prezidenta Omara Hassana al-Bašíra za údajné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Sudánska vláda reagovala vyhostením 13 popredných mimovládnych organizácií, ktoré sa zapojili do úsilia o najväčšiu humanitárnu pomoc v dejinách. Rozhodnutie môže mať katastrofálne následky na ľudí v Dárfúre, ktorí ostanú bez prístupu k životne potrebnej lekárskej pomoci. Nekontrolované šírenie prenosných chorôb môže viesť k hromadným epidémiám, zvýšiť úmrtnosť najmä medzi deťmi, ktoré nebudú mať prístup k lekárskemu ošetreniu alebo k potravinovej pomoci, a tým stratia všetky nádeje na prežitie v týchto výnimočne zložitých podmienkach.

Vzhľadom na existujúcu situáciu by sme mali jasne odsúdiť rozhodnutie sudánskej vlády vyhostiť mimovládne organizácie z krajiny a žiadať o odvolanie rozhodnutia. Súčasne by sme mali požadovať, aby Komisia a Rada začali rozhovory s Africkou úniou, Ligou arabských štátov a Čínou s cieľom presvedčiť sudánsku vládu o možných katastrofálnych následkoch jej konania. Okrem toho by sme mali dôrazne podporovať činnosť Medzinárodného trestného súdu a jeho nepochybný príspevok k presadzovaniu spravodlivosti a humanitárneho práva na medzinárodnej úrovni, ako aj jeho aktivity zamerané na odstránenie nezákonnej činnosti.

V tejto súvislosti by sme mali oznámiť Sudáncom spolupracujúcim s prezidentom al-Bašírom, že odsúdenie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti je teraz nevyhnutné, a mali by sme prinútiť sudánsku vládu, aby sama zastavila diskrimináciu aktivistov za ľudské práva, ktorí podporovali rozhodnutie súdu zatknúť prezidenta al-Bašíra. Mali by sme to uskutočniť čo najskôr, aby sa zabránilo ďalšej humanitárnej kríze, ktorá neodvratne ohrozuje Dárfúr.

  Jürgen Schröder (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, osobne som navštívil Dárfúr a bol som taktiež v susednom Čade s pánom Ribeiro e Castrom a z tohto dôvodu môžem v plnej miere podporiť to, čo povedal.

Je to tragédia a túto tragédiu sťažuje skutočnosť, že z dôvodu vyhostenia mimovládnych organizácií sa poskytuje len približne 60 % humanitárnej pomoci. Táto katastrofa by sa mohla stupňovať. Tri milióny ľudí sú závislé od našej pomoci. Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, z tohto dôvodu si myslím, že veľmi dôležitý je odsek 4 uznesenia, v ktorom vyzývame jedinú svetovú veľmoc, ktorá má vplyv na tento región, Čínsku ľudovú republiku, aby presvedčila sudánsku vládu o odvolaní rozhodnutia o vyhostení mimovládnych organizácií.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, sme svedkami vážnych udalostí, ktoré sa odohrávajú na poli medzinárodnej politiky. Sudánsky prezident, na ktorého bol vydaný zatykač, sa snaží pomstiť medzinárodnému spoločenstvu vyhostením politicky neutrálnych organizácií, ktoré sa usilujú poskytnúť humanitárnu pomoc trpiacim ľuďom v Dárfúre. Medzinárodné stanovisko, samozrejme, nemôže ignorovať skutočnosť, že sudánsky prezident zakázal činnosť mimovládnym organizáciám, napríklad organizácii Polska Akcja Humanitarna, ktorá sa posledných päť rokov zúčastnila na projektoch zásobovania vodou v regióne Dárfúr, aby pomohla sudánskym ľuďom. Piate svetové fórum o vode by mohlo poskytnúť dobrú príležitosť reagovať na správanie sudánskeho prezidenta, ako sme včera spomenuli v tejto rokovacej sále. Dúfam, že v Istanbule, v rámci politického kontextu, bude spomenutá záležitosť vypovedania mimovládnych organizácií pracujúcich v Dárfúre. Je veľkou iróniou, že fórum sa snaží vyriešiť problém nedostatku prístupu k vode, ktorý postihuje miliardy ľudí po celom svete. A v Dárfúre zatiaľ prezident al-Bašír vyhostí organizácie, ktoré sa snažia vyriešiť tento kľúčový problém. Na takýto krok musíme reagovať.

  Vittorio Prodi (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, budem stručný. Vydiera nás diktátor, ktorý z miliónov ľudí v Dárfúre urobil obete a snaží sa zneužiť tieto obete na odvrátenie medzinárodných sankcií. Z tohto dôvodu nesmieme pristúpiť na takéto vydieranie.

Je zrejmé, že potrebujeme medzinárodnú koalíciu na vyvinutie tlaku na prezidenta al-Bašíra, aby sa vzdal tohto postoja. Nesmieme byť však slepí k skutočnosti, že skutočný dôvod, skutočná príčina týchto problémov je posadnutosť prírodnými zdrojmi. Nie je to náhoda, že najväčšie porušovanie ľudských práv sa odohráva v krajinách, kde sú významné prírodné zdroje a najmä v Číne, ktorá vyvíja tento tlak na prírodné zdroje. Z tohto dôvodu sa nemôžeme prestať zaoberať tým, ako vyriešiť jadro tohto problému, teda zaručiť každému na svete spravodlivý prístup k prírodným zdrojom – toto musíme urobiť.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, chcela by som stručne podotknúť, že odsudzujeme všetky hrôzy v Dárfúre a že všetci chceme, aby sa urobilo všetko, aby združenia a mimovládne organizácie, ktoré hrajú rozhodujúcu úlohu v týchto prípadoch, mohli pokračovať vo svojej práci a neboli vyhostené. Chcela by som však položiť otázku pani komisárke.

Chcela by som vedieť, čo očakávate, čo očakáva Európska únia od Africkej únie. Jeden poslanec spomenul požiadavku na ozbrojenú intervenciu. V našom uznesení požadujeme od Komisie a Rady posilnenie úsilia pri pôsobení na vládu prostredníctvom Africkej únie. V iných krajinách ponechávame riešenie konfliktov na Africkej únii. Sme si vedomí postoja Africkej únie k prípadu al-Bašír. Zdá sa, že tu existuje dvojitý meter.

Akú stratégiu teda prijme Komisia vo vzťahu k Africkej únii, keďže hovoríme o africkom kontinente? Chceme aj v tomto prípade ponechať aktivitu a riešenie tohto konfliktu na Africkej únii?

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, tak ako vy, tak aj Európska komisia je hlboko znepokojená rozhodnutím Sudánu vyhostiť 13 medzinárodných mimovládnych organizácií, ako aj pozastaviť činnosť trom národným humanitárnym mimovládnym organizáciám a dvom národným mimovládnym organizáciám pre ľudské práva po podaní žaloby na prezidenta Bašíra Medzinárodným trestným súdom. Šesť z týchto medzinárodných mimovládnych organizácií vykonáva činnosť za pomoci humanitárneho fondu EÚ v celkovej výške 10 miliónov eur.

Tieto organizácie poskytujú základné služby miliónom Sudáncom v Dárfúre a iných oblastiach Sudánu. Zastavenie ich činnosti nie je preto len veľmi poľutovaniahodné, ale taktiež vážne zasiahne humanitárnu situáciu, ako ste už mnohí spomenuli. Vo svojom vyhlásení pán komisár Michel vyjadril hlboké znepokojenie a naliehavo žiada, „aby vláda Sudánu zvážila význam svojho rozhodnutia a okamžite umožnila týmto mimovládnym organizáciám návrat ku svojim aktivitám“.

Ak sa neustále hodnotí celý účinok sudánskeho rozhodnutia, je zrejmé, že životy stoviek tisícov ľudí v Dárfúre sú ohrozené. Ihneď treba prijať vhodné opatrenia, keďže blížiace sa dažďové obdobie a každoročný hladomor čoskoro zhorší humanitárnu zraniteľnosť 4,7 milióna ľudí priamo postihnutých konfliktom.

Vieme, že vláda sa nechystá zmeniť svoje rozhodnutie na základe ďalšieho medzinárodného nátlaku, ktorý spochybňuje jej rozhodnutie vyhostiť mimovládne organizácie. Ak nevieme presvedčiť vládu, aby odvolala príkaz na vyhostenie, musíme zaangažovať sudánske orgány, aby sme zaviedli vhodný mechanizmus poskytovania pomoci. Z tohto hľadiska musíme považovať sudánsku vládu za plne zodpovednú za sľuby, že prevezme plnú zodpovednosť za poskytovanie humanitárnej pomoci.

Našou povinnosťou je taktiež prijať nevyhnutné opatrenia pre výnimočné prípady, pokiaľ ide o našu pomoc. Sudán je najväčšia humanitárna operácia Komisie: 110 miliónov eur v roku 2009. Spolu s ďalšími donormi ako Organizácia Spojených národov, mimovládne organizácie a ďalší humanitárni partneri, hľadá Komisia v súčasnosti čo najlepšie humanitárne riešenie, aby sa zabránilo dramatickým následkom. Nie je to jednoduchá úloha, keďže vyhostené mimovládne organizácie patrili medzi organizácie, ktoré sú schopné pracovať v takýchto náročných a vzdialených oblastiach.

Tieto opatrenia pre výnimočné prípady budú nepochybne vyžadovať spoluprácu a dohodu so sudánskymi orgánmi. V tejto súvislosti je nevyhnutné trvať na prísnom oddelení humanitárnych činností a politickej agendy.

Na politickom poli budeme musieť vyvíjať maximálny diplomatický tlak na sudánske orgány a povstalecké hnutia, aby sme v Dárfúre dosiahli mier. Budeme musieť vyvíjať nátlak aj na úplné vykonávanie Dohody o úplnom prímerí medzi severom a juhom. V stávke je veľa a my nesieme zodpovednosť za to, aby sa Sudán neocitol v nočnej more nestabilnej krajiny.

EÚ ako celok bude rešpektovať usmernenia Medzinárodného trestného súdu a so sudánskym prezidentom Bašírom bude udržiavať len základné kontakty. Ako som už spomenula, je dôležité, aby sme udržiavali dialóg s Chartúmom, ale mali by sme zabezpečiť, aby reakcia vlády na obžalobu Medzinárodného trestného súdu bola čo najmiernejšia. Ak prerušíme všetky vzťahy, zástancovia tvrdej línie vo vláde sa môžu pomstiť na civilistoch, humanitárnych pracovníkoch a pracovníkoch misie OSN v Sudáne UNMIS. Nedávne rozhodnutie vyhostiť niekoľko mimovládnych organizácií je podľa nás prvým krokom, za ktorým by mohli nasledovať situácie podobné tej súčasnej, ktorú musíme dôkladne monitorovať. Treba zabrániť najhoršiemu scenáru, a síce zastaveniu vykonávania Dohody o úplnom prímerí a pokusu vlády použiť vojenské riešenie dárfúrskej krízy.

Pokiaľ ide o Africkú úniu, môžem vám povedať, že s ňou udržiavame kontakt, ale v tejto chvíli vám neviem viac povedať.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

(1) Pozri zápisnicu.

14. Hlasovanie

  Predsedajúca. - Ďalším bodom programu je hlasovanie.

Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

14.1. Guinea Bissau (hlasovanie)

14.2. Filipíny (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 4:

  Raül Romeva i Rueda, autor. – Vážená pani predsedajúca, mám dva ústne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Jeden sa týka odôvodnenia B a druhý odseku 4.

Pokiaľ ide o odsek 4, pozmeňujúci a doplňujúci návrh má dve časti. Jedna je nahradenie slova „Utrecht“ slovom „Oslo“ – je to technická záležitosť, ale veľmi dôležitá – a druhá je doplnenie znenia „so Spoločným monitorovacím výborom (JMC)“ za výraz „bilaterálne dohody“. Tieto detaily slúžia pre lepšiu zrozumiteľnosť a všetci s nimi môžu súhlasiť.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

Pred začiatkom hlasovania o odôvodnení B:

  Raül Romeva i Rueda, autor. – Vážená pani predsedajúca, môj druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh je taktiež veľmi jednoduchý. Navrhujem vymazať slovo „komunista“ pred „povstalcami“ a nahradiť „120 000 životov“ spojením „40 000 životov“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

14.3. Vyhostenie mimovládnych organizácií z Dárfúru (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 1:

  Martine Roure, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, navrhujem, aby sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh vložil za odsek 1: „Žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých humanitárnych pracovníkov belgickej pobočky organizácie Médecins Sans Frontières, ktorí boli včera unesení zo sídla uvedenej organizácie v Saraf Umre, ktoré sa nachádza 200 kilometrov západne od al-Fašíru, hlavného mesta severného Dárfúru“.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, slovo „včera“ by sa tam nemalo nachádzať, keďže rozhodnutie bude určite trvať viac než jeden deň.

  Martine Roure (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, prepáčte, ale nerozumiem, prečo by tam malo byť časové obmedzenie. Časové obmedzenie neexistuje.

Opakujem: „Žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých humanitárnych pracovníkov“. Prekáža vám slovo „okamžité“?

  Predsedajúca. – Vážená pani Roureová, je to slovo „včera“. Povedali ste „včera“.

  Martine Roure (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, súhlasím. Ospravedlňujem sa. Vypusťte slovo „včera“. Máte pravdu.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

– Pred hlasovaním o odseku 2:

  Charles Tannock, autor. – Vážená pani predsedajúca, naša skupina navrhuje vypustiť odseky 2 a 6. Nie pre to, že nechceme podporiť ich obsah, ale podľa nás nie sú potrebné v tomto uznesení a vzhľadom na chúlostivosť situácie by to mohlo pomôcť pánovi al-Bašírovi zmeniť svoje rozhodnutie a umožniť návrat mimovládnych organizácií. Takže požadujeme vypustenie odsekov 2 a 6. Viem, že podobnú požiadavku majú socialisti, ktorí budú taktiež žiadať o vypustenie odseku 5, s čím súhlasíme z rovnakých dôvodov.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

– Pred hlasovaním o odseku 5:

  Martine Roure, v mene skupiny PSE. – (FR) Súhlasím s pánom Tannockom a z tých istých dôvodov žiadame vypustiť odsek 5.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

⁂

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, mám jednu prosbu. Keďže máme 7. júna voľby a súčasne máme obrovský nával návštevníkov, chcel by som požiadať o možnosť zistiť, či by sme počas aprílových a májových zasadaní tu v Štrasburgu mohli mať pre návštevníkov otvorené všetky miestnosti vrátane pléna až do polnoci, aby sme sa mohli riadne postarať o všetkých návštevníkov.

  Predsedajúca. – Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za prerušené.

15. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

16. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

17. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

18. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (článok 116): pozri zápisnicu

19. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

20. Prerušenie zasadania

(Rokovanie sa skončilo o 16.20 hod.)

Aké iniciatívy zavádza české predsedníctvo s cieľom zabezpečiť, aby Európska únia zaujala jednotné stanovisko k riešeniu hospodárskej krízy?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Česká republika prevzala predsedníctvo Rady v období, ktoré je veľmi náročné pre európske a celosvetové hospodárstvo. V dôsledku svetovej finančnej krízy a spomalenia hospodárskeho rastu čelíme závažným hospodárskym problémom, ktoré si vyžadujú pohotovú, primeranú a jednotnú reakciu. Súčasná situácia bude skúškou európskej hospodárskej a politickej integrácie. Plne sa zasadzujeme za zabezpečenie toho, aby sa EÚ z tejto krízy dostala silnejšia a jednotnejšia.

Predsedníctvo si je vedomé, že koordinácia a náležité vykonávanie prijatých opatrení musia zostať kľúčovými prvkami v ďalších krokoch. Tam, kde hospodársky a finančný vývoj prinesie nové úlohy, koordinácia umožňuje okamžitú výmenu názorov. Tam, kde predchádzajúce predsedníctva podnikali politické kroky, sa české predsedníctvo zameriava na dôkladné vykonávanie a monitorovanie týchto rozhodnutí, aby boli dosiahnuté konkrétne výsledky.

Pokiaľ ide o koordináciu, pod vedením českého predsedníctva prebrala Rada niekoľko iniciatív zameraných na plnenie nových úloh.

České predsedníctvo kladie vo svojom programe dôraz na význam športu. Aké konkrétne opatrenia Rada prijíma alebo sa chystá prijať, aby podporila dobrovoľníctvo v športe a zaistila pomoc tým športom, ktorých existencia závisí od spolupráce dobrovoľníkov?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Napriek tomu, že Rada chápe význam dobrovoľníctva v športe, chcela by upozorniť váženého pána poslanca na skutočnosť, že ustanovenia Zmluvy o ES nedávajú EÚ žiadne špecifické právomoci v oblasti športu. Z tohto dôvodu nemôže Rada prijať žiadne konkrétne opatrenia týkajúce sa problematiky, o ktorej sa vážený pán poslanec zmienil.

Predsedníctvo však plánuje pokračovať v pravidelnej neformálnej spolupráci členských štátov v tejto oblasti. V apríli 2009 sa bude v Českej republike konať neformálne stretnutie štátnych tajomníkov pre šport. Dobrovoľníctvo, a to najmä v kontexte každodenných športových aktivít, bude jednou z hlavných tém tohto stretnutia.

Predstavy a chápanie dobrovoľníctva v športe sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. V mnohých z nich zastávajú dobrovoľníci pozície informačných úradníkov a usporiadateľov rôznych športových podujatí, ako sú EURO (futbalové majstrovstvá), Svetový pohár alebo olympijské hry. V iných dobrovoľníci pracujú v rámci neziskových športových organizácií ako tréneri, ktorí pravidelne vedú deti, mládež, dospelých a seniorov pri fyzických aktivitách a podobne. Cieľom neformálneho stretnutia je pokryť celú škálu činností dobrovoľníkov a zmapovať súčasnú situáciu dobrovoľníctva v jednotlivých členských štátoch. Chceme rozoslať krátky dotazník, výsledky ktorého budú predložené v apríli. Dotazník sme pripravili v spolupráci s Európskou mimovládnou športovou organizáciou (ENGSO) a Európskou komisiou. Zároveň plánujeme predstaviť príklady osvedčených postupov z vnútroštátnej úrovne vrátane postupu, ktorý uplatňuje Spojené kráľovstvo v príprave dobrovoľníkov pre letné olympijské hry, ktoré sa budú konať v roku 2012 v Londýne.

Naším cieľom je podporovať prácu dobrovoľníkov, zlepšiť jej uznanie v spoločnosti a odporučiť nápravu v právnom prostredí týkajúcom sa tejto práce. To všetko je v súlade s úsilím zameraným na vyhlásenie roku 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva. Toto úsilie má našu plnú podporu.

Znepokojuje Radu rozhodnutie politickej strany Libertas sponzorovať kandidátov vo všetkých členských štátoch a je Rada toho názoru, že finančné prostriedky EÚ by mali byť sprístupnené strane Libertas?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Vážený pán poslanec upozorňuje na skutočnosť, že financovanie strán a kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu sa upravuje na vnútroštátnej úrovni, a teda o ňom rozhoduje samotný členský štát. Nie je preto vhodné, aby sa Rada vyjadrovala k rozhodnutiu strany Libertas sponzorovať kandidátov do Európskeho parlamentu v jednotlivých členských štátoch.

Napriek tomu by Rada chcela pripomenúť, že v súlade s článkom 191 Zmluvy o ES Európsky parlament a Rada prijali nariadenie č. 2004/2003, ktoré sa týka financovania politických strán alebo politických nadácií na európskej úrovni a ktoré bolo pozmenené a doplnené v roku 2007.

Toto nariadenie umožňuje z rozpočtu EÚ financovať politické strany alebo nadácie, ktoré v rámci svojich činností zachovávajú princípy, na ktorých je Európska únia založená, a to princípy slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a zásad právneho štátu, a ktoré dosiahli určitú úroveň zastúpenia v minimálne jednej štvrtine členských štátov.

V tejto súvislosti chcem spomenúť, že na základe tohto nariadenia a s cieľom získať finančné prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie musí politická strana fungujúca na európskej úrovni predložiť žiadosť Európskemu parlamentu. Je na Parlamente, aby prijal rozhodnutie, či financovanie schváli alebo nie.

Desiate svetové fórum ministrov životného prostredia sa konalo od 16. do 25. februára 2009 v Nairobi v Keni. Mohlo by nás české predsedníctvo informovať o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť na tomto stretnutí, a to najmä pokiaľ ide o program zmeny klímy?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

25. zasadanie Riadiacej rady programu OSN pre životné prostredie/10. svetové fórum ministrov životného prostredia (GC UNEP/GMEF) sa konalo od 16. do 20. februára 2009 v sídle UNEP v Nairobi (Keňa) na pozadí svetovej hospodárskej a finančnej krízy, ako aj nedávnej zmeny americkej vlády.

Na tomto stretnutí ministri uznali potrebu prehodnotiť hospodárstvo z hľadiska životného prostredia v súlade s mottom zasadania: „Ekológia je nový veľký dohovor.“

Najdôležitejším prijatým rozhodnutím bola dohoda o zriadení medzivládneho rokovacieho výboru, ktorého úlohou bude príprava právne záväzného nástroja v oblasti kontroly používania ortuti na celosvetovej úrovni a ktorý svoju činnosť začne v roku 2010 s tým, že termínom splnenia jeho úlohy je rok 2013. Tento nástroj sa bude zameriavať na obmedzenie dodávok ortuti, jej využívanie v produktoch a procesoch, ako aj zníženie jej emisií.

Ďalší hlavný bod zasadania má podobu rozhodnutia zriadiť malú skupinu ministrov a vysokých predstaviteľov s cieľom preskúmať spôsoby zlepšenia celkovej štruktúry medzinárodného systému riadenia životného prostredia a opäť začať diskusiu na politickej a nie na technickej ani diplomatickej úrovni. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že EÚ pravidelne podporuje posilnenie medzinárodného riadenia životného prostredia.

Ďalším bodom, ktorý by sa mal vyzdvihnúť, je rozhodnutie o schválení pokračovania procesu zameraného na preskúmanie mechanizmov týkajúcich sa zlepšenia rozhrania vedy a politiky v oblasti biodiverzity a ekosystémových služieb. Tento proces ponúka vedeckej komunite príležitosť na zblíženie, a tým prípravu lepších možností pre budúcnosť medzinárodnej spolupráce v oblasti životného prostredia.

Pokiaľ ide o samotnú zmenu klímy, musíme upozorniť, že táto problematika nebola súčasťou programu 25. zasadania. Napriek tomu treba poukázať na prijatie rozhodnutí týkajúcich sa rozvoja spolupráce a najmä rozhodnutie podporovať Afriku pri riešení rôznych otázok v oblasti životného prostredia. Európska únia aktívne podporila všetky tieto rozhodnutia.

Počas stretnutia ministrov životného prostredia EÚ a Afriky organizovaného predsedníctvom, ktoré sa konalo v závere 25. zasadania UNEP, sa účastníci dotkli aj témy zmeny klímy a prejavili svoju podporu bližšej spolupráci v tejto oblasti, keďže Afrika je v tomto ohľade zvlášť zraniteľným kontinentom.

Aké kroky prijíma Rada v súvislosti s ďalším zvýšením znalosti a popularity európskej vlajky a hymny v členských štátoch a aký je názor predsedníctva na myšlienku doplnenia textu do európskej hymny, ktorú v roku 1926 prvýkrát navrhol československý občan, gróf Richard Coudenhove-Kalergi?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Ako vážený pán poslanec určite vie, vlajku s kruhom zlatých hviezd na modrom pozadí prijala Rada Európy v decembri 1955. Neskôr, od 29. mája 1986 začali túto vlajku používať aj inštitúcie Spoločenstiev, a to na podnet vedúcich predstaviteľov štátov a vlád na zasadaní Rady v júni 1985.

To isté platí pre Beethovenovu Ódu na radosť, ktorú v roku 1972 prijala Rada Európy ako svoju oficiálnu hymnu. Po už spomínanej iniciatíve v júni 1985 sa stala hymnou európskych inštitúcií.

Dovoľte mi zdôrazniť, že zodpovednosť za úlohu zvyšovania znalosti a popularity vlajky a hymny v členských štátoch nesú výhradne jednotlivé štáty, a preto Rada neprijala žiadne konkrétne kroky, ktoré by boli špeciálne zamerané na túto problematiku. Rada však v prípade potreby vlajku a hymnu používa.

Nakoniec, pokiaľ ide o otázku doplnenia textu do európskej hymny, tá nikdy nebola predmetom diskusií v Rade.

České predsedníctvo vo svojich vyhláseniach zdôrazňuje skutočnosť, že každý jednotlivec nie je len súčasťou pracovnej sily prispievajúcej k hospodárskemu rozvoju spoločnosti, ale zároveň rodičom, ktorý musí vynakladať čas, energiu a peniaze na výchovu detí – ľudského kapitálu budúcnosti.

Ako chce Rada zlepšiť kvalitu politík zohľadňujúcich potreby rodiny a posilniť právo európskych občanov na slobodu výberu a nezávislosť, pokiaľ ide o výchovu a vzdelávanie ich detí?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Vážená pani poslankyňa nastolila veľmi dôležitú otázku. Všetci sme si vedomí náročných úloh, ktoré súvisia so snahou uviesť pracovné povinnosti do rovnováhy s rodinnými povinnosťami a súkromným životom.

V prvom rade by som chcel pripomenúť, že zladenie pracovného a rodinného života je otázka, ktorou sa Rada zaoberala pri mnohých príležitostiach. České predsedníctvo nie je výnimkou. Počas neformálneho stretnutia ministrov pre rodinné záležitosti, ktoré sa konalo v Prahe 4. až 5. februára 2009, sme otvorili diskusiu o barcelonských cieľoch v oblasti starostlivosti o deti v predškolskom veku, ktoré boli v roku 2002 stanovené iba kvantitatívne. České predsedníctvo kladie dôraz na kvalitatívne aspekty starostlivosti o deti, ako aj na realizáciu dosiaľ opomínaných princípov najvyššieho záujmu dieťaťa a autonómie rodiny vo vzťahu k rozhodnutiam týkajúcim sa zladenia pracovného, súkromného a rodinného života. České predsedníctvo zároveň vyzdvihuje nenahraditeľnú úlohu rodičov v starostlivosti o deti v predškolskom veku.

Rada už prijala právne predpisy zamerané na vytváranie pracovného prostredia zohľadňujúceho potreby rodiny. V tomto smere smernica Rady 92/85/EHS, ktorá sa týka materskej dovolenky, zaručuje pracujúcim ženám minimálne 14-týždňovú materskú dovolenku. V súčasnosti sa Parlament a Rada ako zákonodarcovia spoločne podieľajú na novom návrhu Komisie, ktorého cieľom je aktualizovať smernicu o materskej dovolenke. Komisia navrhuje predĺžiť minimálne trvanie materskej dovolenky zo 14 na 18 týždňov, aby umožnila žene zotaviť sa z bezprostredných dôsledkov pôrodu a zároveň uľahčila jej návrat na pracovný trh po skončení materskej dovolenky. České predsedníctvo považuje tento legislatívny návrh za jednu zo svojich priorít a v nasledujúcich mesiacoch chce v rámci Rady dosiahnuť konsenzus s členskými štátmi.

Okrem toho sa Rada teší na spoluprácu s Európskym parlamentom v súvislosti s návrhom Komisie týkajúcom sa novej smernice, ktorá má nahradiť súčasnú smernicu Rady 86/613/EHS týkajúcu sa rovnosti žien a mužov v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti. V správe o vykonávaní smernice 86/613/EHS dospela Komisia k záveru, že praktické výsledky jej vykonávania neboli úplne uspokojivé v porovnaní s hlavným cieľom tejto smernice, ktorým bolo celkové zlepšenie postavenia vypomáhajúceho manžela alebo manželky.

Vzhľadom na túto skutočnosť Komisia navrhla, aby bola takzvaným vypomáhajúcim manželom a manželkám v prípade, že sa tak rozhodnú, poskytnutá rovnaká úroveň sociálnej ochrany, akú majú v súčasnosti samostatne zárobkovo činné osoby. Okrem toho sa diskusia sústreďuje na osobný výber v súvislosti so zladením pracovného a rodinného života. V tomto ohľade Komisia navrhla, aby, pokiaľ ide o materskú dovolenku, mali samostatne zárobkovo činné ženy možnosť požívať rovnaké práva, ako majú zamestnané ženy.

Ako uviedla vážená pani poslankyňa, naše deti sú našou budúcnosťou. Zladenie pracovného a rodinného života je jednou z najťažších úloh, ktorým v súčasnosti čelia pracujúce rodiny v Európe. Rada je odhodlaná napomáhať našim občanom a tým im umožniť vybrať si, pokiaľ ide o zladenie pracovného a rodinného života.

Aké plány má Rada v súvislosti so snahami zameranými na nastolenie mieru a poskytnutie humanitárnej pomoci Gaze a Západnému brehu?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Rada berie humanitárnu situáciu v pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu veľmi vážne. Priaznivejšie životné podmienky sú predpokladom stability na palestínskych územiach. Z tohto dôvodu 26. januára 2009 Rada odsúhlasila, že Európska únia sústredí svoju pomoc na nasledujúce oblasti: okamžitú humanitárnu pomoc obyvateľom Gazy, zastavenie nedovoleného obchodu so zbraňami a muníciou, trvalo udržateľné otvorenie hraničných priechodov na základe dohody o pohybe a prístupe z roku 2005, obnovu a rekonštrukciu a pokračovanie mierového procesu.

Zabezpečovanie humanitárnej pomoci z EÚ je vecou Komisie, ktorá môže poskytnúť podrobnejšie informácie o svojej činnosti, ako aj činnosti svojich partnerov, a to agentúry UNRWA (Agentúra Organizácie Spojených národov na pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe) a iných agentúr OSN a tiež Medzinárodného výboru Červeného kríža. V mnohých prípadoch EÚ vyzvala Izrael, aby umožnil dodávky humanitárnej pomoci do Gazy bez prekážok. V záveroch zasadania z 26. januára 2009 vyjadrila Rada svoju pripravenosť obnoviť pomocnú hraničnú misiu EÚ (BAM) v Rafahu, len čo to podmienky umožnia, a preskúmať možnosť rozšírenia svojej pomoci na ostatné hraničné priechody ako súčasť angažovanosti EÚ. Okrem toho EÚ podporila a aktívne prispela do medzinárodnej konferencie na podporu palestínskeho hospodárstva pri obnove pásma Gazy, ktorá sa konala 2. marca 2009 v Egypte. Medzinárodné spoločenstvo, v rámci ktorého je EÚ najväčším darcom, prisľúbilo 4 500 miliónov USD. Aj v tomto prípade české predsedníctvo, ktoré vystupovalo v mene 27 členských štátov, spolu s vysokým predstaviteľom pre SZBP, pánom Solanom, vyzdvihli nevyhnutné predpoklady úspešnej a trvalo udržateľnej obnovy pásma Gazy. Mechanizmus PEGASE, ktorý na konferencii darcov predstavila Komisia (pani Ferrerová-Waldnerová), je konkrétnou iniciatívou EÚ zameranou na cielené poskytovanie pomoci Gaze pod kontrolou Palestínskej samosprávy.

Pokiaľ ide o Západné pobrežie, v polovici roku 2007 EÚ obnovila vzťahy s inštitúciami Palestínskej samosprávy. EÚ je najväčším poskytovateľom priamej finančnej a technickej pomoci palestínskej vláde. Jej policajná misia na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) sa zameriava na poradenstvo a výcvik v oblastiach reformy bezpečnosti a súdnictva. Palestínske úrady sa osvedčili ako spoľahlivý a efektívny partner, ktorý bráni ďalšiemu zhoršovaniu situácie na Západnom brehu Jordánu počas vojny v pásme Gazy.

Rada dôrazne podporuje vnútropalestínske zmierenie za úradovania prezidenta Mahmúda Abbása, ktoré je kľúčom k mieru, stabilite a rozvoju, a v tejto súvislosti podporuje sprostredkovateľské úsilie Egypta a Ligy arabských štátov.

Okrem toho je Rada presvedčená, že mier v regióne sa dá dosiahnuť len zavŕšením mierového procesu vedúceho k nezávislému, demokratickému, životaschopnému palestínskemu štátu na Západnom brehu Jordánu a v Gaze, existujúcemu bok po boku s Izraelom bezpečne a v mieri. S cieľom dosiahnuť tento stav Rada opätovne zdôrazňuje svoju výzvu adresovanú obom stranám, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce zo smerníc a konferencie v Annapolise. Vzhľadom na to, že arabskú mierovú iniciatívu považujeme za spoľahlivý a vhodný základ komplexného riešenia izraelsko-arabského konfliktu, EÚ je v tomto ohľade rozhodnutá úzko spolupracovať s Kvartetom, novou americkou vládou a arabskými partnermi. Rada víta okamžité menovanie a uvedenie nového amerického špeciálneho vyslanca pre Blízky východ, pána Mitchella, do funkcie a je pripravená s ním v tomto regióne úzko spolupracovať.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov vyjadril svoje rozhorčenie nad stratou ľudského života a ostreľovaním sídla agentúry OSN v Gaze zodpovednej za poskytovanie pomoci palestínskym utečencom (UNRWA). Amnesty International už požiadala o prešetrenie izraelského útoku na budovu OSN a jeho neustále útoky na neozbrojených civilistov tvrdiac, že ide o vojnový zločin. Objavili sa obavy, že Izrael používa bomby obsahujúce biely fosfor, veľmi toxickú látku spôsobujúcu vážne popáleniny. Používanie týchto bômb zakazuje jeden z protokolov k Ženevskému dohovoru o niektorých konvenčných zbraniach.

Aké kroky podnikne Rada, aby postavila Izrael pred Medzinárodný súd v Haagu za vojnové zločiny proti palestínskemu obyvateľstvu napriek tomu, že to Izrael odmieta? Aké politické, diplomatické a hospodárske sankcie prijme voči Izraelu s cieľom ukončiť genocídu palestínskeho obyvateľstva a požiadať o náhradu škôd za zničenú infraštruktúru na palestínskom území, ktorá bola financovaná z prostriedkov EÚ?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Od vypuknutia konfliktu v Gaze predsedníctvo Rady opakovane vyjadrovalo vážne obavy v súvislosti s civilnými obeťami a odsúdilo útoky na objekty OSN.

Pozornosť vážených poslancov a poslankýň upriamujeme na nasledujúce závery prijaté Radou na jej zasadnutí 26. a 27. januára 2009: „Európska únia hlboko ľutuje straty na životoch v tomto konflikte, a to najmä straty na životoch civilistov. Rada upozorňuje všetky strany konfliktu, aby plne rešpektovali ľudské práva a dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva. Rada bude tiež pozorne sledovať vyšetrovanie údajných porušení medzinárodného humanitárneho práva. V tejto súvislosti Rada berie do úvahy vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna v Bezpečnostnej rade z 21. januára.“

Rada naďalej vyjadruje znepokojenie nad otázkou ľudských práv v Izraeli v rámci všetkých stretnutí na vysokej úrovni. Najnovšie sa tak stalo počas večere ministrov zahraničných vecí EÚ s izraelskou ministerkou zahraničných vecí Tzipi Livniovou 21. januára 2009. Okrem toho predsedníctvo Rady spolu s Európskou komisiou a vysokým splnomocnencom pre SZBP niekoľkokrát vyzvali Izrael, aby uľahčil prístup a dodávky humanitárnej pomoci a pomoci zameranej na obnovu Gazy.

Vo všeobecnosti Rada považuje za životne dôležité, aby všetky možnosti diplomatických a politických kontaktov zostali otvorené, a je presvedčená, že pozitívne presviedčanie a dialógy sú najúčinnejším spôsobom tlmočenia odkazov EÚ.

Na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2008 sa vedúci predstavitelia štátov a predsedovia vlád dohodli na budúcej revízii smernice o zdaňovaní energií zameranej na podporu zvyšovania percentuálneho podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovom množstve využívanej energie.

Zvyšovanie energetickej účinnosti je jedným z najrýchlejších, najbezpečnejších a najlacnejších spôsobov znižovania závislosti EÚ od energetických zdrojov tretích krajín, znižovania spotreby energie, obmedzovania emisií CO2, ako aj znižovania európskych verejných výdavkov na účty za energiu.

Mohla by nás Rada Európskej únie s ohľadom na potrebu zvyšovania energetickej účinnosti informovať, či má v úmysle do programu svojho jarného zasadnutia v roku 2009 zahrnúť revíziu smernice o zdaňovaní energií, revíziu regulačného rámca EÚ pre DPH a regulačného rámca EÚ pre štrukturálne fondy s cieľom podporiť energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho Parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Jarné zasadnutie Rady v roku 2009 sa bude konať s cieľom dohodnúť sa na súbore konkrétnych spôsobov zlepšenia energetickej bezpečnosti Únie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Týka sa to aj snáh zameraných na podporu energetickej účinnosti v rámci druhého strategického preskúmania energetickej politiky. V tejto fáze však Európska rada nemá v úmysle zaoberať sa osobitne problematikou týkajúcou sa revízie smernice o zdaňovaní energií, regulačného rámca EÚ pre DPH a rámca pre štrukturálne fondy.

Pokiaľ ide o smernicu o zdaňovaní energií, Komisia uviedla, že začiatkom apríla 2009, po jarnom zasadnutí Európskej rady, príde s oznámením a návrhmi týkajúcimi sa sadzieb DPH pre „zelené“ produkty. Kompetentní činitelia Rady začnú skúmať toto oznámenie ihneď po jeho doručení.

Čo sa týka regulačného rámca pre DPH, Rada sa včera dohodla, že znížené sadzby DPH by sa mali uplatniť v prípade služieb s vysokým podielom ľudskej práce. Viac sa bude o tejto otázke diskutovať počas jarného zasadnutia Rady 19. a 20. marca.

Na záver, pokiaľ ide o rámec pre štrukturálne fondy, Rada dosiahla dohodu týkajúcu sa návrhu Komisie o Európskom fonde regionálneho rozvoja s cieľom umožniť, aby s ohľadom na energetickú účinnosť mohli byť schválené aj ďalšie výrobky. Energetická účinnosť predstavuje najefektívnejší spôsob znižovania spotreby energie, pričom ostáva zachovaná rovnaká úroveň hospodárskej činnosti.

V tejto súvislosti je nevyhnutné zintenzívniť kroky zamerané na zlepšenie energetickej účinnosti budov a energetickej infraštruktúry, propagáciu ekologických výrobkov a podporu automobilového priemyslu v jeho úsilí propagovať vozidlá, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.

V roku 1988 predložila Komisia návrhy týkajúce sa zmien povolenej hranice alkoholu v krvi vodičov motorových vozidiel. Tieto zmeny však neboli schválené. V mnohých členských štátoch, napríklad v Spojenom kráľovstve, Taliansku, Írsku a Luxembursku, bola povolená hranica alkoholu v krvi osoby vedúcej motorové vozidlo stanovená na 0,8 mg/l. Na Slovensku a v Maďarsku nesmie osoba, ktorá požila hoci len veľmi malé množstvo alkoholu, viesť motorové vozidlo. Vodič, u ktorého sa zistí prítomnosť alkoholu v krvi, sa dopúšťa vážneho priestupku. V Poľsku pravidlá týkajúce sa vedenia motorového vozidla, ktoré stanovuje zákon o cestnej premávke z 20. júna 1997 (Úradný vestník č. 108 z roku 2005, položka 908 v znení neskorších predpisov), povoľujú limit 0,2 mg/l alkoholu v krvi.

Má Rada vzhľadom na súčasné snahy o štandardizáciu právnych predpisov týkajúcich sa cestnej premávky v EÚ v pláne podniknúť kroky k jednotnej úprave povolenej hranice alkoholu v krvi vodičov v členských štátoch EÚ?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Jedným z hlavných cieľov spoločnej dopravnej politiky je účinne prispievať k znižovaniu dopravných nehôd a s nimi spojených obetí, ako aj zlepšovanie podmienok cestnej premávky. Vo svojom uznesení z 26. júna 2000 Rada zdôraznila nevyhnutnosť dosiahnutia pokroku v oblasti viacerých opatrení vzťahujúcich sa na cestnú premávku vrátane tých, ktoré sa týkajú problému jazdy pod vplyvom alkoholu. V apríli 2001 prijala Rada závery týkajúce sa odporúčania Komisie zo 17. januára 2001 o maximálnej povolenej koncentrácii alkoholu v krvi vodičov motorových vozidiel. V týchto záveroch povzbudzuje členské štáty, aby starostlivo zvážili opatrenia uvedené v odporúčaní Komisie, ktoré okrem iného navrhuje stanoviť maximálnu povolenú hranicu alkoholu v krvi na 0,2 mg/ml pre vodičov, ktorí sú viac ohrození vzhľadom na nedostatok vodičských skúsenosti v cestnej premávke. Zároveň v spomenutých záveroch z apríla 2001 Rada poukázala na to, že niektoré členské štáty sa domnievajú, že maximálna koncentrácia alkoholu v krvi súvisí s princípom subsidiarity a mala by byť teda stanovená na národnej úrovni.

Vo svojich záveroch z 8. až 9. júna 2006 Rada odsúhlasila potrebu sprísniť opatrenia a iniciatívy týkajúce sa cestnej premávky na úrovni Spoločenstva a členských štátov s cieľom bojovať proti jazde pod vplyvom alkoholu alebo drog okrem iného aj prostredníctvom cezhraničného presadzovania trestov. V tejto súvislosti považuje Rada opatrenia zamerané na boj proti jazde pod vplyvom alkoholu alebo drog za mimoriadne významné.

Mottom českého predsedníctva je Európa bez bariér. V súčasnosti však stále existujú v rámci EÚ rôzne pravidlá pre uznávanie preukazov ZŤP (zdravotne ťažko postihnutých osôb). Systém vzájomného uznávania v tejto oblasti nefunguje. Mnohí postihnutí spoluobčania majú problémy v zahraničí, napríklad pri parkovaní, keď nemôžu zaparkovať na vyhradených parkoviskách pre postihnuté osoby.

Neuvažuje predsedníctvo nad možnosťou harmonizovať preukazy ZŤP v rámci EÚ na podobnej báze, ako je vydávaný Európsky preukaz zdravotného poistenia?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Vážená pani poslankyňa nastolila veľmi dôležitú otázku. Mobilita našich občanov je podstatou európskeho projektu a Rada si je vedomá osobitných potrieb zdravotne postihnutých ľudí v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o zosúladenie preukazov totožnosti, ktoré môžu uvádzať, že držiteľ je zdravotne postihnutý, pripomíname, že otázka preukazov totožnosti ako takých zostáva vnútroštátnou zodpovednosťou, pričom niektoré členské štáty tieto preukazy vôbec nevydávajú.

Európsky preukaz zdravotného poistenia neobsahuje lekárske informácie o postihnutí jeho držiteľa, pretože tento preukaz bol zavedený s cieľom zjednodušiť procesy bez zasahovania do oblastí, ktoré sú vo vnútroštátnej kompetencii a týkajú sa systému zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia.

Ako si možno vážená pani poslankyňa spomína, Rada pred desiatimi rokmi podnikla kroky zamerané na uľahčenie cezhraničnej mobility zdravotne postihnutých osôb v rámci EÚ. Na základe návrhu Komisie prijala Rada odporúčanie zavádzajúce jednotné parkovacie preukazy, ktoré sa uznávajú v celej Európe. Minulý rok Rada zmenila a doplnila toto odporúčanie, aby zohľadnilo rozšírenie EÚ v roku 2004 a 2007.

Cieľom Rady bolo zaistiť, aby držiteľ štandardného parkovacieho preukazu mohol využívať parkovacie zariadenia v akomkoľvek členskom štáte.

Budúcnosť Európskej únie bude vo veľkej miere závisieť od priorít finančného výhľadu na obdobie rokov 2013 – 2019, ktorý sa v súčasnosti zostavuje.

Aký je postoj Rady v súvislosti s nasledujúcimi otázkami, ktoré sú dôležité pre štáty EÚ a EÚ ako celku: Ako sa odrazia skúsenosti so súčasnou finančnou, energetickou a potravinou krízou vo finančnom výhľade? Ako by mal byť finančný výhľad formulovaný, aby sa znížila alebo vylúčila hrozba podobných kríz v budúcnosti?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Prirodzene, vážený pán poslanec má pravdu, keď poukazuje na skutočnosť, že Európska únia sa musí poučiť z finančnej, energetickej a potravinovej krízy.

Práca na ďalších finančných výhľadoch sa však nezačne skôr než v roku 2011. Preto je skoro, aby Rada zaujala konkrétne stanovisko k tomu, ako presne by sa v nich malo toto ponaučenie odraziť.

Treba mať tiež na pamäti, že Komisia bude v tomto roku preverovať súčasné finančné výhľady a s najväčšou pravdepodobnosťou sa diskusia, ktorá bude nasledovať, dotkne aj týchto otázok.

Rada sa zatiaľ v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom aktívne snaží prijímať primerané opatrenia s cieľom riešiť súčasnú krízu a predísť podobným krízam v budúcnosti.

V niektorých prípadoch tieto opatrenia prinášajú so sebou aj rozpočtovú podporu z Únie. Napríklad ako odpoveď na hospodársku a energetickú krízu uvoľňujeme ďalšie finančné prostriedky na podporu investícií do energetickej a širokopásmovej infraštruktúry. Našou reakciou na minuloročnú potravinovú krízu bolo vytvorenie potravinového nástroja, prostredníctvom ktorého chceme pomôcť rozvojovým krajinám zvýšiť ich poľnohospodársku produktivitu.

Reakcia Únie na tieto krízy by sa však nemala obmedzovať iba na jej finančný vklad, ktorého objem je, pochopiteľne, obmedzený.

V skutočnosti má veľká časť našich činností zameraných na odvrátenie finančnej krízy regulačný charakter. Napríklad smernica Solventnosť II, revidovaná smernica o kapitálových požiadavkách a smernica o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov prispejú k posilneniu pravidiel kontrolného dohľadu nad finančnými inštitúciami. Ďalším príkladom regulačného riešenia, v tomto prípade ako reakcia na energetickú krízu, je nadchádzajúca revízia smernice o bezpečnosti dodávok zemného plynu, ktorá zlepší schopnosť Únie čeliť prerušeniam dodávok plynu.

V ďalších prípadoch sa úloha Únie v reakcii na krízy zameriava na podporu systému spolupráce medzi 27 členskými štátmi, ale zároveň aj spolupráce v širšom rozsahu, a to na celosvetovej úrovni. Vo svojich reakciách, či už na finančnú krízu, energetickú krízu, alebo potravinovú krízu, sa EÚ snaží úzko spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom s cieľom navrhnúť globálne opatrenia.

V lete uplynie 70 rokov od podpísania smutne známeho paktu Ribbentrop-Molotov. Pakt Ribbentrop-Molotov z 23. augusta 1939 medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom rozdelil Európu na dve sféry záujmu prostredníctvom tajných dodatkových protokolov. Vyhlásenie 0044/2008 o zachovaní spomienky na obete dôsledkov tohto paktu získalo podporu 409 poslancov Európskeho parlamentu zo všetkých politických skupín. Predseda Európskeho parlamentu ho predstavil 22. septembra 2008 a spolu s menami signatárov ho postúpil parlamentom členských štátov. V Európe je dosah okupácie Sovietskeho zväzu na občanov postsovietskych štátov málo známy.

18. septembra 2008 bulharský parlament prijal uznesenie, v ktorom navrhol vyhlásiť 23. august za deň spomienky na obete nacizmu a komunizmu. Aké kroky podniklo predsedníctvo, aby motivovalo členské štáty pripomenúť si tento smutný deň?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Rada a jej predsedníctvo sú si vedomí vyhlásenia Európskeho parlamentu, v ktorom sa navrhuje vyhlásenie 23. augusta za Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu. Ako si možno vážená pani poslankyňa sama spomína, toto vyhlásenie bolo adresované parlamentom členských štátov. Okrem informácie o bulharskom parlamente od váženej pani poslankyne nemá Rada žiadne iné informácie o tom, ako národné parlamenty ostatných členských štátov reagovali na tento návrh a táto otázka ani nebola v Rade nastolená.

České predsedníctvo sa osobitne zaujíma o túto problematiku. Podpora vyhlásenia dňa pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu je v súlade s jeho dlhodobým úsilím posilniť európsky rozmer pripomenutia si totalitnej minulosti. Predsedníctvo pripravuje verejné vypočutie v Európskom parlamente na tému „Svedomie Európy a zločiny totalitného komunizmu po 20 rokoch“, ktoré sa bude konať 18. marca v Bruseli. Odborníci z členských štátov, ako aj vysoký predstavitelia predsedníctva a inštitúcií EÚ budú diskutovať o skúsenostiach z totalitného obdobia.

20. výročie pádu železnej opony úzko súvisí s mottom predsedníctva „Európa bez hraníc“. Predsedníctvo preto iniciovalo, aby sa táto téma stala jednou z komunikačných priorít EÚ pre rok 2009. Predsedníctvo je pevne presvedčené, že si nestačí iba pripomenúť 20. výročie ako významný prelom v európskej histórii, ale je potrebné túto historickú skúsenosť využiť na osvetu a propagovanie ľudských práv, základných slobôd, princípov právneho štátu a ostatných hodnôt, na ktorých je EÚ založená.

Snahou českého predsedníctva je upevnenie spoločného európskeho rozmeru pripomenutia si minulosti spred roku 1989 aj prostredníctvom programu Európa pre občanov, a to posilnením Akcie 4 – Aktívna európska pamiatka, ktorej cieľom je pripomenúť si obete nacizmu a stalinizmu.

Dlhodobým cieľom je vytvoriť na európskej úrovni platformu európskej spomienky a svedomia spájajúcu existujúce vnútroštátne aktivity a podporujúcu spoločné projekty a tiež výmenu informácií a skúseností, a to pokiaľ možno s pomocou EÚ. Tohtoročné 20. výročie pádu železnej opony a skutočnosť, že práve Česká republika predsedá Rade EÚ je vynikajúcou príležitosťou pre začatie takejto iniciatívy. Je však takmer isté, že to bude dlhodobý proces pokračujúci aj po skončení českého predsedníctva.

ACTA bude obsahovať nové medzinárodné kritériá pre právne postupy týkajúce sa presadzovania práv duševného vlastníctva. ACTA je de facto právny predpis. Hovorca americkej vlády uviedol, že text dohody bude zverejnený až potom, ako sa strany dohodnú na jej skutočnom znení⁽¹⁾. Ak je to tak, Parlament nebude môcť ACTA preskúmať. ACTA sa teda stane precedensom tajných právnych predpisov, zatiaľ čo v EÚ má byť tvorba právnych predpisov čo najviac otvorená.

Chcel by som Rade položiť nasledujúce otázky:

Bude konečné znenie zverejnené pred dosiahnutím politickej dohody v Rade? Budú mať parlamenty dosť času na to, aby mohli ACTA preskúmať ešte pred uzavretím politickej dohody v Rade? Môže Rada zabezpečiť, aby ACTA nebola v tichosti schválená počas parlamentných prázdnin?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Cieľom multilaterálnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) je stanoviť spoločné normy týkajúce sa presadzovania práv duševného vlastníctva (PDV) s cieľom bojovať proti globálnemu porušovaniu týchto práv, a to najmä pokiaľ ide o falšovanie a pirátstvo, ako aj pripraviť medzinárodný rámec, ktorý zlepší presadzovanie práv duševného vlastníctva. Na tieto ciele sa zameriavajú tri kľúčové prvky ACTA: medzinárodná spolupráca, presadzovanie právnych predpisov a právny rámec pre presadzovanie PDV.

14. apríla 2008 Rada poverila Komisiu rokovaniami o tejto dohode. Vzhľadom na to, že táto záležitosť patrí do kompetencie členských štátov – okrem iného vrátane ustanovení o presadzovaní práv duševného vlastníctva v rámci trestného práva – predsedníctvo sa bude snažiť o dosiahnutie spoločného stanoviska s cieľom pokračovať v rokovaniach v mene členských štátov.

Komisia vedie rokovania v spolupráci s príslušnými výbormi, ktoré ustanovila Rada. Pred každým kolom rokovaní sa predsedníctvo v rámci príslušných prípravných orgánov podieľa na zosúladení záležitostí patriacich do kompetencie členských štátov, aby sa zaistilo, že názory členských štátov sa v rokovaniach odrazia.

Uisťujem váženého pána poslanca, že, podobne ako v prípade medzinárodných dohôd, Parlament bude zapojený do procesu uzavretia dohody v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že konečná právna úprava ešte nebola dosiahnutá, Rada nemôže detailne odpovedať na procedurálne otázky, ktoré vážený pán poslanec položil.

Rada si je však vedomá, že 18. decembra 2008 na základe správy pána Sustu prijal Parlament uznesenie týkajúce sa tejto problematiky. Rada zaznamenala toto dôležité uznesenie, ako aj názory EP na túto problematiku.

Rada má informácie, že Výbor pre medzinárodný obchod v Európskom parlamente dostal kópie všetkých dokumentov, ktoré mu zaslala Komisia v súvislosti s článkom 133. Výbor aj Parlament sú teda plne informované o rokovaniach týkajúcich sa ACTA.

Výbor pre medzinárodný obchod zároveň pravidelne dostáva od Komisie informácie o postupe týchto rokovaní. Tejto problematike sa venoval aj minister priemyslu a obchodu Českej republiky, pán Říman, ktorý ako zástupca Rady odpovedal 20. januára počas svojho vystúpenia vo Výbore pre medzinárodný obchod na množstvo otázok vážených poslancov a poslankýň.

V mene mnohých mojich voličov i v mene svojom by som chcela vyjadriť znepokojenie v súvislosti s navrhovanými právnymi predpismi v oblasti autorského práva. Nedávno som dostala informáciu, že tieto návrhy sa z dôvodu námietok odsunuli. Mohla by nás Rada informovať o súčasnej situácii v súvislosti s právnymi predpismi v oblasti autorského práva, najmä pokiaľ ide o návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady na zmenu a doplnenie smernice 2006/116/ES⁽¹⁾ o ochrane autorského práva a niektorých súvisiacich práv? Môže nás Rada ubezpečiť, že tieto návrhy nebudú mať negatívny vplyv na jednotlivých hudobníkov, hercov, umelcov atď.?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu v marci I 2009 v Štrasburgu.

Rada v súčasnosti skúma návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv.

Hlavným cieľom návrhu smernice je zlepšiť sociálnu situáciu menej privilegovaných umelcov, najmä štúdiových hudobníkov.

Rada dostatočne zvážila stanoviská Európskeho parlamentu v súvislosti s týmto návrhom, najmä pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých hlasoval Výbor pre právne veci, a zohľadní ich pri ďalších rokovaniach.

Vzhľadom na to, že návrh sa stále skúma, Rada vám nemôže dať v tejto chvíli definitívne stanovisko k predmetnej téme.

Mohlo by predsedníctvo Rady uviesť, aké kroky sa uskutočňujú alebo plánujú uskutočniť v súvislosti s odsekom 5 uznesenia Európskeho parlamentu z 15. januára 2009 o stratégii EÚ pre Bielorusko (P6_TA(2009)0027), ktoré žiadalo, aby české predsedníctvo prioritne rokovalo s bieloruskými orgánmi o celoeurópskej dohode umožňujúcej deťom cestovať z Bieloruska do členských štátov EÚ, ktoré organizujú oddychové a zotavovacie programy?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu v marci I 2009 v Štrasburgu.

Rada si uvedomuje nedávne problémy týkajúce sa bieloruských detí cestujúcich do rôznych európskych krajín na prázdniny a na výlety zamerané na pomoc. O potrebe nájsť dlhodobé riešenie tohto problému sa hovorilo pri mnohých príležitostiach v kontaktoch s bieloruskými orgánmi, naposledy na stretnutí ministerskej trojky EÚ – Bielorusko dňa 27. januára 2009. Rada by chcela oznámiť, že prebiehajú konzultácie medzi zainteresovanými krajinami a príslušnými bieloruskými orgánmi s cieľom obojstranne vyriešiť obavy, ktoré sa objavili v tejto súvislosti, a že niektoré členské štáty už uzavreli dohody umožňujúce pokračovať v organizovaní týchto výletov. Rada bude tento problém naďalej pozorne sledovať a v prípade potreby ho pri svojich kontaktoch s bieloruskými orgánmi znovu otvorí.

Za posledné desaťročie bol v severnom Kosove zaznamenaný prudký nárast výskytu rakoviny. Aby som bol presnejší, výskyt rakoviny sa počas tohto obdobia len v regióne Kosovská Mitrovica zvýšil o 200 % v porovnaní s desaťročím pred začiatkom bombardovania územia bývalej Juhoslávie vojskami NATO.

Okrem toho je známe, že v priebehu niekoľkých rokov od skončenia bombardovania regiónu zo strany NATO umrelo minimálne 45 talianskych vojakov ozbrojených síl NATO v Kosove (KFOR) a ďalších 515 vojakov rôznych národností trpí vážnym ochorením, takzvaným „balkánskym syndrómom“, t. j. ochorením v dôsledku kontaminácie organizmu spôsobenej muníciou s ochudobneným uránom, ktorá sa používala pri bombardovaní v roku 1999.

Aký názor má Rada na tragické dôsledky využívania munície s ochudobneným uránom veliteľmi NATO v Kosove, ktoré stále pretrvávajú? Zastáva Rada názor, že využívanie takýchto zbraní je vojnový zločin a páchatelia sa musia v konečnom dôsledku zodpovedať za svoje činy pred celým svetom?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu v marci I 2009 v Štrasburgu.

Rada nie je kompetentná túto otázku riešiť a nemôže poskytnúť stanovisko k otázke, ktorú pán poslanec predložil.

So zreteľom na neoceniteľný prínos Jána Kalvína pre európske dejiny v oblasti náboženskej, politickej a sociálnej a pre osvetu a rozvoj Európy, aké má Rada plány na oslavy 500. výročia jeho narodenia v júli 2009?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu v marci I 2009 v Štrasburgu.

Rada nerokovala o tejto otázke, pretože nepatrí do jej kompetencie.

Desať rokov od zajatia sú piati kubánski vlastenci – Gerardo Hernández, Antonio Guerrero, Ramón Labañino, Fernando González a René González – stále väznení v USA na základe vykonštruovanej obžaloby, pričom sa porušili základné princípy právneho štátu. Kubáncov väznia v otrasných podmienkach a nemajú povolené návštevy, dokonca ani svojich príbuzných.

V súčasnosti sa pracuje na novej medzinárodnej iniciatíve s cieľom dosiahnuť ich okamžité prepustenie. Výzvu doteraz podpísalo vyše 500 uznávaných intelektuálov a umelcov z celého sveta.

Odsudzuje Rada pretrvávajúce nelegálne väznenie piatich Kubáncov?

Aké má Rada stanovisko k výzvam národných parlamentov, národných a medzinárodných masových organizácií a významných ľudí za okamžité prepustenie piatich väznených kubánskych vlastencov?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu v marci I 2009 v Štrasburgu.

Rada má informácie o väznení piatich kubánskych občanov i o rozhodnutí orgánov USA udeliť víza väčšine ich rodinných príslušníkov, pričom dvom z nich bolo udelenie víz zamietnuté z dôvodov súvisiacich s prisťahovalectvom.

Rozsudky a rozhodnutia o tom, či udeliť alebo zamietnuť víza jednotlivým rodinným príslušníkom, sú záležitosťou vnútorných právomocí Spojených štátov. Pokiaľ ide o zaobchádzanie s kubánskymi väzňami a ich rodinami, je to bilaterálna záležitosť medzi USA a Kubou, keďže ochrana práv a záujmov štátnych príslušníkov v zahraničí je podľa medzinárodného práva individuálnou zodpovednosťou daného štátu.

Rada by chcela zdôrazniť, že Spojené štáty sú povinné dodržiavať medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, najmä ako zmluvný štát Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ktorý zabezpečuje dodržiavanie ľudských práv ľuďom, ktorí stratili slobodu.

Môže Rada v súvislosti so zadržaním generických liekov pri tranzite v Holandsku objasniť, prečo boli lieky zadržané, keďže poznámka pod čiarou v článku 51 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) neukladá povinnosť zisťovať údajné porušenie patentových práv pri tovaroch v tranzite?

Považuje Rada toto zadržanie za porušenie článku 41 Dohody TRIPS, v ktorom sa uvádza, že vymáhanie práv duševného vlastníctva by nemalo vytvárať prekážky voľnému obchodu?

Podporila by Rada zaradenie podobných ustanovení týkajúcich sa práv duševného vlastníctva do novej generácie svojich dohôd o voľnom obchode (FTA) alebo do iných bilaterálnych obchodných dohôd?

Aké opatrenia Rada prijme, aby zabezpečila, že dodávky generických liekov rozvojovým krajinám nebudú v budúcnosti marené podobnými zadržaniami?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu v marci I 2009 v Štrasburgu.

O prípade, ktorý spomína vážený pán poslanec, sme rokovali na stretnutí generálnej rady WTO dňa 3. februára 2009.

Pri tejto príležitosti 19 členov WTO prednieslo svoje otázky alebo pripomienky. Následne po intervenciách Európska Komisia zdôraznila skutočnosť, že

– zásielka bola dočasne zaistená, nie zadržaná,

– evidentne došlo k dohode medzi držiteľom práv a majiteľom liekov o vrátení tovaru do Indie.

Komisia tiež vysvetlila, že právny základ pre tento krok – nariadenie Rady č. 1383/2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili – je v súlade s právom WTO a, samozrejme, aj dohodou TRIPS.

Európska komisia dňa 3. marca 2009 opätovne predložila svoje stanovisko Rade TRIPS.

EÚ sa naďalej zaväzuje zabezpečovať prístup k liekom a nevidí žiadny rozpor s pravidlami WTO a jej snahou identifikovať dodávky s falšovaným tovarom. Predstavitelia Európskej komisie zdôraznili, že opatrenia v Holandsku boli v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu a v súlade s povinnosťou holandskej vlády chrániť občanov pred nekvalitnými liekmi a napokon chrániť verejné zdravie ako také.

Európska únia zastáva názor, že kontrola tovaru v tranzitnom režime sa musí umožniť v prípade, že existuje dôvodné podozrenie na porušenie práv duševného vlastníctva. V roku 2007 bolo 40 % všetkých falšovaných liekov zaistených v tranzitnom režime.

Pokiaľ ide o otázku presadzovania duševného vlastníctva v obchodných zmluvách, o tejto záležitosti v súčasnosti prebiehajú diskusie s Radou.

V súvislosti s dodávku cenovo dostupných liekov pre rozvojové krajiny Európske spoločenstvo vyvíja maximálne úsilie v rámci WTO s cieľom vybudovať trvalý, právne vyhovujúci rámec pre tieto dodávky, najmä formou prvého dodatku k Dohode TRIPS. Tento dodatok ratifikovalo Európske spoločenstvo a veľký počet členských štátov WTO. Okrem toho EÚ prijala množstvo interných opatrení vytvorených na účely dosiahnutia toho istého cieľa. EÚ sa tiež zúčastňuje na mnohých programoch v rozvojových krajinách, ktoré umožňujú týmto krajinám získať lepší prístup k liekom.

Aké opatrenia prijme Rada, aby podporila zastavenie predaja zbraní Izraelu, súbežne s krokmi, ktoré už EÚ podnikla na zabránenie dodávkam zbraní Hamasu?

Bude Rada vyvíjať nátlak na Hamas a Fatah, aby sa uplatňovala „dohoda o vláde národnej jednoty“ vypracovaná s pomocou Saudskej Arábie (dohoda z Mekky z februára 2007)?

Podporí Rada mierové iniciatívy prichádzajúce zo strany USA, ak budú obsahovať pozitívnejšie vyjednávacie stratégie?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na prvej marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2009 v Štrasburgu.

Rada si nemyslí, že medzi dvoma záležitosťami, ktoré predniesol vážený pán poslanec, by sme mohli nájsť podobnosť. Rada opakovane uznáva právo Izraela chrániť svojich občanov pred teroristickými útokmi, ale rovnako stále pripomína, naposledy vo svojich záveroch z 26. – 27. januára 2009, povinnosť Izraela vykonávať toto právo v súlade s medzinárodným právom.

Čo sa týka vzťahov medzi Hamasom a Fatahom, Rada dôrazne podporuje vnútropalestínske zmierenie za úradovania prezidenta Mahmúda Abbása, ktoré je kľúčom k mieru, stabilite a rozvoju. V tejto súvislosti podporila sprostredkovateľské úsilie Egypta a Ligy arabských štátov, ktoré viedlo k stretnutiu všetkých palestínskych frakcií 26. februára v Káhire.

Zapojenie novej americkej vlády je nesmierne dôležité na to, aby sme mierový proces vymanili z mŕtveho bodu. Rada preto víta včasné zapojenie americkej vlády, ktorého prejavom je uvedenie pána senátora Mitchella do funkcie špeciálneho vyslanca pre Blízky východ, ako aj nedávna návšteva novej ministerky zahraničných vecí, pani Clintonovej, v tomto regióne. Prvé stretnutie Kvarteta s ministerkou zahraničných vecí, pani Clintonovou, na darcovskej konferencii v Šarm Al-Šajchu 2. marca potvrdilo odhodlanie EÚ a USA spoločne pracovať s ďalšími členmi Kvarteta a arabskými partnermi na uznesení o mierovom procese na Blízkom východe.

Ako Rada reaguje a ako bude reagovať v budúcnosti na hospodársky kolaps členských štátov najmä v súvislosti so situáciou v Lotyšsku a čiastočne v Maďarsku?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu v marci I 2009 v Štrasburgu.

Rada je stále presvedčená, že primerané štruktúry, postupy a nástroje, ktoré zaviedla, zabránia hospodárskemu kolapsu členských štátov v budúcnosti a odvoláva sa na svoje rozhodnutie z 2. decembra 2008 na zmenu a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 332/2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov⁽¹⁾s cieľom zvýšiť limit potrebnej sumy pôžičiek na pomoc členským štátom, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, z 12 miliárd EUR na 25 miliárd EUR. Rada sa rozhodla poskytnúť túto pomoc už v dvoch prípadoch na pokrytie finančných potrieb Lotyšska a Maďarska.

Ďalej, ako vážený pán poslanec vie, 1. marca 2009 vedúci predstavitelia štátov alebo predsedovia vlád rokovali na neformálnom stretnutí o súčasnej finančnej a hospodárskej kríze a dohodli sa, že prijmú opatrenia najmä v týchto oblastiach: obnova primeraných a efektívnych finančných podmienok v hospodárstve, riešenie otázky bankových aktív so zníženou hodnotou, zlepšenie regulácie finančných inštitúcií a dohľad nad nimi, zabezpečenie udržateľnosti verejných financií.

Vedúci predstavitelia štátov alebo predsedovia vlád si uvedomujú jasné rozdiely medzi členskými štátmi v strednej a východnej Európe a zaviazali sa posúdiť už uvoľnenú pomoc. Pokiaľ ide o bankový sektor, potvrdili, že podpora materských bánk by nemala implikovať nijaké obmedzenia činnosti dcérskych spoločností v hostiteľských krajinách EÚ. Tiež uznali význam EIB pri poskytovaní finančných zdrojov v tomto regióne a uvítali v tejto súvislosti nedávne oznámenie EIB, Svetovej banky a EBOR o spoločnej iniciatíve na podporu bankových sektorov v regióne a na financovanie úverov podnikom postihnutým globálnou hospodárskou krízou.

Na záver by Rada chcela uistiť váženého pána poslanca, že bude s Komisiou úzko spolupracovať, situáciu bude aktívne sledovať a vypracuje plán na pomoc krajinám, ktoré čelia dočasnej nerovnováhe, ak to bude potrebné, na základe všetkých dostupných nástrojov.

Javier Solana, vysoký splnomocnenec EÚ pre SZBP, navštívil 19. februára 2009 Bielorusko, kde sa stretol s prezidentom Lukašenkom a ministrom zahraničných vecí Martynovom, ako aj s predstaviteľmi opozície a zástupcami občianskej spoločnosti.

Ako Rada hodnotí priebeh týchto stretnutí? Naznačujú, aká bude budúcnosť vzťahov EÚ s Bieloruskom? Aké sú ďalšie kroky, ktoré Rada plánuje uskutočniť na základe vyššie spomínaných stretnutí?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu v marci I 2009 v Štrasburgu.

Vysoký splnomocnenec Javier Solana ohodnotil stretnutia ako pozitívne, otvorené a úprimné. Ako vysoký splnomocnenec Javier Solana naznačil na tlačovej konferencii po dôvernom rozhovore s prezidentom Lukašenkom, „všetko, čo sa malo povedať, sa povedalo, všetko, čo sa malo kritizovať, sa kritizovalo, a o všetkom, o čom sme sa mali vyjadriť, sme sa vyjadrili“. Vyslovili sa všeobecne známe informácie a povedali sa konštruktívne odpovede. Na stretnutí so zástupcami občianskej spoločnosti a predstaviteľmi opozície, ktoré sa konalo pred stretnutím s prezidentom a ministrom zahraničných vecí, všetci zástupcovia poďakovali vysokému splnomocnencovi pánovi Solanovi za návštevu a podporili ďalšie zapojenie, pri ktorom nevidia inú možnosť.

Rada začala pracovať na posúdení pozastavenia zákazu udeľovania víz s úmyslom prijať rozhodnutie do 13. apríla. V súvislosti s tým Rada hodnotí prínos návštev na vysokej úrovni za veľmi hodnotný pre ďalšiu prácu a bude naďalej pozorne sledovať vývoj v Bielorusku. Uvažuje sa o účasti Bieloruska v iniciatíve Východné partnerstvo, ktoré začne české predsedníctvo na samite Východného partnerstva na začiatku mája 2009.

Na stretnutí vysokého splnomocnenca Solanu a ministra zahraničných vecí Martynova sa dohodlo, že sa začne dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Bieloruskom. Práca na vytvorení prieskumnej misie do Bieloruska je v prípravných orgánoch Rady v plnom prúde a rokovania, ktoré zohľadnia jej výsledok, sa začnú na základoch takého dialógu, ktorý by potom mala Rada schváliť.

Navrhol niektorý členský štát zrušenie daňových rajov predovšetkým v rámci EÚ?

Prijala EÚ nejaké rozhodnutie, ktoré by obsahovalo návrh, aby členské štáty zrušili daňové raje, ktoré existujú na ich území?

Aké opatrenia zavedie EÚ s cieľom odstrániť daňové raje, bojovať proti finančným špekuláciám a obmedziť voľný pohyb kapitálu predovšetkým v rámci Únie?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu v marci I 2009 v Štrasburgu.

Európske spoločenstvo prijalo množstvo opatrení v oblasti daní.

V roku 1977 prijala Rada smernicu 77/799/EHS o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní⁽¹⁾. Táto smernica pozná daňové úniky a vyhýbanie sa plateniu daní, ktoré sa rozšírili za hranice členských štátov, čo vedie k rozpočtovým stratám a porušeniu zásady spravodlivého zdaňovania a ovplyvňuje činnosť voľného trhu. Táto smernica bola dodatkom smernice Rady 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, ciel, daní a iných opatrení. Vo februári 2009 Komisia navrhla prepracovať tieto dve smernice s cieľom zaistiť zvýšenú efektívnosť a transparentnosť v spolupráci s členskými štátmi v súvislosti so správnym vymeraním daní a ich vyberaním, odstránením prekážok súvisiacich s bankovým tajomstvom, výmenou informácií s tretími krajinami a vytvorením administratívneho rámca založeného na lehotách a úplnej elektronickej komunikácii. O týchto návrhoch sa diskutuje v Rade.

Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov⁽²⁾ (smernica o dani z úspor), ktorá nadobudla účinnosť v júli 2005, sa snaží zabezpečiť, aby sa jednotlivci nevyhýbali plateniu daní z úrokov z úspor tým, že sa zabezpečí výmena informácií medzi členskými štátmi. Smernica o dani z úspor sa venuje tak situáciám v rámci Spoločenstva, ako aj mimo neho.

– V situáciách v rámci Spoločenstva smernica o dani z úspor umožňuje členským štátom výmenu informácií o úrokoch prijatých investormi, ktorí nemajú bydlisko v členských štátoch. 2. decembra 2008 Rada uvítala návrh Komisie rozšíriť rozsah jej uplatnenia a žiadala rýchly postup v rokovaniach.

– V situáciách mimo Spoločenstva dohody o dani z úspor, ktoré uzatvorilo Spoločenstvo s piatimi tretími krajinami, zavádzajú podobné alebo rovnaké opatrenia ako v rámci Spoločenstva. Komisia vedie rozhovory o rozšírení siete daní z úspor na ďalšie tretie krajiny.

Okrem týchto smerníc Rada poverila Komisiu rokovať o tzv. dohodách „o boji proti podvodom“ medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a tretími krajinami na strane druhej s cieľom zabezpečiť efektívnu administratívnu spoluprácu a prístup k informáciám v súvislosti so všetkými formami investovania, a to najmä nadáciami a fondmi.

Predbežne sa uplatňuje dohoda o tejto veci so Švajčiarskom a čaká sa na ratifikáciu všetkými členskými štátmi a o dohode s Lichtenštajnskom sa rokuje.

Na záver, v máji 2008 Rada prijala závery týkajúce sa potreby posilniť úsilie na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom vo svete tým, že sa zaistí uplatňovanie zásad dobrej správy v daňových záležitostiach, ako aj zásad transparentnosti, výmeny informácií a spravodlivej daňovej súťaže. Po týchto záveroch Rada rokuje o začlenení článkov o dobrej správe do bilaterálnych dohôd so štrnástimi krajinami (Indonézia, Singapur, Thajsko, Vietnam, Brunej, Filipíny, Malajzia, Čína, Mongolsko, Ukrajina, Irak, Líbya, Rusko a Kórejská republika) a ôsmimi oblasťami (Karibik, Tichomorie, štyri africké oblasti, Stredná Amerika, Andské spoločenstvo).

Počas rokovaní o návrhu o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (KOM(2008)0580 – C6-0333/2008 – COD 2008/0187) voliči môjho volebného obvodu (dvoch oblastí na poľsko-nemeckej hranici) upriamili moju pozornosť na problém tzv. neúmyselného roamingu.

Neúmyselný roaming znamená nedobrovoľné pripojenie do zahraničnej siete v prípade používania mobilného telefónu v pohraničnej oblasti. Obyvatelia takýchto oblastí môžu bez prekročenia hraníc zachytiť signál, ktorý vysiela operátor mobilnej telefónnej siete v susednej krajine a dôsledkom toho platiť oveľa vyššie poplatky za hlasové hovory, textové správy a prenos dát.

Vie Komisia o tomto probléme? Aké kroky sa podniknú alebo aké kroky sa už podnikli na prekonanie tohto závažného problému používateľov mobilných telefónov v pohraničných oblastiach?

(EN) Komisia vie o probléme neúmyselného roamingu niektorých používateľov najmä v pohraničných oblastiach, ktorý spomenul vážený poslanec. Z tohto hľadiska podľa článku 7 ods. 3 súčasného nariadenia o roamingu⁽¹⁾ národné regulačné orgány musia pozorne sledovať konkrétne prípady nedobrovoľného roamingu v pohraničných regiónoch susediacich členských štátov.

V súvislosti s tým na rozkaz Komisie zahrnula Skupina európskych regulačných orgánov nedobrovoľný roaming do svojich porovnávacích správ, z ktorých posledná bola zverejnená v januári tohto roka. Podľa týchto správ väčšina operátorov uznala problém neúmyselného roamingu. Operátori však tvrdia, že nejde o závažný problém, keďže sa negatívne dotkol len niekoľkých zákazníkov.

Veľa poskytovateľov prijalo množstvo opatrení na riešenie problému neúmyselného roamingu. Vo všeobecnosti poskytovatelia zverejnili informácie na svojich internetových stránkach a v prípade, že sa objavil konkrétny problém (napríklad medzi Severným Írskom a Írskom), poskytovatelia podnikli ďalšie kroky na zabezpečenie informovanosti zákazníkov o probléme. V niektorých prípadoch dokonca poskytli osobitné tarify podľa potrieb zákazníka. Podľa vyššie spomínaných správ väčšina poskytovateľov tiež oznámila, že v prípadoch, v ktorých došlo ku skutočnému neúmyselnému roamingu, možno pristúpia k oslobodeniu od poplatkov ako prejav dobrej vôle. Komisia navyše verí, že iniciatíva orgánov Írska a Spojeného kráľovstva, ktoré vytvorili spoločnú pracovnú skupinu na prešetrenie problému, bude pre ostatných predstavovať veľmi dobrý príklad, ktorý môžu nasledovať.

Problému nedobrovoľného roamingu sa Komisia tiež venovala v súvislosti s preskúmaním funkčnosti nariadenia o roamingu, ktoré sa uvádza v oznámení Komisie prijatom 23. septembra 2008⁽²⁾. Komisia poukázala na to, že požiadavka v záujme transparentnosti, ktorá sa uvádza v súčasnom nariadení o roamingu, aby poskytovatelia informovali zákazníka o cene pri roamingu, pomohla spotrebiteľom uvedomiť si, že neúmyselne využívajú roaming. Vzhľadom na túto situáciu a na to, že NRO a správy členských štátov reagovali aj tým, že bilaterálne pracovali na riešení tejto témy a že sa dosiahlo niekoľko dohôd, Komisia nepokladá za vhodné v tejto súvislosti zavádzať ďalšie ustanovenia v nariadení. Komisia však bude situáciu naďalej sledovať, aby sa zaistila správna funkčnosť jednotného trhu a ochrana spotrebiteľa.

Problémy s mobilnými telefónnymi sieťami v pohraničných oblastiach môžu zhoršiť núdzové situácie, keďže nezámerná zmena siete môže oneskoriť alebo prerušiť kontakt s núdzovým telefónnym číslom 112 a môže znamenať, že ľudia sa nevedomky spoja so strediskom tiesňového volania v zahraničí.

Vie Komisia, že v súčasnosti mobilní používatelia, ktorí zavolajú na európske núdzové telefónne číslo 112 z pohraničných oblastí svojej krajiny neuvedomujúc si, že sú spojení prostredníctvom silnejšej zahraničnej siete, zistia, že sa spojili so strediskom tiesňového volania v zahraničí?

Vie Komisia o probléme, že spojenie môže byť prerušené, ak mobilný telefón vyhľadá silnejšiu zahraničnú sieť a potom sa do nej prepojí?

Vie Komisia o tom, že stredisko tiesňového volania nemá aktívnu politiku spätného volania a že sa napríklad môže stať, že volajúci, ktorý v panike vysvetľuje situáciu holandskému stredisku tiesňového volania, je v strede hovoru prerušený a keď zavolá znovu, spojí sa s nemeckým strediskom tiesňového volania na čísle 112, čo môže byť spojené s prípadnými jazykovými problémami?

Aké opatrenia (okrem aktívnej politiky spätného volania) Komisia navrhuje, aby zaistila, že keď obyvatelia pohraničných oblastí zavolajú na európske núdzové telefónne číslo 112, prihlási sa im pracovník strediska tiesňového volania v ich rodnom jazyku?

(EN) Zodpovednosť za riadenie záchranných služieb a odpoveď na volanie na núdzové telefónne číslo 112, takisto ako aj za politiku riešenia prerušených hovorov, jazykové schopnosti alebo postup riešenia núdzových situácií v pohraničných oblastiach medzi krajinami alebo regiónmi, majú členské štáty.

Komisia pozorne sleduje uplatňovanie ustanovení EÚ súvisiacich s núdzovým telefónnym číslom 112 v členských štátoch a proti členským štátom, ktoré nedodržiavali konkrétne požiadavky práva EÚ, začala sedemnásť konaní o porušení právnych predpisov⁽¹⁾. Trinásť takýchto prípadov sa uzavrelo, keďže dotknuté krajiny vykonávajú nápravné opatrenia. V ostatných oblastiach, v ktorých neexistujú konkrétne požiadavky práva EÚ, ako napríklad postup pri volaniach na núdzové telefónne číslo 112 v rôznych jazykoch, Komisia podporuje osvedčené postupy medzi členskými štátmi prostredníctvom rôznych orgánov, ako napríklad komunikačného výboru a Skupiny expertov na tiesňové volania.

Komisia vie o možných problémoch spomenutých váženým pánom poslancom, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že niektorí mobilní účastníci, ktorí v prípade núdze volajú na núdzové telefónne číslo 112, sa môžu stretnúť s neúmyselným roamingom a že sa môže nadviazať komunikácia so strediskom tiesňového volania v susednom členskom štáte. Hoci by prípady úplnej straty pokrytia a nedostatočnej reakcie mali byť zriedkavé, Komisia plánuje spolu s členskými štátmi predložiť túto otázku v komunikačnom výbore a v Skupine expertov na tiesňové volania s cieľom zabezpečiť zavedenie vhodných opatrení na riešenie takýchto prípadov.

Komisia navyše sleduje problém neúmyselného roamingu v súvislosti so zavedením a preskúmaním nariadenia o roamingu. Ako bolo spomenuté v odpovedi Komisie na otázku H-0073/09, ktorú predložil pán Zdzislaw Kazimierz Chmielewski, podľa článku 7 ods. 3 súčasného nariadenia o roamingu⁽²⁾ národné regulačné orgány musia pozorne sledovať konkrétne prípady nedobrovoľného roamingu v pohraničných regiónoch susediacich členských štátov a oznamovať výsledky takéhoto monitorovania Komisii každých šesť mesiacov.

Ďalej v súvislosti s preskúmaním funkčnosti nariadenia o roamingu⁽³⁾Komisia poukázala na to, že požiadavka v záujme transparentnosti, ktorá sa uvádza v súčasnom nariadení o roamingu, aby poskytovatelia informovali zákazníka o cene pri roamingu, pomohla spotrebiteľom uvedomiť si, že neúmyselne využívajú roaming. Vzhľadom na túto situáciu a na to, že národné regulačné orgány a správy členských štátov reagovali aj tým, že bilaterálne pracovali na riešení tejto témy a že sa dosiahlo niekoľko dohôd, Komisia nepokladá za vhodné v tejto súvislosti zavádzať v nariadení ďalšie ustanovenia. Komisia však bude situáciu naďalej sledovať, aby sa zaistila správna funkčnosť jednotného trhu a ochrana spotrebiteľa.

Komisia sa bezpodmienečne snaží zaistiť, aby európski občania, ktorí sa ocitnú v núdzi, mali efektívny prístup k záchranným službám vo všetkých členských štátoch zavolaním na núdzové telefónne číslo 112.

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra z 11. februára 2009 verejné uznanie núdzového telefónneho čísla 112 v rámci Spoločenstva nie je vôbec uspokojivé. Situácia je ešte horšia v súvislosti s prístupom k tomuto číslu v členských štátoch napriek skutočnosti, že podľa programu i2010 (Vrátenie systému eCall do správnych koľají – akčný plán (Tretie oznámenie o elektronickej bezpečnosti) – KOM(2006)0723) by toto číslo malo byť vo všeobecnosti prístupné a použiteľné v rámci Európskej únie.

Aké kroky podnikne Komisia, aby zaistila plné uplatňovanie tohto projektu v celom Spoločenstve?

(EN) Komisia veľmi aktívne pracuje, aby zaistila dostupnosť a správne fungovanie jednotného európskeho núdzového telefónneho čísla 112 v celej EÚ.

Komisia pozorne sleduje uplatňovanie ustanovení EÚ súvisiacich s núdzovým telefónnym číslom 112 v členských štátoch a proti členským štátom, ktoré nedodržiavali konkrétne požiadavky práva EÚ, začala sedemnásť konaní o porušení právnych predpisov⁽¹⁾. Trinásť takýchto prípadov sa uzavrelo, keďže dotknuté krajiny vykonávajú nápravné opatrenia.

Komisia tiež podporuje spoluprácu a výmenu osvedčeného postupu medzi členskými štátmi v súvislosti s núdzovým telefónnym číslom 112 pomocou rôznych expertných orgánov, ako je napríklad komunikačný výbor a Skupina expertov na tiesňové volania, a tiež pracuje na tom, aby číslo 112 bolo prístupnejšie všetkým občanom prostredníctvom reformy právneho rámca pre telekomunikácie EÚ a financovania výskumných projektov, ako napríklad „eCall“ a „úplná konverzácia“.

Ako vážený pán poslanec upozorňuje, najnovšie výsledky prieskumu Eurobarometra o núdzovom telefónnom čísle 112 ukazujú, že tu existuje veľký priestor na lepšie informovanie občanov EÚ, keďže len jeden zo štyroch respondentov označil číslo 112 ako telefónne číslo záchranných služieb v rámci EÚ. Preto tiež Komisia prispieva k zvýšeniu informovanosti občanov o núdzovom telefónnom čísle 112 tým, že poskytuje informácie občanom EÚ, najmä ľuďom, ktorí v EÚ cestujú, a deťom o tom, čo núdzové telefónne číslo 112 predstavuje, ako ho používať a ako funguje v jednotlivých členských štátoch pomocou webovej stránky o núdzovom telefónnom čísle 112⁽²⁾. Minulý mesiac Komisia spolu s Parlamentom a Radou vyhlásili 11. február za Európsky deň núdzového telefónneho čísla 112. V tento deň sa organizovali rôzne aktivity zamerané na zvyšovanie informovanosti a vytváranie kontaktov a budú sa organizovať každoročne na propagáciu existencie a používania jednotného európskeho núdzového telefónneho čísla v celej EÚ.

Uplatňovanie iniciatívy i2010 je na správnej ceste a podporujú ju všetky členské štáty. Komisia odkazuje na svoju odpoveď na písomnú otázku E-6490/08 v prípade záujmu o ďalšie informácie. Konkrétne normy systému eCall sú už takmer hotové a nedávno založená platforma na implementáciu systému eCall v Európe bude koordinovať a sledovať rozvoj systému eCall v celej Európe.

Komisia si váži záujem, ktorý Parlament vyjadril medziiným aj tým, že 530 poslancov Parlamentu podpísalo písomné vyhlásenie o európskom núdzovom telefónnom čísle 112 v septembri 2007. Komisia bude naďalej pozorne sledovať správnu implementáciu núdzového telefónneho čísla 112 v členských štátoch, ale už dnes je núdzové telefónne číslo 112 jeden z konkrétnych výsledkov, ktoré Európa môže poskytnúť svojim občanom.

Pri viac než 115 sieťach HSPA (HSPA je najnovšia technológia, ktorá umožňuje používateľom mobilných služieb preberať údaje vysokou rýchlosťou prenosu) a s vyše 35 miliónmi používateľov v Európe určite zohrá kľúčovú úlohu technológia UMTS, ktorá sa vyvinula z GSM, a používatelia ju privítajú, keďže ponúka množstvo výhod.

Pri ďalšom rozvoji služieb UMTS bude regulačný rámec požadovať, aby sa pásmo GSM 900 MHz sprístupnilo týmto službám. Avšak revízia smernice o GSM 87/372/EHS⁽¹⁾ sa stále odkladá a členské štáty od Komisie, Rady a Parlamentu očakávajú, že prinesú jasno do regulácie.

V súvislosti s vážnou finančnou situáciou v Európe by sa mal nájsť rýchly a spoľahlivý spôsob na vyčlenenie daného pásma a mala by sa vykonať reforma príslušnej smernice na podporu podnikania v oblasti mobilnej komunikácie. Všetci zákonodarcovia majú preto úlohu nájsť riešenie prijateľné pre celú Európu.

Aké politické a technické opatrenia Komisia navrhne, aby zabránila ďalším odkladom, ktoré by mohli ovplyvniť európske odvetvie elektronickej komunikácie ako celku?

(EN) Pokiaľ ide o odpoveď na otázku váženej pani poslankyne, Komisia je pevne presvedčená o nevyhnutnosti sprístupniť pásmo GSM 900 MHz ďalším mobilným technológiám, čo prinesie prospech používateľom a poskytne dôležitú podporu hospodárstva EÚ.

Komisia uznala strategický význam tejto záležitosti a už v polovici roka 2007 navrhla zrušenie smernice o GSM a sprístupnenie pásma GSM.

Tento krok bol celkom v súlade s politikou „lepšej tvorby právnych predpisov“ pána prezidenta Barrosa a predstavoval jasný signál mobilnému odvetviu a členským štátom.

Hoci našu iniciatívu podporovala Rada a Európsky hospodársky a sociálny výbor, z komunikácie medzi Komisiou a Výborom pre priemysel, výskum a energetiku bolo zrejmé, že Parlament neprijal postup navrhovaný Komisiou.

Vzhľadom na nevyhnutnosť urobiť pokrok v tejto naliehavej záležitosti a vzhľadom na znepokojenie, ktoré vyjadril Parlament, vypracovala Komisia nový návrh na pozmenenie a doplnenie smernice o GSM.

Komisia si myslí, že musíme jasne rozlišovať medzi týmto politickým opatrením, teda technologicky neutrálnejším využitím pásiem 900 MHz prostredníctvom ich sprístupnenia iným systémom, ako je napríklad UMTS, a technickými opatreniami, ktoré upresňujú technické podmienky koexistencie nových systémov s GSM a taktiež zabraňujú ich interferencii.

Tento politický návrh je teraz v rukách spoločného zákonodarcu, zatiaľ čo technické opatrenia sa realizujú na základe rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre, podľa ktorého už Komisia skontrolovala kompatibilitu UMTS. Rozhodnutie o technických opatreniach, ktoré odsúhlasili odborníci z členských štátov, je pripravené na prijatie, len čo Parlament a Rada prijmú pozmeňujúcu a doplňujúcu smernicu.

Komisia splnila svoj prísľub nájsť konštruktívne riešenie a predložila vhodné politické a technické návrhy. Teraz je na Parlamente a Rade, aby sa ujali svojich povinností a urýchlene prijali pozmeňujúcu a doplňujúcu smernicu.

Komisár zodpovedný za rozšírenie EÚ pán Olli Rehn povedal, že „rokovania o prístupe Turecka do EÚ postupujú pomalým, ale stabilným tempom“.

Ktoré sú najproblematickejšie oblasti, v ktorých musí Turecko vykonať nevyhnutné reformy, aby splnilo kodanské kritériá? Turecko je krajina, ktorá môže poskytnúť EÚ energetickú bezpečnosť. Aké existujú záruky, že počas rokovaní o prístupe nebude Komisia slepá k nevyriešeným problematickým oblastiam v Turecku najmä na poli ľudských práv, len aby vyriešila problémy energetickej bezpečnosti EÚ?

(EN) Prístupový proces samozrejme stále pokračuje.

Avšak pokrok v rokovaniach závisí predovšetkým od schopnosti Turecka splniť normy, ktoré sa týkajú otvárania kapitol a prijať a plniť reformy týkajúce sa EÚ.

Činnosť, ktorú Turecko vykonáva v oblasti daňovej a sociálnej politiky, by sa mala s rovnakým úsilím vykonávať aj v ďalších oblastiach, ako napríklad životné prostredie, hospodárska súťaž, verejné obstarávanie, potravinová bezpečnosť, veterinárna a fytosanitárna politika.

Politické reformné úsilie Turecka musí nabrať na intenzite aj v oblasti slobody vyjadrovania alebo boja proti korupcii.

Pokiaľ ide o energiu, Turecko aj EÚ musia nadviazať užšiu spoluprácu v oblasti energetiky. Za žiadnych podmienok však nemôže energetická bezpečnosť EÚ zavrhnúť prístupové kritériá v oblasti ľudských práv ani v iných oblastiach.

Myslí si Komisia, že finančná kríza by mohla spomaliť oficiálne pristúpenie nových kandidátskych krajín?

(EN) Európska únia (EÚ) opakovane vyjadruje svoj prísľub európskej perspektívy krajín západného Balkánu a Turecka. Perspektíva členstva v EÚ, ako aj významná predvstupová podpora poskytnú týmto krajinám záruku stability najmä v súčasnom období medzinárodnej finančnej krízy.

Súčasná kríza zasiahla v rozličnej miere aj krajiny západného Balkánu a Turecko. EÚ predložila protikrízový podporný balík pre malé a stredné podniky a je pripravená zvážiť ďalšie možné prostriedky na podporu určitých krajín, ktoré sa zúčastňujú na rozšírení, ak to bude nevyhnutné a možné. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že rýchla obnova rozvíjajúcich sa trhov v našom susedstve je pre EÚ veľmi dôležitá.

Časový plán pristúpenia do EÚ je stanovený najmä podľa tempa, akým kandidujúce krajiny plnia stanovené podmienky na členstvo a vykonávajú príslušné reformy. Súčasná kríza môže dokonca zvýšiť ich motiváciu na vstup do EÚ.

EÚ dodržiava prísľub európskej budúcnosti krajín západného Balkánu a Turecka. Komisia bude naďalej vyvíjať veľké úsilie, aby podporila tieto krajiny na ich ceste do EÚ.

Môže sa Komisia vyjadriť, či je pripravená poskytnúť dodatočné financovanie na podporu zvýšenia výroby ekologických potravín?

(EN) Komisia rada odpovie na otázku váženého pána poslanca o ekologickej výrobe.

Vážený pán poslanec sa pýta na dodatočnú podporu pre ekologických poľnohospodárov. V prvom rade treba vysvetliť, aké výhody môžu vyplývať ekologickým poľnohospodárom zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ekologickí poľnohospodári majú výhody poskytovania priamych platieb v prvom pilieri, ako majú aj ostatní európski poľnohospodári. Nový článok 68 ponúka členským štátom možnosť poskytnúť osobitnú dodatočnú pomoc ekologickým poľnohospodárom.

V druhom pilieri môžu ekologickí poľnohospodári využiť niekoľko opatrení v rámci programu na rozvoj vidieka. Najmä agroenvironmentálne opatrenia sa používajú buď na zmenu z konvenčných na ekologické výrobné techniky, alebo aj na úhradu dodatočných nákladov vyplývajúcich z ekologickej výroby, prípadne na oba uvedené účely. Takmer všetky programy rozvoja vidieka pre obdobie 2007 – 2013 obsahujú takéto opatrenia.

Komisia vie, že sa ekologickí výrobcovia obávali, že nárast cien za potraviny v minulom roku by mohol viesť k zníženiu dopytu po ekologických výrobkoch. Zo strany dopytu však neexistujú žiadne poplašné signály. Dopyt po ekologických výrobkoch je stále veľký. Komisia je aktívna aj na tomto poli: minulý rok začala s propagačnou kampaňou o ekologickom poľnohospodárstve na úplne obnovenej webovej stránke. Táto obsahuje aj otvorenú verejnú súťaž o nové ekologické logo EÚ, ktoré by sa malo začať používať od júla 2010 a ktoré pomôže marketingu ekologických výrobkov v celej EÚ.

Komisia odsúhlasila v roku 2004 politiku ekologického odvetvia s 21 akčnými plánmi. Rada aj Parlament uznali, že rozvoj tohto špecifického výrobného odvetvia by sa mal riadiť dopytom. To znamená, že určité stimulačné opatrenia, ako sú príspevky na výrobu, by v skutočnosti zmenili politiku odvetvia. Je to krok, ktorý Komisia považuje v tomto okamihu za neprimeraný. Komisia je však otvorená ďalšiemu posilneniu opatrení týkajúcich sa ekologického poľnohospodárstva v programoch rozvoja vidieka.

Na záver si Komisia myslí, že súčasná kombinácia politických opatrení poskytuje vyváženú podporu ekologického poľnohospodárstva a že dodatočné financovanie nie je potrebné.

Odvetvie poľnohospodárstva spolu s ďalšími podnikateľskými odvetviami v EÚ čelí v súčasnosti nedostatočnému poskytovaniu úverov (najmä na prevádzkový kapitál).

Komisia podporuje najmä využívanie mikroúverov, úverových záruk, rizikového kapitálu a ďalších nástrojov na podporu malých a stredných podnikov. Poľnohospodárske činnosti sú však väčšinou nevhodné na financovanie na základe programov Európskeho investičného fondu (EIF) (protizáruky, mikroúver).

Má Komisia v úmysle vykonať zmeny v tejto oblasti? Má v úmysle zvýšiť počet oblastí, ktorým môže EIF poskytnúť finančnú podporu?

Ako by sa dala využiť podpora EÚ, aby bola poskytnutá finančná pomoc poľnohospodárskym subjektom a podnikom v oblasti vidieka v podobe finančných nástrojov (mikroúver, záručné portfólio, protizáruky)?

(EN) Nové nariadenie o štrukturálnych fondoch (ŠF) na roky 2007 – 2013 obsahuje ustanovenia o rozvoji nástrojov finančného inžinierstva v členských štátoch a regiónoch Európskej únie. V tejto súvislosti bola vytvorená iniciatíva Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredne veľké podniky (JEREMIE) s cieľom splniť potreby stredne veľkých podnikov až mikropodnikov, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom. Záleží však na riadiacich orgánoch operačných programov ŠF, aby rozhodli, či sa tento nástroj využije alebo nie.

Ak by bola ich odpoveď kladná, musia urobiť príslušné opatrenia na založenie holdingových fondov JEREMIE na národnej alebo regionálnej úrovni. Napriek tomu, že im Komisia poskytne pomoc na dosiahnutie čo najlepších výsledkov, budú niesť hlavnú zodpovednosť za rozhodnutie, kam by mala podpora smerovať.

Správcom holdingového fondu môže byť Európsky investičný fond alebo vnútroštátny kandidát. Holdingový fond by mal určiť finančných sprostredkovateľov, ktorí budú striedavo organizovať financovanie (pôžičky, záruky, rizikový kapitál), aby poskytli podporu konečným príjemcom. Ku konečným príjemcom by mohli patriť aj podniky z odvetvia poľnohospodárstva. V tomto prípade by sa však mali vytýčiť jasné hranice medzi činnosťami podporovanými v rámci programu JEREMIE a programom rozvoja vidieka.

Politika rozvoja vidieka poskytuje členským štátom a regiónom príležitosť rozvíjať činnosti finančného inžinierstva a týmto spôsobom zabezpečiť lepšie finančné možnosti pre príjemcov v rámci programov rozvoja vidieka. Toto zahŕňa široké spektrum činností, ako je napríklad spolufinancovanie výdavkov Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), pokiaľ ide o činnosť zahŕňajúcu príspevky na podporu financovania rizikového kapitálu, záruk, pôžičiek a aj dotácií úrokových sadzieb za pôžičky spolufinancované prostredníctvom EPFRV.⁽¹⁾

Členské štáty a regióny už predložili niekoľko systémov finančného inžinierstva. Príklady možno vidieť na programoch rozvoja vidieka v Portugalsku, Sasku-Anhaltsku (Nemecko) alebo na Korzike (Francúzsko). O ďalších návrhoch týkajúcich sa záručného fondu sa v súčasnosti diskutuje.

Využívanie týchto opatrení v rámci programov rozvoja vidieka môže pomôcť zmierniť negatívne účinky krízy a poskytnúť lepšie podmienky financovania potenciálnym príjemcom z odvetvia poľnohospodárstva.

V správe z vlastnej iniciatívy z 23. septembra 2008 o situácii a perspektívach poľnohospodárstva v horských oblastiach vyzval Európsky parlament Komisiu, aby „v rámci svojich právomocí vypracovala integrovanú stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a využitie zdrojov v horských oblastiach (stratégia EÚ pre horské oblasti) do šiestich mesiacov od prijatia uznesenia“.

Aký je postoj Komisie k tomuto projektu? Ako Komisia zabezpečí, aby bola táto stratégia začlenená do budúcich pracovných programov?

(EN) Ako už Komisia uviedla vo svojej reakcii na správu váženého pána poslanca, neuvažuje v tomto štádiu o návrhu konkrétnej a integrovanej stratégie pre horské oblasti uvedenej v tejto správe⁽¹⁾.

To však neznamená, že Komisia nepodnikne kroky týkajúce sa poľnohospodárstva v horských oblastiach.

Existuje dôkaz o postupnom nezáujme o riadenie poľnohospodárstva v niektorých oblastiach, a to najmä na stálych pastvinách a strmých svahoch. Portugalsko a Taliansko patria medzi tie členské štáty, v ktorých by tento nezáujem mohol viesť k zániku poľnohospodárskej činnosti.

Tieto signály musíme brať vážne. Bez horského poľnohospodárstva neprídu o svoju existenciu len rodiny, ktoré desaťročia venovali svoj život tejto poľnohospodárskej činnosti, ale zničujúci bude aj vplyv na širšiu hospodársku činnosť v tomto regióne. V mnohých horských regiónoch je poľnohospodárstvo chrbticou vidieckeho hospodárstva. Ak im ho vezmete, existencia celého regiónu je ohrozená. Pozrite sa na príklad cestovného ruchu, ktorý potrebuje horské poľnohospodárstvo.

Z tohto dôvodu chce Komisia so všetkými zúčastnenými stranami, napríklad s Parlamentom a Výborom pre regióny, ale aj samotnými poľnohospodármi v horských oblastiach, preskúmať bližšie politický rámec horského poľnohospodárstva priamo na mieste. Komisia chce zhodnotiť jednotlivé problémy, nové úlohy a možnosti ďalšieho rozvoja – áno, ďalšieho rozvoja, lebo je presvedčená, že existuje ešte veľa možností pre horské poľnohospodárstvo v súvislosti s cestovným ruchom (výroba kvalitných produktov, napríklad syrov na farmách, miestne a regionálne marketingové stratégie, wellness na farme atď.).

Následne môžeme preveriť, či sú naše politické reakcie stále postačujúce a primerane účinné. K dispozícii máme aj balík prostriedkov: priame platby v prvom pilieri, kompenzačná platba pre horské oblasti klasifikované ako znevýhodnené a agroenvironmentálne platby. Po kontrole stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky môžu členské štáty zachovať niektoré systémy dvojitej podpory na zachovanie trvalej udržateľnosti hospodárskych činností v regióne, v ktorom existuje len málo hospodárskych alternatív alebo neexistujú vôbec. Členské štáty môžu pomôcť regiónom a odvetviam s určitými problémami (takzvané opatrenia podľa článku 68) vyčlenením maximálne 10 % z národného rozpočtu na priame platby a použiť tieto prostriedky na environmentálne opatrenia alebo zlepšenie kvality a marketingu poľnohospodárskych výrobkov. Okrem spomenutých opatrení je poľnohospodárstvo v horských oblastiach podporované v druhom pilieri Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) vo forme pomoci lesnému hospodárstvu, spracovateľskému odvetviu a marketingu, kvalite výroby, diverzifikácii (napríklad v odvetví cestovného ruchu alebo zavedením miestnych rozvojových stratégií spoločenstvami horských oblastí).

Našou úlohou je zistiť, či tento balík nástrojov dosiahne hlavný cieľ, ktorým je poskytnutie trvalo udržateľnej budúcnosti horskému poľnohospodárstvu a posilnenie tohto typu poľnohospodárstva. V opačnom prípade musíme nájsť spôsoby na prijatie politického rámca.

Aký bude ďalší krok? Po iniciatíve niekoľkých horských regiónov EÚ a úžasnom osobnom úsilí niektorých vážených poslancov tohto Parlamentu vytvoríme 31. marca 2009 v Bruseli rámec pre naše diskusie. Potom bude nasledovať konferencia, ktorá sa bude konať začiatkom júla 2009 v Garmisch-Partenkirchene, na ktorej predstavíme prvé výsledky našich diskusií.

Pre Komisiu je dôležité, aby všetky zúčastnené strany hrali aktívnu úlohu v týchto diskusiách, aby dostali jasný a celkový obraz súčasnej situácie a zistili, aké opatrenia sú potrebné na posilnenie horského poľnohospodárstva.

Uvažuje Komisia o dodatočnom balíku na rozvoj vidieka pre Bulharsko a Rumunsko na základe skutočnosti, že tieto krajiny nedostávajú žiadne prostriedky prostredníctvom modulácie a že by mali mať rovnaké finančné možnosti na riešenie problémov definovaných v diskusiách o kontrole stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako majú staré členské štáty?

(EN) Na základe dohody o kontrole stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky bude k dispozícii dodatočné financovanie rozvoja vidieka pre 15 „starých“ členských štátov od roku 2010. Väčšina „nových“ členských štátov dostane dodatočné financovanie na rozvoj vidieka na základe kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky od roku 2013 a Bulharsko a Rumunsko od roku 2016, keď sa na ne aplikuje povinná modulácia vzhľadom na postupné zavádzanie priamych platieb. Dovoľte, aby Komisia pripomenula, že dodatočné financovanie z modulácie pochádza z obmedzenia priamych platieb.

Dohoda o kontrole stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky v žiadnom prípade nevylučuje, aby Bulharsko a Rumunsko využívali dostupné fondy v rámci svojich programov rozvoja vidieka na riešenie nových úloh. Je možné posilniť činnosti týkajúce sa biodiverzity, hospodárenia s vodou, obnoviteľnej energie, zmeny klímy a reštrukturalizácie mliekarenského odvetvia. Ďalej môžu upraviť svoje programy a správne uviesť svoje požiadavky, ako aj návrhy nových činností, ktoré sa momentálne v týchto programoch nenachádzajú.

V kontexte plánu hospodárskej obnovy Európy navrhla Komisia posilniť úsilie Spoločenstva v odvetví energetiky, vo vidieckych oblastiach a v oblasti zmeny klímy vrátane nových úloh definovaných na základe kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Ak návrh Komisie schváli Rada a Parlament, Bulharsko a Rumunsko dostanú podstatnú sumu už v roku 2009, z ktorej časť môžu použiť na riešenie nových problémov.

Na rozvoj vidieka sa momentálne predpokladá použiť celkovo 1,25 miliardy EUR, z ktorých 250 miliónov EUR je určených na nové úlohy na základe kontroly stavu SPP. Tieto peniaze sa rozdelia medzi členské štáty a mali by sa odovzdať v roku 2009.

Komisia by ďalej rada pripomenula váženému pánovi poslancovi, že na základe kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky budú všetky nové členské štáty (EÚ 12) profitovať zo zvýšenia finančných prídelov priamych platieb o celkovú sumu 90 miliónov EUR. Tieto dodatočné prostriedky by mohli byť v rámci bežne dohodnutých pravidiel poskytnuté na konkrétnu podporu, napríklad na ochranu alebo zlepšenie životného prostredia, na vyriešenie nedostatkov v mliekarenskom odvetví, v odvetví chovu hovädzieho dobytka, kôz a oviec, alebo ako príspevok k nástrojom riadenia rizika.

V roku 2001 začala EÚ postupne odstraňovať všetky vývozné dotácie na poľnohospodárske výrobky do roku 2013. EÚ však použila najmenej 2,5 miliardy EUR na vývozné dotácie v období rokov 2006 – 2007. Hoci suma klesá, stále je príliš vysoká. V medzinárodnom kontexte charakterizovanom potravinovou krízou a prudkým nárastom cien v poľnohospodárstve by sme mali rýchlejšie prikročiť k odstráneniu týchto dotácií, ktoré majú dampingový účinok neprijateľný pre milióny malých producentov v rozvojových krajinách.

Môže Komisia na základe štatistiky a časového plánu povedať, čo presne zamýšľa urobiť v tejto záležitosti?

(EN) Opätovné zavedenie vývozných náhrad ES za mliečne výrobky je reakcia na dramatický 60 % pokles cien na svetovom trhu v posledných mesiacoch, ktorý je výsledkom klesajúceho dopytu. V protiklade k súčasnej situácii v EÚ sa výroba mlieka a mliečnych výrobkov zvyšuje v určitých konkurenčných vyvážajúcich tretích krajinách, ako napríklad na Novom Zélande, v Brazílii a Spojených štátoch.

Tieto vývozné náhrady treba preto považovať za záchrannú sieť a určite nie za odbočenie z cesty stanovenej v spoločnej poľnohospodárskej politike z roku 2003 a následnej kontroly jej stavu.

EÚ vždy dodržiavala svoje medzinárodné záväzky o vývozných náhradách a bude v tom naďalej pokračovať.

Ministerské vyhlásenie prijaté na ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Hongkongu v dňoch 13. – 18. decembra 2005 stanovuje, že: „Súhlasíme so zabezpečením paralelného odstránenia všetkých foriem vývozných dotácií a zavedením pravidiel na všetky vývozné opatrenia s rovnocenným účinkom, ktoré sa musí ukončiť do roku 2013“. ES ako člen WTO bude dodržiavať svoje medzinárodné záväzky vo vyhlásení vrátane konečného termínu odstránenia všetkých foriem vývozných dotácií. Tento záväzok je však podmienený úspešným ukončením kola rokovaní v Dauhe.

ES sa zaväzuje ukončiť kolo rokovaní v Dauhe a dúfa, že dohodu bude možné dosiahnuť počas roku 2009. Po tejto dohode bude ES špecifikovať vo svojom pláne podrobnosti o odstránení vývozných náhrad do roku 2013.

V rokoch 2006/2007 informovalo ES organizáciu WTO o použití 1,4 miliardy EUR na vývozné náhrady a nie o použití 2,5 miliardy EUR. Je to menej než jedna pätina dohodnutého stropu WTO pre vývozné dotácie.

Hospodárska recesia nepriaznivo zasahuje výrobcov a hospodárske odvetvia na európskej aj medzinárodnej úrovni a núti vytvoriť nové politické opatrenia na vyriešenie problémov v týchto oblastiach. Americká vláda nedávno predložila nový návrh zákona o poľnohospodárskej politike (Farm Bill), ktorý ponúka intenzívnejšie podporné opatrenia pre príjmy poľnohospodárov, pokrytie rizika a nové systémy poistenia, ktorý je spolu s koordinovanými a integrovanými činnosťami (program ACRE – Average Crop Revenue Election (príjem poskytnutý štátom na základe priemernej poľnohospodárskej výroby krajiny) a spoločná poľnohospodárska politika) určený poľnohospodárom pri strate príjmov z dôvodu narušenia trhov.

Má Komisia v úmysle pri hľadaní nových podporných opatrení pre príjmy v poľnohospodárstve podporiť podobné opatrenia pre európskych výrobcov, aby mali európski poľnohospodári zodpovedajúcu podporu ako ich partneri v USA?

Myslí si Komisia, že existujúce mechanizmy spoločnej poľnohospodárskej politiky a dohody WTO v súčasnosti zabezpečia, aby mali poľnohospodárske výrobky stály prístup na medzinárodný trh?

Bude Komisia uvažovať o skutočnosti, že má americké poľnohospodárstvo napriek odlišnému hospodárskemu a sociálnemu charakteru podporu v podobe väčšieho rozpočtu než európske poľnohospodárstvo?

(EN) Vplyv hospodárskej krízy na reálne hospodárstvo má za následok výrazný pokles hospodárskej činnosti, ktorý súčasne nepriaznivo zasahuje do všetkých hlavných odvetví hospodárstva. Napriek tomu, že odvetvie poľnohospodárstva je vo všeobecnosti pružnejšie než iné odvetvia, bude musieť riešiť závažné problémy najmä v oblasti rastu dopytu a príjmov poľnohospodárov. Žiadny z týchto problémov nám nenaznačuje, že v pravidlách organizácie WTO existuje niečo, čo by bránilo nášmu vstupu na medzinárodné trhy.

Európski poľnohospodári majú stabilnú úroveň finančnej podpory prostredníctvom režimu jednotnej platby. Je to účinný prostriedok na zabezpečenie kontinuity poľnohospodárskej výroby v rámci EÚ. Je to taktiež riešenie orientované na trh, keď poľnohospodári rozhodujú o svojej výrobe na základe signálov z trhu. Americkí poľnohospodári, ako aj poľnohospodári v EÚ majú prístup k niekoľkým rozličným nástrojom riadenia rizika, ale v EÚ sme sa rozhodli riešiť tento problém znášania rizika iným spôsobom. Závisí to od faktorov, ako sú napríklad výrobné štruktúry, plánovanie rozpočtu a ciele poľnohospodárskej podpory.

Prostredníctvom vnútorných aj vonkajších štúdií sme zisťovali, čo by znamenal systém zaistenia príjmov pre EÚ. Výsledkom je, že takýto systém by vyžadoval jednotnú definíciu toho, čo tvorí príjem v rámci všetkých 27 členských štátov, predstavoval by veľké administratívne bremeno a bol by veľmi nákladný a nestály v rozpočtových nákladoch, zatiaľ čo spoločná poľnohospodárska politika má pevný rozpočet na stanovené rozpočtové obdobia. Niekoľko nástrojov na stlmenie účinkov podstatného kolísania cien a výroby už existuje v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako napríklad ustanovenia o narušení a intervenčné mechanizmy pre niekoľko poľnohospodárskych odvetví a vo výnimočných prípadoch štátna pomoc v oblasti systémov zaistenia poľnohospodárstva a platieb na zmiernenie v prípade živelných pohrôm. Na základe kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky poskytujeme členským štátom aj možnosť využiť časť ich prídelov priamych platieb na opatrenia pre riadenia rizika.

Vzhľadom na finančné výhľady do budúcnosti vykonáva Európska komisia v súčasnosti revíziu rozpočtu. Táto revízia sa snaží o stanovenie vhodných cieľov pre budúci rozpočet. Len čo sa tieto ciele dohodnú, môže sa uskutočniť diskusia o konkrétnych sumách potrebných na splnenie týchto cieľov. Dôležitým aspektom pre Komisiu v tomto procese je otázka, ako najlepšie prispieť ku konkurencieschopnosti európskych poľnohospodárov. Konkurencieschopnosť poľnohospodárov však nezávisí nevyhnutne od úrovne rozpočtu určeného na poľnohospodársku politiku, ale závisí od druhu politických opatrení, ktoré sú podporované, a od celkového prostredia, v ktorom poľnohospodári pracujú.

S cieľom bojovať s demokratickým deficitom zaviedla Komisia množstvo iniciatív na informovanie verejnosti o EÚ a usilovala sa zintenzívniť mediálne spravodajstvo o európskych záležitostiach. Pochvalu si zaslúži úsilie, ktoré sa vynakladá na európskej internetovej stránke, na internetovej televíznej stanici Europarl TV, v internetových novinách Euronews atď. Súčasný trend „byť na globálnej úrovni“ vyvoláva reakcie najmä medzi vzdelanými euroskeptikmi so znalosťou angličtiny.

Uvažuje Komisia o možnosti „miestnej úrovne“? Uvažovala by o vytvorení oficiálneho európskeho mediálneho kanálu alebo organizácie pre každý členský štát, ktorému by sa táto organizácia zodpovedala, a šírila by informácie v jazyku členského štátu o výhradne európskych záležitostiach a ich vzťahu k miestnym záležitostiam?

(EN) Strednodobá audiovizuálna stratégia bola prijatá v apríli 2008 s cieľom vytvoriť prostriedky, ktoré umožnia lepšie pochopiť audiovizuálny (AV) trh, posilniť existujúce AV služby pre profesionálov a novinárov a vytvoriť nové služby, prispieť k rozvoju audiovizuálnej európskej verejnej sféry vytvorením sietí AV prevádzkovateľov, ktorí by tvorili, produkovali a vysielali programy o záležitostiach EÚ v rozhlasových, televíznych a internetových médiách, ktoré už občania používajú na miestnej a národnej úrovni, a v ich jazyku.

Komisia neuvažuje o vytvorení oficiálneho európskeho mediálneho kanálu, keďže už existuje veľa médií, technológií a prevádzkovateľov. Nové médium schopné objaviť sa na všetkých technologických platformách by malo ťažkosti uplatniť sa na trhu. Z tohto dôvodu sa politické opatrenia snažia o prítomnosť v už existujúcich médiách s využitím rozličných technologických platforiem, aby sa zvýšila dostupnosť a počet divákov programov informujúcich o EÚ. Komisia zorganizovala vytvorenie troch celoeurópskych sietí (z ktorých dve sú v prevádzke), aby sa lepšie splnili potreby občanov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni pri dodržiavaní úplnej redakčnej nezávislosti zúčastnených staníc.

Európska rozhlasová sieť (Euranet) vytvorená v decembri 2007 začala vysielanie v apríli 2008 v desiatich jazykoch EÚ a týždenne vysiela pre 19 miliónov občanov EÚ a 30 miliónov občanov mimo EÚ z celého sveta. Jej interaktívna internetová stránka http://www.euranet.eu" začala svoju činnosť v júli 2008 v piatich jazykoch a v novembri 2008 v desiatich jazykoch. Sieť je otvorená pre nových členov, medzinárodných, národných, regionálnych alebo miestnych, ktorí spĺňajú kritériá kvality a nezávislosti. Počas svojho trvania postupne zvýši počet jazykov, v ktorých bude vysielať, na 23.

Ďalšia sieť internetových stránok nazvaná http://www.PRESSEUROP.eu" bola vytvorená v decembri 2008 a do prevádzky bude uvedená v máji 2009. Jej snahou je stať sa interaktívnou internetovou stránkou, ktorá bude denne vyberať najlepšie články uverejnené v medzinárodnej tlači. Prvý materiál sa bude týkať európskych volieb. Táto sieť bude prístupná v desiatich jazykoch pre najmenej tri milióny návštevníkov za mesiac a týždenne približne pre jeden milión čitateľov článkov, ktoré tvoria túto sieť.

Televízna sieť EÚ bude spájať medzinárodné, národné, regionálne a miestne televízie s cieľom vyrábať a vysielať informačné programy o EÚ najprv v minimálne desiatich jazykoch (postupne v 23 jazykoch). Práve prebieha výberové konanie. Pracovať začne asi v polovici roku 2010.

Rozličné siete a internetové stránky sú koordinované, aby sa zabezpečila prehľadnosť a prístup občanov na cezhraničné diskusie, v ktorých môžu občania z najvzdialenejších častí Únie vyjadriť svoje názory, potreby a požiadavky.

Po spustení plnej prevádzky budú tieto tri siete spolu s internetovými novinami Euronews prístupné každý týždeň 60 až 90 miliónom občanov EÚ vo všetkých jazykoch EÚ.

Napriek tomu, že všetky médiá majú jedinú úlohu, a to informovať občanov EÚ participatívnym spôsobom, sú redakčne úplne nezávislé a ich snahou je uľahčiť prístup k informáciám o EÚ a k demokratickej diskusii.

Oznámenie Komisie „Strednodobé hodnotenie implementácie akčného plánu ES pre biodiverzitu“ uverejnené na konci roku 2008 zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa v roku 2010, ktorým je zastaviť pokles biodiverzity, je „veľmi nepravdepodobné“. Komisia uvádza, že bude nutné ustanoviť „účinný právny rámec na zachovanie pôdnej štruktúry a funkcií“. Môže to Komisia bližšie objasniť?

Má Komisia v čase, keď je požiadavka na produktivitu poľnohospodárskej pôdy väčšia než predtým, nejaký rýchly plán na vyriešenie straty biodiverzity, pokiaľ ide o pôdu, namiesto čakania do roku 2010, aby zhodnotila situáciu?

(EN) Biodiverzita pôdy prispieva k väčšine známych služieb ekosystému, ako je napríklad kolobeh živín, plynov a vody, ako aj tvorba pôdy a biomasy, a preto by bez pôdnej bioty rýchlo zanikli suchozemské ekosystémy.

Komisia navrhla rámcovú smernicu týkajúcu sa pôdy⁽¹⁾, ktorej cieľom je zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie pôdy a ochranu pôdnych funkcií. Tieto zahŕňajú pôdu ako zdroj biodiverzity, zloženú z biotopov, druhov a génov. Od prvého čítania návrhu v Parlamente v novembri 2007 sa Komisia spolu s Radou usilovali o to, aby bola čo najrýchlejšie prijatá. Ak sa smernica implementuje, ustanoví sa účinný právny rámec na zachovanie pôdnej štruktúry a funkcií v Spoločenstve. Ustanovenia, ktoré sa v nej nachádzajú a týkajú sa boja proti erózii, rozkladu organickej hmoty, dezertifikácii, zasoleniu a kontaminácii, budú vo výraznej miere prispievať k ochrane pôdnej biodiverzity.

Počas čakania na prijatie rámcovej smernice týkajúcej sa pôdy sa Komisia aktívne zúčastňuje ochrany pôdnej biodiverzity s použitím ďalších existujúcich nástrojov, ako sú napríklad možnosti, ktoré ponúka rozvoj vidieka, a to podpora vhodných poľnohospodárskych postupov (napr. striedanie plodín, ochranné pásy, zaorávanie pozberových zvyškov, ekologické poľnohospodárstvo) v súvislosti s agroenvironmentálnymi opatreniami v zhode s nariadením Rady (ES) č. 1698/2005⁽²⁾. Niektoré z noriem, ktoré sa týkajú vhodných poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok, môžu v rámci krížového plnenia taktiež prispieť k ochrane pôdnej biodiverzity. Ide najmä o normy, ktoré sa týkajú pôdnej erózie, pôdnej organickej hmoty a pôdnej štruktúry. Úsilie sa vynakladá aj na zvýšenie povedomia o pôdnej biodiverzite v súvislosti s dohovorom OSN o biologickej diverzite. Komisia si je dobre vedomá aj skutočnosti, že pokiaľ ide o pôdnu biodiverzitu, existujú veľké medzery v poznatkoch. S cieľom prekonať tieto nedostatky sa zvýšená pozornosť kladie na pôdnu biodiverzitu a úrodnosť pôdy v siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, najmä v časti 2 („Potraviny, poľnohospodárstvo, rybolov a biotechnológie“) a v časti 6 („Životné prostredie“). Nedávno bola taktiež uvedená 12 mesačná štúdia špeciálne venovaná podrobnému prehľadu súčasnej situácie, pokiaľ ide o úroveň znalostí o pôdnej biodiverzite a o vzťahu medzi pôdnou biodiverzitou a pôdnymi funkciami.

V predchádzajúcej odpovedi (P-5307/08) Komisia potvrdila, že narastá dovoz potravín z tretích krajín, čo veľmi znepokojuje európskych výrobcov a európske potravinárstvo.

Predpokladá Komisia nejaké opatrenia, aby európske potravinárstvo bolo konkurencieschopnejšie a plánuje v tomto smere vytvoriť vhodnú stratégiu podpory?

(EN) Komisia má za cieľ udržať konkurencieschopnosť európskeho potravinárstva, pričom zohľadňuje požiadavky spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a medzinárodné záväzky EÚ z dvojstranných a viacstranných obchodných dohôd.

Vytvorila skupinu na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu pod vedením podpredsedu Verheugena, ktorá sa má venovať nasledujúcim otázkam:

Konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu Spoločenstva v budúcnosti.

Faktory, ktoré ovplyvňujú konkurenčné postavenie a trvalú udržateľnosť agropotravinárskeho priemyslu Spoločenstva vrátane budúcich úloh a trendov, ktoré by mohli mať vplyv na konkurencieschopnosť.

Vypracovanie súboru odporúčaní týkajúcich sa príslušných odvetví pre tvorcov politík na úrovni Spoločenstva. Záverečná správa bude predložená v apríli 2009.

Na európskej úrovni okrem toho existuje veľa programov na podporu konkurencieschopnosti priemyslu a niektoré sa venujú konkrétnejšie aj potravinárstvu. Ich cieľom je zlepšiť konkurencieschopnosť tohto odvetvia, t. j. jeho schopnosť rásť a prosperovať. Malé a stredné podniky (MSP) tvoria 90 % spoločností pôsobiacich v potravinárskom priemysle a jedným z hlavných programov vytvorených pre MSP je program pre konkurencieschopnosť a inovácie (KIP). Hlavnými cieľmi tohto nástroja je poskytovať lepší prístup k financiám, podporovať inovačné aktivity a používať informačné a komunikačné technológie (IKT). Program sa realizuje v období rokov 2007 – 2013.

Pre MSP sa navyše na roky 2007 – 2013 vyčlenila suma 26,4 miliardy EUR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu.

Ďalším nástrojom vytvoreným na pomoc podnikom v Európe a presadzovanie inovácií a konkurencieschopnosti je sieť Enterprise Europe Network. Tvorí ju takmer 600 partnerských organizácií vo viac ako 40 krajinách.

V decembri 2008 Komisia schválila oznámenie o cenách potravín v Európe, v ktorom ponúka predbežnú analýzu úlohy a možných problémov jednotlivých aktérov v zásobovacom reťazci potravín. V nadväznosti na toto oznámenie prebehne ďalšie vyšetrovanie týkajúce sa uplatňovania hospodárskej súťaže na úrovni EÚ a úrovni jednotlivých štátov (s osobitným zameraním na praktiky a obmedzenia, ktoré sú mimoriadne škodlivé v tejto oblasti), zlepšenia transparentnosti v dodávateľskom reťazci a lepšej informovanosti spotrebiteľov, ako aj ďalšie analýzy fungovania potravinového dodávateľského reťazca a podmienok konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu.

Regulačný rámec, v ktorom pôsobia potravinárske podniky v EÚ, je kľúčovým určujúcim faktorom ich konkurencieschopnosti, rastu a schopnosti zamestnávať. Komisia pomáha podnikom zlepšovať konkurencieschopnosť redukovaním byrokracie a lepšou tvorbou právnych predpisov. Tieto opatrenia sú dôležitou súčasťou stratégie EÚ Partnerstvo pre rast a zamestnanosť, ktorá posilňuje zámery lisabonskej agendy urobiť z Európy ekonomiku s najvyššou konkurencieschopnosťou na svete.

V súlade s tým Komisia navrhla podstatné zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na základe zlepšení, ktoré priniesla nedávna reforma SPP (hodnotenie stavu), ktorého cieľom je vytvoriť v prvom rade poľnohospodársky sektor orientovaný viac na trh.

V dnešných časoch je šport aj obchodom s obratom dosahujúcim milióny eur. Trh športového stávkovania čoraz rýchlejšie expanduje a v dôsledku internetu sa prítomnosť stávkovania pociťuje ešte silnejšie, napríklad vo futbale. Preto je nevyhnutné chrániť futbalové kluby a všetkých ľudí zapojených do tohto športu, pretože ich produkty sa stále využívajú bez ich povolenia, a tak prichádzajú o legitímny zdroj príjmov, čo ohrozuje futbalové odvetvie a jeho ekonomickú životaschopnosť. Trh so stávkovaním ešte stále nie je regulovaný a daňové dôsledky z neho ešte len musia vyplynúť. Hranie hazardných hier sa medzi neplnoletými stáva čoraz bežnejšie, spotrebiteľom sa odopiera ochrana súkromia, stále neexistuje účinná ochrana údajov, „inside“ stávky (stávky na vlastný zápas) sa šíria ďalej. Čo plánuje Komisia robiť pre reguláciu tohto trhu a kedy začne konať?

(EN) Komisia nemá žiadne plány na reguláciu trhu hazardných hier. Vážený pán poslanec si možno spomína, že členské štáty a Európsky parlament sa počas rozpravy k smernici o službách nepriklonili k návrhu Komisie na takúto reguláciu. Z poslednej výmeny názorov v Rade pre konkurencieschopnosť dňa 1. decembra 2008 tiež vyplynulo, že členské štáty v tejto oblasti i naďalej uprednostňujú vnútroštátnu právnu úpravu.

Komisia akceptuje, že členské štáty môžu tieto aktivity slobodne regulovať na vnútroštátnej úrovni, ale musí to byť v súlade so Zmluvou o ES. Za týchto okolností Komisia trvá na tom, že obmedzenia nastolené členskými štátmi musia byť odôvodnené cieľom oprávneného verejného záujmu, potrebné a primerané na ochranu daných cieľov. Zároveň sa musia vzťahovať na tuzemských prevádzkovateľov aj prevádzkovateľov s licenciou udelenou v inom členskom štáte, ktorí chcú svoje služby ponúkať aj v zahraničí.

V súvislosti so širšou problematikou športu Komisia plánuje zadať v prvom štvrťroku 2009 výzvu na predkladanie ponúk na štúdiu analyzujúcu rôzne systémy financovania amatérskych športov v EÚ. Táto štúdia sa zameria na celé spektrum zdrojov financovania vrátane priamych a nepriamych finančných tokov medzi profesionálnym a amatérskym športom formou mechanizmov solidarity.

Aké iniciatívy podniká Európska únia na zlepšenie objemu vývozu tovaru z 27 členských štátov Európskej únie určeného na predaj v regióne Balkánu? Aké programy vo všeobecnosti existujú na zlepšenie obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami balkánskeho regiónu?

(EN) Západný Balkán ako región je kľúčovým a cenným partnerom EÚ. EÚ opakovane vyjadruje svoj prísľub európskej perspektívy tohto regiónu vedúcej až k členstvu v EÚ.

Európska únia je hlavným obchodným partnerom krajín západného Balkánu. Užšie hospodárske vzťahy medzi EÚ a regiónom sú preto veľmi dôležité pre urýchlenie hospodárskeho rastu regiónu v prospech týchto krajín a aj EÚ a jej vývozcov. Liberalizácia obchodu a integrácia sú základnými kameňmi procesu stabilizácie a pridruženia. EÚ plní tento cieľ spolu s krajinami západného Balkánu na troch úrovniach.

Po prvé, Komisia ako súčasť dohôd o stabilizácii a pridružení uzatvorila aj dohody o voľnom obchode. Zabezpečujú vzájomný voľný vstup vyvážaných tovarov do EÚ a predmetnej krajiny západného Balkánu. Tieto dohody zakladajú podmienky pre politické a hospodárske reformy a vytvárajú základ integrácie západného Balkánu do EÚ prostredníctvom preberania acquis. Dohodám o stabilizácii a pridružení predchádzali jednostranné obchodné výhody, ktoré EÚ udelila krajinám západného Balkánu.

Po druhé, Komisia pôsobila na regionálnej úrovni ako sprostredkovateľ rokovaní o dohode o voľnom obchode v strednej Európe (CEFTA). Súčasne poskytovala finančnú podporu a technickú pomoc sekretariátu CEFTA a jednotlivým stranám s cieľom pomôcť implementovať dohodu. Komisia zároveň vysoko oceňuje prístup regiónu k dohode a uznáva, že CEFTA má zásadný význam pre prehĺbenie regionálnej hospodárskej integrácie, ako aj pre prípravu prípadného plnohodnotného zapojenia krajín západného Balkánu do jednotného trhu EÚ.

Po tretie, na viacstrannej úrovni podporujeme vstup krajín regiónu do Svetovej obchodnej organizácie, pretože to je absolútne základný krok k efektívnej účasti na globalizovanej ekonomike.

Kde sú trecie plochy medzi predpismi upravujúcimi predaj televíznych vysielacích práv na futbalové zápasy na európskej úrovni (Liga majstrov) a národnej úrovni (národné ligy) a právom Spoločenstva?

(EN) Hlavnou problematikou v protimonopolnej oblasti, čo sa týka práv športových médií, bola v posledných rokoch otázka, či kolektívny predaj mediálnych práv je v súlade s článkom 81 Zmluvy o ES a za akých okolností. Komisia v nedávnej minulosti prijala tri rozhodnutia týkajúce sa kolektívneho predaja mediálnych práv, a to konkrétne Ligy majstrov UEFA⁽¹⁾, nemeckej Bundesligy⁽²⁾ a ligy FA Premier League⁽³⁾.

V týchto troch rozhodnutiach Komisia dôsledne zastáva stanovisko, že kolektívny predaj mediálnych práv v oblasti športu – t. j. keď športové kluby (napr. futbalové kluby) zveria predaj svojich mediálnych práv výhradne príslušným športovým (ligovým) asociáciám, ktoré tieto práva potom predávajú v ich mene – predstavuje horizontálne obmedzenie hospodárskej súťaže podľa článku 81 ods. 1 Zmluvy o ES. Komisia však uznala, že tento postup prináša aj výhody, a preto ho možno v zmysle článku 81 ods. 3 Zmluvy o ES akceptovať, ak sú splnené isté podmienky.

Medzi tieto podmienky patrila napríklad povinnosť spoločného predávajúceho usporiadať súťažný, nediskriminačný a transparentný proces predkladania ponúk, povinnosť obmedziť trvanie a rozsah exkluzívnej vertikálnej zmluvy, zákaz predkladania podmienených ponúk a ustanovenie dodatku o viacerých než jedinom kupujúcom (len rozhodnutie pre FA Premier League).

V Bielej knihe o športe⁽⁴⁾ a sprievodných prílohách Komisia načrtla svoje stanovisko týkajúce sa predaja vysielacích práv k športovým podujatiam, ako aj uplatňovania práva Spoločenstva a predovšetkým právnych predpisov o hospodárskej súťaži vo vzťahu k mediálnym právam.

Má Komisia z poľnohospodárskeho hľadiska nejaký trvalý záujem o výsledok balíka o pesticídoch, konkrétne o správy pani Klassovej a pani Breyerovej? Má úplnú istotu, že odvetvie pestovania obilnín, zemiakov a mäkkého ovocia v krajinách s vlhkým podnebím – ako napríklad v Írsku – bude mať i naďalej prístup ku všetkým potrebným prípravkom na ochranu rastlín, čo sa týka týchto veľmi dôležitých plodín?

(EN) Komisia je presvedčená, že nové nariadenie, ktoré by mohlo viesť k stiahnutiu určitého počtu účinných látok, trh významne neovplyvní.

Komisia sa práve naopak domnieva, že ide o stimul k vývoju nových bezpečnejších prípravkov. Zároveň zefektívňuje udeľovanie povolení, čo umožňuje rýchlejší vstup nových pesticídov na trh, a to zlepšuje možnosti inovácie prostredníctvom nových riešení a zaručuje trvalo udržateľnú ochranu rastlín súčasne s bezpečnosťou potravín.

Toto nariadenie prináša možnosť schváliť účinné látky na určitý čas za obmedzujúcich podmienok s cieľom regulovať vážne ohrozenie zdravia rastlín aj vtedy, ak tieto látky nespĺňajú kritériá schválenia týkajúce sa karcinogenity, reprodukčnej toxicity alebo narušenia endokrinného systému.

Systém zón pri udeľovaní povolení zvýši pre pestovateľov dostupnosť pesticídov medzi jednotlivými členskými štátmi a odvetviu poskytne stimuly na vývoj prípravkov na malé kultúry. Zníži sa administratívna záťaž producentov prípravkov na ochranu rastlín a príslušných orgánov. Podľa názoru Komisie teda pestovatelia v EÚ budú mať aj v budúcnosti prístup ku všetkým prípravkom na ochranu rastlín potrebným na trvalo udržateľnú a ekonomicky životaschopnú rastlinnú výrobu.

Mohlo by mať rozhodnutie o opätovnom otvorení 3. a 4. reaktora jadrovej elektrárne Kozloduj (Bulharsko) podľa názoru Komisie nejaký vplyv na bezpečnosť v danej oblasti?

(EN) Jadrová bezpečnosť bola pre Európsku úniu vždy prioritnou otázkou v kontexte rozširovania už od deväťdesiatych rokov minulého storočia. 1. – 4. jednotka elektrárne Kozloduj sú reaktory typu VVER 440/230 a stanovisko Komisie, že odborníci na jadrovú energetiku považujú tieto sovietske reaktory prvej generácie za nie bezpečné zo samej podstaty a že sa nedajú hospodárne modernizovať na požadovanú úroveň bezpečnosti, sa nemení. Toto stanovisko je v súlade s viacstranným akčným programom skupiny G7 pre zvýšenie bezpečnosti všetkých sovietskych reaktorov v strednej a východnej Európe, ktorý bol prijatý na mníchovskom samite krajín G7 v roku 1992⁽¹⁾.

Uzavretie 1. – 4. jednotky elektrárne Kozloduj bolo dohodnuté ako súčasť podmienok vstupu Bulharska do Európskej únie a takto je to uvedené aj v zmluve o pristúpení. Každé jednostranné rozhodnutie Bulharska o opätovnom otvorení 3. a 4. reaktora elektrárne Kozloduj by bolo porušením zmluvy o pristúpení.

Asi 50 miliónov Európanov, desatina európskej populácie, trpí nejakým zdravotným hendikepom. Približne každý štvrtý Európan má zdravotne postihnutého člena rodiny. Napriek pokroku v oblasti sociálnej inklúzie osôb so zdravotným postihnutím stále existujú v rámci EÚ rôzne bariéry, napr. pri vzájomnom uznávaní preukazov ZŤP (zdravotne ťažko postihnutých osôb). Mnohí postihnutí spoluobčania majú problémy v zahraničí, napríklad pri parkovaní, keď nemôžu zaparkovať na vyhradených parkoviskách pre postihnuté osoby.

Neuvažuje Komisia nad možnosťou harmonizovať preukazy ZŤP v rámci EÚ na podobnej báze, ako je vydávaný Európsky preukaz zdravotného poistenia?

(EN) Komisia podporuje vzájomné uznávanie postavenia osoby so zdravotným postihnutím v jednotlivých členských štátoch EÚ na účely priznania výhod zdravotne postihnutým. Avšak neexistencia dohody o definícii zdravotného postihnutia na európskej úrovni, rôznorodosť postupov jednotlivých štátov, ako aj neochota niektorých členských štátov neumožňujú Komisii navrhnúť v tejto fáze celoeurópsky preukaz zdravotne postihnutej osoby ani vzájomné uznávanie národných preukazov ZŤP na účely priznania zvláštnych výhod.

V súvislosti s parkovacími kartami pre zdravotne postihnutých Komisia pripomína, že odporúčanie Rady č. 2008/205/ES⁽¹⁾ zabezpečuje štandardný model na úrovni Spoločenstva. Na základe tohto odporúčania môže držiteľ štandardného parkovacieho preukazu vystaveného členským štátom využívať parkovacie zariadenia dostupné zdravotne postihnutým v akomkoľvek inom členskom štáte.

Komisia však zdôrazňuje, že odporúčania nie sú pre členské štáty záväzné a že zodpovednosť za vymedzenie zdravotného postihnutia, stanovenie postupov udeľovania preukazu a vymedzenie podmienok používania preukazu nesú členské štáty. Komisia s cieľom uľahčiť používanie parkovacích kariet v EÚ vytvorila internetovú stránku⁽²⁾ a vydala brožúru⁽³⁾, kde občanom a vnútroštátnym orgánom poskytuje informácie o štandardnom modeli na úrovni Spoločenstva a podmienkach používania parkovacích kariet v členských štátoch.

Dohoda o rybolove uzavretá medzi EÚ a Marokom v roku 2006 sa vzťahuje na okupované oblasti západnej Sahary. Táto dohoda oprávňuje Maroko predávať rybárske licencie nielen na svoje vody, ale aj na vody západnej Sahary. OSN už v roku 2002 ozrejmila, že Maroko ako okupačná sila nemá právo rozpredávať vo svoj prospech prírodné zdroje západnej Sahary, ale len po konzultáciách so Sahrawčanmi a v ich prospech.

Môže Komisia povedať, koľko rybárskych licencií sa od uzavretia dohody predalo európskym plavidlám konkrétne pre región západnej Sahary? Aká je finančná hodnota týchto licencií? Aký praktický prínos mali Sahrawčania podľa odhadov Komisie z tejto dohody?

(EN) Otázka západnej Sahary v rámci Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi ES a Marokom bola podrobne prediskutovaná, aj čo sa týka jej súladu s medzinárodným právom, počas schvaľovania dohody v Rade a Parlamente.

EÚ považuje problematiku medzinárodného postavenia západnej Sahary za zložitú otázku, ktorá by sa mala riešiť v dvojstrannom a viacstrannom kontexte v rámci Organizácie Spojených národov. Dohoda preto neobsahuje žiadnu zmienku o postavení západnej Sahary.

Marocká vláda je v zmysle dohody a v súlade s medzinárodným právom zodpovedná za uplatňovanie politiky v sektore rybolovu a za využitie finančného príspevku v rámci dohody. Tento ročný finančný príspevok dosahuje výšku 36,1 milióna EUR, z čoho sa minimálne 13,5 milióna EUR má použiť na podporu politiky v oblasti rybolovu a uplatňovanie zodpovedného a trvalo udržateľného rybolovu. EÚ a marocká vláda sledujú a skúmajú výsledky uplatňovania politiky v sektore rybolovu v spoločnom výbore zriadenom v zmysle dohody. Podpora odvetvia rybolovu na západnej Sahare je jedným z prvkov spomínanej politiky a berie sa do úvahy pri stanovovaní programov opatrení, ktoré sa budú podnikať v rámci dohody.

Neexistujú údaje o vystavovaní licencií konkrétne na rybolov v regióne západnej Sahary. Väčšina hlbokomorských plavidiel vykonávajúcich rybolov v rámci kategórie 6 dohody pôsobí práve v tomto regióne a výrazne prispieva k miestnym vykládkam. V roku 2008 vykládky v Dachle predstavovali 44 % (25 920 ton) úlovkov v danej kategórii.

V El-Aiúne hlbokomorské plavidlá s vlečnými sieťami a plavidlá s dlhými lovnými šnúrami (kategória 4) vyložili 488 ton a plavidlá s vákuovou kruhovou sieťou na lov tuniakov (kategória 5) vyložili 13 ton. Celkové licenčné poplatky v roku 2008 pre kategórie 4 a 6 predstavovali 350 711 EUR, ale opakujeme, že neexistuje rozpis podľa skutočnej lokality príslušnej rybolovnej činnosti.

Európski operátori pôsobiaci na oceáne a vykladajúci úlovky v Dachle odhadujú, že zamestnávajú približne 200 ľudí v súvislosti s investíciami v oblasti spracovania a dopravy v tomto regióne a marockí námorníci nalodení na ich plavidlách sú miestni námorníci z Dachly.

Múzeum Osvienčim-Brezinka čelí finančnej kríze. Ak sa rýchlo nenájdu finančné prostriedky na asanáciu a ochranu budov bývalého koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka, v nadchádzajúcich rokoch dôjde k nezvratným zmenám, v dôsledku ktorých toto pamätné miesto príde o autenticitu a zmení sa na ruiny. Na 200 hektároch, na ktorých sa rozprestiera múzeum, sa nachádza 155 budov a 300 ruín, ako aj zbierky a archívy, ktorým hrozí zánik. Múzeum bolo doposiaľ financované najmä z poľského štátneho rozpočtu a vlastných tržieb. Zahraničná pomoc v roku 2008 predstavovala sotva 5 % rozpočtu múzea. Európa má morálnu povinnosť zachrániť toto miesto a udržiavať pri živote spomienku na vyhladenie státisícov európskych občanov.

Zváži Komisia riešenie tohto problému prostredníctvom podpory Európskej únie pre múzeá vzhľadom na finančnú krízu, ktorej čelí bývalý koncentračný tábor Osvienčim-Brezinka?

(EN) Komisia zastáva názor, že neustály proces budovania Európy si vyžaduje rozvíjanie európskeho povedomia medzi občanmi na základe spoločných hodnôt, histórie, kultúry a uchovania pamiatky na minulosť vrátane jej temných stránok.

Začiatkom februára 2009 pamätník a múzeum v Osvienčime-Brezinke získali z Európskeho fondu regionálneho rozvoja grant vo výške približne 4,2 milióna EUR. Grant udelilo ministerstvo kultúry Poľskej republiky v rámci európskeho operačného programu Infraštruktúra a životné prostredie.

Komisia v tejto súvislosti upozorňuje na to, že projekty týkajúce sa zachovania spomienky na masové deportácie v období nacizmu a stalinizmu podporuje aj akčný program Spoločenstva „Európa pre občanov“. Tento program neposkytuje prostriedky na projekty rozsiahlej asanácie, akým je projekt spomínaný v otázke, ale ponúka významný príspevok na udržanie pamiatky a jej odovzdanie budúcim generáciám.

Komisia je strážcom zmluvy (t. j. článku 49) a musí hájiť záujmy európskych občanov.

Stiahne Komisia celý návrh o mobilite pacientov, ak nebudú splnené práva pacientov podľa súčasného acquis?

Parlament ešte v prvom čítaní nehlasoval o návrhu smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti⁽¹⁾. V Rade prebiehajú rokovania, pričom len v decembri ministri zdravotníctva vydali správu o pokroku.

Komisia preto nemá možnosť posúdiť, či stanoviská spoločných zákonodarcov môžu zásadným spôsobom ovplyvniť ciele tohto návrhu a predovšetkým uplatňovanie práv pacientov, ako ich uznáva Európsky súdny dvor.

Práva pacientov sa odvodzujú priamo od základnej slobody prijímať služby, zaručenej článkom 49 Zmluvy o ES. Európsky súdny dvor ich potvrdil pri mnohých príležitostiach. Jedným z cieľov návrhu je objasniť tieto práva a poskytnúť pacientom, členským štátom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti väčšiu právnu istotu. Komisia je viazaná prísľubom brániť tieto práva a neumožniť ich oslabenie ani zánik, dodržiavajúc teóriu práva Európskeho súdneho dvora a existujúce acquis communautaire, a to najmä nariadenie č. 1408/71 o koordinácii sociálneho zabezpečenia.

Toto leto si pripomenieme uplynutie 70 rokov od podpísania smutne známeho paktu Ribbentrop-Molotov. Pakt Ribbentrop-Molotov z 23. augusta 1939 medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom rozdelil Európu na dve sféry záujmu prostredníctvom tajných dodatkových protokolov. Vyhlásenie 0044/2008 o spomienke na obete dôsledkov tohto paktu získalo podporu 409 poslancov Európskeho parlamentu zo všetkých politických skupín. Predseda Európskeho parlamentu ho predstavil 22. septembra a spolu s menami signatárov ho postúpil parlamentom členských štátov. V Európe je málo známy vplyv sovietskej okupácie na občanov postsovietskych štátov.

Plánuje Komisia nejakú iniciatívu ako odpoveď na toto vyhlásenie? A ak áno, akú?

(FR) Komisia zastáva názor, že vyhlásenie Parlamentu o vyhlásení 23. augusta za Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu je dôležitou iniciatívou na uchovanie spomienky na zločiny totalitných režimov a na zvyšovanie informovanosti verejnosti, a to najmä mladších generácií.

Komisia dúfa, že parlamenty členských štátov, ktorým je toto vyhlásenie adresované, ho implementujú čo najvhodnejším spôsobom vzhľadom na ich históriu a vnímanie.

Komisia pripravuje vypracovanie správy na žiadosť Rady vyjadrenú pri prijatí rámcového rozhodnutia o boji proti určitým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva. Komisia predloží správu v roku 2010, aby sa mohla rozvinúť politická debata o potrebe nových iniciatív Spoločenstva.

V rámci príprav tejto správy sa začala štúdia zameraná na získanie reálneho prehľadu o metódach, právnych predpisoch a postupoch uplatňovaných v členských štátoch na vyrovnanie sa s otázkami týkajúcimi sa spomienky na zločiny totalitných režimov. Táto štúdia bude dokončená do konca roka 2009. Práca Komisie ďalej vychádza aj z príspevkov zo zasadnutia z 8. apríla 2008, ktoré organizovala spoločne s predsedníctvom. Komisia taktiež preskúma, ako môžu programy Spoločenstva prispieť k lepšej informovanosti o týchto otázkach.

Komisia má záväzok pokračovať v tomto rozbehnutom procese a krok za krokom napredovať, pričom, samozrejme, chápe, že členské štáty musia nájsť vlastný spôsob naplnenia očakávaní obetí a dosiahnutia zmierenia. Úlohou Európskej únie je tento proces uľahčiť podnecovaním k diskusii a podporovaním výmeny skúseností a osvedčených postupov.

Komisia pripravuje návrh nariadenia, na základe ktorého by ľudia, ktorí sa vo voľnom čase venujú rybolovu, mali svoj úlovok oznámiť úradom, ak hmotnosť predmetnej ryby prekročí 15 kg. Tento návrh je absurdný a jeho autori vôbec nechápu život v severských členských štátoch a jeho úzku prepojenosť s prírodou a jej darmi. Naozaj chce Komisia byť na smiech a zároveň uvaliť na severský spôsob života inkvizičné preskúmavanie, keď stanoví oznamovaciu povinnosť na ryby ulovené amatérskymi rybármi?

(EN) Na rozdiel od rozšírených správ Komisia nepredložila žiadne návrhy, aby všetci rekreační alebo amatérski rybári podliehali kvótam alebo kontrolám, ktoré sa vzťahujú na profesionálnych rybárov.

V návrhu nariadenia zavádzajúceho systém kontroly v rámci Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania zásad spoločnej politiky rybného hospodárstva (článok 47) Komisia navrhla riešiť len niektoré druhy rekreačného rybolovu. Cieľom navrhnutého nariadenia však nie je uvaliť neprimeranú záťaž na individuálnych rybárov ani na rybolov vykonávaný vo voľnom čase. Navrhuje nastoliť základné podmienky udeľovania povolení a oznamovania úlovkov pri rekreačnom rybolove istých konkrétnych zásob, najmä zásob s plánom obnovy. Cieľom tohto postupu je získať presnejšie informácie, ktoré verejným orgánom umožnia vyhodnotiť biologický dosah týchto činností a v prípade potreby pripraviť nevyhnutné opatrenia. Členské štáty by podobne ako pri činnostiach komerčného rybolovu boli zodpovedné za uplatňovanie a monitorovanie týchto opatrení.

Ako sa však už verejne vyjadril člen Komisie zodpovedný za rybné hospodárstvo a námorné záležitosti, Komisia nemá v úmysle uvaliť kvóty na všetkých rekreačných rybárov ako v prípade profesionálnych rybárov. Návrh Komisie by sa nevzťahoval na rybárov loviacich udicou z pobrežia vrátane rybárov brodiacich sa v mori ani na rybárov loviacich z móla, kanoe alebo kajaku. V podstate by sa vzťahoval len na rekreačných rybárov loviacich z plavidla na otvorenom mori a loviacich ryby, ktoré sú zahrnuté vo viacročných plánoch, čiže ryby, ktorým hrozí vyhynutie. Kontrolné predpisy sa nebudú vzťahovať na bežného rybára, ktorý na udicu uloví nevýznamný počet rýb, ktoré použije výhradne na svoju súkromnú spotrebu, a to ani vtedy, ak chytí napríklad tresku, ktorá patrí do plánu obnovy.

Stanovenie presného limitu úlovku, od ktorého sa bude musieť uplatniť kontrola, či už to bude 5, 10 alebo 15 kíl alebo iné meradlo, bude závisieť od druhu ulovenej ryby. Člen Komisie zodpovedný za rybné hospodárstvo a námorné záležitosti vo svojom prejave v Európskom parlamente 10. februára oznámil, že tento limit sa určí individuálne po tom, ako Komisia dostane príslušné odporúčania od Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF), ktoré by jej mali poskytnúť potrebné informácie týkajúce sa pomerných limitných údajov, ktoré sú objektívne a odôvodnené.

Je potrebné pripomenúť, že rekreačný námorný rybolov už podlieha regulácii na úrovni členských štátov zo strany členských štátov a že je veľa prípadov, keď aj v súčasnosti platia povolenia a oznamovanie úlovkov. Komisia v podstate dúfa, že tento návrh pomôže zosúladiť tieto požiadavky a zabezpečiť údaje podobne dobrej kvality k príslušným druhom rybolovu bez ohľadu na to, kde sa vykonáva.

Komisia víta ďalší dialóg so zúčastnenými stranami na tému ďalšieho vymedzenia, čo sa týka uplatňovania nariadenia na rekreačný rybolov, ktorý má významný vplyv na zásoby zaradené do plánu obnovy. Komisia chce prirodzene zabezpečiť, aby sa v konečnom nariadení prijatom Radou dosiahla objektívna rovnováha medzi získavaním adekvátnych informácií o vplyve rekreačného rybolovu na citlivé (obnovované) zásoby (po analýze jednotlivých prípadov) na jednej strane, a na druhej strane zabezpečením, aby rekreační rybári, ktorých úlovky majú evidentne len zanedbateľný biologický dosah, neboli zaťažení neprimeranými požiadavkami.

Pred dvoma rokmi nám Komisia povedala, že od kandidátskej krajiny Bulharsko získala plné záruky, že finančná pomoc z európskeho rozpočtu bude riadne spravovaná. Ukazuje sa však, že to tak nie je. Bulharsko teraz príde o 220 miliónov EUR a zmrazených bude ďalších 340 miliónov EUR finančnej podpory na už schválené projekty. A to všetko v situácii, keď – podľa Komisie – je v Bulharsku v každom prípade prítomná politická vôľa bojovať proti korupcii.

Môže Komisia vysvetliť, čo tvorilo tieto „záruky“ a prečo sa napokon ukázalo, že neboli dostatočne nepriestrelné?

(EN) Komisia sa do podrobností zaujíma o riadne finančné hospodárenie a kontrolu fondov EÚ, ako aj o korektné plnenie rozpočtu EÚ. Na použitie fondov dôsledne dohliadajú rôzne služby spravujúce fondy EÚ v Bulharsku. Použitie týchto fondov sa riadi samostatnými právnymi predpismi. Komisia každoročne podáva Parlamentu správu o plnení rozpočtu.

V dôsledku značných deficitov v správe fondov EÚ v Bulharsku, na ktoré sa prišlo začiatkom roka 2008, Komisia pozastavila čerpanie istých fondov v rámci všetkých troch predvstupových fondov PHARE, ISPA a SAPARD. Komisia navyše zrušila akreditáciu dvoch vládnych agentúr zodpovedných za správu fondov PHARE. Tieto rozhodnutia v súčasnosti zostávajú v platnosti. Služby Komisie v súčasnosti hodnotia, či nápravné opatrenia podniknuté Bulharskom postačujú na uvoľnenie fondov za istých podmienok. Pre Bulharsko je mimoriadne dôležité preukázať konkrétne výsledky pri riešení nezrovnalostí a podvodov.

Služby Komisie sú v úzkom kontakte s bulharskými úradmi a neustále ich podporujú v úsilí prekonať súčasné problémy s použitím fondov EÚ. Komisia a bulharské orgány majú spoločný cieľ uplatniť pomoc EÚ v plnom súlade s riadnym finančným hospodárením a kontrolou a v prospech občanov Bulharska.

V Bulharsku okrem toho výrazne pôsobí a vystupuje aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý úzko spolupracuje s celým radom bulharských úradov (Národnou vyšetrovacou agentúrou, štátnymi prokurátormi, Štátnou agentúrou národnej bezpečnosti, daňovou správou, vicepremiérom atď.) v diskusiách o opatreniach s cieľom zlepšiť účinnosť boja proti podvodom a korupcii, ktoré škodia finančným záujmom EÚ. Úrad OLAF so záujmom sleduje najmä prebiehajúce súdne konania v prípadoch týkajúcich sa fondu SAPARD.

Komisia s Bulharskom úzko spolupracuje aj v kontexte mechanizmu spolupráce a overovania (CVM), ktorý bol vytvorený pri vstupe Bulharska do EÚ na pomoc Bulharsku pri náprave nedostatkov v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu. S cieľom zabezpečiť efektívne vyčerpanie fondov EÚ musí Bulharsko potlačiť aj korupciu a energicky bojovať proti organizovanému zločinu.

Nedávne udalosti, do ktorých boli zapojení britskí pracovníci v Spojenom kráľovstve, predstavujú pokus o diskrimináciu pracovníkov z Portugalska a iných členských štátov a vykazujú známky znepokojujúcich protieurópskych postojov. Demonštranti hovoria o portugalských a iných európskych pracovníkoch jazykom, ktorý nemožno tolerovať.

Podnikne Komisia kroky potrebné na zabezpečenie plného súladu s platnými európskymi predpismi o voľnom pohybe pracujúcich, pokiaľ ide o investíciu spoločností Total a IREM vo východoanglickom Lindsey, alebo už začala takéto opatrenia v súčinnosti s britskou vládou?

(EN) Komisia je informovaná o štrajku v Spojenom kráľovstve v závode Total v Lindsey (Lincolnshire). Komisia chápe, že talianski a portugalskí pracovníci prišli do Lindsey v rámci subdodávateľskej zmluvy, ktorú spoločnosť Total UK uzavrela s talianskou spoločnosťou IREM.

Situácia, ktorú spomína vážený pán poslanec, sa vzťahuje na voľný pohyb služieb.

Sem patrí právo podnikov poskytovať služby v inom členskom štáte tak, že tam môžu prechodne poslať („vyslať“) svojich vlastných pracovníkov. Preto sa zdá, že táto protestná akcia zamestnancov spochybnila právo poskytovať služby.

Komisia sa domnieva, že smernica o vysielaní pracovníkov je zásadným nástrojom, ktorý spoločnostiam prináša výhody vnútorného trhu, pričom umožňuje členským štátom podnikať opatrenia potrebné na ochranu práv pracovníkov.

Komisia je rozhodnutá i naďalej zabezpečovať rovnováhu medzi ochranou pracovníkov a ekonomickými slobodami s cieľom predchádzať nekalej hospodárskej súťaži. Voľný pohyb pracovníkov a voľný pohyb služieb sú kľúčovými podmienkami dosiahnutia hospodárskeho rastu, posilnenia konkurencieschopnosti a podpory životnej úrovne a prosperity v EÚ.

Komisia chápe nepokoj európskych pracovníkov, ktorý vyvoláva súčasná kríza. V novembri 2008 Komisia prijala plán hospodárskej obnovy Európy, ktorého cieľom je obmedziť dosahy krízy na reálnu ekonomiku a pracovné miesta. Minulý týždeň Komisia prijala ďalší príspevok k Európskej rade z marca 2009, ktorý má pomôcť stlmiť negatívny vplyv krízy a pripraviť EÚ na trvalo udržateľný rast v budúcnosti. Ďalšou príležitosťou diskutovať o tejto dôležitej problematike bude samit venovaný zamestnanosti a sociálnym veciam, ktorý sa bude konať v máji 2009. Ako ukazujú skúsenosti z minulosti, cesta z krízy nevedie cez stavanie bariér či nabádanie k protekcionizmu, ale cez presadzovanie hodnôt otvorenosti a voľného pohybu.

Nedávne udalosti v Spojenom kráľovstve, kde sa niekoľkým tuctom portugalských pracovníkov znemožnilo chodiť do práce v rafinérii Total v Lindsey v severnom Anglicku, sú dôsledkom zvyšujúcej sa nezamestnanosti a xenofóbnych pocitov, ktoré sa snažili vykresliť migrantov (vysťahovalcov aj prisťahovalcov) ako vinníkov krízy, čo však nie je pravda. Príčiny krízy ležia inde, a to konkrétne v kapitalistických a neoliberálnych politikách, ktoré presadzuje Európska únia.

Môže Komisia povedať, aké kroky sa podnikajú na ochranu práv všetkých pracujúcich, na tvorbu väčšieho počtu pracovných miest s právami a tým na zamedzenie šírenia rasistického a xenofóbneho správania?

(EN) Komisia je informovaná o štrajku v Spojenom kráľovstve (UK) v závode Total v Lindsey (Lincolnshire). Komisia chápe, že talianski a portugalskí pracovníci prišli do Lindsey v rámci subdodávateľskej zmluvy, ktorú spoločnosť Total UK uzavrela s talianskou spoločnosťou IREM. Komisia zároveň vie, že britská služba pre pracovnoprávne vzťahy Acas vydala správu, v ktorej uvádza, že pri skúmaní nezistila žiadny dôkaz, že spoločnosť Total a jej subdodávatelia Jacobs Engineering alebo IREM porušili akýkoľvek zákon v súvislosti s využitím vyslaných pracovníkov alebo že sa dopustili nezákonných postupov náboru.

Situácia, ktorú spomína vážená pani poslankyňa, sa podľa všetkého nevzťahuje na voľný pohyb pracovníkov na základe článku 39 Zmluvy o ES. Voľný pohyb pracovníkov treba odlišovať od slobody poskytovať služby na základe článku 49 Zmluvy o ES, ktorá zahŕňa právo podnikov poskytovať služby v inom členskom štáte tak, že tam môžu prechodne poslať („vyslať“) svojich vlastných pracovníkov.

Preto sa zdá, že táto protestná akcia zamestnancov spochybnila právo poskytovať služby. Komisia sa domnieva, že smernica o vysielaní pracovníkov je zásadným nástrojom, ktorý spoločnostiam prináša výhody vnútorného trhu, pričom v článku 3 umožňuje členským štátom podnikať opatrenia potrebné na ochranu práv pracovníkov. Komisia je rozhodnutá i naďalej zabezpečovať rovnováhu medzi ochranou pracovníkov a ekonomickými slobodami s cieľom predchádzať nespravodlivej hospodárskej súťaži. V tejto súvislosti Komisia spoločne s francúzskym predsedníctvom Rady požiadala európskych sociálnych partnerov o vypracovanie spoločnej analýzy na túto tému. Komisia sa teší na výsledky ich rokovaní.

Komisia chápe nepokoj európskych pracovníkov, ktorý vyvoláva súčasná kríza. V novembri 2008 Komisia prijala plán hospodárskej obnovy Európy, ktorého cieľom je obmedziť dosahy krízy na reálnu ekonomiku a pracovné miesta. Dňa 4. marca Komisia prijala ďalší príspevok k Európskej rade z marca 2009, ktorý má pomôcť stlmiť negatívny vplyv krízy a pripraviť EÚ na trvalo udržateľný rast v budúcnosti. České predsedníctvo Rady okrem toho 7. mája 2009 zorganizuje samit o zamestnanosti. Ako ukazujú skúsenosti z minulosti, cesta z krízy nevedie cez stavanie bariér či nabádanie k protekcionizmu, ale cez presadzovanie hodnôt otvorenosti a voľného pohybu.

Nemecká vláda 16. júla 2008 rozhodla, že nemecký pracovný trh zostane zatvorený pre pracovníkov z nových členských štátov na ďalšie dva roky (do konca apríla 2011) napriek tomu, že miera nezamestnanosti v júni 2008 dosahovala len 7,5 %. V odôvodnení tohto rozhodnutia pre Komisiu sa ako hlavný dôvod spomína postupujúca hospodárska kríza, hoci tá neovplyvňuje len nemecké hospodárstvo, ale aj ekonomiky všetkých členských štátov EÚ.

Považuje Komisia toto odôvodnenie za presvedčivé a riadne podložené?

(EN) Komisia je informovaná o rozhodnutí nemeckej vlády predĺžiť obmedzenia prístupu na trh práce pre pracovníkov z krajín EÚ-8 do roku 2011.

Na základe zmluvy o pristúpení členský štát, ktorý chce aj naďalej uplatňovať obmedzenia pracovného trhu v období od 1. mája 2009 do 30. apríla 2011, môže tak urobiť len vtedy, ak Komisiu do 1. mája 2009 informuje o vážnom alebo hroziacom narušení jeho pracovného trhu. Komisia konajúca ako strážkyňa zmlúv si vyhradzuje právo podniknúť vhodné opatrenia po prijatí a preskúmaní oznámenia predloženého Nemeckom.

Pri vstupe do EÚ 1. januára 2007 Rumunsko a Bulharsko súhlasili s uplatňovaním nariadenia Spoločenstva (EHS) č. 1408/71⁽¹⁾ a (EHS) č. 574/72⁽²⁾ o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva.

Bezprostredne po ich vstupe do EÚ grécki politickí utečenci, ktorí sa z Rumunska a Bulharska vrátili do vlasti, podali žiadosti prostredníctvom príslušných úradov sociálneho zabezpečenia (IKA, OGA, OPAD a Všeobecného zúčtovacieho úradu) adresované styčným úradom týchto dvoch krajín zodpovedným za veci týkajúce sa dôb dôchodkového a sociálneho poistenia, a to na nasledujúce adresy: Národný ústav pre dôchodky a sociálne zabezpečenie, ulica Latina 8, sektor 2 v prípade Rumunska a Ústav národného zabezpečenia, 62-64 bulvár Alexander Stabilinsky, Sofia 1303 v prípade Bulharska.

Odvtedy prešli dva roky a repatriovaným gréckym politickým utečencom doposiaľ nebol z týchto dvoch krajín priznaný žiadny nárok na dôchodok.

Aký je postoj Komisie k okamžitému vyplateniu dôchodkov repatriovaným politickým utečencom z týchto dvoch krajín?

(FR) Komisia je informovaná o záležitosti týkajúcej sa práva na dôchodok prislúchajúci gréckym štátnym príslušníkom, ktorí pracovali v Rumunsku a Bulharsku a počas 70. rokov minulého storočia sa vrátili do vlasti.

Na základe dvojstranných dohôd uzavretých medzi Gréckom a uvedenými krajinami sa v gréckom práve uznalo, že za istých podmienok sa obdobia odpracované v týchto krajinách môžu považovať za obdobia domnelo odpracované v Grécku. Cieľom tejto právnej fikcie bolo ochrániť určité skupiny osôb, ktorým hrozilo, že úplne stratia svoje práva na sociálne zabezpečenie. Táto pomoc, ktorá bola udelená výhradne na základe vnútroštátneho práva a za podmienok určených v tomto práve, zabezpečila, aby sa dávky vyplatili do 1. januára 2007.

V zásade od tohto dňa sa v Rumunsku a Bulharsku začali uplatňovať nariadenia Spoločenstva (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72. V článku 94 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 sa však stanovuje, že nárok v zmysle tohto nariadenia nevzniká za obdobie pred dňom nadobudnutia jeho platnosti v danom členskom štáte.

V otázke obchvatov na rýchlostných komunikáciách M8 a N8 som po prvýkrát kontaktovala Komisiu v auguste 2006. Odpovede na moje predchádzajúce písomné otázky (P-3803/06, P-5555/06 a E-0821/07) boli neuspokojivé.

Otvorenie novej spoplatnenej rýchlostnej komunikácie M8 2. októbra 2006 malo za následok, že 2,4 km komunikácie financovanej z EÚ (N8) bolo uzavretých pre bezplatné verejné užívanie, keďže neexistuje prístupové ani výstupové miesto pre občanov, ktorí neplatia mýto. Tento úsek cesty je neprístupný pre mnohých voličov z môjho volebného okresu, pokiaľ nezaplatia mýto súkromnej firme. Toto predstavovalo neoprávnenú zmenu využívania a zmenu vlastníctva. Vplyv týchto zmien na obec Watergrasshill bol veľmi významný a objem dopravy v obci sa podstatne zvýšil, čo pre ľudí predstavuje nebezpečenstvo. Táto situácia pretrváva a spôsobuje ťažkosti mnohým mojim voličom.

Mohla by ma Komisia informovať o tom, čo v súčasnosti robí v súvislosti s touto situáciou?

(EN) Po rôznych otázkach položených váženou pani poslankyňou na tému mimoúrovňovej križovatky vo Watergrasshille Komisia viedla rozsiahle konzultácie s írskymi úradmi. Predchádzajúca korešpondencia medzi Komisiou a členským štátom bola priamo zasielaná váženej pani poslankyni tak, ako o to požiadala.

Spolufinancovaná mimoúrovňová križovatka vo Watergrasshille je vo vlastníctve miestnych orgánov. Celý obchvat vo Watergrasshille zostane vo verejnom vlastníctve a jeho údržba bude zabezpečená miestnymi orgánmi.

Írske úrady informovali Komisiu, že boli zavedené určité zlepšenia, aby vodiči ťažkých nákladných vozidiel, ktorí nechcú používať spoplatnenú cestu, neprechádzali cez obec Watergrasshill. Tieto zahŕňali:

Jednosmerný systém na ceste vedúcej z diaľničného uzla Watergrasshill do centra obce.

Trojtonový limit pre motorové vozidlá používajúce hlavnú ulicu.

Zlepšený miestny obchvat v obci, ktorý by smeroval nespoplatnenú dopravu na alternatívnu trasu mimo obce Watergrasshill.

Po vyššie uvedenej otázke váženej pani poslankyne sa Komisia skontaktovala s írskymi úradmi, aby zistila, aká je aktuálna situácia v súvislosti s prúdom dopravy v obci. Írske úrady informovali Komisiu, že tak jednosmerný systém, ako aj trojtonový limit boli zrušené v polovici roku 2008 hlasovaním okresného výboru v Corku na žiadosť miestneho spoločenstva vo Watergrasshille.

Posledné zisťovanie objemu dopravy nasledujúce po zrušení vyššie uvedených obmedzení naznačuje toto:

Spolu 19 859 motorových vozidiel na ceste N8 južne od obchvatu vo Fermoy.

Spolu 13 202 motorových vozidiel využíva spoplatnenú cestu.

Spolu 6 214 motorových vozidiel využíva zlepšený miestny obchvat v obci (spomenutý vyššie).

Približne 6 600 motorových vozidiel prechádza denne hlavnou ulicou. Tento počet zahŕňa obecné maloobchodné vozidlá a miestnu dopravu cez obec. Írske úrady odhadujú, že významná časť tejto miestnej dopravy bude vždy prítomná vzhľadom na rozvoj bytovej výstavby v tejto oblasti za posledné roky.

Nie sú dostupné údaje o prejazde ťažkých nákladných vozidiel cez obec, ale je pravdepodobné, že ich počet sa zvýšil odvtedy, ako bol zrušený jednosmerný systém a trojtonový limit.

Stojí za zmienku, že prúd motorových vozidiel prechádzajúcich cez obec je podstatne nižší ako zodpovedajúci počet 10 336 motorových vozidiel zaznamenaný v novembri 2006.

Na základe vyššie uvedených informácií je Komisia toho názoru, že írske úrady prijali všetky rozumné opatrenia s cieľom riešiť obavy obyvateľov Watergrasshillu. Komisia verí, že vyššie uvedené informácie odpovedajú na posledné otázky váženej pani poslankyne na túto tému.

Pracovníci v maloobchode v Grécku sa mobilizujú na podporu ich oprávnených požiadaviek na lepšie pracovné podmienky, odmeňovanie a dávky. Tiež požadujú obnovenie pracovného pomeru pre spolupracovníka, ktorý bol prepustený obchodným domom „JUMBO“, pretože sa zúčastnil na štrajku. Vláda a zamestnávatelia sa snažia zastrašiť zamestnancov prostredníctvom vlny zatýkania a represálií voči protestujúcim zamestnancom v mnohých gréckych obciach a mestách. Konkrétne spoločnosť „JUMBO“sa snaží zastaviť všetky aktivity odborových zväzov, získať garančné platby od zamestnancov, zaviesť pokuty a trestné postihy, zakázať zamestnanecké hnutia podporujúce právo na prácu a hnutia presadzujúce obnovenie pracovného pomeru prepustených zamestnancov, silnejšie odborové zväzy a demokratické práva.

Odsudzuje Komisia takéto opatrenia ako porušenie práva zamestnancov na štrajk, ich demokratických slobôd a slobody združovania v odborových zväzoch?

(EN) Komisia sa domnieva, že sloboda združovania by mala byť vnímaná ako všeobecná zásada práva Spoločenstva. Preto by mala byť rešpektovaná v akejkoľvek situácii, ktorá patrí do pôsobnosti tohto práva. V tejto súvislosti by Komisia odkázala váženého pána poslanca na rozsudok Európskeho súdneho dvora v prípade Bosman a na článok 12 Charty základných práv Európskej únie, ktorý stanovuje, že každý má právo na slobodu združovania, najmä vo veciach odborových zväzov⁽¹⁾.

Neexistuje však právny predpis ES, ktorý by výslovne zabezpečoval právo na združovanie. Článok 137(5) Zmluvy o ES stanovuje, že tento článok sa nevzťahuje na právo na združovanie. Navyše neexistuje právny predpis ES, ktorý by zakazoval diskrimináciu na základe členstva v odborových zväzoch alebo účasti na štrajku⁽²⁾.

Okrem toho Komisia zdôrazňuje, že Zmluva o ES ju neoprávňuje k prijatiu opatrení proti súkromnému podniku, ktorý porušuje právo na združovanie alebo na štrajk. V takých prípadoch by mali vnútroštátne orgány a konkrétne súdy zabezpečiť rešpektovanie týchto práv na ich území na základe všetkých relevantných faktov a s ohľadom na uplatniteľné vnútroštátne a medzinárodné právo.

Od zrušenia skupinovej výnimky združení lodných dopravcov v polovici októbra museli spoločnosti linkovej lodnej prepravy samy určiť sumu na vyúčtovanie vo forme poplatkov BAF, ktoré sú uložené s cieľom kompenzovať riziká kolísania cien pohonných látok.

V prípade poplatkov BAF pre námornú prepravu z Antverp do Afriky spoločnosti linkovej lodnej prepravy v skutočnosti účtujú rovnaké sadzby ako v júli 2008 aj napriek nedávnym poklesom cien ropy.

Je o tejto situácii Komisia informovaná?

Aké opatrenia môžu byť prijaté s cieľom primäť spoločnosti linkovej lodnej prepravy k prijatiu rozumných sadzieb?

(EN) Ako vážený pán poslanec vie, po zrušení skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov 18. októbra 2008 musia spoločnosti linkovej lodnej prepravy posúdiť samy, či sú ich obchodné praktiky v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. S cieľom dosiahnuť, aby prevádzkovatelia námornej dopravy lepšie pochopili účinky tejto zmeny, Komisia schválila 1. júla 2008 usmernenia o uplatňovaní článku 81 Zmluvy o ES na služby námornej prepravy. Z hľadiska usmernení a súčasného stavu judikatúry podľa článku 81 sa ukazuje, že fakt, že poplatky BAF na trase z Antverp do Afriky stále sú na úrovni z júla 2008, ako taký nevyhnutne nenaznačuje existenciu praktík narúšajúcich hospodársku súťaž zo strany spoločností linkovej lodnej prepravy. V skutočnosti môžu existovať iné vhodné vysvetlenia faktu, že poplatky BAF neklesajú tak rýchlo ako ceny ropy (alebo tak rýchlo ako základné sadzby), ako napríklad hedžing zásobníkov alebo transparentnosť trhu v odvetví námornej dopravy a ropného priemyslu. Napriek tomu Komisia pozorne monitoruje vývoj v odvetví linkovej lodnej dopravy od zrušenia skupinovej výnimky pre združenia lodných prepravcov v októbri minulého roka a bude v tom pokračovať. Komisia bude hlavne rázne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže s cieľom zabrániť akýmkoľvek pokusom o kompenzáciu poklesu základných sadzieb zvýšením poplatkov BAF a iných príplatkov a dodatočných poplatkov prostredníctvom praktík, ktoré narúšajú hospodársku súťaž.

Aká je odpoveď Komisie na nedávnu správu zverejnenú írskym ministerstvom zdravotníctva, v ktorej sa uvádza, že niektorí zo 4 500 mladších lekárov v nemocniciach v Írsku stále pracujú 36-hodinové alebo dlhšie zmeny, a to štyri a pol roka po tom, ako vstúpila do platnosti smernica o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (smernica 93/104/ES⁽¹⁾ zmenená a doplnená smernicou 2000/34/ES⁽²⁾)? Správa ukázala, že žiadna nemocnica v Írsku nekoná plne v súlade s právnymi predpismi ES o pracovnom čase?

Aké opatrenia Komisia prijala alebo plánuje prijať, aby zabezpečila, že Írsko bude konať v plnom súlade so svojimi záväzkami v rámci právnych predpisov ES týkajúcich sa pracovného času?

(EN) Komisia je oboznámená so správou zverejnenou írskymi úradmi v decembri o praxi v oblasti pracovného času lekárov praktikantov v Írsku.

Podľa smernice o pracovnom čase⁽³⁾ by pracovný čas nemal prekročiť priemernú hodnotu 48 hodín za týždeň. Smernica stanovuje špeciálne prechodné opatrenia na predĺženie tohto časového obmedzenia pre lekárov praktikantov, ktorí nepatrili do pôsobnosti tejto smernice do roku 2004. Ale ani podľa týchto prechodných opatrení by pracovný čas lekárov praktikantov nemal prekročiť v priemere 56 hodín týždenne v auguste 2007 a v priemere 48 hodín k 31. júlu 2009. Iné ustanovenia smernice v plnej miere platia pre lekárov praktikantov od roku 2004. Tieto ustanovenia zahŕňajú požiadavku na minimálne denné prestávky na odpočinok (najmenej 11 po sebe nasledujúcich hodín na každých 24 hodín) a v prípade potreby obmedzenia práce v noci.

Na základe týchto ustanovení Komisia so znepokojením vníma správu spomenutú váženým poslancom a zamýšľa kontaktovať národné orgány.

So zreteľom na neoceniteľný prínos Jána Kalvína pre európske dejiny v oblasti náboženskej, politickej a sociálnej a pre osvetu a rozvoj Európy, aké má Komisia plány na oslavy 500. výročia jeho narodenia v júli 2009?

(EN) Spolu s ďalšími významnými politickými a náboženskými mysliteľmi prispela práca Jána Kalvína k formovaniu európskych hodnôt a mala osobitný vplyv na niektoré regióny a členské štáty. Avšak Komisia v súčasnosti neplánuje oslavy 500. výročia jeho narodenia.

V zmysle odpovede Komisie na písomnú otázku P-0189/09 týkajúcu sa finančnej podpory médií počas celosvetovej hospodárskej krízy mnohé členské štáty upovedomili Komisiu o štátnej pomoci tlačovým médiám, ktorú Komisia predtým odsúhlasila, ak takáto pomoc bola v súlade s ustanoveniami práva Spoločenstva.

Mohla by Komisia konkrétne povedať, ktoré členské štáty už predložili takéto žiadosti, ktoré z nich boli schválené, o aké sumy ide a pre aké médiá sú určené? Aké sú podmienky, pri ktorých je táto štátna pomoc v súlade s právom Spoločenstva?

(EN) Komisia uznáva potrebu plnej redakčnej nezávislosti médií, ako aj význam plurality médií pre kultúrnu, demokratickú a verejnú diskusiu v členských štátoch a význam novín v tomto kontexte. Avšak vedenie novín je aj obchodnou činnosťou a Komisia má povinnosť zabrániť nevhodným narušeniam konkurencie a obchodu vznikajúcim v dôsledku štátnych dotácií.

V tejto súvislosti boli Komisii oznámené rôzne programy štátnej pomoci na podporu tlače. Napríklad Fínsko oznámilo dotácie (0,5 milióna EUR v roku 2008) poskytnuté obmedzenému počtu novín vo švédskom jazyku a menšinových jazykoch⁽¹⁾, Dánsko oznámilo program podpory distribúcie niektorých denníkov a periodík⁽²⁾ (približne 4,6 milióna EUR ročne) a Belgicko oznámilo program podpory tlače vo flámskom jazyku⁽³⁾ (1,4 milióna EUR ročne).

Po posúdení týchto programov podpory z hľadiska práva Spoločenstva Komisia rozhodla, že takáto štátna pomoc mohla byť vyhlásená ako zlučiteľná so zásadami spoločného trhu. Komisia konkrétne hodnotila, či štátna pomoc sledovala cieľ spoločného záujmu (ako podpora plurality médií a rozmanitosti názorov) potrebným a primeraným spôsobom. Komisia vzala do úvahy faktory ako dĺžka trvania programu podpory, počet a činnosti príjemcov, výška dotácií a intenzita pomoci.

Zmeny a doplnenia švédskeho programu štátnej pomoci tlači Švédsko oznámilo v septembri 2008. Komisia sa v novembri 2008 rozhodla uplatniť postup, ktorý sa vzťahuje na programy štátnej pomoci, ktoré existovali pred vstupom členského štátu do Európskej únie. Prípad v súčasnosti ešte nie je rozhodnutý.

Žiadny členský štát doteraz neoznámil protikrízovú pomoc tlači. Avšak členské štáty by mohli využiť programy pomoci schválené v rámci „Dočasného rámca Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy“⁽⁴⁾ pre podporu tlače rovnakým spôsobom ako pre iné odvetvia.

Januárové búrky v Španielsku a Francúzsku si vyžiadali veľké materiálne škody aj straty na životoch. V autonómnom spoločenstve Galície utrpelo najväčšie škody lesnícke odvetvie. Komisia potvrdila, že od začiatku búrok je v kontakte s francúzskou vládou s cieľom určiť dostupnosť prostriedkov Spoločenstva na náhradu utrpených škôd.

Požiadala španielska vláda o pomoc Spoločenstva v rámci Fondu solidarity? Kontaktovala Komisiu, aby zistila, aká pomoc je dostupná v rámci tohto nástroja alebo v rámci programov rozvoja vidieka?

(EN) Čo sa týka Fondu solidarity Európskej únie, príslušné útvary Komisie nedostali žiadosť týkajúcu sa búrky z 24. januára 2009. Avšak nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002 vyžaduje podanie žiadosti vnútroštátnymi úradmi dotknutého členského štátu Komisii len do desiatich týždňov od dátumu, kedy boli spôsobené prvé škody (t. j. v tomto prípade do 4. apríla 2009).

Fond solidarity Európskej únie (FSEU) môže poskytnúť finančnú pomoc členským štátom a krajinám, s ktorými EÚ vedie prístupové rokovania, v prípade prírodnej katastrofy, pokiaľ celkové priame škody spôsobené pohromou prevyšujú 3 miliardy EUR (na úrovni cien z roku 2002) alebo 0,6 % z hrubého národného dôchodku krajiny podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Prah poskytnutia pomoci vzťahujúci sa na Španielsko v roku 2009 sú priame škody prevyšujúce 3,398 miliardy EUR. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ sú splnené osobitné kritériá, fond môže byť použitý v prípadoch pohrôm, ktoré nedosahujú stanovený prah.

Mali by sme pripomenúť, že finančná pomoc z Fondu solidarity je obmedzená na konkrétne typy núdzových operácií vykonávaných verejnými orgánmi (definovanými v nariadení), ako sú obnovenie fungovania životne dôležitej infraštruktúry, čistiace práce, poskytnutie dočasného ubytovania alebo financovanie záchranných zložiek. Z fondu nemôžu byť kompenzované súkromné straty.

Čo sa týka politiky rozvoja vidieka, článok 48 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 stanovuje opatrenie určené na obnovu potenciálu lesného hospodárstva v lesoch poškodených prírodnými katastrofami. Program rozvoja vidieka Galície na obdobie 2007 – 2013 ponúka túto možnosť s celkovými finančnými prostriedkami vo výške 147 799 420 EUR, z ktorých je 81 022 302 EUR spolufinancovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Doteraz útvary Komisie zodpovedné za rozvoj španielskeho vidieka neboli v tejto otázke kontaktované, keďže vyššie uvedené opatrenie je priamo uplatniteľné.⁽¹⁾

Môže Komisia v súvislosti so zadržaním generických liekov pri tranzite v Holandsku objasniť, prečo boli lieky zadržané, keďže poznámka pod čiarou v článku 51 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) neukladá povinnosť zisťovať údajné porušenie patentových práv pri tovaroch v tranzite?

Považuje Komisia toto zadržanie za porušenie článku 41 Dohody TRIPS, v ktorom sa uvádza, že uplatňovanie práv duševného vlastníctva by nemalo vytvárať prekážky voľnému obchodu?

Zahrnula alebo plánuje Komisia zahrnúť podobné ustanovenia týkajúce sa práv duševného vlastníctva do novej generácie svojich dohôd o voľnom obchode (FTA) alebo do iných bilaterálnych obchodných dohôd?

Aké opatrenia Komisia prijme, aby zabezpečila, že dodávky generických liekov rozvojovým krajinám nebudú v budúcnosti marené podobnými zadržaniami?

(EN) Právne predpisy EÚ (nariadenie Rady 1383/2003⁽¹⁾) umožňujú colným orgánom zadržať tovary, pri ktorých je podozrenie z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva (PDV) vrátane patentových práv, a to aj v prípadoch, keď sú tovary v tranzite. Článok 51 Dohody TRIPS tieto dve situácie predvída, ale nariaďuje iba ako minimálny štandard, aby členské štáty WTO zaviedli kontroly dovážaného tovaru, pri ktorom je podozrenie z porušovania ochranných známok a autorských práv. Nebráni členským štátom, aby rozšírili tieto kontroly na tovary v tranzite. Zákonodarné orgány EÚ zvolili širší rozsah uplatnenia kontrol, ktoré povoľujú dohody TRIPS. Preto je nariadenie 1383/2003 plne v súlade s požiadavkami WTO/Dohody TRIPS, pokiaľ ide o rozsah a pokrytie zásahov colných orgánov.

V rámci právnych predpisov o colných úradoch to nie sú colní úradníci, kto rozhoduje o tom, či sa pri tovare porušili práva duševného vlastníctva. Všeobecným postupom je zadržať tovar na krátke a právom obmedzené časové obdobie, pokiaľ existuje podozrenie na porušenie práv, a kontaktovať držiteľa práv. Potom je na držiteľovi práv, aby záležitosť podľa vnútroštátnych ustanovení odovzdal alebo neodovzdal súdu. Článok 55 Dohody TRIPS stanovuje časový limit desať pracovných dní na uvoľnenie tovaru, ako aj možné predĺženie o ďalších desať pracovných dní.

V tomto prípade po žiadosti spoločnosti, ktorá je držiteľom patentových práv na predmetné lieky v Holandsku, holandské colné orgány dočasne zadržali predmetné lieky počas ich tranzitu. V tomto prípade bol tovar nakoniec uvoľnený po tom, ako sa držiteľ patentu a vlastník tovaru dohodli, že nebudú vec riešiť prostredníctvom súdneho konania. Zásah colných orgánov sa skončil, keď bol tovar uvoľnený, a v tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že rozhodnutie poslať zásielku naspäť do Indie vychádzalo z dohody medzi dvoma zúčastnenými stranami, nie z colnej správy samotnej, čo ponecháva vlastníkovi tovaru úplnú slobodu nakladať s tovarom po uvoľnení tak, ako uzná za vhodné.

Komisia je toho názoru, že vyššie popísané postupy sú v súlade s článkom 41 Dohody TRIPS, ako aj s článkami 51 a 60 dohôd TRIPS, a nepredstavujú prekážku voľného obchodu. Dočasné zadržanie tovaru je prísne časovo obmedzené. Navyše, ak by bol tovar zadržaný na základe nepodloženej sťažnosti, vlastník výrobkov môže žiadať o náhradu škody. Iné členské štáty WTO takisto uplatňujú podobné colné postupy a praktiky v prípade zistenia podozrivého tovaru v tranzite.

Nariadenie Rady 1383/2003 je v platnosti viac ako šesť rokov a ukázalo sa ako účinné pri ochrane oprávnených záujmov výrobcov a držiteľov práv, ako aj pri ochrane zdravia, bezpečnosti a očakávaní spotrebiteľov proti falšovaným výrobkom vrátane liečiv. Napríklad belgické colné orgány nedávno zastavili zásielku 600 000 falšovaných tabletiek proti malárii určených do Toga. Vďaka faktu, že colné právne predpisy EÚ umožňujú prehliadku tovaru, kým je ešte v tranzite, ochránilo konanie belgických colných orgánov potenciálnych spotrebiteľov pred možnými škodlivými účinkami týchto výrobkov. Kým politika týkajúca sa prístupu všetkých ľudí k liekom nie je vôbec spochybňovaná, všetky zainteresované strany určite majú povinnosť ochraňovať zraniteľné obyvateľstvo pred praktikami, ktoré potenciálne ohrozujú život.

Prístup navrhnutý Komisiou k časti o PDV v bilaterálnych dohodách je objasniť a doplniť Dohodu TRIPS tam, kde je nejasná, nie veľmi rozvinutá alebo kde jednoducho bola prekonaná vývojom v oblasti duševného vlastníctva na iných fórach. Colná procedúra v EÚ sa ukázala ako účinná, vyvážená a s dostatočnými zabudovanými zárukami proti zneužitiu sťažnosťami podanými so zlým úmyslom. Preto Komisia zvažuje zavedenie podobných ustanovení do novej generácie bilaterálnych obchodných dohôd. Avšak je tiež potrebné poznamenať, že tieto dohody by takisto mali zahŕňať ustanovenia, ktoré zdôrazňujú a posilňujú literu a podstatu Vyhlásenia z Dauhy o Dohode TRIPS a verejnom zdraví. Napríklad články 139.2 a 147.2 Dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a štátmi CARIFORUM-u jasne stanovujú, že nič v tejto dohode by nemalo byť vykladané s cieľom oslabiť schopnosť štátov CARIFORUM-u podporovať prístup k liekom (pozri odpoveď Komisie na písomnú parlamentnú otázku E-0057/09⁽²⁾).

Komisia úplne chápe obavy vyjadrené váženým pánom poslancom a mnohými inými vo vzťahu k potrebe zabezpečiť plynulosť obchodu s generickými liekmi pre rozvojové krajiny a plne sa s týmto cieľom stotožňuje. Komisia bude preto situáciu monitorovať a bude naďalej venovať pozornosť akémukoľvek (nesprávnemu) uplatňovaniu právnych predpisov EÚ, ktoré by mohlo viesť k neprimeranému obmedzovaniu legitímneho obchodu s generickými liekmi alebo k vytvoreniu právnych prekážok, ktoré by bránili pohybu liekov smerom do rozvojových krajín. Avšak Komisia nie je presvedčená, že incident spomenutý v otázke váženého pána poslanca je sám osebe dôvodom na revíziu právneho mechanizmu, ktorý bezproblémovo funguje niekoľko rokov a ktorý naopak splnil svoju úlohu zníženia globálneho obchodovania s falšovaným tovarom.

Nariadenie Rady (ES) č. 21/2004⁽¹⁾ zavádza elektronickú identifikáciu (EID) oviec a individuálnu registráciu oviec a kôz od 31. decembra 2009. Avšak dotknuté odvetvie zhodnotilo požiadavku na evidenciu individuálnych podrobností o zvieratách, ktoré nie sú elektronicky identifikované na sprievodných dokladoch pri premiestnení zvieraťa, ako príliš zaťažujúcu.

Mohla by Komisia identifikovať výhody, ktoré by prinieslo elektronické značkovanie a evidencia individuálneho premiestňovania v oblasti kontroly chorôb a ktoré ešte nie sú dostupné prostredníctvom súčasných systémov v členských štátoch, t. j. evidenčný systém identifikačných kariet a skupín zvierat v Spojenom kráľovstve?

Uvedomuje si Komisia, že implementácia tohto nariadenia prinesie dodatočné náklady, ktoré v spojení s evidenčnými povinnosťami spôsobia, že mnohí výrobcovia skrachujú?

Uznáva Komisia existenciu praktických problémov vyplývajúcich z používania zariadení elektronickej identifikácie na farmách a ťažkosti spojené so zaznamenávaním individuálnych identít stád oviec v Spojenom kráľovstve?

Ako Komisia zabezpečí, aby ciele nariadenia o elektrickej identifikácii boli splnené čo najhospodárnejším spôsobom?

(EN) Súčasné pravidlá týkajúce sa individuálnej identifikácie a sledovateľnosti oviec a kôz boli Komisiou navrhnuté a Radou prijaté v nariadení (ES) 21/2004 po kríze spôsobenej slintačkou a krívačkou v roku 2001 v Spojenom kráľovstve. Následné správy Parlamentu, Dvoru audítorov a správa známa ako „Andersonova správa“ prednesená Dolnej snemovni parlamentu Spojeného kráľovstva naznačovali, že existujúci systém sledovateľnosti „skupín zvierat“ bol nespoľahlivý.

Elektronická identifikácia je najhospodárnejším spôsobom na dosiahnutie individuálnej sledovateľnosti a je teraz pripravená na praktické použitie v poľnohospodárskych podmienkach, aj v tých najťažších.

Náklady na elektronickú identifikáciu sa významne znížili. Avšak tieto náklady by mali byť hodnotené v súvislosti s ohromnými hospodárskymi stratami spôsobenými chorobami ako slintačka a krívačka, ako aj v súvislosti s výhodami tohto systému pre každodenné riadenie fariem. Vypuknutie slintačky a krívačky v roku 2001 sa dramaticky šírilo prostredníctvom nekontrolovaného premiestňovania oviec v rámci Spojeného kráľovstva a z neho do iných členských štátov a malo obrovský negatívny sociálny a hospodársky vplyv na odvetvie poľnohospodárstva v Spojenom kráľovstve, ako aj v iných členských štátoch. Podľa Osobitnej správy Dvoru audítorov č. 8/2004 týkajúcej sa riadenia a dohľadu Komisie nad opatreniami na boj proti slintačke a krívačke (2005/ C 54/01) bol dosah na rozpočet Spoločenstva 466 miliónov EUR. Podľa takzvanej „Andersonovej správy“ predloženej Dolnej snemovni parlamentu Spojeného kráľovstva⁽²⁾ dosiahli výdavky vlády Spojeného kráľovstva 2 797 miliónov GBP. Všetky tieto čísla nezahŕňajú obrovské priame a nepriame účinky na rôzne hospodárske odvetvia (poľnohospodárstvo, potravinárstvo, cestovný ruch), ktoré sa ťažko kvantifikujú presnými číslami.

Ako už bolo Parlamentu pri viacerých príležitostiach naznačené, a s vedomím dôsledkov predmetných pravidiel Spoločenstva pre poľnohospodárov, Komisia zvolila rozvážny prístup k elektronickej identifikácii a robí všetko pre uľahčenie jej zavedenia.

Komisia čoskoro zverejní hospodársku štúdiu, ktorej cieľom bude poskytnutie usmernení týkajúcich sa najúčinnejšieho spôsobu zavedenia nového systému sledovateľnosti. Takisto môžu členské štáty poskytnúť chovateľom oviec finančné prostriedky na zavedenie elektronickej identifikácie v rámci pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa štátnej pomoci. Rozpočet Spoločenstva navyše poskytuje finančné prostriedky, ktoré môžu byť členskými štátmi pridelené v rámci politiky rozvoja vidieka.

Finančná kríza ťažko postihla krajiny strednej a východnej Európy. Úvery v zahraničných menách ako švajčiarske franky, doláre a jeny sa stali obrovským bremenom tak pre firmy, ako aj pre domácnosti kvôli pádom výmenných kurzov lokálnych mien. Existujú rodiny, ktoré už nie sú schopné platiť svoje účty za elektrinu ani plyn. V pobaltských krajinách hospodárstvo zaznamenalo pokles o 10 % a prezident Svetovej banky odhadol, že krajiny strednej a východnej Európy potrebujú 236 až 266 miliárd DKK. Navyše sa začínajú prejavovať trhliny v spolupráci medzi členskými štátmi.

Čo navrhuje Komisia urobiť, aby zabezpečila, že občania EÚ v krajinách strednej a východnej Európy sa budú naďalej tešiť slušným životným podmienkam?

Súhlasí Komisia s prezidentom Svetovej banky v jeho odhade rozsahu pomoci, ktorá je potrebná?

Čo Komisia navrhuje urobiť s cieľom zabezpečiť spoločný európsky prístup k problémom spôsobeným finančnou krízou, vytvárajúc vôľu bojovať s menovými krízami a zabrániť domino efektu v bankovom sektore vyvolanému problémami v krajinách strednej a východnej Európy?

(EN) V novembri 2008 Komisia odpovedala na finančnú a hospodársku krízu prostredníctvom Plánu hospodárskej obnovy Európy (PHOE), ktorý bol odsúhlasený na zasadnutí Európskej rady v decembri 2008. Solidarita a sociálna spravodlivosť sú základnými zásadami tohto plánu. Európska iniciatíva podpory zamestnanosti, ktorú obsahuje PHOE, zahŕňa tak mobilizáciu finančných prostriedkov EÚ, ako aj definovanie niekoľkých priorít politiky členských štátov zameranej na znižovanie nákladov obyvateľstva spojených s týmto hospodárskym úpadkom a jeho dôsledkov pre bezbranné skupiny.

Z hľadiska operatívy to znamená, že dostupné finančné nástroje EÚ boli posilnené. Revízia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii umožní, aby bol rýchlo aktivovaný na účely podpory pracovníkov, ktorí boli zasiahnutí rozsiahlym rušením pracovných miest, a podpory ich komunít. Komisia takisto predložila Parlamentu a Rade na schválenie návrh, aby bolo programovanie Európskeho sociálneho fondu (ESF) prispôsobené potrebám vyplývajúcim z krízy pomocou zjednodušenia jeho fungovania, čím by sa umožnilo okamžité zvýšenie zálohových platieb o 1,8 miliardy EUR.

Keďže väčšina nástrojov na zmiernenie sociálnych účinkov krízy a jej vplyvu na zamestnanosť je v rukách členských štátov, Komisia obhajuje koordinovaný prístup k obnove trhu práce s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia prijaté v jednom členskom štáte nemali negatívne vedľajšie účinky na iné štáty. V tejto súvislosti Komisia identifikovala určitý počet usmernení pre politiku členských štátov zameraných na 1) podporu zamestnanosti v krátkodobom horizonte, konkrétne podporou dočasných dohôd s flexibilným pracovným časom, a na 2) uľahčenie zmien uplatnenia na trhu práce prostredníctvom posilnenia aktivácie a poskytnutia adekvátnej príjmovej podpory tým, ktorí boli najviac zasiahnutí hospodárskym útlmom, a investíciami do odbornej prípravy a zamestnateľnosti tak, aby bolo zaistené rýchle opätovné zaradenie na trh práce a obmedzenie rizika dlhodobej nezamestnanosti. Tieto usmernenia boli jasne formulované v Oznámení Komisie pre jarné zasadnutie Európskej rady zo 4. marca 2009.

Komisia a členské štáty sa rozhodli v máji usporiadať Európsku vrcholnú schôdzku pre zamestnanosť s cieľom dohodnúť sa na ďalších konkrétnych opatreniach na zmiernenie sociálnych dôsledkov krízy a jej vplyvu na zamestnanosť a opatrení na urýchlenie hospodárskej obnovy.

2. Odhady možných bankových strát, potrieb núdzovej likviditnej pomoci, finančných prostriedkov na rekapitalizáciu a potrieb prostriedkov na krátkodobé refinancovanie externého dlhu sú vystavené vysokej miere neistoty a musí sa k nim pristupovať s opatrnosťou. V tomto štádiu by sme sa mali vyhnúť neopodstatnenému šíreniu paniky založenému na veľmi predbežných a približných odhadoch potrieb pomoci, ktoré niekedy kolujú. Komisia úzko spolupracuje s inými medzinárodnými partnermi s cieľom vyhodnotiť konkrétne potreby pomoci jednotlivým krajinám v rámci nástrojov EÚ (napr. kalibrácia podpory platobnej bilancie pre Lotyšsko a Maďarsko).

3. Na neformálnom stretnutí vedúcich predstaviteľov štátov alebo predsedov vlád v nedeľu 1. marca vedúci predstavitelia EÚ vyslali odkaz solidarity a spoločnej zodpovednosti. Takisto zdôraznili, že každá krajina je z politického, inštitucionálneho a hospodárskeho hľadiska rozdielna a mala by byť ohodnotená na individuálnom princípe a že názor, podľa ktorého EÚ toho veľa nerobí pre východnú Európu (propagovaný niektorými médiami a niektorými medzinárodnými inštitúciami), je nesprávny.

Z pohľadu EÚ je dôležité, že dostupné nástroje na podporu makrofinančnej stability v strednej a východnej Európe závisia od toho, či je daná krajina členským štátom EÚ, a pokiaľ nie je, či je kandidátskou krajinou alebo potenciálnym kandidátom alebo či patrí do širšieho susedstva EÚ.

EÚ už použila veľké množstvo nástrojov na obmedzenie šírenia rizík v regióne. V rámci EÚ bol aktivovaný komplexný súbor opatrení a rozsiahle finančné prostriedky na riešenie ťažkostí finančného sektora a na podporu reálnej ekonomiky. Tieto opatrenia zahŕňajú:

Poskytnutie veľkého objemu likvidity centrálnymi bankami a rozsiahle opatrenia na podporu bankovníctva. Rámec EÚ pre národné balíky pomoci zabezpečuje, že výhody budú plynúť zároveň domovským aj hostiteľským krajinám.

Finančnú pomoc krajinám, ktoré majú ťažkosti s platobnou bilanciou (Lotyšsko, Maďarsko).

Opatrenia na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ na podporu rastu v rámci Európskeho plánu hospodárskej obnovy.

Dodatočné záväzky Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR).

Predzásobenie štrukturálnych fondov, ktoré by malo viesť k výraznému zvýšeniu zálohových platieb novým členským štátom v roku 2009.

Pre nečlenské štáty EÚ sú nástroje riešenia makrofinančných problémov obmedzenejšie, ale boli prijaté opatrenia tak na makrofinančnej úrovni, ako aj na podporu reálnej ekonomiky. Komisia neustále sleduje účinnosť týchto opatrení a posilnila dohľad nad makroekonomickými a makrofinančnými rizikami. Medzinárodné finančné inštitúcie (MMF, Svetová banka, EIB a EBOR) musia zohrávať významnú úlohu v tomto regióne. Komisia je v úzkom kontakte s MMF a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami. EÚ podporuje značné zvýšenie finančných prostriedkov MMF, inter alia s cieľom posilniť jeho schopnosť zasiahnuť v krajinách východnej Európy.

Zodpovedné úrady a environmentálne organizácie odsudzujú fakt, že mokrade v Grécku boli dlho vystavené zaobchádzaniu, ktoré je trestné. Tvrdia, že pokiaľ nebudú prijaté opatrenia na ich ochranu, mokrade sú vystavené riziku nenapraviteľného zničenia priemyselnými aktivitami, nelegálnym odpadom, intenzívnym rozvojom cestovného ruchu a veľkých zariadení, nedostatkom základnej infraštruktúry a chýbajúceho integrovaného systému riadenia. Desať najvýznamnejších gréckych mokradí, napríklad delty riek Evros, Axios, Nestos, Aliakmonas, jazerá Vistonida, Volvi a Kerkini, zátoky a lagúny medzinárodného významu, poskytujú poľutovaniahodný obraz devastácie. Napríklad jazero Koronia je z ekologického hľadiska považované za mŕtve a situácia je omnoho horšia v prípade tých mokradí, ktoré nepatria do tzv. Montreux registra a pod Ramsarský dohovor.

Aké opatrenia boli prijaté na ukončenie tohto zneuctenia životného prostredia a biodiverzity s cieľom účinne chrániť grécke mokrade, napraviť spôsobené vážne ekologické škody a predchádzať ich opakovaniu?

(EN) Lokality mokradí boli začlenené do Európskej ekologickej siete Natura 2000 na základe smernice o vtáctve⁽¹⁾ (územia osobitnej ochrany – SPA) alebo smernice o biotopoch⁽²⁾ (lokality s európskym významom – SCI) a musia byť chránené a riadené v súlade s aplikovateľnými ustanoveniami týchto smerníc tak, aby biologická rôznorodosť populácií v nich žijúcich bola zachovaná alebo obnovená. V tejto súvislosti je zodpovednosťou členských štátov, aby zaviedli potrebné opatrenia s cieľom zvládnuť pretrvávajúce ohrozenia mokradí a vytvoriť správny rámec riadenia.

Konkrétne v súvislosti so smernicou o vtáctve, po podaní žaloby Komisiou Európsky súdny dvor (ESD) nedávno rozhodol proti Helénskej republike (prípad C-293/07) na základe absencie koherentného, osobitného a úplného právneho režimu spôsobilého zabezpečiť trvalé riadenie a účinnú ochranu osobitných chránených území zahŕňajúcich desať mokradí medzinárodného významu spomenutých váženým pánom poslancom. V tomto kontexte bude teraz Komisia posudzovať adekvátnosť opatrení, ktoré boli alebo budú Gréckom prijaté na účely splnenia rozhodnutia ESD.

Čo sa týka smernice o biotopoch, keďže grécke lokality s európskym významom boli zaradené na zoznam Spoločenstva v júli ⁽³⁾, má Grécko šesť rokov na to, aby ich označilo ako osobitné chránené územia, definovalo priority ochrany a vytvorilo potrebné ochranné opatrenia. Zároveň by Grécko malo zabezpečiť, že tieto lokality nebudú vystavené žiadnemu významnému poškodeniu ani narušeniu a že ich integrita bude zachovaná.

Čo sa týka ochrany vodných zdrojov, smernica o ochrane a správe vôd⁽⁴⁾stanovuje rámec riadenia pre ochranu a zlepšenie stavu povrchových a podzemných vodných zdrojov s cieľom dosiahnuť dobrý stav všetkých vôd do roku 2015. Hlavný nástroj dosiahnutia tohto environmentálneho cieľa predstavuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodí, pričom prvý plán sa má prijať v decembri 2009. Komisia pozorne sleduje uplatňovanie smernice o ochrane a správe vôd v členských štátoch vrátane Grécka od jej prijatia v roku 2000. Na základe žaloby Komisie súd vyniesol rozsudok proti Helénskej republike 31. januára 2008, pretože neoznámila správu o analýze požadovanú na základe článk 5 smernice o ochrane a správe vôd (prípad C-264/07). Grécko predložilo požadovanú analýzu v marci 2008. Komisia ešte začala konanie pre porušenie povinnosti predložiť správu o programoch monitorovania stavu všetkých povodí v zmysle článkov 8 a 15 smernice o ochrane a správe vôd. Správa mala byť podaná v marci 2007 a doteraz nebola prijatá. Komisia bude zblízka sledovať ďalšie kroky v rámci implementácie smernice o ochrane a správe vôd, aby zabezpečila, že grécke úrady splnia svoje záväzky.