Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 23. marca 2009 - Štrasburg

17. Rok po Lisabone: partnerstvo EÚ a Afriky v praxi (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0079/2009), ktorú predkladá pani Martensová v mene Výboru pre rozvoj na tému Rok po Lisabone: partnerstvo EÚ a Afriky v praxi (2008/2318(INI)).

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv by som rád poďakoval Výboru pre rozvoj a jeho spravodajkyni pani Martensovej za správu, ktorá ako prvá hodnotí strategické partnerstvo EÚ a Afriky rok po lisabonskom samite.

S veľkým uspokojením som, samozrejme, zaznamenal množstvo pozitívnych prvkov, ktoré táto správa zdôraznila, ako aj pokrok, ktorý sa urobil za rok, čo je relatívne krátky čas z hľadiska takej rozsiahlej a predovšetkým politicky ambicióznej operácie. Spomeniem iba jednu vec, dnes popoludní sme mali stretnutie delegácie ad hoc Parlamentu pre vzťahy s Panafrickým parlamentom Africkej únie a dočasným výborom Panafrického parlamentu Africkej únie pre vzťahy s Európskym parlamentom, ktoré sa zameralo na úlohu parlamentov pri implementácii a monitorovaní stratégie Afriky a EÚ.

To samotné je konkrétnym výsledkom. Zavádza sa nová inštitucionálna štruktúra medzi dvomi kontinentmi a ja by som chcel zablahoželať dvom predsedom za prácu, ktorú vykonali.

Viac než rozoberaniu pozitívnych aspektov správy pani Martensovej by som sa chcel dotknúť troch kľúčových bodov, ktoré správa zdôrazňuje z hľadiska skvalitnenia partnerstva EÚ a Africkej únie. Prvý bod sa týka úlohy parlamentov. Viete, že som veľkým zástancom úlohy parlamentov jednak ako aktérov a zároveň aj kontrolórov demokratického procesu. Práve na týchto dvoch navzájom súvisiacich funkciách sa majú zúčastňovať Európsky a Panafrický parlament v strategickom partnerstve medzi Afrikou a EÚ.

Môžem vás preto ubezpečiť o svojej úplnej podpore týmto návrhom, ktoré vypracoval Európsky parlament a Panafrický parlament v spoločnom návrhu a ktoré sa opakujú v správe. Tieto pozostávajú v prvom rade z účasti na príslušnej úrovni v rámci spoločných skupín odborníkov, ktoré súvisia so štyrmi tematickými partnerstvami, o ktoré sa zaujímate. V druhom rade pozostávajú z angažovanosti pri vypracovávaní výročných správ o napredovaní. V treťom rade pozostávajú z účasti na spoločných pracovných skupinách a nakoniec z účasti predsedov na samite Africko-európskej únie.

Azda by som dodal, že niektoré z týchto návrhov sú už spracované alebo sa na nich práve pracuje. Pokiaľ ide o občiansku spoločnosť a neštátnych aktérov, som jednoznačne presvedčený, že zásadná úloha na rok 2009 má byť zameraná na urýchlené dosiahnutie hmatateľných výsledkov ešte pred strednodobým hodnotením, ktoré je naplánované na jeseň roku 2009, a na dosiahnutie ambície partnerstva zameraného na ľudí mimo inštitúcií.

V tomto kontexte zohrávajú neštátne subjekty dôležitú úlohu svojim zainteresovaním sa do spoločných skupín odborníkov pre každé z ôsmich tematických partnerstiev. Na európskej strane už bola minulú jar zostavená riadiaca skupina občianskej spoločnosti, aby sa podieľala na realizácii partnerstva a monitorovala ho. Čo sa týka africkej strany, takisto bola nedávno zriadená riadiaca skupina občianskej spoločnosti pod záštitou Hospodárskej, sociálnej a kultúrnej rady Africkej únie.

Európska a africká občianska spoločnosť by sa mali zísť na fóre koncom apríla 2009, aby spoločne určili konkrétne návrhy pre záväzok, ktorým je spoločná ministerská trojka Afrika − EÚ.

Čo sa týka strategického partnerstva a najmä toho, ktoré sa zaoberá riadením a ľudskými právami, vítam posun Parlamentu smerom k takému ponímaniu vlády, ktoré mi je veľmi blízke: kvalitná realizácia výkonných funkcií a právomocí, ktoré sa riadia občianskym právom, zo strany štátu, ktorý je nestranný a schopný napĺňať potreby a túžby svojich občanov.

Z tohto dôvodu sme pred dvomi rokmi pre oblasť riadenia vyčlenili 2,7 miliárd EUR pre všetky krajiny AKT. Tento prístup stojí na troch zásadách: dialóg, stimulujúce reformy a osvojenie týchto reforiem partnerskou krajinou. Správa však vyjadruje aj pochybnosti a obavy predovšetkým v súvislosti s profilmi riadenia: akým spôsobom sú vypracované, ako sa používajú a aký by mohol byť ich negatívny vplyv na africký mechanizmus partnerského hodnotenia (APRM).

Chcel by som vám pripomenúť, že profily riadenia, ktoré pokrývajú všetky dimenzie: politickú, hospodársku, sociálnu, inštitucionálnu a environmentálnu atď., boli iba odrazovým mostíkom a v žiadnom prípade neviedli programovanie tejto sekcie.

Počas programovacieho dialógu sa navyše prediskutovali výsledky a závery tejto analýzy s vládou partnerskej krajiny. Na základe dialógu sme požiadali vládu o vysvetlenie svojho reformného plánu alebo, pokiaľ to bolo potrebné, o jeho dokončenie, či objasnenie detailov, preukázanie významu, ambície a dôveryhodnosti týchto reforiem podľa troch hodnotiacich kritérií, ktoré následne umožnia určiť rozsah finančného stimulu pre každú krajinu. V tomto kontexte sa venovala pozornosť najmä krajinám, ktoré sú zapojené do mechanizmu APRM a ktoré dokončili revíziu, pričom preukázali svoju ochotu pokračovať týmto smerom. Táto operácia objasnila veľmi odlišné situácie každej krajiny, príslušné potreby reforiem, ako aj rôzne možnosti realizácie a návrhu plánu riadenia. Flexibilita a pragmatizmus sú preto nevyhnutné pri rozdeľovaní finančných stimulov riadenia. V januári 2009 Komisia zverejnila predbežnú správu zaoberajúcu sa procesom financovania a poslala ju všetkým inštitúciám Európskej únie, aby mohla slúžiť rôznym účelom.

  Maria Martens, spravodajkyňa. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, diskutujeme o správe na tému „Rok po Lisabone: Partnerstvo EÚ a Afriky v praxi“, ktorá je v podstate realizáciou spoločnej stratégie Afriky a EÚ zameranej na rozvoj Afriky a navrhnutej v decembri 2007 na samite EÚ – Afrika.

Tento samit bol dôležitou udalosťou. Po prvýkrát Európska únia a Africká únia spolu vytýčili stratégiu na základe spoločných hodnôt, zásad a vzájomného rešpektu, pričom dospeli k dohodám o spoločnom dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a o hľadaní spoločných riešení všeobecných problémov, napríklad v otázkach bezpečnosti, migrácie a klímy.

Všetci si uvedomujeme kritické postoje vo vlastných krajinách, kde sa ľudia hlavne v tomto období hospodárskej krízy čudujú, či vôbec má zmysel pokračovať v investovaní peňazí do Afriky. Chcela by som opäť zdôrazniť, aké dôležité je pokračovať v našom úsilí o rozvoj Afriky, a to sa týka oboch svetadielov. Pán komisár Michel bol úplne presný, keď na nedávnom stretnutí na túto tému povedal, že čím viac chudoby existuje, tým je väčšia nestabilita. Je to dôležité aj z hľadiska demografických trendov. V blízkej budúcnosti bude Afrika tvoriť 20 % svetovej populácie, zatiaľ čo Európa iba 5 %. Máme spoločné problémy, čelíme spoločným výzvam. Pokiaľ ľuďom v Afrike chýbajú príležitosti, je prirodzené, že ich budú hľadať v Európe. Afrika si však zaslúži našu podporu nielen z tohto dôvodu.

Dnes diskutujeme o realizácii dohodnutej stratégie a máme akčný plán. Musíme naďalej spolupracovať na ich realizácii. Teším sa z výsledkov, ktoré sa doposiaľ v súvislosti s partnerstvom dosiahli. V predošlých správach som vždy vyjadrila znepokojenie, že nie je dostatočne jasne vymedzená úloha parlamentov, pokiaľ ide o realizáciu spoločnej stratégie. V roku 2007 vydali Panafrický parlament a Európsky parlament spoločné vyhlásenie, ktoré naozaj veľmi obsažne vystihuje, čoho sa to týka. Teraz toto vyhlásenie prečítam po anglicky.

− „Ako inštitúcie reprezentujúce vôľu ľudu sa naše parlamenty musia postarať o uspokojovanie potrieb občanov a o to, aby tí, ktorí rozhodujú, vnímali ich starosti a aby zohľadnili ich priania v stratégiách navrhovaných inštitúciami, ktoré ich riadia. Naše parlamenty musia zohrávať podstatnú úlohu v diskusii o spoločných prioritách zameraných na budúcnosť našich kontinentov; práve v parlamentoch sa odrážajú rozličné názorové prúdy existujúce v rámci spoločnosti, a preto sú miestom, kde sa musia viesť rokovania a kde sa dajú zosúladiť odlišné názory a hľadať kompromisy.“

(NL) Preto som rada, že sme sa na tomto zasadnutí dohodli, aká by mala byť úloha parlamentov. Je to aj vďaka pánovi Gahlerovi, kolegom z Panafrického parlamentu a vďaka všetkým zainteresovaným, že sme sa na úlohe týchto parlamentov dohodli. Ide o účasť v skupine odborníkov v súvislosti s ôsmimi partnerstvami a o riadiacu skupinu, ktorá je zodpovedná za ich koordináciu. Parlamenty majú prezentovať svoj prínos prostredníctvom výročných správ o pokroku a predsedovia Európskeho parlamentu a Panafrického parlamentu majú predostrieť svoje vízie na samitoch Afrika – EÚ. To je dôležitý detail.

Na záver mám jednu otázku pre pána komisára. Vieme, že definície oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) budú zakrátko, v apríli, opäť na programe rokovaní EÚ − SEDAC (Centrum sociálno-hospodárskej rozvojovej pomoci), na ktorých sa zúčastní aj Európska komisia. Mohol by nám pán komisár povedať, aká je jeho vízia tohto rokovania a aký bude prínos Európskej komisie?

  Filip Kaczmarek, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, cieľom rozvojovej politiky, ktorá je jednou z najdôležitejších oblastí politiky EÚ, je riešenie globálnych problémov. Našťastie a v žiadnom prípade nie náhodou sa prvá spoločná stratégia partnerstva vytvorila pre Afriku a so zapojením Afriky.

Jedným z dôvodov, prečo je rozvojová politika taká dôležitá, je fakt, že sa stala nástrojom historicky orientovanej politiky. V tomto kontexte je zásadným cieľom spolupráce v otázkach rozvoja pôsobenie proti procesom a mechanizmom v minulosti. Jomo Kenyatta, otec kenskej nezávislosti, to opísal veľmi živým, i keď zjednodušeným spôsobom. Viem, že pán komisár pozná tento známy citát. Pán Kenyatta raz povedal: „Keď prišli misionári, Afričania mali pôdu a misionári Bibliu. Naučili nás modliť sa so zatvorenými očami. Keď sme ich otvorili, oni mali pôdu a my Bibliu.“

Historicky orientovaná politika však nie je jediným dôvodom pre angažovanosť Európy v otázkach súvisiacich s rozvojom. Existujú ešte ďalšie pragmatickejšie dôvody. Afrika je stále najchudobnejším svetadielom na svete. Napriek tomu po prvýkrát za posledných 30 rokov zaznamenáva obdobie hospodárskeho rastu. V každom prípade môžeme dodať, že tento hospodársky rast je vyšší než v Európe. Samozrejme, existujú africké krajiny, ktoré si naopak v dôsledku nešikovného vládnutia zničili svoje vlastné hospodárstvo. Vo všeobecnosti platí, že Afrika je svetadiel s nevyužitým potenciálom. Som rád, že EÚ pomáha oživiť a uviesť tento potenciál do pohybu.

Z tohto dôvodu je jedným z cieľov stratégie zaistiť širší dialóg a spoluprácu aj v takých oblastiach, ktoré na prvý pohľad nesúvisia s otázkami rozvoja. Stratégia zahŕňa široké spektrum problémov vrátane bezpečnosti, energie a zmeny klímy. Je však znepokojujúce, že vo väčšine týchto oblastí sa doposiaľ urobil len nepatrný pokrok. Musíme tiež priznať, že niektoré členské štáty EÚ sa na partnerstve s Afrikou nepodieľajú tak ako ostatné. Som presvedčený, že druhý rok partnerstva bude lepší a že budeme schopní dosiahnuť svoje ciele rýchlejšie.

  Alain Hutchinson, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, rok sme oslavovali iniciovanie tohto nového procesu, tejto novej dohody medzi Európskou úniou a Afrikou. Pán komisár, dovoľte mi, aby som bol k tejto otázke menej zdržanlivý ako obyčajne. Myslím si, že pri príležitosti prvého výročia je potrebné vyjadriť určité skutočnosti.

V Afrike je nedostatok všetkého. Je tam málo manažérov, lekárov, učiteľov i technikov. Veľa hovoríme o kontrolovanom prisťahovalectve, ale ešte sme stále neprijali opatrenia potrebné na to, aby sme umožnili diaspóram vstúpiť napríklad do služieb svojho štátu. V Afrike nie sú schopní nasýtiť obyvateľstvo. My obnovujeme vývozné dotácie na naše poľnohospodárske výrobky a na presadzovanie biopalív, čo u nich vedie k obrovským monokultúram.

Všetko sa tam rozpadá, šíri sa chudoba, ľudia zomierajú na choroby a pretrváva nedostatok vody. Veľa hovoríme, sľubujeme, rokujeme a hlasujeme o uzneseniach, ale čo sa naozaj robí pre obyvateľov Afriky? Myslím si rovnako ako vy, a viem, že ste o tom pevne presvedčení, že nastal čas, aby sa parlamenty týchto krajín spojili, a tak zblížili ich národy. Som presvedčený, že žiadny proces medzi Európskou úniou a Afrikou nebude úspešný, pokiaľ zostaneme len na úrovni politikov a technikov. Národy Afriky sa musia spojiť a my to musíme urobiť prostredníctvom ich parlamentov.

Rád počujem, že na parlamentnej úrovni existuje ochota rozvíjať tento výnimočný vzťah. Mám však pochybnosti, pán komisár, pretože tesne pred začiatkom tejto rozpravy som mal dlhý rozhovor s vašou kolegyňou, pani Ashtonovou, ktorý sa týkal dohôd o hospodárskom partnerstve. Je bizarné, že je takmer nemožné dosiahnuť zapojenie parlamentov partnerských krajín do týchto dohôd. Nedokážeme presvedčiť časť tohto Parlamentu a ani Komisiu, že pre ich parlamenty by bolo skutočne potrebné, aby povedali svoj názor skôr, než sa spýtajú Európskeho parlamentu, aký má názor na veci, ktoré priamo ovplyvňujú životy tamojšieho obyvateľstva. Verím, že sa to z tohto hľadiska zmení.

Podobne som presvedčený, že je dôležité ešte oveľa viac a lepšie zapojiť do tohto procesu mimovládne organizácie a africkú občiansku spoločnosť a som rád, že ste to zdôraznili aj vy. Spomínal som diaspóry, ale to s tým súvisí. Neviem, aké praktické veci sa v tejto súvislosti urobili, ale v každom prípade si myslím, že proces, ktorý ste rozbehli, má šancu na úspech.

  Toomas Savi, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, rok 2007 bol, žiaľ, druhým rokom v poradí, kedy sa vo vyspelom svete znížili príspevky na oficiálnu rozvojovú pomoc. Som preto rád, že pani spravodajkyňa zopakovala potrebu nabádať členské štáty Európskej únie, aby plnili svoje záväzky.

Myslím si, že členské štáty by mali prehodnotiť svoju terajšiu pomoc cieľovým krajinám, pretože tabuľka dosiahnutých výsledkov rozvojových cieľov tisícročia z roku 2008 ukazuje, že subsaharská Afrika je jedinou oblasťou, ktorá vážne zaostáva za očakávaným pokrokom. Chcel by som využiť túto príležitosť a povzbudiť členské štáty, aby zvýšili príspevky pre subsaharskú Afriku, ktorá je najmenej rozvinutou oblasťou na svete. Ani cieľové krajiny nie sú vždy prístupné podmienečnému charakteru pomoci EÚ. Mali by sme pokračovať v našom úsilí o dôslednejšie zapojenie týchto krajín.

Globálna hospodárska kríza ťaží nás všetkých, ale aj tak nesmieme zabúdať alebo ignorovať skutočnosť, že najmenej rozvinuté krajiny sú teraz najviac ohrozené. So stagnujúcou situáciou v Afrike je Európa navyše stále viac a viac vystavená prílivu prisťahovalcov, čo by mohlo oslabiť fungovanie sociálneho štátu. Je oveľa rozumnejšie zaoberať sa problémami obyvateľstva rozvojových krajín skôr, než tieto problémy nadobudnú taký rozsah, že ich budeme musieť riešiť tu v Európe.

  Wiesław Stefan Kuc, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, opäť diskutujeme v Európskom parlamente o Afrike. Dnes nehovoríme o vojne, ľudských právach či o pomoci rozvojovým krajinám. Namiesto toho sa snažíme zhrnúť súčasný stav partnerstva medzi Afrikou a Európskou úniou. Žiaľ, toto partnerstvo v skutočnosti neexistuje.

Aby som bol objektívny, máme ušľachtilú túžbu dospieť k porozumeniu a spolupráci medzi Africkou úniou, Panafrickým parlamentom a Komisiou Africkej únie. Afrika však stále zostáva najchudobnejším svetadielom našej planéty, priemerná dĺžka života tamojších obyvateľov je najkratšia na svete, nesmierne množstvo ľudí trpí hladom a chorobami, zatiaľ čo úroveň vzdelanosti a zdravia, najmä v chudobných vidieckych oblastiach a na dedinách, je takmer nulová.

Pozitívny vplyv Africkej únie na hospodársku situáciu je taký nepatrný, že v praxi je to iba predstieraná organizácia, ktorá nemá žiadny vplyv na riešenie každodenných problémov. Je to organizácia politikov, ktorí ju využívajú na účasť na globálnom politickom živote. Africký kontinent má bohaté prírodné zdroje, ktoré využíva celý svet. Nemá to však žiadny pozitívny vplyv na životnú úroveň obyvateľstva alebo na odstraňovanie chudoby. Rôzne organizácie sa snažia bojovať s problémom chudoby, ale pokrok v tejto oblasti je sotva badateľný. Spravodajkyňa pani Martensová to jasne povedala.

Naozaj nevieme, ako Afrike pomôcť, a ani správa neponúka riešenie. Spomeňme si na to, ako mierová Keňa zostala v priebehu niekoľkých dní zmáčaná krvou. Ako môžeme zaistiť, že sa bude finančná pomoc z rôznych krajín rozdeľovať správne? O tomto probléme sme hovorili pred niekoľkými mesiacmi. Hovorili sme aj o krokoch, ktoré podniká Čína. Je azda Čína na tej správnej ceste? Mali by sme túto cestu starostlivo preskúmať.

  Luisa Morgantini, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, spoločná stratégia EÚ a Afriky je predovšetkým veľkou úlohou, časom, aby sme ukázali, že sme schopní realisticky vnímať seba a svoju politiku. Som presvedčená, že stále musíme veľmi opatrne premýšľať o vzťahoch medzi našimi dvoma svetadielmi a o rozvojových stratégiách.

Nemôžeme očakávať, že sa všetko vyrieši naraz, pretože ide o dlhý a veľmi zložitý proces. Podľa môjho názoru to v prvom rade musí byť otvorený proces, na ktorom sa môžu všetci podieľať a budovať zdola nahor partnerstvo rovnocenných strán.

Na lisabonskom samite nebolo možné úplne dosiahnuť tento zámer, možno aj z toho dôvodu, že sa skončil náhle, a Európska únia ani Africká únia nechceli alebo neboli schopné prideliť štrukturálnu úlohu parlamentom a občianskej spoločnosti v Afrike, či v Európe. Uplynul rok od samitu a, ako zdôraznila pani Martensová vo svojej správe, náš Parlament, Panafrický parlament a občianska spoločnosť stále nemajú jasno v smerovaní tejto stratégie.

Je preto nevyhnutné, aby sa plnili hlavne rozvojové ciele tisícročia týkajúce sa odstránenia chudoby, chorôb, rozvoja poľnohospodárstva a vzdelávania, no spolu s nimi je potrebné venovať pozornosť aj vzniknutým otázkam vrátane rozširovania púští, zmeny klímy a energie.

Celkové zapojenie a demokratické partnerstvo musí byť preto otvorené pre verejnosť a nesmie sa obmedziť iba na vlády a výbory. Európsky parlament prehĺbil vzťahy s Panafrickým parlamentom a niet pochýb, že tieto kroky mali pozitívny vplyv na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky.

V roku 2007 sa však objavilo množstvo pochybností v súvislosti s financovaním. Nájdu sa finančné zdroje na túto spoločnú stratégiu? Aká je budúcnosť krajín AKT a Dohody z Cotonou? Aké budú naše vzťahy s medzinárodnými organizáciami – Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom a WTO? Pracujme spoločne na tom, aby tieto inštitúcie boli demokratickejšie.

Na záver chcem povedať, že som presvedčená, že by nás tento problém mal chytiť za srdce a mali by sme vytrvať v našom úsilí, pretože Afrika, ako sme sa presvedčili v predošlých rokoch, je kontinent bohatý na ľudské a hospodárske zdroje; je to jedinečný partner. Je skvelé vedieť, a aj pán komisár Michel, ktorého dobre poznám, si je toho vedomý, že v Afrike nie je len smrť, skaza a vojna, ale aj veľké bohatstvo. V týchto oblastiach musíme, samozrejme, pracovať na budovaní mieru a demokracie.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem poďakovať spravodajkyni, pani Martensovej, za jej dôkladnú správu. Je dobré, že Parlament nielen víta oznámenie tohto partnerstva, ale aj sleduje jeho skutočné výsledky. Práve to Afrika potrebuje. Úspešné partnerstvo s Afrikou si vyžaduje dobré riadenie a dodržiavanie ľudských práv. Pre svetadiel, kde starostovia môžu zvrhnúť prezidentov a kde iný prezident mrzačil svoje vlastné obyvateľstvo honom na čarodejnice, je to nesmierne dôležité. Rada a Komisia by z toho mali urobiť kľúčovú prioritu.

Keď hovorím o dobrom riadení, myslím aj na úlohu Číny, ktorá sa spomína iba pri prijatí tohto uznesenia. Udivuje ma, že chýba akákoľvek kritická poznámka voči angažovaniu sa Číny v Afrike, ktoré má niekedy katastrofálne dôsledky. Európska únia by si azda mohla vziať ponaučenie z 2 miliárd EUR, ktoré Čínsko-africký rozvojový fond investuje v Afrike. Skutočnosť, že aj Peking poskytuje finančné prostriedky krajinám, akými sú Zimbabwe, hovorí za všetko o príspevku Číny k dlhodobej demokracii a dobrému riadeniu v Afrike.

Mám ešte jednu poznámku aj pre pani spravodajkyňu. V odseku 46 sa odvoláva na potravinovú bezpečnosť a potravinovú nezávislosť Afriky. Podľa mňa v tomto uznesení chýba text, ktorý by sa venoval dlhoročnému problému. Ide o to, že mimoafrické štáty alebo spoločnosti si v Afrike prenajmú alebo dokonca kúpia veľké územia poľnohospodárskej pôdy a úroda ide zahraničným investorom, pričom z nej miestne podvyživené obyvateľstvo nemá žiadny osoh. Takéto situácie sú naozaj veľmi smutné. Okrem toho tieto investície neposkytujú žiadne pracovné príležitosti. Považujem za hanebné, že sa uznesenie vôbec nezaoberá týmto osobitným problémom, ktorému v súčasnosti médiá venujú značnú pozornosť.

  Michael Gahler (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ako predseda ad hoc delegácie pre vzťahy s Panafrickým parlamentom by som dnes rád využil príležitosť a poďakoval mnohým, ktorí sa tejto oblasti venujú. V prvom rade sa chcem poďakovať Marii Martensovej, ktorá pripravila vynikajúcu správu o dosiahnutom pokroku v rámci dohodnutej stratégie EÚ a Afriky. Ďalej by som chcel poďakovať príslušným inštitúciám. V rámci rozhovorov šiestich zúčastnených strán sme dokázali dospieť k porozumeniu medzi dvomi parlamentmi. Dohodli sa obidve Komisie, Parlamenty a aj Rady. Čo sa týka Rady, chcel by som zvlášť spomenúť právne služby, čo je vždy osobitne dôležité, keď ide o také záležitosti, pri ktorých sa nepodarí presadiť spoločné pozície. V nadväznosti na prvú schôdzu v Addis Abebe sme sa dnes na našej druhej schôdzi dokázali konečne dohodnúť na tom, čo sme už v minulosti odsúhlasili v súvislosti so zapojením oboch Parlamentov.

Chcel by som reagovať na to, čo povedal pán Hutchinson. Čo sa naozaj deje? Áno, v Afrike sa deje veľa zlých vecí. Mám však dojem, možno je to len náhoda, že od dohody o tejto spoločnej stratégii začala Africká únia inak reagovať na štátne prevraty. Štátom Mauretánia, Guinea, Guinea-Bissau a Madagaskar pozastavila členstvo. To sa v minulosti nestalo. Všetko by bolo išlo ďalej po starom.

V tomto smere by som chcel povedať, že my, ako európske vlády, by sme mali tieto fakty brať taktiež do úvahy. Ak je toto partnerstvo založené na spoločných hodnotách, potom musia reagovať aj Európania, keď reagujú Afričania, keď sa v Afrike deje niečo zlé. Z tohto dôvodu som presvedčený, že pokiaľ sa naše Parlamenty v budúcnosti viac zapoja do realizácie tejto stratégie, budeme môcť pripísať tomuto partnerstvu pridanú hodnotu.

  Ana Maria Gomes (PSE). – (PT) Chcela by som zablahoželať pani Martensovej k tejto dôležitej správe a poukázať na to, akú dôležitú úlohu má Parlament pri monitorovaní realizácie spoločnej stratégie EÚ a Afriky, ako aj príslušného akčného plánu.

Podnikli sa už určité dôležité kroky v súvislosti s niektorými z ôsmich partnerstiev zapojených do stratégie. Ide predovšetkým o zriadenie spoločných skupín odborníkov, realizačných tímov a o začiatok dialógu v kontexte týchto partnerstiev.

Je mi však ľúto, že aj na konci prvého roku sú niektoré partnerstvá ešte stále v procese definovania pracovných postupov a že doposiaľ nestanovili konkrétne ciele, časové harmonogramy, či pridelenie rozpočtových prostriedkov.

Dúfam, že nasledujúca spoločná výročná správa o pokroku bude v prezentácii výsledkov a v stanovení finančných prostriedkov oveľa konkrétnejšia, ako bola tá prvá. So zreteľom na výber rozvojových cieľov tisícročia je obzvlášť dôležité, aby sme boli dôslední v dodržiavaní záväzkov Európskej únie a jej členských štátov. Musíme zabezpečiť aj to, aby globálna kríza, ktorá sa dotýka každého, neprimerane nepostihla krajiny a obyvateľov Afriky, ktorí sú už aj tak najviac ohrození.

Rozvoj a demokratické riadenie v Afrike musí byť pre nás všetkých súčasťou stratégie na ukončenie krízy. V tomto zmysle sa musíme snažiť o výraznejší pokrok vo všetkých partnerstvách vrátane tých, ktoré sú politicky citlivejšie, ako napríklad otázka riadenia a ľudských práv.

Úloha Európskeho parlamentu v tomto procese sa musí posilniť oficiálnym pridelením monitorovacích funkcií a jeho zapojením do práce realizačných tímov stratégie. Je nevyhnutné, aby sa do tohto procesu zapojili aj zástupcovia európskej i africkej občianskej spoločnosti, najmä národné parlamenty, mimovládne organizácie a médiá.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v tejto rozprave by som rád upozornil na tri témy. V prvom rade, v decembri 2007 prijal Európsky parlament novú stratégiu EÚ a Afriky, ktorej cieľom je zaistiť rovnosť medzi obidvomi stranami. Hlavnou a ústrednou témou tejto stratégie bolo znižovanie chudoby v afrických krajinách. Za posledný rok sa však v tejto oblasti neurobil veľký pokrok.

Po druhé, pokračujúca finančná a hospodárska kríza by, žiaľ, mohla zhoršiť situáciu, ktorej čelia africké krajiny. Vedúce svetové finančné inštitúcie robia pre rok 2009 nasledujúce predpovede. Medzinárodný menový fond odhaduje, že globálny HDP sa zníži o 1 %, zatiaľ čo Svetová banka uvádza pokles o 2 %. Svetová obchodná organizácia predpovedá pokles objemu svetového obchodu až o 9 %. Stane sa tak po prvý raz za posledných 50 rokov. Podľa Medzinárodného menového fondu bude mať pokračujúca kríza, ktorej čelia najvyspelejšie krajiny, vplyv na rozvojové krajiny vrátane Afriky, pričom zvyšujúca sa miera nezamestnanosti a chudoby môžu spôsobiť občianske nepokoje a v niektorých prípadoch dokonca prerásť do vojnového konfliktu.

Verím, že sa vzhľadom na túto krízu a jej následky, ktoré budeme pociťovať aj v priebehu niekoľkých ďalších rokov, náležite zmení a doplní stratégia spolupráce EÚ a Afriky, aby sa zabránilo občianskym nepokojom alebo azda ozbrojenému konfliktu, ktoré by vznikli v dôsledku svetovej hospodárskej krízy.

  Juan Fraile Cantón (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v decembri 2007 v Lisabone prijali vedúci predstavitelia štátov alebo vlád Európskej únie spoločnú stratégiu EÚ a Afriky, ako aj prvý akčný plán jej realizácie.

Na vzniku tejto stratégie sa podieľali tri skutočnosti. Prvou bolo to, že na africkom kontinente existujú mierové procesy a postupné upevňovanie demokratických systémov spolu s pretrvávajúcimi konfliktami, napríklad v Dárfúre, veľkou chudobou a vznikaním nových problémov, akými sú obrovské vlny nezákonného prisťahovalectva.

Druhým dôvodom je skutočnosť, že subsaharská Afrika je najchudobnejšou oblasťou sveta. Je tam nízka priemerná dĺžka života populácie, nízka úroveň vzdelanosti a gramotnosti a vysoký demografický rast. Tristo miliónov ľudí musí vyžiť z menej než jedného eura na deň.

Tretím faktom je, že Afrika je miestom rozsiahlych epidémií, kde žijú viac než dve tretiny ľudí chorých na AIDS a zároveň je to miesto, kde 90 % úmrtí spôsobuje malária.

Za posledný rok sme urobili nepatrný pokrok v dosahovaní cieľov, ktoré sme si určili. So zreteľom na to, že akčný plán pokrýva obdobie do roku 2010, musíme začať ihneď konať v dvoch dôležitých oblastiach. Po prvé, musíme spolupracovať na demokratickom riadení, posilnení inštitúcií a upevnení úlohy občianskej spoločnosti, pričom je potrebné venovať zvláštnu pozornosť rodovej politike. Po druhé, musíme sa podieľať na riešení otázok týkajúcich sa základných sociálnych potrieb, boja proti hladu a začatia rozvojových programov v oblasti vzdelávania, zdravia a prístupu k základným zdrojom, ako napríklad k vode.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, partnerstvo, o ktorom dnes diskutujeme, je odpoveďou na potreby Afriky, pretože poskytuje podporu procesu demokratizácie a ochrany ľudských práv v afrických krajinách a zároveň zaisťuje intenzívne bilaterálne zapojenie do boja proti zmene klímy a do oblasti energetickej bezpečnosti.

Vzhľadom na narastajúcu vzájomnú globálnu závislosť a spoluzodpovednosť potrebujeme v súčasnosti aj záväzok potenciálne slabších partnerov. Ako príklad si zoberme boj proti zmene klímy. Napriek tomu, že Afrika sa najmenej podieľa na znečisťovaní ovzdušia, najintenzívnejšie pociťuje jeho následky. Z tohto dôvodu musíme zapojiť africké krajiny do boja proti zmene klímy, predovšetkým z hľadiska čo najväčšieho možného využívania obnoviteľných zdrojov, ktoré sú v týchto krajinách k dispozícii.

Niektoré štáty sa snažia dostať africké krajiny do sféry svojho vplyvu. To by sa nemalo stať. Afrika nepotrebuje, aby ju niekto riadil. Namiesto toho potrebuje našu pomoc a podporu. S Afrikou by sme zároveň mali zaobchádzať skôr ako s rovnocenným partnerom, a nie iba ako s príjemcom finančnej pomoci. Rovnocenný vzťah prináša väčší stupeň zapojenia.

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať viacerým rečníkom.

Som rád, že prevláda spokojnosť s prvými výsledkami, aj keď je samozrejmé, že to ešte stále nie je dosť. Musíme pochopiť, že veci sú v takomto stave ešte len jeden rok a že v roku 2009 musíme pridať.

Prijímam podstatné pripomienky obsiahnuté v jednotlivých vystúpeniach, ako aj nastolené témy, ktoré sa úplne zhodujú s mojimi názormi. Je zrejmé, ako povedali pán Hutchinson a pani Morgantiniová, že pokiaľ nebude existovať zapojenie, nebude možný ani žiadny pokrok. Tak isto je jasné, že úloha národných parlamentov a občianskej spoločnosti je veľmi dôležitá.

Okrem toho ma mrzí, že nebolo možné uskutočniť úplnú reformu inštitucionálnych mechanizmov, ktorými sa riadi zodpovednosť Parlamentu za rozvojovú politiku. Spomínam si, že ste požiadali, aby sa o strategických dokumentoch krajiny rokovalo nielen tu, ale aj v národných parlamentoch partnerských krajín. Európska rada mi to neumožnila, a preto som poslal tieto strategické dokumenty krajiny Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu. Touto cestou ste ich poslali ďalej mnohým parlamentom v Európe, avšak ani tak sa nedospelo k nijakej inštitucionálnej zásade, ktorú som mal v úmysle. Chcem len pripomenúť, že to bude aj naďalej jedna z mojich absolútnych priorít, pretože by sme urobili obrovský pokrok, ak by sa Európske rozvojové fondy zahrnuli do rozpočtu. Pokiaľ sa do rozpočtu nezarátajú, budeme mať stále chabé dôvody na to, že sme Parlamentu nedovolili vykonávať úlohu, ktorá mu prináleží, v dôsledku čoho bude v niektorých situáciách pán komisár zodpovedný za rozvoj bezmocný. Bolo by oveľa jednoduchšie, keby som mohol v tomto Parlamente diskutovať o prioritách, programoch a projektoch; vďaka takejto podpore by som mohol napredovať. Žiaľ, ešte to tak nie je. Dúfam, že sa k tomu dopracujeme.

Nechcem vynechať ani veci, ktoré sa mi nezdajú byť správne. Chcel by som vám pripomenúť, že minulý rok sme na európskej úrovni preinvestovali príspevok Komisie a členských štátov, pričom Komisia na jednej strane a členské štáty na druhej strane vložili po 46 miliárd EUR. Ešte stále však chýba 1,7 miliardy EUR na tento program alebo, lepšie povedané, na cieľ, ktorý sa stanovil. Vôbec s tým nie som spokojný a myslím si, že v budúcnosti budeme musieť o to bojovať. Parlament bude musieť vyvíjať nátlak a tento odkaz naozaj presadzovať. Na politickej úrovni budeme potrebovať všetku silu, ktorú máme k dispozícii, aby sme jednoducho prinútili členské štáty rešpektovať záväzky z roku 2005. Nebude to jednoduché. Stále si ešte spomínam na boj o miliardu určenú na potravinový nástroj. Nebolo to ľahké, ale nakoniec sme dosiahli dobré podmienky. Dostali sme miliardu navyše, aj keď to trvalo tri roky namiesto dvoch. Projekty sa našťastie rozbiehajú a ich realizácia pozitívne napreduje. Preto s tým, samozrejme, súhlasím.

Nemáme v úmysle znovu otvoriť otázky Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC). Rokuje sa o určitých à la marge úpravách, napríklad vo vzťahu k mierovej misii.

(FR) Preto nemáme v úmysle znovu otvoriť túto rozpravu. Musím navyše povedať, že som veľmi opatrný. Nie som naklonený tomu, aby sa znovu otvorila táto rozprava, lebo pokiaľ to urobíme, uvidíte, že niektoré členské štáty sa jej zúčastnia s cieľom zahrnúť do tohto rozpočtu čokoľvek.

Pán Cook, musím vám povedať, že nesúhlasím s tým, keď niekto povie, že sme stratili ideály. Nemyslím si, že je to tak. Podľa mňa stačí len počúvať hlasy v tomto Parlamente a zistíme, že sme ešte stále rozhodnutí zásadne brániť rozvojové krajiny. Nie je pravdou, že neprispievame k riešeniu. Samozrejme, nedá sa očakávať, že vyriešime všetky problémy, no desí ma predstava, aký by bol svet chudobný bez európskej pomoci.

Súhlasím s tým, že to nestačí, ale naša pomoc v celosvetovom meradle predstavuje 57 %. Žiaľ, nemyslím si, že o tom môžeme teraz diskutovať, avšak inou otázkou je, či európska pomoc našich členských štátov a Komisie ešte stále dosahuje svoje ciele, či je ešte účinná a či je náš spôsob práce dobrý. Bol by som rád, keby sa táto rozprava vrátila k otázke zavedenia alebo nezavedenia rozpočtovej podpory a podmienok, pretože, podobne ako vy, tým druhým si nie som veľmi istý.

Stále musíme mať na pamäti, čo chceme. Pokiaľ chceme, aby sa vláda zblížila s občianskou spoločnosťou, alebo aby sa zapojilo obyvateľstvo, či v niektorých prípadoch jeho parlament, musíme uznať, že potrebujeme určiť podmienky. Niekedy totiž nestačí iba jednoducho povedať vláde „dúfame, že to urobíte“, predniesť vášnivé žiadosti alebo len priateľské návrhy. Stále je dôležitá otázka týkajúca sa podmienok – toto slovo nemám rád, a tak radšej hovorím o kritériách. Keď hovoríte napríklad o profile, myslím si, že je ešte stále celkom normálne dokázať jeden profil pripraviť. Takýto profil sa doposiaľ na stanovenie rozpočtu tejto iniciatívy nepoužíva. Ešte stále je pre nás celkom normálne analyzovať vládne profily každej krajiny, keď sa im chystáme poskytnúť dotácie navyše vo výške 25 alebo dokonca 30 % finančných stimulov. Všetky tieto diskusie zostávajú otvorené. Ja ich nechcem uzavrieť, ale verím, že raz k tomu dospejeme.

Vynechám všetko, čo sa týka Číny. Samozrejme si myslím, že je to dobrá diskusia. Podľa môjho názoru majú rozvojové krajiny právo vyhlásiť verejnú súťaž o spoluprácu, ktorú chcú. Afrika už nie je výlučne územím Európy a to je dobré. Považujem to za dôležité.

Je pravdaže vhodné prehodnotiť kvalitu rozvojových politík, ktoré zaviedla Čína v Afrike. Nemôžeme ich za to kritizovať, ale môžeme klásť otázky. Ja som napríklad niekoľko mesiacov dostával správy o čínskych kontraktoch v Konžskej demokratickej republike. Nehovorím, že sú zlé. Jednoducho hovorím, že celý rad vecí si zaslúži reakciu. V súčasnosti sa tým intenzívne zaoberáme, najmä otázkou štátnej záruky, pretože v nej ide o dohodu so súkromným podnikom. Zaoberáme sa tiež percentom pôžičiek v porovnaní s vynaloženými prostriedkami na dary. Ide o to, že na ne nebola vyhlásená verejná súťaž a že je to takmer rovnaký objem peňazí, aký krajina dlhuje Európskemu menovému fondu. Na všetky tieto problémy treba nájsť riešenie, ale nie tak, že budeme tento vzťah pranierovať. Africké krajiny majú právo uzavrieť partnerské dohody aj s Čínou. K tomuto bodu sa už nebudem vracať.

Myslím si, pani Morgantiniová, že ste sa dotkli niektorých problémov, ktoré už pred vami spomenul pán Hutchinson. Je jasné, že skutočným problémom bude vždy zabezpečiť, aby vzťah medzi nami a rozvojovými krajinami bol naozajstným partnerstvom. Myslím si, že lisabonský samit bol významným krokom vpred, pretože sme prinajmenšom v textoch položili základy novej filozofie rovnocenných partnerov z hľadiska práv a povinností.

Samozrejme, ešte stále to celkom tak nie je. Je to jedna z tém, ktorá súvisí so zapojením a, pokiaľ je to možné, aj s rozpočtovou podporou. Spája sa to so zapojením občianskej spoločnosti a diskusiami na parlamentnej úrovni. Som presvedčený, že máte pravdu a toto sú oblasti, na ktorých musíme pracovať.

Položili ste ďalšiu otázku, na ktorej mi veľmi záleží a ktorá je podľa mňa podstatnou témou diskusie. Ide o to „ako môžeme dosiahnuť lepšiu harmonizáciu, aby ľudia spolu lepšie spolupracovali, vhodnejšie si delili prácu, viac podporovali globálnu rozvojovú politiku medzi rôznymi partnermi, aká je úloha Svetovej banky, Svetovej obchodnej organizácie, Medzinárodného menového fondu, Komisie a všetkých veľkých darcov?“

Je pravda, ako sa hovorilo aj na inom stretnutí, že sa v súčasnosti veľa vecí prekrýva a existuje duplicita. Existuje dokonca súťaž a táto súťaž nie vždy je osožná. Môžem vám povedať, že za posledné dva roky sa urobil značný pokrok najmä v súvislosti so Svetovou bankou. Keď sa pozerám na nový odkaz, stratégiu a filozofiu Svetovej banky, začínam byť celkom optimistický. Existuje teda priestor pre ďalší druh spolupráce medzi rôznymi partnermi a ja si myslím, že ste sa naozaj dotkli zásadného bodu, ktorým sa budeme musieť podrobne zaoberať.

Samozrejme, dobré riadenie je tu hlavnou zložkou, dôvodom, prečo sme vypracovali ustanovenie pre balík riadenia.

Pani Gomezová prišla s dôležitou otázkou vplyvov finančnej krízy na hospodársku a sociálnu situáciu v rozvojových krajinách. V podstatnej miere sa všetci odborníci v súčasnosti zhodujú na tom, že nastane prinajmenšom 2 % pokles rastu, čo znamená, že pribudne až do 50 miliónov chudobných ľudí. To si musíme vážne uvedomiť.

Z našej strany by som bol veľmi rád, keby členské štáty dodržiavali to, čo prisľúbili v roku 2005. Uisťujem vás, že spoločne budeme musieť veľmi tvrdo bojovať, aby sme k tomu členské štáty prinútili.

Po druhé, zaoberám sa prípravou oznámenia, sľúbeného aprílového balíka, ktorý prekračuje verejnú rozvojovú pomoc. Jeho snahou je mobilizovať celú sériu čiastkových rozpočtov Komisie určených na rozvojové politiky. Musím vám povedať, že sú tu určité veľmi zaujímavé návrhy na riešenie. Na tomto balíku pracujem spolu s Európskou investičnou bankou, predovšetkým v oblasti podpornej infraštruktúry, s cieľom rýchlo rozvinúť tieto návrhy a čo najskôr dosiahnuť výsledok. V Parlamente budem o tom hovoriť v apríli. Chcel by som len povedať, že ešte stále je potrebné vyriešiť jednu veľmi dôležitú otázku, ktorou sú úlohy občianskej spoločnosti a národných parlamentov.

Skončím práve pri nej. Pán Hutchinson raz navrhol, že by sa niektoré pokusy mohli realizovať s poslancami tohto Parlamentu a možno s poslancami národných parlamentov členských štátov, aby sa vyskúšalo, či je možné uskutočniť a viesť diskusie o strategických dokumentoch krajiny. Mal som možnosť urobiť tak v troch rôznych krajinách. Fungovalo to veľmi dobre, no je jasné, že to išlo tak hladko, pretože v tých troch krajinách sme mali podporu vlád. Bez tejto podpory je to v tejto otázke nesmierne ťažké. Preto si myslím, že máte pravdu: mobilizácia parlamentnej činnosti je určite jednou z priorít. Verte mi, že v každom prípade urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som to dosiahol.

  Maria Martens, spravodajkyňa. – (NL) Vážený pán predsedajúci, v podstate už nemám veľa čo dodať. Toto je prvá rozprava o uplatňovaní stratégie. Začali sme síce, ale stále sme len na začiatku. Nesmierne veľkú časť ešte treba urobiť. Afrika je aj naďalej najchudobnejším svetadielom. Všetci ste zdôraznili, v čom spočívajú naše obavy a akým problémom musíme čeliť, či už vo vzťahu k mieru a bezpečnosti, hospodárskemu rastu, dobrej správe vecí verejných, budovaniu kapacít alebo úlohe parlamentov a občianskej spoločnosti. Pán komisár k tejto téme uviedol dôležité pripomienky.

Chcela by som vám, vážení kolegovia, pán komisár, poďakovať, ako aj kolegom z Panafrického parlamentu. Budeme v tomto procese pokračovať.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 24. marca 2009.