Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 23. marca 2009 - Štrasburg

21. Ceny potravín v Európe (krátke prednesenie)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0094/2009) pani Batzeliovej v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o cenách potravín v Európe (2008/2175(INI)).

  Katerina Batzeli, spravodajkyňa. – (EL) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som rada poďakovala tieňovým spravodajcom Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ako aj štyrom spoločne kompetentným výborom Európskej komisie, s ktorými sme pri príprave tejto správy veľmi úzko spolupracovali.

Pán komisár, rada by som začala veľmi jednoduchou otázkou: keď si spotrebitelia idú do supermarketov kúpiť mlieko alebo jogurt, prečo si ho kupujú? Pre mlieko a pre jogurt, alebo pre fľašu a pre téglik? Pýtam sa vás na to preto, že sa spotrebiteľom šikovne vštepila myšlienka a názor, že pri potravinách, ktoré kupujú, je priemyselný podnik, ktorý sa stará o ich spracovanie, uvedenie na trh a prepravu, dôležitejší ako poľnohospodársky produkt, teda ako surovina samotná. Zhruba pred 15 rokmi predstavovali poľnohospodárske produkty asi 50 % konečnej ceny výrobku; v súčasnosti to nie je viac ako 20 %.

Poľnohospodári, ktorí sa zaoberajú či už rastlinnou alebo živočíšnou výrobou, sú dnes pre spotrebiteľov „anonymní“. Ich vyjednávacia sila, nielen v súvislosti s konečnou cenou, ale aj so zachovávaním kvalitatívnych a nutričných prvkov v konečnom výrobku, nedosahuje dôležitosť, akú by mala.

Nesnažíme sa vytvárať deliace čiary, rozdeľovať výrobné sektory v dodávateľskom reťazci, teda poľnohospodárov, výrobcov, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov na „dobrých“, „zlých“ či „nepekných“, pretože si nemyslím, že žijeme v spoločnosti a hospodárstve „divokého západu“. Zastávam názor, že naše hospodárstvo sa riadi pravidlami vnútorného trhu Európskej únie, teda trhu, ktorý, ak funguje transparentne, poskytuje príležitosť pre rast a konkurencieschopnosť, ale na druhej strane vylúči alebo eliminuje výrobcov a hospodárske činnosti, ak naň preniknú nečestné a netransparentné praktiky.

Otázka, ktorou sa dnes, ale aj v budúcnosti musíme zaoberať, má dva hľadiská:

– prvým hľadiskom je zblíženie spotrebiteľov s výrobcami prostredníctvom kvalitnej politiky v potravinárskom sektore, ako aj posilňovaním a spoločným vytváraním spôsobov, ktoré by spotrebiteľom poskytli lepšiu prístupnosť do výrobných poľnohospodárskych zón a k poľnohospodárskym výrobcom;

– druhým hľadiskom je zabezpečenie – a nemyslím tým stanovenie – príjmu výrobcov a spotrebiteľov prostredníctvom transparentnej cenovej politiky, do ktorej budú patriť aj povinné opatrenia na kontrolu a dohľad nad pomocnými výrobnými sektormi v celom dodávateľskom reťazci.

Tým máme, samozrejme, na mysli najmä malé a stredné podniky na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ale aj veľké materské a dcérske spoločnosti so sídlom v Európe, ako aj zamestnancov, pričom všetci títo musia fungovať podľa zásad transparentného vnútorného trhu a nie v zmysle vytvárania hospodárskych odnoží ako kartely či oligopoly.

Preto je v dnešnej situácii, keď (okrem iného):

– skutočné výrobné ceny nebezpečne klesajú;

– spotrebiteľské ceny predstavujú takmer päť až desaťnásobok poľnohospodárskych vstupných cien a aj napriek nižšej inflácii sú spotrebiteľské ceny stále veľmi vysoké;

– stupeň koncentrácie v maloobchode a iných spracovateľských podnikoch sa za posledných päť rokov štvornásobne zvýšil a koncentrácia sa zvýši aj v dôsledku hospodárskej krízy a bankrotu malých a stredných podnikov a miestnych podnikov, čím vznikne situácia, ktorá vyjednávania medzi výrobcami, podnikmi a spotrebiteľmi ešte viac skomplikuje;

– nesprávna činnosť dodávateľského reťazca a jeho praktiky zjavne ohrozujú zásady zdravej konkurencie,

mimoriadne dôležité, aby tu existoval koordinovaný európsky plán a integrované zásahy do potravinového sektora, „z farmy až na stôl“. Nepreháňame, ak povieme, že by ďalším cieľom zásahu Komisie po regulácii a dohľade nad finančným systémom mal byť potravinársky sektor, ktorý navyše tiež úzko súvisí so špekulatívnymi postupmi v uvedenom sektore.

Občania majú pocit, že reguláciu cien tovaru v ich nákupných košíkoch majú na svedomí dodávateľské reťazce, výrobný priemysel a maloobchod, a nie príjmová politika štátu a Európskej únie.

Preto verím, že ak budeme hlasovať za túto správu Výboru pre poľnohospodárstvo a počkáme na záverečné návrhy Európskej únie v tejto súvislosti, bude to riešením na nekonečné problémy s fungovaním trhu s potravinami, ktorý zase musí fungovať nestranne v prospech európskych občanov, európskych poľnohospodárov a rozvojových krajín a zároveň vytvoriť pocit bezpečia v súvislosti s trhovými zákonmi a inštitúciami.

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Na úvod by som rád poďakoval pani Batzeliovej a členom Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorí vypracovali túto správu. Hovoríme o nej v čase veľkých ťažkostí, v čase, ktorý je pre potravinový dodávateľský reťazec v Európskej únii mimoriadne dôležitý.

Ako všetci viete, recesia spôsobila náhly útlm činnosti vo väčšine hospodárskych sektorov v Európskej únii. Poľnohospodársky sektor zažil skutočne prudký pokles trhových cien, čím sa nad príjmami poľnohospodárov vynára vážny otáznik. Situácia je ešte vážnejšia v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou, ako výroba mäsa a mliečnych výrobkov.

Ak chceme zmierniť dôsledky krízy na príjem poľnohospodárov a zabezpečiť, aby spotrebitelia získavali potravinárske výrobky za nižšie ceny, je v tomto kontexte mimoriadne dôležité, aby potravinový dodávateľský reťazec fungoval efektívne. Z tohto dôvodu je potravinový dodávateľský reťazec spolu s otázkou cien potravín naďalej na poprednom mieste záujmu Komisie.

Analýza štrukturálnych faktorov je navyše dôvodom na obavy, že sa ceny poľnohospodárskych surovín budú aj naďalej zvyšovať, a to v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. Zlepšenie činnosti potravinového dodávateľského reťazca by mohlo v budúcnosti umožniť predchádzať takýmto nárastom cien potravín a odstrániť nestálosť spotrebiteľských cien. Stotožňujem sa s väčšinou obáv, ktoré sú vyjadrené v správe v súvislosti s potrebou zlepšiť všeobecné fungovanie potravinového dodávateľského reťazca. Existuje tu predovšetkým potreba zabezpečiť väčšiu transparentnosť celého reťazca s cieľom zvýšiť informovanosť spotrebiteľa a zlepšiť prerozdelenie pridanej hodnoty v reťazci.

Od minulého roku Komisia zaviedla sériu iniciatív, ktoré sú zamerané na zlepšenie fungovania potravinového dodávateľského reťazca. Výsledkom je, že skupina na vysokej úrovni pokiaľ ide o konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho priemyslu práve vypracovala súbor strategických odporúčaní. Minulý rok bola navyše predložená zelená kniha o kvalite poľnohospodárskych výrobkov.

V oznámení o cenách potravín, ktoré bolo prijaté v decembri, navrhla Komisia niekoľko riešení v podobe strategického plánu, pričom sú tieto riešenia zamerané na zlepšenie fungovania potravinárskeho dodávateľského reťazca v Európe. Je mimoriadne dôležité, aby sa v zavádzaní tohto strategického plánu napredovalo. Predovšetkým musíme pokročiť v procese zriaďovania stálej európskej agentúry na sledovanie potravinárskeho dodávateľského reťazca a cien potravín. Poskytovanie spoľahlivých informácií o cenách od začiatku reťazca po jeho koniec umožní bojovať proti nedostatku transparentnosti a súčasne umožní lepšie pochopiť spôsob fungovania reťazca.

Taktiež musíme pokročiť v analyzovaní spôsobu, akým je pridaná hodnota prerozdelená v reťazci. Túto tému považujem za mimoriadne dôležitú. Ako sa uznáva aj v oznámení o cenách potravín, nerovnováha v postavení poľnohospodárskych výrobcov v porovnaní s ostatnými členmi reťazca, má vážne dôsledky na marže výrobcov v poľnohospodárskom sektore. Určite netreba pripomínať, že snaha o objasnenie spôsobu, akým je pridaná hodnota prerozdelená, by bol prvý krok na zabezpečenie rovnováhy v postavení jednotlivých členov reťazca. V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že konkurencieschopnosť potravinového reťazca Európskej únie nesmie byť vytvorená na úkor niektorej z jeho častí. Je veľmi dôležité, aby sa výrobcovia potravín a maloobchodníci v agropotravinárskom sektore mohli aj naďalej spoľahnúť na trvalo udržateľnú a konkurencieschopnú platformu poľnohospodárskej výroby v Európskej únii.

Som presvedčený, že po úplnom zavedení strategického plánu, ktorý navrhla Komisia, budeme vedieť reagovať na väčšinu otázok a problémov uvedených v správe pani Batzeliovej.

  Predsedajúci. – Prednesenie sa skončilo.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 26. marca 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Roselyne Lefrançois (PSE), písomne. – (FR) Správa, o ktorej musíme vo štvrtok rozhodnúť, sa pokúša konkrétne reagovať na problémy miliónov našich občanov trpiacich vysokými cenami potravinárskych výrobkov.

V situácii, keď kúpna sila v Európe klesla, bolo veľmi dôležité, aby Parlament rozhodol o probléme, ktorého riešenia, koniec koncov, poznáme. V skutočnosti môžu byť rozdiely v cene na začiatku a na konci potravinového reťazca až v pomere jedna ku piatim, a napriek tomu, že to liberáli stále odmietajú pripustiť, treba problémy na trhu riešiť, ak chceme zabezpečiť rozumnú cenu pre spotrebiteľov a dôstojné príjmy pre poľnohospodárov. Ja osobne som navrhla, aby bol v texte potvrdený význam nástrojov regulácie trhu, ktoré sú v aktuálnej situácii krízy dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Ak sa povie „dostupná cena“, nesmie to automaticky znamenať „výrobok nízkej kvality“. Z tohto dôvodu som žiadala, aby bola do správy zahrnutá aj otázka stimulov pre sektor ekologického hospodárstva. Je potrebné zabezpečiť, aby spotrebitelia mali prístup ku kvalitným výrobkom za rozumnú cenu, a to prostredníctvom ambicióznej politiky s finančnými stimulmi pre tento druh poľnohospodárskej výroby.

  Maria Petre (PPE-DE), písomne. – (RO) Ceny potravín za posledné obdobie zaznamenali prudký nárast. Tento nárast má dve príčiny: prvou je kríza poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a druhou koncentrácia na trhu, ktorá sa zvýšila z 21,7 % v roku 1990 na viac ako 70 % v súčasnosti.

Ceny, ktoré za výrobky platia spotrebitelia, sú v priemere päťnásobne vyššie ako ich výrobné ceny. Siete supermarketov si často stanovujú nespravodlivé podmienky a sťažujú tak poľnohospodárom a malým dodávateľom prístup na trh.

Podporujem myšlienku Európskej komisie vytvoriť európsky systém monitorovania trhu. Taktiež podporujem myšlienku založenia európskej konkurenčnej siete.

Financie z programu na rozvoj vidieka by mali zabezpečiť viac prostriedkov vyčlenených pre výrobcov.

Myšlienka oživenia koncepcie „miestnych potravín“ a účinnejšia podpora tradičných trhov s potravinami sú riešením, ktorému vyjadrujem veľkú podporu.

  Theodor Dumitru Stolojan (PPE-DE), písomne. – (RO) Vítam správu pani Batzeliovej, ktorá zdôrazňuje značné rozdiely medzi cenami potravinárskych výrobkov v supermarketoch a ich výrobnými cenami. Táto situácia je, žiaľ, realitou aj v krajinách ako Rumunsko, kde je životná úroveň hlboko pod európskym priemerom.

Ak odmietame návrh na kontrolu cien, nemôžeme si nevšimnúť, že supermarkety majú pri rokovaniach oveľa silnejšiu pozíciu ako výrobcovia. V tejto oblasti tiež môžeme prijať ráznejšie opatrenia ako súčasť politiky na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov.