Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2130(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A6-0031/2009

Rozpravy :

PV 24/03/2009 - 3
CRE 24/03/2009 - 3

Hlasovanie :

PV 24/03/2009 - 4.19
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0164

Rozpravy
Utorok, 24. marca 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

3. Zelená kniha o územnej súdržnosti a stav diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti – Najlepšie postupy v oblasti regionálnej politiky a prekážky vo využívaní štrukturálnych fondov – Mestský rozmer politiky súdržnosti v novom programovom období – Komplementárnosť a koordinácia politiky súdržnosti s opatreniami na rozvoj vidieka – Uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch – Európska iniciatíva za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

A6-0083/2009 pána van Nistelrooija v mene Výboru pre regionálny rozvoj o Zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti (2008/2174(INI)),

A6-0095/2009 pani Krehlovej v mene Výboru pre regionálny rozvoj o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov (2008/2061(INI)),

A6-0031/2009 pána Vlasáka v mene Výboru pre regionálny rozvoj o mestskom rozmere politiky súdržnosti v novom programovom období (2008/2130(INI)),

A6-0042/2009 pána Roszkowského v mene Výboru pre regionálny rozvoj o komplementarite a koordinácii politiky súdržnosti a opatrení na rozvoj vidieka (2008/2100(INI)),

A6-0108/2009 pána Mikolášika v mene Výboru pre regionálny rozvoj o vykonávaní nariadenia o štrukturálnych fondoch v rokoch 2007 až 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch (2008/2183(INI)), a

A6-0041/2009 pána Becseyho v mene Výboru pre hospodárske a menové veci k Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti (2008/2122(INI)).

 
  
MPphoto
 

  Lambert van Nistelrooij, spravodajca. (NL) Vážená pani predsedajúca, parlamentný Výbor pre regionálny rozvoj si vyslovene želá, aby sa na konci tohto obdobia uskutočnila jedna spoločná rozprava o budúcnosti politiky súdržnosti, ale dnes a zajtra, tesne pred európskymi voľbami, sa bude viesť rozprava o aspoň piatich dôležitých správach poslancov tohto Parlamentu a bude sa o nich aj hlasovať. Hovoríme o najväčšom rozpočte Európskeho spoločenstva a jeho najviditeľnejšej súčasti, pokiaľ ide o občanov. Vďaka politike súdržnosti ukazuje Európa prepojenosť a solidaritu. Žiadna iná časť sveta nevytvorila toľko vzájomnej súdržnosti. Zároveň je súdržnosť znova ústredným cieľom Lisabonskej zmluvy. Pridáva aj ďalšiu zložku, a to územnú súdržnosť.

Neobvyklá doba si vyžaduje nové odpovede. Finančná kríza, tvrdšia hospodárska súťaž v dôsledku globalizácie, klimatická kríza a skutočnosť, že doteraz sme nedosiahli lisabonské ciele, si vyžaduje integrovanejší prístup a posilnenie, ako aj zlepšenie regionálnej politiky. V tejto zelenej knihe sa týmito vecami zaoberáme. Táto zelená kniha určite nie je vecou obchodu, ako to býva, ale výzvou na lepšie riadenie a územnú súdržnosť, ktorá zároveň kritizuje, že niektoré regióny sú úspešné a v oblasti veľkých miest sa robia pokroky, kým iné regióny zaostávajú. To nie je Európa, ktorú tento Parlament očakáva. V tejto spoločnej rozprave preto tiež určujeme kurz, ktorým sa bude uberať obdobie po roku 2013, po revízii právnych predpisov, s ktorými začneme ďalšie parlamentné obdobie po voľbách.

Stručne prejdem najdôležitejšie body tejto rozpravy a územnej súdržnosti. V roku 2005 vyjadril pán Guellec vo svojej správe želania Parlamentu. Nový územný rozmer je dnes trvalým cieľom v zmysle článkov 13 a 174 novej Lisabonskej zmluvy. Ako hovorím, je to výslovný opak asymetrickej Európy, v ktorej sa niektoré regióny rozširujú na plný plyn a vidieckejšie oblasti zaostávajú. Je to jednota, ale zároveň rozmanitosť centier excelentnosti alebo pôles d'excellence a špecifická pozícia iných regiónov a miest s vlastnými črtami a rozmanitosťou. Územná súdržnosť zároveň dopĺňa súčasnú politiku hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Je to integrovaný koncept. Umožňuje nahliadnuť do vplyvov Spoločenstva založenom na odvetviach a decentralizovanej činnosti, ako napríklad výskumu a vývoja, spoločnej poľnohospodárskej politiky, premávky a dopravy, situácie zamestnanosti a boja so zmenou klímy.

Koncept územnej súdržnosti má rozsiahlu podporu, o čom, zdá sa, svedčí konzultácia za posledných šesť mesiacov a z čoho by sme sa mali tešiť. Tento koncept zahŕňa koncentráciu a zároveň prepojenie a spoluprácu a radi by sme ho rozpracovali v nadchádzajúcom období.

 
  
MPphoto
 

  Constanze Angela Krehl, spravodajkyňa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, politika súdržnosti je pre Európu dôležitá. Vyjadruje solidaritu. Politiku súdržnosti však nepotrebuje len tá časť našej spoločnosti, ktorá sa považuje za slabšiu. Všetci naši občania potrebujú politiku solidarity a európskej integrácie. Situáciu však ešte sťažuje, keď sa nevyužívajú štrukturálne fondy v regiónoch, ktorých máme v Európskej únii viac ako 260. Nie je to preto, že by nepotrebovali pomoc, ale preto, lebo je zložité prekonať prekážky, ktoré bránia získaniu fondov. Niektoré také prekážky sú domáce. Dôležitou základnou požiadavkou samozrejme je, aby sa dodržiavali pravidlá a aby sa zaviedli kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečia, že peniaze od európskych daňových poplatníkov sa budú používať správne. Nesmie to mať za následok, že formuláre žiadosti a vysvetlenia, ako sa dajú fondy získať, budú také rozvláčne a nezrozumiteľné, že na ich pochopenie budete potrebovať titul PhD.

Z toho dôvodu vo svojej správe žiadam, aby sa prijali konkrétne opatrenia na zníženie množstva byrokracie na európskej úrovni, lebo za to sme zodpovední. Napríklad je potrebné zjednodušiť kontrolné systémy, znížiť administratívne zaťaženie projektov a upraviť veľkosť projektov. Ďalej by sa tiež mali zjednodušiť, objasniť a urýchliť postupy uplatňované pri projektoch a mala by sa zabezpečiť ich väčšie zameranie na výsledky. Som však presvedčená, že v tomto ohľade by sa niečo dalo urobiť aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

Druhá časť mojej správy sa zaoberá osvedčenými postupmi v politike súdržnosti. Nesmieme znova vynájsť koleso, lebo to by nebolo účinné ani múdre. Z toho dôvodu musíme nájsť systém, v rámci ktorého by boli príkladné projekty k dispozícii ostatným. Keďže každý rok vznikajú desaťtisíce projektov politiky súdržnosti, trik spočíva v identifikovaní, vybratí a poskytnutí informácií o príkladných projektoch v regiónoch. Podľa môjho názoru začala Komisia v tejto oblasti veľmi dobre, napríklad pokiaľ ide o iniciatívu RegioStars, ale vyžaduje si to ešte ďalšie kroky.

V oblastiach, o ktorých si myslím, že sú kľúčové, navrhuje správa kritériá na výber týchto projektov. Kľúčové oblasti zahŕňajú okrem iného výskum a inováciu, tvorbu vysokokvalitných pracovných miest, podporu malých a stredných podnikov (MSP), projekty vzťahujúce sa na klímu, integrovaný mestský rozvoj a tvorbu projektov verejno-súkromných partnerstiev. Kritériami pre výber projektov s osvedčenými postupmi by mohli byť napríklad kvalita a trvalá udržateľnosť projektov, významná podpora pre regióny a pre Európsku úniu, účinnosť využívania finančných prostriedkov a, samozrejme, aj možnosť prenesenia projektu do iných regiónov.

Dobré príklady nájdeme všade. V prílohe správy som uviedla niekoľko projektov, o ktorých som sa dozvedela v dôsledku prípravných prác uskutočnených v regiónoch. Pochádzajú zo všetkých členských štátov. Niektoré by som tu rada spomenula: Centrum excelentnosti pre environmentálne technológie v Slovinsku, Centrum mobility Burgundsko v Rakúsku, „Brainhunt“ – súťaž obchodných plánov v Estónsku, nová budova spoločnosti Fraunhofer Institut pre bunkovú liečbu a imunológiu v Nemecku, vedecký park v Granade v Španielsku a rozvoj problematickej mestskej časti Lipsko – východ v Nemecku.

Ako spravodajkyňa a koordinátorka skupiny by som na záver rada srdečne poďakovala mojim kolegom za spoluprácu, a to nielen na tejto správe, ale aj za posledných päť rokov. Rada by som tiež poďakovala Komisii, Výboru pre regionálny rozvoj a všetkým príslušným zamestnancom za spoluprácu. Dúfam, že takto budeme spolupracovať aj v budúcnosti.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Oldřich Vlasák, spravodajca. – (CS) Vážená pani komisárka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som stručne predstavil správu o mestskom rozmere politiky súdržnosti. Ide o správu, ktorá skúma možnosti a zapojenie miest do riadenia a využívanie európskych peňazí v bežnom programovom období. Táto správa zároveň poskytuje návod a ponúka inšpiráciu, ako upraviť pravidlá štrukturálnych fondov tak, aby lepšie vyhovovali potrebám európskych miest a metropol. Pri jej zostavovaní som sa opieral nielen o vedecké štúdie a stanoviská odborníkov záujmových zoskupení, ako je Rada európskych samospráv a regiónov a EUROCITIES, ale najmä o priame skúsenosti a názory primátorov, starostov, úradníkov radníc, projektových manažérov a všetkých ostatných, ktorí sa európskymi fondmi zaoberajú. Jedným z inšpiratívnych stretnutí, na ktorom sme mali možnosť spoločne diskutovať o mestskom rozmere, bola akcia s názvom European Urban Day, ktorú som v rámci českého predsedníctva Európskej únie usporiadal spoločne s partnermi začiatkom februára v Prahe. Rád by som pri tejto príležitosti ešte raz poďakoval pani komisárke Hübnerovej, pánovi Svobodovi a svojim kolegom, pánovi Olbrychtovi, pánovi Beaupuymu a pani Kallenbachovej za účasť a aktívny prístup.

To, že sa naša pozornosť sústreďuje na mestá, je logické. V mestách žije 80 % z asi 500 miliónov obyvateľov EÚ. Práve v mestách sa nachádza drvivá väčšina pracovných miest, podnikov a vzdelávacích stredísk. Mestá vytvárajú viac ako 70 % európskej DPH. Mestá sú tak nespornou hnacou silou hospodárskeho rastu celej Európy, a preto sú v dobe krízy ešte dôležitejšie. Na druhej strane sa však veľa miest stretáva s rôznymi vážnymi problémami. Mestá a mestské oblasti preto potrebujú v rámci politiky súdržnosti zvláštnu pozornosť.

Z textu správy by som rád zdôraznil dve hlavné myšlienky. Prvou je otázka subdelegovania, to znamená prenesenie riadenia európskych prostriedkov na mestá. Hoci európske právne predpisy už umožňujú subdelegovať prostriedky mestám tak, aby ich mohli prideľovať pri tvorbe integrovaných rozvojových plánov, túto možnosť využívajú členské štáty len okrajovo. Jedným z hlavných cieľov tejto správy je podporiť rolu miest v procese súdržnosti. Nesmieme sa viac na mestá pozerať len ako na konečných príjemcov, ale ako na subjekty, ktoré spravujú územia. Mestá, ktoré majú rovnako ako regióny a orgány verejnej správy vlastný rozpočet, musia v oblasti štrukturálnej pomoci získať väčšiu zodpovednosť za programovanie a distribúciu štrukturálnych fondov. Mestský rozmer sa musí stať povinným.

Druhou zásadnou myšlienkou je skutočné využitie potenciálu finančného nástroja JESSICA. Kohézna politika sa doposiaľ zakladala výlučne na systéme dotácií, čiže na nenávratných grantoch. Organizácie aj jednotlivci predkladajúci projekty si tak zvykli, že európske peniaze a prostriedky z vnútroštátnych rozpočtov určené na spolufinancovanie dostávajú „zadarmo“. Namiesto účelného investovania a zhodnotenia dostupných zdrojov býva prioritou skôr samotné čerpanie. Dotačný princíp tak niekedy vedie k tomu, že časť štrukturálnej pomoci sa nevyužije efektívne. V bežnom programovom období došlo zavedením finančného nástroja JESSICA k vytvoreniu priestoru pre systémovú zmenu politiky súdržnosti. Skutočnosťou však je, že tento priestor sa veľmi nevyužil. V nadchádzajúcom programovom období sa to musí zmeniť. Európska politika by mala viac využívať možnosti, ktoré sa vzťahujú na využívanie fondov finančného inžinierstva, ako sú revolvingové fondy. To je nateraz všetko. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí mi s prípravou správy pomáhali.

 
  
MPphoto
 

  Wojciech Roszkowski, spravodajca.(PL) Vážená pani predsedajúca, reforma štrukturálnej politiky Európskej únie na obdobie 2007 – 2013 priniesla zmeny v štruktúre fondov a v zásadách prideľovania pomoci. Jednou z významných zmien bolo vytvorenie nového Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) prepojeného so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP). Zatiaľ čo vo finančnom výhľade na obdobie 2000 – 2006 boli finančné prostriedky na rozvoj vidieka spojené so štrukturálnymi fondmi a politikou súdržnosti, čím sa oddelili od finančných prostriedkov na SPP, podľa nového finančného rámca na obdobie 2007 – 2013 je EPFRV súčasťou okruhu spojeného s SPP. Následkom týchto zmien sa však vynára otázka, či toto oddelenie skutočne viedlo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných finančných prostriedkov.

Prepojenie financovania SPP s prostriedkami určenými na rozvoj vidieka len zdanlivo zjednodušuje rozpočtové opatrenia. V skutočnosti to znamená oddelenie prostriedkov určených na nepoľnohospodárske ciele od politiky súdržnosti a v dôsledku toho buď duplicitu niektorých cieľov, alebo ich vynechanie v oboch oblastiach. Existuje preto riziko, že sa finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci regionálnej politiky, vo veľkej miere využijú na podporu hospodárskej konkurencieschopnosti v najvýznamnejších mestských oblastiach alebo v najdynamickejších regiónoch, pričom EPFRV sa zameria hlavne na nepoľnohospodárske zlepšenie, na zlepšenie poľnohospodárskej konkurencieschopnosti. V takejto situácii by výdavky na podporu nepoľnohospodárskych činností a rozvoj MSP vo vidieckych oblastiach boli na rozhraní oboch fondov a nepokrýval by ich ani jeden.

Nedostatok prostriedkov by sa tiež mohol prejaviť v základných verejných službách a investíciách do infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, na ktoré ma prispievať aj Kohézny fond. V tomto kontexte je osobitne dôležité vypracovať transparentnú, dlhodobú stratégiu pre rozvoj vidieka na národnej a regionálnej úrovni, aby bolo možné jasne stanoviť priority a ciele v oblasti rozvoja vidieka a prispôsobiť im podporu z rôznych dostupných zdrojov. Spojenie druhého piliera s opatreniami politiky súdržnosti by si však vyžadovalo úzku koordináciu činností na vnútroštátnej úrovni.

Doteraz ešte nebol presne vymedzený pojem vidieckych oblastí. Tradične sa vidiecke oblasti od mestských oblastí odlišujú nižšou hustotou obyvateľstva, odlišnou štruktúrou zamestnanosti, nižšou úrovňou príjmov a obmedzeným prístupom k verejným statkom. Z hľadiska územnej súdržnosti, ktorá, opakujem, ešte nebola primerane vymedzená, by nižšia hustota obyvateľstva nemala byť rozhodujúcim faktorom.

Jedným z rozvojových cieľov Európskej únie je modernizácia sociálnych štruktúr vrátane štruktúr zamestnanosti. Územnú súdržnosť je preto možné posilniť zbližovaním štruktúr zamestnanosti vo vidieckych a v mestských oblastiach. Hlavným problémom v oblasti územnej súdržnosti preto zostáva úroveň príjmov a prístup k verejným statkom a najúčinnejším prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov je podpora nepoľnohospodárskych činností vo vidieckych regiónoch. Prostriedky vyčlenené na rozvoj vidieka by však nemali spôsobiť zníženie prostriedkov určených na priame platby poľnohospodárom.

Problém spojený s uplatňovaním politiky rozvoja vidieka vyplýva z prekrývania odvetvových politík a politiky územnej súdržnosti a ich hospodárskych a sociálnych dimenzií, a preto sa pri doterajších činnostiach dôraz kládol na rozdiely v oblasti kompetencií a nie na synergiu činností. Cieľom koordinácie by však malo byť zabezpečenie synergie pri využívaní finančných prostriedkov. V jednotlivých členských štátoch existuje niekoľko spôsobov koordinácie týchto činností a v súčasnosti je ťažké tvrdiť, že by riešenie niektorej krajiny malo byť vzorom pre ostatné krajiny. Zdá sa však, že pre zabezpečenie úspechu v tejto oblasti má rozhodujúci význam skôr politická vôľa než akékoľvek organizačné riešenie. Z tohto dôvodu by mohlo byť vhodným riešením v tejto oblasti spolupráce uplatnenie otvorenej metódy koordinácie na úrovni Únie.

Je však potrebné zdôrazniť, že politika rozvoja vidieka má obrovský vplyv na územnú súdržnosť. Z tohto dôvodu sa zdá byť oddelenie opatrení politiky rozvoja vidieka od politiky súdržnosti a regionálneho rozvoja neodôvodnené. Táto politika môže lepšie ako SPP pomôcť pri riešení problémov rozvoja vidieka, ktoré sa netýkajú poľnohospodárstva, napríklad rekvalifikáciou ľudských zdrojov na prácu v iných oblastiach hospodárstva. Začlenenie politiky rozvoja vidieka do politiky súdržnosti je však možné, len ak budú rozvoju vidieka pridelené dostatočné finančné prostriedky.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, než otvoríme rozpravu o správe o vykonávaní nariadenia o štrukturálnych fondoch v rokoch 2007 až 2013, dovoľte mi využiť túto príležitosť a poďakovať Komisii za konkrétne oznámenie a odporúčania pre krajiny, lebo je to základ, na ktorom môžeme stavať. Rád by som poďakoval najmä všetkým, ktorí so mnou na tejto správe pracovali, hlavne našej poradkyni v PPE-DE, pani Stoianovej, a správcovi nášho výboru, pánovi Chopinovi, ktorí tejto správe venovali dlhé hodiny.

Dovoľte mi stručne zrekapitulovať prípravu tejto správy, ktorá len minulý mesiac získala plnú podporu Výboru pre regionálny rozvoj len s niekoľkými kompromismi. Ako už možno viete, cieľom tejto správy je poukázať na spôsob, akým členské štáty pri príprave svojich 27 národných strategických referenčných rámcov a 429 operačných programov upravených podľa konkrétnych obmedzení a požiadaviek pochopili a dodržiavali strategické usmernenia Spoločenstva v oblasti súdržnosti z roku 2006.

Z toho dôvodu som sa rozhodol vychádzať v tejto správe z troch hlavných dokumentov: po prvé, z oznámenia Komisie, po druhé, z 27 odporúčaní pre krajiny, ktoré Komisia poskytla, a po tretie, z rozhodnutia Rady o strategických usmerneniach Spoločenstva v oblasti súdržnosti z roku 2006, ktoré predstavujú orientačný rámec pre členské štáty na prípravu národných strategických referenčných rámcov a operačných programov v rokoch 2007 – 2013.

Tri hlavné priority jasne stanovené uvedeným rozhodnutím Rady sú: po prvé, urobiť Európu a jej regióny atraktívnejším priestorom pre investície a prácu, druhou prioritou je zlepšovať poznatky a inovácie pre rast a treťou prioritou je prilákať viac ľudí do zamestnania a podnikateľskej činnosti, aby sa vytvorilo viac pracovných miest a zvýšila sa ich kvalita.

Než poviem, čo som si pri práci na tejto správe všimol, musím zdôrazniť, že jej rozsah čiastočne obmedzuje skutočnosť, že operačné programy sa schválili len v júni 2008 a potrvá najmenej rok, než bude možné posúdiť akýkoľvek reálny pokrok v ich plnení. Avšak už dnes môžem zhodnotiť, že všetky členské štáty dodržiavajú všeobecné priority v závislosti od špecifík, ktoré vyplývajú z úrovne ich hospodárskeho a územného rozvoja.

Tiež je dôležité upozorniť na to, že môžu prejsť istými zmenami v zmysle intenzívnejšieho zamerania sa na investície v oblastiach s potenciálom okamžitého rastu a naliehavosti v kontexte plánu hospodárskej obnovy Európy, reakcie Spoločenstva na celosvetovú finančnú krízu a súčasného hospodárskeho spomalenia. Inými slovami, je dôležité mať na pamäti, že každý členský štát a predovšetkým každý región má rôzne potreby vyplývajúce z jeho zemepisnej polohy a ekonomického a inštitucionálneho vývoja. Preto sa výsledné národné stratégie súdržnosti v operačnom programe nepochybne veľmi líšia v závislosti od týchto potrieb.

Je známe, že všeobecné nariadenia Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu od členských štátov vyžadovali, aby na cieľ súdržnosti vyčlenili 60 % všetkých výdavkov a na cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti 75 %. Som však veľmi rád, že vďaka úsiliu, ktoré vyvinuli vnútroštátne orgány, predstavuje vyčlenenie výdavkov na priority v rámci lisabonskej agendy v priemere 65 % – viac ako finančné prostriedky dostupné v konvergenčných regiónoch – a 82 % v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti, čo je tiež viac, ako sa pôvodne žiadalo.

Vidím, že môj čas uplynul. Pripravil som si toho oveľa viac. Svoje vystúpenie dokončím na konci rozpravy.

 
  
MPphoto
 

  Zsolt László Becsey, spravodajca. – (HU) Po niekoľkých odkladoch sme sa konečne dočkali tohto významného dňa. Rád by som poďakoval Komisii za to, že sa venovala téme mikroúverov v samostatnej správe v novembri 2007, hoci je tiež pravda, že Parlament už vtedy v lete žiadal, aby sme na tejto téme pracovali. Tiež schvaľujem, že túto rozpravu koordinuje členka Komisie zodpovedná za súdržnosť, lebo, ako vieme, predtým sa tiež diskutovalo o tom, že koordinovať by ju mal komisár pre finančné záležitosti, ale cieľom je, aby nástroje Spoločenstva pravdivo odzrkadľovali perspektívy súdržnosti.

Je mi však ľúto, že materiály Komisie sa nezaoberali aj legislatívnymi úlohami alebo že aspoň nezahŕňali legislatívne návrhy. Preto sa správa Výboru pre hospodárske a menové veci odvoláva na to najsilnejšie opatrenie, a to na článok 39, a žiada, aby Komisia prijala konkrétne právne opatrenia alebo podnikla organizačné a finančné kroky v piatich rôznych oblastiach.

Rád by som využil túto príležitosť a poďakoval sa tieňovej spravodajkyni pani De Vitsovej, kolegyni pani Baevovej a pani Ambrusterovej zo sekretariátu za oduševnenú prácu.

Prečo je mikroúver dôležitý? Na jednej strane by sme do národných lisabonských akčných plánov radi zahrnuli povinnosť členských štátov pravidelne podávať správy o svojom pokroku v tejto oblasti. Len to, čo je povinné, prináša výsledky.

Na druhej strane, a toto je najväčšou zásluhou prístupu pani komisárky, by sme do sféry hospodárskych činností radi zahrnuli nové sociálne zložky. Čo sa tohto týka, musíme zaviesť takú formu úveru, ktorá pomôže vstúpiť na trh práce ľuďom so slabými schopnosťami, ktorí nemajú finančné záruky či krytie vo forme nehnuteľnosti, ktoré si tradičný úver pre malé podniky vyžaduje. Zapojenie týchto nových zložiek do trhu práce bude nevyhnutné pre trvalo udržateľný rozvoj a dosiahnutie 70 % miery legálnej zamestnanosti.

Ale ako by sme mali k týmto vrstvám spoločnosti pristupovať? Na jednej strane, ako sa uvádza aj v mojej správe, musíme prekonať tendenciu vnímať ľudí v ťažkostiach ako jedinú skupinu. Znevýhodnené skupiny musíme definovať presnejšie: zahŕňajú prisťahovalcov v západných krajinách, Rómov vo východných oblastiach, ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach alebo táboroch a vo všeobecnosti aj ženy.

K týmto ľuďom sa nedá dostať odskúšaným spôsobom, priamo prostredníctvom tradičnej siete komerčných bánk, lebo tieto cieľové skupiny uvedeným nástrojom nedôverujú a, ako už bolo povedané, nedokážu vstúpiť na voľný trh. Z toho dôvodu sa podľa ázijského príkladu prevedeného na Európu musia pôžičky poskytovať v malých cykloch, prostredníctvom ktorých si získajú dôveru, pričom sa budú zakladať skôr na dôvere ako na finančnej záruke. Sprostredkovateľská organizácia má v systéme, samozrejme, dôležitú úlohu a musí byť schopná vykonávať tieto činnosti, aj keď nemá bankovú licenciu. Dokázali sme to dosiahnuť v niektorých členských štátoch, ale nie všade, a preto musíme zapojiť aj nebankové organizácie vrátane finančných inštitúcií, ktoré sú blízko k ľuďom a mimo sekuritizačného trhu.

Vynorila sa aj otázka stropu úrokových sadzieb a podľa nášho názoru, hoci je úver drahý, najdôležitejším faktorom pre tých, ktorí systém využívajú, je aj tak stály tok likvidity. Z tohto dôvodu nepodporujem zavedenie stropu úrokovej sadzby. V tomto prípade musíme rozlišovať medzi spotrebným úverom a mikroúverom, lebo by sa nemali zamieňať.

Ďalej je dôležité vytvoriť podnety na národnej úrovni, aby sa ľudia radšej chceli stať mikropodnikateľmi s pomocou mikroúveru, než poberať dávky v nezamestnanosti. V boji proti terorizmu a praniu špinavých peňazí musíme tiež preukázať solidaritu, lebo problémy plynúce z toho, že niekto nemá trvalé bydlisko, bankový účet alebo dostatok počiatočného kapitálu, môžeme nejako prekonať práve prostredníctvom systému patronátu.

 
  
MPphoto
 

  Danuta Hübner, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som rada srdečne poďakovala pánovi Lambertovi van Nistelrooijovi, pani Constanze Krehlovej, pánovi Oldřichovi Vlasákovi, pánovi Wojciechovi Roszkowskému, pánovi Miroslavovi Mikolášikovi a pánovi Zsoltovi Lászlóvi Becseymu za príležitosť na dnešnú diskusiu. Ide o diskusiu, ktorá bude určite prínosom k rozprave o budúcej politike súdržnosti.

Ako viete, sme uprostred rozpravy a vo vašich správach sa uvádza veľa veľmi špecifických odporúčaní, ktoré budem považovať za dôležité vstupy do tejto rozpravy o budúcej politike súdržnosti, pričom všetky správy zároveň prinášajú niekoľko významných odkazov.

Prvým odkazom je, že politika súdržnosti je základným pilierom dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie a mala by ním zostať. Tento záväzok nadobudne ešte väčší význam v období, keď sa kríza skončí a európskou poukážkou na trvalo udržateľný rozvoj bude tvorba „zelených“ pracovných miest.

Ďalším jasným odkazom všetkých správ je, že politika súdržnosti by sa mala vzťahovať na celé európske územie a sústrediť by sa mala jednoznačne na podporu najchudobnejších, aby dobehli ostatných. Stotožňujem sa s vaším názorom, že prístup všetkých regiónov k európskym verejným statkom má veľký význam. Tento odkaz je v čase krízy ešte dôležitejší. V dnešných časoch hľadá veľa regiónov nové spôsoby a prostriedky, ako sa prispôsobiť rýchlym globálnym zmenám a vyhnúť sa riziku, že budú zaostávať. Aktivizáciou málo využitých zdrojov a využívaním komparatívnych výhod sa politika súdržnosti snaží zabezpečiť, aby všetky európske regióny, či už zaostávajú alebo nie, prispievali k celkovému hospodárskemu rastu a zmene a k vytváraniu trvalo udržateľných pracovných miest a aby vnútorný trh prinášal prospech všetkým občanom.

Tiež sme presvedčení, že v Európe na zemepisnej polohe záleží a to je jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý sme pripravili zelenú knihu o územnej súdržnosti. Veľmi ma teší, že územnú súdržnosť vnímate spôsobom, ktorý je blízky môjmu srdcu, a teda, že územná súdržnosť je predovšetkým o aktivizácii potenciálu rozvoja všetkých území. Regionálna politika je politikou rozvoja, ktorá pomáha občanom a podnikom uvoľniť prirodzený potenciál miest, v ktorých žijú a pracujú.

Súhlasím s vami, že musíme zlepšiť spolupôsobenie a koordináciu medzi všetkými európskymi a vnútroštátnymi politikami, ktoré majú územný vplyv. Problémom však je, že namiesto toho, aby sa územná súdržnosť brala do úvahy už pred navrhovaním politík, vníma sa ako nástroj na opravu porúch, ktoré už nastali. Okrem iného to znamená, že musíme viac investovať do prepájania zaostávajúcich regiónov s prosperujúcejšími regiónmi.

Váš odkaz o potrebe posilnenia vzťahu medzi mestom a vidiekom je tiež jasný. Keďže finančné prostriedky sa v súčasnosti rozdeľujú, znamená to tiež, že musíme lepšie pochopiť, ako zefektívniť pravidlá a postupy pre všetky finančné prostriedky s ohľadom na povinnosti týkajúce sa oprávnených výdavkov, riadenia, monitoringu, podávania správ a finančného riadenia.

Pri vymedzovaní území, v ktorých sa programy politiky súdržnosti navrhujú a implementujú, je potrebná väčšia flexibilita. Inými slovami, politiku musíme zacieliť na funkčné oblasti. Niekedy sa napríklad musíme na mestá pozrieť na úrovní mestských štvrtí a niekedy sa musíme pozrieť za hranice miest, na metropolitnú úroveň.

Funkčná či flexibilná geografia sa nekončí pri štátnych hraniciach a cezhraničná spolupráca jednoznačne prináša občanom pridanú hodnotu a význam. Na európskom vnútornom trhu sú stále bariéry a cezhraničné pracovné trhy a nadnárodné klastre majú významný potenciál, ktorý je nevyužitý. Stratégia pre oblasť Baltického mora, ktorú práve pripravujeme, je dobrým príkladom toho, čo si pod funkčnou oblasťou predstavujeme. Vnímam to ako skúšobný prípad územnej súdržnosti, ktorú by sme potom mohli rozšíriť aj na ostatné makroregióny. Pracujeme na tom.

Všetky správy zdôrazňujú, že politika súdržnosti musí byť schopná reagovať na nové problémy, ako je demografia, energetika, klíma a globalizácia. Tieto nové problémy ovplyvnia všetky európske regióny, ale ich vplyv sa bude v rámci Európy výrazne líšiť, pričom v mnohých prípadoch povedie k strate konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Mohlo by to skonsolidovať existujúce rozdiely a vytvoriť nové, ale tieto problémy môžeme tiež premeniť na príležitosti. Aby sme to dosiahli, musíme neustále zdôrazňovať investície politiky súdržnosti do výskumu a vývoja a inovácií pri vytváraní znalostnej ekonomiky a podporovaní podnikania a služieb na podporu podnikania. Sú to kľúčové faktory podporujúce trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a trvalo udržateľný rast a zamestnanosť. Sú podstatou politiky súdržnosti a majú veľký územný rozmer, ktorý si vyžaduje veľa riešení ušitých na mieru a podporu politiky.

Aby sme dokázali programy politiky súdržnosti riadiť efektívnejšie – a to je naším spoločným záujmom – musíme posilniť výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi regiónmi. Dobrá správa vecí verejných sa musí rýchlo rozšíriť do celej Európy. Môže nám to tiež pomôcť prekonať ťažkosti pri vykonávaní programov politiky súdržnosti. Stotožňujem sa s vaším názorom, že aj naďalej musíme reformovať praktickú realizáciu tejto politiky.

Vyzývate na podporu úsilia, ktoré sa venuje takzvanému finančnému inžinierstvu ako prostriedku na využívanie potenciálu súkromného sektora. Ako dobre viete, pri významnej kultúrnej zmene sme sa rozhodli doplniť tradičný miestny prístup o nové nástroje.

Dobrou správou je, že podporujete našu iniciatívu v oblasti mikroúverov, za čo vám veľmi pekne ďakujem. Som presvedčená, že vývoj systémov mikroúverov má zásadný význam pre trvalo udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť európskych regiónov a miest. Vyžaduje si podniknutie krokov na všetkých úrovniach. Budeme skúmať spôsoby a prostriedky posilnenia tohto nástroja v budúcnosti.

Vyzývate aj na posilnenie základných zásad politiky súdržnosti, ako je partnerstvo, viacúrovňová správa verejných vecí a transparentnosť. Túto výzvu plne podporujem. Keď budeme stavať na miestnych znalostiach, zapojíme všetky príslušné miestne faktory a zlepšíme viditeľnosť európskej politiky súdržnosti, určite zlepšíme vplyv a kvalitu investícií do európskej súdržnosti.

Ešte raz vám ďakujem za neustále úsilie, ktoré vyvíjate, aby bola politika súdržnosti v budúcnosti efektívnejšia a účinnejšia.

 
  
MPphoto
 

  Gary Titley, spravodajca stanoviska Výboru pre rozpočet. – Vážená pani predsedajúca, rád by som sa sústredil len na mikroúvery, ktoré Výbor pre rozpočet plne podporuje, keďže pomôžu ľuďom, ktorí nemajú prístup k normálnym zdrojom financovania – práve tej skupine ľudí, ktorá v súčasnom prostredí potrebujú pomoc. Tiež vítame iniciatívu Komisie JASMINE.

Máme však niekoľko poznámok. Po prvé, finančné prostriedky z fondov by sa mali využívať len vtedy, keď nie je vhodné využiť iné zdroje buď kvôli veľkému riziku, alebo nízkej výnosnosti. Po druhé, musia sa využívať tak, aby pritiahli aj súkromné financovanie. Po tretie, keďže rôzne členské štáty majú rôzny prístup, radi by sme preskúmali, či je možné mať rámec EÚ pre nebankové mikrofinančné inštitúcie. Radi by sme tiež preskúmali, či sú stropy úrokových sadzieb, ktoré sa uplatňujú v niektorých krajinách, za týchto okolností primerané.

V dlhodobejšom horizonte by sme radi rozšírili využitie štrukturálnych fondov v tejto dôležitej iniciatíve, lebo niektorí ľudia, ktorí potrebujú pomoc, nepatria do oblastí, ktoré štrukturálne fondy podporujú.

 
  
MPphoto
 

  Nathalie Griesbeck, spravodajkyňa Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani Hübnerová, dnes vedieme rozpravu o piatich veľmi dôležitých dokumentoch o politike súdržnosti, ktorá, ako by som vám rada pripomenula, je už niekoľko mesiacov hlavnou položkou nášho rozpočtu. Takto, samozrejme, už teraz vysielame silný signál budúcim obnoveným inštitúciám: samozrejme, Parlamentu, ale aj Komisii.

Je samozrejmé, že nástroje súdržnosti, najmä fondy, musia pre našich spoluobčanov predstavovať skutočnú európsku pridanú hodnotu, ale dnes, v kontexte vážnej krízy, ktorá zasiahla Európu, musia lepšie reagovať najmä na situácie v mestách a lepšie sa im prispôsobiť. Vítam najmä prácu, ktorá bola vykonaná na plánoch pomoci v oblasti bývania, keďže bývanie je pre občanov druhou prioritou, hneď po zamestnaní.

V skutočnosti to nie je vždy otázkou peňazí, keďže finančné prostriedky sú, ale otázkou toho, čo by som mohla nazvať štrukturálnou ťarbavosťou – niekedy v riadení štátu, niekedy v administratívnej nevšímavosti a, bohužiaľ, niekedy v obidvoch – ktorá sa stavia do cesty vplyvu, o ktorom neustále hovoríme a ktorý je pre naše regióny a občanov nevyhnutný. Prinajhoršom by to mohlo vyzerať až kontraproduktívne.

Ako stála spravodajkyňa pre štrukturálne fondy vo Výbore pre rozpočet trvám teraz, v čase krízy, viac ako kedykoľvek predtým na tom, aby sme zjednodušili a objasnili tieto európske peniaze a dali im pravý politický význam.

 
  
MPphoto
 

  Atanas Paparizov, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko.(BG) Vážená pani predsedajúca, ako spravodajca zastupujúci Výbor pre priemysel, výskum a energetiku pri vykonávaní nariadenia o štrukturálnych fondoch by som rád poďakoval pánovi Mikolášikovi za to, že vo svojej správe vyjadril základné závery a návrhy Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.

V prvom rade sa to týka úsilia členských štátov úzko prepojiť využívanie finančných prostriedkov z fondov s lisabonskou stratégiou. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zdroje vyčlenené na energetiku sú mimoriadne nedostatočné, najmä pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov.

Európsku komisiu znova naliehavo žiadame, aby zvýšila objem zdrojov vyčlenených na zlepšovanie energetickej účinnosti bývania z 3 % na aspoň 5 %.

Správa zároveň neodráža náš návrh týkajúci sa projektov na zachytávanie oxidu uhličitého, hoci členské štáty sa minulý týždeň dohodli, že podporia 12 projektov v siedmych krajinách v objeme 1,05 miliardy EUR.

Vôbec to nestačí na vyriešenie problémov vo všetkých členských štátoch, ktoré sa zaujímajú o zabezpečenie zdrojov na implementáciu takých projektov do roku 2012. Z toho dôvodu Komisiu naliehavo žiadam, aby túto otázku brala do úvahy pri hľadaní zdrojov a využila pri tom finančné prostriedky z Európskej investičnej banky.

 
  
MPphoto
 

  Neena Gill, spravodajkyňa stanoviska Výboru pre právne veci. – Vážená pani predsedajúca, malé podniky hrajú významnú úlohu pri vytváraní súdržnosti v EÚ a rozšírenie mikroúverov podporí hospodársku obnovu MSP.

Výbor pre právne veci uznáva, že zakladanie firmy môže byť odrádzajúcim procesom. EÚ musí urobiť viac, a to tak, že pri zakladaní podniku bude poskytovať riadne právne poradenstvo. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je založiť európsku sieť právnikov pripravených poskytovať poradenstvo začínajúcim mikropodnikateľom, spočiatku na základe pro bono. Čo najrýchlejšie musíme vyvinúť úsilie, aby sa znížilo regulačné zaťaženie mikropodnikov a aby boli mikrofinančné inštitúcie čo najdostupnejšie.

Takéto právne predpisy potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým, ale len právne predpisy nestačia. Komisia musí zabezpečiť, aby sa to pretransformovalo na reálne kroky, ktoré bude okamžite vidieť na najnižšej úrovni, lebo táto správa nie je len o podnikaní: aj mikroúvery prinášajú sociálnu súdržnosť a ľuďom dodávajú odvahu, aby vzali svoj život a potenciál do vlastných rúk. Všetkým spravodajcom blahoželám.

 
  
MPphoto
 

  Zita Pleštinská, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. Na úvod môjho vystúpenia mi dovoľte poďakovať kolegovi Miroslavovi Mikolášikovi, ktorý vo svojej správe v bodoch 12, 16, 17, 18 a 23 zapracoval body môjho stanoviska, ktoré som vypracovala v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Tieto body na základe mojich vlastných skúseností, ktoré som získala vo funkcii starostky obce Chmelnica a na základe podnetov od neziskových organizácii, pokladám za kľúčové pri efektívnejšom a transparentnejšom čerpaní prostriedkov z eurofondov.

Som presvedčená, že programovacie obdobie 2007 – 2013 nebude úspešné, pokiaľ členské štáty neodstránia nadmerné administratívne prekážky, ktoré odrádzajú mimovládne organizácie od toho, aby žiadali o financovanie projektov, najmä tých, ktoré sú určené na podporu žien v ekonomicky nevýhodnej situácii, prisťahovalkýň, príslušníčok etnických menšín, telesne postihnutých žien a žien, ktoré sú obeťami násilia alebo mučenia.

Opätovne vyzývam členské štáty, najmä tie, ktoré vstúpili do Európskej únie po 1. máji 2004, aby predchádzali príliš neskorému uhrádzaniu nákladov na dokončené projekty, pretože nesolventnosť spôsobená týmto konaním často bráni príjemcom, najmä miestnym orgánom a neziskovým organizáciám, aby pokračovali v ďalšej činnosti v ich oblasti pôsobnosti.

Hospodárska kríza zasahuje aj do čerpania peňazí z eurofondov. Súčasný spôsob financovania projektov je hlavne pre malé obce nevyhovujúci a finančné prostriedky na projekty nemajú šancu získať. Je preto nevyhnutné diskutovať a prijať opatrenia na zjednodušenie systému financovania. Predstavitelia obcí a miest v mojej krajine, na Slovensku, tvrdia, že ak sa nezmení súčasná legislatíva, peniaze z európskych štrukturálnych fondov sa budú čerpať v oveľa menšej miere ako doteraz. Absencia účinnej, jednoduchej a plošnej podpory menších sídel je veľmi dôležitá, preto verím, že tieto správy pomôžu v čerpaní štrukturálnych fondov.

 
  
MPphoto
 

  Emmanouil Angelakas, v mene skupiny PPE-DE.(EL) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, všetkých šesť správ, o ktorých vedieme rozpravu, je dôležitých, lebo odzrkadľujú súčasnú situáciu z hľadiska regionálnej politiky a popisujú model a priority na obdobie po roku 2013.

Všetkým spravodajcom k ich práci blahoželám. Rád by som sa venoval najmä správe pani Krehlovej o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky, pre ktorú som bol spravodajcom Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, a zdôraznil vynikajúcu prácu svojej kolegyne.

V tejto správe sa uvádzajú základné prekážky, ktoré bránia správnemu využitiu štrukturálnych fondov, a spôsob, ako ich prekonať pomocou celého radu kritérií na klasifikáciu určitých projektov a krokov ako osvedčených postupov, ako aj skutočnosť, že osvedčené postupy nie sú dostatočne a všeobecne prijateľne definované.

Keď hovoríme o osvedčených postupoch, považujem za veľmi dôležité, že správa obsahovala aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako napríklad:

– potrebu posilniť malé a stredné podniky a prepojiť regionálnu politiku s priemyslom a vedou,

– opatrenia na udržanie obyvateľov, najmä mladej generácie, v ich regiónoch a na poskytovanie starostlivosti pre pracujúcich rodičov, a

– opatrenia na podporu plynulej integrácie prisťahovalcov.

Keď hovoríme o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky, musíme zároveň zohľadniť:

– po prvé, existenciu zemepisných a demografických charakteristík v regiónoch,

– po druhé, slabú jednotnosť, čo sa týka regionálnych modelov organizácie členských štátov,

– po tretie, potrebu rozdeliť kritériá osvedčených postupov na povinné a voliteľné a

– po štvrté, potrebu zohľadniť úspešné metódy, ktoré sa už uplatňujú, aby sa mohli zadefinovať ako osvedčené postupy.

Niekoľko slov k správe pána van Nistelrooija o zelenej knihe: chcem vyzdvihnúť dobrú prácu, ktorú vykonal, a zdôrazniť, že pán spravodajca správne prízvukuje potrebu verejnej konzultácie, aby sme našli všeobecne prijateľnú definíciu územnej súdržnosti, a potrebu pristupovať k oblastiam s osobitnými črtami tak, aby sa územná súdržnosť na tieto oblasti vzťahovala čo najideálnejšie.

 
  
MPphoto
 

  Iratxe García Pérez, v mene skupiny PSE.(ES) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcela poďakovať všetkým spravodajcom za ich prácu, najmä pani Krehlovej a pánovi van Nistelrooijovi. Umožnili, aby sme v rámci nášho výboru dospeli k širokému konsenzu. Tiež vítame Zelenú knihu o územnej súdržnosti Európskej komisie, ktorá predkladá niekoľko dôležitých otázok.

Po prvé, politika súdržnosti je veľmi dôležitým nástrojom na zabezpečenie vyváženého rozvoja Európskej únie, pričom odmieta akýkoľvek pokus o opätovné znárodnenie týchto politík. Obsahuje aj nový koncept územnej súdržnosti, preto sa začal proces konzultácií, ktorý sa teraz končí a ktorý sa musí zohľadniť. Prispôsobil sa novým problémom, napríklad účinkom globalizácie, zmene klímy a demografickým zmenám.

Čísla najnovšej správy o súdržnosti nám ukazujú, že hoci sa rozdiely medzi regiónmi zmenšujú, čím sa napĺňa zásada konvergencie, teraz sa musíme venovať inej otázke, a to pretrvávaniu rozdielov medzi regiónmi. V dôsledku toho musíme pri stanovovaní kritérií oprávnenosti na financovanie zvážiť možnosť zohľadniť aj iné aspekty, nielen samotný príjem na obyvateľa.

S ohľadom na zahrnutie „územného“ konceptu si navyše musíme byť vedomí potreby zohľadniť osobitné črty niektorých regiónov, napríklad ich geografické nevýhody, okrajovú polohu či procesy vyľudňovania v niektorých regiónoch.

Súdržnosť je jedným z najviditeľnejších úspechov európskeho projektu. Španielsko je toho jasným príkladom, keď vezmeme do úvahy jeho hospodársky a sociálny rozvoj. Je to cesta, ktorej sa musíme držať, ak chceme garantovať rovnaké príležitosti pre všetkých Európanov bez ohľadu na to, kde žijú.

Európsku úniu tvorí celá škála regiónov, ktorých vzájomné rozdiely ich obohacujú a dávajú zmysel tomuto projektu. Ak však máme trvať na niečom vzhľadom na politiku súdržnosti, tak na nutnosti dať svojim regiónom nástroje, ktoré zabezpečia, že budú mať rovnaké príležitosti na prístup k rozvoju a rastu.

 
  
MPphoto
 

  Grażyna Staniszewska, v mene skupiny ALDE. (PL) Vážená pani predsedajúca, rada by som sa venovala najmä týmto dvom správam: správe o územnej súdržnosti a správe o výmene osvedčených postupov. Ostatnými správami sa budú zaoberať moji kolegovia zo skupiny ALDE.

Správa pána van Nistelrooija reaguje na Zelenú knihu o územnej súdržnosti, ktorú vydala Komisia. Všetci súhlasíme s tým, že rozprava o budúcej politike súdržnosti, ktorá sa začala, by sa mala doplniť o územný rozmer. Nastal však paradox: diskutujeme o územnej súdržnosti, pričom sme nezadefinovali, čo znamená.

Chceme, aby nám územný rozmer pomohol dosiahnuť vyváženejší rozvoj, než ako tomu bolo doteraz, aby mali všetci občania Európskej únie príležitosť najmä na rovnaký prístup k službám. Dodnes však nemáme určené presné kritériá, na ktoré by sme sa mohli odvolávať. Je to však veľmi dôležité pre budúcnosť. Diskusia o územnej súdržnosti v Európskej únii už nebude mať zmysel, ak nenavrhneme súdržnú definíciu.

Dosiahnuť územnú súdržnosť znamená zabezpečiť čo najlepší rozvoj celého územia Spoločenstva a zlepšiť kvalitu života jeho obyvateľov. Ako sa uvádza v správe, cieľom územnej súdržnosti by malo byť predovšetkým vyrovnanie rozdielov v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov a členských štátov a najmä eliminácia narastajúcich rozdielov v rámci regiónov a krajín.

Čím viac sa zužuje priepasť medzi jednotlivými štátmi, tým väčšia je vnútorná diferenciácia. Väčšina investícií a finančných prostriedkov sa hromadí vo vnútroštátnych a regionálnych kapitáloch na úkor ostatných území a členské štáty nemôžu alebo nechcú proti tomu nič robiť. Za takýchto okolností je potrebné na úrovni Spoločenstva vytvoriť mechanizmy, ktoré budú efektívne stimulovať rovnomernejší a udržateľný rozvoj.

Podľa môjho názoru by sme mali podrobne preskúmať štatistické údaje z NUTS 3 a nielen z NUTS 2. Údaje z NUTS 3 ukazujú tento problém omnoho jasnejšie. Pri prideľovaní finančných prostriedkov by sme to mali brať do úvahy. Proces dosahovania územnej súdržnosti sa musí uskutočniť na všetkých úrovniach: európskej, štátnej aj regionálnej, pričom do úvahy musíme brať zásadu subsidiarity.

Mimoriadne dôležitá je výmena osvedčených postupov. Účinnosť politiky súdržnosti do veľkej miery závisí od zjednodušenia postupov a najmä od oboznámenia sa s príležitosťami, ktoré ponúkajú najefektívnejšie riešenia využívané inde.

 
  
MPphoto
 

  Mieczysław Edmund Janowski, v mene skupiny UEN.(PL) Vážená pani predsedajúca, naša rozprava sa zaoberá otázkami regionálneho rozvoja a politiky súdržnosti, ktoré majú veľký význam pre celé Spoločenstvo, lebo rozdiely v bohatstve medzi regiónmi sú v súčasnosti obrovské, dokonca prekračujú pomer 10:1. Využiť všetky príležitosti, aby sme dokázali skutočnú solidaritu medzi Európanmi, je preto v záujme občanov Európskej únie.

V žiadnom prípade to neznamená, že každý by mal dostať presne to isté. Malo by to znamenať, že všetci budú mať rovnakú príležitosť. Malo by sa to vzťahovať na obyvateľov mestských aglomerácií, ako aj na obyvateľov vidieckych oblastí, na ľudí žijúcich v strede Európy, ako aj na ľudí v jej okrajových častiach, na mladú generáciu, ako aj na starších ľudí. Pri tomto musíme byť inovatívni s ohľadom na súčasnosť i na budúcnosť.

Dnes tu máme šesť veľmi dobrých správ. Je škoda, že o všetkých šiestich diskutujeme naraz. Blahoželám autorom. Veľmi by som chcel, aby naša činnosť slúžila skutočnému Európskemu spoločenstvu, jednote, a aby sa každé euro minulo na dobrý účel a nie na to, aby sa bohatí stali ešte bohatšími.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Elisabeth Schroedter, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, vo svojom dnešnom vystúpení ste, pani komisárka, spomenuli, aký prínos má politika súdržnosti k ochrane klímy. Vítam túto zmenu postoja, lebo tomuto sa zelená kniha o územnej súdržnosti nijako zvlášť nevenuje. Prečo nie, keď v súčasnosti čelíme klimatickej kríze?

Prínos európskych štrukturálnych fondov k transformácii životného prostredia je vecou územnej súdržnosti do budúcnosti. Dokument Komisie „Regióny 2020“ naznačuje, že zmena klímy má obrovský vplyv na mnoho európskych regiónov. V dôsledku toho musíme zmeniť postup. Štrukturálne fondy by sa mali využívať len na podporu udržateľných projektov. Už by sa nemali schvaľovať projekty a programy, ktoré poškodzujú klímu. V minulosti bolo schválených veľa takýchto projektov a programov. Finančné prostriedky EÚ by sa nemali využívať na podporu programov a projektov, ktoré poškodzujú klímu. Prečo už teraz neprijmete taký prístup?

Druhá otázka sa týka implementácie zásady partnerstva. Pani komisárka, povedali ste, že miestne znalosti sú dôležitým základom úspešného rozvoja. Ako je možné, že aj napriek tomu ste schválili operačné programy, ktoré jednoznačne vôbec nezohľadňujú zásadu partnerstva a pri ktorých partneri oznamovali, že do nich neboli zapojení? Túto otázku ste nezodpovedali. Miestne, základné znalosti sú našou devízou. Ak sa budete aj naďalej pokúšať ignorovať skutočnosť, že členské štáty vôbec nezohľadňujú zásadu partnerstva, a budete im aj napriek tomu ďalej poskytovať dotácie, budete porušovať nariadenie o štrukturálnych fondoch.

Vo svojej správe, ktorá je základom správy pána Mikolášika, ste sa vôbec nezmienili o tom, že viaceré členské štáty nedodržiavajú zásadu partnerstva. Nezohľadnili ste správy partnerov. Prečo o tejto téme mlčíte?

V tomto štádiu je jasné, že štrukturálnym fondom musíme dať nový rozmer. Musia sa zakladať na environmentálnych a demokratických zásadách, využívať miestne znalosti a dodržiavať zásadu partnerstva.

 
  
MPphoto
 

  Pedro Guerreiro, v mene skupiny GUE/NGL.(PT) Ujasnime si to. Zmluvy hovoria, že na to, aby sa Spoločenstvo rozvíjalo vyvážene, musí pripraviť a podniknúť kroky vedúce k posilneniu jeho hospodárskej a sociálnej súdržnosti tak, že sa bude snažiť znižovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosť najmenej zvýhodňovaných regiónov alebo ostrovov vrátane vidieckych oblastí.

Preto musíme v tejto rozprave o budúcnosti politiky súdržnosti, ku ktorej sa má pridať aj takzvaný rozmer územnej súdržnosti, zdôrazniť nasledujúce základné zásady.

Po prvé, primárnym a hlavným cieľom štrukturálnej politiky musí byť podpora reálnej konvergencie tak, že bude fungovať ako nástroj na prerozdelenie s ohľadom na náklady, nerovnosti a nesúmernosti, ktoré spôsobuje vnútorný trh, Hospodárska a menová únia a liberalizácia svetového trhu, a to pre tie krajiny a regióny Európskej únie, ktoré sú hospodársky menej rozvinuté.

Po druhé, takzvaná konkurencieschopnosť nemôže nahradiť konvergenciu v členských štátoch a regiónoch, ktoré v svojom sociálno-hospodárskom rozvoji zaostávajú. V dôsledku toho sa politika súdržnosti a jej príslušné finančné zdroje nesmú podriaďovať hospodárskej súťaži a liberalizácii, ktorú obhajuje lisabonská stratégia.

Po tretie, takzvaná územná súdržnosť musí byť prínosom k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Inými slovami, jej hlavným cieľom musí byť zníženie rozdielov medzi úrovňami hospodárskeho rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najmenej zvýhodňovaných regiónov.

Po štvrté, finančné zdroje Spoločenstva musia zodpovedať novým cieľom a prioritám. Inými slovami, takzvaná územná súdržnosť sa nesmie finančne podporovať na úkor cieľa konvergencie.

Po piate, finančné zdroje Spoločenstva pre politiku súdržnosti nie sú v súčasnosti dostatočné na to, aby naplnili potreby reálnej konvergencie a pomohli im, pokiaľ ide o regionálne rozdiely, vysokú mieru nezamestnanosti, rozdiely v príjme a chudobu v Európskej únii.

Po šieste, zvýšenie rozpočtu Spoločenstva na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti je absolútnym základom.

Po siedme, každý členský štát je zodpovedný za územné riadenie a plánovanie.

Na záver, okrem ďalších významných aspektov, ktoré sme tu nezdôraznili, by sme chceli znovu zdôrazniť, že je neprijateľné, aby regióny finančne poškodzoval takzvaný štatistický efekt, a preto je potrebné prijať opatrenia, ktoré taký efekt zrušia.

 
  
MPphoto
 

  Peter Baco (NI). – (SK) Diskusia o koordinácii politiky súdržnosti a opatrení na rozvoj vidieka je plná rozporov. Hlavnou príčinou je zásadné zníženie rozpočtu pre rozvoj vidieka, čo znemožňuje dosiahnuť pôvodné zámery vo vidieckej politike. Stalo sa tak počas britského predsedníctva. Najviac na to však dopláca vidiek v najzaostalejších regiónoch nových členských štátov. Spolu s diskrimináciou v priamych platbách sa tak spoločná poľnohospodárska politika stáva nástrojom dvojrýchlostného rozvoja vidieka a nepriamo aj regiónov.

Reálny vývoj totiž jednoznačne potvrdzuje, že je nezmyselná predstava, že by bolo možné rozvíjať vidiek tam, kde upadá poľnohospodárstvo. Nikdy nedosiahneme revitalizáciu zaostávajúcich regiónov v Európskej únii, ak nezabezpečíme rozvoj vidieka v pôvodnom rozpočtovom rámci. Rozvoj vidieka sa nemôže realizovať podľa náhlych ad hoc rozhodnutí, ale musí byť dlhodobo plánovaný. To nám však chýba. Návrat objemu rozpočtu pre rozvoj vidieka sa tak stáva kľúčovou podmienkou aj pre celú politiku súdržnosti.

 
  
MPphoto
 

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel poďakovať spravodajcom za tieto vynikajúce správy a hlavne za tú, pre ktorú som bol tieňovým spravodajcom. Ďakujem pánovi spravodajcovi za dobrú spoluprácu a usilovnú prácu. Pripraviť túto správu nebolo najľahšie, ale v kľúčových bodoch sme dokázali nájsť dobré kompromisy. Som rád, že teraz vedieme túto rozpravu.

Rozvoj vidieka je veľmi dôležitou otázkou a musíme zabezpečiť, aby sa využili všetky dostupné finančné prostriedky EÚ určené na rozvoj vidieka, a to čo najefektívnejšie a najúčinnejšie. Podľa môjho názoru je rozvoj vidieka o podpore aktívnych poľnohospodárskych komunít, najmä mladých poľnohospodárov a tých poľnohospodárov, ktorí chcú svoje podnikanie sústrediť do viacerých oblastí. Náležité podnikateľské projekty vo vidieckych oblastiach by sa mali zameriavať na zlepšovanie infraštruktúry a podporu malých a stredných podnikov.

Hlavným zámerom tejto správy je zabezpečiť, aby sa projekty na rozvoj vidieka financované či už zo štrukturálnych fondov alebo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) neprekrývali alebo, prinajhoršom, aby nezaváhali, keď sa naskytnú príležitosti. Z tejto správy jasne vyplýva, že potrebujeme lepšiu koordináciu medzi politikou regionálneho rozvoja a ERDF.

Nenazdávam sa však, že by som mohol podporiť situáciu, v ktorej sa finančné prostriedky získavajú prostredníctvom modulácie a znova sa prerozdeľujú prostredníctvom orgánu pre regionálny rozvoj. Ak sa od poľnohospodárov vyžaduje, aby platili do SPP, potom sa musí zabezpečiť, aby sa ich peniaze vrátili do vidieckych komunít. Myslím si, že by sa tak malo robiť prostredníctvom druhého piliera SPP. Pán spravodajca však úspešne otvoril rozpravu o tejto dôležitej aktuálnej otázke. Súhlasím s ním, pokiaľ ide o hlavné zámery tejto správy, ale bude to problém, o ktorom rozhodne ďalší Parlament.

 
  
MPphoto
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE).(PL) Vážená pani predsedajúca, nedávne rozšírenie Európskej únie o dva štáty viedlo k výraznému zhoršeniu regionálnych rozdielov v rámci Spoločenstva. Výsledkom je stále zreteľnejší jav „priestorovej segregácie“, ktorý vedie k izolovaným regionálnym enklávam najmä v oblastiach, ktoré sú ďaleko od centier rozvoja, čiže najmä vo vidieckych oblastiach.

Udržateľný hospodársky rozvoj šetrný k životnému prostrediu a znižovanie regionálnych rozdielov sú najdôležitejšími zámermi európskej regionálnej politiky. V októbri 2006 prijala Rada strategické usmernenia o súdržnosti, ktoré mali predstavovať referenčné body pre členské štáty pri príprave národných strategických referenčných rámcov a operačných programov na roky 2007 až 2013.

Priority, ktoré sa v týchto dokumentoch uvádzajú, robia Európu a regióny atraktívnejšími z hľadiska investovania a zamestnanosti, zvyšujú úroveň znalostí a inovácie pre rast a vytvárajú viac kvalitnejších pracovných miest. Implementácia týchto priorít do operačných programov by mala regiónom umožniť, aby zvládli problémy plynúce z globalizácie, štrukturálnych a demografických zmien a zmeny klímy a podporili vyvážený a dlhodobo udržateľný rozvoj regiónov.

Mali by sme uznať skutočnosť, že členské štáty už vyvíjajú úsilie, aby do svojich operačných programov zahrnuli priority zodpovedajúce zámerom lisabonskej stratégie. Mimoriadne pomalé čerpanie finančných prostriedkov z nového programového obdobia, ktoré sme mohli pozorovať v mnohých členských štátoch, však ohrozuje ich efektívne zužitkovanie.

Preto je mimoriadne dôležité, a to najmä pre nové členské štáty, aby skonsolidovali kroky, ktoré zlepšia schopnosť skutočného použitia dostupných finančných prostriedkov, a to v súvislosti so spôsobom, akým sa využívajú a s výmenou osvedčených postupov, informačnými kampaňami, výmenou technológií a zakladaním rôznych typov partnerstiev takým spôsobom, ktorý umožní, aby sa programové požiadavky premenili na skutočné, kvalitné programy, vďaka ktorým sa efektívne eliminuje zaostávanie v rozvoji, lebo hlavne to je problémom v najchudobnejších regiónoch EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Elspeth Attwooll (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, budem hovoriť o správe pána van Nistelrooija a zdôrazním tri body.

Po prvé, územná súdržnosť zahŕňa aj podporu polycentrického rozvoja v celej Európskej únii. Znamená to elimináciu rozdielov v rámci regiónov, ako aj medzi nimi. Z toho vyplýva potreba lepšej priestorovej analýzy a stanovenia ukazovateľov, podľa ktorých sa budú pripravovať politiky a hodnotiť ich vplyv.

Po druhé, potrebujeme integrovaný prístup, pričom musíme vopred zhodnotiť vplyv, ktorý budú mať odvetvové politiky na regionálnych úrovniach, a dosiahnuť väčšiu synergiu medzi nimi. Takéto hodnotenie vplyvov by určite mohlo zabrániť určitým problémom, napríklad tým, ktoré predstavuje elektronická identifikácia oviec v Škótsku.

Po tretie, integrovaný prístup si vyžaduje viacúrovňovú správu verejných vecí, kedy sa všetci zainteresovaní zapoja do prípravy a implementácie stratégií.

Vyjadrenia pani komisárky v tomto ohľade sú veľmi vítané a dúfam, že táto vynikajúca správa bude mať veľkú podporu.

 
  
MPphoto
 

  Giovanni Robusti (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, správa pána Roszkowského zdôrazňuje rozdiely medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a medzi nimi a mestskými oblasťami z hľadiska riadenia štrukturálnych fondov. Pán spravodajca správne upozorňuje na potrebu znovu zosúladiť EFRR a EPFRV, hoci by možno mohol podrobnejšie vysvetliť výraz „otvorená koordinácia“, ktorá je v rozpore s očividnými rozdielmi v oblastiach vnútroštátnych kompetencií.

Väčšia miera konzistencie si vyžaduje transparentnosť vo vzťahu k údajom a platbám. Vedieť, ako sa zdroje rozdeľujú, je nevyhnutné na to, aby sme mohli na deformácie upozorniť a opraviť ich. Táto transparentnosť nám však chýba. V praxi vidíme, ako sa najrôznejšie činnosti vykonávajú s cieľom zatajovania údajov a informácií a odmietania prístupu k nim. To všetko sa deje na strane verejných orgánov a našich vlastných národných vlád. Komisia tvrdí, že to nie je v jej kompetencii, a všetko sa stáva vágne a nejasné. My tvrdíme, že stojíme pred múrom mlčania.

Ak tento problém nevyriešime, ešte viac sa vzdialime od skutočných problémov, ktoré by mali riešiť štrukturálne fondy.

 
  
MPphoto
 

  Gisela Kallenbach (Verts/ALE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, veľmi ma teší, že práve včas vedieme politickú rozpravu na základe iniciatívnych správ, ktoré nám umožnia použiť náš nástroj solidarity cielenejšie a účinnejšie najneskôr do roku 2014. Pre mňa je tiež veľmi dôležité, aby sme občanov Európy informovali o európskej pridanej hodnote, ktorú to prinesie.

Preto je logické, aby sme odmietli všetky pokusy o decentralizáciu štrukturálnej politiky. Viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme štandardnú politiku Spoločenstva, ktorá dokáže zareagovať na aktuálne problémy ako je globalizácia, zmena klímy a demografická zmena. Či sme uspeli alebo sme sami seba oklamali s rozpočtovým záväzkom pre lisabonskú stratégiu, sa, dúfam, dozvieme najneskôr po vykonaní potrebnej analýzy.

Prišli sme na rázcestie, kde sa musíme rozhodnúť, či sú územná súdržnosť a skutočný udržateľný rozvoj symbolmi európskej politiky alebo nie. Aby sme sa mohli rozhodnúť, potrebujeme veľa partnerov, najmä miest. Z toho dôvodu chceme, aby išli globálne granty priamo týmto partnerom, a to nielen na papieri, ale aj v praxi. Akokoľvek si ceníme subsidiaritu, európske finančné prostriedky sa musia prideľovať na základe záväzných kritérií. Okrem významu mestského rozmeru musia zahŕňať aj integrovaný prístup a implementáciu našich klimatických cieľov. V tomto sme už dospeli ku konsenzu. Bohužiaľ, to nebol prípad hlasovania Výboru pre regionálny rozvoj.

Ešte jedna myšlienka: podľa plánu hospodárskej obnovy Komisie by sa malo prideľovanie štrukturálnych fondov zjednodušiť a zrýchliť. Stále mi síce nie je jasné, prečo na to potrebujeme krízu, ale je to nádejné znamenie. Ak komplexná analýza projektov osvedčených postupov naozaj tvorí súčasť politickej diskusie, Európe by viac nič nemalo brániť, aby sa pri príprave skutočne udržateľnej politiky zhostila priekopníckej úlohy.

Všetkým spravodajcom by som rada poďakovala za usilovnú prácu.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Toussas (GUE/NGL).(EL) Vážená pani predsedajúca, mýtus konvergencie a súdržnosti medzi štátmi a regiónmi Európskej únie ničí samotná realita:

– hospodárske a sociálne nerovnosti sa stále prehlbujú,

– umelé štatistické konvergencie spôsobené vstupom nových členských štátov nedokážu oklamať pracovníkov, poľnohospodárov, mladých ľudí a ženy, ktorí sami vidia, ako sa ich životná úroveň neustále zhoršuje,

– regionálny rozvoj v kapitalistických rámcoch nedokáže odstrániť triedne konflikty v systéme,

– nerovný rozvoj je vlastný kapitalistickému spôsobu výroby, lebo podnetom pre akýkoľvek rozvojový proces je maximalizácia kapitálu,

– národné taktiky súdržnosti a operačné programy národného strategického referenčného rámca 2007 – 2013 sa rovnako ako predchádzajúce programy orientujú na konkrétne triedy: podliehajú protiľudovému prístupu lisabonskej stratégie a prispôsobujú sa národným reformným programom. Inými slovami, podporujú kapitalistickú reštrukturalizáciu a flexibilnejšie pracovné zmluvy.

Takže Európska únia a buržoázne vlády slúžia potrebám kapitálu, a to presúvaním celého bremena na pracujúcu triedu, na robotníkov, s jasným cieľom urobiť tieto opatrenia proti práci trvalými, aby sa zabezpečili a zvyšovali zisky monopolov v období krízy kapitalizmu aj v budúcnosti.

Novým závažným faktorom, ktorý sa pridal do rámca politiky súdržnosti, je koncept územnej súdržnosti a najmä Zelená kniha o územnej súdržnosti. Reakcionársky charakter usmernení v návrhu Komisie zachádza mimo rámca pozícií a kompetencií Európskej únie, ktoré sa uvádzajú v Lisabonskej zmluve, ako sa teraz volá európska ústava, a to je urážkou ľudí v členských štátoch.

Zelená kniha o územnej súdržnosti pokladá za naliehavý útok monopolov na sektory zdravotníctva, vzdelania, energetiky a iných služieb, pričom základným prvkom je predovšetkým prístup k dopravným sieťam.

Grécka komunistická strana je kategoricky proti reakcionárskemu rámcu návrhu Komisie o územnej súdržnosti a odmieta ho v celom jeho rozsahu.

 
  
MPphoto
 

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, politika súdržnosti má byť vo všetkých svojich podobách hnacou silou rovnosti a pripísala si už veľa úspechov. Kohéznu politiku by sme však mali vnímať vo svetle dlhodobého hodnotenia jej celkového vplyvu. Pri takomto hodnotení je otázka jednoduchá: je komunitám a ľudom, ktorí v nich žijú, lepšie, lebo kohézne politiky EÚ a štrukturálne fondy ich podporujú? Keď sa poctivo pozrieme do záznamov, asi by sme zistili, že bezprostrednou odpoveďou je „áno“, ale v dlhodobom horizonte je to pričasto „nie“.

Počúvame, že poľnohospodárom v Írsku sa darilo – a to je pravda. Prečo potom zostalo v írskych vidieckych oblastiach v dlhodobom horizonte tak málo poľnohospodárov a tak veľa nezamestnaných a slabo zamestnaných? Stalo sa tak preto, lebo štrukturálne fondy a politika súdržnosti boli menej efektívne ako SPP? Alebo preto, že nedokázali zmierniť spoločnú politiku rybného hospodárstva, ktorá za tri a pol desaťročia zdecimovala írske pobrežné komunity a populácie rýb v írskych vodách? A prečo sa aj napriek lepším cestám a infraštruktúre, ktoré vznikli vďaka finančným prostriedkom EÚ, stala z Limericku na juhozápade Írska bašta nezamestnanosti? Je to preto, lebo politika súdržnosti nemá ako reagovať na politiku hospodárskej súťaže, ktorá novému členskému štátu umožní odlákať spoločnosť Dell, najvýznamnejší priemysel v tejto oblasti, za štátnu pomoc vo výške 54 miliónov EUR?

Kohézna politika sa usiluje o rovnosť, ale účinkom privatizačných smerníc, akou je aj poštová smernica, sa len ďalej eliminujú služby v oblastiach, ktoré majú málo služieb. Problémom môže byť to, že naša politika súdržnosti nie je súdržná s ostatnými politikami EÚ, ako je politika hospodárskej súťaže, trhovej liberalizácie a pod.

Kľúčom je, že súdržnosť nepochádza z politík, ale zo základných zjednocujúcich zásad, ktoré by mali byť súčasťou každej politiky – zásad rešpektovania ľudskej osoby, skutočnej subsidiarity, priority zraniteľných, rešpektovania života, zodpovednosti za stvorenie, významu rodiny, dôstojnosti práce, solidarity a sústredenia sa na spoločné dobro. Kým sa všetky politiky EÚ nebudú riadiť týmito zásadami, programy sa budú aj naďalej dostávať do rozporu.

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Carl Lang (NI).(FR) Vážená pani predsedajúca, v rokoch 2007 až 2013 bude politika súdržnosti hlavnou položkou vo výdavkoch Bruselu na Európu, ale sotva bude prinášať výhody francúzskym regiónom, keďže ich táto zmena skôr trestá. Regionálne výdavky sa v skutočnosti zvyšujú na úkor spoločnej poľnohospodárskej politiky, a tým aj na úkor Francúzska. Vidíme, že podiel prideľovaný francúzskym regiónom sa neustále zmenšuje. Drvivá väčšina štrukturálnych fondov v objeme 347 miliárd EUR sa rozdá východnej Európe, ktorú viac ako 40 rokov ničil komunizmus.

Už v roku 2000 stiahol Brusel z kantónov francúzskej oblasti Hainaut štrukturálne fondy, ktoré sa poskytovali v rámci bývalého cieľa I. Francúzsko, ktoré prispieva k európskym rozpočtovým príjmom viac ako 16 percentami, dnes dáva čoraz viac, ale dostáva čoraz menej.

Táto regionálna pomoc navyše neochránila tých, ktorých postihla svetová hospodárska kríza, lebo tvorí súčasť ultraliberálnej filozofie lisabonskej stratégie. Teraz je viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby sme vybudovali novú Európu, ktorá našim regiónom a národom konečne poskytne hospodársku ochranu prostredníctvom aktívnej politiky znovuzískania kontroly nad naším vnútorným trhom.

 
  
MPphoto
 

  Markus Pieper (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som rád, že môžem využiť túto príležitosť a pouvažovať o správe pána Roszkowského podrobnejšie.

Zdá sa, že obidve oblasti, ktorým sa táto správa venuje – štrukturálne fondy a podpora vidieckych oblastí – fungujú dobre. Mám však dojem, že v niektorých prípadoch majú obidve tieto politiky rovnaké ciele. V oblasti demografie, energetiky a telekomunikácií nájdeme projekty, ktoré sú financované zo štrukturálnych fondov, ako aj z politiky rozvoja vidieka, pričom majú rovnaké ciele, len sú za ne zodpovedné rôzne ministerstvá. Máme veľké množstvo európskych projektov, ale máme aj projekty, ktoré poskytujú európsku pridanú hodnotu? Mám dojem, že niekedy si nevytvárame ucelený obraz.

Keby sme prepojili projekty medzi rôznymi útvarmi, dokázali by sme toho pre vidiecke oblasti dosiahnuť omnoho viac, napríklad decentralizované energetické infraštruktúry, širokopásmové pripojenie v omnoho väčšej oblasti a cezhraničné vodohospodárske infraštruktúry. Potrebujeme viac projektov, ktoré by podporovalo niekoľko ministerstiev naraz. Ak to dokážeme, nebudeme viac pracovať v malom meradle, ale pomocou európskych finančných prostriedkov toho veľa a natrvalo v regiónoch zlepšíme. Európske požiadavky na spoluprácu medzi útvarmi sa musia stať záväznými. Možno by sme dokonca mohli zvážiť stanovenie minimálneho objemu projektu.

Ešte jedna poznámka k financovaniu: modulácia nie je podľa môjho názoru pekné slovo. Odoberá kompenzačné platby, ktoré sme sľúbili poľnohospodárom, a neponúka programy na rozvoj vidieka so spoľahlivými finančnými prostriedkami. Z toho dôvodu musí byť poľnohospodárska politika v budúcnosti politikou pre poľnohospodárov s jasnými finančnými záväzkami a bez presunu financií inam. Takisto musí byť regionálna politika politikou pre regióny, ktorá sa bude zameriavať najmä na vidiecke regióny a ich požiadavky. Prinesie to skutočné európske iniciatívy, ktoré naše regióny zlepšia v dlhodobom horizonte.

 
  
MPphoto
 

  Evgeni Kirilov (PSE). (BG) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, z dnešnej rozpravy vyplýva, že sme znova dospeli ku všeobecnému konsenzu, že politika súdržnosti je potrebná a užitočná politika.

My, ktorí ju podporujeme, chceme, aby sa aj naďalej vyvíjala a prinášala pozitívne výsledky. Preto si myslím, že je pre nás dôležité, aby sme sa riadili jednou základnou požiadavkou: politika súdržnosti musí byť prístupná pre tých, pre ktorých je určená a ktorí ju potrebujú, čiže najmä pre zaostávajúce regióny a územia, ktoré zaostávajú alebo majú ťažkosti s ohľadom na vlastný sociálno-hospodársky rozvoj.

Správa pani Krehlovej vymenúva množstvo prekážok, ktorým čelia potenciálni príjemcovia pomoci zo štrukturálnych fondov. Tieto prekážky spôsobené byrokratickými problémami a zložitými, vágnymi postupmi, viedli k chybám. Odrádza to potenciálnych príjemcov a podnecuje kritiku zo strany kontrolných orgánov.

Ak chceme zvládnuť tento dvojitý problém, musíme na jednej strane spolupracovať so všetkými inštitúciami a členskými štátmi a na strane druhej chcem vyzvať, aby sme zužitkovali nadobudnuté skúsenosti a viac pozornosti venovali pozitívnym výsledkom, keď hľadáme nápady, ako prekonať tieto prekážky.

V tomto ohľade poskytujú návrhy, ktoré uvádzame v správe pani Krehlovej o osvedčených postupoch, solídny základ pre nasledujúce opatrenia a kroky, ktorých cieľom je zjednodušiť pravidlá a zlepšiť výmenu informácií a komunikáciu pri používaní štrukturálnych fondov. Od Európskej komisie a riadiacich orgánov sa znova žiada, aby v tomto ohľade zohrali kľúčovú rolu, ale zrejme potrebujú vedieť, že majú podporu Európskeho parlamentu.

Pán van Nistelrooij zdôraznil, že politika súdržnosti je vyjadrením solidarity. Je na nás, aby sme vynaložili maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, že naši občania si budú citeľne vedomí toho, že výsledky tejto solidarity im prinášajú výhody. Najdôležitejším cieľom politiky súdržnosti musí byť zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých európskych občanov bez ohľadu na to, kde žijú.

 
  
MPphoto
 

  Jean Marie Beaupuy (ALDE).(FR) Vážená pani predsedajúca, pani Hübnerová, za posledných 30 rokov sme boli svedkami výhod rôznych kohéznych politík, ktoré sme uplatňovali. Tieto výhody musíme zdôrazniť v priebehu nadchádzajúcich volieb, keďže sú jednoznačne v záujme občanov, ktorých kvalita života sa v niektorých prípadoch zlepšila až trojnásobne, a regiónov, ktoré po obdobiach zadlženosti robia teraz skutočné pokroky. Výhody sa teda nedajú popierať.

Dnes je politika súdržnosti navyše na prvom mieste v európskom rozpočte ako najväčšia položka. Otázkou, ktorú týchto šesť správ predložených dnes ráno predstavuje, to, čo chceme dosiahnuť ako poslanci Parlamentu, je zlepšenie efektivity týchto finančných prostriedkov a nariadení, ktoré našim spoluobčanom sprístupňujeme.

Pani Hübnerová, Komisia má kľúč k efektivite týchto ustanovení a rozpočtov. Ako to? Po prvé, ak smiem, pani komisárka, pretože máme dobré vzťahy a vieme, že nás budete počúvať a zabezpečíte, že Komisia náležite zohľadní žiadosti vyjadrené v týchto šiestich správach, a ja by som rád využil túto príležitosť a zablahoželal šiestim poslancom, ktorí ich pripravili.

Pani Hübnerová, tieto správy ponúkajú mimoriadne podrobné riešenia, či už ide o mestské prostredie, vidiecke oblasti, osvedčené postupy alebo budúcnosť politiky súdržnosti. Ako viete, obsahujú veľmi konkrétne príklady, ktoré Komisii uľahčia prácu.

Preto čakáme na návrhy Komisie na konkrétne riešenia na európskej úrovni, ale to je len polovica práce, ktorá je potrebná na dosiahnutie efektivity. Preto vás, pani komisárka, tiež žiadame, aby ste využili svoj vplyv, ako len môžete, a to na vládnej a regionálnej úrovni a na úrovni miestnych orgánov, keďže tieto orgány budú zavádzať naše ustanovenia, rozpočty a nariadenia do praxe, a kým tie nebudú efektívne, nebudeme efektívni ani my.

Spoliehame sa na vás, pani Hübnerová, že týchto šesť správ, ktoré sme predložili, bude mať úspech na európskej i národnej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN).(PL) Vážená pani predsedajúca, významnou protiváhou k rastúcej tendencii smerom k národnému protekcionizmu v dnešnej Európe je politika racionálnej súdržnosti a rozvoja vidieka. Súčasný systém podpory z rôznych fondov na rozvoj vidieka slúži skôr na udržanie než na vyrovnanie úrovní rozvoja v rôznych častiach Európskej únie.

Výsledkom sú obrovské rozdiely v poľnohospodárskych dotáciách medzi novými a starými členskými štátmi a tieto rozdiely budú pretrvávať aj po roku 2013. Všetci poľnohospodári majú podobné výrobné náklady, pričom poľnohospodárskych služieb v nových členských štátoch pribúda a rýchlo sa doťahujú na cenové úrovne v starých členských štátoch. Aké šance potom majú vidiecke oblasti na vyrovnanie svojej úrovne rozvoja v najbližších desaťročiach?

Len stabilná a dlhodobá podpora miestnych komunít v chudobnejších regiónoch sprevádzaná maximálnym zefektívnením postupov nám umožní vyrovnať rozdiely a hovoriť o skutočnej hospodárskej súťaži v rámci Európskej únie v priebehu ďalšieho desaťročia.

 
  
MPphoto
 

  Jim Allister (NI). – Vážená pani predsedajúca, rád by som hovoril o financovaní miest. Pani komisárka, Belfast ste navštívili už niekoľkokrát. Dúfam, že ste si všimli, ako aj ja, viditeľné výhody mestského programu, najmä v severnej časti Belfastu. Preto je mi ľúto, že tento program už zanikol, a to hlavne preto, že nič porovnateľné ho nenahradilo. Verejno-súkromné partnerstvá sú slabou náhradou a prístup k nástroju JESSICA nie je dostatočný na to, aby zmiernil túto ranu, aspoň zatiaľ nie. Popravde, od mestského programu sme upustili a ničím praktickým sme ho nenahradili.

V súčasnej hospodárskej klíme sa nádej, že nástroj JESSICA prinesie predpokladaný pákový účinok, zmenšuje a v mnohých mestách, ktoré potrebujú ďalší mestský rozvoj a investície, zanecháva po sebe nezaplnenú dieru. Priepasť medzi sľubmi vládnych stratégií a praktickou realizáciou sa rozširuje s každým pritiahnutím fiškálneho opasku. Tak čoraz viac pociťujeme absenciu osobitných finančných prostriedkov na mestské výdavky v programe na roky 2007 – 2015.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Jan Olbrycht (PPE-DE).(PL) Vážená pani predsedajúca, je potrebné zdôrazniť, že dôvod, pre ktorý sa táto rozprava uberá smerom, ktorým sa uberá, a skutočnosť, že diskutujeme o viacerých správach naraz, nie je žiadna náhoda. Je to preto, lebo témy ani jednotlivé otázky sa nedajú oddeliť, ak chceme serióznu diskusiu o európskej politike na nadchádzajúce roky. Navyše, ak vezmeme do úvahy aktuálnu rozpravu o balíku na obnovu, rozhodnutia, ktoré musíme teraz prijať, samozrejme, výrazne ovplyvnia podobu politiky súdržnosti po roku 2013.

Z toho dôvodu, ak chceme radšej hovoriť o všetkých týchto správach, než by sme mali uviaznuť na mŕtvom bode v podrobných diskusiách, je dôležité, aby sa politika súdržnosti stala príležitosťou, ako aj základom pre skutočný pokrok smerom k integrácii rôznych typov európskej politiky, smerom ku komplementarite týchto politík, smerom k zavedeniu integrovaného prístupu. Nie je náhoda, že Európska komisia predkladá súčasné riešenia, ktoré dokážu zmeniť európsku politiku ako celok.

Diskusia o územnej súdržnosti je v zásade rozpravou o integrovaných krokoch. Je rozpravou o tom, že európsku politiku nesmieme viac brať len z pohľadu jedného či druhého odvetvia. Je to aj smer, ktorý naznačuje, že s celým územím Európskej únie by sa malo zaobchádzať ako s celkom a nie deliť ho na bohatšie a chudobnejšie časti, čo znamená, že stojíme pred dôležitými rozhodnutiami s ohľadom na politiku súdržnosti. Chcel by som vám poďakovať za to, že táto rozprava je skutočne spoločnou rozpravou.

 
  
MPphoto
 

  Mia De Vits (PSE). (NL) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela úprimne zablahoželať pánovi Becseymu a poďakovať mu za veľmi solídnu spoluprácu na správe o mikroúveroch. Dôležitosť tejto správy netreba zdôrazňovať, obzvlášť nie za súčasných okolností. Tiež by som chcela poukázať na súvis medzi touto správou a krízou, ktorou práve prechádzame. Vidíme, že členské štáty sa z priepasti, ktorou je hospodárska kríza, snažia dostať prijímaním najrôznejších opatrení a že často myslia predovšetkým na seba a na to, ako znovu naštartovať svoje vlastné trhy.

Riešením však nie je „každý sám za seba“, ale európskejší prístup k problémom. Spojené štáty prezidenta Obamu sa rozhodli pre rozsiahle vládne investície a to je podľa mňa tá správna cesta. Tu v Európe máme 27 plánov obnovy, aj keď navzájom koordinovaných, ale v každom prípade je príslušný plán financovaný samotným členským štátom. Tieto plány obnovy sú potrebné, ale je to len veľmi obmedzený krok správnym smerom.

V tejto súvislosti predstavujú správy o mikroúveroch, ako aj ďalšia správa, ktorá bude na programe v nadchádzajúcich týždňoch, a to o fonde pre prispôsobenie sa globalizácii, veľmi hmatateľné kroky v prospech ľudí práve teraz, keď nám rastie nezamestnanosť a banky sú oveľa menej ochotné poskytovať úvery. Takže na adresu správy pána Becseyho už nemám veľa čo dodať. Predovšetkým by som chcela ešte raz zdôrazniť, čo sme identifikovali ako naše najdôležitejšie body. Vidíme, že tieto body sú zase v správe, čoho výsledkom je, že text Komisie bol vo viacerých oblastiach vylepšený.

Prvou z týchto oblastí je dlhodobé financovanie z verejných zdrojov EÚ. Toto je dôležité, keďže momentálne nám súbežne prebieha niekoľko iniciatív. Rozpočet EÚ musí zahŕňať rozpočet na tieto mikroúvery.

Druhým bodom je potreba ujasniť si, že tieto mikroúvery sú jednoznačne určené pre dlhodobo nezamestnaných, ľudí patriacich do znevýhodnených skupín a každého, kto nedokáže získať úver štandardným spôsobom. Tieto mikroúvery sa poskytujú predovšetkým na miestnej úrovni. Preto je veľmi dôležité, aby sa na miestnej úrovni realizovala aktivačná politika. Preto trváme na tom, aby ľudia poberajúci sociálne dávky získaním mikroúverov neprišli o svoje nároky.

 
  
MPphoto
 

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). (PL) Vážená pani predsedajúca, zriadenie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je veľmi dôležité z hľadiska štrukturálnej politiky. Aby sme však náležite využili existujúce príležitosti, musíme vypracovať transparentnú, dlhodobú rozvojovú stratégiu pre vidiecke oblasti a regióny a vytvoriť systém, ktorý bude umožňovať permanentné koordinovanie krokov na vnútroštátnej úrovni.

Všetci veľmi dobre vieme, že diskusia o politike súdržnosti v sebe skrýva množstvo názorov na to, akým spôsobom treba využívať finančné prostriedky určené na poľnohospodárske dotácie a rozvoj vidieka. Sú tiež obavy, že po prerozdelení sa časť týchto finančných prostriedkov použije na rozvoj mestských oblastí a najdynamickejších oblastí na úkor historicky zaostalejších a menej aktívne riadených oblastí. S takýmito riešeniami a výsledkami nemôžeme súhlasiť.

 
  
MPphoto
 

  Ambroise Guellec (PPE-DE). (FR) Vážená pani predsedajúca, pripájam sa ku všetkým svojim kolegom a vyjadrujem spokojnosť s dnešnou rozpravou, pričom vo svojom prejave by som sa chcel zamerať na územnú súdržnosť. Osobne si myslím, že nikdy nie je neskoro urobiť správnu vec, predsa však musím konštatovať, že v súvislosti s opatreniami zameranými na to, aby sa z územnej súdržnosti stal kľúčový politický cieľ Európskej únie, sa premrhalo veľa času. Vyskytli sa, samozrejme, inštitucionálne problémy, ktoré budú, dúfam, čoskoro odstránené, a ďalším faktorom bola, ak mi prepáčite, pani Hübnerová, extrémna opatrnosť Komisie v tejto oblasti. Mali by sme však vziať na vedomie, že počas celého tohto funkčného obdobia Parlamentu, od rokov 2004 – 2005, sa Parlament neustále usiloval nabrať dych, pretože zásadu rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi EÚ, nech žijú kdekoľvek, pokladáme za nesmierne dôležitú a takisto si myslíme, že je nesmierne dôležité, aby sme napredovali spoločne.

Zelená kniha je konečne na svete a to nás skutočne teší. Mám pocit, že nie je dostatočne ambiciózna. Uprednostnili by sme, keby Komisia namiesto vyjadrovania veľmi otvorených poznámok k danej problematike radšej stanovila definíciu a jasné ciele. Napriek tomu zaznamenávame pokrok, aj keď si myslím, že pri implementácii predchádzajúcej generácie štrukturálnych fondov nás budú trochu brzdiť snahy o ich zosúladenie s lisabonskou stratégiou.

Práve prebiehajú konzultácie a dúfam, že povedú k záveru, že musíme zvýšiť zdroje, zdokonaliť nástroje – tieto plány sú na obdobie začínajúce rokom 2013: máme čas, ale ubehne to ako voda – posilniť finančné prostriedky, vyvíjať spoluprácu na rôznych úrovniach, mať integrovanú víziu rozvoja, hlavne pokiaľ ide o oblasť sektorových politík, o ktorej diskutujeme, a koordinovať spoločnú poľnohospodársku politiku a regionálny rozvoj a tak ďalej. Čo najskôr potrebujeme bielu knihu, pani komisárka.

Na záver by som chcel zdôrazniť naliehavosť presadzovania územnej súdržnosti vo všetkých regiónoch Európy, lebo územná rovnosť je základným predpokladom na ukončenie krízy a dosiahnutie hospodárskej obnovy a predovšetkým na to, aby boli naši spoluobčania motivovaní podieľať sa na európskych projektoch.

 
  
MPphoto
 

  Pierre Pribetich (PSE). (FR) Vážená pani predsedajúca, „keď slová a činy idú ruka v ruke, vytvoria nádhernú harmóniu”. Keď to Montaigne hovoril, nepochybne mal na mysli slová a činy politikov.

Tu, pri politike súdržnosti, sa musíme o túto harmóniu snažiť. Inšpirovaní naším želaním považovať ako Európania európske mestá za kľúčové, pokiaľ ide o rozvoj našich spoločností, sa teraz musíme nad niektorými vecami zamyslieť a dodržať sľuby, pokiaľ ide o celkový úbytok obyvateľstva, pokles pracovných miest, znečistenie miest, zníženú mobilitu v rámci miest a bývanie, ktoré nie je vhodné z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. Toto sú základné problémy, ktoré musíme riešiť, aby sme z našich miest urobili atraktívne, konkurencieschopné a príjemné miesta pre život. Preto, aby sme tieto problémy zmiernili, musia byť naše slová v zhode s našimi činmi. To je základom mestského rozmeru politiky súdržnosti: koordinovať výkonnosť a kredit, harmonizovať ich a dosiahnuť ich efektívnosť pre nové programové obdobie.

Na záver pripomeniem, že pred nami stoja dve úlohy: potreba poskytnúť významné a jasne identifikované finančné zdroje s cieľom splniť ciele stanovené v Lipsku a, nakoniec, potreba dosiahnuť medzi našimi mestami vzájomnú spoluprácu, aby mohli čeliť svetovej konkurencii využitím bohatstva a rôznorodosti riešení v rámci európskeho priestoru.

 
  
MPphoto
 

  Rolf Berend (PPE-DE). (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, správa pána van Nistelrooija o Zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti je určite jednou z najdôležitejších správ, aké Výbor pre regionálny rozvoj za posledné roky vypracoval.

Súhlasíme so základnou koncepciou zelenej knihy, v ktorej sa uvádza, že účelom územnej súdržnosti je dosiahnuť polycentrický rozvoj EÚ ako celku, udržateľný rozvoj jednotlivých území s ich rôznymi črtami a charakteristikami a zároveň zachovanie ich odlišnosti. V budúcom programovom období treba vytvoriť komplexnejší systém ponúkajúci postupnú pomoc regiónom s prechodným financovaním, ktoré prekračujú prah 75 % hrubého domáceho produktu, aby mali tieto regióny jasný štatút a aby sa mohli rozvíjať v prostredí väčšej finančnej istoty.

Správa pani Krehlovej o prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov správne vymenúva hlavné problémy, ktorým čelia žiadatelia pri uchádzaní sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov, ako sú nadmerná byrokracia, príliš veľa zložitých predpisov alebo pomalá a ťažkopádna centrálne riadená administratíva v členských štátoch. Komisia dostáva mnoho odporúčaní, pokiaľ ide o efektívne opatrenia, ktoré treba prijať na odstránenie týchto prekážok. Chcel by som vyzdvihnúť dve z týchto opatrení a vyzvať na ich posilnenie.

Po prvé, manažéri projektov musia v súčasnosti uchovávať projektové podklady viac ako desať rokov, aby ich Komisii mohli predložiť v prípade kontroly. Toto pravidlo predstavuje najmä pre malé projekty nadmerné byrokratické zaťaženie. Je správne, že toto obdobie by malo byť teraz znížené na tri roky.

Druhým významným problémom sú kritériá hodnotenia používané Komisiou pri inovačných projektoch. Na inovačné projekty by sa nemali používať tie isté kritériá ako na ostatné projekty. V prípade takýchto projektov treba rozhodne uplatniť odlišný proces.

 
  
MPphoto
 

  Miloš Koterec (PSE). – (SK) Politika v oblasti regionálneho rozvoja jednoznačne prispieva k všeobecnému blahu občanov Únie. Je už v princípe politikou sociálnou a ako takú ju vo frakcii Strany európskych socialistov plne podporujeme a dôsledne rozvíjame. Nedávno sa ma na stretnutí s občanmi niektorí pýtali, prečo majú ísť voliť poslancov do Európskeho parlamentu. Po diskusii, koľko a kde EÚ prispieva v jednotlivých regiónoch Európy a konkrétnych príkladoch dotýkajúcich sa miliónov ľudí, sa pre mňa z politiky súdržnosti stal jeden veľký argument, prečo ísť voliť.

Pre doplnenie som tiež uviedol, akú veľkú úlohu zohráva v procese schvaľovania politiky súdržnosti aj rozpočtových prostriedkov Európsky parlament a že táto výrazne narastie, ak Lisabonská zmluva nadobudne platnosť. Zdôraznil som, že na základe tejto zmluvy sa aj regionálna politika oveľa viac priblíži priamo k občanom, že narastie úloha miest a obcí a všetkých potenciálnych recipientov pri riadení regionálnej politiky, podporí sa ich synergia a posilní rozvoj územnej súdržnosti vrátane vidieka. Navyše som podotkol, že politika regionálneho rozvoja je jedným z najjednoduchších aj najflexibilnejších komunitárnych nástrojov na riešenie krízy, akú práve zažívame. Pomáha napríklad riešiť nezamestnanosť, investície, ako aj sociálne problémy. Regionálna politika, ak sa robí profesionálne a transparentne, jednoducho potvrdzuje, že je silným pilierom Európskej únie, pilierom, na ktorom sa aj v budúcnosti bude musieť vo veľkom rozsahu stavať a zvyšovať jeho efektívnosť a ktorý je dôležitým spojovníkom medzi európskymi občanmi a inštitúciami.

 
  
MPphoto
 

  Mariela Velichkova Baeva (ALDE). (BG) Aké sú základné ciele iniciatívy o mikroúveroch? Stimulovať rozvoj tohto nástroja a vytváranie pozitívneho inštitucionálneho a podnikateľského prostredia, pomáhať nebankovým finančným inštitúciám zvyšovať svoju kapacitu, dosahovať rast a trvalo udržateľný rozvoj, ako aj dosiahnuť dôveru trhu súkromného kapitálu.

Správa pána Becseyho sa zameriava na príležitosti, ktoré mikroúvery ponúkajú, pokiaľ ide o integráciu znevýhodnených skupín do trhu práce. Koordináciou viacerých opatrení a iniciatív v tejto oblasti by mala Európska komisia vytvoriť všeobecný európsky rámec so špecifickými parametrami, aj pokiaľ ide o nebankové, finančné mikroúverové inštitúcie.

Podpora podnikania vedie v súlade s prepracovanou lisabonskou stratégiou k väčšej konkurencieschopnosti a kvalitnejšiemu vedomostnému hospodárstvu.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Margie Sudre (PPE-DE). (FR) Vážená pani predsedajúca, pani Hübnerová, mrzí ma, že sa Rada a Komisia ešte nepodujali jasne definovať územnú súdržnosť. Francúzske predsedníctvo sa o to pokúsilo, čo vítam. Náš Parlament stále trvá na tom, že tento cieľ by sa mal začať uplatňovať od vstúpenia Lisabonskej zmluvy do platnosti a je potrebné čo najskôr ho ozrejmiť.

Vychádzajúc z vynikajúcej správy pána van Nistelrooija dúfam, že územná súdržnosť sa stane právnym základom pre harmonický rozvoj vo všetkých regiónoch Únie, čo umožní zužitkovanie toho najlepšieho z každého regiónu. Je potrebné zlepšiť koordináciu politík Spoločenstva, aby sa maximalizoval ich účinok na miestnej úrovni.

Cieľom územnej súdržnosti nie je zamerať sa výlučne na permanentne znevýhodnené regióny. Musí sa však držať princípu polycentrického rozvoja Európskej únie ako celku, berúc do úvahy osobitosti každého regiónu pri zachovaní ich odlišnosti. Myslím si, že tejto novej koncepcie sa treba držať v súvislosti s najvzdialenejšími regiónmi, aby im bolo možné zaručiť trvalo udržateľný a vyvážený rast.

V tejto súvislosti ďakujem pánovi spravodajcovi za to, že do kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zahrnul požiadavky týkajúce sa konkrétnych problémov, s ktorými zápasia najvzdialenejšie regióny, pokiaľ ide o dostupnosť a konkurencieschopnosť, čo sú kľúčové aspekty územnej súdržnosti.

Pri čítaní nedávneho oznámenia Komisie s názvom „Najvzdialenejšie regióny: devíza pre Európu“, som si všimla, že Komisia chce v najvzdialenejších regiónoch uplatniť všetky odporúčania týkajúce sa zlepšovania riadenia pri uskutočňovaní politiky súdržnosti, čím chce z nich vytvoriť priekopnícky príklad uskutočňovania územnej súdržnosti.

Dúfam, že zámorské konzultácie, respektíve États généraux de l'Outre-Mer, ktoré sa čoskoro začnú vo Francúzsku, povedú k tomu istému a do veľkej miery bude hlavný územný účinok európskych politík integrovaný do politík pre najvzdialenejšie regióny, ktorých pridaná hodnota je nepopierateľná a nesporná.

Nakoniec by som sa chcela, samozrejme, poďakovať všetkým našim spravodajcom.

 
  
MPphoto
 

  Gábor Harangozó (PSE). (HU) Ak máme náležite reagovať na problémy, ktorým čelí Európska únia, musíme robiť, čo je v našich silách, aby sme definitívne skoncovali s rozdielmi v hospodárskom rozvoji a životnej úrovni v rámci niektorých regiónov. V tomto zmysle sa musíme pri uskutočňovaní politiky súdržnosti v budúcnosti zamerať na jej pôvodný cieľ, ktorým je dosiahnutie štrukturálnych zmien v regiónoch, ktoré zápasia s hospodárskymi a sociálnymi problémami.

Aby sme v budúcnosti dosiahli väčšiu účinnosť, musíme sa sústrediť na územné celky, ktoré zodpovedajú spomenutým problémom. Musíme reštrukturalizovať formy hospodárskej spolupráce, pri čom môžu hrať významnú úlohu makroregióny.

Zároveň musíme riešiť chudobu, ktorá je sústredená v určitých oblastiach. Ak chceme presadiť skutočné zmeny, musíme sa zamerať na úroveň, na ktorej sa problém objaví, inými slovami, treba sa zamerať na to, čo je potrebné vrátane komplexných opatrení na úrovni nižšej, než je úroveň regiónov. Nestačí len financovať projekty. Potrebujeme integrovaný prístup, pri ktorom sa počíta so všetkými finančnými prostriedkami, čím bude možné ponúknuť skutočnú pomoc najzraniteľnejším občanom Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Rumiana Jeleva (PPE-DE). (BG) Vážené dámy a páni, politika súdržnosti je jedným zo základných prvkov Európskej únie. Už desaťročia odzrkadľuje všeobecnú túžbu európskych občanov po lepšej budúcnosti s vyššou kvalitou života a práce.

Výsledky politiky súdržnosti ukazujú, že je jednou z najúspešnejších politík EÚ. Členské štáty, ktoré boli v porovnaní s európskym priemerom v minulosti oveľa menej rozvinuté, dnes patria medzi najrozvinutejšie krajiny sveta. Tieto princípy ukazujú účinnosť politiky súdržnosti a motivujú nové štáty, ktoré vstúpili do Európskej únie, ako je napríklad moja krajina, Bulharsko.

My Bulhari sme dlho čakali na plné členstvo v Európskej únii a právom upierame nádeje na príležitosti, ktoré poskytujú štrukturálne a kohézne fondy. Myslím že budem hovoriť v mene nás všetkých, keď poďakujem pani komisárke Hübnerovej za jej obrovské úsilie v oblasti regionálneho rozvoja a jej rozhodnú podporu politiky súdržnosti.

Päť správ z Výboru pre regionálny rozvoj je taktiež dôkazom dlhotrvajúcej angažovanosti Európskeho parlamentu pri presadzovaní silnej, účinnej politiky súdržnosti. Dámy a páni, okrem toho, že čelíme finančnej kríze, musíme sa dnes zaoberať aj problémami vyplývajúcimi zo zmeny klímy, demografických zmien, energetickej účinnosti, nadmernej urbanizácie, migrácie a inými vecami.

Všetky tieto problémy si zo strany Európskej únie vyžadujú rázne, konsolidované riešenia. Preto treba politiku súdržnosti využiť ako hybnú silu na dosiahnutie požadovaných zmien. Takýmto problémom EÚ je napríklad zníženie závislosti od dovozu ropy a plynu z tretích krajín.

Dámy a páni, politika súdržnosti a štrukturálne fondy boli vždy viac než len jednoduchým gestom európskej solidarity. Sú vlastne súčasťou vzájomne výhodného systému, ktorý možno využiť na vytvorenie nových trhov a nových obchodných vzťahov. Na záver skonštatujem, že každý občan má právo čerpať výhody z politiky súdržnosti. Platí to, samozrejme aj pre občanov mojej krajiny, ktorí si zaslúžia vyššiu kvalitu pracovných a životných podmienok.

 
  
MPphoto
 

  Jamila Madeira (PSE). (PT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na úvod by som chcela všetkým poďakovať za vykonanú prácu.

Tri kľúčové koncepty definované v zelenej knihe – koncentrácia, prepojenie a spolupráca – môžu ponúknuť riešenia na odstránenie niektorých prekážok harmonického rozvoja Spoločenstva, hlavne pokiaľ ide o negatívne dôsledky koncentrácie hospodárskej činnosti, nerovnosti týkajúce sa prístupu k trhom a službám vyplývajúce zo vzdialenosti a deliace čiary tvorené nielen hranicami medzi členskými štátmi – čo sa týka hlavne tých najviac znevýhodnených – ale aj medzi regiónmi.

Musíme sa preto snažiť o vylepšenie synergie medzi týmito politikami pomocou metód efektívneho merania ich územného účinku. Presne preto som sa vždy zasadzovala za vypracovanie ďalších ukazovateľov kvality s cieľom naplánovať a uskutočniť príslušné politiky priamo na mieste pri zohľadnení rôznych územných špecifík.

HDP nateraz zostáva jediným kritériom určenia oprávnenosti na získanie podpory zo štrukturálnych fondov.

Vypracovanie ďalších ukazovateľov a uskutočnenie územných hodnotení by však nemalo viesť k väčšej byrokracii alebo ďalším zdržaniam, ale skôr k zjednodušenému uplatňovaniu nových politík a opatrení na podporu územnej súdržnosti.

Piata správa o pokroku – už budem končiť, pani predsedajúca – sa osobitne zmieňuje o regiónoch s prechodným financovaním, ktoré sa nachádzajú medzi konvergenčnými regiónmi a regiónmi konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Treba mať na pamäti, že tieto regióny potrebujú jasnejší štatút kvôli bezpečnejšiemu a stabilnejšiemu rozvoju.

 
  
MPphoto
 

  Iosif Matula (PPE-DE) . – (RO) Chcel by som poďakovať všetkým spravodajcom za vypracovanie balíka regionálneho rozvoja. Obzvlášť by som chcel zablahoželať pánovi van Nistelrooijovi k jeho mimoriadnemu úsiliu. Do návrhu uznesenia veľmi úspešne zahrnul potrebu realizovať v členských štátoch opatrenia zamerané na dosiahnutie územnej súdržnosti.

Okrem toho sa v zelenej knihe poukazuje na to, že popri sociálnej a hospodárskej súdržnosti je územná súdržnosť jedným z hlavných cieľov Európskej únie. Európske regióny sa budú rozvíjať odlišne, pokiaľ nebudú koordinované prostredníctvom spoločnej politiky EÚ.

Územná súdržnosť je kľúčovým prvkom v procese európskej integrácie a dosahovania konvergencie medzi regiónmi. Podľa mňa treba osobitnú pozornosť venovať konvergenčným regiónom EÚ tak teraz, ako aj v budúcnosti, aby sa veľké rozdiely, ktoré medzi nimi pretrvávajú, čo najrýchlejšie podstatne zmenšili.

Pokiaľ ide o moju vlastnú krajinu, Rumunsko, v oblasti rozvoja regiónov sa dosiahli významné pokroky, stále však pretrvávajú rozdiely medzi regiónmi, ako aj v rámci nich, a taktiež medzi vidieckym a mestským prostredím.

Vyvážený a trvalo udržateľný regionálny rozvoj musí prebiehať v podmienkach, kde sa pre každú oblasť osobitne efektívne používajú špecifické zdroje. Napríklad západné Rumunsko je charakteristické prítomnosťou mnohých geotermálnych prameňov. Vyčlenenie dostatočného množstva finančných prostriedkov v tomto regióne na vytvorenie alternatívnych zdrojov elektrickej energie a využitie geotermálnej vody bude znamenať vytvorenie nových pracovných miest a povedie k množstvu hospodárskych výhod.

Podľa mňa má dnes prerokovávaný balík osobitný význam aj pre Rumunsko.

 
  
MPphoto
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE). (PL) Vážená pani predsedajúca, politika súdržnosti je hlavným pilierom integračného procesu. Náležite fungujúca politika súdržnosti je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v Európskej únii. Dnes je našou najväčšou úlohou rýchlo uskutočniť reformu základov fungovania našej politiky a zjednodušiť a spružniť postupy realizácie projektov a pravidlá financovania.

Vypracovanie medziregionálnej koncepcie a výmena osvedčených postupov sa stávajú súčasťou plánov reformovania politiky súdržnosti a výborne ju dopĺňajú. Z tohto dôvodu by mala Európska komisia čo najskôr predložiť konkrétny návrh týkajúci sa možností výmeny skúseností medzi organizáciami uskutočňujúcimi projekty.

Podľa mňa nie je potrebné presviedčať žiadny z tu zastúpených štátov, že v podmienkach hospodárskej a finančnej krízy sú štrukturálne fondy kľúčovým nástrojom stimulovania hospodárskeho rozvoja na regionálnej úrovni. Je preto dôležité zjednodušiť postupy a urýchliť tok finančných prostriedkov do hospodárstiev členských štátov. Európske projekty sú prostriedkom na vytváranie nových a trvalo udržateľných pracovných miest a príležitosťou pre tých, ktorí sa nachádzajú v najväčšej núdzi, pre najchudobnejšie regióny Európskej únie.

Kohézna politika by tiež mala byť nástrojom na riešenie nových problémov, ako sú spoločná hospodárska politika a zmena klímy.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). (PL) Vážená pani predsedajúca, politika súdržnosti sa často považuje za najlepší príklad solidarity v rámci Európskej únie. Odstránenie rozdielov v rozvoji jednotlivých krajín a regiónov Spoločenstva je v záujme celej EÚ. Zelenú knihu pokladám za dokument Komisie, ktorý správne diagnostikoval súčasné problémy politiky súdržnosti EÚ.

Komisia sa tiež zaoberá konkrétnou potrebou podpory regiónov s osobitnými zemepisnými črtami, ako sú horské oblasti a oblasti nevhodné na poľnohospodárstvo, ktoré si vyžadujú rozhodnú podporu. Predovšetkým musíme koordinovať a náležite plánovať podporu vidieckych oblastí. Tieto oblasti charakterizuje nižšia úroveň hospodárskeho rozvoja, nižšia hustota obyvateľstva, nedostatočný prístup k najrôznejším druhom verejných služieb a obmedzené pracovné príležitosti mimo poľnohospodárstva. Medzi týmito oblasťami existujú značné rozdiely aj v rámci jednotlivých členských štátov. Ak porovnáme vidiecke a mestské oblasti, sú tieto disproporcie ešte väčšie.

Plánované zvýšenia objemu finančných prostriedkov určených na rozvoj vidieckych oblastí sa stali v súčasnej finančnej perspektíve terčom ostrej kritiky. Chcel by som všetkým pripomenúť, že politika rozvoja vidieka a finančné prostriedky určené na túto politiku pomáhajú tieto oblasti udržiavať pri živote a uľahčujú ich obyvateľom život. Na záver len poviem, že dokument Komisie, správy, ako aj dnešná rozprava sú krokom správnym smerom.

 
  
MPphoto
 

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE). (PT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, musím začať tým, že poblahoželám pani Krehlovej a pánovi van Nistelrooijovi k ich správam a k ich ochote akceptovať príspevky ich kolegov. Ich správy uznávajú dôležitosť osvedčených postupov, ktoré sú synergickým faktorom, hlavne v oblasti životného prostredia, energetiky a zamestnanosti, a diskusiu o územnej súdržnosti spájajú s diskusiou o budúcnosti politiky súdržnosti v Európskej únii.

Súhlasím s hodnotením zelenej knihy a s analýzou koncepcie územnej súdržnosti, ako aj s odporúčaniami týkajúcimi sa budúcnosti územnej súdržnosti, ktoré sú obsiahnuté v týchto správach, pričom ide hlavne o nasledujúce odporúčania: definovanie územnej súdržnosti; zverejnenie bielej knihy o územnej súdržnosti; posilnenie cieľa európskej územnej spolupráce; integrácia územnej súdržnosti do budúceho rozvoja všetkých politík Spoločenstva; vypracovanie ďalších ukazovateľov kvality; meranie územného účinku politík Spoločenstva a návrh spôsobov vytvorenia synergie medzi územnými a odvetvovými politikami; vypracovanie komplexnej stratégie pre regióny s osobitnými zemepisnými črtami, hlavne pre najvzdialenejšie regióny; vytvorenie komplexnejšieho systému postupnej prechodnej pomoci takzvaným regiónom s prechodným financovaním; rozvoj mnohoúrovňového (európska, vnútroštátna, regionálna, miestna úroveň) územného riadenia.

Preto svojich kolegov naliehavo žiadam, aby tieto správy podporili, a členské štáty – ako aj Komisiu – aby na ne náležite nadviazali.

 
  
MPphoto
 

  Maria Petre (PPE-DE). (RO) V prvom rade chcem povedať, že vítam myšlienku rozsiahlej diskusie o problematike súdržnosti. Chcela by som poďakovať každému z našich kolegov za ich úsilie a za návrhy, ktoré predložili.

Stručne sa vyjadrím k niektorým témam a začnem územnou súdržnosťou. Základným problémom je, ako zaručiť harmonický rozvoj všetkých území v Európskej únii a partnerstvo medzi mestskými a vidieckymi oblasťami s cieľom prestať strácať územia a reagovať na vyľudňovanie vidieckych oblastí. Bez definície územnej súdržnosti, na ktorú Parlament čaká, je základom budúcej regionálnej politiky EÚ a formy štrukturálnych fondov po roku 2009 integrovaná koncepcia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Pokiaľ ide o správu pani Krehlovej, podporujem v tejto správe všetky návrhy, ktoré podporujú európske regióny a spomínajú odstraňovanie prekážok a zjednodušovanie postupov, ako aj ich postupnú stabilizáciu, ako aj návrh na vypracovanie precíznych metód výmeny osvedčených postupov medzi regiónmi.

Pokiaľ ide o mestský rozmer politiky súdržnosti, vieme, že nemáme spoločnú definíciu pojmu „mestský“. Takisto vieme, že máme v Európe približne 5 000 miest s menej ako 50 000 obyvateľmi. Rumunsko má dosť veľké množstvo takto obývaných sídiel. Podľa mňa potrebujeme model rozvoja a dostatok zdrojov pre mestské sídla tohto typu, pretože to sú presne tie oblasti, ktoré nepociťujú, respektíve ktorým sa nedostáva prospešných účinkov polycentrického prístupu.

V rámci územnej súdržnosti bude integrovaný, trvalo udržateľný rozvoj miest podľa novej Zmluvy riadený spoločne členskými štátmi a EÚ. Miestne a regionálne orgány musia byť pripravené na tento nový prístup, ktorý je už definovaný ako mnohoúrovňové riadenie. Podporujem myšlienku povinného minimálneho objemu pridelených finančných prostriedkov 1 000 EUR na obyvateľa, a nie predchádzajúcu sumu 500 EUR.

 
  
MPphoto
 

  Francisca Pleguezuelos Aguilar (PSE). (ES) Vážená pani predsedajúca, pokiaľ ide o správu o mikroúveroch, chcem všetkým spravodajcom zablahoželať, lebo vykonali vynikajúcu prácu. Nepochybne iniciatívu Komisie vylepšili.

Verím, že odporúčania predložené v tejto správe nám umožnia vytvoriť základ na vypracovanie potrebného rámca pre sektor mikroúverov v Európskej únii. Tento sektor zaznamenal úspech v mnohých rozvíjajúcich sa krajinách vrátane niektorých európskych krajín, ako spôsob generovania hospodárskej činnosti a ako nástroj na zvýšenie sociálneho začleňovania a podporu vytvárania pracovných miest. Tento úspech sa však zatiaľ nepremietol do kontextu Spoločenstva. Myslím si, že teraz máme príležitosť urobiť to, hlavne so zreteľom na hospodársku a finančnú krízu, ktorej teraz čelíme.

Z tohto hľadiska musí byť prioritou posilnenie iniciatív predložených v tejto správe, ale urobiť musíme aj iné kroky. Musíme zvýšiť objem finančných prostriedkov určených pre štruktúry na podporu mikroúverov. Musíme zabezpečiť ľahší prístup tým jednotlivcom a firmám, ktoré nemôžu získať prístup k úverom. V tomto zmysle, pani predsedajúca, chcem vyzdvihnúť príklad európskej záruky za mikroúvery, lebo to je nástroj, ktorý by mohol zlepšiť prístup k týmto úverom a ktorý bol zahrnutý aj do správy.

Na záver ešte poviem, že touto správou sa nepochybne položia základy na to, aby sme v európskom kontexte mohli vytvoriť harmonický rámec na podporu odvetvia mikroúverov.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). (RO) V roku 2010 Komisia a členské štáty preskúmajú spôsob využívania a mieru čerpania štrukturálnych fondov. Vyzývam členské štáty, aby veľmi dôkladne prehodnotili priority, na ktoré plánujú využiť štrukturálne fondy.

Podľa mňa musia medzi prioritami využívania štrukturálnych fondov členskými štátmi v období rokov 2011 – 2013 figurovať mestská mobilita, rozvoj vidieka, energetická účinnosť budov a rozvoj dopravnej infraštruktúry.

Ako spravodajkyňa pre energetickú účinnosť budov som vyzvala na zvýšenie sadzby z celkového objemu finančných prostriedkov EFRR, ktoré môžu členské štáty použiť na výstavbu sociálneho bývania a zlepšenie energetickej účinnosti budov z 3 % na 15 %. To by členským štátom poskytlo väčšiu flexibilitu, ako aj príležitosť urýchliť čerpanie európskych finančných prostriedkov na účely zlepšenia kvality života európskych občanov.

Predovšetkým počas súčasnej krízy musia členské štáty využívať verejné finančné prostriedky a hlavne štrukturálne fondy na zabezpečenie hospodárskeho rozvoja a zvýšenie počtu pracovných miest.

 
  
MPphoto
 

  Eoin Ryan (UEN). – Vážená pani predsedajúca, najskôr by som rád zablahoželal spravodajcom, ktorí sa podieľali na tejto veľmi dôležitej správe. Myslím, že hospodárska kríza nás prinútila vážne sa zamyslieť nad svojím doterajším hospodárskym správaním. To nám zase ponúka príležitosť poučiť sa z našich minulých chýb. Mám dojem, že keď sa naše hospodárstva drali dopredu, na niektoré skupiny sme, bohužiaľ, zabudli.

Riešením problematiky prístupu k mikroúverom s cieľom zlepšiť tento prístup sa nám ponúka príležitosť napraviť tieto chyby minulosti. Prebudovanie rámca mikroúverov nám môže pomôcť posilniť a znovu vybudovať naše ekonomiky od úrovne spoločenstva nahor. V Írsku sa v tomto smere vykonal kus chvályhodnej práce. V mojom vlastnom volebnom obvode v Dubline existujú štyri podnikové komisie, ktoré boli zriadené od roku 1993 a ktoré na miestnej úrovni poskytujú podporu mikropodnikom v celom Dubline a okrese. Združenie okresných a mestských komisií v Írsku začiatkom tohto roka informovalo o svojom vlastnom balíku finančných podnetov, ktorého cieľom je podporiť 3 000 podnikov po celom Írsku a vytvoriť 15 000 nových pracovných miest. Tento projekt v sebe zahŕňa tiež odbornú prípravu pre takmer 50 000 ľudí.

Na európskej úrovni sú to malé čísla, ale podnikanie v oblasti mikroúverov je v Dubline a v Írsku nesmierne dôležité. Úprimne dúfam, že za touto vynikajúcou správou budú nasledovať koordinované kroky na úrovni Spoločenstva na podporu neoceniteľnej práce, ktorú odvádzajú mikropodniky a ktorá sa vykonáva v prospech mikropodnikov na miestnej a vnútroštátnej úrovni v celej Európskej únii, keďže sú v súčasnosti veľmi dôležitou súčasťou nášho hospodárstva a budú veľmi dôležitou súčasťou nášho hospodárstva aj v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďakujem vám, pán Ryan. Nebola som veľmi prísna, lebo nám vlastne zostáva trochu viac času, než sa uvádza v zasadacom poriadku.

Skôr, než prejdeme k postupu „catch-the-eye“, by som však ešte chcela niečo povedať. Dnes sa začalo v tomto Parlamente veľmi významné podujatie. Otvoril ho pán Pöttering a týka sa európskej organizácie s názvom FLARE, v ktorej je zastúpených viac než 30 krajín a v rámci ktorej sa mladí ľudia – a nielen mladí ľudia – veľmi aktívne angažujú v boji proti organizovanému zločinu a zasadzujú sa za to, aby sa tovar zhabaný organizovanému zločinu použil na sociálne účely.

Takisto predseda Európskeho parlamentu a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v tomto Parlamente v tomto smere prijali záväzky a tu medzi nami v tejto rokovacej sále sú niektorí z týchto mladých ľudí, na ktorých môže byť Európa podľa mňa hrdá, pretože spolu s nami sa snažia o to, aby bola Európa nielen Európou bez rasizmu, ale aj Európou bez organizovaného zločinu. Preto by som chcela tiež privítať tých z nich, ktorí sú tu a ktorí sú v tejto rokovacej sále.

 
  
MPphoto
 

  Erna Hennicot-Schoepges (PPE-DE). (FR) Vážená pani predsedajúca, chcela by som zablahoželať všetkým spravodajcom. Tieto správy sú zlatou baňou pre nové politiky. Len mi je ľúto, že žiadna z nich sa nezmieňuje o kultúrnej politike.

Kultúrna politika je vo svojej podstate tiež asi politikou súdržnosti. Je to kultúra, čo robí región súdržným a mohla byť spomenutá, lebo medziregionálna kultúrna politika ešte nebola uvedená do praxe. S financovaním medzikultúrnych projektov máme vždy problémy, pretože neexistuje žiadna medzikultúrna spoločnosť, žiadne sociálne zabezpečenie, ktoré by mohlo umelcom zabezpečiť mobilitu, aby mohli pracovať mimo svojich regiónov. Vážne vyzývam všetkých tých, ktorí pracujú na realizácii tejto politiky, aby tento aspekt nestratili zo zreteľa. Je dôležitý v každej európskej politike.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Ewa Tomaszewska (UEN). (PL) Vážený pán predsedajúci, územná a sociálna súdržnosť zabraňujú konfliktom tým, že odstraňujú ich príčiny. Preto sú opatrenia zamerané na vyrovnanie životnej úrovne v mestských a vidieckych oblastiach a vyváženie infraštruktúry v regiónoch také dôležité. Rozsiahle využívanie mikroúverov je dobrým nástrojom politiky súdržnosti. Dnes, v čase finančnej a hospodárskej krízy, keď sa všetci pokúšame nájsť spôsoby, ako ochrániť pracovné miesta, si musíme byť vedomí hrozieb, ktoré pre politiku súdržnosti predstavujú protekcionizmus a diskriminácia chudobnejších regiónov.

 
  
MPphoto
 

  Den Dover (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, Výbor pre regionálny rozvoj a finančné prostriedky vkladané do celej Európy sú najdôležitejším programom v celom Európskom spoločenstve.

Môžem hovoriť za severozápadné Anglicko a povedať, aký veľký prospech malo z týchto prostriedkov mesto Liverpool, hlavne za posledných 10 rokov. Keď sa pozerám do budúcnosti, vidím, ako toto mesto vďaka týmto dobre vyčleneným, dobre kontrolovaným finančným prostriedkom ďalej expanduje.

Privítal by som väčšiu účasť súkromného sektora na prideľovaní, riadení a kontrole týchto finančných prostriedkov, pretože súkromný sektor vždy dokáže vykonať efektívnejšiu prácu ako verejný sektor.

Tiež by som chcel zdôrazniť, akým neoceniteľným prínosom boli tieto peniaze pre vidiecke oblasti Severozápadu, kde je veľa poľnohospodárskych oblastí, ktoré sú veľmi dôležité pre celé hospodárstvo.

Na záver by som chcel povedať, že podporujem pána Becseyho v otázke mikroúverov. Ide o veľmi zaujímavý nástroj a v tejto hospodárskej situácii je nesmierne dôležitý.

 
  
MPphoto
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE). (SK) Vážení kolegovia, dnešnú koordinovanú rozpravu venovanú regionálnej politike považujem za najdôležitejšiu rozpravu nielen v tejto plenárnej schôdzi, ale aj za jednu z najdôležitejších rozpráv nášho volebného obdobia. Je šancou osloviť európskych občanov touto pre nich najzrozumiteľnejšou témou, hlavne pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu. Absencia účinnej, jednoduchej a plošnej podpory menších sídiel, hlavne v oblasti dostupnosti investičných prostriedkov, je alarmujúca. Preto verím, že aj na základe týchto správ príde k prehodnoteniu politiky súdržnosti, hlavne niektorých operačných programov, ktoré by sa mali znovu otvoriť a prepracovať.

Na záver mi dovoľte vyjadriť svoje presvedčenie, že odporúčania Európskeho parlamentu v týchto piatich správach budú pridanou hodnotou a naplnia očakávanie občanov v európskych mestách aj na vidieku, ktorí veria, že politika súdržnosti im zabezpečí rozvoj regiónov, postupné vyrovnávanie regionálnych rozdielov, nové pracovné príležitosti, energetickú bezpečnosť, zlepšenie energetickej účinnosti ich domov, lepšiu dopravnú a technickú infraštruktúru a vyššiu životnú úroveň.

 
  
MPphoto
 

  Sérgio Marques (PPE-DE). (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, v rámci tejto dôležitej rozpravy o územnej súdržnosti a budúcnosti hospodárskej a sociálnej súdržnosti musím spomenúť veľmi konkrétny problém, ktorému čelia najvzdialenejšie regióny. V dôsledku konštantnej kombinácie radu zemepisných faktorov sú tieto regióny mimoriadne hospodársky a sociálne zraniteľné, najmä v čase vážnej medzinárodnej krízy, ako je tá, ktorú zažívame teraz.

Preto by som chcel Európsku komisiu, a predovšetkým pani komisárku Hübnerovú vyzvať, aby venovala veľkú pozornosť dôsledkom súčasnej krízy na najvzdialenejšie regióny. Zhodnotenie týchto dôsledkov v každom z najvzdialenejších regiónov, hlavne pre cestovný ruch, stavebníctvo a rast nezamestnanosti, by pomohlo zvoliť konkrétnu európsku reakciu na problémy v týchto regiónoch.

Preto Európsku komisiu vyzývam, aby vypracovala návrhy na riešenie krízy v najvzdialenejších regiónoch, ktoré pôjdu nad rámec opatrení, ktoré už boli zverejnené v rámci politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti pre európske regióny všeobecne. Návrhy konkrétnych riešení krízy pre najvzdialenejšie regióny …

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ľutujem, ale váš čas už vypršal.

V rokovacom poriadku prijatom predsedníctvom sa uvádza, že pri tomto druhu rozpravy môže vystúpiť najviac päť poslancov a dĺžka vystúpenia na jednu osobu je striktne obmedzená na jednu minútu.

O možnosť vystúpiť požiadalo ďalších šesť poslancov okrem tých piatich, ktorí už dostali slovo v súlade s rokovacím poriadkom. Pretože nám trochu zvýšil čas – podľa zasadacích služieb – urobím výnimku a dám slovo tým poslancom, ktorí požiadali o vystúpenie. Prosil by som ich však, aby sa striktne držali témy a presne dodržali minútu stanovenú pri postupe „catch-the-eye“.

 
  
MPphoto
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE). (CS) Vážený pán predsedajúci, s potešením konštatujem, že české predsedníctvo presadzuje jasnú definíciu politiky súdržnosti tak, aby išlo o pomoc menej rozvinutým regiónom. Chcem tiež apelovať na Komisiu, aby predložila záväzné právne predpisy pre harmonizáciu podmienok pre funkčný trh s mikroúvermi. Má to význam nielen v čase krízy. Musíme uľahčiť prístup k finančným zdrojom aj pre občanov a podnikateľov, ktorí nemôžu získať pôžičky v tradičnom bankovom sektore. Skúsenosti so spotrebiteľskými úvermi ukazujú, že Únia musí konať jednotne a účinne, hlavne pokiaľ ide o nástroje kontroly. Ďalej si myslím, že mikroúvery by mali byť zamerané na projekty v najmenej rozvinutých európskych regiónoch, tak ako politika súdržnosti, a ďalej na znevýhodnené skupiny občanov či na vysoko inovatívne projekty v súlade s cieľmi lisabonskej stratégie. Upozorňujem Komisiu tiež na riziko zneužitia mikroúverov na pranie špinavých peňazí. Škoda, že ešte nemáme na stole konkrétny legislatívny návrh.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI). (DE) Vážený pán predsedajúci, keď hovoríme o politike súdržnosti EÚ a regionálnom rozvoji, možno by sme sa mali pozrieť aj na kandidátske krajiny EÚ. Minulý víkend som bol v Turecku, presnejšie vo východnej Anatólii, a videl som problémy, ktoré existujú v Diyarbakire, v kurdskej oblasti. Uvedomil som si, že kandidátske krajiny treba upozorniť na výhody a potrebu regionálneho rozvoja.

Problém v kurdskej oblasti nie je len etnickým problémom a nejde tam len o právo na sebaurčenie a podobné otázky. Nie je to ani problém terorizmu, ale skôr problém regionálneho rozvoja, problém vyrovnávania regionálneho rozvoja v mestách a na vidieku. Podľa mňa by sme mali Turecku vysvetliť, že by v tomto prípade malo uplatniť európsku politiku súdržnosti, inak nebude pripravené na vstup do Európskej únie ani v tomto smere.

 
  
MPphoto
 

  Alexandru Nazare (PPE-DE). (RO) Štrukturálne a kohézne fondy sú pre nás vášnivo diskutovanou témou a tiež sú veľmi vzácnou, ale, bohužiaľ, nie náležite využitou príležitosťou. Má to mnoho príčin, od byrokracie, cez ťažkopádne predpisy alebo predpisy, ktoré platia príliš krátko, až po zlú dostupnosť informácií a nedostatok transparentnosti.

Môžem vám povedať, že mnohí rumunskí žiadatelia sa sťažujú na problémy súvisiace s oprávnenosťou výdavkov, predpismi platiacimi príliš krátky čas, nezvládnuteľnou dokumentáciou a, samozrejme, príliš dlhými dobami posudzovania projektov.

Som rád, že aj Európska komisia si začala tieto prekážky uvedomovať. Návrhy na zmenu a doplnenie nariadení takéto ustanovenia na zjednodušenie predpisov upravujúcich využívanie týchto finančných prostriedkov, hlavne počas súčasnej hospodárskej krízy, obsahujú. Toto je len prvý krok a dúfam, že mnohé z našich návrhov prijme aj Komisia.

Jedno riešenie týchto problémov ponúkajú programy partnerstva a technickej pomoci, ale, a za to som sa zasadzoval aj v mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k správe pani Krehlovej, je potrebný program na úrovni EÚ …

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Ljudmila Novak (PPE-DE). (SL) Vďaka peniazom zo štrukturálnych fondov, ktoré Európska únia použila na posilnenie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a na rozvoj celkove 268 regiónov, došlo ku skutočnému skvalitneniu života.

Z tohto finančného hľadiska môžem s potešením konštatovať, že Parlament vo svojom súčasnom zložení tiež významnou mierou dopomohol k tomu, že sa na účely, o ktorých sme tu diskutovali, vyčlenilo viac peňazí, než sa pôvodne navrhovalo. Zároveň mi je ľúto, že, ako už podotkol môj kolega, existuje príliš veľa byrokratických prekážok, a niekedy rozmýšľam, či za to môžu národné vlády alebo Európa.

V každom prípade si myslím, že tieto prekážky musíme zjednodušiť, aby sme mohli riešiť naliehavé potreby miestnych orgánov aj regiónov. Ak však chceme udržať mladých mužov a ženy vo vidieckych oblastiach, musíme do podpory rozvoja vidieka investovať oveľa viac zdrojov.

 
  
MPphoto
 

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, veľa z toho, čo sme tu dnes doobeda prediskutovali, bude realizovať nasledujúci Parlament. O tom niet pochýb. Rozvoj vidieka má kľúčový význam pre rozvoj vidieckeho hospodárstva, ale keď bol pred niekoľkými rokmi vypracovaný a uskutočnený druhý pilier s cieľom podporiť vidiecku spoločnosť, nebol poskytnutý dostatok finančných prostriedkov na podporu tohto druhého piliera. Máme tu moduláciu, ktorou sa priame platby na farmu poľnohospodárov znižujú o dodatočné finančné prostriedky na rozvoj vidieckej spoločnosti a vidieckeho hospodárstva.

Viem, že tu dôjde k zápasu. Sú takí, ktorí chcú regionálnu politiku, respektíve podporu vidieckej spoločnosti, odobrať Generálnemu riaditeľstvu pre poľnohospodárstvo a dať ju Generálnemu riaditeľstvu pre regionálnu politiku, čo je pre tých, ktorí žijú vo vidieckej spoločnosti, neprijateľné. Túto diskusiu sme viedli na začiatku deväťdesiatych rokov za komisára Raya MacSharryho a nemienime sa k nej vracať. Ja hovorím „v žiadnom prípade“. Treba zvýšiť objem finančných prostriedkov využívaných v poľnohospodárstve a vidieckom hospodárstve na podporu drobných poľnohospodárov a ľudí činných vo vidieckych oblastiach.

 
  
MPphoto
 

  Francesco Ferrari (ALDE). (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som poďakoval pánovi spravodajcovi za jeho správu. Ide o veľmi citlivú tému z hľadiska dôsledkov, ktoré môže mať na hospodárske systémy jednotlivých členských štátov. Spojenie nového poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka so spoločnou poľnohospodárskou politikou môže mať pozitívne, ako aj negatívne aspekty podľa toho, ako sa taký fond využíva.

Z určitého uhla pohľadu môže spájanie fondov znamenať, že budú využívané účinnejšie, a to je naozaj dobre. Súhlasím však s pánom spravodajcom, že deliaca čiara je tu skutočne veľmi tenká a, okrem iného, existuje riziko, že finančné prostriedky sa budú používať len na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva na úkor ostatných sektorov vo vidieckych oblastiach.

Vidiecke oblasti naozaj potrebujú silné investície – štrukturálne investície a investície do agropotravinárstva – na oživenie hospodárstva, na vyškolenie mladých poľnohospodárov, ktorí sú hybnou silou vidieckeho hospodárstva, a na vyškolenie žien, ktoré žijú v týchto oblastiach. Tiež potrebujú investície do odvetvia informačných technológií, aby si mladí ľudia lepšie osvojili nové technológie. Rizikom je, že finančné prostriedky budú zneužité.

Preto som naďalej presvedčený, že ak chceme zabrániť sprenevere finančných prostriedkov, musí prevládnuť zdravý rozum, pretože stav vidieckeho hospodárstva by mohol mať veľmi významné dôsledky pre Európu.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). (PL) Vážený pán predsedajúci, politika súdržnosti je z hľadiska súčasnej hospodárskej krízy o to dôležitejšia, že štrukturálne fondy, ktoré ponúka, môžu slúžiť ako účinný nástroj na stimulovanie hospodárstva na regionálnej úrovni. Zameranie sa na činnosti stimulujúce rast, napríklad vynakladaním prostriedkov na výskum a rozvoj, inováciu alebo na nástroje na vytváranie pracovných miest, by malo európskemu hospodárstvu dodať potrebné podnety a zaistiť návrat k rastu. Taktiež súhlasím s vyčlenením dodatočných finančných prostriedkov na zlepšenie prístupu k internetu vo vidieckych oblastiach.

 
  
MPphoto
 

  Danuta Hübner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ušetrila som si dve minúty z úvodných poznámok, aby som mala teraz viac času na odpovede na otázky. Je mi ľúto, že nemôžem odpovedať na všetky otázky, veľmi si však cením obojstranné výmeny názorov, ktoré sme v priebehu posledných rokov absolvovali v Bruseli alebo počas mojich návštev priamo vo vašich volebných obvodoch. Vyzývam vás na pokračovanie v tomto dialógu s Komisiou. Chcela by som vám poďakovať za dnešnú naozaj dobrú a autentickú rozpravu.

Musíme plne a múdro využiť potenciál všetkých európskych a vnútroštátnych politík na dosiahnutie toho, aby Európska únia ako hospodárstvo a spoločnosť vyšla z krízy hospodársky, sociálne a politicky silnejšia, s pevnými základmi pre dlhodobý trvalo udržateľný rozvoj. Mám dojem, že dnešná rozprava potvrdzuje, že európska politika súdržnosti musí hrať úlohu v tomto procese tak dnes, ako aj zajtra. Je dnes našou spoločnou úlohou zabezpečiť, aby bol potenciál politiky súdržnosti – jej schopnosť zaručiť trvalo udržateľný rozvoj a pracovné miesta – v tomto novom globálnom kontexte plne a múdro využitý. Nemám na mysli len krízu, ale všetky dobre známe problémy, ktoré sme už pred rokmi identifikovali ako vážne problémy európskeho rozvoja.

Podpora trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti je najúčinnejším spôsobom na dosiahnutie súdržnosti v Európskej únii. V tomto kontexte sa musíme pri politike súdržnosti zamerať na faktory, akým je napríklad prístup malých a stredných podnikov k finančným prostriedkom. Tiež sa musíme venovať otázkam, ako je lepší prístup k verejným službám zameraným na zlepšenie zamestnateľnosti a produktivity, a tým prispieť k vytváraniu rovnejších príležitostí.

Ako niektorí z vás zdôraznili, v posledných rokoch sa stalo vecou zdravého rozumu, že riešenie nových problémov si prirodzene vyžaduje integrovaný prístup prispôsobený konkrétnym miestnym podmienkam – prístup, ktorý optimalizuje použitie zdrojov a mobilizuje všetkých partnerov na regionálnej a miestnej, ako aj na národnej a európskej úrovni, aby sme konali na všetkých úrovniach európskeho riadenia.

Pokiaľ ide o zásadu partnerstva, chcela by som zdôrazniť, že od prvého dňa svojho funkčného obdobia som to pokladala za veľmi dôležitý cieľ a že Komisia investovala veľa do toho, aby sa stala z partnerstva zásada a aby politika súdržnosti bola skutočná – taká, ktorá sa skutočne uplatňuje v praxi. Zanedlho po rokovaniach sme zhodnotili implementáciu zásady partnerstva a procesu navrhovania politických programov členskými štátmi a regiónmi. Nechceli sme len formálnu prítomnosť zásad partnerstva, preto sme s partnermi spolupracovali a pomáhali sme im stať sa skutočnými partnermi v systéme riadenia politiky a veľmi pohotovo reagujeme na akékoľvek signály priamo z terénu o nedodržiavaní tejto zásady v členských štátoch. Práve som mala stretnutie s mimovládnymi organizáciami z jedného stredoeurópskeho členského štátu, ktoré sa týkalo presne tejto otázky.

Takisto plne súhlasím so všetkými tými z vás, ktorí hovoria, že politika súdržnosti nefunguje a nesmie fungovať v izolácii, že musíme posilniť synergiu a koordináciu medzi politikou súdržnosti a všetkými ostatnými odvetvovými, vnútroštátnymi alebo európskymi politikami. Je to potrebné nielen preto, aby sme sa vyhli prelínaniu a duplicite, ide tu tiež o využitie synergie, ktorá vzniká z dobrej koordinácie medzi politikami. Rozvoj vidieka a regionálna politika sú určite extrémnym príkladom potreby dobrej koordinácie a využitia synergie medzi politikami.

Ďalším príkladom by mohla byť konkurencieschopnosť a potreba brať do úvahy obmedzenia vyplývajúce z hospodárstva s nízkou produkciou CO2 a zmeny klímy, pokiaľ ide o investície do infraštruktúry. Chcela by som veľmi silne zdôrazniť, že sme veľa investovali do ekologizácie európskej politiky súdržnosti. Stanovili sme ciele v oblasti zmeny klímy, energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie ešte predtým, než sa v Európskej únii rozprúdila vážna diskusia o zmene klímy. Dnes plynie tretina finančných prostriedkov určených na politiku súdržnosti priamo do zelených investícií vo všetkých oblastiach života. Dodatočné 4 %, ktoré táto politika získala, sa majú použiť v oblasti bývania na energetickú účinnosť a používanie obnoviteľnej energie, čo nám umožňuje klásť na tento problém väčší dôraz.

Z diskusie tiež jasne vyplýva, že potrebujeme kontinuitu, ako aj reformu praktickej realizácie politiky. Pokiaľ ide o kontinuitu, veľmi silne by som chcela zdôrazniť, že zásady viacročného programovania, finančnej doplnkovosti, spoločného riadenia a partnerstva predstavujú veľkú európsku devízu, na ktorej by nám malo aj naďalej záležať. Takisto je však potrebné uskutočniť zmeny s cieľom dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi požiadavkami finančného hospodárenia a kontroly a úlohami zameranými na dosahovanie dobrých výsledkov a dobrej realizácie politiky. Niet pochýb o tom, že musíme zaviesť jednoduchší, účinnejší a efektívnejší realizačný mechanizmus a znížiť administratívnu zložitosť a administratívne zaťaženie.

S vašou veľkou podporou pracujeme na tomto probléme už niekoľko posledných mesiacov. Už v decembri sme mali prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 55 a o hlavnej časti zjednodušujúcich návrhov budeme hlasovať presne o týždeň. Pracovná skupina, ktorú sme v členských štátoch zriadili na účely zjednodušovania politík, pokračuje vo svojej práci a koncom mája budeme mať ďalší návrh, ktorý sa, dúfam, stále bude týkať tohto obdobia.

Súhlasím s vami, že aby bola politika účinnejšia, musíme sa viac zamerať na výsledky, silnejšiu kontrolu a kultúru hodnotenia. Stále na tom pracujeme. Veľmi oceňujem vašu podporu finančného inžinierstva. Napredujeme, ale urobiť sa dá určite ešte viac. Pokiaľ ide o finančné inžinierstvo, ktoré je dnes jedným z hlavných nástrojov pomoci malým a stredným podnikom pri získavaní prístupu k úverom prostredníctvom iniciatív JEREMIE a teraz aj k mikroúverom prostredníctvom iniciatívy JASMINE, zoberte prosím na vedomie, že tento proces sme začali dávno predtým, ako vypukla kríza, takže táto politika bola na tieto ťažké časy relatívne dobre pripravená.

Niektorí z vás spomenuli otázku transparentnosti. V tejto súvislosti by som nám všetkým chcela len pripomenúť, že máme nové pravidlá na roky 2007 – 2013. Máme povinnosť informovať verejnosť o všetkých prijímateľoch, takže dúfame, že tieto záväzky týkajúce sa transparentnosti sa premietnu do zásadných zmien, pokiaľ ide o verejnú informovanosť a integritu celého procesu.

Pokiaľ ide o kultúru, ku ktorej sa tiež veľmi stručne vyjadrím, pretože bola vyzdvihnutá ako dôležitý prvok, sme si plne vedomí – a vidím to aj počas svojich ciest – že tak regióny, ako aj mestá sú v Európe na kultúrnom poli dôležitými hráčmi. Kultúra tiež hrá dôležitú hospodársku úlohu z hľadiska regionálneho rozvoja. Tento aspekt sme uznali v rámci európskej politiky súdržnosti. Máme mnohé regionálne a miestne mestské stratégie, pomocou ktorých sa úspešne podarilo integrovať kultúru do našej politiky.

Dovoľte, aby som vás tiež informovala, že Komisia čoskoro začne nezávislú štúdiu o prispievaní kultúry k miestnemu a regionálnemu rozvoju, ktorá bude, dúfam, dokončená do začiatku budúceho roka. Vďaka tomu budeme mať viac informácií potrebných na vytvorenie základne pre začlenenie kultúry do európskych politík.

Na záver chcem povedať, že si veľmi cením nielen všetky vaše pripomienky k správe, ale aj všetky vaše obavy a myšlienky, ktoré ste tu predostreli. Väčšinu z týchto pripomienok zapracujem do svojej orientačnej štúdie, ktorú predložím Rade koncom mája. Nezávislú štúdiu pre nás tiež dokončuje skupina výskumníkov a odborníkov pod vedením profesora Fabrizia Barcu. Verejne bude prezentovaná koncom apríla. Konečné oficiálne zhodnotenie konzultácií o zelenej knihe o územnej súdržnosti bude predložené v našej šiestej priebežnej správe o súdržnosti, ktorú Komisia prijme koncom júna.

 
  
MPphoto
 

  Constanze Angela Krehl, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, na záver tejto rozpravy by som chcela ešte vyjadriť dve pripomienky.

Verejnosť vníma európsku štrukturálnu politiku dosť rozporuplne. Niektorí ľudia považujú za samozrejmé, že získajú podporu, len sa im zdá, že byrokratické prekážky sú príliš veľké. Iní, vrátane niektorých v tomto Parlamente, ju považujú len za bránu k podvodu. Ani jeden z týchto obrazov nie je pravdivý.

Solidarita je pre moju skupinu skutočne dôležitá, musí byť však opodstatnená a nesmie to byť jednosmerná ulica. Na druhej strane, nie je to tak, že by propagátori projektov, spoločenstvá a združenia, ktoré predkladajú návrhy projektov, chceli Európsku úniu obrať o peniaze. V dôsledku zložitosti procesov dochádza často k chybám, nie je to však živná pôda pre podvody. Preto musíme zmeniť niečo na tom, ako sa robia veci priamo v praxi.

Druhý bod, ktorému by som sa chcela venovať, sa týka toho, že politika súdržnosti je nesporne dôležitou súčasťou európskej politiky. Túto politiku naliehavo potrebujeme na riešenie problémov, ako sú zmena klímy, hospodárska kríza a globalizácia, ale aj demografické zmeny a vývoj na trhu práce. Pre budúcnosť musí Európsky parlament politiku súdržnosti nanovo definovať podľa potrieb európskych regiónov. Správy, o ktorých sme práve diskutovali, vytvárajú dobrý základ pre tento proces. Vďaka tomu vznikne Európskej únii európska pridaná hodnota. Pri prepracovávaní štrukturálnej politiky však nesmieme rozmýšľať tak, ako keby mala vyriešiť všetky problémy Európskej únie. Musíme sa sústrediť na skutočné úlohy. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Oldřich Vlasák, spravodajca. (CS) Pani komisárka, dámy a páni, rád by som na tomto mieste zrekapituloval výzvy a zdvorilé požiadavky, ktoré bude Európsky parlament, ak bude táto správa prijatá, adresovať smerom k svojim partnerom, Európskej komisii a členským štátom. Je nesporné, že je v prvom rade potrebné vyhodnotiť účelnosť začlenenia iniciatívy URBAN do hlavného prúdu politiky súdržnosti. Je potrebné posúdiť možnosti a overiť spokojnosť primátorov, starostov a volených zástupcov s čerpaním európskych prostriedkov v mestských oblastiach. Integrované plánovanie, prenesenie zodpovednosti, respektíve tzv. subdelegovanie prostriedkov či nástroje finančného inžinierstva, to sú rozhodne oblasti, kde je potrebný aktívnejší prístup Komisie minimálne cestou prezentácie odporúčaní alebo príkladov osvedčených postupov. Súčasne je potrebné naďalej zjednodušovať celú politiku súdržnosti, nielen jej mestskú dimenziu. Možnosťou v dlhodobom horizonte môže byť napríklad zlúčenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. V neposlednom rade je veľmi dôležité, aby Komisia pravidelne merala a hodnotila účinok všetkých politík na život v mestách a súčasne o účinnosti týchto politík diskutovala priamo s mestami. Táto správa preto Komisiu a členské štáty vyzýva, aby zriadili európsku skupinu na vysokej úrovni pre mestský rozvoj a aby v politike mestského rozvoja na úrovni Európskej únie uplatňovali otvorenú metódu koordinácie tak, ako ju uplatňujú v iných oblastiach, ako je napríklad sociálne začleňovanie. Správa súčasne požaduje, aby sa posilnilo postavenie mestských oblastí v rámci iniciatívy Regióny za hospodársku zmenu a aby sa ďalej vyvíjal a pravidelne aktualizoval projekt Urban Audit. Bez hodnoverných porovnávacích štatistík by sme totiž naše rozhodnutie nemohli oprieť o relevantné údaje. Európske fondy sú vlastne jedným z najviditeľnejších a najúčinnejších prejavov európskej integrácie. Je preto potrebné, aby sme nielen teraz pred voľbami, ale aj po nich do diskusie o tom, ako má vyzerať politika súdržnosti, vtiahli viac tých, ktorí sú skutočnými príjemcami štrukturálnej pomoci. Sú to práve naši spoluobčania a naši voliči.

 
  
MPphoto
 

  Wojciech Roszkowski, spravodajca. (PL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, moja správa sa venovala veľmi špecifickej otázke, ktorá je však veľmi dôležitá, pokiaľ ide o optimalizáciu využívania finančných prostriedkov EÚ z hľadiska súdržnosti, či už ju chápeme v tradičnom význame, alebo v zmysle územnej súdržnosti.

Trvalo udržateľný rast je nesmierne zložitou záležitosťou. Musíme preto vítať všetky pokusy o zjednodušenie dosiahnutia tohto cieľa. Avšak koncepcia územnej súdržnosti zatiaľ vôbec nebola presne definovaná. Zelená kniha je preto skôr začiatkom ako ukončením diskusie o tejto otázke.

Som rád, že pani komisárka poukázala na potrebu zmenšiť rozdiely v úrovni rozvoja a na dôležitosť synergie pri realizácii politík EÚ. Rôzne regióny majú dosť odlišné problémy, pokiaľ ide o úroveň príjmov, zemepisnú polohu, migráciu atď. Musíme však mať na pamäti to, čo povedali moji poľskí kolegovia, pani Staniszewská, pán Podkański a pán Zapałowski, o tendencii akumulácie finančných prostriedkov v centrách regiónov. Mali by sme tiež pamätať na to, že ciele politiky rozvoja vidieka nie sú nevyhnutne v rozpore s lisabonskými cieľmi, ak sa uplatní mechanizmus relatívnej konkurencieschopnosti alebo nízkonákladové zvýšenie produktivity.

Výbor pre poľnohospodárstvo sa k mojej správe nevyjadroval, takže ich mlčanie chápem ako súhlas. Hlasovanie pána Baca chápem skôr ako nedorozumenie. Vo svojej správe som výslovne uviedol, že prostriedky vyčlenené na rozvoj vidieka by nemali spôsobiť zníženie prostriedkov určených na priame platby. Na druhej strane je pravda, že prostriedky vyčlenené na rozvoj vidieka môžu vidieckym oblastiam pomôcť dostať sa z hospodárskych ťažkostí podporou nepoľnohospodárskych činností. Teší ma podpora pána Nicholsona v tejto otázke.

Na záver by som chcel vyjadriť vďaku poradcom z Výboru pre regionálny rozvoj a svojej vlastnej politickej skupine za ich pomoc pri vypracovaní tejto správy, ako aj všetkým, ktorí sa zúčastnili na dnešnej rozprave.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som na záver predniesol niektoré myšlienky, ktoré som nemal čas zahrnúť do svojej úvodnej reči.

Veľmi ma teší skutočnosť, že sa má vyše 100 miliárd EUR investovať do ochrany životného prostredia. Zároveň by som vážne privítal vyčlenenie oveľa väčšej sumy na energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu – teraz je to 9 miliárd EUR – ako aj väčšiu sumu na opatrenia týkajúce sa boja proti zmene klímy, lebo 48 miliárd je menej, než je v súčasnosti potrebné.

Som presvedčený, že rozhodnutie o tom, akým spôsobom použijeme tieto finančné prostriedky na ochranu našich regiónov a na boj proti dôsledkom zmeny klímy, ako sú povodne a suchá, určí budúcnosť našich regiónov a ich hospodárske postavenie. Tiež veľmi vysoko hodnotím skutočnosť, že členské štáty už venovali významnú časť svojich celkových pridelených finančných prostriedkov na investície do výskumu, rozvoja a inovácie, ale tiež som si všimol, že pre väčšinu konvergenčných regiónov EÚ zostáva zabezpečenie prístupu k týmto prostriedkom vážnym problémom, pretože im chýba dostatočná dopravná infraštruktúra.

Na druhej strane ma teší úsilie členských štátov uprednostňovať vo svojich programoch financovaných z európskych sociálnych fondov investície zamerané na lepšie začleňovanie do pracovného trhu a zlepšovanie zručností, ako aj na boj proti chudobe a sociálnemu vyčleňovaniu. Ďalej by som chcel nové členské štáty povzbudiť, aby pokračovali v budovaní užitočných partnerstiev a sústavne posilňovali zásadu partnerstva pri realizácii operačných programov. Verím, že nové členské štáty by mohli mať skutočný úžitok z ďalšej výmeny osvedčených postupov a poznatkov napríklad v oblasti technologického rozvoja, ako aj z iných spoločných krokov zameraných na zrýchlenie ich realizačného potenciálu.

 
  
MPphoto
 

  Zsolt László Becsey, spravodajca. – (HU) V úvode som nestihol spomenúť jednu alebo dve otázky týkajúce sa mikroúverov, ale najdôležitejším prvkom je v tomto prípade zásada doplnkovosti. Chcel by som znovu zopakovať, že popri zásadách partnerstva a integrovaného prístupu je aj toto dôležitá základná zásada súdržnosti.

Preto aby sme mohli poskytnúť aj niečo navyše, musíme zabezpečiť, aby sa prostredníctvom systému patronátu mohli na mikroúverovom programe zúčastniť aj ľudia bez trvalého bydliska. To niečo navyše môžeme dosiahnuť tým, že v rámci nedávno spusteného programu JASMINE dokážeme vyškoliť a angažovať nové inštitúcie pre mikrofinancovanie, ktoré budú blízko k ľuďom. To niečo navyše musíme taktiež zabezpečiť uplatnením pružnejšieho prístupu ku konkurencieschopnosti jednak v súvislosti s programami pomoci de minimis, ako aj vo vzťahu k verejnému obstarávaniu tým, že dáme samostatne zárobkovo činné osoby do pozície pozitívnej diskriminácie.

Ďalší bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, sa týka financovania. Ide o spustenie programu, ktorého naštartovanie Parlament už dva roky podporuje 2 miliónmi EUR ročne. Dúfam, že sa začne v druhej polovici roka. Všetky programy zamerané vyložene na mikroúvery sústreďujeme na jedno miesto, čím im zaručujeme transparentnosť – ako podotklo niekoľko z mojich kolegov.

Zásada doplnkovosti je dôležitým faktorom aj pri presviedčaní členských štátov, aby nabádali ľudí k tomu, aby zakladali mikropodniky a nesedeli doma a nepoberali sociálne dávky, čo spomenula aj pani De Vitsová. Myslím si, že je dôležité, aby sme k tomu ľudí ďalej povzbudzovali. Veľmi dôležitým aspektom je aj to, že doplnkovosť by mala znamenať, že sprostredkovatelia mikrofinancovania by nemali voči ľuďom používať úžernícke praktiky. Týka sa to napríklad Rómov, ktorí by nemali byť podriadení svojej vlastnej aristokracii, ale mali by sme podporovať taký postup, ktorý je založený na skutočnom partnerstve a ochote pomôcť.

 
  
MPphoto
 

  Lambert van Nistelrooij, spravodajca. (NL) Vážený pán predsedajúci, dnes ráno som bol prvým rečníkom v našej spoločnej rozprave a ak to mám zhodnotiť, myslím si, že sme našim občanom, tým, ktorí sú zapojení do realizácie integrovanej politiky decentralizovaným spôsobom, vyslali veľmi silný signál, že Európsky parlament je odhodlaný politiku súdržnosti skutočne realizovať a cení si prácu, ktorú odvádzajú na celom tom veľkom množstve projektov, či už ide o projekty týkajúce sa trendov vo výskume a vývoji, výskumnej infraštruktúry, alebo o projekty týkajúce sa modernizácie energetiky. To je veľmi dôležité. Keď v nasledujúcich mesiacoch predstúpime pred voličov, treba poukázať na tisícky projektov, ktorými sa Európa približuje občanom. Myslím si, že aj to je veľmi dôležité. Takisto želám pani Hübnerovej veľa úspechov v kampani, lebo som pochopil, že aj vy sa v nadchádzajúcich mesiacoch chystáte predstúpiť pred voličov. To je veľmi dobre, aj z hľadiska nás všetkých tu v tomto Parlamente. Tiež by som vám chcel osobitne poďakovať za zmeny v politike, ktoré ste pomohli presadiť, čím mám na mysli väčšie zohľadňovanie lisabonských cieľov, ekologizáciu našich činností a dôraz na výskum a vývoj. Dnes som si znovu všimol, že ste hovorili aj o kultúrnom dedičstve ako o niečom, čo má hospodársku a kultúrnu hodnotu.

Mám ešte niekoľko pripomienok, z ktorých prvá sa týka dôrazu, ktorý sa kladie na cezhraničnú spoluprácu, čiže tretí cieľ, ktorý musíme v nadchádzajúcom období posilniť, a to aj finančne.

Po druhé, nesmieme rozhadzovať naše finančné prostriedky. Máme k dispozícii vynikajúce fondy, vďaka ktorým sme našim partnerom prostredníctvom rámca partnerstva schopní ponúknuť prostriedky na to, aby mohli ďalej plniť svoje rozvojové ciele. V nadchádzajúcom období nesmieme tieto prostriedky nerozumne premrhať.

A nakoniec, treba vypracovať bielu knihu o územnej súdržnosti. Už ste mnohé veci naznačili, ale biela kniha je základom pre budúce právne predpisy a podľa mňa by bolo veľmi poľutovaniahodné, ak by Európska komisia nebola schopná bielu knihu vypracovať. Tiež by som chcel poďakovať tieňovým spravodajcom za ich spoluprácu na mojej správe aj celému tímu, ktorý odviedol skvelú prácu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ešte predtým, ako na chvíľu preruším rokovanie, si dovolím veľmi srdečne privítať skupinu návštevníkov pozostávajúcu z dôchodcov z provincie Toledo v mojom regióne Castilla-La Mancha, ktorí sem prišli, aby si ako Európania splnili povinnosť.

Spoločná rozprava sa skončila.

Teraz pristúpime k hlasovaniu.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (UEN), písomne. (PL) Ľudia z vidieka sa z hľadiska konkurencie na trhu práce nachádzajú v zvlášť znevýhodnenej situácii. V rámci Európskej únie a hlavne v rámci Poľska existujú výrazné rozdiely v životnej úrovni medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Zvlášť to platí o prístupe k službám. Prístup k moderným technológiám ako širokopásmový internet je v Poľsku vo vidieckych oblastiach až o polovicu nižší ako v mestských oblastiach.

Cieľom politiky súdržnosti by malo byť podniknutie konkrétnych iniciatív s cieľom vyrovnať v konkrétnych regiónoch životnú úroveň. V tejto súvislosti má nesmierny význam pomoc malým a stredným podnikom pri získavaní finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

Vlády konkrétnych krajín by mali malé a stredné podniky podporovať odstraňovaním administratívnych a právnych prekážok a zabezpečením potrebnej infraštruktúry. Toto sú základné podmienky pre rozvoj oblastí vzdialených od veľkých mestských oblastí.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. (RO) Mikroúvery, ako aj úvery poskytované podnikateľom z fondov Spoločenstva, predstavujú inštitucionálnu páku, ktorá môže a musí zaplniť medzeru, ktorú zanechali komerčné banky v dôsledku finančnej krízy, ktorá sa už začína prejavovať aj na reálnom hospodárstve.

Hospodárstvo má z komerčnej banky úžitok, len pokiaľ poskytuje úvery, čo sa práve teraz napriek obrovským injekciám verejných peňazí do rôznych bánk nedeje.

Za týchto okolností navrhujem, aby členské štáty prestali priamo financovať komerčné banky, ktoré majú problémy, len aby peniazmi, ktoré dostanú, mohli vykryť obrovské straty alebo pomocou verejných peňazí vylepšiť svoje finančné koeficienty, uspokojiť akcionárov a dokonca vytvoriť zámienky na to, aby si mohli vyplatiť štedré odmeny. Na druhej strane, nesmieme ich ani (všetky) nechať zbankrotovať.

Ja navrhujem využiť komerčné banky proste ako sprostredkovateľov, činiteľov zabezpečujúcich poskytovanie úverov a mikroúverov z verejných zdrojov hospodárskym činiteľom a podnikateľom, ktorým bez príslušného financovania tiež hrozí bankrot.

Na záver by som chcel ešte povedať, že úvery a mikroúvery by sa mali tým, ktorí ich potrebujú, poskytovať prostredníctvom bánk, ktorým by však nemalo byť umožnené zaúčtovať si ich do svojich súvah, len treba využiť ich odbornosť a sieť na uľahčenie požičiavania takýchto finančných prostriedkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (PSE), písomne. (RO) Zlepšenie prístupu k mikroúverom, aby mohli začať podnikať malí podnikatelia, nezamestnaní a znevýhodnení jednotlivci, ktorí si želajú začať podnikať, ale nemajú prístup k tradičným bankovým úverovým nástrojom, ako aj nedávne rozhodnutie znížiť DPH pre určité služby, sú riešenia, ktoré Európska únia ponúka členským štátom, aby im pomohla prekonať krízu.

Podľa posledných analýz by odvetvie služieb, poľnohospodárstvo a cestovný ruch mohli byť oblasťami, ktoré môžu absorbovať značnú časť pracovných síl, ktoré sú k dispozícii na trhu práce, vrátane nezamestnaných. Z tohto dôvodu musia Rumunsko a ostatné krajiny EÚ vyvinúť nástroje potrebné na realizáciu tejto myšlienky hlavne v rámci „nebankového“ segmentu trhu.

Podľa mňa môžu byť tieto mikroúvery úspešne využité na vytvorenie služieb pre podniky, jednotlivcov alebo domácnosti, od odborníkov na informačné technológie až po umývačov okien, od záhradníkov až po ľudí poskytujúcich opatrovateľské služby pre starých ľudí a deti. Tiež môžu prispieť k využitiu osobnej kvalifikácie a osobných kvalít v úspešnom podnikaní.

Mikroúvery môžu získať podniky s menej ako 10 zamestnancami. Je to výhodné pre ľudí, ktorí chcú pracovať, a pre nezamestnaných, ktorí chcú začať podnikať. Mikropodniky tvoria 91 % európskych obchodných spoločností.

 
  
MPphoto
 
 

  Dragoş Florin David (PPE-DE), písomne. (RO) Zelenou knihou o územnej súdržnosti s názvom „Z územnej rozmanitosti urobiť prednosť” sa spúšťajú rozsiahle konzultácie s regionálnymi a miestnymi orgánmi, združeniami, mimovládnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou s cieľom dosiahnuť spoločné pochopenie tejto novej koncepcie a takisto z nej vyplývajú dôsledky pre budúcu regionálnu politiku EÚ, avšak bez konkrétnej definície pojmu „územná súdržnosť“.

Cieľom územnej súdržnosti je zabezpečiť harmonický rozvoj všetkých území EÚ a poskytnúť občanom príležitosť čo najviac vyťažiť z charakteristík vlastných týmto regiónom. Zelená kniha navrhuje, aby sa z rozmanitosti stala devíza a konkurenčná výhoda, ktorá by prispievala k trvalo udržateľnému rozvoju celej EÚ. Tiež osobitne spomína potrebu účinnej kontroly politiky súdržnosti, aby sa stala pružnejšou.

Hlavnou úlohou je pomôcť regiónom využiť túto devízu a vymieňať si poznatky o osvedčených postupoch. Správa pána van Nistelrooija pokrýva túto obrovskú oblasť územnej súdržnosti a vyjadruje konštruktívne názory na oznámenia Komisie v tejto oblasti. V dôsledku toho zostáva zelená kniha otvorená novým úlohám a zároveň sa mení na účinný nástroj na vytváranie partnerstiev a výmenu osvedčených postupov.

 
  
MPphoto
 
 

  Constantin Dumitriu (PPE-DE), písomne. – Kohézna politika a opatrenia v oblasti rozvoja vidieka podliehajú tej istej zásade solidarity, ktorú presadzuje európsky projekt a prispievajú k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie.

Naša analýza a rozhodnutia, ktoré sa chystáme prijať, musia brať do úvahy rozdielnu úroveň rozvoja poľnohospodárstva v rôznych častiach Európskej únie, význam tohto odvetvia v hospodárstvach jednotlivých členských štátov, ako aj odlišnú situáciu v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o regionálnu súdržnosť a rozvoj. Som rád, že konečná verzia tejto správy bude obsahovať aj môj návrh na uľahčenie dosiahnutia väčšej flexibility pri využívaní štrukturálnych fondov, aby mohli dopĺňať opatrenia v oblasti rozvoja vidieka.

Aby sa zaistila koordinácia a vzájomné dopĺňanie sa politiky súdržnosti a opatrení na rozvoj vidieka, budú musieť členské štáty zaviesť mechanizmy na podporu dôsledného a spravodlivého využívania európskych finančných prostriedkov. Zároveň musí Európska únia tieto nástroje, ktoré má k dispozícii, použiť na lepšie monitorovanie využitia európskych finančných prostriedkov na regionálnej úrovni, aby sa predišlo akýmkoľvek predsudkom voči vidieckym oblastiam.

Táto správa je prvou analýzou tejto problematiky, v ktorej treba pokračovať, aby budúce finančné vyhliadky zaručili väčšiu harmonizáciu medzi opatreniami EÚ v oblasti poskytovania finančnej podpory.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogdan Golik (PSE), písomne. (PL) Chcel by som poďakovať pánovi Becseymu za jeho správu, ktorá je pre mňa a mojich krajanov veľmi dôležitá.

Zdá sa, že mnohí ľudia si neuvedomujú, do akej miery môže inštitút mikroúverov ovplyvniť sociálno-ekonomický rozvoj krajiny. Malé, nezabezpečené pôžičky nevyužívajú len tí najchudobnejší ľudia v rozvojových krajinách. Túto myšlienku možno práve tak dobre uplatniť na nezamestnaných, začínajúcich podnikateľov alebo existujúce mikropodniky.

Poskytnutie možnosti financovania iniciatív ľuďom bez prístupu k úverom je významným krokom smerom k realizácii zásady „najskôr myslieť v malom“. Navrhovaním takýchto pôžičiek podporujeme podnikanie a zvyšujeme pracovné aktivity, čím pomáhame predchádzať sociálnemu vylúčeniu a zároveň ho znižujeme. Mikroúvery majú veľmi pozitívny účinok – čo je zvlášť dôležité v mojej krajine – na úroveň nezamestnanosti.

Pri zavádzaní takéhoto druhu pôžičiek však treba mať na pamäti niekoľko vecí.

Po prvé, inštitucionálne a právne rámce mikroúverov treba prispôsobiť úrovni rozvoja trhu s pôžičkami.

Po druhé, treba preskúmať postupy týkajúce sa tejto služby. Bohužiaľ, pre ich zložitosť majú mikropodnikatelia a osoby, ktoré začínajú s podnikaním, skôr tendenciu žiadať o spotrebné pôžičky.

Po tretie, aby sa mikroúvery spopularizovali, musia sa podnikatelia dozvedieť, že existuje aj alternatívna cesta získania finančných prostriedkov, nielen bankové pôžičky.

Napriek týmto výhradám vítam mikroúverové služby v Poľsku s otvorenou náručou.

 
  
MPphoto
 
 

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. (HU) Chcela by som zablahoželať svojmu kolegovi pánovi Becseymu k jeho správe, v ktorej sa zasadzuje o rozvoj systému mikroúverov v záujme podpory hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Dokument správne poukazuje na to, že európske iniciatívy týkajúce sa mikroúverov by sa mali hlavne zamerať na znevýhodnené skupiny vrátane dlhodobo nezamestnaných, ľudí závislých na sociálnej podpore a etnických menšín, ako sú Rómovia.

Mikrofinancovanie sa v mnohých krajinách veľmi dobre osvedčilo pri presadzovaní sociálnej a hospodárskej integrácie podporou samostatnej zárobkovej činnosti. V čase finančnej krízy sú jednoduché finančné nástroje, ktoré sú schopné financovať podnikanie, hlavne pokiaľ ide o slabo rozvinuté regióny a vyššie uvedené sociálne skupiny, zvlášť dôležité. Tí, ktorí chcú viesť malé rodinné podniky, môžu pri verejných súťažiach organizovaných v rámci politiky súdržnosti naraziť na značné ťažkosti, hlavne v prípade spolufinacovania. Vytvorenie, respektíve obnovenie sociálnej súdržnosti musí mať prednosť pred vytváraním zisku, pretože podpora samostatnej zárobkovej činnosti je oveľa menej nákladná ako podpora v nezamestnanosti, takže z hľadiska národného hospodárstva sa oplatí poskytovať mikroúvery, aj keď s prísne finančného hľadiska to nemusí byť výnosné. Systém mikroúverov musí byť sprístupnený tým, ktorí nie sú „obchodovateľní v banke“, t. j. ľuďom, ktorí kvôli vysokej rizikovosti, nízkym maržám a nebezpečenstvu neplnenia nedokážu získať úver v tradičnom bankovom sektore, a mal by umožniť cielené zapojenie sa znevýhodnených skupín.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN), písomne. (PL) V rámci diskusie o politike súdržnosti by som rád upriamil vašu pozornosť na niektoré otázky, ktoré nastolil pán Roszkowski vo svojej správe týkajúcej sa tejto oblasti.

1. Vo finančnom výhľade na roky 2007 – 2013 bol Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka stanovený ako druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), čím bol vlastne oddelený od politiky súdržnosti. V dôsledku tohto vývoja, hlavne vzhľadom na skromné dostupné rozpočtové zdroje, sa politika súdržnosti, predovšetkým politika súdržnosti Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, zamerala hlavne na hospodársku konkurencieschopnosť sústredenú vo väčších mestských centrách, respektíve v najaktívnejších regiónoch, zatiaľ čo Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka sústreďuje svoje zdroje na zlepšenie konkurencieschopnosti v poľnohospodárstve.

Tento prístup môže mať za následok buď duplicitu niektorých cieľov, napríklad v oblasti ochrany životného prostredia, vzdelania a kultúry, alebo ich vynechanie v obidvoch oblastiach.

2. Preto musíme posúdiť, či by sa finančné prostriedky určené na rozvoj vidieka v rokoch 2007 – 2013 mali použiť viac na podporu poľnohospodárov, alebo či by mali byť skôr pridelené nepoľnohospodárskym vidieckym príjemcom alebo dokonca príjemcom, ktorí zostávajú vo vidieckych oblastiach, ale odchádzajú z odvetvia poľnohospodárstva do iných profesií. Ak sa ukáže, že podpora poľnohospodárov je uprednostňovaným cieľom druhého piliera, v ďalšom výhľade by bolo asi vhodné naviazať tieto finančné prostriedky na politiku súdržnosti.

3. Je tiež potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov určených na druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), hoci aj, ako to požaduje Európsky parlament, znížením priamych platieb veľkým poľnohospodárom a postupným zvyšovaním sadzieb modulácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. (PL) Regionálna politika, ktorá sa realizovala v podobe štrukturálnych a kohéznych fondov, sa správne považuje za najviditeľnejšiu a najhmatateľnejšiu politiku Spoločenstva vykonávanú v prospech občanov Európy. Žiadna iná politika Európsku úniu tak jasne nezviditeľňuje ani lepšie neilustruje výhody integrácie. Preto diskusii o budúcnosti súdržnosti prikladáme takú dôležitosť. Súdržnosť nebola nikdy taká potrebná ako teraz, keď sa dve polovice Európy, ktoré boli po druhej svetovej vojne oddelené železnou oponou, konečne spojili. Toto je nesmierne dôležité pre krajiny, ktoré boli Jaltskou konferenciou odsunuté do úzadia. Osobitným aspektom je potenciálna hodnota štrukturálnych fondov ako protikrízového balíka.

Nemôžeme dopustiť, aby sa opakovala situácia z roku 2008, keď bolo refundovaných 4,5 miliardy nevyužitých finančných prostriedkov. Bolo to spoločné zlyhanie nás všetkých. Už len z tohto dôvodu je nesmierne dôležité, aby sme dnes túto časť rozpočtu schválili. Z krátkodobého hľadiska môžu byť niektoré iné záležitosti odložené; z dlhodobého hľadiska musíme politiku súdržnosti brániť ako politiku Spoločenstva, ktorá všetkým regiónom poskytuje príležitosť. Ako taká musí politika súdržnosti čerpať z regionálnych a miestnych poznatkov, pokiaľ ide o najlepšie spôsoby riadenia finančných prostriedkov. Dodatočné kritériá posudzovania projektov zvýšia úroveň opatrnosti pri ich posudzovaní, čím sa skomplikuje proces využívania fondov. To nemá zmysel ani dnes, keď čelíme kríze, ani z dlhodobého hľadiska.

 
  
MPphoto
 
 

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE), písomne. (RO) V prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k celému jeho úsiliu.

Ako je všeobecne známe, realizácia stratégií a operačných programov na obdobie rokov 2007 – 2013 je stále v počiatočnom štádiu, čo znamená, že rozsah uplatnenia prerokovávanej správy je stále obmedzený. Chcela by som však poukázať na úsilie všetkých členských štátov integrovať v rámci procesu navrhovania a rokovania o operačných programoch všeobecné priority politiky súdržnosti.

Úspešná realizácia operačných programov do veľkej miery závisí od toho, ako rýchlo dokážeme zjednodušiť postupy a presadiť opatrenia zamerané na konsolidáciu inštitucionálnych kapacít a v neposlednom rade od toho, ako dokážeme identifikovať konkrétne požiadavky odbornej prípravy pre tímy pracujúce s európskymi fondmi.

Na zabezpečenie lepšieho finančného riadenia výdavkov Spoločenstva a náležitej transparentnosti, pokiaľ ide o riadenie finančných prostriedkov, musia mať členské štáty podľa mňa predovšetkým účinné monitorovacie systémy.

Tiež som presvedčená, že je absolútne nevyhnutné ďalej zvyšovať informovanosť verejnosti v záujme dosiahnutia čo najväčšej miery čerpania finančných prostriedkov a vypracovávania životaschopných projektov.

 
  
MPphoto
 
 

  Adrian Manole (PPE-DE), písomne. (RO) Na európskej úrovni, v budúcej regionálnej a politike súdržnosti EÚ, sa rozdiely pripisujú štrukturálnym nedostatkom v regiónoch v zmysle kľúčových faktorov konkurencieschopnosti a najmä nedostatku inovačnej schopnosti a podnikateľského ducha.

Túto situáciu by bolo možné napraviť uplatnením strategického prístupu, konkrétne posilnením regionálnej konkurencieschopnosti v celej EÚ, čo sa považuje za kľúčové z hľadiska celkového posilnenia hospodárstva a zníženia rizík spojených s preťažením spôsobeným koncentráciou hospodárskych činností.

Treba stále zdôrazňovať, že odstránenie týchto rozdielov by bolo možné len spustením rozsiahlej informačnej kampane a vytvorením dialógu medzi občanmi a občianskou spoločnosťou, inak projekty naďalej nebudú využívané.

Podobne si bezproblémová realizácia programov a projektov s podporou EÚ zase vyžaduje kvalitné systémy riadenia a kontroly. Dodržiavanie európskych právnych predpisov, ako sú napríklad nariadenia týkajúce sa životného prostredia a rovných príležitostí, je základnou podmienkou financovania projektov. Pred poskytnutím ďalších platieb, okrem predbežných platieb, musí Komisia zabezpečiť, aby boli systémy riadenia a kontroly plne v súlade s nariadeniami.

 
  
MPphoto
 
 

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. (ET) Územná súdržnosť posilňuje hospodársku a sociálnu súdržnosť a je jedným zo základných predpokladov na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti EÚ, pretože pomáha účinne vyvážiť rozvojové rozdiely medzi členskými štátmi, ako aj v rámci členských štátov.

Územná súdržnosť hrá tiež dôležitú úlohu v budúcom vývoji regionálnej politiky EÚ, čo dokazuje pridanie zásady územnej súdržnosti k hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Lisabonskej zmluve.

V kontexte súčasnej hospodárskej krízy sa stalo veľmi dôležitou témou oživenie hospodárstva EÚ, ktoré bude dosiahnuté rozumnými investíciami, ktoré sú kľúčové z hľadiska hospodárskeho úspechu, vedeckých objavov, technologickej inovácie a pracovných miest.

Plne podporujem myšlienku pána spravodajcu, že EÚ by mala pod zástavou územnej súdržnosti stimulovať väčšiu interoperabilitu a výmenu poznatkov medzi strediskami pre výskum a inováciu a okolitými regiónmi, aby mali európski občania z uskutočnených investícií čo najväčší úžitok.

Aby bolo možné účinnejšie si poradiť s problémami a ťažkosťami, ktorým čelia členské štáty v tomto krízovom období, potrebujeme spoločnú kohéznu stratégiu na úrovni EÚ, v rámci ktorej treba klásť dôraz na územnú dimenziu politiky súdržnosti a pri uplatňovaní politických opatrení brať do úvahy osobitné potreby každého členského štátu.

Dnes musíme začať širšiu diskusiu o možnej budúcnosti regionálnej politiky a politiky súdržnosti v EÚ po roku 2013 a o možnej podobe štrukturálnych fondov v nadchádzajúcom programovacom období, aby sme tak vedome pomohli zlepšiť konkurenčné výhody hospodárstva EÚ vo svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Seeber (PPE-DE), písomne. (DE) V súlade s mottom EÚ „zjednotení v rozmanitosti” musíme urobiť viac pre to, aby sme z nášho kontinentu urobili „Európu regiónov”. Územná súdržnosť hrá v tomto smere významnú úlohu. Preto by sme mali klásť dôraz na to, aby sa z nej stal samostatný cieľ popri hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Pri procese posilňovania regiónov musíme venovať osobitnú pozornosť citlivým oblastiam, čo bolo spomenuté aj v terajšej rozprave o politike súdržnosti. Treba počítať so zvýšenými nákladmi, hlavne v horských regiónoch, ktorých riadenie je veľmi nákladné a náročné na čas.

Poskytnutie kompenzácie za tieto ťažké podmienky predstavuje dôležitý krok smerom k vytvoreniu Európy, kde sa oplatí žiť vo všetkých oblastiach. V tejto súvislosti treba vyzdvihnúť poľnohospodárske odvetvie. Produkcia mlieka v horských oblastiach významne prispieva k zachovaniu vidieckych oblastí, a preto ju treba dostatočne podporiť. Pomoc treba poskytnúť aj malým a stredným podnikom, ktoré vytvárajú pracovné miesta mimo hlavných európskych obchodných centier. Súčasná diskusia o súdržnosti udáva celkový smer pre modernú regionálnu politiku a vedie tradičnú štruktúru Európy do budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – (PL) V rokoch 2007 – 2013 Poľsko dostane viac ako 67 miliárd EUR z rozpočtu Európskej únie. V rámci týchto finančných prevodov v roku 2008 samotná Európska komisia poslala Poľsku celkovo 19,3 miliárd PLN. Na základe špecifických prvkov realizácie týchto programov sa však väčšina platieb uskutoční v posledných rokoch programov, to znamená v rokoch 2013 – 2015. Bohužiaľ došlo k zásadným obmedzeniam, ktoré znemožňujú účinné uplatnenie štrukturálnych fondov v Poľsku. Od začiatku programov pre roky 2007 – 2013 do začiatku marca 2009 bolo podpísaných takmer 8 400 dohôd o finančnej podpore v celkovej sume výdavkov vo výške 15,4 miliárd PLN. Toto zahŕňa príspevok od EÚ vo výške 11,4 miliárd PLN. Nanešťastie žiadosti o prostriedky z týchto fondov predstavujú sumu v celkovej výške 1,75 miliardy PLN. Príliš dlhý postup zadávania zákaziek pre verejné obstarávanie môže oddialiť realizáciu štrukturálnych fondov a tým prispieť k nízkej úrovni ich využitia. Štrukturálne fondy sú verejné fondy, ktoré podliehajú vnútroštátnym právnym predpisom pre verejné obstarávanie. Tieto právne predpisy musia vytvoriť jednoduchý a účinný postup pre výber dodávateľov. Neúmerne dlhé postupy pri verejných zákazkách môžu oddialiť realizáciu štrukturálnych fondov. Fondy EÚ by mali byť prostriedkom na zmiernenie najzávažnejších dôsledkov finančnej krízy. Urýchlenie čerpania umožní posilniť hospodárstvo v roku 2009 investíciami do infraštruktúry, ľudského kapitálu a podnikov v hodnote najmenej 1,3 % HDP. Aby sa to mohlo uskutočniť, vláda musí umožniť prístup k fondom EÚ a zjednodušiť postupy.

 
  
  

(Rokovanie bolo prerušené o 11.50 hod. pre hlasovanie a pokračovalo o 12.05 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVO
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku hlasovania: pozri zápisnicu)

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia