Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 24. marca 2009 - Štrasburg

5. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Maria Martens (A6-0079/2009)

  David Sumberg (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som vystúpiť vzhľadom na správu pani Martensovej, pretože jej názov Rok po Lisabone mi dáva možnosť zamyslieť sa nad tým, kde sme rok po Lisabone v Európskej únii. To kde sme, je absolútny chaos: nevieme reagovať na hospodársku krízu, vrátili sme sa k protekcionizmu, najmä pokiaľ ide o francúzsku vládu, a teraz musíme uznať, že Lisabonská zmluva je nielen nesprávna, ale aj neúčinná.

Počuli sme – alebo sme mali počúvať – obyvateľov Írska, ktorí vo svojom referende úplne jednoznačne dali najavo, že nechcú túto zmluvu. Ale ak sme nepočúvali predtým, mali by sme počúvať teraz. Toto je zmluva, ktorá je nenávidená, nechcená a, čo je najdôležitejšie, neúčinná a tento Parlament by mal uznať túto skutočnosť.

  Nirj Deva (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, som si plne vedomý toho, že Lisabonská zmluva je, pokiaľ ide o Európsku úniu, vlak rútiaci sa do záhuby, ako práve povedal môj kolega, pán David Sumberg.

Chcem sa však sústrediť na vynikajúcu správu, ktorú vypracovala pani Maria Martensová. Správa hovorí niečo veľmi zásadné o spôsobe, akým poskytujeme pomoc. Pani Maria Martensová rozpoznala, že ak národné parlamenty v krajinách AKT nebudú oprávnené nahliadať do strategických dokumentov krajiny a diskutovať o nich transparentným spôsobom, potom by sa fondy, ktoré EÚ poskytuje krajinám AKT, mohli použiť nesprávnym spôsobom. Dáva národným parlamentom v krajinách AKT právomoc podrobne skúmať poskytnutú rozvojovú pomoc rovnakým spôsobom, akým Lisabonská zmluva mala dať viac právomocí národným parlamentom v rámci EÚ podrobne skúmať to, čo tu robíme my. Správa pani Martensovej zohľadňuje zodpovednosť a transparentnosť, preto ju podporujem.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, súhlasím so svojím kolegom, pánom poslancom Sumbergom, ktorý hovoril predtým o Lisabonskej zmluve a o tom, kde sme sa ocitli rok po samotnom Lisabone. Avšak naozaj sa chcem sústrediť na aspekt partnerstva medzi EÚ a Afrikou.

Domnievam sa, že v akomkoľvek partnerstve je dôležité vedieť, s kým vedieme dialóg, pričom často ide o dialóg medzi dvoma vládami. Ale ak sa rozprávate s podnikateľmi, tvorcami bohatstva, v mnohých afrických krajinách, nám títo podnikatelia hovoria, aby sme ich podporili v úsilí pomôcť svojim vládam otvoriť trhy, aby mali prístup k tovarom a službám, ktoré na západe berieme ako samozrejmosť. Len s pomocou podnikateľom môžeme skutočne pomôcť vytvoriť bohatstvo a vytrhnúť kontinent z biedy. Nezabúdajme: sú to tvorcovia bohatstva, ktorí sú kľúčom k rozvoju, a nie nevyhnutne organizácie pre rozvojovú pomoc.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pani Martensovej, ale nie preto, že sa domnievam, že táto správa je celkom nevyvážená, práve naopak, v správe je viacero bodov, ktoré sú absolútne a určite správne. Problém vzniká, keď sa správa tohto druhu ani len nezmieni o probléme nezákonného prisťahovalectva napriek skutočnosti, že ide o veľmi dôležitý problém, ak diskutujeme o problémoch súvisiacich s rozvojovou spoluprácou s Afrikou.

Tiež považujem za zvláštne, že správa žiada, aby sa v rámci programu modrej karty EÚ nepodnecoval únik Afričanov z odvetví, v ktorých sú potrební v Afrike. Toto, ako viete, je základnou súčasťou celého systému modrej karty EÚ. Problém s modrou kartou EÚ je, že organizuje únik mozgov, pričom práve títo ľudia sú absolútne nevyhnutní pre rozvoj rozvojových krajín. Lákame týchto ľudí k nám, čo znamená zhoršenie problémov v Afrike a ešte väčšie prisťahovalectvo do Európy. Toto je rozhodujúce, a preto by sme mali viesť rozpravu o tomto, namiesto jedinej pasáže venovanej tejto problematike v správe.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) (mikrofón bol spočiatku odpojený)… je kompletným súborom nástrojov na pomoc africkým krajinám v ich rozvoji. Je to komplexný balík, keďže iba komplexné riešenia môžu dosiahnuť nejaké výsledky vzhľadom na rozmanitosť problémov, ktoré sa nahromadili v Afrike.

Čo sme dosiahli doteraz? Počas niekoľkých predchádzajúcich rokov sme boli svedkami toho, ako sa Čína mimoriadne zaujímala o Afriku a uskutočňovala tam expanzívnu investičnú politiku. Takéto iniciatívy prispejú k rozvoju kontinentu, ale len ak to budú Afričania, najmä miestni obyvatelia, ktorí sa budú v prevažnej miere podieľať na vytváraní prosperity, a nie zamestnanci zahraničných firiem, ktoré tam investujú.

Európska únia vďačí za svoj úspech postupnému rušeniu hospodárskych bariér. Musí podporovať hospodársky rozvoj jednotlivých štátov, rozvíjať sieť vzájomných väzieb a zlepšovať dostupnosť afrických výrobkov na svetovom trhu.

– Správa: Alexander Graf Lambsdorff (A6-0132/2009)

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, spolu s delegáciou britských konzervatívcov som sa zdržal hlasovania o správe o prioritách EÚ pre 64. Zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Moja strana dôrazne podporuje prácu OSN, hoci akceptuje, že ide o nedokonalú inštitúciu, ktorá si vyžaduje reformu. V tejto správe však boli spomenuté viaceré záležitosti, s ktorými britskí konzervatívci dôrazne nesúhlasia, ako napríklad úloha Medzinárodného trestného súdu (MTS) a zrušenie stálych kresiel Bezpečnostnej rady pre Veľkú Britániu a Francúzsko a ich nahradenie jedným stálym kreslom pre Európsku úniu. Taktiež sa domnievame, že používanie trestu smrti v prípade dospelých zločincov je vecou svedomia jednotlivých pánov poslancov a paní poslankýň a nemáme v tomto stranícku politickú líniu. Preto sme sa úplne zdržali hlasovania.

– Správa: Maria Martens (A6-0079/2009)

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa vyjadriť k správe pani Martensovej.

Po prvé, dovoľte mi poznamenať, že Lisabonská zmluva nie je vlak rútiaci sa do záhuby a je nezmysel tvrdiť to. Dvadsaťšesť z dvadsiatich siedmich členských štátov ju bude ratifikovať alebo ju už ratifikovalo a patrí k nim aj britský parlament. Je škoda, že britskí poslanci pri niektorých poznámkach, ktoré tu odzneli, nerešpektujú svoj vlastný parlament.

Írski občania vyjadrili isté obavy z určitých záležitostí a írska vláda a parlament žiada ich objasnenie. Ak tieto vysvetlenia budeme mať a ak ľudia v druhom referende koncom tohto roku povedia „áno“, prídu tu so svojimi škriatkovskými klobúkmi a budú sa správať rovnako neprimerane ako minule? Nech si Írsko rieši svoje problémy samo. Nepotrebujeme žiadnu pomoc od týchto ľudí, trvalo nám 700 rokov, kým sme ich dostali z našej krajiny!

Čo sa týka Lisabonskej zmluvy, dovoľte mi poznamenať, že obyvateľstvo Európskej únie bude tvoriť 6 % svetovej populácie v rámci ďalšej generácie. Čína a všetky tieto krajiny budú veľmi mocné.

– Správa: Alain Hutchinson (A6-0085/2009).

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, chcela by som vysvetliť, prečo som sa zdržala hlasovania o správe pána Hutchinsona. Ako členka zhromaždenia AKT-EÚ súhlasím, že rozvojová pomoc nie je vždy efektívna. Nie je dobre koordinovaná a je administratívne náročná. Pán spravodajca hovorí, že sa partnerské krajiny vždy nestotožňujú s rozvojovou stratégiou. Súhlasím, že efektívnym nástrojom je len rozpočtová pomoc, hoci by, samozrejme, mala byť predvídateľnejšia. Som presvedčená, že musíme hlavne zladiť priority s ďalšími poskytovateľmi finančnej pomoci ako sú USA a krajiny, ktoré podporujú svoje bývalé kolónie. To, čo pán spravodajca ďalej podcenil, je vplyv čínskej investičnej politiky v rozvojových krajinách, ktorá nesleduje rozvojové ciele tisícročia ani iné ciele, ale sleduje len a len obchodné záujmy Číny.

  Nirj Deva (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som zablahoželať svojmu kolegovi, pánovi poslancovi Hutchinsonovi, k vynikajúcej správe, ktorú napísal o veľmi dôležitej problematike. Komisia a Európska únia vynakladajú obrovské finančné prostriedky na pomoc rozvojovým krajinám, väčšina ktorých je učená pre Afriku. Asi 50 % Afričanov stále žije z menej ako 1 USD na deň a 75 % obetí odkázaných na pomoc na celom svete pochádza z Afriky.

Na základe týchto alarmujúcich štatistík je správne, aby sme poskytli podporu Afrike, aby sme zabezpečili čistú pitnú vodu a aby sme africkému obyvateľstvu umožnili trvalo udržateľný rozvoj. Ak však dávame finančné prostriedky africkým vládam, čo Komisia teraz robí v rámci takzvanej „rozpočtovej podpory“, mali by sme trvať aj na tom, aby túto rozpočtovú podporu poskytnutú africkým krajinám podrobne skúmali ich vlastné parlamenty veľmi dôkladným spôsobom a aby boli finančné dohody podpísané medzi Komisiou a africkými krajinami verejne kontrolované a transparentné v národných parlamentoch afrických krajín a krajín AKT. Toto je veľmi dôležité opatrenie, ktoré je potrebné na ochranu peňazí európskych daňových poplatníkov.

– Správa: Maria Badia i Cutchet (A6-0093/2009)

  David Sumberg (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, všetci v tomto Parlamente sme za umenie a za podporu umenia a vzdelávania v našich členských štátoch. Dúfam, že voči tomu by nikto nenamietal.

Ale problém s touto správou je, že opäť žiada európsky prístup a to nie je primerané. Rozmanitosť Európskej únie spočíva v tom, že jej jednotlivé národné štáty majú rôzne kultúry, rôzne histórie a rôzne tradície, a preto sa mi zdá dôležité, že o umení a vzdelávaní by sa malo rozhodovať na vnútroštátnej úrovni. Toto nie je oblasť, do ktorej by mala zasahovať Európska únia alebo Európsky parlament.

Nech kvitne tisíc kvetov, tak znela, tuším, okrídlená fráza. Nuž, nech kvitne aspoň 27 kvetov v Európskej únii, ale nech kvitnú samostatne. Domnievam sa, že ak to urobíme, budú prekvitať oveľa krajšie a vydržia oveľa dlhšie.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať pani Badiovej i Cutchetovej za jej správu.

Po poetickom vystúpení váženého pána Sumberga by som rád povedal, že je veľmi dôležité, aby kvet kultúry mohol rozkvitnúť do plnej krásy, a to sa týka aj Európy. Je nevyhnutné, aby sa vzdelávanie nesústredilo iba na vedomosti a skúšky, ale musíme mať na pamäti aj dôležitosť ľudského rastu. Kultúra, umenie a šport sú rozhodujúce pre rozvoj plnohodnotnej osobnosti.

Z tohto hľadiska je veľmi správne pripomínať štátnym školám prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie potrebu ponechať vyššie umelecké vzdelávanie v rozvrhu, a že by to malo platiť aj pre Európu, pretože Európa je známa svojou rozmanitosťou, svojím pluralizmom, svojimi bohatými umeleckými tradíciami a svojou kultúrou. Taktiež by bolo vhodné, aby sme sa oboznámili s kultúrou ostatných krajín a s poprednými európskymi kultúrnymi osobnosťami v jednotlivých oblastiach kultúry.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, univerzálna povaha európskeho umenia dokazuje potrebu vrátiť školám ich úlohu hlavných stredísk pre šírenie kultúry. Toto je príležitosť demokratizovať prístup ku kultúre. Umelecké vzdelávanie rozvíja vnímavosť a tvorivý potenciál. Mal by to byť povinný predmet v učebných osnovách na všetkých stupňoch.

Európsky rok tvorivosti a inovácie je vynikajúcou príležitosťou vrátiť umeniu jeho právoplatné miesto − aj vo vzdelávaní a oceniť jeho integračnú úlohu. Ochrana tradičnej kultúrnej identity jednotlivých regiónov a schopnosť poznávať ich vďaka mobilite vrátane oblasti kultúrneho vzdelávania, je ďalšou šancou pre tvorivý rozvoj.

To je dôvod, prečo je vytvorenie rámca mobility pre Európanov vykonávajúcich umelecké a tvorivé činnosti také dôležité. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu, hoci by som chcela namietať voči skrátenému postupu rozpravy o tomto dokumente a voči jeho prijatiu prakticky bez rozpravy.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, vždy som považovala každý dobrý šport za umenie. Ako príklad umenia v Európskej únii by som mohla uviesť výhru celoírskeho ragbyového tímu na štadióne Millennium v Cardiffe minulú sobotu, keď Írsko po vynikajúcom športovom a umeleckom výkone jasne porazilo Wales. Porazili sme aj Angličanov, Francúzov, Talianov a Škótov. Tento celoírsky tím vyhral grandslamový turnaj šiestich národov v ragby. Šport je umenie, umenie je šport. Musíme oceniť tento krásny úspech.

  Predsedajúci. – Vážená pani Doylová, keby som vedel, že spomeniete tento turnaj, v ktorom sa Taliansku ušlo posledné miesto, nedal by som vám slovo.

– Správa: Gyula Hegyi (A6-0107/2009)

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Ujal som sa slova, aby som vysvetlil, prečo delegácia strany Útok hlasuje proti tejto správe.

Určite to nie je z dôvodu mnohých pozitívnych bodov, ktoré správa obsahuje z hľadiska transparentnosti práce inštitúcií. Samozrejme sme za transparentnosť práce inštitúcií Európskej únie, ale sme proti skutočnosti, že táto transparentnosť sa dá dosiahnuť jedine prijatím Lisabonskej zmluvy a opätovným zaradením tejto zmluvy, ktorá je pre nás už „mŕtva“, do programu, s mnohými takýmito novými správami, ktoré inak prijímajú iné stanovisko alebo sa zaoberajú inou problematikou.

Okrem toho, čo sa týka Lisabonskej zmluvy, sme proti prijatiu tejto zmluvy, pretože otvorí dvere prijatiu Turecka do EÚ. Vstup Turecka do Európskej únie by znamenal hospodársku a demografickú smrť Bulharska. Preto sme hlasovali proti tejto správe.

  David Sumberg (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, keď som videl názov tejto správy – Aktívny dialóg s občanmi o Európe – pomyslel som si, že ide tak trochu o žart, pretože v skutočnosti kiežby sme mali aktívny dialóg s občanmi Európy. Podstata dialógu spočíva v tom, že to nie je monológ: musíte počúvať, čo občania Európy hovoria. Občania Európy v Holandsku, vo Francúzsku a v Írsku povedali veľmi jasne, vzhľadom na Lisabonskú zmluvu, že zmluvu nechcú.

Preto ak tento Parlament a všetky európske inštitúcie chcú viesť dialóg so svojimi občanmi, čo je dobrá myšlienka, nech jednoznačne vyhlásia, že to bude dialóg, v ktorom budú reagovať a že budú počúvať, čo občania hovoria. Je absolútnym mrhaním času, aby tento Parlament viedol rozpravy alebo prijímal správy alebo hlasoval o myšlienke dialógu, ak kolektívne, a to je pravda o tomto Parlamente, odmietne vziať na vedomie to, čo mu bolo povedané a ak odmietne na to reagovať. V tomto zlyhal.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, toto je veľmi dôležitá správa a súhlasím s pánom spravodajcom, že možno sme mohli byť smelší a roztočiť to trochu viac.

Ako poslankyňa z krajiny, ktorá hlasuje o každej jednej zmluve, si intenzívne uvedomujem potrebu pokračovať v aktívnom dialógu s občanmi. Podľa mojej skúsenosti čoraz viac ľudí stráca vieru a dôveru v inštitúcie. EÚ je obrovská inštitúcia a máme obrovskú zodpovednosť za to, aby základom toho, čo robíme, bol aktívny dialóg.

Predovšetkým podporujem odsek 32 a ďakujem pánovi spravodajcovi za to, že podporil môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh o skutočnosti, že Európsky rok dobrovoľníckej práce 2011 by bol pre inštitúcie EÚ ideálnou príležitosťou na nadviazanie vzťahov s občanmi.

Požiadali sme Komisiu, aby predložila príslušné právne predpisy na prípravu pre rok 2011, a v tomto sme začali konať. Teraz musíme sprostredkovať zmysluplný dialóg so 100 miliónmi dobrovoľníkov v rámci EÚ a musíme zabezpečiť, aby ich stanoviská a názory boli základom pre akékoľvek nové plány, politiky a programy a aby aktívny dialóg s občanmi bol zárukou silnej a pevnej EÚ.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, správa pána Hegyiho je vynikajúca a potrebná. Potrebujeme aktívny dialóg medzi európskymi národmi a občanmi. Potrebujeme porozumenie na obidvoch stranách. Potrebujeme aj toleranciu, aby sme boli pripravení počúvať, čo nám hovoria iní ľudia. Potrebujeme ju aj tu, v Európskom parlamente.

Považoval som za veľmi smutné, že niektorí poslanci opustili tento Parlament, keď hovoril pán prezident Klaus, a že sa to stalo počas terajšieho českého predsedníctva. Nie sú pripravení počúvať názory iných ľudí, prezidentov, inštitúcií a jednotlivcov o európskych záležitostiach vo všeobecnosti?

Mali by sme byť pripravení počúvať rôzne názory. Potrebujeme interakciu a dialóg a toto potrebujeme aj na úrovni verejnosti, aby občania mali pocit, že môžu vyjadriť svoj názor na veci, a aby pre nich Európska únia nebola len diskusným klubom úzkej elity. Podporujem návrh posilniť aktívny a tolerantný celoeurópsky dialóg na všetkých úrovniach. Toto je to, čo skutočne potrebujeme.

  Nirj Deva (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, počas tejto hospodárskej krízy sa stalo niečo veľmi zvláštne cestou na fórum, ako sa zvyklo hovoriť. Obyvatelia Európy nečakali od Európskej únie, že ich zachráni pred hospodárskou krízou. Pomoc v hospodárskej kríze čakali od svojich členských štátov a od svojich národných vlád. Muž, ktorý tvrdí, že zachránil svet, sem príde o niekoľko hodín, ale odhliadnuc od toho, občania v Paríži, Londýne, Washingtone alebo Ríme (ktorým bolo tiež povedané, že sú občanmi Európy) očakávajú, že ich zachránia národné vlády, a nie tento širší celok, ktorý sa nazýva EÚ.

Smiem sa opýtať, prečo sa to stalo? Smiem požiadať tých, ktorí tak suverénne vyhlasujú EÚ za veľkolepú mašinériu, aby sami sebe položili túto otázku? Môžem vám dať odpoveď. Odpoveď je, že neexistuje žiadny európsky ľud, neexistuje prepojenie medzi inštitúciami EÚ a ľuďmi. Ľudia sa stále spoliehajú na to, že ich zachránia národné vlády.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, protestujem proti spôsobu, akým sa diskutuje o tejto správe. Budovať dôveru občanov členských štátov EÚ v európske inštitúcie neznamená len byť si vedomý ich stratégií a krokov, ktoré často chýbajú. Je to predovšetkým pocit, že sa rozhoduje spoločne, že v EÚ je možnosť vyjadriť názor EÚ, že neporušujú práva udelené zmluvami.

Diskusia európskych občanov vo všetkých členských štátoch EÚ je najlepším spôsobom ako opäť presvedčiť ľudí o tom, že veci v Európskej únii závisia od občanov krajín, ktoré ju tvoria. Je to najlepší spôsob ako predísť tomu, aby sa približne 100 ľudí podieľajúcich sa na riešení tých najdôležitejších úloh, ktoré inštitúcie EÚ musia realizovať v mene všetkých Poliakov, necítilo podvedených. Zoznam požiadaviek by sa mal seriózne zvážiť. Toto platí aj pre dokumenty, ktoré pripravili účastníci rozpravy z iných krajín. O to prekvapujúcejšie je zablokovanie akejkoľvek reálnej diskusie o otázke dialógu s občanmi vo fóre Európskeho parlamentu.

  Martin Callanan (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, táto správa hovorí o aktívnom dialógu s občanmi, a najlepším druhom aktívneho dialógu s európskymi občanmi je dialóg založený na počúvaní toho, čo hovoria v demokratických voľbách. Je veľká irónia v tom, ako tento Parlament prijíma túto správu, pričom úplne ignoruje niektoré demokratické rozhodnutia, ktoré vykonali členské štáty. Niet divu, že Európska únia je taká nepopulárna v mojom volebnom obvode na severovýchode Anglicka a aj inde v Európe. Jej predstava o demokratickom dialógu je iba jednosmerná: EÚ nepočúva to, čo ľudia hovoria, a iba im hovorí, čo si môžu myslieť a ako môžu hlasovať.

Ak sa obzrieme späť, v priebehu posledných 10 rokov Francúzsko, Holandsko a teraz Írsko – dvakrát – hlasovali proti väčšej európskej integrácii, a napriek tomu EÚ úplne ignorovala ich názory.

Ak sa počúvajú len mimovládne organizácie financované EÚ, ako to môže odrážať názor voličskej verejnosti? Najlepší druh dialógu s občanmi je počúvať to, čo povedia v slobodných demokratických voľbách a referendách.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že ide o mylnú predstavu, keď hovoríme o aktívnom dialógu s občanmi o Európe, pretože často zamieňame dialóg s občanmi s dialógom s občianskou spoločnosťou. Často zamieňame dialóg s občanmi s dialógom s organizáciami, úplne alebo čiastočne financovanými Komisiou. V skutočnosti sa inštitúcie EÚ rozprávajú s organizáciami financovanými Komisiou, čo v konečnom dôsledku znamená z peňazí daňových poplatníkov.

Ak teda naozaj dáme občanom právo vyjadriť sa, ako sme to urobili v prípade ústavy vo Francúzsku a Holandsku a v prípade Lisabonskej zmluvy v Írsku, a oni povedia „nie“, čo urobíme? Úplne ignorujeme výsledky hlasovania! Keď ľudia povedia „nie“, dialóg neznamená prinútiť ich opakovať hlasovanie dovtedy, až kým výsledok nebude taký, aký chcete. To nie je dialóg. To je zrieknutie sa demokracie. Je načase, aby sme začali viesť skutočný aktívny dialóg s občanmi.

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, po piatich rokoch v tomto Parlamente je len málo správ, ktoré by dokázali v niečom prekvapiť. Musím však povedať, že som bol šokovaný absolútnou aroganciou aspektov tejto správy a zámernými urážkami tých, ktorí si dovolili opäť neinvestovať do pochlebovačného súhlasu s európskym projektom. Tvrdiť v tejto správe – čo sa v nej tvrdí – že menej vzdelaní majú väčšiu tendenciu nesúhlasiť s európskou integráciou, je opovážlivou urážkou a aroganciou nevídaných rozmerov.

Pravdou je, že práve tí ľudia, ktorí sa obťažovali prečítať a preštudovať si ústavu EÚ alebo Lisabonskú zmluvu, majú väčšiu tendenciu hlasovať proti. Tí, ktorí majú väčšiu tendenciu hlasovať za, sú takí ako napríklad komisári, ktorí sa nikdy neobťažovali čítaním dokumentov a jednoducho akceptujú propagandu. Preto odmietam urážky v tejto správe.

Chcel by som tiež poznamenať, s ohľadom na prvotnú reakciu pána Mitchella, jeho republikánske rozhorčenie nad tým, že trvalo viac ako 700 rokov, kým sa im podarilo dostať Britov z írskeho ostrova, že by mal byť spokojný, že sa im to nepodarilo úplne, pretože potreboval pomoc niektorých britských občanov zo Severného Írska na dosiahnutie víťazstva na turnaji šiestich národov v ragby.

  Neena Gill (PSE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za správu s neochotou, nie kvôli nezmyslom, ktoré práve odzneli z druhej strany tohto Parlamentu, ale pretože sa pripájam k obavám pána spravodajcu Hegyiho.

Táto správa bola skutočne oslabená tými v tomto Parlamente, ktorí nechcú mať aktívny dialóg s občanmi Európy. Pre mňa aktívny dialóg neznamená nablýskané brožúry a domnievam sa, že Komisia v tejto oblasti zlyhala. Zlyhala v aktívnom zapojení a v kontakte s občanmi. Nepodarilo sa jej objasniť, ako prebieha práca na úrovni EÚ pri riešení mnohých reálnych záležitostí, ktoré ovplyvňujú každodenné životy občanov. Dúfam, že v dôsledku tejto správy sa o to opäť pokúsi a podarí sa jej prísť s nápaditejšími spôsobmi riešenia tejto záležitosti.

– Správa: Wojciech Roszkowski (A6-0042/2009)

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci vítam túto správu, pretože upozorňuje na otázky, o ktorých je potrebné diskutovať.

Obzvlášť súhlasím s názormi pána spravodajcu, že opatrenia pre rozvoj vidieka by nemali odčerpávať prostriedky určené na priame platby poľnohospodárom. Teda sa pripájam k pochybnostiam o tom, či by sa financovanie rozvoja vidieka malo vôbec spájať so spoločnou poľnohospodárskou politikou, keďže to pre poľnohospodárov nevyhnutne bude znamenať stratu predošlých foriem financovania. Pričom keby to bolo neoddeliteľnou súčasťou financovania z prostriedkov Kohézneho fondu, nebola by príležitosť ukradnúť poľnohospodárske fondy.

Preto vítam vyhlásenie v správe, že obyvatelia zamestnaní v poľnohospodárstve by mali byť hlavným cieľom podporných opatrení v rámci politiky rozvoja vidieka. Táto rovnováha bola narušená v mnohých programoch na rozvoj vidieka vrátane tých, ktoré ovplyvnili môj región Severného Írska.

– Správa: Dagmar Roth-Behrendt (A6-0484/2008)

  Kathy Sinnott (IND/DEM). − Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto správu a vítam ju. Dlho sme si mysleli, že to jediné, čo nás ovplyvňuje, je to, čo konzumujeme. Myslím si, že táto správa naozaj vyzdvihuje skutočnosť, že čokoľvek si dáme na pokožku, sa do nášho tela dostane rovnako účinne, ako keby sme to zjedli.

Pribúdajú mnohé choroby, ktoré postihujú najmä ženy, napríklad rakovina prsníka, fibromyalgia, myalgická encefalomyelitída (ME) atď. Myslím si, že by sme mali zájsť ďalej a nielen zaručiť bezpečnejšie kozmetické výrobky, ale aj začať skutočný výskum vzťahu medzi niektorými zložkami kozmetických výrobkov a týmito druhmi chorôb, ktoré postihujú ženy, a tiež sa pokúsiť vyrábať bezpečnejšie kozmetické výrobky, pretože, samozrejme, všetci chceme naďalej používať kozmetiku.

  Neena Gill (PSE). – Vážený pán predsedajúci, vítam túto konkrétnu správu, pretože testovanie kozmetických výrobkov je problém, ktorý trápi mnohých voličov v mojom regióne West Midlands, a dostala som množstvo korešpondencie v tejto veci. Vítam túto správu a podporujem ju, pretože stanovuje celoeurópske normy týkajúce sa informácií výrobcov kozmetiky o použití potenciálne škodlivých materiálov a testovania, ale potrebujeme stanoviť podobné normy pre informácie o testovaní na zvieratách. Keď sme sa naposledy zaoberali touto správou, riešili sme testovanie na zvieratách na vedecké účely. Teraz máme dôležitý nástroj na zvyšovanie informovanosti zákazníkov o tom, čo obsahuje kozmetika, a zameranie sa na testovanie na zvieratách by k tomu iba prispelo.

– Správa: Daciana Octavia Sârbu (A6-0076/2009)

  Kathy Sinnott (IND/DEM). - Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto správu a za prísnejšiu kontrolu biocídnych výrobkov, ale chcela som využiť túto príležitosť a poukázať na to, že v Írsku legálne pridávame do vody toxickú znečisťujúcu látku, biocídny výrobok s názvom fluorid. Chcela by som zablahoželať Komisii k začatiu konzultačného procesu, v rámci ktorého uvíta vedecké štúdie, názory verejnosti atď. v otázke znečisťovania pitnej vody toxickou látkou, ktorá sa nazýva fluorid.

– Správa: Zsolt László Becsey (A6-0121/2009)

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som proti tejto správe, pretože si myslím, že oslabila návrh Komisie uplatniť vyššie sadzby spotrebných daní pre tabakové výrobky. Štúdie trvale dokazujú, že zdanenie je najúčinnejším a najtrvalejším spôsobom ako ovplyvniť ľudské správanie s cieľom znížiť spotrebu tabaku.

Štúdie University College Cork v Írsku preukázali, že po úplnom zákaze fajčenia na pracoviskách zavedenom v roku 2004 miera hospitalizácie v dôsledku srdcových infarktov v tejto oblasti klesla v nasledujúcom roku o 11 %. Írsko má tiež najvyššiu spotrebnú daň na tabak v Únii, ktorá predstavuje 4,99 EUR na 20-kusové balenie cigariet, čo znamená cenu viac ako 8 EUR za jedno balenie.

Prístup, ktorý kombinuje odstrašujúce ceny a daňovú politiku so zákazom fajčenia, kampaňami na vzdelávanie verejnosti a lepšou dostupnosťou nikotínovej substitučnej liečby pre ľudí, ktorí chcú prestať fajčiť, má nevyčísliteľné zdravotné prínosy a znamená následné zlepšenie zdravia celého obyvateľstva.

Česká republika je jediným členským štátom EÚ, ktorý ešte neratifikoval Rámcový dohovor OSN o kontrole tabaku, hoci tabak je zodpovedný za viac ako milión úmrtí v EÚ. Mohli by ste, vážený pán predsedajúci Parlamentu, požiadať české predsedníctvo Rady v mene nás všetkých, aby napravilo toto závažné opomenutie ešte pred tým, ako sa jeho predsedníctvo skončí?

– Správa: Maria Martens (A6-0079/2009)

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že mnohí na druhej strane využívajú postup vysvetlenia hlasovania o jednotlivých správach na rozprávanie o ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Vydávajú neopodstatnené tvrdenia, že ľudia sa vyslovili proti Lisabonskej zmluve a že my ich nechceme počúvať.

Odhliadnuc od skutočnosti, že je na členských štátoch − nie na nás − ratifikovať Lisabonskú zmluvu, je to, samozrejme, absolútne nepravdivé. Jeden členský štát povedal „nie“ a my načúvame a vskutku musíme načúvať. Ostatné členské štáty naznačili, že sú ochotné vypočuť si dôvody pre toto „nie“, vziať ich do úvahy a na tomto základe sa posunúť ďalej. Ale ak pán Dover dokonca ani nerozlišuje medzi ústavnou zmluvou a Lisabonskou zmluvou a hovorí, že Francúzsko a Holandsko odmietli túto zmluvu, účelovo zabúda poukázať na tie krajiny, ktoré v referendách podporili zmluvu.

Nechceme počuť len jednu stranu diskusie. Chceme počuť obidve strany a prekonať priepasť, nájsť riešenie prijateľné pre každý členský štát. Oni chcú počúvať len tých ľudí, ktorí povedali „nie“. Oni si zasluhujú výčitku, že nepočúvajú občanov Európy. Oni neakceptujú demokratické výsledky, iba výsledky, ktoré sa im hodia a nie celkovú situáciu vo všetkých členských štátoch.

– Správa: Cristiana Muscardini (A6-0054/2009)

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, plne podporujem odôvodnenie 5 tejto správy. Momentálne sa takýmto prípadom zaoberám v Írsku. Matka utiekla zo svojej domovskej krajiny Nigérie so svojimi dvoma dcérami po tom, ako jej najstaršia dcéra zomrela v dôsledku zmrzačenia ženských pohlavných orgánov. V súčasnosti je jej prípad na Európskom súde pre ľudské práva, ktorý písomne požiadal írsku vládu, aby tento prípad obhajovala alebo aby dosiahla zmier.

Odôvodnenie 5 uvádza, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov sa považuje za porušovanie ľudských práv a že zvyšujúci sa počet žiadostí rodičov o azyl je opodstatnený z dôvodu hrozby, ktorej môžu byť vystavení vo svojej vlastnej krajine, ak odmietnu súhlasiť s tým, aby sa ich dieťa podrobilo mrzačeniu ženských pohlavných orgánov. Dúfam, že Európsky súd pre ľudské práva vezme do úvahy naše stanovisko pri vydávaní rozhodnutia v tomto prípade.

Na záver, súhlasím s pánom Corbettom, že sa dnes veľa hovorilo o demokracii, ale ak si niekto nájde čas a dá si tú námahu počítať, zistí, že z celkového počtu ľudí, ktorí hlasovali o Európskej ústave a Lisabonskej zmluve vo všetkých referendách v Európe, je viac ako 27 miliónov Európanov, ktorí povedali „áno“ a 24 miliónov, ktorí povedali „nie“. To je demokracia v praxi.

  Eleonora Lo Curto (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem vám za slovo. Chcela by som vyjadriť svoju plnú podporu pozornosti, ktorú dnes tento Parlament venoval takým dôležitým otázkam ako je právo na zdravie, právo na sexuálnu identitu, právo na ochranu psychického zdravia a fyzickej a psychickej integrity žien, ktoré sa často porušujú týmito gynofóbickými praktikami.

Európa si stojí za svojím odhodlaním ochraňovať ľudské práva, ako sme práve počuli od pani poslankyne, ktorá vystúpila predo mnou. Deti umierajú a ženy umierajú presne kvôli týmto praktikám, ktoré sú absolútne neprijateľné. Európe sa darí prijímať záväzky v tomto smere a dávať najavo hlavnú zodpovednosť, ktorú prevzala v úsilí zabezpečiť zosúladenie zákonov v týchto intenciách.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, rada by som hlasovala za správu pani Muscardiniovej o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, pretože dlhé roky podporujem zákaz tohto barbarského zvyku a tiež podporujem prípad spomenutej rodiny, pretože sú ohrození týmito praktikami, keby sa vrátili do svojej domovskej krajiny.

Ako sa však stáva zvykom, moji kolegovia, vážení páni poslanci a vážené panie poslankyne, opäť zneužívajú nešťastie zmrzačených dievčat a žien na propagáciu interrupcií včlenením formulácie „sexuálne a reprodukčné práva“ do tejto správy.

(Po oprave hlasovania pána poslanca Mitchella o tejto správe vzhľadom na konečné znenie textu, jeho ústne vysvetlenie hlasovania už neplatí.)

– Správa: Vasco Graça Moura (A6-0092/2009)

  Milan Gaľa (PPE-DE). – (SK) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi poďakovať kolegovi z Výboru pre kultúru a vzdelávanie, pánovi Graçovi Mourovi za prácu na príprave správy, ktorú som hlasovaním podporil. Nadväzuje na dokumenty, ktorými sme sa v Európskom parlamente už v minulosti zaoberali. Rozšírenia prispeli k jazykovej rozmanitosti Európskej únie. Dnes hovoríme 23 jazykmi a ďalšími viac ako 60 hovorenými jazykmi v regiónoch alebo skupinách.

Globalizácia a emigračné toky takisto prispievajú k širokej palete jazykov, ktoré Európania denne používajú. Jazyková rozmanitosť je teda nepochybne jedným z najcharakteristickejších znakov Európskej únie, ktorý sa dotýka spoločenského, kultúrneho a profesijného života jej občanov, ako aj hospodárskych a politických aktivít členských štátov. Oznámenie Komisie v tejto oblasti pokladám za mimoriadne dôležité. Súhlasím s pánom spravodajcom, že jazyková a kultúrna rôznorodosť Európskej únie predstavuje veľkú konkurenčnú výhodu a je jednoznačne potrebné podporovať programy vyučovania jazykov a školských kultúrnych výmen.

  Michl Ebner (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, čo sa týka správy pána Graçu Mouru, musím uznať, že odviedol vynikajúcu prácu. Chcel som len vzniesť procedurálnu námietku v súvislosti s týmto systémom – pani Muscardiniová už túto záležitosť dnes spomenula – dúfam, že odovzdáte naše žiadosti v tejto veci, že by nemalo byť možné hlasovať o dvoch prakticky identických správach a tým trestať spravodajcu. V tomto prípade sa to stalo mne a je to niečo, čo som si neželal.

Presne z tohto dôvodu by som chcel opäť vyzdvihnúť veľmi prínosnú prácu, ktorú vykonal náš kolega, pán Graça Moura, hoci bolo následne prijaté iné uznesenie, za ktoré som takisto hlasoval. Môj hlas nebol popretím správy pána Graçu Mouru, práve naopak.

  Hannu Takkula (ALDE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Graçovi Mourovi za jeho vynikajúcu prácu. S nadšením sa venoval týmto jazykovým otázkam a je absolútna pravda, že jazyk je základným právom. Jazyk je podstatou identity každého z nás, a preto by sme v Európskej únii mali chrániť viacjazyčnosť.

Hlasovali sme však za alternatívne uznesenie namiesto pôvodnej správy. Aj ja som sa podieľal na vypracovaní alternatívneho uznesenia a možno by bolo vhodné spomenúť, prečo sme iniciovali vypracovanie alternatívneho uznesenia k veľmi chvályhodnej práci pána Graçu Mouru. Dôvodom bolo, že sme chceli zaručiť najmä status menšinových jazykov.

Ako sa hovorí, v Európe sme len takí silní ako náš najslabší článok − a tým sú ľudia v našej spoločnosti, ktorí sú na tom najhoršie. Preto musíme zaručiť, aby si menšinové skupiny, ako napríklad menšina Sami v mojej krajine, vo Fínsku, uchovali právo používať svoj materinský jazyk a právo dostať základné služby vo svojom vlastnom jazyku. Musíme za nich prevziať zodpovednosť tak, ako pri všetkých ostatných pôvodných obyvateľoch. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby Európska únia vykonávala svoju kultúrnu úlohu a aby zabezpečila životaschopnosť všetkých jazykov vrátane tých menšinových.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hoci prijaté alternatívne uznesenie o viacjazyčnosti v Európe bolo oveľa lepšie ako pôvodné znenie, ktoré sme mali pred sebou, rozhodol som sa hlasovať proti nemu, pretože koniec koncov obidve uznesenia, prijaté aj pôvodné, vyzývajú na propagáciu Európskej agentúry pre jazykovú rozmanitosť. Hoci to môže znieť vskutku dobre a v princípe by som bol za, čítal som ďalej a zistil som napríklad, že správa podporuje neeurópskych prisťahovalcov, aby ďalej používali svoj materinský jazyk, že Európsky parlament dokonca podporuje materinské jazyky cudzích menšín alebo menšín pochádzajúcich zo zahraničia v učebných osnovách škôl a žiada, aby členské štáty nielen podporovali používanie pôvodných jazykov, ale aby predovšetkým podporovali používanie hlavného jazyka prisťahovalcov. Je mi ľúto, ale toto je šialenstvo. Bude to viesť k opaku adaptácie a asimilácie. Toto je pravý opak toho, čo je v súčasnosti potrebné vo všetkých európskych krajinách.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, takisto som hlasoval proti správe o viacjazyčnosti. Hoci ostávam presvedčeným stúpencom podpory viacjazyčnosti, pôvodná ako aj pozmenená a doplnená správa, ktorá bola nakoniec prijatá obsahuje množstvo myšlienok, ktoré by boli problematické, keby sa uplatnili v praxi. Správa napríklad podporuje prisťahovalcov, aby ďalej používali svoje pôvodné jazyky, a to je niečo, čo je problém sám osebe v mnohých členských štátoch, pretože potom sa dostatočne nenaučia jazyk hostiteľskej krajiny so všetkými súvisiacimi dôsledkami.

Ďalší potenciálny problém je spôsob, akým správa pristupuje k členským štátom s viac ako jedným úradným jazykom. Samozrejme, je potrebné vziať do úvahy špecifické situácie, ako napríklad v Belgicku, kde každý región s výnimkou Bruselu, je úradne jednojazyčný. Vo Flámsku čelíme problému s vysokým počtom francúzsky hovoriacich prisťahovalcov, ktorí odmietajú prispôsobiť sa charakteru Flámska, kde sa hovorí po holandsky, a nie je úlohou Európy do tohto zasahovať a sľubovať rôzne neexistujúce práva.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pripájam sa k mnohým výhradám vyjadreným k tejto správe, čo sa týka podpory Európskej únie pre ďalšie používanie a rozvoj pôvodných jazykov, hoci základná myšlienka správy si zaslúži pozornosť a podporu, pretože dnes, čeliac týmto oprávnene vzneseným problémom, podstupujeme ešte väčšie riziko, a to že budeme svedkami vymierania európskych jazykov v dôsledku nutnosti používať štandardizovanú podobu hovorenej a písanej angličtiny v tomto Parlamente a inde. Toto je veľmi vážne riziko, ktorým je potrebné sa zaoberať.

Nesmieme zabúdať na práva miestnych jazykov. Národné jazyky vymierajú: majú problém prejavovať sa, ale miestne jazyky miznú vskutku hanebným spôsobom, pričom by sa mali chrániť, ako v prípade Talianska s federalistickou reformou, ktorú sa snažíme navrhnúť a vykonať.

Robí Európska únia všetko, čo je potrebné pre ochranu miestnych jazykov? Pred chvíľou sme počuli hovoriť pani Lo Curtovú. Určite by bolo veľmi príjemné, keby sme ju mohli občas počuť hovoriť krásnym jazykom Sardínie, keďže som si istý, že ho ovláda. Tiež by som rád príležitostne hovoril piedmontským nárečím, ale v našej parlamentnej knižnici nie sú žiadne dokumenty o kultúre, časopisy a podobne, vo vzťahu k jazykom kultúrnej identity alebo k miestnym jazykom.

Preto pred tým, ako sa Európa začne znepokojovať nad ochranou pred štandardizáciou jazykov tretích krajín, mala by sa znepokojovať nad našimi menšinovými a našimi miestnymi jazykmi.

  Eleonora Lo Curto (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán Borghezio, som Sicílčanka a Sicília je kolískou a domovom veľkolepej civilizácie so slávnou históriou. Dúfam, že si vybojuje vlastnú budúcnosť, ktorá začína nezávislosťou, a preto môžem, samozrejme, iba súhlasiť s potrebou venovať väčšiu pozornosť materinským jazykom, ktorými by sme sa mali čoraz viac učiť rozprávať, a predovšetkým by sme nimi mali učiť rozprávať naše deti.

V prvom rade hovorím o histórii vysťahovalectva, ktoré bolo v Taliansku, ale myslím, že aj v iných krajinách, a ktorá dnes spôsobuje a potenciálne môže spôsobiť to, že nové generácie týchto Sicílčanov, rovnako ako Benátčanov, obyvateľov Sardínie a nespočetné množstvo ďalších v Európe, ktorí tým prešli v minulosti – si nebudú pamätať a nebudú schopní hovoriť jazykom Sicílie, Benátok alebo Sardínie.

Vo svojom úsilí o obrovské inštitucionálne divadlo sa Európa stala kolískou takej rozmanitosti a takých autonómnych identít ako sú tie, v ktoré dúfam v Európe v regiónoch, ktoré sa v budúcnosti budeme učiť oceňovať, preto apelujem na to, vážený pán predsedajúci, aby čoraz viac ľudí dostalo do popredia aj prostredníctvom používania našich jazykov.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, zdržala som sa hlasovania o tejto správe z dvoch dôvodov, hoci úplne súhlasím s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok.

Dnes nám tu bolo povedané, že správa sa zaoberá „istými národnostnými spormi v Španielsku“. Som veľmi skeptická, čo sa týka využitia rozpravy o viacjazyčnosti a podpore jazyka ako určitého druhu zámienky alebo náhrady alebo nástroja na politické rokovanie pre rôzne národnostné záležitosti vo všetkých našich členských štátoch a zdá sa, že sa tak stalo vo vzťahu k niektorým rozpravám o týchto otázkach, a to vo výbore aj tu, v Parlamente.

Neútočím na žiadne práva ľudí hovoriacich menšinovými jazykmi. V skutočnosti ich plne obhajujem a naozaj si myslím, že musíme rešpektovať právo našich občanov EÚ, ktorých prvým jazykom je menšinový jazyk. Musí sa nájsť miesto pre tieto jazyky v Európskom parlamente, ale nie nevyhnutne v podobe úradných pracovných jazykov, najmä ak títo občania zároveň plynule hovoria po anglicky, ako v našom prípade. Vystupovanie v dôležitých rozpravách, napríklad v pléne a vo výboroch, v menšinovom jazyku, ktorý sa potom musí pasívne prekladať do viac ako 20 jazykov, popiera celkový účel demokratickej rozpravy kvôli významovým nuansám strateným v preklade a možno aj nedorozumeniam. Naším demokratickým mandátom je presvedčiť čo najviac ľudí o našom stanovisku a úplne inou otázkou je problém zabezpečiť dostatočné množstvo vhodne kvalifikovaných tlmočníkov. Z týchto dvoch dôvodov som sa zdržala hlasovania.

– Správa: Lambert van Nistelrooij (A6-0083/2009)

  Michl Ebner (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som povedať, že som hlasoval za správu pána van Nistelrooija, ale tiež by som chcel využiť túto príležitosť a povedať tým niekoľkým poslancom a poslankyniam EP, ktorí tu ešte ostali, že keby tí, ktorí tu dnes tak otvorene kritizovali Európsku úniu a jej rokovacie postupy, namiesto ustavičného rozprávania nezmyslov o Európskej únii a ich volebných obvodoch poskytli objektívnejšie informácie, nepochybne by to vytvorilo úplne inú atmosféru.

Čo sa týka správy pána van Nistelrooija, politika súdržnosti sa tvorila týmto spôsobom, s cieľom vytvoriť solidaritu a nadviazať spoluprácu a predovšetkým v týchto krízových časoch sa domnievam, že európske regióny – nielen národy, ale aj regióny – by mali spolupracovať, mali by posilňovať svoje pozície a mali by zlepšovať kvalitu života svojich obyvateľov. Presne z tohto dôvodu si správa pána van Nistelrooija naozaj zaslúžila môj hlas v jej prospech.

  Rumiana Jeleva (PPE-DE). – (BG) Hlasovala som za správu o územnej súdržnosti, pretože som pevne presvedčená, že táto koncepcia by sa mala rozvíjať a uplatňovať ako horizontálna zásada, na ktorej sú založené všetky politiky a činnosti Spoločenstva.

Počas dnešnej rozpravy o politike súdržnosti sme žiadali významné posilnenie v priebehu ďalšieho programového obdobia priameho zapojenia regionálnych a miestnych orgánov do plánovania a realizácie príslušných programov. Politika Európskej únie, konkrétne politika súdržnosti, premenila správu verejných vecí z často centralizovaného systému na čoraz integrovanejší viacúrovňový systém.

Z tohto dôvodu si myslím, že je potrebné podporovať členské štáty pri vytváraní systému územného riadenia založeného na integrovanom prístupe typu „zdola nahor“, ktorý tiež umožňuje aktívnejšiu občiansku účasť. Naliehavo žiadam členské štáty, aby začali uvažovať nad tým, ako by mohli upevniť a lepšie podporovať koncepciu územnej súdržnosti vo svojich vnútroštátnych programoch a politikách.

V tejto súvislosti sa domnievam, že základné princípy koordinovaného rozvoja a partnerstva miest a obcí sú mimoriadne dôležité a musia sa dôsledne dodržiavať.

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Podporila som správu o územnej súdržnosti s presvedčením, že ide politiku, ktorá je nesmierne dôležitá pre každý región v Európskej únii.

Prostriedky z Kohézneho fondu spolu s vnútroštátnymi prostriedkami môžu premeniť aj tie najzaostalejšie regióny na dobre rozvinuté a dostať ich na úroveň rozvinutých regiónov. Toto má prvoradý význam pre moju krajinu, Bulharsko. Aj v štádiu plánovania je dôležité, aby sa všetky prostriedky rozdelili spravodlivo a aby sa zásada súdržnosti uplatnila vo všetkých prioritných politikách Európskej únie.

Vzhľadom na všetky faktory, ktoré ovplyvňujú vyvážený regionálny a sociálny rozvoj, musíme nájsť ten najvhodnejší mechanizmus, ktorý nám umožní poskytnúť niektorým novým členským štátom s nižšou úrovňou rozvoja možnosť dobehnúť ostatné štáty.

Potrebujeme jednoznačné kritériá počas štádia plánovania, aby sme zabránili tomu, že niektorá krajina bude ukrátená, pretože práve v štádiu plánovania sa neadekvátne a neúčinne prideľujú prostriedky, ktoré následne majú vplyv na kvalitu života občanov.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať pánovi van Nistelrooijovi k jeho správe. Chcela by som predovšetkým podporiť odsek 42, ktorý vyzýva na nadväzovanie skutočných partnerstiev medzi všetkými stranami zapojenými v regionálnom a miestnom rozvoji na úrovni EÚ, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Toto je základná podmienka na dosiahnutie územnej súdržnosti. Zapojenie miestnych rozvojových skupín a mimovládnych organizácií do úsilia o dosiahnutie regionálneho rozvoja a územnej súdržnosti bolo už v minulosti veľakrát prínosom pre reálne hospodárske a sociálne hodnoty. Vzhľadom na chýbajúcu územnú súdržnosť medzi našimi regiónmi je kľúčové nadviazať a podporovať takéto partnerstvá.

– Správa: Miroslav Mikolášik (A6-0108/2009)

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som podporiť odsek 22, ktorý podobne ako správa pána spravodajcu van Nistelrooija žiada členské štáty, aby posilnili zásadu partnerstva vo svojich programoch na súčasné obdobie a v súlade s článkom 11 všeobecného nariadenia o EFRR, ESF a Kohéznom fonde.

My v Parlamente vytvárame tieto nariadenia, ale vykonávajú ich členské štáty a ich vykonávanie monitoruje Komisia. Nedávna správa o účasti mimovládnych a iných organizácií na rozvoji, využívaní a monitorovaní štrukturálnych fondov v nových členských štátoch mala názov Ilúzia začlenenia a myslím si, že tento názov hovorí za všetko. Členské štáty a Komisia si neplnia svoje povinnosti. My v tomto Parlamente musíme naďalej trvať na tom, aby si ich plnili.

– Správa: Zsolt László Becsey (A6-0041/2009)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Podporila som balík správ kolegov, ktorí kritizujú prekážky pri plnení politiky súdržnosti. Chcem hovoriť najmä o správe pána Krehla. Chcela by som doplniť dnešnú diskusiu a upozorniť, že kolegovia poslanci zabudli pripomenúť, že sme pred dvoma týždňami schválili balík na hospodársku obnovu, teda balík, ktorý dohodlo české predsedníctvo s Komisiou. Komisia i pod tlakom Európskeho parlamentu pripravila jasné návrhy na zjednodušenie administratívy a najmä jasnú flexibilitu, ktorá umožňuje už teraz všetkým, ktorí čerpajú zo štrukturálnych fondov, presúvať finančné prostriedky medzi programami, dokonca to umožní, a to je mimoriadne dôležité pre nové členské štáty, použiť tieto prostriedky aj na krytie úverov. Samozrejme, že ďalšia správa v tomto balíku týkajúca sa mikroúverov je ďalším podporným prvkom. a ja len ľutujem, že dodnes nemáme jasná pravidlá na harmonizáciu pravidiel pre využívanie mikroúverov, ktoré by pomohli najmä malým podnikateľom a tiež obciam.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, mimoriadne podporujem túto správu, zmienku o úverových združeniach a uznanie ich prínosu pre poskytovanie mikroúverových nástrojov. Úverové združenia ako neziskové organizácie zohrávajú jedinečnú úlohu pri poskytovaní mikroúverov mnohým ľuďom, ktorým by mnohé iné finančné inštitúcie neposkytli úver. Viem, že úverové združenia nie sú silné vo všetkých európskych krajinách, ale sú silné v mnohých krajinách a disponujú rezervami vo výške viac ako 40 miliárd EUR. Na celom svete majú úverové združenia rezervy viac ako 1,1 trilióna USD a takmer 180 miliónov členov na celom svete.

V časoch, keď mnohí ľudia strácajú vieru v bankové inštitúcie, sú neziskové finančné inštitúcie životaschopnou alternatívou a potrebujú našu podporu. Predovšetkým je potrebné začleniť ich do programu JASMINE, aby ako poskytovatelia mikrofinancovania mali prístup k službám na podporu podnikania, ako je patronát, školenia, poradenstvo, financovanie a vzdelávanie atď.

Nakoniec, vysvetlenie k správe pani Muscardiniovej: domnievam sa, že sme odhlasovali a prijali pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, kde slovné spojenie „sexuálne a reprodukčné práva“ nahradilo „sexuálne a reprodukčné zdravie“. V tejto súvislosti si nie som istá, či súhlasím so svojimi írskymi kolegami a kolegyňami, ktorí hovorili o tejto otázke predtým.

  Predsedajúci. – Vážený pán Kamall, ako vidíte, ostali ste jediný v tomto Parlamente!

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať poďakovaním vám a všetkým tlmočníkom za trpezlivosť počas tohto veľmi dlhého vysvetlenia hlasovania.

Myslím si, že celý Parlament sa zhodol v otázke prínosov mikroúverov: je to jedna z otázok, v ktorej sa dokáže zhodnúť pravica aj ľavica v Parlamente.

V tejto chvíli by som rád poďakoval konkrétnym dvom organizáciám. Jednou je organizácia Opportunity International pod vedením bývalého guvernéra centrálnej banky africkej krajiny, ktorá prináša profesionálny prístup k mikroúverom, ktorý občas bohužiaľ chýbal. Druhou je organizácia a jej vynikajúca webová stránka www.kiva.org, ktorá poskytuje ľuďom individuálne pôžičky už od 25 USD až po väčšie mikroúvery pre podnikateľov na celom svete, ale hlavne v rozvojových krajinách, čím im umožňuje vytvárať bohatstvo a pracovné miesta v miestnych spoločenstvách.

Chcel by som poukázať na to, že musíme zabezpečiť, aby miestne, vnútroštátne alebo európske vlády nevytlačili malých poskytovateľov pod vedením spoločenstiev a súkromných poskytovateľov mikroúverov. Poznám prípady v mojom volebnom obvode v Londýne, kedy boli organizácie pod vedením spoločenstiev vytlačené miestnou vládou.

Celkovo si však myslím, že sa zhodneme v tom, že mikroúver je skvelá pomoc podnikateľom v chudobnejších krajinách.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Paolo Costa (A6-0071/2009)

  Bogusław Liberadzki (PSE) , písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie správy o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a nepálskou vládou o určitých aspektoch leteckých služieb.

Súhlasím s návrhom pána spravodajcu o uzatvorení tejto dohody.

Myslím si, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa článku o označovaní, zdanení leteckého paliva a oceňovaní sú oprávnené vzhľadom na existujúce dvojstranné dohody.

Dúfam, že ak obidve strany budú mať vzájomnú dôveru vo svoje systémy, posilní to uplatňovanie dohody.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Hlasoval som za správu pána Costu o dohode medzi ES a Nepálom o určitých aspektoch leteckých služieb.

Súhlasím s pánom spravodajcom, že sadzby, ktoré stanovili leteckí dopravcovia určení vládou Nepálu v súvislosti s dopravou cestujúcich a tovarov v rámci Európskeho spoločenstva by mali podliehať právu Európskeho spoločenstva. Taktiež podporujem zdaňovanie leteckých pohonných hmôt v prípade činností na území Spoločenstva.

– Správa: Geringer de Oedenberg (A6-0130/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Hlasoval som za správu pani Geringerovej de Oedenbergovej o kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktoroch.

Skutočne súhlasím s návrhom Komisie na kodifikáciu platných právnych textov vrátane technických zmien.

– Správa: Geringer de Oedenberg (A6-0129/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Hlasoval som za správu pani Geringerovej de Oedenbergovej o systéme Spoločenstva pre oslobodenie od cla.

Súhlasím s návrhom na kodifikáciu platných právnych predpisov tak, aby boli právne predpisy Spoločenstva primerane zjednodušené a jednoznačné.

– Správa: Sirpa Pietikäinen (A6-0119/2009)

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Vzhľadom na čoraz komplikovanejšie finančné trhy a najmä vzhľadom na finančnú krízu je tento optimalizovaný zber štatistických údajov potrebný. Spoľahlivosť a aktuálnosť údajov by mali tvoriť základ zmeneného a doplneného nariadenia. Spravodajkyňa sa domnieva, že včasný zber štatistických informácií má mimoriadny význam. Z tohto dôvodu by mal Európsky systém centrálnych bánk a Európsky štatistický systém v prípade potreby zbierať údaje mesačne. Toto by mohlo zlepšiť kvalitu štatistických údajov a optimalizovať ich užitočnosť, najmä pokiaľ ide o monitorovanie odvetvia finančných služieb. Súhlasím s návrhom Európskej centrálnej banky čiastočne zmeniť a doplniť nariadenie Rady o zbere štatistických údajov Európskym systémom centrálnych bánk, ktorého zámerom je posilniť účinnosť zberu týchto údajov. Navyše by sa týmto nariadenie platné v súčasnosti prispôsobilo vývoju na finančných trhoch.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Chcel by som sa zdržať hlasovania o správe pani Pietikäinenovej o zbere štatistických údajov Európskou centrálnou bankou. V skutočnosti len čiastočne súhlasím s touto správou, keďže určité body považujem za kritické, čo mi neumožňuje vyjadriť úplne kladný postoj k správe.

– Správa: Alexander Graf Lambsdorff (A6-0132/2009)

  Philip Claeys (NI), písomne. – (NL) Hlasoval som proti správe pána Lambsdorffa, pretože nehovorí jasne, že členské štáty EÚ by urobili najlepšie, keby sa vyhli Rade OSN pre ľudské práva, ak by sa zachovali niektoré neprijateľné časti v záverečnom dokumente Durbanskej hodnotiacej konferencie. Musí sa raz a navždy objasniť, že Európa nepotrebuje lekcie o ľudských právach od islamských teokracií a iných (polo)diktatúr.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Hoci vítam väčšiu časť správy pána Lambsdorffa o prioritách EÚ pre 64. Zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, mám problém s jeho žiadosťou o samostatné kreslo pre Európsku úniu v Bezpečnostnej rade OSN. Podporujem reformu Bezpečnostnej rady v súlade s novou celosvetovou politickou realitou – Japonsko, Nemecko, India a Brazília majú dobré dôvody na členstvo a bolo by nespravodlivé vylúčiť zastúpenie Afriky. Samostatné kreslo pre EÚ by sa však malo alebo nemalo podporiť na konci procesu rokovaní, hoci to má svoju logiku, a nie na jeho začiatku. Na tomto základe som považoval za vhodné zdržať sa hlasovania o tejto správe.

  Neena Gill (PSE), písomne. – Vážený pán predsedajúci, zdržala som sa hlasovania o tejto správe, pretože sa domnievam, že OSN naliehavo potrebuje revíziu a reformu. Má malý význam uvažovať nad kreslom pre EÚ v Bezpečnostnej rade, ak je celý systém zastúpenia otázny.

V prvom rade, prečo nemá Ázia zastúpenie v Bezpečnostnej rade? V súčasnosti je tento kontinent zastúpený len Čínou, ktorá je nedemokratickou krajinou s otrasnou situáciou v oblasti porušovania ľudských práv. Kde je žiadosť o kreslo pre Indiu, ktorej populácia sa rýchlym tempom približuje Číne a ktorej politický, hospodársky a strategický vplyv má regionálny a celosvetový význam?

Pred úvahami o hlase EÚ v OSN musíme zvážiť, ako by sme mohli zmeniť súčasnú podobu OSN k lepšiemu. Riadne zastúpenie najväčšej svetovej demokracie v Bezpečnostnej rade by predstavovalo veľký krok správnym smerom.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Zásada „jeden štát, jeden hlas“ je jedným zo základných pilierov spolupráce v rámci Organizácie Spojených národov a malo by to tak ostať. Preto považujeme za veľmi nešťastné, že Európsky parlament žiada samostatné kreslo pre EÚ v Bezpečnostnej rade OSN v budúcnosti. Nie je potrebné zdôrazňovať, že zahraničná politika Švédska sa líši od zahraničnej politiky Poľska, ktorá sa líši od zahraničnej politiky Grécka. Na druhej strane, rovnako zmýšľajúce krajiny sa môžu zjednotiť, ak si to želajú.

Avšak správa obsahuje niekoľko pozitívnych prvkov, najmä pokiaľ ide o výzvy na rešpektovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. Tieto formulácie sa nám zdajú také dôležité, že sme sa rozhodli podporiť správu napriek jej nedostatkom v iných smeroch.

  Richard Howitt (PSE), písomne. – Labouristickí poslanci EP plne podporujú prácu Valného zhromaždenia OSN a pozitívnu úlohu, ktorú musí zohrávať v mierovej a konštruktívnej medzinárodnej spolupráci. V rámci tohto uznesenia v prvom rade podporujeme zameranie sa na zlepšenie konštruktívnej spolupráce v oblasti ochrany ľudských práv, pozitívnej reformy OSN, nešírenia jadrových zbraní a plnenia rozvojových cieľov tisícročia.

Zdržali sme sa hlasovania o tejto správe, pretože hoci podporujeme mnohé body, ktoré obsahuje, nemohli sme podporiť žiadosť uznesenia o samostatné kreslo v Bezpečnostnej rade OSN pre Európsku úniu. V Charte OSN nie je žiadne ustanovenie pre regionálne kreslo v Bezpečnostnej rade. Európa nie je členským štátom OSN a podľa Charty OSN môžu byť členmi OSN iba štáty.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Správa pána Lambsdorffa je dôležitým prínosom pre zapojenie sa Európskej únie do fungovania a transformácie OSN. Som rád, že ju môžem podporiť.

Odporúčania, ktoré táto správa obsahuje, potvrdzujú pretrvávajúce obavy väčšiny členských štátov EÚ v mnohých otázkach celosvetovej politiky, pričom správa presvedčivo formuluje záujmy Rumunska a Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov (PPE-DE).

Napríklad, základné hodnoty EÚ od nás vyžadujú pripisovať mimoriadnu dôležitosť zásade zodpovednosti za ochranu. Navyše, moja strana a ostatní členovia skupiny PPE-DE považujú ľudské práva za jeden zo základných pilierov činností našej zahraničnej politiky a za kľúčový spôsob vyjadrenia našich názorov na celosvetovej úrovni. Je mi potešením, že sa tieto odporúčania vo veľkej miere týkajú týchto záujmov. S cieľom upevniť pokrok, ktorý sa dosiahol v týchto oblastiach, musíme tiež podporovať bezpečnosť ľudí nielen z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, ale aj bezpečnostnú politiku, ktorá sa zameriava predovšetkým na vonkajšie, medzištátne hrozby (hard security).

V neposlednom rade je pre nás všetkých dôležité riadne fungovanie tejto organizácie, ak chceme, aby bola dôrazným, účinným a všestranným mechanizmom, ktorého činnosť bude podporovať tieto hodnoty.

Spomenutím týchto otázok a ostatných záujmov občanov Európy správa a odporúčania pána Lambsdorffa znamenajú krok vpred a z tohto dôvodu hlasujem za správu.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Hlasoval som za správu Alexandra Grafa Lambsdorffa s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o prioritách EÚ pre 64. Zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Európska únia musí konať jednotne, aby ovplyvnila rozhodnutia a záväzky, ktoré sa prijmú v septembri 2009 počas Valného zhromaždenia OSN.

Ako člen Výboru pre rozvoj by som rád zdôraznil dôležitosť plnenia rozvojových cieľov tisícročia. Európska únia musí prevziať vedúcu úlohu v OSN s cieľom zabezpečiť, aby sme dodržali naše prísľuby rozvojovým krajinám, ktoré súčasná hospodárska kríza postihla najviac, keďže momentálne sa naše činy bohužiaľ rozchádzajú s našimi sľubmi.

Kríza sa nepochybne dotkla takmer všetkých krajín, ale najmä v ťažkých časoch ako sú tieto musia všetky rozvinuté krajiny konať spoločne a hľadieť nad svoje úzke národné záujmy, keďže životy miliónov ľudí doslova závisia od nášho konania a od nášho správania v budúcnosti.

Dôsledky ignorovania súčasných problémov by mohli byť katastrofálne, navyše by sme ich už v budúcnosti vôbec nemuseli byť schopní vyriešiť.

  Kathy Sinnott (IND/DEM), písomne. – Chcela som hlasovať za túto správu o prioritách EÚ pre 64. Zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, pretože mnohé z priorít sú hodnotné a mali by sa podporovať a presadzovať. Nanešťastie kolegovia začlenili do zoznamu priorít „sexuálne a reprodukčné práva“ a ja nemôžem a nikdy nebudem tolerovať zabíjanie ľudských bytostí, v tomto prípade detí pred narodením.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. – Hoci podporujem úsilie o koordinovaný postup západných demokracií v OSN a dlho som sa zasadzoval o inštitucionálnu reformu štruktúr OSN, neakceptujem, aby EÚ konala v našom mene. Za žiadnych okolností by jednotliví členovia OSN, nehovoriac o členoch Bezpečnostnej rady, nemali umožniť EÚ prisvojiť si ich právo presadzovať svoje vlastné názory. Odmietam snahu EÚ získať kreslo v Bezpečnostnej rade pre EÚ. Preto sa zo zásady a bez toho, aby som akýmkoľvek spôsobom odmietal iniciatívy OSN, ako napríklad rozvojové ciele tisícročia alebo zásadu povinnosti chrániť, zdržiavam hlasovania o tejto správe.

– Správa: Maria Martens (A6-0079/2009)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Jedným z najväčších problémov, ktorému čelí Európska únia, je problém nezákonného alebo nelegálneho prisťahovalectva. Vždy som sa domnieval, že riešenia možno navrhnúť len vtedy, ak sa obe strany považujú za partnerov. Európa a štáty severnej Afriky (Magrebu) musia pracovať v jednote, pokiaľ ide o situáciu migrantov prechádzajúcich cez Stredozemie. Malta od roku 1970 neustále vedie kampaň v prospech tohto prístupu, no väčšina európskych predstaviteľov zároveň nebola dostatočne prezieravá. Teraz, keď čelíme hromadnému odchodu biblických rozmerov, Európa precitla do reality.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Martensovej.

Pokiaľ ide o spoločnú stratégiu prijatú v roku 2007, ktorá navrhovala zavedenie vyrovnanejšieho dvojstranného prístupu tým, že Európu a Afriku postaví na rovnakú úroveň, súhlasím s významom takejto stratégie. Jej cieľom je začať dialóg a spoluprácu „za hranice rozvoja“, „za hranice Afriky“ a „za hranice inštitúcií“ prostredníctvom užšej spolupráce medzi EÚ a Afrikou v rámci medzinárodných orgánov a pri viacstranných rokovaniach o otázkach, ako sú ľudské práva a zmena klímy.

Súhlasím, že Európska únia a Afrika by mali pracovať na tom, aby sa medzinárodné inštitúcie, ako je Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Svetová obchodná organizácia, stali demokratickejšie a reprezentatívnejšie, čím sa zabezpečí, že Afrika bude môcť uplatňovať vplyv, ktorý zodpovedá jej veľkosti.

Správa zdôrazňuje štyri oblasti, v ktorých sú účinné výsledky osobitne dôležité pre úspech spoločnej stratégie: mier a bezpečnosť, správa vecí verejných v najširšom zmysle, obchodné záležitosti, regionálne hospodárske spoločenstvá a únik kapitálu, a kľúčové otázky rozvoja, ako je zdravie a vzdelanie.

Takisto podporujem žiadosť o osobitný finančný nástroj na vykonávanie spoločnej stratégie, sústredenie všetkých existujúcich zdrojov financovania jasným, predvídateľným a programovateľným spôsobom.

  Koenraad Dillen (NI), písomne. – (NL) Hlasoval som proti správe pani Martensovej, aj keď obsahuje množstvo serióznych a prijateľných prvkov a hoci ide o relatívne nestrannú správu. Je však poľutovaniahodné, že správa o partnerstve medzi EÚ a Afrikou neobsahuje ani slovo o probléme nezákonného prisťahovalectva, čo je problém, ktorý je pre Európu aj Afriku taký naliehavý, že vedie k úniku mozgov z Afriky a spôsobuje množstvo sociálnych problémov v Európe. Okrem toho, táto správa je trochu naivná, keď žiada o zavedenie systému európskej modrej karty, s cieľom odradiť od odchodu Afričanov z odvetví, v ktorých sú potrební v Afrike. V správe sa nehovorí nič o tom, ako tento odchod v skutočnosti znížiť.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pani Martensovej na tému Rok po Lisabone: partnerstvo EÚ a Afriky v praxi, pretože sa v nej zdôrazňuje potreba posilniť väzby medzi Európskou úniou a Afrikou, najmä v súčasnom kontexte globálnej hospodárskej nestability.

Chcela by som zdôrazniť, že samit EÚ - Afrika, ktorý sa konal v Lisabone v roku 2007, patril medzi činnosti, ktoré vykonalo portugalské predsedníctvo Rady Európskej únie. Stále však zostáva veľa práce, ktorú treba vykonať, aby sme mohli rozvinúť spoločnú stratégiu navrhnutú pri tejto príležitosti, najmä v oblasti mieru, bezpečnosti, správy vecí verejných, ľudských práv, regionálnej integrácie, zdravia a vzdelávania.

Európska únia musí vytvoriť osobitný finančný nástroj na vykonávanie spoločnej stratégie a do veľkej miery zapojiť občiansku spoločnosť.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Spravodajkyňa celkom presne vykreslila mnohé problémy v Afrike. Nepochybne má pravdu aj pri opise významu, ktorý treba pripísať medzinárodnému úsiliu a spolupráci pri riešení problematiky chudoby, nedostatku zdravotnej starostlivosti a následkov globálneho hospodárskeho spomalenia.

Spravodajkyňa však skĺzla do detailnej propagandy v prospech toho, aby Európsky parlament zohrával väčšiu úlohu vo vzťahoch medzi Afrikou a EÚ. Bez akýchkoľvek objektívnych argumentov napríklad navrhuje, aby bolo predsedovi Európskeho parlamentu umožnené zúčastňovať sa na schôdzach vládnych predstaviteľov Afriky a Európskej komisie a/alebo Rady. Spravodajkyňa by takisto chcela, aby Európsky parlament prevzal väčšiu zodpovednosť za štruktúru a funkciu Európskeho rozvojového fondu. Domnievame sa, že takýto vývoj by bol veľmi nešťastný. Preto sme hlasovali proti správe ako celku.

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá sa zameriava na účinnosť partnerstva medzi EÚ a Afrikou. V správe sa uvádza, že na vykonávanie spoločnej stratégie bolo sprístupnených len veľmi málo prostriedkov, a vyzýva na zriadenie osobitného finančného nástroja, sústredenie všetkých existujúcich zdrojov financovania jasným, predvídateľným a programovateľným spôsobom.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pani Martensovej o partnerstve medzi Afrikou a EÚ.

Nesúhlasím s prijatým prístupom, ktorý sa často ukázal ako nevhodný na splnenie potrieb africkej strany, a to rovnako inštitúcií ako aj súkromného sektora. V tejto súvislosti je okrem toho potrebné väčšie úsilie afrických strán, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby bolo do vykonávania partnerských dohôd skutočne zapojené široké spektrum občianskej spoločnosti.

Stratégia partnerstva, ktorá bola doteraz uvedená do praxe, poskytla len skromné výsledky, ktoré nesplnili očakávania a stanovené ciele. Keďže platnosť prvého akčného plánu sa skončí v roku 2010, nemyslím si, že bude možné tieto ciele dosiahnuť. Opakujem, že som proti správe z týchto dôvodov.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. – Dobrá správa vecí verejných je kľúčová pre hospodársky pokrok a blahobyt v Afrike, preto by mala byť prvou prioritou. Škoda, že sa tomu v tejto správe nevenuje dostatočná pozornosť a že sa touto problematikou zaoberá spôsobom, ktorý poukazuje na nadmernú citlivosť voči africkým režimom. Nie je v nej žiadna zmienka o tom, že väčšina afrických vlád mlčky alebo otvorenie podporovala Mugabeho režim v Zimbabwe spolu s devastáciou, ktorú tento režim spôsobil ľudu tejto krajiny. Nemali by sme sa snažiť predkladať inému kontinentu vzor inštitucionálnej štruktúry EÚ bez toho, aby sme sa zamysleli nad vhodnosťou takejto štruktúry pre Európu, nieto ešte pre Afriku.

  Frank Vanhecke (NI), písomne. – (NL) Je stále zarážajúcim faktom, že v tejto inštitúcii lipneme na lisabonskej ilúzii, nech sa deje čokoľvek. Keď sa nad tým zamyslíme, nie je to ani také zarážajúce, ako skôr dokonalé znázornenie spôsobu, akým európska byrokracia rieši legálnosť, práva opozície a rešpektovanie slobodného výberu našich voličov.

Lisabonská zmluva je po referende v Írsku z právneho hľadiska mŕtva. Prečo to nemôžeme rešpektovať?

Zamýšľam sa nad tým, či práve teraz musíme investovať ďalších 55 miliónov EUR na podporu inštitúcií Africkej únie. Tieto inštitúcie budú sotva kritizovať krvavých diktátorov, ktorí do nich patria. Tiež sa sám seba pýtam, ako môže byť dokonale platná poznámka o obavách z modrej karty ako nástroja ďalšieho úniku mozgov do Európy v súlade so stanoviskom prijatým inde. V tejto správe sa tiež na žiadnom mieste nespomína otázka nezákonného prisťahovalectva. Možno toto je oblasť, do ktorej by sme radšej mali investovať tých 55 miliónov EUR.

– Správa: Alain Hutchinson (A6-0085/2009).

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Hutchinsona a plne podporujem žiadosť, aby Komisia naďalej smerovala svoju rozpočtovú pomoc do oblastí zdravotníctva a vzdelávania, najmä do základnej zdravotnej starostlivosti a základného vzdelávania, do výsledkov dosiahnutých v týchto oblastiach a s cieľom zlepšiť predvídateľnosť rozpočtovej pomoci zavedením zmlúv o rozvojových cieľoch tisícročia (RCT).

Takisto súhlasím, že je dôležité, aby sme rozšírili zásady týchto zmlúv na väčší počet krajín, keďže hlavným cieľom zmluvy o RCT je pomôcť zlepšiť účinnosť pomoci a urýchliť mieru pokroku na dosiahnutie RCT pre tie krajiny, ktoré ich najviac potrebujú.

Verím, že je veľmi dôležité, aby podmienkou rozpočtovej pomoci Komisie boli dosiahnuté výsledky, a to nielen v oblasti dobrej správy vecí verejných a transparentnosti, ale aj pri ochrane a dodržiavaní ľudských práv, najmä práv najchudobnejšieho obyvateľstva a obyvateľstva žijúceho na okraji spoločnosti vrátane ľudí so zdravotnými postihnutím, menšín, žien a detí, a zabezpečiť, aby sa rozpočtová pomoc neposkytovala iným odvetviam ako odvetviam uvedeným v zmluve o RCT.

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorej cieľom je vypracovať zmluvy o rozvojových cieľoch milénia medzi EÚ a niektorými krajinami. Podporujem finančnú transparentnosť, ktorú správa odporúča, a stabilitu, ktorú zabezpečí zmluvná pomoc pre partnerské krajiny na lepšie predbežné plánovanie rozpočtov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Zdržal som sa hlasovania o správe pána Hutchinsona o zmluvách o rozvojových cieľoch milénia. Súhlasím len s niektorými bodmi, a preto nemôžem plne podporiť daný text.

  Kathy Sinnott (IND/DEM), písomne. – EÚ musí úprimne podporovať rozvojové ciele milénia, hlasovala som však proti správe o rozvojových cieľoch milénia, pretože moji kolegovia v tejto správe znovu presadzovali sexuálne a reprodukčné práva. Dôležitým rozvojovým cieľom milénia je dať deťom šancu na život.

– Správa: Maria Badia i Cutchet (A6-0093/2009)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. – (SV) My, sociálni demokrati, sa domnievame, že v rámci EÚ je dôležité podporovať umenie a kultúru. Preto by sme boli radi, keby si členské štáty väčšmi vymieňali skúsenosti a spolupracovali v tejto oblasti. Je to veľmi dôležité, s cieľom uľahčiť študentom umenia, aby študovali v inom členskom štáte.

Nemyslíme si však, že obsah štúdia umenia v členských štátoch by mal byť stanovený na úrovni EÚ. Tieto rozhodnutia by mali urobiť samotné členské štáty. Preto sme sa rozhodli hlasovať proti tejto správe.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci,dámy a páni, hlasoval som za túto správu.

„Všetky deti sa narodili ako umelci. Problémom je zostať umelcom, keď vyrastieme.“ Týmito slovami Pablo Picasso opísal problémy spojené s umeleckým vzdelávaním. Hoci umelecké vzdelávanie je v súčasnosti povinným predmetom v mnohých vzdelávacích systémoch, modely výučby sa v jednotlivých členských štátoch stále značne líšia.

Rozvoj nových informačných a komunikačných technológií pozitívne ovplyvnil podporu hospodárstva založeného na vedomostiach, v ktorom intelektuálne schopnosti a tvorivosť zaujímajú popredné miesto. V tomto kontexte sa výučba umenia stala dôležitým prvkom pri zachovaní identity a podpore porozumenia medzi kultúrami a náboženstvami.

Vzdelanie v oblasti umenia národom ponúka aj možnosť rozvíjať potrebné ľudské zdroje zamerané na využívanie bohatstva svojho kultúrneho dedičstva. K tomu treba pridať rastúci dopyt po preukázateľnej konkurencieschopnosť v mnohých oblastiach, čo je dôvodom na to, že mnohé vzdelávacie systémy v súčasnosti považujú za prioritu podporovať rozvoj tvorivosti prostredníctvom vzdelávacích programov rozvinutých v rámci primeraných pedagogických metód, ktoré majú veľký vplyv na následnú integráciu študentov do pracoviska.

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Stanovenie spoločného návrhu koordinácie štúdia umenia na európskej úrovni je dôležité.

Umelecká činnosť zahŕňa zvládnutie niekoľkých oblastí kompetencie, vedomostí a materiálu, ktoré boli dlhý čas úzko prepojené s pokrokom v oblasti vzdelávania a technológií. V priebehu dejín sa v umení využívali najpokrokovejšie technológie súčasnosti, a vedecké diskusie ovplyvnili mnoho estetických teórií. Praktické skúsenosti a niektoré umelecké disciplíny na druhej strane takisto ovplyvnili technický pokrok a prispeli tak k znalostiam ľudstva a ku globálnej zmene. Napriek tomu, že umelecká tvorba nemôže byť obmedzená uplatnením prísnych vedeckých a technologických znalostí, technológia, hoci nebola vytvorená na tento účel, môže byť pre umenie užitočná, tak ako umenie môže podporiť výskum a zdokonalenie technológií, ktoré sa nevzťahujú len na umelecké činnosti. Inými slovami, umelecké vzdelávanie prispieva k užším a plodnejším vzťahom medzi vzdelávaním, kultúrou, IKT a umením v 21. storočí.

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím, že treba dosiahnuť rovnováhu medzi teoretickým štúdiom a úvodom do praxe v každej oblasti, vrátane štúdia umenia.

V správe pani Badiovej i Cutchetovej sa trvá na tom, že výučba dejín umenia musí obsahovať aj stretnutia s umelcami a návštevy kultúrnych zariadení s cieľom vzbudiť zvedavosť študentov a podporiť ich uvažovanie. Dúfam, že európske vlády a Európska komisia prijmú odporúčania, ktoré sa nachádzajú v tejto správe, a že čoskoro dôjde k zlepšeniam.

  Marie-Hélène Descamps (PPE-DE), písomne. – (FR) Správa z vlastnej iniciatívy, ktorá nám dnes bola predložená, a ktorú plne podporujem, obsahuje myšlienku, že vzdelávanie v oblasti umenia a kultúry vrátane vzdelávania vo vizuálnej predstavivosti, je základným prvkom vzdelávacieho systému. Tieto hodiny pomáhajú jednotlivcom emancipovať sa a podporovať demokratizáciu prístupu ku kultúre. V súlade so zásadou subsidiarity sa v uznesení vyzýva na podporu mobility učiteľov a študentov, uznávanie kvalifikácií na európskej úrovni a na spoluprácu členských štátov v oblasti umeleckého a kultúrneho vzdelávania.

Takisto sa v ňom zdôrazňuje potreba rozvíjať odborné vzdelávanie učiteľov a ostatných subjektov (umelcov a profesionálov), s cieľom začleniť umelecký a kultúrny prvok do celého vzdelávania a zabezpečiť vysoký štandard výučby. V správe sa okrem toho celkom správne zdôrazňuje potreba využitia nových informačných a komunikačných technológií na zabezpečenie modernej, kvalitnej výučby v súlade so snahou mladých ľudí. V tejto súvislosti odkazuje na Európsku digitálnu knižnicu Europeana, ktorá v tejto súvislosti predstavuje skutočnú pridanú hodnotu.

  Koenraad Dillen (NI), písomne. – (NL) Do čoho sa tento Parlament tentoraz mieša? V odseku 1 tejto správy sa napríklad možno dočítať, že umelecké vzdelávanie musí byť povinným prvkom vzdelávacích programov na všetkých školských úrovniach, s cieľom podporiť demokratizáciu prístupu ku kultúre. Aký nezmysel, aká nemiestnosť! Nechajme členské štáty, aby si samy určili, ako chcú stanoviť svoje vzdelávacie programy. Robili to veľmi dobre počas posledných sto rokov a budú tak robiť aj v nasledujúcom storočí bez pomoci Európskej únie alebo Európskeho parlamentu.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Strana Júnový zoznam zastáva názor, že kultúrne aspekty by mali patriť do politickej právomoci členských štátov. Táto správa nie je súčasťou legislatívneho postupu a nie je ničím iným, ako názorom federalistickej väčšiny Európskeho parlamentu, že EÚ by mala ďalej zvyšovať zásahy do kultúrnej oblasti.

Preto sme hlasovali proti správe ako celku.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. – (PL) Je pravda, že umelecké predmety sa vyučujú na školách po celej Európe. Takisto je pravda, že Európa, a tým myslím spoločnosť, sa rýchlo mení, tak ako informačné a komunikačné technológie. Európa sa zbližuje, a vzdelávanie v oblasti kultúry môže slúžiť tomuto procesu rovnako ako napríklad spoločný trh.

Môže sa tak stať prostredníctvom umeleckého vzdelávania na všetkých stupňoch vzdelávania, prehlbovaním teoretických a praktických vedomostí o rozmanitosti Európy a jej mnohých kultúrach. Tieto základné vedomosti sú veľmi rozsiahle, a neustále rastú. Skutočnosť, že umelecké predmety sa v rôznych krajinách vyučujú rôznym spôsobom, neumožňuje, napríklad vzdelávanie umelca, ktorého vedomosti a potenciál budú uznané a využité v inom členskom štáte.

Preto vzniká otázka koordinácie politík a v správe pani Badiovej i Cutchetovej sa navrhuje zaujímavé riešenie, a to otvorená metóda koordinácie, alebo, povedané prakticky, vzájomné učenie sa krajín, založené na príkladoch tých, ktorí vyriešili osobitné problémy tým najlepším spôsobom. Táto metóda je preto takmer úplne v rukách členských štátov.

Tento prístup je flexibilný, a umožňuje koordináciu komplexných záležitostí a rýchlu reakciu na súčasné úlohy. Otázka umeleckého vzdelávania je zložitá: tvorivosť sa musí stimulovať osobitným a individuálnym prístupom učiteľa k študentovi, treba vštepovať vedomosti o neustále sa vyvíjajúcej kultúre Európy a o tvorivých nástrojoch, a umožniť neobmedzený kariérny rast. Racionálna a konštruktívna úvaha o umeleckom vzdelávaní je investíciou do budúcnosti a identitou Európy zjednotenej v rozmanitosti.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vítam správu pani Badiovej i Cutchetovej o štúdiu umenia v Európskej únii.

Dnes, keď sú naše spoločnosti stále rôznorodejšie, sa domnievam, že kultúra je veľmi dôležitá ako prostriedok na zachovanie identity a zároveň na zlepšenie spôsobu, akým spolunažívajú rôzni ľudia a kultúry.

Súhlasím, že umenie je prejavom kultúry a pomáha rozvíjať kultúrne bohatstvo krajiny, ako aj spoločnosť vo všeobecnosti. Okrem toho, umelecká činnosť môže byť užitočná pre technologický výskum a vývoj, ktorý ju na druhej strane môže ovplyvňovať.

Preto, vzhľadom na význam umeleckých predmetov, som za celoeurópsku koordináciu jej výučby vo vzdelávacích inštitúciách.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. – (SV) Pre umelcov je okrem iného dôležité, aby mali príležitosť voľne sa pohybovať, propagovať zariadenia pre nekomerčné umenie a ďalej rozvíjať európske digitálne knižnice na zachovanie nášho umeleckého dedičstva. Odsek 9, ktorý sa týka povahy a trvania štúdia umenia, si vysvetľujem ako túžbu začleniť aj štúdium umenia do Bolonského procesu, a s touto výhradou budem schopný hlasovať za túto správu.

– Správa: Gyula Hegyi (A6-0107/2009)

  Philip Claeys (NI) , písomne. – (NL) Hlasoval som proti tejto správe z dôvodu príšerného pokrytectva v danom texte. EÚ odmieta venovať pozornosť referendám vo Francúzsku a v Holandsku, ktoré sa konali o európskej ústave, a v Írsku o Lisabonskej zmluve, a táto správa na túto skutočnosť vôbec nepoukazuje. Práve naopak, v odseku 5 tejto správy sa uvádza, a to osobitne blahosklonným a urážlivým spôsobom, že hlasovanie žien s výsledkom proti možno pripísať slabému zapojeniu európskych inštitúcií.

Odkazy na tzv. plán D Komisie, sú tiež úplne mimo, pretože vo väčšine členských štátov sa plán B obmedzil na dialóg rovnako rozmýšľajúcich strán, ktoré vyslovene nemali záujem vziať do úvahy kritické hlasy. Táto správa mala kritizovať zneužívanie takéhoto charakteru, a nie ho mlčky schvaľovať.

  Koenraad Dillen (NI), písomne. – (NL) S pevným presvedčením som hlasoval proti tejto federalistickej a arogantnej správe. Aká arogancia žiadať, ako je uvedené v odôvodnení B, aby sa ľud, ktorý hlasoval proti európskej ústave, považoval za ľud, ktorý Európe dostatočne nerozumie. Evidentne to nie je pravda. Práve tí občania, ktorí až príliš dobre chápu fakt, že EÚ sa snaží zničiť posledné pozostatky suverenity členských štátov, boli tí, ktorí hlasovali proti európskej ústave. Aká arogancia tvrdiť, že integráciu chápe len vzdelaná časť spoločnosti. Spravodajca sa však vyjadruje jasne. Tí, ktorí myslia „nesprávnym spôsobom“, musia byť kriminalizovaní alebo považovaní za idiotov. Až potom môžeme hovoriť o aktívnom dialógu s občanmi.

  Brigitte Douay (PSE), písomne. – (FR) Podporila som správu pána Hegyiho o aktívnom dialógu s občanmi o Európe. Dialóg tohto druhu je veľmi dôležitý, a táto správa kladie veľký dôraz na význam činnosti na miestnej úrovni. Treba podniknúť skutočné opatrenia, ktoré budú bližšie k občanom, hovoriť s nimi o Európe, aby mohli získať jasnejšiu predstavu o tom, čo pre nich Európska únia robí v ich každodennom živote.

Podpora tohto dialógu bude kľúčová pri júnových voľbách, najmä vo vidieckych oblastiach a medzi skupinami, ktoré sú najviac euroskeptické, ako sú mladí ľudia a ženy. Nedávne medziinštitucionálne politické vyhlásenie, ktoré podpísali Parlament, Rada a Európska komisia, s názvom: Komunikovanie o Európe v partnerstve, hovorí o tom istom. Môžeme chváliť význam, ktorý inštitúcie pripisujú tomuto dialógu a úsilie, ktoré vynakladajú na to, aby občania mali pocit, že sú do Európskej únie zapojení.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti tejto správe, pretože sa domnievame, že tlak, ktorý sa stále vyvíja na ukončenie ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy, napriek výsledku írskeho referenda, je neprijateľný. V prvom rade, keby sa dodržiavali pravidlá súčasnej zmluvy a rešpektovalo výsostné rozhodnutie írskeho ľudu, návrh Lisabonskej zmluvy by bol prepadol. Táto správa znovu obhajuje protidemokratickú pozíciu. Je neprijateľné, aby Európsky parlament hovoril o ďalšom zvyšovaní transparentnosti EÚ a zapojení občanov do rozhodovacieho procesu, keď väčšina odmietla, aby sa v ich krajine konalo referendum o návrhu Lisabonskej zmluvy, pretože sa obávali väčšinového stanoviska svojho ľudu.

Je takisto poľutovaniahodné, že ignorujú protikladné názory tých, ktorí sa cítia byť oklamaní procesom kapitalistickej integrácie, ktorá zhoršuje nerovnosti a zvyšuje chudobu a nezamestnanosť, čo je v protiklade s tým, čo sľúbili.

Zdá sa, že aj tých niekoľko pozitívnych bodov správy je zaradených do kontextu, ktorý sa snaží oklamať stanovisko verejnosti a občanov prostredníctvom propagandistických kampaní a nie účinným zabezpečením demokratickej účasti a zmenou politiky reagujúcou na odôvodnenú snahu jednotlivcov a pracovníkov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Ste skutočne nepoučiteľní. Myslíte si, že ak sú európski občania čoraz viac skeptickí, pokiaľ ide o Európsku úniu, je to pre nedostatok vzdelania, pre nevedomosť alebo dokonca hlúposť.

Myslím si, že je to práve naopak: Na jednej strane sú tí, ktorí profitujú z otvorenia hraníc pre voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu atď., a na strane druhej je prevažná väčšina, ktorá znáša dôsledky: nezamestnanosť, neisté pracovné miesta, zníženie kúpnej sily, strata identity a ktovie, koho z toho máme viniť.

Vaša Európa je technokracia, ktorú riadi hŕstka nekontrolovaných a nekontrolovateľných oligarchií: 27 komisárov a zopár členov výkonnej rady Európskej centrálnej banky. Je to technokracia, ktorá pozorne načúva tisícom lobistov, ktorí ju ovplyvňujú, no ktorá je úplne hluchá voči odmietnutiu občanov, keď sme s nimi ráčili konzultovať prostredníctvom referenda. Je to systém, ktorého politiky vydláždili cestu súčasnej finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze a zhoršili ju, a ktorý podkopal národné opatrenia zamerané na ochranu alebo pomoc.

Tak ako vy, aj ja dúfam, že európski občania budú v júni masovo hlasovať a že toto hlasovanie využijú ako referendum: aby vám povedali „nie“.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Táto správa nie je súčasťou legislatívneho postupu a nie je ničím iným, ako názorom federalistickej väčšiny Európskeho parlamentu. V návrhu sa žiada o dokončenie ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy.

Domnievame sa však, že Lisabonská zmluva zlyhala dvakrát, naposledy vtedy, keď ľud Írska hlasoval proti nej v roku 2008, ale aj predtým, keď voliči vo Francúzsku a v Holandsku hlasovali proti tomu, čo bolo v podstate rovnakým návrhom v roku 2005. Kedy si federalistická väčšina v Európskom parlamente uvedomí, že snaha vybudovať Spojené štáty európske nemá podporu voličov?

V odôvodnení B návrhu správy sa dokonca uvádza toto: „s politikami alebo zmluvami Európskej únie budú s väčšou pravdepodobnosťou nesúhlasiť občania, ktorí majú o nich nedostatočné vedomosti“. To dokazuje ľahostajnosť, aroganciu a ignoranciu federalistov voči voličom, ktorí zastávajú iné politické hodnoty ako tie, ktoré prevládajú v tomto Európskom parlamente, ktorý je za centralizáciu.

Z tohto dôvodu sme hlasovali proti tejto správe.

  Adrian Manole (PPE-DE), písomne. – (RO) Komunikácia s občanmi a ich informovanosť musí prestať byť len predpísaným a neúčinným návrhom. Občianska spoločnosť sa bude musieť zapojiť do oblastí, ako sú: dobrá správa vecí verejných a demokratizácia, ľudské práva, rozvoj a boj proti sociálnemu vylúčeniu, ochrana životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj.

Vzhľadom na globálnu finančnú krízu a stále rastúcu úroveň zadlženosti spotrebiteľov, aktívny dialóg s európskymi občanmi znamená, že európske inštitúcie a občianska spoločnosť musia vynaložiť úsilie na zlepšenie úrovne finančného vzdelania spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o ich práva a povinnosti, ako aj osvedčené postupy v oblastiach úspor a pôžičiek.

Členské štáty by okrem toho mali zvýšiť ľudské a finančné zdroje v Sieti európskych spotrebiteľských centier, aby zvýšili informovanosť a zabezpečili uplatňovanie spotrebiteľských práv v Európskej únii.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Nedávna kampaň za povinné zavedenie energeticky úsporných žiaroviek, z ktorého budú profitovať najmä výrobcovia, poukazuje na priepasť medzi Európskou úniou a jej občanmi. Ako môžu európski občania pociťovať sympatie k Európskej únii, ktorá opakuje referendá, ak sa vôbec konajú, až kým sa nedosiahne správny výsledok? Ako sa môžu napríklad rakúski občania identifikovať s EÚ, ktorých prevalcovala tranzitná doprava, ktorým sú udeľované sankcie za uskutočnenie demokratických volieb a ktorých núti, aby sa vzdali svojej neutrality a bankového tajomstva?

EÚ bola vytvorená z hospodárskych dôvodov a to je stále očividné. Nie je to dielom občanov, je to dielom založenia EÚ, ktoré je odvodené z reality a ktoré sa riadi mantrou liberalizácie a voľného pohybu kapitálu. Ak nezmeníme náš spôsob myslenia a ak bude naďalej pretrvávať nedostatok transparentnosti a demokracie, môžeme prijímať jedno vyhlásenie zámeru za druhým, ale občania sa budú EÚ naďalej odcudzovať a ich frustrácia sa bude ďalej zvyšovať. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania o tejto správe.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. – (PL) Dialóg s občanmi je dôležitou a komplexnou záležitosťou, ktorú musia zvládnuť vlády, ktoré sú pri moci. To je podstatou ich práce: dialóg, ktorý vedie ku kompromisu. V tomto kontexte sa zdá, že východiská tejto správy sú do istej miery protichodné. Žiada sa v nej, aby sme čo najskôr dokončili proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy, pretože je to dôležitá podmienka pre dialóg o Európe. V správe sa tvrdí, že zmluva zvýši transparentnosť a zapojí občanov do rozhodovacieho procesu. Môže to vyvolať dojem, že tí, ktorí zmluvu nechcú, budú ignorovaní, a preto ich hlas nebude vypočutý. Z tohto dôvodu možno len ťažko hovoriť o dialógu a kompromise.

Myšlienka spoločných vedomostí o Európe prostredníctvom štúdia dejín Európy a európskej integrácie je takisto kontroverzná. Mohlo by sa to dosiahnuť prostredníctvom programu, ktorý by bol schválený na úrovni Spoločenstva, prijatý na báze dobrovoľnosti členskými štátmi a platený z rozpočtu Spoločenstva. Stručne povedané, je to historický kompromis, ktorý bude slúžiť ako nástroj na budovanie spoločných európskych hodnôt. Podľa môjho názoru nemusíme zachádzať tak ďaleko – historický kompromis je koncept, ktorý je prinajmenšom vágny, ak je vôbec potrebný. Okrem toho, využívanie histórie ako prostriedku v konečnom dôsledku burcuje opozíciu, aj keď bol jej zámer úprimný. Kľúč k účinnému dialógu spočíva v súčasnosti, ktorá nám už aj tak priniesla dosť problémov. Musíme komunikovať! Inými slovami: „áno“ dialógu a „nie“ správe.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Zdržím sa hlasovania o správe pána Hegyiho o aktívnom dialógu s občanmi o Európe.

Aj keď čiastočne súhlasím s predloženým textom, nesúhlasím s niektorými bodmi, ktoré považujem za dôležité. Preto nemôžem plne podporiť túto správu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE), písomne. – (PL) Rozprava o problematike dialógu medzi Európskou úniou a jej občanmi je veľmi potrebná. Kľúčovou otázkou je, ako európski občania vidia Európu, ako aj ich porozumenie, ako funguje Spoločenstvo. Ľudia prijmú to, čo poznajú, ale to, čo presahuje ich chápanie, v nich vzbudzuje obavy. Príklady írskeho referenda a predchádzajúcich referend vo Francúzsku a v Holandsku dokazujú, že nemôžeme ignorovať názory našich občanov. Rozhodnutia by sa nemali prijímať za zatvorenými dverami, ignorujúc názory spoločnosti. Nihil novi: nič nové bez spoločného súhlasu.

To, čo potrebujeme, je osloviť chudobných a menej vzdelaných občanov. Musíme jasne a výstižne sprostredkovať verejnosti, na čom sú založené naše činnosti, čo chceme dosiahnuť a najmä z toho vyplývajúci prínos pre občanov. Skutočná integrácia nie je možná, ak naši voliči plne neakceptujú činnosti Európskej únie.

Štúdie ukázali, že len niečo nad 50 % občanov EÚ je spokojných s členstvom svojej krajiny v Spoločenstve. To sa očividne líši medzi jednotlivými krajinami. Bol by veľký úspech, keby toto číslo dosiahlo 80 %.

Povinnosť priblížiť EÚ občanom nespočíva len na inštitúciách EÚ ako celku, ale podľa môjho názoru aj na nás, poslancoch Európskeho parlamentu. Každý rok organizujem stovky stretnutí s mladými ľuďmi, poľnohospodármi a podnikateľmi. Naučme našich občanov, ako využívať výhody, ktoré im EÚ ponúka. Júnové voľby budú prvým testom toho, ako efektívne sme pracovali.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – Správa pána Hegyiho, ktorá sa zaoberá podporou dialógu s občanmi EÚ, je založená na predpoklade, že skeptický postoj ľudí voči EÚ je dôsledkom toho, že nemajú primerané vedomosti. V správe sa navrhujú rôzne opatrenia, ako vzdelávanie, Euronews a zriadenie múzea histórie EÚ. Keďže tieto opatrenia sa oveľa viac podobajú na propagandu ako na dialóg, som proti nim. V skutočnom dialógu sa názory občanov považujú za hodnotné.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Správa pána Hegyiho, ktorá sa zaoberá podporou dialógu s občanmi EÚ, je založená na predpoklade, že skeptický postoj ľudí voči EÚ je dôsledkom toho, že nemajú primerané vedomosti. V správe sa navrhujú rôzne opatrenia, ako vzdelávanie, Euronews a zriadenie múzea histórie EÚ. Keďže tieto opatrenia sa oveľa viac podobajú na propagandu ako na dialóg, som proti nim. V skutočnom dialógu sa názory občanov považujú za hodnotné.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. – (PL) Spravodajca uvádza, že aktívny dialóg s občanmi o Európe nie je dobre rozvinutý. Nanešťastie má pravdu. Informácie o Európskej únii sa často dostávajú len k vzdelaným a bohatým občanom, a u ostatných občanov európskych krajín vzbudzujú skepticizmus a antipatie. Z tohto dôvodu je pre ďalší rozvoj Európskeho spoločenstva dôležitým prvkom európske vzdelávanie jeho obyvateľov.

Spravodajca sa snaží nájsť spôsob, ako osloviť širšie vrstvy obyvateľstva, čo obyvateľom umožní rozšíriť si vedomostí o EÚ. Svoj prístup zakladá na nasledujúcich pragmatických a tiež veľmi populárnych metódach, s cieľom osloviť čo najviac občanov: zaviesť v školách jednoročné vzdelávanie o EÚ od roku 1945, vytvoriť televízny informačný kanál podobný americkej CNN a internetové stránky v takej forme, aby boli prístupné mladým ľuďom.

Súhlasím s informačnou kampaňou o EÚ a podporujem jej význam ako spôsob na zvýšenie informovanosti spoločnosti, a takisto sa domnievam, že myšlienky spravodajcu týkajúce sa jej realizácie, sú veľmi dobré.

– Správa: Thierry Cornillet (A6-0081/2009)

  Marie-Arlette Carlotti (PSE), písomne. – (FR) Spoločné parlamentné zhromaždenie alebo SPZ sa stalo kľúčovým nástrojom politického dialógu, rovnako ako aj predchádzania a riešenia konfliktov.

V situácii politickej krízy naše naliehavé rozpravy umožnili hĺbkový, konštruktívny a netabuizovaný dialóg o situácii v Keni, Zimbabwe a Mauritánii.

V rámci veľkých horizontálnych problémov od severu po juh, ako je bezpečnosť potravín, účinnosť štátnej pomoci a detská práca, prijalo Spoločné parlamentné zhromaždenie v roku 2008 konštruktívne, často odvážne stanoviská.

Vzhľadom na implementáciu Európskeho rozvojového fondu prevzalo Spoločné parlamentné zhromaždenie strategické dokumenty, ktoré jeho hospodársky výbor začal skúmať.

Program Spoločného parlamentného výboru bol však predovšetkým poznačený jednotnou politickou prioritou, a to dohodami o hospodárskom partnerstve. Jeho regionálne stretnutia predstavujú hlavný prínos a nepopierateľnú pridanú hodnotu pre monitorovanie dohôd o hospodárskom partnerstve.

Táto pridaná hodnota sa teraz musí uznať a oceniť. Spoločné parlamentné zhromaždenie musí byť v centre zabezpečovania parlamentnej kontroly rokovaní a vykonávania dohôd.

Nakoniec by som rada ocenila prácu spolupredsedníčky, pani Glenys Kinnockovej. Dosiahla úspech v tom, aby sa Spoločné parlamentné zhromaždenie stalo jedinečným nástrojom pre dialóg medzi severom a juhom, a príležitosťou pre spravodlivý, trvalo udržateľný a vzájomne podporujúci rozvoj.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Som proti správe pána Cornilleta o činnosti Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ v roku 2008.

V skutočnosti sa domnievam, že práca, ktorá sa doteraz vykonala počas pracovných stretnutí, nebola vždy uspokojivá, keďže neboli prijaté žiadne uznesenia o istých dôležitých témach.

Okrem toho rokovania zhromaždenia v niektorých prípadoch viedli k uzavretiu dohôd o partnerstve, ktoré nepriniesli dobrý výsledok pre Európsku úniu ani pre ostatné strany. Preto som proti predloženej správe.

  Frank Vanhecke (NI), písomne. – (NL) Práve som sa zdržal hlasovania o činnosti Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, hoci, keď sa to tak vezme, by som bol rád, keby som bol hlasoval proti. Za tie roky, čo chodievam do tohto Parlamentu a pracujem tu, čoraz viac nadobúdam dojem, že stanoviská o krajinách AKT v prvom rade slúžia ako zámienka na pekný výlet okolo sveta a každým smerom. Buďme úprimní, mali vôbec nejaký význam?

To, čo potrebujeme, je možno iba vyhodnotiť celý rozsah parlamentných stanovísk. Vlastne vyzerajú celkom pekne. Som si istý, že je veľmi príjemné vidieť kúsok sveta za peniaze daňových poplatníkov, veľmi však pochybujem o tom, či tieto peniaze priniesli nejaký prínos okrem prínosu pre hotelový a letecký sektor.

– Správa: Constanze Angela Krehl (A6-0095/2009)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Medzi najdôležitejšie nástroje Európskej únie patria štrukturálne fondy. Jednou z oblastí, ktorých pochopenie je najzložitejšie, je to, ako získať prístup k týmto fondom v oblasti regionálnej politiky. Názov však obsahuje slovo „prekážky“, čo možno zhrnúť do siedmich bodov:

– neprimerané administratívne zaťaženie;

- príliš obsiahle a ťažko zrozumiteľné pravidlá;

- častá zmena kvalifikačných kritérií a požadovanej dokumentácie zo stany niektorých členských štátov;

- netransparentné procesy rozhodovania a pravidlá spolufinancovania;

- omeškanie platieb, ťažkopádna, centrálne riadená správa v členských štátoch;

- nedostatočne decentralizovaná administratívna kapacita;

- rôzne modely regionálnej správy v členských štátoch, ktoré bránia existencii porovnávacích údajov a výmene osvedčených postupov.

  Brigitte Douay (PSE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Krehlovej o najlepších postupoch v oblasti regionálnej politiky, pretože obsahuje inovatívnu definíciu týchto najlepších postupov a príklady úspechu, a uvádza aj zoznam veľmi konkrétnych odporúčaní pre všetky oblasti zásahov EÚ v tejto oblasti.

Osobitne som pozornosť spravodajkyne zamerala na lepšiu dostupnosť mestských zariadení a dopravy pre osoby so zníženou pohyblivosťou, a na možnosť zosúladenia súkromného, rodinného a pracovného života tým najlepším spôsobom, najmä pre ženy.

Dúfame, že tieto komplexné odporúčania pomôžu a inšpirujú zainteresované subjekty v regionálnej politike.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu pani Krehlovej, pretože zdôrazňuje najlepšie postupy v niekoľkých oblastiach, vrátane oblasti životného prostredia a trvalo udržateľnej energie. To je aj prípad hydroelektrárne Socorridos v autonómnej oblasti Madeiry, ktorá bola zahrnutá na základe iniciatívy RegioStars.

V správe pani Krehlovej sa uvádzajú aj hlavné prekážky pre prípravu takýchto projektov, vrátane:

– obsiahlych a ťažko zrozumiteľných pravidiel;

– nedostatku transparentnosti v pravidlách spolufinancovania;

– málo príležitostí na výmenu skúseností; a

– málo príležitostí na medziregionálnu spoluprácu a regionálne štruktúry, ktoré sú na túto spoluprácu nevhodné.

Je potrebné skonsolidovať a zlepšiť ukazovatele, a tým zvýšiť know-how Spoločenstva v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o:

– rešpektovanie zásady rovnakých príležitostí a zaistenie zásad partnerstva a inovatívnej činnosti;

– presnú organizáciu projektov, účinné využívanie zdrojov a jasnosť, čo sa týka ich trvania;

– zvýšenie prenosnosti vedomostí, aby sa mohli využívať aj v iných regiónoch Európskej únie.

Všetky tieto aspekty sú v správe pani Krehlovej zahrnuté.

  Iosif Matula (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu o najlepších postupoch v oblasti regionálnej politiky, pretože sa domnievam, že iba poskytovanie dostatočných, transparentných informácií v správnom čase môže uľahčiť distribúciu dôležitých informácií o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde.

Cieľ politiky súdržnosti nemožno plne dosiahnuť, kým existujú prekážky, ako je byrokracia a správa, ktorá bráni potenciálnym príjemcom využívať štrukturálne zdroje Európskej únie. Medzi prekážky, ktoré doteraz predstavovali problémy, patria neprístupná dokumentácia, stále sa meniace kvalifikačné kritériá alebo krátke termíny na predkladanie dokumentov.

Najlepšie výsledky možno dosiahnuť prostredníctvom aktívnej výmeny informácií, ako aj prostredníctvom zriadenia databázy na úrovni Spoločenstva, ktorá bude obsahovať úspešné príklady realizácie projektov. Spolupráca v rámci regiónov a medzi nimi, a získavanie a výmena osvedčených postupov v oblasti regionálnej politiky zlepšia schopnosť využívať európske fondy.

Európsky portál preložený do všetkých úradných jazykov Európskej únie môže výrazne prispieť k distribúcii informácií o európskych fondoch primeraným a transparentným spôsobom, ako aj k výmene najlepších postupov v rámci politiky súdržnosti v tých regiónoch členských štátov, ktoré boli začlenené len nedávno.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pani Krehlovej o najlepších postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov.

V skutočnosti som presvedčený, že návrhy, ktoré boli predložené v tejto správe, nepredstavujú príležitosť na zlepšenie vykonávania regionálnej politiky, čo je politika, ktorá je veľmi dôležitá na riešenie nerovnováhy rozvoja v rámci Európskej únie, a ktorá sa teší výraznej finančnej podpore.

Nemyslím si, že výmena osvedčených postupov môže vyriešiť problém, ako efektívnejšie využívať štrukturálne fondy alebo môže skutočne prispieť k rozvoju inovačných projektov.

– Správa: Wojciech Roszkowski (A6-0042/2009)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. – (SV) Hlasovali sme za správu pána Roszkowského, pretože súhlasíme s preklenujúcimi cieľmi, pokiaľ ide o rozvoj vidieka a diverzifikáciu činností zameraných na maximalizáciu potenciálu miestneho rozvoja. Správa však obsahuje niektoré body, s ktorými nesúhlasíme, a to z faktického hľadiska, a aj pokiaľ ide o formuláciu niektorých bodov. Napríklad nesúhlasíme, aby sa podstatne znížilo financovanie v rámci druhého piliera SPP. Aj keď existujú významné dôvody týkajúce sa environmentálnej a regionálnej politiky, nesúhlasíme s tým, aby sa poľnohospodárska výroba udržiavala prostredníctvom dotácií „za každú cenu“. Takisto sa domnievame, že niektoré formulácie zabraňujú vlastnej voľbe vidieckeho obyvateľstva. Tieto body sme sa však rozhodli interpretovať ako nešťastnú formuláciu s dobrým zámerom, ako príklad môže slúžiť predchádzanie dezertifikácii.

  Iosif Matula (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu o komplementárnosti a koordinácii politiky súdržnosti s opatreniami na rozvoj vidieka, pretože sa domnievam, že tieto politiky zabezpečujú dôležité piliere pre národný rozvoj vzhľadom na osobitný poľnohospodársky potenciál, ktorý má Rumunsko.

Domnievam sa, že pre politiku v oblasti rozvoja vidieka je dôležité, aby sa zameriavala na zníženie hospodárskych rozdielov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami stanovením typického potenciálu každej oblasti a podporením rozvoja činností, ktoré sú pre ne špecifické.

Politiky rozvoja vidieka musia byť zamerané na stratégie, ktoré by nemali mať za následok spomalenie alebo zastavenie poľnohospodárskych činností, ktoré vykonáva vidiecke obyvateľstvo. Mali by pomôcť diverzifikovať tieto činnosti prostredníctvom zabezpečovania miestne vyrobených organických výrobkov a vyrábaním tradičných jedál a nápojov.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka bol vytvorený ako fond oddelený od štrukturálnych fondov s cieľom efektívnejšie využívať európske finančné prostriedky vo vidieckych oblastiach. Výhoda, ktorú máme ako prijímajúci štát, je, že disponujeme väčším množstvom finančných prostriedkov na rozvoj vidieka. Tak budeme môcť dosiahnuť náš cieľ, ktorým je modernizácia sociálnych štruktúr, a zároveň podporiť územnú súdržnosť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V posledných rokoch boli vidiecke oblasti postihnuté nielen ustavičnou migráciou do miest, ale aj ničením infraštruktúry, ako sú: policajné stanice, obchody s potravinami, verejná doprava atď. Výsledkom bolo, že tieto oblasti prestali byť atraktívne a ich úpadok sa urýchlil. Ak by deregulácia národných poštových služieb viedla k vlne zatváraní pôšt, celé regióny budú ponechané bez akýchkoľvek zdrojov.

Nemali by sme byť prekvapení, keď sa trend odchodu z vidieka do miest a vysoká miera úmrtnosti medzi poľnohospodármi bude v niekoľkých nasledujúcich rokoch zvyšovať. Následky zle riadenej dotačnej politiky EÚ, z ktorej vo všeobecnosti profitujú len veľké subjekty, a roky zanedbávania vidieckych oblastí, sú čoraz očividnejšie. Stále nemáme celkovú koncepciu. Bez nej sú individuálne opatrenia odsúdené na neúspech. Z tohto dôvodu som hlasoval proti správe pána Roszkowského.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána Roszkowského o komplementárnosti a koordinácii politiky súdržnosti s opatreniami na rozvoj vidieka.

Osobitne mám pochybnosti, či je podpora nepoľnohospodárskych činností vo vidieckych oblastiach tou najúčinnejšou metódou na posilnenie územnej súdržnosti. Skôr sa domnievam, že táto metóda ohrozuje priamu pomoc pre poľnohospodárstvo a zapríčiní vážnu sociálno-ekonomickú nerovnováhu vo vidieckych oblastiach.

– Správa: Dagmar Roth-Behrendt (A6-0484/2008)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Zavedenie takýchto prísnych ustanovení na niektoré látky používané v kozmetike je v protiklade so záujmami mnohých poľských podnikov. Poľský kozmetický priemysel tvoria najmä malé a stredné podniky, ktoré si nemôžu dovoliť uskutočňovať komplikované testy potrebné na zavedenie náhradných látok do mnohých kozmetických výrobkov. Zložky, ktorých používanie toto nariadenie zakazuje, sa v prvom rade týkajú len 5 % kozmetických výrobkov, a okrem toho by ich priemysel mohol používať v bezpečných koncentráciách. Žiaľ, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poľskej strany neboli prijaté. Preto som nepodporil správu pani Rothovej-Behrendtovej.

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Skutočnosť, že pre nové vydanie bola zvolená právna forma nariadenia namiesto platnej smernice, je veľmi vítaná. Tým sa odstráni právna neistota a nesúlad a stanoví sa definícia a vykonávacie opatrenia. Ďalším dôležitým cieľom je zvýšiť bezpečnosť kozmetických výrobkov. Keďže v platnej smernici o kozmetických výrobkoch sa nenachádzajú jasné požiadavky na posúdenie bezpečnosti, nariadenie stanovuje v tejto súvislosti minimálne požiadavky.

  Hanne Dahl (IND/DEM), písomne. – (DA) Len zdráhavo hlasujeme za nové nariadenie o kozmetických výrobkoch, napriek skutočnosti, že umožňuje výnimky zo zákazu používania karcinogénnych látok CMR. Parlament našťastie obmedzil túto možnosť na základe žiadosti, aby sa v priebehu schvaľovacieho procesu zohľadnili všetky cesty a zdroje celkového vystavenia látkam CMR (látkam karcinogénnym, mutagénnym a toxickým pre reprodukciu). Prijatie tohto nariadenia znamená, že v Dánsku nemôžeme zakázať látky, o ktorých už vieme, že sú karcinogénne, že narušujú hormóny alebo že sú alergénne, pretože sa to bude považovať za prekážku voľného pohybu tovaru, čo je presne to, čo chce táto legislatíva zabezpečiť.

Je to však vyvážené zavedením nariadenia Parlamentu o nanočasticiach a teda uplatnením zásady prevencie. Odteraz sa musí preukázať, že nanočastice nie sú škodlivé, predtým, ako bude ich používanie povolené, čo je lepšie, ako dokazovať, že sú škodlivé predtým, ako sa bude môcť zabrániť ich použitiu, čo je v praxi prevládajúca zásada v právnych predpisoch EÚ.

Toto nariadenie zavádza aj prísnejšie požiadavky týkajúce sa podrobného opisu výrobku.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pani Rothovej-Behrendtovej o nariadení o kozmetických výrobkoch (prepracované znenie), pretože sa domnievam, že je dôležité, aby sme zvýšili bezpečnosť kozmetických výrobkov s cieľom chrániť zdravie spotrebiteľov, prostredníctvom minimálnych požiadaviek, ktoré sa budú musieť splniť pred umiestnením výrobku na trh.

Ľutujem však, že nebolo prijaté povinné označenie minimálnej trvanlivosti pre všetky výrobky vrátane výrobkov s minimálnou trvanlivosťou viac ako 30 mesiacov (článok 15). Treba poznamenať, že hoci používanie kozmetického výrobku po dátume spotreby nepredstavuje pre zdravie spotrebiteľov žiadne riziko, neprináša ani očakávaný úžitok.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Európsky parlament v tejto správe všeobecne súhlasí so stanoviskom Európskej komisie, ktorá sa rozhodla prepracovať smernicu Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov. Smernica o kozmetických výrobkoch, ku ktorej bolo od jej prijatia v roku 1976 predložených 55 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, sa stala ťažkopádna a neaktuálna, a už neposkytuje potrebnú právnu istotu v tejto rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti. Týmto prepracovaným znením sa Komisia snaží odstrániť právne neistoty a nedôslednosti zavedením súboru definícií a vykonávacích opatrení. S cieľom zabrániť rozdielom v transpozícii jednotlivými členskými štátmi Komisia zmenila právnu formu aktu zo smernice na nariadenie.

Ďalším cieľom je zvýšiť bezpečnosť kozmetických výrobkov. Keďže súčasná smernica o kozmetických výrobkoch neobsahuje jasné požiadavky na posúdenie bezpečnosti, Komisia teraz v tejto súvislosti zavádza minimálne požiadavky. Spravodajkyňa posilnila aspekt bezpečnosti s cieľom zaistiť ochranu a zdravie spotrebiteľov, čo je podľa nášho názoru správny prístup.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) Vo všeobecnosti podporujem správu pani Rothovej-Behrendtovej a kompromis dosiahnutý s Radou. Ľutujem však jeden nedostatok, o ktorom si myslím, že by mohol poškodzovať ochranu spotrebiteľov.

V súčasnej smernici o kozmetických výrobkoch a návrhu nariadenia sa však stanovuje, že len kozmetické výrobky s minimálnou trvanlivosťou menej ako 30 mesiacov by mali obsahovať dátum minimálnej trvanlivosti. Z finančných dôvodov sa tento dátum často uvádza na obdobie viac ako 30 mesiacov. Takto môžu výrobcovia zabezpečiť, že všetky ich výrobky budú oslobodené od uvádzania dátumu minimálnej trvanlivosti. Hoci používanie kozmetického výrobku po dátume spotreby zvyčajne nepredstavuje žiadne riziko pre zdravie spotrebiteľov, neprináša ani očakávaný úžitok.

Právne služby Parlamentu a Komisie však žiaľ rozhodli, podľa môjho názoru nesprávne, že toto ustanovenie sa pri prepracovaní nemôže zmeniť a doplniť.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Chcem povedať, že som spokojná s tým, čo sme dnes dosiahli, pokiaľ ide o nariadenie o kozmetických výrobkoch. Trh s kozmetickými výrobkami je plný nereálnych sľubov a pseudovedeckého jazyka, kde sú jediným metrom na testovanie účinnosti výrobku len kvetnaté slová reklamného textára. Teraz sa však pravidlá sprísnili, čo je len dobre. Na základe nového nariadenia sa môžu v reklamách uvádzať len tvrdenia, ktoré sú založené na charakteristických vlastnostiach, ktorými výrobky skutočne disponujú. Preto musí existovať dôkaz o ich účinnosti. Spravodajkyňa vyzvala Komisiu, aby vypracovala akčný plán týkajúci sa týchto tvrdení a prijala zoznam kritérií na ich posudzovanie.

Tento návrh bol zameraný na zjednodušenie existujúcich právnych predpisov. V súčasnosti existuje viac ako 3 500 strán vnútroštátnych právnych predpisov o tejto problematike, ktoré treba vtesnať do jedného textu. Tak je možné zabezpečiť vysoké normy ochrany ľudí v celej EÚ a zaručiť fungovanie vnútorného trhu. Zastarané právne predpisy, najmä v kozmetickom priemysle, predstavujú riziko pre zdravie a mieru, do akej sa môžeme spoliehať na zákon. Tieto zásady logicky vyplývajú z práce, ktorú sme začali pri rozprave o nariadení REACH o chemických výrobkoch.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Ako spravodajkyňa pre politickú skupinu EPP-ED som sa angažovala pri príprave legislatívneho balíčka uvádzania tovarov na trh, ktorý bol schválený v EP vo februári 2008. Pracovala som na správe o návrhu rozhodnutia o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh a svoje pozmeňovacie návrhy som orientovala na zvýšenie zodpovednosti dovozcov, zníženie administratívnej záťaže pre malé a stredné podniky, zachovanie nového prístupu ako základného rámca pre uvádzanie produktov na trh, flexibilnejšiu tvorbu a používanie európskych noriem.

Tento tovarový balíček sa stal základným predpokladom pre revíziu ďalších sektorových smerníc, predovšetkým už schválenej smernice o hračkách, tohto nariadenia o kozmetických výrobkov a nariadenia o stavebných výrobkov.

Nariadenie o kozmetických výrobkoch vychádza zo základného princípu legislatívneho balíčka uvádzania tovarov na trh. Na jednej strane je zodpovednosť výrobcov za súlad ich výrobkov s platným európskym právom a na strane druhej zodpovednosť členských štátov, ktoré sú garantom dozoru nad trhom Európskej únie.

Hlasovala som za správu pani Rothovej-Behrendtovej o návrhu nariadenia o kozmetických výrobkoch, ktoré nahradí súčasnú smernicu, ktorá sa stala ťažkopádnou a zastaranou. Kozmetický priemysel v posledných rokoch zaznamenal nebývalý rozmach a platná legislatíva už neposkytuje potrebnú právnu istotu.

Vítam novú legislatívu, ktorá prispeje k vyššej ochrane spotrebiteľa a zabezpečí jeho ochranu pred zdraviu nebezpečnými kozmetickými výrobkami.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Rothovej-Behrendtovej o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kozmetických výrobkoch.

Plne súhlasím, že na zvýšenie bezpečnosti kozmetických výrobkov, ako aj na zabezpečenie ochrany a zdravia všetkých spotrebiteľov treba jasne definovať konkrétne kontrolné nástroje. Takisto súhlasím so spravodajkyňou, že na posilnenie mechanizmu kontroly by zodpovednosť za informácie o kozmetických výrobkoch mala niesť nezávislá organizácia, aby sa zaistilo nezávislé posúdenie.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kozmetických výrobkoch (prepracované znenie), pretože sa domnievam, že všetky výrobky uvedené na trh musia spĺňať normy kvality a minimálne bezpečnostné normy. Takéto nariadenie, ktoré je zamerané na zvýšenie bezpečnosti kozmetických výrobkov, spotrebiteľom zaručí ochranu a zdravie.

  Lydia Schenardi (NI), písomne. – (FR) Od zavedenia nanočastíc do kozmetických výrobkov, ako aj skutočnosť, že kozmetický sektor figuruje medzi najväčšími obeťami priemyselného falšovania, je dôležité, aby sme disponovali jasnými kontrolnými nástrojmi, najmä na identifikáciu falšovaných kozmetických výrobkov, ktoré preto nespĺňajú právne požiadavky.

Niektoré výrobky skutočne vyžadujú osobitnú pozornosť, najmä pokiaľ ide o výrobky používané v okolí očí, sliznice, na poškodenú pokožku, pre deti alebo pre osoby s oslabeným imunitným systémom. Nepochybne je potrebné osobitne sa zamerať na hodnotenie lokálnej toxicity, podráždenie pokožky a očí, scitlivenie pokožky a fotoindukovanú toxicitu v prípade absorpcie UV žiarenia. Okrem toho je dôležitý boj proti falšovaniu prostredníctvom využívania týchto kontrol, a to pokiaľ ide o zdravie verejnosti a vplyv na životné prostredie, ale aj konkurencieschopnosť. Preto podporujeme túto správu, nové testy by sa však nemali vykonávať na konečných výrobkoch, ak známe informácie o zložkách, ktoré obsahujú, preukazujú súlad s právnymi predpismi.

– Správa: Daciana Octavia Sârbu (A6-0076/2009)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) V tejto správe Európsky parlament schvaľuje s niekoľkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, žiadosť Komisie o zmenu a doplnenie smernice 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh. Komisia sa domnieva, že táto zmena a doplnenie sa stala potrebná po tom, ako z hodnotenia vykonávania smernice vyplynulo, že 10-ročné obdobie, do 14. mája 2010, naplánované na vyhodnotenie aktívnych látok používaných v biocídnych výrobkoch s cieľom zaradiť ich do pozitívneho zoznamu Spoločenstva, nebude postačujúce. Následkom toho prechodné obdobie, počas ktorého bude trh s biocídnymi výrobkami naďalej regulovaný prostredníctvom vnútroštátnych predpisov, uplynie bez vytvorenia pozitívneho zoznamu Spoločenstva. V praxi by to znamenalo, že dôležité výrobky, ako napríklad dezinfekčné prostriedky v nemocniciach, by sa museli od 15. mája 2010 stiahnuť z trhu.

S cieľom zabrániť tomuto nežiaducemu účinku Komisia navrhuje predĺžiť prechodné obdobie o tri roky, do 14. mája 2013. V prípade, že ani tieto tri roky nebudú dostatočné, Komisia zavádza možnosť ďalšieho predĺženia obdobia na základe rozhodnutia prijatého komitologickým postupom. Spravodajkyňa však nechce, aby sa využívala táto možnosť na nekonečné odkladanie celého procesu a preto navrhuje obmedzenia.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) Podporujem správu pani Sârbuovej a návrh Komisie, ktoré prinášajú technickú zmenu a doplnenie existujúcich právnych predpisov.

V súčasnej smernici sa uvádza prechodné obdobie (2000 – 2010), počas ktorého bude trh s biocídnymi výrobkami naďalej regulovaný prostredníctvom vnútroštátnych predpisov. Smernica takisto obsahuje 10-ročný program na hodnotenie aktívnych látok používaných v biocídnych výrobkoch, zameraný na ich začlenenie do pozitívneho zoznamu, ktorý má zaviesť Komisia.

Keďže súčasný stav pokroku v programe preskúmania tejto smernice neumožňuje jeho dokončenie do roku 2010, ako sa plánovalo, je potrebné predložiť vhodné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby sa mohli predĺžiť prechodné obdobia v najviac oneskorených prípadoch. Preto je tento návrh zmeny a doplnenia vhodný.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Tento návrh Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh, sa stal potrebný po tom, ako z hodnotenia jej vykonávania vyplynulo, že 10-ročné obdobie, do 14. mája 2010, naplánované na vyhodnotenie aktívnych látok používaných v biocídnych výrobkoch s cieľom zaradiť ich do pozitívneho zoznamu Spoločenstva, nebude postačujúce. Následkom toho prechodné obdobie, počas ktorého bude trh s biocídnymi výrobkami naďalej regulovaný prostredníctvom vnútroštátnych predpisov, uplynie bez vytvorenia pozitívneho zoznamu Spoločenstva. V praxi by to znamenalo, že dôležité výrobky, ako napríklad dezinfekčné prostriedky v nemocniciach, by sa museli od 15. mája 2010 stiahnuť z trhu.

Hlasovala som za túto správu, pretože predĺženie súčasného prechodného obdobia umožní dokončiť vyhodnotenie aktívnych látok používaných v biocídnych výrobkoch a poskytne členským štátom primeraný čas na transpozíciu ustanovení a vydanie povolení pre tieto výrobky a ich registráciu, ako aj priemyslu umožní pripraviť a predložiť kompletnú dokumentáciu. Okrem toho, týmto predĺžením sa umožní uplatňovať zásada predchádzania vzniku odpadových látok (látky, ktoré nie sú vyhodnotené, sa stávajú odpadovými látkami) a pomáha zabrániť nelegálnemu umiestňovaniu biocídnych výrobkov na trh.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Sârbovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh v súvislosti s rozšírením určitých lehôt.

Vzhľadom na citlivý a prácny proces vyhodnocovania účinných látok používaných v biocídnych výrobkoch, súhlasím so spravodajkyňou, pokiaľ ide o predĺženie prechodného obdobia na štyri roky namiesto troch, s cieľom poskytnúť priemyslu dostatok času na splnenie svojich záväzkov.

– Správa: Zsolt László Becsey (A6-0121/2009)

  Koenraad Dillen (NI), písomne. – (NL) S vedomím potreby odradiť ľudí, a najmä mladých ľudí v našej spoločnosti od fajčenia, som sa zdržal hlasovania o tejto správe. EÚ chce zdražieť cigarety a jemne krájaný tabak určený na šúľanie cigariet a cigaríl, otázkou však je, či je pokrytecký prístup zvyšovania daní na to správnym spôsobom. Tabakový priemysel nakoniec v rámci členských štátov zamestnáva veľké množstvo ľudí a v čase krízy by sa vplyv akýchkoľvek opatrení na situáciu zamestnanosti mal dôkladne vyhodnotiť pred ich realizáciou.

Nebolo by lepšie znížiť počet fajčiarov vzdelávaním ľudí, než ich zdaňovaním?

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) V správe pána Becseya sa navrhuje užšia harmonizácia daní na tabak na vyššej úrovni a len nedostatočne sa skrýva za ciele verejného zdravia, aby to odôvodnila. Skutočným cieľom je čisto a jasne trh s cigaretami na európskej úrovni, trh bez bariér s jednotnou daňou, na ktorom sa môže voľne rozvíjať hospodárska súťaž.

Trochu koherentnosti, prosím. Buď je to zdravie, ktoré má prednosť, alebo je to trh. V prípade niektorých výrobkov to nemôže byť trh. Niektoré štáty, ako Francúzsko a Belgicko, Komisia zažalovala za to, že zaviedli prahové alebo minimálne predajné ceny. Nie bez dôvodu je obchod s tabakom regulovaný do tejto miery na vnútroštátnej úrovni (distribúcia podlieha povoleniu) alebo medzinárodnej úrovni (obmedzené cezhraničné nákupy), a že v tomto prípade skutočne existujú hraničné kontroly, aj keď im bráni európska regulácia.

Táto správa sa obáva o budúcnosť francúzskych trafikantov, ktorí zohrávajú takú dôležitú úlohu pri zachovaní miestnych obchodov a poskytovaní istých verejných služieb vo vidieckych oblastiach, a ktorí boli vážne ohrození predchádzajúcim zvýšením dane.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. – (DE) Hlasujem za správu pána Becseya, ktorá odporúča vyššie sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov.

Veľmi vítam postupné zvyšovanie dane z cigariet a ostatných tabakových výrobkov od roku 2014. Takisto sa domnievam, že aktualizácia definícií niektorých druhov tabakových výrobkov je dôležitá na zaručenie zvýšenej úrovne ochrany zdravia.

Mnoho rokov som dôrazne podporoval ochranu nefajčiarov a myslím si, že táto správa je ďalším krokom správnym smerom. Zdôrazňujú to aj očakávania Komisie, že spotreba tabaku klesne v nasledujúcich piatich rokoch o 10 %.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Becseya, pretože extrémne zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ako to navrhuje Komisia, najmä v časoch tejto vážnej krízy, by malo nepriaznivý vplyv na zamestnanosť v tomto odvetví v Európe. Zo skúseností vyplynulo, že politika vysokých cien nie je účinným spôsobom boja proti závislosti od nikotínu.

Preto som takisto rada, že nedošlo k zosúladeniu minimálnej sadzby zdaňovania uplatňovanej na tabak určený na šúľanie s minimálnou sadzbou uplatňovanou na cigarety. Ochranná funkcia tabaku na šúľanie je dôležitá na zabránenie nárastu pašovania na území Európy. Zo štúdie vykonanej v Nemecku vyplynulo, že do niektorých spolkových krajín bola prepašovaná viac ako jedna cigareta z dvoch. Aby sa tento jav potlačil, musí byť jemne krájaný tabak schopný nahradiť cigarety.

Ľutujem, že niektoré veľmi citlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli zamietnuté tesnou väčšinou.

Verím, že sa náš odkaz napriek tomu dostane do Rady ministrov, ktorá musí konať jednomyseľne.

  David Martin (PSE), písomne. – Aj keď súhlasím so zdaňovaním tabaku a minimálnou daňou v Európe, zdržal som sa hlasovania kvôli škodám, ktoré by to mohlo spôsobiť britskej dani z tabaku. Vláda môže voľne zvyšovať daň z tabaku, čo môže byťpodnetom pre ľudí, aby obmedzili fajčenie a prestali fajčiť, čím sa zlepšuje naše zdravie a znižuje tlak na verejný systém zdravotnej starostlivosti. Táto správa by ohrozila a obmedzila možnosti vlády v súvislosti so zdaňovaním tabaku, a z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána Becseya o návrhu smernice Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice 92/79/EHS, 92/80/EHS a 95/59/ES o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov.

Nepodporujem vyššie uvedený návrh, pretože, podľa môjho názoru by mohol oslabiť návrh Komisie. To by mohlo zabrániť dosiahnutiu plánovaného cieľa, ktorým je pomôcť znížiť spotrebu tabaku 10 % do roku 2014.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. – (SV) Návrh Komisie je zameraný na harmonizáciu zdaňovania tabaku v rámci EÚ s cieľom zastaviť významný cezhraničný obchod s tabakom, ktorý ohrozuje dosiahnutie cieľov v oblasti verejného zdravia v členských štátoch. Návrh, ktorý predložil spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko, je podstatne slabší ako návrh, ktorý sa nachádza v pôvodnom texte Komisie. Ako zástupca Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu som sa snažil o zlepšenie správy. Vyriešenie problematiky dane z tabaku je veľmi zložité pre veľké rozdiely v daňových sadzbách a názoroch na škodlivé účinky tabaku v rámci EÚ. Rozdiely názorov v rôznych skupinách vrátane mojej vlastnej boli veľké. Napriek svojmu úsiliu som dospel k záveru, že návrh Parlamentu nezašiel dosť ďaleko. Preto som sa rozhodol zdržať sa konečného hlasovania o nových daniach z tabaku.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Európska parlamentná labouristická strana súhlasí, že úrovne dane stanovené príliš nízko podporujú cezhraničnú arbitráž a vedú k nekontrolovanému alebo nepovolenému predaju tabakových výrobkov. Stanovovanie minimálnych úrovní zdanenia je preto veľmi užitočným nástrojom na uskutočnenie zmien potrebných na to, aby sa to zmenilo. Niektoré európske krajiny môžu chcieť zájsť za minimálne úrovne z oprávnených vedeckých a sociálnych dôvodov, čo je tiež správne.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. – (NL) Oceňujem úsilie spravodajcu pri príprave tejto správy, nemôžem však podporiť to, s čím prišiel. Som však pevne presvedčená o užitočnosti zvýšenia spotrebných daní z tabaku s cieľom pomôcť bojovať proti spotrebe tabaku. Rada by som zdôraznila, že pre mňa je otázka zdravia dôležitejšia ako otázka hospodárstva sama osebe. Takisto sa domnievam, že je poľutovaniahodné, že spravodajca nevyužil návrhy Komisie. Z týchto dôvodov som hlasovala proti správe pána Becseya.

– Správa: Cristiana Muscardini (A6-0054/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu.

Na základe prisťahovalectva na starý kontinent za posledných 30 rokov sa do Európy dostali barbarské a nezákonné praktiky, ktoré sa vykonávajú väčšinou v Afrike.

Údaje WHO hovoria jasne: mrzačenie ženských pohlavných orgánov je rozšírená prax v 28 afrických krajinách, na Strednom východe a v niektorých krajinách Ázie. Približne 100 až 140 miliónov žien a dievčat na celom svete sa muselo podrobiť tejto praxi, pričom potenciálne ohrozené sú 4 milióny z nich. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje zhoršenie európskeho integračného procesu, ako aj degradáciu rodovej rovnosti.

Európsky parlament, ktorého povinnosťou bolo po mnoho rokov rešpektovať základné práva všetkých občanov, prijal uznesenie o tejto problematike v roku 2001. Teraz je však načase urobiť krok vpred a podporiť program DAPHNE III, z ktorého bolo doteraz financovaných 14 projektov týkajúcich sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a navrhnúť priority na predchádzanie a odstránenie problematiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov v Európe. Jednou z oblastí, v ktorých treba zintenzívniť úsilie v oblasti boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, je prevencia u dievčat. Dôležitým krokom týmto smerom je určiť ohrozené deti a zaviesť preventívne opatrenia v spolupráci s ich rodinami prostredníctvom systémov psychologickej podpory.

  Martin Callanan (PPE-DE), písomne. – Je ťažké predstaviť si niečo strašnejšie a primitívnejšie ako mrzačenie ženských pohlavných orgánov. Nanešťastie sa táto barbarská prax prejavila aj v EÚ v dôsledku neustáleho prúdenia prisťahovalcov z krajín, kde sa pravidelne vykonáva.

V správe pani Muscardiniovej sa správne hovorí o ohavnosti tohto brutálneho konania na našich blížnych a navrhuje spôsoby, ako zabezpečiť, aby sa naše hodnoty týkajúce sa rovnosti a slobody premietli do konkrétnych činností zameraných proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov. Napriek tomu, že Európska únia je zaviazaná k multikulturalizmu, musíme zaistiť, aby neustále tendencie politickej korektnosti vychádzajúce z právnych predpisov EÚ nebránili našej snahe o potlačenie tejto hanebnej praxe.

Samozrejme, že existujú obmedzenia v tom, čo môžeme urobiť na zabránenie mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v tretích krajinách. Musíme však byť pripravení prepojiť obchodné vzťahy a pomoc na podporu zlepšenia v oblasti ľudských práv, a najmä s cieľom zakázať tento odporný zločin na ženách.

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Dnes sme hlasovali za správu pani Muscardiniovej z vlastnej iniciatívy, A6-0054/2009, o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ. V tejto správe sa nastoľuje veľmi vážny problém a jasne sa vyjadruje potreba prijatia opatrení proti tejto praktike. V správe sa predkladajú aj rôzne návrhy spôsobov, ako to dosiahnuť. Preto vítame skutočnosť, že členské štáty spolupracujú na riešení tohto problému.

Radi by sme však zdôraznili, že otázku pravidelných preventívnych zdravotných kontrol dievčat a žien, ktorým bol poskytnutý azyl v EÚ z dôvodu hrozby mrzačenia pohlavných orgánov by mal riešiť jednotlivý členský štát, s ohľadom na práva jednotlivcov.

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Podporujem správu, ktorá sa zaoberá vážnym problémom mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov sa stalo za posledných 30 rokov v Európe bežné ako dôsledok migrácie. Toto mrzačenie spôsobuje nielen veľmi vážne a nenapraviteľné zranenia pre fyzické a mentálne zdravie žien a dievčat – ktoré sa v niektorých prípadoch končia úmrtím – ale predstavuje aj porušenie základných práv zakotvených v medzinárodných dohovoroch zakázané trestným zákonom členských štátov a porušovanie zásad stanovených v Charte základných práv EÚ.

Odhaduje sa, že v Európe sa mrzačeniu ženských pohlavných orgánov podrobilo približne 500 000 žien, a že približne 180 000 prisťahovalkýň v Európe ho musí podstúpiť, alebo im jeho podstúpenie hrozí každý rok.

V správe sa vyzýva, aby Komisia a členské štáty spolupracovali na harmonizácii existujúcich právnych predpisov. Cieľom je zamerať sa na prevenciu prostredníctvom lepšej integrácie rodín prisťahovalcov a zvýšenia informovanosti podporou vzdelávacích kampaní a otvorenia fór pre dialóg o tradičných praktikách. Správa dôrazne podporuje trestné stíhanie každého, kto vykonáva mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a zabezpečuje lekársku a právnu podporu pre obete a ochranu ohrozených osôb vrátane zaručenia azylu v niektorých prípadoch.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Praktiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov sa podľa organizácie Amnesty International dotýkajú životov 130 miliónov žien, pre ktoré je z kultúrnych, náboženských alebo iných neterapeutických dôvodov obriezka „cenenou“ spoločenskou praktikou, ktorá sa na nich vykonáva. Z výskumov vyplýva, že táto prax pretrváva na základe viery, že obriezkou sa zmierni ženská sexualita, čím sa zaistí následná možnosť vydaja, a preto, lebo pramení v náboženských prikázaniach. Je známe, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov spôsobuje širokú škálu okamžitých, dlhotrvajúcich komplikácií či dokonca smrť žien, ktoré podstúpili túto prax. Toto mrzačenie sa dostalo do našej pozornosti najmä prostredníctvom globalizácie a mobility ľudí, a je úzko späté s politikami a politikmi v oblasti prisťahovalectva a azylu.

Keď sa ľudia obávajú prenasledovania, majú právo prekročiť hranice a hľadať útočisko a ochranu. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov je v súčasnosti hlavnou témou diskusie v prípade poskytnutia azylu, keď nigérijský minister spravodlivosti Michael Aondoakaa sa nedávno ponúkol, že bude vypovedať proti rodinám žiadajúcim o azyl z dôvodu hrozby mrzačenia ženských pohlavných orgánov v Nigérii, kde je táto prax oficiálne zakázaná. Neoficiálne však uznávam skutočnosť, že táto prax je stále rozšírená, dokonca aj v Nigérii.

V Írsku sa na mrzačenie ženských pohlavných orgánov nazerá ako na výraz násilia založený na rodovej príslušnosti. Podporujem správu pani Muscardiniovej.

  Lena Ek a Ole Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Dnes sme prijali stanovisko k správe z vlastnej iniciatívy o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov. Rozhodli sme sa nepodporiť alternatívne uznesenie, ktoré okrem iných predložila naša skupina tu v Parlamente, a ktoré nakoniec aj získalo väčšinu. Dôvodom pre naše rozhodnutie bolo to, že sa domnievame, že pôvodná správa bola lepšia. Alternatívne uznesenie obsahovalo text týkajúci sa požiadavky, aby lekári pravidelne kontrolovali ženy, ktorým bol udelený azyl z dôvodu hrozby mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Cieľom tohto textu je zabrániť tomu, aby k mrzačeniu ženských pohlavných orgánov dohádzalo v rámci EÚ. Takisto sa domnievame, že toto opatrenie predstavuje porušenie súkromia a zachádza priďaleko, pričom neprijateľným spôsobom zaťaží zraniteľné mladé ženy. Návšteva lekára by mala byť dobrovoľná. Preto sme sa rozhodli nepodporiť toto alternatívne uznesenie.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov spôsobuje ženám a dievčatám nielen veľmi vážne a nenapraviteľné poškodenie telesného i duševného zdravia, ale predstavuje aj porušenie základných ľudských práv. Z dôvodu nenapraviteľnej škody, ktorú spôsobuje, musí spoločnosť považovať mrzačenie ženských pohlavných orgánov za vážny zločin, proti ktorému treba rázne zakročiť.

Odhaduje sa, že v Európe sa približne 500 000 žien stalo obeťami tohto zločinu, preto je dôležité, aby Európska komisia a členské štáty spoločne pracovali na harmonizácii existujúcich právnych predpisov s cieľom predchádzať a odstrániť mrzačenie ženských pohlavných orgánov v Európskej únii.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Mrzačenie ženských pohlavných orgánov je krutý a neľudský zvyk, ktorý nemá miesto v modernej spoločnosti. Keďže strana Júnový zoznam nepovažuje EÚ len za formu spolupráce v prospech zvýšenia rastu a obchodu, ale aj za fórum pre podporu spoločných základných ľudských práv, rozhodli sme sa hlasovať za túto správu.

V každom prípade sme však proti niekoľkým textom týkajúcim sa trestného práva členských štátov, ktoré zachádzajú príliš ďaleko. Právne predpisy, ktoré sú zamerané na zachovanie fungovania spoločnosti, by mali zaviesť a mali by o nich rozhodovať národne volené parlamenty, nielen Európsky parlament.

  Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. – (SV) Dnes som hlasovala proti správe pani Muscardiniovej z vlastnej iniciatívy, A6-0054/2009, o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ. Táto správa sa zaoberá veľmi vážnym problémom, pričom bola jasne nastolená potreba opatrení na jeho riešenie. Vítam spoluprácu medzi členskými štátmi v tejto oblasti.

Napriek tomu som sa rozhodla hlasovať proti nej, pretože sa domnievam, že všetka zdravotná starostlivosť by mala byť dobrovoľná. Som proti pravidelným preventívnym zdravotným kontrolám dievčat a žien, ktorým bol udelený azyl z dôvodu hrozby mrzačenia ženských pohlavných orgánov, pretože sa domnievam, že ide o diskrimináciu a zásah do súkromia.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za správu pani Muscardiniovej o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov. Viac ako pol milióna žien v súčasnosti podstúpilo tento ohavný rituál, ktorý treba raz a navždy zakázať a odsúdiť jeho vykonávateľov. Opatrenia a rozhodnutia prijaté v minulosti sa musia skombinovať a rozšíriť. Potrebujeme komplexné stratégie a akčné plány, s cieľom umožniť ochranu žien pred touto zastaranou tradíciou obriezky.

Počas rokovaní s tretími krajinami musí Komisia pokračovať v snahe o zavedenie doložky o ukončení mrzačenia ženských pohlavných orgánov, pričom každý, kto sa dopustí obriezky na ženách v ktoromkoľvek členskom štáte, musí byť trestne stíhaný.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Hlasoval som za správu pani Muscardiniovej o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ.

Takéto praktiky považujem za surové porušenie ľudského práva na osobnú integritu. Preto súhlasím so spravodajkyňou, že je potrebné zaujať spoločný prístup na predchádzanie a vykorenenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov.

  Lydia Schenardi (NI), písomne. – (FR) Samozrejme by sme mali podporiť túto odvážnu správu, ktorá bojuje proti zastaraným praktikám, ktoré sa šíria po celej Európe ako výsledok prisťahovalectva.

Podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám je neprijateľné, aby takéto praktiky pretrvávali v Európe a na celom svete.

Podľa údajov, ktoré zhromaždila Svetová zdravotnícka organizácia, 100 až 140 miliónov žien a mladých dievčat vo svete bolo nútených podstúpiť mrzačenie pohlavných orgánov, a každý rok 2 až 3 milióny žien čelia tomuto riziku týchto zmrzačujúcich praktík.

Nesmieme zabudnúť, že takéto praktiky vznikajú v sociálnych štruktúrach založených na rodovej nerovnosti a na nerovnováhe mocenských vzťahov ovládaní a kontroly na základe spoločenského a rodinného tlaku, čo má za následok porušenie základných práv a zapríčiňuje vážne a nenapraviteľné škody.

Tieto praktiky musíme úplne odsúdiť a trestať. Prisťahovalci musia dodržiavať naše právne predpisy a rešpektovať jednotlivcov namiesto toho, aby prinášali tieto neprijateľné a barbarské praktiky.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – Mrzačenie ženských pohlavných orgánov je praxou, ktorú musia členské štáty odsúdiť. Predstavuje porušenie základných práv žien, najmä práva na zachovanie osobnej integrity a sexuálnych a reprodukčných práv. Správa pani Muscardiniovej však obsahuje aspekty, ktoré nemôžem bezvýhradne podporiť, napríklad formuláciu o spochybňovaní dôveryhodnosti rodičov, ktorí požiadajú o azyl, pretože odmietli súhlasiť s tým, aby sa ich dieťa podrobilo mrzačeniu ženských pohlavných orgánov. Nevidím dôvod, prečo by malo na ľudí žiadajúcich o azyl z týchto špecifických dôvodov padnúť nejaké podozrenie. Nepodporujem ani formuláciu v správe navrhujúcu pravidelné zdravotné prehliadky žien a dievčat, ktorým bol udelený azyl z dôvodu hrozby zmrzačenia ženských pohlavných orgánov v krajine ich pôvodu. Túto prax voči týmto ženám a dievčatám považujem za diskriminačnú. Ak sa nejakej osobe v členskom štáte udelí azyl, mala by mať rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania krajiny.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Mrzačenie ženských pohlavných orgánov je praxou, ktorú musia členské štáty odsúdiť. Predstavuje porušenie základných práv žien, najmä práva na zachovanie osobnej integrity a sexuálnych a reprodukčných práv.

Správa pani Muscardiniovej však obsahuje aspekty, ktoré nemôžem bezvýhradne podporiť, napríklad formuláciu o spochybňovaní dôveryhodnosti rodičov, ktorí požiadajú o azyl, pretože odmietli súhlasiť s tým, aby sa ich dieťa podrobilo mrzačeniu ženských pohlavných orgánov. Nevidím dôvod, prečo by malo na ľudí žiadajúcich o azyl z týchto špecifických dôvodov padnúť nejaké podozrenie.

Nepodporujem ani formuláciu v správe navrhujúcu pravidelné zdravotné prehliadky žien a dievčat, ktorým bol udelený azyl z dôvodu hrozby zmrzačenia ženských pohlavných orgánov v krajine ich pôvodu. Túto prax voči týmto ženám a dievčatám považujem za diskriminačnú. Ak sa nejakej osobe v členskom štáte udelí azyl, mala by mať rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania krajiny.

  Frank Vanhecke (NI), písomne. – (NL) Podporil som správu pani Muscardiniovej, alebo skôr pozmenený a doplnený text ako taký, pretože citlivý človek musí pociťovať odpor pri správach o krutom mrzačení pohlavných orgánov žien a dievčat, ku ktorému prichádza – a tento výraz použijem bez akéhokoľvek rešpektu – v zaostalých kultúrach a náboženstvách.

Podľa mňa je poľutovaniahodné, že sa tu zasa uvádzajú zvyčajné heslá o „reprodukčných právach“, hoci v tejto súvislosti nie sú primerané a pravdepodobne slúžia len na to, aby sa mohla zapojiť politicky korektná politická ľavica. Je pre mňa naďalej záhadou, čo má spoločné právo na interrupciu s bojom proti barbarskému mrzačeniu pohlavných orgánov.

Bolo by lepšie, keby sme túto príležitosť využili a položili si otázku, či napríklad islam primerane zohľadňuje základnú hodnotu rovnosti mužov a žien, a ak odpoveď znie „nie“, tak potom sa treba spýtať, či má teda islam miesto v našej Európe.

  Anders Wijkman (PPE-DE), písomne. – (SV) Pôvodná správa z vlastnej iniciatívy o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov bola veľmi dobrá, ale revidovaná verzia, ktorá bola odhlasovaná, obsahovala znenie naznačujúce želanie autorov zaviesť pravidelné zdravotné prehliadky žien, ktorým bol udelený azyl z dôvodu hrozby mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Zámerom tohto opatrenia je zabrániť tomu, aby k mrzačeniu ženských pohlavných orgánov prichádzalo v prijímajúcich členských štátoch EÚ. Myslím si, že vynútené zdravotné prehliadky predstavujú výrazný zásah do súkromia. Návšteva lekára musí byť dobrovoľná. Používanie nátlaku v tejto situácii je absolútne neprijateľné. Preto som hlasoval proti revidovanému zneniu.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. – (SK) Vyvinula som mimoriadne úsilie, aby výbor, ktorému predsedám, mohol ukončiť tie práce, ktoré vedú k odhlasovaniu uznesenia. Táto téma je bezpochyby dôležitá.

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov spôsobuje ženám a dievčatám, ktoré ho podstúpia, vážne a nenapraviteľné poškodenie telesného i duševného zdravia, je násilím proti ich osobe a integrite a v niektorých prípadoch môže mať dokonca smrteľné následky.

EP v správe vyzýva členské štáty, aby prijali preventívnu stratégiu opatrení zameranú na ochranu neplnoletých, ktorá by nestigmatizovala komunity prisťahovalcov, a to prostredníctvom verejných programov a služieb sociálnej starostlivosti zameraných na prevenciu týchto praktík, ako aj na poskytovanie pomoci obetiam, ktoré takéto praktiky podstúpili. Žiada členské štáty, aby v súlade s právnymi predpismi na ochranu dieťaťa zvážili, či hrozba alebo riziko mrzačenia pohlavných orgánov neplnoletej osoby nemôže byť dôvodom na zásah zo strany štátnych orgánov.

Členské štáty by mali vypracovať pre zdravotníkov, učiteľov a sociálnych pracovníkov usmernenia, ktorých cieľom by bolo ohľaduplne a v prípade potreby aj za pomoci tlmočníka informovať rodičov o rizikách mrzačenia ženských pohlavných orgánov.

Avšak uznesenie rovnako vyzýva aj na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia. Tento pojem nebol nikdy definovaný svetovou organizáciu zdravia, ani nástrojmi acquis communautaire. Z tohto dôvodu je niektorými skupinami používaný na podporu potratov.

Ľutujem, ale pre tento dôvod som sa pri hlasovaní zdržala.

– Správa: Vasco Graça Moura (A6-0092/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) O záležitostiach týkajúcich sa viacjazyčnosti som hovoril už pri viacerých príležitostiach, myslím si teda, že môj postoj je jasný.

Jazyková a kultúrna rozmanitosť Európskej únie je obrovskou konkurenčnou výhodou. Podľa môjho názoru je veľmi dôležité presadzovať v praxi programy vyučovania jazykov a kultúrne a študentské výmeny v rámci EÚ i mimo nej, ako som urobil ja, keď som podporil program Erasmus Mundus. Viacjazyčnosť má zásadný význam pre účinnú komunikáciu a predstavuje prostriedok na uľahčenie porozumenia medzi jednotlivcami, a teda prispieva k prijímaniu rozdielov a menšín.

Jazyková rozmanitosť významným spôsobom ovplyvňuje každodenný život občanov EÚ v dôsledku prieniku médií, rastúcej mobility, migrácie a postupu kultúrnej globalizácie. Nadobúdanie rôznorodých jazykových znalostí sa považuje za nanajvýš dôležité pre všetkých občanov EÚ, pretože im umožňuje plne využívať hospodárske, spoločenské a kultúrne výhody voľného pohybu v rámci Únie a vzťahov Únie s tretími krajinami. Jazyk je skutočne základným faktorom sociálneho začlenenia.

Jazyková rozmanitosť Európy preto predstavuje hlavnú kultúrnu devízu a bolo by nesprávne, keby sa Európska únia obmedzila na jediný hlavný jazyk.

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Viacjazyčnosť v Európskej únii je veľkou výhodou v kontaktoch s tretími krajinami. Môže nám poskytnúť významnú konkurenčnú výhodu, preto by sa mali podporovať vzdelávacie a jazykové výmenné programy, no nielen vo veľkých mestských oblastiach, v ktorých je prístup k týmto možnostiam aj tak ľahší.

Pri zavádzaní takejto stratégie si musíme uvedomovať, že Európania, aj keď sú zjednotení, sú v prvom rade a predovšetkým občanmi ich vlastných krajín. Je potrebné zabezpečiť, aby sa mohli identifikovať so svojím vlastným jazykom. Tento aspekt sa spomína aj v správe pána Mouru.

  Martin Callanan (PPE-DE), písomne. – Európska únia každoročne míňa obrovské sumy peňazí daňových poplatníkov v mene viacjazyčnosti. Na organizáciu, ktorá sa snaží odstraňovať rozdiely medzi štátmi a národmi, prikladá EÚ dosť veľký význam jazykovému nacionalizmu. Jedným takým príkladom je ústupok írskym nacionalistom pri stanovení írčiny ako jedného z úradných jazykov EÚ.

Náklady a byrokracia v súvislosti s pomýlenou politikou viacjazyčnosti budú pri ďalšom rozširovaní EÚ ešte viac narastať. Voliči z môjho volebného obvodu majú oprávnené obavy v súvislosti s týmto javom, ktorý považujú za neuvážené míňanie verejných prostriedkov na stratégiu, ktorá má okrem predvádzania politického divadla malý praktický úžitok.

Napriek tomu, že angličtina sa stala spoločným jazykom v Európskom parlamente, váhal by som, keby sa z nej mal urobiť jediný pracovný jazyk. Vzhľadom na nadšenie EÚ pre harmonizáciu si myslím, že spoločný jazyk je prirodzeným krokom na ceste k federálnemu superštátu. Preto si myslím, že by sme mali mať niekoľko pracovných jazykov. Ak OSN, ktorá má približne 200 členských štátoch, dokáže fungovať so šiestimi jazykmi, som si istý, že aj EÚ by mohla počet pracovných jazykov zredukovať.

  Koenraad Dillen (NI), písomne. – (NL) Hlasoval som proti tejto správe, pretože určité menšiny vo Flámsku by mohli nevhodne využiť jej ustanovenia. Je určite dôležité všetkými spôsobmi podporovať jazykovú rozmanitosť najmä mladých ľudí v EÚ, ale takáto politika nesmie ísť na úkor právneho rešpektovania miestneho nárečia. Mám na mysli, napríklad, holandský jazyk v provincii Flámsko-Brabantsko vo Flámsku. Európska agentúra pre jazykovú rozmanitosť by sa rýchlo stala nástrojom francúzsky hovoriacej menšiny pri obchádzaní povinného používania holandčiny vo Flámsku. Minulosť veľakrát ukázala, ako málo „Európa“ chápe špecifické okolnosti v členských štátoch. Prisťahovalci a menšiny sa majú naučiť a používať jazyk oblasti, kde žijú. Toto je dôkazom jazykovej rozmanitosti, a nie opačný prípad.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som proti alternatívnemu návrhu uznesenia k správe pána Graçu Mouru pod názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok, pretože odstránením možnosti rodičov vybrať si úradný jazyk, v ktorom sa majú vzdelávať svoje deti v krajinách alebo regiónoch s viac než jedným úradným jazykom, sa návrh dostáva do rozporu s určitými zásadami presadzovanými Európskym parlamentom.

Alternatívny návrh uznesenia namiesto toho jednoducho odkazuje na potrebu poskytnúť osobitnú pozornosť deťom, ktoré sa nemôžu vzdelávať vo svojom materinskom jazyku, čím sa znehodnocuje základný princíp dôležitej potreby vzdelávania v materinskom jazyku, a to nielen pre úspech vzdelávania vo všeobecnosti, ale aj pre osvojenie si iných cudzích jazykov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Celkovo ide o veľmi pozitívny dokument predkladajúci tézy a odporúčania, ktoré schvaľujeme. Hlavnou otázkou je, či sa môže realizovať, pretože teraz je potrebné vykonať množstvo vecí, aby sa zabezpečili jeho podstatné aspekty vzhľadom na politický smer, ktorým sa uberá Európska únia.

Čo sa týka niektorých vznesených otázok, ako napríklad prevaha určitých európskych jazykov na úkor iných, vychádzame jednoznačne z negatívneho postoja. V tejto súvislosti by sme chceli upozorniť na jazykovú a kultúrnu izoláciu, do ktorej určité vnútroštátne politické opatrenia priviedli niektoré etnické skupiny v Európe, čo vedie k výraznej diskriminácii. Ide o špecifické kultúrne dedičstvo národov Európy a jeho úspešné odovzdanie budúcim generáciám.

Chceli by sme zdôrazniť aj hodnotu práce učiteľov, prekladateľov a tlmočníkov ako profesionálov, ktorých práca je veľmi dôležitá pre vyučovanie a šírenie jazykov používaných v Európskej únii, ako aj vzájomné porozumenie medzi nimi.

Preto je nám ľúto, že bol prijatý alternatívny návrh uznesenia, pretože oslabuje niektoré aspekty uvedené v správe pána Graçu Mouru, v neposlednom rade ochranu materinského jazyka a právo rodičov vybrať si úradný jazyk, v ktorom sa budú vzdelávať ich deti v krajinách alebo regiónoch s viac než jedným úradným jazykom alebo s regionálnymi jazykmi.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Strana Júnový zoznam zastáva názor, že kultúrne aspekty by mali patriť do politickej právomoci členských štátov.

Táto správa nie je súčasťou legislatívneho postupu a predstavuje len názor federalistickej väčšiny Európskeho parlamentu, že EÚ by mala ďalej zvyšovať zásahy do kultúrnej oblasti.

Výbor pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu ako zvyčajne trvá na navrhnutí nových nákladných programov a agentúr na úrovni EÚ. My v strane Júnový zoznam neveríme, že viacročný program alebo európska agentúra pre jazykovú rozmanitosť a štúdium jazykov na úrovni EÚ bude mať nejaký prínos pre približne 500 miliónov obyvateľov Európy, bude znamenať len ďalšiu záťaž pre daňových poplatníkov.

Neveríme ani tomu, že plány Komisie na informačné a osvetové kampane týkajúce sa výhod štúdia jazykov budú mať účinok v praxi. V rámci politiky vzdelávania by mali členské štáty motivovať svojich občanov, aby sa učili jazyky. Toto nie je úlohou EÚ.

Z tohto dôvodu sme hlasovali proti tejto správe.

  Adrian Manole (PPE-DE), písomne. – (RO) Európa v súčasnosti žije v novom svete globalizácie, zvýšenej mobility a migrácie, ako aj regionálnej regenerácie a zvýšenej úlohy cezhraničných regiónov. Viacjazyčnosť preto musí poskytnúť nové riešenia európskym občanom a našej spoločnosti.

Chcel by som zablahoželať spravodajcovi k jeho správe. Dúfam tiež, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zaručia vzájomné rešpektovanie jazykov, vrátane jazykov národnostných menšín alebo našich migrantov, pretože naše živé jazykové dedičstvo je bohatstvom a zdrojom, ktorý si musíme vážiť.

Pre každého z nás je jazyk najbezprostrednejším vyjadrením našej kultúry. Keď sa učíme ďalšie jazyky, objavujeme iné kultúry, hodnoty, zásady a postoje. V Európe tak môžeme objaviť hodnoty, ktoré máme spoločné. Ochota viesť dialóg je dôležitou súčasťou nášho európskeho občianstva a dôvodom, prečo sú jazyky jeho základným prvkom.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) EÚ na jednej strane presadzuje programy jazykového vzdelávania a výmenné programy v hodnote mnohých miliónov eur na podporu viacjazyčnosti a poukazuje na internetových stránkach na význam viacjazyčnosti ako podstatného faktora zvyšovania transparentnosti, legitímnosti a efektívnosti EÚ, na druhej strane samotná EÚ tieto zásady nerešpektuje. Dokonca ani internetová stránka súčasného predsedníctva nezohľadňuje skutočnosť, že nemčina s podielom 18 % je materinským jazykom najväčšieho počtu občanov v EÚ, pričom ďalších 14 % občanov EÚ ju ovláda ako cudzí jazyk.

EÚ v tomto prípade premeškala príležitosť priblížiť sa k občanom. V praxi by sa dôsledným používaním troch pracovných jazykov, nemčiny, angličtiny a francúzštiny, mohla osloviť väčšina obyvateľstva. Keďže spravodajca podľa všetkého dospel k podobnému záveru, hlasoval som za správu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Pri tejto správe sa opäť ukázalo, že pravidlo 45/2 má vážne nedostatky. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorým musí byť nová správa, je možné zmeniť pôvodnú správu spravodajcu odhlasovanú v gestorskom výbore. Navrhovatelia prevezmú správu a vložia tam nové odseky, ktoré spravodajca nemôže ovplyvniť. A tak sa správa schválená vo výbore v prípade schválenej alternatívy nahradí novým textom. Tento postup považujem za veľmi nespravodlivý voči spravodajcovi. Dúfam, že v najbližšom období EP tento postup prehodnotí a prijme spravodlivejšie riešenie.

Správu Vasca Graçu Mouru som pokladala za veľmi vyváženú, a preto som nehlasovala za alternatívny návrh skupiny PSE, ALDE a Verts/ALE. Keďže tento návrh prešiel, o pôvodnej správe sa nehlasovalo. Súhlasím so spravodajcom, že jazyková a kultúrna rozmanitosť významným spôsobom ovplyvňuje každodenný život občanov. Predstavuje obrovskú devízu pre EÚ, preto je potrebné podporovať programy vyučovania jazykov, školských a kultúrnych výmen v rámci aj mimo EÚ.

Výmenné programy pre pedagogických pracovníkov všetkých vzdelávacích stupňov s cieľom precvičiť si vyučovanie rôznych predmetov v cudzom jazyku pomôžu k príprave pedagógov, ktorí by mohli následne svoje jazykové znalosti odovzdávať žiakom a študentom vo svojich rodných krajinách. Vyzývam členské štáty, aby sa dôsledne venovali príprave pedagógov vyučujúcich cudzie jazyky a zároveň, aby zabezpečili aj ich adekvátne finančné ohodnotenie.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. – (PL) Problematika viacjazyčnosti a jej zachovania je jednou z najväčších úloh, ktorým Spoločenstvo čelí. Účinky politiky viacjazyčnosti sú ďalekosiahle a zrejmé, ale ak sa táto politika uplatní nesprávne, môže viesť k poľutovaniahodným výsledkom.

Jednou z kladných vlastností Európy je jej multikultúrny charakter, ktorý sa prejavuje vo viacjazyčnosti. Zároveň je spoločným záväzkom založeným na potrebe a náročnosti premeniť multikultúrnosť na jasnú silnú stránku, ktorá Spoločenstvo zjednotí a ktorá bude mať účinok aj za jej hranicami a umožní Európe zaujať patričné miesto vo svete. Ide teda o veľa. Nesprávna politika viacjazyčnosti je založená na uprednostňovaní jedného alebo viacerých jazykov a odsúdení ostatných jazykov na marginalizáciu vo všetkých oblastiach verejnej činnosti. Európska únia má prostredníctvom svojich právnych predpisov a inštitúcií obrovskú príležitosť presadzovať dobrú politiku v oblasti jazykov. To ešte viac zvyšuje jej zodpovednosť v tejto oblasti.

Správa pána Graçu Mouru nerieši všetky uvedené problémy spojené s právom jednotlivých európskych jazykov na spoločnú existenciu a s privilégiami, ktoré z toho vyplývajú. Popri úradných jazykoch sa v Európe hovorí ešte obrovským množstvom ďalších jazykov, ktorým v rôznej miere hrozí zánik. Vlastnosťou dobrej politiky viacjazyčnosti by bola ochrana týchto jazykov. Správa sa však zameriava hlavne na štúdium úradných jazykov, a nie na realizáciu myšlienky viacjazyčnosti. Tento problém si vyžaduje citlivú politiku s evolučným charakterom a myslím si, že správa v tomto smere by sa mala prijať.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Problematika viacjazyčnosti je v európskom kontexte veľmi dôležitá. Z tohto dôvodu som sa zapojil do rôznych iniciatív, ktoré sa snažia presadzovať a zabezpečiť plné rešpektovanie viacjazyčnosti. Európa, v ktorú verím, je aj Európou jazykovej rozmanitosti. Z týchto dôvodov sa stotožňujem s pôvodnou správou pána Graçu Mouru. Nemôžem však akceptovať, podobne ako spravodajca, že správna myšlienka rešpektovania jazykovej rozmanitosti, individuálnej slobody a slobody rodiny sa môže alebo musí v polemike použiť ako zbraň v prospech extrémneho nacionalizmu. Toto nie je charakter našej rozpravy a nesmie sa takým stať.

Viacjazyčnosť sa v tomto prípade propaguje a musí sa ďalej propagovať v mene myšlienky rešpektovania jazykovej a kultúrnej rozmanitosti Európy. Toto však nie je správny čas, ani správne miesto pre ďalší spor, najmä taký, ktorý by odmietol subsidiaritu a slobodu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Graçu Mouru o viacjazyčnosti ako devíze Európy a spoločnom záväzku.

Najmä ako univerzitný pedagóg jednoznačne podporujem návrh presadzovať vyučovanie jazykov a výmenné programy v oblasti vzdelávania a kultúry, ako napríklad dobre známe programy mobility mládeže. Tieto programy, ktoré organizuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru, podstatne obohacujú skúsenosti študentov v rámci vzdelávania a prispievajú tak k pokroku EÚ smerom k znalostnej spoločnosti.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok (2008/2225(INI)), pretože si myslím, že kultúrna a jazyková rozmanitosť v rámci Európskej únie je bohatstvom, ktoré účinne prispieva k jednote v rozmanitosti. Myslím si tiež, že školské a kultúrne výmeny, ako aj programy vyučovania cudzích jazykov v krajinách EÚ i mimo EÚ sú prospešné a treba ich podporovať.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE), písomne. – (PL) Viacjazyčnosť je bezpochyby jednou z hlavných kladných vlastností spojenej Európy. Nadobudnutie jazykových schopností by malo ľuďom napomáhať pri zlepšovaní kvalifikácie, hľadaní lepšieho pracovného miesta alebo nadväzovaní nových medziľudských vzťahov. Podľa každoročných štúdií, ktoré vykonávajú jazykovedci, sú ľudia ovládajúci viaceré jazyky schopnejší, majú lepšiu predstavivosť a myslia originálnejšie než ľudia ovládajúci jeden jazyk. Sú aj tvorivejší a majú širší horizont. Nebudem hovoriť o zrejmých výhodách toho, keď niekto dokáže komunikovať s väčším počtom ľudí, ktorí často majú úplne odlišný spôsob myslenia vyplývajúci z príslušnosti k inej kultúre alebo národu.

Tieto výhody viacjazyčnosti preukazujú, že my všetci musíme štúdium jazykov vnímať ako prioritu. Preto je veľmi dôležité, aby mal každý občan Spoločenstva rovnaké možnosti prístupu k štúdiu jazykov. Preto podporujem všetky opatrenia Komisie zamerané na preskúmanie a vyhodnotenie štúdia cudzích jazykov, ako aj metód a programov ich vyučovania. Myslím si, že cieľom je harmonizovať v budúcnosti vyučovanie cudzích jazykov v Európskej únii, čo povedie k zvýšeniu jazykových schopností a čo sa určite prejaví v množstve vysokokvalifikovaných občanov Spoločenstva.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Viacjazyčnosť je veľkou devízou Európskeho parlamentu. Ako jediný parlament na svete má simultánne tlmočenie do 23 rôznych jazykov: mali by sme urobiť všetko pre zachovanie tohto jedinečného aspektu našej práce. Všetci občania EÚ by mali mať možnosť prečítať si informácie o práci inštitúcií EÚ vo svojom jazyku a členské štáty by mali urobiť všetko preto, aby všetkým občanom EÚ poskytli možnosť rozprávať inými jazykmi EÚ.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. – (PL) Jednoznačne podporujem viacjazyčnosť Európskej únie. Viacjazyčnosť Európy zdôrazňuje jej kultúrny pluralizmus, ktorý je vlastnosťou jej jedinečnosti. Jazykové schopnosti občanov zjednotenej Európy by sa mali neustále rozširovať. Viacjazyčnosť je podstatným prvkom európskej integrácie a umožňuje občanom EÚ slobodne vybrať si miesto pobytu a zamestnania. Zároveň je potrebné zdôrazniť význam materinského jazyka ako prostriedku na získanie vhodného vzdelania a odbornej kvalifikácie.

Osobitnú pozornosť by sme mali venovať potrebe neustále zvyšovať kvalifikáciu učiteľov cudzích jazykov a zavádzaniu nových vyučovacích metód. Spravodajca zdôrazňuje význam pomoci pri štúdiu cudzích jazykov občanom, ktorí sa chcú učiť samostatne, pričom zároveň poukazuje na význam osvojovania si cudzích jazykov staršími ľuďmi. Podobne ako spravodajca si myslím, že je dôležité neustále občanov podporovať pri štúdiu cudzích jazykov a že treba venovať osobitnú pozornosť občanom v znevýhodnenom postavení. Myslím si, že štúdium jazykov prispeje k boju proti diskriminácii a podporí integráciu krajín zjednotenej Európy.

Jednoznačne podporujem požiadavky Európskeho parlamentu v oblasti viacjazyčnosti v Európe.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. – (SK) Uznesenie o viacjazyčnosti je devízou pre Európu a dôležitým krokom voči vzdelanostnej Európe, lebo trvá na tom, aby úradné jazyky EÚ boli uznané za rovnocenné vo všetkých oblastiach verejnej činnosti. Som presvedčená, že európska jazyková rozmanitosť predstavuje hlavnú kultúrnu devízu. Bolo by nesprávne, keby sa EÚ obmedzila na jediný jazyk.

Uznesenie pripomína dôležitosť viacjazyčnosti, ktorá sa netýka iba hospodárskych a sociálnych aspektov, ale aj kultúrnej a vedeckej tvorby a jej šíreniu i významu literárnych a technických prekladov pre dlhodobý rozvoj EÚ.

V neposlednom rade jazyky zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní a posilňovaní identity.

Viacjazyčnosť je oblasťou so širokým záberom. Má obrovský dosah na životy európskych občanov. Členské štáty sú vyzývané, aby viacjazyčnosť začlenili okrem vzdelávania aj do ďalších politík.

Oceňujem, že uznesenie podporuje štúdium druhého jazyka Európskej únie pre úradníkov, ktorí sa pri svojej práci dostávajú do styku s občanmi iných členských štátov.

Úloha inštitúcií EÚ je rozhodujúca pri zabezpečovaní dodržiavania zásady jazykovej rovnosti, tak vo vzťahoch medzi členskými štátmi a v samotných inštitúciách EÚ, ako aj vo vzťahoch občanov EÚ k vnútroštátnym inštitúciám, orgánom Spoločenstva a medzinárodným inštitúciám.

Podporila som uznesenie, gratulujem spravodajcovi a som hrdá, že som bola prvou medzi slovenskými poslancami, ktorá v rámci inštitúcií otvorila diskusiu o mnohojazyčnosti prostredníctvom písomnej deklarácie.

– Správa: Lambert van Nistelrooij (A6-0083/2009)

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána van Nistelrooija vzhľadom na význam územnej súdržnosti, aby Európska únia pokračovala na ceste trvalo udržateľného a harmonického rozvoja a postupne premenila územnú súdržnosť a rozmanitosť na devízu.

Zelená kniha predstavuje dôležitý krok vpred pri rozvoji územnej súdržnosti a spoločnej zodpovednosti Únie. Podnecuje aj širokú rozpravu o tejto záležitosti medzi európskymi inštitúciami, vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a ďalšími aktérmi zapojenými do európskej integrácie a územného rozvoja.

Najpozitívnejšími aspektmi sú hodnota potenciálu európskeho územia a jeho rozmanitosti a aj tri kľúčové koncepcie vyváženejšieho a harmonickejšieho rozvoja každého regiónu: zníženie negatívnych účinkov spojených s rozdielmi v koncentrácii, prepojenie medzi územiami s cieľom prekonať vzdialenosť a spolupráca s cieľom prekonať rozdiely.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE), písomne. – (PT) Blahoželám pánovi van Nistelrooijovi k jeho správe a najmä k jeho ochote zohľadniť rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené k jeho návrhu správy.

Plne podporujem túto správu.

Absolútne súhlasím s prepojením rozpravy o územnej súdržnosti s rozpravou o budúcnosti politiky súdržnosti EÚ vzhľadom na to, že reformy tejto politiky musia zohľadniť závery rozpravy.

Súhlasím s hodnotením zelenej knihy uvedeným v správe, ako aj s analýzou koncepcie územnej súdržnosti a schvaľujem jej odporúčania týkajúce sa budúcnosti územnej súdržnosti, najmä s ohľadom na nasledujúce aspekty:

– definíciu územnej súdržnosti,

– zverejnenie bielej knihy o územnej súdržnosti,

– posilnenie cieľa európskej územnej spolupráce,

– začlenenie územnej súdržnosti do budúceho rozvoja všetkých politík Spoločenstva,

– vypracovanie dodatočných kvalitatívnych ukazovateľov,

– meranie územného vplyvu sektorových politík Spoločenstva a návrh spôsobov vytvorenia synergie medzi územnými a sektorovými politikami,

– vývoj komplexnej európskej stratégie pre regióny so špecifickými geografickými črtami,

– vypracovanie komplexného systému postupnej prechodnej pomoci regiónom s prechodným financovaním a

– vývoj viacúrovňového územného riadenia.

Hlasoval som preto za správu.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Spravodajca uvádza v správe, že politika súdržnosti je jednou z najúspešnejších investícií EÚ. To je prekvapujúci záver, v neposlednom rade preto, lebo Európsky dvor audítorov len prednedávnom, v novembri minulý rok, potvrdil, že 11 % zo sumy 42 miliárd EUR, ktorá bola schválená v roku 2007 v rámci politiky súdržnosti EÚ, sa nemalo nikdy vyplatiť.

Zdá sa, že spravodajca si je toho plne vedomý, pretože v odseku 17 vyzýva subjekty zapojené do rozpravy o územnej súdržnosti, aby nezačleňovali nijaké odkazy o rozpočtových a finančných implikáciách navrhovanej politiky: inými slovami, nech to zostane pod pokrievkou.

Kohézna politika EÚ je zle premyslená. Zo sociálno-ekonomického pohľadu, kde je potrebné predložiť účty o využití peňazí daňových poplatníkov, ide vyslovene o totálnu katastrofu. Strana Júnový zoznam, samozrejme, hlasovala proti správe ako takej.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Čo znamená odmietnutie našich návrhov uznesenia o budúcej politike súdržnosti EÚ Európskym parlamentom? Tieto návrhy zdôraznili, že:

– štrukturálna politika musí mať ako svoj primárny a základný cieľ presadzovanie skutočnej konvergencie a musí pôsobiť ako nástroj prerozdeľovania v prospech najmenej rozvinutých regiónov Európskej únie,

– cieľ znížiť sumu, o ktorú najmenej rozvinuté regióny zaostávajú, nesmie v rámci územnej súdržnosti hrať druhé husle,

– je potrebné nájsť nové finančné zdroje Spoločenstva pre nové priority, čo je ešte naliehavejšie vzhľadom na nedostatočnosť súčasných finančných zdrojov Spoločenstva pokryť potreby skutočnej konvergencie,

– je potrebné zvýšiť rozpočet Spoločenstva s cieľom presadzovať hospodársku a sociálnu súdržnosť na úrovni EÚ,

– územné riadenie a plánovanie je právomocou každého členského štátu,

– je potrebné prijať opatrenia na elimináciu tzv. štatistického efektu,

– konkurencieschopnosť nesmie byť náhradou konvergencie v tých členských štátoch a regiónoch, ktoré zaostávajú vo svojom sociálno-ekonomickom vývoji a politika súdržnosti a finančné zdroje s ňou spojené nesmú byť podriadené hospodárskej súťaži a liberalizácii presadzovanej lisabonskou stratégiou.

Možnou odpoveďou je, že vyhlasovaná politika súdržnosti je v súčasnosti prinajmenšom ohrozená…

  James Nicholson (PPE-DE), písomne. – Koncepcia územnej súdržnosti sa popri sociálnej a hospodárskej súdržnosti teraz uznáva ako základný cieľ Únie.

V územnej súdržnosti v podstate ide o dosiahnutie vyváženého rozvoja v celej EÚ a v tejto súvislosti by mala tvoriť hlavný cieľ všetkých politík Spoločenstva. Táto správa zdôrazňuje skutočnosť, že územná súdržnosť bude relevantná najmä pre oblasti s geografickým znevýhodnením, ako napríklad hornaté regióny a ostrovy.

Komisia teraz musí pokračovať s legislatívnym balíkom, ktorý načrtne konkrétne ustanovenia a politické opatrenia týkajúce sa územnej súdržnosti, aby dosiahla tento cieľ.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Rozprava o územnej súdržnosti je oveľa viac než rozpravou o rozpočte alebo o politikách Komisie: je to rozprava o usmerňujúcich zásadách jednej zo základných a hlavných koncepcií myšlienky Európy, ako ju chápeme. Hodnotenie politiky súdržnosti a hľadanie najvhodnejších riešení v Európe rozšírenej na 27 členov, ktorá momentálne prechádza hospodárskou krízou, si preto zaslúži náš súhlas a potlesk. To však neznamená, že súhlasíme s celým obsahom zelenej knihy alebo že ho vítame.

Vzhľadom na kritériá, ktoré si ceníme, sú tri kľúčové koncepcie tohto hodnotenia správne, konkrétne: zníženie negatívnych účinkov spojených s rozdielmi v hustote obyvateľstva, prepojenie medzi územiami s cieľom prekonať vzdialenosť a spolupráca s cieľom prekonať rozdiely. Vzhľadom na povahu tejto veci to však nemôže viesť k tomu, aby úroveň štrukturálnej pomoci bola závislá od počtu obyvateľov, na ktorých sa vzťahuje, práve naopak. Samotná myšlienka územnej súdržnosti musí byť založená na myšlienke zatraktívniť oblasť, ktorú ľudia opúšťajú, a zvýšiť jej rozvojový potenciál. To je jedným z našich cieľov, ktorý musíme jednoznačne presadzovať.

Myšlienka súdržnosti je v podstate myšlienkou solidarity, ktorá je záväzná pre všetkých a z ktorej môžeme všetci profitovať.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána van Nistelrooija o Zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti.

Dôvody môjho nesúhlasu vyplývajú z odlišného pohľadu na územnú súdržnosť, preto nemôžem schváliť úvahy spravodajcu.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Súhlasím so spravodajcom, že musíme jasnejšie definovať zásadu územnej súdržnosti.

– Správa: Oldřich Vlasák (A6-0031/2009)

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Hlasoval som za správu pána Vlasáka o mestskom rozmere politiky súdržnosti v novom programovom období. Žijem v Poznani, hlavnom meste Veľkopoľského vojvodstva. Takmer každodenne vnímam pozitívny vplyv rozvoja mesta na rozvoj celého regiónu. Dokonca by som povedal, že sa prejavuje dlho očakávaná synergia medzi mestským a regionálnym rozvojom.

Mestský rozvoj nemá nič spoločného s miestnym centralizmom. Ľudia, ktorí sú proti rozvoju veľkých miest, si často neuvedomujú význam týchto miest pre regióny, v ktorých sa tieto mestá nachádzajú. Niektoré funkcie veľkých mestských centier nemôžu byť vzhľadom na svoju povahu prenesené na vidiecke oblasti. Ľudia spravujúci mestá nesú osobitnú zodpovednosť. Úlohy, ktoré riešia, napríklad v oblasti plánovania, územného rozvoja, sociálneho dialógu, kultúry a vzdelávania a vytvárania udržateľných pracovných miest založených na vedomostiach, sú veľmi komplexné. Niektoré z týchto úloh si vyžadujú úzku spoluprácu s miestnymi orgánmi na iných úrovniach.

Je tiež dôležité, aby mestský rozmer politiky súdržnosti nekonkuroval rozvoju na vidieku, ale aby ho dopĺňal. Vidiecke i mestské oblasti môžu a mali by sa rozvíjať a Európska únia podporuje oba procesy.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána Vlasáka o mestskom rozmere politiky súdržnosti v novom programovom období.

Hoci rozumiem významu trvalo udržateľného mestského rozvoja, myslím si, že bude ťažké dosiahnuť ho bez spoločnej definície „mestských oblastí“.

  Brian Simpson (PSE), písomne. – Podporujem túto správu a využívam túto príležitosť, aby som zdôraznil, že je potrebné presadzovať integrovaný prístup k politike súdržnosti.

Táto integrácia by však mala byť nástrojom na poskytovanie výhod, nie reštriktívnym opatrením, preto je potrebné pozorne monitorovať tento aspekt.

Mestská súdržnosť je podstatná pri zabezpečovaní trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho pokroku. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť úlohu dopravy a zabezpečenie modernej dopravnej infraštruktúry ako podstatného prvku pri presadzovaní politiky súdržnosti v mestských oblastiach.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Mestský rozmer politiky súdržnosti musí mať vyššiu prioritu.

– Správa: Miroslav Mikolášik (A6-0108/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána Mikolášika o vykonávaní nariadenia o štrukturálnych fondoch v rokoch 2007 až 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Je potrebné dôsledne monitorovať nariadenia o štrukturálnych fondoch v rokoch 2007 až 2013, aby sa zabezpečilo, že peniaze daňových poplatníkov budú vhodne využité a aby sme mohli vypracovať riadne hodnotenie pre programy po roku 2013.

– Správa: Zsolt László Becsey (A6-0041/2009)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Malé podniky zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní pracovných miest v Európe a mali by sme uľahčiť ich fungovanie. Chcel by som zdôrazniť, že podporujem všetky iniciatívy zamerané na podporu malých podnikov v EÚ a na pomoc ľuďom, ktorí chcú byť samostatne zárobkovo činní.

Schvaľujem správu pána Becseyho, pretože kladne hodnotí iniciatívu mikroúverov v Európe.

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Úspešná európska iniciatíva v oblasti mikroúverov by mohla zásadne pomôcť dosiahnuť ciele rastu a zamestnanosti zakotvené v obnovenej lisabonskej stratégii a vytvoriť moderné, kreatívne a dynamické európske hospodárstvo. Malé podniky sú podstatným zdrojom rastu, zamestnanosti, podnikateľského myslenia, inovácií a súdržnosti v EÚ. Mikroúvery by mohli podporiť predovšetkým jednu zo štyroch priorít lisabonskej stratégie: konkrétne vytvoriť podnikateľské príležitosti prostredníctvom pomoci ľuďom, aby sa mohli sociálne a hospodársky (re)integrovať, a prostredníctvom ich zamestnania. Lisabonskú stratégiu môžeme považovať za úspešnú len vtedy, ak sa výrazne zvýši miera zamestnanosti. Európska iniciatíva v oblasti mikroúverov by mala viesť k moderným výsledkom a hlavnú pozornosť by mala zamerať na cieľové skupiny, ktorým sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) Úspech mikroúverov pri zmierňovaní chudoby v rozvojových krajinách, najmä v južnej Ázii a Latinskej Amerike, sa v EÚ zatiaľ nepresadil. Potreba mikroúverov je však veľká, najmä medzi ľuďmi, ktorí nie sú schopní získať úvery v tradičnom bankovom sektore. Podnikanie v oblasti mikroúverov sa líši od tradičného bankovníctva. Neposkytujú sa len na základe finančných kritérií a len s cieľom dosiahnuť zisk, ale aj s cieľom pomôcť súdržnosti prostredníctvom snahy o integráciu ľudí, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivej situácii a ktorí si chcú založiť mikropodnik.

Úspešná európska iniciatíva na rozvoj mikroúverov by mohla pomôcť dosiahnuť ciele obnovenej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a pomôcť zvýšiť inovatívnosť, kreativitu a dynamiku európskeho hospodárstva. Mikroúvery môžu pomôcť najmä pri realizácii priority uvoľnenia hospodárskeho potenciálu prostredníctvom podpory integrácie, alebo opakovanej sociálnej a hospodárskej integrácie ľudí formou samostatnej zárobkovej činnosti.

Z tohto dôvodu podporujem návrh spravodajcu, ktorý nás žiada o prijatie primeraných vnútroštátnych inštitucionálnych, právnych a podnikateľských rámcov na vytvorenie priaznivejšieho prostredia na rozvoj mikroúverov a vytvorenie harmonizovaného európskeho rámca pre nebankové mikrofinančné inštitúcie.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie správy s odporúčaním Komisii o európskej iniciatíve na rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti. Súhlasím so spravodajcom, že malé podniky sú podstatným zdrojom rastu, zamestnanosti, podnikateľských schopností, inovácií a súdržnosti v EÚ.

Mali by sme zdôrazniť skutočnosť, že mikroúvery sa často neposkytujú len z hospodárskych dôvodov a nielen na dosiahnutie zisku, ale slúžia aj cieľu súdržnosti a snahe integrovať alebo reintegrovať znevýhodnených ľudí do spoločnosti.

Schvaľujem prijatie správy. Vzhľadom na skutočnosť, že mikroúvery môžu prispieť k uvoľneniu podnikateľského potenciálu prostredníctvom pomoci ľuďom, aby sa mohli stať samostatne zárobkovo činní, myslím si, že táto metóda by sa mala zaviesť v EÚ.

  Jamila Madeira (PSE), písomne. – (PT) Táto správa je veľmi dôležitá v kontexte práce, ktorú EÚ vykonáva v rámci politiky súdržnosti a politiky spolupráce a rozvoja.

Tento postoj výrazne podporil aj Európsky parlament písomným vyhlásením P6_TA(2008)0199 prijatým 8. mája 2008, pričom som mala tú česť byť jedným z jeho prvých signatárov.

Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu, pretože akákoľvek investícia a rozšírenie v tejto oblasti sú veľmi dôležité a potrebné, najmä v súčasnom kontexte hospodárskej a finančnej krízy. V dôsledku toho je teraz cieľom Európskej komisie a Rady špecifické a rýchle opatrenie na zvýšenie dôveryhodnosti a ucelenosti systému.

  David Martin (PSE), písomne. – Úspech mikroúverových systémov pri zmierňovaní chudoby v rozvojových krajinách doteraz nebol prenesený do kontextu EÚ. Podporujem túto správu, pretože úspech európskej iniciatívy za rozvoj mikroúverov by mohol podstatne prispieť k dosiahnutiu cieľov upravenej lisabonskej stratégie, keďže malé podniky sú dôležitým zdrojom rastu, zamestnanosti, podnikateľských schopností, inovácií a súdržnosti v EÚ.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) V tejto chvíli sú na programe diskusie o opatreniach na obnovenie úverových činností. V súčasnej hospodárskej kríze a hlavne v krajinách ako Rumunsko, ktoré v súčasnosti rokujú o úveroch z medzinárodných finančných inštitúcií, je pre banky dôležité, aby obnovili svoju hlavnú funkciu, ktorá spočíva v poskytovaní úverov pre obyvateľov.

Myslím si, že správa pána Becseya je inovatívna, pretože túto otázku prináša späť na diskusný stôl, avšak z nového uhla tým, že vychádza mimo bankového systému, aby určila riešenia pre súčasnú patovú situáciu vo finančnom sektore.

Správa, ktorá sa týka otázky mikroúverov, je zameraná na skupiny, ktoré sú v spoločnosti znevýhodnené, ako menšiny, rómska komunita alebo obyvatelia vidieckych oblastí, ktorí majú nevyužitý potenciál a chcú si založiť malý podnik, ale nemôžu, lebo nespĺňajú podmienky na získanie pôžičky od bankovej inštitúcie. Títo ľudia majú na výber len niekoľko možností.

Preto si myslím, že návrh pána Becseya založiť fond Spoločenstva na podporu mikroúverov pre ľudí a podnikateľské subjekty, ktoré nemajú priamy prístup k bankovým úverom, a zlepšiť úroveň informovanosti o týchto finančných nástrojoch prišiel v správnom čase.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Chcem sa zdržať hlasovania o správe pána Becseya o európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti.

V tejto správe súhlasím s určitými bodmi, ale som rozhodne proti niekoľkým iným bodom, preto nemôžem plne podporiť predložený text, a preto sa zdržiavam hlasovania.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Mikroúverové programy môžu pomôcť mnohým najchudobnejším ľuďom sveta dostať sa z absolútnej chudoby, predovšetkým ženám. Inštitúcie EÚ a členské štáty by mali robiť viac na podporu takých programov.