Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2053(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A6-0104/2009

Rozpravy :

PV 24/03/2009 - 10
CRE 24/03/2009 - 10

Hlasovanie :

PV 25/03/2009 - 3.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0173

Rozpravy
Utorok, 24. marca 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

10. Metóda ABB – ABM ako nástroj riadenia na prideľovanie rozpočtových zdrojov – Hodnotenie finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

- A6-0104/2009 pána Virrankoského v mene Výboru pre rozpočet o metóde ABB – ABM ako nástroji riadenia na prideľovanie rozpočtových zdrojov (2008/2053(INI)); a

- A6-0110/2009 pána Bögeho v mene Výboru pre rozpočet o hodnotení finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia (2008/2055(INI)).

 
  
MPphoto
 

  Kyösti Virrankoski, spravodajca. – (FI) Vážený pán predsedajúci, diskutujeme o správe o zostavovaní a plnení rozpočtu a riadení založenom na činnostiach.

Rád by som poďakoval celému Výboru pre rozpočet za jeho obsiahlu a dôslednú správu ako aj sekretariátu Výboru a všetkým, ktorí mi pomohli.

Zostavovanie a plnenie rozpočtu založené na činnostiach (ABB) a riadenie založené na činnostiach (ABM) zaviedla do praxe Prodiho Komisia a rozšírilo sa počas komisára Kinnocka. Motív na vykonanie reformy poskytla správa vonkajšej skupiny expertov poverená preskúmaním krízy, ktorou prechádzala predchádzajúca Komisia. Táto správa predstavuje určitý druh preskúmania tzv. Kinnockových reforiem v polovici obdobia.

Cieľom metódy ABB a ABM bolo ozrejmiť správu zostavovaním a plnením rozpočtu na základe disponibilných zdrojov a ľudských zdrojov podľa oblasti politiky. Administratíva by mala byť schopná jasne preukázať dosiahnuté výsledky s cieľom porovnať ich hodnotu s jasne viditeľným vstupom.

Hlavným predmetom záujmu sú skôr výsledky ako spôsob ich dosiahnutia. Tento prístup odráža postup využívaný v podnikaní.

Systém je možné objasniť aj jednoduchšie. Nestačí vynaložiť peňažné prostriedky alebo ich „premárniť“ – legálne alebo v súlade s pravidlami: o kvalite správy rozhodujú výsledky, nie dobré zámery.

Výsledky tiež preukazujú, aké efektívne je riadenie a správa. Ako príklad použime štrukturálnu politiku a politiku súdržnosti. Ak sa dva roky a tri mesiace po začatí programového obdobia neprijali tri štvrtiny administratívnych a riadiacich systémov, správu nemôžeme považovať za efektívnu. Môže to byť chyba Komisie aj členských štátov. Skutočnosťou však ostáva, že správa je byrokratická a neefektívna.

Metódy ABB a ABM kladú dôraz na efektivitu a podporujú ju. Obmedzujú byrokraciu a posilňujú právny štatút občanov a tých, ktorých ovplyvňuje správa, pokiaľ ide o riadenie.

Riadenie založené na činnostiach zdôrazňuje osobnú zodpovednosť, no umožňuje slobodu konania. Vďaka dobrému administratívnemu systému existuje jasné delenie zodpovednosti. Manažment má svoju tvár na nižšej aj vyššej úrovni.

Keďže cieľom riadenia je priaznivá produktivita, manažér by nikdy nemal vytvárať nepotrebné a obmedzujúce pravidlá práce. Potrebné sú len nevyhnutné zásady. Nepodstatné správy a plánovanie sú nepotrebné.

Táto správa vychádza z nedávnych štúdií, z ktorých najdôležitejšie sú uvedené v časti s dôvodovou správou. Ich všeobecný charakter naznačuje, že zavádzanie metódy ABB a ABM do praxe je úspešné a prinieslo podstatnú zmenu organizačnej kultúry v Komisii, zatiaľ čo súčasne pomohlo ozrejmiť osobnú zodpovednosť a docielilo účinnejšie a transparentné riadenie orientované na výsledky.

Skutočným nebezpečenstvom však ostáva byrokracia a skutočnosť, že má narastajúci trend. Obzvlášť potrebné je prehodnotiť, či súčasný výročný proces plánovania a kontroly nezahŕňa priveľa plánovania, najmä v porovnaní s prezentáciou a vyhodnotením dosiahnutých výsledkov.

Súčasne by sme mali preskúmať, ako sú prepojené päťročné strategické ciele Komisie a jej „vládny program“ s viacročnými finančnými rámcami a ročnou politickou stratégiou. Ročná politická stratégia sa často spája s prvkami, ktoré nemajú žiadnu zrejmú súvislosť s vládnym programom, päťročnými strategickými cieľmi ani viacročným finančným rámcom. Vo všeobecnosti to spôsobuje problémy pri zostavovaní rozpočtu, keďže zdroje sa začleňujú pri preskúmaní finančného rámca, proti čomu konkrétne namieta Rada. Prakticky každých päť rokov sme zaznamenali jasné príklady tohto javu.

Komisia má ťažkosti najmä so stanovením „negatívnych priorít“, a to činnosťami, ktoré sú nepotrebné alebo menej významné a ktoré by bolo potrebné zastaviť. Dúfame, že Komisia bude v tomto ohľade odvážnejšia.

Napriek tomu, že rozpočet administratívnych výdavkov sa zostavuje a plánuje samostatne, stále je náročné odhadnúť ich objem, pretože administratíva sa stále financuje z funkčných rozpočtových výdavkov a tie zahŕňajú výkonné agentúry a často aj technickú pomoc v členských štátoch. Preto kladie táto správa dôraz na význam monitorovania ľudských zdrojov.

Vážený pán predsedajúci, na záver by som chcel povedať, že správa, o ktorej diskutujeme, vychádza z nášho európskeho dedičstva – článku 15 Deklarácie práv človeka a občana Francúzskej revolúcie z roku 1789: „Spoločnosť má právo žiadať od štátneho úradníka zodpovednosť za jeho pôsobenie.“

 
  
MPphoto
 

  Reimer Böge, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, dnes diskutujeme o hodnotení finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia. Rád by som ešte raz pripomenul, že sme sa pôvodne dohodli na sérii medziinštitucionálnych vyhlásení, k zavedeniu ktorých vyzýva táto správa, a ktoré odovzdáme do rúk novozvolených členov Parlamentu vo forme usmernení ďalšieho postupu Európskeho parlamentu v rozpravách v priebehu nasledujúcich mesiacov.

Existujú tri hlavné vyhlásenia, ktoré požadovali, aby bol Parlament zaradený ďalších diskusií o politike príjmov a výdavkov spôsobom, s ktorým sme sa doposiaľ nestretli. Preto sa Komisia zaviazala predložiť správu o pôsobení medziinštitucionálnej dohody do konca roka 2009. Komisia sa súčasne zaviazala predložiť v rokoch 2008 – 2009 úplné komplexné preskúmanie rozpočtu zahŕňajúce všetky oblasti výdavkov EÚ vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky a zdrojov a vrátane úľavy Spojeného kráľovstva. Okrem toho nesmieme zabúdať na to, že v roku 2010 sa v tomto Parlamente uskutoční hodnotenie mnohých viacročných programov v polovici obdobia.

Každý, kto sa pozrie na záznamy verejnej diskusie, zistí, že na rozdiel od ostatných orgánov, ktoré vyjadrili svoj názor, sa členské štáty pokúšajú vyhnúť zodpovednosti a záväzkom, ktoré si predsavzali, priamym presunom do nasledujúceho finančného výhľadu. Práve som absolvoval diskusiu o takzvanom pláne hospodárskej obnovy a chcel by som povedať, že na základe toho, čo sa tu odohráva, sústavným hľadaním rezerv, ktoré už nie sú dostupné a novými plánmi porušujúcimi práva Parlamentu v oblasti rozpočtu – na základe toho všetkého je zrejmé, že nemôžeme pokračovať ako doteraz. Preto vyzývam Komisiu, aby do jesene predložila návrh, ktorý nebude počítať len s obdobím po roku 2013 ale bude obsahovať aj hodnotenie finančného výhľadu a otvorí nové vyhliadky do budúcnosti.

V tejto správe vcelku jasne uvádzame, že sa v prvom rade sústredíme na všetky existujúce deficity a dlhodobý výhľad bez toho, aby sme sa podrobne zaoberali účinkom Lisabonskej reformnej zmluvy na rozpočet. Z toho dôvodu sme vo Výbore pre rozpočet veľkou väčšinou odhlasovali trojstupňový prístup: riešenie nedostatkov a značných deficitov v nedoriešených oblastiach, na ktorých sa nám nepodarilo dohodnúť, a objasnenie existencie rozpočtových položiek, hlavných oblastí zamerania našich politík, ktoré trpia chronickým nedostatkom finančných prostriedkov. Napríklad nesplníme naše ciele v oblasti výskumu a inovácií. V oblastiach položiek 3a a 3b nebudeme môcť dosiahnuť, čo sme chceli, pokiaľ ide o kultúru, mládež, vzdelávanie a zabezpečenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika je tiež chronicky nedostatočne financovaná.

Preto by sme chceli Rade predložiť túto ponuku: prediskutujme tieto nedostatky a rokujme o týchto záležitostiach, no nie ako súčasť zápasu počas výročného rozpočtového postupu. Navrhujeme vyriešiť tieto problémy v rámci ambiciózneho hodnotenia a súčasne predĺžiť existujúci finančný výhľad do roku 2015 alebo dokonca 2016, aby sme boli z dlhodobého hľadiska schopní dosiahnuť potrebnú demokratickú legitimitu vo finančnom rámci. Toto bude zahŕňať lepšie vzájomné zosúladenie funkčného obdobia Komisie a obdobia, ktoré pokrýva finančný rámec. Okrem toho nesmieme zabúdať na to, najmä v súvislosti s rozpravou o Európskej investičnej banke, že musíme zabezpečiť, aby mimo rozpočtu Spoločenstva neexistovali žiadne tieňové rozpočty.

Na záver by som chcel povedať, že táto správa je v súlade so správami vypracovanými Výborom pre ústavné veci. Preto by sme chceli Komisii a Rade odovzdať tento odkaz: nie sme ochotní rokovať o cieli zaviesť päťročný finančný rámec prebiehajúci súbežne s funkčným obdobím Komisie. Sme ochotní rokovať len o spôsobe, ako tento cieľ dosiahnuť. Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Dalia Grybauskaitė, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za tieto dve správy o európskom rozpočte, ktoré sa zaoberajú otázkami, ako budeme v budúcnosti rokovať, aké nástroje budeme mať na jeho riadenie a aký druh európskeho rozpočtu budeme mať. Môžeme konštatovať, že adresátom týchto správ je nový Parlament a nová Komisia, pravdepodobne však aj súčasná Komisia.

V tejto súvislosti chcem zablahoželať nám všetkým vrátane Parlamentu a Komisie. Počas piatich rokov sme museli riešiť bezprecedentné prípady, ktoré sa nikdy predtým nestali. Trikrát sme revidovali finančný rámec: program Galileo, potravinový nástroj a teraz 5 miliárd EUR.

Bolo to možné práve vďaka schopnosti inštitúcií optimálnym spôsobom využívať toto nepružné prostredie, v ktorom dnes vo finančnom rámci pracujeme, a poskytnúť finančné prostriedky tam, kde boli potrebné.

Komisia preto berie na vedomie obidve správy, najmä správu pána Bögeho, ktorá sa týka budúcej formy európskeho rozpočtu. Komisia je pripravená teraz aj v budúcnosti rokovať na základe údajov uvedených vo vašej správe. Potvrdíme svoj záväzok predložiť preskúmanie a hodnotenie fungovania Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID) v polovici obdobia. Potvrdzujeme, že do konca tohto roka splníme všetko, čo sme boli povinní urobiť a čo sme v súvislosti s rozpočtovou reformou prisľúbili v MID.

A teraz by som chcela osobne poďakovať Parlamentu. Pravdepodobne s vami hovorím pri jednej zo svojich posledných príležitostí, a preto by som vám chcela poďakovať za spoluprácu a za pochopenie, ktoré ste mi preukazovali od samotného začiatku. V týchto ťažkých časoch sme spoločne dokázali dosiahnuť veľmi dobré výsledky.

 
  
MPphoto
 

  Michael Gahler, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko.(DE) Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel podporiť trojstupňový prístup k hodnoteniu v polovici obdobia, ktorý vypracoval a predložil pán Böge. Tento prístup umožňuje podrobnú analýzu našich politických cieľov, potrebných zmien nástrojov, ktoré máme k dispozícii, a otázok financovania.

Ceterum censeo: ako odborník na zahraničnú politiku by som chcel znovu požiadať o odstránenie chronicky nedostatočného financovania v oblasti zahraničnej politiky. Komisia súhlasila, že predloží hodnotenie tejto oblasti. Radi by sme videli krátkodobé riešenia pre súčasný finančný rámec a fungujúce možnosti pre nový finančný rámec. Okrem iného sa musia vyčleniť dostatočné finančné prostriedky pre Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť. Chceme Európsku úniu, ktorá plní svoje záväzky v oblasti zahraničných vzťahov a dokáže rýchlo a primerane reagovať na krízy. Závisí od toho naša dôveryhodnosť a naša schopnosť byť silným partnerom.

Vítame ďalšie rozšírenie Európskej susedskej politiky na Východné partnerstvo a Úniu pre Stredozemie, ktoré partnerom poskytuje dva účinné a spoľahlivé rámce. Musíme však zistiť, či sú tieto spôsoby financovania uskutočniteľné na pozadí úloh našej zahraničnej politiky. Pre spoluprácu s tretími krajinami mimo oficiálnej rozvojovej pomoci požadujeme nové právne predpisy a primerané financovanie v ďalšom finančnom rámci.

Chcel by som vyjadriť ešte jedno želanie do budúcnosti presahujúce rámec Lisabonskej zmluvy. Myslím si, že do rozpočtu EÚ by sa mali začleniť všetky finančné prostriedky určené na vonkajšiu činnosť. Týka sa to Európskeho rozvojového fondu a mechanizmu Athena. Vlády členských štátov by sa nemali obávať vytvorenia transparentnosti v konkrétnej oblasti s cieľom vyjasniť, do akej miery už v európskom priestore uskutočňujeme spoločnú zahraničnú politiku vrátane a najmä pri vojenských zásahoch.

 
  
MPphoto
 

  Herbert Bösch, spravodajca Výboru pre kontrolu rozpočtu požiadaného o stanovisko.(DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som Komisii zablahoželať k tomuto oznámeniu, ktoré predložila otvorene, presne tak, ako sme si to v minulosti predstavovali. Blahoželám!

Viac ako 300 príspevkov stojí za to, aby sme sa nimi podrobne zaoberali. Tieto angažované návrhy nám pomôžu pokročiť vpred. Som veľmi vďačný, že oznámenie sa zaoberá témami zodpovednosti, transparentnosti a viditeľnosti politík. Bude to mať rozhodujúci vplyv. Môj potlesk predrečníkovi vyvolala, samozrejme, otázka, do akej miery môže Rada odobrať Európskemu parlamentu kontrolu nad Európskou úniou. Vzhľadom na Lisabon to znamená, že ak by Rada skutočne získala viac práv, osem miliárd by nepodliehalo žiadnej parlamentnej ani verejnej kontrole.

Aby bolo jasné, pochádzam z neutrálnej krajiny. Mal by som vedieť povedať voličom, čo sa deje s týmito peniazmi. Neviem to napriek tomu, že som predsedom Výboru pre kontrolu rozpočtu. V budúcnosti sa to preto musí vziať do úvahy. Som vám veľmi vďačný za návrhy.

Ľutujem, že sa táto rozprava dostáva do politického vákua, pretože sa už lúčime a želáme si navzájom veľa šťastia. Chcem urobiť to isté. Vážená pani komisárka, vo svojej funkcii ste urobili dobrú prácu. Blahoželám!

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko.(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európe sa podarilo vytvoriť tzv. nulový rozpočet. Sme jediná politická úroveň, ktorá má nulový rozpočet. Máme k dispozícii 0,89 % hrubého národného dôchodku a sme dobrým príkladom, ako úsporne sa dajú využívať peniaze európskych daňových poplatníkov.

Navyše to, že naše príjmy prekračujú naše výdavky, dokazujeme už veľa rokov. Každý rok nám niečo zostane, a konečne by sme mali dospieť k tomu, že použijeme prebytočné peniaze na vytvorenie európskej pridanej hodnoty. Parlament a Rada by sa mali dohodnúť, ako by tieto peniaze mohli prispieť k európskej pridanej hodnote. Je veľmi dôležité, aby sme tieto základy vytvorili.

Okrem toho sme práve mali rozpravu o Európskej investičnej banke. Myslím si, že peňažné prostriedky by sa mali, najmä v časoch krízy, sprístupňovať čo najrýchlejšie. Okamžité prideľovanie finančných prostriedkov potrebujeme najmä v oblasti výskumu, ktorý prináša do budúcnosti príležitosti pre nové služby a nové výrobky. Dôležitou požiadavkou je zjednodušenie administratívy a zmenšenie množstva byrokracie, najmä v prípade malých a stredných podnikov, pretože tieto chcú podnikať na svetových trhoch a na to potrebujú našu podporu.

Z tohto hľadiska je rozhodujúce venovať intenzívnu pozornosť rozvoju infraštruktúr medzi členskými štátmi. Plán hospodárskej obnovy sa začína tomuto rozvoju venovať, pretože v tejto oblastí sa dá rýchlo investovať. Ako príklad možno uviesť Nabucco a ďalšie plynovody. Ak si predstavíte množstvo ocele, ktoré bude potrebné na tieto plynovody, je jasné, že náš oceliarsky priemysel by mohol, prinajmenšom krátkodobo, dosiahnuť vrcholný odbyt a istotu zamestnania. Musíme pracovať na tom, aby sme to dosiahli.

 
  
MPphoto
 

  Rumiana Jeleva, spravodajkyňa Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko.(BG) Dámy a páni, ako spravodajkyňa Výboru pre regionálny rozvoj by som chcela zdôrazniť dôležitosť hodnotenia finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia.

Vítam správu pána Bögeho, pretože poukazuje tiež na oblasti, v ktorých sú potrebné zmeny a vylepšenia, a dláždi cestu efektívnejšej Európskej únii. Z hľadiska výboru nás predovšetkým zaujíma, ako sa využívajú zdroje politiky súdržnosti, pretože tieto sú jednou zo základných súčastí rozpočtu. Obhajujeme náš dlhodobý postoj, že väčšina finančných zdrojov musí smerovať do menej rozvinutých oblastí, v ktorých je potrebná pomoc EÚ. Som rada, že správa nie je s naším postojom k tejto otázke v rozpore.

V súčasnosti existujú nové globálne problémy s významným vplyvom na jednotlivé územia. Na ich zvládnutie bude potrebné zabezpečiť dostatočné financovania obdobia po roku 2013. Hodnota 0,35 % HDP EÚ nemusí na dosiahnutie našich dlhodobých cieľov postačovať. Ľutujeme, že správa nezohľadňuje v plnej miere náš návrh, vítame však skutočnosť, že dospieva k veľmi podobnému záveru.

Hodnotili sme aj stav štrukturálnych fondov. Žiaľ, v niektorých krajinách je nízka úroveň využívania zdrojov. Do určitej miery sú vinné vnútroštátne orgány, ktoré ich pri svojej práci využívajú neefektívne. Domnievam sa tiež, že jedným z dôvodov nízkych úrovní využitia je zložitosť systému. Náš výbor navrhol zjednodušenie týchto postupov a som rada, že podobným smerom sa uberá aj správa pána Bögeho.

Náš výbor je presvedčený, že musíme znovu začať diskusiu o využívaní finančných prostriedkov, ktoré prepadnú v dôsledku pravidiel n + 2 alebo n + 3. Parlament počas rokovaní v súvislosti s nariadením o štrukturálnych fondoch na obdobie 2007 – 2013 navrhol, aby sa nevyužité finančné prostriedky použili na operačné programy, ktoré využívajú finančné prostriedky efektívnejšie. Správa pána Bögeho sa touto myšlienkou nezaoberá, myslím si však, že sa to musí zobrať do úvahy ako východiskový bod pre ďalšiu diskusiu.

Na záver by som rada poďakovala pánovi Bögemu za konštruktívnu spoluprácu a vypracovanie vynikajúcej správy.

 
  
MPphoto
 

  Esther De Lange, spravodajkyňa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko.(NL) Vážený pán predsedajúci, v skutočnosti som dnes chcela osloviť Radu, vyrozumela som však, že tu nikto z Rady nie je, a preto sa tejto rozprave prikladá menšia dôležitosť. Trochu ma to prekvapuje, pretože záväzky v súvislosti s rozpočtom sa prijímali minulý víkend, a potom, keď sa má diskutovať o ich konkrétnom financovaní, Rada sa ospravedlní.

V každom prípade tu stojím s náležitým pocitom irónie. Oficiálne máme rozpravu o hodnotení v polovici obdobia. V skutočnosti sa však o balíku hospodárskych podnetov, o ktorom bola dosiahnutá dohoda minulý víkend, už všetko potrebné povedalo. V tomto balíku sa uvádza, kde hodnotenie v polovici obdobia a viacročný rozpočet nesplnili očakávania, pretože od začiatku súčasného viacročného rámca sme trikrát za sebou zasahovali do vlastných dohôd. Program Galileo, potravinová pomoc pre Afriku a spôsob, akým je financovaná, neboli ideálne.

Teraz máme opäť rozpravu o balíku hospodárskych podnetov. Rada prijala záväzky, nezdá sa však, že vie odkiaľ sa získajú peniaze. Napríklad, v oblasti energie sa musia nájsť približne 2 miliardy na energetické projekty nielen z tohtoročného rozpočtu, ale tiež z rozpočtu na budúci rok a možno aj z rozpočtu v nasledujúcom roku. Znamená to, že už budeme siahať na rezervy poľnohospodárskeho rozpočtu. Ľudia si pritom povedia, že to nie sú peniaze pre poľnohospodárstvo, je to rezerva, ale stačí, ak prepukne iba jedno ochorenie zvierat, a tieto peniaze budú skutočne potrebné v rámci poľnohospodárskeho rozpočtu. Možno si spomínate na prepuknutie slintačky a krívačky. Alebo čo sa stane, ak budú naďalej pretrvávať veľmi nízke ceny na trhu s mliečnymi výrobkami a bude potrebná intervencia? Okrem toho sa rezerva v rozpočte pre poľnohospodárstvo v nasledujúcich rokoch bude už iba zmenšovať. Celkom správne na to upozorňuje Správa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka pre hodnotenie v polovici obdobia.

Preto by som bola rada, keby Komisia a Rada – ak by sa Rada dostavila, alebo ak nie, tak písomne – potvrdili, že predtým, než budeme zisťovať, či sa rezerva môže naozaj využiť na iné účely, sne sa pozreli na existujúce záväzky v súvislosti s poľnohospodárstvom. To sú pravidlá, na ktorých sme sa vzájomne dohodli. Myslím si, že ak ich nebudeme dodržiavať, vylejeme s vaničkou aj dieťa.

 
  
MPphoto
 

  Ingeborg Gräßle, v mene skupiny PPE-DE.(DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, chcela by som srdečne poďakovať pánovi Virrankoskimu za správu z vlastnej iniciatívy, ktorá sa zaoberá starým problémom Výboru pre rozpočet, inými slovami, týmito otázkami: Ako vlastne plánujeme? Aké plánovacie nástroje dávame k dispozícii? Ako zabezpečujeme vykonávanie našich priorít? Vážený pán , veľmi pekne vám ďakujem za usilovnú prácu.

Sme presvedčení, že je dôležité, aby sa naše rozpočtové priority odrážali aj v otázke ľudských zdrojov. Preto by sme chceli Komisii predložiť ponuku. Mali by sme lepšie využiť povinnosť Komisie vypracúvať správy na spojenie ročnej politickej stratégie a návrhu rozpočtu. Domnievame sa, že výročné správy generálneho riaditeľstva neinformujú dostatočne podrobne o miere úspešnosti rozpočtu alebo sa ňou vôbec nezaoberajú. Radi by sme vedeli, čo sa stalo s prioritami Parlamentu. Aká vysoká je v tomto ohľade miera úspešnosti ročnej politickej stratégie?

Podľa môjho názoru, ak celý proces predkladania správ nemá zostať čisto teoretickým cieľom, musíme sa všetci ešte veľa učiť a tiež potrebujeme omnoho viac skúseností. Nie je to teoretické cvičenie. Je to potrebné, aby sme boli schopní korektne riadiť finančné prostriedky. Preto požadujeme, aby sa ďalej rozvíjali nástroje riadenia, ktoré nám pomôžu zistiť viac o plnení rozpočtu a zahrnúť do plánovacieho postupu viac z procesu plnenia.

Kladieme si tiež otázku, ako by sa dal do ročnej politickej stratégie efektívnejšie začleniť ročný plán riadenia. Chceli by sme viac vedieť o nákladoch na cyklus riadenia založeného na činnostiach (ABM), ktorý je tiež potrebné zjednodušiť. Bol predložený návrh, aby sa tieto otázky zahrnuli do skríningovej správy. Ďakujem za súčasnú skríningovú správu, ktorú už máme. Preštudujeme ju a oboznámime sa s ňou. Znamená to však, že tieto veci sa musia zahrnúť najneskôr do ďalšej správy.

Boli predložené dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré naša skupina nemôže podporiť. Nemyslíme si, že predĺženie na dva roky je správne, pretože nezlepšuje nástroj riadenia, ale ho ešte viac znehodnocuje. Nástroj riadenia ABM – ABB chceme zlepšiť, nie predĺžiť na dva roky. Budeme hlasovať tiež proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý sa týka štúdie. Návrh je dobrý, ale v tejto správe nemá čo robiť.

Radi by sme poďakovali za prácu pani komisárke a všetkým želáme úspech vo voľbách.

 
  
MPphoto
 

  Gary Titley, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predsedajúci, na základe tejto revízie rozpočtu si musíme jednoducho položiť jednu otázku. Odzrkadľuje tento rozpočet politické priority 21. storočia? Ak nie, je potrebné ho zmeniť. Je dostatočne flexibilný, aby odzrkadľoval meniace sa časy? Pretože v tejto chvíli ma v súvislosti s rozpočtom znepokojuje spôsob, akým riešime negatívne priority. V rozpočte toho zostáva príliš veľa, pretože obmedzenia viacročných finančných rámcov nám bránia tieto veci zmeniť.

Dovoľte, aby som obrátil svoju pozornosť na rozpočet založený na činnostiach (ABB). Myslím si, že Komisia urobila v tomto smere obrovský pokrok, varoval by som však pred prílišným byrokratizovaním tohto procesu, pretože chceme zabezpečiť kvalitatívne hodnotenie, nie jednoduché odškrtávanie položiek. Nechceme, aby ľudia trávili celý čas hodnotením seba, keď by mali pokračovať v práci. Preto musíme byť v tomto smere opatrní. Osobne si myslím, že by bolo lepšie, keby sa ročná politická stratégia (APS) prispôsobila funkčnému obdobiu Parlamentu a plánovala sa na dva alebo dva a pol roka. Spolu s ročnými pracovnými programami Komisie by nám to umožnilo získať omnoho jasnejšiu predstavu o perspektívach našej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Silvana Koch-Mehrin, v mene skupiny ALDE.(DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, reforma riadenia finančných prostriedkov EÚ sa výrazne oneskorila a som veľmi vďačná spravodajcovi pánovi Bögemu za vypracovanie tejto správy. Európska únia potrebuje spravodlivý, transparentný, spoľahlivý a trvalo udržateľný systém príjmov a výdavkov. Rozpočet EÚ by sa mal financovať iba z dvoch zdrojov, inými slovami, z tradičných vlastných zdrojov a z platieb založených na hospodárskej sile členských štátov, t. j. Z časti ich hrubého národného dôchodku. V tomto prípade by mali členské štáty prispievať maximálne 1 % svojho HND.

Namiesto odovzdávania väčšieho množstva peňazí EÚ by sa mali finančné prostriedky presunúť do oblastí, v ktorých sa dá získať skutočná pridaná hodnota na európskej úrovni, ako je napríklad spoločná zahraničná politika, transeurópske siete, riadenie vonkajších hraníc a výskum. Na druhej strane by už nemali existovať dlhodobé dotácie. Znamená to tiež, že by sa mali zrušiť vlastné zdroje založené na DPH, a čo je najdôležitejšie, nesmie existovať žiadna európska daň, bez ohľadu na jej formu, pretože EÚ nie je skutočne zastupiteľská demokracia. Zákaz verejnej zadlženosti EÚ je správny. Je to vynikajúca politika a je potrebné ju zachovať. Okrem toho musia všetci ministri financií EÚ konečne urobiť národné vyhlásenie o vierohodnosti. Veľmi pekne vám ďakujem a želám vám veľa úspechov v novej úlohe.

 
  
MPphoto
 

  Wiesław Stefan Kuc, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predsedajúci, obidve správy, ktoré boli dnes predložené, sa zakladajú na hodnoteniach, ktorých vypracovanie si vyžiadali rozhodnutia rôznych orgánov Európskej únie. Hodnotenie riadenia založeného na činnostiach, rozpočtu založeného na činnostiach alebo strategického plánovania a programovania môže byť potrebné, vzbudzujú však dojem vytvárania umenia pre umenie. Ako sa môže dosahovanie politických cieľov porovnávať s výstavbou elektrárne alebo dopravných sietí? Je Európska únia obchodný podnik, na ktorý sa pokúšame uplatňovať podobné mechanizmy hodnotenia účinnosti?

To isté sa vzťahuje na hodnotenie viacročného finančného rámca v polovici obdobia. Hodnotenia a prevádzanie finančných zdrojov z ročných rozpočtov na iné účely robíme každý deň. Tieto rozhodnutia robí Európska rada a zvyšuje dostupné finančné prostriedky na vykonávanie dôležitých individuálnych úloh. Stabilné viacročné finančné rámce nám všetkým dávajú viacročný pocit bezpečnosti a to by sme si mali, najmä v dnešných ťažkých časoch, vážiť.

Srdečne blahoželám pánovi Bögemu a pánovi Virrankoskimu za veľmi dobré správy. Vážená pani Grybauskaitėová, želám vám veľa úspechov v nadchádzajúcich voľbách.

 
  
MPphoto
 

  Helga Trüpel, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, v čase, keď hlasujeme o súčasnom finančnom výhľade, všetky európske inštitúcie, Rada, Parlament a Komisia, chápu, že ak chceme kráčať s dobou, potrebujeme reformu. Členské štáty sa tomu teraz vyhýbajú a to nie je správne. Naproti tomu je správne, že potrebujeme rovnováhu medzi kontinuitou a schopnosťou predvídať na jednej strane a schopnosťou rýchlo sa prispôsobovať novým úlohám na strane druhej.

Musíme zmeniť strnulú štruktúru. Z tohto dôvodu musí európsky rozpočet, strednodobé finančné plánovanie, pokrývať päť rokov, a preto musí byť spojený z politického hľadiska so zodpovednosťou zvolenej Komisie a zvoleného Parlamentu. Prispeje to k transparentnosti, politickej jasnosti a pripravenosti prijímať rozhodnutia.

Dnes sme počuli, čo navrhuje pán Brown a čo by malo byť na programe. Prezident Obama dnes tiež oznámil svoj úmysel investovať 129 miliárd do obnoviteľných zdrojov energie. Chcela by som povedať, že by sme tiež mali občanom Európy vysvetliť, že európsky rozpočet musíme zmeniť. Musíme napríklad spojiť poľnohospodársku politiku s výrobou ekologickej energie a neuskutočňovať už priame platby podľa veľkosti poľnohospodárskych podnikov v hektároch. Musíme vytvoriť viac prepojení s rozvojom vidieka, ktoré budú pre ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach skutočným prínosom.

Ak chceme brať diskusie, ktoré tu máme, a lisabonskú stratégiu skutočne vážne, musíme všetky hospodárske politiky a politiky rastu prispôsobiť paradigme zmeny klímy a trvalej udržateľnosti a musíme sa prispôsobiť novým úlohám, ktoré pred nami stoja. Znamená to tiež, že na európskej úrovni musíme investovať viac do vzdelania, výskumu a vývoja. Všetky tri inštitúcie musia nájsť politickú odvahu a realizovať to spoločne.

 
  
MPphoto
 

  Pedro Guerreiro, v mene skupiny GUE/NGL. – Niektoré tvrdenia v správe v menšej miere ukazujú to, čo hovoríme už dlhý čas, totiž, že súčasný rozpočet Spoločenstva je nižší, než by bol potrebný na účinné podporenie vyhlasovanej hospodárskej a sociálnej súdržnosti v celej Európskej únii. Platí to možno ešte viac, pretože napriek tomu, že sme uprostred krízy, sa plne nevyužívajú ani neprimerané limity schválené v súčasnom viacročnom finančnom rámci na roky 2007 – 2013. V rokoch 2007 až 2009 sa vyčerpalo takmer o 29 miliárd EUR menej a čiastky zaradené do rozpočtu sa nevyužívajú ako výdavky, najmä v prípade konvergencie, poľnohospodárstva a rybného hospodárstva.

Na druhej strane sa pridávajú nové priority, ktoré sú v rozpore s tým, o čom sme presvedčení, že by malo byť cieľom a ústrednou prioritou rozpočtu Spoločenstva: nástroj na prerozdelenie, pokiaľ ide o náklady, nerovnosti a asymetrie spôsobené vnútorným trhom, hospodárskou a menovou úniou a liberalizáciou svetového obchodu pre menej hospodársky rozvinuté krajiny a regióny v Európskej únii. Mali by sme mať taký rozpočet Spoločenstva, ktorý okrem účinnej rozvojovej pomoci uprednostňuje skutočnú konvergenciu založenú na sociálnom pokroku a na ochrane a podporovaní potenciálu každej krajiny, trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a ochranu životného prostredia s cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Zdôrazňujeme tiež, že rozpočet Spoločenstva by sa mal zakladať na spravodlivom príspevku každej krajiny, podľa hrubého národného dôchodku, a preto rázne odmietame akýkoľvek viac-menej skrytý pokus zaviesť európske dane.

 
  
MPphoto
 

  Nils Lundgren, v mene skupiny IND/DEM.(SV) Vážený pán predsedajúci, náš rozpočet je vždy poctivým a kvalifikovaným kusom práce, z čisto politického hľadiska sa však, žiaľ, dostal do vyjazdených koľají. Ako povedal predchádzajúci rečník, nie je to rozpočet pre 21. storočie. Zakladá sa celkom jasne na myšlienke, že výdavky EÚ by sa mali neustále, donekonečna zvyšovať. V určitom bode to musíme zastaviť.

V krátkosti by som chcel spomenúť tri body. Hovorí sa tu, že ak klesne HND, čo sa stane teraz, nesmie to ovplyvniť rozpočet EÚ. Takto už ďalej nemôžeme fungovať. Keď sa hospodárstva členských štátov prepadajú a rúcajú, ako to vidíme teraz, bude lepšie, keď sa peniaze vynaložia v jednotlivých členských štátoch.

Správa navrhuje viac peňazí pre nové oblasti činnosti na základe Lisabonskej zmluvy. To je arogancia voči základným pravidlám demokracie. Táto zmluva bola odmietnutá.

Správa zároveň nenavrhuje žiadne opatrenia na znižovanie nákladov. Skutočne však existujú možnosti na veľké úspory v poľnohospodárstve, štrukturálnych fondoch, Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, Výbore regiónov a inde. Zamerajte sa, prosím, na tieto úspory!

 
  
MPphoto
 

  Salvador Garriga Polledo (PPE-DE).(ES) Vážený pán predseda, nastal čas na hodnotenie doterajšieho fungovania viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 a prípadných zmien, ktoré je potrebné urobiť v zostávajúcich takmer štyroch rokoch.

Po prvé, musíme uznať obmedzenia dohody o finančnom výhľade, ktorú členské štáty prijali v roku 2006. V tom čase sme ju kritizovali a teraz jasne vidíme, aká je táto dohoda neprimeraná. Súčasný finančný výhľad, žiaľ, ukázal svoje obmedzenia práve v najhoršej chvíli, práve v čase krízy, keď by mal rozpočet Spoločenstva pôsobiť ako hrot oštepu Európskej únie v boji proti hospodárskej kríze a nezamestnanosti.

Nájdenie 5 miliárd EUR v rozpočte Spoločenstva, ktoré by sa mali v nasledujúcich dvoch finančných rokoch použiť na opätovné rozbehnutie výskumu v oblasti energie, zabezpečenie energetických prepojení alebo zlepšenia komunikácie vo vidieckych oblastiach EÚ, by bolo takmer neuveriteľným úspechom. Celé regióny Európskej únie, ako napríklad aj môj región Astúria, dúfajú, že nájdu životaschopný a trvalo udržateľný spôsob využívania uhlia ako čistého zdroja energie.

To je jeden z príkladov, na čo by sa mal využívať rozpočet Spoločenstva. Jeho nepružnosť a nedostatočné financovanie rôznych výdavkových okruhov umožní nájsť týchto 5 miliárd EUR iba v prípade, ak sa nepoužijú všetky peniaze na spoločnú poľnohospodársku politiku pre roky 2009 – 2010. To nie je rozpočtová efektívnosť, to je jednoducho účtovnícky trik.

Pán ako spravodajca dnes začal veľmi užitočnú diskusiu o transformácii rozpočtu Spoločenstva na skutočne aktívny nástroj hospodárskej politiky. V budúcnosti si už nemôžeme dovoliť neúspešný finančný výhľad.

 
  
MPphoto
 

  Göran Färm (PSE).(SV) Vážený pán predsedajúci, ako tieňový spravodajca Socialistickej skupiny v Európskom parlamente v tejto veci by som rád poďakoval pánovi Bögemu za pozitívnu atmosféru spolupráce. Dlhodobý rámec je dôležitý, ale sedemročné zamrznutie s nepružnými celkovými aj sektorovými rozpočtovými stropmi nie je v dnešnom rýchlo sa meniacom svete primeraný model.

Súčasný dlhodobý rozpočet, ktorý platí do roku 2014, bol v skutočnosti stanovený v roku 2005. Čo sme vtedy mohli vedieť o súčasnej hospodárskej kríze, o situácii v Kosove alebo Gaze, o rozsahu klimatickej krízy alebo o extrémnom kolísaní cien potravín? Nie, takto to už nemôžeme ďalej robiť.

Podľa mňa musíme mať podrobné hodnotenie súčasného dlhodobého rozpočtu: viacročného finančného rámca. Toto sa bude uplatňovať vo veľmi širokom rozsahu, samozrejme, ak sa realizuje návrh Výboru pre rozpočet, inými slovami, predĺženie súčasného finančného rámca na navrhované dva roky, aby sa lepšie prispôsobil volebnému obdobiu Komisie a Parlamentu.

Takže čo chceme? V skutočnosti niekoľko vecí.

Po prvé, naše úsilie uskutočniť samotné hodnotenie rozpočtu. Podľa nášho názoru je neprijateľné zamerať sa iba na nadchádzajúci finančný rámec. Výbor pre rozpočet prijal veľa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, čo znamená, že požiadame Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na dôkladné preskúmanie obsahu súčasného dlhodobého rozpočtu. Platí to, samozrejme, najmä vtedy, ak sa realizuje naša požiadavka na predlženie.

Žiadame tiež švédske predsedníctvo, aby na jeseň tento návrh Komisie aktívne a okamžite spracovalo. Musíme to začať riešiť.

Po druhé, pokiaľ ide o politický prístup, z rozsiahlej verejnej konzultácie, ktorú vykonala Komisia, sme dostali jasné signály. EÚ musí byť rozhodnejšia najmä v niekoľkých oblastiach. Patrí medzi ne politika v oblasti klímy, pracovných miest a rastu a rozvojová politika. Ak má byť EÚ schopná zohrávať v týchto oblastiach globálnu vedúcu úlohu, potrebuje zdroje. To je absolútne jasné. V súčasnosti sú všetky tieto oblasti veľmi nedostatočne financované.

Po tretie, musíme urobiť viacero potrebných technických zmien. Nemusím to ďalej rozvádzať, pretože o tom už hovoril pán Böge. Chceme mať namiesto siedmych rokov päť a upraviť toto obdobie tak, aby nový Parlament a nová Komisia mohli mať na tento rámec reálny vplyv, ktorý budú uplatňovať počas svojho volebného obdobia.

Po štvrté, pre vlastné zdroje EÚ chceme revidovaný a spravodlivejší systém. Teraz potrebujme rýchle návrhy a riadne hodnotenie v polovici obdobia súčasného dlhodobého rozpočtu, aby sa rétorika a zdroje dostali navzájom bližšie, a pred ďalším dlhodobým rozpočtovým obdobím musíme začať proces smerujúci k dlhodobejšie udržateľnému prístupu k rozpočtu EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN).(PL) Vážený pán predsedajúci, v rámci tejto rozpravy by som chcel Komisii povedať tri poznámky.

Európska komisia musí v rámci súčasného finančného výhľadu navrhnúť systém na podporu regiónov, ktoré presahujú prah 75 % HDP na jedného obyvateľa, ktorý si však, vzhľadom na silné vnútorné nerovnováhy v rozvoji, bude vyžadovať nepretržité financovanie. Chcel by som spomenúť, že niektoré regióny Španielska, Portugalska, Talianska a Grécka dostávajú takéto prechodné finančné prostriedky počas súčasného finančného výhľadu.

Potrebné je tiež konečné rozhodnutie o ukončení najnovších pokusov o opätovnú decentralizáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Nebude možné zaručiť povinné spolufinancovanie SPP jednotlivými členskými štátmi na podobných úrovniach, pretože to vyústi do významného narušenia hospodárskej súťaže alebo, inými slovami, rozpadnutia SPP.

Pokiaľ ide o ambíciu Európskej komisie oddeliť priame platby od výroby, po roku 2013 je tiež potrebné odstrániť veľké nerovnosti pri poskytovaní podpory na poľnohospodársku pôdu s plochou menšou ako jeden hektár, ktoré v súčasnosti existujú medzi starými a novými členskými štátmi. V opačnom prípade, ak bude táto situácia pretrvávať po roku 2013, bude predstavovať de facto tolerovanie dvoch spoločných poľnohospodárskych politík na území EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Janusz Lewandowski, v mene skupiny PPE-DE.(PL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi pokračovať jazykom, ktorému rozumie pani Grybauskaitėová. Naše dnešné príspevky sa zakladajú na dvoch ukončených rozpočtových rokoch v rámci sedemročného finančného výhľadu. To by nás malo zrejeme nútiť k opatrnosti pri formulácii návrhov. Zdá sa mi, že jednomyseľné prijatie správy pána Bögeho vo Výbore pre rozpočet ukazuje, že pán Böge našiel spoločného menovateľa v názoroch rôznych politických skupín.

Zaráža ma skutočnosť, že zostalo nevyužitých takmer 5 miliárd EUR z rozpočtu na rok 2008. To sa nesmie opakovať. Bola by to prehra pre nás všetkých. Komisia začala iniciatívy, ktorých cieľom je uľahčiť získavanie finančných prostriedkov. Pretože tak to je a tak by to malo byť, znamená to tiež, že regionálna politika v budúcnosti nebude a nemôže byť zdrojom financovania tých kapitol rozpočtu, ktoré sú stále nedostatočne financované. Hovoríme o tom, keď rokujeme o finančnom výhľade, a úplne sa to potvrdilo v našej zahraničnej politike. v rámci okruhu 1a a okruhu 3. Ak sa budeme naďalej spoliehať na 1 % z rozpočtov, je jasné, že sa nám nepodarí dosiahnuť rozumné riešenie otázky rozpočtu Európskej únie.

V správe, o ktorej hovorím, pán Böge predstavuje kľúčovú otázku prispôsobenia volebného obdobia Parlamentu a obdobia finančného výhľadu. Ide skutočne o stanovisko tohto Parlamentu. Mali by sme však pamätať na určité obavy členských štátov ovplyvnených politikou súdržnosti, ktoré hľadajú v súvislosti s touto politikou určitú istotu a ešte presne nevedia, ako sa skrátenie tohto obdobia dotkne predvídateľnosti získania štrukturálnych fondov.

A nakoniec chcem srdečne poďakovať pani Grybauskaitėovej za spoluprácu s Parlamentom a, samozrejme, tak ako ostatní rečníci vám prajem úspech vo volebnej kampani. Také množstvo hlasov je napriek rozdielnym politickým názorom v týchto voľbách dobrým znamením.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Guy-Quint (PSE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, predovšetkým by som vám chcela pripomenúť, že táto rozprava je súčasťou dlhého procesu, ktorý trvá už niekoľko rokov: konzultácie Európskej komisie, kontrola stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti a Lamassourova správa o vlastných rozpočtových zdrojoch.

Európska komisia oznámila svoj plán predstaviť hlavné smery, ktoré by mala sledovať táto revízia, najneskôr na jeseň 2009. Toto oznámenie podnietilo náš Výbor pre rozpočet pod vedením pána Bögeho k pozoruhodnej práci. Vieme, že túto revíziu uskutoční až nový Európsky parlament. Náš súčasný Parlament na tejto revízii nebude pracovať.

Preto by som chcela zdôrazniť základnú politickú otázku, totiž, že sme dosiahli takmer jednomyseľnosť v otázke zhody budúceho finančného rámca s politickým mandátom budúceho Parlamentu a chceli by sme, aby sa toto opatrenie zachovávalo. Podľa mňa je to veľmi dôležité, pretože konečne budeme mať zhodu medzi volebnými výsledkami a usmerneniami pre tvorbu rozpočtu, na ktoré bude dohliadať Komisia.

Ďalej vám chcem pripomenúť, že podľa stanoviska Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, ktoré predniesol náš kolega pán Färm, by sa mal rozpočet zamerať na tieto základné úlohy: zamestnanosť, rast a inovácie. Predtým, než skončím, by som však chcela poznamenať, že skutočná budúcnosť Únie závisí od tejto revízie a dúfam, že budúci Parlament využije správu pána Bögeho a dokáže dosiahnuť našu európsku ambíciu aj napriek sebeckým záujmom členských štátov a každodenným výhovorkám Rady.

Úlohou Parlamentu je vytvárať európsku politiku, ktorá všetkým našim spoluobčanom dáva reálnu nádej, že okrem hospodárskeho sa uskutoční aj politický projekt.

 
  
MPphoto
 

  Margaritis Schinas (PPE-DE).(EL) Vážený pán predsedajúci, dnes nás je tu 27 a na rozpočet Spoločenstva vynakladáme menej ako 1 % nášho spoločného bohatstva, zhruba rovnako, ako sme vynakladali, keď nás tu bolo 15. Samotné toto číslo ukazuje, prečo je správa pána Bögeho, o ktorej dnes diskutujeme, jedným zo základných politických podnikov Únie na ďalších päť rokov.

Rozhodujúca otázka, na ktorú musíme odpovedať, znie: koľko peňazí a na aké politiky? Kde stanovíme hranicu, mieru svojich ambícií? Teraz musíme bez akýchkoľvek podmienok vyložiť na stôl všetko a diskusia musí začať od nuly. V rámci tohto významného rokovania sa budeme musieť zaoberať dvomi dôležitými problémami:

– prvým je, že teraz nás je tu, samozrejme, viac, ako keď sa podobné rokovania uskutočnili predtým a

– druhým problémom je, že, žiaľ, toto rokovanie sa koná v čase, keď sa skončilo obdobie hospodárskeho rastu a tvrdo nás postihuje hospodárska kríza.

Rokovania, ktoré sa v podstate začali dnes veľmi realistickým prístupom pána Bögeho, by však mali potvrdiť tri základné podmienky, ktoré sú pre Európu kľúčové:

– po prvé, že aj po roku 2013 sa musí zabezpečiť budúcnosť poľnohospodárstva v Spoločenstve,

– po druhé, že sa nesmie zrušiť zásada súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi a

– po tretie, že nastal čas, aby sme hovorili o inteligentnom rozvoji, o peniazoch, ktoré idú tiež do mozgov a nie len do asfaltu a betónu.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Costas Botopoulos (PSE).(EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, podľa môjho názoru je správa predsedu nášho výboru, pána Bögeho, o ktorej dnes diskutujeme, veľmi zaujímavá a kľúčová z troch dôvodov: po prvé, pretože poukazuje na niektoré sektory, ktoré si vyžadujú zlepšenie, po druhé, lebo načrtáva určité návrhy a po tretie, pretože pripravuje cestu dôležitej rozprave v ďalšom volebnom období Parlamentu.

Sektory, ktoré si vyžadujú zlepšenie sa týkajú hlavne nesúladu medzi politickými rozhodnutiami a rozhodnutiami Spoločenstva a neschopnosti správne riadiť naše rozpočtové prostriedky.

Návrhy:

– veľmi zásadným návrhom je päťročný cyklus finančného rámca a politika päťročného cyklu pre finančné politiky, inými slovami, volebné obdobie nášho Parlamentu by sa zhodovalo s politickými návrhmi na úrovni rozpočtu,

– po druhé, veľmi dôležitá je otázka flexibility. Flexibilita však neznamená iba zmenu medzi sektormi, znamená celkovú reakciu. Samotná flexibilita problém nerieši.

Takže to všetko nás pripravuje na dôležitú rozpravu o novom politickom a koordinovanom rozpočte na novom základe, ktorá sa uskutoční v ďalšom volebnom období Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Alexandru Nazare (PPE-DE).(RO) Chcel by som túto príležitosť využiť na zablahoželanie pánovi Bögemu za jeho mimoriadny príspevok k tejto správe. Skrátenie finančného programovacieho obdobia na päť rokov, ktoré odporúča aj správa pána Bögeho, by bolo dôkazom vyspelosti európskych inštitúcií a znamenalo by zníženie byrokracie.

Zároveň musíme byť realistickí a posúdiť realizovateľnosť takéhoto opatrenia, aby sme sa nedostávali do extrémnych situácií a prijatie päťročného rozpočtu nám netrvalo dva roky. Kľúčovou otázkou je, ako by sme mali postupovať pri zjednodušení postupov tak, aby sa európske peniaze využívali v rozumnom časovom období.

Prípady, keď európske peniaze neprišli mesiace, ak nie roky, po čase, keď boli naozaj potrebné, sa už stali legendou. Dovoľte mi ešte uviesť príklad o peniazoch z fondu solidarity. Ako viete, Rumunsko dostane 12 miliónov EUR pre päť krajov, ktoré boli postihnuté záplavami. K záplavám došlo v lete minulého roku, o tejto otázke sme hlasovali tento mesiac, peniaze však pravdepodobne neprídu skôr ako rok po záplavách. Rumuni, ktorí dostanú tieto peniaze si neuvedomia, že im Európska únia pomáha.

 
  
MPphoto
 

  Kyösti Virrankoski, spravodajca. (FI) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval všetkým tým, ktorí na moju správu zareagovali.

Povedal by som, že teraz, keď Európska únia predstavuje spoločenstvo 27 členských štátov a 480 miliónov obyvateľov, je potrebné zjednodušiť a zefektívniť riadenie a správu. Riadenie a zostavovanie a plnenie rozpočtu založené na činnostiach s tým jasne počítajú. Právomoci a zodpovednosť by sa pritom mali prerozdeliť na príslušné úrovne, aby umožnili zodpovedné riadenie a efektívnu realizáciu programov.

Napokon by som sa chcel poďakovať vám všetkým a predovšetkým pani Grybauskaitėovej, ktorej želám veľa šťastia a úspechov pri riešení budúcich úloh. Bolo mi veľmi veľkým potešením pracovať s vami. Medzi Parlamentom a Komisiou sme zaznamenali výbornú úroveň spolupráce. Ďakujem vám a želám všetko najlepšie.

 
  
MPphoto
 

  Reimer Böge, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na úvod by som sa rád poďakoval pani komisárke. Po úvodnej fáze vzájomného spoznávania sa bola naša spolupráca účinná, konštruktívna a otvorená. Je to zrejmé na základe výsledkov mnohých rokovaní, ktoré sa uskutočnili v ostatných rokoch. Do nasledujúcich týždňov vám želám všetko najlepšie. Srdečné poďakovanie by som rád venoval aj svojim kolegom za ich usilovnú prácu a diskusiu, ktorá sa uskutočnila pred zajtrajším hlasovaním na plenárnom zasadnutí, a pani Guyovej-Quintovej za úlohu, ktorú zohrala ako spravodajkyňa, v súvislosti s rozpočtovými dôsledkami Lisabonskej zmluvy. Dohodli sme sa na spoločnom postupe v prípade kľúčových bodov správ, predovšetkým pokiaľ ide o trojfázový prístup a časovú následnosť.

Tak, ako sme si uvedomovali, že súčasná finančná perspektíva na roky 2007 – 2013 a s tým súvisiaca medziinštitucionálna dohoda z roku 2006 predstavovali maximum, ktoré bolo možné v rámci rokovaní dosiahnuť, uvedomovali sme si aj neschopnosť konať. Práve preto je také dôležité, že správa žiada dohody, ktoré prezieravo hľadia do budúcnosti v tom správnom čase a zabezpečí, že budú obsahovať plný záväzok. Naša úloha v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch, najmä pokiaľ ide o súčasné rokovania, bude v plnej miere súvisieť s plánom hospodárskej obnovy. Zároveň bude našou úlohou pripomínať Rade, že všetky prvky medziinštitucionálnej dohody – keďže existuje niekoľko nástrojov, ktoré pani komisárka spomínala – sú neoddeliteľnou súčasťou celkového finančného rámca. Keby si toho boli všetky členské štáty aspoň trochu vedomé, boli by sme urobili v rámci našich súčasných nariadení oveľa väčší pokrok.

Na záver by som rád využil príležitosť a požiadal Komisiu, aby na jeseň zobrala do úvahy základné zistenia a úvahy, ktoré Parlament prijme počas zajtrajšieho hlasovania. Mohol by to byť vynikajúci začiatok toho, ako urobiť nevyhnutné náročné zmeny formou spoločného úsilia, ktoré Komisia a Európsky parlament vyvíjajú, a zároveň zostaviť rozpočet, ktorý hľadí do budúcnosti, a spája sa s väčšou politickou legitimitou. Práve to Parlament tak dôrazne a kolektívne žiada v tejto správe.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 25. marca 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE), písomne. – (PL) Preskúmanie súčasného finančného rámca je dobrou príležitosťou porozmýšľať nielen nad spôsobom, akým sa prideľujú dostupné zdroje, ale aj nad budúcou podobou rozpočtu EÚ. Pri zavádzaní zmien do súčasného rozpočtu a plánovaní ďalšej finančnej perspektívy by sme sa mali riadiť predovšetkým snahou prehĺbiť integráciu a dosiahnuť konkrétne ciele.

Nedávno sme mali možnosť pozorovať ďalekosiahle zmeny v štruktúre rozpočtu EÚ. Výdavky na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) viac nepohlcujú najväčšiu časť finančných prostriedkov Spoločenstva. V súčasnosti môžu s najväčšou podporou počítať politika súdržnosti a opatrenia spojené s realizáciou lisabonskej stratégie. Niet pochýb, že takýto vývoj je užitočný pre budúcnosť Európy zameranej na inovatívnu znalostnú ekonomiku, ktorá zaručuje vysokú mieru zamestnanosti. Takáto zmena sa však nemôže uskutočniť za cenu podkopávania európskej potravinovej bezpečnosti a znižovania príjmov poľnohospodárov.

Rovnako znepokojivé je aj postupné znižovanie úrovne európskeho rozpočtu vo vzťahu k hrubému národnému dôchodku členských štátov EÚ. Štatistiky dokazujú, že keby sme boli v rámci súčasnej finančnej perspektívy zachovali rozpočet na úrovni, na ktorej sa pohyboval v období rokov 1993 – 1999 (vypočítané na základe rovnakého percenta HDP), mali by sme k dispozícii ďalších 200 miliárd EUR na realizáciu európskych stratégií. Tlak, ktorého cieľom je znížiť rozpočet Spoločenstva, je, ako vidíme, škodlivý, pretože obmedzuje jeho flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa potrebám. Preto žiadam, aby sa rozpočet EÚ prispôsobil novým potrebám, a aby sa nezostavoval na základe presunutia zdrojov zo SPP, ale na základe primeraného zvýšenia rozpočtových prostriedkov EÚ.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia