Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 24. marca 2009 - Štrasburg

17. Látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (prepracované znenie) (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa, ktorú v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predkladá pán Blokland, o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (prepracované znenie) (COM(2008)0505 – C6–0297/2008 – 2008/0165(COD)).

  Johannes Blokland, spravodajca. – (NL) Vážená pani predsedajúca, uzatváranie diery v ozónovej vrstve je dôležité pre životné prostredie aj pre verejné zdravie obyvateľstva na celom svete. Naša atmosféra je sformovaná tak, že ju tvoria dve rôzne vrstvy, ktoré nás chránia. CO2 v troposférickej vrstve zadržuje teplo, aby nám nebolo príliš chladno. Ozón v stratosférickej vrstve nás chráni pred škodlivým UV žiarením zo slnka. Cieľom nariadenia o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, je v prvom rade chrániť stratosférickú ozónovú vrstvu, ale aj predchádzať zmenám klímy. Látky, ktoré sa zakazujú, teda poškodzujú ozón aj zintenzívňujú globálne otepľovanie. Prevládajúce látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, sa nachádzajú v aerosólových hnacích plynoch, chladničkách, izolačných materiáloch a v istých konkrétnych rozpúšťadlách a čistiacich prostriedkoch. Chlórfluóruhľovodíky (CFC) a halóny, ktoré najviac poškodzujú ozónovú vrstvu, sa vyradili úplne, až na obmedzené množstvo výnimiek. Vyrábať neúplne halogénované fluórchlóruhľovodíky (HCFC) je už zakázané a ich používanie bude zakázané od roku 2020. V preambule k novému nariadeniu sa uvádza, že výroba a používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu sa má ukončiť alebo čo najviac znížiť. Toto je dôležitý základ stratégie.

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín prijal šesťdesiatštyri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Potom sa konali dva trialógy, ktoré vyústili do dohody medzi Radou a Parlamentom. To znamenalo, že 64 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nahradil jediný, zjednotený text. Rád by som v krátkosti spomenul deväť dôležitých výsledkov tejto dohody.

Po prvé právny základ nariadenia sa zmenil na životné prostredie. To členským štátom umožňuje prijímať viac ďalekosiahlych opatrení na ochranu životného prostredia. Po druhé používanie pesticídneho metylbromidu bude zakázané od 18. marca 2010. Toto platí aj pre plynovanie kontajnerov proti škodcom. Jedinou výnimkou zostanú naliehavé prípady, napríklad keď niekde vypukne rozsiahla epidémia. Po tretie v rámci programu postupného vyraďovania HCFC sa percentuálny podiel vzhľadom na rok 1997 za posledné roky znížil na 7 %. Po štvrté HCFC sa môžu využívať len v podnikoch určených vládou. Po piate do zoznamu látok navrhnutých na reštrikčné opatrenia boli doplnené niektoré nové látky. Európska komisia sa rozhodla ďalej tieto látky preskúmať. Šiesty bod hovorí, že v prípade nevyhnutných výnimiek, akými sú použitie činidiel a laboratórne použitie, sa označovanie ukladá ako povinná požiadavka. V tejto súvislosti sa tiež dohodlo, že laboratórne použitie sa nesmie zvyšovať. Siedmy bod hovorí, že opakované používanie a recyklácia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v existujúcich zariadeniach sa môže uskutočňovať len v rámci jedného podniku. Okrem toho sa musí viesť denník o prítomných množstvách, aby sa zabránilo podvodu a nezákonnému obchodu. Po ôsme pozornosť sa venuje vymáhaniu prostredníctvom inšpekcií. V tomto ohľade sú členské štáty povinné spolupracovať na boji proti nezákonnému obchodu. Posledný bod hovorí, že aby sa zabránilo únikom látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, má sa sprísniť monitorovací systém a systém vymáhania.

V záujme riešenia problému uskladnených látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu však treba spraviť viac. Komisia tu má dôležitú prácu. Chcel by som na ňu znovu naliehať, aby vypracovala smernicu o stavebnom a demolačnom odpade v tom zmysle, ako sme sa pred siedmimi rokmi dohodli v rámci Šiesteho environmentálneho akčného programu.

Celkovo sme dosiahli uspokojivý výsledok. Ozónová vrstva bude mať väčšiu šancu zotaviť sa, čím sa znížia škodlivé účinky, ako sú rakovina kože a škody na rastlinách a stromoch.

  Stavros Dimas, člen Komisie. – (EL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som najprv poďakovať spravodajcovi, pánovi Bloklandovi, a všetkým tieňovým spravodajcom za ich výnimočnú prácu na tomto návrhu na prepracovanie nariadenia o ochrane ozónovej vrstvy a zablahoželať im k nej.

Osobitne ma teší, že sa k dohode dospelo v prvom čítaní, za čo vo veľkej miere vďačíme pozitívnym a konštruktívnym krokom Parlamentu.

Stratégia na ochranu ozónovej vrstvy v stratosfére sa považuje za veľmi úspešnú, pričom rozhodujúcu úlohu tu zohrala Európska únia. Vďaka novátorským opatreniam, ktoré sme v Európskej únii prijali, sa nám podarilo stiahnuť 99 % látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

Okrem ochrany ozónovej vrstvy má obmedzenie týchto látok výrazne pozitívny dosah na klímu. Je to preto, že tieto látky majú potenciál globálneho otepľovania až 14 000 krát vyšší ako CO2. Bez Montrealského protokolu a ešte ambicióznejšieho nariadenia Spoločenstva by boli emisie skleníkových plynov vo svete azda až o 50 % vyššie než v súčasnosti.

Vďaka tomuto medzinárodnému úsiliu vedci v súčasnosti odhadujú, že ozónová vrstva sa môže plne obnoviť medzi rokmi 2050 a 2075. Aby to však bolo možné, je potrebné prekonať niekoľko pretrvávajúcich problémov. Návrh Komisie má jednak zjednodušiť nariadenie Spoločenstva a zmenšiť byrokratické prekážky, ako aj zosúladiť toto nariadenie s novými vedeckými poznatkami a úlohami budúcnosti, a tým zaručiť obnovu ozónovej vrstvy.

Dosiahnutá kompromisná dohoda zachováva stavbu návrhu Komisie, ale zároveň zahŕňa špecifické opatrenia potrebné na to, aby sa pozornosť venovala nedoriešeným otázkam v zmysle celkového zrušenia alebo obmedzenia používania látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

Dôležitejšie však je to, že obsahuje prísnejšie ustanovenia o látkach, ktoré sú „uložené“ vo výrobkoch, ako sú napríklad chladiace zariadenia alebo polyuretánová izolačná pena. Sprísňuje v Európskej únii komerčné opatrenia proti nezákonnému používaniu a nezákonnému obchodu s látkami, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu a pomáha predchádzať environmentálnemu dumpingu v rozvojových krajinách. Nakoniec zakazuje akékoľvek použitie metylbromidu okrem špecifických prípadov, keď je potrebné riešiť stav núdze. Týmto sa právne predpisy Spoločenstva o metylbromide dostanú v svetovom meradle na čelo.

Prínos v oblasti obnovy ozónovej vrstvy aj v oblasti zníženia skleníkových plynov bude značný. Európska komisia môže prijať balík kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v plnom znení.

Rád by som ešte raz poďakoval Európskemu parlamentu za to, že významným dielom prispel k tomu, aby environmentálny cieľ návrhu zostal nedotknutý, a že k dohode dospel v prvom čítaní.

  Eija-Riitta Korhola, v mene skupiny PPE-DE. – (FI) Vážená pani predsedajúca, nariadenie, ktoré pred sebou máme, je prirodzeným pokračovaním a dôležitou súčasťou Montrealského protokolu, ktorý svojich 191 signatárskych štátov aktívne zaväzuje k tomu, aby prestávali používať látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

Montrealský protokol sa považuje za jednu z najúspešnejších medzinárodných environmentálnych dohôd. Výsledky hovoria samy za seba: v porovnaní so stanovenými východiskovými bodmi sa spotreba látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu znížila o 95 %. Okrem toho sa za obdobie 20 rokov vyhneme emisiám skleníkových plynov, ktoré sa rovnajú viac ako 100 miliardám ton CO2. Nariadenie, nad ktorým sa teraz zamýšľame, preto nielen podporí obnovenie ozónovej vrstvy. Je aj dôležitou súčasťou boja proti zmene klímy.

Predchádzajúce nariadenie zostavené pred deviatimi rokmi beznádejne zaostávalo za dobou a bolo nevyhnutné aktualizovať ho. Zjednodušená štruktúra súčasného nariadenia, vymazanie zastaraných ustanovení a rozšírenie povinnosti podávať správy tak, aby zahŕňali nové látky, sú reformy, ktoré boli naliehavo potrebné. Chcela by som veľmi srdečne poďakovať svojmu kolegovi, pánovi Bloklandovi, za jeho prácu spravodajcu Parlamentu. Kompromis v prvom čítaní je síce výzvou pre demokraciu, no v prípade aktualizácie, ako je táto, je to rozumné riešenie a dosiahnuť ho bolo samo osebe úspechom v environmentálnej oblasti.

Nariadenie, ktoré je teraz prijateľné, lepšie zosúladí súčasné nariadenia Spoločenstva s pôvodnými ustanoveniami Montrealského protokolu. Rozumné a odôvodnené je, napríklad skrátenie lehoty pre ukončenie výroby HCFC o päť rokov na rok 2020 a tiež obmedzenie počtu výnimiek zo zákazu vývozu. Keďže ciele tohto nariadenia sa nedajú v našom Spoločenstve dosiahnuť v uspokojivej miere len prostredníctvom zásahu zo strany členských štátov, musíme sa týmto problémom zaoberať vo svetovom meradle, v kontexte svetového hospodárstva. Ak by existovalo priveľa výnimiek zo zákazu vývozu, bolo by príliš ťažké dokázať, že sú oprávnené.

Samotný Montrealský protokol sa dopĺňal najmenej štyrikrát. Dvadsaťročná zmluva bola takto doplnená a pozmenená v Londýne, Kodani, Montreale a v Pekingu. Nezaznamenala len samé úspechy. S narastajúcim poznaním zaznamenala aj nevyhnutnosť opraviť chybné trendy. Rovnakú múdrosť potrebujeme aj teraz v prípade Kjótskeho protokolu.

Pôvodný Montrealský protokol bol zameraný na ochranu ozónovej vrstvy najmä prostredníctvom obmedzovania emisií CFC a tento cieľ sa rýchlo naplnil a dospel takmer na nulové emisie. CFC sa teda začali nahrádzať napríklad HCFC, ktoré boli pre ozónovú vrstvu oveľa menej škodlivé. Ako sa však často stáva pri riešení environmentálnych problémov, vyskytla sa ďalšia stránka problému. Ukázalo sa, že HCFC alebo fluórované plyny sú obzvlášť škodlivé vzhľadom na ich obrovský potenciál globálneho otepľovania, respektíve GWP. Niektoré z nich majú viac než tisíckrát silnejší účinok na globálne otepľovanie než oxid uhličitý. Bolo preto nevyhnutné doplniť a pozmeniť slabé stránky tohto protokolu.

Rovnaké ponaučenie si musíme vziať aj v prípade Kjótskeho protokolu. Musíme priznať, že vo svojom aktuálnom znení nie je vôbec účinný. Nezníži emisie vo svete a nezmierni dokonca ani intenzitu uhlíka. Problém možno spočíva v tom, že ľudia zodpovední za návrh Kjótskeho protokolu predpokladali, že problém oxidu uhličitého sa bude dať vyriešiť rovnako ako pri freónoch.

Zmena klímy je environmentálny problém úplne iného rozsahu než predchádzajúce problémy. Kým problémy súvisiace s poškodzovaním ozónovej vrstvy boli spôsobené vedľajšími produktmi priemyselnej alebo energetickej výroby, príčina zmeny klímy spočíva v niečom, o čo sa opiera celé svetové hospodárstvo a celosvetová výrobu. Svet ešte stále funguje na uhlíku. Preto je zmenu klímy potrebné vnímať predovšetkým ako problém priemyselného inžinierstva. Namiesto obmedzovania emisií sa rozhodnutia musia začať sústrediť na celkovú reorganizáciu systémov na výrobu energie a materiálu. Vezmime si ponaučenie z Montrealu.

  Leopold Józef Rutowicz, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, správa pána Bloklanda o nariadení Európskeho parlamentu a Rady o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, je dôležitý dokument pre ďalšie kroky na ochranu ozónovej vrstvy. Chcel by som zdôrazniť, že jedným z úspechov Európskeho parlamentu a Rady je obmedzenie výroby a obchodovania s plynmi, ktoré obsahujú CFC, halóny, bromidy a metyly, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu a ovplyvňujú skleníkový efekt.

Dobrým príkladom práce v predstihu, by bolo začať pracovať v krajine, ktorá sa nachádza pod dierou v ozónovej vrstve, na Novom Zélande. Okrem aktivít, ktoré prebiehajú v Európskej únii, sa tu začalo pracovať na znižovaní emisií metánu, z ktorého jeden kubický meter má skleníkový efekt rovnajúci sa 30 kubickým metrom CO2, a ktorý poškodzuje ozónovú vrstvu. Metán je plyn, ktorý vzniká v rozkladných procesoch, ktorý produkujú zvieratá, uvoľňuje sa pod zemou v baniach a vzniká prostredníctvom rôznych chemických procesov. Vzhľadom na množstvo metánu vypúšťaného do ovzdušia by mal byť tiež zahrnutý do ďalšej práce.

Skupina UEN toto nariadenie podporuje. Ďakujem pánovi Bloklandovi za túto pracovne náročnú a významnú správu.

  Satu Hassi, v mene skupiny Verts/ALE. – (FI) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, blahoželám pánovi Bloklandovi k vynikajúcemu výsledku. Parlamentu sa podarilo skrátiť lehotu na zrušenie používania metylbromidu o štyri roky a tiež sprísnil časový rozvrh na znižovanie HCFC.

Je dôležité, aby bola EÚ aj naďalej priekopníkom v odstraňovaní používania látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, napriek tomu, že táto téma sa už neobjavuje na titulných stránkach. Mnohé z týchto látok sú silné skleníkové plyny, no predsa boli vylúčené z Kjótskeho protokolu. Dôvodom bol predpoklad, že ich bude upravovať Montrealský protokol. Je dôležité, aby sme na tento problém pamätali aj my a v budúcnosti pokračovali v odstraňovaní silných skleníkových plynov. Dôležité je aj to, aby sme boli v tejto oblasti príkladom iným krajinám vrátane rozvojových krajín.

Čo sa týka látok, používanie ktorých je v EÚ zakázané, naša skupina by ich vývoz rada obmedzila jednoznačnejšie, než sa momentálne dohodlo. Dúfam, že pri ďalších krokoch bude táto zásada zahrnutá do právnych predpisov.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, skôr ako začnem, mám procedurálnu námietku. Zdá sa, že nikto nechce prehovoriť v rámci postupu „catch-the-eye“, preto o to s vaším súhlasom žiadam ja. Pozrela som sa okolo seba a zhodnotila som situáciu. Mohla by som, prosím, k svojmu minútovému príspevku pridať minútu rečníckeho času v rámci „catch-the-eye“?

  Predsedajúca. – V poriadku, pani Doylová. Nech sa páči.

  Avril Doyle (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, zmluvné štáty Montrealského protokolu prijali na svojej Konferencii zmluvných strán (COP) v septembri 2007 dodatočné opatrenia na ochranu ozónovej vrstvy. Tieto opatrenia budú teraz začlenené do prepracovaného znenia nariadenia, aby sa urýchlilo postupné vyraďovanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (ODS) a ďalej sa obmedzili použitia látok, na ktoré sa vzťahuje výnimka. Toto prepracované znenie nariadenia v zásade hovorí o zákazoch a obmedzeniach výroby, dovozu, vývozu a uvedenia na trh a tiež o použití, zhodnocovaní, recyklácii, regenerácii a likvidácii týchto látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.

Montrealský protokol je do dnešného dňa jednou z najúspešnejších medzinárodných environmentálnych iniciatív, ktorej sa podarilo z veľkej časti zvrátiť mieru poškodenia ozónovej vrstvy z 80-tych rokov. Vďaka postupnému vyraďovaniu týchto plynov poškodzujúcich ozónovú vrstvu (CFC, HCFC, halóny, metylbromid) z používania a veľmi malého počtu časovo obmedzených výnimiek pre určité prípady „krízového použitia“, ako napríklad použitie halónov v prístrojoch na ochranu pred požiarom v lietadlách, došlo v porovnaní so situáciou v 80-tych rokoch k zníženiu spotreby ODS o 95 %.

Musíme si pripomenúť, že tieto látky majú tiež potenciál globálneho otepľovania. Ozónová vrstva je jednou z dvoch vrstiev atmosféry, ktoré chránia život na zemi. Konkrétne ozónová vrstva nám poskytuje ochranu pred škodlivým ultrafialovým slnečným žiarením, ktoré spôsobuje mnohonásobné choroby a zdravotné problémy vrátane rakoviny kože a sivého zákalu.

  Predsedajúca. – Dodržali ste slovo, pani Doylová. Ďakujem.

  Stavros Dimas, člen Komisie. – (EL) Vážená pani predsedajúca, je mi ľúto, že dnes v Parlamente nie je väčšie obecenstvo, pretože tu diskutujeme o niečom, čo je v skutočnosti veľmi úspešný protokol – priniesol veľmi pozitívne výsledky pre životné prostredie aj pre zdravie a pracuje na obnove ozónovej vrstvy, ktorá sa v súčasnosti vrátila do stavu spred 80-tych rokov.

Chcem sa poďakovať všetkým, čo sa zapojili do tejto večernej rozpravy, za ich konštruktívne pripomienky a rád by som poznamenal, že Komisia je odhodlaná uplatniť právomoci, ktoré sú jej zverené, a do polovice roku 2010 preskúmať, či ďalšie tri látky spĺňajú podmienky na začlenenie. Vyhlásenie o tejto záležitosti predložíme sekretariátu Európskeho parlamentu a bude zahrnuté do zápisnice z dnešnej rozpravy.

Chcel by som tiež poznamenať, že som presvedčený, že v Kodani koncom tohto roka uzavrieme dohodu o boji so zmenou klímy, ktorá bude aspoň taká ambiciózna a úspešná ako Montrealský protokol. Verím, že bude ešte účinnejšia a my všetci sa o to musíme snažiť.

Na záver by som rád povedal, že Komisia je obzvlášť spokojná s výsledkom rokovaní, a preto môže prijať navrhované kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v plnom znení.

Správa pána Bloklanda (A6-0045/2009)

Komisia potvrdzuje, že do 30. júna 2010 má v úmysle zvážiť doplnenie ďalších látok do časti B prílohy II k nariadeniu, konkrétne posúdi, či sú splnené podmienky na ich začlenenie stanovené v článku 24 ods. 3. Toto urýchlené preskúmanie sa zameria na nasledujúce látky:

– hexachlórbutadién,

– 2-bromopropán (izopropylový bromid),

– jódmetán (metyljodid).

  Johannes Blokland, spravodajca. – (NL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa úprimne poďakovať pánovi komisárovi Dimasovi za jeho prísľub prijať myšlienku, ktorú predložila pani Hassiová, konkrétne, aby boli preskúmané účinky ďalších látok. Čo sa toho týka, chcel by som pána komisára upozorniť na metylbromid. Ide o to, že o tejto látke a jej výrobe vieme ešte stále málo. Našťastie sa rozhodlo, že počas konzultácií sa bude od dodávateľov požadovať, aby informovali o tom, ako sa táto látka vyrába. Takto budeme o tejto látke získavať presné informácie.

Chcel by sa tiež úprimne poďakovať za podporu svojim kolegom poslancom, predovšetkým tieňovým spravodajcom a tým, ktorí dnes večer hovorili. Naša vzájomná spolupráca vo výbore aj počas rokovaní bola vynikajúca. Rád by som sa poďakoval aj českému predsedníctvu za rozumné dohody, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť, a to pred rokovaním aj počas neho. Výsledok bol, v každom prípade, uspokojivý. Tiež si veľmi cením podporu, ktorej sa mi dostalo od zástupcov Komisie a od Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aj od mojich kolegov. Skutočne sa nám podarilo pracovať ako tím, vďaka čomu sme dokázali uzavrieť tento rozsiahly pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona za šesť mesiacov.

Na záver mám ešte jednu pripomienku. Nie som veľmi spokojný so systémom prepracovávania znení. Nie je ľahké vedieť, na akom základe sa môže alebo nemôže vykonať zmena alebo doplnenie. Právnici ma našťastie upozornili, že v prepracovanom znení sa zmenil právny základ, a preto sme mohli vykonať zmeny. Inak by nám to napriek podrobnému preskúmaniu takmer uniklo. Rada mala, našťastie, rovnaký názor a na poslednú chvíľu sa nám to vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podarilo opraviť. Prepracovanie znenia naďalej zostáva pre prácu tohto Parlamentu zložitou otázkou.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Tento návrh dodržiava štruktúru nariadenia (ES) č. 2037/2000, ale pridáva k nej novú kapitolu o výnimkách zo zákazov výroby, umiestnenia na trh a používania zmienených látok, ktoré boli pôvodne roztrúsené v niekoľkých ustanoveniach o fázach obmedzovania regulovaných látok a výrobkov.

Kľúčové úlohy sú nasledovné:

– znižovanie „uložených“ emisií látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (ODS)/skleníkových plynov do ovzdušia je nevyhnutné, keďže podľa odhadov budú tieto globálne rezervy do roku 2015 predstavovať až 2 milióny ton látok s potenciálom poškodzovať ozónovú vrstvu alebo 13,4 miliardy ton ekvivalentu CO2.

– výnimky pri používaní ODS tam, kde ešte nie sú dostupné technicky alebo hospodársky realizovateľné alternatívy, napríklad používanie metylbromidu na účely karantény a pred odoslaním zásielky.

– nové látky poškodzujúce ozónovú vrstvu: z nových vedeckých dôkazov vyplynulo, že potenciál istých chemických látok poškodzovať ozón, ktoré v súčasnosti nie sú kontrolované Protokolom, je podstatne vyšší, zatiaľ čo predaj týchto látok rýchlo rastie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh tento text sprehľadňuje, zjednodušuje regulačný rámec a zároveň zmenšuje administratívnu záťaž. Tým napomáha uplatňovanie právneho predpisu, ktorý zaisťuje obnovu ozónovej vrstvy do roku 2050 a predchádza nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie a ekosystémy.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Myslím si, že nás všetkých musí zaujímať zdravie súčasnej generácie aj budúcich generácií. Zdravie si udržiavame prostredníctvom čistého životného prostredia a ovzdušia okolo nás. Všetky vedecké štúdie zdôrazňujú skutočnosť, že ozónová vrstva je nesmierne dôležitá nielen pre zdravie ľudí, ale tiež pre udržanie života na zemi.

Existuje, žiaľ, niekoľko látok, ktoré po uvoľnení do ovzdušia ničia ozónovú vrstvu, čím prispievajú k zvyšovaniu skleníkového efektu. Hoci môžeme pozorovať znaky obnovy ozónovej vrstvy, ktoré sú výsledkom podniknutých opatrení, predpokladá sa, že ozón v ovzduší dosiahne mieru spred roku 1980 až v druhej polovici 21. storočia.

Preto úplne súhlasím s tým, aby sa vykonali dodatočné opatrenia, ktoré obmedzia alebo dokonca zakážu látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Verím, že vykonaním týchto krokov si splníme povinnosť nielen voči súčasnej generácii, ale aj voči budúcim generáciám.