Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/0002(COD)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A6-0512/2008

Rozpravy :

PV 24/03/2009 - 16
CRE 24/03/2009 - 16

Hlasovanie :

PV 25/03/2009 - 3.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


Rozpravy
Streda, 25. marca 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

4. − Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

– Správa: Sarah Ludford (A6-0143/2009)

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (NI). – Vážená pani predsedajúca, základným atribútom národa sú určené vonkajšie hranice. Iné funkcie všetkého druhu možno preniesť na miestnu samosprávu alebo aj delegovať na medzinárodné združenia, ale štát, ktorý prestal určovať, kto môže prekročiť jeho hranice a usadiť sa na jeho území, už vôbec nie je štátom.

Eurofederalisti vrátane autorky tejto správy pani barónky Ludfordovej toto dobre chápu, a preto v centre ich snáh za posledných päť rokov bolo zosúladiť spravodlivosť a vnútorné veci. Pod úžasne orwellovským názvom v štýle Ministerstva pravdy „priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ zosúladili oblasť prisťahovalectva a azylu, vytvorili európsku prokuratúru, celoeurópskych verejných činiteľov, jednotný systém trestného súdnictva a dokonca aj Europol, spoločný policajný zbor. Samozrejme z ich hľadiska – z hľadiska tých, čo chcú jeden európsky štát – je to len logické, ale chcel by som, aby mali odvahu a ohľaduplnosť a najprv sa opýtali ľudí a dali hlasovať o Lisabonskej zmluve. Pactio Olisipiensis censenda est!

 
  
 

 
  
MPphoto
 

  Alexander Alvaro (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som požiadať pani predsedajúcu Parlamentu, aby i napriek slovám pána Martina Schulza zvážila, či by sme sa nemali riadiť Voltairom, obzvlášť keď pochádzam zo skupiny liberálov: hoci so slovami danej osoby nemám nič spoločné, myslím si, že má právo vyjadriť svoj názor – čo títo dvaja urobili. Verím v rovnaké zaobchádzanie a v to, že dokážeme prijať názor. Nemali by sme upierať právo na slobodu prejavu v tejto otázke, i keď vôbec nesúhlasím s tým, čo chce povedať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďakujem, pán Alvaro. Jasne som uviedla, že pánovi Gollnischovi plánujem dať slovo, ale chcela som uzavrieť hlasovanie.

 
  
  

– Správa: Esko Seppänen (A6-0109/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (NI). – Vážená pani predsedajúca, práve sme hlasovali za zdvojnásobenie kapitálu Európskej investičnej banky. Oplatí sa zastaviť a položiť si otázku: Na čo je Európska investičná banka? Teoreticky existuje na to, aby poskytovala výhodné pôžičky pre podniky v ťažkostiach, ale kto sú v podstate títo prijímatelia?

V 90. rokoch minulého storočia boli najväčším prijímateľom štedrosti EIB v Spojenom kráľovstve aerolinky British Airways, ktoré možno ťažko označiť ako malú firmu na pokraji ziskovosti. Nemôžem si pomôcť, ale musím podotknúť, že British Airways boli v tomto období aj hlavným sponzorom kampane za zavedenie eura v Británii.

Zastavím sa a znova sa pýtam: Aký je účel Európskej investičnej banky? Myslím, že odpoveď na túto otázku znie, že účelom EIB je zamestnávať svojich vlastných zamestnancov. Stala sa súčasťou bruselskej rakety, tohto masívneho mechanizmu vyberania peňazí od daňových poplatníkov a ich prerozdeľovania tým, ktorí majú to šťastie, že sú zamestnancami tohto systému. EÚ možno raz bola idealistickým, alebo aspoň ideologickým projektom, ale odvtedy sa z nej stal šikovný spôsob, ako si zarobiť, a preto je pochopiteľne také neuveriteľne ťažké toto prelomiť.

 
  
  

– Správa: Marian-Jean Marinescu (A6-0002/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Michl Ebner (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pánovi Hannanovi by som chcel povedať, že Európska centrálna banka je aj užitočná vec, pretože nedošlo k znehodnoteniu meny, aké, žiaľ, v posledných mesiacoch zažila britská libra. To je azda znak, že by mal prehodnotiť svoje stanovisko.

Pri správe pána Marinesca som hlasoval za jeho správu. Som presvedčený, že funkčné bloky vzdušného priestoru sú správnou odpoveďou na dnešné problémy. Prichádzajú síce neskoro, ale aspoň prišli. Ponúkajú významnú výhodu pri znižovaní čakacích dôb na pristátie aj pri preplnených koridoroch, budú prínosom pre životné prostredie a udržia nízku cenu leteckej dopravy. Z tohto dôvodu si myslím, že letecké navigačné služby tu budú užitočné.

 
  
  

– Správa: Marian-Jean Marinescu (A6-0515/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Michl Ebner (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi využiť túto príležitosť nielen na to, aby som ozrejmil, že som hlasoval za túto správu, ale aj na to, aby som otvoril otázku, ktorá ma veľmi zaujíma, a to konkrétne problém zdanenia leteckých pohonných hmôt. Túto otázku ešte stále upravuje Chicagský dohovor z roku 1944. Nechápem, prečo sa ešte musíme riadiť týmto predpisom a prečo nás tu Spojené štáty do niečoho nútia alebo nám neumožňujú zmeniť niečo, čo už dávno malo byť zmenené, lebo je nespravodlivé, aby bol zdanený benzín pre autá, dopravné systémy a tak ďalej, pričom letecké palivá sa nezdaňujú. Ide o narušenie hospodárskej súťaže, mali by sme zaviesť daň z leteckých pohonných hmôt a v Únii 27 štátov tak dosiahnuť lepšiu hospodársku súťaž, prinajmenšom v prechodnej fáze.

 
  
  

– Správa: Kartika Tamara Liotard (A6-0512/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Anja Weisgerber (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, nariadenie o nových potravinách prináša zosúladenie schvaľovania a používania týchto nových potravín a prísad v Európskej únii. Ide o dôležitý krok komplexnej záruky bezpečnosti potravín. Bez tohto nariadenia by sme nemali kontrolu nad schvaľovaním ani žiadne obmedzenia schvaľovania. Týmto nariadením sme zabezpečili prísne kritériá, ktoré slúžia ochrane spotrebiteľa. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín udelením schválenia s konečnou platnosťou rozhodne o bezpečnosti nových potravín, čím dosiahneme harmonizáciu v rámci celej Európy.

Vo vzťahu k novým potravinám sú okrem problematiky bezpečnosti veľmi dôležité aj etické otázky. Patrí k nim aj otázka zamedzenia testovania na zvieratách alebo predchádzanie používania potravín z klonovaných zvierat. Preto vítam skutočnosť, že počas schvaľovania sa berú do úvahy aj tieto etické hľadiská. Chceli sme, aby sa v prípade etických výhrad zohľadnilo stanovisko Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách.

Som vďačná za začlenenie tohto návrhu a preto som mohla hlasovať za túto správu v celku.

 
  
  

– Správa: Reimer Böge (A6-0110/2009)

 
  
MPphoto
 

  Antonio Masip Hidalgo (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, využijem skutočnosť, že hovoríme o rozpočte, a poviem, že podľa môjho názoru by sme sa mali pripraviť na rokovania o pokračujúcej podpore pre uhlie na budúci rok – je to dôležitý domáci zdroj energie.

Hovorím to s dostatočným predstihom, pretože istý vysoko postavený úradník si dovolil vyjadriť opačný názor, čo uniklo aj v ekonomickej publikácii a zmiatlo verejnú mienku.

Nie je to vôbec tak. Po roku 2012 budeme musieť i naďalej podporovať uhlie z mojej krajiny a chcel by som, aby sa táto skutočnosť uvádzala aj v správe z parlamentného konania. Úradníci, prosím vás, venujte sa len plneniu platného plánu a potom od roku 2012 nástroju, o ktorom začneme na budúci rok rokovať s predmetným sektorom.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Európsky parlament ako rozpočtový orgán musí vypracovať posúdenie, ktorým prispeje k hodnoteniu finančného rámca na roky 2007 – 2013.

Na účely tohto hodnotenia by som chcel požiadať spravodajcu, ale predovšetkým predsedníctvo, aby objasnili vznikajúcu obavu z platobnej neschopnosti – neviem, či úplnej alebo čiastočnej – dobrovoľného doplnkového dôchodkového fondu poslancov Európskeho parlamentu.

Je to pravda, že chýbajú prostriedky, že investície boli v luxemburských fondoch, bohvie ktorých? Je to pravda, že orgány zodpovedné za fond, ktoré by mal monitorovať Európsky parlament, investovali do fondov, ktoré sú v takom istom finančnom chaose, aký sa snažíme vyriešiť?

Dúfam, že nie, no nemám obavy o svoj dôchodok ani o dôchodok ostatných poslancov, ale obávam sa, že európski daňoví poplatníci budú v budúcnosti prostredníctvom Európskeho parlamentu donútení požadovať dodatočné zdroje z Európskej únie, aby sa vyplnila medzera, ktorú by mali zaplatiť tí, čo ju spôsobili a ktorí za ňu musia niesť zodpovednosť. My sme orgán dohľadu, dajme si najprv do poriadku vlastnú inštitúciu a pozrime sa na prostriedky vyplácané Európskym parlamentom a jeho poslancami.

 
  
MPphoto
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, vždy je potešením byť s vami pri vysvetľovaní hlasovania. Ľudia sa rýchlo rozhovoria.

Súčasná finančná kríza zdôraznila problémy takéhoto dlhého obdobia finančného rámca. Kto by pred pár rokmi predvídal rozsah škôd, ktoré spôsobí úverová kríza a jej dôsledky? Som presvedčený, že toto preskúmanie nám v Parlamente prináša veľkú príležitosť a ukazuje problém v plnom svetle. Tento odhalený problém sme v podstate spôsobili my.

V Bruseli sa vybudovalo nové odvetvie. Nejde o výrobné odvetvie, hoci vytvára isté pracovné miesta. Ide o odvetvie riadené lobistami a najmä mimovládnymi organizáciami. Je to pomerne nepoctivé remeslo. V podstate živí samo seba. Komisia konzultuje istú tému s mimovládnymi organizáciami, mimovládne organizácie vyzývajú na opatrenia, lobujú medzi poslancami Európskeho parlamentu, aby túto výzvu politicky podporili, Komisia napokon spustí program v danej oblasti a – áno, uhádli ste – mimovládne organizácie, ktoré Komisii povedali o potrebe tohto programu, sa ponúknu, že zrealizujú samotný program. Išlo o premárnenú príležitosť, lebo sme mohli povedať, že toto v budúcnosti nebudeme robiť.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, správa pána Bögeho je jednou veľkou výzvou na ďalšie financovanie Európskej únie, čo určite nie je prekvapením. Čo mi však obzvlášť prekáža, je to, že znova sa tu zaoberáme správou, ktorá otvorene odkazuje na Lisabonskú zmluvu, čo je zmluva, ktorá sa stala neplatnou na základe referenda v Írsku. Keďže to Íri po prvýkrát pokazili, na jeseň budú hlasovať znova v novom referende. Človek by si myslel, že Európsky parlament si prinajmenšom zachová dekórum a počká na rozhodnutie voličov skôr než schváli texty odkazujúce na Lisabonskú zmluvu. Včera sme schválili ďalšiu správu o dialógu s občanmi v Európe. Ak teda chceme, aby takýto dialóg fungoval, musíme prinajmenšom rešpektovať rozhodnutie voličov.

 
  
MPphoto
 

  Jim Allister (NI). – Vážená pani predsedajúca, hlasoval som proti tejto správe z dvoch dôvodov. Po prvé, z dôvodu nerozvážnych a unáhlených žiadostí o ešte viac financií na márnotratné výdavky EÚ, čo pre Spojené kráľovstvo prirodzene znamená požiadavku na ešte vyšší čistý ročný príspevok, vedúci k ešte hlbšiemu schodku.

Druhým dôvodom, prečo som hlasoval proti tejto správe, je predpoklad plnenia Lisabonskej zmluvy bez ohľadu na to, že táto zmluva neprešla stanovenou skúškou ratifikácie. Okrem toho by Lisabonská zmluva pochopiteľne zvýšila výdavky presadzovaním nových kompetencií a nových podnikov, ako napríklad rozhadzovačným plytvaním na vesmírne politiky, ktoré by spadali pod jej pôsobnosť, či na iné politiky súvisiace s klimatickými zmenami. Z týchto dôvodov som teda hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Neena Gill (PSE). – Vážená pani predsedajúca, vítam toto preskúmanie finančného rámca, hoci som sklamaná, že dnes hlasovaním neprešiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh vyzývajúci na radikálnu reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Som presvedčená, že existuje naliehavá potreba reformy finančného systému EÚ, a je poľutovaniahodné, že mnohé finančné toky sú starými a historickými záväzkami s malou pridanou hodnotou.

Nedávame prioritu novým otázkam, ktoré nemajú dostatočné zdroje. Naliehavo potrebujeme financovať energetické programy a programy týkajúce sa zmeny klímy, ako aj investovať do ekologických technológií. Moja najväčšia obava sa však týka okruhu 4, ktorý je už mnoho rokov chronicky podfinancovaný. Hoci Európska únia ašpiruje na významného globálneho hráča, jej snahu totálne podrýva nedostatok zdrojov na naplnenie týchto cieľov. Taktiež mám obavu z toho, že existuje politika outsourcingu všetkých programov externého financovania. Dôsledkom je negatívny vplyv na úlohu EÚ ako globálneho hráča v rozvojových krajinách. Toto preskúmanie som však podporila.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0141/2009 (DHP – štáty združenia Cariforum)

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, mám pripomienku k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 9 k uzneseniu o združení CARIFORUM, ako aj k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 4 k uzneseniu o Pobreží Slonoviny. Objavil sa v nasledujúcich šiestich uzneseniach.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh požaduje bezodkladné stiahnutie vývozných dotácií. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh som nemohla podporiť, lebo našou politikou v EÚ je stiahnuť tieto dotácie do roku 2013. Komisia práve teraz zvyšuje vývozné náhrady v sektore mliekarenstva, lebo svetová cena mlieka klesla pod výrobné náklady.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa uvádza aj to, že vývozné dotácie EÚ predstavujú významnú prekážku pre výrobcov z krajín AKT v poľnohospodárskom odvetví chovu dobytka a mliekarenstva.

Všetci vieme, že ide o obrovské nadhodnotenie veci. Ak by sme mali bezodkladne stiahnuť všetky typy vývozných dotácií, zdecimovali by sme si vlastné mliekarenstvo a potravinovú bezpečnosť v tomto odvetví, a vážne sa pýtam, či práve toto chce Parlament urobiť.

 
  
MPphoto
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, skôr než začnem, dovolím si vzdať hold predchádzajúcemu rečníkovi Jimovi Allisterovi. Možno nie vždy súhlasím s jeho názormi, keď ich dôrazne presadzuje, ale musím povedať, že keby som bol volič zo Severného Írska, asi by som povedal, že v tomto Parlamente neexistuje vernejší priateľ Severného Írska než Jim Allister.

Čo sa týka pripravovaného hlasovania a dohody medzi EÚ a združením CALIFORUM, myslím, že by sme si mali uvedomiť, že hoci vzbudzuje mnohé obavy, napríklad, že EÚ sa agresívne pokúša otvoriť svoje trhy, táto dohoda súčasne stanovuje termín liberalizácie a mnohé karibské krajiny prinútila uvedomiť si, že sa musia snažiť o diverzifikáciu. Až príliš dlho počítali s britskými peniazmi a peniazmi iných kolonizátorov, aby sa mohli spoliehať na preferenčné zaobchádzanie za banány a cukor.

Nie je možné zostať takzvanou „púštnou ekonomikou“, ak treba súťažiť v globalizovanom digitálnom svete, a vítam tento aspekt dohody o hospodárskom partnerstve.

 
  
MPphoto
 
 

  Neena Gill (PSE). – Vážená pani predsedajúca, hlasovala som za uznesenie o DHP, pretože len rovnocenným partnerstvom môžeme pomôcť iným krajinám, aby mohli využívať prínosy hospodárskeho pokroku. Vítam opätovné uistenie zo strany našej novej pani komisárky Cathy Ashtonovej, ktoré upokojilo obavy mnohých ľudí o dohody DHP. Jej patrí chvála za nájdenie konsenzu v tejto otázke.

Toto uznesenie prináša veľa návrhov vyvažujúcich negatívne ustanovenia pôvodného textu. Vďaka doložkám o právach duševného vlastníctva bude prístup ku generickým liekom ľahší a bezpečnejší a návrhy, aby si krajiny vybrali vlastnú mieru rozvoja, zamedzia náhlej a škodlivej liberalizácii.

Európa sa musí podujať aj na partnerstvo s krajinami AKT, ak nehrozia ožobráčením týchto krajín z duševného, sociálneho ani hospodárskeho hľadiska. Nedávna misia AKT do Guyany ukázala, že obchod, pokiaľ sa využíva na dobré účely, môže mať pozoruhodne silný vplyv, ale obchodné zmluvy musia byť priame, s otvoreným dialógom a založené na vzájomnom rešpekte.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0148/2009 (DHP – Pobrežie Slonoviny)

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, podobne ako v prípade väčšiny ostatných dohôd o hospodárskom partnerstve, aj tu vznikli veľké obavy z prístupu EÚ k asymetrickému otváraniu trhov. Predovšetkým v prípade Pobrežia Slonoviny boli obavy z toho, že v krajine v podstate nie je skutočná stabilná vláda, a obavy z toho, či by sme mali uzatvárať dohodu s krajinou v tomto stave.

Ale znova si musíme uvedomiť, že výhoda dohôd o hospodárskom partnerstve je v tom, že je tu po prvýkrát možnosť vypočuť si skôr spotrebiteľov a podnikateľov v týchto krajinách, a nie vlády. A keď v mnohých týchto krajinách hovoríte s podnikateľmi, hovoria: dajte nám prístup k tovarom a službám, ktoré v súčasnosti využívate na severe alebo na západe, aby sme mohli vytvárať pracovné miesta, a z dlhodobého hľadiska už nebudeme závislí od pomoci.

Jedine pomoc týmto podnikateľom – tvorcom bohatstva v týchto krajinách, dokáže tieto štáty vymaniť z dlhodobej chudoby.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0143/2009 (DHP – tichomorské štáty)

 
  
MPphoto
 
 

  Martin Callanan (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, mrzí ma, že naším vysvetľovaním hlasovania vás zdržiavame od obeda.

Ako predseda Výboru pre politické veci Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ som absolvoval veľa rozhovorov s mnohými týmito malými, periférnymi – a krajne vzdialenými – štátmi južného Tichomoria. Neoplývajú bohatými prírodnými zdrojmi a samozrejme sú krajne vzdialené a nedostupné, a preto je mimoriadne dôležité, aby sme pomohli zabezpečiť prístup ich výrobkov na naše trhy a umožnili našim výrobkom pomôcť rozvíjať ich vlastný trh v daných lokalitách. Mali by sme zohľadniť ich unikátne geografické postavenie a zaviesť opatrenia, ktoré zmiernia ich situáciu a pomôžu im na ceste k hospodárskemu rozvoju a k prosperite, z ktorej sa tešíme my ostatní.

V týchto dohodách o hospodárskom partnerstve je veľa dobrých vecí a za správu som s radosťou hlasoval.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0142/2009 (DHP – Ghana)

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, k dohode s Ghanou by som chcel povedať, že má veľký význam, pretože najmä socialisti v tomto Parlamente často argumentujú tým, že v mnohých týchto krajinách by sme nemali podporovať znižovanie dovozných taríf.

Ak sa pozrieme napríklad na Ghanu, táto krajina produkuje len 30 – 35 % ryže, ktorú skonzumujú jej obyvatelia. Ak budeme i naďalej podporovať dovozné tarify na ryžu, skutočne chudobným ľuďom v tejto krajine tým povieme, že za jedlo budú platiť viac a viac zaplatia aj za lieky.

Pokladám za hanebné, že socialisti v tomto Parlamente naďalej podporujú dovozné tarify, v dôsledku ktorých sú veľmi chudobní ešte chudobnejší. Mali by podporovať otváranie trhov a zabezpečiť, aby sme podporovali podnikateľov a chudobných obyvateľov.

 
  
  

– Správa: Gay Mitchell (A6-0135/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, chcela by som podporiť správu pána Mitchella, najmä časť, v ktorej pán spravodajca vyjadruje potrebu väčšej spolupráce medzi týmito dvoma bankami, aby nedochádzalo k prekrývaniu ich činnosti. Osobitne však vítam zvýšenie pôžičiek pre malé a stredné podniky o 50 %. Pôvodne ohlásená suma pôžičiek vo výške 5 miliárd EUR je teraz stanovená na 7,5 miliardy EUR ročne, a to na štvorročné obdobie. EIB naznačila, že k dispozícii je aj viac finančných prostriedkov.

Pre malé a stredné podniky v Írsku je to veľmi dobrá správa, pretože v nasledujúcich týždňoch môžeme očakávať investíciu do MSP vo výške 300 miliónov EUR. Je nevyhnutné, aby si tieto prostriedky našli cestu k MSP – ako spomínal predchádzajúci rečník – čo najskôr, pretože tieto podniky sa boria s ťažkosťami a veľa z nich už nemôže dlhšie čakať.

 
  
  

– Návrh uznesenia: RC-B6-0152/2009 (Budúcnosť automobilového priemyslu)

 
  
MPphoto
 

  Martin Callanan (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v oblasti automobilového priemyslu som vykonal veľa práce, keď som mal to šťastie, že som bol tieňovým spravodajcom pri správe pána Sacconiho o emisiách CO2 z automobilov, čo ma viac než čokoľvek iné presvedčilo o obrovskej strategickej a obchodnej hodnote, ktorú automobilový priemysel ponúka nám v Európe. Hovorím to najmä preto, že zastupujem severovýchodné Anglicko, kde máme vo Washingtone v grófstve Tyne and Wear veľký výrobný závod značky Nissan, najproduktívnejší a najefektívnejší automobilový závod v Európe.

Na automobilový priemysel však v poslednom desaťročí zaútočili mnohé dodatočné predpisy, nariadenia a zaťaženia pochádzajúce odtiaľto. Teraz je viac než ironické sledovať, ako Komisia plače nad strašnými finančnými nepríjemnosťami, v ktorých sa toto odvetvie ocitlo. Nedokážem však uveriť, že by odpoveďou mal byť protekcionizmus, už preto nie, že aj ďalšie odvetvia by čoskoro v zástupoch čakali na finančnú pomoc od daňových poplatníkov.

Chcel by som spomenúť konkrétne vcelku opovrhnutiahodné opatrenia prezidenta Sarkozyho vo Francúzsku, týkajúce sa poskytnutia štátnej pomoci vlastným výrobcom s otvoreným presvedčovaním, že by mali stiahnuť výrobu z iných členských štátov. To je strašná cesta k protekcionizmu, ktorá v konečnom dôsledku nikomu v Európe nepomôže.

 
  
MPphoto
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, ako vidíte, moji kolegovia žiarlia na náš vzťah, preto sa dnes popoludní správajú ako naše garde. Dúfam, že moje slová sa stretnú s vaším súhlasom.

Všetci vieme, že automobilový priemysel má isté vážne finančné problémy. Každodenne ich dokumentujú všetky naše celoštátne noviny. V regióne, ktorý zastupujem, je v Burnastone v Derby veľký závod automobilky Toyota, kde už boli uvedené do praxe rôzne opatrenia na znižovanie nákladov s cieľom prispôsobiť sa novému finančnému prostrediu. V Daventry – v úplne novom volebnom obvode pre parlamentné voľby v Spojenom kráľovstve – má sídlo závod vyrábajúci presné motory pre vozidlá McClaren Formula 1, ktorý zamestnáva viac ako 600 ľudí.

Takže všetci tu poznáme alebo zastupujeme istú časť automobilového priemyslu a vieme o finančných problémoch, ktoré má. Tie problémy sme však podstate nabalili my na tomto mieste, keď sme v dobrých časoch prijímali uznesenie za uznesením a nepozerali sme sa do budúcnosti, kedy by mohli prísť chudobnejšie roky. Automobilový priemysel sa nedokáže vyrovnať s nariadeniami, ktoré sme presadili.

Ďakujem za čas navyše pre mňa. Viem, že tá časť na začiatku ma možno stála pár sekúnd.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – A dokázali ste do neho dostať aj Daventry. Môžem povedať, že vy a vaši dvaja kolegovia mi po tomto asi budete dlžní obed.

 
  
MPphoto
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, moji dvaja kolegovia a ja vám s radosťou kúpime obed, aj pre vašich dvoch kolegov po každej strane, hoci si nie som istý, či by vás naša spoločnosť tešila viac než naše prejavy.

Všetci vieme, akej vážnej situácii v súčasnosti čelia mnohé odvetvia, keď sa snažia získať úver. Je veľa životaschopných podnikov, ktoré by pred úverovou krízou generovali úžasné zisky. Skutočne ide skôr o dostupnosť úverov než o nejaké vážne problémy s ich podnikateľskými modelmi. Na druhej strane existuje množstvo spoločností, ktoré už mnoho rokov boli na hrane kolapsu, držala ich štátna pomoc alebo vytvárali straty.

Keď sa pozrieme na príklad Ameriky, kde poskytli pomoc niektorým z najmenej efektívnych výrobcov, výrobcom, ktorí si neuvedomujú dobu, musíme zabezpečiť, aby sme neopakovali tieto chyby a neposkytovali štátnu ani žiadnu pomoc spoločnostiam, ktoré z dlhodobého hľadiska nemajú životaschopnú budúcnosť. Musíme pochopiteľne zaistiť, aby sme mali dlhodobo životaschopné pracovné miesta, ale dbajme, aby sme nepodporovali kolabujúce firmy.

 
  
MPphoto
 

  Neena Gill (PSE). – Vážená pani predsedajúca, zaiste vás neprekvapí, že som podporila správu o budúcnosti automobilového priemyslu – priemyslu, ktorí niektorí niekedy hania, ale pre mňa ide o významný sektor výroby v regiónoch, akými je napríklad aj môj región West Midlands.

V rámci Európy predstavuje viac než 20 % výroby. Som presvedčená, že tento priemysel je vzorom, ako sa nejaké odvetvie dokáže transformovať, ako som sama videla pri nedávnej návšteve v spoločnosti Jaguar Land Rover v Castle Bromwich, kde na mňa urobilo veľký dojem to, ako odbory myslia do budúcnosti, aj ich partnerstvo s vedením s cieľom zabezpečiť pokračovanie výskumu a vývoja smerom k ekologickým automobilom.

Taktiež som naliehala na Komisiu, aby schválila podporu vlády Spojeného kráľovstva pre automobilový priemysel, a vítam, že sa tak stalo. V budúcich právnych predpisoch EÚ však potrebujeme aj lepšiu reguláciu a zásady, čo sa týka motorových vozidiel.

Náš prístup k priemyslu počas tohto hospodárskeho úpadku musí byť holistický. Súčiastky automobilov sú rovnako dôležité ako samotný automobilový priemysel, takže je nutné zabezpečiť aj budúcnosť zásobovacieho reťazca. Minulý týždeň som navštívila závod na výrobu pneumatík v meste Stoke on Trent a znova ma ohromil fond výskumu a vývoja a snahy o zlepšenie efektívnosti pneumatík s cieľom zabezpečiť environmentálnu a sociálnu trvalú udržateľnosť. Nemá význam chrániť najväčšie odvetvia bez zabezpečenia vhodnej podpory malým podnikom na nižších priečkach zásobovacieho reťazca.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

– Správa: Sarah Ludford (A6-0143/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Guy Bono (PSE), písomne. – (FR) Hlasoval som za toto odporúčanie, ktoré predložila britská členka Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu pani barónka Ludfordová na tému Spoločných konzulárnych pokynov: biometrické identifikačné znaky a žiadosti o víza.

Táto dohoda v druhom čítaní umožňuje potvrdiť našu vôľu zaviesť biometrické údaje do európskeho vízového informačného systému. Vďaka Spoločným konzulárnym pokynom napokon máme záruku, že všetky členské štáty budú vydávať víza takmer 100 krajinám na základe podobných kritérií a charakteristík.

Tento text sa teda zaslúžil o zavedenie základných opatrení na ochranu európskych občanov, ako aj ustanovení, ktoré zabezpečujú rešpektovanie súkromného života a osobných údajov štátnych príslušníkov tretích krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Biometrické údaje môžu sťažiť falšovanie pasov a cestovných dokladov, čím pomôžu v boji proti organizovanému zločinu a nezákonnému prisťahovalectvu. To je však možné len vtedy, ak sa biometrické údaje zaznamenávajú správne. Zdá sa, že problémy tu stále sú. Keď sa hackeri v súčasnosti na internete chvália, ako ľahko možno v nemeckých registračných formulároch sfalšovať odtlačky prstov a poukazujú na to, že pri zmenšení preukazov totožnosti na formát kreditných kariet sa fotografie dajú digitálne upraviť, čo sťažuje biometrické čítanie, ľahko môžu vzniknúť pochybnosti o tejto technológii. V každom prípade pri používaní biometrických údajov musí byť radovým občanom zaručená ochrana údajov. V tomto zmysle súhlasím s touto správou.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Po dôslednom preštudovaní odporúčania do druhého čítania týkajúceho sa biometriky a žiadostí o víza v súvislosti so Spoločnými konzulárnymi pokynmi som sa rozhodol hlasovať za odporúčanie. Skutočne som presvedčený, že ciele správy pani Ludfordovej – uľahčenie organizácie, prijímania a spracovávania žiadostí o víza – sú veľmi chvályhodné.

 
  
  

– Správa: Esko Seppänen (A6-0109/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Necítim, že by som mohol plne podporiť správu pána Seppänena o záruke Spoločenstva pre Európsku investičnú banku na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva, ale nezamýšľam ani hlasovať proti nej. Preto som sa rozhodol zdržať hlasovania.

 
  
  

– Správa: Marian-Jean Marinescu (A6-0002/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Hoci Malta a Gozo sú územne najmenším štátom EÚ, majú kontrolu nad rozsiahlym vzdušným priestorom. Myslím, že je dôležité riešiť výkonnosť a udržateľnosť systému leteckej dopravy. Ako podotkol Výbor pre dopravu a cestovný ruch, ide o to, že prístup zhora nadol je najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom, ako vytvoriť jednotný európsky vzdušný priestor. Keďže sa však nikdy nepodarilo zabezpečiť politický súhlas pre takýto prístup, cieľom sa teraz musí stať urýchlenie procesov iniciovaných na základe prístupu zdola nahor.

Musíme zaistiť, aby plánovaná reforma organizácie Eurocontrol prebehla skôr, než toto nariadenie nadobudne platnosť. Zároveň je potrebné vyvinúť snahu, aby jednotný vzdušný priestor vznikal v súlade s rozvojovou fázou programu vývoja novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky SESAR.

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. (IT) Podporujem správu pána Marinesca, pretože rozšírením EÚ spolu s aktívnou susedskou politikou sa trh európskej leteckej dopravy zväčšil na 37 krajín.

Rozširujúci sa jednotný trh leteckej dopravy už robí z EÚ globálneho hráča. Iniciatíva jednotného európskeho vzdušného priestoru sa spustila v roku 2000 a riadenie letovej prevádzky sa dostalo pod spoločnú dopravnú politiku. Konkurencieschopnosť európskej leteckej dopravy potrebuje plne systémový prístup: spoločnú víziu, ciele a technológie na základe pevného regulačného rámca.

Komisia v tejto súvislosti predložila balík návrhov, avšak niektoré ich prvky by sa dali zlepšiť, napríklad zaručenie funkčnej nezávislosti pre vnútroštátne orgány dohľadu a podpora účasti všetkých strán. Spolupráca na politickej, sociálnej a technickej úrovni je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov jednotného európskeho vzdušného priestoru.

Rovnako ako pán spravodajca, aj ja sa domnievam, že Komisia by mala upriamiť pozornosť predovšetkým na stanovenie kvantifikovateľných realizovateľných cieľov na úrovni celého Spoločenstva. Tieto ciele by sa mali zameriavať na riešenie všetkých citlivých oblastí, ako napríklad bezpečnosti, životného prostredia, kapacity a nákladovej efektívnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Guy Bono (PSE), písomne.(FR) Hlasoval som za správu o výkonnosti a udržateľnosti európskeho systému leteckej dopravy, ktorú predložil náš rumunský kolega pán Marinescu.

Tento text je súčasťou balíka „Jednotný vzdušný priestor II“ a jeho cieľom je zlepšiť výkonnosť európskeho systému leteckej dopravy.

Umožňuje zareagovať na viacero stránok: na obavy o životné prostredie prostredníctvom zavedenia opatrení umožňujúcich zníženie emisií CO2, na prevádzkové problémy, pretože sa snaží zracionalizovať leteckú dopravu pomocou zvýšených kapacít a optimálneho plánovania letových trás, a napokon aj na obavy týkajúce sa bezpečnosti európskej verejnosti, keďže vyzýva na spoluprácu a koordináciu medzi rôznymi aktérmi.

Táto správa sa po balíku „Jednotný vzdušný priestor I“ zaslúžila o predstavenie dynamickej vízie aktuálnych úloh, nakoľko navrhuje dlhodobé riešenie účinnej modifikácie odvetvia leteckej dopravy.

 
  
MPphoto
 
 

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne.(RO) Hlasoval som za správu môjho kolegu pána Mariana-Jeana Marinesca, pretože tento legislatívny balík má zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy. Efektívnejšia regulácia bude znamenať kratšie lety, kratšie meškania a nižšiu spotrebu paliva.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. (DE) Hlasujem za výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy. Riadenie letovej prevádzky patrí do spoločnej dopravnej politiky od roku 2004 na základe nariadenia o jednotnom európskom vzdušnom priestore. Trh európskej leteckej dopravy sa po rozšírení zväčšil na 37 krajín a z EÚ sa stal globálny hráč. Naliehavo sme potrebovali zmenu, ktorá by to brala do úvahy.

Jedným z ústredných prvkov jednotného európskeho vzdušného priestoru je vytvorenie funkčných blokov vzdušného priestoru na základe dopravných tokov, a nie na základe hraníc jednotlivých štátov. Malo by byť možné znížiť aktuálny počet 60 blokov a riadiacich stredísk na 15 až 20.

Nielenže to zodpovedá koncepcii spoločnej Európy, ale zároveň to šetrí čas, peniaze a palivo. V minulosti bol z dôvodu fragmentácie vzdušného priestoru každý let v priemere o 49 km dlhší, než bolo treba. Komisia predpokladá úsporu v rozmedzí 7 až 12 % emisií CO2. Funkčné bloky vzdušného priestoru sú nevyhnutné, lebo umožňujú integrovať systémy riadenia letovej prevádzky niekoľkých členských štátov do jedného európskeho dopravného systému. Analogicky s koordinátormi pre siete TEN by sa mal zaviesť aj koordinátor pre funkčné bloky vzdušného priestoru.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem zistenie, že je potrebné zlepšiť letovú efektívnosť a minimalizovať dopravné meškania, ako je uvedené v tejto správe. Vítam zavedenie výkonnostných cieľov v riadení letovej prevádzky, čo by malo priniesť efektívnejšiu sieť letovej dopravy s cieľom chrániť pokrok v oblasti životného prostredia a hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. (RO) Hlasoval som za správu, ktorú vypracoval môj kolega Marian-Jean Marinescu s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy.

Vďaka iniciatíve jednotného európskeho vzdušného priestoru v posledných rokoch rástol a rozvíjal sa jednotný európsky trh leteckej dopravy. Avšak veľmi malý pokrok sa zaznamenal, čo sa týka celkovej efektívnosti naprojektovania a využívania štruktúry európskych trás. V dôsledku toho užívatelia vzdušného priestoru a cestujúci platia zbytočné náklady.

Vítam návrhy Komisie zamerané na stanovenie záväzných výkonnostných cieľov pre poskytovateľov leteckých navigačných služieb, riadiacej funkcie európskej siete s cieľom zabezpečiť zbližovanie sietí jednotlivých štátov, ako aj jasných termínov pre členské štáty na zlepšenie výkonnosti.

Blahoželám pánovi Marianovi-Jeanovi Marinescovi za vypracovanie tejto správy.

Vítam návrhy pána spravodajcu na vytvorenie iniciatívy pre plne systémový prístup v oblasti bezpečnosti, aby sa zachovala bezpečnosť a trvalá udržateľnosť leteckej dopravy.

Podporujem iniciatívu pána spravodajcu, ktorá predpokladá úplnú transparentnosť poplatkov. Pevne stanovené náklady by mali byť v súlade s konvergenčnými kritériami na základe systému zlepšovania výkonnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Marinesca o výkonnosti a udržateľnosti európskeho systému leteckej dopravy.

S pánom spravodajcom zastávam rovnaký názor, čo sa týka potreby revízie legislatívneho rámca iniciatívy jednotného európskeho vzdušného priestoru (SES), pretože sa zdá, že od jej spustenia v roku 2000 nepriniesla očakávané výsledky. Mám na mysli najmä lepšiu efektívnosť letov, zníženie nákladov a „defragmentáciu“, ako aj celkovú neefektívnosť existujúcu v systéme leteckej dopravy. Výsledkom tejto neefektívnosti sú, žiaľ, vysoké náklady z hľadiska peňazí, času a spotrebovaného paliva pre tých, čo využívajú jednotný európsky vzdušný priestor.

Taktiež som presvedčený, že musíme presadzovať revíziu tejto legislatívy v súlade s návrhmi Komisie, ktoré okrem iného smerujú k nezávislosti vnútroštátnych orgánov dohľadu, k zosúladeniu bezpečnostných požiadaviek, Európskej letovej informačnej oblasti a v neposlednom rade aj k vyššej angažovanosti sociálnych partnerov v tomto systémovom prístupe. Hovorím to preto, lebo podľa mňa súčasné technické a politické prekážky možno prekonať len dosiahnutím celkového konsenzu v samotnom základe, aby bolo možné naplniť ambiciózne ciele tejto iniciatívy.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. (SV) V správe sa zdôrazňuje, že integrovaný systém prinesie lepšiu bezpečnosť a efektívnejšie využívanie vzdušného priestoru, čím sa skrátia doby čakania. Tento systém však zároveň vychádza z predpokladu neustále narastajúceho objemu leteckej dopravy, i tak však hlasujem za správu, pretože kladné stránky prevážili jej negatíva. My v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii podnikneme inými prostriedkami silné opatrenia proti leteckej doprave, napríklad návrhmi na rôzne environmentálne a dopravné poplatky.

 
  
  

– Správa: Marian-Jean Marinescu (A6-0515/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. (CS) Jednotný európsky vzdušný priestor je výrazom snahy európskych štátov o zlepšenie priepustnosti vzdušného priestoru pre civilnú leteckú dopravu. Pôvodne v roku 2000 bola snaha vytvoriť nad Európou jednotlivé funkčné bloky vzdušného priestoru s tým, že budú jednotne riadené. Na Českú republiku sa vzťahovala Zmluva o usporiadaní letovej prevádzky v stredných výškach nad strednou Európou a v tom čase som bol spravodajcom pre túto zmluvu v Poslaneckej snemovni v ČR. Ako pán spravodajca Marinescu konštatuje v jednej zo svojich správ, tieto zmluvy svoj účel nesplnili. Zmluva, ktorej spravodajcom som bol, bola na základe dohody jednotlivých strán pre zastaranosť zrušená. V rámci 6. rámcového programu sa začal rozsiahly program vývoja riadenia letovej prevádzky nad celou Európou s názvom SESAR, výsledky tohto projektu sa majú postupne uvádzať do prevádzky počínajúc rokom 2014 a aj preto správy, ktoré sa týkajú iniciatívy „jednotný európsky vzdušný priestor“, sú časovo nasmerované k rovnakému dátumu. Skupina GUE/NGL na predložených správach kritizuje okrem tlaku na liberalizáciu služieb v danej oblasti (letecká doprava) najmä uprednostnenie ziskovosti prevádzky pred bezpečnosťou.

Ďalej nesúhlasíme so sústredením sa výhradne na manažérov letovej prevádzky, keďže zmeny sa budú týkať všetkých pracovníkov riadenia letovej prevádzky. Pred zmenami je napokon nutné uskutočniť široké konzultácie so zástupcami pracovníkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. (DE) Hlasujem za správu o letiskách, riadení letovej prevádzky a leteckých navigačných službách.

Riadenie letovej prevádzky patrí do spoločnej dopravnej politiky od roku 2004 na základe nariadenia o jednotnom európskom vzdušnom priestore. Trh európskej leteckej dopravy sa po rozšírení zväčšil na 37 krajín a z EÚ sa stal globálny hráč. Naliehavo sme potrebovali zmenu, ktorá by to brala do úvahy.

Druhou správou v balíku sa rozširuje rozsah zosúladenia kontrol letísk a ich prevádzkovateľov. Pod tento nový predpis spadajú aj rakúske letiská.

V časoch hospodárskej krízy je pozitívne práve to, že celý rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov navrhnutých v Parlamente umožňuje zálohové platby na investície do infraštruktúry, pričom okrem poplatkov za používanie vzdušného priestoru sú za prísnych podmienok dostupné aj ďalšie zdroje investícií. To nám značne pomôže prejsť cez túto hospodársku krízu.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som za správu pána Marinesca o letiskách, riadení letovej prevádzky a leteckých navigačných službách, pretože je v súlade so širším rámcom iniciatívy jednotného európskeho vzdušného priestoru, ktorý som už podporil.

Súhlasím s pánom spravodajcom v tom, že na riešenie budúcich otázok trhu leteckej dopravy, a to najmä v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy, je potrebné zaviesť systém pravidiel zosúladených na európskej úrovni. V súčasnosti existuje veľa rozdielov medzi štátnymi bezpečnostnými postupmi, ktoré by bolo žiaduce eliminovať pri zohľadnení návrhov Komisie, konkrétne návrhov týkajúcich sa povinností Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorá je jednoznačne dôležitým nástrojom zlepšovania bezpečnosti leteckej dopravy v Európe.

Rád by som sa však pripojil k pánovi Marinescovi a zdôraznil potrebu zabezpečiť proporcionalitu, pokiaľ ide o tieto opatrenia, a to ochranou lokálnych poznatkov a skúseností, ako aj potrebu zaručiť spoluprácu medzi agentúrou EASA a organizáciou Eurocontrol, aby sa zamedzilo nadmernej byrokracii a neefektívnej duplikácii úloh a povinností.

 
  
  

– Správa: Kartika Tamara Liotard (A6-0512/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. (IT) Som za návrh Komisie pozmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 258/97 o nových potravinách a nových prídavných látkach s cieľom zjednodušiť a centralizovať postupy schvaľovania nových potravín a ich uvádzania na trh.

Zavedenie nového nariadenia bude chrániť spotrebiteľov tým, že sa zabezpečí vysoký stupeň potravinovej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany zdravia zvierat, pričom bude vždy dodržaná zásada preventívnosti ustanovená v nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín.

Cieľom návrhu Komisie je zefektívniť a sprehľadniť postup schvaľovania a zlepšiť jeho uplatňovanie. To prispeje k lepšiemu uplatňovaniu nariadenia a spotrebiteľom poskytne viac právomocí a možností, pretože budú mať k dispozícii viac informácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nových potravinách, pretože sa tým zjednodušuje postup schvaľovania nových potravín a ich uvádzanie na trh. Zároveň sa zefektívňuje a sprehľadňuje postup schvaľovania, čím spotrebitelia dostávajú väčšiu možnosť informovane sa rozhodovať.

Je potrebné zdôrazniť, že nové potraviny sa smú uvádzať na trh len vtedy, ak sú bezpečné pre spotrebiteľov a nie sú pre nich zavádzajúce. Okrem toho, ak nové potraviny slúžia ako náhrada inej potraviny, nesmú byť nutrične horšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme za túto správu, pretože pozitívne vníma problematiku nových potravín a nepreberá najhoršie návrhy pravice, ktorá sa pokúšala trvať na geneticky modifikovaných organizmoch.

Ako sme argumentovali vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, geneticky modifikované organizmy sa musia vylúčiť a nové potraviny nesmú predstavovať žiadne zdravotné riziko ani zavádzať spotrebiteľov. Takisto v prípade, ak sa konzumujú ako náhradná potravina, nesmú byť pre spotrebiteľa nevýhodné z hľadiska výživy.

Podľa názoru pani spravodajkyne cieľmi nového nariadenia o nových potravinách je dosiahnuť vysoký stupeň potravinovej bezpečnosti, ochranu spotrebiteľov, ochranu životného prostredia a ochranu zdravia zvierat, pričom bude vždy dodržaná zásada preventívnosti ustanovená v nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. Všetky ďalšie ciele sú druhoradé.

Nové potraviny navyše nesmú ohrozovať ani zavádzať spotrebiteľov. Ak nové potraviny slúžia ako náhrada inej potraviny, nesmú byť z hľadiska spotrebiteľa nutrične nevýhodnejšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. (DE) Hlasujem za správu pani Kartiky Tamary Liotardovej o vyššej bezpečnosti nových potravín.

Potrebujeme prísnejšie podmienky schvaľovania nových potravín, ako napríklad výrobkov z mäsa klonovaných zvierat a používania nanotechnológií.

Pojem „nové potraviny“ dnes zahŕňa množstvo potravín vyrobených pomocou nových metód, ktoré ak sú v súčasnosti zastúpené na európskom trhu, tak len okrajovo, ako aj potraviny, ktoré sú pre európskeho spotrebiteľa jednoducho neznáme. Ale zahŕňajú aj výrobky z klonovaných zvierat a ich dlhodobé dôsledky v súčasnosti možno len ťažko preskúmať. Od roku 1997 bolo podaných takmer 100 žiadostí o schválenie nových potravín a schválených bolo viac než 20.

Som za samostatné nariadenie o výrobkoch vyrobených z mäsa klonovaných zvierat a za pozastavenie nových schválení, kým toto nariadenie nenadobudne platnosť. Potraviny obsahujúce nanomateriály by mali byť zakázané, kým sa nenájde bezpečný a k zvieratám šetrný spôsob ich hodnotenia. Ak sa tieto výrobky uvedú na trh, musia byť označené tak, aby sa priamo do pozornosti spotrebiteľa dostali všetky informácie o ich pôvode.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dnes by už každému malo byť jasné, že dokumentácia predkladaná v schvaľovacom konaní býva často prikrášlená a že neexistujú dlhodobé zistenia. Už len keď počujeme o zjavne nekompromisných a zásadových pokusoch o vybudovanie monopolu na geneticky modifikované osivá, a pri každej zmienke o mäse z klonovaných zvierat by sa v nás mal spustiť výstražný signál.

V každom prípade nie je možné predvídať dôsledky mäsa z klonovaných zvierat vrátane vzájomne pôsobiacich vplyvov geneticky modifikovaných krmív alebo pesticídov a jadrového žiarenia. Navyše sa zdá, že klonované zvieratá by neboli v súlade s právnymi predpismi EÚ o životných podmienkach zvierat. Klonovanie zvierat na výrobu potravín by celkovo malo byť zakázané, ale ak sa využíva, tak potraviny musia vyť primerane označené, aby sa občania mohli slobodne rozhodnúť. Z týchto dôvodov som hlasoval za správu pani Liotardovej.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za návrh pani Liotardovej o nových potravinách. Súhlasím s jej tvrdením, že je potrebné zaručiť vysoký stupeň bezpečnosti potravín, ochrany spotrebiteľa, ochrany životného prostredia a ochrany zdravia zvierat, pričom vždy treba brať do úvahy zásadu prevencie. Taktiež by som namietal, že zásadnou podmienkou je, že nové potraviny nesmú predstavovať nebezpečenstvo pre život spotrebiteľov ani ich zavádzať, pretože by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia a životov občanov.

 
  
  

– Správa: Johannes Blokland (A6-0045/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Keby Montrealský protokol, ktorý nadobudol platnosť pred 20 rokmi a podpísalo ho 193 národov, nezakázal výrobky prispievajúce k úbytku ozónovej vrstvy, Zem by čelila katastrofickému scenáru.

Hlavnými látkami spôsobujúcimi poškodenie atmosférického kyslíka sú halogénované uhľovodíky – chemikálie vynájdené v roku 1928 ako chladiace náplne. Keď sa v 80. rokoch minulého storočia zistila diera v ozónovej vrstve, vedci zistili, že tieto chemické zlúčeniny, prakticky neaktívne na úrovni zemského povrchu, dokážu reagovať s molekulami ozónu v atmosfére, pričom ničia vrstvu, ktorá pôsobí ako ochranný štít pred nebezpečnými lúčmi UV. Na účely nápravy tohto stavu bol v roku 1987 podpísaný Montrealský protokol, ktorý nadobudol platnosť o dva roky neskôr.

Jedna vec je istá, a to, že sme urobili všetko pre to, aby náš vzduch bol nedýchateľný. V danej fáze hral dôležitú úlohu pokrok prinášajúci celý rad tovarov a služieb, ktoré v priebehu posledných pár desaťročí prispeli k postupnému zhoršovaniu stavu klimatického systému. Skleníkový efekt, ozónová diera a klimatické otrasy sú len niektoré z javov, ktoré sa musia čo najskôr stať stredobodom nášho záujmu, pretože ide o našich spoluobčanov a budúce deti Európy. Preto som za správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Keďže hlavnými cieľmi tejto revízie je zjednodušiť a uviesť nové vydanie nariadenia a zároveň znížiť zbytočnú administratívnu záťaž, a tak plniť záväzok Komisie dosiahnuť lepšiu reguláciu, zabezpečiť dodržiavanie Montrealského protokolu v znení úprav z roku 2007 a zabezpečovať riešenie budúcich problémov v záujme včasnej obnovy ozónovej vrstvy a zabránenia nepriaznivým vplyvom na ľudské zdravie a ekosystémy, hlasoval som za tento legislatívny akt.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Toto prepracované znenie nariadenia je hlavným nástrojom Spoločenstva na zabezpečenie súladu s Montrealským protokolom o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Zaisťuje nielen väčšiu ochranu proti ničivým účinkom UV žiarenia, ale aj zmiernenie skleníkového efektu. Európska únia by si mala udržať svoju vedúcu úlohu vo svete, akú v tejto oblasti zastávala aj v minulosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. (DE) Hlasujem za správu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

Ide o prepracované znenie nariadenia o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ktoré je hlavným nástrojom Spoločenstva na transpozíciu Montrealského protokolu, ktorý vyžaduje postupné vyraďovanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Hlavným cieľom je zabezpečiť súlad s ustanoveniami protokolu z roku 2007 a tak zaistiť možnosť obnovy ozónovej vrstvy a predchádzanie škodlivým vplyvom na ľudské zdravie a ekosystémy.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Bloklanda o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Súhlasím s cieľmi návrhu, ktorými je ochrana stratosférickej ozónovej vrstvy a odvrátenie zmeny klímy, pretože zakázané látky majú nielen významný potenciál poškodzovať ozón, ale aj potenciál globálneho otepľovania.

Súhlasím aj s predloženými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré majú i naďalej zlepšovať reguláciu v súvislosti s inými otázkami tak, aby si EÚ mohla stanovovať ambicióznejšie ciele a prevziať vedúcu úlohu vo svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne.(RO) Hlasoval som za návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (prepracované znenie) (KOM(2008)0505 – C6-0297/2008 – 2008/0165(COD)), pretože sa domnievam, že emisie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu sa musia znížiť alebo dokonca zastaviť, aby sa život na Zemi mohol vyvíjať v normálnych podmienkach. Vykonaním týchto krokov si plníme povinnosť voči súčasnej generácii, ale aj voči budúcim generáciám.

 
  
  

– Správa: Kyösti Virrankoski (A6-0104/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Bez spochybňovania potreby zabezpečiť vhodné a včasné čerpanie finančných prostriedkov Spoločenstva (čo má ďaleko od pravdy), táto správa má niekoľko trochu pomýlených a nadmieru nejednoznačných bodov.

Malo by sa napríklad ozrejmiť, že „skromné“ zdroje definovala EÚ. Určujú ich konkrétnejšie takzvané krajiny „listu šestky“, ktoré rozpočet Spoločenstva stanovili na približne 1 % HDP.

Taktiež by sa malo ozrejmiť, čo treba chápať pod „negatívnymi prioritami“ a „pozitívnymi prioritami“, bez čoho nemožno prijať zásadu, ktorá presadzuje, že „negatívne priority“ treba „obmedziť, aby sa uvoľnila cesta pre najdôležitejšie priority“.

Ak „negatívne priority“ znamenajú napríklad takzvané „nové priority“, ako napríklad realizáciu neoliberálnych politík „lisabonskej stratégie“, bezpečnostných politík „pevnosti Európa“ alebo militarizáciu Európy, povedali by sme, že nemožno súhlasiť viac. Ak sú to však takzvané „pozitívne priority“ a „celkové viacročné a strategické ciele“ (akými v konečnom dôsledku sú), tak sme rozhodne proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Rozhodol som sa zdržať hlasovania o správe pána Virrankoského o metóde ABB – ABM ako nástroji riadenia na prideľovanie rozpočtových zdrojov.

Úplne súhlasím s pánom spravodajcom, čo sa týka potreby jasných informácií o získaných výsledkoch a zdrojoch potrebných na ich získanie, ako aj potreby plnej informovanosti občanov o nákladoch na politiky Európskej únie. Nie som si však istý, či predmetný systém dokáže túto otázku vyriešiť, a preto nebudem hlasovať za správu ani proti nej.

 
  
  

– Správa: Reimer Böge (A6-0110/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Richard James Ashworth (PPE-DE), písomne. – Britskí konzervatívci podporujú správu pána Bögeho a vítame obzvlášť návrhy pána spravodajcu, aby bol rozpočet pružnejší a lepšie pripravený reagovať na meniace sa okolnosti. Sme presvedčení, že návrh na päťročný finančný výhľad bude predstavovať pozitívny vývoj. Taktiež vítame, že uznáva limit „1 % HND“, a zdôrazňujeme, že ak by tento vzorec mal odrážať klesajúci HND v členských štátoch, určite sa to prejaví v rozpočte EÚ.

Opakujeme však naše výhrady voči Lisabonskej zmluve, ktorú neprijímame, ako aj voči navrhovanému zvýšeniu financií pre SZBP. Mrzí nás, že pán spravodajca nevyužil túto príležitosť, aby Rade a Komisii pripomenul ich povinnosti, ako boli dohodnuté v Medziinštitucionálnej dohode z roku 2006, a to včas a uspokojivo doložiť peňažné prostriedky EÚ vynaložené v zmysle dohôd o spoločnom riadení.

 
  
MPphoto
 
 

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Hodnotenie finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia nie je praktické ani realistické z dôvodu nedostatočnej istoty v súvislosti: s procesom ratifikácie Lisabonskej zmluvy, ukončením súčasného volebného obdobia, výsledkom európskych volieb a vytváraním novej Komisie v súčasnom hospodárskom kontexte.

Môžem v plnej miere súhlasiť s tým, že ambiciózne preskúmanie rozpočtu by malo byť naliehavou prioritou pre nový Parlament a Komisiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. (IT) Hlasujem za túto správu.

Inštitucionálnu budúcnosť Európskej únie znova začala Európska rada v júni 2007, keď sa 27 členských štátov rozhodlo zvolať medzivládnu konferenciu s cieľom vypracovať návrh novej zmluvy na základe návrhu ústavy. Ak by ratifikačný proces napredoval podľa plánu, nová zmluva by mohla nadobudnúť platnosť v polovici roka 2009 približne v rovnakom čase, kedy sa budú konať európske voľby. Ak ratifikačný proces uviazne, bude to mať nepredvídateľné následky pre európsky projekt. V procese preskúmania sa preto musí zohľadniť tento nový kontext.

V prípade dodržania harmonogramu stanoveného v záveroch Európskej rady by nadobudnutie platnosti novej zmluvy voľby do nového Parlamentu (jún 2009) a menovanie novej Komisie mali prebehnúť v druhom polroku 2009 a v takom prípade možno odložiť medziinštitucionálnu rozpravu o preskúmaní, aby sa predišlo zmätkom.

Som presvedčený, že tento Parlament značne prispel prostredníctvom svojho Dočasného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie 2007 – 2013, ako aj prostredníctvom ročných rozpočtov a dôslednej legislatívnej práce. V správe INI, ktorá je dedičstvom končiaceho Parlamentu, by preto mali byť spomenuté doposiaľ dosiahnuté úspechy, ale aj stále pretrvávajúce nedostatky.

 
  
MPphoto
 
 

  Katerina Batzeli (PSE), písomne. (EL) Hodnotenie finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia je kompromisom s rozhodnutím z roka 2005 a v súčasnej situácii sa dá považovať za potrebné vzhľadom na hospodársku krízu. Za žiadnych okolností sa však nesmie použiť ako alibi na prerozdelenie zdrojov medzi členskými štátmi a politikami, ako napríklad medzi politikami štrukturálnych fondov a spoločnou poľnohospodárskou politikou – politikami, ktoré okrem iného chránia súdržnosť, zamestnanosť, územnú konvergenciu a kapitalizáciu nákladov verejného a súkromného sektora.

Našou prioritou musí byť prehĺbenie a zlepšenie riadenia súčasných politík, ako napríklad politík štrukturálnych fondov, ktoré tiež meškajú z dôvodu nedostatočných prostriedkov, a samozrejme podpora investícií do ekologického rastu, ktoré súčasným politikám Spoločenstva prinesú ďalší rozmer rozvoja.

To, čomu sa však treba vyhnúť a čo nemožno akceptovať, je zavádzanie nových politík na ochranu životného prostredia a klímy a politík na riešenie hospodárskej krízy bez zvýšenia zdrojov v rozpočte Spoločenstva, ktorý zostal stabilný dokonca aj po poslednom rozšírení EÚ. Európa sa musí odvážiť zvýšiť zdroje pre jednotlivé politiky Spoločenstva a nie uspokojiť sa s prerozdeľovaním prostriedkov medzi novými a starými politikami.

 
  
MPphoto
 
 

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. – (SV) Hlasovali sme za správu o hodnotení finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia, pretože jasne žiada väčšiu transparentnosť a jednoznačnejšiu väzbu medzi stanovenými prioritami a výsledkom.

Na rozdiel od správy sa domnievame, že model jedného percenta je dobrý. Sme presvedčení, že obmedzenie rozpočtu je mimoriadne dôležité.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. (PT) Ide o dôležitú správu Parlamentu z vlastnej iniciatívy, ktorej cieľom je otvoriť debatu nielen o súčasnom finančnom rámci, ale predovšetkým o ďalšom viacročnom finančnom rámci. Vzniká množstvo otázok, ktorým sa nemožno venovať v tomto vysvetlení hlasovania.

Ako sme povedali – hoci veľmi umiernene, správa obsahuje niekoľko relevantných bodov, ktoré sú v súlade s tým, o čom už dlho hovoríme: súčasný rozpočet Spoločenstva je menší, než je treba, a každým rokom sú značné sumy poddimenzované (v období rokov 2007 až 2009 chýba približne 29 miliárd EUR). Tí, čo sú zodpovední za tento stav, ho však zakrývajú, a to menovite Európska komisia, Parlament a Rada ako rozpočtové orgány. Parlament preto teraz nemôže odmietnuť prijať zodpovednosť.

Parlament zároveň zdôraznil, že „ďalšie politiky by nemali zmeniť rovnováhu medzi hlavnými kategóriami súčasného VFR ani ohroziť existujúce priority”, hoci sa vypustilo – z dôvodu nášho hlasovania proti – spomenutie „dvoch hlavných politík z okruhov 1b a 2“, a to konkrétne o zbližovaní a poľnohospodárstve, a rybolove. Na druhej strane sa dôraz kladie na „nové priority“, inak povedané, na neoliberálne ciele „lisabonskej stratégie“ (vrátane takzvaných „verejno-súkromných partnerstiev“), „zmeny klímy“ a militarizáciu EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som proti správe pána Bögeho o hodnotení finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia.

Som sklamaný, že neboli prijaté všetky programy novej generácie spojené s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013, najmä čo sa týka programu Galileo, ktorému neboli pridelené dostatočné prostriedky, a rámcového programu pre základné práva a spravodlivosť. Ich prijatie v rámci vyhradeného času by si však vyžadovalo väčšie nasadenie.

Taktiež som presvedčený, že Parlament by mal uplatňovať prísnejšiu kontrolu rozpočtu Európskej únie, a to prostredníctvom pravidelnejších a prísnejších kontrol s cieľom zabezpečiť správne riadenie verejných prostriedkov.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0141/2009 (DHP – štáty združenia Cariforum)

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, nehlasovali sme za žiadne texty o nových dohodách o partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi, najchudobnejšími krajinami na svete.

Náš hlas nie je nasmerovaný proti týmto krajinám, ktoré si zaslúžia lepšiu politiku spolupráce a rozvoja, ktorá pomôže ich obyvateľom vymaniť sa z chudoby, ich územiam z nedostatočnej vybavenosti a ich ekonomikám z ťažkostí. Zaslúžia si aj také obchodné vzťahy, ktoré zohľadňujú ich jednotlivú situáciu, ale aj naše vlastné záujmy a najmä záujmy našich najvzdialenejších regiónov, ktoré sú vo vašich politikách prehliadané.

To, čo im navrhujete, sú dohody v súlade s posvätnými pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, ktorých cieľom je, aby sa stali súčasťou ultraliberálnej globalizácie. Odsudzujete ich na vývoz plodín, čím ich vyhladujete, a na využívanie ich bohatstva zo strany nadnárodných spoločností, ktoré už dávno neslúžia žiadnej jednotlivej krajine, ale sú bez štátnej príslušnosti, anonymné a riadia sa len vlastnými finančnými záujmami.

Tieto krajiny majú právo vybrať si, ako rýchlo si budú otvárať hranice a liberalizovať svoje hospodárstvo. Čo keby sme si zvolili inú cestu: cestu primeraného protekcionizmu a vzťahov, ktoré sú vzájomne prínosné, pretože sú založené na reciprocite. Túto cestu vyžadujeme pre Francúzsko aj pre Európu.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. (PL) Hlasoval som za uznesenie o dohode o hospodárskom partnerstve medzi ES a štátmi združenia Cariforum. Tvrdenia, podľa ktorých boli karibské štáty pod tlakom a donútené podpísať dohodu, sú nepravdivé. Videl som to, keď som sa zúčastnil prvej regionálnej schôdze Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ s krajinami Karibiku.

Predstavitelia vyjednávačov a orgánov karibských krajín jednohlasne uviedli, že dohodu podpísali z vlastnej slobodnej vôle v presvedčení, že je prospešná pre všetky strany. Boli si vedomí istého tlaku, išlo však o tlak času, ktorý vplýval na všetky strany dohody. Potreba podpísania nových dohôd o hospodárskom partnerstve bola navyše výsledkom rozhodnutí prijatých nezávisle od EÚ. Okrem toho to bolo už veľa rokov všeobecne známe.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. – Vítam prísľub flexibility, ktorý dala Komisia k prechodu z dočasných dohôd na plnohodnotné DHP, ako aj prísľub, že motívom rokovaní budú rozvojové otázky.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som proti návrhu uznesenia o dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi združenia Cariforum na druhej strane.

Som presvedčený, že DHP by mali podporovať trvalo udržateľný rozvoj afrických, karibských a tichomorských štátov a podnecovať ich do účasti na medzinárodnom obchode a do diverzifikácie ich hospodárstva. Nemyslím si však, že predmetná dohoda je správnou cestou, pretože týmto krajinám nepomáha vytvoriť si sebestačné hospodárstvo, ktoré by sa dokázalo udržať bez závislosti od pomoci zvonka.

Nástroje stanovené v dohode navyše podľa môjho názoru nepomáhajú účasti orgánov ani miestneho súkromného sektora, čo znamená, že nebudú dostatočne zapojení do procesu rozvoja v týchto regiónoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Kathy Sinnott (IND/DEM), písomne. – Je nesmierne dôležité, aby sa v DHP vzali do úvahy špecifické potreby každej krajiny AKT. Z tohto dôvodu som hlasovala proti tejto dohode. Hovoríme tu o DHP so združením CARIFORUM, pričom parlamenty národov združenia CARIFORUM ešte ani len nemali možnosť o tom rokovať. Z úcty k týmto parlamentom sa domnievam, že prijatie tohto uznesenia by sme mali odložiť.

Taktiež je dôležité poznamenať, že Európska komisia tlačila na mnohé vlády krajín AKT, aby podpísali dočasné dohody skôr, než uplynie platnosť vzdania sa práva.

Je skutočne dôležité, aby každý štát AKT dôsledne zvážil a prediskutoval tieto otázky skôr, než ich EÚ schváli.

 
  
MPphoto
 
 

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. (FR) Podľa DHP sa cukor a banány pochádzajúce z krajín AKT nebudú môcť uviesť na trh francúzskych najvzdialenejších regiónov 10 rokov na obnoviteľnej báze, čím sa chránia dva piliere zámorského poľnohospodárstva.

Túto konkrétnu ochrannú doložku, ktorá umožňuje blokáciu dovozu, ak by došlo k poškodeniu alebo narušeniu trhu najvzdialenejších regiónov, je potrebné ďalej upraviť tak, aby sa skrátilo jej vykonávacie obdobie.

Výzvy nášho Parlamentu teda umožnili pri rokovaniach zohľadniť požiadavky najvzdialenejších regiónov.

Sociálno-odborní aktéri v najvzdialenejších regiónoch cítia, že sú trestaní obmedzeniami výroby zodpovedajúcimi európskym normám, čím sa stávajú menej konkurencieschopnými ako ich priami konkurenti. Chápem ich, ale napriek tomu ich povzbudzujem, aby sa plne odovzdali procesu spolupráce so susednými štátmi AKT, čo by umožnilo vybudovanie vzájomne sa doplňujúcich a podporujúcich vzťahov založených na spoločných cieľoch.

Najvzdialenejšie regióny by sa nemali pevne držať defenzívnej pozície, ale naopak, môžu len získať, ak sa stanú rovnocennými partnermi pre svojich konkurentov. To je podmienené tým, aby Európska únia skutočne zaručila zavedenie riadnych metód monitorovania a arbitráže, aby sa zamedzilo všetkým druhom nekalej konkurencie.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0148/2009 (DHP – Pobrežie Slonoviny)

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI) , písomne. – (NL) Na rokovaniach o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve s Pobrežím Slonoviny chce tento Parlament predniesť problematiku pracovných víz pre štátnych príslušníkov Pobrežia Slonoviny na dobu najmenej 24 mesiacov. Títo ľudia by potom mohli pracovať ako opatrovníci a v podobných profesiách. Akokoľvek sa na to pozeráme, je to znova len ďalší spôsob umožňujúci imigráciu, ktorá, čo sa mňa týka, je sama osebe dostatočným dôvodom, aby som hlasoval proti tomuto uzneseniu. Európa má už milióny nezamestnaných a ďalší import pracovnej sily z krajín mimo Únie tieto jestvujúce problémy len zhorší. Dané profesie môžu byť bez problémov obsadené našimi vlastnými pracovníkmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Myslíme si, že naším základným príspevkom k napomáhaniu ďalšieho rozvoja v najchudobnejších krajinách sveta by malo byť otvorenie trhov EÚ pre dovoz tovarov z týchto častí sveta. Pomoc, ktorá je v súlade so želaním zvýšiť objem voľného obchodu, musí byť iniciovaná jednotlivými členskými štátmi, ktoré o nej rozhodnú. Tam, kde EÚ napriek tomu trvá na rozdeľovaní a kontrole pomoci, nesmie tak za žiadnych okolností konať pod podmienkou obchodovania s krajinami, ktoré túto pomoc dostanú. Môžeme však prijať predpisy, ktoré sú navrhnuté na to, aby chránili citlivý priemysel v rozvojových krajinách počas prechodného obdobia. Hoci by sme sa v podstate mali vyhnúť akýmkoľvek protekcionistickým nariadeniam, ktoré ohrozujú prístup na voľný trh.

Tieto názory nás viedli pri prijímaní stanoviska v súvislosti s aktuálnymi návrhmi uznesení o dohodách o obchode, ktoré Komisia v súčasnosti pripravuje.

Sme proti nešťastnej formulácii, ktorej cieľom je len zvýšenie vplyvu Európskeho parlamentu na obchodnú politiku. Napriek tomu sme sa rozhodli hlasovať v prospech všetkých uznesení, pretože všetky ukazujú dôležitosť pretrvania voľného obchodu v čase, keď štipľavý vietor protekcionizmu získava na sile.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som za návrh uznesenia o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej.

Súhlasím s tým, že colná únia medzi krajinami západnej Afriky môže Pobrežiu Slonoviny, ktoré tu hrá vedúcu úlohu v hospodárskej oblasti a oblasti obchodu, priniesť významné výhody. Okrem toho by vzhľadom na fakt, že vnútroregionálny obchod predstavuje len malú časť z celkového obchodu Pobrežia Slonoviny, bolo žiaduce zintenzívniť regionálne obchodné vzťahy na dosiahnutie trvalého a udržateľného rastu.

Je tiež žiaduce, aby Európska únia poskytla Pobrežiu Slonoviny objemnejšiu a lepšiu technickú a administratívnu pomoc, aby zabezpečila, že hospodárstvo tejto oblasti vyťaží z dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve maximálne množstvo výhod.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0142/2009 (DHP – Ghana)

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som proti správe pána Fjellnera o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ghanou na strane druhej.

Urobil som tak, pretože si myslím, že takáto dohoda s Ghanou môže ohroziť kohéziu a oslabiť regionálnu integráciu Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), ktorú by sme mali podporovať, pretože je najviac schopná pozitívne ovplyvniť miestne hospodárstvo zo strednodobého a dlhodobého hľadiska prostredníctvom väčších príležitostí na účasť miestnych orgánov.

 
  
MPphoto
 
 

  Kathy Sinnott (IND/DEM), písomne. – Je nesmierne dôležité, aby sa v DHP vzali do úvahy špecifické potreby každej krajiny AKT. Z tohto dôvodu som hlasovala proti tejto dohode. Každá krajina AKT má iné potreby a mnohým je zbytočné rokovať o právach duševného vlastníctva či singapurských otázkach. Mnohé z týchto národov tiež požadujú posilnenie predpisov v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou a rozvíjajúcim sa odvetvím. Tieto dohody potrebujú doložku o revízii, ktorá by vyžadovala hodnotenie vplyvu udržateľného rozvoja a možnosť zmeniť dohodu založenú na zisteniach tohto hodnotenia. Musíme zabezpečiť, aby tieto dohody skutočne dosiahli to, čo je pre každý z týchto národov najlepšie, a mali by sme zabrániť nátlaku na tieto národy, aby podpísali dohody, ktoré nedosiahnu to, čo je pre ne dobré.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0144/2009 (DHP – SADC)

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som proti návrhu uznesenia o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC DHP na druhej strane.

Nemyslím si, že dohoda o hospodárskom partnerstve priniesla veľké výhody pre tých, ktorí exportujú tovar z krajín AKT do Európskej únie, keďže platnosť dohody z Cotonou uplynula na začiatku roku 2008, no tovar z krajín AKT môže vstúpiť na európsky trh bez toho, aby bol predmetom colných taríf alebo kvót.

Dohoda nepomohla podporiť autonómny rozvoj týchto krajín ani vytvoriť také kapacity, ktoré by v budúcnosti umožnili daným krajinám pokračovať v rozvoji bez zahraničnej pomoci. Okrem toho mám pocit, že štáty často nespĺňajú podmienky dobrej správy vecí verejných, transparentnosti politických stanovísk a rešpektovania ľudských práv, bez ktorých tu existuje riziko, že vzniknutá škoda obyvateľov týchto štátov by bola väčšia ako pomoc, ktorú by získali.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. (EL) V čase kapitalistickej krízy a stupňujúcej sa imperialistickej rivality sa EÚ snaží posilniť pozíciu európskych monopolov a nadobudnúť nové pozície na celosvetovom trhu. Využíva kombináciu otvorených imperialistických intervencií vo svete s vojenskými a nevojenskými prostriedkami, hospodárskou intervenciou monopolov v medzinárodnom obchode a hospodárskymi transakciami.

Dočasné dohody o hospodárskom partnerstve sú najsurovejšou formou dohody, ktorú doteraz EÚ vyžadovala od rozvojových krajín. Ich účelom je zneužitie sily kapitálu a vykorisťovanie pracovnej sily a zdrojov produkujúcich bohatstvo. Neúmerné požiadavky vyžadujú liberalizáciu trhov a privatizáciu všetkých služieb najmä v oblasti energetiky rozvodov vody, zdravotníctva, vzdelávania a kultúry.

Typické sú prípady Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC) a Spoločného trhu pre východnú a južnú Afriku (COMESA). Rozdeľuj a panuj. Európska únia vyvíja nátlak a vynucuje si Európskej únie na prijatie harmonogramov a obsahu dohôd so samostatnými dohodami a rôznymi podmienkami pre jednotlivé krajiny.

Hlasujeme proti dočasným dohodám o hospodárskom partnerstve, pretože sa podpisujú v prospech kapitálových výnosov a v neprospech ľudu. Zas a znova sú dôkazom, že celosvetový trh nemôže byť pod suverenitou imperializmu a monopolov riadený na základe vzájomného prospechu.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0145/2009 (DHP – Štáty východnej a južnej Afriky

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som proti návrhu uznesenia o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi štátmi východnej a južnej Afriky na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane.

Som presvedčený, že táto dohoda o hospodárskom partnerstve je pre dosiahnutie cieľa podpory rozvoja zmienených krajín nevyhovujúca, pretože tu existujú kontroverzné záležitosti, ktoré treba ešte predniesť a vyriešiť, ako napríklad doložka najvyšších výhod a exportné tarify, ktoré nepodporujú tvorbu skutočného trhu schopného priniesť prospech všetkým dotknutým stranám.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0146/2009 (DHP – Partnerské štáty Východoafrického spoločenstva)

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som proti návrhu uznesenia o dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a partnerskými štátmi Východoafrického spoločenstva na druhej strane.

Myslím, že rozvoj prirodzeného regionálneho a vnútroregionálneho obchodu v týchto krajinách je dôležitý preto, aby sa vytvorili podmienky na udržateľný rozvoj, ktorý by nebol úplne závislý od pomoci zvonku: táto dohoda však nevytvára nevyhnutné podmienky na to, aby sa tak mohlo stať, keďže v mnohých prípadoch plánované opatrenia predpokladajú veľmi malú angažovanosť štátnych orgánov a miestneho súkromného sektora.

Okrem toho aj napriek existencii kontrolného mechanizmu mám pocit, že tieto krajiny často nespĺňajú podmienky dobrej správy vecí verejných, transparentnosti politických stanovísk a rešpektovania ľudských práv, bez ktorých riskujeme spôsobenie ujmy väčšine obyvateľstvu namiesto toho, aby sme im poskytli skutočnú pomoc.

 
  
  

– Návrh uznesenia: B6-0147/2009 (DHP – Stredná Afrika)

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som za návrh uznesenia o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a strednou Afrikou na druhej strane.

Pevne verím, že dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve by priniesla veľké výhody exportérom z krajín strednej Afriky, predovšetkým odkedy v januári 2008 uplynula doba platnosti dohody z Cotonou, keďže by sa zvýšili príležitosti vývozu do Európskej únie. Globálne dohody o hospodárskej pomoci by mali byť v každom prípade považované za doplnkové a nie ako alternatívy dohôd založených na rozvojovej agende z Dauhy, na základe ktorej požadujeme čo najskorší začiatok pokračovania rokovaní.

Rovnako súhlasím s vytvorením prechodných období pre malé a stredné podniky, aby získali čas na prispôsobenie sa zmenám vyplývajúcim z dohody a, všeobecnejšie, vítam pomoc, ktorú dotknuté štáty poskytli malým a stredným podnikom.

 
  
  

– Správa: David Martin (A6-0117/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Arlette Carlotti (PSE), písomne. (FR) Pred rokmi sme s našimi africkými kolegami spojili sily, aby sme z dohôd o hospodárskom partnerstve urobili skutočné rozvojové nástroje.

Pevne a odhodlane sme rokovali s Komisiou, aby sme získali spravodlivé dohody, ktoré by podporili rozvojové ciele tisícročia.

Urobili sme tak voľbou selektívnej regionalizácie, ktorú by viedli samotné krajiny AKT.

Urobili sme tak splnením našich záväzkov vo vzťahu k obchodnej pomoci prisľúbenej v roku 2005 a nie „plienením“ Európskeho rozvojového fondu (ERF).

Dnes priniesol náš boj do značnej miery ovocie, keď pani komisárka pre obchod v mene Európskej komisie prisľúbila:

– kľúčový cieľ vybudovania dohôd,

– opätovné prerokovanie sporných bodov dohôd na základe otvoreného a flexibilného prístupu,

– potravinovú bezpečnosť a ochranu krehkých priemyslov krajín AKT.

Určite by sme uvítali viac záruk týkajúcich sa toho, ako sa budú národné parlamenty a zhromaždenia AKT – EÚ podieľať na monitorovaní implementácie týchto dohôd.

Počas pár týždňov sme dosiahli značný pokrok.

Rada by som to týmto spôsobom ocenila.

Túto implementáciu mám však v úmysle veľmi pozorne sledovať.

Aby tu nezostal žiaden „bianko šek“: zdržala som sa hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Corbett (PSE), písomne. – Dnes som mohol hlasovať za to, aby Parlament dal svoj súhlas DHP a dočasným DHP, len na základe uistení a prísľubov novej pani komisárky Cathy Ashtonovej, a pretože vlády dotknutých krajín toto vidia ako krok vpred, i keď je to krok nepostačujúci.

Dohody o hospodárskom partnerstve by sa mali stať nástrojom na zmiernenie a odstránenie chudoby, keďže zahŕňajú ciele udržateľného rozvoja a postupného zapojenia krajín AKT do svetového hospodárstva.

Musíme zabezpečiť, aby obchodné dohody, ktoré uzatvárame s krajinami AKT, boli vo vzťahu k ich záujmom výhodné a aby sme ich uzatvárali rozhodne ako rozvojové nástroje.

 
  
MPphoto
 
 

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE), písomne. (ES) Hlasoval som okrem iného proti správam o DHP s Karibskými ostrovmi a tiež proti dočasnej dohode s Pobrežím Slonoviny. Parlament napríklad hlasoval o dočasnej dohode s Pobrežím Slonoviny pričom to je krajina sužovaná vnútornými konfliktami a bez legitímnej vlády.

Za týchto okolností mám jednoducho pocit, že toto nie je najvhodnejší čas, aby krajina podpísala medzinárodnú dohodu s dlhodobými dôsledkami. Pod tlakom Svetovej obchodnej organizácie Európska únia odstúpila od dohôd o spolupráci s krajinami AKT a nahradila ich dohodami o hospodárskom partnerstve s jednotlivými krajinami, ktoré v mnohých prípadoch poškodzujú právomoci regiónov.

Dnes preskúmal Parlament prvé dohody, ktoré predložila Európa a ktoré boli v týchto krajinách značne skritizované mimovládnymi organizáciami a vyšetrovateľmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Glenys Kinnock (PSE), písomne. – Dala som svoj hlas DHP s krajinami združenia CARIFORUM a dočasnej DHP s Pobrežím Slonoviny na základe záruky, ktorú tento týždeň poskytla pani komisárka Ashtonová.

Keď pani komisárka Ashtonová nahradila na tomto poste bývalého pána komisára Mandelsona, videli sme zmenu štýlu aj tónu, a teraz vidíme jasné signály, že sa zmenila aj podstata.

Pán spravodajca David Martin dostal v prípade DHP s krajinami CARIFORUM od pani komisárky jasný prísľub v oblasti prístupu ku generickým liekom, revíznej doložky a v oblasti miery flexibility, v ktorej bude fungovať doložka najvyšších výhod.

Pred schválením dohody s Pobrežím Slonoviny sme dostali jasné a jednoznačné potvrdenie toho, že Pobrežie Slonoviny môže vziať čokoľvek z ktorejkoľvek inej DHP. Je dôležité, aby sa pri DPH s krajinami SADC odsúhlasila revízia mnohých sporných doložiek. Toto zahŕňa ochranu rozvíjajúcich sa odvetví, možnosť zavedenia nových vývozných daní, ktoré by pomohli priemyselnému rozvoju, a vývozných kvót.

Rozhodnutia, ktoré som urobila, neboli ľahké, no urobila som ich po starostlivom zvážení záväzku na zabezpečenie toho, aby DHP mohli byť nástrojom na rozvoj a odzrkadľovali náš vzťah a vzájomný rešpekt s krajinami AKT.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernard Lehideux (ALDE), písomne. (FR) K Dohode o hospodárskom partnerstve zastávame stále kritické stanovisko. Myslíme si, že rokovania začali veľmi zle, neprejavujú žiadny rešpekt voči špecifickým okolnostiam našich partnerov. Sme stále presvedčení, že by sme nemali unáhliť rokovania s nimi a predovšetkým by mohli mať katastrofálny vplyv na ich sociálnu súdržnosť a hospodárstvo.

Avšak naše hlasovanie počíta s veľmi priaznivým stanoviskom, ktoré zaujala pani komisárka Ashtonová počas plenárneho zasadnutia v pondelok 23. marca. Z tohto dôvodu sme sa zdržali a nehlasovali sme proti, ako by sme určite boli urobili ešte pred pár týždňami.

Naše zdržanie sa hlasovania je predsa len akýmsi varovaním: konanie Komisie hodláme hodnotiť na základe skutočných dôkazov a nechceme jej dať bianko šek do budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. – Prísľuby, ktoré som dostal v oblasti generických liekov, revíznej doložky a miery flexibility, v ktorej bude fungovať doložka najvyšších výhod, znamenali, že som túto správu, ktorej som spravodajcom, mohol podporiť. Správa by mala vytvoriť rovnováhu medzi zabezpečením spravodlivej dohody pre EÚ a zabezpečením toho, aby bol rozvoj začlenený do dohody tak, aby štáty CARIFORUM mohli prosperovať a užívať si poctivý obchod s EÚ plnými dúškami.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu založenú na súhlase EP s dohodou o hospodárskom partnerstve (DHP) medzi štátmi združenia CARIFORUM na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, v presvedčení, že zaručí, aby:

– plnenie záväzkov v oblastiach, ktoré ešte nie sú upravené v rámci jednotného trhu a hospodárstva CARICOM (CSME) alebo ešte nie sú úplne uplatňované, vrátane finančných služieb, ostatných služieb, investícií, konkurencie, verejného obstarávania, elektronického obchodu, duševného vlastníctva, voľného pohybu tovarov a životného prostredia, bude odročené až do dobudovania jednotného trhu a hospodárstva v týchto oblastiach;

– bol v rámci štátov CARIFORUM vytvorený nezávislý monitorovací mechanizmus vybavený nevyhnutnými zdrojmi na vykonanie požadovanej analýzy na určenie rozsahu, v akom DHP dosahuje svoje ciele;

– sa včasne určil a poskytol spravodlivý podiel zo zdrojov pomoci pre obchod. Tieto financie predstavujú dodatočné zdroje a nielen pretransformovanie zdrojov z ERF;

– sa zhodovali s prioritami krajín združenia CARIFORUM a aby ich úhrada bola vykonaná načas, bola predvídateľná a v súlade s realizačnými programami národných a regionálnych strategických rozvojových plánov. Tieto financie majú byť využité efektívne, aby nahradili stratu z príjmov z cla.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som v prospech odporúčania pána Martina v oblasti dohody o hospodárskom partnerstve medzi ES a štátmi združenia CARIFORUM. Európsky parlament má samozrejme povinnosť uzavrieť túto dohodu za predpokladu, že Komisia a Rada bude súhlasiť s preskúmaním týchto dohôd každých päť rokov, doložka najvyšších výhod pre Európsku úniu bude zrušená a, čo je najdôležitejšie, budú určené a vyčlenené rôzne sumy zdrojov pomoci pre obchod.

 
  
  

– Správa: Erika Mann (A6-0144/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Rozhodol som sa zdržať hlasovania o návrhu odporúčania pani Eriky Mannovej o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi ES a Pobrežím Slonoviny. V skutočnosti existuje niekoľko bodov tejto správy, s ktorými nesúhlasím. Na druhej strane sú zámery a ciele, o ktoré sa usiluje, chvályhodné a preto nechcem hlasovať proti tomuto odporúčaniu.

 
  
  

– Správa: Gay Mitchell (A6-0135/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. (IT) Hlasoval som za túto správu.

Prvýkrát v histórii Parlament navrhol jedinú správu o fungovaní Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Tieto dve banky stále viac financujú operácie v tých istých geografických regiónoch mimo Európskej únie, napríklad vo východnej Európe, na južnom Kaukaze, v Rusku, na západnom Balkáne a v Turecku.

Spolupráca medzi týmito dvoma bankami sa vytvorila na regionálnom základe a preto spôsob, akým sa uskutočňuje, závisí od predmetného územia. V krajinách spoločného pôsobenia existujú tri rôzne typy spolupráce medzi EIB a EBOR: memorandum o porozumení vo východnej Európe, metóda používaná na západnom Balkáne a flexibilné metódy spolupráce.

Toto nie je uspokojivý rozvoj. Bolo by naopak užitočnejšie, keby bolo uskutočnené komplexné hodnotenie, aby sa zvážilo, ako by mohla byť zlepšená spolupráca medzi týmito dvoma bankami a ostatnými relevantnými partnermi, berúc do úvahy záujmy EÚ a prijímajúcich krajín. Okrem toho rozdelenie aktivít a spolupráce medzi dvoma inštitúciami nemôže byť jednoducho vedené na regionálnom základe alebo oddelením úverových operácií pre verejný a súkromný sektor.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Hlasoval som proti správe pána Mitchella o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007. Skôr ako rozprávanie o spolupráci medzi bankami a ostatnými zainteresovanými stranami by podľa mňa bolo vhodnejšie najprv zabezpečiť, aby boli vykonané kontroly pred, počas a po tom, ako sa uskutočnilo financovanie, keďže obidve banky požičali v roku 2007 značné sumy peňazí. Poskytnutie finančnej podpory bez zapojenia občianskej spoločnosti v dotknutých krajinách by mohlo situáciu nie zlepšiť, ale len zhoršiť.

V tomto zmysle vítam návrh pána Mitchella, aby Komisia každoročne podávala Parlamentu a Rade správy o zhodnotení vplyvu finančných operácií. Toto však nestačí na to, aby som bol presvedčený a hlasoval v prospech tejto správy.

 
  
  

– Návrh uznesenia: RC-B6-0152/2009 (Budúcnosť automobilového priemyslu)

 
  
MPphoto
 
 

  Guy Bono (PSE), písomne. – (FR) Hlasoval som za spoločné uznesenie o budúcnosti automobilového priemyslu.

Tento dokument zdôrazňuje potrebu formulovania jasnej a súdržnej politiky na európskej úrovni, ktorá by sa vyrovnala s krízou ovplyvňujúcou všetky členské štáty EÚ. V skutočnosti sa predpokladá, že v Európe je automobilovým priemyslom priamo alebo nepriamo ovplyvnených 12 miliónov pracovných miest. Znižuje sa predaj, zásoby sa zvyšujú a znásobujú sa oznámenia o prepúšťaní. Neexistujú žiadne zázračné lieky na sociálnu katastrofu, ktorá sa začína objavovať, sektor môžu zachrániť len koordinované opatrenia.

Z tohto dôvodu som hlasoval za toto spoločné uznesenie, ktoré vyzýva európske orgány na spoluprácu s členskými štátmi, aby boli zavedené opatrenia, ktoré v budúcnosti umožnia zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu a zabezpečia trvalú zamestnanosť v tomto sektore.

Toto uznesenie ale prišlo trochu neskoro a neuspokojuje všetky očakávania. Rozprava teda nie je ani zďaleka na konci a zdá sa, že bude živá, najmä ak zvážime súčasné sociálne problémy, ktoré sú v stávke, a znovu potvrdenú potrebu sociálnej Európy, ktorá chráni svojich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. (RO) Hlasoval som za toto uznesenie o budúcnosti automobilového priemyslu, pretože vyzýva na dôsledné a koordinované iniciatívy zo strany členských štátov v oblasti európskeho automobilového priemyslu a na vytvorenie náležitého európskeho akčného rámca.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za spoločný návrh uznesenia o budúcnosti automobilového priemyslu. Keďže EÚ je najväčší výrobca motorových vozidiel na svete a keďže automobilové odvetvie je jedným z najväčších súkromných zamestnávateľov, podpora tohto odvetvia je veľmi dôležitá v záujme reakcie na súčasnú finančnú a hospodársku krízu.

Z tohto dôvodu podporujem koordinované politické konanie na európskej úrovni s cieľom podpory prijatia opatrení na podporu priemyslu, napríklad: zabezpečením toho, aby mali automobiloví výrobcovia a dodávatelia prístup k úverom; stimuláciou dopytu po nových vozidlách vrátane zabezpečenia stimulov na zošrotovanie starých a nákup ekologických automobilov; finančnou podporou vysokokvalifikovanej pracovnej sily úplným využitím Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Európskeho sociálneho fondu; a podporou výskumu a investícií.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Hlasovali sme za uznesenie o automobilovom priemysle, no nezabudli sme, že tí, ktorí dnes predstierajú, že ho chcú zachrániť, sú v skutočnosti tí, ktorí sú za túto katastrofu zodpovední.

Sú zodpovední za rozšírenie globalizovaného hospodárstva zameraného na financie, hospodárstva, ktoré nie je spojené s realitou, v ktorom je hospodárskou stratégiou garancia vysokého výnosu akcionárov a kde akcie stúpajú na cene potom, ako boli oznámené sociálne plány, hoci šéfovia, ktorí nie sú vždy schopní, si poskytujú odmeny a vysoké odmeny. Oni vytvorili tento systém, kde sa pracovné miesta a platy pracovníkov stali jedinou vyrovnávajúcou premennou. Oni sú zodpovední za ochudobnenie domácností, ktoré závažne ovplyvňuje dopyt a tým udržiavajú začarovaný kruh.

Ešte aj teraz, keď sú v stávke stovky tisícov pracovných miest, Komisia prednáša dogmu hospodárskej súťaže, brzdí tak národné opatrenia navrhnuté na prevenciu straty zamestnania a požaduje vysvetlenia od spoločnosti Renault, aby sa sama uspokojila, že vzrast produkcie v továrni nie je výsledkom presťahovania operácií.

Kiežby ste boli ukázali toľko rozhorčenia, keď sa európske podniky sťahovali do celého sveta, pretože hľadali najnižšie náklady a neexistujúcu sociálnu legislatívu.

Je čas na zmenu politiky – pre dobro Európy a najmä pre dobro všetkých Európanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. (PL) Automobilový priemysel sa z dôvodu súčasnej hospodárskej krízy ocitol v neobyčajne zložitej situácii. Ani prognózy na tento rok nie sú optimistické. Ukazujú na ďalší pokles predaja nových automobilov.

Európska komisia a Európsky parlament si myslia, že priemysel by sa počas krízy mal do značnej miery postarať sám o seba. Je to predovšetkým priemysel, ktorý musí nájsť odpoveď na štrukturálne problémy spojené s efektivitou produkcie a využitím výrobnej sily s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť a stabilitu z dlhodobého hľadiska.

Kroky podniknuté EÚ a členskými štátmi môžu len podporiť kroky podniknuté samotnými výrobcami. Platí to najmä pre opatrenia, ktoré sú navrhnuté na obnovenie prístupu k financovaniu za primeraných podmienok, na stimulovanie dopytu po nových automobiloch, udržiavanie noriem na kvalifikáciu a ochranu pracovných miest a na minimalizáciu sociálnych nákladov.

Množstvo krajín prijalo plány na pomoc automobilovému odvetviu, no ako sa Komisia vyjadrila, tieto plány musia byť v súlade s právom Spoločenstva a prevládajúcimi zásadami konkurencie, a najmä so zásadami na poskytnutie štátnej pomoci tak, aby nebol narušený chod európskeho vnútorného trhu. Všetky opatrenia súvisiace s financovaním, zdaňovaním alebo šrotovným musia okrem toho podporovať a urýchľovať základnú technologickú transformáciu v rámci odvetvia najmä v oblasti spotreby paliva motorov a zníženia emisií.

 
  
MPphoto
 
 

  Marine Le Pen (NI), písomne. (FR) Európsky parlament sa chystá schváliť diktát Európskej komisie, ktorý úplne zabraňuje akejkoľvek snahe členských štátov na ochranu ich národných automobilových priemyslov.

Všetci ľudia musia pochopiť, že ultraliberálna politika Komisie a Parlamentu je skvelým prostriedkom urýchlenia premiestňovania francúzskych podnikov do hospodársky „životaschopnejších“ štátov.

V čase, keď sú tisícky pracovných miest v automobilovom priemysle a subdodávateľských odvetviach v priamom ohrození, je takáto protinárodná voľba morálne odporná a hospodársky samovražedná.

Tí poslanci, ktorí podporili takýto priemyselný a sociálny rozklad, sa za to budú musieť zodpovedať pracovníkom a ich rodinám, ktorí sú priamymi obeťami ich ideologickej zaslepenosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. (PT) Vzhľadom na význam automobilového priemyslu v európskom hospodárstve je povinnosť európskych vlád a Európskej únie reagovať na súčasnú situáciu pochopiteľná. Pokúšajú sa zabrániť tomu, aby sa následky tejto krízy stali pre daný priemysel neodstrániteľné, bojujú s nimi a dúfajú, že tento boj s nimi zabezpečí, že následky budú len dočasné. Takýto prístup má našu podporu. Musí však existovať nejaká záruka. Kým prvoradým cieľom je záchrana pracovných miest, musíme brať do úvahy aj konečný cieľ, ktorým je zabezpečenie prežitia životaschopného priemyslu. Znamená to, že mimoriadne investície do tohto sektora musia byť použité na obnovu, modernizáciu a prípravu na zvýšenú konkurenciu. Myšlienka, že je možné alebo žiaduce izolovať a chrániť nejaké priemyselné odvetvie od konkurencie, je tam, kde je táto konkurencia zdravá a primeraná, ekonomickou chybou a politickým klamstvom.

Napriek všetkým zlyhaniam je prekonanie krízy v automobilovom priemysle, rovnako ako krízy vo všeobecnosti, a príprava na ďalšie obdobie stredobodom lisabonskej stratégie: väčšia konkurencieschopnosť, viac inovácií a viac pracovných miest. Mali by sme automobilovému priemyslu pomôcť zotaviť sa, no nemali by sme sa pokúšať znovu vynájsť koleso.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Automobilová výroba v rámci EÚ závisí od dosiahnutia noriem, ktoré môžu umožniť striktnejšie environmentálne pravidlá. Neprotirečí to myšlienke konkurencieschopného priemyslu, ale skôr je to prínos k jeho samotnému prežitiu. Existuje mnoho európskych nástrojov, ktoré môžu byť využité na podporu automobilového priemyslu a najmä jeho pracovníkov. Medzi nimi sú aj peňažné prostriedky na odbornú prípravu prostredníctvom celoživotného vzdelávania.

Najdôležitejšie je mať náležitú pracovnú silu, ktorá je presvedčená o udržateľnosti výroby v budúcnosti. Viem, že výrobcovia automobilov v juhovýchodnom Anglicku majú teraz príležitosť využiť finančné možnosti, ktoré môžu podporiť výrobu automobilov budúcnosti. Musí to byť ale vyvážené environmentálnymi a sociálnymi podmienkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Zelení sú presvedčení, že hospodárske a environmentálne krízy nemôžeme vnímať oddelene. Aby sme pomohli hospodárstvu postaviť sa späť na nohy, potrebujeme ekologický nový dohovor. V automobilovom priemysle je obrovský potenciál v ekologickom prístupe. Avšak aby sme tento potenciál využili, vlády musia prinútiť a napomôcť výrobcov automobilov k investíciám do inovácie. Väčšina v tomto Parlamente rozhodla, že Európska únia musí do automobilového priemyslu vložiť dostatočné množstvo peňazí. Vypísanie bianko šeku samozrejme nie je riešenie. Nesmieme dotovať staré technológie, ktoré už zanikajú. Naopak, musíme urobiť priame kroky na prinútenie výrobcov automobilov, aby investovali do inovácie. Týmto spôsobom zabezpečíte odvetvie do budúcnosti a tým pomôžete miliónom Európanov v automobilovom priemysle.

Skupina zelených/Európska slobodná aliancia navrhla, aby boli tieto peniaze dostupné len pod podmienkou, že automobilový priemysel do značnej miery zlepší úrovne environmentálnej výkonnosti. Doprava má na svedomí asi tretinu všetkých emisií CO2 v EÚ. Hlasoval som proti väčšine uznesenia pretože nesplnilo stanovené zlepšenie environmentálnej výkonnosti ako predpokladu získania verejných financií.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia