Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 25. marca 2009 - Štrasburg

14. Biela kniha o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (rozprava)

  Predsedajúci. – ďalším bodom programu je správa, ktorú predkladá Klaus-Heiner Lehne v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o bielej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (2008/2154(INI)) – (A6-0123/2009).

  Klaus-Heiner Lehne, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najskôr by som sa chcel poďakovať tieňovým spravodajcom, najmä pánovi Sánchezovi Presedovi v mene socialistov a pani Bowlesovej v mene liberálov, ktorí so mnou veľmi úspešne spolupracovali na kompromisnom texte, ktorý vám dnes predkladám ako správu o bielej knihe Komisie. Tento raz sa nám podarilo dosiahnuť výraznú väčšinu s podporou vo viacerých skupinách a naozaj prijateľný kompromis, ktorý sa môže použiť aj ako návod pri budúcej práci Európskej komisie a neskôr pri legislatívnom procese Parlamentu a Rady.

V tejto správe sme jednoznačne vysvetlili – a tak to má byť – že v prípade porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Parlament zastáva názor, že podľa európskej tradície podniknutie opatrení je predovšetkým úlohou orgánov – vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž aj európskeho úradu pre hospodársku súťaž – a že tým nevzniká druhá ruka, ako to bolo pri rovnakých podmienkach s úradným konaním v boji proti kartelom. Zámerne sme v Európe zvolili odlišnú cestu ako v Spojených štátoch, s ktorými sa situácia často porovnáva.

V Parlamente prevláda politický konsenzus, že potrebujeme riešenie pre takzvané hromadné vymáhanie pohľadávok. Ak zákonné správanie jednotlivcov poškodzuje veľmi veľký počet osôb, ktoré utrpia neporovnateľne menšie škody, na takéto konania je potrebné osobitné riešenie, na ktoré jednoducho nie je dostatočne účinné bežné procedurálne právo. Vytvorenie takéhoto nástroja je tiež súčasťou poskytnutia prístupu k právu a ďalšiemu rozvoju vnútorného trhu. Na tomto sme sa zhodli.

Zhodli sme sa aj na tom, že nechceme, aby sa v Európe rozvíjal priemysel súdnych sporov, ako sa to stalo v Amerike s obratom 240 miliárd USD, čo nie je vôbec výhodné pre spotrebiteľov, a ako všetci vieme z obyčajného čítania kníh na túto tému, prináša to zisk najmä americkým právnickým firmám. Nič z toho nemá veľa spoločného s právnym štátom a ani to nechceme. Dohodli sme sa, že nástroje procedurálneho týrania z amerického systému by sa nemali prijímať v Európe. Platí to najmä pre vykonávanie dôkazov a náklady. To je veľmi dôležité.

Zhodli sme sa aj na tom, že v podstate zastávame názor, že z hľadiska princípu môžu byť právne predpisy na európskej úrovni len typu „opt-in“ a že riešenie typu „opt-out“ by bolo prípustné len v prípade, ak by členské štáty už mali podobné riešenie, ktoré by umožňovalo aj vnútroštátne ústavné právo. Riešenie „opt-in“ nie je prípustné podľa vnútroštátneho ústavného práva každej krajiny a je tiež v rozpore so zásadou dospelého spotrebiteľa.

Ako sa už dlho sťažujeme, Európska komisia sa vo svojej bielej knihe úplne zabudla venovať otázke mimosúdnych vyrovnaní. Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž a Komisia prešli priamo na súdne spory. Ako však už roky vieme z rozpravy o právnej politike v tomto Parlamente, nie je to vždy ideálny spôsob riešenia, mechanizmy mimosúdneho vyrovnania sú spravidla často oveľa vhodnejšie na riešenie problémov. Navyše paralelná práca Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľov na tej istej problematike priniesla oveľa lepšie výsledky. Toto generálne riaditeľstvo použilo širokú škálu nástrojov mimosúdneho vyrovnania vo svojej zelenej knihe, ktorá je o jednu konzultačnú fázu pred touto knihou. Sme presvedčení, že Európska komisia potrebuje naliehavo prepracovať túto otázku.

Ešte jedna vec, ktorá je tiež veľmi dôležitá: nechceme roztrieštenie zákona. Teraz sa objavuje právo hospodárskej súťaže a vytvára takýto nástroj. Ochrana spotrebiteľov sa stretáva s tým istým problémom. Vieme, že raz sa bude niečo podobné posudzovať v súvislosti s právom týkajúcim sa kapitálového trhu, environmentálnym právom a sociálnym právom. Považujeme za absolútne nevyhnutné, aby sa posudzoval aj horizontálny prístup, a my musíme aspoň podporovať procedurálne nástroje, ktoré sú viac-menej vo všetkých oblastiach zhodné s horizontálnym nástrojom. To má tiež rozhodujúci význam.

  Ján Figeľ, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v mene Komisie vítam správu pána Lehneho, ktorú prijal Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON) a prijal ju ako znak silného konsenzu medzi politickými skupinami. Teší nás, že táto správa výrazne podporuje bielu knihu.

Komisia si všimla, že správa sa stotožňuje so zisteniami tejto knihy, že obete porušovania práva hospodárskej súťaže Európskeho spoločenstva v súčasnosti čelia výrazným ťažkostiam pri vymáhaní náhrady za škodu, ktorú utrpeli. Súhlasíme s tým, že sa musia prijať opatrenia na zabezpečenie úplnej náhrady škody týchto obetí.

Tiež zastávame názor, že kolektívne uplatňovanie nárokov je veľmi dôležité pre spotrebiteľov a malé podniky, aby sme im mohli poskytnúť reálnu a účinnú možnosť získať náhradu škody v prípadoch viacerých škôd. Komisia tiež v plnej miere súhlasí so správou výboru ECON o tom, že je nevyhnutné vyhnúť sa neprimeraným alebo hanlivým súdnym sporom. Z tohto dôvodu musia mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov obsahovať primerané ochranné prvky.

Napokon úplne súhlasíme s tým, že jej prístup ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov musí byť jednotný a že preto sa musí zabezpečiť kompatibilita medzi iniciatívami zameranými na rôzne oblasti, napríklad na právo hospodárskej súťaže alebo na zákony na ochranu spotrebiteľov. Komisia zároveň víta uznanie, že jednotný prístup ku kolektívnemu uplatňovaniu nároku nevyhnutne neznamená, že so všetkými oblasťami by sa malo zaobchádzať v rámci jedného horizontálneho nástroja. Výzva na jednotnosť nesmie neprimerane zdržať rozvoj opatrení, ktoré sa označujú ako nevyhnutné v záujme úplného uplatňovania práva hospodárskej súťaže Európskeho spoločenstva.

  Gabriela Creţu, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (RO) Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa formuloval svoje stanovisko na základe určitej skutočnosti: z ekonomického hľadiska pociťujú koncoví spotrebitelia a malé podniky na konci obchodného reťazca negatívne účinky vyplývajúce z porušovania antitrustových právnych predpisov.

V tomto prípade sú škody zo vzniknutých strát dôležité, ale zároveň je ťažké ich získať, keďže postihnutých bolo mnoho osôb a ide o malé sumy. V dôsledku toho sme požadovali balík legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, aby sme ponúkli nástroj, ktorý by mohli použiť všetci európski občania, ktorí sa ocitnú v takejto situácii, na ochranu svojho práva na úplnú a primeranú náhradu škôd.

Podporujeme všetky opatrenia zamerané na zmiernenie ťažkostí pri dosahovaní tohto cieľa: umožnenie prístupu k dokumentácii, zníženie nákladov na právne konania a zvrátenie dôkazného bremena.

Vítame návrh Komisie na spojenie zastupujúcich žalôb zo strany oprávnených subjektov s kolektívnymi žalobami s vyjadrením priameho súhlasu. Myslíme si však, že musíme o kolektívnej žalobe typu „opt-out“ naďalej diskutovať, aby sme využili výhodu, ktorú ponúka: vyrovnanie „raz a navždy“ a menšiu neistotu.

  Ioan Lucian Hămbăşan, v mene skupiny PPE-DE. – (RO) Aj keď Zmluva o EÚ jednoznačne zakazuje kartely a iné porušenia práva hospodárskej súťaže, postihnutí spotrebitelia v Európskom spoločenstve majú stále ťažkosti uplatniť svoje práva na náhradu škôd.

Napríklad v Rumunsku dostal kartel, ktorý vznikol v cementárskom priemysle, pokutu niekoľko miliónov eur. V súčasnosti však platné právne predpisy neukladajú kompetentným orgánom povinnosť sledovať hospodársku súťaž, ktorá súvisí s náhradou škôd obetiam.

Chcel by som zdôrazniť potrebu, aby tieto orgány vzali do úvahy náhradu škôd, ktorá už je zaplatená, alebo by sa mala zaplatiť pri výpočte pokuty uloženej spoločnostiam, ktoré boli obvinené, aby sa zabránilo nezrovnalostiam medzi spôsobenou škodou a použitými nápravnými opatreniami a najmä, aby sa zabezpečilo, že náhrady škody budú zaplatené osobám postihnutým takýmito postupmi.

Preto vítam úmysel Komisie zlepšiť spôsoby zaručenia práv spotrebiteľov postihnutých poškodením tohto práva v celej Európe.

Parlament sa veľmi jednoznačne vyjadril, že v Európe nesmie byť žiadny systém „opt-out“. Preto je potrebné identifikovať obete čo najskôr po podaní sťažnosti.

Systém „opt-in“ zaručuje, že obete postihnuté porušením práva hospodárskej súťaže budú naozaj odškodnené. Parlament nechce, aby z týchto súkromných žalôb profitoval niekto iný, či už právnici, obchodné zväzy alebo úrad na ochranu spotrebiteľov.

Som tiež presvedčený, že Parlament dopĺňa nový dôležitý prvok, ktorý v návrhu Komisie chýba. Mechanizmy mimosúdneho vyrovnania sporov sú pre obete, ktoré majú nárok na náhradu škody, v mnohých prípadoch oveľa efektívnejšie ako súdne spory. Mám na mysli skutočnosť, že v čase hľadania spôsobu náhrady škody sa snaha o vyrovnanie musí začať predovšetkým mimo súdov. Cenovo sú oveľa prijateľnejšie ako súkromné žaloby, pretože spotrebitelia dostanú náhradu za vzniknuté škody oveľa rýchlejšie.

  Antolín Sánchez Presedo, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, táto správa bola jednohlasne prijatá vo Výbore pre hospodárske a menové veci. Nie je to len vynikajúci výsledok, ale vzhľadom na náročnú, zložitú a spornú povahu tohto problému ide aj o výnimočný výsledok, ktorý by mal byť podnetom a pevným základom nového piliera súkromných žalôb, čo je veľmi dôležité, ak chceme dosiahnuť efektívnu politiku právomocí Spoločenstva. Toto je nový krok smerom k prepracovanejšej a efektívnejšej politike zodpovedností, ktorá bude vo väčšej miere zohľadňovať práva obetí a efektívnejšie vyžadovať zodpovednosť od porušovateľa.

Preto by som chcel predovšetkým zablahoželať spravodajcovi, pánovi Lehnemu, ktorý sa v najväčšej miere podieľal na úspešnom splnení tejto úlohy. Hĺbka jeho myšlienok, jeho otvorenosť a ochota zapojiť sa do dialógu, ako aj jeho schopnosť dosiahnuť najlepšie kompromisy, boli pre túto správu mimoriadne dôležité. Blahoželanie by som chcel vyjadriť aj spravodajcom výboru požiadaného o stanovisko, tieňovým spravodajcom a poslancom, ktorí predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čím pozitívne prispeli k zlepšeniu tejto správy.

Biela kniha Komisie s názvom „Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES“ je reakciou na požiadavku vyjadrenú Európskym parlamentom v uznesení o zelenej knihe, ktorého obsah sa s ňou z väčšej časti stotožňuje. Toto je prípad, keď okrem iných aspektov podporuje doplnkový charakter verejných a súkromných právnych sporov a stavia sa do pozície v prospech skupinových žalôb, aj keď sa vyhýba extrému skupinových žalôb z USA, čím umožňuje uplatňovanie nároku na úhradu škody, a keď je jej účelom prístup k dôležitým informáciám pod súdnou kontrolou, aj keď sa vyhýba dokazovaniu prieskumnej povahy a keď uznáva podanie nezávislých žalôb alebo následných žalôb a dobrovoľný systém náhrady škôd a vyzýva na ne.

Správa sa zastáva toho, aby sa spolurozhodovacím postupom Európskeho parlamentu stanovil právny rámec týkajúci sa podávania žalôb o náhradu škody pre porušovanie antitrustových pravidiel ES. Toto stanovisko by sa nemalo vnímať ako odmietnutie politiky právomoci Spoločenstva ako právneho základu právnych predpisov, ale ako zlepšenie požiadaviek bežného postupu v tejto oblasti, aby bolo v súlade s vyššími hodnotami, ktoré uznáva Zmluva.

Keď má nariadenie významný účinok na základné právo, akým je právo občanov na efektívnu právnu ochranu, ktorá tvorí súčasť európskeho systému a systému členských štátov – demokratický princíp a rešpektovanie vnútroštátnych právnych tradícií, ktorý vyžaduje, aby takéto záležitosti mohli byť regulované len prostredníctvom ustanovení na právnej úrovni alebo, inými slovami, konaním priamych zástupcov verejnosti – vyžaduje si legislatívnu účasť Európskeho parlamentu.

Stanovuje tiež horizontálny integrovaný prístup k riešeniu spoločných problémov, ktoré môžu vzniknúť pri podávaní súkromných žalôb v rámci práva hospodárskej súťaže v ďalších oblastiach, čím by sa zabránilo roztrieštenému a nejednotnému prístupu.

Súkromné žaloby by mal podávať verejný orgán, ako aj jednotlivec alebo skupina. Toto druhé opatrenie by mohli vykonávať priamo obete alebo nepriamo, prostredníctvom oprávnených subjektov, ktoré budú vopred vymenované alebo poverené ad hoc, napríklad spotrebiteľské alebo obchodné združenia. V prípade podávania žalôb oprávnenými subjektmi musí byť skupina obetí určená už pri predložení žiadosti, ale identifikáciu jednotlivých osôb možno vykonať až neskôr, aj keď k nej musí dôjsť čo najskôr, aby nedošlo k zbytočným zdržaniam a aby bola v súlade s platnými právnymi predpismi. Toto riešenie je veľmi dôležité v prípadoch menších škôd alebo drobných škôd viacerých poškodených.

Správa sa vyváženým spôsobom zaoberá otázkou prístupu k informáciám, ktorý je potrebný na podávanie dodatočných žalôb. Mala by byť zaistená ochrana obchodných tajomstiev, rovnako ako účinnosť programov stiahnutia žaloby, pre ktoré sa vyžadujú usmernenia.

Podmienky sú stanovené tak, aby sa rozhodnutia prijaté orgánom, ktorý je členom siete orgánov Spoločenstva pre hospodársku súťaž, stali záväznými v inom členskom štáte a aby sa v úplnom súlade so zásadou zodpovednosti zvrátilo dôkazné bremeno, pričom sa predpokladá, že chyba alebo vina existuje vtedy, keď sa preukáže, že došlo k porušeniu pravidiel.

Za zmienku stojí aj zdôraznenie prijatia „presunutia“ ochrany pre nepriame obete a systém, ktorý zjednodušuje súdne konania a znižuje náklady na ne. Chcel by som tiež zdôrazniť pozitívny vzťah medzi verejnými a súkromnými žalobami z hľadiska podnecovania náhrad škôd obetiam aj z hľadiska stanovenia päťročného obdobia na podávanie žalôb.

Na záver by som chcel vyjadriť Komisii poďakovanie za dialóg, ktorý viedla v priebehu tohto postupu, a chcel by som požiadať pána komisára, aby bezodkladne predložil iniciatívy, ktoré sa požadujú na ďalšie zlepšenie.

  Diana Wallis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, na úvod by som sa chcela poďakovať pánovi Lehnemu za jeho správu a potvrdiť, že moja skupina bude túto správu podporovať.

Chcela by som tiež povedať, že mi pripadá trochu zvláštne, že táto diskusia prebieha neskoro v noci, keď máme otázku k tej istej téme naplánovanú na zajtra ráno. Bolo by celkom rozumné, keby sa diskutovalo o obidvoch veciach naraz.

Pri vyjadrení pochvaly správe mi však dovoľte povedať, že východiskovým bodom mojej skupiny bude „vykonávanie spravodlivosti“ – vykonávanie spravodlivosti pre malé podniky a spotrebiteľov v celej Európskej únii, v ktorej musia čeliť neprimeranému konaniu zameranému proti hospodárskej súťaži. Moja skupina pred niekoľkými týždňami zorganizovala v Parlamente v Bruseli seminár a veľmi ma udivili niektorí návštevníci, ktorí sa pohybujú na hrane takéhoto konania v rozpore s hospodárskou súťažou, paradoxne v cementárskom priemysle. Čo povedali? Skúste sa s tým, prosím, stotožniť: potrebujeme niečo, čo nám umožní presadzovať týchto nevhodných aktérov na európskom trhu.

Chceme európske riešenie a chceme ho radšej skôr ako neskoro, pretože ak ho nebudeme mať, moja predpoveď a moje varovanie znie: niektoré naše členské štáty si vytvoria systémy, ktoré budú viesť k dohadovaniu o príslušnom súde v dôsledku voľného pohybu rozsudkov. Takže, prosím vás – európsky systém čo najskôr.

  Predsedajúci. – Zabezpečím, aby táto otázka týkajúca sa programu bola oznámená konferencii predsedov, ktorá určuje program – niekedy sa pomýli.

  Nils Lundgren, v mene skupiny IND/DEM. – (SV) Vážený pán predsedajúci, interný trh je úplne najväčším príspevkom EÚ k slobode a prosperite v Európe. Okrem iného si vyžaduje efektívne antitrustové právne predpisy. Teraz uvažujeme o problematike žalôb o náhradu škody pre porušovanie antitrustových pravidiel.

Občania a spoločnosti majú dobré zásadné dôvody, aby si mohli uplatňovať nároky na náhradu škody. Správa pána Lehneho naznačuje, do určitej miery neúmyselne, súvisiace problémy a riziká. Biela kniha hovorí o európskej právnej kultúre, ktorá však neexistuje. Mali by sme vytvoriť predpisy založené na uvažovaní o tom, čo chceme. Pán spravodajca chce, aby sme sa vyhli „amerikanizovanej“ kultúre náhrad za škody. Aj to je uvažovanie o tom, čo chceme. Na druhej strane sú riziká výskytu takejto kultúry vysoké.

Rozdelenie zodpovednosti medzi inštitúcie a členské štáty EÚ sa ignoruje. Neexistuje žiadna objektívna analýza toho, čo sa vyžaduje podľa zásady subsidiarity. Táto zásada sa pomerne jednoducho neberie vážne.

Je tu aj mnoho iných nejasných problémov a otázok, pri ktorých hrozí riziko, že budeme konať úplne svojvoľne. Odseky 7 a 11 spolu vyvolávajú pocit nedôvery. Jednoznačným východiskovým bodom musia byť žaloby o náhradu škody na základe porušenia antitrustových pravidiel. Vyžaduje si to, aby sa zločin dostal na súd, po ktorom by sa podľa všetkého mala uplatňovať res judicata, hoci aj v súvislosti s individuálnym uplatňovaním nároku, aby sa nemohli opakovať rozsudky, ktoré súvisia so samostatným prípadom.

Odseky 15 a 18 spolu umožňujú, aby si žalobca vybral právny systém, ktorý je najprospešnejší. Tento stav vytvára právnu neistotu a spôsobí dohadovanie o príslušnosti súdu, čo by bolo skutočnou hrozbou.

Asymetrické informácie sa majú obmedziť prinútením spoločností, aby poskytli informácie žalobcovi. Výsledkom bude subjektívne zaobchádzanie s dôležitými obchodnými informáciami, ktoré sa môžu nesprávne použiť.

Stále však existuje veľmi veľa rizík a otázok, ktoré sú v tejto fáze nejednoznačné. Parlament by mal preto odmietnuť túto správu a požadovať podrobnejšiu analýzu tejto problematiky skôr, ako prijmeme rozhodnutie.

  Andreas Schwab (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv by som sa chcel úprimne poďakovať pánovi spravodajcovi Lehnemu, ktorý urobil veľký kus práce a našiel primerané riešenia na veľmi ťažké otázky, s ktorými súhlasia aj poslanci z iných skupín.

Na základe tejto rozpravy vidím, že sme sa všetci zhodli na potrebe horizontálneho prístupu pre všetky kolektívne žaloby, a preto žiadam Komisiu, aby nepredkladala samostatné návrhy jednotlivých generálnych riaditeľstiev osobitne pre každú oblasť, ale aby nám v najlepšom prípade poskytla skutočný mechanizmus na kolektívne uplatňovanie právnych nárokov, ktorý by sa vzťahoval na všetky oblasti európskeho vnútorného trhu a na všetkých občanov Európy, a, samozrejme – ako už povedala pani Wallisová – na všetky európske malé a stredné podniky. Jednotne uvažujeme o tom, že sa musia efektívne obhajovať záujmy osôb poškodených kartelom a že európske hospodárstvo musíme podrobiť kontrole činnosti kartelov v súlade so zásadou sociálneho trhového hospodárstva. Takisto nechceme žiadne zneužívanie rôznych vnútroštátnych predpisov v podobe dohadovania o príslušnosti súdu.

Rozprava z dnešného večera mi však nedopriala veľmi veľa informácií o najúčinnejšom spôsobe dosahovania tohto cieľa, pretože si myslím, že potenciál kolektívnych žalôb sa často preceňuje. Preto je dôležité znova ustanoviť určité porovnávacie metódy, pomocou ktorých musíme posúdiť všetky postupy pri kolektívnych žalobách. Musíme si zodpovedať otázku, či je naozaj dôležité, aby dodatočná právna ochrana spotrebiteľov alebo obetí v prípade hromadných žalôb, cezhraničného sporu a súdneho sporu, ktorý zasahuje viac ako jeden členský štát. V európskom postupe musíme umožniť procedurálne obmedzenia členských štátov – „opt out“, „opt in“ a množstvo ďalších otázok. Ak to jednoducho nie je možné, ako už Komisia sčasti priznala, potrebujeme nasadiť právne nástroje členských štátov a spoločný postup s parlamentmi členských štátov, aby sme vyhoveli záujmom európskych spotrebiteľov.

Jednoznačne sa chceme vyhnúť kolektívnym žalobám v Európe podľa modelu USA. Chceme zabezpečiť, aby bola priznaná náhrada škody, ale len osobám, ktoré naozaj utrpeli škody. Chceme čo najdôraznejšie bojovať proti nespravodlivým žalobám a chceme presadzovať postupy mimosúdneho vyrovnania.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa chcel poďakovať pánovi Lehnemu za konštruktívnu a precíznu správu, ktorá sa zaoberá dôležitými problémami v rámci práva hospodárskej súťaže a zvyšuje ochranu spotrebiteľov.

Európsky súdny dvor zaručuje jednotlivcom a spoločnostiam právo na náhradu škody pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže, ale napriek tomu je skutočnosť taká, že jednotlivci, ktorí utrpeli škodu v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel ES, málokedy dostanú náhradu. Preto musíme vytvoriť mechanizmy, ktoré zvýšia dôveru a umožnia jednotlivcom, aby si dokázali presadiť práva aj za hranicami.

Vieme, že spotrebitelia a malé podniky sa boja podnecovať konania, pretože sa obávajú dlhých priebehov procesov a najmä vysokých nákladov. Zmeny v tejto súvislosti podporia cezhraničné obchodovanie.

Ak máme mať fungujúci vnútorný trh v celej EÚ, kde sa ľudia môžu spoľahnúť na to, že sa ich prípad vyšetruje právne istým spôsobom a na to, že dostanú úplnú náhradu za spôsobené škody, inými slovami za stratu, musíme tiež nájsť mechanizmy na umožnenie skupinových žalôb.

Keď sa rozprávame o skupinových žalobách, vždy sa objaví model USA, skúsenosti s ním a jeho extrémy. Samozrejme, musíme sa z neho poučiť, ale nemali by sme sa nechať sami zastrašiť. Európa musí mať európsky systém, nie americký. Ak nič nespravíme, situácia sa len zhorší.

  Ján Figeľ, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, všetkým ďakujem za veľmi zaujímavé príspevky, najmä za úvodné poznámky pána Klausa-Heinera Lehneho. Boli veľmi zaujímavé, takže už rozumiem, prečo ste takí konsenzuálni a nespolupracujete na tejto problematike len vo výbore, ale aj v pléne.

Nemám viac čo dodať, možno niečo o právnych základoch. Závisí to, samozrejme, od cieľov a obsahu navrhovanej žaloby a ako komisár vás chcem ubezpečiť – aj keď mám iné portfólio, ale hovorím v mene Komisie – že v zásade sa snažíme o veľmi úzku spoluprácu s Parlamentom. Otázkou zostáva, ako ju dosiahnuť s ohľadom na praktickú, konkrétnu otázku alebo problém, ale budeme sa usilovať o úzku spoluprácu alebo čo najužšiu spoluprácu s Parlamentom podľa použiteľného právneho základu.

Čo sa týka spomínanej roztrieštenosti a horizontálneho prístupu, myslím si, že odpoveď Komisie – a tá je veľmi zrejmá z bielej knihy – je jednotný, koherentný prístup. Myslím si, že európska právna tradícia a korene našej právnej kultúry sa líšia od tých často spomínaných amerických. Myslím si však, že sa môžeme podučiť od iných a ďalej rozvíjať náš systém.

Čo sa týka verejného uplatňovania nároku a spravodlivosti myslím si, že je, samozrejme, veľmi dôležité, aby sme nesmerovali k oslabovaniu tohto uplatňovania. Články 81 a 82 sú, samozrejme, veľmi dôležitými piliermi jednotného trhu a politík EÚ. Týkajú sa spravodlivosti a žaloby o náhradu škody sú doplnením tohto práva na uplatňovanie nároku.

Poslednou, ale nemenej dôležitou otázkou sú mimosúdne vyrovnania. Komisia ich podporuje, ale predpokladom alebo základom takéhoto prístupu, ktorý by bol vítaný, je existujúci a funkčný systém žalôb o náhradu škody na úrovni členských štátov. Takže si myslím, že musíme nielen podporovať naše členské štáty, ale im aj pomáhať, aby tieto problémy a systémy fungovali vo všetkých 27 štátoch EÚ. Myslím si, že tak budeme môcť tieto otázky vyriešiť.

Chcem sa vám všetkým veľmi pekne poďakovať, aj pre mňa to dnes bola veľmi zaujímavá rozprava. Želám vám všetko dobré.

  Klaus-Heiner Lehne, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, predovšetkým sa chcem poďakovať váženým priateľom za veľmi užitočné príspevky. Myslím si, že sa nám spoločne podarilo dosiahnuť dobrý výsledok.

Aby však nedošlo k nedorozumeniu, Komisii by som chcel jasne povedať: z pohľadu Parlamentu nemáme žiadnu otázku k tomu, že už máte pripravené materiály, tie už teraz vôbec nie sú potrebné. Nemáme absolútne žiadnu otázku. Očakávame, že Komisia zohľadní to, o čom sme dnes rozhodli, a že to bude zahrnuté v navrhovaných právnych predpisoch.

Horizontálny prístup nie je dôležitým aspektom len na základe argumentov, ktoré som už vysvetlil. Pán komisár osobne nastolil otázku právneho základu. Pri takomto dôležitom projekte musíme zvoliť prístup, ktorý nakoniec zaručí, že Parlament bude za rovnakých podmienok vystupovať ako zákonodarca. Ak zvolíme prístup založený len na práve hospodárskej súťaže, nebolo by to v súlade s aktuálne platnou Zmluvou z Nice. Toto je tiež veľmi podstatný politický argument, ktorý dokazuje, prečo považujeme práve horizontálny prístup za správny. Myslím si, že Komisia by nad tým mala vážne uvažovať.

Podľa môjho názoru je ďalším rozhodujúcim bodom to, že potrebujeme nejaké riešenie v súvislosti s mimosúdnymi vyrovnaniami. Hovorili ste už o zbližovaní sa s prácou Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž. Ak si však niekto porovná zelenú knihu o ochrane spotrebiteľa s bielou knihou o hospodárskej súťaži, nemusí v každom prípade nadobudnúť dojem, že je medzi nimi nejaké zbližovanie. Najzrejmejším príkladom je rozdielne zaobchádzanie – alebo, aby som bol presnejší – mechanizmy mimosúdneho vyrovnania v bielej knihe.

Stále však zostáva celý rad iných problémov a očakávame, že sa vyriešia. Len v krátkosti chcem spomenúť otázku prístupu k materiálom Európskej komisie. Vo všetkých trestných konaniach, pri ktorých sa uplatňuje nárok na náhradu škody, je možné prezrieť si spis prípadu verejného prokurátora. Prečo to neplatí pre Európsku komisiu? Tomu nerozumiem.

To isté platí o otázke stanovenia postihov: Tento problém je tiež potrebné vziať od úvahy z hľadiska toho, že v budúcnosti musí byť možné uplatniť si nárok na náhradu škody. Aj tu musí Komisia naliehavo prepracovať text a predložiť konkrétnejšie texty a návrhy ako tie, ktoré sú zatiaľ súčasťou bielej knihy. Aby nedošlo k nedorozumeniu, celkom jasne môžem vyhlásiť, že z pohľadu Parlamentu očakávame viac ako to, čo je uvedené v bielej knihe, a takisto očakávame, že Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž ako celok sa bude riadiť našimi odporúčaniami, inak v tomto Parlamente narazí na odpor.

  Predsedajúci. – Chcel by som vám všetkým poďakovať za príspevky o tejto dôležitej téme a poďakovať sa aj pánovi komisárovi, pracovníkom a tlmočníkom.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 26. marca 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Katrin Saks (PSE), písomne. – (ET) Správa Parlamentu zdôrazňuje užitočnosť programov súdnych sporov v pôsobnosti kartelových dohôd a teší ma, že tu môžem povedať, že o návrhu programu súdnych sporov sa v súčasnosti diskutuje v Európskom parlamente. Mal by sa stať dôležitou súčasťou boja proti kartelom, čo je dôležité v záujme lepšieho fungovania spoločného trhu aj v záujme ochrany práv spotrebiteľov, pretože v dôsledku kartelových dohôd sa môžu spotrebiteľské ceny zvýšiť až o 25 %.

Som však úprimne presvedčená, že aj zastupujúce žaloby môžu zohrávať dôležitú úlohu pri účinnom vykonávaní práva hospodárskej súťaže a pri zlepšení ochrany spotrebiteľov, takže tejto problematike musíme venovať pozornosť na úrovni Estónska aj Európskej únie. Výskum preukázal, že zastupujúce žaloby by výrazne zlepšili ochotu spotrebiteľov obhajovať svoje práva a v krajinách s nízkou aktivitou spotrebiteľov pre obavy zo zložitosti a z cien týchto podaní sú opatrenia, ako napríklad zastupujúce žaloby, nesmierne dôležité.