Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 26. marca 2009 - Štrasburg

8. Úloha kultúry pri rozvoji európskych regiónov (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie Komisii (O-0064/2009), ktorú predkladá Doris Packová v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov o úlohe kultúry pri rozvoji európskych regiónov (B6-0226/2009).

  Doris Pack, autorka. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, stretávame sa v nezvyčajnom čase, ale predsa otázka na ústne zodpovedanie, ktorú dnes predkladáme, sa zrodila v medziskupine „Duša pre Európu“. Veríme, že nájdeme túto dušu v našich najstarších jednotkách – regiónoch – kde ľudia medzi sebou komunikujú so svojím osobitým prízvukom, špecifickým nárečím alebo aj regionálnym jazykom, kde má miestna kuchyňa svoju vlastnú špecifickú chuť, kde sa naozaj miestne ovocie a zelenina predávajú na trhoch, kde sa stále zachovávajú osobité ľudové piesne a odkiaľ pochádzajú osobité rozprávky a povesti: skrátka, kde majú ľudia pocit, že tam patria; kde sa cítia doma.

Postup globalizácie hrozí veľkou štandardizáciou a mnohé unikátne rysy vymiznú. Túto svojráznosť môžu zabezpečiť len obdivuhodné regióny Európy, ktoré musia byť schopné spoliehať sa na ochranu Európskej únie. Bohatosť a rôznorodosť regiónov Európy, ktoré boli často nepriateľmi, ktoré boli okupované, ktoré boli rozdelené, ktoré boli zničené vojnou a znova zjednotené, musia byť zachované. Regióny sú ako naše kmeňové bunky. Európska únia si zachovala niečo ako kultúru v malom a je tiež viazaná v tejto oblasti ľudskými právami.

Naša dnešná stručná rozprava a uznesenie by mali podnietiť Komisiu k tomu, aby našla spôsoby, ako ešte viac zviditeľniť kultúrnu bohatosť regiónov, a aby našla spôsoby, ako môže EÚ prispieť k jej zachovaniu a neustálemu rozvoju. Kultúrny potenciál Európy sa musí využívať strategicky. Možnosti integrovania myšlienok a iniciatív z oblasti verejnej a štátnej služby na miestnej a regionálnej úrovni by mali byť v roku 2009, roku tvorivosti a inovácie, využívané zmysluplným spôsobom.

Rada by som povedala členom Výboru pre regionálny rozvoj, že vôbec nemáme v úmysle obmedzovať súčasnú regionálnu politiku. Chceme len prispieť k jej kultúrnemu rozmeru. Žiadame Komisiu, aby tiež k tomu prispela.

  Joe Borg, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi v prvom rade v mene pána komisára Figeľa poďakovať vám za možnosť vyjadriť sa k postaveniu kultúry v našich politikách a k jej osobitnému prínosu k rozvoju európskych regiónov a miest. Význam kultúry sa na úrovni Spoločenstva berie do úvahy rôznymi spôsobmi.

V kontexte politiky súdržnosti EÚ, regionálne a miestne stratégie úspešne začlenili kultúru, aby podporila tvorivosť a propagovala inováciu. Politika súdržnosti podporuje napríklad ochranu nášho kultúrneho dedičstva, rozvoj infraštruktúry a služieb v oblasti kultúry, rozvoj regionálnej atraktívnosti a jej spojenie s trvalo udržateľným cestovným ruchom, ale taktiež regeneráciu miestnych hospodárstiev a rozvoj cezhraničných stratégií.

V roku 2007 Komisia začala európsky program pre kultúru, ktorý je teraz vo svojej prvej fáze realizácie. Tento nový strategický prístup ku kultúre stanovuje spoločné zámery a ciele na poháňanie hospodárskej, sociálnej a politickej hodnoty kultúry posilnením jej zjednocujúcej úlohy. V rámci toho Komisia a členské štáty spolupracujú v súlade s novou otvorenou metódou spolupráce s cieľom posilniť spoločné snahy v oblasti priameho vplyvu na stratégie miestneho a regionálneho rozvoja. Napríklad to pomôže maximalizovať potenciál odvetví tvorivej činnosti a kultúry, najmä MSP, podporiť prístup ku kultúre a mobilitu odborníkov v oblasti kultúry.

S cieľom pridať sa k prebiehajúcim úvahám, Komisia čoskoro začne nezávislú štúdiu o prispievaní kultúry k miestnemu a regionálnemu hospodárskemu rozvoju ako súčasti európskej regionálnej politiky. Výsledky tejto štúdie pomôžu zdôrazniť hodnotu investovania do sektorov kultúry a tvorivej činnosti a ukážu spojenie medzi takouto investíciou, špecifickými cieľmi regionálneho rozvoja a lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. Štúdia tiež prispeje k príprave zelenej knihy o potenciáli odvetví kultúry a tvorivej činnosti, ktorá sa momentálne pripravuje a ktorú má Komisia prijať začiatkom roku 2010.

Komisia pravidelne organizuje konferencie s účasťou zástupcov z miestnych a regionálnych orgánov. Dovoľte mi vyzdvihnúť dni otvorených dverí, ktoré každý rok privedú do Bruselu mnoho zainteresovaných strán, aby diskutovali o širokom rozsahu tém týkajúcich sa regionálnej politiky a politiky súdržnosti. V kontexte týchto seminárov sa pravidelne zvažovali aspekty týkajúce sa kultúry.

Navyše, v súvislosti s inými európskymi politikami, ako napríklad integrovanou námornou politikou EÚ, sa Komisia tiež snaží zapojiť aktérov občianskej spoločnosti do zdôrazňovania bohatého námorného dedičstva Európy. A tak budúci rok v máji počas osláv Európskeho námorného dňa v Ríme budú zúčastnené strany okrem iného skúmať spojenia medzi námorným dedičstvom a udržateľným regionálnym cestovným ruchom.

Na záver by som chcel spomenúť aj európske kultúrne fórum, ktoré prvýkrát organizuje Komisia v súvislosti s európskym programom pre kultúru v Bruseli v dňoch 29. a 30. septembra a spojí predstaviteľov sektora kultúry a vnútroštátnych orgánov vrátane miestnych a regionálnych orgánov.

  Manolis Mavrommatis, v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, rád by som na úvod privítal iniciatívu v takej zaujímavej otázke, ako je úloha kultúry v rozvoji regiónov Európskej únie. Kultúrne dedičstvo je dôležitým prvkom identity a histórie rozvoja národov Európy. Jeho ochraňovanie a zachovávanie je preto zvlášť dôležité pre výchovu mladej generácie a zároveň pre úctu k európskej identite. Kultúrne dedičstvo je pre európskych občanov základnou hodnotou bez ohľadu na jeho európsky, národný alebo miestny rozmer. Všetci vieme, že dôraz sa kladie na veľké mestá, kde sa nachádzajú najznámejšie múzeá a pamätníky.

Avšak skutočnosťou je, že európsky vidiek, ktorý predstavuje 90 % európskeho územia, trpí opustenosťou a hospodárskou stagnáciou. Európske programy s kultúrnym obsahom preto značne napomáhajú rozvoju hospodárskej činnosti v regiónoch. Nie je to len poskytovanie práce a zamestnania, ale aj vytváranie príťažlivých miest pre kultúrny a historický cestovný ruch, ktorý prispeje k trvalo udržateľnému rozvoju týchto oblastí.

Preto sa domnievame, že kultúra prispieva priamo k rozvoju kultúrneho vzdelávania Európanov a nepriamo k hospodárskej prosperite najmä v regiónoch, ktoré najviac potrebujú pozornosť a rozvoj.

  Mary Honeyball, v mene skupiny PSE. – Vážená pani predsedajúca, skutočne som veľmi rada, že mám príležitosť diskutovať v tejto rozprave. Je len škoda, že sa koná vo štvrtok poobede, keď účasť nie je zďaleka taká vysoká, ako by asi mala byť.

Myslím si, že v kontexte súčasnej hospodárskej situácie je to dôležitá rozprava. Počuli sme už diskusiu o kultúre a pracovných miestach, ako sa môžu odvetvia kultúry a ľudia, ktorí pracujú v kultúre, podieľať na hospodárstve a ako môžu skutočne pomôcť. V zložitých časoch, ktorým momentálne čelíme, čo sme už v Parlamente počuli, je dôležité o týchto záležitostiach čo najpodrobnejšie diskutovať.

Som tu tiež preto, že vlastne zastupujem jedno z veľkých miest, ktoré spomenul predchádzajúci rečník. Londýn, ako všetci viete, je jedno z kultúrnych centier EÚ, ktoré má ohromnú históriu a veľa čo ponúknuť, rovnako ako my všetci. Je tiež centrom odvetví kultúry, samozrejme britských. Takže si myslím, že mojou úlohou tu je hovoriť za ľudí, ktorých zastupujem a bojovať za tie pracovné miesta, ktoré sa v zlej situácii rušia ako prvé. Takže veľmi vítam, čo povedala Komisia o úlohe odvetví kultúry, o tom, ako ich chceme zachovávať a stavať na nich a akú má kultúra hospodársku úlohu. Mám pocit, že túto hospodársku úlohu veľmi často ignorujeme a nehovoríme o nej; dokonca o nej ani nepremýšľame a odsúvame kultúru na druhotriednu pozíciu. To je neprijateľné, najmä keď kultúra môže byť v našom národnom a regionálnom rozvoji tak veľmi dôležitá. Dúfam, že jednou z vecí, ktorá dnes vyplynie z tejto rozpravy – s ktorou sa vrátime do našich členských štátov a s ktorou sa vráti Komisia a Rada – bude skutočnosť, že nás veľmi zaujíma, ako tento regionálny rozvoj bude prebiehať, ako sa k nemu postavíme a ako sa postavíme k úlohe, ktorú v ňom môže zohrať kultúra.

Tiež, ako už povedala pani Packová, je tu celá otázka kultúrnej rozmanitosti. Myslím si, že jednou z veľmi silných stránok EÚ a tiež Európskeho parlamentu je, že sa všetci schádzame – teraz 27 členských štátov – a sme v skutočnosti v mnohých smeroch veľmi rozdielni: máme rozdielne zázemie a kultúry, a samozrejme rozdielne jazyky. To je len začiatok. Hoci svet je stále menší a hoci ľudia sa viac zbližujú, stále existujú tieto významné rozdiely. Mali by sme ich oslavovať, pretože sú úplnou podstatou vecí, o ktorých hovoríme. Všetci chceme zachovať svoju identitu a to, aký máme zo seba pocit, a musíme to urobiť.

V tomto kontexte si myslím, že musíme brať do úvahy aj príchod ľudí na náš kontinent. Prichádzajú k nám ľudia z iných častí sveta – mnohí z nich sú v niektorých našich členských štátoch už príslušníkmi druhej a tretej generácie – a pochádzajú tiež z rôznych zázemí. Myslím si, že tiež musíme brať do úvahy, že prichádzajú so svojou vlastnou kultúrou, tradíciami a jazykmi. Napriek tomu, že ich integrujeme a učia sa naše jazyky, stále sú tam so svojimi vlastnými osobitnými identitami. Túto otázku sme v rozprave nespomenuli a myslím si, že je dôležitá. Dúfam, že ju môžeme zaradiť do rozpravy, najmä keď hovoríme o otázkach ako viacjazyčnosť, o ktorej sme viedli dobré diskusie. Je to mimoriadne dôležitá otázka a myslím si, že by sme jej mali dať väčší význam ako jej dávame, ale v kontexte meniacej sa Európy. Musíme preto zachovávať naše existujúce kultúry a našu existujúcu rozmanitosť a dokonca prijať novú rozmanitosť, ktorá prišla a ktorá naďalej prichádza na náš kontinent. Pre všetky tieto dôvody vítam podporu, ktorú dávame kultúre a odvetviam kultúry, podporu malým a stredným podnikom, ktoré, myslím si, budú v súčasnej hospodárskej situácii pravdepodobne hlavnou oporou toho, čím sa budeme zaoberať. Keď veľké korporácie a veľké podniky strácajú ľudí, keď sú pre nich ľudia nadbytoční a prepúšťajú ich, môže závisieť od malých útvarov – MSP – či zamestnajú týchto ľudí a či skutočne pôjdu do toho a vytvoria zamestnanie pre tých, ktorí môžu pracovať v tomto odvetví.

Takže dúfam, že všetci uznáme, že úloha kultúry je na našom kontinente a v našej spoločnosti veľmi dôležitá, a že tí z nás, ktorí sa nakoniec zúčastnili tejto rozpravy, odovzdajú odkaz členským štátom, regiónom a ľuďom, ktorých zastupujeme. Viem, že nesieme dobrú správu, takže poďme tam a rozšírme ju.

  Grażyna Staniszewska, v mene skupiny ALDE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, regióny sú veľmi dôležitým miestom rozvoja kultúry. Tam vzniká väčšina dlhotrvajúcich výmenných programov a spoločných projektov medzi oblasťami s odlišnými tradíciami, zvykmi a úspechmi. Regióny podnecujú rozvoj kultúry a kultúra – dôležité, príťažlivé projekty a udalosti – sa stáva magnetom, ktorý priťahuje hospodárske investície. Toto je klasický následný účinok, ktorého najlepším príkladom je skvelý program Európske hlavné mesto kultúry. Po roku kultúrnych udalostí vždy nasleduje hospodárske oživenie. Chápu to mnohé európske mestá, ktoré sa pokúšajú zúčastniť na tomto projekte.

Kultúra je veľkou príležitosťou zvlášť pre zaostalé oblasti, ktoré sú ale bohaté na prírodné zdroje, alebo pre miesta, ktoré sú turisticky a rekreačne zaujímavé vďaka svojej zemepisnej polohe. Preto je zvlášť dôležité uvedomiť si významnú úlohu regionálnych úradov a podnietiť ich činnosť špeciálnymi programami Európskej únie. Očakávam, že Komisia čoskoro predloží zelenú knihu, ktorá predstaví širokú koncepciu opatrení v oblasti kultúry vrátane kľúčovej záležitosti úrovne regiónov.

Dámy a páni, na záver mi dovoľte upozorniť na iniciatívu ustanoviť rok 2013 za Európsky rok učenia sa jazykov našich susedov. Dynamickému rozvoju regionálnej spolupráce v Európe často bráni nedostatok znalosti jazyka a kultúry susedných krajín a regiónov a nedostatok schopnosti plne komunikovať. Učenie sa jazyka najbližšieho suseda môže byť veľkým skokom vpred vo vzájomnom porozumení a komunikácii a preto aj v posilnení kultúrnej a hospodárskej spolupráce a upevnení celého Európskeho spoločenstva.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že v tejto rozprave stojí za to pripomenúť si charakteristické slová Jacqua Delorsa, bývalého predsedu Európskej komisie. Keď sa ho po skončení funkčného obdobia v úrade predsedu Komisie opýtali, či je niečo, čo ľutuje, alebo či bolo niečoho nedostatok, priznal, že Európska únia a Komisia venovali príliš málo času kultúrnym záležitostiam. A myslím si, že jeho charakteristická sebakritika by nám mohla ukázať správny smer.

Súhlasím s rečníkom, ktorý hovoril o zvláštnych prioritách nášho Parlamentu. Hovoríme, že kultúra je dôležitá a nielen priority ako inštitúcie, administratíva a nariadenia. Potom o týchto prioritách hovoríme v pondelok, utorok, stredu a vo štvrtok ráno. A iba vo štvrtok poobede diskutujeme o otázkach, ktoré môžeme nazvať základnými – o kultúre, pretože kultúra je v skutočnosti základom Európskej jednoty. Nielen kultúra regiónov, ale aj národná kultúra, pretože dedičstvo Európy je v skutočnosti dedičstvom európskych národov a toto možno zvlášť platí pre naše kultúrne dedičstvo.

Som rád, že sa táto téma spomenula. Som rád, pretože predpokladám, že otázka kultúry bude čoraz dôležitejšia v práci Parlamentu a aj vo výkonných orgánoch EÚ, hlavne v Komisii a Rade.

  Věra Flasarová, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, súhlasím so znením otázok, ako ich formulovala kolegyňa Doris Packová. Všestranná podpora európskych regiónov je podľa môjho názoru veľmi dôležitá. V Európe existovali hranice, ktoré celé storočia od seba oddeľovali štáty a národy a psychologicky vytvárali akési územie nikoho. Po hraniciach, ktoré sa nám našťastie vďaka schengenskému procesu podarilo odstrániť, zostali však rozdelené regióny, rozpoltené mestá a najmä psychologický problém, podľa ktorého jedna časť územia patrí tam a druhá časť zasa inam. Integrujúca sa Európa tieto staré jazvy na mape i v myslení ľudí hojí síce bezpečne, ale pomaly. Najrýchlejšou cestou k ich sceľovaniu, oveľa efektívnejšou a účelnejšou ako všetky opatrenia smerujúce zhora nadol, je podpora aktivít občianskych iniciatív, kultúrnych organizácií a regionálnych inštitúcií. Tieto regionálne inštitúcie a sami občania žijúci na tom či onom území vedia najlepšie, čo je potrebné urobiť pre oživenie svojich regiónov.

Existuje veľa projektov, ktorých uskutočnenie znamená krok vpred a tiež impulz na ďalšie kroky. Ja sama pochádzam z regiónu severnej Moravy, zo Sliezska, z oblasti, kde sa stretáva české územie s poľským a slovenským. A práve tam, v regióne historického Těšínska, ktoré dnes tvoria mestá Český Těšín a Cieszyn na území Poľska, vznikol projekt s názvom „Záhrada dvoch brehov“. Medzi obidvoma mestami, ktoré boli kedysi jediným urbanistickým celkom, tečie rieka. Projekt pripravuje prepojenie obidvoch riečnych brehov nielen urbanisticky, ale aj architektonicky a predovšetkým kultúrne. Obidve oddelené časti kedysi súrodého celku je potrebné prepojiť kultúrnou činnosťou obyvateľov. Rieka medzi obidvoma mestami a jej okolie sa majú stať miestom kultúrnej výmeny a kultúrneho prelínania. Dôležitým aspektom takýchto projektov je však aj skutočnosť, že ich vplyvom vznikajú nové pracovné príležitosti nielen počas realizácie prác, ale aj po nich. Určite sa rozširuje oblasť služieb, zvyšuje sa atraktivita oblasti, podporuje sa aj možnosť cestovného ruchu a ďalších foriem podnikania s ním súvisiacich. Autori projektu „Záhrada dvoch brehov“ sa nechali inšpirovať vzorom francúzskeho Štrasburgu a nemeckého Kehlu, ktoré sú takisto takými blízkymi susedmi, že tvoria prirodzenú urbanistickú štruktúru. A takisto medzi obidvoma mestami tečie rieka Rýn. Čo je možné vo Francúzsku a v Nemecku, môže byť možné aj v Českej republike a v Poľsku alebo kdekoľvek inde v Európe. Napokon, podobných prípadov je v strednej Európe oveľa viac. Keď hovoríme o podiele kultúry na rozvoji európskych regiónov, vybavujú sa mi práve tieto projekty.

Európska únia, Komisia a Európsky parlament by mali podporovať kultúrne projekty tohto druhu tak, ako to robili doposiaľ a ešte viac. Občas sa autori občianskych iniciatív oprávnene sťažujú na to, že tieto aktivity neprípustne brzdí zložitá administratíva alebo príliš komplikované štruktúry na príslušných ministerstvách a úradoch.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, mám dve otázky pre komisára: Prvá: Čo je kultúra? A druhá: Čo do čerta má spoločné s Európskou úniou?

Historické grófstvo Northamptonshire leží v mojom regióne. Časť jeho kultúrnej identity, jeho histórie, jeho textilu je historicky spojená s obuvníckym priemyslom. Obuvníctvo v grófstve uznali prvýkrát v roku 1202, keď bol Peter Obuvník známy skoro v celom grófstve. V roku 1452 súd reguloval ceny a váhy rôznym obchodníkom vrátane obuvníkov a samotný Northampton bol celý ten čas domovom obuvníctva.

Podľa zoznamu sčítania ľudu bolo v roku 1841 v celom grófstve 1 821 obuvníkov. Futbalové mužstvo grófstva, Northampton Football Club, sa ešte stále nazýva „Obuvníci“ a v Northamptonshire je momentálne ešte stále otvorených 34 tovární na obuv, pričom všetky sú viac ako 100-ročné. Dnes mám na sebe pár topánok Barker z dediny zvanej Earls Barton v nádhernom obvode Westminster v Daventry. Máme múzeum, máme kultúrne podujatia spojené s obuvníctvom – a to tu bolo pred Európskou úniou.

Takže aj keď úplne chápem úlohu kultúry v regiónoch krajín, som zvedavý či a ako môže Európska únia pomôcť v týchto veciach. A čo sú regióny Európy? Myslím si, že by sme mali nechať, aby sa kultúra v regiónoch Európy rozvíjala ako doteraz – miestne, organicky a nie centrálne riadená vládou.

  Vittorio Prodi (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ďakujem, že ste mi vyhoveli. Chcel by som trocha rozšíriť našu víziu a pozerať sa do budúcnosti, nielen do minulosti. Nachádzame sa v situácii, v ktorej vidíme, že rast nemôže byť vždy pretrvávajúci, skôr je obmedzený limitovanou povahou prírodných zdrojov a limitovanou kapacitou zeme pohltiť a spracovať náš odpad. Nemôžeme naďalej zakladať náš názor len na materiálnom raste – našej koncepcii rozvoja – namiesto toho musíme rozvoj vnímať so silnejším zreteľom na kvalitu života: v podstate musíme odmaterializovať našu spoločnosť.

Z tohto pohľadu sú regióny rovnako dôležité pre svoje kultúrne bohatstvo – čo znamená bohatstvo ich kvality života – čo je veľmi dôležité v súčasnej dobe, keď sa náš životný štýl musí úplne zmeniť. V tomto kontexte odmaterializovania, je preto bohatstvo regiónu, čo sa týka kvality života, mimoriadne dôležité, povedal by som dokonca absolútne nevyhnutné.

Preto by som chcel nasmerovať Komisiu a Parlament k pochopeniu zmeny životného štýlu, ktorú musíme uskutočniť, a to odmaterializovanie našich spoločností, a teda kultúrnu prácu, ktorá sa stane nenahraditeľnou, keďže musíme nahradiť nehmotné bohatstvo za hmotné. Táto regionálna skúsenosť je preto niečo, čo sa musíme snažiť pochopiť a zachovať, skôr než bude zmietnutá celým radom neúmyselných chýb.

Preto by som chcel požiadať, aby sme pokračovali v tejto diskusii, pretože je taká dôležitá a pretože musíme jednoducho zmeniť náš spôsob života.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, krása kultúry pochádza z regionálnej a miestnej rôznorodosti, ktorá sa mení s rozvojom spoločnosti. Regionálne kultúry, ktoré sú hlboko založené na tradícii, tvoria silný základ pre národné kultúry a ich mnohé variácie. So svojou farebnosťou formy a výrazu majú veľký pôvab a poskytujú umeleckú stimuláciu, prinášajú skúsenosť a emócie a posilňujú väzby miestnej spoločnosti.

Regionálne kultúry vytláčajú profesionálni umelci, ktorí z nich čerpajú inšpiráciu. Často sa predpokladá, že regionálna kultúra musí byť amatérskym hnutím, zatiaľ čo profesionálne hnutie by malo byť silne finančne podporované. Toto je pravdepodobne zdroj tendencie, ktorú vidíme aj v EÚ, financovať veľké a drahé projekty vrátane medzinárodných projektov, ktoré zahŕňajú profesionálnych umelcov z rôznych krajín. Regionálne a miestne kultúry postupne vymierajú a mnohé formy ich prejavu a ich disciplíny a tvorivé schopnosti sa vytrácajú.

Dnes môžeme hovoriť o tradičnej a ľudovej kultúre v historicky zaostalých regiónoch, ale nemôžeme povedať veľa o ich existencii v rozvinutých regiónoch. Je tu preto naliehavá potreba vyvinúť program výskumu na zdokumentovanie ochrany a rozvoja regionálnej kultúry vo všetkých jej duchovných a umeleckých prejavoch. Tieto prejavy sú podrobnejšie stanovené v mojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k uzneseniu, o ktorom diskutujeme. Dúfam, že ho poslanci podporia.

  Pál Schmitt (PPE-DE). – (HU) Kultúra vytvára hodnoty v intelektuálnom aj materiálnom zmysle. Odvetvia kultúry a tvorivej činnosti zamestnávajú milióny ľudí v celej Európe. Filmy, vydávanie kníh, skladanie hudby a hudobné publikácie – čo sa často nazýva hudobný priemysel – patria medzi najdynamickejšie rastúce odvetvia.

Nie je to náhoda, že najúspešnejšie a najpopulárnejšie iniciatívy EÚ sú úzko späté s kultúrou. V rámci výmenného programu európskych umeleckých zbierok môže verejnosť v súčasnosti vidieť v Budapešti v dôležitom múzeu jedinečnú výstavu Gustava Moreau a Alfonza Muchu.

Ďalšou takouto iniciatívou je program európskych hlavných miest kultúry, ktorý vyzdvihuje a propaguje nielen mestá, ale aj celé regióny. O necelý rok, v roku 2010, bude tento hrdý titul niesť málo známe malé mesto na juhu Maďarska, Pécs, kde stovky tisícov návštevníkov pritiahnutých do tejto oblasti podporia rast celého regiónu.

Som presvedčený, že prostredníctvom kultúry sa môže EÚ priblížiť k svojim občanom a priblížiť občanov navzájom k sebe. Keď hovoríme o regionálnej identite v Európskej únii, je samozrejmé, že sa odvolávame na kultúru. Dúfam, že v období nasledujúcom po lisabonskej stratégii bude dostupných ešte viac iniciatív a zdrojov pre kultúru a vzdelávanie ako teraz. Motorom hospodárstva modernej, znalostnej spoločnosti je totiž vynaliezavý a originálny duch, to znamená: inovácia a tvorivosť.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pred tridsiatimi rokmi, keď priamo zvolený Európsky parlament zasadal po prvýkrát, som bol tu v Štrasburgu. Najstaršou poslankyňou bola Louise Weissová, po ktorej je pomenovaná táto úžasná budova, sama osebe nádherná ukážka európskej kultúry. Prejav pani Weissovej bol intelektuálnym zakladajúcim dokumentom Európskeho parlamentu. V tom čase hovorila o type Európanov, ktorých potrebujeme, zjednotených na základe spoločnej európskej kultúry.

Pán Heaton-Harris, táto európska kultúra nie je niečím novým, ako si myslia mnohí ľudia, ale je to znovuobjavenie niečoho, čo je oveľa staršie ako národné štáty. Hranice sú väčšinou dosť umelé, aspoň na kontinente. Kultúra je hlboko zakorenená v regiónoch, ktoré sú často rozdelené umelými hranicami, a regionálna kultúra má obrovský význam ako spojenie medzi národmi. Jednou z najväčších kultúrnych osobností bol „básnik Šumavy“ Adalbert Stifter, ktorý pracoval v Bavorsku, Hornom Rakúsku a Čechách a zjednotil českých a nemeckých ľudí. Táto tradícia musí pokračovať – kultúra, ktorú zničil nacionalizmus a vysídľovanie, menšinová kultúra, regionálna kultúra, kultúra európskych regiónov, ktorá preklenuje hranice, a najmä rozmanitosť, ktorú budeme schopní zachovať len spoločne.

Franz Josef Strauß, veľký bavorský Európan, raz povedal, že len vtedy budeme schopní zostať Bavormi, Baskami, Nemcami alebo Britmi, ak sa včas staneme Európanmi, pričom Európa nebude centralizujúcim faktorom, ale spoločnou strechou chrániacou pred dažďom globalizácie a štandardizácie.

  Iosif Matula (PPE-DE) . – (RO) Projekt Európskej únie, považovaný skôr za mechanizmus hospodárskej integrácie, vďačí za veľa „tmelu“, ktorý predstavuje európska kultúra. Podpora rozmanitosti je zároveň jedným z cieľov európskeho programu pre kultúru, ktorý sa začal v priebehu tohto funkčného obdobia, spolu s propagovaním kultúry ako prostriedku hospodárskeho rastu a jej zahrnutím do vzťahov s tretími krajinami.

Na kultúru sa musíme pozerať z trocha inej perspektívy, ak berieme do úvahy skutočnosť, že tento sektor vytvára viac bohatstva ako napríklad európsky chemický priemysel, pričom poskytuje živobytie miliónom zamestnancov.

Tento sektor môže prispieť k rozvoju znevýhodnených regiónov prostredníctvom grantov na kultúrne projekty spolupráce v oblasti umenia a kultúry. Napríklad Rumunsko ukázalo, že vie realizovať veľké projekty v spolupráci s európskymi regiónmi prostredníctvom programu „Sibiu, Európske hlavné mesto kultúry 2007“, ktorý mal obrovský hospodársky vplyv na túto oblasť.

Musíme zároveň povzbudiť programy, ktoré podporujú cezhraničnú mobilitu ľudí pracujúcich v sektore kultúry a usporadúvanie kultúrnych a umeleckých udalostí na nadnárodnej úrovni.

Tieto záležitosti spomínam ako člen Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre regionálny rozvoj a takisto preto, že som bývalý predseda Združenia európskych pohraničných regiónov.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, ľudia musia jesť, premiestňovať sa a ukryť sa pred chladom alebo dažďom. Toto sú prvky výroby a obchodu, ktoré slúžia na to, aby uspokojili základné potreby. Druh vidličky, ktorou jeme, alebo to, ako vyzerá náš bicykel alebo strecha nášho domu, nemá však nič spoločné s hospodárstvom, ale je to vyjadrenie kultúry. Ľudia majú duchovnú potrebu tvoriť, celkom jednoducho len pre samotnú tvorbu. Sú hrdí na svoju prácu, keď ju tí, ktorí ju vidia alebo sa jej dotýkajú, pochvália, a cítia sa preto lepšie. Dôležitým hľadiskom je skutočnosť, že kultúrna rozmanitosť sa často spája s regiónmi. Nikdy by sme nemali regióny a ich kultúru zjednotiť – skutočne by sme mali podporovať túto rozmanitosť. Kultúra je vyjadrenie ducha regiónov. EÚ by bola bez kultúrneho bohatstva, ktoré dnes vlastní, najnezaujímavejším miestom. Zachovávanie kultúry je nákladné a našou úlohou je podporiť ju. Bez nej nebude existovať hospodárstvo a ľudia v Európskej únii nebudú šťastní.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, kultúrne bohatstvo Európy pochádza z veľkej rozmanitosti regiónov. Rozmanitosť treba chrániť. Čipka z dediny Koniaków je úplne rozdielna od bruggskej čipky. Zmes vytvorená povrchným opakovaním myšlienok prevzatých z kultúry vedie k ochudobňovaniu. Musíme zachovať túto rozmanitosť všetkých foriem a vyjadrení kultúry vrátane viacjazyčnosti a materiálnej kultúry, pretože naša rozmanitosť je našou identitou. Je to zdroj tvorivého rozvoja a obohacujúcej vzájomnej výmeny skúseností. Tiež dáva zmysel cestovnému ruchu zameranému na kultúru. Kultúra regiónov potrebuje podporu a ochranu. Rada by som požiadala Európsku komisiu, aby pre ňu vytvorila program.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, motto Európskej únie znie „Zjednotení v rozmanitosti“. Táto rozmanitosť robí celú Európsku úniu výnimočne príťažlivou a tiež znamená, že sme veľmi odlišní od krajín, ako sú Spojené štáty. Kultúrna rozmanitosť je v skutočnosti okrem iného založená na obrovskej rozmanitosti našich regionálnych kultúr. Táto rozmanitosť spôsobuje, že tieto regióny a celé krajiny sú mimoriadne príťažlivé pre turistov. Sú príťažlivé pre nás, Európanov, a sú tiež mimoriadne príťažlivé pre ostatných, ktorí môžu prísť do Európy, aby videli, zažili a ocenili tú neobyčajnú rozmanitosť.

Už len z tohto dôvodu by sme mali regionálnu kultúru podporovať. Ale mali by sme tiež pamätať na to, že regionálna kultúra je mostom, ktorý umožňuje ľuďom žijúcim v regiónoch, aby sa zúčastňovali na tom, čo je známe ako vysoká kultúra. Bez tohto je ťažké hovoriť o harmonizácii a popularizácii určitých modelov kultúry a ich chápaní.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, dosiahnutie jednoty Európy pri zachovaní jej rozmanitosti, identity a kultúrneho dedičstva je veľkou hodnotou nášho Spoločenstva. Jednotlivé národy, regióny a rôzne miestne spoločenstvá pestujú a rozvíjajú svoju kultúru a tradície a prinášajú toto dedičstvo do zjednotenej Európy. Delia sa o svoju kultúru s inými regiónmi a výmenou za to sa dozvedia o úspechoch a výsledkoch iných. A tak druhým niečo dávajú a niečo si od nich berú.

Pre zachovanie kultúrneho dedičstva v regiónoch a menších oblastiach je tiež dôležité, aby boli dostupné zdroje z rozpočtu EÚ. Tí, ktorí sa obávali, že po integrácii stratia svoju kultúru a identitu, teraz zisťujú, že opak je pravdou a že EÚ podporuje regionálnu, ľudovú a miestnu kultúru.

  Christopher Beazley (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som podporiť svojho kolegu Zbigniewa Zaleského.

Niekto raz povedal: „Keď počujem slovo kultúra, siaham po mojom revolveri.“ Myslím si, že Európsky parlament v súčasnosti podceňuje, rovnako ako aj naše národné parlamenty a národné vlády, význam vzdelávania a kultúry. Vždy sme najmenej dôležití.

Hovorí sa, že „ruka, ktorá hojdá kolísku, vládne svetu“. Myslím si – a to je môj osobný názor – že Grécko bolo kolískou európskej civilizácie. Jeden alebo dvaja Angličania – Lord Byron a iní – urobili niekoľko vecí. Možno pán komisár Borg z Malty, krajiny georgského kríža, bude vedieť zodpovedať túto otázku: prečo nemôžeme minúť trocha viac peňazí na podporu budúcnosti kultúry našej civilizácie? Míňame neviem koľko miliónov miliárd eur na všeličo; prosím vás – hudba, poézia, história, harmónia. Dajte nám šancu.

  Joe Borg, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa poďakovať váženým poslancom za mnoho názorov, ktoré predniesli. Určite odovzdám pánovi komisárovi Figeľovi názory a obavy, ktoré ste vyjadrili. Rád by som však vyjadril niekoľko všeobecných názorov a reakcií.

Pani Packová hovorila o harmonizovaní pravidiel na európskej úrovni a o tom, aký vplyv to má na regionálnu rozmanitosť. Chcel by som zdôrazniť, že harmonizácia na európskej úrovni je potrebná na zabezpečenie rovnakých podmienok v celej Európskej únii, aby mohli občania naplno využiť výhody jednotného vnútorného trhu. Neznamenalo by to však, že takáto harmonizácia by viedla k menšej kultúrnej rozmanitosti. V skutočnosti to bol aj výsledok Európskeho roka medzikultúrneho dialógu.

Navyše Komisia prostredníctvom svojej regionálnej politiky podporuje kultúrnu rozmanitosť a skutočne priamo aj nepriamo investuje do kultúry tým, že do nej zapája regionálne orgány a zainteresované strany. Komisia sa v mnohých oblastiach politiky snaží podporovať rozmanitosť a zohľadňovať regionálne špecifiká v celej Európskej únii.

Čo sa týka otázky kultúry a hospodárskej krízy a celkového prínosu k rastu a pracovným miestam, dovoľte mi pripomenúť, že tento rok Komisia uskutočňuje štúdiu s cieľom analyzovať, ako sa kultúrny rozmer integroval do regionálnych stratégií rozvoja na obdobie rokov 2007 – 2013. Výsledky tejto štúdie zdôraznia hodnotu investovania do sektora kultúry vrátane odvetví kultúry a tvorivej činnosti a zdôraznia prepojenia medzi takouto investíciou, špecifickými cieľmi regionálneho rozvoja a lisabonskou stratégiou.

Ako som povedal na začiatku, v súvislosti so zelenou knihou by som vás chcel informovať, že tento politický dokument má byť hotový v prvom štvrťroku 2010 a jeho cieľom je začať otvorený konzultačný proces. Má tri hlavné politické ciele. Po prvé, presadzovať strategickejší prístup. Po druhé, odblokovať potenciálne európske odvetvia kultúry a tvorivej činnosti. A po tretie, prispieť k rozvoju stratégií zameraných na podporu lepšej spojitosti medzi odvetviami kultúry a tvorivej činnosti a inými sektormi hospodárstva, a teda spojiť kultúru a tvorivosť s inováciou a so širším hospodárstvom. Samozrejme, v tejto súvislosti sa zohľadní regionálny rozmer.

Na záver by som sa chcel odvolať na vyhlásenie pána Posselta, že kultúru často ničí nacionalizmus. Rozhodne ju neničí Európska únia: tá pevne verí v jednotu a rozmanitosť a podporuje ju.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala tri návrhy uznesenia.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční počas ďalšieho zasadnutia.