Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 1. apríla 2009 - Brusel

Rovnaké zaobchádzanie s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (rozprava)

  Silvana Koch-Mehrin a Alexander Graf Lambsdorff (ALDE), písomne. – (DE) Použitý právny základ, článok 13 odsek 1 Zmluvy o ES, nie je vhodný, vzhľadom na to, že podľa názoru nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP) nie je dodržaná zásada subsidiarity. Ustanovenie predmetných nariadení nepatrí do kompetencií legislatívneho orgánu EÚ a vážnym spôsobom zasahuje do procesu sebaurčovania členských štátov.

Boj proti diskriminácii v akejkoľvek forme a pomoc zdravotne postihnutým ľuďom zúčastňovať sa na verejnom živote sú veľmi dôležité úlohy. Na druhej strane je však návrh, aby sa platnosť antidiskriminačných nariadení rozšírila prakticky do všetkých oblastí života, vzdialený od reality. Zásada presunutia dôkazného bremena, ako je uvedené v smernici, by znamenala, že súdny spor bude možné začať aj na základe obvinení, ktoré nie sú podložené dostatočnými dôkazmi. Príslušné osoby by potom museli odškodniť protistranu aj v prípade, že sa diskriminačného správania nedopustili, ale nepodarilo sa im dokázať svoju nevinu. Takéto mätúce vymedzenie pojmu presunutia dôkazného bremena je preto diskutabilné z hľadiska zlučiteľnosti s konaním v zmysle zásad právneho štátu. Bude to vytvárať neistotu a podporovať zneužívanie. To nemôže byť zmyslom existencie pokrokovej antidiskriminačnej politiky.

Predmetom ďalšieho skúmania musí byť aj skutočnosť, že Komisia v súčasnosti pokračuje v konaní vo veci porušenia právnych predpisov proti členským štátom v súvislosti s procesom transpozície jestvujúcich európskych smerníc o antidiskriminačnej politike. Doteraz však neexistuje prehľad transponovaných nariadení, aby na jeho základe bolo možné určiť potrebu nových nariadení, ktorá bola vyhlásená. Predovšetkým Nemecko už ďaleko prekročilo predchádzajúce ustanovenia Bruselu. Z týchto dôvodov sme hlasovali proti tejto správe.