Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 22. apríla 2009 - Štrasburg

4. Ratingové agentúry – Požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia – Začatie a vykonávanie poistenia a zaistenia (prepracované znenie) (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa (A6-0191/2009) pána Gauzèsa v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (KOM(2008)0704 – C6-0397/2008 – 2008/0217(COD)),

– správa (A6-0247/2009) pani Weberovej v mene Výboru pre právne veci o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS a 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia (KOM(2008)0576 – C6-0330/2008 – 2008/0182(COD)) a

– správa (A6-0413/2008) pána Skinnera v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o pozmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní priameho poistenia a zaistenia (prepracovaný) (KOM(2008)0119 – C6-0231/2007 – 2007/0143(COD)).

  Jean-Paul Gauzès, spravodajca. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, práca na správe o ratingových agentúrach, ktorej prípravou som bol poverený, bola veľmi zaujímavá. Som rád, že sme spolu s Radou a Komisiou dosiahli dohodu, takže je šanca, že táto správa bude schválená v prvom čítaní.

Analýza rôznych príčin finančnej krízy potvrdila naliehavú potrebu prijať právne predpisy o ratingových agentúrach. Návrh nariadenia predložený Komisiou Parlament veľmi pozorne preskúmal v snahe zabezpečiť, aby európske právne predpisy boli príkladné, účinné a pragmatické zároveň.

Nedávne závery stretnutia G20 toto odhodlanie ešte viac posilnili. Kompromis, ktorý Komisia, predsedníctvo EÚ a Parlament dosiahli, rešpektuje usmernenia Parlamentu v súvislosti so základnými bodmi tohto nariadenia: pôsobnosť, ratingy tretích krajín a prevencia vzniku konfliktu záujmov.

Teší ma však najmä to, že tento text položil základy európskeho dohľadu v zmysle záverov správy predloženej skupinou pána de Larosièra. Parlament rešpektoval myšlienku, že jediným vstupným miestom pre registráciu agentúr má byť Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR). Vedeli sme, že vzhľadom na súčasný stav právnych predpisov toho nemôžeme urobiť veľa, ale týmto spôsobom sme položili základy budúceho európskeho dohľadu.

V priebehu ďalších mesiacov Komisia navrhne legislatívnu iniciatívu, ktorá umožní zaviesť usmernenia uvedené v správe pána de Larosièra s cieľom vytvoriť účinný a koordinovaný európsky dohľad.

Vzhľadom na očakávanú legislatívnu iniciatívu Komisie sa bude nariadenie prechodne vykonávať pod koordinovaným dohľadom CESR a kolégia, ktoré bude zostavené z predstaviteľov príslušných orgánov členských štátov, pričom za právnu silu rozhodnutí budú zodpovedné príslušné orgány v mieste registrácie agentúry.

Chcel by som dnes zdôrazniť, že Parlament si veľmi váži konštruktívny prístup a spoluprácu českého predsedníctva počas druhého kola rokovaní. To znamená, že inteligentná diskusia prispela k vytvoreniu mnohých pravidiel, ktoré by mali zabezpečiť potrebnú transparentnosť a vyriešiť problémy a nedostatky vyplývajúce z chýbajúcich právnych predpisov v oblasti ratingových agentúr.

Dosiahli sme veľmi uspokojivý výsledok, a z toho dôvodu zajtra v Parlamente predložíme súhrnný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý bude reprodukovať text v zmysle dohody medzi Komisiou, Parlamentom a českým predsedníctvom, inými slovami, medzi členskými štátmi.

Som presvedčený, že týmto krokom Európsky parlament, Komisia a predsedníctvo potvrdili, že európske inštitúcie sú v čase bezprecedentnej krízy schopné nájsť riešenie. Dúfam, že v rovnakom duchu prijmeme aj ďalšie ustanovenia tohto finančného balíka, najmä prepracované znenie smernice o kapitálových požiadavkách bánk pod názvom Bazilej II.

V tomto čase, kedy Európania spochybňujú efektívnosť Európy, považujem za nevyhnutné dokázať, že Európa je schopná bojovať s krízou.

  Renate Weber, spravodajkyňa. – (RO) Som presvedčená, že v tomto období musíme vyvinúť maximálne úsilie v snahe udržať obchodné spoločnosti v Európe, a predovšetkým musíme nájsť stimuly, ktoré umožnia úspešným spoločnostiam vytvárať čo najviac pracovných príležitostí. Táto iniciatíva je v období súčasnej krízy veľmi dôležitá. Vítam návrh smernice Komisie na zjednodušenie postupov pri predkladaní správ v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, pretože jej cieľom je znížiť administratívne náklady európskych spoločností do roku 2012 o 25 %, čo je konkrétny cieľ na zvýšenie ich konkurencieschopnosti.

Navrhovaná správa, o ktorej budeme zajtra hlasovať, vyjadruje názor Komisie a riadi sa najmä týmito faktormi: po prvé, povinnosť predkladať správy v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia sa musí obmedziť, aby sme členským štátom a spoločnostiam umožnili väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o tom, ktoré správy sú v jednotlivých prípadoch skutočne potrebné. Zároveň musíme zrušiť ustanovenia, ktoré v súčasnosti vedú k duplicitnému podávaniu správ, čo prináša zbytočné výdavky. Po tretie, pravidlá o zverejňovaní a poskytovaní informácií musíme prispôsobiť novým skutočnostiam vrátane možnosti používať internet, aby sme v plnej miere využívali nové komunikačné prostriedky a zároveň šírili odkaz vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Musíme mať na pamäti aj to, že opatrenia, ktoré sa uvádzajú v súčasných platných smerniciach o poskytovaní informácií akcionárom, boli vypracované pred tridsiatimi rokmi a že sme ich zatiaľ neprispôsobili súčasným technickým možnostiam. Chcela by som úprimne poďakovať tieňovým spravodajcom za dobrú spoluprácu a za ich podporu počas prípravy správy. Chcem poďakovať aj predstaviteľom Rady a Komisie za ich ústretovosť a otvorenosť, ktorú prejavili počas posledných mesiacov.

Dňa 7. apríla COREPER (výbor stálych zástupcov) dosiahol dohodu o celom kompromisnom balíku, ktorý bol prerokovaný v Parlamente, s cieľom prijať smernicu o zlúčení, splynutí a rozdelení v prvom čítaní. Veľmi si to želáme, a preto sme na hlasovanie počas zajtrajšieho plenárneho zasadnutia predložili množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú výsledkom kompromisu prijatého počas neformálnych trojstranných rozhovorov. Vyriešili sme problémy v súvislosti s obavami niektorých členských štátov, napríklad zverejňovanie v miestnej tlači alebo poskytovanie tlačených verzií a využívanie internetu, a predstavitelia politických skupín dali k týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom súhlas. Pokiaľ ide o zverejňovanie informácií v miestnej tlači, tento spôsob bude naďalej možné využívať v tých členských štátoch, ktoré ho považujú za potrebný. Čo sa týka tlačených verzií, platí pravidlo, že ak akcionári budú mať možnosť dokumenty stiahnuť a vytlačiť, tlačené verzie nie sú potrebné, ale členské štáty sa môžu dohodnúť s komerčnými spoločnosťami na priamom dodaní dokumentov na konzultácie.

Ďalší dôležitý kompromis súvisí s termínom uplatňovania smernice, ktorý je v zmysle návrhu Komisie stanovený na 30. jún 2011. Členské štáty budú mať tiež možnosť rozhodnúť o dôsledkoch prípadného dočasného výpadku prístupu na internet spôsobeného technickými problémami. Dôležitý pozmeňujúci a doplňujúci návrh súvisí so zjednodušením zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, pretože na ich schválenie už nebude potrebné rozhodnutie valného zhromaždenia. Na základe prijatia týchto zjednodušených postupov odhadujeme každoročnú úsporu nákladov na približne 154 miliónov EUR, a vzhľadom na to je potrebné smernicu schváliť v prvom čítaní.

  Peter Skinner, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, trochu ste ma zaskočili, pretože som nevidel kompletné zmeny dnešného harmonogramu, ale som veľmi vďačný za to, že mám možnosť vyjadriť sa v Parlamente k veľmi dôležitej problematike odvetvia finančných služieb, čiže odvetvia priameho poistenia a zaistenia, k cieľom správy o projekte Solventnosť II a k tomu, ako sme ju napokon priniesli na pôdu Parlamentu, aby sme vytvorili, dovolím si povedať, pevný základ pre nariadenie v celej Európskej únii.

Samozrejme, niečo podobné sme tu už mali. Mám na mysli projekt Solventnosť I a ďakujem pánovi Ettlovi za to, že sa nám v podrobnej diskusii o tejto problematike v Parlamente podarilo vytvoriť určitý základ. Teraz ho však musíme zmodernizovať a poisťovníctvo patrí k mnohým odvetviam finančných služieb, ktoré si vyžadujú zmeny. Je jasné, že v období finančnej krízy a všetkého, čo s ňou súvisí, nemôžeme poisťovníctvo nechať napospas osudu.

Niektoré opatrenia, ktoré vychádzajú z režimu Solventnosť II, majú, podľa môjho názoru, veľký podiel na tom, že táto správa je jednou z najdôležitejších, a bude v tejto oblasti vedúcim svetovým predstaviteľom. Medzi tieto opatrenia patrí aj problematika riadenia rizika. Myslím si, že v súčasnosti nestačí, aby regulačné orgány obyčajným začiarknutím políčka rozhodli o tom, či priemysel, na ktorý majú dohliadať a v záujme spotrebiteľa ho chrániť, koná alebo nekoná správne. Je nevyhnutné, aby regulačné orgány neustále sledovali, riadili a monitorovali každodenné aktivity poisťovní a zaisťovní.

Jediný spôsob, ako vytvoriť korektnú a primeranú formu regulácie, je predkladanie správ spoločností: áno, spoločnosti budú musieť konať a informovať regulačné orgány o svojej činnosti, ale do tohto procesu sa musia zapojiť aj samotné regulačné orgány, a to vo všetkých 27 členských štátoch: členské štáty už nebudú mať vlastné osobitné pravidlá rozhodovania o tom, čoho sa regulácia bude týkať, ale v celej Európskej únii zavedieme štandardný regulačný vzorec, ktorý, podľa mňa, vytvorí ešte lepšiu platformu pre ochranu spotrebiteľa, ako očakávame.

Táto regulácia tiež pomôže spoločnostiam znížiť náklady, pretože budú každému regulačnému orgánu predkladať iba jednu správu. To, čo spoločnosti vytvoria, čo povedia, čo urobia a akým spôsobom o tom informujú, nemusia predkladať iba jednému regulačnému orgánu, ale môže to byť kolégium regulátorov, najmä pokiaľ ide o skupiny poisťovní, pretože poisťovne majú cezhraničný charakter a je dôležité, aby sa regulačné orgány spojili a spolupracovali s cieľom dosiahnuť prijateľnú úroveň predkladaných správ, číselných údajov a poskytovaných informácií, čo vytvorí tlak na zabezpečenie čo najlepšej ochrany trhov.

Počas rozhovorov s Radou Parlament zaznamenal zaujímavé a niekedy možno až úmyselné snahy o manipuláciu s národnými odvetviami, takže sa nemôžem tváriť, že rokovania s Radou o tomto dokumente boli jednoduché: neboli. Parlament vyvíjal na Radu veľký tlak. Bol to najväčší tlak, akému Rada čelila počas posledných dvoch predsedníctiev, preto som veľmi pyšný a som rád, že som pracoval s tímom, ktorý mi pomohol presvedčiť Radu, aby začala konať.

Žiaľ, nemáme až takú skupinovú podporu, akú sme na začiatku očakávali, ale keďže túto smernicu je možné doplniť o revíznu doložku, môžeme sa po troch rokoch od zavedenia tejto konkrétnej smernice k skupinovej podpore vrátiť. Dúfam – a očakávam, že tieto predpoklady potvrdí aj pán komisár – že sa nám podarí obnoviť skupinovú podporu, najmä pokiaľ ide o ekonomickú stránku tohto konkrétneho prístupu.

Chceme reguláciu, ktorá bude založená na riziku a zásadách, a ktorá zároveň zlepší výkonnosť odvetvia a podporí tie najlepšie schopnosti regulačných orgánov v Európskej únii a v zahraničí. Na záver uvediem ešte jednu poznámku. Musíme tiež osloviť regulátorov na celom svete a uznávať iba režimy jednotlivých krajín. Dúfam, že pán komisár v tom bude so mnou súhlasiť.

  Charlie McCreevy, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava sa koná v čase, keď európske hospodárstvo čelí najväčším problémom v novovekých dejinách. Je potrebné prijať okamžité opatrenia: rázne, cielené a komplexné opatrenia s cieľom obnoviť dôveru, rast a zamestnanosť, oživiť finančný systém, posilniť stabilitu do budúcnosti, podporiť obchod a investície a lepšie chrániť našich občanov – stručne povedané, potrebujeme vybudovať účinný a stabilný finančný systém.

Na základe oznámenia Komisie zo začiatku marca prijalo jarné zasadnutie Rady radikálny akčný plán EÚ pre budúce obdobie – stratégiu na riešenie otázky právnych medzier vo finančnom sektore, na zavedenie stimulov a na reformu dohľadu v snahe splniť požiadavky jednotného finančného trhu EÚ. V priebehu niekoľkých týždňov Komisia predloží svoje stanovisko k vytvoreniu najmodernejšieho dozorného rámca v Európe. Hlavy štátov a vlád sa budú touto problematikou zaoberať v júni. Komisia je pripravená predložiť konkrétne opatrenia na jeseň.

Globálne problémy si nepochybne vyžadujú globálne riešenia. Iniciatíva EÚ na prijatie koordinovanej globálnej reakcie na finančnú krízu bola veľmi úspešná. Počas stretnutia v Londýne predstavitelia G20 prijali rozsiahly záväzok s cieľom koordinovaným spôsobom odstrániť slabé miesta finančného systému, spoločne vybudovať novú finančnú architektúru a zároveň chrániť otvorené, svetové hospodárstvo.

Situácia vo finančnom sektore EÚ je vážna. Veľa sa však už urobilo a som rád, že Komisia, Európsky parlament a Rada reagovali na krízu rýchlo a vo vzájomnej úzkej spolupráci. Mali by sme úspešne zavŕšiť prijatie troch kľúčových opatrení: po prvé, nariadenia o ratingových agentúrach, po druhé, prepracovaného znenia smernice Solventnosť II a po tretie, revízie tretej a šiestej smernice o práve obchodných spoločností v súvislosti s domácim zlúčením a rozdelením.

Predovšetkým, dosiahnutie dohody o nariadení o ratingových spoločnostiach pomôže vyriešiť jeden z problémov, ktoré prispeli k vzniku tejto krízy, a tým ponúkne vyhliadky na obnovenie dôveryhodnosti trhu. Návrh, ktorý Komisia prijala vlani v novembri, stanovuje jasné ciele na zlepšenie integrity, transparentnosti, zodpovednosti a na dobré riadenie ratingových agentúr. Toto nariadenie zachováva podstatu pôvodného návrhu, čo pomôže zabezpečiť predovšetkým analytickú nezávislosť ratingových agentúr, integritu ratingového procesu a prijateľné riešenie konfliktu záujmov, ktorý sa v ratingovom procese predtým objavoval. Okrem toho zavedie komplexný režim dohľadu. Európske regulačné orgány budú dohliadať na činnosť ratingových agentúr a v prípade potreby využijú vynucovacie prostriedky.

Pokiaľ ide o dohľad, zdôraznil som potrebu zintenzívniť spoluprácu v tejto oblasti. Preto mi nič nebráni súhlasiť s tým, že je potrebné posunúť sa v tejto rozhodujúcej oblasti ďalej. V snahe zabezpečiť konzistentnosť a koherentnosť vo všetkých príslušných nariadeniach finančného sektora Komisia na základe odporúčaní správy, ktorú predložil pán de Larosière, súhlasí s preskúmaním potreby posilniť ustanovenia tejto smernice v súvislosti so štruktúrou dohľadu.

Pokiaľ ide o posudzovanie úverových ratingov vydaných v tretích krajinách, závery samitu skupiny G20 zmenili situáciu vo svete. Všetci členovia G20 sa dohodli, že ratingové agentúry sa budú regulovať formou povinnej registrácie a režimu dohľadu. Preto v otázke posudzovania ratingov vydaných v tretích krajinách súhlasím s riešením, ktoré bolo prijaté počas rokovaní medzi Radou a Parlamentom.

Som rád, že ambiciózne ciele stanovené v návrhu Komisie boli splnené. Komisia je s výsledkom spolurozhodovacieho postupu veľmi spokojná.

Prejdime teraz k správe Solventnosť II. Chcel by som poďakovať spravodajcovi pánovi Skinnerovi a Parlamentu za ich prácu a ochotu dosiahnuť kompromis, aby sme túto dôležitú problematiku mohli schváliť už v prvom čítaní. Poisťovníctvo EÚ, orgány dohľadu i akcionári tento výsledok určite uvítajú.

Musím však priznať, že určité aspekty kompromisu ma sklamali. Vypustenie režimu skupinovej podpory, ktorý považujem za jeden z najinovatívnejších aspektov návrhu Komisie, znamená, že nebudeme môcť v dostatočnom rozsahu modernizovať mechanizmy dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami, ktoré vykonávajú svoju činnosť v cezhraničnom systéme.

Znepokojuje ma aj to, že niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v súvislosti s posudzovaním kapitálových rizík by mohli viesť k zavedeniu nerozumného systému investícií do rizikového kapitálu. To sa týka najmä pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zavádzajú takzvaný „prístup na základe dĺžky trvania“, pre ktorý sa členské štáty môžu rozhodnúť. Komisia bude veľmi pozorne dohliadať, aby sa vykonávacie opatrenia v tejto oblasti riadne dodržiavali.

Napriek tomu Komisia dohodu medzi Parlamentom a Radou podporí, pokiaľ ju podporíte aj vy počas hlasovania. Súčasný režim Solventnosť tu máme už viac ako 30 rokov. Solventnosť II zavedie režim založený na hospodárskom riziku, ktorý prehĺbi integráciu poisťovacieho trhu EÚ, zlepší ochranu poistníkov a konkurencieschopnosť poisťovateľov v EÚ.

Ako potvrdil Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS) vo svojej správe o skúsenostiach, ktoré sme nadobudli počas finančnej krízy, Solventnosť II potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým ako prvú reakciu na súčasnú finančnú krízu. Potrebujeme nariadenie, ktoré bude od spoločností vyžadovať dôsledné riadenie rizík, nariadenie, ktoré zlepší transparentnosť a zabezpečí, aby orgány dohľadu spolupracovali a účinnejšie koordinovali svoje aktivity. Solventnosť II zavedie v poisťovníctve režim, ktorý môže slúžiť ako model pre podobné reformy na medzinárodnej úrovni.

Zavedenie revíznej doložky, v ktorej sa bude konkrétne spomínať režim skupinovej podpory, umožní Komisii znovu sa vrátiť k tejto problematike. Očakávam, že pokrok, ktorý na základe odporúčaní vyplývajúcich zo správy pána de Larosièra v mnohých oblastiach dosiahneme, vytvorí priaznivejšie prostredie pre reformy spojené s cezhraničnou spoluprácou medzi domácimi a hostiteľskými orgánmi dohľadu.

Teraz prejdem k správe pani Weberovej. Vďaka vynikajúcej práci spravodajkyne pani Weberovej sme mohli dosiahnuť kompromis v oblasti zjednodušenia predkladania správ a dokumentačných požiadaviek v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia verejných spoločností s ručením obmedzeným, čo bude dôležitou časťou potenciálu úspor, ktoré oproti pôvodnému návrhu Komisie predstavujú sumu 172 miliónov EUR ročne.

Prijaté opatrenia a štúdie vypracované v súvislosti so znížením administratívneho zaťaženia ukázali, že právo obchodných spoločností je v acquis EÚ jedným z najviac zaťažujúcich. Administratívne zaťaženie z niekoľkých dôvodov postihuje skôr malé a stredné podniky ako veľké spoločnosti. Znalecký posudok z roku 2007 uvádza, že malé podniky majú v porovnaní s veľkými spoločnosťami desaťnásobne vyššie výdavky na dodržiavanie záväzkov v súvislosti s poskytovaním informácií stanovených právnymi predpismi. Opakujem, desaťnásobne. Malé podniky sú zároveň základom európskeho hospodárstva a v súčasnosti čelia veľmi ťažkým hospodárskym časom.

V súčasnej zložitej a náročnej hospodárskej situácii si takéto prekážky nemôžeme dovoliť. Naopak, musíme zvýšiť úsilie v snahe zmierniť zaťaženie našich spoločností. Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. decembra 2007 uvítal odhodlanie Komisie znížiť administratívne zaťaženie podnikov v EÚ a na národnej úrovni o 25 % do roku 2012 a zdôraznil, že v tomto zmysle preskúma legislatívne návrhy. Dnes, iba sedem mesiacov od predloženia návrhu Komisie ma veľmi teší, že sme dosiahli kompromis, hoci Komisia išla vo svojom pôvodnom návrhu ešte ďalej. Teším sa na to, že Parlament podporí tento kompromis, čo spoločnostiam, a najmä malým a stredným podnikom, prinesie mnohé výhody. A mali by sme ísť ešte ďalej. Zjednodušenie a zníženie byrokracie bude naďalej dôležitým bodom programu Komisie.

  Gay Mitchell, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. – Vážená pani predsedajúca, svoje slová chcem adresovať všeobecne. Myslím si, že správa Solventnosť II, nariadenie a ratingové agentúry (CRA) sú veľmi dôležité, ale potrebujeme vybudovať aj hasičskú stanicu a uhasiť plamene. Podľa mňa sme vo veľkej miere naplnili slová: „no, niekedy v budúcnosti sa chystáme postaviť hasičskú stanicu.“

Ak by bol prezident Sarkozy naďalej predsedom Európskej rady, neverím, že by sme postupovali takýmto slimačím tempom. České predsedníctvo, a najmä prezident Českej republiky, sú veľkým sklamaním.

Povedal by som, že pokiaľ české predsedníctvo alebo jeho nástupcovia nedokážu vyriešiť problém, tak Lisabonskú zmluvu budeme skutočne potrebovať: skutočne potrebujeme mať trvalo k dispozícii niekoho, kto bude Európsku úniu dôsledne viesť.

Ľudia chcú mať nádej, očakávajú informácie o zlepšení situácie. Naozaj si niekto v tomto Parlamente myslí, že ak by bol predsedom Komisie pán Jacques Delors, postupovali by sme takýmto slimačím tempom? Je čas konať a nastoliť vodcovstvo, no v tejto oblasti nerobíme nič, a práve na túto problematiku dnes musíme upriamiť pozornosť.

Európska investičná banka by mohla urobiť oveľa viac. Európska únia a jej inštitúcie spolu s krajinami ako Čína by tiež mohli urobiť oveľa viac. Toto nie je rok 1937. Vtedy sme nemali inštitúcie ani potenciál na riešenie problémov, ako máme teraz. V súčasnosti máme inštitúcie v Európskej únii i mimo nej – niekoľko inštitúcií, ktoré môžu navzájom spolupracovať. Chýba nám však vodcovstvo. Zavolajme späť prezidenta Sarkozyho alebo niekoho ako on a umožnime riadiť Komisiu kvalifikovane. Dajme ľuďom nádej a začnime hovoriť o ozdravení. Zo strany Európskej rady v tomto smere nevidím žiadne iniciatívy, a je najvyšší čas začať konať.

  Shanon Bowles, spravodajkyňa stanoviska Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – Vážená pani predsedajúca, vítam dohodu o smernici Solventnosť II, a podobne ako ostatných, aj mňa mrzí, že skupinovou podporou sa budeme zaoberať až počas budúcej revízie. Mrzí ma tiež, že Rada nie je schopná pridať sa k nám a vzhľadom na určité opodstatnené obavy hľadať spôsob, ako skupinovú podporu presadiť. Vo Výbore pre právne veci a vo Výbore pre hospodárske a menové veci som mala možnosť vidieť, čo sa deje s pohybom kapitálu v čase skupinového tlaku, ako je hrozba platobnej neschopnosti, a táto oblasť určite nie je taká bezproblémová, ako ju vykresľuje návrh Komisie alebo zástupcovia poisťovacieho sektora.

Máme však k dispozícii nástroje, ktoré by mohli splniť cieľ, a my sme navrhovali opatrenia úrovne 2, ale teraz sa musíme dívať do budúcna s cieľom nájsť spôsob, ako maximalizovať bezpečné, hospodárne využívanie kapitálu v skupine. Dúfam, že keď bude potrebné hľadať lepšie riešenia, ako je likvidácia spoločnosti, členské štáty na túto výzvu zareagujú.

Prejdime teraz k niektorým častiam balíka, v zmenách článku 27 sa uvádza, že orgány dozoru musia mať primerané odborné znalosti a schopnosti. Pri pôvodnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu som čiastočne brala do úvahy správu spoločnosti Equitable Life, ale v kontexte finančnej krízy má tento návrh širší význam a podobné prvky sa mi podarilo začleniť aj do kapitálových požiadaviek a ratingových návrhov.

Musí byť absolútne jasné, že prístup založený na riziku nie je dobré riešenie. Správne pochopenie modelov a základných predpokladov by malo byť intenzívnejšou formou dohľadu ako začiarkovanie políčok. Záťažové testy musia prekračovať komfortnú zónu predpokladov a korelačné faktory by sa mali aktívne kontrolovať.

Skupinový dohľad teraz predstavuje široký proces, ktorý pre orgán dohľadu nad skupinou neznamená, že „víťaz berie všetko“, hoci na úplnom konci musí byť zodpovednosť. Úloha výboru CEIOPS sa zvyšuje a mali by sme zdôrazniť, že práve diskusie o režime Solventnosť II viedli k myšlienke posilniť úlohu výborov tretej úrovne. Je dôležité vyjasniť, že medzi mandátom vnútroštátneho orgánu dohľadu a jeho úlohy v rámci výboru CEIOPS by nemal vzniknúť konflikt.

Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vznikli už dávnejšie, boli do istej miery obozretné, ale po prepuknutí krízy potvrdili svoj význam. Ako povedal pán spravodajca, pokiaľ ide o režim Solventnosť II, parlamentný tím i české predsedníctvo si počínali správne.

  Karsten Friedrich Hoppenstedt, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v súvislosti s dosiahnutým výsledkom vo vzťahu k režimu Solventnosť II pani spravodajkyňa už vyzdvihla obidva aspekty, pozitívne i negatívne. Som presvedčený, že tento výsledok výrazne prispeje k tomu, aby európske poisťovníctvo v budúcnosti riadne fungovalo, a to aj v čase krízy. Som tiež presvedčený, ako už bolo povedané, že sme si vyjasnili kritické miesta, najmä pokiaľ ide o skupinový dohľad. Samozrejme, v spoločnej oblasti skupinového dohľadu a skupinovej podpory toho musíme urobiť viac. V čase krízy, keď kapitálové toky nespĺňajú očakávania, je však prirodzené, že v tejto oblasti vzniká potreba dobehnúť zameškané a tiež prejaviť ohľaduplnosť ku krajinám, ktoré majú problémy.

Hovorili sme aj o ďalšom zásadnom probléme, keďže v Európskej únii žije 500 miliónov spotrebiteľov, ktorí sú zároveň poistení proti kapitálovému riziku. Priemysel, hospodárstvo i členské štáty – všetci majú na vec jasný názor. V tejto otázke sme museli prijať kompromis, ktorý sa v budúcnosti môže prehodnotiť analýzou v rámci systému revíznych doložiek. Čo je dôležité, môžeme povedať, že Európska únia vyslala v tejto súvislosti signál, že Európa je v pohybe a že je schopná konať. Verím, že tento signál zachytili aj Spojené štáty, Čína a ďalšie krajiny, ktoré sa zaoberajú podobnými citlivými témami, a v tejto mimoriadnej situácii pripravujú do budúcna lepšie systémy. To je jeden z dôležitých poznatkov.

Čo sa týka minulosti, chcel by som veľmi jasne pripomenúť nasledujúcu skutočnosť: touto problematikou sa zaoberali štyri predsedníctva vrátane terajšieho. Rokovania sa, prirodzene, aj pod vplyvom tlaku príslušných členských štátov výrazne líšili, ale podarilo sa nám dosiahnuť výsledok. To je jeden poznatok.

Druhý poznatok sa týka skutočnosti, že sme spolupracovali s európskym poisťovníctvom a že v tejto súvislosti mali veľký význam štúdie o vplyve na jednotlivé oblasti. Prečo to bolo tak? Preto, lebo vzhľadom na veľmi zložitý systém a problematiku je potrebné poisťovníctvo zapojiť do hľadania spôsobu tohto riešenia. Ak berieme do úvahy, že do poslednej štúdie o vplyve sa zapojilo 1 400 podnikov – veľkých i malých, keďže cieľom nie je vyčistiť trh, ale v záujme spotrebiteľov do neho zapojiť všetkých aktérov – tak sme dosiahli veľký úspech. Spolu s rokovacím tímom režimu Solventnosť II sme sa nedali ovplyvniť žiadnym tlakom, naopak, zvolili sme jasný smer v záujme spotrebiteľov, poisťovníctva a predovšetkým, samozrejme, našich parlamentných povinností.

  Gianni Pittella, v mene skupiny PSE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, myslím si, že je každému jasné, že cyklus rozvoja sa skončil. Tento cyklus v posledných rokoch odhalil nerovnováhu a rozpory v spôsobe chápania pojmu globalizácie: ultraliberálna globalizácia, ktorá v mnohých prípadoch využívala slabé stránky inštitúcií a politiku považovala za prekážku, bremeno, ktorého sa treba zbaviť.

Teraz je práve úlohou politiky obnoviť dôveru občanov v období ťažkej hospodárskej krízy, ktorej čelíme. Ak to chceme dokázať, politika musí prevziať iniciatívu, naznačiť vyhliadky do budúcnosti a špecifikovať prekážky, ktoré musíme prekonať. Musíme odstrániť rozpor medzi rýchlym rastom svetového trhu a slabými stránkami inštitúcií, ktoré by mali byť schopné vyrovnávať a kontrolovať nadmerný vplyv finančného hospodárstva.

Nariadenie o ratingových agentúrach predstavuje v tomto zmysle dôležitý krok vpred. Na príprave tohto dokumentu som sa podieľal ako tieňový spravodajca Socialistickej skupiny v Európskom parlamente v úzkej spolupráci s pánom Jeanom-Paulom Gauzèsom, autorom správy, ktorému úprimne blahoželám.

Za najvýznamnejší bod nariadenia považujem prijatie záväzku Parlamentu počas zložitých rokovaní s Radou. Mám na mysli významné úspechy, ako je požiadavka na registráciu agentúr na európskom území, prognostika a občianskoprávna zodpovednosť, duálny systém zabezpečenia pre schválenie oznámení z tretích krajín a predovšetkým možnosť, že toto nariadenie vstúpi do platnosti okamžite, a nie až po dvoch rokoch, ako pôvodne žiadali národné vlády.

Nariadenie má však aj dôležitý symbolický význam. V skutočnosti regulujeme sektor, ktorý podobne ako ďalšie – mám na mysli napríklad špekulatívne fondy – v posledných rokoch profitoval z úplného legislatívneho vákua. Výsledok tejto samoregulácie všetci jasne vidíme, a ten je hrozný. Nastal čas, aby sme pozbierali odvahu a vytvorili novú štruktúru pre finančné trhy. Pán komisár, pokiaľ ide o tento sektor, musíme byť ešte pozornejší ako v prípade iných sektorov, nestačí, aby národné vlády konali samostatne.

Preto napriek vynikajúcemu výsledku, ktorý sme dosiahli, cítim ľútosť, pretože sme kvôli opozícii členských štátov – za ktorú Rada nesie veľkú zodpovednosť – premárnili šancu. Chýbala vôľa začleniť do textu ustanovenie o jednotnom európskom orgáne dohľadu pre sektor ratingov. V tejto súvislosti sme Parlamentu predložili oficiálnu požiadavku, ale chýbala politická ambícia a zmysel pre realitu, v dôsledku čoho sme dosiaľ nenašli podporu. Pokiaľ ide o tento bod, Parlament bude naďalej dokazovať svoju schopnosť dívať sa do budúcnosti pozitívne a dúfam, že to isté platí aj o vládach členských štátov.

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, nedostatky ratingových agentúr, ktoré predchádzali kríze, potvrdili nevyhnutnosť vytvoriť nariadenie o týchto agentúrach. Ciele súčasného nariadenia o registrácii ratingových agentúr sú, znovu opakujem, transparentnosť, záruka vysokej kvality, väčšia konkurencieschopnosť, predchádzanie vzniku konfliktu záujmov a z toho vyplývajúca lepšia ochrana investorov. Dosiahnuť dohodu nebola jednoduchá úloha. Stanoviská Komisie, Parlamentu a Rady boli na začiatku veľmi rozdielne, ale vo všeobecnosti sme tieto ciele vo veľkej miere dosiahli. Pozitívne je, že budeme mať iba jednu ratingovú kategóriu. Prvá a druhá kategória pre regulačné a iné účely už patria minulosti. Vyriešili sme konflikt záujmov: okrem ratingových činností nebudeme mať žiadne poradenské služby. Ratingové agentúry z krajín mimo Európskej únie budú mať možnosť vstúpiť na európsky trh a vykonávať tu svoju činnosť na základe režimu ekvivalentnosti vrátane certifikácie – čo je dôležité pre malé agentúry – alebo prostredníctvom systému schvaľovania – ktorý môžu využiť veľké agentúry.

Pri registrácii a dohľade nad ratingovými agentúrami bude významnú úlohu zohrávať Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR). V súvislosti s tým som v aktuálnom dokumente a nariadení zistil mnohé nedostatky. Mám obavy, že v praxi všetky tieto pravidlá a požiadavky skomplikujú možnosť vstupu na európsky trh. Tieto požiadavky sú zrejme príliš obmedzujúce a mohli by spôsobiť izoláciu európskeho trhu, čo by viedlo k nečestným praktikám protekcionizmu – a to by nebolo dobré. Dúfam, že moje obavy sa ukážu byť neopodstatnené.

Naše pravidlá vnútorného riadenia zachádzajú veľmi ďaleko – vlastne priďaleko. Sú takmer likvidačné. Takéto pravidlá nemá žiadne iné nariadenie EÚ. Mali sme radšej stanoviť jasné zásady a nechať zodpovednosť za zavedenie a rozvíjanie týchto zásad na samotných podnikoch.

Na záver chcem povedať, že v súvislosti so zrušením oligopolov sme, podľa môjho názoru, nedosiahli žiadny pokrok. Ešte dlhé roky tu budeme mať veľmi slabú konkurenciu.

  Cristiana Muscardini, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hospodárska kríza ešte zďaleka nekončí, i keď členstvo v eurozóne poskytlo Európe určitú stabilitu. Medzinárodný menový fond vyčíslil náklady spôsobené finančnou krízou na 4 000 miliárd USD, z toho dve tretiny môžeme pripísať bankám.

Je mnoho cieľov, ktoré musíme splniť: obnova dôvery, podpora rastu zamestnanosti a jej ochrana. Tieto ciele môžeme dosiahnuť iba prostredníctvom hospodárskej politiky, ktorá bude schopná stabilizovať finančný systém. Európa však hospodársku politiku stále nemá. Napriek návrhom na oživenie úverového systému, ktoré boli predložené počas stretnutia skupiny G20 v Londýne, máme stále akútny nedostatok jasných pravidiel – o čom hovoríme už roky – na riadenie finančného trhu, jeho prevádzkovateľov, ponúkaných produktov a derivátov.

Trhy by mali podliehať regulácii a dohľadu, a to najmä v nekontrolovanom finančnom sektore, ktorý spôsobil nárast bezprecedentnej zadlženosti. Čo robiť s týmto obrovským dlhom, ktorý vznikol v dôsledku poskytovania úverov bez záruk? Máme ho odpísať? Mal by sa zahrnúť do očistného mechanizmu zavedeného bankami? Mali by sme zakázať ďalšie transakcie v oblasti OTC derivátov a žiadať banky, aby definitívne zrušili derivátové zmluvy?

Potrebujeme konkrétne odpovede, nové úverové linky pre malé a stredné podniky a pre sporiteľov s cieľom predísť nekontrolovanému premiestňovaniu a pravidlá otvorenej metódy koordinácie (OMC) musíme prispôsobiť realite. Ak nebudeme hovoriť o pravidlách svetového obchodu, nevyriešime nič: to znamená, že v dôsledku systémovej krízy musíme reformovať systém, vrátiť politike vedúcu úlohu, ktorá jej často chýba, zamerať pozornosť na reálne hospodárstvo a vyhýbať sa ľahkému opojeniu z virtuálnych peňazí.

  Alain Lipietz, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade by som chcel povedať, že plne súhlasím s tým, čo vo svojom prejave spomínal pán Mitchell. Neplníme plán, chýba nám tempo. Napriek tomu by som mu chcel povedať, že je dôležité, aby sme vo vzťahu k francúzskemu prezidentovi neurobili rovnakú chybu, akú niekedy robia Francúzi vo vzťahu k pánovi Brownovi. Reči o prijímaní opatrení nie sú zárukou, že tieto opatrenia budú účinné.

Pokiaľ ide o krízu ako takú, je jasné, že ju nespôsobili financie. Príčiny krízy sú v sociálnej a environmentálnej sfére. Z toho vyplýva, že kríza súvisí s finančným cyklom, to znamená, že ak cyklus funguje, nesieme riziká, ale ak začne zlyhávať, povieme si, že by bolo rozumné veci mierne regulovať.

Nachádzame sa v situácii, ktorá si reguláciu – silnú reguláciu – vyžaduje. Vzniká potreba regulácie na úrovni jednotného trhu, to znamená, že potrebujeme oveľa centralizovanejšiu reguláciu na európskej úrovni. Tým by sme sa mali riadiť pri hlasovaní. Plne podporujeme správu pána Gauzèsa a pokrok, ktorý dosiahla. Celé roky žiadame centralizovanejšiu reguláciu a dohľad na európskej úrovni a prvá etapa, ktorú sme dosiahli pomocou CESR, je podľa nášho názoru celkom prijateľná.

Napriek úsiliu pána Skinnera – a v tomto bode sa naša kritika úplne zhoduje s kritikou pána Mitchella – nás však mrzí, že vlády to nepochopili. Nesúhlasíme s navrhovaným kompromisom, ktorý odmieta systém skupinového dohľadu. Som presvedčený, že tento spôsob bude viesť k ďalším katastrofám.

Preto budeme hlasovať proti správe pána Skinnera – nie proti práci pána Skinnera ako takej, ale proti kompromisu, ktorý prijali vlády.

  Sahra Wagenknecht, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rovnako, ako verejná bezpečnosť, spravodlivosť alebo ochrana životného prostredia, aj stabilita finančných trhov je verejným majetkom, a teda by mala podliehať verejnej kontrole. Napokon, vidíme, čo sa deje: každý, kto prenecháva reguláciu finančných trhov veľkým bankám, poisťovacím spoločnostiam, hedžovým fondom a ratingovým agentúram pôsobiacim v súkromnom sektore, nesie riziko, že obrovské sumy, s ktorými sa špekuluje v snahe dosiahnuť maximálnu návratnosť, sa stratia a účet za straty musí napokon platiť široká verejnosť.

Kríza veľmi jasne ukázala, že dobrovoľná samoregulácia zlyhala, napriek tomu Komisia váha s prijatím záväzku v tejto oblasti. Namiesto zákazu riskantných finančných produktov a zavedenia jasných pravidiel vo finančnom sektore naďalej umožňuje súkromnému sektoru, aby o rizikách a o ich posudzovaní rozhodoval sám. Myslíme si, že je to nezodpovedné.

Teraz je už jasné, že v záujme dosiahnutia zisku ratingové agentúry systematicky podceňovali riziká štruktúrovaných finančných produktov, a tým vlastne rozbehli obchod s nenávratnými pôžičkami. Preto by bolo vhodné definitívne zakázať outsourcing riadenia rizík súkromným aktérom zameraným na dosiahnutie zisku a vytvoriť európsku verejnú ratingovú agentúru, ktorá bude nezávisle posudzovať kvalitu rôznych druhov cenných papierov. Komisia by o tomto riešení mala aspoň pouvažovať.

Správa pána Gauzèsa oprávnene žiada, aby sa ratingy štátnych dlhopisov považovali za verejné statky, a preto by sa mali vykonávať verejnými aktérmi. Prečo by sa však táto zásada mala obmedzovať len na štátne dlhopisy?

V plánovanej smernici Solventnosť II Komisia a spravodajca podporujú neúspešnú koncepciu samoregulácie. Napríklad, poisťovacie skupiny môžu pri výpočte požiadaviek kapitálu a solventnosti využiť vnútorné modely hodnotenia rizík. Skutočnosť, či orgány dohľadu v členských štátoch budú schopné v dostatočnej miere pochopiť tieto modely, ukáže čas. Ja osobne tomu neverím.

Okrem toho, spodná hranica minimálnej kapitálovej požiadavky a požiadavky kapitálovej solventnosti je príliš nízka a musíme ju podstatne zvýšiť. Keďže to by mohlo niektorým bankám alebo poisťovacím spoločnostiam spôsobiť problémy, myslíme si, že zvýšenie kapitálu by sa malo realizovať formou štátnych podielov, na základe ktorých bude štát v zodpovedajúcej miere ovplyvňovať firemnú politiku. Takéto čiastočné zoštátnenie by znamenalo prvý odvážny krok k preorientovaniu finančného sektora v záujme spoločného dobra.

Z dlhodobejšieho hľadiska by mal celý finančný sektor v každom prípade prejsť do verejného sektora, pretože iba zoštátnením dosiahneme, aby tento sektor plnil svoju verejnú službu a nehazardoval v snahe dosiahnuť čoraz väčšie zisky na svetových finančných trhoch. Je najvyšší čas prijať závery s cieľom prekonať katastrofu, ktorej čelíme.

  Godfrey Bloom, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, vo finančných službách som pôsobil 40 rokov, takže podľa môjho názoru trochu viem, o čom hovorím.

Dovoľte mi, aby som spomenul úrad pre finančné služby (FSA) v Spojenom kráľovstve, ktorý je jasným príkladom toho, ako sa robia chyby. FSA v Spojenom kráľovstve má súbor pravidiel, ktorý obsahuje pol milióna slov. Týmto pravidlám nerozumie nikto – a už vôbec nie FSA. Úradníci FSA si vysvetľujú pravidlá po svojom, uvaľujú sankcie, ktorými potom zvyšujú vlastné platy a dôchodky, pričom neexistuje žiadny odvolací súd. O tejto záležitosti som informoval pána komisára McCreevyho, čo je podľa neho v rozpore s článkom 6 a článkom 7 jeho vlastného zákona o ľudských právach. Neexistuje žiadny odvolací súd. Neexistujú žiadne právne prostriedky, ktoré by ich zastavili. Široká verejnosť je presvedčená, že ak má nariadenie pečať FSA, nemôže byť zlé. Neexistuje žiadna koncepcia caveat emptor.

Zdá sa, že sa tam chystá nejaká inšpekcia z EÚ, ktorá bude určite pozostávať z ignorantských byrokratov, škandinávskych gazdiniek, bulharských mafiánov a rumunských výrobcov alkoholu. Úprimne povedané, myslím, že si budete skutočne rozumieť.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, správa pána Gauzèsa o ratingových agentúrach, správa pani Weberovej o predkladaní správ a dokumentačných požiadavkách v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia a správa pána Skinnera o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia obsahujú nepochybne užitočné ustanovenia, ale nemôžeme ich považovať za opatrenia na boj proti finančnej kríze. Kríza, ktorej čelíme, má celkom isto úplne iný rozsah a tieto technické a jednorazové opatrenia ju samy osebe nevyriešia.

Aké kroky je potrebné prijať, aby sme vyriešili túto strašnú krízu? Predovšetkým, musíme prekonať dogmy, na základe ktorých sme doteraz pracovali, najmä tie, ktoré veria v benevolentnosť medzinárodnej deľby práce, voľného pohybu osôb a voľného pohybu tovaru a kapitálu.

Musíme skoncovať s voľným pohybom tovaru, ktorý postavil proti sebe európskych zamestnancov a zamestnancov z krajín, ktoré sú, ako komunistická Čína, rajom pre najcynickejšiu formu kapitalizmu, kde zamestnanci nemajú právo na štrajk, na slobodu zhromažďovania, kde nemajú dostatočné dôchodky ani sociálne zabezpečenie, a kde zarábajú smiešne nízke peniaze. Čína však nie je jedinou krajinou, ktorá sa nachádza v podobnej situácii.

Musíme skoncovať s voľným pohybom osôb, ktorý nás všetkých viedol k tomu, aby sme prijali a dokonca odporúčali masovú prisťahovaleckú politiku ako jediný nástroj výmeny ďalšej generácie. Katastrofálne následky prisťahovaleckej politiky dnes všetci jasne vidíme.

Napokon, musíme skoncovať s voľným pohybom kapitálu, ktorý bol spúšťacím faktorom krízy, keďže umožnil, aby kríza na americkom domácom trhu s hypotékami – čo bola úplne špecifická kríza, ktorá nemala prekročiť hranice amerického trhu – postupne infikovala všetky naše hospodárstva a zruinovala našich sporiteľov, zamestnancov a zamestnávateľov.

V dôsledku toho musíme malé a stredné podniky oslobodiť od daňových zásahov a byrokracie. Potrebujeme zaviesť jednoduché pravidlá s cieľom dosiahnuť, aby menová hodnota reálne zodpovedala aktívam priemyslu a služieb, a musíme zaviesť realizovateľnú investičnú politiku. To je len niekoľko základných opatrení, ktoré by mali vlády členských štátov prijať v kontexte národných politík, ktoré potvrdili vynikajúcu schopnosť reagovať.

  John Purvis (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, teší ma, že v prípade správy Solventnosť II sme napokon dospeli k rozhodnutiu. Pán Skinner a jeho tieňoví spravodajcovia ukázali pri dosiahnutí tohto výsledku príkladnú húževnatosť a trpezlivosť. Podobne ako ostatných, aj mňa mrzí vyňatie skupinovej podpory, ale v tejto napätej situácii to, pravdupovediac, nie je nič prekvapujúce. Budeme musieť vynaložiť maximálne úsilie v snahe zaviesť skupinový systém, ktorý sa bude usilovať o skutočný jednotný európsky poisťovací trh účinný aj vo vzťahu k tretím krajinám – nemôžeme si dovoliť ďalšie fiasko ako v prípade AIG.

Chcel by som pochváliť spravodajcu pána Gauzèsa a Radu za to, že v oblasti regulácie ratingových agentúr dospeli k rozumnému riešeniu. Je zrejmé, že tieto agentúry vážne pochybili a že určitá forma vyššej regulácie bola nevyhnutná. Ale kto nerobí chyby? Ani regulačné úrady nie sú výnimkou, máme však istotu, že v budúcnosti sa tieto chyby nebudú opakovať?

Mal som obavy, že fanaticky nepriateľské zvaľovanie viny na ratingové agentúry prinesie neprimerane rušivú a kontraproduktívnu reguláciu veľkých eurocentrických, protekcionistických a extrateritoriálnych rozmerov. Kompromis, ktorý vítam, tieto tendencie do určitej miery stlmil, nie však do takej miery, akú by som si predstavoval.

Úverové ratingy sú do istej miery vyjadrením názoru – sú to prospešné názory, názory odborníkov, ale sú to len názory, preto zodpovednosť za investičné rozhodnutia musia v plnej miere niesť investori. Niet pochýb, že sme sa poučili, no táto lekcia bola príliš tvrdá a stála nás veľa.

Som rád, že pôsobnosť smernice v oblasti ratingov sa obmedzila na regulačné účely. Teší ma, že sme sa pri riešení problematiky ratingov tretích krajín posunuli od rovnocennosti a schválenia k rovnocennosti alebo schváleniu. Ale mohol by, prosím, pán komisár potvrdiť, že na základe toho môžu investori naďalej voľne investovať do cenných papierov a dlhopisov v tretích krajinách, ktoré nie sú v Európe hodnotené alebo nemajú rovnocenné postavenie?

Musíme sa mať na pozore pred neželanými dôsledkami. Bez predchádzajúceho hodnotenia vplyvu sa tieto prípady určite vyskytnú, a preto má veľký význam požiadavka na preskúmanie uvedená v článku 34.

  Pervenche Berès (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pokiaľ ide o režim Solventnosť II, je to reforma, ktorú sme zaviedli dávno pred začatím krízy a ktorá neskôr získala nový rozmer. Ako zákonodarný orgán sme boli na pochybách: musí byť táto dohoda schválená v prvom čítaní?

Napokon, odhodlanosť vyjednávačov nám umožní dosiahnuť kompromis, ktorý má, podľa môjho názoru, minimálne dve výhody: po prvé, prinúti sektor poisťovníctva lepšie posudzovať svoje riziká. Tento proces sa dosiaľ riadil pomerne zastaranými mechanizmami, ktoré boli pre realitu súčasného sektoru poisťovníctva bezpochyby nevyhovujúce. Po druhé, zdôrazňuje, že vzhľadom na veľké množstvo produktov a ponúk zameraných na spotrebiteľa a vzhľadom na nadnárodné fungovanie poisťovní je potrebné mechanizmy dohľadu prispôsobiť tomu, čím sú poisťovne dnes.

Ako zákonodarný orgán sme sa snažili brať do úvahy realitu tohto trhu. V niektorých krajinách majú napríklad výrazný podiel na tomto sektore mechanizmy životného poistenia. Pokiaľ ide o sektor poistenia, vzhľadom na krízu sme museli brať do úvahy cyklický efekt.

Museli sme tiež zabezpečiť, aby prijatie tohto právneho predpisu nenarušilo štruktúru poisťovacieho trhu a najmä aby umožnilo poisťovniam na základe vzájomnosti zaujať miesto v tomto právnom predpise. Je však úplne jasné, že toto je len prvý krok a vo vzťahu k sektoru by som chcel spomenúť šesť bodov, na ktorých musíme ihneď začať pracovať.

Prvý bod sa, samozrejme, týka záverov správy pána de Larosièra a potreby zabezpečiť rovnosť a rovnocenné podmienky pre jednotlivé kolégiá a orgány dohľadu, a preto musíme posilniť európsky orgán zodpovedný za monitorovanie poisťovní.

Druhý bod – a to spomínali aj mnohí moji kolegovia – je zavedenie neslávneho mechanizmu skupinovej podpory, a v tomto s názorom pána Lipietza nesúhlasím. Samozrejme, boli by sme radšej, keby sme skupinovú podporu mali, ale čo je nejasné na skutočnosti, že v krajinách, v ktorých je 80 % alebo 100 % sektora poisťovníctva v rukách zahraničných spoločností, je ťažké prijať tento mechanizmus bez spoľahlivého právneho základu? V tejto oblasti musíme dosiahnuť pokrok.

Tretím krokom do budúcnosti je zosúladiť naše kroky so situáciou v dôchodkových fondoch. Ako môžeme hovoriť o zlepšení solventnosti v poisťovníctve, a pritom zabúdať na oblasť dôchodkových fondov? To je obrovský problém.

Štvrtá úloha do budúcnosti sa týka zavedenia a vytvorenia mechanizmu ochrany vkladov, o ktorom sme dnes hovorili v súvislosti s bankovníctvom a ktorý v sektore poisťovníctva stále chýba.

Piaty bod sa týka marketingu poistných produktov a záruky, že spôsob, akým sprostredkovatelia poistenia ponúkajú svoje produkty poistníkom, umožňuje uspokojiť záujmy poistníkov a spĺňa požiadavky na ich ochranu.

Napokon, posledný bod sa vzťahuje na transpozíciu nariadení v poisťovníctve, a to podobným spôsobom, ako sa realizuje v bankovom sektore. Konkrétne ide o retenčný mechanizmus vo vzťahu k sekuritizácii.

Preto dúfam, že v budúcnosti sa z tejto krízy poučíme a európskym občanom zabezpečíme sektor poisťovníctva, ktorý bude pre nich skutočnou zárukou…

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, nechcem obviňovať našich spravodajcov, ale som presvedčená, že návrhy Komisie prišli dosť neskoro a okrem toho nezodpovedajú skutočnosti. Ak chceme zabrániť ďalšej kríze, musíme byť určite ambicióznejší a aktívnejší.

Predovšetkým musíme byť ambicióznejší a aktívnejší v oblasti regulácie. Musíme zosúladiť naše právne predpisy a najlepším signálom v tejto oblasti by nepochybne bolo vytvorenie európskeho regulačného orgánu. Toto je napokon aj spôsob, ako urobiť vyhlásenie.

Čo sa týka ratingových agentúr, musíme vytvoriť európske agentúry, ktoré budú mať zaručenú nezávislosť, a musíme zastaviť tento škandalózny spôsob podnikania, keď agentúry robia hodnotenie podnikov, ktoré im platia.

Pokiaľ ide o hedžové fondy, je potrebné ich regulovať a navrhnúť pre ne takú formu zdaňovania, na základe ktorej sa budú penalizovať všetky krátkodobé finančné transakcie.

Napokon, niekoľko veľmi jednoduchých opatrení musíme prijať aj v súvislosti s daňovými rajmi. Musíme zakázať všetky banky, ktoré uskutočňujú transakcie s daňovými rajmi alebo odmietajú vykonávať svoju činnosť v Európe.

To je nateraz všetko. Som však presvedčená, že musíme ísť ďalej a chcela by som navrhnúť dve riešenia. Po prvé, podľa môjho názoru by sme mali pouvažovať o rozšírení eurozóny a o integrovaní nových členov. Toto politické gesto by zrejme bolo rovnako silné, ako bolo svojho času zjednotenie Nemecka, a potvrdilo by, že v Európe existuje solidarita, a zároveň by zvýšilo vplyv Únie.

A napokon po druhé, musíme dosiahnuť pokrok smerom k hospodárskej, rozpočtovej a menovej integrácii a smerom k daňovej harmonizácii. To je jediný spôsob, ako bojovať proti fiškálnemu dumpingu v Európe.

Toto všetko je potrebné, ale to, čo naši spoluobčania očakávajú najviac – a dúfam, že Komisia počúva – je prijatie krokov, ktorými budeme reagovať na krízu. Naši spoluobčania stále očakávajú skutočný európsky plán obnovy, napríklad veľkú pôžičku. Stále čakajú, že Európa poskytne náležitú podporu malým a stredným podnikom, aby mohli reálne plánovať investície do budúcnosti, a predovšetkým očakávajú podporu všetkých tých v Európe, ktorých postihla kríza. Mám na mysli nezamestnaných, ľudí zamestnaných na polovičný úväzok a domácnosti, ktoré momentálne čelia obrovským problémom.

To sú podľa môjho názoru problémy, ktoré je potrebné naliehavo riešiť a na základe ktorých budú občania v budúcnosti hodnotiť prácu vedúcich predstaviteľov Európy.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, zavedenie režimu Solventnosť II a realizácia zmeny systému pre vykonávanie a dohľad nad poisťovacími činnosťami, ktoré sa pripravovali posledných pár rokov, sú veľmi dôležitým krokom, najmä v čase finančnej krízy. Dôchodkovým systémom som sa venovala dlhé roky a vzhľadom na mobilitu pracovníkov si uvedomujem význam finančného dohľadu nad dôchodkovými fondmi a potrebu cezhraničného dohľadu.

Ak podporujeme mobilitu ľudí, musíme zabezpečiť, aby občania, ktorí menia krajinu zamestnania a dôchodkový systém, mali istotu, že príspevky do fondov sociálneho zabezpečenia budú vypočítané správne, že budú poukázané na správne účty a že sa na základe riešení prijatých Spoločenstvom v oblasti zásad investovania a dohľadu nad dôchodkovými fondmi zvýši zabezpečenie ich budúcich dôchodkov.

Blahoželám Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením a jeho poradnému výboru, s ktorým som mala tú česť spolupracovať do septembra 2007, a blahoželám aj spravodajcovi pánovi Skinnerovi.

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL). – Vážená pani predsedajúca, správa o globálnej finančnej stabilite, ktorú predložil MMF, odhaduje náklady spôsobené finančnou krízou na 4 miliardy USD. Tieto odhady sa môžu ešte zvýšiť. Ako všetci vieme, krízu spôsobila istá forma „kasíno kapitalizmu“, politicky orientovaný kapitalizmus a sektor finančných služieb, ktorý nepodliehal žiadnej, alebo ako sa niekedy distingvovane hovorí, iba slabej regulácii.

Dôsledky tohto vývoja sú pre zamestnancov a ich rodiny v celej Európe takmer katastrofálne. Počas rozpravy a rovnako aj v správach ma prekvapil veľmi kultivovaný spôsob riešenia tohto škandálu. Prekvapuje ma skutočnosť, že skupiny liberálov a kresťanských demokratov sa obávajú nadmernej regulácie alebo toho, že by sme protekcionizmu nechali otvorené zadné vrátka.

Pravdou je, že reakcia EÚ na finančnú krízu bola pomalá a minimalistická. Pravdou je aj to, že žiadame protekcionizmus, ale tento protekcionizmus musí chrániť pracovníkov a reálne hospodárstvo. Musíme hovoriť aj o otázke pracovných miest – to je pre občanov veľmi dôležité – a táto inštitúcia sa naďalej úzko spája so systémom, ktorý zlyhal. Priznajme si to a buďme radikálni a charakterní.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Nils Lundgren (IND/DEM). – (SV) Vážená pani predsedajúca, svetová finančná kríza otriasa svetovým hospodárstvom a pribúda stále viac návrhov, ako jej v budúcnosti predísť. Vyššia regulácia a vyšší dohľad sú momentálne „in“. Samozrejme, na začiatku si musíme položiť otázku, kde sa stala chyba. S vaším dovolením sa v priebehu 50 sekúnd pokúsim zosumarizovať príčiny krízy.

Vládne tu neviazaný kapitalizmus. Riadiaci pracovníci vo finančných spoločnostiach môžu vytvoriť systémy, ktoré im v prípade narastajúcich ziskov zaručia obrovské odmeny a dôchodky. Ak manažment zvýši úroveň rizika v spoločnostiach formou zníženia kapitálu, zisk sa môže v krátkom čase zvýšiť. Keď sa riziko stane realitou, manažment už svoje peniaze má a straty znášajú ostatní.

Tí, ktorí by mohli túto politiku zmeniť, nemajú žiadnu motiváciu. Ľudia, ktorí ukladajú peniaze do bánk, vedia, že existuje ochrana vkladov. Všetci vedia, že väčšina bánk je príliš veľká na to, aby mohla zbankrotovať. Tieto banky zachránia daňoví poplatníci. Ratingové agentúry vedia, že ak spochybnia solventnosť svojich klientov, prídu o prácu. Politika, ktorú presadzujú centrálne banky a ministerstvá financií, je založená na myšlienke, že bublina nesmie spľasnúť. Preto banky narastajú do nezmyselne veľkých rozmerov.

Hovoríme o riešení týchto problémov? Nie, nehovoríme.

  Othmar Karas (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto hospodárska a finančná kríza je najväčšou od druhej svetovej vojny a má celosvetové dôsledky. Neistota, netrpezlivosť, bezmocnosť a strata dôvery sú zreteľné a rovnako zreteľné sú medzery v regulácii finančných trhov. Sme nútení prijať spoločnú európsku reakciu a prevziať globálne vedenie. Realizácia potreby vytvoriť „viac Európy“ spôsobila, že keď Parlament vyzval členov Komisie a Rady k prijatiu tohto kroku, tí to odmietli.

Náš model sociálneho trhového hospodárstva – maximálny možný trh a maximálna potrebná regulácia – vytvára rámec nielen pre európsku, ale aj pre celosvetovú reguláciu. Opatrenia Európskej únie boli úspešné, ale stále sme ďaleko od konca a od dosiahnutia cieľa. Ukončili sme ďalšiu fázu a bezodkladne musíme doriešiť a dokončiť aj ďalšie kapitoly. Iba odhodlanie a odvaha nám pomôžu prijať odvážne regulačné opatrenia na európskej úrovni, ktoré pomôžu nastoliť dôveru.

Dnes – veľmi neskoro – rozhodujeme aj o regulačných opatreniach pre ratingové agentúry. Potrebujeme registráciu, potrebujeme kontrolu, potrebujeme sa zaoberať nekompatibilitou. Schvaľujeme smernicu Solventnosť II, ktorú by sme museli prijať aj v prípade, ak by finančná kríza nevznikla. Bankovú smernicu by sme mali prijať v máji. Raz a navždy musíme zo súčasného regulačného systému odstrániť cyklický efekt. Musíme regulovať nielen hedžové fondy, ale aj súkromné kapitálové investície. Všetci riadiaci pracovníci, ktorí majú nárok na odmeny, sa musia rovnako podieľať aj na stratách.

V Európe sa o otázke zodpovednosti hovorí menej ako v Spojených štátoch a systém európskeho dohľadu zatiaľ nie je hotový. V tejto otázke by sme mali postupovať podľa európskeho systému centrálnych bánk a ešte v lete by sme mali urýchlene prijať čo najviac rozhodnutí. Moje slová považujte za výzvu.

  Robert Goebbels (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Parlament čaká prijatie pravidiel, ktoré upravujú medzinárodné financie. Tieto pravidlá nebudú postačujúce, keďže v Európe i v Spojených štátoch evidentne chýba politická vôľa odstrániť prejavy čistej špekulácie, ako napríklad nekrytý predaj, predaj tovaru, ktorý nie je vlastníctvom predávajúceho.

Medzinárodná finančná kríza sa nezačala na ostrovoch. Začala sa v Spojených štátoch a z New Yorku sa rozšírila cez finančné a obchodné centrum Londýna do ďalších veľkých finančných centier. Všetky tieto centrá mali byť riadne regulované. Napriek tomu krajiny G20 našli ideálnych vinníkov: daňové raje, či už reálne alebo nereálne.

Ešte v roku 2000 som vo svojej správe Parlamentu o reforme medzinárodnej štruktúry odporúčal odstrániť všetky čierne diery v medzinárodnom finančníctve, počnúc hedžovými a inými čisto špekulatívnymi fondmi.

Krajiny G20 chcú regulovať iba špekulatívne fondy, ktoré prinášajú systematické riziko, ktoré sa však ukáže až po prepuknutí finančnej krízy. V skutočnosti vedúce mocnosti G20 ušetrili vlastné zahraničné centrá daňových rajov, Normanské ostrovy, Panenské ostrovy, Hongkong a Macao, nehovoriac o domácich centrách, ako Delaware.

Ako povedal pán Jacques Attali, v budúcnosti budú mať Londýn a New York monopol na špekulácie. Posolstvo je jasné: medzinárodné financie budú regulované iba v prospech veľkých krajín. Všetci sme si rovní, ale niektorí sú si rovnejší.

  Andrea Losco (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je správne, že kritizujeme a poukazujeme na oneskorenie, ale bolo by dobré pripomenúť aj to, že dnes robíme krok vpred a v súvislosti s veľkou krízou, ktorá otriasla základmi svetových hospodárstiev, európske inštitúcie zavádzajú v kľúčových sektoroch, ako sú ratingové agentúry a poisťovne, konkrétne legislatívne opatrenia.

Som presvedčený, aspoň na základe vlastných zistení, že smernica o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia má veľký význam. Dohoda, ktorú sme dosiahli s Radou in extremis, v podstate týmto sektorom poskytla nové, účinnejšie pravidlá, ktoré na rozdiel od zavedených programov berú do úvahy dynamiku skutočného trhu.

Zásady hospodárskeho hodnotenia a kapitálových požiadaviek zodpovedajúce rizikám, ktoré v skutočnosti spoločnosti znášajú, ako aj stimuly na riadenie rizík, harmonizácia, kontrola predkladaných správ, informovanosť verejnosti a transparentnosť – to všetko sú základné aspekty na zlepšenie konkurencieschopnosti sektoru poisťovníctva a posilnenie ochrany poistených.

Záverečný kompromis umožnil nájsť rozumné riešenia v súvislosti s problémom možného cyklického efektu nových pravidiel a pravidiel o riadení investícií. Mohli sme, samozrejme, urobiť viac, ale myslím si, že sme dospeli k bodu, ktorý nám umožní posunúť sa ďalej.

  Adamos Adamou (GUE/NGL). – (EL) Vážená pani predsedajúca, súčasná hospodárska kríza znovu upriamila pozornosť na naše pevné stanovisko k potrebe regulácie, k potrebe zabrániť deregulácii fúzií a k potrebe založiť nadnárodné alebo iné spoločnosti, k potrebe zmeniť antitrustové právne predpisy a k potrebe intervencie s cieľom zabrániť vzniku monopolov a kartelov, ktoré, okrem iného, manipulujú s trhom, určujú ceny a prepúšťajú zamestnancov a ktoré sa zameriavajú výlučne na dosiahnutie zisku.

Občania vidia nárast ziskov bez akéhokoľvek sociálneho rozmeru. Tieto spoločnosti sa namiesto vytvárania trvalých pracovných príležitostí zameriavajú na ďalšie sústredenie bohatstva a moci do rúk niekoľkých jedincov. Liberalizácia finančných trhov, ktorá je štandardnou politikou pravice a ďalších strán, zasadila hospodárstvu rany, ktoré majú priamy vplyv na ľudí.

Vzhľadom na to, že až do minulého roku sa politickí zástancovia deregulácie a propagátori vládnej regulácie vychvaľovali stavom hospodárstva, dovoľte mi pripomenúť, že práve tieto politiky vyústili do veľkej chudoby a nerovnosti, zápornej miery rastu hospodárstva a obohacovania sa potravinárskych spoločností, ktoré v roku 2008 dosiahli zisk 40 miliárd.

Občania však tým, ktorí túto krízu a s tým spojené nerovnosti spôsobili, pošlú jasný signál.

  Johannes Blokland (IND/DEM). – (NL) Teraz, keď centrálne banky v Európe a v Spojených štátoch očakávajú prvé signály hospodárskej obnovy, je dôležité, aby sme neváhali zaviesť pravidlá, ktoré zabránia, aby sa podobný scenár zopakoval.

Ratingové agentúry zohrávajú v období úverovej krízy významnú úlohu, keďže investori sa slepo spoliehali na poradenstvo týchto agentúr, a to bez konzultácií s tretími stranami. Existujú rôzne dôvody, prečo sa ratingy dostatočne neprispôsobili zmenám na trhu – dôvody, ktorým sa zavedením nových pravidiel nemôžeme úplne vyhnúť. Zavedenie požiadavky, aby agentúry, ktoré vykonávajú ratingové činnosti, boli právne ustanovené v rámci Európskej únie, je dobrý začiatok, ale vzhľadom na globálny charakter trhu je to len začiatok.

Európska komisia musí usmernenia naliehavo zosúladiť s tretími krajinami, preto by bolo v tejto oblasti lepšie, keby sme prijali centrálny prístup v rámci Európskej únie. Je jasné, že ak chceme obnoviť dôveryhodnosť finančných trhov, bude potrebné urobiť viac. Preto by sme mali v oblasti financií zaviesť nové morálne zásady.

  Werner Langen (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dnes sa zaoberáme prvými legislatívnymi návrhmi vyplývajúcimi z balíka finančného trhu. Projekt Solventnosť II sa očakával už dávno. Hneď na začiatku by som toto rád nechal bokom. Rokovania na túto tému boli veľmi účinné, výsledky sú prospešné a budeme to podporovať.

V prípade úverových ratingových agentúr sa vyskytol problém, ktorý by sa dal opísať ako zlyhanie trhu a politiky. Parlament už roky vyzýva Komisiu, aby predniesla návrhy týkajúce sa rôznych aspektov príčin krízy finančného trhu, ktoré nechali na seba naozaj dlho čakať. Je užitočné, o čom teraz rokoval pán Gauzès. Stanovuje to nezávislé kritériá a nové štruktúry dozoru a skutočne má schopnosť vyriešiť tento konflikt záujmov poradenstva a hodnotenia, ako aj zvýšiť transparentnosť. Je to rozumný návrh.

To však nie je postačujúce. Spomínam si na diskusiu s britským premiérom Tonym Blairom tu v Parlamente, ktorý pôsobil, akoby poznal riešenie už pred samitom G20 v Londýne. V skutočnosti za posledných 10 rokov dokonca aj členovia Európskej únie – najmä Spojené kráľovstvo, ale aj Európska komisia – odmietali regulovať niektoré veci spôsobom, ktorý mal byť samozrejmý. Toto nebol nový fenomén, preto bublina narástla do veľmi veľkých rozmerov. Našou úlohou je teraz napredovať v účtovných pravidlách – ako sa zmienil pán komisár v súvislosti s hodnotením predstavenstva a systémom bonusov. Je neprípustné, aby v tejto oblasti neexistovala žiadna regulácia. Navyše musíme do konca mája vyriešiť otázku kapitálu, napríklad sekuritizácie, ako aj nájsť okamžité riešenie týkajúce sa európskych štruktúr dohľadu a správy pána de Larosièra ako takej.

Nemôžeme so všetkými záležitosťami čakať na Spojené štáty. Postupujme tak, ako v prípade klimatického balíka a balíka obnoviteľnej energie: My Európania by sme sa mali ujať vedenia a ponúknuť svetu užitočnú šablónu. Potom môžeme povedať, že sme prispeli k prekonaniu krízy.

  Ieke van den Burg (PSE). – (NL) Ak mi dovolíte na úvod poznamenať, rada by som povedala, že som s úžasom počúvala rôzne prejavy prednesené členmi Parlamentu o vedení a riešení kapitalizmu. Sú to práve tí členovia Parlamentu, ktorých sme nikdy nevideli, keď sme sa snažili nasmerovať kapitál správnym smerom.

Bola som tieňovou spravodajkyňou pre správu pani Weberovej. Ona je tou, ktorá pracovala na dokumentoch s účelom modernizácie, zjednodušenia a zľahčenia bremena pre podniky, ktoré prichádzajú do styku s európskymi predpismi a nariadeniami. Tieto dokumenty tvorili časť veľkého balíka vyšších právnych predpisov a rada by som zdôraznila, že tieto vyššie právne predpisy nie sú iba otázka deregulácie a zľahčovania bremena, ale je aj adekvátnejších, flexibilnejších a dynamickejších reakcií na vývoj s jasnými kompetenciami nielen pre orgány dohľadu, ktorých sa to týka.

V tejto súvislosti by som rada povedala dve veci týkajúce sa ďalších dvoch dokumentov, ktoré budú dnes predmetom diskusie. Prvá vec je, že nemá zmysel pokúšať sa vyriešiť problémy včerajška. Namiesto toho by sme mali predvídať, čo sa stane v budúcnosti a zaviesť proces, ktorý nám umožní adekvátne reagovať na dynamický rozvoj a inovácie. Presne pre toto sme zaviedli takýto proces v Lamfalussyho postupe, ktorý sme nedávno vytvorili.

Druhá vec je, že by sme mali zvážiť úroveň, ktorá sa bude prešetrovať. Trhoví aktéri prekračujú hranice a stali sa medzinárodnými. Preto nemá zmysel klamať samých seba a myslieť si, že títo trhoví aktéri môžu byť kontrolovaní malými národnými orgánmi dohľadu. Títo významní trhoví aktéri, ktorí ovládajú trh, skutočne musia byť regulovaní na európskej a globálnej úrovni. Podľa môjho názoru to znamená, že právomoc musí byť na tejto úrovni regulovaná tak, aby bol umožnený priamy dohľad.

Ratingové agentúry to povolili. Udeliť Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov právomoc dohliadať na registráciu bol pôvodne úmysel Parlamentu. Nefungovalo to však, lebo medzi veľkými krajinami a rozsiahlymi finančnými centrami vznikli nevyhnutné súboje s cieľom prilákať ústredia podnikov a hrať prvé husle v snahe dostať veľké ratingové agentúry pod svoje krídla. Podľa môjho názoru je to poľutovaniahodné. Uprednostnila by som, keby sa tak urobilo na európskej úrovni, a to od samého začiatku.

Rovnaký scenár sa rozvinul v prípade projektu Solventnosť II. Rázne kroky chýbali aj po udelení právomocí v snahe vydať záväzné vyhlásenia na európskej úrovni v prípade, že sa orgány dohľadu nedohodnú. To tiež znamená, že tieto hosťovské orgány dohľadu odmietajú postúpiť právomoci na tie orgány dohľadu, ktoré hrajú prvé husle. Hoci je to poľutovaniahodné, boli pre nás ako Parlament vytvorené opatrenia, a nielen v odôvodnení 25, ktoré jasne naznačujú, že budúci rok by sme sa mali pokúsiť vylepšiť a upevniť tento aspekt založený na návrhoch pána Larosièra.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, súčasná finančná a hospodárska kríza je dôkazom toho, že my Európania musíme byť schopní konať spoločne. Malo by nás tešiť, že Európa mala a stále má euro namiesto 16 rôznych mien. Uľahčilo to súčasné zložité obdobie. Až minulú jeseň, keď sa krajiny eurozóny stretli v Paríži, bolo možné krízu stabilizovať a mohlo začať hospodárske zotavovanie. Nasledovali globálne snahy a neskôr samit G20, ktorý bol začiatok niečoho nového – sveta, ktorého najväčšie národy sa stretli ako rovnoprávne.

Keď nás nabudúce zasiahne kríza, musíme sa uistiť, že sme lepšie vybavení. Smernice, o ktorých sa dnes diskutuje, sú dôležité a podľa môjho názoru vyvážené. Potrebujeme väčšiu otvorenosť a transparentnosť na trhu, väčšie príležitosti konať za hranicami a dokonalejší dozor. Rovnako musíme bojovať aj s protekcionizmom a podľa môjho názoru podporiť voľný obchod. Musíme obmedziť rizikové konanie a skoncovať s excesmi. Aj voľný trh potrebuje svoje hranice a pravidlá. Samozrejme, že aj ako liberál s týmto môžem súhlasiť. Musíme byť však opatrní a neregulovať príliš, keďže je to v súčasnej situácii riziko. Nezabúdajme, že trhová ekonomika vytvára prosperitu.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM) . – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, začiatkom mesiaca sme sa dozvedeli, že boli uskutočnené všetky nápravné opatrenia proti finančnej kríze. Rozpočet Medzinárodného menového fondu narastie až o 500 miliárd USD, čo znamená, že sa strojnásobí. Svetová banka bude o 100 miliárd USD bohatšia a 250 miliárd USD bolo odložených na subvencovanie medzinárodného obchodu. Predpokladá sa, že dohľad nad finančným trhom a kontrola daňových rajov a platov bankárov budú prísnejšie. Prezident Obama povedal, že nedávny samit G20 bude prelomovým bodom v snahe o globálne ozdravenie hospodárstva.

Pravdepodobne sa niet čoho obávať, no tu je možno jedna výnimka. Prečo trvalo svetovým predstaviteľom tak dlho predložiť svoje prepracované plány mimoriadnej pomoci a prečo nenavrhli globálne ozdravenie hospodárstva skôr? Chýbal im ten bilión? Preto základnou otázkou je, kde sa vzal ten bilión? Z predaja 400 ton zlata? Zdalo by sa, že v oficiálnych správach nie je jediná zmienka o tejto téme. Azda peniaze požičala banka? Keďže teraz sa začne hospodárstvo ozdravovať – tu by som sa rád obrátil na pána Barrosa a pána Topolánka – možno vedúci predstavitelia na ďalšej schôdzi pridajú ďalší bilión a dôjde k „turboozdraveniu“.

  Margaritis Schinas (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, niet pochýb, že v súčasnosti v Európe trpíme následky anarchického, výstredného americko-anglosaského modelu organizovania finančných trhov. Tento model nás naučil fungovať bez pravidiel, bez dozoru a bez demokratickej zodpovednosti a zamoril globálne a európske hospodárstvo.

Textami, o ktorých dnes diskutujeme a o ktorých budeme zajtra hlasovať, budujeme ochranný štít pre občanov Európy. Ochranný štít, ktorý ich ochráni pred paradoxom, v ktorom sa teraz nachádzame, kde tok peňazí je nadnárodný a pravidlá dohľadu a zodpovednosti, ak nejaké sú, sú národné.

Európa reaguje, hoci pomaly, ale lepšie je neskoro ako nikdy. Toto nám, samozrejme, nastoľuje dve základné otázky, na ktoré treba odpovedať. Prvá otázka je, prečo sme museli zažiť krízu, aby sme reagovali? Prečo sme museli čakať na toto všetko, aby sme zaviedli pravidlá? Odpoveď nám dajú občania tým, že odmenia tých, ktorí sa dožadujú právnych predpisov a potrestajú tých, ktorí nás chceli presvedčiť, že samoregulácia je všeliek na všetko zlo, ktoré dnes zažívame.

Druhou otázkou je, či texty, o ktorých dnes diskutujeme, budú jediné, alebo bude existovať celkový dohľad a celková revízia právneho a regulačného rámca. Odpoveď na túto druhú otázku si dáme sami, pretože ako spoluzákonodarcovia by sme mali vyvinúť tlak, aby sme nezostali iba pri Gauzèsovej správe o úverových ratingových agentúrach, ktoré nezbadali ľadovec blížiaci sa k Titanicu. Preto sa stalo to, čo sa stalo, aj keď si rýchlo všimli, že hodnotenie určitých členských štátov bolo treba znížiť, pretože „údajne“ nemali adekvátny úverový rating.

Musíme toto všetko od začiatku prešetriť a napraviť: po súčasnej kríze už v Európskej únii nebude nič ako predtým.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, odvolávam sa na správu pani Weberovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS a 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.

Nachádzame sa v procese zjednodušovania administratívnych postupov. Sme naklonení návrhom Komisie na zavedenie určitých zmien, ale pridali sme nejaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené takmer všetkými politickými skupinami a ktoré som, prirodzene, sám podporil, lebo umožňujú uľahčenie situácie.

Hovoríme, samozrejme, o veľmi dôležitej zmene. Je ňou odstránenie dokumentácie, vytvorenie webových stránok a odkazov na ne, odstránenie požiadaviek na odborníkov a iné druhy požiadaviek, ktoré až doteraz boli povinné. Mohlo by to viesť k značnej redukcii nákladov a času, pričom by bola zachovaná garancia osobám, ktorých sa to týka, napríklad veriteľom alebo pracovníkom v podniku.

Verím, že návrhy, ktoré nám predložila Komisia, sú pozitívne a návrhy na zmenu a doplnenie textu, ktoré predkladáme, majú rovnaký prístup, a to garantovaním nezávislosti najmä v prípade používania webových stránok a potreby odkazov na iných webových stránkach na akúkoľvek informáciu na týchto stránkach, aby ich používanie nebolo komplikované a aby poskytovali dostatok doplnkových informácií.

V krátkosti, vážená pani predsedajúca, verím, že Parlament bude schopný prijať tento návrh smernice prevažnou väčšinou a že výsledný text bude lepší ako ten, ktorý nám pôvodne predložila Komisia.

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – (LT) Na súčasných udalostiach môžeme pozorovať, aký vplyv majú veľké finančné skupiny a chyby, ktoré robia, na reálne hospodárstvo, najmä na hospodárstvo menších krajín. Preto by predložené dokumenty mali vytvárať právny rámec na riadenie dvoch hlavných procesov: po prvé, harmonizovať voľný cyklický pohyb kapitálu v rámci finančných skupín s potrebou zabezpečiť likviditu reálneho hospodárstva a makroekonomickú stabilitu počas hospodárskej recesie; po druhé, napomáhať delenie zodpovednosti medzi domácimi a hostiteľskými dozornými inštitúciami, zabezpečiť, že aktivity danej finančnej skupiny sú vhodné, a ujasniť, kto bude kryť straty v prípade pochybenia.

Musím povedať, že predložený dokument je iba prvým krokom v tomto smere. Rada by som zdôraznila, že tieto problémy sa nikdy nevyriešia, pokiaľ nebude zhodnotený vplyv práva hospodárskej súťaže na aktivity finančných skupín. Na tento aspekt vždy zabúdame, ale mal by byť prioritou v novom volebnom období Parlamentu.

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že tento balík, ktorý je súčasťou opatrení na boj proti finančnej kríze, je pomerne dobrý, pokiaľ ide o projekt Solventnosť II a úverové ratingové agentúry, a bude viesť k dobrým výsledkom a kompromisom.

Pri pohľade do budúcnosti by som však rada nastolila tri otázky. Po prvé, chcela by som, aby Európska únia bola cieľavedomejšia a aktívnejšia na globálnej úrovni. Hoci výsledky skupiny G20 sú správne kroky, stále sú príliš umiernené a ďaleko od riadnej, globálnej smernice založenej na dohovore o fondoch a rôznych finančných nástrojoch, ako aj o regulácii.

Po druhé, čo sa týka správy pána de Larosièra a našich vlastných krokov, myslím, že výsledky práce pána de Larosièra boli pomerne dobré, najmä keď ide o spravovanie a analýzu systematického rizika na európskej úrovni. Ale tu by som rada upriamila vašu pozornosť na dve pasce. Prvá sa týka mikrodohľadu. Uvedomujem si, že navrhované zásady, ktoré sú stále pevne založené na spolupráci namiesto centralizovaného európskeho prístupu, majú veľmi vážny problém. Po druhé, podľa toho, čo sme počuli o príprave Komisie v súvislosti s rizikovým kapitálom a hedžovými fondmi, môžeme od toho veľa očakávať.

Ak teda naozaj chceme byť globálne efektívni na tejto úrovni, budeme si musieť svedomito plniť svoju prácu. Naozaj by som chcela byť svedkom lepšieho a cieľavedomejšieho prístupu v tejto oblasti zo strany Komisie.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, balík opatrení o úverových ratingových agentúrach, poistení a zlúčení, splynutí a rozdelení spoločností je prvým krokom na zvýšenie sebadôvery a účinnosti finančných trhov. Je v súlade s princípmi podporovanými Európskou úniou a skupinou G20, ktoré sa týkajú posilnenia transparentnosti, zodpovednosti a integrity v rámci finančných trhov, a umiestňuje Európsku úniu na medzinárodne vedúce postavenie. Z tohto dôvodu podporujem opatrenia, aj keď budeme musieť ísť oveľa ďalej.

Nedostatky úverových ratingových agentúr sú jedným z dôvodov finančnej krízy: samoregulácia nestačí. Regulácia hrá priekopnícku úlohu v zavádzaní registrácie, zodpovednosti a monitorovania agentúr, v riešení konfliktov záujmov, v zlepšovaní pracovných metód a kvality rôznych druhov kvalifikácií vrátane tých z nečlenských krajín. V budúcnosti je ešte potrebná revízia systémov platieb a vytvorenie európskej verejnej agentúry.

Smernica o solventnosti zjednocuje všetky existujúce acquis o súkromnom poistení a obsahuje technické návrhy na zlepšenie riadenia rizík. Dá podnet k inovácii, zlepší využívanie zdrojov a zvýši ochranu poistených osôb, ako aj finančnú stabilitu v sektore. Nový rámec pre dozor poisťovacích skupín je opatrný, avšak otvorený pre ďalší rozvoj. Vytvorenie dozorných orgánov je krok vpred v procese integrácie a posilnenia európskej finančnej kontroly, ktorá sa musí neustále zlepšovať, aby mohla by byť vzorom, či dokonca svetovým štandardom. Parlament bude tento rozvoj sledovať a podporovať.

Zmena alebo doplnenie viacerých smerníc v súvislosti s požiadavkami na predkladanie správ a dokumentačnými požiadavkami v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia je napokon forma zjednodušovania právnych predpisov. Zdôrazňuje skutočnosť, že cieľ zmiernenia zaťaženia podnikov o 25 % môže úspešne sprevádzať posilňovanie práv verejnosti a akcionárov, ak sa používajú informačné a komunikačné technológie.

  Daniel Dăianu (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, som rád, že v Parlamente a v Komisii nakoniec zvíťazil zdravý rozum vo veci príčin finančnej krízy. Ľudia si uvedomili, že táto kríza nemá cyklický charakter a že celkové prepracovanie smernice a dohľad nad finančnými trhmi sú veľmi potrebné. Správa skupiny pána de Larosièra, ako aj správa pána Turnera to už objasnili. Tieto správy majú analytický charakter, ako aj správa Parlamentu nadväzujúca na Lamfalussyho proces.

K dokumentom, o ktorých sa dnes diskutuje, treba pristupovať z rovnakého pohľadu. Naše ekonomiky budú, žiaľ, ešte dlho trpieť, a to aj pre verejné rozpočty a pravdepodobne tiež pre budúce inflačné dôsledky úsilí vynaložených na odstránenie tohto obrovského neporiadku. Dúfajme, že tentoraz sa poučíme viac ako z predošlých období krízy.

  Klaus-Heiner Lehne (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, toto je naozaj zaujímavá a dobrá debata, a to z jednoduchého dôvodu, že podľa týchto správ kombinujeme dva aspekty, ktoré spolu na prvý pohľad bezprostredne nesúvisia, ale súvisia so spôsobmi zvládnutia krízy a oživenia hospodárstva.

Bol som tieňový spravodajca vo Výbore pre právne veci pre správu pani Weberovej, ku ktorej by som jej chcel najskôr srdečne zablahoželať. V správe pani Weberovej nejde o zvládanie krízy v jej tradičnom zmysle, ale o zjednodušenie obchodného práva, obmedzenie byrokracie a zmenšenie záťaže pre podniky. Keďže to prichádza v tomto špecifickom čase, na konci volebného obdobia, jasne to dokazuje a ilustruje, ako Európsky parlament nakladá s touto konkrétnou otázkou, ako aj jeho snahu o ďalší rozvoj obchodného práva v záujme spoločností, čomu som veľmi naklonený.

Keďže táto rozprava ponúka aj príležitosť povedať niečo o právnych predpisoch finančného trhu ako takých, je potrebné si všimnúť skutočnosť, že v Parlamente teraz dosahujeme výsledky a ukončujeme rokovanie o prvom balíku finančného trhu v prvom čítaní, čo tiež vysiela určitý signál ku koncu tohto volebného obdobia. Domnievam sa, že aj toto je dôležité.

Takisto by som chcel zdôrazniť, že druhý balík, ktorý Komisia ešte stále pripravuje, príde, bohužiaľ, príliš neskoro na to, aby sa stihol v tomto volebnom období. Je na to niekoľko dôvodov. Ako si iste pamätáte, v minulosti sme diskutovali o regulácii určitých oblastí finančných trhov, konkrétne vo výboroch Parlamentu a pri viacerých príležitostiach na plenárnom zasadnutí, ale vždy sme sa stretli s masívnym odporom. Bol tu nesúhlas zo strany Rady. Britský socialistický premiér Gordon Brown takisto dlho odmietal uznať určité skutočnosti.

Bol tu nesúhlas aj zo strany Komisie, ktorá dlho a priamo z Parlamentu kládla odpor v otázke hedžových fondov a ostatných sektorov. Keď došlo k predloženiu legislatívnych správ z vlastnej iniciatívy, predseda Výboru pre hospodárske a menové veci ich dlhodobo odmietal z dôvodu nepotrebnej diskusie o kompetenciách. Som rád, že každý už spoznal pravdu. Pán komisár McCreevy reguluje hedžové fondy, pani Berèsová povoľuje správy z vlastnej iniciatívy a pán Gordon Brown už tiež zmenil svoj názor. Je to pozitívny vývoj, ktorému som veľmi naklonený spolu s našou skupinou.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, moje vystúpenie sa bude týkať správy o ratingových agentúrach. Dovoľte mi začať slovami vďaky priateľovi pánovi Gauzèsovi, ktorý konal kompetentne, jasne a pragmaticky.

S rizikom, že možno trochu odbočím od témy, vážená pani predsedajúca, by som chcel hovoriť o problémoch ratingu štátov. V kríze, ktorej sme teraz svedkami, sa pri hrozbe potenciálneho kolapsu finančného sektora stali štáty hlavnými finančnými aktérmi.

Zaručili sa, majú dlhy, akcionárske podiely, a preto sa pýtam, či by Európska únia nemala navrhnúť, ako súčasť novej globálnej regulácie kapitalizmu, vytvorenie globálnej verejnej agentúry pre rating štátov, nezávislý orgán, ktorý by podliehal Medzinárodnému menovému fondu. Tento rating finančnej situácie štátov, ktoré sa, opakujem, stali kľúčovými finančnými aktérmi, by poskytol občanom potrebné informácie.

  Kurt Joachim Lauk (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pre mňa sú dôležité tri stručné poznámky. Po prvé, docielili sme dobrý konsenzus v otázke potreby podrobiť v budúcnosti regulácii všetky finančné inštitúcie bez výnimky. Komisia je teraz schopná postupne predkladať návrhy zahŕňajúce všetkých aktérov – čo je úplne nevyhnutné.

Po druhé, mali by sme zvážiť, ako by bolo možné vytvoriť potrebné európske orgány finančného dozoru a kontrolovať ich, ako aj značne obmedziť našu závislosť – oficiálnu alebo neoficiálnu – od regulačných inštitúcií Spojených štátov, keďže vieme, že tieto pozoruhodne zlyhali.

Tretia poznámka sa týka mojej obavy o finančný vývoj v eurozóne ako celku, pretože sa šíri zadlženosť medzi jednotlivými krajinami eurozóny a aktivity úverových ratingových agentúr v týchto krajinách sa od seba vzďaľujú namiesto toho, aby sa približovali. Mali by sme v tejto veci podniknúť všetky možné opatrenia a požadovať, aby jednotlivé krajiny sprísnili disciplínu.

Mojou poslednou poznámkou je, že musíme zabezpečiť, aby sa Európska únia nezadlžila. Členské štáty EÚ sú už teraz dosť zadlžené. Nepotrebujeme viac zadlžených inštitúcií.

  Pervenche Berès (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, rada by som pánovi Lehnovi pripomenula, že to boli socialisti v tomto Parlamente, ktorí požadovali právne predpisy o špekulatívnych fondoch a bolo to ich odhodlanie, ktoré viedlo k týmto právnym predpisom o špekulatívnych fondoch. Poukazujem aj na správu pána Gauzèsa, ktorý vyzýva Komisiu, aby pracovala na myšlienke verejnej úverovej ratingovej agentúry.

Rada by som ďalej využila túto príležitosť, aby som povedala pánovi komisárovi, že som prekvapená touto situáciou, kde v súvislosti s monopolom Komisie na legislatívne iniciatívy existuje dvojitý meter. Keď Rada požiada Komisiu, aby predložila návrh na harmonizáciu ochrany bankových vkladov, návrh príde o tri týždne. Keď Európsky parlament predloží návrh na legislatívnu iniciatívu od pána Rasmussena, za ktorý hlasovala prevažná väčšina na tomto plenárnom zasadnutí, zariadite to tak, že návrh je predložený až vtedy, keď Európsky parlament už o ňom nemôže diskutovať.

Požiadali sme vás o legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti v septembri minulého roka. Čo ste odvtedy robili, pán komisár?

  Charlie McCreevy, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi vyjadriť svoje uznanie a obdiv Parlamentu a najmä všetkým trom spravodajcom za efektívne vyriešenie týchto troch problematík. Vyústilo to do rýchleho konsenzu, ktorý určite zlepší fungovanie našich finančných trhov. Smernica EÚ o úverových ratingových agentúrach zlepší integritu, transparentnosť, zodpovednosť a spravovanie ratingových agentúr.

Pán Purvis položil niekoľko otázok týkajúcich sa tejto záležitosti, ktorá zahŕňa aj slobodu investovania do konkrétnych produktov. V súčasnosti je dovolené investovať do akýchkoľvek produktov, či už pochádzajú z Európskej únie, alebo nie. Ratingy nie sú povinné, preto spoločnosti EÚ nie sú nútené investovať do hodnotených produktov. Dovoľte mi však zdôrazniť, že na regulačné účely – t. j. výpočet kapitálových požiadaviek – sa môžu použiť ratingy, ktoré sú vystavené v EÚ pre produkty z EÚ, ako aj z tretích krajín, alebo schválené alebo uznané ako ekvivalentné v Európskej únii.

Hoci ma sklamali určité aspekty dohody o projekte Solventnosť II, ako som už naznačil, EÚ bude mať rámec pre poisťovací priemysel, ktorý by mohol slúžiť ako vzor podobným reformám na celom svete. Toto, samozrejme, nie je koniec. Ešte toho treba veľa urobiť: zavedenie opatrení sa bude musieť uskutočniť niekedy pred októbrom 2012, aby mali členské štáty a priemysel čas na prípravu zavedenia projektu Solventnosť II. Môžem vás ubezpečiť, že Komisia sa postará o to, aby uľahčila tento proces a v záujme všetkých zúčastnených strán čo najskôr zaviedla tieto dávno omeškané reformy do praxe.

Hoci som sa o tom už zmienil vo svojich úvodných pripomienkach, rád by som opäť zdôraznil, že skupinový dohľad zostáva v navrhovanom projekte Solventnosť II, ale skupinová podpora nie – myslím si, že je dôležité úplne nestotožňovať tieto dve koncepcie.

A nakoniec, so zjednodušením predkladania správ a dokumentačných požiadaviek v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia verejných spoločností s ručením obmedzeným sa zlepšuje program obmedzenia administratívneho zaťaženia, čo prispeje k potenciálu na rast a pomôže Európe na jej ceste k hospodárskej obnove.

  Jean-Paul Gauzès, spravodajca. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, obmedzím sa na dve alebo tri stručné poznámky. Prvou je, že značná časť Parlamentu súhlasila so správou o ratingových agentúrach a, samozrejme, európska legislatíva sa bude časom vyvíjať, ale verím, že teraz môže slúžiť ako vzor pre medzinárodné dohody.

Na záver mi dovoľte poďakovať tieňovým spravodajcom, pánovi Pittellovi a pánovi Klinzovi, ktorí tvrdo pracovali po mojom boku, tímu Komisie, predsedníctvu a, samozrejme, sekretariátu Výboru pre hospodárske a menové veci a odborníkom, bez ktorých by sa táto práca neskončila tak úspešne.

  Renate Weber, spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, bolo zaujímavé vypočuť si všetky vystúpenia dnešného dopoludnia v Parlamente v čase, keď zažívame najťažšiu finančnú a hospodársku krízu, ale aj v čase blížiacich sa európskych volieb. Správy, o ktorých sme dnes diskutovali a o ktorých budeme hlasovať zajtra, nie sú riešením finančnej krízy, ale dúfame, že nám pomôžu vyhnúť sa rovnakým chybám v budúcnosti, aspoň tým závažným, a dúfame, že pomôžu opätovne naštartovať európske hospodárstvo.

Keď počúvame, že malé podniky musia dnes míňať desaťkrát viac ako veľké spoločnosti, aby vyhoveli požiadavkám právnych predpisov EÚ o predkladaní správ, je namieste položiť si otázky, prečo je to tak a ako sme prišli k pravidlám, ktoré svojimi účinkami môžu v skutočnosti zničiť malé podniky, ako aj prečo nám tak dlho trvalo zmeniť to. Som rád, že pán komisár McCreevy spomenul, že obchodné právo je pravdepodobne najprísnejšie v acquis communautaire EÚ. Možno toto je čas na zmenu, samozrejme, nie zmierniť ho, ale azda zosúladiť so súčasnou realitou, v ktorej žijeme.

Ak chceme pracovať efektívnejšie, mali by sme radšej vynakladať energiu konštruktívne. Podľa môjho názoru môžem povedať, že to, čo sa stalo s balíkom, o ktorom sme dnes diskutovali, je toho dôkazom. Je to dôkazom toho, že sme konali zodpovedne a že sme dosiahli kompromis s Radou a Komisiou, aby sme prijali tento balík v rámci prvého čítania. Dá sa urobiť viac? Určite, ale mali by sme o tom hlasovať a naďalej pokračovať správnym smerom.

  Peter Skinner, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať tým, čo som mal azda povedať na začiatku, a to, že ďakujem všetkým službám Komisie, Rady a najmä Parlamentu za úsilie, ktoré vložili to tohto balíka. Musím povedať, že bez ich práce a pomoci by sme toto nikdy nedosiahli.

Ako mnohí v tejto miestnosti, žasneme nad úrovňou technických detailov mnohých týchto správ, ale uznajme, že projekt Solventnosť II bol vytvorený mimo krízy, aby čelil kríze. Obsahuje riadenie rizík – a ako už mnohí v tejto miestnosti počuli – to je kľúčové pre väčšinu právnych predpisov o finančných službách. Taktiež súhlasím s pánom komisárom, že obsahuje skupinový dohľad. Skupinová podpora sa tu už, nanešťastie, nenachádza, ale to všetko sme už počuli. Dúfajme, že sa nám ju podarí dostať naspäť. Je tu vymedzený aj kapitál. Veľa aspektov tejto správy ju kladie na vedúce postavenie vo svete.

Mojou druhou poznámkou je strategický dosah používania takýchto právnych predpisov. V mnohých ohľadoch nám nepomôže len to, že máme smernicu, ktorá je platná v 27 členských štátoch, pokiaľ zároveň nebudeme mať dvojča, ktorým je strategický regulačný orgán na európskej úrovni, ktorý takisto funguje v 27 členských štátoch. Musíme prekonať rozdiely existujúce medzi regulačnými orgánmi a ubezpečiť sa, že konáme jednotne. Je to dôležité najmä pri uznávaní režimov kdekoľvek na svete. Len minulý víkend som sa stretol s pánom Paulom Kanjorskim, predsedom podvýboru pre financie v Kongrese USA, a s inými, ktorí teraz hovoria o urýchlení hľadania jediného regulačného orgánu na federálnej úrovni v Spojených štátoch. Ak tak urobia skôr ako my v Európe, mohli by sme byť kruto zahanbení, že nemáme potrebný regulačný orgán na európskej úrovni.

Toto je správa, ktorá je na globálnej úrovni a má globálne meradlo, proces, na ktorý môžeme byť všetci hrdí, ale musíme sa zabezpečiť, aby sme pokračovali v presadzovaní zmien týkajúcich sa problematík nastolených správou pána de Larosièra, ako aj skupinovej podpory, čím sa dosiahne hospodárska efektivita. Dúfam, že všetci podporia tieto opatrenia.

  Predsedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie o správe (A6-0191/2009) pána Jeana-Paula Gauzèsa sa uskutoční vo štvrtok 23. apríla 2009.

Hlasovanie o správe (A6-0247/2009) pani Renaty Weberovej a o správe (A6-0413/2008) pána Petra Skinnera sa uskutoční dnes.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. – (RO) Nechcem tu diskutovať o význame ratingových agentúr. Každý vie, že zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní pevného základu pri rozhodovaní o investovaní, či už v súvislosti s finančnými produktmi alebo emitentmi (a preto poskytujú oveľa viac než iba jednoduché názory). Chcem však zdôrazniť dôležitosť vytvorenia európskej agentúry.

V čase hlbokej hospodárskej krízy, v akej sa v súčasnosti nachádzame, by ratingové agentúry, bez ohľadu na hospodársku situáciu, mali ostať transparentné a dôveryhodné nástroje poskytujúce podporu, keď Európa prechádza týmito ťažkými časmi. Nemôžeme zakrývať skutočnosť, že súčasnú krízu spôsobili aj ratingové agentúry, keď úplne zmätene analyzovali konvenčné nástroje spolu s inými hybridnými nástrojmi, a to všetko na pozadí obvinení z nedostatku transparentnosti a konfliktu záujmov.

V tomto sektore potrebujeme nové organizácie, ktoré vytvoria konkurenciu v poskytovaní objektívnych ratingov. Musíme myslieť na ochranu investorov a ich dôveru v ratingové agentúry. EÚ musí zaručiť, aby ratingové agentúry fungovali podľa jasných nariadení. Najlepší spôsob, ako splniť tieto podmienky, je vytvoriť európsku ratingovú agentúru fungujúcu podľa nariadení Spoločenstva.

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE) , písomne. – (RO) Rád by som povedal, že vítam a podporujem návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice o požiadavkách na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Obzvlášť vítam konkrétne opatrenia navrhnuté na zníženie administratívnej záťaže, ktorá zbytočne narúša hospodárske činnosti prebiehajúce v európskom podnikateľskom sektore.

Podporujem zámer tejto iniciatívy posilniť konkurencieschopnosť spoločností v rámci EÚ znížením administratívnej záťaže uvalenej zo strany európskych smerníc v oblasti práva obchodných spoločností, kde je toto zníženie možné dosiahnuť bez väčších nepriaznivých vplyvov na ostatné zainteresované strany.

Dôrazne podporujem účinné uplatnenie akčného programu schváleného na jarnom zasadnutí Rady v marci 2007 zameraného na zníženie administratívnej záťaže o 25 % do roku 2012.

Myslím si, že európske spoločnosti a občania veľmi potrebujú zníženie byrokracie, ktorá vyplýva z acquis Spoločenstva a z niektorých vnútroštátnych právnych predpisov.