Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 22. apríla 2009 - Štrasburg

14. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0227/2009).

Komisii boli predložené nasledujúce otázky.

Prvá časť

  Predsedajúci.

– Otázka č. 28, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0142/09)

Vec: Elektronický obchod

Aké ďalšie opatrenia Komisia teraz podniká s cieľom zabezpečiť úplné zrušenie bariér, ktoré boli zákazníkom nastolené preto, že majú v určitej krajine svoje bydlisko alebo registrovanú platobnú kartu, a ktoré im znemožňujú prístup k najlepším cenám a celému sortimentu tovarov a služieb, ako napríklad k sťahovaniu hudobných nahrávok, lístkom na vlak alebo letenkám, nosičom DVD a počítačovým hrám, a to najmä k tovarom predávaným online a kdekoľvek v EÚ?

  Charlie McCreevy, člen Komisie. – Komisia si v plnej miere uvedomuje ťažkosti spotrebiteľov, ktorým bol zamietnutý prístup na internetové stránky alebo boli diskriminovaní z geografických dôvodov pri pokuse o kúpu online. Dovoľte mi ubezpečiť vás, že boj proti geografickej segmentácii trhu, či už v dôsledku štátnych opatrení alebo správania súkromných subjektov, má vysokú prioritu v našej politike vnútorného trhu. Praktiky, ktoré pani poslankyňa spomína vo svojej otázke, pozbavujú európskych občanov práv a príležitostí, ktoré im ponúka jednotný trh. Sú absolútne nezlučiteľné so slobodou prijímať služby zo zahraničia, čo zásadne odporuje slobode poskytovať služby, zakotvenej v Zmluve o ES. V smernici o službách teraz máme účinný nástroj, ktorý výrazne zmierni problémy spotrebiteľov, ktorí sa stretávajú s diskrimináciou pri kúpe tovarov a služieb zo zahraničia aj cez internet.

Smernica o službách po prvýkrát v právnych predpisoch pre vnútorný trh výslovne vyžaduje, aby členské štáty prestali s diskriminačnými praktikami podnikov na základe národnosti alebo trvalého pobytu spotrebiteľov. Ako viete, smernica o službách sa musí implementovať do konca decembra tohto roku a po zavedení doložky o nediskriminácii v článku 20 do vnútroštátneho práva sa praktiky, ktoré pani poslankyňa spomenula vo svojej otázke, stanú nezákonnými. Jedinou výnimkou z tohto pravidla budú prípady, keď podniky budú môcť preukázať, že rozdielne zaobchádzanie s rôznymi kategóriami spotrebiteľov je priamo opodstatnené objektívnymi dôvodmi, a teda nepredstavuje diskrimináciu. Komisia v súčasnosti spolupracuje s členskými štátmi, aby zaistila včasnú implementáciu článku 20 smernice o službách a jej účinné uplatňovanie zo strany vnútroštátnych orgánov a súdov.

Komisia okrem toho 5. marca vydala správu týkajúcu sa cezhraničných aspektov elektronického obchodu. Tento pracovný dokument útvarov Komisie o cezhraničnom elektronickom obchode je iniciatívou mojej kolegyne komisárky Megleny Kunevovej. Zo správy vyplýva, že elektronický obchod sa v Európskej únii rozvíja pomerne dobre, pričom cezhraničný elektronický obchod zaostáva. V obchode online existuje silný potenciál pre cezhraničné obchodovanie. Tento potenciálny cezhraničný obchod sa však neuskutočňuje z dôvodu praktických aj regulačných prekážok ovplyvňujúcich spotrebiteľov aj podniky. Výsledkom je rozdrobený vnútorný trh elektronického obchodu. Vieme o tom, riešime to cvičným monitorovaním trhu, ktoré Komisia spustila s cieľom preskúmať zásobovacie reťazce konkrétnych maloobchodných trhov. Táto práca by mala Komisii umožniť hlbšiu analýzu maloobchodného sektora, a tak odhaliť praktiky, ktoré narušujú vzťahy medzi dodávateľmi a maloobchodom a medzi maloobchodom a spotrebiteľmi, a posúdiť potrebu ďalších reforiem príslušných vnútroštátnych alebo európskych predpisov. Toto cvičenie sa týka piatich konkrétnych sektorov, ku ktorým patrí aj rekreačný tovar, ako napríklad hudba a knihy predávané online a offline, a jeho výsledkom bude oznámenie Komisie plánované na jeseň 2009. Účinné a dôrazné zavedenie článku 20 smernice o službách spolu s preskúmaním ďalších zvyšných otázok v kontexte monitorovania trhu by nám malo poskytnúť komplexnú odpoveď na problémy alebo bariéry vznikajúce v súvislosti s elektronickým obchodom na úkor prijímateľov služieb vo všeobecnosti a spotrebiteľov konkrétne.

  Sarah Ludford (ALDE). – Ide o dôležitú otázku pre Európu občanov, a to najmä v recesii. Každý chce a zaslúži si najlepšiu cenu, nech žije v Lisabone alebo Londýne. Vari nie je hanbou, že 50 rokov po vytvorení spoločného trhu je stále možné, aby človek na internetovej stránke španielskeho prevádzkovateľa železníc Renfe zaplatil o 60 % viac na anglickej verzii stránky než na stránke v španielskej verzii, ako o tom informoval časopis Which? Združenia britských spotrebiteľov? Toto zaiste nijako nesúvisí s regulačnými rozdielmi. Zakročí Komisia aj proti zjavnému zdieraniu?

  Charlie McCreevy, člen Komisie. – Dovolím si súhlasiť s pani barónkou Ludfordovou, že 50 rokov po založení ES a poznaní základných princípov jeho celého fungovania dochádza k takejto diskriminácii. Avšak hlavným dôvodom predloženia smernice o službách bolo vedomie, že v oblasti služieb sme nedosiahli taký úspech, aký sme dosiahli v oblasti tovarov. Takže po implementácii smernice o službách do konca tohto roka sa bude v článku 20 stanovovať, že každé rozdielne zaobchádzanie, napríklad také, aké opísala pani barónka Ludfordová, musí byť priamo opodstatnené objektívnymi dôvodmi.

Nebudem hovoriť o špecifikách konkrétneho spomínaného príkladu, pretože ide o vec z oblasti dopravy, ktorá by viac vyhovovala nášmu kolegovi pánovi Tajanimu, ale jediným dôvodom, ktorým by sa objektívne dala zdôvodniť diskriminácia, je evidentný vznik dodatočných nákladov. To by bol objektívny pohľad na vec. Ak by ste si napríklad objednali niečo online, čo vám treba doručiť do Dublinu a priviezť zo Štrasburgu, je zrejmé, že by vznikli dodatočné náklady na poštovné a balné a pod. To by bol objektívny dôvod povedať, že cenový rozdiel je taký a taký. Nemožno však diskriminovať z iných dôvodov. Dúfame teda, že po implementácii smernice o službách bude takýchto konkrétnych prípadov menej.

V súčasnosti, čo sa týka dopravy, si musíme uvedomiť, že smernica o službách sa nevzťahuje na dopravu. Avšak môj kolega pán Tajani a jeho ľudia zvažujú isté iniciatívy aj v tejto konkrétnej oblasti.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 29, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0149/09)

Vec: Stratégia EÚ proti Alzheimerovej chorobe

Spojené kráľovstvo vo februári informovalo o svojej národnej stratégii proti demencii, v rámci ktorej sa poskytnú investície do pamäťových kliník, zlepší sa podpora pre ľudí postihnutých týmto ochorením a začnú sa veľké kampane na zvýšenie informovanosti verejnosti. Okrem toho Parlament 5. februára prijal písomné vyhlásenie 0080/2008 – http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P6-TA-2009-0081&language=SL" , v ktorom vyzýva na uznanie Alzheimerovej choroby za prioritu európskeho verejného zdravia.

Aké iniciatívy plánuje Komisia v tejto oblasti z hľadiska výskumu, prevencie a zvyšovania informovanosti verejnosti?

Zváži Komisia vytvorenie európskej stratégie proti Alzheimerovej chorobe podobne ako v Spojenom kráľovstve zohľadňujúc najmä odporúčania z projektu Európska spolupráca v oblasti demencie, ktoré už boli predložené Komisii?

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Alzheimerova choroba bola označená za prioritnú iniciatívu v legislatívnom pláne a pláne práce Komisie na rok 2009 na základe záverov Rady o Alzheimerovej chorobe prijatých pod francúzskym predsedníctvom a Komisia plánuje oznámenie o Alzheimerovej chorobe a iných demenciách, ktoré má byť prijaté neskôr v tomto roku.

S cieľom stimulovať ďalší efektívny výskum v tejto oblasti sa navyše predpokladá, že toto oznámenie bude prijaté spolu s návrhom odporúčania Rady o spoločnom plánovaní výskumu neurodegeneratívnych chorôb vrátane Alzheimerovej choroby. To vyplýva z oznámenia o spoločnom plánovaní výskumu, ktoré bolo prijaté 15. júla 2008.

V oblasti Alzheimerovej choroby vzniká potreba presných údajov, ktoré možno zhromaždiť len na úrovni EÚ a ktoré umožnia plánovanie a prispôsobenie zdravotníckych služieb na úrovni členských štátov. Projekt Európska spolupráca v oblasti demencie doposiaľ poskytuje presné kvalitatívne a kvantitatívne údaje a analýzy zaťaženia, ktoré predstavuje Alzheimerova choroba v Európskej únii, ktoré boli vydané v ročenke organizácie Alzheimer Europe pod názvom Demencia v Európe. Tento projekt sa však koncom roka 2008 skončil a teraz vzniká potreba vyhodnotiť možnosti, ako túto prácu posunúť ďalej.

Otvorená metóda koordinácie (OMC) v sociálnej oblasti poskytuje členským štátom EÚ rámec na reformu ich systémov sociálnej ochrany na základe výmeny politík a vzájomného učenia sa. V rámci metódy OMC si členské štáty určia spoločné problémy a odsúhlasia spoločné ciele pre univerzálny prístup, kvalitu a trvalú udržateľnosť zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.

V národných strategických správach členské štáty stanovia, ako budú rozvíjať svoje politiky v záujme splnenia spoločných cieľov. EÚ podporuje opatrenia členských štátov pri riešení spoločných problémov a cieľov prostredníctvom metódy OMC tak, že sprostredkúva dialóg o skúsenostiach a výmene osvedčených postupov v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.

Programami financovania podporuje aj vypracovanie inovatívnych postupov správnej praxe. Táto výmena môže prebiehať formou partnerského preskúmania s obmedzeným počtom účastníkov zameriavajúceho sa na konkrétnu tému alebo formou konferencií so širšou diskusiou.

Po náznakoch v národných strategických správach za rok 2008 a zhrnutí v spoločnej správe na rok 2009 sa vo Francúzsku bude na budúci mesiac konať partnerské preskúmanie na tému „Alzheimerova choroba a iné súvisiace ochorenia: Ako riešiť krízové situácie alebo starostlivosť doma u pacienta“. Po tom bude nasledovať konferencia v septembri pod švédskym predsedníctvom na tému „Zdravé a dôstojné starnutie“, ktorej súčasťou bude seminár o koordinácii starostlivosti o osoby trpiace Alzheimerovou chorobou a inými demenciami.

Útvary Komisie okrem toho zvažujú aj možnú ďalšiu konferenciu, ktorá by sa konala v polovici roka 2010 a ktorej konkrétny obsah bude závisieť od výsledkov podujatí v roku 2009 a iných zdrojov. Aj akčný plán Komisie pre ľudí so zdravotným postihnutím na roky 2003 – 2010 obsahuje opatrenia týkajúce sa ľudí s Alzheimerovou chorobou, ako napríklad presadzovanie samostatného bývania, kvalitné služby podpory a starostlivosti, dostupnosť hlavných tovarov a služieb a podporných riešení.

Keďže možno predpokladať, že dôsledkom starnúceho obyvateľstva Európy bude čoraz vyšší počet starších ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím vyžadujúcich si dlhodobú starostlivosť, táto otázka patrí k prioritám nadviazania na aktuálny akčný plán pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Komisia spolu s členskými štátmi pracuje prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni pre zdravotné postihnutie aj na monitorovaní zavádzania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala Európska komisia a všetky členské štáty. Tento dohovor sa týka širokej škály cieľov politík vzťahujúcich sa na ľudí s Alzheimerovou chorobou vrátane prístupnosti, samostatného bývania, rehabilitácie, účasti na spoločenskom živote a sociálnej ochrany a implementuje sa na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva.

  Claude Moraes (PSE). – Vážená pani komisárka, vzhľadom na viac než šesť miliónov európskych občanov trpiacich demenciou a ďalšie milióny Európanov, ktorí sa o nich musia starať alebo sa ich dotkla táto vážna choroba, srdečne vítam rozhodnutie Komisie, aby sa z nej stala priorita verejného zdravia. Bola to vyčerpávajúca odpoveď.

Ale mohol by som vás požiadať, aby ste pri diskusiách o akčnom pláne pre ľudí so zdravotným postihnutím ako komisárka a ako Komisia pamätali na to, že vplyv Alzheimerovej choroby zasahuje viacero oblastí – oblasť zdravotného postihnutia, starnutia a verejného zdravia, a aby ste zachovali komplexnú stratégiu, nielen zistenie Alzheimerovej choroby, ale aj všetkých súvisiacich aspektov, a aby ste zachovali jej prioritu? Ide o urgentný prípad verejného zdravia pre starnúce obyvateľstvo. Ale ďakujem za takú vyčerpávajúcu odpoveď.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Rozumiem, že vážený poslanec je spokojný s mojou komplexnou odpoveďou. Čo sa týka akčného plánu pre ľudí so zdravotným postihnutím, ide pochopiteľne o širšiu otázku, ale obsahuje isté stránky špecifické pre Alzheimerovu chorobu, ktorým sa budeme venovať v našich opatreniach v tejto oblasti.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 30, ktorú predkladá Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (H-0163/09)

Vec: Hroziaca recesia v juhovýchodnej Európe a jej dôsledky na európske hospodárstvo

Podľa posledných analýz medzinárodných finančných inštitútov a ratingových agentúr sa v juhovýchodnej Európe očakáva veľký hospodársky pokles, ktorý bude sprevádzať riziko nesplácania pôžičiek zo strany spotrebiteľov a podnikov. To by mohlo mať mimoriadne vážne dôsledky na ekonomiky členských štátov EÚ vzhľadom na väčšie investície západoeurópskych podnikov a bánk v tejto oblasti.

Zastáva Komisia názor, že by sa bankám v krajinách juhovýchodnej Európy mala poskytnúť pomoc v spolupráci s týmito krajinami a prípadne s Európskou investičnou bankou v rámci vnútroštátnych akčných programov, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky? Ako plánuje Komisia použiť dostupné financie, napríklad nástroj predvstupovej pomoci (IPA) a nástroj európskeho susedstva a partnerstva (NESP) s cieľom oživiť miestne hospodárstvo a odvrátiť hroziacu recesiu?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Táto otázka sa týka názoru Komisie na možnú európsku hospodársku a finančnú podporu krajinám južnej a juhovýchodnej Európy, ktoré ťažko zasiahla svetová hospodárska kríza. Odpovedám v mene svojho kolegu komisára Almuniu.

Prudký hospodársky pokles v mnohých krajinách tohto regiónu môže mať skutočne negatívny dosah na ekonomiky členských štátov Európskej únie, a to predovšetkým tých, v ktorých komerčné banky často prostredníctvom miestnych pobočiek poskytli veľké úvery podnikom a domácnostiam v krajinách tohto regiónu.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že hospodárske a finančné podmienky v týchto krajinách sa značne líšia. Odpoveď Komisie na krízu sa preto nedá formulovať globálne, ale musí sa zohľadniť situácia každej jednotlivej krajiny.

Čo sa týka kandidátskych krajín a možných kandidátskych krajín juhovýchodnej Európy, na obdobie rokov 2007 – 2013 je naplánovaná značná technická pomoc na podporu štrukturálnych reforiem a budovania inštitúcií – 9,1 miliardy EUR, ako viete, a to v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA). Komisia zavádza aj balík reakcie na krízu v hodnote 150 miliónov EUR, financovaný v rámci tohto nástroja, ktorého cieľom je krátkodobo vyrovnať sumu 500 miliónov EUR v pôžičkách od medzinárodných finančných inštitúcií. Tento balík zahŕňa rôzne opatrenia – od poskytnutia mikroúverov a financovania pre MSP až po energetickú účinnosť a špecifickú odbornú pomoc pre dohľad nad finančným trhom a finančnú reguláciu.

S cieľom i naďalej podporovať reálnu ekonomiku vytvorili Komisia, EIB, EBOR a Rozvojová banka Rady Európy spoločne iniciatívu v oblasti infraštruktúry, ktorá poskytuje technickú pomoc a spolufinancovanie na prioritné investície do infraštruktúry v odvetví dopravy, energetiky, životného prostredia a v sociálnom sektore. Táto iniciatíva sa urýchlila a v súčasnosti sa začína jej uplatňovanie. Je to prvý krok k investičnému rámcu pre krajiny západného Balkánu, ktorý bude zahŕňať aj investície do iných sociálno-ekonomických sektorov, ako napríklad do MSP alebo do oblasti energetickej účinnosti.

Nástroje Európskej únie dostupné na riešenie potrieb finančného sektora sú obmedzenejšie v krajinách východnej Európy, na ktoré sa vzťahuje európska politika susedstva – Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko a tri kaukazské krajiny. Avšak aj tu poskytuje EÚ značnú technickú pomoc prostredníctvom národných a regionálnych programov nástroja európskeho susedstva a partnerstva na podporu spoločných akčných plánov v rámci európskej susedskej politiky. Na ďalšiu pomoc pri rozvoji reálnej ekonomiky bol vytvorený susedský investičný fond, v ktorom sa spájajú granty z programov NESP a členských štátov Európskej únie s pôžičkami z európskych verejných finančných inštitúcií. V roku 2008 sa z tohto nástroja v grantoch poskytlo 71 miliónov EUR, ktoré podporili veľké projekty v oblasti infraštruktúry v hodnote približne 2,74 miliárd EUR.

Teraz si dovolím povedať pár slov o podpore pre komerčné banky v regióne, ktorú poskytujú špecializované finančné inštitúcie. V tejto oblasti je najaktívnejšia EBOR, ktorá mobilizuje celý rad nástrojov vrátane majetkových nástrojov a krátkodobých dlhových nástrojov. EIB nemá mandát na priamu kapitalizáciu bánk v tomto regióne a jej činnosť sa vymedzuje na odvetvie dopravy, telekomunikácií, energetiky a environmentálnej infraštruktúry. Tento mandát sa nevzťahuje na MSP. Veľkú časť finančnej podpory pre ekonomiky v tomto regióne poskytujú bretton-woodske inštitúcie, predovšetkým Medzinárodný menový fond (MMF). MMF sprístupňuje veľké objemy financií na podporu komplexných stabilizačných programov. Komisia si myslí, že MMF zastáva veľmi dôležitú úlohu v boji s dôsledkami krízy.

Na záver uvediem, že o makroekonomickú pomoc z Európskej únie požiadalo aj niekoľko krajín čakajúcich na vstup do EÚ a susedských krajín. Komisia v súčasnosti skúma, ako čo najlepšie podporiť tieto krajiny, ktoré tiež odsúhlasili stabilizačný program s Medzinárodným menovým fondom.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ďakujem veľmi pekne za informácie, ktoré ste mi poskytli.

Chcela by som sa spýtať, či si myslíte, že tieto granty vo výške 71 miliónov EUR postačujú pre našich partnerov vo východnej Európe. Domnievam sa, že v oznámení Komisie o kríze a jej vplyve na východnú Európu sa tejto otázke nevenuje dostatočná pozornosť. Myslíte si, že by sme mali zrevidovať ciele, prostriedky a priority predvstupovej pomoci? Srbsko už totiž požiadalo o pomoc na riešenie naliehavých požiadaviek priamo v jeho rozpočte.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Ako som povedal, keď hovoríme o reálnej ekonomike a krajinách východnej Európy, finančné možnosti, ktorými disponujeme, sú skutočne obmedzené. Preto sa snažíme získať čo najviac peňažných prostriedkov z iných finančných inštitúcií. Z tohto dôvodu som spomínal, že prostriedky, ktoré skutočne dosahujú výšku 71 miliónov EUR, vyvolali aj financovanie veľkých programov v oblasti infraštruktúry v hodnote viac než 2,5 miliárd EUR.

Takže úprimná odpoveď by znela, že si myslím, že všetci tam máme veľký problém a že určite treba pozorne sledovať, čo sa deje v tomto regióne, pretože sme s ním veľmi prepojení a mnoho európskych krajín má hlboké obchodné vzťahy s týmto regiónom.

Čo sa týka možnosti makrofinančnej pomoci, medzi krajinami, ktoré majú potenciál stať sa členským štátmi, existuje veľa krajín, ktoré sú kandidátmi alebo možnými kandidátmi a ktoré o to požiadali. Je pravda, že Srbsko o ňu požiadalo. Taktiež je vysoko pravdepodobné, že o ňu požiada aj Čierna Hora. Z krajín južného regiónu o ňu požiadali prakticky všetky okrem Ruska a Azerbajdžanu. Ak mám byť úprimný, možnosť makrofinančnej pomoci je skôr obmedzená a zoznam krajín uchádzajúcich sa o túto podporu je pomerne dlhý.

Myslím si, že hlavný nástroj – a to je dôvod, prečo sa táto rozprava tak podobala na jednu z tém samitu G20 – by sa mal sprostredkovať formou podpory z MMF. Veľmi sa prikláňame k tomuto druhu činnosti a posilnenej úlohe alebo kapitalizácii MMF v tomto smere, pretože skutočne ide o celosvetový problém.

Taktiež by som mohol spomenúť, že ak sa táto makrofinančná pomoc poskytne niektorému z týchto štátov, mala by prejsť konzultačným procesom v Európskom parlamente.

Druhá časť

  Predsedajúci.

– Otázka č. 31, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0131/09)

Vec: Štátna pomoc pre európske krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ

V tomto čase hospodárskych nepokojov je nevyhnutné, aby všetky národy v Európe mali rovnaké podmienky a nemuseli mať obavy z presunu pracovných miest do krajín mimo EÚ, ktoré poskytujú štátnu pomoc upadajúcim firmám. Ak členovia zoskupení EHS a EZVO, ako napríklad Švajčiarsko, majú ťažiť z výhod intenzívnejšieho obchodu s blokom EÚ, potom je nevyhnutné, aby sa za to odplatili a dodržiavali rovnaké pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci. Aktuálne postupy nápravy porušenia tejto zásady sú pomalé a ťažkopádne a neponúkajú ochranu ľuďom, ktorí prichádzajú o prácu. Ako plánuje Komisia sprísniť túto oblasť právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže a zabezpečiť rýchly a účinný postup riešenia sťažností?

  Neelie Kroes, členka Komisie. – V prvom rade by som rada uviedla, že je dôležité ozrejmiť, že štáty EZVO, ktoré sú účastníkmi dohody o EHP – čiže Nórsko, Island a Lichtenštajnsko – podliehajú prísnej disciplíne v otázkach štátnej pomoci na základe modelu z EÚ.

Článok 61 dohody o EHP do veľkej miery vychádza z článku 87 Zmluvy o ES. Za jeho uplatňovanie zodpovedá Dozorný orgán EZVO (ESA). V zmysle protokolu 26 dohody o EHP má v oblasti štátnej pomoci rovnaké právomoci ako Európska komisia. Tieto štáty musia orgánu ESA oznámiť každé nové opatrenie štátnej pomoci, ktoré musí schváliť tento orgán ešte pred jeho uskutočnením. Orgán ESA môže taktiež preskúmať nezlučiteľnú pomoc, ktorú poskytli tieto krajiny EZVO.

Švajčiarsko je iný prípad, pretože nepodpísalo dohodu o EHP. V prípade Švajčiarska platia pravidlá štátnej pomoci ustanovené v zmluve z roku 1972 medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou. V zmysle jej článku 23 je štátna pomoc, ktorá má vplyv na obchod medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom a narušuje hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením, nezlučiteľná so zmluvou. Z procedurálneho hľadiska môže dotknutá strana v prípade nezlučiteľnej pomoci postúpiť vec spoločnému výboru zriadenému na základe zmluvy, ktorý môže prijať ochranné opatrenia, ak poskytujúca strana neupustí od danej praktiky.

Hoci je v švajčiarskych prípadoch ťažšie dosiahnuť nápravu nezlučiteľnej pomoci, Komisia sa stále snaží uplatňovať ustanovenia dohody o voľnom obchode z roku 1972 vždy, keď je to možné a potrebné. Dňa 13. februára 2007 napríklad prijala rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, že daňové režimy v troch švajčiarskych kantónoch nie sú v súlade so zmluvou z roka 1972, a v súčasnosti rokuje so švajčiarskymi orgánmi s cieľom nájsť uspokojivé riešenie tejto otázky.

Komisia si uvedomuje, že ustanovenia o štátnej pomoci, uvedené v existujúcich dohodách o obchode, ako napríklad v zmluve z roka 1972 so Švajčiarskom, je potrebné vylepšiť, a preto v súlade so závermi z oznámenia Komisie z roku 2006 po názvom Globálna Európa: svetová konkurencia je cieľom Komisie snaha dohodnúť v budúcich dohodách o voľnom obchode prísnejšie pravidlá o štátnej pomoci a lepšie nápravné prostriedky, ako napríklad uplatňovanie mechanizmu urovnávania sporov.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Ďakujem pani komisárke za užitočnú odpoveď.

Pani komisárka bude určite vedieť, že hovorím o spoločnosti s názvom SR Technics so sídlom na dublinskom letisku, kde bolo len donedávna zamestnaných viac než 1 100 ľudí a v súčasnosti ich 600 prišlo o prácu.

Išlo o spoločnosť s výbornými pracovnými vzťahmi, vynikajúcimi zručnosťami, množstvom objednávok a s veľkou budúcnosťou. Existujú reálne pochybnosti o dôvodoch presťahovania tejto spoločnosti a vzniká podozrenie, že švajčiarska vláda alebo jej nejaký arabský priateľ priniesli pomoc, v dôsledku ktorej títo ľudia prišli o prácu v Írsku, v Európskej únii.

Preskúma Komisia túto vec a využije všetky svoje právomoci na pomoc? Ide o veľmi rozumných ľudí, ktorí majú v spoločenstve veľkú podporu a chápu ťažkosti plynúce z podnikateľského prostredia aj širokej verejnosti, ktorým čelia.

  Neelie Kroes, členka Komisie. – Vaša otázka ma veľmi potešila, môžete nám totiž pomôcť, lebo potrebujeme viac informácií. Zatiaľ nemáme informácie o tomto prípade v stopercentnej forme, ale veľmi ich potrebujeme. I keď nie je zaručené, že by sme mohli uspieť, za pokus to stojí.

Vytvorenie si názoru na existenciu štátnej pomoci, nehovoriac už o jej nezlučiteľnosti podľa zmluvy so Švajčiarskom z roku 1972, si vyžaduje venovať sa nielen službám, ale aj výrobe alebo obchodovaniu s tovarmi. Zatlačte, prosím, na osoby, ku ktorým máte blízko, aby nám poskytli informácie. Okrem toho by som rada vyzvala všetky predmetné osoby a podniky v Írsku, aby útvarom Komisie poskytli ďalšie informácie, ktoré majú k tomuto prípadu, čo nám umožní zaujať stanovisko.

Otvorene a úprimne musím dodať, že podľa zmluvy z roku 1972 môže dotknutá strana jedine požiadať stranu udeľujúcu štátnu pomoc, aby s týmto opatrením prestala, a v rozhodnutí z roku 2007 Komisia dospela k záveru, že tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc nezlučiteľnú so zmluvou so Švajčiarskom z roku 1972. Švajčiarske orgány po tomto rozhodnutí vstúpili do dialógu s Komisiou s cieľom nájsť vhodné riešenie. Posledné odborné stretnutie sa konalo 13. februára 2009.

Švajčiarske orgány teda poskytli isté konštruktívne návrhy, ako napríklad zrušenie oslobodenia správcovských spoločností od daní. Stále však vo veľkej miere pretrváva preferenčné zaobchádzanie s holdingovými a zmiešanými spoločnosťami. Preto veľmi potrebujeme ďalšie rokovania.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 32, ktorú predkladá Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (H-0165/09)

Vec: Diskriminácia poľských lodeníc z hľadiska rozhodnutia Komisie o schválení štátnej pomoci pre automobilový priemysel

Po napumpovaní desiatok miliárd eur do svojich bánk sa vlády niektorých členských štátov teraz rozhodli podporiť automobilový priemysel. Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko chcú poskytnúť niekoľko desiatok miliárd eur na pomoc tomuto sektoru a Komisia prijala tento návrh v podstate bez námietok i napriek tomu, že takéto financovanie naruší hospodársku súťaž na trhu.

Bez toho, aby som spochybňoval túto podporu, by som sa chcel spýtať, prečo mala Komisia v minulosti výhrady k štátnej pomoci, ktorú poľská vláda poskytla našim lodeniciam.

V dôsledku postoja Komisie došlo k zatvoreniu dvoch poľských lodeníc a tisícky ľudí pracujúcich v lodeniciach a pre dodávateľov boli prepustené pre nadbytočnosť. Nebolo toto rozhodnutie diskriminačné so zreteľom na nedávne schválenie štátnej pomoci pre automobilový priemysel zo strany Komisie?

  Neelie Kroes, členka Komisie. – Komisia by chcela zdôrazniť, že v prípade poľských lodeníc uplatnila presne tie isté pravidlá ako v každom inom prípade štátnej pomoci na reštrukturalizáciu a že k Poľsku pristupuje rovnako ako ku každému inému členskému štátu.

Ťažkosti lodeníc sa začali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, presnejšie v roku 1990, dávno pred vstupom Poľska do EÚ, a mimochodom, neboli spôsobené súčasnou finančnou a hospodárskou krízou. V roku 2004 Komisia začala vyšetrovať pomoc poľským lodeniciam na reštrukturalizáciu. Situáciu poľských lodeníc preto nemožno porovnávať so situáciou iných spoločností, ktoré majú osobitné problémy spojené so súčasnou finančnou krízou.

Lodenice v Gdyni a Štetíne mnoho rokov ťažili zo štátnej pomoci na úkor iných lodeníc v Európe. Táto pomoc poskytnutá poľským lodeniciam nebola, žiaľ, vynaložená na investície a potrebnú reštrukturalizáciu. Lodenice navyše i naďalej vytvárali stratu, nedokázali platiť dane ani záväzky plynúce zo sociálneho zabezpečenia a vytvorili značné dlhy.

Z týchto dôvodov Komisia nemala inú možnosť, iba prijať záporné rozhodnutie o lodeniciach v Gdyni a Štetíne a nariadiť vrátenie nezákonnej a nezlučiteľnej pomoci poskytnutej týmto lodeniciam.

Avšak s cieľom obmedziť nežiaduce hospodárske a sociálne dôsledky týchto rozhodnutí Komisia oprávnila Poľsko uskutočniť vrátenie nezákonnej pomoci formou riadeného predaja aktív lodeníc a následnou likvidáciou týchto spoločností. To by malo maximalizovať príležitosť pokračovať v životaschopných hospodárskych činnostiach na týchto pracoviskách.

Zvlášť treba poznamenať, že ak proces predaja prebehne úspešne a správne, spoločnosti, ktoré získajú aktíva lodeníc, nebudú musieť splatiť protizákonné dotácie ani vtedy, ak by sa rozhodli pokračovať v stavbe lodí.

Komisia by zároveň rada zdôraznila, že na stlmenie sociálnych dosahov zániku pracovných miest možno použiť štrukturálne fondy, a to najmä Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja. Za istých okolností a podmienok možno navyše zvážiť aj použitie Európskeho fondu pre prispôsobenie sa globalizácii.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážená pani komisárka, chápem, že ste zodpovedná za dozeranie na mieru štátnej pomoci poskytovanej podnikom, ale poľskí občania majú dojem, že k poľským lodeniciam sa, žiaľ, pristupuje inak ako k podnikom zo starých členských štátov EÚ – že tu sa dá súhlas na udržanie pracovných miest, ale že súhlas na udržanie pracovných miest v poľských lodeniciach nebude, a táto nerovnosť nás veľmi znepokojuje. Trváme na rovnakom zaobchádzaní s podnikmi v starých a nových členských štátoch. Rád by som využil túto príležitosť aj na to, aby som sa spýtal, aké má Komisia pochybnosti o programe reštrukturalizácie gdanských lodeníc.

  Neelie Kroes, členka Komisie. – Tí, čo v Poľsku hovoria to, čo spomínal vážený pán poslanec, vôbec nemajú pravdu. Nie je to správne a môžem to dokázať faktami a číslami. A skôr než odpoviem na vašu zmienku o nemeckých lodeniciach (hovorili ste len o starých), chcela by som zdôrazniť, že značný pokles, ba až zatvorenie, postihli lodiarsky priemysel aj v iných krajinách – nielen v Nemecku, ale napríklad aj v Dánsku, Spojenom kráľovstve, Holandsku alebo v Španielsku, kde verejná kasa nebola taká štedrá. Poznáme pár prípadov, keď došlo k zatvoreniu lodeníc. A ak hovoríme o rovnakom zaobchádzaní, musíme pamätať aj na toto a nie hovoriť iba o emóciách – nikoho neobviňujem za emócie, viem si predstaviť, že ide o veľmi ťažkú situáciu, ale povedať, že nedochádza k rovnakému zaobchádzaniu, zanecháva zlý dojem.

V každom prípade vás môžem ubezpečiť, pán predsedajúci, že Komisia uplatnila svoj predpis rovnako pri nemeckých aj poľských lodeniciach, ako aj pri ďalších, ktoré by tu bolo možné vymenovať. Pri posudzovaní štátnej pomoci sa uplatňujú rovnaké kritériá, pričom najvýznamnejším je životaschopnosť, a nemecké lodenice – dovolím si uviesť tento príklad – boli úspešne reštrukturalizované a zmenili sa na úspešný podnik, pričom Komisia sa domnieva, že plány reštrukturalizácie predložené poľskými orgánmi nezaručia dlhodobú životaschopnosť.

Napokon, pán predsedajúci, treba urobiť paralelu aj s prípadmi, keď Komisia nepovolila štátnu pomoc a dokonca nariadila vrátenie nezákonnej štátnej pomoci v iných členských štátoch.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 33, ktorú predkladá Giovanna Corda (H-0171/09)

Vec: Predaj parfumov, odevov a značkových výrobkov online

V nariadení Komisie (ES) č. 2790/1999⁽¹⁾ (spolu s pokynmi pre používanie vertikálnych obmedzení) sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa zmlúv o distribúcii mnohých výrobkov vrátane parfumov, odevov a iných „značkových výrobkov“. V zmysle týchto ustanovení je predaj mnohých značkových výrobkov (vrátane predaja online) zakázaný, ak je podiel dodávateľa na trhu menej než 30 %.

Myslí si Komisia, že je potrebné i naďalej uplatňovať tieto zastarané predpisy na úkor zdravej hospodárskej súťaže z hľadiska cien a spotrebiteľskej voľby jedine pre finančný prospech niekoľkých veľkých skupín, ktoré majú výhodné postavenie na to, aby veľká časť ich tržieb plynula z legislatívnych práv exkluzivity k týmto výrobkom?

  Neelie Kroes, členka Komisie. – Súčasná politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže v súvislosti s vertikálnymi zmluvami veľmi podporuje obchod cez internet a som si istá, že si to uvedomujete, pán predsedajúci. Preto z pokynov pre používanie vertikálnych obmedzení, ktoré predstavujú výklad nariadenia (ES) č. 2790/1999, jasne vyplýva, že „každému distribútorovi sa musí umožniť voľne využívať internet na reklamu alebo predaj výrobkov“. Je preto jasné, že dodávatelia nemôžu nastoliť obmedzenia na používanie internetu zo strany distribútorov – nemôžu zabrániť distribútorovi, aby mal internetovú stránku, aby na nej používal také jazyky, aké chce, alebo aby zasielal e-maily jednotlivým zákazníkom, ak tieto zákazy nie sú objektívne odôvodnené.

Dokonca aj v rámci selektívnych distribučných sietí, ktoré sa používajú predovšetkým v sektore luxusného tovaru, a pri distribúcii zložitých výrobkov, ako napríklad elektroniky – bez ohľadu na podiel dodávateľa na trhu, sú akékoľvek obmedzenia predaja online, ktoré výrobca uvalí na vybraných predajcov, jednoznačným porušením pravidiel hospodárskej súťaže.

To však neznamená, že každý maloobchodný predajca môže predávať – online či inak – produkty výrobcu konečným spotrebiteľom. Výrobca môže distribútorom nastoliť kritériá predaja jeho tovaru online rovnako, ako to môže urobiť pri predaji v obchodoch.

Tieto kritériá môžu pomôcť vytvárať istý imidž alebo poskytnúť istú úroveň služby. Podľa súčasných predpisov sa selektívna distribúcia pokladá za legálnu do 30 % podielu dodávateľa na trhu, keďže sa predpokladá, že ak nie je trhová sila, spotrebiteľom to prináša viac výhod ako možných škôd.

Komisia aktuálne skúma doterajší spôsob uplatňovania nariadenia (ES) č. 2790/1999 a prípadnú potrebu ďalších zmien aj v oblasti selektívnej distribúcie.

Komisia chce správnu rovnováhu medzi zabezpečením výhod online trhu pre spotrebiteľov na jednej strane a zabezpečením možnosti pre výrobcov usporiadať si distribučné systémy tak, ako to pokladajú za vhodné.

  Giovanna Corda (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, ďakujem, ale vo všeobecnosti dúfam, že Komisia dospeje k názoru, že nastal správny čas na preskúmanie pokynov pre používanie vertikálnych obmedzení, ktoré ste práve spomenuli, pretože majú v podstate už asi 10 rokov.

Pochopiteľne, potrebujeme zohľadniť najnovší vývoj: predaj online a elektronické aukcie zásadne zmenili spôsoby distribúcie, ako aj podmienky hospodárskej súťaže. To si musíme vážne uvedomiť.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani komisárka, zaujímal by ma váš názor na situáciu v súvislosti s príslušnou trhovou silou uplatňovanou pri týchto režimoch distribúcie. Pri akom bode je podľa vás táto trhová sila prítomná a aké opatrenia by ste proti tomu podnikli?

  Neelie Kroes, členka Komisie. – Iba zopakujem, o čom som už hovorila, že Komisia aktuálne skúma doterajší spôsob uplatňovania nariadenia (ES) č. 2790/1999, ktoré má už 10 rokov, ako správne poznamenala vážená pani poslankyňa. Musíme sa rozhodnúť, či sú potrebné ďalšie zmeny aj v oblasti selektívnej distribúcie.

Pri tejto revízii je pre Komisiu dôležité nastoliť správne rovnováhu tak, aby európskym spotrebiteľom umožnila v plnej miere využívať výhody internetu na prekonanie geografických bariér, pričom výrobcom by zároveň umožnila usporiadať si distribučné systémy tak, ako to pokladajú za vhodné. V tejto súvislosti sa bude určite znova venovať prínosom selektívnej distribúcie pre spotrebiteľov vo svete online aj offline.

Pán Rübig sa pýtal, čo možno robiť v súčasnej situácii. Po tejto revízii musíme vziať do úvahy to, čo je potrebné, a následne prídeme s konečnými závermi a budeme sa venovať bodu, ktorý spomínal vážený pán poslanec.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 34, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0172/09)

Vec: Štátna pomoc pre malé a stredné podniky (MSP)

Povie Komisia, aké dodatočné opatrenia – kompatibilné s predpismi Spoločenstva o štátnej pomoci – majú členské štáty k dispozícii počas súčasnej hospodárskej krízy na pomoc pre MSP, a to najmä na podporu ich prístupu k financovaniu?

  Neelie Kroes, členka Komisie. – Pokúsim sa urobiť, čo môžem. Dňa 19. januára 2009 Komisia prijala nový dočasný rámec pre štátnu pomoc, ktorý členským štátom až do konca roka 2010 poskytuje ďalšie možnosti udeliť štátnu pomoc. Táto iniciatíva bola predbežne preskúmaná minulý mesiac v pláne obnovy, ktorý vypracovala Komisia.

Hlavným cieľom rámca je obmedziť dosahy krízy tak, že sa firmám umožní prístup k financiám. Tieto opatrenia sa vzťahujú na všetky spoločnosti, ale malé a stredné podniky (MSP) majú prístup k pomoci vyššej intenzity, pretože keď sa sprísni dostupnosť úverov, sú zjavne najzraniteľnejšie. Inak povedané, toto opatrenie je obzvlášť prínosné pre MSP. Malých a stredných podnikov sa najviac týka nová možnosť poskytnutia 500 000 EUR na každý podnik na účely pokrytia investícií alebo prevádzkového kapitálu na obdobie dvoch rokov.

Ide o novú dočasnú zlučiteľnú pomoc – mimochodom nie o novú hodnotu de minimis 500 000 EUR, a pokiaľ spĺňa konkrétne podmienky, tak Komisia túto pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú v zmysle článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy, inak povedané, podľa evidentne veľmi mimoriadneho právneho základu priamo súvisiaceho so súčasnou hospodárskou krízou. Táto nová pomoc sa môže kumulovať s hodnotou de minimis, ale v rámci limitu 500 000 EUR na obdobie rokov 2008 – 2010.

Členské štáty navyše môžu podľa dočasného rámca udeliť záruky štátnej pomoci na pôžičky za znížené poplatky, pomoc vo forme dotovanej úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na všetky druhy pôžičiek a dotované pôžičky na výrobu ekologických výrobkov zahŕňajúcu včasné prispôsobenie sa alebo prekročenie budúcich noriem Spoločenstva pre výrobky.

Komisia zvýšila aj povolený rizikový kapitál – injekciu pre MSP – z hodnoty 1,5 milióna EUR na 2,5 milióna EUR ročne a znížila požadovanú mieru súkromnej účasti z 50 % na 30 %.

Na záver chcem povedať, že hoci Komisii treba naďalej oznamovať všetky opatrenia prijaté podľa tohto dočasného rámca, zaviedli sa konkrétne kroky na zabezpečenie rýchleho prijímania rozhodnutí Komisie. Sú teda rýchle, účinné a efektívne.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem pani komisárke za skutočne podrobnú odpoveď. Európska komisia ako strážca politiky hospodárskej súťaže správne umožnila túto dočasnú pomoc pre malé a stredné podniky, pretože ako všetci v tomto Parlamente vieme, malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva.

Mám ďalšiu otázku, ktorá ide nad rámec mojej prvej otázky: Európska únia nie je vo svete sama, mimo Európy existujú aj iní poprední účastníci obchodu a hospodárske veľmoci, naši partneri v tretích krajinách, ktorí v súčasnosti v dôsledku ekonomickej krízy narušujú hospodársku súťaž až na maximum. Vytvorili ste spoluprácu na účely riešenia porušení pravidiel hospodárskej súťaže v spojitosti s tretími krajinami?

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Chcel by som vedieť, aké pravidlo sa v skutočnosti v tomto kontexte vzťahuje na pôžičky na reprodukciu vlastného imania.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa opýtať pani komisárky, či tieto mimoriadne granty zahŕňajú aj sociálne opatrenia pre malé a stredné podniky. Možno takéto opatrenia týkajúce sa pracovníkov dotovať súbežne s podnikom?

  Neelie Kroes, členka Komisie. – To je zaujímavá otázka. Sme významní aktéri, ktorí sa na arénu pozerajú celkovo, ale uvedomujeme si, že existuje pár iných účastníkov, ktorí sa nie vždy správajú tak, ako chceme.

Ako som však povedala, pán predsedajúci, v každom prípade existuje niekoľko orgánov, pri ktorých robíme maximum, aby sa vec, ktorú vážený pán poslanec otvoril, dostala do programu: napríklad počas schôdzky krajín G20 v Londýne bola veľmi dôležitým bodom rokovaní, ale aj pri našich príspevkoch počas kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie a myslím si, že má zmysel presadzovať tento bod a snažiť sa, aby ho prijali všetci účastníci.

S hrdosťou môžem povedať, že do rovnakého typu politiky hospodárskej súťaže, aký presadzujeme, sa zapája viac než stovka členských štátov, takže to nie je len na nás. Sme v úzkom kontakte, niekedy prostredníctvom oficiálnych zmlúv, niekedy prostredníctvom bilaterálnych dohôd, aby sme sa pokúsili získať celý svet.

S novou americkou administratívou určite začíname odznova a s našimi partnermi vo Washingtone, ako napríklad s Komisiou zahraničného obchodu a Ministerstvom spravodlivosti, máme rozvinutú vynikajúcu spoluprácu.

Takáto je teda hlavná problematika, ale ak mi dovolíte trochu odbočiť od vašej otázky, ide aj o protekcionizmus: to je to nebezpečenstvo medzi nami a mali by sme bojovať, aby sa z neho nestala realita. Pretože protekcionizmus je zastaraný, je nezlučiteľný s jednotným trhom a je skutočne zlým nástrojom, ako umožniť našim občanom, našim spotrebiteľom a našim podnikateľským svetom uspieť pri rovnakých podmienkach.

Za snahy v oblasti zamestnanosti a v sociálnej sfére sú, samozrejme, zodpovedné členské štáty, ktoré musia prijímať rozhodnutia o tom, ako možno začleniť túto možnosť rozšírenia pravidiel štátnej pomoci.

Komisia by taktiež chcela zdôrazniť, že členské štáty môžu použiť štrukturálne fondy – a tohto som sa dotkla aj v predchádzajúcej otázke, keď sme hovorili o poľských lodeniciach – predovšetkým Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja na stlmenie sociálnych dôsledkov zániku pracovných miest a za istých podmienok možno navyše zvážiť aj použitie Európskeho fondu pre prispôsobenie sa globalizácii.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 36, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0154/09)

Vec: Výskum a námorné profesie

Oceánológia, morské technológie a výskum sú mimoriadne dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj námorných aktivít, pomáhajú rozširovať rozsah štúdia morí a zlepšujú kvalifikácie a zručnosti spojené s námornými profesiami.

Mohla by Komisia v tejto súvislosti uviesť, aké opatrenia prijme na podporu výskumu v tejto oblasti, a poskytne Európanom viac širších vyhliadok na kariéru v námornom sektore? Bude mať hospodárska kríza nežiaduci vplyv na tento cieľ?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – V priebehu posledného roka si Komisia uvedomila, že oceánológia a námorné technológie sú prierezovou prioritnou oblasťou. To viedlo k prijatiu oznámenia Komisie o stratégii Európskej únie pre morský a námorný výskum v septembri 2008.

Táto stratégia sa snaží predovšetkým podporiť integráciu vo všetkých tematických prioritách s cieľom riešiť komplexnú problematiku týkajúcu sa morí, posilniť synergie medzi úsilím členských štátov v oblasti výskumu, podporovať financovanie finančnej infraštruktúry námorného výskumu a budovať nové metódy riadenia spolu s vedeckými kruhmi venujúcimi sa morskému a námornému výskumu, a to najmä formou intenzívnejšej spolupráce medzi oceánológiou a námornými odvetviami.

V rámci tejto stratégie už boli zavedené nasledujúce opatrenia. V prvom rade sa vypracúvajú spoločné výzvy na predkladanie ponúk, ktoré by sa mali zverejniť neskôr v tomto roku s cieľom riešiť hlavné morské a námorné otázky z celej škály tém. Po druhé, boli prijaté kroky vedúce k zmene programu BONUS na hlavnú výskumnú iniciatívu Spoločenstva v zmysle článku 169 Zmluvy o ES – tejto témy sa týka aj jedna z nasledujúcich otázok. Po tretie, boli prijaté kroky na postupné nahradenie všetkých existujúcich morských programov ERA-NET jedným integrovaným morským programom ERA-NET. Po štvrté, boli prijaté kroky na preskúmanie nových zdrojov financovania významnej infraštruktúry na výskum mora, najmä prostredníctvom štrukturálnych fondov. A napokon sa budú financovať dva projekty na podporu spolupráce medzi oceánológiou a námornými odvetviami, ako aj pevnejšia integrácia rôznych účastníkov v rámci oceánologickej vedeckej obce.

Zavedenie stratégie Európskej únie pre morský a námorný výskum v súčasnej finančnej perspektíve zabezpečí propagáciu morského a námorného výskumu na úrovni Spoločenstva v budúcich rokoch prostredníctvom nástrojov rámcových programov.

Rozšírenie vyhliadok na kariéru spojenú s námornými zoskupeniami, čo je tiež súčasťou vašej otázky, nie je priamym cieľom politiky výskumu. Avšak stimulovaním spolupráce medzi oceánológmi a námornými odvetviami, ako aj integrovanejším morským a námorným výskumom môže stratégia Európskej únie pre morský a námorný výskum nepriamo rozšíriť rozsah námorných zručností a podporovať námorné zoskupenia. Takto môže nepriamo prispievať k zlepšeniu kvalifikácie a zručností spojených s námornými profesiami.

Na záver chcem v širšom rámci vašej otázky a mojej odpovede povedať, že Komisia minulú jeseň v európskom pláne hospodárskej obnovy navrhla členským štátom a súkromnému sektoru zvýšenie plánovaných investícií do výskumu a vývoja. Po tom nasledovali závery z jarného zasadnutia Európskej rady, ktoré vyslali silné posolstvo o potrebe posilnenia a skvalitnenia investícií do poznatkov a výskumu pre dosiahnutie hospodárskej obnovy. To, samozrejme, rovnako platí aj pre morský a námorný výskum.

Ešte je predčasné hodnotiť, ako a či členské štáty dodržiavajú tieto odporúčania. Jedna vec je však jasná: ani za súčasných ťažkých hospodárskych a finančných okolností by sme nemali strácať zo zreteľa dlhodobé ciele, ako napríklad trvalo udržateľný rozvoj a hospodárstvo s nízkou produkciou CO2. Preto je potrebné zamerať sa na takzvané „rozumné investície“, ktoré sa z krátkodobého hľadiska zároveň sústredia na prekonanie krízy, ako aj na dlhodobé možnosti a na to, akí silní budeme, keď kríza pominie.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem pánovi komisárovi za vyčerpávajúcu odpoveď na moju otázku a chcela by som sa ho spýtať, či výskumný program môže zahŕňať aj susedné krajiny, predovšetkým krajiny v Stredozemí v rámci spolupráce medzi Európou a Stredozemím.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Susedné krajiny, samozrejme, možno zahrnúť. Je celkom zrejmé, že rámcový program je otvorený, pokiaľ existuje spolupráca s členskými štátmi Európskej únie.

Rád by som však bol ešte presnejší. Máme niekoľko – viac ako 10 – takzvaných „pridružených členov“ rámcového programu. Títo pridružení členovia platiaci príspevky majú prakticky rovnaké práva a povinnosti ako členské štáty. Pridruženými krajinami sú napríklad západný Balkán, Švajčiarsko, Nórsko, Island, Izrael a iné štáty. Takže všetky tieto krajiny majú úplne rovnaké práva a povinnosti.

Pre ostatné krajiny sa v rámci našej stratégie snažíme vypracovať politiku, ktorú sme navrhli. Pokúšame sa robiť všetko pre to, aby sa skôr či neskôr všetky susedné krajiny – v závislosti od ich schopnosti a našich vzájomných záujmov – stali pridruženými krajinami. To v praxi znamená, že keď hovoríme o výskume, Európska únia je omnoho väčšia než Únia 27 členov.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 37, ktorú predkladá Emmanouil Angelakas (H-0158/09)

Vec: Hodnotenie tvorivosti, inovácie a technologického rozvoja v členských štátoch

Vzhľadom na to, že rok 2009 bol vyhlásený za Európsky rok tvorivosti a inovácie, a vzhľadom na programy EÚ, konkrétne na siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj (2007 – 2013) a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (KIP), uvedie Komisia, či má nejaké štatistiky o úrovni finančných prostriedkov využitých členskými štátmi v sektoroch, ktorých sa týkajú uvedené programy? Aké sú najpopulárnejšie sektory v jednotlivých členských štátoch (v percentách)? Existuje nejaké vyhodnotenie reakcií MSP (malých a stredných podnikov) na tieto programy (v percentách)?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Váženého pána poslanca môžem ubezpečiť, že čo sa týka siedmeho rámcového programu pre výskum (7. RP), Komisia systematicky zhromažďuje a pre všetkých zverejňuje jednoznačné a podrobné štatistické údaje podávajúce obraz o realizácii tohto programu.

Nesmieme zabúdať, že Komisia financuje výskum udelením prostriedkov príjemcom na základe jediného kritéria vedeckej výnimočnosti ich návrhov. Hoci pri zadaní zákazky sa národnosť neberie do úvahy, zbierame a pozorne sledujeme údaje o geografickom zastúpení príjemcov v rámci 7. rámcového programu a ich väzby pri spolupráci. To nám poskytuje dôležitý obraz o úrovni a sile synergických efektov vytvorených medzi krajinami v dôsledku ich účasti na aktivitách v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum.

Všetky tieto údaje a mnohé ďalšie podrobné štatistiky o realizácii 7. RP možno nájsť v štatistickej príručke výročnej správy Komisie o činnostiach v oblasti výskumu a technologického rozvoja, ktorú každý rok predkladáme Rade a Parlamentu. Ešte dôležitejšie je, že všetky tieto správy už od roka 1998 sú verejne dostupné online prostredníctvom internetovej stránky Komisie „Europa“.

Čo nám teda tieto údaje hovoria? Nemôžem si tu dnes rozvinúť dlhý zoznam štatistík, lebo na to nemáme čas, ale i tak si dovolím predstaviť niekoľko základných bodov týkajúcich sa predmetu vašej otázky: relatívnej popularity výskumných oblastí v rámci 7. RP medzi členskými štátmi.

Informačné a komunikačné technológie (IKT), zdravie a opatrenia v rámci programu Marie Curie boli medzi členskými štátmi vo všeobecnosti najobľúbenejšie z hľadiska počtu účastí na podpísaných zmluvách o grante. Treba však poznamenať, že ich popularita je zároveň funkciou veľkosti rozpočtu dostupného pre každú z týchto výskumných oblastí 7. RP, ako aj počtu a typu podpísaných zmlúv o grante figurujúcich v databázach v čase tohto vyhodnotenia. Vo všeobecnosti si možno všimnúť silnejšie zastúpenie nových členských štátov v oblasti bezpečnosti, sociologicko-ekonomického výskumu a výskumu vesmíru, a slabšie napríklad v oblasti IKT a zdravia. V krajine, z ktorej pochádza vážený pán poslanec, je vidieť značné zameranie na IKT, ale relatívne slabú účasť napríklad v oblasti zdravia, sociologicko-ekonomického výskumu a výskumu vesmíru.

Čo sa týka reakcie MSP na 7. RP, Komisia každý rok vydáva podrobné hodnotenie účasti MSP podľa krajiny pôvodu ako súčasť našej výročnej správy, o ktorej som hovoril. Naše najnovšie údaje o účasti MSP v 7. RP ukazujú, že v podpísaných zmluvách o grante v rámci 7. rámcového programu sa zúčastňuje celkovo 2 431 malých a stredných podnikov. Ak vážený pán poslanec potrebuje podrobnejšie informácie, odporučil by som mu samotnú správu. Ak by si však vážený pán poslanec želal, môžem tu rozdať niekoľko tabuliek s príslušnými informáciami zo 7. rámcového programu, lebo ich mám so sebou.

Opatrenia z rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie sú viac motivované politikami než orientované na granty. Predovšetkým osobitný program pre podnikanie a inovácie (PPI) slúži najmä ako program na podporu politík. Ak sa pozrieme na jeho hlavné nástroje, výhradným prínosom pre MSP je sieť Enterprise Europe Network, ktorá poskytuje informácie o prístupe k rôznym druhom financií pre MSP, zisťuje príležitosti na financovanie projektov a pomáha vyhľadať technologických a obchodných partnerov. Aj finančný nástroj PPI, ktorý tvorí približne polovicu rozpočtu programu, je vyhradený výlučne pre MSP. Do konca septembra 2008 získalo financovanie zo záručného fondu pre malých a stredných podnikateľov okolo 12 000 MSP, pričom žiadosti prišli zo 17 členských štátov.

V roku 2008 bola navyše zverejnená prvá výzva na predkladanie ponúk na pilotné projekty a projekty trhového uplatnenia v oblasti ekologických inovácií s cieľom vykonávať činnosti v oblasti recyklácie, výroby potravín a nápojov, stavebníctva a ekologického podnikania. Výzva z roku 2008 bola veľmi úspešná, čo sa týka pokrytia priority malých a stredných podnikov. Celkovo tvorili 74 % všetkých účastí MSP.

A napokon sa na základe osobitného programu pre podporu politiky informačných a komunikačných technológií v rámci programu KIP začali výzvy na predkladanie ponúk na roky 2007 a 2008 so zameraním na pilotné projekty testovania inovácií na báze IKT, kde MSP získali viac ako 30 % z celkového rozpočtu. Čo je ešte dôležitejšie, tento program sa snaží o otvorenie celoeurópskych trhov pre tieto inovácie, ktoré MSP dodávajú do celej Európskej únie.

Podobne ako správy o 7. rámcovom programe sú aj správy týkajúce sa programu pre konkurencieschopnosť a inovácie verejne dostupné na internetovej stránke Europa.

  Emmanouil Angelakas (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem pánovi komisárovi za odpoveď, informácie sú skutočne na internetovej stránke. Ďakujem vám, pán komisár, aj za tabuľky, ktoré ste mi dali.

Chcel by som položiť doplňujúcu otázku: mohli by ste nám povedať, koľko pracovných miest sa vytvorilo v členských štátoch Európskej únie na základe projektov vykonaných v rámci programov, ktoré realizujú malé a stredné podniky? Vypočítali ste nárast hrubého domáceho produktu vytvorený z týchto projektov?

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – Spomenuli ste niekoľko oblastí, v ktorých nové členské štáty vyvíjajú činnosti v rámci oboch programov. Rád by som sa spýtal, čo by ste povedali vo všeobecnosti: sú nové členské štáty menej aktívne v porovnaní so starými členskými štátmi a ak áno, ako im môže Komisia pomôcť?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Prvá otázka bola pomerne špecifická. Samozrejme, nevieme, koľko pracovných miest sa vytvorilo: ekonomiky sú jednoducho omnoho zložitejšie než príčinný vzťah medzi tým, koľko peňazí sa vloží do programu a koľko podpory sa vytvorí. Sme si však rozhodne istí – aj ja som si rozhodne istý, že keď sa pohybujem medzi výskumnými pracovníkmi, medzi malými a strednými podnikmi, keď počujem reakcie a ich emócie a vidím, ako dobre program využívajú, vtedy bývam niekedy omnoho spokojnejší, než keď počujem, že sme trochu príliš byrokratickí a tak ďalej. Myslím si však, že sa na to musíme pozrieť. Snažíme sa prispôsobiť rôznym potrebám MSP: podnikom, ktoré sa zúčastňujú súťaže, ktoré majú vlastnú kapacitu zúčastňovať sa súťaže, podnikom s výskumnými kapacitami, ale snažíme sa prispôsobiť aj iným podnikom, ktoré majú potrebu výskumu, ale nemajú kapacitu. Preto napríklad hradíme výskum prostredníctvom univerzít, ústavov atď.

Čo sa týka nárastu HDP, štatisticky, samozrejme, nie je možné zistiť priamu súvislosť, možno však urobiť korelačné analýzy, z ktorých vyplynie korelácia z dlhodobého hľadiska. Takže krajiny, ktoré investujú viac do výskumu a vývoja sú, pochopiteľne, rozvinutejšie a naopak. Takáto je teda realita: bohatšie krajiny investujú neskôr viac do výskumu a vývoja. Hoci nemôžem na danú otázku presne odpovedať, môžem vám dať v zásade pomerne istú odpoveď zo štatistických analýz, že ide o spôsob posilnenia konkurencieschopnosti a v dôsledku toho aj HDP, tvorby pracovných miest, a teda aj každého, kto investuje v tomto smere viac.

K otázke o nových členských štátoch – a to je naozaj zaujímavá otázka, pretože to, prirodzene, pozorne sledujeme, môžem povedať, že sú pomerne aktívne, že podávajú veľa žiadostí, ich úspešnosť je v priemere o trochu vyššia než úspešnosť rozvinutejších členských štátov, čo je podľa mňa normálne, pretože silu inštitúcií možno nájsť skôr v krajinách, ktoré majú dlhšiu a silnejšiu tradíciu výskumu a vývoja a zvyčajne sú teda aj silnejšie. Ale ak sa pozrieme na niečo veľmi prosté – ak sa pozrieme na koreláciu: koľko investuje krajina do výskumu a vývoja doma a koľko získava z rámcového programu formou čistej súťaže – tu existuje silná korelácia. Takže krajina, ktorá skutočne investuje viac doma a teda má silnejší výskumný potenciál, profituje dvakrát – profituje doma a profituje aj prostredníctvom európskeho rámcového programu, ktorý oceňuje výnimočnosť.

Zaujímavé je však aj niečo iné. Keď sa pozrieme, koľko členské štáty – nové členské štáty – investujú do výskumu a vývoja v globálnych európskych investíciách a koľko získavajú zo 7. rámcového programu, podiel zo 7. RP je omnoho vyšší než suma, ktorú v skutočnosti investujú doma. Takže tieto súvislosti sú veľmi evidentné a moja rada by znela: používať všetky možné nástroje na posilnenie kapacít doma, využívať šikovne štrukturálne fondy a Kohézny fond, keď je v nich v podstate na tento účel vyčlenená suma rámcového programu – vyčlenená suma je 50 miliárd EUR, a využívať tieto prostriedky tak, aby si v budúcnosti sami doma pomohli a pomohli si, aj čo sa týka možnosti globálnej súťaže, lebo svet je globálny.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 38, ktorú predkladá Justas Vincas Paleckis (H-0174/09)

Vec: BONUS-169

Projekt BONUS (organizácia financujúca morský výskum Baltského mora) je veľmi dôležitý prostriedok zoskupenia národných a regionálnych výskumných programov na podporu trvalo udržateľného rozvoja v Pobaltí s cieľom koordinovať, rozvíjať a realizovať tieto programy formou spoločných kooperačných aktivít. Litva a ostatné pobaltské štáty teda dôrazne podporujú prechod z programu BONUS ERA-NET+ na program BONUS-169.

Mohla by Komisia uviesť, aké nové opatrenia predpokladá pre program BONUS-169? Bude návrh predstavený počas funkčného obdobia terajšej Komisie? Mohlo by niečo zabrániť prechodu na program BONUS-169?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážený pán Paleckis, som presvedčený, že možno predpokladať, že iniciatíva BONUS podľa článku 169 výrazne zlepší účinnosť politiky ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja pre celé Pobaltie. Veľmi by pomohla najmä pri zavádzaní prevažne environmentálnej časti stratégie Európskej únie pre oblasť Baltického mora, ktorú Komisia plánuje predložiť Európskej rade v júni 2009.

Teraz rýchlo napredujeme v príprave tohto legislatívneho návrhu k článku 169 a do nášho legislatívneho plánu na rok 2009 sme zaradili aj iniciatívu BONUS-169. Vyvíjame maximálnu snahu, aby sme legislatívny návrh mohli predstaviť čo najskôr v roku 2009. Načasovanie tohto legislatívneho návrhu však nie je len v našich rukách: závisí aj od včasnej a úspešnej odpovede konzorcia BONUS pri revízii predbežného akčného plánu. Ak Komisia dostane tento plán do začiatku júna – ako to bolo odsúhlasené s konzorciom BONUS, tak som si pomerne istý, že legislatívny návrh bude možné predložiť počas mandátu súčasnej Komisie.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Vďaka, pán komisár, za presnú a jasnú odpoveď: pochopiteľne dúfame, že táto vec sa čoskoro dá do pohybu. Chcel by som sa spýtať, či skutočnosť, že ochrana životného prostredia v Baltskom mori bude ešte prísnejšia, znamená, že tento projekt nejako súvisí s vplyvom projektu Nord Stream na environmentálnu ochranu Baltského mora? Je to tak alebo nie?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Aj ja si sľubujem veľa od samotného programu BONUS. Preto pracujem obzvlášť usilovne na tom, aby vám bol predložený návrh, kým som ešte vo funkcii.

Mali by ste vedieť, že naše skúsenosti s iniciatívami podľa článku 169, počínajúc partnerstvom európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických pokusov (EDCTP) v predchádzajúcom rámcovom programe, niekedy neboli práve najlepšie. Z tohto dôvodu sme požiadali pána van Velzena o vypracovanie správy. Mimochodom, partnerstvo EDCTP dnes funguje dokonale a naozaj dobre, ale pána van Velzena sme požiadali, aby predložil návrhy pre budúce iniciatívy podľa článku 169 a dnes sa riadime jeho odporúčaniami.

Taktiež je potrebné vziať do úvahy, že ide o prvú iniciatívu pôvodného charakteru a tento druh programu by mal ukázať skutočnú európsku pridanú hodnotu. Som si istý, že ide o príklad, ktorý budú neskôr nasledovať aj iné regióny. Stručne povedané, veľmi som za tento návrh, ale myslím si, že čím pevnejšie sa vybuduje, tým lepšie to bude pre program BONUS a daný región.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 41, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0137/09)

Vec: Komunikácia s občanmi

Vzhľadom na význam, aký Komisia pripisuje účinnej komunikácii s občanmi, najmä čo sa týka hospodárskej krízy, keď veľa občanov cíti neistotu z budúcnosti, a vzhľadom na to, že konzultačný proces je účinným nástrojom, ako dať občanom právomoc vstupovať priamo do procesu tvorby politík na úrovni EÚ, súhlasila by Komisia s názorom, že treba podniknúť ďalšie kroky na zvýšenie informovanosti občanov o konzultáciách v EÚ prostredníctvom médií a iných vhodných fór na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť väčšiu účasť jednotlivcov a organizácií bežných ľudí?

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – V prvom rade by som chcela povedať, že občianska spoločnosť je jedným z kľúčových prvkov demokracie. V európskej integrácii hrá veľmi aktívnu úlohu a plní dôležitú funkciu v komunikácii medzi európskymi občanmi a inštitúciami. Občianska spoločnosť pomáha občanom uplatňovať svoje právo zúčastňovať sa na demokratickom živote EÚ.

Komisia si uvedomuje potrebu vytvoriť prehľadnejší prístup k EÚ pre organizovanú občiansku spoločnosť, ako aj pre jednotlivých občanov. Máme dlhú a zdravú tradíciu vzájomných stykov s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa začali už pred viac ako 30 rokmi.

V priebehu rokov si veľa našich útvarov vybudovalo pravidelný dialóg so zúčastnenými stranami. V tomto dialógu je zohľadnená naša dlhodobá politika otvorenosti a zastúpenia a prejavujú sa v nej aj veľké rozdiely v oblastiach jednotlivých politík a rozmanitosť zúčastnených strán.

Komisia konzultuje s občianskou spoločnosťou mnohými spôsobmi aj formou písomných konzultácií, oznámení, poradných výborov, expertných skupín, seminárov a fór. Bežne sa využívajú konzultácie online. Okrem toho organizujeme aj zasadnutia ad hoc a verejné vypočutia. Konzultácia je v mnohých prípadoch kombináciou rôznych nástrojov a prebieha v niekoľkých fázach prípravy návrhu politiky.

Existuje potreba spoločného operačného rámca, ktorý by zabezpečil transparentný a jednotný spôsob vykonávania týchto konzultácií. Komisia preto v roku 2002 stanovila zásady a minimálne normy konzultácií s externými stranami.

Podľa týchto noriem treba venovať pozornosť zabezpečeniu jasných konzultačných dokumentov, konzultáciám so všetkými relevantnými cieľovými skupinami, pričom je potrebné ponechať dostatočný čas na účasť, zverejnenie výsledkov, poskytnutie spätnej väzby a pod.

Európska iniciatíva týkajúca sa transparentnosti sa zaviazala ďalej posilniť uplatňovanie aktuálnych minimálnych noriem konzultácií.

Zaviedla sa vzorová šablóna otvorených verejných konzultácií vrátane pozvania zúčastnených organizácií, aby sa zapísali do registra zástupcov záujmových skupín.

Takto budú upozorňovaní na konzultácie zverejňované na jednom prístupovom mieste pre otvorené konzultácie s Komisiou – na stránke Your Voice in Europe. Používanie tejto šablóny zlepší transparentnosť a jednotnosť prezentácie konzultácií so zúčastnenými stranami.

Pochopiteľne musíme neustále rozmýšľať o tom, ako ďalej podporovať informovanosť o začatí konkrétnych konzultácií, aby viac ľudí vedelo o tom, že sa otvára konzultácia. Pravdepodobne môžeme aktívnejšie využívať naše zastúpenia.

Napokon mi dovoľte povedať, že aj iniciatívy plánu D vrátane konzultácií s občanmi poskytujú nové nápady, ako zapojiť občanov a začleniť aj ľudí, ktorí už nepatria k politickým stranám ani organizáciám občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečila skutočne otvorená konzultácia. Skúšame rôzne spôsoby, ako sa angažovať s občanmi.

  Marian Harkin (ALDE). - Ďakujem pani komisárke za odpoveď a súhlasím s tým, že Komisia určite vyvíja určité úsilie. Avšak ak 53 % európskych občanov tvrdí, že sa o európske voľby nezaujíma, myslím si, že jedným z dôvodov tohto tvrdenia je, že mnohí európski občania si neuvedomujú, že veci môžu meniť a mať na ne dosah prostredníctvom konzultačného procesu. Podľa mojej skúsenosti z kontaktu so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti o tomto procese veľmi veľa z nich jednoducho nevie.

Ja sama sa každých pár mesiacov usilujem zainteresované strany upozorniť na rozličné prebiehajúce konzultačné procesy a skutočne verím, že by pre úrady Komisie v jednotlivých krajinách bolo užitočné zostaviť zoznam – mimoriadne rozsiahly zoznam všetkých zainteresovaných strán – a zabezpečiť, že budú na konzultačný proces upozornené tak, aby boli informované a mohli sa doň zapojiť. Chcela by som vás, pani komisárka, požiadať, či by ste s tým nesúhlasili.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Úplne súhlasím – na sto percent. O tomto sme práve diskutovali dnes poobede v medziinštitucionálnej skupine pre informácie a komunikáciu: o povzbudzovaní našich zastupiteľských úradov a Domov Európy – pretože vo väčšine hlavných miest máme rovnaké útvary.

Mali by sme ich využívať ako Domy Európy a informovať občanov, ak existuje konzultácia, pri ktorej môžu poskytnúť svoje názory na spoločnú poľnohospodársku politiku alebo obchodnú politiku, alebo politiku v oblasti životného prostredia.

Takže rozhodne súhlasím s vašimi postojmi, pokiaľ ide o väčšiu aktivitu s cieľom mobilizovať občanov. Taktiež si myslím, že takéto experimentovanie s vecami, ako sú konzultácie občanov, vedú k väčšej zainteresovanosti v EÚ. Ako už povedal jeden účastník: O EÚ som sa zaujímal vtedy, keď EÚ preukázala záujem o mňa a pýtala sa ma na môj názor. Verím, že ak sa budeme pýtať občanov a radiť sa s nimi, budeme nakoniec disponovať aj lepšími politikami.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 42, ktorú predkladá David Martin (H-0155/09)

Vec: Úloha a pôsobenie Komisie v nadchádzajúcich európskych voľbách

Môže ma Komisia oboznámiť s tým, akú nestranícku úlohu bude zohrávať s cieľom zvýšiť volebnú účasť v európskych voľbách?

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Komisia podporuje a dopĺňa úsilie Európskeho parlamentu, vnútroštátnych orgánov a politických strán v oblasti komunikácie tým, že vykonáva tematické činnosti a činnosti na zvyšovanie povedomia na európskej aj na lokálnej úrovni. Naším cieľom je v prvom rade informovať voličov o dátume a význame volieb, a tým ich podnecovať k tomu, aby išli voliť.

Pomocou vyhradených produktov a činností sa bude špeciálna pozornosť venovať ženám a mladým ľuďom. Okrem iného budeme do Európy prostredníctvom družicového vysielania a stránky EU Tube vysielať televízne a rozhlasové klipy vyrobené Parlamentom, aby sme objasnili prioritné témy európskych volieb. Taktiež budeme napomáhať pri ich šírení prostredníctvom národných, regionálnych a lokálnych vysielateľov v členských štátoch. Komisia navyše pracuje na multimediálnej kampani pre mladých ľudí vo všetkých členských štátoch a využíva mienkotvorné subjekty prostredníctvom sociálnych médií na internete, blogov a online časopisov. Všetky významné webové stránky, napríklad Europa, obsahujú logo volieb a prepojenie na webovú stránku volieb do Parlamentu. Pripravujú sa však aj tradičné publikácie vrátane plagátov, pohľadníc a inštalácií v exteriéri.

V členských štátoch sa mobilizovali všetky naše zastupiteľstvá na organizovanie činností súvisiacich s voľbami a aktivizovanie všetkých našich mienkotvorných subjektov, a takmer 500 šíriteľov informácií v sieti Europe Direct organizuje podujatia s cieľom šíriť propagačné materiály a zabezpečiť diskusnú platformu pre kandidátov.

Nakoniec, Kontaktné centrum Europe Direct vo všetkých 23 oficiálnych jazykoch prostredníctvom telefónu, e-mailu a webovej podpory poskytuje bezplatné vecné informácie o otázkach od občanov a podnikov, ktoré sa týkajú EÚ.

  David Martin (PSE). - Pani komisárka, ďakujem za informácie o činnostiach Komisie. Mohol by som položiť ešte jednu otázku?

Počas volebnej kampane budeme počuť veľa lží o Európskej únii. Niektoré tvrdenia budú vecou názoru a neočakával by som, že Komisia v týchto situáciách zasiahne, avšak tam, kde sa o Spoločenstve otvorene klame, vytvorí Komisia na ďalšie dva či tri mesiace jednotku na rýchle vyvrátenie takýchto tvrdení, pričom na klamstvá a prekrútené informácie o Európskej únii by ste mohli reagovať priamo vy, alebo by sa na vás mohli obrátiť kandidáti so žiadosťou o vecné informácie s cieľom vyvrátiť klamlivé vyjadrenia o činnostiach Spoločenstva?

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Ďakujem vám za túto nadväzujúcu otázku. Popieranie klamlivých tvrdení tvorí z času na čas súčasť našich pravidelných činností a je aj súčasťou pôsobenia našich zastupiteľských úradov. Samozrejme, kandidáti alebo rozličné zainteresované strany sa na nás môžu kedykoľvek obrátiť so žiadosťou o vecné informácie a môžu poskytnúť odpovede na tieto typy uvádzaných vyjadrení.

Myslím si však, že Komisia bude pravdepodobne zohrávať úlohu pri poskytovaní vecných informácií namiesto toho, aby bola zainteresovanou stranou v tejto diskusii, ktorá je podľa mňa určená politickým stranám a kandidátom. Neustále sa však budeme usilovať poskytovať faktické informácie, čomu sa venujeme pravidelne.

  Marian Harkin (ALDE). - Moja doplňujúca otázka je veľmi podobná otázke pána Martina, pretože jedna z otázok, ktorú som počas referenda o Lisabonskej zmluve považovala za mimoriadne komplikovanú, bola nemožnosť dostatočne rýchlo získať vecné informácie, ktoré by umožnili poprieť niektoré lži a dezinformácie, ktoré sa šírili.

Chcela by som vedieť, či Komisia zvažuje – keďže voľby sú v tomto okamihu za dverami – že zabezpečí vyhradenú skupinu alebo určitý počet ľudí v rámci každého členského štátu s príslušným telefónnym číslom atď., na ktorom by sa kandidáti mohli okamžite obrátiť na Komisiu a získať informácie o konkrétnych otázkach tohto typu.

Viem, že voľby sa blížia. Chcela by som však pani komisárku požiadať, aby dôsledne zvážila, či by sa také niečo nemohlo zrealizovať.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Pochybujem, že v tomto pokročilom štádiu a pred voľbami budeme mať čas vytvoriť osobitnú službu. Máme však už k dispozícii službu, ktorá ponúka možnosť prostredníctvom telefonátu alebo dopytu získať čo najviac informácií.

Čo však urobíme: začneme napríklad pripravovať stručný prehľad Lisabonskej zmluvy pre občanov. Ide o niečo, čo budeme uskutočňovať v spolupráci s ďalšími inštitúciami. Samozrejme, budeme sa to snažiť uskutočniť čo najrýchlejšie a nebude to súčasť kampane. Zabezpečíme, aby bol tento prehľad dostupný vo všetkých oficiálnych jazykoch a vo všetkých členských štátoch.

Taktiež si však myslím, že máme príležitosť vytriediť otázky o tejto záležitosti, pretože už poznáme problémy. Sme taktiež zvyknutí odpovedať na otázky napríklad prostredníctvom služby Europe Direct a prostredníctvom našich zastupiteľstiev, takže sa pokúsime poskytnúť maximálnu možnú podporu. Máme k dispozícii aj materiál pozostávajúci z otázok a odpovedí, ktorý sme zostavili. Domnievam sa preto, že to môže byť užitočné pre kandidátov aj pre ďalšie zainteresované strany.

  Predsedajúci. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto uzatváram otázky pre Komisiu.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.00 hod. a pokračovalo o 21.05 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

(1) Ú. v. ES L 336, 29.12.1999, s. 21.