Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0070/2009) pána Crowleyho v mene Výboru pre právne veci o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (KOM(2008)0464 – C6-0281/2008 – 2008/0157(COD)).
Brian Crowley, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som v rokovacej sále privítať pána komisára McCreevyho a poďakovať všetkým kolegom, ktorí sú tu dnes večer prítomní.
Predĺženie autorského práva a lehoty ochrany bolo pre všetkých z nás dlhou a náročnou cestou, najmä preto, že veľký počet ľudí si neuvedomuje všetky skutočnosti súvisiace s autorským právom.
Na úvod mi dovoľte pred Parlamentom oficiálne poďakovať všetkým kolegom, tým, ktorí podporujú návrh, ktorý predkladám, aj tým, ktorí s ním nesúhlasia, za ich príspevok, prínos a najmä za ich užitočné rady a usmernenia počas celého procesu. Taktiež by som chcel poďakovať sekretariátu Výboru pre právne veci a predovšetkým Giorgiovi, ktorý bol dôrazným obhajcom a poradcom, pokiaľ ide o všetky tieto oblasti, a napokon pánovi komisárovi McCreevymu a všetkým jeho spolupracovníkom. Nerád by som ich menoval jednotlivo, avšak muž, ktorý sedí vedľa vás, v súvislosti s touto správou a smernicou vykonal ohromný kus práce.
Bolo vyslovených mnoho lží – a slovo „lži“ používam obozretne s ohľadom na to, čo sa tu snažíme dosiahnuť. Veľmi jednoducho to možno zhustiť do štyroch mimoriadne zreteľných oblastí. Po prvé, predĺženie lehoty ochrany zo súčasných 50 rokov na ďalšie predĺženie lehoty. Teraz ako súčasť kompromisu navrhujeme 70 rokov. Návrh na kompromis vychádza z určitého odporu zo strany Rady ministrov a som sklamaný, že predsedníctvo Rady tu dnes nie je zastúpené. Vlastne počas celého tohto procesu mám dojem, že predsedníctvo Rady nebolo veľmi nápomocné pri snahe posunúť túto otázku vpred. Na začiatku českého predsedníctva som premiéra, ako aj kompetentného ministra a predstaviteľov českého predsedníctva oboznámil s tým, že by mohlo ísť o významný úspech pre predsedníctvo aj pre tento Parlament. Boli však vystavení ďalším tlakom a zaujali nezaujatý alebo napoly nestranný postoj, pokiaľ ide o snahu hľadať riešenia.
Rovnako, ďalšie členské štáty v Rade ministrov sa úmyselne snažili blokovať pokrok v tomto procese a brániť mu tým, že vznášali nelegitímne nároky a nelegitímne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy bez toho, aby vôbec preskúmali podrobnosti či obsah, alebo dokonca bez toho, aby sa náležite spojili s Parlamentom, a tak zistili, ako by mohol byť Parlament flexibilný, pokiaľ ide o ďalšie nutné kroky.
Avšak druhým bodom, ktorý sa týka toho, čo táto smernica zavádza – a možno ide o najdôležitejší bod zo všetkých – je to, že po prvý raz uznáva prínos štúdiových hudobníkov tým, že vytvára fond, ktorý im umožní, aby sa zabezpečilo, že budú mať zárobok a odmenu za svoju prácu, ktorú ľudia využívajú dlhý čas, za ktorú, ak majú šťastie, môžu dostať iba jednorazovú odplatu. Tým sa zabezpečí, že tí hudobníci, ktorých kariéra sa chýli ku koncu, alebo tí, ktorí možno majú iné ekonomické problémy, ktoré sa týkajú kariéry, môžu vďaka smernici získať ďalšiu ochranu.
Po tretie, pokiaľ ide o celú oblasť vyvažovania práv a právomocí tých, ktorí sú sprostredkovateľmi medzi nahrávacími spoločnosťami a hudobníkmi, smernica poskytuje mimoriadne práva hudobníkom a ďalším osobám, aby sa to mohlo naplniť.
Po štvrté – a to najdôležitejšie zo všetkého – prostredníctvom zaistenia transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým právne predpisy platia v rámci Európskej únie. Mnohí z našich kolegov, najmä kolegovia zo Španielska a ďalších stredomorských krajín, predložili návrhy, ktoré sa týkajú audiovizuálnej oblasti. Snažili sme sa im vyhovieť tým, že do návrhu správy bol zahrnutý tento návrh na samostatnú smernicu, ktorá by sa zaoberala audiovizuálnou oblasťou, pretože táto oblasť zahŕňa rozličné otázky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a vyžaduje rozličné riešenia. Podobne ako sa zistilo v priebehu našich rozpráv a diskusií, existuje veľká oblasť, pokiaľ ide o správu organizácií kolektívnej správy a o spôsob, akým najlepšie zastupujú práva, a pokiaľ ide o kolektívnu správu finančných prostriedkov, ktoré sú splatné umelcom, aby sa zabezpečilo, že sa k nim dostanú.
Napokon mi dovoľte povedať len toľko, že ľudia by si mali uvedomiť, že ide o právo tvorcu: ide o niečo, čo niekto vytvoril a poskytol nám, ide o niečo, za čo by sme mali platiť – nie premrštenú, ale malú sumu. Myšlienka autorského práva sa dnes vníma, akoby sa od nej úplne upúšťalo – hocikto môže získať hocičo zadarmo. Ak pôjdeme touto cestou, z krátkodobého hľadiska sa nám to môže zdať úplne skvelé, avšak z dlhodobého hľadiska to zabije tvorivosť, zničí to príležitosti pre nových hudobníkov, nové skupiny a nové zážitky, ktoré by sa mohli dostať k nám všetkým.
V publiku dnes máme niekoľko hudobníkov, niekoľko producentov a vskutku niekoľko zainteresovaných strán. Chcel by som im povedať, že toto je prvý krok na scéne smerujúci k tomu, aby sa zaručilo, že umelci a hudobníci budú lepšie ovládať svoje práva. Ak sme v tomto prvom kroku uspeli, môžete zaručiť, že budeme môcť pristúpiť k ďalším krokom smerom k Everestu.
Charlie McCreevy, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Komisia plne podporuje kompromisný text Parlamentu, ktorý bol predložený na hlasovanie na tejto schôdzi. Tento mimoriadne vyvážený kompromisný text azda uľahčí prijatie návrhu v prvom čítaní. Takýto výsledok bude pre výkonných umelcov v EÚ veľmi vítaný vývoj. Preukážeme tým svoje uznanie tvorivému prínosu hudobníkov pre náš život a našu kultúru.
Kompromisný text Parlamentu má štyri hlavné články, z ktorých každý plne podporujeme: po prvé, predĺženie lehoty ochrany autorského práva z 50 na 70 rokov pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov; po druhé, nový nárok pre štúdiových hudobníkov do výšky 20 % z príjmov výrobcov zvukových záznamov z offline a online predaja; po tretie ustanovenie „použi, alebo sa vzdaj“, ktoré výkonným umelcom umožňuje obnoviť práva po 50 rokoch; v prípade, ak výrobca zvukovú nahrávku neuvedie na trh, a po štvrté, takzvaný „čistý štít“, ktorý výrobcom zvukových záznamov bráni uplatňovať zrážky z autorských honorárov, ktoré vyplácajú hlavným účinkujúcim.
Som zvlášť rád, že môžem povedať, že fond pre štúdiových hudobníkov, ktorý funguje na základe 20 % z hrubých príjmov z predaja, prešiel do dnešného dňa legislatívnym procesom v neporušenom stave. Tento fond je v zásade testovaný skutočnosťou, že – napriek všetkej kritike, ktorú sme si za posledný rok vypočuli – predĺženie lehoty na jednej strane poskytne príjem výkonným umelcom na sklonku kariéry a na druhej strane podporí zrod nových foriem umenia.
Dovoľte mi zdôrazniť, že tento návrh má ďaleko od jednoduchého predĺženia lehoty. Vôbec po prvý raz existuje v európskych zákonoch o autorskom práve systém, prostredníctvom ktorého sa umelci podieľajú na príjmoch z predaja výrobcov zvukových záznamov: 20 % z hrubého obratu je vyhradených pre štúdiových umelcov. Ide o naozaj inovatívny prvok. Čo je najdôležitejšie, vyhradených 20 % nie je príjmom, ktorý pripadne niekoľkým najväčším hviezdam. Týchto 20 % je určených výhradne na rozdelenie štúdiovým hudobníkom. V protiklade k rozšírenému názoru, ľudia, ako je Sir Cliff Richard, nedostanú z fondu pre štúdiových hudobníkov ani jedinú penny a výrobcovia zvukových záznamov, ako je EMI alebo Universal, ktoré do tohto fondu prispievajú, budú dosahovať zisk iba z 80 % z hrubého obratu.
Potom je tu „čistý štít“, ustanovenie, ktoré skoncuje s nešťastnou metódou zrážania preddavkov z autorských honorárov hlavných umelcov. Opakujem, toto ustanovenie je pre menej známych výkonných umelcov, pretože práve oni za svoje nahrávky často nezískajú späť preddavky.
Je tam aj doložka umožňujúca výkonným umelcom, aby zrušili zmluvy o „odkúpení“ po tom, ako výrobcovia prestanú predávať ich nahrávky. Všetky zmienené body sú mimoriadne inovatívne a žiadny z návrhov EÚ doteraz nezašiel tak ďaleko v prospech výkonných umelcov. Toto nie je návrh v prospech výrobcov zvukových záznamov. Ide o starostlivo vyvážený prístup s cieľom odmeniť európskych tvorcov.
Niekto by mohol argumentovať, že európski tvorcovia využívajú nadmernú ochranu. Tí, ktorých príjmy závisia od autorského práva, by boli iného názoru. Ak by umelci v oblasti nahrávania hudobných diel zostávali preto, že sa to oplatí, spotrebitelia by v dôsledku toho profitovali z väčšej rozmanitosti.
Taktiež vítame výzvu, aby Komisia uskutočnila samostatné hodnotenie vplyvu na audiovizuálnych výkonných umelcov a predložila vhodné návrhy v priebehu roka 2010. Sme si istí, že hodnotenie vplyvu dokážeme dodať v čase očakávanom Parlamentom.
Komisia súhlasí s tým, že otázka správy online práv na redistribúciu televíznych a rozhlasových programov si zaslúži mimoriadnu pozornosť. Logickým dôsledkom návrhu o lehote bolo to, že sme sa zaoberali legitímnymi obavami vysielateľov, pokiaľ ide o online práva. Komisia preto navrhuje, aby sa po tom, ako Rada návrh prijme, urobilo nasledovné vyhlásenie,
ktoré by znelo: „Komisia uznáva naliehavú potrebu kolektívnej správy práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov tam, kde sa verejnosti sprístupňujú rozhlasové alebo televízne produkcie, ktoré ako svoju nedeliteľnú súčasť obsahujú relácie z komerčných zvukových záznamov, ak sa sprístupňujú takým spôsobom, že členovia verejnosti môžu k rozhlasovým alebo televíznym produkciám pristupovať z takého miesta a v takom čase, ktoré si sami volia. Komisia podnikne príslušné opatrenia, aby uľahčila realizáciu takejto kolektívnej správy a ako prvý krok začne štruktúrovaný dialóg medzi zainteresovanými stranami s cieľom vytvoriť fungujúci režim licencií. Toto vyhlásenie sa obmedzuje na sprístupňovanie rozhlasových alebo televíznych produkcií na požiadanie a netýka sa sprístupňovania samotného zvukového záznamu.“ Koniec navrhovaného vyhlásenia.
Komisia tento návrh predložila v júli 2008. Nachádzame sa uprostred najhoršej hospodárskej krízy, akú svet za našich čias zažil. Táto kríza ovplyvňuje každodenný život mnohých občanov EÚ. Európski výkonní umelci aj v najlepších časoch neraz žijú v neistých existenčných podmienkach. Tento návrh zabezpečuje, aby výkonní umelci mohli aj vo vyššom veku získať späť podiel na príjmoch, ktoré vytvárajú.
Parlament je k tejto otázke citlivý a proces ukázal, že pohnútka konať v prospech našich tvorcov je stále živá. Verím, že všetky obavy vyjadrené tými, ktorí s predĺžením lehoty nesúhlasia, sa ukážu ako nepodložené.
Na záver by som sa chcel veľmi pekne poďakovať spravodajcovi Brianovi Crowleymu a vyjadriť svoje uznanie a obdiv za účinné spracovanie tejto dokumentácie zo strany Európskeho parlamentu.
Erna Hennicot-Schoepges, spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať nášmu spravodajcovi a všetkým poslancom, ktorí na tejto otázke pracovali. Taktiež by som chcela poďakovať pánovi komisárovi za dokumentáciu, ktorú nám predložil.
Výkonní umelci boli v predchádzajúcich právnych predpisoch pričasto prehliadaní a ako hocikto iný, kto pomáha vytvárať duševné vlastníctvo, majú právo dostať náležitú odmenu. Preto tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh túto zásadu rozšíril na výkonných umelcov, čo už znamená významný krok vpred.
Zostáva však ešte veľa urobiť, keďže tento kompromis je iba prvým krokom. Situácia spoločností na distribúciu autorských práv sa v rôznych krajinách, ktoré majú veľmi odlišné štatúty, naďalej značne líšia. Z tohto hľadiska harmonizácia ešte nie je pripravená na to, aby bola realizovaná v praxi.
Správa Parlamentu vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenia vplyvu a aby toto opatrenie monitorovala. Nasledujúca Komisia bude preto požiadaná, aby v tejto práci pokračovala. Pokiaľ ide o udeľovanie licencií, rada by som upriamila pozornosť na skutočnosť, že v dôsledku takýchto postupov je umelecká komunita mimoriadne zneistená, keďže umelci sa obávajú, že veľkí výrobcovia budú mať prednosť pred dielami vytvorenými menšími výrobcami. Preto bude ešte v tomto smere potrebné nájsť rovnováhu.
Emmanouil Angelakas, spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa taktiež pridať k blahoželaniam spravodajcovi a Komisii k tomuto kompromisu.
Hlavné návrhy, ktoré smernica obsahuje, zahŕňajú predĺženie lehoty ochrany z 50 na 70 rokov pre výkonných umelcov a producentov, vytvorenie fondu pre hudobníkov a zavedenie doložiek „použi, alebo sa vzdaj“ v zmluvách. Všetky tieto body sú dôležité a diskutovali sme o nich vo výbore, ako napríklad o návrhu doložky „použi, alebo sa vzdaj“, o zjednodušení administratívnych postupov a o harmonizácii pravidiel vo všetkých členských štátoch.
Išlo o dôležité otázky, ktoré boli zahrnuté do kompromisu, s ktorým sme spokojní. Zároveň sme spokojní preto, že 70-ročné obdobie uvádza ochranu do súladu s obdobím ochrany duševného vlastníctva, ktoré je taktiež 70 rokov. Predĺženie tohto obdobia bude užitočné pri úsilí podporovať mladých hudobných producentov, čím sa Európe umožní, aby sa stala globálnym zdrojom výnimočných hudobných talentov, ktorý aktívne prispieva k umeleckej tvorbe a istote pracovných miest. Členské štáty budú mať zároveň daňové príjmy a z Európy sa stane vývozca duševného vlastníctva.
Kompromis považujem za uspokojivý a vítam dosiahnutý úspech.
Christopher Heaton-Harris, spravodajca Výboru pre kultúru a vzdelávanie požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, taktiež by som chcel zablahoželať spravodajcovi a – po prvý raz za 10 rokov svojej prítomnosti v Parlamente – zablahoželať Komisii k jej návrhu aj ku kompromisom, ktoré predložila neskôr.
Vychádzam zo stanoviska nakloneného autorskému právu. Verím, že autorské právo a patenty chránia ľudí, podniky a duševné vlastníctvo a že duševné vlastníctvo je základom voľného trhového hospodárstva založeného na podnikaní. Ľudia a spoločnosti našťastie investujú čas a peniaze do nádeje, že nájdu výrobok – v tomto prípade hudbu – ktorý sa bude ľuďom páčiť a budú si ho chcieť kúpiť. Po celom svete napredujú spoločnosti so silnou ochranou duševného vlastníctva. Spoločnosti s menším počtom podnikateľov a patentov jednoducho zaostávajú.
Teraz 38 tisíc štúdiových hudobníkov v Spojenom kráľovstve podpísalo petíciu podporujúcu tieto návrhy. Štúdioví hudobníci si zaslúžia pomoc, ktorú im tento návrh poskytne. V mojom volebnom obvode je muž menom Ted Carroll, jeden zo stoviek štúdiových hudobníkov, ktorý mi napísal a požiadal nás, aby sme tieto kompromisy prijali. Preto túto správu dôrazne podporujem.
Jacques Toubon, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tento návrh, ktorý sa nám predkladá, je pozitívnym opatrením pre umelcov, pre umenie a pre kultúru a naša Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov ho podporí.
To, čo teraz leží pred vami, je kompromis, ktorý sa usiluje zohľadňovať rozličné hľadiská a rozličné záujmy a ktorý – a toto je tá zaujímavá časť – podlieha schváleniu Radou, ktorá doteraz narážala na malú blokujúcu menšinu.
Tento kompromis vylepšuje návrh Komisie. Vďaka doložke, ktorá výkonným umelcom umožňuje uplatňovať ich práva tam, kde si ich neuplatňujú výrobcovia, návrh zvyšuje spravodlivosť vzťahu medzi výrobcami a umelcami. Zaručuje spravodlivejšie podmienky pre štúdiových hudobníkov vo vzťahu k sólistom. Štúdioví hudobníci budú ťažiť z trvalého 20-percentného poplatku.
Za španielskeho predsedníctva budeme uvažovať o rozšírení návrhu na audiovizuálnu oblasť, to znamená na producentov a hercov. Pokiaľ ide o vysielateľov, pán komisár, som vám vďačný za vyhlásenie, ktoré ste práve predniesli, a verím, že by k spoločnému stanovisku Rady naozaj malo byť pripojené veľmi presné vyhlásenie tak, aby nedošlo k ohrozeniu záležitostí týkajúcich sa rozhlasového vysielania hudby.
Hovoríme tu o skutočnom príjme; príjem štúdiových hudobníkov sa strojnásobí a dosiahne výšku do 2 000 EUR. Záujmy spotrebiteľov nie sú ohrozené, pretože predĺženie lehoty ochrany nevedie k zvýšeniu cien. Nie sú ohrozené záujmy zbierok, pretože zbierky nevyplácajú autorské honoráre výkonným umelcom, ani výrobcom zvukových záznamov. Vyplácajú ich iba autorom a dokonca aj v tomto prípade existuje veľa výnimiek.
Preto som za všetku túto prácu veľmi vďačný pánovi Crowleymu, pani Gillovej, pánovi komisárovi McCreevymu a Komisii. Text odráža stav sveta, vyššiu očakávanú dĺžku života a nové využívanie diel, a preto ho musíme prijať – pokúsiť sa zabezpečiť, že v prvom čítaní bude tento text konečný.
Neena Gill, v mene skupiny PSE Group. – Vážený pán predsedajúci, táto správa sa v Parlamente rodila dlho a občas komplikovane, bola predmetom intenzívneho lobovania zo všetkých strán a vďaka výmyslom a protinárokom bola neustálou súčasťou nášho života. Z dôvodu naliehavosti a významu toho, aby sa prijatie tejto správy dosiahlo v tomto funkčnom období, spravodajca a náš kolega tieňový spravodajca tvrdo pracovali na tom, aby sa dosiahla dohoda o kľúčových bodoch v stanovisku Rady. Preto všetkým, ktorí sa na dosiahnutí rozumného, spravodlivého a udržateľného konsenzu podieľali, blahoželám. Som však sklamaná, že Rade sa znova nepodarilo dosiahnuť žiadnu podobnú dohodu.
Som však rada, že správa vyhovuje mojim hlavným zámerom a cieľom skupiny PSE a že, ak bude lehota ochrany autorského práva predĺžená, z vyšších príjmov musia ťažiť predovšetkým výkonní umelci. Preto môžem prijať kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené spravodajcom, keďže sú v nich zahrnuté mimoriadne opatrenia pre výkonných umelcov.
Chcela by som vyzdvihnúť niektoré kľúčové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 58, čo je trvalá doložka „použi, alebo sa vzdaj“; pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 59 až 61 o trvalom nároku pre štúdiových hudobníkov, podľa ktorého nahrávacie spoločnosti musia vyhradiť 20 % z celého príjmu z predaja; pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 62 o čistom štíte pre hlavných umelcov; pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 71 o možnosti hlavných umelcov opätovne vyjednať lepšie zmluvy; a nakoniec pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 75 o vyhodnotení vplyvu na audiovizuálnych výkonných umelcov.
Chcela by som preto požiadať kolegov, ktorí majú výhrady, aby svoj postoj prehodnotili a hlasovali za túto správu. Uznávam, že nie je dokonalá a existujú určité obavy. Za iných okolností by som bola radšej, keby správa najmä v záujme hlavných umelcov riešila časové obdobie povolené pre nahrávacie spoločnosti podľa doložky „použi, alebo sa vzdaj“, ktorá sa začína uplatňovať po roku a nie po pár mesiacoch, čo by bolo vhodnejšie.
Na záver by som naliehavo vyzvala Radu, aby dospela v tejto otázke k dohode. Všetci ostatní kľúčoví aktéri dohodu dosiahli. A výkonní umelci potrebujú objasnenie čím skôr.
Sharon Bowles, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, napriek priebojnej ofenzíve šarmu zo strany komisára a jeho útvarov tento návrh na predĺženie lehoty ochrany autorského práva naďalej nemôžem podporiť.
Viem, že návrh bol dobre mienený, ale prečo by sme mali v digitálnej ére, keď sa spôsob distribúcie nahrávok rýchlo mení, urobiť nezvratnú zmenu pomocou rozšírenia systému, ktorý vo svojom jadre ešte stále pracuje so zmluvami a štruktúrou, ktoré viac náležia fyzickej distribúcii a predaju? Jedinou nádejou na záchranu tejto situácie je riešiť záležitosť zmlúv, ktoré sa v priebehu času stali neprimeranými. A toto sa ešte neuskutočnilo. Mali by sme vysvetľovať, že upísať sa na celý život bez doložiek o obnovení už nie je prijateľné a ide o jednu z cien, ktoré nahrávacie spoločnosti musia zaplatiť za akékoľvek predĺženie.
Vykonalo sa veľa chvályhodnej práce, aby sa výmenou za predĺženie zaviedli dobré podmienky. Obávam sa však, že tieto pridané doplnky nie sú úplne vhodné pre účely ďalekej budúcnosti. Taktiež obsahujú vlastné protirečenia a nespravodlivé prvky, pretože neriešia záležitosť zmlúv.
Hľadala som kompromis, s ktorým by som dokázala žiť, a ponúkla som návrh na obmedzenie predĺženia lehoty na nahrávky zverejnené pred rokom 1975, ako sa uvádza v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch skupiny ALDE č. 80 a č. 81, ktoré sú zlučiteľné s hlavným balíkom. Priznávam, že ide o nápravu pre éru rock and rollu, na ktorú sa práve teraz upriamuje pozornosť a ktorá zaznamenala explóziu v oblasti populárnej hudby, ale aj neobyčajne slabé zmluvy. Takýto doplňujúci a pozmeňujúci návrh by nás však nepostavil do nezvratnej pozície pre všetky novšie nahrávky. Previedol by nás cez záver súčasného modelu nahrávacích spoločností, ktoré sú, keď to všetko zvážime, tými, čo budú z tohto predĺženia najviac profitovať a najviac zaň agitujú. Taktiež by nám to poskytlo čas popremýšľať a vypracovať viac návrhov orientovaných na výkonných umelcov a budúcnosť, ktoré by sa naozaj hodili do digitálnej éry.
Ak sa vrátite k riešeniu bodov, ktoré som vzniesla, potom by to mohol byť balík, za ktorý sa oplatí hlasovať. Ale inak ho nemôžem podporiť.
Roberta Angelilli, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k vynikajúcej práci, ktorú úspešne dokončil. Ochrana autorského práva momentálne trvá najviac 50 rokov a podľa môjho názoru to nie je dostatočné obdobie na to, aby sme umelcom poskytli spravodlivú odmenu za ich tvorivú prácu a výkony. Je naozaj dôležité zlepšiť sociálnu situáciu umelcov prostredníctvom väčšej ochrany, ktorú by poskytovali inštitúcie.
Z tohto dôvodu sme za predĺženie lehoty ochrany autorského práva na 95 rokov a žiadame, aby sa dodatočné zisky spôsobené týmto predĺžením odovzdávali výlučne umelcom a aby sa najmä počas dodatočných 45 rokov títo ostatní vyňali zo zmluvnej povinnosti odovzdávať časť svojho príjmu tretím stranám. Toto opatrenie by malo byť skutočne zamerané výhradne na to, aby poskytovalo skutočné výhody autorom a výkonným umelcom. Na druhej strane by bolo taktiež žiaduce, aby Komisia vyhodnotila vplyv a potrebu rozšírenia rozsahu tohto predĺženia tak, aby zahŕňalo audiovizuálnu oblasť.
Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, máme problém s autorským právom a máme problém s odmeňovaním umelcov. Takže by sme mali a musíme byť aktívni a v tejto oblasti niečo urobiť. Ak však budeme aktívni, je dôležité, aby sme reagovali na naliehavé problémy digitálnej éry a aby sme sa zbytočne nenamáhali.
Dovoľte mi vysvetliť, ako som k tomu prišla. Návrh, ktorý leží pred nami, v skutočnosti plní iba jediný sľub, a to je sľub o podpore hudobného priemyslu. Ak by sme sa mali zaoberať tým, čo sa skutočne deje s umelcami a ich príjmom, a mali by sme to vypočítať, dospeli by sme k priemerným hodnotám, ktoré sú očividne príliš nízke na to, aby sa umelci dokázali sami uživiť a niečo z toho vyťažiť.
Tieto peniaze navyše nejdú priamo umelcom. Fond je príliš malý na to, aby sa čokoľvek dosiahlo. Umelec, s ktorým som sa o tomto rozprávala, mi povedal, že v tomto prípade išlo o prerozdelenie medzi „rýchlym“ a „mŕtvym“. Musela som mu protirečiť: ide o prerozdeľovanie medzi umelcami a výrobcami, čiže hudobným priemyslom, a iba významné mená.
Pán komisár, celkove tento návrh nie je vhodný. Musíme nájsť niečo lepšie. Musíme napríklad vytvoriť niečo ako paušálnu sadzbu. Dokonca aj návrhy, ktoré predkladáte v súvislosti s doložkou „použi, alebo sa vzdaj“, sú iba v rovine teoretického práva. Mohli by sme, prosím, urobiť niečo inteligentné a dobre odôvodnené. Práve to nám umelci odporúčali a požiadali nás o to na našom vypočutí vo Výbore pre právne veci.
Mary Lou McDonald, v mene skupiny GUE/NGL. – Vážený pán predsedajúci, verím, že zámerom tejto iniciatívy bolo naozaj zlepšenie sociálnej situácie výkonných umelcov, ako tvrdil pán komisár McCreevy a náš kolega Brian Crowley. V skutočnosti však tento cieľ nedosahuje. Žiaľ, dokonca ani zmeny zavedené výborom nie sú dostatočné, pokiaľ ide o zlepšenie návrhu. Ide o návrh, ktorý podľa mňa napokon odmení tých umelcov, ktorí už úspešní sú, a skutočne z neho bude profitovať priemysel.
Som zmätená myšlienkou predĺženia lehoty ochrany autorského práva, či už na 70 alebo 95 rokov, a som ňou zmätená nielen preto, že je pochybná a v digitálnej ére skoro neaktuálna, ale aj preto, že takýto krok bude celkom očividne v prospech záujmov priemyslu, a nie umelcov v núdzi.
Som presvedčená, že poslanci by mali tento návrh napriek všetkej tvrdej práci a dobrej vôli zamietnuť. Myslím si, že Komisia by sa mala vrátiť na úplný začiatok a prísť so správnym návrhom, ktorý nebude len o podpore výkonných umelcov a umelcov, ale návrhom, ktorý práve toto účinne a prakticky zabezpečí.
Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, na rozdiel od dvoch predchádzajúcich rečníkov súhlasím s väčšinou poslancov, ktorí sa k tejto veci vyjadrovali.
Je to dobrá smernica, vskutku vynikajúca smernica, ktorá je určená na ochranu výkonných umelcov.
Ak sa diskutuje o nutnosti nájsť inteligentnejší spôsob uzatvárania dohôd, to, o čom sa naozaj diskutuje, je odstránenie koncepcie duševného vlastníctva. Dohody možno uzatvárať iba vtedy, ak existuje platné právo.
Platné právo už máme k dispozícii na vnútroštátnej úrovni. Komisia pod vedením pána McCreevyho prijala výbornú iniciatívu, pozitívnu iniciatívu, a ja verím, že Parlament by mal prijať dohodu, ktorú sme vďaka práci spravodajcu pána Crowleyho a mnohých tieňových spravodajcov, ako napríklad pani Gillovej a pána Toubona, dosiahli v rámci Výboru pre právne veci.
Som presvedčený, že ide o vynikajúcu smernicu, ktorá posilní vytváranie duševného vlastníctva. Smernica okrem toho obsahuje niekoľko odporúčaní týkajúcich sa ďalšej práce, ktorú treba vykonať.
Domnievam sa, že prijatie správy Parlamentom – a dúfam, že Rada sa ku Komisii a Parlamentu pridá – zabezpečí, že v ďalšom funkčnom období bude Komisia v tomto smere pokračovať, že bude predkladať návrhy Parlamentu a že dosiahneme pokrok v rámci ochrany duševného vlastníctva, ktoré je nevyhnutné pre rozvoj našej Európskej únie ako významnej inštitúcie založenej na spoločnej kultúre.
Olle Schmidt (ALDE). - (SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán Crowley je schopný poslanec, ktorý často prichádza s inteligentnými návrhmi. Tentoraz však považujem za ťažké nasledovať jeho zámery. Komisia navrhuje, aby sa lehota ochrany pre hudobné nahrávky predĺžila zo súčasných 50 na 95 rokov, čo by predstavovalo takmer dvojnásobok súčasnej lehoty. Väčšina by sa zhodla na tom, že je to prehnané. Kompromis, o ktorom sa momentálne hovorí, je 70 rokov a to je cesta správnym smerom.
Zostáva však niekoľko otázok. Zvýši toto predĺženie kultúrnu rozmanitosť a zjednoduší písanie nových kompozícií? Aký vplyv malo predĺženie ochrany autorského práva na vývoj v Spojených štátoch? Posilnilo postavenie umelcov, alebo z neho najviac ťažia nahrávacie spoločnosti? Dokážeme odôvodniť predĺženie, ktoré tak významne predlžuje lehotu ochrany? Nie je príliš zjednodušené tvrdiť, že kreativita a túžba tvoriť sú priamo spojené s trvaním ochrany? Podľa môjho názoru je ešte potrebné zodpovedať tieto otázky.
Ako liberál verím v autorské právo a v zámer, ktorý sa za ním skrýva, a preto môžem súhlasiť s niektorými z kolegov poslancov v tejto rokovacej sále. Samozrejme, je dôležité zabezpečiť výrobu nových kompozícií a zabezpečiť, aby skladatelia mali kontrolu nad svojou vlastnou prácou aj z finančného hľadiska. Naše právne zásahy v Parlamente však musia byť, samozrejme, primerané. A nemyslím si, že v tomto prípade to tak je.
V mojej vlasti sa diskutuje o otázke prístupu k skladbám na internete, najmä po tom, ako významný súdny proces vyústil do rozsudku Pirate Bay. Preto v tomto okamihu, keď je autorské právo predmetom intenzívnej rozpravy, verím, že by sme sa dopustili chyby, ak by sme schválili návrh Komisie na predĺženie lehoty ochrany pre hudobné kompozície z 50 na 95 rokov. Z tohto dôvodu, podobne ako pani Bowlesová, odmietnem návrh v celom jeho rozsahu. Domnievam sa, že Komisia by mala uskutočniť ďalší pokus. Pán komisár, prehodnoťte a prepracujte návrh a predložte ho znova na hlasovanie.
Roberto Musacchio (GUE/NGL). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, zdá sa mi, že so zreteľom na veľké zmeny, ktoré ovplyvňujú hudobnú a kultúrnu oblasť vo všeobecnosti, Európa riskuje, že na ne zareaguje protekcionistickými riešeniami a neaktuálnymi systémami, ktoré výkonným umelcom a malým nahrávacím spoločnostiam sľubujú omrvinky, zato však napokon podporia záujmy veľkých hviezd, ktoré budú mať výrazne väčšie príležitosti zvýšiť svoje zisky.
V dôsledku rozsudku švédskeho súdu proti manažérom webovej stránky The Pirate Bay, ktorí boli potrestaní za podnecovanie výmeny hudobného materiálu pomocou mechanizmu priamej komunikácie (peer-to-peer), schválenie opatrenia tohto typu Parlamentom by upevnilo negatívny a celkom nevhodný prístup k novej dynamike súčasnej technologickej éry a k potrebe celých generácií v oblasti kultúry, komunikácie a slobody.
Ochrana slobody prejavu umelcov naozaj tkvie v ich vzťahu so spoločnosťou. Sloboda tvoriť umenie a sloboda užívať si ho idú spolu ruka v ruke a majú spoločného nepriateľa v podobe obchodníckej podlízavosti kultúry, ktorú by tieto právne predpisy posilnili.
Athanasios Pafilis (GUE/NGL). - (EL) Vážený pán predsedajúci, návrh Komisie a správa chcú z umeleckej tvorby a kultúry vytvorenej človekom urobiť natrvalo tovar. Nie sú určené na ochranu hudobníkov.
Z tohto predĺženia budú ťažiť iba monopolní giganti, nadnárodné spoločnosti v hudobnom a zábavnom priemysle, ktoré budú ďalej bohatnúť z výtvorov iných. Porazenými budú pracovníci, umelci a samotný vývoj ľudstva, pretože pod nátlakom zo strany nadnárodných spoločností bude prevažná väčšina hudobníkov a výkonných umelcov musieť na ne preniesť všetky svoje práva výmenou za almužnu.
Toto predĺženie bude tvoriť zisky vo výške stoviek miliónov eur pre nadnárodné spoločnosti, avšak iba desiatky eur ročne pre hudobníkov. Veľké spoločnosti budú zároveň na základe zákona o zisku ovládať aj duševnú tvorbu.
Návrh Komisie, ktorý podporujú hlavné politické skupiny v Európskom parlamente, je výrečným dôkazom podstaty, charakteru a záujmov, ktoré ochraňuje a bráni Európska únia. S cieľom zabezpečiť ziskovosť kapitálu EÚ mení všetko na tovar – od vody až po umenie, kultúru a výtvory človeka.
Jens Holm (GUE/NGL). - (SV) Vážený pán predsedajúci, návrh predĺžiť lehotu ochrany autorského práva na 95 rokov je otrasným príkladom toho, ako veľké nahrávacie spoločnosti uspeli v lobovaní za návrh, ktorý im úplne vyhovuje. Takéto rozsiahle predĺženie lehoty ochrany autorského práva postihne iba jednotlivých spotrebiteľov a bude brániť v tvorbe novej hudby. My v Konfederatívnej skupine Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica sme preto predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom žiadame, aby sa požiadavka 95 rokov odstránila. Taktiež žiadame, aby bola celá smernica zamietnutá.
Práva na pieseň Happy Birthday údajne vlastní severoamerická spoločnosť Warner. Ľudia, ktorí na verejnosti oslavujú narodeniny, sa na určitých miestach v Spojených štátoch takmer neodvážia spievať túto pieseň zo strachu pred represáliami a pokutami. Je to absurdný príklad toho, ako zle to môže dopadnúť, keď dovolíme, aby individuálne záujmy a priemysel vládli politike. Tento príklad bol zo Spojených štátov, kde je lehota ochrany autorského práva už teraz 95 rokov. Nedovoľme, aby sa to stalo v Európe. Zamietnite požiadavku na 95 rokov a hlasujte proti celej smernici.
Taktiež som zvedavý, či Komisia uskutočnila vyhodnotenie toho, koľko z budúcich príjmov pôjde jednotlivým umelcom a koľko si vlastne ponechajú veľké korporácie.
Manolis Mavrommatis (PPE-DE). - (EL) Pán komisár, ako sme počas rozpravy počuli, názory na legislatívne nariadenie predlžujúce lehotu ochrany pre duševné vlastníctvo sa líšia.
Chcel by som opäť zdôrazniť, že prijatie tejto konkrétnej smernice nebude mať dosah na spotrebiteľov ani nespôsobí nárast cien zvukových záznamov. Všetci sa snažíme predĺžiť lehotu ochrany súvisiacich práv v súlade s predlžovaním očakávanej dĺžky života. Duševné vlastníctvo je po smrti autora chránené 70 rokov, čím sa vytvára určitý príjem pre jeho rodinu. Súčasná ochrana pre súvisiace práva výkonných umelcov, ktorá pokrýva 50 rokov od vytvorenia záznamu, je preto veľmi krátka. Preto by bolo kompromisné stanovenie lehoty na 70 rokov dobrým nápadom.
Taktiež by som chcel vašu pozornosť upriamiť na štúdiu, ktorá sa vypracuje o hercoch, a na možný návrh na smernicu, ktorý bude predstavený v roku 2010. Taktiež sa domnievam, že by mali byť chránené predstavenia hercov, najmä v období, v ktorom je umelecká tvorba dôležitá a v ktorom môže byť technologický vývoj užitočný pri zabezpečovaní príjmu pre umelcov.
Na záver vyjadrím nádej na spoluprácu Európskej komisie, pokiaľ ide o návrh na novú smernicu.
Glyn Ford (PSE). - Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť sa jasne. Podporujem predĺženie autorského práva z 50 na 70 rokov. Mám problém s otázkou: „Kto z toho bude ťažiť?“
Vítam skutočnosť, že štúdiovým hudobníkom sa bude prerozdeľovať 20 % zo ziskov, ako to požadovalo združenie hudobníkov (Musicians’ Union). Problém spočíva v rovnováhe medzi nadnárodnými nahrávacími spoločnosťami a prominentnými výkonnými umelcami. Mnohí z týchto ľudí pred 30 alebo 40 rokmi podpísali zmluvy, ktoré im poskytovali 8 % z maloobchodnej ceny, pričom spoločnosti boli zodpovedné za výrobu, distribúciu a inkasovanie peňazí z predaja. Teraz tie isté nadnárodné nahrávacie spoločnosti prídu k nečakaným ziskom vo výške mnohých miliónov eur za to, že nerobia absolútne nič, pretože v tejto novej digitálnej ére nie je čo robiť. Na základe priemyselnej štruktúry, ktorú technologické zmeny nadlho urobili nepotrebnou, víťazí šerif z Nottinghamu, nie Robin Hood. Títo umelci by mali byť schopní získať späť svoje vlastníctvo, za vytvorenie ktorého sú zodpovední výlučne oni sami.
Christofer Fjellner (PPE-DE). - (SV) Vážený pán predsedajúci, vyjasnime si jednu vec: predĺženie lehoty ochrany autorského práva nepovedie k väčšiemu množstvu, ani k vyššej kvalite hudby. Čo by 25-ročný hudobník naozaj povedal? „Nie, túto nahrávku neurobím, pretože budem za ňu dostávať peniaze iba dovtedy, kým dovŕšim 75 rokov, a nie kým budem mať 120?“ Nepodporí ani chudobných hudobníkov, pretože to nie sú ich záznamy, ktoré sa predávajú viac ako 50 rokov po vytvorení. Namiesto toho podporuje buď veľké nahrávacie spoločnosti, alebo tých, čo už svojimi nahrávkami zarobili dosť. Myslím si, že sa tu úplne vytratil zmysel pre úmeru.
Ten, kto dnes objaví liek na rakovinu, získa – okrem Nobelovej ceny za medicínu – ochranu svojho objavu maximálne na 20 rokov. Zatiaľ čo ten, kto dokáže urobiť nahrávku, by získal ochranu svojho vynálezu, či skôr nahrávky, na 95 rokov. To je úplné neprimerané. Súhlasím však s tým, že 70 rokov je lepší návrh ako 95 rokov. Jednako si však myslím, že najlepšie by bolo, keby sa celý návrh zamietol.
Charlie McCreevy, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, rád by som si myslel, že som sa vo funkcii eurokomisára veľa naučil. Niektorí ľudia by mohli tvrdiť, že to tak nie je, ja si však myslím, že to tak je.
Jednu vec som sa naučil. Všetko, čo sa týka oblasti duševného vlastníctva, je plné všetkých možných nástrah. V Parlamente a v Rade ministrov bol v tejto oblasti duševného vlastníctva vznesený veľký počet otázok, a to v čase, keď som bol komisár, a aj predtým, keď som bol ministrom írskej vlády. O niektorých z týchto otázok sa diskutuje 20 či 30 rokov. Takže som sa naučil, že ľubovoľnému aspektu tejto témy sa venuje obrovská pozornosť, že vyvoláva mnoho diskusií a polarizuje veľa poslancov, členských štátov a rozličných zainteresovaných strán.
Takže som sa naučil, že je neobyčajne ťažké v tejto oblasti čokoľvek riešiť a pokúšať sa dosiahnuť prijateľné východisko. Počas môjho pôsobenia vo funkcii komisára sa vyskytlo mnoho prípadov, pri ktorých sme v určitých oblastiach nedokázali dosiahnuť žiadnu dohodu.
Keďže je to tak, ani trochu ma neprekvapuje hĺbka a úprimnosť argumentov, ktoré predkladajú všetky strany tejto diskusie, pretože ľubovoľná otázka týkajúca sa oblasti duševného vlastníctva vždy vyvoláva takúto diskusiu. Ľudia, ktorí nesúhlasia s kompromisným návrhom predloženým pánom Crowleym, budú názorovo na úplne opačnej strane v iných oblastiach duševného vlastníctva.
Preto je pri takejto diskusii veľmi zaujímavé zistiť, že ľudia, ktorí by zaujali určité stanovisko v iných oblastiach duševného vlastníctva, v tomto prípade zastávajú odlišný postoj, pretože ide o mimoriadne komplikovanú oblasť. A ja uznávam otvorenosť tých, ktorí vystúpili.
Nemá zmysel, aby som jednotlivo prechádzal a komentoval všetky rozličné vznesené body, pretože sa o nich nekonečne diskutovalo vo výbore. Pán Crowley a spravodajcovia z iných výborov tomu venovali veľa času. Parlament tomu venoval mimoriadne veľa času a neobyčajné úsilie a mnohí z asistentov a pracovníkov z môjho vlastného generálneho riaditeľstva na tom veľmi usilovne pracovali s cieľom pokúsiť sa dosiahnuť kompromis, o ktorom sme si mysleli, že bude prijateľný.
Spomeniem však len niektoré oblasti. Na úvod mi len dovoľte vylúčiť niekoľko bodov, ktoré ani tak veľmi nesúvisia s touto rozpravou ako skôr s obsahom predchádzajúcej diskusie, pri ktorej sme prišli s týmto návrhom.
Dovoľte mi, aby som vás ubezpečil, že ľudia, ktorí ma o vypracovanie návrhu požiadali, boli výkonní umelci. Oni intenzívne lobovali.
Ak v Parlamente a v členských štátoch panuje nezhoda, takisto môžem povedať, že v mojom generálnom riaditeľstve boli na túto otázku rozličné názory, keď som sa po prvý raz zaoberal tým, ako by sme mali postupovať. A mnohé z týchto odlišných postojov, ktoré tu boli prednesené, sa pri tom taktiež zohľadnili. Myslím si, že je to prirodzené. Ak táto téma vyvoláva také nejednotné názory v Parlamente a v ďalších členských štátoch, možno to isté očakávať na generálnom riaditeľstve.
Veľmi intenzívne u mňa lobovali radoví výkonní umelci. Áno, prominentní výkonní umelci prišli a podporili túto vec, pretože radoví výkonní umelci si mysleli, že by bolo lepšie mať v tejto konkrétnej veci aj niekoľko zvučných mien, ale najväčšími lobistami boli v tomto prípade radoví výkonní umelci – štúdioví hudobníci, o ktorých väčšina ľudí nikdy nepočula. Myslím si, že je podstatné zmieniť sa o tom, že tento konkrétny návrh podporuje 38 000 štúdiových hudobníkov, ako už uviedol pán Heaton-Harris.
Takže človek sa musí rozhodnúť, aký ďalší postup je správny. Povedal by som, že väčšina ľudí pozná spevákov svojich štyroch obľúbených piesní alebo nahrávok. Veľmi však pochybujem o tom, že veľa z nich vie, kto ich vlastne napísal. Autor skladby má však nárok na ochranu počas svojho života a ďalších 70 rokov.
Ak by som tu dnes vymenoval šesť melódií z najobľúbenejších zložených melódií, pochybujem, že by sa v tejto rokovacej sále našiel niekto, kto by dokázal vymenovať, kto tieto skladby napísal. Avšak všetci, ktorí konkrétnu nahrávku poznajú, by dokázali povedať, že to spieval ten a ten. Skladateľ dostane ochranu do konca svojho života plus 70 rokov, avšak výkonný umelec dostane ochranu iba na 50 rokov odo dňa svojho výkonu.
Z ľubovoľného etického hľadiska to nie je spravodlivé. Niektorí ľudia mali jedinú pieseň, ktorá sa stala hitom, keď mali 21 alebo 22 rokov, a potom sa už nikdy znova neobjavili a nezarobili na tom strašne veľa peňazí. Myslím si, že by bolo iba rozumné, ak by na sklonku života, keď sa blížia k sedemdesiatke a keď ju prekročia, mohli mať trochu dodatočného príjmu. Môžete obmedziť všetky technické spory a intelektuálne argumenty a všetko iné, avšak na základe fair play si myslím, že tento argument preváži.
Ako spomenul pán Crowley a iní, išlo o skutočný pokus vyriešiť niektoré z týchto otázok – a niektoré veľmi protichodné otázky. Urobili sme, čo bolo v našich silách, aby sme dospeli k návrhu. Pán Crowley vložil do tejto oblasti mimoriadne úsilie, keď sa usiloval dosiahnuť dohody a kompromisy, a pracoval dlho a tvrdo.
Spomeniem iba niektoré vznesené otázky.
Pani Gillová, ktorá návrh veľmi podporuje, a ja jej za podporu veľmi ďakujem, spomenula doložku „použi, alebo sa vzdaj“, ktorá sa začína uplatňovať po roku, avšak pri zavádzaní v členských štátoch môžu tieto štáty povoliť, aby sa začala uplatňovať po troch alebo šiestich mesiacoch, ak si to želajú.
Pani Bowlesová – a ja ani na okamih nepochybujem o jej úprimnosti v tomto ohľade – má pocit, že nie je v stave, aby hlasovala za tento konkrétny návrh alebo za kompromisný návrh, ktorý predložil Brian Crowley. Zmienila sa o zmluvných záležitostiach. Nuž, nemyslím si, že by zmluvné záležitosti mali tento návrh potopiť. Určite ide o ďalšiu otázku, ktorá by mohla byť predmetom inej iniciatívy, ak – a iba ak – bude tento návrh úspešný.
Pani Lichtenbergerová predniesla dobrý prejav. Chcel by som ju upozorniť na to, že 2 000 EUR pre štúdiového hudobníka určite nie sú omrvinky. Ako som už povedal, 38 000 výkonných umelcov podporuje tento fond, a myslím si, že vedia prečo.
Pán Medina Ortega so svojimi obrovskými skúsenosťami z politiky poukázal na veľmi dôležitú vec a súhlasím s ním v tom, že musíme navrhnúť niečo, čo má primeranú šancu dostať sa aj pred Radu ministrov. Ako zdôraznil, musíme byť realisti. Keďže v Rade taktiež existujú rozličné názory, musíme predložiť návrh, čo urobil pán Crowley a iní, ktorý má reálnu šancu dostať sa pred Radu ministrov. Pán Medina Ortega predniesol tento bod veľmi rázne a správne.
Pán Schmidt a pán Musacchio poukázali na existujúce podnikateľské modely nahrávacích spoločností. Tieto modely však neschvaľujeme. Sedemdesiatročná lehota je otvorená všetkým novým inovatívnym podnikateľským modelom.
Pán Holm sa zmienil o možnosti dostať pokutu, napríklad za spievanie piesne Happy Birthday. Myslím si však, že si tu poplietol svoje myšlienky. Nejde o pieseň. Ide len o jej záznam výkonným umelcom, takže pán Holm si môže pieseň Happy Birthday spievať, kedy sa mu zachce, a nebude mu hroziť žiadny trest. Ide o záznam výkonným umelcom, nie skladateľom.
Pán Mavrommatis sa zmienil o niekoľkých bodoch, ktoré sme vzali na vedomie. Myslím si však, že 70 rokov najlepšie reprezentuje dĺžku života.
Na záver by som chcel vyjadriť svoje uznanie a obdiv za účinné spracovanie tejto dokumentácie zo strany všetkých zúčastnených v Európskom parlamente. Vyústilo do kompromisného návrhu, ktorý predložil Brian Crowley, a domnievam sa, že tento návrh je ukážkou našej ochoty zlepšiť právny rámec pre našu komunitu tvorcov. Myslím si, že v budúcnosti sa ukáže, že ochrana tvorcov bola správnou voľbou, a že vyššia účinnosť infraštruktúry na správu práv dokáže, že tí, ktorí tvrdia, že lepšia ochrana spôsobí menší rozmach online kultúry, sa mýlia.
Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí boli na tejto rozprave zainteresovaní, najmä spravodajcovi Brianovi Crowleymu, nie preto, že je to môj kolega z Írska a dlhoročný priateľ, ale preto, že vložil neobyčajné úsilie do snahy, aby bol tento kompromis prijateľný pre čo najviac konkurenčných záujmov v Parlamente. Taktiež uľahčil dosiahnutie kompromisu, ktorý má reálnu šancu byť prijatý aj v Rade ministrov, ako uviedol pán Medina Ortega.
Brian Crowley, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, rád by som znovu poďakoval kolegom za príspevky do tejto rozpravy. Žiaľ, napriek všetkým našim diskusiám, návrhom, pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, zmenám pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a uskutočneným zmenám niektorí kolegovia stále nepochopili, aký posun nastal v tejto situácii. Za seba musím povedať, že si vážim všetky názory a viem, odkiaľ pochádzajú.
Ale je ťažké konať tak aj vtedy, keď kolegovia predkladajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a pripájajú k nim článok z denníka Financial Times, v ktorom je uvedené, že by sme mali hlasovať proti autorským právam, hoci je pod článkom napísané „chránené autorské práva“. Dokonca aj samotný denník Financial Times, ktorý je proti ochrane alebo predĺženiu lehoty autorských práv, používa autorské práva.
Taktiež počúvam spotrebiteľské organizácie, ktoré hovoria, že nie je dobré predĺžiť lehoty autorských práv, lebo by to zasahovalo do práv spotrebiteľov a do možnosti výberu spotrebiteľov, ale neuvedomujú si alebo neveria, že autorské práva už existujú a že tieto práva a ich ochrana už sú tu.
Taktiež počúvam kolegov, ktorí spomínajú záťaž na inovácie a kreativitu, ale ako majú ľudia niečo tvoriť, keď nemôžu chrániť svoje práva? Ak nemôžu ochrániť svoje výtvory, ako to majú urobiť?
Aj tí, ktorí hovoria v súvislosti s hudobným priemyslom o reklamnom predaji alebo „reklamnom obchodovaní“, ako bolo uvedené v preklade, by sa mali zobudiť a začať vnímať realitu. Existuje to tu už odpradávna. Už dávno pred vznikom nahrávanej hudby, ak ste si kúpili notový záznam, museli ste zaplatiť určitý poplatok, ktorý putoval k tvorcovi tejto hudby, a zakaždým, keď sa táto hudba hrala, časť z tohto poplatku dostal interpret.
Takže hovoríme o nastolení rovnováhy a spravodlivosti v tomto spore s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv tých, ktorí sú najslabší z hľadiska zmluvných vzťahov, ktorí sú najslabší z hľadiska vymáhania práv a ktorí sa blížia ku koncu svojej hudobnej kariéry, aby mohli získať ich ochranu a uplatnenie.
Je dôležité, aby ľudia uznali, že nástup novej technológie (ktorú všetci vítame, lebo je fantastická) neznamená, že máte právo vziať si niečo zadarmo. Keby ste v minulosti vošli do hudobnín a zobrali si CD alebo vinylovú platňu a odkráčali s tým z obchodu, chytili by vás za krádež. Sťahovanie si hudby zadarmo bez zaplatenia poplatku je niečo podobné.
Je to o umožnení zavedenia vhodných mechanizmov.
Chcel by som poďakovať pánovi Jacquovi Toubonovi, pani Neene Gillovej a všetkým svojim kolegom za pomoc a podporu a obzvlášť vďačný som pánovi Medinovi Ortegovi za užitočné rady, ktoré mi pomohli vyriešiť problém španielskeho pohľadu na vec.
Predsedajúci. – Týmto uzatváram tento bod rokovania.
Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.
Písomné vyhlásenia (článok 142)
Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), písomne. – (PL) Cieľom správy je podporiť európskych umelcov predĺžením lehoty na ochranu autorských práv k zvukovým záznamom z 50 na 70 rokov.
Dokument tiež upravuje zriadenie fondu pre štúdiových hudobníkov z príspevkov producentov, ktoré by boli vo výške minimálne 20 % z ich ročných príjmov z predĺženia lehoty autorských práv. Päťdesiat rokov po vydaní zvukového záznamu bude výkonný umelec môcť ukončiť zmluvu, a to za predpokladu, že producent už nebude zvukový záznam predávať.
Toto sú nové zmeny, aj keď len kozmetické, v zákone o autorských právach, ktorý súrne potrebuje dôkladnú revíziu. Autorské práva existovali pred internetom a vzťahujú sa na iné obdobie. Teraz potrebujeme k tejto otázke nový prístup.
Platné právne predpisy vrátane smernice 2006/116/ES z 12. decembra 2006 nevypĺňajú medzeru v zákonoch, ktorá vznikla pre vývoj nových technológií. Prijatie správy pána Crowleyho Európskym parlamentom umožní určitú multikulturálnu ochranu, ktorá podporí konkurencieschopnosť v celosvetovom hudobnom priemysle. Parlament požiadal Komisiu, aby zhodnotila potrebu podobného predĺženia lehoty na ochranu autorských práv pre výkonných umelcov a producentov aj v audiovizuálnom odvetví. Do 1. januára 2010 predloží Komisia správu o výsledkoch tohto hodnotenia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Ale musíme počkať na dôkladnú revíziu zákona o ochrane autorských práv.