Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 23. apríla 2009 - Štrasburg

15. Situácia v Moldavsku (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Rady a Komisie k situácii v Moldavskej republike, domnievam sa však, že pán Watson chce najprv Parlament upozorniť na prítomnosť popredných moldavských verejných činiteľov v rokovacej sále.

  Graham Watson (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som kolegov poslancov upozornil na to, že dnes sú na galérii prítomní vodcovia troch opozičných strán zastúpených v moldavskom parlamente, ktorí budú sledovať túto rozpravu: Dorin Chirtoacă, primátor mesta Kišiňov a podpredseda Liberálnej strany Moldavska, Vladimir Filat, predseda Liberálnodemokratickej strany, a Serafim Urechean, predseda Aliancie Naše Moldavsko.

(potlesk)

  Petr Nečas, úradujúci predseda Rady. – (CS) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Rada a Parlament s veľkým znepokojením sledujú udalosti, ktoré sa v Moldavsku odvíjajú v spojení s parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnili 5. apríla. V našom bezprostrednom susedstve vznikla významná politická kríza, ktorá predstavuje vážnu výzvu pre politiku EÚ týkajúcu sa Moldavska a všeobecne celého tohto regiónu. Táto skutočnosť je osobitne znepokojujúca, keďže EÚ sa v súčasnosti pripravuje na otvorenie Východného partnerstva. V záujme nás všetkých je potrebné zabezpečiť, aby situácia v Moldavsku realizáciu Východného partnerstva neohrozila. Musíme jasne rozlišovať medzi vyhláseniami prezidenta Voronina a činmi politických predstaviteľov na jednej strane a záujmami moldavských občanov na strane druhej.

Okamžite po vypuknutí násilných protestov, ku ktorým prišlo v Kišiňove 7. apríla, vyslala EÚ do Moldavska svojho osobitného predstaviteľa pána Kálmána Mizseiho. Pán Mizsei sa odvtedy usiluje o začatie politických rozhovorov medzi jednotlivými moldavskými stranami. Strany, ktoré získali kreslá v novom parlamente, sa musia dohodnúť na realistickom riešení, ktoré bude rešpektovať demokratické zásady. Osobitný predstaviteľ je počas krízy v úzkom kontakte s predsedníctvom a s vysokým predstaviteľom Javierom Solanom.

Možno viete, že Kišiňov včera navštívil aj predseda českej vlády pán Mirek Topolánek. Moldavské orgány a opozíciu dôrazne vyzval na začatie politického dialógu. Stretol sa s prezidentom Voroninom, predsedníčkou vlády pani Greceanovou a s predstaviteľmi opozície. Hlavný odkaz, ktorý predsedníctvo prednieslo, bol plne v súlade s dlhodobým pôsobením pána Kálmána Mizseiho. Je potrebné posilniť občianske práva v moldavskej spoločnosti, vláda musí umožniť riadne fungovanie občianskej spoločnosti a musí zaručiť slobodu slova a ďalšie základné ľudské práva. Ďalej je nevyhnutné umožniť moldavskej opozícii prístup k hlavným médiám, aby mohla vyjadrovať svoje názory a podieľať sa na politickej súťaži za rovnakých podmienok. Na druhej strane je potrebné, aby predstavitelia opozície konštruktívne spolupracovali s vládnucou stranou a rešpektovali výsledky volieb. Premiér Topolánek ako predseda Európskej rady všetkým predstaviteľom zdôraznil, že rozhodujúce je mať vždy na zreteli európsku perspektívu. Moldavsko sa nesmie odchýliť od cesty demokracie. Zapojenie sa do projektu Východného partnerstva by malo Moldavsko na tejto ceste posilniť.

Rád by som pripomenul, že oficiálnym výsledkom volieb, ktorý bol vyhlásený 8. apríla, bolo víťazstvo Moldavskej komunistickej strany, ktorá získala takmer 50 % hlasov. Zvyšné hlasy sa rozdelili medzi tri opozičné strany. Na základe toho by komunisti získali 60 zo 101 kresiel v novom parlamente. Medzinárodná misia pre pozorovanie volieb vyslovila v predbežnom hodnotení záver, že voľby sú platné, ale poukázala na viaceré problémy, ktoré sa vyskytli počas kampane.

Opozícia a viaceré mimovládne organizácie však vyhlásili, že voľby boli poznačené podvodmi. Ústredná volebná komisia minulý týždeň prepočítala hlasy a dospela k záveru, že vládnuca Komunistická strana naozaj získala 60 zo 101 kresiel v parlamente, čím potvrdila výsledky prvého sčítania. Podľa opozície hlavný problém nespočíva v sčítaní hlasov, ale v zoznamoch voličov, ktoré údajne obsahovali niekoľko stotisíc „mŕtvych duší“, čiže neexistujúcich osôb. Opozícia preveruje zoznamy voličov, aby tieto tvrdenia podložila dôkazmi. Podľa hovorcu komisie neboli počas prepočítavania zistené žiadne známky podvodu. Opozícia poukázala aj na rozsiahle zneužívanie administratívnych zdrojov vládnucou stranou počas volebnej kampane. Moldavské orgány v tomto smere kritizovali aj medzinárodní pozorovatelia volieb. EÚ na tento problém moldavské orgány pred voľbami viackrát upozornila. Poukazovalo sa najmä na nedostatočnú slobodu tlače a na prenasledovanie opozície represívnymi orgánmi.

Po protestoch sa prudko zvýšil tlak na nezávislé médiá. Novinári boli zatýkaní a prenasledovaní. Niektorí zahraniční novinári boli vyhostení, alebo im bol odopretý vstup do krajiny. Existuje aj ďalší veľmi vážny dôvod na znepokojenie. Moldavské orgány sa počas krízy dopustili závažného porušovania ľudských práv. Podľa správ bolo po násilných protestoch, ku ktorým prišlo 7. apríla, zatknutých takmer 250 ľudí. Mnohých z nich, najmä mladých ľudí, polícia zbila, boli vystavení neľudskému zaobchádzaniu a mučeniu, bol im odopretý prístup k právnej pomoci a nebolo im dovolené informovať rodiny. Traja mladí demonštranti zomreli.

Moldavským orgánom sme dali veľmi jasne najavo, že takéto porušovanie ľudských práv a slobody médií je pre EÚ neprijateľné. Násilie, ku ktorému došlo v Kišiňove, nie je dôvodom na kruté opatrenia zo strany štátnych orgánov. Moldavsko prijalo európske normy a hodnoty v rámci takých opatrení, ako je akčný plán EÚ – Moldavsko. EÚ naliehavo vyzýva moldavské orgány, aby podporovali zásady ľudských práv a základných slobôd.

Moldavský prezident Vladimir Voronin vykonal 15. apríla krok správnym smerom, keď vyhlásil amnestiu pre všetky osoby, ktoré boli zatknuté počas protestov, okrem osôb s predchádzajúcim trestným záznamom. Vyzval tiež na transparentné a riadne vyšetrenie týchto udalostí. Toto vyšetrovanie sa musí uskutočniť v spolupráci s príslušnými európskymi a medzinárodnými inštitúciami. EÚ, ako aj Rada Európy, OBSE a OSN pozorne sledujú situáciu ľudských práv priamo na mieste. Tieto úkony je dôležité koordinovať. Aby sa vyšetrovanie v Moldavsku mohlo považovať za spoľahlivé a spravodlivé, musí zahŕňať medzinárodnú účasť. Ostrý konflikt a nedôveru, ktoré v moldavskej spoločnosti prevládajú v posledných týždňoch, možno prekonať len prostredníctvom transparentného procesu.

Pre túto krízu treba nájsť politické riešenie. Moldavsko čelí veľmi vážnym hospodárskym problémom, ktoré vyplývajú zo svetovej finančnej krízy. Pokračujúce politické rozbroje by krajine znemožnili riešenie týchto hospodárskych problémov. Naliehavou potrebou je funkčná vláda. Potrebná bude aj vonkajšia pomoc vrátane výraznej účasti Medzinárodného menového fondu. V tejto etape je veľmi dôležité hľadieť do budúcnosti za bezprostredné dôsledky súčasnej krízy a zvážiť, aká má byť naša politika voči Moldavsku. Kríza jasne poukázala na potrebu súdržných a ambicióznych opatrení na posilnenie demokratických noriem a inštitúcií v Moldavsku. Od EÚ sa bude vyžadovať väčšia pomoc zameraná na budovanie inštitúcií prostredníctvom reformy polície a súdnictva a na zaručenie slobody a plurality médií. Dohoda moldavských politických strán o prekonaní súčasnej krízy by mala zahŕňať záväzok týkajúci sa dôkladnej reformy v uvedených oblastiach.

Dámy a páni, na záver by som chcel zdôrazniť, že Moldavsko bolo po dlhé roky jednou z najvyspelejších krajín východnej Európy vzhľadom na odhodlanie podporovať demokratické normy a ochotu priblížiť sa k EÚ. Je v našom záujme, aby sme Moldavsku pomohli prekonať súčasnú krízu a ďalej pokračovať na tejto ceste. Východné partnerstvo poskytne nový a ambiciózny rámec pre rozšírenie pomoci EÚ zameranej na politické a hospodárske reformy v Moldavsku a ďalších krajinách tohto regiónu. Je v záujme nás všetkých, aby sme zabezpečili posilnenie demokracie v Moldavsku a ďalšie približovanie sa Moldavska k Európskej únii.

PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som vzhľadom na oznam pána Watsona najprv vrelo privítal našich hostí z Moldavska.

Situácia v Moldavskej republike naozaj vyvoláva veľké obavy. Tamojší vývoj pozorne sledujeme a hľadáme cesty na podporu dialógu a zmierenia politických síl v krajine.

Pokiaľ ide o uskutočnenie nedávnych volieb, moja kolegyňa Benita Ferrerová-Waldnerová privítala predbežné hodnotenie medzinárodnej misie pre pozorovanie volieb pod vedením OBSE. Misia dospela k záveru, že voľby sa uskutočnili v pluralitnom prostredí, že voliči mali na výber z rôznorodej politickej ponuky a že sa dodržalo množstvo medzinárodných noriem pre demokratické voľby.

Boli však zistené závažné nedostatky, ktoré vzbudzujú vážne obavy a na ktoré Komisia upozorňovala v dostatočnom predstihu pred voľbami. Sú to nenáležité zásahy verejnej správy, nedostatočné dodržiavanie slobody slova, nedostatočný prístup všetkých strán k médiám a všeobecný nedostatok dôvery verejnosti v demokratický a volebný proces. Tieto nedostatky treba naliehavo riešiť, a to ešte viac po udalostiach zo 7. apríla.

Omnoho znepokojujúcejšie sú správy o rozsiahlom porušovaní ľudských práv v dôsledku demonštrácií po dni konania volieb. Po rozbrojoch, ktoré nastali po demonštráciách zo 7. apríla, Komisia rozhodne odsúdila neprimerané použitie sily a vyzvala všetkých, ktorých sa to týka, aby prestali používať štvavý slovník a násilie.

Túto záležitosť naďalej pozorne sledujeme. Dodržiavanie ľudských práv zostáva rozhodujúcou podmienkou pre ďalší rozvoj našich vzťahov s Moldavskom. Obvinenia zo závažného porušovania ľudských práv bezpečnostnými silami sa musia dôkladne a rýchlo vyšetriť. Keď sa tieto obvinenia ukážu ako odôvodnené, orgány musia konať a zabezpečiť, aby boli osoby zodpovedné za tieto skutky naozaj odovzdané do rúk spravodlivosti.

Vítaný je súhlas prezidenta Voronina navštíviť komisára Rady Európy pre ľudské práva pána Thomasa Hammarberga, ako aj spolupráca s osobitným zástupcom EÚ v týchto otázkach. Pozitívny je tiež záujem Moldavska o možnosť vyslania vyšetrovacej misie EÚ.

Hoci tieto misie nemôžu nahradiť zodpovednosť štátu za vyšetrenie a trestné stíhanie porušovania ľudských práv, mali by pomôcť osvetliť posledné voľby a ich následky. Mali by tiež do istej miery napomôcť politický dialóg s cieľom obnoviť dôveru verejnosti.

Situácia v Moldavsku je dnes veľmi krehká. Krajina neustále vyjadruje túžbu prehĺbiť svoj vzťah s Európskou úniou. Súčasná kríza je skúškou odhodlania Moldavska v tomto smere.

Vítame skutočnosť, že Rumunsko sa zdržalo odvetných krokov po opätovnom zavedení vízových požiadaviek pre jeho občanov a po vyhlásení jeho veľvyslanca za nežiaducu osobu. Mali by sme všetkých partnerov podporovať v tom, aby postupovali s najvyššou opatrnosťou a aby mali vždy na zreteli najdôležitejší cieľ, ktorým je stabilizácia krajiny.

Súčasná situácia vyvoláva vážne znepokojenie, nemali by sme však strácať zmysel pre širší obraz. Kľúčom k budúcej stabilite a prosperite Moldavska je prehĺbenie jeho vzťahu s Európskou úniou. Tesne pred otvorením Východného partnerstva musíme dokázať, že sme skutočne pripravení pomôcť Moldavsku pri prekonávaní súčasných ťažkostí, najmä prostredníctvom znižovania napätia, presadzovania dialógu a posilňovania našich vzájomných väzieb.

Moldavská republika je náš sused. Za posledných 15 rokov sme s občanmi Moldavska úzko spolupracovali v atmosfére dôvery. Plne si uvedomujeme európske snahy Moldavska. Je rozhodujúce, aby sme dnes zostali v spojení s moldavským ľudom a aby sme spoločne pracovali nielen na prekonávaní problémov, ktoré vznikli vo volebnom období, ale aj problémov, ktoré vznikajú ako dôsledok celosvetového finančného a hospodárskeho poklesu. Inými slovami, na Moldavsku a jeho občanoch nám záleží.

  Marian-Jean Marinescu, v mene skupiny PPE-DE. – (RO) Moldavská republika má medzinárodné povinnosti a záväzky, ktoré znamenajú, že prijala zodpovednosť za dodržiavanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Nedávne udalosti sú však obrazom vážneho porušovania všetkých týchto záväzkov. Svojvoľné zatýkanie, únosy, zmiznutia osôb, zjavné porušovanie práv zatknutých, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, terorizovanie občanov a vyhrážanie sa so zbraňou v ruke sú poľutovaniahodné skutky, ktoré ohrozujú budúcnosť tejto krajiny v EÚ.

Kampaň proti predstaviteľom médií a opozičných strán spolu so zatýkaním a vyhostením novinárov sú závažné, odsúdeniahodné činy. Odsudzujem túto kampaň plnú obťažovania, vážne porušovanie ľudských práv a nezákonné konanie vlády Moldavskej republiky.

Pomoc EÚ naplánovaná na roky 2007 – 2010, ktorej cieľom je podporiť rozvoj demokracie a dobrej správy vecí verejných v Moldavsku, dosahuje viac ako 50 miliónov EUR. Dúfam, že tieto peniaze sa nepoužili na vyškolenie polície v používaní násilia proti obyvateľstvu. Chcel by som Komisiu požiadať, aby Európskemu parlamentu predložila správu o využití všetkých finančných prostriedkov EÚ v Moldavskej republike.

Rumunsko uskutočňuje a bude naďalej uskutočňovať aktívnu politiku zameranú na podporu integrácie Moldavskej republiky do európskych štruktúr. Dôvodom nie sú len historické väzby, ktoré máme s občanmi tohto štátu, ale najmä pevné presvedčenie, že osud Moldavskej republiky spočíva v Európe a že je to osud moderného, demokratického štátu založeného na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd. Obvinenia, ktoré moldavské orgány vzniesli proti rumunskému štátu, sú nezmyselné. Zavedenie víz pre rumunských občanov je takisto neodôvodnené a neprijateľné. Hlava štátu sa mení, ale občania zostávajú.

Som presvedčený, že je v záujme Európskej únie, aby Moldavská republika nasledovala európsku cestu, ktorá je v súlade so snahou jej občanov žiť v stabilnom, bezpečnom demokratickom štáte. Východné partnerstvo je v tejto súvislosti účinným nástrojom a príležitosťou pre európske úsilie občanov Moldavskej republiky.

  Marianne Mikko, v mene skupiny PSE. – (ET) Dámy a páni, Moldavsko som vždy výrazne podporovala, súčasná kríza ma však veľmi znepokojuje. Hoci je Moldavsko malou krajinou, ktorá závisí od zahraničnej pomoci, nemôžeme zatvárať oči pred porušovaním zásad právneho štátu.

Vzťahy medzi Európskou úniou a Moldavskom sú pre nás naďalej veľmi dôležité, nikto by však nemal očakávať, že Európska únia pozostáva z modrookých naiviek, ktoré uveria všetkému, čo nám moldavské orgány predložia ako pravdu. Nadchádzajúca ad hoc misia Európskeho parlamentu do Moldavska je veľmi dôležitá. Žiadna téma nebude tabu. Radi by sme vedeli, ako sa polícia správala k demonštrantom v povolebnom období. Pre Európsku úniu a tiež pre jej priamo volených zástupcov je nanajvýš dôležité dodržiavanie ľudských práv nielen slovom, ale aj činom. Moldavská republika, žiaľ, na včerajšej schôdzi Výboru pre zahraničné veci a moldavskej delegácie naznačila, že Európa musí byť v Kišiňove pripravená na monológy. To nemôžeme akceptovať, pretože európska integrácia znamená otvorený dialóg. Partneri diskutujú o všetkom. Verím vo Východné partnerstvo aj v možnosť demokracie v Moldavskej republike. Pomôžme preto Moldavsku.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, moldavský štát znovu vyvoláva smutné spomienky na nešťastnú minulosť Európy: komunistická vláda vyhlasujúca víťazstvo za vlastných podmienok, zbití a zabití demonštranti, obvinenie susedov z organizovania nepokojov. Ak existujú skutočné dôkazy, že rumunská tajná služba podnecovala násilie, malo by ich preveriť medzinárodné spoločenstvo.

Misia Parlamentu, ktorá sa uskutoční na budúci týždeň, musí hľadať dôkazy týkajúce sa správ o vytlačení 200 000 dodatočných hlasovacích lístkov, o obvineniach, že v deň volieb sa 400 000 voličov zaregistrovalo s nedostatočným dokladom totožnosti a o tvrdeniach, že voliči v Podnestersku boli hromadne pozbavení volebného práva. Kým sa tieto veci nevyšetria, kým OBSE neuverejní svoje správy, mnohí jednoducho nebudú veriť výsledkom bez ohľadu na to, k akému záveru dospejú moldavské súdy. Môže sa stať, že spontánny optimizmus pani komisárky Ferrerovej-Waldnerovej sa ukáže ako neopodstatnený.

Prezident Voronin by mal tiež odsúdiť väznenie, bitie a nezákonné zabitie mladých ľudí, ktorí boli náhodne zadržaní po protestoch. Žiadne ďalšie prekážky pre právnikov a mimovládne organizácie, žiadne ďalšie utajovanie mien a počtov zatknutých. Bol by som rád, keby Komisia potvrdila, či vyhostenie rumunského veľvyslanca z Moldavska a požadovanie víz od cestujúcich, ku ktorému Moldavsko pristúpilo, je porušením dohôd, ktoré má Únia s touto krajinou. Ak áno, aké opatrenia Komisia prijme?

K napätiu prispelo aj vyhlásenie prezidenta Băsesca o pasoch. Musíme preukázať vnímavosť voči dvojstranným vzťahom, zároveň však musíme trvať na dodržiavaní dohôd.

Naši dnešní návštevníci z Moldavska hovoria o krajine, kde sa mnohými spôsobmi popiera sloboda a demokracia, kde internet záhadne zlyháva, televízne kanály miznú z éteru a štátna televízia namiesto správ o násilí v uliciach vysiela brušné tance.

Únia, ktorá na jednej strane musí dbať na globálnu politiku, musí zároveň chápať politiku Moldavska, národa, ktorý túži uplatňovať demokraciu a slobodu voľby, krajiny, ktorá má čulé obchodné styky s krajinami na západ od svojich hraníc, a zeme, ktorá je s členskými štátmi Únie spojená geograficky, historicky a kultúrne. Na budúci mesiac, keď sa naši vedúci činitelia zídu na samite Východného partnerstva, mali by sa uistiť, že budujú partnerstvo založené na demokracii a ľudských právach. Prezident Voronin a jeho súdruhovia sa k tomu musia zaviazať. Únia to musí žiadať.

  Bastiaan Belder (IND/DEM). – (NL) Medzinárodné spravodajstvo o nepokojoch v Moldavsku, ku ktorým prišlo začiatkom apríla, a o ich dôsledkoch vyvoláva veľké množstvo otázok; otázok, ktoré európske inštitúcie musia položiť moldavským a rumunským orgánom.

Začnime Kišiňovom. Má odteraz moldavská vláda naozaj v pláne spustiť v prípade núdze streľbu na demonštrantov? Rád by som poslancov odkázal na vyhlásenie predsedu vlády v štátnej televízii. Ako moldavská vláda vysvetľuje radikálny obrat v prístupe orgánov národnej bezpečnosti voči demonštrantom a ďalším oponentom? Išlo o obrat od nepochopiteľnej pasivity voči vandalizmu, podpaľačstvu a rabovaniu vládnych budov k brutálnemu fyzickému násiliu proti neozbrojeným občanom, ktoré viedlo k trom podozrivým úmrtiam.

A predovšetkým, ako sa Moldavská republika očistí zo zodpovednosti za toto porušovanie najzákladnejších práv? Vážená pani predsedajúca, pri odpovedi na túto poslednú a kľúčovú otázku sa určite musí zohľadniť otvorený list s deviatimi odporúčaniami, ktorý včera českému predsedníctvu predložilo štrnásť moldavských obhajcov občianskej spoločnosti. Dúfam, že európske inštitúcie, pán komisár Rehn a české predsedníctvo budú na tento list prihliadať. Popredné osobnosti moldavskej spoločnosti žiadajú o vysvetlenie. Moldavské orgány sa k tomu musia vyjadriť.

Brusel musí okrem toho prinajmenšom požiadať Bukurešť o vysvetlenie návrhu na hromadné poskytnutie možnosti rumunského občianstva pre moldavských občanov s rumunskými starými rodičmi. Európske konzultácie o ďalekosiahlych dôsledkoch takéhoto radikálneho rozhodnutia sú určite odôvodnené.

  Adrian Severin (PSE). – Vážená pani predsedajúca, násilie v Moldavskej republike nebolo revolúciou, ale vzburou, ktorá sa uskutočnila v revolučnej atmosfére rozdelenej spoločnosti. Toto násilie by sa mohlo vnímať aj tak, že bolo vyprovokované a využité ako súčasť stratégie s cieľom prepísať hranice medzi Európskou úniou a Euráziou.

Problém, ktorý musíme riešiť, je preto európskym problémom. Nie je to len vnútorný problém či problém jedného členského štátu. Riešením tohto problému však nesmie byť odveta, ale znásobenie úsilia na privedenie Moldavska na európsku cestu. Riešením nie je ani povzbudzovanie moldavských elít, aby krajinu opustili ako držitelia cudzích pasov.

V tejto súvislosti musíme posilniť misiu vyslanca Európskej únie pre Moldavsko, a to rozsahom pôsobnosti i zdrojmi, urýchliť rokovania s Moldavskom o zjednodušení vízového režimu a prehĺbiť spoluprácu v oblasti posilnenia verejného poriadku a tiež dodržiavania ľudských práv. Musíme spolupracovať s úradmi, opozíciou a občianskou spoločnosťou, ale aj s Ruskom, ktorého prítomnosť v tomto regióne je významná. Mali by sme zabrániť tomu, aby sa tieto udalosti použili ako výhovorka pre jednostranné riešenie vo veci Podnesterska.

  Anna Ibrisagic (PPE-DE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, niektorí si myslia, že by sme mali mať uznesenie o Moldavsku, iní si zasa myslia, že by sme ho nemali mať. Tí, ktorí toto uznesenie nechcú, sa často odvolávajú na skutočnosť, že OBSE vlastne samotné voľby schválila. Dovoľte mi však povedať, že správa OBSE nebola celkom bez kritiky. Naopak, obsahovala mnoho kritických vyjadrení. Toto uznesenie sa však netýka len volieb, ale aj toho, čo nasledovalo po nich a čo sa v Moldavsku už dobrú chvíľu deje.

Ľudské práva sa musia dodržiavať. Médiá musia byť slobodné. Zlé zaobchádzanie s pokojnými demonštrantmi nebude nikdy prijateľné. Schválením tohto uznesenia by sme ľuďom v Moldavsku vyslali dôrazný signál a ukázali by sme im, že nie sú sami, že vidíme, čo sa tam deje, a že je to pre nás neprijateľné. Preto vás všetkých naliehavo žiadam, aby ste toto uznesenie podporili.

  Victor Boştinaru (PSE). – (RO) Udalosti, ku ktorým prišlo v Moldavskej republike, sa dali dlho očakávať. Keď to hovorím, mám na mysli skutočnosť, že v dialógu EÚ a Moldavskej republiky boli v roku 2008 nastolené najmenej tri významné otázky: a) slobodný prístup opozície k verejnoprávnym médiám, ktorý Voroninov režim systematicky odmieta a inštitucionalizuje; b) nesplnenie požiadavky Benátskej komisie, aby sa nemenil zákon o parlamentných voľbách, ktorú režim v Kišiňove a jeho prisluhovači kategoricky odmietli; c) zapojenie opozície do dôležitých rozhodnutí o politike krajiny, najmä o politike európskej integrácie, ktoré bolo ďalším kategoricky odmietnutým opatrením.

To, že naši partneri v Kišiňove tieto tri hlavné témy ignorujú alebo systematicky odmietajú, nám vlastne naznačuje, že keď prišlo na záležitosti, ktoré majú pre budúcnosť tejto krajiny zásadný význam, Moldavsko Európsku úniu kategoricky odmietlo. Udalosti, ktoré nastali v deň volieb, boli len predvídateľným koncom príbehu, za ktorý zrejme nesú určitý diel viny aj Európska únia a Európsky parlament.

  Maria Petre (PPE-DE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v súvislosti s Moldavskou republikou máme tri druhy problémov, pričom všetky sú vážne, na základe ktorých môžeme vypracovať tri druhy opatrení. Prvý z nich sa týka ľudských práv. Sú tu stovky mladých ľudí, ktorí boli zadržaní, ba niekedy dokonca mučení. Ďalší druh problémov sa týka slobody tlače. Sú tu novinári, ktorí boli zastrašovaní a unesení priamo z ulice za denného svetla. Posledný druh problémov sa týka spôsobu uskutočnenia volieb. Je tu obrovský objem konkrétnych údajov, ktoré naznačujú, že voľby boli zmanipulované. Aj my budeme musieť byť rovnako konkrétni, keď sa budeme o tomto poslednom hľadisku rozhodovať. Opozičné strany tvrdia, že manipulácia volieb pozmenila výsledok o 10 až 15 %. Občania Moldavskej republiky stále hľadia na naše rozhodnutia, naše reakcie, s veľkou nádejou. Je to pre nich jediná cesta z tejto tragickej situácie, ktorá v Európe takmer nemá obdobu a ktorú museli prežiť.

  Alexandru Nazare (PPE-DE) . – (RO) Vážená pani predsedajúca, v Kišiňove dnes máte právo byť ticho, máte právo robiť, čo vám prikážu, a máte právo platiť dane elite, ktoré sa nezodpovedá nikomu, ako aj právo emigrovať, prispôsobiť sa a v prípade potreby nenávidieť na povel. Nemáte právo na slobodu slova, združovania, verejnej diskusie a dokonca ani právo sám sa rozhodnúť o vlastnej identite. Pán komisár, toto sú teda podmienky stabilizácie Moldavskej republiky, neposkytujú však žiadne dôvody na optimizmus.

Keďže sa Moldavsko vydalo touto cestou, jediný osud, aký ho čaká, je v najlepšom prípade osud Bieloruska. Komunistickej strane sa dlho pred voľbami podarilo získať a upevniť si absolútnu kontrolu nad všetkými mediálnymi kanálmi. Tieto opatrenia pozbavili demokratický proces obsahu a prinútili štvrtinu obyvateľov krajiny k emigrácii. Na tomto pozadí sa voľby nemohli uskutočniť bez zrnka pochybnosti. Útlak, ktorého sa dopúšťa Kišiňov, sa teraz stáva prostriedkom komunikácie úradov s obyvateľstvom.

EÚ si preto odteraz nemôže dovoliť zaujať voči režimu v Kišiňove zhovievavý, nejednoznačný postoj. Naše mlčanie či nejednoznačné vyjadrenia budú odteraz znamenať náš súhlas a našu spoluúčasť na pohŕdaní základnými slobodami a demokratickým právnym systémom, ako aj na aktoch násilia a útlaku. A napokon, kríza v Kišiňove ukazuje, že musíme zlepšiť postupy, ktoré používame na pozorovanie a sledovanie volieb a premyslieť úlohu nášho tamojšieho stáleho zástupcu.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, Moldavsko je jednou z najchudobnejších krajín v Európe, s krehkou demokraciou na čele s prezidentom Voroninom, ktorý je zarytým homo sovieticus, stále sa hrdo nazýva komunistom a má, žiaľ, nejednoznačný vzťah k EÚ, a to dokonca aj pokiaľ ide o Východné partnerstvo.

Udržiava si však popularitu, najmä vo vidieckych oblastiach a medzi staršou generáciou, ktorá v týchto časoch hospodárskej neistoty trpí nostalgiou za zabezpečením v ZSSR.

Trojka OBSE, ktorá zahŕňala aj delegáciu Európskeho parlamentu, v zásade potvrdila jeho víťazstvo, túto skutočnosť preto jednoducho musíme akceptovať, musíme však dôrazne protestovať voči represívnym zásahom proti opozičným demonštrantom, ktorí obvinili vládu z monopolizácie médií počas kampane, z použitia zastaraných a nespoľahlivých zoznamov voličov vrátane mnohých osôb, ktoré majú byť mŕtve, a z odopretia volebného práva rozsiahlej diaspóre v zahraničí, ktorá nemohla hlasovať.

Okamžite sa musíme zamerať na porušovanie ľudských práv, ktoré musí dôkladne vyšetriť misia Európskej únie, ak Moldavsko aj naďalej chce našu podporu vo svojom euroatlantickom úsilí.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, som veľmi vďačný za dnešnú rozpravu, ktorá dokazuje, že Európa s 27 členskými štátmi a 500 miliónmi občanov má rozhodne vplyv aj za svojimi hranicami. Mnohí občania v Moldavsku zistili, aké dôležité je mať deľbu moci, rozvíjať základné demokratické porozumenie a bojovať zaň.

Nie je samozrejmé, že ľudia dnes bránia demokraciu a že môžu verejne vyjadriť svoje presvedčenie a nie sú za to zatknutí alebo vystavení represáliám. Domnievam sa preto, a rád by som v tejto súvislosti plne podporil pána komisára, že my v Európe by sme teraz mali využiť všetko, čo máme k dispozícii, na boj za slobodu jednotlivca, za slobodu tlače a za fungujúcu demokraciu.

  Petr Nečas, úradujúci predseda Rady. – (CS) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, situácia v Moldavsku je stále krehká a EÚ musí pokračovať vo svojom intenzívnom úsilí priviesť príslušné strany k rokovaciemu stolu. Musí s nimi tiež spolupracovať na nájdení spoločného riešenia, ktoré bude komplexné, vyvážené a realistické a ktoré prispeje k posilneniu demokratického procesu a demokratických inštitúcií v Moldavsku. Úplne súhlasím s pánom Grahamom Watsonom, že pán Voronin sa musí prihlásiť k demokratickým zásadám a že musí odsúdiť mučenie a násilie spáchané na demonštrantoch. Myslím si, že každý by mal odsúdiť aj zatýkanie novinárov a rozsiahle porušovanie slobody slova. V tejto súvislosti je tiež dôležité, aby sme plne podporili činnosť osobitného predstaviteľa EÚ v Moldavsku.

Niet pochýb, že EÚ a Rada sú veľmi znepokojené porušovaním ľudských práv, ku ktorému došlo v Moldavsku počas krízy. Naliehavo žiadame moldavské orgány, aby sa zúčastnili na transparentnom procese a plne spolupracovali s príslušnými európskymi a medzinárodnými inštitúciami a aby vyšetrili a odsúdili porušovanie ľudských práv. Kríza ukázala, že je potrebné posilniť pomoc EÚ, ktorá sa zameria na ďalšie politické a hospodárske reformy v Moldavsku s cieľom posilniť záväzok Moldavska voči demokratickým normám a hodnotám a ktorá bude v súlade s podporou EÚ vo veci zvrchovanosti a územnej celistvosti Moldavska. EÚ je pripravená spolupracovať a priblížiť Moldavsko k EÚ. Aby sa tak stalo, základom musí byť demokratické Moldavsko, Moldavsko, v ktorom sa dodržiavajú ľudské práva a Moldavsko, v ktorom existuje sloboda slova a fungujú základné demokratické inštitúcie.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, v čase určenom na moje vystúpenie by som rád odpovedal na niektoré otázky a pripomienky, ktoré zazneli v dnešnej, podľa mňa veľmi zodpovednej výmene názorov.

Začnem vyjadreniami pána Watsona vo vzťahu k vízam a ľudským právam, najprv však musím reagovať na jeho vyjadrenia týkajúce sa mojej kolegyne Benity Ferrerovej-Waldnerovej, ktorá zodpovedá za naše vzťahy s Moldavskom. Povedali ste, že Benita je spontánna optimistka. Zastanem sa jej a zároveň aj stanoviska Komisie, keď poviem, že stanovisko Komisie je v skutočnosti veľmi realistické a vyvážené. Po druhé, ak chcete byť európskym komisárom, musíte byť profesionálnym optimistom, aspoň keď zodpovedáte za rozširovanie EÚ a za vzťahy s juhovýchodnou Európou.

Pokiaľ ide o otázku víz, naozaj nás ohromilo rozhodnutie Moldavska zaviesť vízové požiadavky pre občanov Rumunska. To je neprijateľné. Skúmame zákonnosť tohto kroku. S moldavskými orgánmi sa touto otázkou sa budeme zaoberať 30. apríla, v predvečer Dňa práce 1. mája v rámci spoločného riadiaceho výboru Komisie a Moldavska, ktorý vznikol podľa dohody o zjednodušení vízového režimu.

Pokiaľ ide celkovo o voľby, ich následky a porušovanie ľudských práv, Komisia dôrazne odsúdila násilie, ktoré vypuklo v uliciach Kišiňova 7. apríla a následné rozsiahle a neprimerané použitie sily policajnými orgánmi a, údajne, súkromnými milíciami. Správy o rozsiahlom porušovaní ľudských práv vo vzťahu k zadržaným a tiež správy o únosoch vzbudzujú vážne znepokojenie.

Realisticky vnímame, že je nanajvýš dôležité, aby sa Moldavsko riadilo svojím európskym úsilím a aby sa dôsledne a nestranne, za účasti všetkých politických síl a v prípade potreby aj s medzinárodnou kontrolou, vyšetrili obvinenia z porušovania ľudských práv. Osoby podozrivé zo spáchania trestných činov vrátane porušovania ľudských práv musia byť stíhané a ak budú z týchto skutkov obvinené, musí sa im zaručiť právo na spravodlivý proces.

A napokon, pokiaľ ide o pravdepodobný dosah následkov volieb na vzťahy EÚ a Moldavska, ukázala sa neukončenosť moldavských vnútorných reforiem, najmä vo vzťahu k právnemu štátu a dodržiavaniu základných slobôd. Očakávame, že všetky príslušné strany v Moldavsku, oficiálne orgány aj politická opozícia a občianska spoločnosť sa dohodnú na realizácii takého riešenia súčasnej krízy, ktoré občanom Moldavska prinesie viac a nie menej demokracie a slobody.

História Európskej únie je konkrétnym dôkazom, že dialóg a spolupráca a právny štát môžu priniesť súdržnú a udržateľnú zmes rešpektovania základných slobôd, politickej stability a hospodárskej prosperity.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o akýchkoľvek návrhoch uznesení sa uskutoční v priebehu nasledujúceho zasadnutia.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Corina Creţu (PSE), písomne. – (RO) V čase, keď komunistické orgány v Kišiňove zostávajú pri moci vďaka podvodom a mučeniu, sa premiér krajiny predsedajúcej EÚ uspokojí s tým, že krízu pri hraniciach EÚ nazve „znepokojujúcou“. Ani dôkazy o terore a agresívny postoj voči členskému štátu Európskej únie nevyvolali takú reakciu ako prekrútenie legitímneho rozhodnutia Rumunska urýchliť proces opätovného získania rumunského občianstva tými, ktorí oň nedobrovoľne prišli za tragických historických okolností, za ktoré Západ do istej miery zodpovedá.

Nemôžem nespomenúť pokrytectvo tých politikov, ktorí teraz strašia miliónmi Moldavcov pripravených zaplaviť Západ presne tak, ako keď s týmto tvrdením žonglovali do roku 2007 v súvislosti s náporom Rumunov.

Pokiaľ ide o pošliapavanie demokracie a základných slobôd, budeme mať príležitosť vymeniť si názory s pánmi Lukašenkom a Voroninom po otvorení Východného partnerstva. Ak tento mechanizmus spolupráce nepodporí demokratické reformy v bývalých sovietskych štátoch, ktoré boli prizvané, bude to znamenať, že nefunguje.

Nemôžem sa ubrániť trpkému záveru, že pre niektorých Európanov je bližšie Tibet než Moldavsko. Zrejme je to vtedy, keď cesta do Kišiňova vedie cez Moskvu.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. – (RO) Po voľbách, ktoré sa v Moldavskej republike uskutočnili 6. apríla 2009, nasledovali demonštrácie. Žiaľ, tlač sa pri informovaní o priebehu udalostí stretávala s problémami. Myslím si, že sloboda tlače, sloboda slova a rešpektovanie ľudských práv a právneho štátu sú zásady, ktoré všetci dodržiavame, presadzujeme a bránime.

Situáciu v Moldavskej republike považujem za mimoriadne vážnu. Domnievam sa, že Európska únia musí k tejto situácii pristupovať seriózne a diplomaticky. Mám pocit, že obvinenia vznesené proti Rumunsku sú namierené aj proti Európskej únii. Vyhlásenie rumunského veľvyslanca v Kišiňove za nežiaducu osobu a náhle, jednostranné zavedenie víz pre rumunských občanov Moldavskou republikou je však neprijateľné.

Moldavská republika je historicky i zemepisne európskou krajinou. Je jedným zo susedov EÚ a vzťahy medzi EÚ a Moldavskou republikou musia byť aj naďalej založené na dobrom susedstve. Región, z ktorého pochádzam, susedí s Moldavskom a Ukrajinou. Zúčastňujeme sa na množstve spoločných rozvojových programov a myslím si, že Rumunsko a Európska únia musia aj naďalej podporovať hospodársky a spoločenský rozvoj v Moldavskej republike prostredníctvom partnerstva založeného nielen na dobrej spolupráci, ale aj, a najmä, na vzájomnej úcte.