Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 23. apríla 2009 - Štrasburg

16. Upevňovanie stability a prosperity na západnom Balkáne – Situácia v Bosne a Hercegovine (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o západnom Balkáne a najmä o správe (A6-0212/2009) pani Ibrisagicovej v mene Výboru pre zahraničné veci o upevňovaní stability a prosperity na západnom Balkáne a o vyhláseniach Rady a Komisie o situácii v Bosne a Hercegovine [2008/2200(INI)].

  Anna Ibrisagic, spravodajkyňa. – (SV) Vážená pani predsedajúca, od konca vojny v Bosne uplynulo takmer 15 rokov a od bombardovania NATO, ktoré donútilo srbské sily opustiť Kosovo, je to takmer presne desať rokov. V decembri uplynie aj 17 rokov, odkedy som ja sama prišla do Švédska ako utečenka pred vojnou, ktorá moju bývalú vlasť uvrhla do plameňov a z Bosniakov, Chorvátov a Srbov, ktorí dovtedy spolunažívali ako susedia, narobila neľútostných nepriateľov. To, že odvtedy sa Bosna, Kosovo ani žiadna iná krajina západného Balkánu nevrátila k vojne, treba pripísať výlučne Európskej únii a NATO. Zbrane síce stíchli, vojnové dedičstvo však ďalej žije v politike a spoločnosti tohto regiónu. Ľudia v týchto krajinách majú jedinú možnosť ako prekonať svoju minulosť, a to pokračovať v ceste k členstvu v EÚ. Len cukor a bič, ktoré tvoria základnú dynamiku prístupového procesu, môžu prinútiť vlády týchto krajín k tomu, aby sa sústredili na vykonanie činností a reforiem, ktoré môžu raz a navždy upevniť stabilitu a prosperitu na západnom Balkáne.

V správe, ktorú som na túto tému vypracovala a o ktorej bude zajtra Európsky parlament hlasovať, skúmam rôzne iniciatívy a projekty, v ktorých sú EÚ a jej členské štáty nejakým spôsobom zapojené v snahe rozvíjať spoločnosti, ktoré sú pripravené splniť prísne požiadavky členstva v EÚ. Nemám v úmysle zaoberať sa tu podrobnosťami správy, rada by som však zdôraznila najmä dve veci.

Prvou z nich je skutočnosť, že medzi krajinami, ktoré sú do procesu rozšírenia zapojené v súčasnosti a krajinami, ktoré pristúpili v rokoch 2004 a 2007, existuje zásadný rozdiel. V krajinách západného Balkánu len o niečo viac ako pred desaťročím zúrila totálna vojna a etnické čistky. Našťastie, o Maďarsku, Estónsku či Rumunsku nemožno povedať to isté. To však znamená, že EÚ nemôže jednoducho skopírovať príručku z predošlých rozšírení a použiť ju pre Balkán. Príklad, ktorý v tejto súvislosti vo svojej správe uvádzam, sa týka zákazu vydávania osôb podozrivých z trestnej činnosti obžalovaných v iných krajinách. Takéto zákazy teraz platia vo všetkých krajinách Balkánu, EÚ však v súčasnosti vôbec nežiada ich zrušenie. Odôvodňuje sa to tým, že podobné požiadavky neboli vznesené napríklad voči Slovensku či Poľsku. Malo by byť jasné, prečo táto analógia neplatí. Povedala by som, že na Slovensku sa pred spravodlivosťou ukrýva mimoriadne nízky počet osôb podozrivých z vojnových zločinov, ale hovorím vám, že v Srbsku a Bosne ich je omnoho viac. Spravodlivosť je základom, na ktorom sa dá postaviť zmierenie. Beztrestnosť pre vojnových zločincov je absolútne neprijateľná, a preto chcem naliehavo požiadať Komisiu a členské štáty, aby ešte raz nastolili otázku možnosti prinútiť krajiny v tomto regióne, aby prijali kroky na koordinované zrušenie týchto zákazov.

Druhá záležitosť, ktorú by som rada zdôraznila je, že prístupový proces je, ako som už povedala, veľmi prísny a náročný – a taký aj má byť. Ak nevytvoríme prísne požiadavky a nebudeme trvať na ich úplnom splnení, nedosiahneme v skutočnosti žiadne reálne výsledky. Keď už sú požiadavky také prísne a náročné na splnenie, posledné, čo by sme mali robiť, je hádzať ďalšie polená pod nohy krajinám, ktoré sa chcú stať členmi, polená, ktoré nemajú nič spoločné so schopnosťou týchto krajín splniť kritériá pre členstvo v EÚ.

Myslím tiež na tých, ktorí tvrdia, že EÚ je už plná a že v dohľadnej budúcnosti nemôže prijať ďalších členov. Napriek tomu, ako upozorňujem vo svojej správe, že by bolo technicky dokonale možné pokračovať v prijímaní nových členských štátov, dokonca aj keby nenadobudla účinnosť Lisabonská zmluva. Vyžaduje si to politickú vôľu a mojou úlohou a úlohou mojich kolegov poslancov tu v Parlamente je práve jej vytvorenie.

  Petr Nečas, úradujúci predseda Rady. – (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som vďačný Európskemu parlamentu za to, že dnes popoludní usporiadal túto dôležitú diskusiu. S veľkým záujmom som si prečítal správu pani Anny Ibrisagicovej o budúcej stabilite a prosperite na Balkáne a návrh uznesenia o Bosne a Hercegovine, ktorý vypracovala pani Doris Packová. Rada v mnohom súhlasí s tým, čo sa uvádza v správe, a v mnohom máme rovnaké názory a obavy, aké boli vyjadrené v spojení so situáciou v Bosne a Hercegovine.

Svoje úvodné poznámky by som rád sústredil priamo na Bosnu a Hercegovinu, pretože tamojšia stabilita je nevyhnutná pre budúcnosť západného Balkánu ako celku a tiež preto, že súčasná situácia stále vyvoláva znepokojenie. Rada sa aktívne podieľala na vypracovaní a realizácii stratégie na podporu bezpečnosti a celistvosti Bosny a Hercegoviny, ako aj na podpore reforiem potrebných na zabezpečenie mierovej a prosperujúcej budúcnosti. Nemôžem preto súhlasiť s tvrdením, že Rada nevenuje Bosne a Hercegovine dostatočnú pozornosť.

Všetci vieme, že ešte stále žijeme s dôsledkami tragických udalostí z 90. rokov minulého storočia, o ktorých sa tu zmienila aj pani Ibrisagicová. Bosna a Hercegovina, ktorá bola celé desaťročia symbolom mierového spolužitia národov, kultúr a náboženstiev, sa stala oblasťou ničivého konfliktu. Politika EÚ sa odvtedy snaží o stabilitu a zmierenie založené na prísľube európskej budúcnosti pre celý balkánsky región. Napriek tomu sa stále často stretávame so zúrivou nacionalistickou rétorikou, ktorej zámerom je prehĺbiť národnostné rozdiely v Bosne a Hercegovine a zabrániť národnému zmiereniu. Čas zatiaľ tieto konflikty nevyriešil a nezahojil rany troch národov, ktoré Bosnu a Hercegovinu tvoria.

Je však prekvapujúce, že nacionalistická rétorika a názory sú sprevádzané spoločným záujmom všetkých balkánskych spoločenstiev a ich politických zástupcov o európsku budúcnosť Bosny a Hercegoviny. Obyvateľstvo Bosny a Hercegoviny sa jednoducho usiluje o bezpečnejší život a prosperitu. Chce sa pohnúť dopredu a spolieha sa na to, že jeho krajina sa integruje do európskych a ďalších štruktúr, ktoré zaručia jej budúcu stabilitu. Hoci miestni politickí predstavitelia veľa hovoria o budúcnosti Bosny a Hercegoviny v EÚ, v ich konaní je ťažké zbadať skutočný záväzok voči tomuto programu. Konflikt medzi záujmom o európskejšiu orientáciu a nacionalizmom vytvára reálne riziko, že kým zvyšok regiónu západného Balkánu sa pohne dopredu, Bosna a Hercegovina zostane pozadu spútaná vnútornými konfliktmi.

Obava, že Bosna a Hercegovina sa bude vyvíjať týmto smerom, má za následok, že táto krajina zostáva na špici nášho akčného programu a v centre nášho sústavného záujmu. Bosna a Hercegovina bola a stále je predmetom intenzívnych rokovaní na všetkých úrovniach Rady. Komisia a sekretariát Rady rozvíjajú svoje kontakty s partnermi v krajine v snahe pokročiť v politickom procese a pomôcť Bosne a Hercegovine udržať krok so zvyškom regiónu. Členské štáty dopĺňajú európsky program vlastným úsilím na dvojstrannej úrovni. Veľmi oceňujeme aj pozornosť, ktorú Bosne a Hercegovine venuje Parlament. Rád by som vyjadril svoju vďaku mnohým prítomným poslancom EP, ktorí podporili všetky opatrenia na podporu stability a politickej vyspelosti Bosny a Hercegoviny.

EÚ naďalej presadzuje európsku budúcnosť pre celý región vrátane Bosny a Hercegoviny. Splnenie kritérií pre pristúpenie k EÚ si však vyžaduje značné úsilie. Znamená rozvoj konsenzuálneho prístupu a pripravenosť na uskutočnenie ďalekosiahlych zmien. To sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň. Nevyžaduje si to o nič menej ako úplnú politickú, hospodársku a sociálnu transformáciu.

Bosna a Hercegovina musí uskutočniť významné zmeny vo svojich vnútorných štruktúrach a rozhodovacích procesoch. Sme sklamaní neexistenciou pokroku v rámci bosnianskej Rady ministrov a parlamentného zhromaždenia. Veľmi zaostávajú za tým, čo je potrebné. Fungovanie vnútroštátnych orgánov sa musí naliehavo posilniť a zlepšiť takým spôsobom, ktorý začne prinášať ozajstné výsledky vrátane významného pokroku v programoch týkajúcich sa EÚ. Je to nevyhnutné, pretože EÚ sa môže zaoberať jedine Bosnou a Hercegovinou ako celkom a nie jej jednotlivými časťami. Jasné sú aj priority európskeho partnerstva. Únia je vždy pripravená pomôcť, ale nemôže a nebude preberať úlohy, ktoré prináležia politikom v Bosne a Hercegovine.

Napriek pokračujúcim nacionalistickým politickým programom si uvedomujeme, že kompromis a dohoda sú v Bosne a Hercegovine možné. V minulosti sme to videli napríklad pri prijatí dvoch zákonov o polícii, ktoré pripravili pôdu pre podpísanie dohody o stabilizácii a pridružení, alebo pri riešení otázky okresu Brčko, ktoré znamenalo splnenie jedného zo základných cieľov určených Radou pre nastolenie mieru. Dokonca aj v týchto prípadoch sa však pokrok a podpísanie dohôd vždy dosiahli až v poslednej minúte a pod značným tlakom medzinárodného spoločenstva.

Potrebný je omnoho vyspelejší prístup. Je nanajvýš dôležité, aby sa miestni politickí vodcovia správali zodpovedne, preukázali určitú iniciatívu a uvedomili si, komu Bosna a Hercegovina skutočne patrí a kto je naozaj zodpovedný za jej budúcnosť. Obyvateľstvo Bosny a Hercegoviny si zaslúži lepší výsledok za hlasy, ktoré vhodí do volebných urien. Vy ako politici môžete pomôcť podporiť toto hľadisko viac než ktokoľvek iný. Takýto vývoj by viedol k významnému pokroku, pokiaľ ide o prítomnosť medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine. Zmena je nevyhnutná. Po toľkých rokoch od podpísania mierovej dohody sa teraz musí Bosna a Hercegovina postaviť na vlastné nohy, opustiť „protektorátny“ spôsob myslenia a stať sa dôveryhodným a plnohodnotným štátom. Na dosiahnutie tohto cieľa vypracovala Rada pre nastolenie mieru, ktorá pôsobí v mene medzinárodného spoločenstva, zoznam piatich cieľov a dvoch podmienok, ktoré musí Bosna a Hercegovina splniť, prv než budú môcť nastať nejaké zmeny. Je to skutočná skúška dospelosti, ktorú EÚ v plne podporuje.

Zoznam 5 + 2 nie je len ďalším súpisom dodatočných podmienok. Je to starostlivo zostavený zoznam požiadaviek, ktoré sú zásadné, ak sa má Bosna a Hercegovina zmeniť na moderný a plnohodnotný štát, a ktoré umožnia ukončiť prítomnosť Úradu vysokého predstaviteľa. Každý moderný štát potrebuje riadne fungujúci právny systém, efektívne daňové orgány, vyriešenie všetkých otázok spojených so štátnym majetkom a rovnaký prístup k ústavnému súdu pre všetkých občanov.

Už mnohokrát sme privítali vyhlásenie, v ktorom sa traja politickí vodcovia v novembri minulého roka v meste Prud zaviazali k vzájomnej spolupráci pri podpore rozvoja Bosny a Hercegoviny. Podporujeme dohody, ktoré sa dosiahli, a naliehavo žiadame politických predstaviteľov, aby pokračovali vo svojom úsilí vzhľadom na nasledujúce zasadnutie riadiaceho výboru Rady pre nastolenie mieru, ktoré sa uskutoční koncom júna. Pevne verím, že nevyriešené otázky týkajúce sa štátneho majetku sa dajú vyriešiť a nemali by sa stať prekážkou riešenia. Iniciatívy na politickej úrovni si však vyžadujú širšiu podporu. Z tohto dôvodu by som rád vyzval spoločnosť v Bosne a Hercegovine ako celok, aby sa stala súčasťou reformného úsilia. Konštruktívnejšia by mala byť najmä úloha médií.

Poslanie EÚ je jasné. Je nanajvýš dôležité, aby politické vedenie Bosny a Hercegoviny ešte užšie spolupracovalo na prekonaní historických rozdielov a viedlo krajinu k väčšej integrácii s Európou. EÚ bude vždy ochotná pomôcť v tomto úsilí, ktoré je nevyhnutné nielen pre samotnú Bosnu a Hercegovinu, ale aj pre širšiu stabilitu a bezpečnosť regiónu. Viem, že v tomto procese sa môžeme spoliehať na podporu poslancov Parlamentu. Dámy a páni, som vám za túto podporu vďačný.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, som rád, že tento týždeň je znovu na programe Európskeho parlamentu západný Balkán. V posledných rokoch prišlo v tomto regióne k postupnej stabilizácii, do veľkej miery vďaka európskej perspektíve regiónu s konečným cieľom dosiahnutia členstva v EÚ, keď jednotlivé krajiny splnia podmienky. Rokovania s Chorvátskom už dosť pokročili. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko je kandidátom, ktorý očakáva začatie rokovaní, a máme tiež súbor dohôd o stabilizácii a pridružení. Počas dôležitého vývoja v minulom roku sa zabezpečila stabilita v Kosove.

Tieto úspechy nesmieme ohroziť sebauspokojením ani odvedením pozornosti inými, niekedy možno naliehavejšími vecami. Mnohí sa budú pýtať na rozširovanie EÚ uprostred hospodárskej krízy a s blížiacimi sa voľbami do Parlamentu sa diskusie zrejme zintenzívnia.

To sa dá pochopiť a pokiaľ ide o mňa, vnímam starosti našich občanov spojené s ich budúcnosťou, prácou a blahobytom. Neurobme však z rozširovania EÚ zároveň obetného baránka za niečo, za čo nemôže. Nemali by sme z neho robiť obetného baránka za naše domáce hospodárske a sociálne problémy. Na to, aby sme sa všetci naďalej podieľali na pokroku v tomto dôležitom regióne, je preto nevyhnutná verejná diskusia s dostatkom informácií.

Ozývajú sa výzvy na upevnenie Európskej únie. Za posledné roky, odkedy Európska rada prijala obnovený konsenzus o rozšírení, ktorý Európsky parlament schválil v decembri 2006, sme robili presne to. Základom obnoveného konsenzu je neprijímať nové záväzky, ale držať sa súčasných záväzkov a dodržiavať ich. Inými slovami, ak krajiny západného Balkánu splnia stanovené podmienky, môžu sa pohnúť smerom k členstvu v EÚ.

V tejto súvislosti veľmi vítam správu pani Ibrisagicovej. Správne sa v nej zdôrazňuje zásadný význam ponuky európskej budúcnosti pre západný Balkán. Je to hlavná hybná sila prepotrebných reforiem a väčšej stability na západnom Balkáne. Desať rokov po strašných udalostiach v Kosove by sme si mali pripomínať silu európskej perspektívy. Ešte aj dnes pomáha upevňovať stabilitu a mier v regióne, ktorý je vlastne naším predným dvorom – nie zadným, ale predným dvorom.

V našej práci pre mier a stabilitu na kontinente si nemôžeme vybrať voľno. Hoci Európska únia prechádza vlastnou inštitucionálnou reformou, súbežne musíme ďalej pracovať na starostlivo riadenom a postupnom prístupovom procese na západnom Balkáne, ktorý posilňuje tamojšie inštitúcie aj občiansku spoločnosť.

Prístupové rokovania s Chorvátskom až donedávna napredovali dobre. Komisia preto v novembri 2008 navrhla orientačný plán na dosiahnutie záverečnej fázy prístupových rokovaní do konca roku 2009 za predpokladu, že Chorvátsko splní podmienky. Ešte stále treba vykonať množstvo práce a Chorvátsko musí urýchliť mnohé reformy. V súčasnosti sú rokovania, žiaľ, zablokované z dôvodu sporu o hranice medzi Chorvátskom a Slovinskom. Ide o dvojstrannú záležitosť, ktorá sa de facto stala európskym problémom.

V úzkej spolupráci s českým predsedníctvom a trojicou, v ktorej sú zastúpené česká, francúzska a švédska vláda, vyvíjam od januára iniciatívu, ktorá má pomôcť sprostredkovať riešenie. Cieľom je nájsť riešenie otázky hraníc a umožniť pokračovanie rokovaní o pristúpení Chorvátska k EÚ. Tento proces ešte nie je ukončený a na udržanie tempa a pokroku potrebujeme veľkú dávku trpezlivosti a odhodlania. Včera sme celý deň rokovali s ministrami zahraničných vecí Slovinska a Chorvátska a trojice spomenutých krajín. Chcem veriť, že sme blízko k nájdeniu cesty vpred a k prekonaniu týchto prekážok, aby rokovania o pristúpení Chorvátska k EÚ mohli čoskoro pokračovať.

Pokiaľ ide o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, vítam celkovo uspokojivé uskutočnenie prezidentských a komunálnych volieb. V posledných mesiacoch sme trvali na význame týchto volieb pre európsku budúcnosť krajiny. Krajina na náš odkaz zareagovala pozitívne a potvrdila tak ochotu pokročiť v prístupovom procese. Nemalo by sa však zabúdať na kľúčové priority reformy. Teraz skutočne nastal čas rozvinúť úsilie na splnenie kritérií, ktoré boli stanovené pre otvorenie prístupových rokovaní.

Rád by som poďakoval pani Doris Packovej za jej návrh a vítam príležitosť diskutovať dnes s vami na tému Bosny a Hercegoviny v tomto veľmi dôležitom momente. Bosna a Hercegovina minulý rok dosiahla pokrok na ceste európskej integrácie, najmä prostredníctvom podpísania Dohody o stabilizácii a pridružení a nadobudnutia účinnosti dočasnej dohody. K priaznivému vývoju prišlo aj v posledných mesiacoch vrátane prudskej dohody, pokroku v otázke Brčka a krokov k sčítaniu obyvateľstva v roku 2011. Prebieha aj rozsiahle vykonávanie dočasnej dohody k Dohode o stabilizácii a pridružení.

Pokiaľ ide o zatvorenie Úradu vysokého predstaviteľa, musíme pevne trvať na splnení podmienok 5 + 2 a teraz je tu možnosť, že by mohli byť splnené v nadchádzajúcich mesiacoch. V tejto súvislosti sú pozitívne aj nedávne kroky k zostaveniu súpisu štátneho majetku.

Tak ako vo zvyšku regiónu, ani tu však nie je miesto na spokojnosť. Celková reforma vrátane kľúčových priorít EÚ je pomalá a problémy zostávajú. Stále sa výrazne prejavuje nacionalistická rétorika, ktorá vytvára zbytočné politické napätie. To sa musí zmeniť, ak chce Bosna a Hercegovina pokračovať v pokroku smerom k Európskej únii a zabrániť zaostávaniu za svojimi susedmi.

Srbská vláda je naďalej oddaná pokroku vo svojom európskom programe a nedávno tu v mnohých smeroch prišlo k priaznivému vývoju. Bude však nevyhnutné, aby sa kľúčové reformné opatrenia nestrácali zo zreteľa ani v čase, keď krajina čoraz viac pociťuje nepriaznivé účinky svetovej finančnej krízy. Proces štrukturálnych úprav musí pokračovať a krajina musí splniť svoje záväzky, najmä v oblasti súdnictva a právneho štátu.

V súčasnosti v úzkej spolupráci s mojím kolegom pánom Joaquínom Almuniom skúmame spôsoby zmiernenia dosahov finančnej krízy. Skúmame napríklad náš program nástroja predvstupovej pomoci (IPA), pri ktorom uvažujeme o zmene časti vnútroštátneho finančného balíka pre rok 2009 na priamu rozpočtovú podporu spolu s podporou medzinárodných finančných inštitúcií.

Oceňujeme trvalú podporu Parlamentu pre úsilie EÚ v Kosove, ktoré zostáva európskou prioritou a nevyhnutnosťou pre stabilitu regiónu. Európska rada opakovane potvrdila, že Kosovo má spoločnú európsku perspektívu so zvyškom západného Balkánu. Rada požiadala Komisiu, aby využila nástroje Spoločenstva na podporu hospodárskeho a politického rozvoja a aby navrhla opatrenia na pokrok týmto smerom.

Komisia na jeseň predstaví štúdiu na túto tému. Preskúmame možné spôsoby pokroku Kosova ako súčasti širšieho regiónu smerom k integrácii s Európskou úniou v rámci procesu stabilizácie a pridruženia.

Pri celkovom pohľade na rok 2009 a na región západného Balkánu ako celok možno na záver povedať, že pomerne dobrý pokrok sa dosiahol v oblasti liberalizácie vízového režimu, čo je pre mňa dôkazom, že keď sú stimuly správne, krajiny reagujú účinnými reformami. Toto je veľmi pravdepodobne jediná oblasť politiky EÚ, na ktorej najviac záleží obyčajným ľuďom, obyčajným občanom západného Balkánu. Dúfame, že do konca českého predsedníctva predložíme návrh na bezvízový styk pre tie krajiny, ktoré v tejto oblasti dosiahli najväčší pokrok a splnili stanovené podmienky. To by Rade umožnilo prijať rozhodnutia na dosiahnutie bezvízového styku pre najpokročilejšie krajiny do konca roka 2009.

Vážení priatelia, v tejto základnej otázke víz, ako aj v širšej otázke európskej perspektívy pre západný Balkán sa spolieham na vašu podporu.

  Bastiaan Belder, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – (NL) Výbor pre medzinárodný obchod vo svojom stanovisku k chvályhodnej správe pani Ibrisagicovej zdôrazňuje význam hmatateľných vyhliadok na členstvo v EÚ pre politický a hospodársky rozvoj štátov západného Balkánu.

Keďže v základných hospodárskych odvetviach regiónu možno pozorovať monopolnú trhovú silu, vzniká v tejto situácia dvojitá prekážka, aspoň v prípadoch, keď sa to deje ruka v ruke so stranícko-politickými väzbami. Vnútorný rozvoj stagnuje a európske podniky zostávajú mimo. Najlepším príkladom tejto situácie je neobmedzený rast spoločnosti Delta Holding v Srbsku, na čele ktorého ako „chobotnica“ stojí vplyvný riaditeľ Miroslav Mišković. Pán komisár sa s ním stretol minulý rok v októbri.

Pýtam sa Komisie, aké protiopatrenia ste doteraz prijali voči Belehradu? V máji 2007 unikla z tamojšieho veľvyslanectva USA správa, ktorá obsahuje výzvu na naliehavé ukončenie monopolu spoločnosti Delta Holding v záujme samotného Srbska, ako aj v záujme európskej integrácie krajiny. Pán komisár hovoril o motore rozvoja. Musím povedať, že v tomto srbskom motore je priveľa piesku.

  Doris Pack, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na jeseň minulého roka sme sa vzdali všetkej nádeje, že po tzv. prudskej dohode medzi predstaviteľmi troch hlavných strán v Bosne a Hercegovine o spoločných politických krokoch v mnohých politických oblastiach sa v politickom živote naozaj niečo zmení. Kde sa nachádzame dnes? Z väčšej časti išlo o prázdne sľuby, ktoré sa pri bližšom pohľade rozplynuli vo vzduchu. Etnické rozdelenie v Bosne a Hercegovine sa prehĺbilo. Zvýšila sa nedôvera. Ľudí manipulujú nezodpovedné politiky založené na čisto etnických kritériách, pričom skutočné problémy sa neriešia. Každý v Bosne a Hercegovine potrebuje šancu na dobré vzdelanie, každý potrebuje dobrý systém súdnictva, všetci potrebujú zamestnanie, skrátka, potrebujú nádej na lepšiu budúcnosť.

EÚ už celé roky tejto krajine pomáha veľkým množstvom peňazí a ľudských zdrojov, očividne tam však potrebujú aj štruktúry štátnej správy, ktoré dokážu tieto zdroje prijať a využiť. Rada by som sa zmienila o troch dôležitých bodoch. Vyriešiť sa musí otázka štátneho majetku. Ústavná reforma sa musí riešiť na základe širokej politickej a spoločenskej dohody. Do Európskej únie môže vstúpiť len celý štát Bosna a Hercegovina.

Musí sa dokončiť plán liberalizácie vízového režimu. Občania chcú slobodne cestovať tak ako ich politici. Politici by preto mali zabezpečiť, aby táto otázka dostala na konci tohto roka zelenú. Každý občan potrebuje funkčný systém súdnictva a nie systém, ktorý v jednom prípade vykonáva spravodlivosť tak a v druhom inak. Všade sa šíri frustrácia. Občianska spoločnosť musí vo všetkých oblastiach okamžite získať silnejšie slovo, aby politikom pripomínala, čo je ich prácou.

Je však zložité vyjsť z úkrytu, pretože stranícko-politická sieť sa rozprestiera po celej krajine. Tých zopár pracovných miest, ktoré môžu byť v ponuke, závisí od dobrej vôle politických strán. Želáme vysokému predstaviteľovi veľa šťastia pri rozväzovaní gordického uzla pasivity a nečinnosti politikov, aby sa konečne mohli vrátiť mier a stabilita a aby budúcnosť ľudí bola ružovejšia ako v súčasnosti.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente by som najprv obom spravodajkyniam rád zablahoželal. Znova tu boli predložené dobré správy, ktoré získajú širokú podporu.

Rád by som nadviazal na to, čo povedal pán komisár Rehn, pretože to považujem za najdôležitejší odkaz dnešnej rozpravy: proces integrácie, obnovenie vzťahov krajín juhovýchodnej Európy by sa nemali prerušiť, a to nielen v záujme týchto krajín, ale aj v našom vlastnom záujme. Pán komisár povedal, že v Komisii musíte byť realistom. V Parlamente by sme možno mohli byť trochu väčšími idealistami, pri konečnej analýze však tiež musíme byť realistickí. Je to dlhá a ťažká cesta a výsledok sa nedosiahne zo dňa na deň. Poznámky, ktoré od niektorých ľudí počúvam v duchu myšlienky „nech ešte vstúpi Chorvátsko a tým sa to na nejaký čas skončí“, sú preto zlým signálom. Nič z toho, čo oprávnene požadovala pani Packová, sa nestane, ak tam ľudia budú mať pocit, že nech sa deje, čo chce, nie sú v tejto Európskej únii vítaní a ich pristúpenie sa bude tak či tak odďaľovať.

Po druhé, musíme nahlas a jasne povedať, že dvojstranné problémy, ktoré nám v súčasnosti robia starosti, aspoň pokiaľ ide o postupy, o proces, by sa mali riešiť rovnako ako dvojstranné otázky; v budúcnosti by sa mali riešiť pred začiatkom rokovaní, aby nebrzdili celý rokovací postup.

Po tretie, veľmi dôležité je aj to, čo povedal pán minister. Nemôžeme robiť prácu politikov a ľudí v krajine za nich. Ľudia si svoju prácu v krajine musia vykonať sami. Ako povedala Doris Packová, politické sily si svoje problémy musia vyriešiť samy. Otvorí sa tým cesta do Európskej únie a táto cesta musí závisieť od činnosti týchto krajín a nie od našej ochoty. Naša ochota tu musí byť.

  Johannes Lebech, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, hlavný podnet uznesenia pani Ibrisagicovej o západnom Balkáne je úplne jasný. Zdôrazňuje vzťah medzi reformami v regióne a pravdepodobnosťou pristúpenia týchto krajín k EÚ. Túto dynamiku sme vynikajúco uplatnili počas posledného veľkého rozšírenia EÚ. Uznesenie určuje viacero praktických oblastí, v ktorých by tieto krajiny mohli zlepšiť svoju činnosť, ako aj množstvo známych problémov, ktoré sužujú tento región. Pre mňa je však dnes rovnako dôležité upozorniť tieto krajiny, ich politikov a národy, že musia dodržať svoju stranu dohody. Aj oni sa musia aktívne podieľať na tomto procese, pretože nielen od Európskej únie sa očakáva, že splní svoje sľuby. Podpora integračného procesu musí okrem toho vychádzať aj od týchto krajín. To znamená, že musia bojovať proti korupcii a zločinu a vytvárať silnú občiansku spoločnosť a hospodárstva a spoločnosti založené na vedomostiach. To je proces, ktorého uskutočnenie by sme radi videli, aby sme sa mohli tešiť na to, ako sa jedného dňa všetky krajiny západného Balkánu stanú plnohodnotnými členmi Európskej únie, ktorá bude základom pre zabezpečenie mieru, bezpečnosti a spolupráce aj v tejto časti Európy.

  Paul Marie Coûteaux, v mene skupiny IND/DEM. – (FR) Vážený pán predsedajúci, o tom, že schválime takúto správu, nemôže byť ani reči. Po prvé, jej sústavné odkazy na Lisabonskú zmluvu sú neprijateľné, keďže táto zmluva nebola ratifikovaná a bezpochyby ani nikdy nebude. S tým sa musíte vyrovnať: podnik zameraný na zavedenie čistej a dokonalej nadnárodnosti, ktorý sa začal pred ôsmimi rokmi veľkým konventom pána Giscarda, sa nadobro a skutočne skončil.

Predovšetkým nemôžeme akceptovať ironický tón správy, ktorej samotný názov Upevňovanie stability a prosperity na západnom Balkáne je klamlivý a pokrytecký. V skutočnosti ide o klamlivú správu, ktorá s jasným zámerom pripraviť vstup nových krajín, najmä Bosny, takzvaného Macedónska, Albánska a – prečo nie? – aj Kosova, hovorí, že súčasná situácia na Balkáne bola stabilná, pričom celkom ignoruje strašnú hru dvoch hlavných mocností, Spojených štátov a Nemecka, ktoré sa usilovne podieľali na politickom rozklade celého regiónu.

Rád by som vám pripomenul, že na dosiahnutie tohto rozkladu sa sily NATO uchýlili až k bombardovaniu Belehradu, hlavného mesta európskeho štátu. Blížiace sa desiate výročie tejto temnej epizódy sa, samozrejme, prejde mlčaním, ja som však rozhodnutý ho tu pripomenúť.

Symbolom tohto podniku politického rozkladu je Kosovo. Je ľahké pochopiť, akú výhodu môžu tieto mocnosti získať z takejto oblasti bezprávia, ktorá je otvorená všetkým druhom nezákonného obchodovania a ktorá je, samozrejme, takým vhodným miestom na zriaďovanie vojenských základní, keďže sa nachádza v srdci nášho kontinentu.

Kosovo však odhaľuje pravú tvár politiky zameranej na balkanizáciu Európy. Je to Európa v nemeckom štýle, Európa regiónov či etnických skupín, táto Európa so stovkou zástav, ktorá odstránením štátov postupne odstráni vôľu ľudu s cieľom odzbrojiť národy a vydať ich napospas oligarchiám všetkého druhu.

Správa to všetko prechádza mlčaním. Práve v tichosti, pod zvyčajným pláštikom dobrých úmyslov, sa Európa balkanizuje a neutralizuje až do bodu, keď sa vytratí z histórie. Je to však história, ktorá to všetko posúdi. Dovtedy, dámy a páni, vás nechám pracovať.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, správa pani Ibrisagicovej, samozrejme, zdôrazňuje, že našou hlavnou prioritou je stabilita západného Balkánu. Členstvo v EÚ je podľa mňa v skutočnosti tmelom, ktorý tento región spája v mieri a stabilite. Stále očakávame, že ďalšou krajinou, ktorá vstúpi do EÚ, bude Chorvátsko, ak Slovinsko vyrieši svoj spor o hranice, samozrejme, pokiaľ ho v zrýchlenom procese nepredbehne drobný Island.

V skutočnosti sú však veci o niečo zložitejšie, keďže Bosna a Hercegovina má po Daytone ešte stále ďaleko k skutočnému štátu a Grécko blokuje pokrok Macedónska z dôvodu otázky názvu. Okrem toho tu máme úverovú krízu a všeobecné námietky Nemecka a Francúzska voči akémukoľvek ďalšiemu rozširovaniu, pokiaľ nebude ratifikovaná Lisabonská zmluva, hoci podľa môjho názoru je to len zámienka na zastavenie všetkého rozširovania.

V regióne, ktorý v minulosti tak bolestne trpel rozdelením, vytvorilo nové deliace čiary aj rozhodnutie mnohých krajín EÚ a USA uznať Kosovo ako nezávislý štát. Vieme už, že Kosovo nemôže vstúpiť do EÚ, pretože niektoré členské štáty ho neuznajú, a podobný príbeh sa týka jeho vstupu do OSN. Naopak, susedné Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko pomaly postupujú ku konečnému členstvu v EÚ. Kosovo by tak mohlo skončiť ako izolovaná enkláva, ktorej bude odopreté členstvo v EÚ, ale v nadchádzajúcich desaťročiach bude financovaná daňovými poplatníkmi EÚ.

Pokus riešiť otázku jednostranným medzinárodným príkazom viac problémov vyvolal ako vyriešil, najmä v regióne samotnom. Vyváženejší a rozvážnejší prístup mohol napokon obyvateľom Kosova dať možnosť využiť výhody členstva v EÚ. Trpezlivosť vo všetkých veciach je cnosť, o to viac v zahraničnej politike.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, dokonca ani v čase hospodárskej krízy nesmie EÚ zabúdať na záväzok, ktorý dala krajinám západného Balkánu v súvislosti s budúcim rozšírením EÚ. Vítam preto túto rozpravu a jasné potvrdenie záväzku budúceho rozšírenia. Európska integrácia je v životnom záujme všetkých obyvateľov Bosny a Hercegoviny, krajiny, ktorej v dnešnej rozprave venujeme osobitnú pozornosť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prísľub členstva v EÚ bol ponúknutý Bosne a Hercegovine ako jednej krajine a nie jej jednotlivým entitám. Z tohto dôvodu, a už sme to tu mnohokrát zopakovali, sa musia uskutočniť účinné reformy požadované pre vstup do EÚ. Ústavná reforma Bosny a Hercegoviny by mala vyústiť do existencie funkčného centralizovaného štátu s primeranými zákonodarnými, rozpočtovými výkonnými a súdnymi právomocami, ktoré mu umožnia udržať funkčný jednotný trh, sledovať politickú, hospodársku a sociálnu súdržnosť a brániť záujmy krajiny v zahraničí, jedného dňa aj ako člena EÚ. Na záver by som chcel vyzvať krajiny západného Balkánu, Radu a Komisiu, aby zvýšili úsilie na zrušenie vízového režimu. Bezvízový styk a voľný pohyb osôb by bol pre krajiny západného Balkánu veľkou pomocou na ich ceste k členstvu v EÚ.

  Jules Maaten (ALDE). – (NL) Vyjadrím sa len k téme Bosny a uzneseniu pani Packovej, ktoré zajtra veľmi radi podporíme.

Hovoriť o Bosne je vždy frustrujúce a som rád, že pán komisár sa v súvislosti s vývojom v Bosne mohol zmieniť aj o niekoľkých pozitívnych bodoch. Niekedy však napriek tomu rozmýšľame, či je pohár napoly plný alebo napoly prázdny. Ja dokonca chvíľami rozmýšľam, kde ten pohár je, keď ide o Bosnu.

Pán Swoboda pred chvíľou povedal, že problém s vývojom v Bosne je v tom, že človek má pocit, že bez ohľadu na to, aké zmeny sa tam vykonajú, krajina aj tak nepristúpi k Únii. Keď sa však rozprávam s tamojšími ľuďmi, mám presne opačný dojem. Hovoria totiž, že aj keď nezmenia nič, aj tak tam vstúpia, pretože ich tam tak veľmi chcú. Nech už hovoríme o ktorejkoľvek z týchto dvoch mylných predstáv, musíme sa ich oboch zbaviť.

Ak sa tam uskutočnia reformy a ak ľudia začnú pracovať na rešpektovanom právnom systéme a na boji proti byrokracii, potom je európska budúcnosť reálna, ale ak sa to nestane, potom reálna nie je. Tento odkaz treba jasne vyjadriť a mne sa zdá, že uzneseniu pani Packovej sa vynikajúco podarilo práve to.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, stabilita a prosperita na Balkáne je cieľom, je práve tým cieľom, pretože za tým všetkým stojí otázka mieru v našej oblasti.

Áno, prístupový proces je nástrojom, nemal by sa však pomaly stať rubášom, ktorý tkala Penelopa, pri ktorom v noci rozpletieme to, čo upletieme cez deň.

Prirodzenou túžbou Balkánu je vstup do Európskej únie. Je to jasná politická vôľa, je to svetlo, ktoré je najmä pre ľudí signálom.

Nehovorím o rozšírení, potrebná je najmä podpora integrácie krajín a regiónov Balkánu. Áno, musíme ukázať, že žiadame, že požadujeme demokraciu a spravodlivosť, ale sústavné používanie týchto požiadaviek na odmietnutie integrácie je podľa môjho názoru základnou politickou chybou. Ako dôkaz uvádzam okrem iného otázky dvojstranných sporov. Musíme sa dohodnúť, a o tom hovorí aj správa, na procese riešenia dvojstranných problémov, ale bez toho, aby sa tým všetkým zablokoval prístupový proces. Je to spôsob ako budovať a prebudovať našu Európsku úniu rozšírenú o všetky balkánske krajiny.

  Angelika Beer (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, rada by som poďakovala pánovi komisárovi Rehnovi za to, že nám dnes znovu poskytol prehľad o západnom Balkáne.

Práve som sa vrátila z Macedónska a Kosova a rada by som sa vyjadrila k trom bodom. Prvým je nejednotnosť Európskej únie. Ak bude v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike pretrvávať, nedosiahneme na Balkáne žiadnu stabilitu ani prekonanie etnických rozdielov.

Po druhé, stratégia nemeckých konzervatívcov v CDU dopadla na Balkán ako bomba, pretože oberá európsku perspektívu o dôveryhodnosť, a ak sa takto bude viesť európska volebná kampaň, na Balkáne znovu vypukne konflikt.

Po tretie, a pre toto by sme mali okamžite konať, nielen aby sme zachovali perspektívu, ale aby sme umožnili aj jej uskutočnenie. Grécko musí prestať blokovať členstvo Macedónska v NATO a my sa musíme zjednotiť v uznaní nezávislosti Kosova, inak bude naša misia EULEX trpieť.

  Erik Meijer (GUE/NGL). – (NL) Bosna a Hercegovina je vlastne vreckovým modelom Juhoslávie, federáciou, v ktorej si jednotlivé národy musia vybrať medzi mierovým spolunažívaním a bojmi vo vnútorných sporoch o územie.

Od rozpadu Juhoslávie v roku 1992 existovali pokusy vytvoriť z Bosny a Hercegoviny jednotný štát, avšak bez úspechu. Myslím si, že sa to nepodarí v blízkej ani vzdialenej budúcnosti. Dohoda troch národov a ich politických predstaviteľov o účinnom riadení bude možná, len ak sa už nikto nebude cítiť ohrozený ostatnými alebo vonkajším svetom. Kompromis bude možný, len keď z tejto krajiny odíde vysoký predstaviteľ EÚ a zahraniční vojaci. Dovtedy bude trvať stagnácia.

Preto nebudem hlasovať v prospech navrhovaného uznesenia o tejto krajine, ktoré môže viesť jedine k pokračovaniu protektorátu a teda k stagnácii. Musíme mať na zreteli, že Bosnu a Hercegovinu v zásade obývajú tri národy, z ktorých ani jeden nepredstavuje v tejto krajine väčšinu, pričom niektorí sa cítia byť spojení so Srbskom, časť s Chorvátskom, kým iní chcú zdôrazniť osobitnú bosniansku identitu. Na to musíme prihliadať.

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, som rada, že sa môžem zúčastniť na diskusii o tomto dokumente, ktorý zdôrazňuje, že najlepším základom pre budúcnosť všetkých krajín v regióne je ich úplná integrácia ako členských štátov Európskej únie.

Balkán bol a vždy bude európskym regiónom. Presadzovanie spolupráce na regionálnej úrovni by malo byť aj jednou zo základných politík Európskej únie. Chcem tu upozorniť na potrebu podpory medziparlamentného dialógu na regionálnej úrovni ako dôležitého prvku v procese európskej integrácie.

Členské štáty EÚ v regióne môžu v tomto procese zohrávať dôležitú úlohu. Osobitne dôležitá je podpora činností Regionálneho strediska pre spoluprácu, ktoré úspešne pokračuje v podpore politík a zásad Paktu stability a ktorého cieľom je urobiť z regiónu západného Balkánu oblasť bezpečnosti a stability.

Podporujem zrušenie vízového režimu ako dôležitý krok k integrácii západného Balkánu.

  Petr Nečas, úradujúci predseda Rady. – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som vám poďakovať za veľmi užitočnú rozpravu. Som tiež veľmi rád, že členské štáty EÚ vyjadrili všeobecnú podporu myšlienke liberalizácie vízového režimu s krajinami západného Balkánu. Rád by som tu vyjadril svoj úprimný súhlas s vyhlásením pána Roučka, ktorý v tejto súvislosti predniesol veľmi naliehavú výzvu, pretože posilňovanie osobných stykov medzi občanmi krajín západného Balkánu a občanmi EÚ je určite pozitívnym krokom, ktorý pomôže prekonať pocit izolácie, ktorým niektoré z týchto štátov trpia, a ktorý pomôže vytvoriť Európu bez bariér. Som tiež pevne presvedčený, že hospodárska kríza, v ktorej sa dnes nachádzame, sa nesmie stať zámienkou na spomalenie procesu rozšírenia, ako tu povedali aj viacerí rečníci, napríklad pán Rouček. Naopak, pre stabilitu regiónu je osobitne dôležité, aby tento proces nestratil na hybnej sile.

Som tiež veľmi rád, že sa dosiahol pokrok v rokovaniach o žiadosti Čiernej Hory o vstup do EÚ, ktorú Rada práve postúpila Komisii na vypracovanie stanoviska. Predsedníctvo považuje tento krok za veľmi dôležitý signál pre celý región. Za dôležité považujeme aj odblokovanie prístupových rozhovorov s Chorvátskom. Zaťažovanie programu rozšírenia dvojstrannými otázkami považujeme za nešťastné. Výzvou naďalej zostáva pokrok v európskej integrácii Srbska, ktorý je podmienený plnou spoluprácou s príslušným medzinárodným tribunálom vrátane zatknutia a vydania zostávajúcich obvinených. Predsedníctvo usilovne pracuje na tom, aby sa aj zo strany EÚ uplatňovala dočasná dohoda o obchode a obchodných záležitostiach a na tom, aby sa začal proces ratifikácie Dohody o stabilizácii a pridružení, ktorá bola podpísaná minulý rok. Význam procesu stabilizácie a pridruženia pre reformu v Srbsku a pre podporu prevažne proeurópskej vlády je nesporný. Prezidentské a komunálne voľby v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko splnili väčšinu medzinárodných noriem a všeobecne uznávaných podmienok pre slobodné a demokratické uskutočnenie volieb. Je však jasné, že bez riešenia dvojstranného sporu o názov krajiny zostane jej pokrok na ceste k štatútu kandidáta minimálny.

Pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, táto krajina sa musí pohnúť vpred. Závislosť na medzinárodnom spoločenstve nie je nápomocná, ale skôr narušuje zásadu zodpovednosti a sníma zodpovednosť z miestnych politikov, ako tu správne upozornil pán Swoboda. Rád by som využil túto príležitosť a vyzval politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby aktívne spojili sily s cieľom viesť svoju krajinu k lepšej budúcnosti. Je kontraproduktívne vracať sa k politike založenej na etnických zásadách, ako veľmi výstižne povedala pani Doris Packová. Plánovaný prechod od Úradu vysokého predstaviteľa k posilnenému Úradu osobitného predstaviteľa EÚ neznamená, že medzinárodné spoločenstvo či Európska únia z Bosny a Hercegoviny odchádzajú. Naopak, EÚ tam je, aby pomáhala a plne si uvedomuje skutočnosť, že Bosna a Hercegovina nie je len ďalším kandidátom, ale že ide o veľmi špecifický prípad s veľmi citlivými otázkami a problémami. EÚ v rámci svojej stratégie plánuje vytvoriť úrad a politiku pre mier a bude pripravená prevziať od medzinárodného spoločenstva všetky koordinačné činnosti v Bosne a Hercegovine. Urobíme to však len vtedy, keď aj samotná Bosna a Hercegovina preukáže, že je pripravená na takúto významnú kvalitatívnu zmenu. Prvým významným krokom k Európe bolo podpísanie Dohody o stabilizácii a pridružení, ale to bol len začiatok. Sme pripravení naďalej poskytovať pomoc v tomto nevyhnutne dlhom procese.

Rok 2009 je dôležitý a mohol by byť pre Bosnu a Hercegovinu rozhodujúci. Po prvé, na dosah je prechod od Úradu vysokého predstaviteľa k Úradu osobitného predstaviteľa EÚ. Ten predstavuje významný krok od závislosti Bosny a Hercegoviny. Po druhé, obdobie po nasledujúcich všeobecných voľbách v roku 2010 by sa malo plne využiť na presadzovanie základného reformného programu vrátane ústavnej reformy, ako správne upozornila pani Packová. Po tretie, celý región napreduje. Bosna a Hercegovina jednoducho nemôže zostať pozadu. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som skončil niečím, čo všetci chceme. Chceme, aby Bosna a Hercegovina dosiahla pokrok. Oceňujeme podporu, ktorej sa nám pri plnení tohto cieľa dostáva od vážených poslancov Európskeho parlamentu.

  Olli Rehn, člen Komisie. – (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som všetkým poďakovať za túto významnú rozpravu a za podporu európskej perspektívy krajín západného Balkánu. Súhlasím s obavami, ktoré v rámci tejto diskusie vyslovili členovia Parlamentu, napríklad pani Packová, pán Swoboda a pán Maaten v súvislosti s politickým vývojom v Bosne a Hercegovine.

Niekedy to vyzerá tak, akoby Bosna a Hercegovina mala nezničiteľnú schopnosť vytvárať a dokonca obnovovať politické napätie, hoci podľa zdravého rozumu by sme mali očakávať, že zlepšený vývoj sa bude uberať iným smerom a že politický zmier si nájde miesto v politickej budúcnosti Bosny a Hercegoviny.

Súhlasím s pánom Maatenom v tom, že všetky krajiny západného Balkánu sú toho názoru, že jedného dňa sa budú môcť stať členmi Európskej únie, ak splnia podmienky členstva v Únii založené na kodanských kritériách. Vzťahuje sa to aj na Bosnu a Hercegovinu, a pokiaľ ide o podmienky, ktoré táto krajina musí splniť, nebudú povolené žiadne ústupky ani výnimky, a ak je niekto presvedčený o opaku, mýli sa. Je veľmi dôležité, aby tento správny spôsob myslenia v politickej diskusii Bosny a Hercegoviny získal pevné miesto a aby si občania mohli tvoriť vlastné závery o tom, aký druh politiky môžu očakávať od demokraticky zvolených politikov.

Rád by som vám predstavil svoju víziu budúcnosti Bosny a Hercegoviny, ktorá je založená na spolupráci s Javierom Solanom, s ktorým sme vypracovali viacero oznámení o budúcnosti tejto krajiny a úlohe Európskej únie na území tejto krajiny. Po prvé, naším cieľom je prejsť z daytonskej éry do bruselskej éry, t. j. z éry vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva do posilnenej prítomnosti Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Znamená to tiež pravdepodobne systém „dvoch predstaviteľov“ v prípade špeciálneho predstaviteľa EÚ a vedúceho Zastúpenia Európskej komisie, aby sme mohli využívať politické a hospodárske zdroje Európskej únie čo najlepším možným spôsobom.

Na členstvo v EÚ sa, pochopiteľne, nemôže vzťahovať protektorát a z tohto dôvodu je táto zmena základnou zložkou, neodmysliteľnou súčasťou užších vzťahov Bosny a Hercegoviny s Európskou úniou, a preto je aj v záujme politikov a predovšetkým občanov tejto krajiny, aby sa podmienky tejto zmeny splnili.

Táto záležitosť má aj politický význam, pretože je príliš jednoduché obviňovať za problémy Bosny a Hercegoviny medzinárodné spoločenstvo, keď sa ľudia nechcú pozrieť do zrkadla. Je príliš jednoduché obviňovať vysokého predstaviteľa, keď by ste mali viesť rokovania a pokúšať sa o dosiahnutie dohody so spoluobčanmi. Dúfam, že politická kultúra Bosny a Hercegoviny sa v tejto súvislosti zlepší a dozreje a že aj médiá tejto krajiny prevezmú zodpovednosť za to, aby negatívny, nacionalistický jazyk v tejto krajine nedostal ešte väčší priestor, aký má v súčasnosti.

Po druhé, táto krajina by si mala upraviť ústavu, aby bola schopná vybudovať funkčný vládny systém. V súčasnosti je vládny systém Bosny a Hercegoviny príliš nákladný, príliš neúčinný a jednoducho nezlučiteľný s členstvom v Európskej únii. Z toho vyplýva, že ústavu je potrebné upraviť prostredníctvom evolúcie, a nie revolúcie, a teší ma, že európski politici podľa všetkého diskutujú o jednotlivých problémoch v tomto duchu.

Po tretie a na záver, zrušenie vízovej povinnosti je zásadnou súčasťou budúcnosti Bosny a Hercegoviny v Európe a som si istý, že takto vybavená bude táto krajina schopná vstúpiť do hlavného európskeho prúdu, čo bude nepochybne v záujme samotnej krajiny, jej občanov, ako aj Európskej únie.

  Anna Ibrisagic, spravodajkyňa. – (SV) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pánovi Nečasovi za jeho účasť na dnešnej rozprave. Taktiež by som chcela poďakovať pánovi Rehnovi za to, že poukázal na dvojstranné spory, ktoré sa de facto stali európskymi problémami, a za to, že zdôraznil, aký má pre nás význam, aby sme finančnej kríze neobetovali rozširovanie EÚ.

Dvojstranné spory v súčasnosti bránia Chorvátsku a Macedónsku pokračovať na ceste k členstvu v EÚ počas procesu implementácie potrebných reforiem. Prostredníctvom mojej správy Európsky parlament obohatí svojím hlasom súzvuk tých, ktorí trvajú na tom, aby dvojstranné spory zostali tým, čím sú, t. j. dvojstrannými spormi, a aby sa nezamieňali s procesom pristúpenia k EÚ.

Nakoniec by som chcela vyjadriť presvedčenie, že rozšírenie EÚ o krajiny západného Balkánu je pre nastolenie mieru, slobody a prosperity na našom vlastnom kontinente príliš dôležité na to, aby sme ho ohrozili.

Toto posolstvo by som prostredníctvom svojej správy chcela sprostredkovať 500 miliónom Európanov, ktorí si v blízkej budúcnosti budú voliť nový Parlament, vládam členských štátov, Komisii a ľuďom a politikom z krajín západného Balkánu. Toto posolstvo je obzvlášť nutné vyslať v čase, keď existuje riziko, že hospodárska kríza spôsobí, že stále viac ľudí a politikov v Európe bude chcieť za sebou zavrieť dvere a neumožní ďalším ľuďom žiť, pracovať a obchodovať v tej oblasti nášho kontinentu, v ktorej sa chcú sami presadiť. Preto taktiež dúfam, že je to posolstvo, s ktorým moji kolegovia z Parlamentu budú vystupovať v rámci kampane k nastávajúcim voľbám. Ak Európa ochladla a je viac zahľadená do seba, tak prioritou Parlamentu je pracovať na tom, aby bola opäť ústretová a otvorená.

  Predsedajúci. – v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v piatok 24. apríla 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Región západného Balkánu je osobitným prípadom v rámci krajín, ku ktorým má Európska únia blízky vzťah. Je to región, ktorý čelí mnohým problémom a kde ešte vždy treba prekonávať mnoho etáp, aby sa mohol dokončiť proces integrácie. Je to však oblasť, ktorá má jasné a nespochybniteľné vyhliadky na členstvo v EÚ.

Spoločne s mojimi kolegami poslancami sme chceli zabezpečiť, aby toto riešenie potvrdilo túto skutočnosť principiálne, ako aj prostredníctvom detailov súčinnosti EÚ s krajinami v tejto oblasti. Ako som zdôraznil vo svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, znepokojuje nás viacero otázok: vízový režim, proces informovania občanov o EÚ, hospodárska spolupráca so štátmi západného Balkánu, práva menšín, študijné programy v EÚ pre mladých ľudí pochádzajúcich z tejto oblasti, ako aj posilnenie medziparlamentného dialógu ešte predtým, ako tieto štáty vstúpia do EÚ.

Domnievame sa, že proces zjednocovania Európy môže pokračovať na občianskej úrovni po tom, ako dôjde k jeho spomaleniu na inštitucionálnej úrovni. Domnievam sa taktiež, že ak sa na celú záležitosť pozrieme z tejto perspektívy, môžeme naše obavy o stabilitu tejto oblasti premietnuť do praktických krokov, nevenovať sa jej len rétoricky alebo z historického hľadiska.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE), písomne. – (HU) Politika rozširovania Európskej únie je najlepším dostupným nástrojom na udržanie stability a prevládajúceho mieru v regióne západného Balkánu. Dúfame, že v roku 2011, počas maďarského predsedníctva, budeme môcť privítať Chorvátsko, ale to závisí od toho, či Chorvátsko so Slovinskom konečne uzavrie dohodu o začatí dvojstranných rozhovorov s medzinárodným sprostredkovaním v otázke rozdelenia Piranského zálivu. Cieľom rozhovorov o Piranskom zálive je vyriešiť pretrvávajúci spor o hranice medzi týmito dvoma krajinami, keďže bez toho Chorvátsko určite nebude schopné stať sa členom Spoločenstva. Ďalšou podmienkou je, aby Chorvátsko plne spolupracovalo aj s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu v oblasti hľadania a vydávania vojnových zločincov.

(1) Pozri zápisnicu.