Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:
– správa (A6-0053/2009) pani Starkevičiūtėovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Spoločenstve (KOM(2008)0640 – C6-0352/2008 – 2008/0194(COD)) a
– správa (A6-0056/2009) pána Purvisa v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (KOM(2008)0627 – C6-0350/2008 – 2008/0190(COD)).
Margarita Starkevičiūtė, spravodajkyňa. – (LT) V súčasnosti, keď hospodárstvo Európskej únie zažíva obdobie recesie, je veľmi dôležité podnietiť hospodársky rast. Jedným zo zdrojov hospodárskeho rastu Európskej únie je rozšírenie spoločného trhu, ktorý je stále veľmi roztrieštený, predovšetkým v oblasti finančných služieb. Návrh, ktorý máme pred sebou, by mal pomôcť vyriešiť tento problém a vytvoriť spoločnú európsku platobnú oblasť. V angličtine sa nazýva Single Euro Payments Area (jednotná oblasť platieb v eurách – SEPA).
Tento dokument už má svoju históriu. Len čo sa zaviedlo euro a zrušili sa výmenné kurzy v krajinách eurozóny, vysvitlo, že ceny za cezhraničné platby sa stále líšia od cien za miestne platby. Preto bolo na konci roka 2001 prijaté a vstúpilo do platnosti nariadenie (ES) č. 2560 Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v eurách. Stanovilo rovnaké poplatky za príslušné miestne, domáce a cezhraničné platby a posilnilo túto zásadu. Cieľom bolo znížiť ceny pre spotrebiteľov a zaistiť väčšiu konkurencieschopnosť na trhu s platobnými službami.
Zavedenie tohto nariadenia znížilo poplatky za platby. Napríklad cezhraničný prevod 100 EUR stál v Európskej únii v priemere 24 EUR, dnes stojí už len 2,50 EUR. Na druhej strane dokument odhalil isté nedostatky. Preto sa rozhodlo, že by sa mal prepracovať.
Dokument, ktorý máme pred sebou, je zdokonalená verzia nariadenia č. 2560. Čo je v tomto dokumente nové? Po prvé, zásada jednotných poplatkov za cezhraničné a zodpovedajúce domáce platby sa rozšírila, aby zahrnula aj priame inkaso. Takáto možnosť predtým neexistovala. Len čo bola vytvorená jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) a prijala sa smernica o platobných službách, platobné prostredie v Európe sa zmenilo. Preto je dôležité, že od novembra 2009 bude možné využívať obľúbenú metódu elektronických platieb, teda priame inkaso, na cezhraničnom základe. S cieľom pomôcť vytvoriť spoločný model priameho inkasa sa v nariadení uvádza, že bez bilaterálnej dohody medzi platcovými poskytovateľmi platobných služieb a príjemcom platby bude úroveň štandardného a dočasného mnohostranného výmenného poplatku za priame inkaso stanovená na 0,08 EUR a bude platiť počas prechodného obdobia do roku 2012.
Dokument tiež navrhuje, ako zdokonaliť ochranu práv spotrebiteľov a odstrániť prekážky v podnikaní. Navrhuje sa, aby členské štáty menovali kompetentné orgány, ktoré by dohliadali na realizáciu tohto nariadenia a zároveň aktívne spolupracovali na celonárodných úrovniach, čím by sa zmenšil počet prekážok v podnikaní. Zároveň by mohli stanoviť usmernenia o tom, ako posudzovať postupy na určovanie dodržiavania tejto zásady.
Ďalšou novinkou, ktorú prepracované znenie tohto dokumentu ponúka, je návrh na postupné zrušenie povinností, ktoré sa ukladajú bankám v niektorých štátoch, a síce poskytovať štatistiky platobnej bilancie a určovať iné postupy poskytovania štatistiky platobnej bilancii.
Je mi veľmi ľúto, že sa s Radou nevieme na tomto bode dohodnúť. Zatiaľ je stále potrebné stanoviť postupy prepracovania platobných bilancií a postupy realizácie. Parlament a Komisia vyhlásili, že bude stanovený presný konečný termín.
John Purvis, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, táto smernica reaguje na rastúcu dôležitosť elektronického obchodu a elektronického peňažníctva, ako aj potrebu jasného právneho rámca. Jej cieľom je uľahčiť používanie elektronických peňazí na on-line platobné účty, predplatené účty mobilných telefónov, dobíjacie cestovné karty a darčekové poukážky.
Elektronické peniaze sa nelíšia od iných foriem peňazí, v ktorých sa zachováva menová hodnota, a ponúkajú pohodlný spôsob výmeny. Na rozdiel od platobných nástrojov založených na existencii účtu, ako sú kreditné a platobné karty však elektronické peniaze fungujú ako predplatený nástroj ich držiteľa. Používajú sa na pokrytie platieb – zvyčajne relatívne malých súm – podnikom iným, ako je používateľ, čo ich odlišuje od kariet, ktoré majú len jediný účel, ako napríklad telefónne karty. Na používanie elektronických peňazí nie je potrebný bankový účet, takže sú vhodné najmä pre tých ľudí v spoločnosti, ktorí nemajú alebo nemôžu mať bankový účet.
Ubehlo už osem rokov odvtedy, čo Benjamin Cohen vo svojom článku „Elektronické peniaze: nový deň alebo falošný úsvit?“ vyhlásil, že éra elektronických peňazí k nám zavíta už čoskoro. Bohužiaľ, táto predpoveď bola priveľmi optimistická a predčasná – prinajmenšom pre Európu. V Európe majú elektronické peniaze ešte stále ďaleko od toho, aby prinášali výhody, ktoré sa očakávali, keď bola v roku 2001 prijatá prvá smernica o elektronickom peňažníctve.
Zrejme za to môže potreba vysokého počiatočného kapitálu a ďalšie prehnane obozretné obmedzenia. Počet inštitúcií elektronického peňažníctva sa medzi jednotlivými členskými štátmi pozoruhodne líši. Napríklad Česká republika má viac ako 40 inštitúcií elektronického peňažníctva (EMI), zatiaľ čo Francúzsko a Nemecko ich majú spolu 12. V skutočnosti dve nemecké EMI boli dokonca nútené presťahovať sa do jurisdikcie Spojeného kráľovstva z dôvodu značných rozdielov v právnych predpisoch, dokonca aj v rámci tejto smernice. V auguste 2007, teda pred dvomi rokmi, predstavovali splatné elektronické peniaze iba 1 miliardu EUR v porovnaní so 600 miliardami EUR v hotovosti, ktoré boli v obehu.
Je teda jasné, že elektronické peniaze majú pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa z nich stane skutočná alternatíva k peniazom v hotovosti. Napriek istým obmedzeniam však elektronické peniaze podstatne pribúdajú, pričom táto nová smernica by mala umožniť fungovanie nových, inovačných a bezpečných služieb elektronického peňažníctva, poskytnúť novým subjektom možnosti prístupu na trh a podnietiť skutočnú a efektívnu hospodársku súťaž medzi účastníkmi trhu. Na trh budú môcť vstúpiť aj nové a menšie subjekty, keďže suma potrebného počiatočného kapitálu sa zníži z 1 milióna EUR na 350 000 EUR. Výbor pre hospodárske a menové veci by určite uprednostnil ešte nižšiu sumu.
Poskytovatelia môžu rozšíriť svoje filiálky, kde je možné používať elektronické peniaze. Napríklad zákazník, ktorý si za elektronické peniaze kupuje lístok na metro, by si v stánku mohol kúpiť aj kávu, noviny alebo kyticu kvetov, tak ako to už veľmi úspešne funguje napríklad v Hongkongu.
Počas legislatívneho procesu sme sa veľmi ponáhľali, aby sme dohodu dosiahli už v prvom čítaní a mohli toto opatrenie uviesť do platnosti ešte pred európskymi voľbami. Čo najsrdečnejšie chcem poďakovať Ivovi a Melánii z hospodárskeho výboru, tieňovým spravodajcom socialistov a liberálov pánovi Pittellovi a pani Raevovej, útvarom Komisie a českému predsedníctvu, predovšetkým Tomášovi Trnkovi a jeho tímu, za veľmi pozitívnu spoluprácu. Nikomu z nás sa nepodarilo dosiahnuť všetko, čo sme si želali, ale som presvedčený, že sme urobili obrovský krok vpred, a veľmi by som uvítal, keby Parlament tento projekt podporil.
Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v prvom rade by som chcel v mene Komisie vyjadriť Parlamentu uznanie za rýchlosť, ktorou sa venoval týmto dvom veľmi dôležitým otázkam. V tejto súvislosti by som chcel poďakovať obom spravodajcom a pani Berèsovej, predsedníčke Výboru pre hospodárske a menové veci, za to, že výrazne prispeli k urýchleniu práce.
V súčasnosti nás od konečného termínu, ktorý majú členské štáty na transpozíciu smernice o elektronickom peňažníctve, delí len zopár mesiacov. Tieto dve opatrenia spolu s pozoruhodným úsilím platobného priemyslu vyvinúť produkty SEPA tvoria rozhodujúci a správne načasovaný krok smerom k dokončeniu jednotného platobného trhu. Tieto opatrenia spolu so spomínanou smernicou dovŕšia právny základ, ktorý je nevyhnutný na to, aby bol trh prehľadný, spoľahlivý a stabilný. Rokovania, ktoré sa v posledných týždňoch uskutočnili, umožňujú dosiahnuť veľmi rýchlu dohodu o spomínaných dvoch záležitostiach.
Pokiaľ ide o prepracované nariadenie o cezhraničných platbách, s potešením vám oznamujem, že Komisia podporuje navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je výsledkom istého kompromisu. Komisiu teší najmä zahrnutie jej pôvodného návrhu článkov, ktoré upravujú otázky týkajúce sa mnohostranného výmenného poplatku za transakcie priameho inkasa. Trh si tieto opatrenia žiadal a my ich považujeme za nevyhnutné na to, aby mohli európske banky včas spustiť systém priameho inkasa SEPA.
Tieto pravidlá poskytnú platobnému priemyslu tri roky na to, aby predložil dlhodobý obchodný model automatického inkasa, ktorý dodržiava pravidlá hospodárskej súťaže. V zmysle kompromisu chce Komisia nahradiť bezpodmienečné odstránenie týchto povinností doložkou o preskúmaní, ako to navrhli Parlament a Rada.
Pokiaľ ide o prepracovanú smernicu o elektronickom peňažníctve, je to mimoriadne ambiciózny právny predpis, ktorý poskytne druhú šancu na vytvorenie trhu v oblasti elektronického peňažníctva, ktorý bude skutočne užitočný. Cieľom tejto smernice je poskytnúť trhu jasný a vyvážený právny a obozretný rámec a odstrániť nepotrebné, neprimerané alebo prehnané bariéry v prístupe na trh, ako aj zatraktívniť činnosť vydávania elektronických peňazí.
Nová smernica by mala podporiť ozajstnú a efektívnu hospodársku súťaž medzi všetkými účastníkmi trhu a zároveň zaručiť rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov platobných služieb, ako aj vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov. Dosiahnutý kompromis vytvára vynikajúcu rovnováhu, plne chráni naše počiatočné ciele a zároveň poskytuje primeranú odpoveď na oprávnené obavy, ktoré boli vyjadrené počas procesu prijímania. Preto tento návrh plne podporujeme.
Aloyzas Sakalas, spravodajca Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – Vážená pani predsedajúca, Výbor pre právne veci podporuje návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Spoločenstve.
Iniciatíva Komisie má tieto ciele: po prvé, nahradiť súčasné nariadenie s cieľom prispôsobiť ho vývoju na trhu; po druhé, zdokonaliť ochranu práv spotrebiteľov a poskytnúť primeraný právny rámec na rozvoj moderného a účinného platobného systému v rámci EÚ; a po tretie, dosiahnuť vznik vnútorného trhu pre platobné služby v eurách.
Výbor pre právne veci bol poverený predložiť stanovisko vedeniu Výboru pre hospodárske a menové veci. V stanovisku sa navrhlo, aby mohli členské štáty menovať už existujúce inštitúcie za kompetentné orgány oprávnené konať a používať alebo rozširovať súčasné postupy týkajúce sa služieb cezhraničných platieb. Je dôležité uplatniť a zdokonaliť už existujúce opatrenia a obnoviť orgány, ktoré by sa účinne zaoberali sťažnosťami a spormi týkajúcimi sa tohto návrhu.
Je dôležité zdôrazniť, že zásady proporcionality, subsidiarity a predovšetkým rozšírená zásada jednotných poplatkov za cezhraničné platby by mali byť v súlade s článkom 95 ods. 1 Zmluvy o ES. Otázka cezhraničných platieb v eurách si vyžaduje prístup na úrovni Spoločenstva, pretože príslušné pravidlá a zásady musia byť vo všetkých členských štátoch rovnaké, aby bolo možné dosiahnuť právnu istotu a vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov európskeho platobného trhu.
José Manuel García-Margallo y Marfil, vmene skupiny PPE-DE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, vyjadrím sa len k nariadeniu o cezhraničných platbách a správe, ktorú vypracovala pani Starkevičiūtėová.
Toto nariadenie, ako sama veľmi dobre vysvetlila, reaguje na potrebu, ktorá začala byť pociťovaná ako výsledok zavedenia eura, a stanovuje relatívne jasnú zásadu: poplatky za cezhraničné platby musia byť rovnaké ako poplatky za domáce platby. Toto je rozumné pravidlo v rámci vnútorného trhu, ktoré sa však pred týmto nariadením nedodržiavalo.
Nariadenie sa tak stalo spúšťačom jednotnej oblasti platieb v eurách, o ktorej sa pani spravodajkyňa tiež zmieňovala, a preto mám niekoľko dodatočných postrehov.
Toto nariadenie sa časom stalo zastarané a je nutné ho prepracovať tak, aby sa prispôsobilo zmenám na finančných trhoch a tiež smernici o platobných službách.
V rámci tohto prepracovania si Komisia stanovila tri ciele. Po prvé, zahrnúť do rozsahu nariadenia cezhraničné priame inkaso; po druhé, stanoviť postupy mimosúdneho riešenia problémov, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní nariadenia; a po tretie, zmierniť povinnosti súvisiace s podávaním správ o štatistikách platobnej bilancie.
Európsky parlament s týmto prístupom vo všeobecnosti súhlasí, ale chce urobiť tri zásadné zmeny. Po prvé, objasniť právne definície, ktoré nariadenie stanovuje; po druhé, varovať členské štáty, alebo im pripomenúť, že by mali nariadenie dodržiavať účinnejšie, ako tomu bolo v minulosti; a po tretie, vyzvať členské štáty na významnú vzájomnú spoluprácu.
Mal som obavy v súvislosti s povinnosťami, ktoré sa spájajú s poskytovaním štatistík platobnej bilancie. Túto otázku však už vyriešila dohoda medzi jednotlivými inštitúciami. Môžem preto vyhlásiť, že som s dosiahnutým výsledkom spokojný.
Pervenche Berès, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, rada by som sa vyjadrila k správe pána Purvisa o elektronickom peňažníctve.
Predovšetkým si myslím, že ak uvažujeme nad dôvodmi, prečo je používanie elektronických peňazí u nás rozvinuté menej ako v Hongkongu, je to nepochybne preto, že európski občania si oveľa ľahšie zvykli na používanie bankových kariet.
Tento Parlament sa pri vypracovávaní tohto právneho predpisu obáva dvoch vecí. Po prvé, v čase, keď každý hovorí o otázke dohľadu, nechceme uvoľniť dohľad nad inštitúciami elektronického peňažníctva len pre ich lobizmus. Z toho dôvodu trval Európsky parlament predovšetkým na tom, aby tieto inštitúcie, ktoré vydávajú a spravujú elektronické peniaze, podliehali skutočnému dohľadu. Myslím si, že v tejto oblasti sme dosiahli mnoho záruk. Vítam tento prístup.
Zároveň sme sa veľmi usilovali vziať do úvahy záujmy občanov a tých, ktorí používajú elektronické peniaze predovšetkým vtedy, keď chcú ukončiť svoje zmluvy, aby na nich inštitúcie spravujúce elektronické peniaze neuvalili obmedzenia a poplatky, ktoré by sa nám zdali prehnané.
V tomto duchu sme tento návrh podporili v nádeji, že by našim spoluobčanom uľahčil život prostredníctvom používania elektronických peňazí, ale zároveň by nevyústil do žiadnych neprimeraných postupov, najmä pokiaľ ide o mechanizmy dozoru.
Mariela Velichkova Baevа, v mene skupiny ALDE. – (BG) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorého cieľom je nahradiť súčasné platné nariadenie, sa spája s vytvorením jednotného európskeho platobného trhu. Návrh má tiež za cieľ zvýšiť ochranu záujmov a práv spotrebiteľov a zmenšiť záťaž spojenú s podávaním správ o štatistikách platobnej bilancie.
Článok 5 o platobnej bilancii a článok 12 týkajúci sa doložky o preskúmaní sú predmetom kompromisu, o ktorý sa snaží naša spravodajkyňa pani Margarita Starkevičiūtėová a ktorý podporuje aj Bulharsko. Kompromis dáva príležitosť na včasné a primerané posúdenie.
Súčasná celosvetová finančná kríza upriamuje pozornosť na potrebu dôležitých štatistických údajov. Bulharsko je za to, aby boli poskytovateľom platobných služieb zrušené povinnosti podávania zúčtovacích správ o štatistikách platobnej bilancie, ktoré nepresahujú hranicu 50 000 EUR.
Bulharsko podporuje odstránenie článku 5 ods. 2, keďže výhrady, ktoré boli vyjadrené, vznikli v súvislosti s potenciálnou stratou informácií a zhoršením kvality štatistík platobnej bilancie a zároveň súviseli s istým technickým obdobím potrebným na uskutočnenie premeny na priamy systém podávania správ.
Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ešte raz by som chcel vyjadriť svoje uznanie za spôsob, akým Parlament zvládol tieto dve otázky. Znamená to, že nové nariadenie o cezhraničných platbách vstúpi do platnosti podľa plánu 1. novembra tohto roka a trh s elektronickými peniazmi tak dostane druhú šancu na rozbeh.
Súbežne so smernicou o platobných službách tieto dva európske právne predpisy umožnia vytvoriť moderný, komplexný právny rámec pre platobný trh Spoločenstva a pripravia cestu tomu, aby európsky platobný priemysel mohol plne rozvinúť projekt jednotnej oblasti platieb v eurách. Tento projekt ponúkne európskym spotrebiteľom a firmám plne integrovaný platobný trh, ktorý dosahuje tú najvyššiu kvalitu a je efektívny z hľadiska nákladov.
Komisia preto ďakuje – a hovorím to s veľkou radosťou – Európskemu parlamentu za tento najnovší prejav jeho podpory oblasti SEPA.
Nils Lundgren, v mene skupiny IND/DEM. – (SV) Vážená pani predsedajúca, elektronické peniaze, ktoré je možné používať aj za hranicami, predstavujú významný pokrok. Pre EÚ je dôležité zdokonaliť vnútorný trh týmto spôsobom prostredníctvom ich používania. Rád by som však využil túto príležitosť, aby som pripomenul, o čom vlastne práve hovoríme.
Keď sme vo viacerých európskych krajinách zaviedli euro, urobili sme to na základe analýz o význame menovej únie. Význam spočíva v tom, že sme znížili náklady spojené so zamieňaním peňazí, ako aj náklady na iné platobné operácie. Tým, že máme spoločnú menu, znižujeme informačné náklady. Cena, ktorú za to platíme, je, že máme nestabilnejšie hospodárstva. Je pre nás náročnejšie udržať stabilné a vysoké miery zamestnanosti, ako aj zachovať stabilné štátne financie. Vidíme to práve teraz, keď v krajinách ako Írsko, Španielsko, Taliansko a Grécko ide všetko od deviatich k piatim.
Všimnime si, že obete by mali byť vyvážené výhodami, ktoré prinášajú nižšie náklady na platobné operácie, ktoré sú výsledkom spoločnej meny, ale tieto výhody sa neustále zmenšujú, pretože pokrok v oblasti platobného systému je taký prudký. Čoskoro budeme v situácii, keď zistíme, že máme taký efektívny platobný systém, že náklady sú už zanedbateľné. Potom budeme mať spoločnú menu, ktorá nám v podstate zaručuje len nestabilitu nášho európskeho hospodárstva. To som hovoril už aj predtým a teraz sami vidíte, že sa to deje. Preto vás všetkých naliehavo žiadam, aby ste o tom popremýšľali.
Margarita Starkevičiūtė, spravodajkyňa. – (LT) Rada by som uviedla, že text, ktorý máme pred sebou, predstavuje kompromis, ktorý sa podarilo dosiahnuť počas zložitých rokovaní medzi Radou, Komisiou a Parlamentom.
Je to však veľmi priaznivý výsledok, a preto by som rada poďakovala predstaviteľovi Rady, pánovi Trnkovi, a predstaviteľom Komisie za spoluprácu a tiež by som chcela poďakovať zamestnancom Výboru pre hospodárske a menové veci, ktorí pomohli pripraviť tento dokument. Odpovie na tie otázky, ktoré položil pán Lungren, teda pomôže posilniť celú oblasť platieb v eurách, pretože sa posilnia postupy platobných operácií v eurách. Ako predstaviteľku krajiny, ktorá nie je v eurozóne, ma teší, že toto nariadenie sa dá uplatniť, ak si to členský štát, ktorý nepatrí do eurozóny, želá, aj na platby v národnej mene, ktorou by bol v prípade Litvy litas.
Ceny za cezhraničné platby a ceny za domáce platby v národnej mene sa v našich krajinách zatiaľ stále líšia. Sčasti za to môže skutočnosť, že nepatríme medzi členské štáty eurozóny. Myslím si, že prvým krokom a jedným z krokov smerom k eurozóne by pre nás, teda členské štáty, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, malo byť uplatnenie tejto zásady na národné meny. Ďalšou dôležitou vecou je, že podpora cezhraničných platieb prostredníctvom tohto nariadenia otvára cestu k modernizácii európskeho bankového sektora, pretože banky majú trojročné prechodné obdobie na to, aby pripravili nový obchodný model, ktorý by zefektívnil platby.
Je to veľmi dôležité, keďže často hovoríme o inováciách, nových iniciatívach a modernizácii. Tento dokument vytvára presne tie správne podmienky na to, aby sme to všetko mohli dosiahnuť.
John Purvis, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, len aby som upokojil určité obavy, ktoré spomínala pani Berèsová, rád by som zdôraznil, že v rámci tejto smernice a správy sme trvali na tom, že prostriedky elektronických peňazí nepredstavujú vklady, takže k nim nebude možné pripísať čiastku k dobru. Elektronickým peniazom sme pootvorili dvere len o čosi viac.
Požadovaný základný kapitál sa znižuje na 350 000 EUR, hoci Výbor pre menové veci by uprednostnil sumu 200 000 EUR. Požiadavka na vlastné zdroje má predstavovať 2 % prostriedkov elektronických peňazí v obehu. Radšej by sme uprednostnili 1,6 %, ale s 20 % flexibilitou nahor alebo nadol, ktorá je povolená, môžu ísť liberálnejšie členské štáty dolu na 1,6 % a konzervatívne členské štáty môžu vyjsť na 2,4 %.
Nie je ideálne, že v Európskej únii máme stále vyhliadky na také nevyrovnané podmienky, najmä keď sme trvali na tom, že finančné prostriedky užívateľov elektronických peňazí budú v plnej miere chránené. Okrem toho sú tu aj ďalšie dôležité opatrenia na ochranu užívateľov, napríklad v oblasti vyplatenia, ako spomínala pani Berèsová. Vzhľadom na výšku požadovaného kapitálu je potrebné stanoviť aj výšku sumy za zrieknutie sa práv pre čisto národné inštitúcie elektronického peňažníctva na 5 miliónov EUR namiesto 2 miliónov EUR.
Keď sa to tak vezme, je to veľmi opatrný krok vpred. Nie je dokonalý. Kompromisy sú také málokedy. Je takmer isté, že o také tri či štyri roky bude potrebné vrátiť sa k tejto téme a ja dúfam, že dovtedy začne v tejto oblasti podnikať viac prevádzkovateľov. Používatelia a obchodníci sa budú dožadovať väčšieho výberu. Pani Berèsová, regulačné úrady a banky, ktoré majú pochybnosti, dokonca aj Európska centrálna banka, sa postupne zmieria s tým, že je to pre používateľov prospešná služba, ktorá pre európske hospodárstvo nepredstavuje žiadne riziko. My v Európe sa môžeme prinajmenšom chopiť všetkých príležitostí, ktoré nám elektronické peniaze ponúkajú.