Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 6. mája 2009 - Štrasburg

15. Nová úloha a nové kompetencie Európskeho parlamentu na základe Lisabonskej zmluvy – Vplyv Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy EÚ – Rozvoj vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci Lisabonskej zmluvy – Finančné hľadiská Lisabonskej zmluvy – Vykonávanie iniciatívy občanov (rozprava)

  Predsedajúci. – Zasadnutie bude pokračovať veľmi dôležitou témou – spoločnou rozpravou o Lisabonskej zmluve, ktorej súčasťou sú nasledujúce správy:

- správa (A6-0145/2009) pána Leinena v mene Výboru pre ústavné veci o novej úlohe a kompetenciách Parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy (2008/2063(INI)),

- správa (A6-0142/2009) pána Dehaeneho v mene Výboru pre ústavné veci o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie (2008/2073(INI)),

- správa (A6-0133/2009) pána Broka v mene Výboru pre ústavné veci o rozvoji vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy (2008/2120(INI)),

- správa (A6-0183/2009) pani Guyovej-Quintovej v mene Výboru pre rozpočet o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy (2008/2054(INI)) a

- správa (A6-0043/2009) pani Kaufmannovej v mene Výboru pre ústavné veci, ktorou sa Komisia vyzýva, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady na vykonávanie občianskej iniciatívy (2008/2169(INI)).

Ako vidíte, je to päť mimoriadne dôležitých správ, ktoré sa zaoberajú veľmi naliehavou otázkou. Mali by sme mať tiež na pamäti, že, ako viete, senát Českej republiky potrebnou väčšinou schválil ratifikáciu Zmluvy.

  Jo Leinen, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, dámy a páni, posledné večerné zasadnutie tohto volebného obdobia je venované rozprave o Lisabonskej zmluve. Vieme, že tomuto večernému zasadnutiu predchádzalo mnoho ďalších, počas ktorých sme sa snažili pripraviť reformnú zmluvu a dosiahnuť jej ratifikáciu v 26 parlamentoch členských štátov.

Chcem zablahoželať a vyjadriť uznanie poslancom českého senátu, ktorí dnes túto zmluvu podporili jasnou väčšinou. Rád by som zároveň poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na odstránení tejto prekážky.

(potlesk)

Áno, zatlieskajme českému senátu odtiaľto zo Štrasburgu až do Prahy. Tento výsledok nás veľmi teší.

Som plný optimizmu, že proces ratifikácie budeme schopní dokončiť do konca tohto roka. Nekričme hop, kým sme nepreskočili, avšak zdá sa, že všetko nasvedčuje tomu, že dosiahneme 27 ratifikácií. Výbor pre ústavné veci mal teda vo svojom optimizme pravdu. Európska rada, Komisia a Európsky parlament sa musia pripraviť na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Som veľmi rád, že tento Parlament prijal štyri nesmierne zaujímavé a dôležité správy – nie, päť správ, pretože pani Guyová-Quintová tiež predložila správu o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy – ako akýsi záverečný akt tohto volebného obdobia.

Viem, že tento Parlament sa nikdy nevzdal reformnej zmluvy, a to ani v ťažkých časoch. Neplatí to však pre všetkých. Nedokážem pochopiť, prečo Parlament toľko váhal a prečo zaznelo toľko pochybností o tom, či by sme o Lisabone ešte vôbec mali hovoriť. Táto rozprava bola dokonca ukrytá do večerného zasadnutia, hoci pokojne sa mohla uskutočniť cez deň. Je pod úroveň tohto Parlamentu presunúť takúto rozpravu na večerné zasadnutie. Vieme, prečo k tomu došlo. Nechceli, aby tento Parlament pred veľkým publikom opätovne potvrdil svoje presvedčenie, že túto zmluvu potrebujeme, že ju chceme a že v ňu veríme. Skeptici boli aj na tých najvyšších úrovniach tohto Parlamentu, čo považujem za absolútne nepochopiteľné a neprijateľné.

Dostal som za úlohu pripraviť správu o úlohe Parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy a môžem povedať, že tento Parlament bude jedným z víťazov v rámci reformnej zmluvy. Robíme obrovský skok vpred v oblasti demokratickej kontroly, či už pokiaľ ide o právne predpisy, alebo kontrolu rozpočtu a rozhodovanie, v oblasti kontroly či dokonca voľby exekutívy a Komisie a tiež v oblasti prijímania medzinárodných dohôd. Taktiež získavame nové práva iniciatívy, čoho najvýznamnejším príkladom je právo Európskeho parlamentu navrhovať zmeny a doplnenia Lisabonskej zmluvy, čo je privilégium, ktoré bolo doteraz vyhradené len pre členské štáty a ich vlády. Spolurozhodovanie ako štandard nás stavia do rovnocennej pozície s Radou ministrov – poľnohospodárska politika, politika rybného hospodárstva, politika v oblasti výskumu, štrukturálne nariadenia – mnoho oblastí bude teraz patriť do spoločnej zodpovednosti a právomoci spolurozhodovania tohto Parlamentu. Máme nové dozorné právomoci, nové práva na informácie a nové právomoci iniciatívy.

Pani podpredsedníčka, ďakujem vám, že ste vždy stáli pri nás. Dnes bol dobrý deň a s týmito štyrmi správami, ktoré sú určitým záverečným aktom, uzatvárame obdobie plné snahy o reformovanie Európskej únie. Verím, že na tento záverečný akt nadviaže aj nový Parlament a že do nového volebného obdobia vstúpime na nových, pevnejších základoch.

(potlesk)

  Jean-Luc Dehaene, spravodajca. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, dámy a páni, schválenie Lisabonskej zmluvy českým senátom je ďalším dôležitým krokom smerom k ratifikácii Zmluvy. Je preto pozitívne, že Európsky parlament dnes večer prijíma tieto správy, v ktorých zaujíma postoj v súvislosti s vykonávaním Zmluvy. Je totiž nevyhnutné, aby bol Parlament pripravený rovnako dobre ako ostatné inštitúcie predtým, ako s nimi začne diskutovať a rokovať o vykonávaní a uplatňovaní Zmluvy.

Pre Parlament je to o to dôležitejšie, že jeho právomoci sa podľa tejto zmluvy značne rozšíria. Parlament má preto jednoznačný záujem zaistiť, aby a) bol dobre pripravený na plnohodnotné vykonávanie svojich nových úloh, ktoré sú uvedené v správach pána Leinena a pani Guyovej-Quintovej, a aby b) prijal jednoznačnú pozíciu v súvislosti so svojím vzťahom k ostatným inštitúciám, čo je aj predmetom mojej správy.

Lisabonská zmluva posilňuje a vyjasňuje inštitucionálnu rovnováhu v rámci Únie. Zmluva o Európskej únii, ktorá, dúfame, bude schválená, predstavuje formálny koniec štruktúry pilierov. Navyše Európska únia získa právnu subjektivitu, inštitúcie Spoločenstva sa stanú inštitúciami Únie a Zmluva jasne zadefinuje úlohy a právomoci jednotlivých inštitúcií. Zmluva tým tiež ukončí dvojité postavenie Európskej rady, ktorá sa stane autonómnou inštitúciou Únie.

Uplatňovanie spolurozhodovacieho postupu, ktorý sa stane bežným legislatívnym postupom a bude tiež zahŕňať prijímanie rozpočtu, dá Parlamentu veľmi významnú úlohu, hoci stále preň bude platiť príliš mnoho výnimiek. Právomoci Rady a Parlamentu sú v Zmluve formulované v podstate identicky. Zmluva tak posilňuje postup Spoločenstva a transformuje ho na postup Únie. Navyše, tento postup sa rozšíri aj na bývalý pilier spravodlivosti a vnútorných vecí.

Vo svojej správe som zdôraznil skutočnosť, že ak majú inštitúcie pracovať efektívne, bude potrebná silná koordinácia legislatívnej a rozpočtovej práce. Správa vyzýva na programovanie legislatívnej práce vrátane viacročnej perspektívy rozpočtu. Úloha Rady pre všeobecné záležitosti v rámci Rady ministrov bude veľmi dôležitá, pretože sa musí stať nástrojom predsedníctva Rady na vedenie dialógu s Parlamentom. Jednoznačne sa podporuje aj úloha Komisie ako tvorcu iniciatív. Bohužiaľ, plánuje sa znížiť počet komisárov, aby Komisia nadobudla podobu menšieho kolégia. To bude vyžadovať, aby Komisia ešte viac posilnila svoju vnútornú organizáciu, ak má fungovať ako kolégium.

Jedným z dôležitých nových prvkov je, že kľúčovou z hľadiska zahraničných vecí, vonkajších vzťahov a bezpečnosti sa stane dvojitá úloha nového vysokého predstaviteľa a podpredsedu Komisie. Vo svojej správe som zdôraznil, že bude vyslovene v jeho alebo jej záujme blízko spolupracovať s Komisiou, aby bolo možné zmobilizovať všetky zdroje Únie v oblasti zahraničnej politiky.

Na záver by som chcel povedať, že po voľbách nás čaká veľmi ťažké prechodné obdobie, ako aj ťažký prechod od Zmluvy z Nice, ktorá sa musí uplatňovať ako prvá, k Lisabonskej zmluve, ktorá bude azda schválená do konca roka. Vyzývam Parlament a Radu, aby ešte raz spoločne zvážili, ako by sme mohli zorganizovať toto obdobie, a nerozumiem, prečo sme sa tomu nevenovali už skôr. V opačnom prípade riskujeme, že po voľbách nastane situácia, že nebudeme vedieť, čo presne by sme mali robiť. Keďže to by nikomu neprospelo, poďme sa na tom jasne dohodnúť.

  Elmar Brok, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, predstavitelia českého predsedníctva, dámy a páni, ako povedal predchádzajúci rečník, toto je mimoriadna chvíľa. Nie preto, že sa diskutuje o našich správach, ale preto, že dnes sa stala skutočnosťou ratifikácia Lisabonskej zmluvy v parlamentoch 26 krajín a už len v jednej krajine sa musí uskutočniť sľúbené referendum.

To, že parlamenty 26 krajín ratifikovali Lisabonskú zmluvu, ukazuje, že je to parlamentná zmluva. V priebehu zjednocovania Európskej únie sa dosiahol obrovský pokrok, nikdy tu však nebola zmluva ako Lisabonská zmluva, ktorou sa posilnili parlamenty – Európsky parlament i národné parlamenty, posilnila sa demokracia, zaviedla sa možnosť občianskej iniciatívy a politicky aj právne sa posilnila zásada subsidiarity prostredníctvom posilnenia národných parlamentov.

Je preto zarážajúce, že tí, ktorí sa sami považujú za zakladateľov demokracie, sú proti tejto zmluve. Sú proti Lisabonskej zmluve, pretože nechcú priznať procesu zjednocovania Európy demokratickú legitimitu. Zjednocovanie Európy sa im prieči a boja sa, že takáto Európa by mohla získať popularitu vďaka väčšej demokracii a transparentnosti a vďaka rozšíreným možnostiam rozhodovania pri riešení problémov budúcnosti. Preto hovoria takéto lži.

V tejto chvíli by som tiež chcel poďakovať českému predsedníctvu a predovšetkým pánovi premiérovi Topolánkovi, ktorý v situácii, ktorá bola pre neho veľmi náročná a za ktorú nebol zodpovedný, bojoval v posledný deň svojho funkčného obdobia za získanie dostatočnej väčšiny v českom senáte.

A nebola to tesná väčšina, pomer bol 54 ku 20. To je obrovský náskok tých, ktorí povedali áno Lisabonskej zmluve. Dúfam, že po tom, ako všetkých 26 volených zhromaždení rozhodlo, ľudia z administratívy nebudú zdržiavať tento demokratický proces odopieraním svojich podpisov. Verím, že dodržia svoje sľuby a táto zmluva bude podpísaná.

V diskusiách v rámci tejto volebnej kampane vidíme, že finančná kríza ukázala, že krajiny, ktoré v tomto globálnom poriadku konajú samostatne, sú stratené. Preto je mimoriadne dôležité, aby si toto uvedomili aj v Írsku a – ak mám veriť prieskumom verejnej mienky – aby ľudia v Írsku prehodnotili svoj postoj, aby bolo možné brániť záujmy Írska. Som si istý, že vďaka sociálnemu ustanoveniu, vďaka oddanosti sociálnemu trhovému hospodárstvu a nie dravému kapitalizmu, inými slovami, vďaka záväzkom v sociálnom zmysle je táto zmluva aj zmluvou pre obyčajných občanov. Takýmto spôsobom môžeme spoločne brániť svoje záujmy v tomto svete.

Na to, aby sme mohli skutočne kontrolovať administratívnu byrokraciu, národné vlády, Komisiu či aparát Rady tu v Bruseli a v Štrasburgu, musíme vytvoriť blízku spoluprácu medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi.

Jestvuje mnoho spoločných úloh v zahraničnej a bezpečnostnej politike, v politike spravodlivosti a vnútorných vecí, v kontrole Europolu. Národné parlamenty majú prostredníctvom práva veta prístup k mnohým príležitostiam. Prostredníctvom oranžových a žltých kariet a práva konať môžu kontrolovať subsidiaritu a ako členovia Rady môžu lepšie kontrolovať svoje vlastné vlády. Takýmto spôsobom budú demokraticky legitimizované dvojnásobne. Z tohto dôvodu nie sú Európsky parlament a národné parlamenty v tomto procese súpermi, ale spojencami, ktorí si želajú spoločne demokraticky spravovať Európu, posúvať ju ďalej a nenechať ju zdegenerovať na Európu ovládanú aparátnikmi. Lisabonská zmluva je preto správna a dobrá a národné parlamenty a Európsky parlament sa nebudú tejto zodpovednosti vyhýbať.

  Catherine Guy-Quint, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, je pre mňa veľkým potešením predstaviť vám dnes večer správu o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy, ktorá bola už dlhší čas pripravená vo Výbore pre rozpočet. Bude to posledná správa o rozpočte v tomto volebnom období a moja posledná parlamentná správa.

Predovšetkým ma veľmi teší, že Parlament mal odvahu prezentovať naše správy v „lisabonskom“ balíku, čím dodržal svoj sľub informovať občanov o dôsledkoch tejto zmluvy. Lepšie informovaný občan je občan, ktorý hlasuje s plnou znalosťou faktov. Hovoriť o Lisabonskej zmluve v tomto Parlamente nie je popieraním demokracie, skôr naopak. Jej vykonávanie bude mať obrovské dôsledky na rozpočtové právomoci inštitúcií, a tiež finančné dôsledky.

Reforma je pre Parlament skutočne dôležitá. Mali by sme si uvedomiť, že okrem zavedenia viacročných finančných rámcov sa rozpočtový postup prakticky nezmenil od roku 1975. Bolo preto nevyhnutné, aby Výbor pre rozpočet analyzoval tieto úpravy a overil, či predstavujú potrebné podmienky, na základe ktorých si naša inštitúcia zachová či dokonca posilní svoje postavenie rozpočtového orgánu. To je celým zmyslom tejto správy – zjednodušiť a objasniť úlohy, ktoré v súvislosti s rozpočtom vyplývajú zo Zmluvy.

Mojím hlavným želaním bolo brániť výsady inštitúcie Parlamentu. Budúci poslanci nesmú stratiť svoje právomoci, pokiaľ ide o budúce rozpočtové postupy a budúce rokovania o viacročnom finančnom rámci.

Tieto významné zmeny sú troch typov. Po prvé, úpravy primárneho práva. Nový rozpočtový postup predstavuje skutočný pokrok a zahŕňa nové úlohy pre Parlament. V prvom rade ide o odstránenie rozlišovania medzi povinnými a nepovinnými výdavkami. Ďalej je to jediné čítanie pri rozpočtovom postupe so zavedením mechanizmu návratu v prípade, že Rada odmietne spoločnú pozíciu, zriadenie zmierovacieho výboru zodpovedného za prípravu spoločnej pozície a prísny harmonogram pre zmierovací výbor. Okrem toho boli urobené zmeny v novom viacročnom finančnom rámci, ktoré posilnia úlohu Parlamentu. Tento rámec sa stáva reštriktívnym. Aby bol prijatý, vyžaduje si jednotu v Rade a súhlas Európskeho parlamentu. Ešte by som dodala, že jeho prijatie bude výsledkom úplne nového a špeciálneho postupu.

Čo sa týka nových finančných perspektív, chceme, aby mali päťročné trvanie, tak aby sa prispôsobili volebnému obdobiu Parlamentu a Komisie. Komisári tak budú niesť väčšiu zodpovednosť za svoje rozhodnutia v súvislosti s rozpočtom. Spolurozhodovanie sa rozširuje na prijímanie rozpočtového nariadenia a na spôsoby jeho uplatňovania. Bohužiaľ, rozhodovanie o vlastných zdrojoch zostáva na Rade. Parlament bude mať len konzultačnú úlohu s výnimkou spôsobov uplatňovania.

Zodpovednosť za rozpočtovú disciplínu sa teda čiastočne vracia do Parlamentu, ktorý môže zamietnuť viacročný finančný rámec. To je skutočný pokrok. Úlohou nového Parlamentu bude rozlíšiť, o čom sa bude rokovať v rámci nového postupu rozpočtového nariadenia, za ktoré spoluzodpovedá aj Parlament, a čo bude patriť pod právne predpisy nového nariadenia o Medziinštitucionálnej dohode, ktoré bude môcť Parlament len prijať alebo zamietnuť.

A nakoniec, nové úlohy Únie vytvoria aj nové požiadavky na financovanie. V prvom rade bude existovať balík pre vonkajšie vzťahy, ktorý bude zahŕňať predovšetkým vytvorenie Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť a úradu vysokého predstaviteľa – podpredsedu Komisie a tiež nové politiky ako energetika, vesmír a cestovný ruch, výskum, civilná ochrana, administratívna spolupráca a šport.

Dámy a páni, ako určite pochopíte, zmeny, ktoré prináša Lisabonská zmluva, sú veľmi dôležité.

  Sylvia-Yvonne Kaufmann, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, toto je moje posledné vystúpenie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu a teší ma, že som dostala slovo ako spravodajkyňa pre európsku občiansku iniciatívu. Dúfam, že zajtra, počas posledného zasadnutia v tomto volebnom období, vyšle Parlament politický signál, že sa bude snažiť priblížiť Európu jej občanom a že sa pohne dopredu s projektom, ktorý bol po mnohé roky môjmu srdcu veľmi blízky.

Začnem niekoľkými pozorovaniami. S ľútosťou si uvedomujem, že ani moja skupina, ani moja strana – a teraz volím svoje slová opatrne – nedokázali podporiť občiansku iniciatívu. Na jednej strane sa síce nikdy nevynechá príležitosť sťažovať sa na demokratický deficit EÚ, na druhej strane sa však vo všeobecnosti odmietajú uskutočniť podstatné kroky na demokratizáciu európskeho projektu. Takéto správanie nie je ani dôveryhodné, ani perspektívne. Brzdí pokrok v Európe, na ktorom občania trvajú už veľmi dlho, a to nemôžem prijať a neprijmem.

Pred koncom svojho mandátu chcem poďakovať svojim kolegom zo Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, ktorí podporili moju správu. Chcem poďakovať pánovi Joovi Leinenovi, predsedovi Výboru pre ústavné veci, a najmä všetkým koordinátorom a tieňovým spravodajcom z týchto štyroch skupín. Ďakujem vám za to, že sme tak dobre spolupracovali naprieč hranicami strán a krajín a že sme spoločne dokázali posunúť projekt európskej integrácie.

Pani podpredsedníčka, ustanovenie obsiahnuté v Lisabonskej zmluve týkajúce sa občianskej iniciatívy je nepochybne medzníkom procesu európskej integrácie. Pravda je taká, že v Európskej únii nechceme zjednocovať štáty, ale ľudí. Táto záležitosť sa bude riešiť úplne novým spôsobom, ak budú občania priamo zainteresovaní na európskom procese tvorby právnych predpisov, ako je to po prvýkrát ustanovené v článku 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ v novom znení). Milión občanov bude mať potom právo požiadať Komisiu, aby predložila konkrétny návrh nariadenia alebo smernice, čo v prípade Rady platí od roku 1957 a v prípade Európskeho parlamentu od roku 1993.

V mojej správe Parlament predstavil kľúčové body a usmernenia pre budúce nariadenie o podmienkach a postupoch týkajúcich sa európskej občianskej iniciatívy. Pani podpredsedníčka, v prípade, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, očakávam, že Komisia nielenže čo najrýchlejšie predloží návrh, ale bude sa aj riadiť usmerneniami v mojej správe, pokiaľ to bude možné. Konkrétne, podľa článku 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ (v novom znení) by mala Komisia podporiť názor Parlamentu, ktorý odzrkadľuje názor významného počtu členských štátov. V mojej správe navrhujem počet 7. Rozhodujúce je, aby sa nestanovil len nejaký ľubovoľný počet, pretože ten musí v prvom rade odôvodniť súvisiace obmedzenie práva občanov EÚ na rovnakú účasť na občianskej iniciatíve bez ohľadu na štátnu príslušnosť a v druhom rade sa musí riadiť daným účelom. To znamená, že stanovený minimálny počet členských štátov musí zaručiť, že východiskom európskeho procesu tvorby právnych predpisov nie sú osobitné záujmy jediného členského štátu, ale skôr že tento proces v dostatočnej miere odzrkadľuje všeobecný európsky záujem.

Okrem toho žiadam, aby sa zvláštna pozornosť venovala štruktúre postupu, najmä otázke prijateľnosti občianskej iniciatívy. Najvyššou prioritou musia byť kritériá prijateľnosti pre občanov a právnej bezpečnosti. Ak budú občania EÚ spoluurčovať európsky proces tvorby právnych predpisov a budú chcieť podať občiansku iniciatívu, zásada slušnosti si predovšetkým vyžaduje, aby príslušné orgány EÚ čo najskôr a záväzne vyhlásili, či plánovaná iniciatíva spĺňa právne požiadavky Zmluvy. Je absolútne nutné, aby sa to uskutočnilo pred zozbieraním vyhlásení podpory, pretože členské štáty, ktoré poskytujú potrebné zdroje, potrebujú právnu bezpečnosť.

Nakoniec by som chcela Parlamentu pripomenúť, že ustanovenia občianskej iniciatívy nespadli z neba. Keďže boli v úzkej spolupráci s MVO vypracované v rámci ústavného konventu, nachádzali sa už v ústavnej zmluve, na ktorej podpise sa zúčastnili aj niektorí poslanci. Ich zahrnutie konventom do návrhu ústavy nebolo jednoznačnou záležitosťou ani vecou náhody. Tieto ustanovenia sú výsledkom intenzívnych konzultácií medzi členmi konventu a MVO, ktoré sa zaoberajú otázkou demokratickej politiky. Dnes vieme, že táto myšlienka bola šesť rokov skrytá v zásuvke. Je najvyšší čas, aby sa po takom dlhom čase opäť vytiahla. Nadišiel čas priamej demokracie v zjednotenej Európe.

(potlesk)

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som najskôr vyjadrila osobitné poďakovanie všetkým spravodajcom. Veľmi obdivujem vašu zanietenosť a, povedala by som, vytrvalosť. Možno preto, že vo vašom nástojení na riešení týchto otázok v tomto Parlamente spoznávam niečo, čo by môj manžel nazval tvrdohlavosťou, sa medzi vami cítim veľmi pohodlne a vytvorila som si s vami všetkými vynikajúcu spoluprácu.

Zvláštna vďaka patrí vám všetkým, ktorí z Parlamentu odchádzate. V tomto všetkom ste boli nielen veľmi dobrými spolupracovníkmi a partnermi, ale aj skvelými priateľmi a spoločníkmi. Ďakujem vám veľmi pekne. Myslím si, pani Kaufmannová, že môžete byť hrdá na to, že pomáhate pri niečom, čo nazývam stavaním a nabíjaním elektrického vedenia medzi občanmi a európskymi inštitúciami – nového elektrického vedenia, ktoré naťahujete a nabíjate. Myslím si, že je to naozaj veľká vec.

Samozrejme, som veľmi rada, že sa dnes večer môžem zúčastniť na tejto rozprave, a to v deň, kedy Česká republika dokončila ratifikáciu Lisabonskej zmluvy vo svojom senáte. Dnešným hlasovaním sa počet členských štátov, ktorých parlamenty podporili Zmluvu, zvýšil na 26. Myslím si, že táto rozprava ponúka dobrú príležitosť pripomenúť európskym občanom úlohu Lisabonskej zmluvy pri vytváraní demokratickejšej a súdržnejšej Európskej únie.

V čase hospodárskej krízy je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme mali dobre fungujúcu Európu, ktorá má tie správne systémy na zaistenie demokracie. Zmluva poskytne demokratickým inštitúciám EÚ a hlavne tomuto Parlamentu právomoci, ktoré potrebujú. Pomôže EÚ konať jednotnejšie a súdržnejšie na svetovej úrovni. Umožní Európe účinnejšie sa postaviť kľúčovým problémom, s ktorými sa dnes stretávame v oblastiach ako zmena klímy a energetická bezpečnosť.

Správy, o ktorých dnes večer diskutujeme, tiež pomôžu zaistiť, aby po tom, ako táto zmluva nadobudne platnosť, bolo jej vykonávanie rýchlejšie a jednoduchšie.

Dobrá spolupráca medzi inštitúciami bude rozhodujúca pri zabezpečovaní maximálnych prínosov Zmluvy. Komisia je pripravená pracovať v partnerstve s Parlamentom a ďalšími inštitúciami na tom, aby sa to dosiahlo.

Írske referendum bolo ostrým pripomenutím potreby diskutovať o význame Európy na úrovni jednotlivých štátov. Závažné otázky súvisiace s hlasovaním si zaslúžia, aby sme ich brali vážne – a to je presne to, čo sa stalo v Európskej rade v decembri minulého roka. Právne záruky a rozhodnutie o veľkosti Komisie ukazujú rešpekt, ktorý majú európske politické špičky voči výsledku v Írsku, a vôľu porozumieť dôvodom, prečo hlasovali proti, a reagovať na tieto problémy. Ukázalo sa však aj pretrvávajúce presvedčenie, že táto zmluva je pre Európu dobrá.

Aj preto od tohto hlasovania dokončilo svoje parlamentné konania s kladným výsledkom ďalších osem členských štátov.

Správy Parlamentu prispievajú ku komplexnej analýze kľúčových aspektov Zmluvy. Základným prístupom je ambicióznosť v tom, čo táto zmluva môže priniesť EÚ – prístup, s ktorým sa plne stotožňuje aj Komisia.

Správy sú mimoriadne cenné v tom, že prehlbujú naše poznanie v súvislosti s tým, ako by mala Zmluva fungovať v praxi. Každá z piatich správ svojím vlastným spôsobom ukazuje silný, sebavedomý Parlament, ktorý hľadá spôsoby, ako maximalizovať potenciál Zmluvy na zlepšenie efektivity, účinnosti a zodpovednosti činnosti EÚ, to všetko v prospech voličov a občanov.

Správa pána Dehaeneho uvádza množstvo dôležitých podrobností a Komisia sa vo veľkej miere stotožňuje s jej interpretáciami Zmluvy. Veľmi silnou stránkou správy je jednoznačnosť, s ktorou ukazuje, že vykonávanie Zmluvy neposilňuje jednu inštitúciu na úkor druhej – Európska únia môže splniť to, čo od nej občania očakávajú, iba ak budú všetky inštitúcie silné a budú účinne spolupracovať.

Správa venuje osobitnú pozornosť otázke prechodu, pričom keby Zmluva nadobudla platnosť pred tohtoročným inštitucionálnym prechodom, prinieslo by to mnohé výhody. Žiaľ, nebolo to možné. Preto potrebujeme pragmatický a pružný prístup a musíme nájsť citlivú cestu vpred, ktorá bude brať do úvahy potrebu vyhnúť sa akémukoľvek inštitucionálnemu vákuu v tomto roku, význam zaručenia plnej autority a demokratického mandátu Komisie a potrebu rešpektovať úlohu Parlamentu. Správa pána Dehaeneho predstavuje model, ktorý nám všetkým pomôže nájsť cestu vpred.

Správa pána Dehaeneho vyzýva na zohľadnenie politickej a rodovej rovnováhy, ako aj geografickej a demografickej rovnováhy pri obsadzovaní najvyšších funkcií EÚ. V dnešnej Európe je viac ako 50 % žien, avšak ich zastúpenie v politike je stále nedostatočné. Ako viete, súčasná Komisia má najvyšší počet komisárok v histórii. To však stále nestačí. Zlepšenie rodovej rovnováhy by malo byť cieľom pri menovaní novej Komisie – cieľom, ktorý možno dosiahnuť, ak tomu nový Parlament prejaví silnú politickú podporu.

Dúfam tiež, že budeme mať viac žien v Európskom parlamente a v najvyšších funkciách EÚ. Bez nich budeme všetci ochudobnení o ich vedomosti, skúsenosti a myšlienky.

Správa pani Guyovej-Quintovej sa zaoberá ďalším dôležitým problémom – ako zorganizovať cyklus finančného plánovania Únie s cieľom čo najlepšieho využitia rozpočtu EÚ a nasmerovania peňazí tam, kde sú politické priority. V čase silného tlaku na verejné financie musíme zaviesť správne postupy, aby sme peniaze čo najlepšie využili. Rovnováha medzi stabilitou a citlivosťou pri rozpočtovom plánovaní je rozhodujúca z hľadiska účinného plánovania EÚ a Komisia sa k tejto otázke vráti pri revízii rozpočtu.

Správa pána Leinena ukazuje, ako Zmluva ovplyvní prácu Parlamentu, pričom sa veľmi dôkladne zaoberá dôsledkami nových oblastí politiky, nových právomocí a nových postupov pre Parlament. Napríklad zdôrazňuje význam zaistenia primeranej kontroly vonkajšej činnosti Únie a určite sme pripravení hľadať vhodné metódy, ktorými sa to dosiahne. Na týchto metódach sa však môžeme dohodnúť, až keď do funkcie nastúpi podpredseda Komisie a vysoký predstaviteľ.

V tejto súvislosti, podobne ako v prípade mnohých ďalších otvorených otázok vrátane komitológie a delegovaných aktov, sa tešíme na užšiu spoluprácu s Parlamentom pri ich uskutočňovaní.

Teraz prejdem k správe pani Kaufmannovej, ktorá jasne vysvetľuje, ako môže občianska iniciatíva priniesť nový rozmer pre demokraciu v Únii. Občania budú môcť vyzývať Komisiu, aby predkladala nové politické iniciatívy. Je to jedna z oblastí, v ktorých má Komisia v úmysle konať rýchlo hneď, ako Zmluva nadobudne platnosť, a to aj na základe konzultácií, pretože chce spoznať očakávania zainteresovaných strán a občanov. Zmýšľanie Komisie je do veľkej miery v súlade s odporúčaniami pani Kaufmannovej.

Je tu však niekoľko oblastí, ktoré by sme mali ešte prediskutovať. Chceme nájsť správnu rovnováhu medzi postupom, ktorý bude jednoduchý pre občanov, a takým, ktorý zaručí, že iniciatívy budú legitímne a budú mať svoju váhu.

Napríklad, pokiaľ ide o minimálny počet členských štátov, mali by sme tiež viac zohľadňovať typ postupu, ktorý predpokladá Zmluva.

A nakoniec, správa pán Broka sa zaoberá oblasťou, v ktorej urobili Parlament i Komisia v posledných rokoch značné pokroky – vzťahmi s národnými parlamentmi. Tento Parlament zaviedol využívanie medziparlamentných konferencií a našiel niekoľko veľmi praktických spôsobov, ako vybudovať skutočnú parlamentnú sieť.

Ako viete, Komisia vytvorila úplne nový mechanizmus dialógu s národnými parlamentmi a v tejto oblasti došlo k značnému pokroku. Od roku 2006 posiela Komisia parlamentom nielen konzultačné dokumenty, ale aj návrhy právnych predpisov, pričom im umožňuje na ne reagovať. Doteraz sme dostali približne 400 stanovísk a odpovedali na ne, a tiež sme výrazne zvýšili počet priamych kontaktov. Od nástupu tejto Komisie do funkcie sa uskutočnilo viac ako 500 stretnutí medzi komisármi a orgánmi národných parlamentov. Takže, ako vyplýva zo správy, nové ustanovenia o národných parlamentoch, ktoré obsahuje Zmluva, budú plne v súlade s trendom posledných rokov a podľa môjho názoru ešte viac posilnia európsku parlamentnú rodinu.

Ako celok tieto správu ilustrujú, ako by Lisabonská zmluva prehĺbila európsku demokraciu a bola prínosom pre európskych občanov. Je to vynikajúci odkaz, ktorý môžeme preniesť do volieb do Európskeho parlamentu, a zároveň je to aj skvelá východisková pozícia na prípravu samotného vykonávania Zmluvy.

  Predsedajúci. – Predtým ako dám slovo rečníkom, doprajem si určitú voľnosť, ktorá by podľa môjho názoru mohla náležať niekomu, kto predsedá zasadnutiu v tomto štádiu nášho funkčného obdobia a v tomto štádiu noci, pretože je pravdou, že tieto nočné zasadnutia majú svoje výhody.

Chcem vám povedať, že mám v úmysle okamžite predložiť predsedovi Parlamentu a predsedníctvu návrh, aby pripravili publikáciu, ktorá bude obsahovať samotnú Lisabonskú zmluvu, všetkých päť správ a príslušné uznesenia, a tiež úvodné vystúpenia spravodajcov a pani komisárky.

Som presvedčený, že dokument takéhoto typu preložený do 23 oficiálnych jazykov EÚ a distribuovaný mužom a ženám v 27 členských štátoch by bol veľmi významným dokumentom, čo sa týka pochopenia významu samotnej Lisabonskej zmluvy, ako aj pochopenia úsilia a činnosti Parlamentu. Bol by tiež zaslúženou poctou piatim spravodajcom, predovšetkým pani Guyovej-Quintovej a pani Kaufmannovej, ktoré nám povedali, že Parlament opúšťajú, ale ktoré navždy zostanú v našich spomienkach a ktorým budeme vždy veľmi vďační.

  Michael Gahler, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, na oslavu tejto príležitosti som, ako vidíte, zámerne zaujal miesto pána Zahradila.

V mene Výboru pre zahraničné veci by som chcel zdôrazniť, že budúceho podpredsedu Komisie a vysokého predstaviteľa považujeme za plne zodpovedajúceho sa Parlamentu, a to z jednoduchého dôvodu, že, ako všetci ostatní komisári, aj on potrebuje dôveru Parlamentu, aby mohol nastúpiť do funkcie. Súčasná prax pravidelného politického dialógu v pléne a vo Výbore pre zahraničné veci sa musí zachovať aj v dvojitej funkcii vykonávanej jednou osobou.

Keďže väčšina z nás je za jednotnejší a praktickejší prístup Európskej únie k zahraničnej politike, osoba, ktorá bude v budúcnosti vykonávať túto funkciu, bude mať aj osobný záujem na tom, aby získala podporu Európskeho parlamentu pre svoje kroky. O politických plánoch a postojoch našej exekutívy sa bude tiež môcť pravidelne diskutovať vo Výbore pre zahraničné veci na zasadnutiach, na ktorých bude budúci predseda Výboru stálych predstaviteľov poskytovať informácie o otázkach, o ktorých sa v tomto výbore rokuje. Ak sa to bude vyžadovať, tento postup sa bude musieť uplatňovať aj v prípade osobitných predstaviteľov.

V budúcnosti by mal Parlament diskutovať aj o obsadzovaní funkcií v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky, aby získali operácie v tretích krajinách väčšiu demokratickú legitimitu.

Pokiaľ ide o Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť, zastávame názor, že Európsky parlament sa musí plne podieľať na prípravných operáciách. Vyhlasujeme, že túto službu musí mať z administratívnych dôvodov na starosti Komisia.

Chceme tiež zaistiť, aby predseda delegácie EÚ v tretej krajine pred tým, ako sa jeho funkcia definitíve potvrdí, predstúpil pred Výbor pre zahraničné veci. Myslím si, že ak táto osoba neurobí dobrý dojem na svojich vlastných poslancov, mala by mať malú šancu byť menovaná do funkcie v zahraničí.

Žiadame tiež, aby bola v budúcnosti celá zahraničná politika Európskej únie vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky financovaná z rozpočtu Spoločenstva. Pri nasledujúcej zmluve, ktorá príde po Lisabonskej zmluve, by som však bol rád, keby sa v rozpočte objavili aj spoločné vojenské výdavky.

  Andrew Duff, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, ako povedali predchádzajúci rečníci, rozvoj spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky by mohol byť jednou z najväčších odmien, ktorú by nám mohla priniesť táto zmluva. Národné parlamenty budú preto chystanými zmenami veľmi ovplyvnené.

Samozrejme, že si zachovajú svoju zodpovednosť za vnútroštátnu bezpečnosť, malo by sa však tiež od nich žiadať, aby v blízkej a pravidelnej spolupráci s Európskym parlamentom zohrávali vedúcu úlohu pri kontrole a vytváraní spoločnej európskej politiky, pri kritike a kladení otázok vlastným ministrom, pokiaľ ide o ich výkon v Rade, a pri informovaní tlače a verejnosti o aspektoch tejto novej reality, ktorá spočíva v poznaní, že zahraničná politika dosiahne najväčšie úspechy, ak sa budú vyhľadávať, nachádzať a plánovať spoločné európske záujmy.

  Thijs Berman, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – (NL) Vážený pán predsedajúci, český senát dnes schválil Lisabonskú zmluvu. Mohli by sme povedať, že teraz už zostáva len Írsko, a potom budeme mať Zmluvu, ktorá aj môjmu Výboru pre rozvoj poskytne viac príležitostí na tvorbu lepšej politiky.

Tlačiť teraz na Írsko by však bolo obrovskou chybou. Toto je únia nezávislých štátov a Íri majú slobodu prijímať svoje vlastné rozhodnutia. Akýkoľvek vonkajší nátlak zvýši riziko, že sa celá EÚ zrúti, pretože napriek všetkým pekným a spokojnosť vyjadrujúcim slovám, ktoré dnes zazneli v tomto Parlamente, zažíva Európska únia hlbokú krízu dôvery. Tento druh krízy možno prekonať jedine výsledkami, sociálnou politikou, investíciami a hospodárskou obnovou, využívaním čistej energie pre našu klímu a ochranou sociálnych práv tu aj inde vo svete. Pri snahe dosiahnuť tieto ciele však musíme rešpektovať právo každého členského štátu nachádzať vlastné účinné riešenia.

Spolupráca je nevyhnutná, čo určite platí práve v tejto kríze, potrebná je však tiež dôvera vo svoje vlastné sily. Preto by nebolo vhodné tlačiť na Írsko, a to ani z pohľadu Írov, ani zvyšku Európy. EÚ by sa mala správať skromne, aby mohla naplniť svoje veľké ambície.

  Danutė Budreikaitė, spravodajkyňa Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – (LT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som zdôrazniť, že Lisabonská zmluva poskytne Európskej únii viac príležitostí na iniciatívy s cieľom tvorby politiky rozvojovej spolupráce, zlepšovania koordinácie darcov, deľby úloh a efektívnejšieho poskytovania pomoci. Znamená však aj to, že inštitúcie EÚ vrátane Parlamentu budú musieť prevziať väčšiu zodpovednosť.

Z hľadiska úspešného uplatňovania politiky rozvojovej spolupráce je nevyhnutné mať vhodnú administratívnu štruktúru, vďaka ktorej by sa odstránili jestvujúce nezrovnalosti v štruktúre Generálneho riaditeľstva a v kompetenciách v rámci Komisie, pokiaľ ide o politiky a rozpočet, a preniesť kompetenciu výlučne na Generálne riaditeľstvo pre rozvojovú spoluprácu.

Keďže politika rozvojovej spolupráce sa bude uplatňovať podľa obvyklého postupu, je nevyhnutné veľmi presne definovať právomoci Výboru Európskeho parlamentu pre rozvojovú spoluprácu. Lisabonská zmluva umožní lepšiu realizáciu cieľov politiky rozvojovej spolupráce s cieľom znížiť a nakoniec aj odstrániť chudobu vo svete.

  Georgios Papastamkos, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – (EL) Vážený pán predsedajúci, ako spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko by som chcel zdôrazniť, že zmeny zavádzané Lisabonskou zmluvou v oblasti spoločnej obchodnej politiky prispievajú k celkovému posilneniu jej demokratickej legitimity, transparentnosti a účinnosti vonkajšej činnosti Únie. Obzvlášť by som chcel zdôrazniť zmenu definície inštitucionálnej rovnováhy v rámci Únie, ktorou sa Európsky parlament povyšuje na spoločného zákonodarcu na účely definovania rámca pre uplatňovanie spoločnej obchodnej politiky. Súhlas Parlamentu bude tiež potrebný v prípade všetkých uzatvorených obchodných dohôd.

Chcem však upozorniť na nerovnováhu medzi vnútornými a vonkajšími právomocami Parlamentu, in foro interno a in foro externo, v súvislosti so spoločnou obchodnou politikou, a to vzhľadom na to, že Lisabonská zmluva nedáva Parlamentu právo schvaľovať mandát Komisie rokovať o obchodnej dohode. Keďže však má Parlament nárok stanoviť podmienky, na základe ktorých môže Komisia schvaľovať obchodné dohody Únie, považujem z hľadiska vzťahov medzi Parlamentom a Európskou komisiou rozšírenú rámcovú dohodu za nevyhnutnú.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť potrebu intenzívnejšieho dialógu medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi vzhľadom na to, že všetky záležitosti patriace do spoločnej obchodnej politiky prejdú pod výhradnú jurisdikciu Únie. Všetky obchodné dohody budú dohodami s Úniou a už nebudú existovať žiadne zmiešané dohody uzatvorené Úniou aj členskými štátmi.

  Evelyne Gebhardt, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, aj vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vidíme obrovské výhody Lisabonskej zmluvy, o ktoré by sme nechceli prísť, predovšetkým v oblasti ochrany spotrebiteľa. Je veľmi zaujímavé všimnúť si, že v Lisabonskej zmluve sa ochrana spotrebiteľa stala medziodvetvovou úlohou, čo jej, prirodzene, dáva omnoho väčšiu silu. Táto oblasť je pre občanov Európskej únie mimoriadne dôležitá, pretože im môžeme dennodenne ukazovať, čo pre nich Únia robí. Občania sa neustále pýtajú, čo pre nich Európska únia robí. Dôležité je aj to, že ochrana spotrebiteľov je teraz zakotvená v článku 12 a nie v článku sto niečo, pretože to znamená, že jej význam sa značne posilnil.

Myslím si, že je dobré, že budeme mať Lisabonskú zmluvu. Veľmi ma teší, že ju ratifikoval aj pražský senát. Vyslali sme tým jasný odkaz, že sme za túto Európu, sociálnu Európu, Európu občanov, ktorú chceme pripraviť na budúcnosť. Ďakujem vám, že ste nám umožnili opätovne to dnes potvrdiť. Osobitne ďakujem vám, pani Kaufmannová, za vašu vynikajúcu prácu na konvente. Dosiahli ste tam niečo mimoriadne dôležité.

  Oldřich Vlasák, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v mene Výboru pre regionálny rozvoj by som chcel do diskusie o Lisabonskej zmluve vniesť otázku územného rozmeru. Je skutočnosťou, že jednotlivé miestne samosprávy, obce a regióny musia čoraz viac čeliť vplyvu európskeho práva a európskych politík. Prieskum Ultrechtskej univerzity v tejto súvislosti ukázal, že orgány Spoločenstva ročne prijmú viac ako 100 nariadení s okamžitým vplyvom na miestne samosprávy. Sedemdesiat percent právnych predpisov a opatrení, ktoré vytvárame, sa musí prakticky uplatňovať v regiónoch, mestách a miestnych komunitách.

Z pohľadu miestnych samospráv preto možno kontroverznú Lisabonskú zmluvu vnímať pozitívne. Lisabonská zmluva totiž obsahuje protokol o subsidiarite, teda protokol, podľa ktorého je prijatie normy na vyššej úrovni, v tomto prípade na európskej úrovni, oprávnené len vtedy, keď je takéto opatrenie preukázateľne účinnejšie a potrebnejšie. Podľa tejto zmluvy sú požadované účinnejšie konzultácie s miestnymi a regionálnymi samosprávami a ich združeniami. Ďalším zavádzaným ustanovením je povinnosť Európskej komisie minimalizovať finančnú a administratívnu záťaž každého nového právneho predpisu. Tieto opatrenia by mali zaistiť, aby bol Brusel pozornejší voči skutočným problémom starostov a lepšie pripravený na ich riešenie. Chcem tu tiež zdôrazniť, že toto takmer určite nie je posledná zmena primárneho práva, o ktorej budeme diskutovať. Preto by sme mali začať starostlivo uvažovať o zmenách, ktoré treba urobiť, aby boli právne základy EÚ zrozumiteľné, pevné a v prospech všetkých občanov.

Dámy a páni, nechcem tu hodnotiť kladné a záporné stránky Lisabonskej zmluvy. Všetci viete, že postoj Českej republiky je kritický, ale realistický. Potvrdilo sa to aj v dnešnej rozprave v Senáte Parlamentu Českej republiky, ktorý následne popoludní Zmluvu schválil.

  Johannes Voggenhuber, spravodajca Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vystupujem v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Som mierne podráždený, pretože by som si rád vypočul aj stanovisko Výboru pre rozvoj, ale pán Berman využil svoje vystúpenie na varovanie, aby sme netlačili na ľud Írska.

Takáto mentalita je rozhodne jedným z dôvodov, prečo tu dnes večer diskutujeme. Rozmýšľam, či má tento Parlament ešte stále právo hovoriť so svojimi občanmi, argumentovať a brániť výsledky svojej desaťročnej práce na ústavnom procese alebo či budeme v súvislosti s týmto dialógom obvinení z vyvíjania nátlaku a vydierania. Je to ale zvláštny svet.

Bol by som rád, keby Parlament bránil Zmluvu omnoho vehementnejšie, omnoho aktívnejšie a omnoho otvorenejšie voči občanom Európskej únie a nenechal všetko len na vládach, ktoré majú príliš často skôr rozporuplný vzťah k v nej obsiahnutom pokroku.

Pán predsedajúci, mnohí euroskeptici vyhlasujú, že demokratický pokrok obsiahnutý v Zmluve je slabý a v skutočnosti je len figovým listom zakrývajúcim temnú a hrozivú Európu za ním. Som presvedčený, že krátky pohľad na oblasť vnútornej bezpečnosti, spravodlivosti a polície, na jej komunitarizáciu, na právo Parlamentu na spolurozhodovanie či na uplatňovanie Charty tieto tvrdenia vyvracia a odhaľuje ich ako klamstvá, propagandu a ignoranciu.

Podľa môjho názoru je táto oblasť stále možno najznepokojujúcejším prejavom demokratického deficitu Európskej únie. Nikdy som nepovažoval oddelenie právomocí za historický filozofický princíp, ale skôr za základný princíp demokracie. V tejto oblasti prináša Lisabonská zmluva veľmi presvedčivú a perspektívnu odpoveď. Je to jedna z najcitlivejších oblastí ústavy. Skutočnosť je taká, že v tejto oblasti uskutočňujú ministri vnútra rozhodnutia o policajných zákonoch za zatvorenými dverami, bez kontroly súdov či Európskeho súdneho dvora a bez uplatňovania komplexného kódexu základných práv a slobôd. Toto sa však mení a je to obrovským krokom vpred smerom k európskej demokracii. Pán Berman, hovoriť o tom s občanmi a brániť to je našou povinnosťou a nie vyvíjaním nátlaku.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Je mi cťou dať teraz slovo svojmu krajanovi, pánovi Carnerovi Gonzálezovi. Je ďalším poslancom, ktorý tu s nami nebude počas ďalšieho funkčného obdobia, a chcel by som mu verejne poďakovať za obrovské úsilie a mimoriadne chvályhodnú prácu, ktorú vykonal v špecifickej oblasti a v súvislosti s problematikou, ktorej sa tu venujeme.

  Carlos Carnero González, spravodajca Výboru pre petície požiadaného o stanovisko. – (ES) Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci a priateľ, za tieto milé slová, ktoré majú pre mňa citový význam, keďže som dnes v Parlamente naposledy v tomto funkčnom období. Chcem poďakovať všetkým, s ktorými som mal tú česť pracovať, za spoluprácu a tiež poprosiť o odpustenie za prípadné chyby, ktorých som sa dopustil. Snažil som sa robiť to najlepšie pre občanov svojej krajiny a všetkých Európanov a počas svojho pôsobenia som zažil aj skutočne výnimočné obdobia, napríklad konvent.

Dnes tu hovoríme o občianstve a ja vystupujem v mene Výboru pre petície. Ktorý výbor v tomto Parlamente je občanom bližší ako Výbor pre petície? Zabezpečuje jedno z najdôležitejších práv európskych občanov, a to petičné právo.

Situácia je takáto: ak je Európsky parlament známy v mnohých krajinách, je to prostredníctvom uplatňovania petičného práva. My ako členovia Výboru pre petície to vieme a v podstate to vie celý Parlament. Lisabonská zmluva, vďaka ktorej bude Európska únia demokratickejšia a efektívnejšia, prináša nové prvky ako Chartu základných práv a nové nástroje ako občiansku iniciatívu.

Podstatné je vyhnúť sa zámene, napríklad medzi petičným právom a právom na občiansku iniciatívu. Chcem upozorniť na to, že prostredníctvom petície môžu občania žiadať Parlament, aby požiadal Komisiu, aby prišla s legislatívnou iniciatívou, takže v budúcnosti môže nastať situácia, že európska občianska iniciatíva vyzve Komisiu, aby zaviedla určitý legislatívny postup, a zároveň bude príslušnému výboru Parlamentu na základe petičného práva adresovaná petícia, ktorá bude požadovať, aby Parlament v tejto súvislosti oslovil Komisiu. Tomuto rozporu sa musíme vyhnúť a hľadať súčinnosť, ktorá posilní obe tieto cesty, ktoré približujú občanov Európskej únii.

Samozrejme, Výbor pre petície by sa rád podieľal na spravovaní tohto práva na občiansku iniciatívu. Určite by sa na tom chceli podieľať všetky výbory, žiadam však, aby bolo toto právo zavedené tak, aby bolo čo najúčinnejšie. Som presvedčený, že by to bolo aj poctou takému dôležitému dňu, ako je tento. Lisabonská zmluva bola ratifikovaná v senáte Českej republiky, takže už zostáva len jeden krok a táto zmluva, ktorá je dedičom Európskej ústavy, najlepšieho textu, ktorý doteraz EÚ vytvorila, sa stane realitou a nadobudne platnosť.

Ak budeme v tomto úspešní, všetci, ktorí sme tu – počínajúc všetkými členmi konventu, ktorí sú tu dnes večer prítomní – prispejeme významným spôsobom k užitočnosti funkcie poslanca tohto Parlamentu.

  Maria da Assunção Esteves, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, toto je moje posledné vystúpenie v tomto pléne, takže bude trochu iné.

Príde deň, keď sa federálne a kozmopolitné parlamenty spoja, aby spravovali svet. Sen o spoločnej ľudskosti bez hraníc sa rodí práve tu na tomto zastupiteľskom mieste, kde sa posilňuje sloboda a rozširuje demokracia. Vizionárska myšlienka osvietenstva o jednote ľudstva získava podobu v čare našich sál a našich rozpráv. V tejto jednote Machiavelli slabne, pretože dokážeme nahradiť suverenitu moci suverenitou ľudí. Paradigma kozmopolitizmu sa usadzuje v našich inštitúciách a v našich rozhodnutiach a vedie dnes väčšinu našich skutkov.

Vzniká nová antropocentrická vízia práva a politiky a v uliciach Európy nadobúda tvar postnárodná identita. Vznešená dôstojnosť človeka je teraz princípom, ktorý spája národné a medzinárodné právo. Je základným pravidlom našej počiatočnej koordinácie. Európska únia a jej Parlament predstavujú morálny pohľad, ktorý nemá v histórii ľudstva obdobu – kolektívny morálny pohľad, ktorý vstúpil do stratégií európskych štátov a zrodil ich integráciu.

Vzájomný záväzok európskeho ľudu je skutočným predpokladom ich spoločnej ľudskosti. Izolácia a egoizmus boli pochované v deň prijatia Rímskej zmluvy. Práve na politických základoch teraz vzniká spravodlivosť ako most medzi Kantom a Aristotelom, medzi slobodou a šťastím. Ľud Európy vie, že jediná legitimita je tá, ktorá vychádza z ľudských práv, a autorita náleží jedine silám, ktoré ich rešpektujú. Vie, že emancipácia histórie je možná jedine prostredníctvom projektu politickej spolupráce a globálnej spravodlivosti.

Príde deň, keď sa spoja aj ľudia Ázie, Amerík a Afriky. Dôstojnosť človeka bude prestupovať všetkými kultúrami, od Goetheho po Pessou, od Bacha po Čajkovského, od Mohameda po Budhu. Ľudské práva ako univerzálny zákon, ako spoločné pravidlo nad všetkými rozdielmi – a Európa, ak chce byť príkladom, potrebuje viac ústavnosti, viac decentralizácie, viac politiky, viac rozširovania.

V tejto chvíli lúčenia vám chcem povedať, aká som hrdá, že som s vami mohla zažiť takéto dobrodružstvo.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pani Estevesová, za vaše vystúpenie a za vašu prácu počas uplynulých rokov a želám vám do budúcnosti veľa šťastia a spokojnosti.

  Jo Leinen, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, povedali ste, že navrhnete konferencii predsedov a predsedníctvu, aby sme zhrnuli päť správ a kľúčové vysvetlenia v brožúre. Je to vynikajúci nápad, ktorý môžem len privítať. Odporúčam, aby sme do nej zahrnuli aj správu pána Corbetta a pána Méndeza de Viga, ktorá bola základom našej práce na Lisabonskej zmluve. V tom čase sme mali 500 hlasov za, čo bolo rekordným výsledkom. Je súčasťou celého procesu. Po ústavnej zmluve bolo východiskovým bodom tejto snahy vytvoriť reformnú zmluvu. Tento nápad považujem za výborný. Máte našu plnú podporu.

Už ste poďakovali viacerým, ktorí tu s nami už, bohužiaľ, nie sú. Môžem zodpovedne povedať, že všetci členovia Výboru pre ústavné veci navzájom výborne spolupracovali. Vždy sme boli výborom s výraznou účasťou. V tejto chvíli ešte raz ďakujem tým, ktorí sa momentálne nachádzajú tu v Parlamente. V prvom rade ďakujem Johannesovi Voggenhuberovi, ktorý je skutočným pilierom našej práce za demokraciu a občianske práva. Sylvia Kaufmannová, ktorá už bola spomenutá pri viacerých príležitostiach, bola mimoriadne efektívna pri vyjadrovaní svojho názoru tvárou v tvár silnému odporu vo svojom politickom prostredí. Carlos Carnero González bol vždy s nami. Bojoval za ústavu a tiež za referendum v Španielsku. Pani Assunçãová Estevesová bola vždy veľmi aktívna. Veľmi veľa toho dosiahol aj Alain Lamassoure, a to aj pokiaľ ide o ústavu. A v neposlednom rade Catherine Guyová-Quintová, hoci nie je členkou tohto výboru. Vykonala veľké množstvo práce vo Výbore pre rozpočet a vždy podporovala myšlienku, aby mal Parlament viac zodpovednosti a viac práv. Ďakujem vám všetkým. Spomenul som tých, ktorí sú tu dnes prítomní a nabudúce tu už s nami nebudú. Sľubujeme, že budeme v ich práci pokračovať.

Ako hovorca Socialistickej skupiny v Európskom parlamente by som chcel povedať ešte dve veci k správam. Pokiaľ ide o správu pani Kaufmannovej, vždy sme tvrdili, že občianska iniciatíva nie je placebo ani alibi, ale seriózny ústavný nástroj, pomocou ktorého budú môcť občania navrhovať rôzne otázky do programu v Bruseli. Verím, že keď sa občianska iniciatíva zrealizuje, zaistíme, aby to tak bolo aj naďalej. Komisia by mala uplatniť svoje právo iniciatívy a pripraviť dokument veľmi skoro po reorganizácii.

Čo sa týka správy pána Dehaeneho, chcel by som opäť spomenúť prechodné obdobie. Chceme, aby bol duch Lisabonu prítomný počas konzultácií o návrhu Rady o novom predsedovi Komisie. Celé kolégium komisárov vrátane predsedu však nebude potvrdené, kým Zmluva nenadobudne platnosť. O predsedovi Komisie budeme v podstate hlasovať dvakrát. Je dôležité, aby sme na to pamätali. To jednoducho prináša prechodné obdobie. Myslím si, že program, ktorý vytvoril pán Dehaene pre volebné obdobie, je veľmi dobrý. Východiskovým bodom je hlasovanie občanov v európskych voľbách, po ktorom budú nasledovať rozhodnutia v súvislosti s personálom, politické programy a financovanie Európskej únie. Východiskovým bodom je hlasovanie suverénnych štátov, občanov Európskej únie. To považujem za veľmi dobré. Ďakujem vám, pán Dehaene.

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, Winston Churchill povedal, že kríza by sa nikdy nemala premárniť.

No a dnes tu máme krízu hospodárstva, klímy, medzinárodnej nestability a je nám jasné, aspoň v našej skupine, že tieto krízy výrazne posilňujú argument za to, aby sa rozšírila právomoc EÚ konať na celosvetovej úrovni.

Zmluva je logickou odpoveďou na všetky tieto úlohy. Je to najlepšia zmluva, na akej sa momentálne dokážeme dohodnúť. Z historického hľadiska je to dobrá zmluva a jednoznačne je v súlade s Maastrichtom. Posilňuje demokraciu a riadenie EÚ robí reprezentatívnejším, účinnejším a efektívnejším.

Je to aj reformná zmluva. Napravuje väčšinu problémov, ktorými trpí súčasná Zmluva z Nice. Nemusíte byť militantným federalistom – ako som ja – aby ste to videli, musíte však byť dobrým demokratom, aby ste pochopili, že, po prvé, potrebujeme integrovanú Európu, aby sme dokázali reagovať na globalizáciu, a po druhé, že postnárodná demokracia nie je náhradou, ale doplnkom historických národných demokracií.

Konzervatívni a nacionalistickí odporcovia Zmluvy by nám mali povedať, prečo sa chcú držať súčasnej neefektívnej a ťažkopádnej Únie a prečo sa snažia zachovať pre národný štát absurdný nárok na národnú suverenitu, keď skutočne dôležité je, aby fungovala vzájomná závislosť medzi štátmi a občanmi – vzájomná závislosť, ktorá je objasnená a zakotvená v tejto zmluve.

Táto zmluva je pre Európu veľkým ústavným krokom vpred a ja som hrdý, že som sa podieľal na jej príprave. Budem bojovať až do konca za jej úspešné a rýchle nadobudnutie platnosti a účinnosti.

  Johannes Voggenhuber, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, keď sa pozerám po tomto Parlamente, nadobúdam dojem, že na zasadnutie boli pozvaní diskutovať obyvatelia ústavnej veže zo slonoviny. Taká nebola dohoda. Dohoda bola, že sa uskutoční významná rozprava Európskeho parlamentu o dôsledkoch Lisabonskej zmluvy.

Nebolo by pekné, keby tento Parlament rokoval o Zmluve dnes ráno v rovnakom čase ako český senát a občanom Európskej únie jasne povedal, že Zmluva je výsledkom práce Európskeho parlamentu, a to od konventu až po dnešný deň, a že túto reformu nenanútili elity EÚ, ale že je výsledkom usilovnej práce a spoločného úsilia?

Ak niečo zlyhá, moje 15-ročné skúsenosti mi hovoria, že za takéto zlyhanie zvyčajne môžu vlády, nie parlamenty. Všetci sme pokrytí jazvami a ovešaní vyznamenaniami. Toto je moje posledné vystúpenie po 15 rokoch. Prešli sme dlhú cestu. Bola to pre mňa obrovská česť. Spolu s pánom Duffom som bol tiež požiadaný, aby som bol spravodajcom tohto Parlamentu pre Chartu základných práv aj pre ústavu.

Musím povedať – a myslím si, že hovorím aj za ostatných členov konventu – že sme vždy cítili podporu vyjadrenú súhlasom Európskeho parlamentu. Naťahovali sme krky, mali sme odvahu prichádzať s víziami, ktoré vyvolávali krútenie hlavami, odpor zo strany vlád, často aj veto, takmer kolaps konventu. Avšak nedá sa poprieť, že hybnou silou, vizionárskou silou v tomto procese boli parlamenty. Preto to bolo aj prvým víťazstvom občanov Európskej únie.

Dovoľte mi, aby som sa možno pozrel do budúcnosti. Vieme, čo si všetci myslíme o pokroku, ktorý prináša táto zmluva. Keď medzivládna konferencia napadla výsledky konventu, zrušila legislatívnu radu, opäť zaviedla zákony vytvorené Radou a pridala tretiu stranu – a všetky tie veci, ktoré nás dnes tak hnevajú – myslel som na prvú zmenu a doplnenie ústavy v ďalekej budúcnosti.

Jedným z dôležitých základných prvkov tejto zmluvy je právo iniciatívy Európskeho parlamentu, právo navrhovať uznesenia na zvolanie konventu s cieľom zmeniť a doplniť ústavu. A ešte sme neprišli na koniec cesty. Keď sme bojovali za svoje vízie, často nám v konvente hovorili: „Ach, vy s vaším porovnávaním s Filadelfským konventom. Európa potrebuje veľkú krízu. Bez veľkej krízy sa vám nikdy nepodarí vytvoriť skutočnú európsku demokraciu, skutočné politické spoločenstvo. Naozaj potrebujeme veľkú krízu.“ Pravdaže, mysleli to v horizonte nasledujúcich sto rokov. Ale stalo sa to. Máme krízu. A teraz sa zrazu občania pýtajú, prečo tu nemáme žiadne riadenie hospodárstva. Pýtajú sa, prečo nemáme minimum spoločných európskych hospodárskych zákonov, aspoň v súvislosti s kľúčovými aspektmi fiškálnej politiky, daní z príjmu právnických osôb a daní z transakcií. Ľudia tiež žiadajú sociálnu Európu. My sme neustúpili z barikád, vlády jednoducho povedali Njet. Dnes sa celá Európa pýta, kde sú právomoci Európskej únie v súvislosti s ochranou sociálneho trhového hospodárstva a spravodlivého rozdeľovania. Medzitým sa miliardy eur minú na budúcu generáciu. A my nemáme žiadnu demokratickú moc, žiaden právny základ na rozvoj sociálnej Európy.

Každý deň dostávam otázky, aká je situácia v súvislosti s vojenskými zásahmi v mene Európy. Niektoré národné štáty uskutočňujú vojenské zásahy na základe kabinetnej politiky, aká sa praktizovala v 19. storočí. Nemali by sme uvažovať o tom, že tento Parlament by mal schváliť vojenský zásah skôr, ako sa uskutoční v mene Európy? A občianske iniciatívy? Aj v tomto prípade boli vyňaté zmeny ústavy. Prečo? Prečo by občianska iniciatíva nemohla vyzvať na zmenu a doplnenie Zmluvy a na ďalší rozvoj európskej ústavy?

Myslím si, že stále je pred nami dlhá cesta. Váhanie a hanblivosť tohto Parlamentu pred Radou je obrovskou prekážkou.

(protestné pokrikovanie)

Som presvedčený, že by sme mali byť militantnejší. Dúfam, že tento Parlament si s obrovským sebavedomím a oddanosťou občanom Európskej únie skutočne uplatní práva, na ktoré má nárok podľa Lisabonskej zmluvy, presadí ich a potom zváži, ako možno celú túto vec ešte viac posunúť smerom k európskej demokracii a sociálnemu poriadku. Pán predsedajúci, ja sa svojho sna nevzdávam.

(protestné pokrikovanie)

Nevzdávam sa svojho sna umožniť svojim deťom a ich deťom povedať: „Vive la République d'Europe!“

(potlesk)

  Tobias Pflüger, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vystúpenia ukazujú, že na Lisabonskú zmluvu sa jednoznačne nazerá emocionálne a nie racionálne. Prečo nepočkáme na nasledujúci Parlament a nenecháme ho diskutovať o tejto otázke, prečo nepočkáme, či sa Lisabonská zmluva naozaj zrealizuje? Nie, sú tu ľudia, ktorí sú totálne fixovaní na túto zmluvu a ktorí chcú vysvetľovať jej údajné výhody znova a znova.

Burkhard Hirsch, veľký moralista, to nádherne vystihol, keď povedal, že Íri by nemali byť považovaní za zmoknutých pastierov a za jediných Európanov neschopných pochopiť požehnanie Lisabonskej zmluvy. Referendá by dopadli záporne aj inde, pretože nemôžeme a ani by sme nemali očakávať, že voliči podporia zmluvu, ktorej ani čitateľ s dobrými úmyslami nikdy nedokáže porozumieť.

Lisabonská zmluva nielenže reguluje vzťah medzi inštitúciami EÚ, ona aj zavádza politiky. A to je dôležité. Napríklad, článok 43 ods. 1 Lisabonskej zmluvy stanovuje úlohy bojových síl Európskej únie. Doložka o solidarite v článku 222 ods. 1a uvádza, že sa musia zmobilizovať všetky dostupné zdroje na zabránenie teroristickej hrozbe na území členských štátov. Európska únia sa tak stane vojenskou alianciou a je tu dokonca možnosť vojenských operácií uskutočňovaných vnútri Európskej únie. Článok 43 ods. 1 hovorí o pomoci tretím krajinám v boji proti terorizmu na ich územiach.

V tejto oblasti je tam množstvo nariadení. Hovorí sa tam o „stálej štruktúrovanej spolupráci“, ktorá umožňuje vytvorenie Európy s vojenským jadrom. V Zmluve je aj úloha pre NATO a „členské štáty sa zaväzujú, že budú postupne zlepšovať svoje vojenské spôsobilosti“. V budúcnosti, ak bude Zmluva ratifikovaná – a ja dúfam, že nebude – bude existovať počiatočný fond (článok 41), takže rozpočet EÚ sa bude môcť využiť aj na vojenské účely v oblasti zahraničnej a vojenskej politiky.

Pokiaľ ide o hospodársku politiku, hospodárska logika Lisabonskej zmluvy je presne tou logikou, ktorá viedla k hospodárskej kríze – „otvorené trhové hospodárstvo s voľnou hospodárskou súťažou“. Akurát že dnes by to tak už nikto nenazval.

Mám dojem, že ľudia, ktorí chcú túto zmluvu, predovšetkým elity EÚ, žijú v skutočnosti v minulosti. Podmienky sa od základu zmenili. Potrebujeme novú zmluvu pre novú dobu. Írsko sa rozhodlo. Rozhodnutie v referende bolo jednoznačné. Zmluva neprešla hlasovaním a tým pádom je mŕtva. A zrazu tu bude druhé hlasovanie. Mohol by niekto vo Francúzsku povedať po zvolení prezidenta Sarkozyho, že by sa jednoducho malo hlasovať znova, pretože niekto ho nemá rád? Chcem jednu vec povedať úplne jasne – existujú dobré, čisto racionálne dôvody, prečo by sme nemali ratifikovať túto zmluvu. To, čo povedali Íri, by malo platiť. Inými slovami, nie znamená nie. To znamená, že Lisabonská zmluva je mŕtva a ja nerozumiem, prečo sa o nej dnes rozprávame v tomto kontexte.

V tejto zmluve je zapracované posunutie moci smerom k veľkým členským štátom. Poviem to bez okolkov – ako internacionalisti bránime európsku myšlienku proti tým, ktorí chcú z EÚ urobiť vojenskú mocnosť a čisto hospodársku alianciu. Potrebujeme alternatívnu zmluvu k Lisabonskej zmluve, a to znamená zmluvu, ktorá bude orientovaná na mier, a nie zmluvu, ktorá je vo svojej podstate vojenskou zmluvou. Ďakujem.

  Nils Lundgren, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, beriem ako samozrejmosť, že všetci môžeme hovoriť tak dlho, ako chceme. Možno budem potrebovať minútu alebo dve navyše a budem rád, ak mi to bude umožnené.

(SV) Budem teraz hovoriť vo svojom jazyku. Zaobchádzanie európskej politickej špičky s Lisabonskou zmluvou vojde do histórie ako hanba z dvoch dôvodov. Jednak z dôvodu politického postupu jej presadzovania a potom v súvislosti so samotným účelom Zmluvy a s jej obsahom. Ak sa pozrieme späť na Laeken 2000, bolo tam povedané, že by sme mali pripraviť návrh na ústavné riešenie. Cieľom mala byť previazanejšia Európa a občania, ktorým by na nej záležalo, pretože sme boli znepokojení, že občania majú v skutočnosti o EÚ zlú mienku. Konvent pod vedením Valéryho Giscarda d’Estainga však dal vznik niečomu úplne inému. Európania to nechceli a Francúzi a Holanďania povedali nie. Každý vie, že ľudia v Spojenom kráľovstve, v Dánsku a v mnohých ďalších krajinách by tiež povedali nie, keby dostali príležitosť. Boli pokusy tento výsledok obísť – objavila sa nová zmluva, ktorá je taká istá, ale keď sa to hodí, tvárime sa, že nie je, a tejto pretvárky sa stále držíme. A teraz, keď občania Írska povedali nie tomu, čo teraz nazývame Lisabonskou zmluvou, máme ešte tú drzosť vyšetrovať príčiny, prečo Íri hlasovali nesprávne. To je úplne neuveriteľné a nebola o tom vôbec žiadna diskusia. Všetci sa navzájom potľapkávate po pleciach a vravíte si, ako je všetko v poriadku, a to napriek tomu, že viete, že je to hanba.

Moja druhá námietka je takáto: ústavná zmluva, ústava, neexistuje na to, aby sme mohli rýchlejšie uskutočňovať politické rozhodnutia. Presný opak je pravdou – existuje na to, aby bolo ťažšie uskutočňovať politické rozhodnutia. Ústavy majú zaručovať, aby tí, ktorí sú práve teraz zvolení, nemohli robiť akékoľvek rozhodnutia, ktoré sa im zapáčia. Ústava má byť komplikovaná. Taká je aj americká ústava. Toto je francúzska byrokratická tradícia – zaistiť, aby moc mohla čo najrýchlejšie rozhodovať o všetkom pod slnkom bez toho, aby sa musela starať o názor verejnosti. Je to strašné a je to hanbou pre EÚ.

  Predsedajúci. – Pán Lundgren, určite ste si všimli, že vaši kolegovia vás počúvali s rešpektom, potichu, bez toho, aby niečo hovorili, ako ste to robili vy, keď ste rozprávali počas vystúpení ostatných poslancov. To len ukazuje, ako rôzni ľudia chápu demokraciu.

  Roger Helmer (NI). – Vážený pán predsedajúci, dúfal som, že dnes bude možno predsedať pán Pöttering, pretože som mu chcel verejne poďakovať za to, že mi pred pár rokmi umožnil opustiť skupinu PPE. Teší ma, že aj všetci moji konzervatívni kolegovia čoskoro opustia skupinu PPE – je to cieľ, na ktorom pracujem už 10 rokov.

Máme tu hovoriť o Lisabonskej zmluve, takže som chcel pánovi Pötteringovi pripomenúť, že jeho vlastná krajina, Nemecko, ju doteraz neratifikovala. My v EÚ vyhlasujeme, že sme Úniou hodnôt založenou na demokracii a princípoch právneho štátu, avšak ignorujeme demokraciu. Pošľiapavame želania voličov. Odmietli sme výsledky referend v Dánsku o Maastrichte, v Írsku o Nice, vo Francúzsku a v Holandsku o ústave a teraz opäť v Írsku o Lisabone. K túžbam svojich voličov sa správame s otvoreným pohŕdaním. Toľko k demokracii.

Lepší nie sme, ani pokiaľ ide o princípy právneho štátu. Realizujeme plány a míňame peniaze podľa Lisabonskej zmluvy skôr, ako bola vôbec ratifikovaná. Nie je to o nič lepšie ako krvavý štátny prevrat. Pán Pöttering hovorí, že milión írskych hlasov nemôže stáť v ceste 450 miliónom Európanov. Má pravdu. Nechajme teda týchto 450 miliónov hlasovať o Zmluve. Británia povie nie. S najväčšou pravdepodobnosťou povedia nie aj Francúzsko a Nemecko, vy sa však neodvážite nechať ľudí hlasovať o Zmluve, pretože ich odpoveď už poznáte. V Británii boli všetci 646 poslanci okrem ôsmich zvolení na základe záväzku vyhlásiť referendum, naša zdiskreditovaná labouristická vláda však škandalózne svoj sľub porušila.

Dovoľte mi, aby som svojim kolegom niečo oznámil. Pre nás z britskej Konzervatívnej strany sa referendum o Lisabonskej zmluve stane kľúčovým bodom našej platformy pre európske voľby. Prinesieme referendum a túto nešťastnú a zahanbujúcu zmluvu udupeme pod čiernu zem.

  Alain Lamassoure (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, európska integrácia nám len zriedka prináša symboly, ktoré hýbu anonymnými aktérmi, ako sme my. Posledné hlasovanie tohto volebného obdobia sa teda bude týkať posledného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý pred európskym konventom spoločne navrhli poslanci Európskeho parlamentu a národných parlamentov – vytvorenia inštitútu občianskej iniciatívy na úrovni Európskej únie.

Nepodceňujme jej význam. Lisabonská zmluva prináša obyčajným občanom rovnakú právomoc politickej iniciatívy v rámci Európskej únie, ako má náš Parlament. Prostredníctvom správ vychádzajúcich z našej vlastnej iniciatívy máme možnosť požiadať Komisiu, aby konala, aby nám predložila právny základ s cieľom zavedenia nového opatrenia alebo úpravy jestvujúceho opatrenia. Občania budú mať teraz takú istú možnosť, ak ich bude dostatočný počet a ak budú pochádzať z významného počtu členských štátov.

Blahoželám pani Kaufmannovej k tomu, ako sa snažila nájsť konsenzus, ktorý bol v takejto otázke jednoznačne potrebný. Objasnenia, ktoré vniesla do Zmluvy, a procedurálne záruky sú veľmi rozumné. Stanovenie významného počtu na štvrtinu členských štátov zodpovedá riešeniu prijatému pre samotné vlády v rámci oblastí slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Toto nové právo, ktoré takto európski občania získavajú, momentálne v žiadnej z našich krajín v takejto forme neexistuje. Únia tak zaistí, aby sa posilňovala priama demokracia. Dokonca ani vo Francúzsku sa neodvážime zájsť až takto ďaleko. V minulom roku sme reformovali našu ústavu, ale presne toto právo skupinovej petície sme obmedzili len na miestnu úroveň.

Teraz dúfajme, že naše politické strany sa budú tvorivo snažiť, aby sa toto nové právo mohlo čo najlepšie využívať, a predovšetkým dúfajme, že bez ohľadu na strany ho bude využívať občianska spoločnosť – zväzy, mimovládne organizácie, študenti – najmä tí, ktorí využívajú granty Erasmus – cezhraniční pracovníci, všetci európski občania žijúci v inej ako vlastnej krajine a všetci tí, ktorí majú pocit, že zákony, ktoré tu prijímame, sa v reálnom živote, bohužiaľ, zle uplatňujú.

V tejto Únii voľného pohybu sú jedinými zostávajúcimi prekážkami naše politické debaty. Opäť sa, bohužiaľ, nezačína európska volebná kampaň, ale začína sa 27 národných kampaní s Európou ako zámienkou.

Existuje hospodársky priestor, existuje jednotná mena, jednotný európsky vzdušný priestor, stále však nebol vytvorený jednotný politický priestor. To je skutočnou úlohou Lisabonskej zmluvy a toto je nepochybne jeden z krokov, ktoré najviac prispejú k jej splneniu.

  Adrian Severin (PSE). – Vážený pán predsedajúci, nádej, ktorú dnes priniesla česká ratifikácia Lisabonskej zmluvy, zatieňuje kvázi-konšpiračná atmosféra tohto zasadnutia.

Niektorí sa báli, že prípravou náležitého vykonávania Zmluvy, ktorú tak zúfalo a naliehavo potrebujeme, by sme mohli uraziť občanov Únie. Ja som, naopak, presvedčený, že občanov urážame tým, že pred nimi skrývame pravdu o tom, čím Európa v skutočnosti je a čím by mohla byť, a odmietaním úprimného a racionálneho dialógu s nimi.

A podobne, to, že prejavujeme rešpekt menšinovému názoru a pritom ignorujeme rozhodnutie väčšiny, je urážkou tejto väčšiny i všeobecných zásad demokracie, ktoré si vraj ctíme.

Písomný text Zmluvy nestačí. Je potrebné text jednoznačne interpretovať, čím sa ukáže jeho skutočná povaha a umožní sa jeho čo najlepšie vykonávanie. To je presne to, čo robia dnešné správy. Hovoria o týchto veciach: po prvé, o parlamentarizácii Únie; po druhé, o komunitarizácii Európskych inštitúcií; po tretie, o vytvorení medzinárodnej rovnováhy ako záruky medzinárodného systému vzájomnej kontroly a vyváženia medzi zložkami moci; po štvrté, o zaistení právnej koherentnosti a súdržnosti na úrovni Európskej únie prostredníctvom europeizácie národných parlamentov a nie nacionalizácie Európskeho parlamentu; po piate, o koncentrácii nástrojov a politík pre dobro účinnosti inštitúcií; a po šieste, o zlepšovaní zastupiteľstva, transparentnosti a účasti na úrovni Európskej únie.

Vďaka tomuto všetkému budeme môcť byť svedkami zrodu ľudu, ktorý naplní zmyslom súčasnú schránku európskych postupov, ktoré sa tak stanú pre občanov dôležitými.

Jedinou vecou, ktorú zostáva vykonať, je nájsť riešenie, ako prepojiť voľby do nového Parlamentu s nadchádzajúcim nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Dúfam, že zmysel pre zodpovednosť a solidaritu našich írskych priateľov nám pomôže to dosiahnuť a dodržať náš historický časový plán.

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

  Andrzej Wielowieyski (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, myslím si, že správa pána Dehaeneho, ktorá je veľmi dôležitá a veľmi cenná, by sa mala doplniť v súvislosti s fungovaním a najmä úlohami Európskej rady. Tento významný orgán bude povýšený na inštitúciu a v politickej oblasti je vedúcou silou.

Mala by sa mu teda venovať osobitná pozornosť. Jeho pôsobenie bude podliehať súdnej právomoci Európskeho súdneho dvora rovnako, ako je to v prípade Európskej centrálnej banky. V mene svojej skupiny tiež navrhujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý odzrkadľuje túto novú zodpovednosť. Keďže jeho legislatívne funkcie sú obmedzené, táto zodpovednosť v podstate podlieha článku 265 o nečinnosti. Myslím si, že z dôvodu nedostatku podrobností v Zmluve bude zrejme nutné povinnosti Európskej rady stanoviť v Medziinštitucionálnej dohode.

Správa pani Kaufmannovej je teda veľmi dôležitá, pretože predstavuje skutočné otvorenie sa občanom. Najväčšou slabosťou, ktorú by sme mohli ukázať tvárou v tvár otázke budúcnosti Únie, by bolo vytvoriť prázdnotu, odstup medzi Úniou a občanmi. Pre nich je Únia vzdialená a neznáma, hoci cítia, že ju potrebujú. Naša Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu je presvedčená, že túto prázdnotu možno účinne vyplniť jedine prostredníctvom pravidelných, široko zameraných konzultácií s občanmi.

Nemali sme čas dokončiť svoju prácu ani uzavrieť diskusiu o tejto otázke. Ako už však povedal pán Lamassoure, občianska iniciatíva môže byť podľa zmluvy dôležitým nástrojom na vytvorenie európskeho verejného priestoru, ktorý tak veľmi potrebujeme. Povzbudí verejnú diskusiu medzi občanmi a Úniou, čo následne prebudí povedomie verejnosti, ktoré je pre nás kľúčové.

Jej riadenie však bude veľkou úlohou pre európske inštitúcie, najmä pre Komisiu, pričom v stávke bude dôveryhodnosť tohto nového nástroja pre členské štáty, ktoré budú musieť prijať tento nový postup a poskytnúť infraštruktúru, a, samozrejme, aj pre občanov, ktorí budú musieť využívať tento nový nástroj pre dobro priamej demokracie.

  Milan Horáček (Verts/ALE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, pán prezident Klaus reagoval na dnešné rozhodnutie českého senátu, ktoré úprimne vítame a ku ktorému z celého srdca blahoželám, okrem iného aj tým, že vyhlásil, že Lisabonská zmluva je mŕtva, pretože bola odmietnutá v írskom referende.

Je to politický zombie, ktorý útočí proti väčšinovému rozhodnutiu vlastného parlamentu a senátu, pričom svoje nešťastné a sektárske názory potvrdzuje aj v iných politických oblastiach. Našťastie, po kladnom výsledku hlasovania teraz vyzerá akurát tak smiešne. My, Zelení, máme voči európskej integrácii kladný a konštruktívny postoj, pričom sa, samozrejme, ak to považujeme za nutné, nevyhýbame ani kritike.

Ešte raz čo najsrdečnejšie ďakujem českému senátu, českému parlamentu a českej vláde.

  Bastiaan Belder (IND/DEM). - (NL) Vážený pán predsedajúci, zo správy pána Dehaeneho mám zmiešané pocity. Na jednej strane vítam skutočnosť, že príležitostne cíti potrebu veci skutočne analyzovať, pričom mám na mysli body 14 a 26, kde hovorí o nadradenosti Európskej rady a o problémoch spojených s novým systémom predsedníctva v rámci Rady.

Na druhej strane som touto správou sklamaný, pretože schopnosť spravodajcu analyzovať problémy na mnohých miestach zlyháva. Konkrétne, v posledných 12 bodoch, kde hovorí o vonkajšej politike, boli všetky inštitucionálne pochybnosti odsunuté na okraj, hoci inštitucionálne dôsledky tejto dvojitej úlohy nie sú celkom známe. Preto nedokážem pochopiť, ako prišiel spravodajca k všeobecnému záveru, že nový systém prinesie Únii väčšiu inštitucionálnu rovnováhu.

Uznávam, že Lisabonská zmluva predstavuje v niektorých oblastiach pokrok. To však nič nemení na skutočnosti, že práve tieto nejasné dôsledky tejto zmluvy sa stanú Achillovou pätou Lisabonu, pokiaľ ide o inštitucionálnu rovnováhu – a to spravodajca nespomenul.

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Dámy a páni, na tomto zasadnutí robíme niečo, čo sa v našej krajine nazýva účet bez hostinského. Budeme hlasovať o vzťahoch medzi inštitúciami Európskej únie, členskými štátmi a ich parlamentmi, ako keby Lisabonská zmluva už platila. Chcem pripomenúť, že Lisabonská zmluva má stále ďaleko od ratifikácie. Poslanci tohto Parlamentu by si to mali uvedomiť a nemali by túto informáciu občanom zatajovať. Každý demokraticky zmýšľajúci človek si musí uvedomiť, že na tom nič nezmenia ani tie najagresívnejšie výpady proti politikom, ktorí Lisabonskú zmluvu nepodpísali.

Na záver chcem povedať pánovi Cohnovi-Benditovi, že jeho nehorázne výroky o tom, že prezident Českej republiky Václav Klaus má v úmysle podplácať senátorov parlamentu v našej krajine, sú urážkou nielen samotného prezidenta, ale aj občanov Českej republiky. Takéto obvinenia sú v príkrom rozpore so zásadami priateľských medzinárodných vzťahov, ako aj obyčajnej ľudskej slušnosti. Preto žiadam pán Cohna-Bendita, aby buď svoje tvrdenia o korupcii dokázal, alebo aby sa prezidentovi Klausovi verejne ospravedlnil.

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predsedajúci, tento balík správ ukazuje, že ak Lisabonská zmluva nadobudne platnosť – a to, samozrejme, bez toho, aby som tým chcel nejako ovplyvňovať rozhodnutie Írov – potom budeme mať Úniu, ktorá ponúka viac príležitostí na účasť, viac zodpovednosti, viac demokracie a viac vzájomnej kontroly a vyváženia medzi zložkami moci. Toto je hlavný odkaz, ktorý dnes môžeme vyslať, či už prostredníctvom správy pána Leinena, ktorá hovorí o posilnenej úlohe tohto zvoleného Parlamentu v rámci inštitucionálneho systému; správy pána Broka, ktorá poukazuje na nové možnosti účasti národných parlamentov; správy pána Dehaeneho o novej zodpovednosti exekutívnych zložiek inštitúcií a o tom, ako budeme postupovať v prípade prechodného obdobia; správy pani Guyovej-Quintovej, ktorá ukazuje, že už nebudú existovať časti európskeho rozpočtu, ktoré nepodliehajú kontrole Parlamentu; a, samozrejme, správy pani Kaufmannovej o občianskej iniciatíve.

Naša skupina podporí všetky tieto uznesenia a sme na to hrdí, avšak chcem povedať, že máme jednu konkrétnu výhradu, ktorá sa týka správy pani Kaufmannovej. Považujeme ju za prvý krok, prvú úvahu o tom, ako by to mohlo fungovať v budúcnosti. Musíme však byť opatrní – a súhlasím s tým, čo povedala pani komisárka – aby sme nevytvorili systém, ktorý by bol pre občanov príliš náročný alebo ktorý by zahŕňal priveľa byrokratických prekážok, pokiaľ ide o nárokovanie si tohto práva. Ale budeme mať dostatok času, aby sme sa k tomu vrátili, ak Zmluva naozaj nadobudne platnosť.

Diskutujeme tu v deň, kedy sme dosiahli 26. parlamentnú ratifikáciu. Viem, že tu prítomných britských konzervatívcov to nezaujíma. Určite sa rozprávajú o niečom inom, ale toto je dôležitá skutočnosť.

Dvadsaťšesť ratifikácií prostredníctvom parlamentných postupov, dvadsaťšesťkrát áno Zmluve, len jedno nie. Povedal by som, že v situácii, keď máme 26 kladných a len jeden záporný výsledok, nie je nedemokratické, ako niektorí tvrdia, pozrieť sa na výsledok a spýtať sa tej jednej krajiny, ktorá povedala nie, či je, alebo nie je ochotná prehodnotiť svoj postoj vzhľadom na ratifikáciu v ostatných krajinách. Stále sa môže rozhodnúť, či to urobí, alebo nie. Myslím si však, že je celkom logické, že aj samotní Íri dospeli k rozhodnutiu, že by mohli svoje rozhodnutie prehodnotiť, ak budú splnené určité podmienky. A je našou povinnosťou urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme vyriešili problémy, ktoré viedli k hlasovaniu proti Zmluve. To musí byť neoddeliteľnou súčasťou odpovede a, koniec koncov, to je to, čo sa Únia rozhodla urobiť.

Všetky ostatné členské štáty – pretože tu ide o členské štáty, nielen o európske inštitúcie – sa dohodli, že sa pokúsia vyriešiť tieto problémy s cieľom dosiahnutia 27. ratifikácie.

Z tohto všetkého plynie širšie ponaučenie. Súbor základných pravidiel Európskej únie, teda zmluvy podpísané a ratifikované členskými štátmi, možno zmeniť jedine jednomyseľným súhlasom každého jedného členského štátu. To je veľmi vysoká prekážka. Ukazuje to, že tí, ktorí tvrdia, že pošľiapavame demokratickú zodpovednosť a ignorujeme názory ľudí, to celé pochopili úplne nesprávne. Zablokovať akýkoľvek krok vpred, akúkoľvek reformu európskych inštitúcií je veľmi jednoduché. Títo euroskeptici potrebujú len jedno víťazstvo z 27. Misky váh sú naklonené na ich stranu, nie na stranu tých, ktorí by si ako pán Duff želali oveľa rýchlejšiu integráciu. Takto to jednoducho je.

Odvolávajú sa tiež na referendá, ktoré priniesli záporný výsledok. Všimol som si, že hovoria iba o referendách so záporným výsledkom. Nikdy nespomenú španielske referendum, luxemburské referendum. Ak sa pozriete na históriu európskej integrácie, za tie roky sme mali v členských štátoch 32 referend (ak ma pamäť neklame), pričom 26 alebo 27 z nich dopadlo kladne a len niekoľko záporne. Ale nikdy, keď sa objavil záporný výsledok, nebolo možné zvrátiť ho bez toho, aby sme sa vrátili naspäť, vyriešili príslušné problémy a spýtali sa danej krajiny, či je, alebo nie je ochotná svoj postoj prehodnotiť, či je, alebo nie je ochotná zmeniť názor.

Nevidím na tom nič nedemokratické – na postupnom, pomalom budovaní tejto Únie prostredníctvom hľadania zhody medzi všetkými členskými štátmi, Únie, na ktorej pracujeme už viac ako polstoročie a na ktorú by sme mali byť hrdí. Nevidím nič nedemokratické na skutočnosti, že tu spolupracuje 27 krajín na kontinente v minulosti tak často spaľovanom a rozdeľovanom národnostnými ohňami, ktoré sa niektorí snažia oživovať.

  Anne E. Jensen (ALDE). - (DA) Vážený pán predsedajúci, účasť na tejto večernej rozprave je určitým spôsobom mimoriadny zážitok. S Catherine Guyovou-Quintovou som blízko spolupracovala päť rokov. Obe sme boli koordinátorkami pre rozpočet v našich politických skupinách. Počas tej doby sme sa aj hádali, ale väčšinu času sme bojovali spolu v duchu spolupráce, ktorá je pre prácu vo Výbore pre rozpočet typická.

Catherine, vy končíte a ja by som chcela využiť túto príležitosť a takto oficiálne vám poďakovať za čas, ktorý sme spolu strávili. Veľa som sa toho naučila. Moja francúzština sa zlepšila a veľa som sa naučila z vášho štýlu, ktorý veľmi rešpektujem. Ste priamejšia ako ja, ale to je niekedy potrebné.

Dnes večer zanechá odchádzajúci Parlament všetky záležitosti novému Parlamentu, ktorý sa bude voliť medzi 4. a 7. júnom. Ak voliči v Írsku povedia v októbri áno a Lisabonská zmluva nadobudne platnosť koncom roka, budeme musieť konať rýchlo, pretože Zmluva prinesie závažné dôsledky pre prácu Parlamentu, a to ani nehovorím o rozpočte. V správe pani Guyovej-Quintovej je to veľmi dobre a jasne opísané. Urobili ste kus prvotriednej práce, ktorú odovzdáme novým poslancom Európskeho parlamentu.

Parlament sa bude oficiálne podieľať na vytváraní viacročných finančných rámcov, stále sa nám však nepodarilo zmeniť dobu trvania tohto rámca zo sedem rokov na päť, tak aby to zodpovedalo funkčnému obdobiu Komisie a Parlamentu. To by nám umožnilo, aby sme sa vždy mohli podieľať na vytváraní týchto rámcov. Parlament by mal plný vplyv na celý rozpočet vrátane rozpočtu pre poľnohospodárstvo. Som presvedčená, že keby sa diskusia o poľnohospodárskej politike takto otvorila a handrkovanie za zatvorenými dverami by sa nahradilo otvorenou, demokratickou debatou, bolo by to dobré pre poľnohospodárov i všetkých občanov EÚ. Nikto nevie vopred povedať, aká by bola výsledná úroveň výdavkov na poľnohospodárstvo, určite by sa tým však zabránilo zachovávaniu a vytváraniu systémov, ktoré by sa nedali jasne a logicky vysvetliť našim občanom.

Ročný rozpočtový postup sa mení, pričom minulý rok sme skúšali uplatňovať nové požiadavky vychádzajúce z práce Výboru Parlamentu pre rozpočet. To, že budeme mať len jedno čítanie, po ktorom budú nasledovať rokovania s cieľom dosiahnutia dohody, nás bude nútiť, aby sme sa pripravovali skôr a omnoho dôkladnejšie. V zásade to nie je až taký hlúpy nápad. Mám pocit, že všeobecné skúšanie novej disciplíny v minulom roku prinieslo dobré výsledky.

Lisabonská zmluva poskytuje Parlamentu nové rozpočtové právomoci a umožňuje nové spôsoby práce a správa pani Guyovej-Quintovej bude pre nasledujúci Parlament pre takúto prácu skvelým základom. Dúfam a verím, že sa nám podarí prijať Lisabonskú zmluvu, aby sa činnosť EÚ stala otvorenejšou a efektívnejšou.

  Michael Henry Nattrass (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, od 70. rokov prisahajú britskí politici, že EÚ nie je o politickej nadvláde ani o strate suverenity, avšak predsedovia Rady EÚ vyhlasujú, že sme spojili svoju suverenitu a máme európsku ríšu, ktorá vytvára 75 % našich zákonov.

Táto zmluva nám znemožňuje, aby sme si vládli sami, pričom prieskum televízie BBC ukázal, že 84 % Britov nechce odovzdávať ďalšie právomoci. Občania Británie sú ponechaní v tme a na hnoji ako huby. Konzervatívci prostredníctvom skupiny PPE podporili kampaň za „áno“ v Írsku a potom prešibane sľúbili, že umožnia referendum – ale iba v prípade, že Írsko opäť povie nie. Za chrbtami Britov a bez mandátu predali westminsterské strany svoju krajinu, hoci prieskumy ukazujú, že 55 % ľudí chce z EÚ vystúpiť. Nikdy predtým sa ľudstvu v politike nestalo, že by taká menšina podviedla takú väčšinu.

  Roberto Fiore (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, milióny Európanov, Britov, Talianov a Francúzov nechcú Európu založenú na politicky korektných názoroch, na politike voľného trhu a protisociálnom postoji, ako sme to videli v prípade návrhu pána Bolkesteina, na totalitnom a jakobínskom centralizme či na laickom, slobodomurárskom a falošnom marxistickom postoji.

Som presvedčený, že Európanov zaujímajú skutočné sociálne slobody, také, ktoré rodinám, komunitám a sociálnym skupinám ponúkajú možnosť dosiahnuť skutočný pokrok, že ich zaujíma Európa založená na subsidiarite a práve na sociálnych skupinách a hlboko zakorenený kresťanský a rímsky pohľad na históriu. Takáto Európa je v priamom protiklade s Lisabonskou zmluvou, ktorú presadzujú silné mocnosti a lobistické skupiny, ktoré chcú radikálne centralizovať situáciu.

Sme presvedčení, že Európania musia konečne hlasovať a zahodiť túto zmluvu do mora.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Wallströmová, dámy a páni, myslím si, že táto rozprava je veľmi dôležitá, pretože z rôznych strán tohto Parlamentu sme počuli, že Európe musia byť udelené právomoci. Z pohľadu národných štátov je to pravda, ale faktom je, že aj národné štáty musia dostať príležitosť zaistiť, aby sa rovnaké zákony a nariadenia uplatňovali aj v ostatných 26 členských štátoch. Tento projekt európskej racionalizácie, ktorého cieľom je, aby sme v 27 členských štátoch nemali úplne odlišné právne systémy a aby sme sa pokúsili vytvoriť jeden regulačný rámec, je veľkým krokom vpred a dáva nielen našim ministrom, ale aj poslancom tohto Parlamentu omnoho viac práv a možností presadzovať záujmy občanov Európskej únie.

Hoci v laviciach tohto Parlamentu často vyjadrujem nespokojnosť – a keď sa tu teraz poobzerám, vidím, že lavice oponentov sú prázdne a veľká väčšina z nich sa nezúčastnila na tejto rozprave – chcem znovu jasne povedať, že, samozrejme, aj my sme kritickí k inštitúciám a chceme zlepšenia. A práve tieto zlepšenia boli predmetom intenzívnych diskusií za posledných osem rokov. Chceme jednoducho zaistiť, aby sa vzťahy medzi inštitúciami a občanmi zlepšovali. Dnes tu nemôžeme jednoducho stáť a hovoriť, že reformný proces začatý pred ôsmymi rokmi sa musí zastaviť bez ponúknutia alternatív – to je skutočným škandálom tejto rozpravy.

Naliehavo sa musíme sústrediť na to, o čom je táto zmluva. Táto zmluva nám prináša nové ciele. Ak nič viac, s občianskou iniciatívou získavame zastupiteľskú a participačnú demokraciu. Získavame nové právomoci v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy. Ako keby mohol tieto problémy vyriešiť nejaký národ sám. Najmä v prípade vzduchu a vody, ale aj v mnohých ďalších oblastiach, je to jednoducho nemožné. Spoločne sa tiež musíme starať o slobodu, bezpečnosť a plnú zamestnanosť. Vzhľadom na krízu je mimoriadne dôležité, aby Európska únia tieto právomoci získala.

Dôležité sú však aj nové právne základy. Vzhľadom na kritickú situáciu v energetike potrebujeme právny základ pre energetickú politiku. Aj v oblasti obchodnej politiky, keď zoberieme do úvahy problémy medzinárodného obchodu, vidíme, ako naliehavo potrebujeme dobré riešenie pre našich európskych občanov, a to ani nehovorím o vesmírnom cestovaní a duševnom vlastníctve. A pre našich oponentov môže byť veľmi dôležitá doložka o vystúpení. Som presvedčený, že nové kontrolné právomoci a postupy tento Parlament posilnia. Som za to, aby táto rozprava bola omnoho intenzívnejšia, pretože mnohí z nás stále nepochopili, aké príležitosti táto nová Európa ponúka.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, ako poslanec z Českej republiky mám radosť, že dnes, keď diskutujeme o vplyve Lisabonskej zmluvy, český senát ju veľkou väčšinou 54 k 20 hlasom schválil. Vyjadril tak vôľu Čechov mať Lisabonskú zmluvu. Túto vôľu už, koniec koncov, vyjadrila aj dolná komora českého parlamentu, Poslanecká snemovňa. Aj napriek tomu však prezident republiky túto vôľu ľudu, ktorú jasne vyjadrili Poslanecká snemovňa aj Senát, spochybňuje.

Václav Klaus, prezident Českej republiky, povedal: „Musím vyjadriť svoje sklamanie z toho, že niektorí senátori po nevídanom politickom i mediálnom, domácom i zahraničnom nátlaku rezignovali na svoje donedávna verejne zastávané názory, a tým aj na politickú a občiansku identitu, a vyjadrili svoj súhlas s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy. Postavili sa tak chrbtom k dlhodobým záujmom Českej republiky a nadradili im krátkodobé záujmy súčasných politických reprezentácií a svoje vlastné. Je to veľmi smutný dôkaz ďalšieho zlyhania významnej časti našich politických elít. Teraz počkám, či skupina senátorov, ako niektorí z nich avizovali, požiada Ústavný súd o ďalšie posúdenie Lisabonskej zmluvy vo vzťahu k našej ústave. Ak k tomu dôjde, nebudem o svojom rozhodnutí ratifikovať či neratifikovať Lisabonskú zmluvu uvažovať skôr, ako Ústavný súd vydá svoje rozhodnutie.“

Máme tu diskutovať o vplyve Lisabonskej zmluvy na rozvoj inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie. Ja si však myslím, že by sme tu mali diskutovať aj o inštitucionálnej rovnováhe v Českej republike, a mali by to urobiť aj českí poslanci a senátori. Česká republika je parlamentnou demokraciou. Napriek tomu má prezidenta, ktorý nerešpektuje vôľu Poslaneckej snemovne, Senátu a ktorý sa správa ako absolutistický monarcha alebo diktátor z krajiny, ktorú toľko kritizuje a na ktorú toľko spomína, teda z bývalého Sovietskeho zväzu. Len toľko som chcel povedať našim euroskeptikom o stave demokracie v Európe, o stave demokracie v našej krajine a o správaní prezidenta, ktorého tak obdivujete.

  Kyösti Virrankoski (ALDE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, Lisabonská zmluva prinesie radikálnu reformu rozpočtového postupu Európskej únie. Viacročný finančný rámec sa stane povinným, klasifikácia výdavkov na povinné a nepovinné sa zruší a rozpočtové postupy sa skrátia.

Som za to, aby päťročný finančný rámec zodpovedal funkčnému obdobiu Európskeho parlamentu a Komisie. Zefektívni to prácu a inštitúciám to umožní vytvárať vlastné politické stratégie.

Príprava rozpočtu sa stáva nepríjemným procesom. Človek sa až čuduje, kto mohol vymyslieť taký komplikovaný systém. Doteraz bolo jasné, ktorá inštitúcia rozhoduje o konečných číslach rozpočtu. Teraz musí dôjsť k zhode na každom detaile, čo môže viesť k veľmi intenzívnym rokovaniam v zmierovacom výbore.

Z pohľadu Parlamentu si nový postup bude vyžadovať posilnenie dostupných ľudských zdrojov. V opačnom prípade nebude schopný naplno vykonávať svoje právomoci pri príprave rozpočtu vo všeobecnosti ani konkrétne pri riadení EÚ.

Na záver chcem poďakovať spravodajcom, predovšetkým pani Catherine Guyovej-Quintovej, za vynikajúce správy a celkovo za vynikajúcu spoluprácu za všetky tie roky.

  Elmar Brok, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za príležitosť povedať pár vecí skôr, ako som pôvodne predpokladal.

Táto rozprava ukázala vysoký stupeň presvedčenia naprieč politickým a národnostným spektrom. Ukázala tiež silu nášho záväzku posunúť Európu ďalej. Keď počúvam niektorých veľmi kritických rečníkov z anglosaských krajín, napadá mi, že práve z týchto krajín sa v posledných niekoľkých mesiacoch ozývali mimoriadne časté náreky a prosby o pomoc pri spoločnom prekonávaní finančnej krízy. Som si istý, že títo páni si tiež uvedomia, že reprezentujú postoje založené na 60-ročnom odkaze Winstona Churchilla.

Vstupujeme teraz do rozhodujúcej fázy. Po rozhodnutiach, ktoré sme dosiahli s takým širokým súhlasom v Európskom parlamente a ktoré sa ukázali ako také presvedčivé v Prahe, by sme nemali zaspať na vavrínoch. Čaká nás významná úloha – dať vo všetkej skromnosti Írom možnosť rozhodnúť sa bez obmedzovania ich suverenity a slobody. Bude to rozhodnutie, ktoré Írsko musí uskutočniť suverénne a slobodne a so zodpovednosťou za celý kontinent. Som presvedčený, že pri tom musíme byť nápomocní. Verím, že na konci júna vytvorí Európska rada nevyhnutné podmienky na dokončenie tejto poslednej fázy a že Íri získajú podmienky, ktoré potrebujú na vyriešenie tohto problému.

  Proinsias De Rossa (PSE). - Vážený pán predsedajúci, vítam túto rozpravu. Dlho sa zdalo, že sa vôbec neuskutoční. Som rád, že sa nakoniec koná, a je to vďaka vytrvalosti našich kolegov. Je úplne vhodné, aby sa tento Parlament zodpovedne a citlivo zaoberal prechodom pre prípad, že by sa Lisabonská zmluva konečne ratifikovala. Bolo by od nás hlúpe, keby sme to neurobili. V druhej časti tohto roka budem tvrdo pracovať na tom, aby hlasovanie dopadlo kladne, a to bez ohľadu na to, či budem zvolený do tohto Parlamentu. Je mi ľúto, že mnoho mojich priateľov tu už nebude. Budú mi chýbať.

Dnes večer chcem však predovšetkým zablahoželať Českej republike k ratifikácii, pretože dnes hlasovali za budúcnosť. Myslím si, že je mimoriadne dôležité, aby sme vyslali tento odkaz: že zjednocovanie Európy a budovanie zjednotenej Európy je o budúcnosti všetkých Európanov.

Nikde inde vo svete okrem Európy nemáme 27 suverénnych členských štátov, ktoré spoločne rozhodujú naprieč hranicami v spoločnom záujme svojich občanov. Nikde inde nepredkladajú nezávislé štáty svoje spoločné rozhodnutia na prijatie a úpravu priamo volenému medzinárodnému parlamentu. Naša Únia je jedinečná. Je to jedinečný demokratický experiment. Má aj svoje chyby. Potrebuje reformu a práve reformy v Lisabonskej zmluve sú reformami, na ktorých sme sa v tomto čase dokázali dohodnúť. Budúce Parlamenty a budúce Rady určite identifikujú a prijmú ďalšie reformy.

Európa však potrebuje aj nový smer. Musí opätovne zdôrazniť svoju oddanosť sociálnemu blahu našich ľudí a vyvážiť takmer výlučnú posadnutosť trhovou liberalizáciou, ktorú sme tu mali v poslednom desaťročí. Musíme mať na pamäti, že politická, sociálna a hospodárska orientácia tejto Únie je daná tým, čo si zvolia voliči v celoštátnych voľbách a v európskych voľbách, a tiež komisiami, ktoré si spoločne volíme a ustanovujeme. Európska únia je miestom, kde riešime spory, ktoré kedysi mladí muži riešili vzájomným zabíjaním sa v zákopoch. Je pre mňa veľkou cťou byť súčasťou tohto Parlamentu, v ktorom sme nahradili silu zbraní silou argumentov.

Nemôžeme dovoliť euroskeptikom, aby vrátili čas. To, že rozhodnutie jedného členského štátu, ktorý predstavuje menej ako 1 % obyvateľov Únie, môže zastaviť jej pokrok, je známkou krehkosti celej našej konštrukcie. Je to však aj známkou sily Únie, známkou, že dokážeme prežiť a umožniť ľuďom v Európe, aby sa nezávisle rozhodovali. Som presvedčený, že sa musíme pokúsiť obnoviť sen o Európe v mysliach našich ľudí. Musíme zabrániť tomu, aby nás potápali títo starí nahnevaní muži, ktorí stoja v zadných laviciach ďaleko napravo a vrieskajú na nás, akí sme nedemokratickí, pričom v skutočnosti bol tento Parlament zvolený európskymi občanmi, aby rozhodoval za európskych občanov.

  Costas Botopoulos (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, toto je naozaj slávnostný deň. Lisabonský balík – ako sa nazýva – sa konečne dostal do Parlamentu, český senát nám dal nádej, mnohí tu vystupujú posledný krát, emócie sú očividné, pomaly uzatvárame toto volebné obdobie, mnohí z nás to berú veľmi citlivo. Počas tohto neskorého nočného zasadnutia Parlamentu prevláda skutočná historická atmosféra.

Ako člen dvoch výborov – ústavného i rozpočtového – by som dnes chcel hovoriť o niečo podrobnejšie o správe pani Guyovej-Quintovej o novom rozpočtovom systéme a o vplyve Lisabonskej zmluvy na tento nový systém. Ako už bolo povedané, je to predovšetkým demokratickejší systém. Odteraz sa budú všetky výdavky – celý rozpočet – schvaľovať v rámci spolurozhodovacieho postupu medzi Radou a Parlamentom.

Bude to tiež, a to je ešte dôležitejšie, politickejší rozpočet, pretože budeme mať medziinštitucionálne strategické plánovanie, ako to nazýva pani Guyová-Quintová, inými slovami, na rozpočte sa budú musieť dohodnúť všetky orgány Európskej únie. Je to však aj systém, ktorý stále obsahuje nejasnosti.

Bude napríklad Parlament naozaj zohrávať svoju – podľa teórie – posilnenú úlohu? Využije túto novú právomoc, keďže sú tu aj problémy? Budeme mať menej času, bude len jedno čítanie. Bude teda na Parlamente, aby sa chopil tejto príležitosti zohrávať takúto úlohu, a to je výzva sama osebe. Bude sa päťročné rozpočtové obdobie kryť s päťročným volebným obdobím Parlamentu, teda bude ním posilnené? To je neisté. Aj v tejto otázke musíme vyvinúť úsilie.

Sú tu aj nevyužité príležitosti. Nevyužili sme príležitosť poskytnúť si viac vlastných zdrojov, nevyužili sme príležitosť – prosím, dovoľte mi hovoriť ešte 10 sekúnd, keďže ide o oficiálne nočné zasadnutie – uplatniť novú rozpočtovú filozofiu.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že sú pred nami dve úlohy: úloha prechodu – nie je jednoduché prejsť rovno na nový systém – a úloha pružnosti – potrebujeme viac pružnosti, ak sa chceme postaviť krízam.

Úplne nakoniec chcem vyjadriť želanie, aby sa toto všetko podarilo dosiahnuť vďaka vykonávaniu Lisabonskej zmluvy.

  Predsedajúci. – Keďže som rovnako ako vy, pán Botopoulos, členom dvoch výborov, nemal som inú možnosť, ako poskytnúť vám tých 40 sekúnd.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Myslím si, že my všetci, ktorí sme prítomní na tomto neskorom nočnom zasadnutí, si ho budeme pamätať ešte veľmi dlho a budeme mať o čom rozprávať svojim deťom a vnúčatám. Ale dokonca aj v tento večer môžeme všetci cítiť, ako sa loď Európy zmieta vo vlnách finančnej krízy. Je zrejmé, že motor tejto lode, mechanizmus Zmluvy, je príliš slabý a potrebuje okamžitú výmenu.

Lisabonská zmluva je práve tým silnejším motorom, ktorý potrebujeme, aby sme sa mohli postaviť kríze. Preto súhlasím so správami, o ktorých tu diskutujeme, a súhlasím s kolegami, ktorí zdôrazňujú, že nie je príliš demokratické, ak skala jedného referenda môže potopiť celú loď Európy, ak si jedna hlava štátu môže myslieť, že je jedinou, ktorá drží krok, a názor ostatných 26 štátov nemá žiaden význam. Myslím si, že írski voliči vyvodia vlastné závery o tom, čo sa deje v Európe a v celom svete.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, som poslednou na dnešnom zozname rečníkov za Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov a ako poslankyňa za Írsko mám dojem, že je v tom istá logika.

V prvom rade chcem poďakovať všetkým spravodajcom za ich päť správ. Som rada, že máme možnosť o nich diskutovať a tak ako ostatní írski kolegovia som žiadala prostredníctvom našej politickej skupiny, aby sme dostali túto príležitosť dnes večer diskutovať o týchto piatich najdôležitejších správach.

Hneď na začiatku chcem jasne povedať, že všetko, čo dnes večer poviem v rámci tejto rozpravy, plne vychádza z mojej nasledujúcej vety. Nebolo by správne, ani nemám v úmysle nijako predpovedať alebo považovať za samozrejmé rozhodnutie Írov v nadchádzajúcom druhom referende o Lisabonskej zmluve, ktoré len začiatkom tohto týždňa ohlásil náš premiér Brian Cowen.

Závery Európskej rady z decembra minulého roka obsahujú balík opatrení, ktoré vychádzajú z výskumu uskutočneného po našom referende v júni minulého roka. Ide o opatrenia, ktoré sú reakciou na obavy írskych voličov, ktorí odmietli Zmluvu, tak, ako ich náš premiér prezentoval na zasadnutí Rady v decembri minulého roka, a plán, ktorý umožní nadobudnutie platnosti Zmluvy do konca roka 2009.

Súčasťou tohto balíka je zachovanie zásady jedného komisára na členský štát, potvrdenie významu, ktorý Únia prikladá právam pracovníkov a ďalším sociálnym otázkam, a séria právnych záruk týkajúcich sa daňovej neutrality a ustanovení írskej ústavy vo vzťahu k právu na život, vzdelávaniu a rodine.

Na jarnom zasadnutí Rady náš premiér informoval svojich partnerov, že v súlade s harmonogramom prijatým v decembri sa už začali podrobné práce s cieľom realizovať tieto záväzky, ktoré by mali byť dokončené v polovici roka 2009.

Ak bude naša vláda plne spokojná s výsledkom, premiér súhlasil, že sa pokúsi dosiahnuť ratifikáciu Zmluvy do konca funkčného obdobia súčasnej Komisie, ktorá by mala, ako som pochopila, opustiť úrad na konci októbra. Úprimne dúfam, že referendum sľúbené na začiatok jesene sa uskutoční najneskôr začiatkom októbra.

Vzhľadom na zvýšené právomoci Európskeho parlamentu navrhnuté v Lisabonskej zmluve je pochopiteľné, že jeho poslanci by sa mali zaoberať inštitucionálnymi a procedurálnymi dôsledkami Zmluvy – takže preto dnešná rozprava o týchto piatich správach.

Európsky parlament skúma dnes večer tieto otázky v čase, keď mám vo svojich poznámkach k tejto rozprave napísané, že ratifikačný proces zatiaľ nedokončili štyri členské štáty – Írsko, Česká republika, Nemecko a Poľsko. Technicky je to pravda, chcem však teraz zablahoželať Českej republike, najmä českému senátu, k dokončeniu schvaľovania v parlamente, čo umožní, aby ich prezident ratifikoval Zmluvu v mene českého ľudu. Dúfam, že sa tak aj stane. Verím, že prijme vôľu parlamentu svojej krajiny. Dozvedela som sa, že Zmluvu predložil na preskúmanie súdom. Dúfam, že je to len technické zdržanie.

Na to, aby mohla Zmluva nadobudnúť platnosť, musia ju, samozrejme, ratifikovať všetky krajiny a áno, je správne povedať, že 26 európskych parlamentov – 26 parlamentov členských štátov – povedalo áno, takže jediní, kto to doteraz neurobil, sú Íri.

Úplne súhlasím s tým, aby Parlament čo najdôkladnejšie preskúmal otázky uvedené v týchto dokumentoch a v týchto správach, a to bez akéhokoľvek zasahovania do prebiehajúceho ratifikačného postupu alebo zabraňovania tomuto postupu.

Chcem povedať, že protestujem proti oportunistickému táraniu týchto pár euroskeptických vykopávok z našich zadných lavíc. Mali by sme si uvedomiť skutočný význam toho, čo hovoria. Môj odkaz pre nich je jasný: nemiešajte sa do slobodného rozhodovania Írov, pretože nikto nebude hovoriť írskym voličom, čo majú robiť.

Keďže toto je moje posledné vystúpenie v Parlamente, chcela by som poďakovať vám i celému predsedníctvu Parlamentu, Komisii, českému predsedníctvu a všetkým svojim kolegom, pretože to pre mňa bolo mimoriadne užitočných 10 rokov v úlohe poslankyne Európskeho parlamentu. Teším sa na kladný výsledok hlasovania Írov v našom druhom referende v októbri.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, je pekné byť v týchto dňoch prvou na niekoho zozname. Keďže Avril končí v tomto Parlamente, chcela by som jej zaželať všetko dobré. Musím uznať, že po hlasovaní o Lisabonskej zmluve v Írsku dala vykopávkam naozaj zabrať a vďaka jej fantastickému prirovnaniu na ňu budeme stále spomínať. Avril, verejne vám želám všetko dobré a dúfam, že v dôchodku sa budete podieľať na kampani za „áno“ pre Lisabon.

Toto je veľmi zaujímavá rozprava. Moje telo a mozog chceli ísť domov spať, je však príliš dobrá na to, aby som ju zmeškala, a príliš dôležitá na to – keďže som Írka – aby som tu nebola. Dovoľte mi povedať toto – a teraz hovorím k voličom: všetko je vo vašich rukách. Máte na výber. Môžete hlasovať za názory niekoľkých nahnevaných starých mužov – a myslím tým mužov aj ženy, ale najmä mužov – z periférie tohto Parlamentu a z periférie Európskej únie, či už napravo, alebo naľavo, a budete stredobodom pozornosti, budete na mnohých farebných fotografiách a na titulkoch, ale zastavíte tým prácu tohto Parlamentu. Alebo môžete vo voľbách do tohto Parlamentu a v referende o Lisabone hlasovať za pozitívnych ľudí, ktorí tvrdo pracujú a ktorí síce nie sú na titulkoch, ale sú tu s dobrým zámerom.

Som presvedčená, že Íri vedia, že situácia je teraz iná. V poslednej debate boli obalamutení. Od hlasovania proti Zmluve sme mali lepšiu debatu a ja ich naliehavo vyzývam, aby povedali áno svojej budúcnosti, budúcnosti mojich detí a budúcnosti Európskej únie.

  Siiri Oviir (ALDE). - (ET) Dnes večer – vlastne už je noc – sme tu zostali, aby sme diskutovali o vykonávaní Lisabonskej zmluvy. Príprava na nadobudnutie platnosti Zmluvy a skutočnosť, že sa to uskutočňuje v dostatočnom predstihu, je známkou zodpovednosti. Dobrá príprava na vykonávanie Zmluvy je dôležitá, pretože prináša dôveru, že Európska únia funguje dobre, a umožní nám účinnejšie spĺňať úlohy, ktoré občania Európskej únie očakávajú, že ich zvolení zástupcovia budú riešiť.

Kroky, ktoré robíme, možno nie sú dostatočne veľké. Niektorí občania majú dojem, že Charta základných práv je príliš rétorická, ale Lisabonská zmluva je v každom prípade krokom vpred. Je reakciou na zmenené potreby Európskej únie. Podporou Zmluvy urobili parlamenty zvolené ľuďmi z 26 členských štátov práve takýto krok vpred.

Dnešné správy ukazujú, že Európska únia je kreatívne sebavedomá, keď sa pragmaticky podujala na plánovanie prechodného obdobia. Pesimizmom a taktikou odďaľovania nemôžeme vytvoriť nič nové. Ďakujem spravodajcom za ich odvahu a schopnosť vytvoriť potrebné dokumenty.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vážení kolegovia, nemôžeme povedať, že Lisabonská zmluva je to najlepšie, čo by si želal každý členský štát európskej dvadsať sedmičky, ale je to to najlepšie, na čom vznikla dohoda v rámci celej európskej dvadsať sedmičky. Doteraz boli všetky zmluvy zmluvami európskej pätnástky, preto by som rada podčiarkla politický odkaz Lisabonskej zmluvy, ktorý stavia európsku dvadsať sedmičku na jednu štartovaciu čiaru, teda konečne v budúcnosti už nebudeme deliť Európsku úniu na nové a staré členské štáty.

Európsky parlament preukázal, že dokáže prijímať akčné rozhodnutia, preto je správne, že Lisabonská zmluva dá väčšiu silu Európskemu parlamentu, teda európskymi občanmi voleným zástupcom. Ak Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti vo všetkých štátoch Európskej únie, jednou zo zmien bude koniec súčasnej podoby dnešného rotačného predsedníctva v Rade EÚ. Čo je omnoho dôležitejšie, Európska únia bude mať spoločnú energetickú politiku, ktorá sa ukázala potrebná hlavne počas plynovej krízy.

Vítam rozhodnutie českého senátu, ktorý dnes schválil Lisabonskú zmluvu. Je to veľmi dôležitý signál českého parlamentu, ktorý počas českého predsedníctva urobil v Európskej únii.

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, počas týchto uplynulých 16 mesiacov som v tomto Parlamente vystúpil 77-krát a každé svoje vystúpenie som ukončil výzvou, aby o Lisabonskej zmluve hlasovali ľudia: Pactio Olisipio censenda est.

Robil som to z úcty ku Catovi staršiemu, ktorý všetky svoje vystúpenia chýrne zakončoval výzvou na zničenie Kartága. Niekedy bolo trocha náročné odvodiť tento záver od úplne inej témy, nie však dnes večer.

Počúvať niektoré príspevky je mimoriadnym zážitkom. Nie všetky. V tomto Parlamente je aj niekoľko čestných a demokratických proeurópanov, niektoré z vystúpení však boli plné takého dešpektu, takej arogancie, takého pohŕdania verejnou mienkou, že teraz, keď sa EÚ a aj členské štáty začínajú priúčať politickej hodnote internetovej stránky YouTube, by ste nemohli urobiť nič lepšie, ako umiestniť celú túto rozpravu na YouTube ako stranícke volebné vysielanie v rámci rôznych kampaní za „nie“.

Boli mi pripomenuté desivé slová Bertolta Brechta: „nebolo by v tomto prípade jednoduchšie ľudí rozpustiť a zvoliť si namiesto nich iných?“ A všetci rečníci stále opakujú, že parlamenty ratifikovali Zmluvu. Len tak zdôrazňujú rozpor, ktorý jestvuje v každom členskom štáte medzi politickou triedou a ľuďmi.

Z Cata staršieho sa vysmievali a prekrikovali ho a ostatní senátori zvykli napodobňovať jeho hlas. A viete čo? Nakoniec urobili to, čo hovoril.

  Paul Rübig (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, predchádzajúci rečník práve dokázal, aké ťažké je v Európe dosiahnuť pokrok v demokracii, keď vidíme, že v Írsku polovica populácie nehlasovala z dôvodu komplikovanosti tejto problematiky a skutočnosti, že nie každý chce byť konštitucionalistom. Z tých, ktorí hlasovali, polovica hlasovala proti Zmluve, pretože ju nečítala. Ako máme reformovať Európu, keď nedokážeme presvedčiť zodpovedných, aby naozaj prevzali túto zodpovednosť?

Pani komisárka Wallströmová a jej tím nesú mimoriadnu zodpovednosť, a to sprístupniť Európanom, ktorí o to majú záujem, všetky informácie, aby sa o problémoch dalo kompetentne diskutovať. Musíme sa omnoho intenzívnejšie snažiť o dialóg s európskymi občanmi, informovať ich a hovoriť im, aká veľmi dôležitá je reforma pre rozvoj Európy. Takýto prístup nám prinesie výsledky.

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predsedajúci, veľmi ma prekvapil argument, že ratifikácia národnými parlamentmi vlastne nie je legitímna. Ak to tak naozaj bolo myslené, dovoľte mi uviesť príklad našej vlastnej krajiny, ktorá nikdy v celej svojej histórii neratifikovala žiadnu medzinárodnú zmluvu prostredníctvom referenda.

V takomto prípade, ak je nelegitímne, aby národné parlamenty ratifikovali zmluvu, potom zmluva o NATO, zmluva o Organizácii Spojených národov, Svetovej obchodnej organizácii, vlastne každý záväzok, do ktorého Británia kedy vstúpila prostredníctvom akejkoľvek medzinárodnej zmluvy, sú rovnako nelegitímne. Preto nerozumiem argumentu, že ratifikácia národným parlamentom je nejakým spôsobom nedemokratická.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, v Poľsku bude v európskych voľbách hlasovať len približne 13 % voličov. Bude to pravdepodobne najmenej v celej Európskej únii. Prečo? Rozhliadnite sa, prosím, po tomto Parlamente. Na takejto dôležitej rozprave nie je ani jeden predstaviteľ dvoch vedúcich politických strán v Poľsku. Presne to zodpovedá postoju týchto strán k voľbám a k európskym záležitostiam – absolútny nedostatok záujmu.

V Poľsku neexistuje seriózna diskusia o Európe. Ako by aj mohla, keď, a to zdôrazňujem ešte raz, nie je na tejto rozprave prítomný nikto z vládnucej ani opozičnej strany. Človek môže nadobudnúť dojem, že vedúca strana poľskej politickej triedy nemá záujem o európske záležitosti. To je to, čo si myslia voliči, a myslia si to aj mnohí mladí ľudia v Poľsku, ľudia, s ktorými som sa rozprával a ktorých zaujíma napríklad Lisabonská zmluva. Politická trieda na to však nereaguje.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Prepáčte, ale musím protestovať! Som členkou strany Právo a spravodlivosť, najväčšej opozičnej strany. Výrok, že tu nikto z tejto strany nie je, je nepravdivý.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám veľmi pekne za túto príležitosť. Myslím si, že je to zaujímavá rozprava bez ohľadu na osobný názor na európsky projekt či Lisabonskú zmluvu.

Mnohí tu hovorili o starých mužoch a starých vykopávkach, dovoľte mi však vyjadriť sa k tomu z mojej perspektívy. Ja tu vidím staršiu generáciu politikov, ktorá ešte stále lipne na postojoch z 50. rokov a v štýle 50. rokov chce riešiť aj problémy a úlohy, ktorým svet čelí. Ak sa rozhliadnete po tomto Parlamente, uvidíte oveľa starších poslancov, ktorí všetci hovoria v prospech Lisabonskej zmluvy, všetci obviňujú Írov a iné krajiny, ktoré povedali nie pôvodnej ústave a Lisabonskej zmluve. Vidíme dokonca starých mužov zbraní, ako teraz hovoria o zložení zbraní a o mieri.

Áno, v 50. rokoch to bolo povojnovým riešením toho, čo sa stalo predtým, musíme sa však vyvíjať spolu so svetom. Keď hovoríte o demokratickej zodpovednosti, nezabúdajte na jednu vec. Keď sme začínali s ústavou, platilo pravidlo, že ju musí ratifikovať každá krajina, inak nebude platiť. Keď sme začínali s Lisabonskou zmluvou, mali sme rovnaké pravidlo – musí ju ratifikovať každá krajina, inak nebude platiť. Neponáhľajme sa teda s Lisabonskou zmluvou, kým ju neratifikujú všetky krajiny. Ak naozaj chcete skutočnú demokratickú diskusiu, nechajte Britov rozhodnúť sa. Chcú víziu federálnych Spojených štátov európskych, ktorú navrhuje pán Corbett, alebo voľnejšiu víziu Európy založenej na voľnom obchode, ktorú podporuje naša strana?

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať váženým poslancom a poslankyniam za túto zaujímavú rozpravu, ktorá sčasti priniesla zhodu v mnohých otázkach, sčasti je opakovaním dobre známych argumentov za a proti Zmluve a sčasti veľmi zaujímavou diskusiou o tom, čo je to demokracia. Toto je prvýkrát, čo som počula o totalitných systémoch, ktoré umožňujú referendum za referendom v mnohých členských štátoch, a o tom, prečo sa na niektoré výsledky referend zabúda alebo sa nepočítajú – najmä tie, ktoré znamenali „áno“.

Bola to aj rozprava o legitimite. Stále považujem za zvláštne – a už som to povedala – že Parlament ako tento si dovolí povedať, že rozhodnutie národných parlamentov je nedemokratické, nepočíta sa alebo je nelegitímne. Čo sa týka Komisie, vždy zastávala názor, že akýkoľvek systém si krajina zvolí – hlasovanie v referende alebo rozhodnutie národného parlamentu – je demokraticky legitímny. Neviem si predstaviť, že by na to mohol existovať nejaký iný názor.

Každý európsky občan, ktorý by počúval túto rozpravu, by si želal, aby sme sa vrátili k týmto správam, ktoré v skutočnosti odzrkadľujú niektoré vážne obavy súvisiace so spôsobom nášho rozhodovania, so súborom pravidiel, s tým, ako posilniť demokratické fungovanie Európskej únie a ako používať rozpočet správnym spôsobom s cieľom nasmerovania zdrojov k politickým prioritám. Tieto dôležité správy sa týmto všetkým zaoberajú.

Celé je to aj o tom, ako uskutočňovať rozhodnutia účinnejším a azda aj rýchlejším spôsobom. Vystúpenie pána Lundgrena považujem za úplne ohromujúce. Naozaj si myslíme, že zmyslom tohto všetkého má byť spomalenie vecí, spomalenie rozhodovania, keď sa zaoberáme takou hospodárskou krízou, akú tu máme dnes? Ľudia očakávajú, že budeme konať s cieľom zaistiť pracovné miesta a rast, bojovať proti zmene klímy a energetickej kríze a riešiť problémy, ktoré prináša prisťahovalectvo a bezpečnosť – všetky tieto veci. Aj to je základom týchto správ. Preto sme tu a takto získavame demokratickú legitimitu – tým, že ukážeme, že vieme konať a že vieme konať rýchlo. Tiež si nemyslím, že nám pomôže nejaké arogantné, snobské vystúpenie, ktoré nás poúča o tomto a tamtom. Ide naozaj o riešenie týchto problémov, ktoré dnes už nie sú len problémami jednotlivých krajín. Sú to európske a medzinárodné problémy a my musíme mať moderný súbor pravidiel.

Musíme mať demokratickejšiu Úniu, ktorá umožní občanom prevziať iniciatívu. O tom nikdy nepočujeme nič od tých, ktorí sú proti. Nikdy nepočujeme, že by niečo povedali o demokratickej sile toho, čo prináša Lisabonská zmluva. To jednoducho chýba. Tieto správy nám poskytujú dobrý základ a dobrú platformu na reformovanie spôsobu našej práce. Pokiaľ ide o Komisiu, sme, samozrejme, pripravení sa tým ďalej zaoberať a pracovať na všetkých podrobnostiach, aby sme zaistili ich rýchlu implementáciu.

Posledná poznámka v súvislosti s Írskom – po kladnom výsledku v českom senáte sa všetky oči budú, samozrejme, opäť upierať na Írsko a na možnosť ratifikácie do konca roka. Tu je, samozrejme, rozhodujúca otázka právnych záruk, pričom dôležitý je obsah aj načasovanie. Komisia verí, že Rada EÚ bude schopná vyriešiť túto otázku a tiež viem, že v tejto chvíli sa už začala starostlivá príprava. Ak dostane príležitosť, prispeje k nej aj Komisia.

Veľmi pekne vám ďakujem a ďakujem vám aj za to, že táto rozprava je sčasti aj spoločenskou udalosťou, kde si ľudia navzájom ďakujú za dobrú spoluprácu a prajú veľa šťastia tým, ktorí odchádzajú. Predpokladám, že sa všetci nejakým spôsobom stretneme vo volebnej kampani.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Vážená pani komisárka, keďže toto je posledné večerné zasadnutie, chcem vás v mene Parlamentu uistiť, že sme si všetci veľmi dobre vedomí toho, aké vynikajúce boli naše správy v tomto volebnom období. Ešte raz vám ďakujem.

  Jo Leinen, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, ďakujem pani Doylovej za jej pohľad z írskej perspektívy, ktorý plne podporujem. Pravdepodobne v októbri sa musia občania Írska nezávisle a bez vonkajšieho tlaku rozhodnúť, či záruky, o ktorých sa bude rokovať na samite v júni, upokoja ich pochybnosti a najväčšie obavy spojené s touto zmluvou, a či sú za takýchto okolností ochotní nasledovať ostatných 26 krajín a urobiť spolu s nimi krok smerom k reforme Európskej únie.

Dúfam, že nezávislosť formovania názoru Írska bude rešpektovať aj jeho sused, Veľká Británia. Počas prvého referenda cestovali mnohí odporcovia Zmluvy z Veľkej Británie po Írsku, pričom Írov pomohol zneistiť predovšetkým eurofóbny britský bulvár. Treba si uvedomiť jednu vec, a to, že počas druhého referenda musí byť rešpektovaná nezávislosť občanov Írska, pokiaľ ide o formovanie ich názoru.

Bola to mimoriadne dôležitá rozprava. Dnes už povedali áno parlamenty v 26 krajinách. Viac ako 7 800 zástupcov ľudí považovalo Zmluvu za dobrú a prinášajúcu pokrok. Tristopäťdesiat zástupcov ľudí v 26 krajinách povedalo nie. Nemôžu to byť všetko blázni a pomätenci. Chcem tým povedať, že Zmluva nemôže byť až taká zlá, ako sa opakovane vykresľuje. Označuje sa rôznymi stereotypmi, a to niekedy aj v tomto Parlamente. Ten, kto tvrdí, že toto bude vojenská únia, nepochopil primárny cieľ Európskej únie, ktorým je služba mieru na tomto kontinente i na celom svete. Navyše ten, kto vraví, že sa tu zavádza neoliberálne hospodárske usporiadanie, Zmluvu nečítal. Je to tá najsociálnejšia európska zmluva, aká kedy jestvovala.

Pani podpredsedníčka, dámy a páni, ďakujem vám. Dúfam, že nový Parlament urobí to, čo je uvedené v týchto správach, teda bude uplatňovať a vykonávať Zmluvu. Ďakujem veľmi pekne.

  Jean-Luc Dehaene, spravodajca. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím si, že dnes večer sme viedli naozaj dobrú rozpravu. Dokazuje to, že Európsky parlament je pripravený uplatniť Lisabonskú zmluvu a že sa vôbec nesnažíme predbiehať rozhodnutie írskeho ľudu. Som však presvedčený, že ďalšou dôležitou vecou, ktorá sa počas rozpravy objavila, je, že na prahu volieb zaujal Parlament jasné stanovisko, ktorého výsledkom je silná podpora ďalšieho rokovania o tejto zmluve.

Všetkým kolegom by som chcel poďakovať za podporu. Chcel by som tiež zdôrazniť, ako sa týchto päť správ vzájomne dopĺňa, a podotknúť, že skutočne prispievajú k sformovaniu celkom jednotného postoja Parlamentu. Dovoľte mi, aby som na záver uviedol to, na čo som poukazoval už na začiatku: znepokojuje ma situácia, ktorá nastane po voľbách, a prechod od Zmluvy z Nice k Lisabonskej zmluve.

Stále tvrdím, že by sme mali sprostredkovať dohodu medzi Parlamentom a Radou ešte pred voľbami. Inak sa obávam, že sa ocitneme v dosť nepríjemnej situácii, ktorá nebude v nikoho záujme. Takáto dohoda musí byť dostatočne jasná na to, aby Parlament aj Rada presne vedeli, kde je ich miesto počas náročného prechodného obdobia, ktoré nás čaká.

  Catherine Guy-Quint, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, táto rozprava bola skutočne zaujímavá a vášnivá. Dovoľte mi však, aby som sa s humorom pozrela na to, čo práve povedal pán Kamall, pretože nazvať nás starcami, teda vykopávkami, keď odchádzame do dôchodku, aby sme prenechali miesto mladým, je úplne rozkošné.

Všetkým, ktorí tento návrh Zmluvy očierňujú, by som však chcela povedať: nemýľte si demokraciu s demagógiou! Za osem rokov v tomto Parlamente vidíte, že to, čo v celej Európe prežívame, nie je psychologická dráma, ale politická tragédia, počas ktorej Európa ide ku dnu, a môžeme jasne vidieť, že sa vyhýbame súčasným problémom.

Táto rozprava posilnila moje presvedčenie, že Zmluvu treba uplatniť aj napriek všetkým ťažkostiam, ktoré sa objavili, pretože svojim obsahom prinesie transparentnosť. Prinesie demokraciu a my všetci tento demokratický šok potrebujeme, aby sme mohli opäť zamerať pozornosť Európskej únie na politiku 21. storočia, ktorá zodpovedá dnešnému svetu.

Rozpočet je v tomto smere len nástrojom, ale umožní nám opäť dostať inštitúcie do rovnováhy a prostredníctvom transparentnosti budeme môcť spoznať postoj Parlamentu, Komisie a predovšetkým Rady. Táto politická vôľa je nevyhnutná. Táto transparentnosť je nevyhnutná na boj proti rakovine národného sebectva, ktorá zožiera európske politické plány už tak veľa rokov.

Táto transparentnosť, dúfam, opäť vštepí dôveru všetkým európskym občanom a umožní nám lepšie získavať informácie, pretože toto je veľmi náročné. Pani Wallströmová, pracovali ste na tom celé roky, začínate robiť pokroky a musíte vytrvať.

Všetko si to vyžaduje presvedčenie, čas a predovšetkým politickú odvahu, ktorá nám chýba. Musíme znovu nadobudnúť politickú odvahu a ten utopizmus – utopizmus zakladateľov Európskej únie, ktorí verili, že z vojny sa môže zrodiť mier. Dnes, v 21. storočí, musíme naším vlastným spôsobom prijať túto výzvu a jedným z nástrojov, ktorý nám to pomôže urobiť, je Lisabonská zmluva. Prinavráťme utópiu, utópiu o mieri!

  Predsedajúci. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. – (RO) Už len krôčik chýba k prijatiu Lisabonskej zmluvy, ktorá keď vstúpi do platnosti, zomkne Európsku úniu a jej 500 miliónov obyvateľov oveľa bližšie k sebe. Rumunsko, teda krajina, ktorú v Európskom parlamente zastupujem, bola jedným z prvých štátov, ktoré Zmluvu ratifikovali, pretože všetci jeho politickí činitelia veria v európsku integráciu.

Voľby do Európskeho parlamentu sa neuskutočnia v súlade s Lisabonskou zmluvou, ale dokonca aj táto skutočnosť poukáže na to, aká demokratická a reprezentatívna je inštitúcia Európskeho spoločenstva a aký dôležitý je každý z jej členských štátov.

Európske inštitúcie vrátane Parlamentu sú v súčasnosti pre občanov Spoločenstva priveľmi abstraktné. Dôležitosť, ktorú má Parlament v rámci procesu rozhodovania EÚ, s každou európskou zmluvou narastá. Lisabonská zmluva nie je výnimkou, keďže Parlament oveľa viac zapája do legislatívneho procesu.

Táto zmluva priblíži EÚ k jej občanom. Všetci dobre vieme, aké ťažké je sústrediť pozornosť občanov krajín, z ktorých pochádzame, na problémy Spoločenstva. Skutočnosť, že poslanci, ktorých si priamo volí každý členský štát, dostanú väčšie právomoci, je v tejto chvíli ideálnym riešením, ako priblížiť takúto vo svete ojedinelú inštitúciu jej občanom.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Predovšetkým by som chcel uvítať hlasovanie, ktorým český senát schválil Lisabonskú zmluvu, čo celkový proces ratifikácie posunulo o krok vpred. Som presvedčený, že je potrebné, aby sme túto zmluvu uplatnili čo najskôr, pretože zabezpečí, že EÚ bude fungovať efektívnejšie, transparentnejšie a predovšetkým demokratickejšie.

Podporujem závery pána spravodajcu týkajúce sa reorganizácie Európskeho parlamentu a dúfam, že závery pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu budú odrážať rozšírenú úlohu Parlamentu, ako sa to uvádza v Zmluve.

Chcel by som uviesť niekoľko poznámok týkajúcich sa postupu vymenovania Európskej komisie. Navrhovaný časový harmonogram na vymenovanie Komisie v zásade podporujem, ale mám pocit, že niektoré fázy by sa hádam mohli skrátiť, aby európske inštitúcie nemuseli byť na celé mesiace paralyzované zakaždým, keď tu máme európske voľby. Keďže sa nepodarilo ratifikovať Lisabonskú zmluvu načas, je potrebné, aby menovania do funkcie po voľbách 2009 prebiehali podľa postupu, ktorý je oveľa bližší tomu, ktorý sa uvádza v Lisabonskej zmluve. Tento problém je však dosť zložitý, pretože kým sa nedozvieme výsledok írskeho hlasovania, musíme mať na pamäti, že treba konať v súlade so Zmluvou z Nice, ktorá platí v súčasnosti.

  Dushana Zdravkova (PPE-DE) , písomne. – (BG) Vážené dámy, vážení páni, podľa môjho kolegu pána Elmara Broka správa o vzťahoch s národnými parlamentmi poskytuje výborný prehľad o úlohách, ktorým bude Európsky parlament čeliť po tom, čo Lisabonskú zmluvu napokon ratifikujú všetky členské štáty. Posilnenie úlohy národných parlamentov v rámci legislatívneho procesu Európskej únie nielenže urýchli transpozíciu európskych právnych predpisov do vnútroštátnych právnych predpisov, ale zároveň poskytne občanom EÚ ďalšie prostriedky, pomocou ktorých sa môžu podieľať na vládnutí.

Pozitívne výsledky, ktoré sa zatiaľ podarilo dosiahnuť na základe spolupráce počas konferencie COSAC, sa musia využiť ako základ zvyšovania účasti poslancov zo všetkých členských štátov. Myslím si, že je mimoriadne dôležité, aby sme do tohto úsilia zahrnuli aj zástupcov parlamentov tých krajín, ktoré kandidujú na vstup do Európskej únie. To nám pomôže, aby sme ich vstup do EÚ zjednodušili a uľahčili. Tejto otázke sa nevenuje pozornosť ani v správe, ani v Lisabonskej zmluve, ale verím, že Parlament nájde mechanizmy, ako to dosiahnuť.

Na záver by som rada zdôraznila, že národné parlamenty budú musieť posilniť svoju kapacitu verejnej správy a zabezpečiť jej dostatočné financovanie, aby mohli plne vykonávať svoje nové právomoci.

Ďakujem za pozornosť.