Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o následkoch finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a na rozvojovú spoluprácu (O-0088/2009 – B7-0209/2009), ktorú Komisii predkladá Eva Jolyová v mene Výboru pre rozvoj.
Eva Joly, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, členovia Komisie, dámy a páni, je pre mňa potešením predložiť túto otázku na ústne zodpovedanie v mene Výboru pre rozvoj, žiaľ, neteší ma, že vám nemôžem predložiť uznesenie týkajúce sa tejto problematiky, ktoré by bolo týmto výborom jednohlasne prijaté.
Spolu s kolegami z Výboru pre rozvoj sme sa neúnavne snažili, aby sa o uznesení hlasovalo a rokovalo v pléne ešte pred uskutočnením samitu G20 v Pittsburghu.
Okrem našej skupiny, Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie a Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice však našu požiadavku zaradiť toto uznesenie do programu nepodporila žiadna iná politická skupina, no ak chceme, aby Európsky parlament zohrával v definovaní vonkajšej politiky Európskej únie dôležitejšiu úlohu a aby svoje návrhy skutočne realizoval, má pre nás toto uznesenie veľký význam.
Dámy a páni, aký význam bude mať hlasovanie o tomto uznesení, ktoré predložilo požiadavky a návrhy Európskeho parlamentu členom skupiny G20, presnejšie povedané tým štyrom členským štátom, ktoré ho blokujú, ako aj Európskej komisii na októbrovom plenárnom zasadnutí, to znamená po uskutočnení samitu v Pittsburghu?
Okrem toho, že znehodnocujeme vynaloženú prácu, nemôžeme sa uspokojiť ani s úlohou spravodajského komentátora. To nie je naša práca. Tú prenechajme tým, ktorí ju vykonávajú a ktorí to robia profesionálne. To znamená novinárom.
Rozvojové krajiny nás teraz potrebujú viac ako kedykoľvek predtým. Hoci ani naši spoluobčania sa nevyhli dôsledkom krízy, globálna hospodárska a finančná kríza mala omnoho vážnejší dosah na obyvateľov rozvojových krajín. Finančné inštitúcie však týmto obyvateľom neposkytli zásadnejší objem núdzových pôžičiek, pretože len veľmi málo z nich spĺňalo stanovené podmienky.
Krajiny Afriky tak získali od posledného stretnutia skupiny G20 v Londýne a od zvýšenia prostriedkov MMF iba 1,6 % pôžičiek poskytnutých MMF. Zvyšok získali najmä rozvinuté európske krajiny.
Udržanie európskeho hospodárskeho systému bolo, samozrejme, nevyhnutné, ale nesmieme preto zabúdať na extrémnu chudobu, ktorá sa šíri za hranicami, extrémnu chudobu, ktorá sa krízou, za ktorú nesieme bremeno zodpovednosti, ešte zhoršila.
Musíme naliehavo zvýšiť prostriedky na verejnú rozvojovú pomoc. Väčšina členských štátov nespĺňa podmienky stanovené OECD v roku 1970 a v súčasnosti čelíme novým naliehavým prípadom, na ktoré nemáme ďalšie financie. Musíme preto hľadať nové zdroje financovania, a to nielen prostredníctvom reformy súčasného systému.
Výbor pre rozvoj vás žiada, aby ste prijali opatrenia proti zneužívaniu daňových rajov, na zabránenie daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu z rozvojových krajín.
Podľa nórskej správy uverejnenej v júni predstavuje zistený objem nezákonného úniku kapitálu z rozvojových krajín desaťnásobok objemu našej rozvojovej pomoci. To potvrdzuje, že v hre je veľa.
Je nevyhnutné prijať novú záväznú finančnú dohodu, ktorá prinúti nadnárodné spoločnosti zverejňovať dosiahnuté zisky a zaplatené dane podľa jednotlivých krajín s cieľom zaručiť transparentnosť, pokiaľ ide o platby v každej rozvojovej krajine, v ktorej pôsobia.
Okrem toho musíme uskutočniť radikálnu reformu systému, ktorej súčasťou bude najmä zavedenie nových demokratických a transparentných nariadení pre obchod a medzinárodné finančné systémy.
Máme pred sebou obrovské záväzky, mnohé výzvy a náročné úlohy, no Európska únia musí viac ako kedykoľvek predtým prevziať zodpovednosť a uskutočniť tieto reformy.
Karel De Gucht , člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Komisia vo svojej úlohe zástupcu EÚ v skupine G20 spolu s predsedníctvom dôrazne podporuje zvýšenie podpory pre krajiny s nízkymi príjmami, najmä tie najchudobnejšie, a pokiaľ ide o záväzky G20, túto skutočnosť považuje za jednu zo zásadných priorít.
V tejto súvislosti je dôležité, aby krajiny s nízkymi príjmami získali dostatočné prostriedky na uspokojenie núdzových potrieb, najmä v dôsledku finančnej krízy. Preto podporujeme potrebu zlepšiť prístup chudobných a nestabilných krajín, ktorým často chýbajú inštitucionálne kapacity verejnej správy, k službám a úverom poskytovaným medzinárodnými finančnými inštitúciami a inými darcami.
Ja osobne tento prístup podporím na novembrovom zasadnutí Výboru pre rozvoj a globálna finančná kríza bude v najbližších týždňoch stredobodom mojich politických záujmov. Dúfam, že môžem po celý čas rátať s vašou podporou.
V tejto súvislosti má mimoriadny význam náš nástroj „FLEX pre ohrozenosť“. V súvislosti s identifikáciou krajín najviac postihnutých krízou Komisia spolupracovala so Svetovou bankou a MMF a rovnako aj pri doplnení pomoci vo forme pôžičiek poskytovaných týmito dvomi inštitúciami ako vhodnej a cielenej grantovej pomoci na základe mechanizmu FLEX pre ohrozenosť.
V období rokov 2009 a 2010 bude poskytnutých 500 miliónov EUR tým krajinám AKT, ktoré požiadajú o pomoc na zabezpečenie prioritných verejných výdavkov vrátane sociálnych sektorov. Dovoľte mi, aby som vás uistil, že zabezpečenie rozpočtovej podpory prostredníctvom mechanizmu FLEX pre ohrozenosť nespôsobí finančnú medzeru, pretože Komisia využíva nevyčlenené rezervy.
Aj krajiny, na ktoré sa nevzťahuje mechanizmus FLEX pre ohrozenie, budú mať výhody na základe ďalších opatrení navrhovaných Komisiou v jej aprílovom oznámení. Ide napríklad o prerozdelenie na základe hodnotenia krajiny ad hoc a hodnotenia v polovici obdobia, podporu pridelenú na základe tradičného mechanizmu FLEX, využitie prípadného predbežného zabezpečenia atď.
Pokiaľ ide o využitie rozpočtovej podpory, som presvedčený, že flexibilita tohto nástroja už teraz umožňuje prijímajúcim krajinám využívať prostriedky takým spôsobom, ktorý im na základe ich uváženia pomôže čo najlepšie riešiť hospodárske a sociálne problémy.
Okrem toho hodnotenie v polovici obdobia 10. ERF poskytne vhodnú príležitosť identifikovať nové potreby a posúdiť, či by bolo lepšie riešiť tieto problémy prostredníctvom všeobecnej alebo sektorovej rozpočtovej podpory.
Hodnotenie v polovici obdobia poskytne tiež ďalšiu príležitosť znovu sa pozrieť na rozpočtové podporné profily každej krajiny AKT a posúdiť úpravy, prerozdelenie alebo pridelenie ďalších prostriedkov z rezervy.
Pokiaľ ide o reformu bretton-woodskych inštitúcií, naša úloha pri podpore ich reformy je, samozrejme, obmedzená. O otázke hlasovania a zastúpenia budeme rokovať na výročnom stretnutí MMF a Svetovej banky, ktoré sa uskutoční v októbri v Istanbule a na ktorom sa zúčastním spolu s komisárom pánom Almuniom. V tejto súvislosti vítame doplnenie tretieho kresla v Rade guvernérov Svetovej banky pre krajiny subsaharskej Afriky a so záujmom budeme sledovať predložené návrhy na uskutočnenie ďalších reforiem.
V súvislosti s nezákonnými finančnými tokmi by som chcel pani Jolyovú ubezpečiť, že som už dal útvarom Komisie pokyn, aby preskúmali možnosti ako zlepšiť fiškálne a finančné riadenie v rozvojových krajinách s cieľom zamedziť vzniku nezákonných finančných tokov. Kríza potvrdila aj skutočnosť, že musíme posilniť mechanizmy poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci.
Medzinárodný program účinnosti pomoci, ktorý je súčasťou Parížskej deklarácie, a Akčný program z Akry majú dnes väčší význam ako kedykoľvek predtým. V týchto ťažkých hospodárskych časoch máme vo vzťahu k svetovej chudobe mimoriadnu zodpovednosť a musíme zabezpečiť, aby sme rozvojovú pomoc rozdeľovali účinne.
Vo svojom oznámení zo dňa 8. apríla Komisia zdôraznila aj významný prínos inovačných mechanizmov financovania ako podporného mechanizmu, ktorý sa s oficiálnou rozvojovou pomocou navzájom dopĺňajú. Naliehavo sme vyzvali členské štáty, aby plne využívali súbor nástrojov a spájali neoficiálnu a oficiálnu rozvojovú pomoc napríklad formou súčasných dobrovoľných odvodov na účely solidarity, ako sú letecké poplatky v záujme financovania programov v oblasti zdravia. O tejto problematike sa uskutočnia rokovania na vysokej úrovni vrátane významnej konferencie v roku 2010, ktorú organizuje Francúzsko, a Komisia sa bude riadiť závermi týchto rokovaní.
Enrique Guerrero Salom, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dnes uplynul presne rok odvtedy, ako sme boli svedkami kolapsu finančnej inštitúcie Lehman Brothers. Po tejto udalosti sme sa podľa odborníkov ocitli na pokraji finančného kolapsu a na prahu ďalšej veľkej hospodárskej krízy.
Finančná kríza sa zintenzívnila, prenikla do reálneho hospodárstva a my sme prežívali obdobie negatívneho hospodárskeho rastu a straty pracovných miest.
Rozvinuté krajiny sa však začínajú dostávať z krízy. Napríklad Francúzsku a Nemecku sa to už podarilo a Komisia dnes predložila hospodárske prognózy, ktoré potvrdzujú, že v druhej polovici roka sa Európska únia dostane z recesie.
Menej rozvinuté krajiny sa však nachádzajú uprostred krízy, ktorá u nich bude pretrvávať ešte dlhé obdobie. Napriek tomu, že rozvojové krajiny krízu nespôsobili, znášajú väčšie dôsledky, než ktokoľvek iný. Tieto krajiny trpia dôsledkami krízy ako je nižší rast, rýchlejšie rastúca nezamestnanosť, menej priamych investícií, menšie zahraničné úvery, menej peňazí od vysťahovalcov, nižšia oficiálna rozvojová pomoc a, samozrejme, väčšie obmedzenie obchodu.
Prežili sme obdobie, počas ktorého poklesla naša stabilita a na určité obdobie sa nám zhoršila finančná situácia, ale týmto krajinám hrozí, že budú potrebovať celé desaťročie na boj proti chudobe a desaťročie znamená stratu celej generácie.
Týmto krajinám môžeme v mnohých smeroch pomôcť a ja by som sa chcel zvlášť zamerať na otázku protekcionizmu. Minulý týždeň Komisia predložila svoju štvrtú správu o opatreniach na obmedzenie obchodu, ktorá potvrdzuje, že mnohé krajiny prijímajú nové reštriktívne opatrenia, čo má pre rozvojové krajiny katastrofálne dôsledky.
Mnohé rozvinuté krajiny neplnia svoje záväzky v súvislosti s poskytovaním oficiálnej rozvojovej pomoci práve v čase, keď naliehavo potrebujeme nové zdroje na zníženie dôsledkov krízy.
Preto navrhujem, aby sme zlepšili koordináciu tejto rozvojovej pomoci formou širšej dohody medzi darcovskými krajinami, finančnými inštitúciami a partnermi a riadili túto pomoc účinnejšie a transparentnejšie s cieľom nespôsobiť náklady a byrokratickú záťaž.
Naliehavo vyzývam Komisiu a pána komisára, aby prijali plán, ktorý nám predložili, s čím, podľa môjho názoru, bude súhlasiť aj pán komisár Almunia.
Louis Michel, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán De Gucht, pani Jolyová, samozrejme, veľmi dobre si uvedomujem, že pri takomto type rozpravy si určite vypočujeme viac príspevkov, v ktorých sa bude hovoriť o tom istom. S tým však nemám problém. Som presvedčený, že je dôležité znovu a znovu hovoriť o silnom konsenze, ktorý je Európsky parlament povinný vybudovať, a navyše, musíme ho vybudovať spolu s Komisiou. Dôvod je ten, že napriek vyhláseniam, že rozvojové krajiny zrejme nebudú postihnuté finančnou krízou, sa dnes všetci odborníci zhodujú v tom, že dôsledky krízy budú, naopak, pre väčšinu rozvojových krajín katastrofálne.
Všetky sociálne sektory v chudobných krajinách čelia najmä prudkému rastu sociálnych potrieb, potrieb služieb a výraznému poklesu rastu. Navyše z tohto hľadiska, pán komisár, veľmi oceňujem váš názor, že na tieto potreby je dôležité reagovať oveľa pružnejšie. Určite viete, že tam, kde to bolo možné – evidentne v súvislosti s adekvátnym monitorovaním – som vždy výrazne podporoval štátnu a priamu pomoc, či už priamu alebo sektorovú, ale v každom prípade rozpočtovú pomoc. Som presvedčený, že to prinesie účinné prerozdelenie prostriedkov a ďalší, oveľa dôležitejší účinok, rešpekt, ktorý dáva členským štátom silu.
Napriek všetkému chcem poznamenať, že skupine G20 sa nepodarilo zvládnuť reformu medzinárodných finančných inštitúcií – mám na mysli Medzinárodný menový fond a Svetovú banku – a klásť väčší dôraz na záujmy chudobných krajín na juhu.
Ako povedala pani Jolyová, 80 % pôžičiek poskytnutých v súčasnosti z prostriedkov MMF smerovalo do európskych krajín a napríklad iba 1,6 % nových pôžičiek získali africké krajiny. Zdroje prisľúbené rozvojovým krajinám v balíku schválenom krajinami G20 nebudú postačujúce – to všetci vieme – a nebudú primerane rozdelené najchudobnejším krajinám. A čo je ešte horšie, tieto zdroje neprídu dostatočne rýchlo.
Skutočný problém bude, ako ste už, pán komisár, zrejme zistili, prinútiť členské štáty rešpektovať svoje záväzky z roku 2005. Nič nás neoprávňuje znižovať verejnú rozvojovú pomoc. Ako sme však už počuli, niektoré európske krajiny oznámili radikálne zníženie pomoci. Mám na mysli Írsko (– 10 %), Taliansko (– 50 %) a Lotyšsko (– 100 %). Tento postoj je v každom prípade absolútne neprijateľný. Navyše je to nezodpovedné.
Rád by som si vypočul vaše stanovisko k viacerým problémom. Zazneli už pozitívne reakcie na fond pre ohrozenie, ktorý navrhuje vytvoriť Svetová banka. Tiež ste vyjadrili podporu boja proti daňovým rajom. Krajiny na juhu prichádzajú ročne o 1 000 miliárd USD, čo sú prostriedky, ktoré nezákonne smerujú do krajín na severe, z toho 350 miliárd USD ide do daňových rajov.
O problematike medzinárodného riadenia sme už hovorili.
Ďalším problémom, ktorý považujem za potrebné zdôrazniť, je, samozrejme, pomoc súvisiaca s obchodom. Ja som na rozdiel od iných nadšeným zástancom dohôd o hospodárskom partnerstve, samozrejme, za predpokladu, že budeme brať do úvahy špecifickú situáciu a určíme prechodné obdobia, a predovšetkým za predpokladu, že členské štáty budú rešpektovať svoj záväzok a poskytnú nepopulárnu sumu 1 miliardu EUR ročne na pomoc obchodu. To je podľa mňa, ako povedali aj ostatní, veľmi dôležité.
Dnes je potrebné odsúdiť dvojtvárnosť niektorých členských štátov, ktoré s nadšením hovoria o rozvojových krajinách a dávajú veľké sľuby, ale zároveň cynicky obmedzujú verejnú rozvojovú pomoc.
Gabriele Zimmer, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, otázka, ktorú predložila pani Jolyová v mene Výboru pre rozvoj, otvára problematiku, ktorú sa ako politickí činitelia v oblasti rozvojovej politiky práve snažíme riešiť v tejto rozprave.
Sľuby, ktoré boli prijaté na posledných samitoch G8 a G20, napokon ostali len na papieri. Ide o neustále sa opakujúce sľuby, ktoré nikdy nepriniesli skutočnú konkrétnu pomoc. V tejto súvislosti naozaj neviem pochopiť, prečo nerokujeme o uznesení Parlamentu ešte pred uskutočnením samitu G20 v Pittsburghu, aby sme vyvinuli dostatočný politický tlak. Vychádzajúc z presných analýz pána komisára a stanovísk pána Michela je mi jasné, že vieme, o čo ide. Predsa však nie sme v pozícii, aby sme mohli vyvinúť politický tlak s cieľom prinútiť členské štáty, aby sa konečne vzdali politiky, ktorá sa riadi príslovím „bližšia je košeľa ako kabát“. To sa mi v súvislosti s nadchádzajúcim samitom v Pittsburghu zdá veľmi nebezpečné. Ak sa nám nepodarí vyvinúť tlak a neujasníme si, že potrebujeme nové inštitúcie, ktoré budú podporovať najchudobnejšie krajiny sveta, potom tu budeme sedieť aj po samite v Pittsburghu a napokon zistíme, že sa nič nezmenilo.
Vážený pán komisár, táto požiadavka je smerovaná na vás. Žiadam vás, aby ste sa Parlamente, tu a teraz, opäť konkrétne vyjadrili k výsledkom a povedali nám, akú podporu a od ktorých členských štátov budeme presne žiadať a do akej miery sa nám podarilo v tejto otázke dosiahnuť pokrok.
Potrebujeme prijať rýchle a účinné kroky, pretože ľudia nám umierajú priamo pred očami v dôsledku okolností, ku ktorým sme prispeli. Vyzývam vás všetkých na vzájomnú spoluprácu.
Corina Creţu (S&D). – Vážený pán predsedajúci, ako viete, príspevky do núdzového fondu zaznamenali zníženie sumy smerovanej na reguláciu humanitárnej krízy v najchudobnejších krajinách o 4,8 miliardy EUR. Ide o historicky najväčší rozdiel medzi potrebnými financiami a prostriedkami získanými od darcov a pri pohľade na tieto čísla nemôžeme nespomenúť obrovské finančné prostriedky, ktoré sme použili na záchranu bánk.
Každá vláda je zodpovedná za riešenie problémov vo vlastnej krajine, ale zároveň je nespravodlivé a nevhodné prehliadať skutočnosť, že rozvojové krajiny sú najviac postihnuté hospodárskou krízou napriek tomu, že za vznik krízy nesú menšiu zodpovednosť.
Súčasný svet nás učí, aby sme od humanitárnych zbierok neočakávali veľa, najmä počas obdobia recesie. Chcela by som preto upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že vzniká riziko zanedbávania rozvojových krajín, rýchleho rastu chudoby a riziko bumerangového efektu v súvislosti s rastom vnútorného napätia, krvavých konfliktov, ľudských tragédií a hromadnej migrácie, o ktorých v rozvinutých krajinách opäť hovoríme. Vzhľadom na tieto skutočnosti som presvedčená, že potrebujeme vyvinúť jednoznačné úsilie v snahe prevziať na seba zodpovednosť. To si vyžaduje zintenzívnenie medzinárodnej pomoci a potrebu účinnejšej rozvojovej pomoci.
Myslím si tiež, že by sme sa mali zamerať na zníženie závislosti niektorých príjemcov od humanitárnej pomoci. Chcela by som pánovi komisárovi položiť otázku – vzhľadom na to, čo povedal bývalý komisár pán Michel v súvislosti s potrebou zvýšiť zainteresovanosť Svetovej banky a MMF – či plánuje na samite v Istanbule predložiť podobný návrh.
Chcem povedať, že oceňujem prácu Komisie na začiatku jej mandátu. Mám na mysli samit USA – Juhoafrická republika, vašu návštevu Zimbabwe koncom tohto týždňa a pomoc v núdzi, ktorú ste nedávno poskytli 100 000 obetiam záplav v západnej Afrike. Zároveň by som chcela zdôrazniť, že nielen Burkina Faso čelí prírodným katastrofám, ale aj Niger potrebuje medzinárodnú podporu. Ľudské životy ohrozujú nielen záplavy, ale aj zákerná a trvalá hrozba sucha. Oceňujem aj skutočnosť, že ste reagovali na situáciu v súvislosti so suchom v subsaharských krajinách, pre ktoré ste vyčlenili sumu 53 miliónov EUR. To sú povzbudzujúce kroky, ktoré, dúfam, ovplyvnia rozhovory počas samitu G20 v Pittsburghu a počas konferencie v Kodani, keďže tieto stretnutia majú v súčasnosti rozhodujúci význam, pretože existuje veľké riziko, že sa nám nepodarí splniť rozvojové ciele tisícročia.
Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Vážený pán komisár, aj ja som sklamaná, že sľuby G20 v súvislosti s pomocou najchudobnejším krajinám počas hospodárskej krízy jednoznačne neboli myslené vážne. V skutočnosti je pomoc, ktorú dosiaľ poskytol MMF, zanedbateľná. Chcem vyzvať na uskutočnenie reformy rozhodovacieho procesu v snahe dosiahnuť, aby najchudobnejšie krajiny mali pri rozhodovaní väčšie slovo, najmä v rámci bretton-woodskeho systému. Zároveň sa vás chcem, pán komisár, opýtať, či je možné udržať pomoc najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania v krajinách AKT minimálne na takej úrovni, aká bola pred začiatkom krízy. Zaujíma ma to hlavne z dôvodu, že mnohé krajiny vrátane európskych výrazne znížili objem finančnej pomoci. Želám vám, pán komisár, veľa úspechov v novej funkcii.
Anna Záborská (PPE). – (SK) Pán komisár, otázka, ktorú preberáme je nanajvýš dôležitá a aktuálna. Nielen preto, že Európska únia musí mať v tejto chvíli jasnú predstavu o rozvojovej politike, ale aj preto, že ju treba jasne a zrozumiteľne vysvetliť našim spoluobčanom. Výška rozvojovej pomoci môže teraz viac ako kedykoľvek predtým ovplyvniť nelegálnu migráciu, nepokoje, epidémie a – ako upozorňuje Medzinárodný menový fond – aj zvyšovanie dlhov v súkromnom sektore rozvojových krajín.
Chcem podčiarknuť pravidelné kontroly financií jednak darcami, ale aj príjemcami finančných prostriedkov. Žijeme v našich krajinách a počúvame výhrady voči rozvojovej politike Európskej únie. Konsenzus v Európskom parlamente, o ktorom hovoril pán kolega Michel, nie je vždy rovnako evidentný v krajinách Európskej únie. Jedine efektívnosť a transparentnosť rozvojovej pomoci môže presvedčiť o jej opodstatnenosti a zamedziť jej znižovaniu.
Sari Essayah (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, je veľmi dôležité, aby v tejto fáze Európa preukázala morálne vodcovstvo a aby členské štáty rešpektovali všetky svoje záväzky, ako aj rozvojové ciele tisícročia. Samozrejme, v čase súčasného hospodárskeho úpadku čelíme relatívnej chudobe, ale nesmieme zabúdať, že rozvojové krajiny trpia absolútnou chudobou a ľudia umierajú od hladu a v dôsledku chorôb. Viac ako 10 členských štátov Únie však vyhlásilo, že obmedzia príspevky na rozvojovú spoluprácu alebo spomalia tempo ich rastu. Samozrejme, nemali by sme zabúdať, že rovnako dôležité ako zvyšovanie platieb je zabezpečiť ich účinnejšie využívanie. Na koordináciu pomoci existujú rôzne nástroje. Jedným z nich je počítačový program s názvom Oficiálna rozvojová pomoc, ktorý bol veľmi úspešne testovaný v Mozambiku, a dúfam, že budeme investovať čas a úsilie najmä do tohto typu koordinácie. Týmto spôsobom bude pre nás v súčasnej situácii, kedy objem dostupnej pomoci klesá, veľmi jednoduché dosiahnuť väčšie úspechy.
Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, je pravda, že kríza najtvrdšie postihla najchudobnejšie krajiny a s tým v podstate nemôžeme nič robiť. Môžeme sa zaoberať iba spôsobom, ako im pomôcť vrátiť sa do normálu, a to bude, samozrejme, trvať dlhšie ako v rozvinutých krajinách, pretože mechanizmy budovania nového hospodárskeho rastu sú v týchto krajinách na oveľa nižšej úrovni.
Jedna z pripomienok, ktorú spomínali niektorí poslanci, sa týka skutočnosti, že mnohé členské štáty ustupujú od svojich záväzkov poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA). V roku 2005 schválili členské štáty EÚ individuálne ciele minimálnej pomoci vo výške 0,51 % v krajinách EÚ–15 a 0,17 % v krajinách EÚ–12. V nových členských štátoch by sa tieto ciele by sa mali splniť do roku 2010 vo výške 0,7 % a do roku 2015 vo výške 0,33 %.
Krajiny, ktoré už prekročili úroveň minimálnych cieľov, sľúbili tieto ciele naďalej plniť. Na základe týchto prísľubov a vyšších národných záväzkov niektorých členských štátov by mala EÚ do roku 2010 spoločne dosiahnuť úroveň 0,56 % oficiálnej rozvojovej pomoci.
Som presvedčený, že kríza by nemala byť dôvodom zníženia úrovne sľúbenej darcovskej pomoci, a budem trvať na tom, aby členské štáty EÚ, ako aj ostatní darcovia dodržali svoj záväzok poskytnúť pomoc na sľúbenej úrovni.
V roku 2008 EÚ zvýšila oficiálnu rozvojovú pomoc približne o 4 miliardy EUR na úroveň 0,40 % oficiálnej rozvojovej pomoci a očakáva sa, že kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ sa bude naďalej zvyšovať.
Na základe informácií získaných z členských štátov predpokladáme, že kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ sa v roku 2009 zvýši na 53,4 miliardy EUR, čo predstavuje 0,44 %, a v roku 2010 na 58,7 miliardy EUR, čo predstavuje 0,48 %.
To znamená, že bez prijatia ďalších krokov zo strany členských štátov na splnenie individuálnych cieľov kolektívne ciele na rok 2010 nebudú splnené. Predpokladaný trend pokračovania rastu oficiálnej rozvojovej pomoci v EÚ závisí od tých členských štátov, ktoré sa snažia splniť svoje záväzky, ale je potrebné vyvinúť úsilie zo strany všetkých členských štátov a naďalej budem trvať na tom, aby príslušné členské štáty splnili svoje záväzky. Je to ich zodpovednosť. Ide o záväzok, ktorý prijali, a kríza by nemala byť dôvodom na nesplnenie záväzkov. Povedal by som, že práve naopak.
Niektoré členské štáty trvali aj na uskutočnení reformy medzinárodných finančných inštitúcií. Tento cieľ plne podporujem. Krajiny G20 vypracovali presný časový plán na uskutočnenie reforiem bretton-woodskych inštitúcií s cieľom prinútiť ich, aby urýchlili prijatie vlastných plánov na reformu, ktoré sa uskutočnia pred londýnskym samitom. Určité výsledky očakávame už v apríli budúceho roku a som si istý, že tieto problémy vyriešime.
Vychádzajúc zo súčasného tempa reformy MMF, ktorú vytvorili krajiny G20, Komisia zdôrazňuje význam pokračovania druhej fázy reformy vo Svetovej banke, ktorá by sa mala ukončiť na jar 2010.
Londýnsky samit, ktorý sa uskutočnil 2. apríla 2009, vojde do dejín skupiny G20 ako samit, na ktorom štáty začali riešiť rozvojovú problematiku samy a za účasti zástupcov rozvojových krajín. Počas prípravy nadchádzajúceho samitu G20 sa v posledných mesiacoch ukázalo, že inštitúcia poverená kontrolou vykonávala svoju činnosť veľmi intenzívne.
V auguste Rada guvernérov MMF schválila všeobecné rozdelenie sumy 250 miliárd USD podľa zvláštnych práv čerpania MMF, z čoho 18 miliárd USD pôjde pre krajiny s nízkymi príjmami, a v Pittsburghu vyzveme MMF, aby vo vzťahu ku krajinám s nízkymi príjmami prijal ďalšie opatrenia. Myslím si, že je to pozitívny vývoj.
Môj predchodca pán Louis Michel kládol dôraz na flexibilitu a tvrdil, že mechanizmus rozpočtovej podpory je najflexibilnejší, čo je určite pravda, ale to, samozrejme, znamená, že potrebujeme partnera na strane rozvojových krajín a musíme byť v takej pozícii, aby sme s nimi mohli viesť politický dialóg a monitorovať mechanizmy, takže to predpokladá prinajmenšom spoluprácu z ich strany, ktorá musí fungovať, a som presvedčený, že najmä sektorová rozpočtová podpora je veľmi dobrý postup.
Nerozumiem celkom tomu, prečo o uznesení, ktoré predložil Výbor pre rozvoj a ktoré sa týka stretnutia krajín G20 V Pittsburghu, nehlasujeme pred uskutočnením samitu G20. Nechápem to. Zrejme v tejto súvislosti dostaneme nejaké technické vysvetlenie, ale myslím si, že je zlý signál zo strany novozvoleného Parlamentu, že o tomto uznesení budeme rokovať až po stretnutí skupiny G20 v Pittsburghu, ktoré by sa malo konať, ak si dobre pamätám, 22. až 24. septembra, čiže pred naším ďalším stretnutím v októbri v Štrasburgu.
Nie je to v mojej kompetencii, ale musím povedať, že spolu s poslancami, ktorí toto uznesenie podporujú, ma veľmi mrzí, že sme o ňom nehlasovali počas tejto schôdze.
Predsedajúci. – Dovoľte mi poznamenať, že rozhodnutie hlasovať počas prvej októbrovej schôdze prijala Konferencia predsedov z toho dôvodu, že počas tohto zasadnutia sa uskutoční aj rozprava o stretnutí skupiny G20. Toľko na vysvetlenie vašej otázky.
Rozprava sa skončila. Hlasovanie sa uskutoční počas prvého októbrového zasadnutia.