Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 16. septembra 2009 - Štrasburg

14. − Nové vízové pravidlá pre krajiny západného Balkánu (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko) (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o nových vízových pravidlách pre krajiny západného Balkánu (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko).

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážená pani predsedajúca, zemepisne sa rýchlo presuniem ďalej a prediskutujem ďalšiu tému, ktorou by som sa veľmi rada chcela zaoberať: vyhliadky na liberalizáciu vízovej povinnosti pre niektoré krajiny v balkánskom regióne. Je vynikajúce, že Európsky parlament sa týmto zaoberá hneď na začiatku svojho funkčného obdobia. Dokazuje to, že všetci považujeme za dôležité, aby sa obyvatelia krajín západného Balkánu priblížili k Európskej únii. Nepochybne ide o najdôležitejšiu otázku pre občanov balkánskeho regiónu, pokiaľ ide o ich súčasné vzťahy s EÚ.

Liberalizácia vízovej povinnosti v prvom rade umožní ľuďom slobodnejšie sa pohybovať v rámci Európy a vytvorí otvorenejšie spoločnosti. Mnohí ľudia z tohto regiónu, najmä mladí ľudia, nikdy neboli v západnej Európe, a, prirodzene, liberalizácia vízovej povinnosti by otvorila dvere mnohým príležitostiam pre kontakty a výmeny. Toto je skutočný prínos tejto iniciatívy.

V roku 2007 začala EÚ proces, ktorého cieľom bolo zrušiť vízovú povinnosť pre krajiny západného Balkánu. Tento proces má dva aspekty: samotné krajiny museli dosiahnuť výrazný pokrok v spoľahlivosti dokumentácie, zlepšení právnych predpisov v oblasti migrácie, zlepšení práv menšín a v neposlednom rade v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. EÚ za to ponúka bezvízový styk. Vízová povinnosť bola opätovne zavedená v januári 2008 vo vzťahu k záväzkom v oblastiach, ktorými je potrebné sa zaoberať. Iba skutočná liberalizácia víz však umožní odstrániť hospodárske a byrokratické bariéry, ktoré vznikli v dôsledku vízovej povinnosti.

Liberalizácia vízovej povinnosti, ktorá platí pre občanov krajín západného Balkánu, je dôležitým opatrením, ktoré posilní vzťahy medzi týmto regiónom a Európskou úniou. Môžeme očakávať, že povzbudí proeurópsky postoj vlád a ľudí v tomto regióne, pretože dokazuje, že proces európskej integrácie má skutočné výhody. Pretrvávajúca izolácia by naopak viedla k pocitu vylúčenia a zabránila by výmene názorov a v najhoršom prípade by mohla posilniť úzkoprsý nacionalizmus.

Samozrejme, naším cieľom je pravý opak: otvoriť EÚ, poskytnúť krajinám prístup k programom Spoločenstva, uľahčiť ľuďom udržiavanie kontaktov a podporiť rozvoj a výmenu nielen medzi jednotlivými krajinami západného Balkánu, ale aj medzi týmito krajinami a EÚ. V neposlednom rade vytvorí liberalizácia vízovej povinnosti nové možnosti pre obchod, priemysel a transfer know-how. Tieto prvky sú veľmi dôležité pri zmierňovaní dôsledkov hospodárskej krízy.

Preto je návrh Komisie predložený 15. júla veľmi vítaný. V ňom sa v prvom kroku navrhuje, aby sa vízová povinnosť zrušila pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska, ktorí majú biometrické pasy. Cieľom je, aby sme 1. januára 2010 zrušili vízovú povinnosť pre týchto občanov a neskôr aj pre iné krajiny, ak tiež splnia požadované podmienky. Komisia zhodnotila, že tieto tri krajiny − Srbsko, Čierna Hora a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko − vcelku spĺňajú podmienky na liberalizáciu vízovej povinnosti. Hodnotenie Srbska a Čiernej Hory ešte pokračuje a dúfame, že do jesene tohto roku Komisia potvrdí, že všetky podmienky sú splnené, a teda môžeme uskutočniť ďalší krok.

Musím zdôrazniť, že mnohé z podmienok, ktoré sme stanovili pre liberalizáciu, napríklad reforma policajných zložiek a boj proti korupcii, budú prínosné pre krajiny aj v ich príprave na vstup do EÚ, a teda vznikne situácia, v ktorej každý získa, pokiaľ ide o zosúladenie pravidiel. Slúži to aj ako dobrý príklad toho, že princíp podmienečnosti môže na západnom Balkáne fungovať.

Albánsko a Bosna a Hercegovina sa nebudú nachádzať v tomto prvom rozhodnutí o oslobodení od vízovej povinnosti, ale neostanú bokom. Viem, že toto je dôvodom pre obavy mnohých poslancov a poslankýň EP. Je len otázkou času, kedy aj tieto krajiny splnia potrebné podmienky v zmysle plánu Komisie. S cieľom zavŕšiť proces čo najskôr ďalej dôrazne podporujeme a povzbudzujeme Albánsko a Bosnu a Hercegovinu k ďalším pokrokom v plnení zvyšných cieľov a dúfam, že aj tieto krajiny budú môcť v blízkej budúcnosti využiť liberalizáciu vízovej povinnosti.

EÚ bude všemožne nápomocná pri podpore týchto dvoch krajín v ich úsilí pri plnení cieľov, najmä pokiaľ ide o princípy právneho štátu.

V prípade Kosova návrh Komisie neobsahuje žiadnu zmenu. Tu naďalej platí vízová povinnosť. V budúcnosti sa budeme musieť pozrieť na to, ako čo najlepšie rozšíriť opatrenia s cieľom zabezpečiť pre občanov Kosova rovnaké práva, aké majú ostatní v regióne. V októbri očakávame oznámenie Komisie, ktoré bude obsahovať myšlienky na podporu intenzívnejšej spolupráce a vzťahov s Kosovom.

Rada práve začala rokovať o návrhu Komisie, ale predsedníctvo bude usilovne pracovať na tom, aby sa čo najskôr dosiahla dohoda. Vítame veľký záujem o tento návrh, ktorý prejavil Európsky parlament, aj skutočnosť, že vo vašich výboroch už prebiehajú úvodné rokovania. Vzhľadom na obrovský politický význam tohto návrhu som presvedčená, že sme sa zhodli na cieli, ktorým je zavŕšiť tento proces čo najrýchlejšie s uspokojivými výsledkami, aby sa liberalizácia vízovej povinnosti mohla stať realitou čo najskôr.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, rád by som sa poďakoval pani ministerke Malmströmovej za všetko, čo nám povedala, a čo sa budem snažiť potvrdiť v mene Komisie.

Komisia 15. júla navrhla zrušenie krátkodobých víz pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska. Ako ste zdôraznili, pani ministerka, toto je očividne historický okamih v našich vzťahoch s krajinami západného Balkánu.

Tento návrh na zrušenie vízovej povinnosti vychádza z pokroku, ktorý sa dosiahol za posledných šesť rokov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí v súlade so záväzkami prijatými v Solúne v roku 2003.

Návrh Komisie bol predložený Rade. Členské štáty podporujú prístup navrhovaný Komisiou a potvrdzujú svoj úmysel úzko spolupracovať s Európskym parlamentom s cieľom dosiahnuť formálne prijatie textu počas vášho predsedníctva, pani ministerka, počas švédskeho predsedníctva.

Ďakujem Európskemu parlamentu za vymenovanie spravodajcov v rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a za stanovenie predpokladaného termínu predloženia správy koncom septembra a hlasovanie v rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a potom v Parlamente v októbri a v novembri. V skutočnosti je cieľom dosiahnuť oslobodenie od vízovej povinnosti pre občanov Macedónska, Srbska a Čiernej Hory od 1. januára 2010.

Návrh Komisie vychádza z výsledkov dialógu, ktorý začal v prvej polovici roku 2008 s piatimi krajinami západného Balkánu. Boli vypracované plány stanovujúce kritériá, realizácia ktorých zahŕňa prijatie štrukturálnych reforiem v kľúčových oblastiach spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Táto metóda sa osvedčila ako veľmi dôležitý podnet pre krajiny daného regiónu, aby napredovali smerom k reformám, najmä vo vzťahu k bezpečnosti dokumentov, so zavádzaním biometrických pasov a dokladov totožnosti pre hraničnú kontrolu a celosvetovú migračnú politiku a tiež v súvislosti s verejným poriadkom a bezpečnostnou politikou: boj proti organizovanému zločinu, korupcii, obchodovaniu s ľuďmi a napokon, samozrejme, základné práva vrátane otázok občianstva.

Po preštudovaní týchto správ môžeme konštatovať, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko spĺňa všetky kritériá svojho plánu.

Čierna Hora a Srbsko dosiahli veľmi výrazný pokrok. Avšak v prípade Srbska sú ešte stále niektoré nesplnené podmienky, najmä vo vzťahu k overovaniu dokladov totožnosti predkladaných občanmi s trvalým pobytom v Kosove a obyvateľmi kosovského pôvodu žijúcimi v zahraničí pri predkladaní žiadostí o srbský biometrický pas.

Druhou podmienkou pre Srbsko je kontrola hraníc s Kosovom a spolupráca s misiou EULEX a treťou podmienkou je vytvorenie vnútroštátnej stratégie pre migráciu.

Pokiaľ ide o Čiernu Horu, je potrebné nájsť trvalé riešenie pre vysídlené osoby. Ešte je potrebné uplatniť opatrenia v zmysle účinného zavedenia právnych predpisov týkajúcich sa cudzincov, ako aj opatrenia na zlepšenie kapacity verejnej správy a na efektívnejší boj proti korupcii a organizovanému zločinu.

Takáto je situácia v týchto troch krajinách.

Napriek veľmi výraznému pokroku dosiahnutému počas niekoľkých uplynulých mesiacov sa Bosne ani Albánsku zatiaľ nepodarilo ukončiť potrebné reformy, ktoré sa vyžadujú v zmysle plánu pre zrušenie vízovej povinnosti. Na základe tejto analýzy Komisia preto v reakcii na výzvu Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z júna 2009 navrhla zrušenie víz pre občanov Macedónska, Čiernej Hory a Srbska. V prípade Srbska budú osoby s trvalým pobytom v Kosove alebo osoby s kosovským pôvodom, ktoré majú trvalý pobyt v zahraničí a ktoré sú držiteľmi srbského pasu vydaného ústredným orgánom v Belehrade, vylúčené z liberalizácie a bude sa na ne vzťahovať vízová povinnosť. Od roku 1999 Srbsko nebolo schopné zabezpečiť overovanie dokladov totožnosti, ktorých držiteľmi sú obyvatelia Kosova. Komisia zvážila bezpečnostné riziko, ktoré predstavuje táto skupina obyvateľstva pre Spoločenstvo, ako aj skutočnosť, že doteraz sa neuskutočnil dialóg s Kosovom na tému liberalizácie vízovej povinnosti.

Preto rozhodnutie zahrnúť určité krajiny do tejto liberalizácie vízovej povinnosti vychádza zo zásluh každej jednotlivej krajiny.

Pokiaľ ide o Srbsko a Čiernu Horu, budeme pozorne sledovať opatrenia prijímané týmito dvoma krajinami s cieľom v plnej miere splniť všetky kritériá. Vzhľadom na pokrok, ktorý doteraz dosiahlo Albánsko a Bosna a Hercegovina, je Komisia presvedčená, že tieto dve krajiny budú schopné splniť všetky kritériá v blízkej budúcnosti. V októbri ich orgány predložia Komisii doplňujúce informácie o pokroku dosiahnutom v nedávnych mesiacoch. Na základe týchto informácií sa začiatkom budúceho roku uskutočnia hodnotiace misie a potom Komisia vypracuje nové hodnotiace správy, o ktorých bude diskutovať s členskými štátmi. V nadväznosti na toto Komisia dúfa, že bude môcť navrhnúť zrušenie vízovej povinnosti v roku 2010.

V súlade s platnými postupmi sa návrh prerokuje v Rade a následne bude podliehať stanovisku Európskeho parlamentu. Formálne prijatie textu väčšinou schengenských krajín by sa preto malo uskutočniť počas švédskeho predsedníctva, čo umožní účinné zavedenie zrušenia vízovej povinnosti pre občanov týchto troch krajín od januára 2010. Ako ste povedali, pani ministerka, všetko toto znamená príležitosti, najmä pre mladú generáciu v týchto balkánskych krajinách, aby sa oveľa viac zapájali do európskeho života, aby sa doň začlenili, a myslíme si, že všetko toto môže mať mimoriadny prínos pre obidve tieto krajiny aj pre našu Európu.

To je všetko. Toto sú poznámky, ktoré som chcel uviesť po vynikajúcich postrehoch predsedníctva.

  Manfred Weber, v mene skupiny PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, pán komisár, západný Balkán potrebuje Európu a my Európania potrebujeme stabilitu na západnom Balkáne. Krajiny západného Balkánu sú centrálnou časťou Európy a musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby boli opäť súčasťou Európy. Preto sú tieto návrhy správne.

Realita života v tomto regióne bola opísaná: depresívne dlhé rady na vízových úradoch, mladí ľudia bez akejkoľvek vyhliadky na udelenie víz, aby mohli opustiť krajinu a okúsiť život v Európe. Veľa ľudí sa v tomto regióne cíti ako vo väzení bez akéhokoľvek kontaktu s okolitým svetom. S tým chceme všetci skoncovať. Pani Packová, pani Bildtová a pán Posselt z našej skupiny na tom intenzívne pracujú. My všetci sa o to usilujeme.

Trápi nás, že v dôsledku rozdielneho prístupu k štátom v tomto regióne budú vznikať separatistické hnutia a v regióne západného Balkánu sa vytvoria rôzne triedy obyvateľstva, čo by určite mohlo viesť k problémom. Občania Európskej únie však rovnako očakávajú bezpečnosť. To znamená, že normy, ktoré tu dnes opísal pán komisár Barrot, a to bezpečnostné normy pre policajnú spoluprácu v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu a hospodárskej migrácii a pre biometrické údaje sú dohodnuté minimálne normy, ktoré predstavujú pravidlá hry. Naši občania očakávajú, že tieto pravidlá hry sa budú dodržiavať.

Tým sa dostávam k druhej pripomienke: v zahraničnej politike sa nesmú robiť žiadne ústupky v otázke zrušenia vízovej povinnosti. Nemali by sme týmto štátom dávať voľnú ruku. Pravidlá hry sú jasné a kto ich dodrží, má šancu na zrušenie vízovej povinnosti. Tlak na štáty, ktoré napriek pomoci Európskej únie doposiaľ neboli schopné zlepšiť svoje normy, by nemal poľaviť.

Toto sú dve veci, ktoré my v rámci Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) považujeme za správne. Veríme hodnoteniu, ktoré vypracovala Európska komisia, preto je možné schváliť terajší krok.

  Kristian Vigenin, v mene skupiny S&D. – (BG) Vážená pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, pán komisár, samozrejme podporujeme návrhy Komisie, pretože znamenajú veľmi dôležitý krok pre práve spomenuté tri krajiny v tomto regióne, ktoré budú od 1. januára 2010 využívať bezvízový styk.

Ja sám pochádzam z krajiny a z generácie, ktorá s nadšením uvítala zrušenie vízovej povinnosti pred tým, ako sa stala členským štátom Európskej únie. Tiež by som chcel povedať, že toto je prvý a najdôležitejší signál toho, že veci sa ozaj posunuli správnym smerom a že jedného dňa sa tieto krajiny dostanú do cieľovej stanice, ktorou je Európska únia.

Zároveň musím vyjadriť, že ma do istej miery prekvapil prehnane administratívny prístup Komisie k tejto otázke. Hoci na jednej strane sú technické záležitosti dôležité, v tom zmysle, že ich dodržiavanie je potrebné a že krajiny budú musieť splniť nevyhnutné podmienky, aby sa stali súčasťou Európskej únie, a teda aby im bol umožnený bezvízový styk, rozhodnutie Komisie vylúčiť Albánsko a Bosnu a Hercegovinu je do istej miery nepochopiteľné. Neberie do úvahy citlivosť tejto otázky v danom regióne. Podceňuje vplyv, ktorý by to mohlo mať na budúci vývoj vzťahov medzi krajinami v regióne a na postoj radových občanov v regióne k tomuto rozhodnutiu Európskej komisie.

Preto sa domnievame, že rozhodnutie Európskej komisie by sa malo prehodnotiť a mali by sa doň zahrnúť aj Albánsko a Bosna a Hercegovina, s jednoznačným časovým plánom, ktorý by stanovoval, kedy budú tieto krajiny mať bezvízový styk pod podmienkou, že splnia príslušné požiadavky.

Z tohto hľadiska je táto otázka mimoriadne citlivá pre obyvateľov Kosova. Naša otázka preto znie: kedy zamýšľa Európska komisia začať dialóg o vízach s Kosovom, a zohľadnila, aké dôsledky by to malo pre stabilitu Kosova, keby tento dialóg nezačal v najskoršom možnom termíne?

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, skupina ALDE rozhodne a dôsledne podporuje cieľ vstupu krajín západného Balkánu do EÚ. Naším zámerom je umožniť ich občanom vstup do integrovaného priestoru voľného pohybu s jednotným trhom a spoločnými hodnotami.

Sloboda krátkodobého cestovania je kľúčovou súčasťou prípravy naň. Komisia a Rada očividne majú tento cieľ spoločný, tak prečo, preboha, Komisia predložila takýto nesprávne vyhodnotený a rozvratný návrh?

Skupina liberálov určite nechce oslabiť tlak na vysokú úroveň noriem pasovej a hraničnej bezpečnosti a na princípy právneho štátu vo všeobecnosti, ale tento proces musí byť spravodlivý, dôsledný a účinný. Nie je pravda, že by v súčasnosti neexistovali žiadne anomálie. Napríklad Srbsko a Čierna Hora boli zahrnuté v júlovom návrhu: hoci nesplnili referenčné kritériá v čase predloženia návrhu, očakáva sa, že ich splnia v budúcnosti. Ďalej existuje požiadavka na biometrické pasy, ktorých, mimochodom, Bosna doteraz vydala 40 000, ale Chorváti, ktorí určitý čas využívajú výhody bezvízového styku, ich nepotrebujú.

Hovoríme, že napredovanie v Dohode o stabilizácii a pridružení Srbska nie je možné, pokým Ratko Mladič ostáva v úkryte, keďže to poukazuje na nedostatočnú kontrolu nad bezpečnostnými službami. Ale na zrušenie vízovej povinnosti sa musia splniť požiadavky bloku 3: Verejný poriadok a bezpečnosť – je v tom určitý rozpor.

Bosna a Albánsko by sa dali udržať na danej úrovni, keby sa zahrnuli do právneho rozsahu navrhovaného právneho predpisu, pričom samotné uskutočnenie zrušenia vízovej povinnosti by bolo podmienečné a záviselo by od vyjadrenia Komisie o dodržaní podmienok – na podobnom princípe ako vyjadrenie o Srbsku a Čiernej Hore, ktoré Komisia vydá na jeseň tohto roku. Postup by bol presne taký istý, hoci trochu neskôr.

Akékoľvek výrazné oddialenie pre Bosnu a Albánsko a úplné vylúčenie Kosova bude mať veľmi rozvratné a škodlivé dôsledky, posilní snahu o vydanie chorvátskych, srbských a v prípade Kosovčanov macedónskych pasov a oslabí celistvosť a správu vecí verejných, najmä v Bosne a Kosove. Neverím tomu, že Komisia a Rada sa rozhodli vydať touto škodlivou cestou.

  Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, som za liberalizáciu vízovej povinnosti a som aj za to, aby sa spájala s istými kritériami, ale mier a stabilita na západnom Balkáne sú pre mňa prednejšie.

Čo si myslíte, že to spôsobí, najmä mladým ľuďom, bosnianskym Moslimom, ak uvidia ich chorvátsko-bosnianskych a srbsko-bosnianskych rovesníkov s dvoma pasmi a možnosťou odskočiť si na víkend do EÚ a späť? Naozaj chceme podporiť nacionalistické nálady a prehĺbiť rozdiely v krajine, kde je stabilita stále taká krehká? A načo? Bosna a Hercegovina skutočne veľmi nezaostáva za Srbskom v plnení kritérií. Už vydáva biometrické pasy a dosiahla približne rovnaký pokrok v plnení ostatných kritérií.

Preto vás dôrazne žiadam, aby ste Bosnu a Hercegovinu zaradili do súčasného návrhu v prospech obyvateľov tejto krajiny, ktorí sa veľmi snažia o lepšiu budúcnosť a ktorých spomienky na vojnu sú ešte stále príliš čerstvé.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – (PL) Som veľmi šťastný, že dnes v mene Rady vystúpila naša bývalá kolegyňa, pani ministerka Cecilia Malmströmová. Tento Parlament bol ochudobnený o jej prítomnosť, ale švédske predsedníctvo z toho určite ťaží. Rád by som povedal po švédsky „tack“ – alebo „ďakujem“ – za jej prejav, čo v mojom jazyku, v poľštine, znamená „áno“ – a preto je to vhodný výraz, keďže úplne súhlasím s tým, čo nám dnes povedala v mene Rady, hoci mám isté drobné, ale dôležité pripomienky.

V prvom rade, skutočne nechcem, aby táto vhodná iniciatíva Rady s podporou Komisie, poviem to rovno, bola určitou alternatívou rýchleho vstupu Srbska, Macedónska a Čiernej Hory do Európskej únie. Toto očakávajú spoločnosti v týchto krajinách a toto si aj zaslúžia. Nemyslím si, že by sme mali nahrádzať perspektívu rýchleho vstupu týchto krajín do Európskej únie zrušením vízovej povinnosti.

Po druhé sa domnievam, že obyvatelia Bosny a Hercegoviny, Albánska a Kosova si tiež zaslúžia bezvízový styk čo najskôr. V tejto súvislosti im musíme dôsledne dávať najavo, že majú jednoznačné vyhliadky na členstvo v Európskej únii.

  Nikolaos Chountis, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážená pani predsedajúca, v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice sa domnievame, že návrh Komisie na zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Srbska, Čiernej Hory a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko (FYROM), ktorí majú biometrické pasy, je krok správnym smerom a Európska únia ním plní svoj záväzok voči obyvateľom tohto regiónu, takže si môžu plánovať výlety a cestovať do Európy bez potreby víz.

Musím poukázať na to, že pokiaľ ide o západný Balkán, hovoríme o traumatizovanom regióne, ktorý nedávno zažil vojnu a občiansky konflikt, za čo nesú zodpovednosť Európska únia a niektoré jej členské štáty. Rany sa v tomto regióne hoja pomaly. Preto sa domnievame, že zrušenie vízovej povinnosti pre občanov všetkých týchto krajín je veľmi dôležitý krok, ktorý im umožní komunikovať s ostatnými obyvateľmi Európy.

Nemôžem však nepoukázať na podmienky, ktoré, ak som tomu správne porozumel, prinášajú istú neistotu v tom, či Rada schváli zrušenie vízovej povinnosti pre Čiernu Horu a Srbsko v októbri alebo nie.

Po prvé, Kosovo, ak som tomu správne porozumel, podlieha rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 a najmä v prípade srbskej menšiny, ktorá žije ako uväznená na vidieku v izolovaných enklávach, v podstate odmietame slobodnú komunikáciu. Dvojitá pohroma: nedovolíme im cestovať v rámci ich vlastnej krajiny, ani im nedovolíme vycestovať do krajín Európskej únie.

Po druhé, mám mnohé výhrady k tomu, či sa určité kritériá, ktoré požadujeme od Srbska a Čiernej Hory, týkajú tejto konkrétnej otázky a či neslúžia iným politickým cieľom. Preto si myslím, že by ste mali v októbri zrušiť vízovú povinnosť pre občanov Čiernej Hory a Srbska a aj pre ostatné krajiny západného Balkánu.

  Athanasios Plevris, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade, mier, pokoj a stabilita na západnom Balkáne sú určite v záujme celej Európy a, samozrejme, pretože pochádzam z Grécka, je logické, že ešte viac v našom záujme, pretože susedíme s niektorými z týchto štátov. Preto by sme mali považovať smer, ktorým sa vydávate, za ten správny smer.

Chcel by som však poukázať na Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko (FYROM). Vláda v Skopje podporuje extrémny nacionalizmus proti jednému z členských štátov Európskej únie, proti Grécku. V obehu sú mapy, ktoré zobrazujú časť Grécka, Macedóniu, spolu so Solúnom a mnohými ďalšími mestami v okupácii, čím v zásade podporuje nálady, že tieto územia, ktoré sú údajne okupované Gréckom, treba oslobodiť.

Nechcem sa sústrediť na otázku názvu, ktorá vám môže byť ľahostajná, hoci Gréci sú veľmi citliví na krádež tohto názvu. Určite však rozumiete tomu, že sa nemôžeme vracať k nacionalizmu, nemôžeme podporovať nacionalizmus v týchto krajinách na úkor iných členských štátov Európskej únie.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, to, že sa má zrušiť vízová povinnosť pre Srbsko, Macedónsko a Čiernu Horu, dokazuje, že reformné úsilie týchto krajín jednoznačne prináša ovocie. Avšak desať rokov od konca konfliktu sú rany ešte vždy hlboké a pod povrchom stále cítiť trpkosť. Jednoznačne to má do činenia so skutočnosťou, že krajiny ako Albánsko, Kosovo a Bosna, ktoré boli tentoraz vylúčené, sa cítia znevýhodnené. Ľudia tam jednoznačne uprednostňujú podnecovanie starých antagonizmov, namiesto toho, aby si položili otázku, čo ich susedia urobili lepšie a ako možno dosiahnuť pokrok, aby získali zrušenie vízovej povinnosti. V každom prípade by Srbsko malo v blízkej dobe získať status kandidátskej krajiny, keďže smeruje k vstupu do EÚ vo viacerých aspektoch.

Ešte dlho potrvá, kým sa rany zacelia, a každé opatrenie EÚ je potrebné v tomto zmysle prehodnotiť. Preto musíme na jednej strane lepšie tlmočiť dôvody našich rozhodnutí a na druhej strane dať Albánsku, Kosovu a Bosne jednoznačne najavo, že ešte musia vynaložiť obrovské úsilie, aby sa rovnako priblížili k vstupu do EÚ. V každom prípade sa mier na Balkáne, ktorý je na prahu EÚ, stal oveľa dôležitejším ako vstup Turecka, ktorý mnohé strany tak odhodlane presadzujú.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Vážená pani predsedajúca, dnes my v skupine PPE hovoríme obyvateľom Bosny, Albánska a Srbska: nezabudli sme na vás, neopustili sme vás. Rozumieme vašej frustrácii, najmä pokiaľ ide o obyvateľov Sarajeva. Ale zároveň hovoríme obyvateľom Európskej únie, že nebudeme meniť referenčné kritériá. Pravidlá musia byť rovnaké pre všetkých. Vaša bezpečnosť je pre nás dôležitá.

Väčšinou orgánom Bosny a Hercegoviny hovoríme: prevezmite zodpovednosť, pozametajte si pred vlastným prahom, urobte si domáce úlohy. Oceňujeme pokrok, ktorý sa dosiahol v poslednej dobe. Požiadame Komisiu, aby vás naďalej podporovala, ale ak som sa za tých šesť rokov vojny a mieru na Balkáne niečo naučila, a verte mi, že táto vec je môjmu srdcu veľmi blízka, tak to bola skutočnosť, že porazenectvo, obviňovanie a hľadanie obetných baránkov patrí minulosti.

Toto je záležitosť európskej integrácie. Musíme sa na to pozerať z európskej perspektívy a ako povedala pani Cecilia Malmströmová, najlepším spôsobom, ako začať obrat o 180 stupňov a zbaviť sa závislosti a porazenectva, je pre nich vziať krajinu do vlastných rúk a začať tie vízové reformy, ktoré sú v každom prípade nesmierne potrebné.

Dúfam, že sa zhodneme na jasnom posolstve pre orgány v regióne, že ich podporíme, ale nebudeme robiť ústupky v bezpečnosti pre našich občanov – že budú musieť prevziať svoju zodpovednosť.

Myslím, že by sme mali podporiť návrh Komisie, a ľuďom, ktorí si myslia, že by to mohlo byť destabilizačné, by som chcela povedať, že stabilita príde ruka v ruke s európskou integráciou. Je veľmi poľutovaniahodné, že pasy sa vydávajú v Záhrebe a v Belehrade, a určite by sme sa mali snažiť čo najviac to minimalizovať, ale nemôžeme pre obyvateľov Bosny vytvoriť nové pravidlá. Nie je to v ich záujme.

My v tomto Parlamente môžeme prispieť svojím dielom k tomu, aby sa urýchlil postup a prijatie rozhodnutia a konať tak, aby mohla Rada rozhodnúť ešte v tomto roku.

  Tanja Fajon (S&D). – (SL) Ako pravdepodobne viete, som spravodajkyňou Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci pre liberalizáciu vízovej povinnosti pre krajiny západného Balkánu.

V júli nám Európska komisia poslala návrh s odporúčaním zrušiť vízovú povinnosť pre občanov Srbska, Macedónska a Čiernej Hory. Macedónsko už splnilo všetky požiadavky, na rozdiel od Čiernej Hory a Srbska, ktoré musia čo najskôr splniť zostávajúce podmienky.

Hoci veľmi vítam návrh Komisie a oceňujem náročnosť tejto práce, som sklamaná zo skutočnosti, že tento dokument úplne opomenul ostatné krajiny, dokonca bez toho, aby im dal akýkoľvek časový plán.

Bosna a Hercegovina a Albánsko sa riadia jasným plánom na zrušenie vízovej povinnosti a vedia o všetkých podmienkach, ktoré musia splniť pred tým, ako sa to môže stať. Najmä Bosna a Hercegovina dosiahla podľa správ nezávislých organizácií obrovský pokrok v ich plnení počas leta.

Rozhodnutie vynechať Bosnu a Hercegovinu a Albánsko zo zoznamu je predovšetkým technické. Všetci veľmi dobre vieme, že dokonca aj tie najlepšie technické rozhodnutia môžu mať závažné politické dôsledky. V skutočnosti boli práve Bosniaci vylúčení z procesu liberalizácie vízovej povinnosti.

Všetci musíme prevziať svoj podiel politickej zodpovednosti za realizáciu tohto procesu, ktorý bude základným predpokladom pre mier a stabilitu na západnom Balkáne. Taktiež je naliehavo potrebné zvážiť začatie dialógu o vízach s Kosovom, keďže to pomôže napredovať v štrukturálnych reformách.

Dámy a páni, nesmieme sa stavať do pozície tých, ktorí brzdia proces rušenia vízovej povinnosti pre všetky krajiny západného Balkánu, ktoré majú jednoznačnú európsku perspektívu. Liberalizácia vízovej povinnosti na západnom Balkáne nie je skladačka, ktorá slúži pre vaše pobavenie. Rozhodujeme tu o ľuďoch, o kvalite ich života a mobilite a o podpore čo najužšej možnej spolupráce a v neposlednom rade aj hospodárskej spolupráce.

  Jelko Kacin (ALDE). – (SL) Gratulujem Macedónsku a dúfam, že Čiernej Hore a Srbsku sa takisto podarí dostať sa na rovnakú úroveň. Bolo by to dobré pre všetky tri krajiny, ako aj pre celý západný Balkán.

Je však poľutovaniahodné, že Bosna bola z tohto balíka vynechaná. Vynaložené úsilie, pokiaľ ide o Bosnu, bolo neadekvátne a nedostatočné, a tým myslím nielen ich, ale aj naše úsilie. Hlavnou prekážkou pokroku v Bosne je duševné rozpoloženie, pocit bezmocnosti, ktorý paralyzuje tamojších ľudí a inštitúcie. Bosniaci sú jediní obyvatelia Bosny, ktorí nemôžu slobodne cestovať v rámci Európy. Nemajú druhý štát, do ktorého by sa uchýlili, a preto došlo k ich getizácii. Sú jediní, ktorí sa nemôžu utiekať k snom o dvojitom občianstve. Toto je ponižujúce. Cítia sa prehliadaní, znevažovaní a potrestaní Európskou úniou.

Musíme Bosne a Hercegovine poskytnúť politickú pomoc, aby tento štát bol schopný pomôcť sebe a svojim občanom. Európska únia nesie spoluzodpovednosť za situáciu v Bosne a za stabilitu v regióne. Túto zodpovednosť nesie Rada, Komisia a Parlament.

Bosna je blízko k zrušeniu vízovej povinnosti. Jediný problém, ktorý ostáva, je problém v hlavách ľudí – v ich hlavách a v našich hlavách. Medzi nami a nimi vyrastá múr vyšší ako berlínsky múr. Zbúrajme ho a pomôžme Bosne pri zrušení jej vízovej povinnosti teraz, čo najskôr, v rovnakom balíku, v ktorom sa nachádzajú ostatné tri krajiny tohto regiónu.

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Malmströmová, pán komisár, my Zelení, samozrejme, vítame liberalizáciu vízovej povinnosti pre Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko. V posledných rokoch, keď som ešte bola členkou rakúskeho národného zhromaždenia, som za to veľmi dôrazne viedla kampaň. Je to dôležitý krok smerom k plneniu sna o zjednotenej a mierovej Európe.

Avšak na ceste, na ktorú ste sa vydali, je mnoho kameňov úrazu. Dôsledkom bude predovšetkým to, že moslimskí obyvatelia Bosny sa budú cítiť diskriminovaní. Bolo to tak už vtedy, keď ste iba oznámili, že liberalizácia bude platiť pre ostatné štáty. Argumentujete na základe technických podmienok, ktoré Bosna a Hercegovina ešte nesplnila, ale zjavne prehliadate skutočnosť, že v ostatných štátoch, v ktorých teraz bude liberalizácia, sú stále problémy. Bosna už vydala 40 000 biometrických pasov a prijala aj nariadenie pre vysídlené osoby, ktoré ostatné štáty ešte neprijali, a zaviedla protikorupčný program, ktorý napríklad Srbsko ešte nemá.

Mám dojem, že tu ide aj o politickú diskrimináciu a považujem to za veľmi nebezpečné pre mier v regióne a pre mnohonárodnostnú Bosnu a Hercegovinu. Takže ešte raz k pomenovaniu tohto nebezpečenstva: existuje nebezpečenstvo, že etnické deliace čiary sa aj tu budú formalizovať. Preto vás žiadam, aby ste podpísali spoločný balík aj s Bosnou a Albánskom a aby ste začali rokovania o vízach s Kosovom.

  Fiorello Provera (EFD). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dnes sú určité časti Balkánu ešte stále nestabilné a fungujú ako trasy pre nezákonnú dopravu, ktorú kontrolujú siete organizovaného zločinu. Mimoriadne vážne je obchodovanie s ľuďmi, ktoré sa často spája s vykorisťovaním vo forme nezákonnej práce alebo prostitúcie.

Liberalizáciu vízovej povinnosti musí preto sprevádzať dôsledné uplatňovanie bezpečnostných pravidiel, jedným z ktorých je zavedenie biometrických pasov. Pokiaľ sme si vedomí, Albánsko a Bosna a Hercegovina ešte v plnej miere nezaviedli tieto technické opatrenia. Je preto kľúčové, aby sme neumožnili liberalizáciu vízovej povinnosti pre tieto dve krajiny, pokiaľ ich vlády nebudú v plnej miere spolupracovať a pokiaľ nebudú zavedené technické opatrenia zaručujúce identitu zúčastnených strán. Neschopnosť splniť požiadavky z môjho pohľadu neznamená diskrimináciu.

  George Becali (NI). – (RO) Teší ma, že dnes vedieme rozpravu o zrušení vízovej povinnosti pre niektoré balkánske krajiny a musím vám povedať prečo: moji starí rodičia sa narodili v Macedónsku, môj otec v Albánsku, moja stará mama v Grécku a moja mama v Bulharsku, zatiaľ čo ja som sa narodil v Rumunsku. Dnes som, vďakabohu, tu a môžem sa opýtať pána komisára Rehna, či je možné zrušiť vízovú povinnosť pre Albánsko do polovice roku 2010, ako bolo prisľúbené. Toto je otázka, na ktorú by som chcel odpoveď, pretože sa dotýka mojich citov, mojich príbuzných, mojej rodiny a mojich koreňov, ktoré idú naprieč takmer celým Balkánom. Nech nám Boh pomáha.

  Doris Pack (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Malmströmová, pán komisár, dámy a páni, my všetci sme boli nadšení z navrhovanej liberalizácie vízovej povinnosti. Už sme za to v tomto Parlamente bojovali dlho a teraz sa proces začal. To nám nestačí. Myslím si, že júnové znenie bolo nesprávne. Dnes, ako sme počuli, sú stále problémy v Srbsku a Čiernej Hore. Prečo sa teda Albánsko a Bosna nedostali do tohto znenia, prečo sa nepovedalo, že aj tu sú problémy, ktoré sa musia prekonať? To by nespôsobilo až tak veľa škody.

Je, samozrejme, skutočnosťou, že politici v Bosne a Hercegovine majú malý záujem na zlepšovaní tejto z každého hľadiska nepríjemnej situácie svojich krajanov. Prečo by mali? Majú zamestnanie, môžu cestovať, mrhajú svoj čas zbytočnými nacionalistickými konfliktami namiesto toho, aby sa zasadzovali napríklad o lepší školský systém, lepšiu infraštruktúru, lepší systém zdravotníctva. Nezabezpečili ani splnenie referenčných kritérií pre liberalizáciu vízovej povinnosti. Liberalizácia vízovej povinnosti by konečne priniesla závan čerstvého vzduchu do nacionalistického dusna v Bosne a Hercegovine a konečne by dala nádej mladej generácii.

Avšak od ohlásenia hodnotenia Komisie sa v Bosne a Hercegovine zaviedli opatrenia na boj proti korupcii a prijalo sa viacero dôležitých zákonov, takže technické predpoklady možno splniť na jeseň. Nie je to však iba otázka technických predpokladov, je to aj otázka politického hľadiska veci. Je tu otázka biometrických pasov a viem, že ich zatiaľ nebolo vydaných veľa. Úprimne vyzývam Komisiu a niektoré členské štáty, aby pomohli vydávať tieto biometrické pasy. Technická pomoc znamená veľmi veľa.

Rada, Komisia a miestni politici musia vynaložiť všetko možné úsilie, aby zabránili ďalšiemu prehlbovaniu etnických rozdielov v tejto krajine. Odmietnutie liberalizácie vízovej povinnosti pre Bosnu a Hercegovinu by viedlo ku getizácii Moslimov, keďže Chorváti a Srbi sa môžu dostať von z krajiny. Bosniansky pas – zvyčajne je pas nepochybným dôkazom štátu – bude bezcenný v očiach jeho držiteľov, ak neotvorí dvere do EÚ.

Preto by som chcela požiadať Komisiu a Radu o pomoc týmto krajinám. Albánsko si poradí. Má novú vládu, zvládne to, ale Kosovo to zvládne iba s pomocou vás všetkých. Máte našu podporu. Netreba zatvárať oči, ale stanoviť politické normy, nie iba policajné.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) Liberalizácia vízovej politiky vo vzťahu k západnému Balkánu je politicky, ale pre občanov týchto štátov a tohto regiónu aj mimoriadne ľudsky citlivá záležitosť. V súčasnosti hovoríme o Čiernej Hore, Macedónsku a Srbsku, čo je v historickom kontexte veľmi dôležité, ale nemali by sme na dlhú dobu zavádzať akúsi dvojrýchlosť na západnom Balkáne a mali by sme čo najskôr do tohto procesu vrátiť najmä Bosnu a Hercegovinu, ako samozrejme aj Albánsko.

Západný Balkán je geograficky, kultúrne aj historicky úzko spätý s Európskou úniou, s našimi členskými štátmi, a napriek tomu, že ešte nedávno prebiehali veľmi turbulentné udalosti v tejto časti, treba povedať, že reformy, ale aj naše očakávania sú postupne naplňované, a že skutočne politické reprezentácie týchto štátov vyvíjajú veľké úsilie, aby naše očakávanie splnili.

Možnože aj v tomto svojom vystúpení by som preto chcela požiadať nielen Radu, Komisiu, ale aj nás tu v Európskom parlamente, aby sme v tomto úsilí podporili predstaviteľov jednotlivých štátov a aby sme im boli nápomocní v tých otázkach, ktoré ešte nie sú doriešené. Netreba si tiež zakrývať oči pred tým, že krajiny západného Balkánu sú pre nás mimoriadne geopoliticky dôležité z mnohých dôvodov.

Tak ako Srbsko a Čierna Hora majú teraz dôležité domáce úlohy, ktoré, ako všetci dúfame, čoskoro splnia, chcela by som ešte raz zdôrazniť, že by bolo veľmi vhodné, aby sa čo najskôr vytýčil termín aj pre tie krajiny, ktoré teraz boli z procesu vyradené a mám na mysli práve Bosnu a Hercegovinu a Albánsko.

  Gerard Batten (EFD). – Vážená pani predsedajúca, tieto opatrenia umožnia bezvízový vstup do skupiny schengenských členských štátov EÚ zo Srbska, Čiernej Hory a Macedónska od januára 2010. Komisia predpokladá umožnenie bezvízového styku pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu do polovice roku 2010. Takže do 12 mesiacov by sme mohli mať ďalších 20,7 miliónov ľudí s voľným prístupom do EÚ.

Prísne vzaté, toto by sa nemalo dotknúť Spojeného kráľovstva, ktoré nie je členom skupiny schengenských členských štátov, ale v skutočnosti sa ho to dotkne. Prístup do EÚ pre milióny nových ľudí z krajín, ktoré patria medzi najchudobnejšie a najskorumpovanejšie v Európe, im umožní prekonať prvú bariéru v snahe o nezákonný vstup do Británie. Tieto krajiny sa nakoniec tak či tak stanú plnoprávnymi členmi EÚ s plnohodnotným, legálnym prístupom do EÚ. Tieto opatrenia však ďalej oslabia schopnosť Británie kontrolovať svoje vlastné hranice, čo je ďalším dôvodom, prečo by Británia mala vystúpiť z Európskej únie.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážená pani predsedajúca, všetkým sú nám jasné výhody a nevýhody voľného pohybu, ale pozrime sa na to z iného hľadiska. Plnia tieto tri krajiny skutočne základné kritériá požadované na udelenie týchto privilégií, ako je zrušenie vízovej povinnosti?

Bulharská menšina v Srbsku bola absolútne zanedbávaná a diskriminovaná už takmer celé storočie, zatiaľ čo Macedónsko už svojho vzniku sústavne a dôsledne praktizovalo protibulharskú politiku.

Posledný čin, ktorý spáchalo Macedónsko v tejto súvislosti, bolo zatknutie bulharskej občianky Spasky Mitrovovej, ktorá dostala mimoriadne prísny trest. Mitrovová je členkou bulharského združenia „Ratko“. Toto združenie bola zakázané v Macedónsku, a preto muselo Macedónsko zaplatiť pokutu za porušenie ľudských práv.

Bulharská verejnosť považuje za neprijateľné, že sa robia ústupky týmto krajinám, ktoré porušujú práva bulharských občanov, inými slovami občanov Európskej únie.

  Kinga Gál (PPE). – (HU) Považujem za dôležité, že sme sa dočkali chvíle, keď môžeme konečne riadne diskutovať o otázke bezvízového styku v súvislosti s krajinami západného Balkánu. Teší nás, že tieto krajiny, ktoré si splnili svoje záväzky k dnešnému dňu, môžu byť nápomocné pri uľahčovaní procesu prekračovania hraníc, aby bol čo najmenej problémový.

Ako maďarská poslankyňa EP musím podporiť toto úsilie, pretože umožní napríklad Maďarom žijúcim vo Vojvodine v Srbsku, aby si vytvorili tesnejšie väzby s materskou krajinou. Občania, ktorí žijú na obidvoch stranách týchto hraníc a ktorí hovoria tým istým jazykom a majú blízke rodinné a kultúrne väzby, nebudú schopní nájsť dostatočné slová, ktorými by vyjadrili dôležitosť možnosti prekročiť hranice bez akejkoľvek prekážky alebo víz. V tomto bode, hoci nie priamo v súvislosti s bezvízovým stykom, sa vykonali aj určité perspektívne rozhodnutia, ako napríklad nedávno prijatý zákon v Srbsku, ktorým sa riadi činnosť menšinových národných rád. Tieto rozhodnutia dokazujú výrazný pokrok v súvislosti s inštitucionálnou ochranou práv menšín.

Umožnenie bezvízového styku jednoducho nemožno pokladať za technickú záležitosť. Jednoznačne ide o politickú záležitosť. Znamená to významný prínos k politickej stabilite vzhľadom na to, aké práva im budú udelené spolu s pasom od ich vlastných štátov a do akej miery je uznávaný Európskou úniou. Bolo by neprijateľné, keby negatívne rozdiely medzi štátmi v tomto regióne pretrvávali dlhodobo.

Preto sa obraciam na kľúčovú zodpovednosť Komisie a Rady v týchto otázkach. Európska únia má politickú zodpovednosť ponúknuť krajinám západného Balkánu perspektívu vstupu do Európskej únie. Mala by pomôcť týmto krajinám dobehnúť ostatné a mala by podporiť vytváranie a posilňovanie ich demokratických inštitúcií, kam patria aj práva menšín.

  Kinga Göncz (S&D). - (HU) Veľmi pekne vám ďakujem, pani predsedajúca. Tiež by som chcela privítať pani Ceciliu Malmströmovú a pána komisára Barrota. Aj mňa teší tento návrh, ktorý bol predložený. Ako bývalá ministerka zahraničných vecí Maďarska som intenzívne pracovala spolu s ostatnými na priblížení krajín západného Balkánu k Európskej únii, aby uskutočnili ďalší krok na ceste k pristúpeniu. Taktiež vieme, že z tejto perspektívy je bezvízový styk niečo, čomu ľudia možno najlepšie rozumejú a čo najviac pociťujú. Teraz im pripravuje cestu, aby mohli využívať slobodu pohybu a vytvárať užšie ľudské vzťahy. Možno im to pomôže aj s tým, čo podľa mňa my všetci považujeme za dôležité, a to podporiť motiváciu týchto krajín počas veľmi náročného procesu, ktorý súvisí s pristúpením.

Vieme, že musíme podniknúť určité veľmi vážne kroky. Veľmi často je potrebné prekonať isté tradície, o ktorých vieme, že ich nie je jednoduché prekonať. Je veľmi dôležité, aby týmto trom krajinám bol teraz umožnený bezvízový styk. Tiež by som chcela upriamiť vašu pozornosť na názor, ktorý už dnes mnohokrát odznel, a to, že rovnováha v krajinách západného Balkánu je veľmi krehká. Už pred vojnou tam existovalo etnické napätie, ktoré ostalo aj po vojne. Preto musíme hodnotiť každé opatrenie z perspektívy toho, či zníži alebo zvýši toto napätie.

V prípade Bosny, ako už dnes bolo niekoľkokrát spomenuté, je toto rozhodnutie nielen prínosné a dôležité preto, že Bosna bola teraz vylúčená, ale aj preto, že mnoho bosnianskych občanov, ktorí majú chorvátsky alebo srbský pas, bude môcť využiť bezvízový styk, zatiaľ čo ostatní nie. V rovnakej situácii sa ocitli aj kosovskí občania, takže kto môže získať pas v Srbsku, bude môcť využívať bezvízový styk.

Domnievam sa, že je pre nás dôležité opäť raz zdôrazniť, že je potrebné prijať politické rozhodnutie, nie technické. Preto je našou zodpovednosťou pomôcť týmto krajinám dosiahnuť bezvízový styk čo najskôr, v rámci veľmi konkrétneho časového plánu.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, pán komisár, aj ja sa stotožňujem s obavami pána poslanca Webera o bezpečnosť, keďže som vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci strávil desať rokov. Táto otázka má zásadný zahraničnopolitický rozmer.

Som z generácie, ktorá vyrastala so státisícmi takzvaných juhoslovanských zahraničných pracovníkov. Počas komunistickej diktatúry mohli ľudia z juhovýchodnej Európy žijúci na hraniciach Juhoslávie slobodne cestovať napriek tejto komunistickej diktatúre. Dnes hovoríme o europeizácii, vysielame vojenské jednotky a úradníkov, míňame obrovské finančné sumy a zároveň väzníme mladých ľudí v týchto krajinách. To je dôvod, prečo je liberalizácia tohto vízového režimu naliehavo potrebná.

Aj ja mám však niekoľko kritických pripomienok: po prvé, som nadšený z toho, že Macedónsko bolo zohľadnené v návrhu. Macedónsko je príkladné v plnení kritérií, ale nemali by sme mu dávať toto ako náhradu namiesto jeho oprávnenej žiadosti konečne stanoviť dátum prístupových rokovaní.

Po druhé, Kosovo: odznelo tu, že musí dodržiavať pravidlá hry, ale hráč môže pravidlá hry dodržiavať jedine vtedy, ak môže vstúpiť na ihrisko. Kosovo na ihrisko nemohlo vstúpiť. Zasiahli sme vojensky, aby sme Kosovčanov oslobodili spod útlaku. Teraz sa má krajina bývalých utláčateľov tešiť z bezvízového režimu – a ja to vítam, pretože kolektívna vina neexistuje – a Kosovo to nemôže dosiahnuť. Hoci sú tam isté nedostatky, my by sme si mali sypať popol na hlavu, pretože v zásade túto krajinu spravujeme my. Inými slovami, Kosovo musí mať šancu využiť každú možnú príležitosť, pretože ak bude mať Srbsko dlhodobo bezvízový styk a Kosovo sa úplne vylúči, povedie to k neprijateľným deformáciám.

Po tretie, Bosna a Hercegovina: spolu s mnohými ďalšími poslancami EP som podpísal protest proti vylúčeniu Bosny a Hercegoviny. Táto krajina troch národov – zle navrhnutá na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorú je konečne potrebné revidovať – s medzinárodnou správou, ktorá je rovnako vinná z neefektívnosti, musí konečne dostať príležitosť vydať sa na cestu do Európy bez toho, aby sa rozpadla. Rozpad Kosova alebo Bosny by ohrozil našu bezpečnosť viac ako akékoľvek technické detaily.

  Maria Eleni Koppa (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, musíme uznať, že zrušenie vízovej povinnosti pre Srbsko, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko a Čiernu Horu je dôležitým krokom smerom k európskej integrácii západného Balkánu.

Malo by však platiť pre všetky krajiny západného Balkánu a malo by sa zabrániť vytváraniu nových deliacich čiar v tomto regióne. Samozrejme, nikto nemôže právom tvrdiť, že Európska komisia je zaujatá voči moslimským obyvateľom Bosny a Hercegoviny. Na druhej strane my sme nemali zabúdať na výnimočný status Kosova, ktorého nezávislosť neuznali všetky členské štáty Európskej únie.

Chceme, aby obyvatelia Kosova mohli využívať výhody zrušenia vízovej povinnosti, avšak riešenie, ktoré nájdeme, nesmie uškodiť konečným podmienkam v súvislosti s jeho statusom. Komisia konala správne, keď nezatvorila dvere pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko. Musí však konať rýchlo, aby stabilitu v regióne nenarušili nové rozpory. Samotné štáty musia, samozrejme, uskutočniť potrebné reformy, ktoré, aby sme nezabudli, sa týkajú otázky bezpečnosti a boja proti organizovanému zločinu.

Tento Parlament niekoľko rokov zdôrazňoval, že jednoduchší kontakt s okolitým svetom a väčšia možnosť cestovať posilní mier, výmenu na všetkých úrovniach a v konečnom dôsledku aj stabilitu. Otázka víz nie je iba výlučne technická otázka, je to zásadná politická otázka, ktorá sa dotýka európskej budúcnosti v tomto regióne, a všetky národy tohto regiónu majú právo na túto budúcnosť.

  Anna Ibrisagic (PPE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že v tomto štádiu rozpravy niet pochybností o dôležitosti liberalizácie vízovej povinnosti pre občanov Balkánu. Možnosť slobodne cestovať je spolu so vzdelaním hádam najdôležitejším nástrojom, ktorý môžeme ponúknuť mladým generáciám, od ktorých očakávame, aby sa čo najviac zapojili do demokratizačného procesu v rámci celého regiónu.

Preto vítam návrh o liberalizácii vízovej povinnosti pre Srbsko, Macedónsko a Čiernu Horu. Pokrok každej jednotlivej krajiny na jej ceste do EÚ znamená pokrok pre celý Balkán. Niektoré z týchto krajín museli čakať dlho, niektoré možno dlhšie, ako je potrebné. My v Európskom parlamente, aj tie dve krajiny, ktoré boli vylúčené z procesu liberalizácie vízovej povinnosti, by sme si z tohto mali vziať ponaučenie.

Hoci ide o vysoko citlivú politickú otázku, rada by som poukázala na to, že pravidlá pre liberalizáciu vízovej povinnosti sú jednoznačné a univerzálne. Podmienky sa musia plniť. Nerobme však z toho politickejšiu záležitosť, ako si vyžaduje situácia. Pozrime sa na to, čo ešte ostáva urobiť a ako môžeme čo najrýchlejšie zabezpečiť, aby sa Bosna a Hercegovina a Albánsko čo najskôr mohli pridať ku skupine krajín s bezvízovým stykom.

Bosna a Hercegovina v poslednej dobe dosiahli obrovský pokrok a čoskoro splnia väčšinu ostávajúcich požiadaviek v zmysle plánu. Preto vyzývam politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby prijali protikorupčný zákon a aby čo najskôr stanovili pravidlá pre výmenu informácií medzi jednotlivými súčasťami policajných zložiek. Vyzývam ich, aby sa pokúsili dokončiť tieto úlohy do konca septembra pred zaslaním správy späť Komisii. V novej analýze potom očakávam, že Komisia opäť zváži, aký skutočný pokrok sa dosiahol, a ak požiadavky EÚ budú splnené, navrhne Rade schváliť liberalizáciu vízovej povinnosti pre Bosnu a Hercegovinu. Dúfam, že táto liberalizácia vstúpi do platnosti v júli 2010.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, zrušenie vízovej povinnosti pre niektoré krajiny, ktoré sa nachádzajú v regióne západného Balkánu, predstavuje prvé potvrdenie odhodlania Európskej únie vytrvať v procese európskej integrácie. Domnievam sa však, že návrh Komisie je neúplný. Prístup k občanom z Albánska a Bosny a Hercegoviny nebude rovnaký, čo spôsobí rozdiely medzi obyvateľmi Balkánu.

Rád by som vám pripomenul, že už existuje rozdiel medzi predchádzajúcou generáciou, ktorá mala výhody z otvorenia bývalej Juhoslovanskej republiky Európe, a súčasnou generáciou, ku ktorej Európska únia nemala rovnaký prístup. Tento návrh však spôsobí to, že občania krajín bývalej Juhoslovanskej republiky, ktorí nebudú môcť využívať zrušenie vízovej povinnosti, sa budú snažiť získať druhý pas v krajine patriacej do bývalej Juhoslovanskej federácie, ktorá má bezvízový styk s Európskou úniou. Už sme sa stretli s týmto scenárom v prípade moldavských alebo gruzínskych pasov verzus ruských pasov.

Domnievam sa, že logickým riešením je uplatniť rovnaký prístup ku všetkým balkánskym krajinám a zároveň vyzývam Komisiu, aby zvážila aj zahrnutie Moldavska do skupiny krajín na juhovýchode Európy.

  Victor Boştinaru (S&D). – (RO) Ako poslanec EP a socialista vítam oznámenie Rady a Komisie o vízovom režime pre tri krajiny západného Balkánu. Je to prvý rozhodný krok smerom k ich integrácii do Európskej únie, prvý úspech pre budúcich občanov EÚ na západnom Balkáne. Uznávam však aj to, že jasná perspektíva vo forme plánu pre Bosnu a Hercegovinu, Albánsko a Kosovo musí byť pre nás maximálne dôležitou záležitosťou. Nehovorím iba o sklamaní medzi širokou verejnosťou, ale predovšetkým o riziku pre politickú stabilitu v týchto troch krajinách. Predovšetkým očakávam od Európskeho parlamentu a novovytvorenej Európskej komisie, že dodržia predvídateľný plán integrácie krajín západného Balkánu do Európskej únie. Je to jediný spôsob, ako môžeme naplniť mandát, pre ktorý sme boli zvolení: zjednotiť Európu.

  Norica Niculai (ALDE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, jedna minúta bude pre mňa viac ako dosť, aby som uvítala historické rozhodnutie pre Balkán aj pre Európu. Domnievam sa, že sloboda pohybu je bránou k demokracii a poznatkom. Týmto trom krajinám ste dali túto príležitosť. Zároveň si však myslím, že Európa je aj Európou nariadení, ktoré ako európski občania musíme všetci dodržiavať. Predložili ste tento návrh, pretože ste usúdili, že pravidlá a podmienky, ktoré sme stanovili, boli splnené.

Som toho názoru, že predložíte návrh na rozšírenie o Albánsko a Bulharsko, ak tieto európske nariadenia budú splnené. Vo svojom rozhodnutí určite vypracujete odporúčanie na urýchlenie tohto procesu. Patrím medzi tých, čo si myslia, že toto nie je vec diskriminácie. V skutočnosti je opak pravdou. Myslím si, že tento proces pomôže povzbudiť ostatné dve krajiny k lepším výkonom a k plneniu týchto podmienok, pretože od prijatia tohto rozhodnutia uvedené tri krajiny dokázali, že ak chcú, aby ich občania mohli mať výhodu iného statusu, sú ochotné urobiť, čo treba.

  Antonio Cancian (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pani ministerka, dámy a páni, musím povedať, že som za liberalizáciu a za európsku integráciu vrátane doplnenia tejto mozaiky o krajiny západného Balkánu, pretože, ako niekto predo mnou spomenul, potrebujeme, aby bol Balkán stabilný. Preto je táto integrácia rozhodujúca a musí nastať čo najskôr.

V súvislosti s otázkou prisťahovalectva, o ktorej sme diskutovali včera a ktorá zahŕňa bezpečnosť a ľudské práva, musíme však byť veľmi opatrní, pretože sa domnievam, že kontroly sa musia vykonávať dôkladne a nie sa zjednodušovať. Časové harmonogramy musia korešpondovať s týmito kontrolami, ktoré je potrebné podľa možností urýchliť. Ďalej chcem poznamenať, že v tejto oblasti existuje medzera, o ktorej sa povedalo veľmi málo, a tou medzerou je Kosovo. Určite mi budete rozumieť, keď poviem, že táto medzera veľmi uľahčuje ľuďom z iných krajín cestovanie medzi Kosovom a Macedónskom. Viem, že správa, ktorá je v procese prípravy, nám niečo povie v nasledujúcich dňoch, ale prosíme vás o poskytnutie ďalších informácií o Kosove dnes večer.

  Emine Bozkurt (S&D). – (NL) Vážená pani predsedajúca, pani ministerka to vyjadrila veľmi dobre: liberalizácia víz je potrebná, aby sme posilnili puto s EÚ, zabránili posilňovaniu nacionalizmu a predišli izolácii. Ako je potom možné, že návrhy predstavujú riziko izolácie pre bosnianskych Moslimov? V rámci jednej krajiny by vznikla veľká nerovnosť, keďže srbskí a chorvátski Bosniaci dostanú pasy. Moslimovia však, bohužiaľ, nemajú susednú krajinu, ktorá im vydá pasy. Kto sa zastane bosnianskych Moslimov? Urobí to Komisia? Urobí to Rada? Viete mi s určitosťou povedať, či Komisia alebo Rada rokovala s Chorvátskom a Srbskom o rozvážnom postupe pri vydávaní pasov? Malo by byť totiž jasné, že ich postup spôsobí veľké nepokoje.

  Nadezhda Nikolova Mikhaylova (PPE). – (BG) Chcela by som zablahoželať pánovi Barrotovi k stanovisku Európskej komisie o liberalizácii vízového režimu pre krajiny západného Balkánu. Ako ministerka zahraničných vecí v čase, keď bola zrušená vízová povinnosť pre Bulharsko, viem, aký obrovský emocionálny účinok malo zrušenie vízovej povinnosti a skončenie ponižovania na našich občanov. Zároveň však ako poslankyňa EP musím súhlasiť s pani Packovou a s pani Bildtovou, že skutočná európska solidarita znamená, že Európska únia má poskytnúť logistickú pomoc pri plnení kritérií namiesto ich nerešpektovania, keďže toto má demoralizačný účinok na spoločnosť a zbavuje to vlády zodpovednosti.

Zmena musí prísť ako odmena za vynaložené úsilie, nie ako dvojitý meter. Spoločnosti krajín západného Balkánu si musia zvyknúť na to, že od svojich vlád musia žiadať, aby si robili svoju prácu. Musia vedieť o tom, že liberalizácia vízového režimu sa odďaľuje, nie pretože Európska únia puntičkársky hľadá chyby, ale pretože vlády nesplnili svoju úlohu. Solidarita by sa mala poskytnúť ako reakcia na prevzatie zodpovednosti. Keď ide o princíp, nezáleží na vierovyznaní ani národnosti jednotlivca.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Podporujem rozhodnutie Európskej komisie, ktoré stelesňuje roky trvajúce úsilie o zrušenie vízovej povinnosti pre občanov krajín západného Balkánu. Domnievam sa však, že občania Moldavskej republiky by mali mať rovnaké práva na voľný pohyb v EÚ čo najskôr. Európska únia musí pokračovať v budovaní politiky otvorených dverí k týmto krajinám a zrušenie vízovej povinnosti je dôležitým krokom na ceste k európskej integrácii týchto národov.

Na doplnenie tohto rozhodnutia, ktoré povedie k rozvoju cezhraničných obchodných príležitostí a ktoré umožní ľuďom slobodu pohybu, musia európske inštitúcie zvážiť organizovanie kultúrnych a vzdelávacích programov, ktoré spropagujú európske hodnoty v týchto krajinách. V tejto súvislosti musí posilnenie bezpečnosti hraníc a boj s medzinárodným zločinom zostať naďalej prioritou.

Na záver by som chcela znovu potvrdiť, že Rumunsko neuznalo nezávislosť Kosova.

  Zoran Thaler (S&D). – (SL) Chcel by som vyjadriť svoju spokojnosť s pokrokom v procese liberalizácie vízovej povinnosti počas uplynulých 18 mesiacov. Toto je veľký úspech a vyzývam vás, aby ste podnikli urýchlené kroky a pokračovali v tomto duchu.

Počas niekoľkých posledných dní sme dostali správy zo Sarajeva o tom, že proces plnenia požiadaviek plánu naberá na intenzite napriek všetkým ťažkostiam. To platí aj pre také citlivé oblasti, ako je koordinácia polície medzi Banja Lukou a Sarajevom.

Vyzývam Komisiu a Radu, aby tento pokrok dlhodobo sledovali a aby naň reagovali. Európska únia musí byť schopná uplatniť svoj vplyv na rôzne politické sily v Bosne a Hercegovine, ktoré by sa snažili sabotovať tento proces. Občania Bosny a Hercegoviny nesmú trpieť pre nezodpovednosť svojich politikov a my im v tejto súvislosti musíme pomôcť. Vyzývam Komisiu, aby čo najskôr začlenila Bosnu a Hercegovinu do bezvízovej zóny.

  Alojz Peterle, spravodajca. − (SL) Selektívny prístup k zrušeniu víz neposilní európske vyhliadky pre žiadnu krajinu západného Balkánu, ktorej spoločenstvá sú rozdelené, pretože selektívnosť spôsobuje nové rozdelenia. Vítam každý krok, ktorý je proti selektívnosti, a som pevne presvedčený o tom, že zrušenie vízovej povinnosti pre všetky tieto krajiny by určite pomohlo zlepšiť obraz Európskej únie v očiach ľudí z týchto krajín, ktorí sa po rokoch konfliktov potrebujú otvoriť svetu.

Ešte by som rád upozornil, že v týchto krajinách žijú tisíce mladých ľudí, ktorí nikdy nemohli cestovať do zahraničia. Ich jediným zdrojom poznatkov o Európe a o svete je televízia. Máme povinnosť posilniť aj ich európske vyhliadky. Som si vedomý bezpečnostných faktorov, ale tí, ktorí z krajiny odchádzajú so zlými úmyslami, si v každom prípade nájdu cestu, ako sa dostať do EÚ. Bránime však státisícom tých, ktorí majú dobré úmysly.

Preto by som chcel vyzvať Radu a Komisiu, aby čo najskôr na základe pokroku týchto krajín prehodnotili svoje stanoviská a aby zrušili vízovú povinnosť pre krajiny, ktoré neboli zaradené do prvej skupiny. Ďakujem veľmi pekne.

Samozrejme, vyzývam vlády týchto krajín západného Balkánu, aby si svoje povinnosti splnili čo najskôr v záujme svojich občanov a v záujme svojich vyhliadok na vstup do EÚ.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – Vážená pani predsedajúca, liberalizácia vízovej povinnosti pre krajiny západného Balkánu je dôležitá, keďže toto opatrenie sa najviac týka bežných občanov žijúcich v tomto regióne a jasne ukáže prínosy procesu zblíženia s EÚ. Som presvedčený o tom, že podmienečné zahrnutie Albánska a Bosny a Hercegoviny do bieleho zoznamu sa ukáže ako silný motív pre splnenie ostatných referenčných kritérií v zmysle plánu. V našom prípade bol takýto silný signál vyslaný v roku 2001 a o niekoľko mesiacov sa nám podarilo splniť všetky zvyšné podmienky.

Je nevyhnutné, aby sa Albánsko a Bosna a Hercegovina čo najskôr doplnili do schengenského bieleho zoznamu a Komisia by mala poskytnúť všetku potrebnú pomoc orgánom týchto dvoch krajín, aby v krátkej dobe splnili potrebné podmienky.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážená pani predsedajúca, niet pochybností o tom, že liberalizácia vízovej povinnosti je pre obyvateľov Balkánu nesmierne dôležitá. Aj ja som stretla veľa frustrovaných ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nemôžu cestovať po Európe, ako by chceli, nemôžu navštíviť svojich priateľov, nemôžu si užívať slobody, ktoré máme my všetci. Je úplne samozrejmé, že dosiahnutie oslobodenia od vízovej povinnosti by bolo pre týchto ľudí dobré, bolo by to dobré pre ich krajiny, bolo by to dobré pre celý región a aj pre EÚ.

Preto ma teší, že už sú na svete podmienky pre spomenuté tri krajiny − Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko − aby koncom roka dostali túto príležitosť. Je poľutovaniahodné, že nie všetky krajiny západného Balkánu možno v súčasnosti zahrnúť do tohto návrhu, ale nepochybujme o tom, že švédske predsedníctvo má mimoriadny záujem na posilnení integračného procesu – a v konečnom dôsledku aj procesu rozšírenia – v balkánskom regióne. Tí z vás, ktorí ma poznajú, vedia o tom, ako veľmi mi na tejto veci záleží.

Ak však má byť tento záväzok dôveryhodný a ak sa má stať skutočnosťou, musíme trvať na splnení podmienok. Je nevyhnutné, aby sme to urobili v prospech obyvateľov krajín západného Balkánu, ako aj v prospech našich vlastných občanov. Musíme zabezpečiť, aby stanovené kritériá boli splnené. Ako povedal pán poslanec Weber, nemôžeme robiť ústupky v súvislosti so zahraničnou politikou len preto, aby sme boli milí. To platí rovnako, či hovoríme o vízach, alebo o pristúpení.

Viem, že obyvatelia Albánska a Bosny a Hercegoviny sú sklamaní. Rozumiem tomu. Predsa len sa na nich nezabudlo. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme im pomohli a aby sme umožnili liberalizáciu vízovej povinnosti, čo sa týka technických podmienok. Musíme vyslať jasný politický signál, že majú možnosť byť súčasťou liberalizácie. Práve to dnes robíme. Je však na orgánoch a politikoch v týchto krajinách, aby dokončili svoju úlohu.

Nemyslím si, že časový odstup medzi zrušením víz pre prvé tri krajiny a pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu spôsobí nestabilitu. Naopak, dokazuje to, že EÚ dodrží svoje slovo a že ak splnia potrebné podmienky, potom my splníme náš sľub. Musíme ich podporiť a musíme im pomôcť. Domnievam sa, že v roku 2010 dostanú od Komisie pozitívnu správu. To isté vyjadril aj pán komisár Barrot.

Pokiaľ ide o Kosovo, diskusie o vízovom režime začali ešte vtedy, keď Kosovo bolo súčasťou Srbska, ale riešenie ešte stále hľadáme. Dúfam, že Komisia vo svojej správe ukáže, ako ďalej postupovať, aby sme v dlhodobom časovom horizonte mohli dosiahnuť liberalizáciu vízovej povinnosti aj pre obyvateľov Kosova.

Navrhovaná liberalizácia vízovej povinnosti pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko je veľmi dôležitý prvý krok. Dúfam, že nám pomôžete uskutočniť ho. Taktiež dúfam, že čoskoro budeme schopní posunúť sa ďalej a urobiť ďalší krok pre zvyšok regiónu.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, najprv by som chcel povedať, že ide o priekopnícky krok. Je to po prvýkrát, čo sme skutočne uplatnili regionálny prístup. Chcel by som doplniť, že metodika plánu je založená na veľmi objektívnych, veľmi precíznych kritériách, ktoré nám pomôžu aj povzbudiť tieto budúce členské štáty, aby si skutočne uvedomili, že máme Európu pravidiel a Európu hodnôt. Chcel by som zdôrazniť tento bod. Neprekvapí vás, že Komisia je osobitne vnímavá ku všetkému, čo prispieva k boju proti obchodovaniu s ľuďmi a k boju proti korupcii. Táto Európa hodnôt je dôležitá. To si musíme osobitne uvedomovať.

Neviem, či mi niektorí z vás správne porozumeli. Jednoznačne som vyjadril nádej, že v priebehu roku 2010 predložíme návrh pre Bosnu a Hercegovinu a pre Albánsko. Veci sú teda v pohybe a cieľom nie je kohokoľvek diskriminovať. Jednoducho chceme, aby sa vo zvýšenej miere dodržiavali objektívne kritériá plánu.

Je pravda, že v prípade Albánska je ešte potrebné zlepšiť vydávanie biometrických pasov. Ja osobne som bol v Albánsku predstaviť prvý biometrický pas v krajine a môžem vám povedať, že som urobil všetko, čo bolo v mojich silách, aby si Albánsko, jeho politickí predstavitelia a tiež politickí predstavitelia Bosny a Hercegoviny boli plne vedomí požiadaviek. Pomáhame im zavádzať napríklad občianske registre, pretože bez ohľadu na to, aká veľká je snaha zabezpečiť biometrické pasy, ak nie je k dispozícii občiansky register, nie je to možné. Pomáhame im teda technicky. Z toho všetkého jasne vyplýva, že predovšetkým Albánsko musí zaviesť fungujúci systém na boj proti organizovanému zločinu a korupcii. V Bosne a Hercegovine musí byť aj dobre fungujúca hraničná kontrola a užšia spolupráca medzi policajnými zložkami. To chceme dosiahnuť. Myslím si, že máme dobrý dôvod domnievať sa, že v roku 2010 budú aj tieto dve krajiny môcť využívať výhody zrušenia vízovej povinnosti.

Chcel by som vám celkom jednoducho povedať aj to, že pre nás to nie je otázka národnostnej ani náboženskej diskriminácie. Mimochodom, v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko je početná moslimská menšina. Niet pochýb, že to nie je otázka diskriminácie 25 % alebo 30 % moslimských Albáncov v Macedónsku. Preto by som vás skutočne rád ubezpečil o tom, že toto je súčasť procesu, ktorý sme naplánovali a ktorý Rada ochotne prijala.

Dám vám aj odpoveď pre Kosovo. Misia odborníkov v marci 2009 financovaná Komisiou priniesla isté pozitívne zistenia. Je pravda, že Komisia tiež povzbudzuje členské štáty, aby zaviedli účinné konzulárne misie v Prištine. Môžem potvrdiť, že čoskoro budeme mať k dispozícii správu o presnej situácii v Kosove. Je celkom zrejmé, že týmto všetkým chceme otvoriť európsku perspektívu pre všetky balkánske krajiny a máme na mysli najmä mladú generáciu. Niektorí z vás kládli mimoriadny dôraz na skutočnosť, že cestovanie a oveľa jednoduchšie výmeny s ostatnými členskými štátmi Európskej únie sú, samozrejme, veľmi prínosné. Dámy a páni, opakujem, z tohto dôvodu budeme budovať Európu nariadení a hodnôt, ktoré sú pre nás veľmi cenné.

Poviem vám to úplne jednoducho: sme na správnej ceste, ale očividne nám ešte stále chýba posledný krok zo strany dvoch štátov. Dúfam, že v roku 2010 budú aj tieto štáty môcť dosiahnuť zrušenie vízovej povinnosti.

Toto vám môžem povedať a môžem vás uistiť o tom, že postup Komisie je v každom prípade objektívny, skutočne veľmi ohľaduplný a vôbec sa nevykonáva v duchu akéhokoľvek druhu diskriminácie, ale naopak v duchu spolupráce. Ja osobne sa v tejto súvislosti veľmi angažujem.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Od Európskej komisie a Európskej rady sa žiada, aby v blízkej dobe vydali oznámenie o otvorení zóny EÚ občanom Macedónska, Srbska a Čiernej Hory. Toto je veľmi dôležitý okamih pre viac ako 10 miliónov obyvateľov Európy, ktorí by radi mali víza na prekročenie hranice EÚ. Macedónsko bolo na strane Európy, keď ho Európa potrebovala. Dokonca aj Srbsko si uvedomilo, že Európa chce, aby sa dostalo na palubu, ale musí sa vyrovnať so svojou nedávnou minulosťou, aby sa tak stalo. Srbsko úzko spolupracuje s medzinárodnými inštitúciami, ako je Medzinárodný trestný tribunál, a uznalo chyby minulosti. Prišiel čas, aby Európa odmenila úsilie týchto štátov splniť demokratické a hospodárske požiadavky, ktoré sú typické pre 27 štátov EÚ. Ich cesta nebola jednoduchá, ale úsilie, ktoré vynaložili, je potrebné v plnej miere uznať. Macedónsko, Srbsko a Čierna Hora rozhodne smerujú do Európskej únie. Preto si myslím, že EÚ musí rozhodnúť v prospech zrušenia vízovej povinnosti, ktorá platí pre občanov týchto troch krajín. Ich vlády dokázali, že sa stotožňujú s tými istými hodnotami ako my. Kladné rozhodnutie by preto poskytlo nový stimul pre vnútorné reformy, ktoré sú v Macedónsku, Srbsku a Čiernej Hore veľmi potrebné.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Vítam iniciatívu Komisie za zrušenie vízovej povinnosti pre občanov krajín západného Balkánu, konkrétne pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Srbsko a Čiernu Horu. Takéto opatrenia, ktorých zámerom je priblížiť tieto štáty k EÚ spolu s vyhliadkou na integráciu, výrazne znížia pravdepodobnosť konfliktu v regióne. Pokiaľ ide o Rumunsko, ktoré má spoločnú hranicu so Srbskom, tento druh opatrenia môže slúžiť iba ako ďalšia záruka priateľských cezhraničných vzťahov. Toto opatrenie prispeje k väčšej slobode pohybu pre rumunských obyvateľov v Rumunsku a Srbsku, ako aj k podpore rozvoja obchodných vzťahov medzi našou krajinou a Srbskom a Čiernou Horou. Som presvedčený o tom, že zrušenie vízového režimu pre spomenuté tri krajiny je iba začiatok procesu, pričom toto opatrenie sa neskôr rozšíri aj na Albánsko a Bosnu a Hercegovinu. Hoci ešte nesplnili požiadavky Komisie, domnievam sa, že pri koordinovanom úsilí budú výsledky zrejmé v krátkej dobe. Na záver by som chcel zdôrazniť, že zrušenie vízovej povinnosti a sloboda pohybu pre obyvateľov krajín západného Balkánu nemusí vyvolávať strach, ale naopak: posilniť presvedčenie, že bezpečná zóna Európy sa rozšíri v prospech nás všetkých.

  Iuliu Winkler (PPE), písomne. – (HU) Európska únia zosilnela po každom rozšírení, nie iba preto, že vytvorila spoločný trh pre takmer 500 miliónov obyvateľov, ale aj preto, že zaručila stabilitu v strednej a východnej Európe. Balkánske krajiny sú neoddeliteľnou súčasťou Európy. Hospodárska kríza ani ratifikácia Lisabonskej zmluvy nesmú oddialiť proces vedúci k pristúpeniu týchto krajín do Európskej únie.

Som pevne presvedčený o tom, že proces rozšírenia o balkánske krajiny je nevyhnutným procesom, ktorý Európska únia musí podporiť, aby posilnila svoju celosvetovú úlohu. Nesmieme zabúdať, že proces dobiehania balkánskych krajín, spolu s hojením rán po krvavej vojne na konci 20. storočia, zaručí stabilitu pre Európsku úniu a prosperitu pre tento región. Zrušenie vízovej povinnosti pre Srbsko, Čiernu Horu a Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko je pre tieto krajiny mimoriadne dôležitou udalosťou ako súčasť procesu dobiehania, pričom odráža aj zodpovednosť Európskej únie za tento región.

V tomto procese je rozhodne potrebné pokračovať. Tento proces následne umožní Bosne a Hercegovine, Albánsku a vo vhodnom čase aj Kosovu využívať čo najskôr, po splnení príslušných podmienok, výhody bezvízového styku. Bez výhrad podporujem stanovisko tých európskych politikov, ktorí si myslia, že potláčanie ambícií balkánskych krajín vstúpiť do EÚ by spôsobilo nepredvídateľné a škodlivé dôsledky.