Rozpravy

Štvrtok, 17. septembra 2009 - Štrasburg

9.1. Vraždy obhajcov ľudských práv v Rusku

  Predsedajúci. − Dostal som šesť návrhov⁽¹⁾ uznesení týkajúcich sa vrážd obhajcov ľudských práv v Rusku (článok 122).

  Heidi Hautala, autorka. − (FI) Vážený pán predsedajúci, určite by sme si mali pripomenúť aktivistov za dodržiavanie ľudských práv, ktorých nedávno zavraždili v oblasti severného Kaukazu, a mali by sme zapáliť sviečku na ich pamiatku. Nesmieme zabudnúť na to, že Natália Jestemirovová, Zarema Sadulajevová, Alik Džabrajlov a mnoho ďalších, ktorí trpeli a prišli o život pri obrane ľudských práv, si zaslúžia podporu nás všetkých. Bohužiaľ, neboli sme schopní im dostatočne pomôcť, pokým boli nažive.

Je znepokojujúce, že Rusko nebolo schopné viesť dôsledné kriminálne vyšetrovania, aby tieto vraždy vyriešilo a postavilo vinníkov pred súd. Všimla som si, že Európska únia s Ruskom na túto tému oficiálne komunikovala. Naše úsilie však bolo očividne nedostatočné a budeme musieť starostlivo zvážiť, ako môžeme zabezpečiť fungovanie princípov právneho štátu v Rusku a ako môžeme pri rokovaniach o novej dohode o partnerstve a spolupráci s touto krajinou zvýrazniť túto problematiku.

Musíme popremýšľať aj o tom, ako by sme mohli obhajcov ľudských práv v Rusku podporiť lepšie ako doteraz. Mali by sme diskutovať o tom, či ohrozeným osobám môžeme zabezpečiť ochranu a či pre nich môžu inštitúcie EÚ rýchlo zariadiť víza, aby mohli ujsť z Ruska, kde sú oni a ich životy ohrozené. Podľa Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie je dôležité, aby mal Európsky parlament centrum šíriace informácie o situácii aktivistov za dodržiavanie ľudských práv, ktorých životy sú ohrozené, a ktoré sa bude v spolupráci s ostatnými inštitúciami snažiť im pomôcť. Môžeme toho urobiť veľa. Anna Politkovská raz povedala, že Západ môže urobiť mnoho, ale že robí veľmi málo.

(potlesk)

  Véronique De Keyser , autorka. − (FR) Vážený pán predsedajúci, krátky čas, ktorý mám k dispozícii, využijem na objasnenie stanoviska našej skupiny, ktorá nepodpísala spoločné vyhlásenie a predkladá samostatné uznesenie.

V prvom rade by som vám chcela povedať, že plne súhlasíme so spoločným vyhlásením, pokiaľ ide o Natáliu Jestemirovovú, Zaremu Sadulajevovú a Alika Džabrajlova.

Tieto nové vraždy, ktoré v skutočnosti predstavujú len vzorku vrážd ochrancov ľudských práv v Čečensku, nás šokovali.

V našom uznesení sme požadovali to isté, čo sa požaduje v spoločnom uznesení: odsudzujeme útok, žiadame vyšetrenie a vyjadrujeme znepokojenie nad zhoršením ľudských práv militantov v Rusku.

Náš postoj sa v spoločnom uznesení líši pri ďalšej zmienke o všetkých obhajcoch ľudských práv a všeobecne o situácii v oblasti severného Kaukazu. Myslíme si, že sú možno iné miesta, kde je to vhodné urobiť – a ja sa o to pokúsim –, predovšetkým v uznesení, ktoré bude predchádzať samitu medzi Európskou úniou a Ruskom. Boli by sme radi, keby bola problematika aktivistov za ľudské práva a ich ochrany súčasťou tohto uznesenia, ale aj všetkých rokovaní, ktoré budeme v budúcnosti s Ruskom viesť.

Dodala by som teda, že problémom je len čas a miesto. Je to politická otázka, ktorú je potrebné riešiť politicky, a nielen tu, keď sa zaoberáme naliehavými prípadmi. Preto sme sa rozhodli pre odlišný prístup, ale, samozrejme, pokiaľ ide o jadro problému, plne súhlasíme s ostatnými skupinami.

  Renate Weber, autorka. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som Parlamentu predložila zopár faktov. Tento rok v januári uprostred poludnia zastrelili v centre Moskvy Stanislava Markelova, právnika v oblasti dodržiavania ľudských práv, ktorý zastupoval zavraždenú novinárku Annu Politkovskú. Súčasne s ním bola zastrelená aj Anastázia Baburovová, novinárka, ktorá sa ho snažila ochrániť.

V júli našli v Ingušsku mŕtvu Natáliu Jestemirovovú, známu ruskú aktivistku za dodržiavanie ľudských práv a novinárku, ktorú predtým v susednom Čečensku uniesli ozbrojení muži. Ani nie o mesiac nato bola unesená a zabitá ďalšia mimovládna aktivistka, Zarema Sadulajevová a jej manžel.

V auguste zastrelili novinára Malika Achmedilova krátko po tom, ako odišiel z domu v Dagestane. Za necelých osem mesiacov zomrelo šesť vynikajúcich novinárov a aktivistov za dodržiavanie ľudských práv.

Tieto únosy a vraždy sú len vrcholom toho, čo vyplýva zo zhoršenia situácie ľudských práv v Rusku, kde nezávislé hlasy vrátane právnikov, novinárov a iných aktivistov čelia násiliu, hrozbám a neoprávnenému stíhaniu.

Už sa ďalej nemôže ignorovať porušovanie ľudských práv v Rusku a predovšetkým v severnej oblasti Kaukazu. Nemôžeme byť takí naivní, aby sme si mysleli, že úžasne mocné Rusko, ktoré má jednu z najsilnejších spravodajských služieb na svete, nie je schopné nájsť páchateľov a postaviť ich pred súd.

My všetci, bez ohľadu na našu politickú príslušnosť, musíme pochopiť, že beztrestnosť za útoky na ochrancov ľudských práv povedie k väčšiemu násiliu a rastúcej kultúre bezprávia. Ruské orgány musia v súlade s Deklaráciou OSN o ochrancoch ľudských práv zabezpečiť fyzickú bezpečnosť a slobodu pohybu a slova pre ochrancov ľudských práv.

  Bernd Posselt, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, nášho bývalého najstaršieho poslanca Otta von Habsburga sa raz opýtali, či ľutuje, že je poslancom Európskeho parlamentu, a nie vládcom. Povedal, že nie, lebo keby bol vládca, musel by hlupáka nazývať „vaša excelencia“, ale ako poslanec Parlamentu môže hlupáka nazvať hlupákom. Pri otázke ľudských práv som si spomenul na túto historku.

My nie sme diplomatický orgán, my sme politický parlamentný orgán. Môžeme hovoriť pravdu. Jedno porekadlo hovorí, že „ryba smrdí od hlavy“. Nie je to tak – a chcel by som poďakovať pani Weberovej za jej jasné slová –, že tieto incidenty a vraždy na Kaukaze sú akýmkoľvek spôsobom náhodné alebo dielom temných síl, ale skôr, odkedy prišiel pán Putin k moci – čo súvisí s problematikou Čečenska a záhadných výbuchov domov v Moskve –, už roky môžeme sledovať krvavú stopu, ktorá zakaždým vedie naspäť do Čečenska a postihuje nevinných ľudí: civilistov a najmä obhajcov ľudských práv, ktorí, ako napríklad tí, ktorých sme spomenuli – a mnoho týchto ľudí sme poznali osobne –, sa usilujú o dodržiavanie ľudských práv Čečencov, ale aj o demokratické Rusko, o porozumenie medzi národmi Čečenska a Ruska a o mier na Kaukaze. Týchto ľudí jedného po druhom zabíjajú.

Preto bolo potrebné, pani De Keyserová, aby sme viedli túto núdzovú rozpravu. Vyjdeme na posmech, ak ženu, ktorú sme v tomto Parlamente chválili a ktorá nás v Štrasburgu navštívila z dôvodu svojej oddanosti ľudským právam, zavraždia priamo pred našimi očami a my potom odsunieme rozpravu k tejto téme na neskorší dátum.

Rusko pozorne sleduje, či sme v stave reagovať okamžite, a my musíme reagovať okamžite tým, že úplne jasne povieme: zastavte vraždenie, porušovanie ľudských práv a poskytnite Čečensku a Rusku slobodu, ale predovšetkým ukončite systematické porušovanie ľudských práv a vraždenie za záhadných okolností.

  Tomasz Piotr Poręba (ECR), autor. – (PL) Otázka ľudských práv v Rusku sa opäť objavila na programe Európskeho parlamentu.

Okrem systematického prenasledovania náboženských a národnostných menšín sa často páchajú vraždy aktivistov za ľudské práva. Novinári a pracovníci mimovládnych organizácií v Rusku pri vykonávaní svojej práce každý deň riskujú životy. Hrozby, únosy, mučenie, svojvoľné zadržiavanie a vraždy sa stávajú bežnými záležitosťami. Skutočnosť, že ruské orgány aktívne nevyšetrujú tieto zločiny, že sa nedosahujú žiadne ozajstné výsledky a páchatelia zostávajú na slobode, dokazuje nielen úplnú neúčinnosť konania orgánov, ale aj ich tichý súhlas a ľahostajnosť.

Rešpektovanie ľudských práv by malo byť kľúčovou otázkou vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Ruskom. Je našou povinnosťou žiadať, aby Rusko zabezpečilo riadne a efektívne vyšetrovanie, aby boli páchatelia potrestaní a aby sa skoncovalo s tými strašnými vraždami.

  Cornelia Ernst, autorka. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako novej poslankyni Európskeho parlamentu mi dovoľte začať vyhlásením, že otázky ľudských práv sú mimoriadne dôležité aj pre moju stranu, nemeckú ľavicu, a že odsudzujeme všetky porušovania ľudských práv bez ohľadu na to, kde sa páchajú alebo kto ich pácha. To nemá nič spoločné so zasahovaním do vnútroštátnych záležitostí.

Už roky ma znepokojuje a poburuje skutočnosť, že stále vraždia aktivistov za ľudské práva, ktorí sa zaoberajú situáciou v Čečensku. Natália Jestemirovová, Stanislav Markelov, Zarema Sadulajevová, to sú príklady vrážd, ktorú sú skutočne strašné. Preto je dôležité, aby sme sa v Parlamente touto problematikou zaoberali.

Znepokojuje ma, že prípady, ako je vražda Anny Politkovskej, sa nevyšetrujú. Ak sa proces teraz opäť otvorí, úprimne dúfam, že páchateľov nájdu a zadržia, pretože v opačnom prípade nastáva riziko ďalšieho krviprelievania a bude sa to chápať ako povolenie na páchanie takýchto činov. Jednoducho očakávame, že sa vykoná bezodkladné a úplné vyšetrovanie týchto vrážd, že sa s touto záležitosťou tvrdo skoncuje, že Rusko už nebude dlhšie čakať, ale že sa samo pustí do boja na ochranu ľudských práv. Nesmie sa stať to, že ochraňovanie ľudských práv určitým spôsobom odsúdi ľudí na smrť. Taktiež si myslím, že nadchádzajúci samit EÚ – Rusko sa musí týmito otázkami urgentne zaoberať, a nebrať ich len ako vedľajšie otázky, ale venovať sa im s takou závažnosťou, akú si zaslúžia.

Osobne taktiež očakávam, že o otázkach ľudských práv sa v tomto Parlamente bude diskutovať otvorene. O takýchto otázkach by som vo štvrtok poobede radšej nediskutovala a myslím si, že táto téma by sa nás mala dotýkať aj vtedy, keby išlo o podnikanie alebo obchodovanie. Takéto otázky majú často druhoradú prioritu. Chceme to zmeniť a aj to som tu chcela povedať.

  Filip Kaczmarek, v mene skupiny PPE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v krajine s vysokou mierou kriminality by niekto mohol prísť s teóriou, že úmrtia aktivistov za ľudské práva sú náhodné. A náhodné sú preto, lebo – všeobecne povedané – mnoho ľudí v týchto krajinách padne za obeť zločinu. Dnes, 17. septembra, vám všetkým musím pripomenúť smutné výročie, a to 70. výročie sovietskej invázie v Poľsku. Po tejto invázii sovietski vojaci zastrelili najmenej 21 768 poľských občanov. Prečo som spomenul túto skutočnosť? Pretože Rusi teraz tvrdia, že to bol obyčajný zločin, rovnako ako vraždy aktivistov za dodržiavanie ľudských práv sú „obyčajné zločiny“.

Miera, akou sa vraždia aktivisti za ľudské práva v Rusku, je taká, že interpretovať tento jav ako dôsledok „obyčajného zločinu“ je absolútne bezohľadné. Teória, že tieto vraždy sú „náhodné“, nie je schodná. Systematická povaha týchto vrážd znamená, že v Rusku musí byť v politických a sociálnych pomeroch niečo, čo zapríčinilo to časté zabíjanie. Morálna kríza v tejto krajine, tendencia bagatelizovať smrť, odľudštenie, relativizmus a vytrácajúce sa hodnoty sú na vine tomu, že tento problém sa neberie vážne. Myslím, že naše uznesenie je dobre vyvážené a že pomôže Rusom vyriešiť túto záležitosť.

  Justas Vincas Paleckis, v mene skupiny S&D. – (LT) Skupina sociálnych demokratov nemôže zostať ľahostajná voči nedávnym vraždám aktivistov za ľudské práva v Rusku. Úmrtia Anny Politkovskej, Natálie Jestemirovovej, Zaremy Sadulajevovej, Andreja Kulagina nesmú zostať bezvýznamné. Bezvýhradne odsudzujeme páchateľov týchto barbarských činov a skutočnosť, že v niektorých oblastiach Ruska, bohužiaľ, vládne atmosféra beztrestnosti a politické vraždy sa nevyšetrujú.

Ruský prezident Dmitrij Medvedev sľúbil, že nájdu a potrestajú páchateľov týchto vrážd. Jeho reakcia bola silnejšia ako reakcia bývalého prezidenta, ale zatiaľ sú to len slová. Čas ukáže, či sú ruské orgány schopné dodržať svoje záväzky, ktoré sú pre občanov ich krajiny a medzinárodné spoločenstvo také dôležité. Podľa nášho názoru posúdenie ruských činov v oblasti severného Kaukazu v navrhovanom uznesení presahuje oblasť uplatnenia uznesenia, a preto sa sociálni demokrati rozhodli prijať vlastný, samostatný dokument. Sociálni demokrati sú presvedčení, že situácia v oblasti ľudských práv v Rusku by sa naozaj zlepšila, ak by sa zintenzívnili konzultácie o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom. Európsky parlament, Štátna duma, občianske, sociálne organizácie a organizácie činné v oblasti ľudských práv v EÚ a Rusku by mali aktívne prispieť do týchto konzultácií. Prízvukujeme, že o ochrane ľudských práv sa na nasledujúcom stretnutí predstaviteľov EÚ a Ruska musí obšírne diskutovať. Táto záležitosť sa stáva neodmysliteľnou súčasťou novej dohody medzi EÚ a Ruskom.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – (LT) Táto rozprava a uznesenie Európskeho parlamentu o vraždách aktivistov za ľudské práva v Rusku sú mimoriadne dôležité najmä teraz, keď počúvame jednu správu za druhou o vraždách ochrancov ľudských práv Natálie Jestemirovovej, Alika Džabrajlova, Zaremy Sadulajevovej a ďalších v Rusku. Európska únia nemôže zostať ľahostajná voči brutálnym vraždám aktivistov za ľudské práva. V našich vzťahoch s Ruskom musíme zdôrazniť a aj zdôrazňujeme, že vyšetrovanie týchto vrážd trvá príliš dlho a väčšinou sa končí bez pomenovania vinníka. Táto neprijateľná prax sa v Rusku stáva pravidlom najmä v prípade zločinov v Čečensku, kde beztrestnosť prekvitá. Jednou z našich základných hodnôt je rešpektovanie ľudských práv, ľudskej dôstojnosti a ľudského života a žiadne pragmatické záujmy nemôžu stáť nad týmito hodnotami. V záujme svojej cti by mal ruský prezident Dmitrij Medvedev zabezpečiť, aby sa urobilo všetko pre úplné vyšetrenie prípadov únosov a vrážd obhajcov ľudských práv a aby boli vinníci postavení pred súd.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa zmenila k horšiemu. Vyzývame teraz ruské orgány, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na ochranu obhajcov ľudských práv. Vieme, že kľúčový prvok, ktorý chýba, je vôľa urobiť to „všetko“. Urobiť sa to dá, pretože Kremeľ má rozhodujúci vplyv na ruské mocenské štruktúry a súdnictvo. Z tohto dôvodu nás zlyhávanie ruského súdnictva pri ochrane obhajcov ľudských práv privádza k tomu, aby sme si mysleli, že režim je pri týchto zločinoch spoluvinníkom.

Naše posolstvo by dnes malo byť adresované vládam EÚ a Komisii. Dokiaľ si Kremeľ bude myslieť, že obavy o osud obhajcov ľudských práv zostávajú v rovine vyhlásení bez následkov na hospodárske vzťahy, môžu sa páni Putin a Medvedev domnievať, že EÚ nebola schopná poučiť sa z nehanebnej vraždy Anny Politkovskej.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) O porušovaniach ľudských práv v Rusku diskutujeme vlastne v deň s dôležitým symbolickým významom. Presne pred 70 rokmi, 17. septembra 1939, obsadila Červená armáda po tajnej dohode s Hitlerom jednu tretinu Poľska, ktoré vtedy bojovalo proti nemeckej invázii. Stalinova armáda zabila tisíce Poliakov a státisíce boli odtransportované do sovietskych pracovných táborov. V Katyni zabili na Stalinov rozkaz tisíce poľských dôstojníkov. Pre nás zostane 17. september navždy dňom hanby Stalinovho Ruska.

Dnešné Rusko nie je dostatočne odvážne, aby sa tejto príšernej pravde postavilo zoči-voči. Jeho terajšia vláda nepresvedčivo odôvodňuje svoje bývalé spojenectvo s Hitlerom. Moskva doteraz odmieta povoliť prístup do archívov o Katynskom masakri.

Dejiny mnohých krajín zahŕňajú hrozné udalosti. Vypovedá to o stupni zrelosti národa, keď sa vie postaviť svojej minulosti zoči-voči a odsúdiť to, čo sa v jeho minulosti odsúdiť musí. Dnešné Nemecko je príkladom takého prístupu. Až vtedy prestane byť pre dnešné Rusko jeho minulosť ťarchou a umožní mu vstúpiť do spoločenstva slobodných a demokratických národov so vztýčenou hlavou. Až vtedy bude Rusko schopné sa raz a navždy oslobodiť od svojho bremena a prestať bojovať proti vlastným občanom, ktorí momentálne riskujú životy, aby chránili základné slobody a ľudské práva.

Ctíme si obete týchto vrážd. Na nikoho z vás nezabudneme.

  Rui Tavares (GUE/NGL) . – (PT) Dobré odpoludnie, dámy a páni. Vražda Natálie Jestemirovovej v nás všetkých v tomto Parlamente vyvolala obrovský smútok, odkedy sme sa dozvedeli o jej únose v deň, keď sme sa tu po prvýkrát zišli, a len o niekoľko hodín neskôr sme sa dopočuli o jej zavraždení. Je to udalosť, ktorá sa musí dotknúť každého všade na svete. Ako už povedala moja kolegyňa pani Ernstová, som pevne presvedčený, že ľavica musí ľudské práva a ochrancov ľudských práv chrániť všade, bez ohľadu na krajinu, v ktorej sú.

Tieto útoky, toto napádanie obhajcov ľudských práv v Rusku malo veľmi znepokojivé následky. Fungujú ako zastrašovanie a určite budú mimoriadne traumatické pre všetkých, ktorí chcú chrániť ľudské práva v Rusku. Predstavujú preto prvý stupeň ofenzívy, ktorá neskôr vyústi do zhoršenia celkovej situácie v oblasti ľudských práv, nehovoriac o ľudských právach samotných aktivistov.

Následky týchto vrážd sú preto nepredvídateľné a znepokojujúce. Bez rýchleho a účinného súdneho vyšetrovania a bez záruky, že sa bude rešpektovať bezpečnosť obhajcov ľudských práv, sa situácia skutočne môže stať mimoriadne znepokojujúcou. Preto budem s veľkou radosťou hlasovať za toto uznesenie a za následné vyzývanie ruských orgánov na ochranu aktivistov za ľudské práva.

Pochádzam z Portugalska, z druhého konca Európy, a na budúci týždeň pôjdem do Ruska. Vlastne zajtra si idem na ruské veľvyslanectvo vyzdvihnúť svoje víza. Myslím si, že vzťahy medzi Európou a Ruskom sú veľmi dôležité a že Európa Rusku mnoho dlhuje. Európa Rusku dlhuje predovšetkým úprimnosť a jasnosť pri ochrane ľudských práv a slobôd našich európskych spoluobčanov v Rusku.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, váš jazyk je taký krásny, že som sa rozhodla poďakovať vám v maďarčine: köszönöm. Pán Tavares, chcela by som reagovať na vaše vyjadrenia. Práca v prospech ľudských práv nie je len v záujme ľavice, týka sa aj nás v stredopravom krídle a dúfajme, že nás to povzbudí do spolupráce. Pani Ernstová spomenula niečo, v čom má úplnú pravdu. Diskutujeme tu, a pritom väčšina poslancov z pléna je už na ceste domov. Musíme spojiť sily, aby sa táto záležitosť stala politickou prioritou.

Kedysi som bola členkou Výboru pre zahraničné veci, a keď sa zriadil Podvýbor pre ľudské práva, stala som sa aj jeho členkou. Keď som predkladala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, niekedy som ich poslala Výboru pre zahraničné veci. Moji kolegovia sa ma potom pýtali, prečo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o ľudských právach posielam tam, keď už na to máme Podvýbor pre ľudské práva. Vtedy som si myslela, že niečo nie je v poriadku, ak sa náš Podvýbor pre ľudské práva má stať getom alebo ak sa ľudské práva majú stať chránenou oblasťou takéhoto orgánu. Pracujme spoločne, aby sme zabránili tomu, že sa to ľudským právam stane.

  Kristian Vigenin (S&D). – (BG) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, vyhlásenie pána Posselta ma podráždilo. Chcel by som zdôrazniť, že úspechy pani De Keyserovej v oblasti ochrany ľudských práv sa v takejto diskusii nemôžu spochybňovať. Prejavila sa ako najdôležitejšia osoba v tomto Parlamente, ktorá na tejto problematike pracuje.

Za žiadnych okolností nedovolím, a ani si nemyslím, že je správne, aby sme spochybňovali záväzok skupiny S&D ochraňovať ľudské práva, pretože sme to robili, aj keď sa vaša skupina, pán Posselt, pokúšala zľahčovať zločiny v Guantáname a zaobchádzanie so zločincami v Iraku americkými vojakmi.

Pokiaľ ide o tému ľudských práv v Rusku, uznávame, že to je skutočne vážny problém, a uznesenie, ktoré predkladáme, je dostatočne tvrdé a ostré. Myslíme si však, že tento Parlament by sa mal zameriavať na problémy, a nie zakaždým len vytasiť dlhý zoznam problémov v našich vzťahoch s Ruskom, ktoré tam nemajú vôbec žiadny účinok.

Z tohto hľadiska robíme to, že na budúci týždeň opäť vysielame delegáciu zo skupiny S&D na rokovanie do Moskvy, kde upozorní na túto konkrétnu otázku. Nepoužívajte mimoriadne udalosti tohto druhu v oblasti ľudských práv na zostavenie dlhého zoznamu problémov. To nie je cieľom dnešnej rozpravy.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Dovoľte mi vyjadriť smútok a hlboké znepokojenie nad udalosťami, ku ktorým došlo v júni tohto roku v Ruskej federácií. Som otrasený brutálnymi vraždami ruských aktivistov, ako napríklad Natália Jestemirovová a Andrej Kulagin a ďalší, ktorí sa angažovali za dodržiavanie ľudských práv a ktorí sa zasadzovali za pravdu a spravodlivosť. Je potrebné vyvinúť všetku snahu na zadržanie a potrestanie vrahov. Vítam a podporujem opatrenia, ktoré je nevyhnutné zaviesť na objasnenie týchto vrážd.

K porušeniu medzinárodných dohôd došlo taktiež v auguste 2008, keď počas ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom ruské ozbrojené sily útočili na obývané časti a nepodarilo sa im ochrániť civilné obyvateľstvo pred porušovaním ich práv ozbrojencami z Južného Osetstka na územiach, ktoré de facto patrili pod ruskú kontrolu. Je potrebné, aby ruská vláda ukázala jasné stanovisko, že porušenie ľudských práv nebude tolerovať.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o zlé zaobchádzanie s ochrancami ľudských práv, v Rusku sa rozvíja kultúra kriminálnej beztrestnosti. Novinárov, ktorí sa odvážia spochybniť oficiálny pohľad na veci, prenasledujú, národnostné menšiny neprimerane trpia násilnými zločinmi, čo sa zrejme nerieši, bojovníci za väčšie slobody sú prinajlepšom prehliadaní a prinajhoršom násilne umlčaní.

Je ťažké presne vidieť, odkiaľ pochádza nebezpečenstvo pre ochrancov ľudských práv v Rusku, ale často sme svedkami ľahostajného prístupu súdnych orgánov a toho, že svojvoľné únosy zostávajú nepotrestané.

Rusko si zvyklo na nejednoznačnosť EÚ. Je to jasné zo spôsobu, akým EÚ reagovala na zastrašovanie Ukrajiny Ruskom alebo na ruskú inváziu a okupáciu zvrchovaného gruzínskeho územia minulý rok v lete.

Pre dobré vzťahy EÚ s Ruskom sú určite v stávke dôležité strategické otázky, ale nesmieme pripustiť, aby nás tieto otázky zbavili povinnosti postaviť sa za naše základné slobody a spoločné európske hodnoty, slobody a hodnoty, ktoré by mal mať ruský ľud možnosť plne s nami zažívať v mieri a istote.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Ochrane ľudských práv sa profesionálne venujem 25 rokov. Z tohto dôvodu, najmä ako právnička, pociťujem hlboký pocit účasti, keď si pomyslím na kolegov, ktorí stratili život v súvislosti s týmto nádherným povolaním. Pri tejto príležitosti by som chcela vyjadriť úprimnú sústrasť ich rodinám a milovaným osobám.

Aký by mohol byť v tejto dobe správny postup? Žiadať, aby príslušné štátne orgány vykonali okamžité, dôkladné vyšetrovanie. Bola by som rada, keby tento Parlament prejavil odvahu a morálnu autoritu urobiť to. Obávam sa však, že to tak nie je. Prečo? Pretože takéto požiadavky predkladajú iba štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Situácia je však iná, keď ide o hrubé porušovanie ľudských práv v členskom štáte Európskej únie, ako sa to stalo v mojej krajine, v Maďarsku, kde sa strieľalo do ľudí na niekoľkotisícovom zhromaždení, ktoré zorganizoval muž, ktorý teraz predsedá tomuto zasadnutiu, podpredseda Pál Schmitt, pri príležitosti výročia revolúcie z roku 1956 a boja za slobodu. Tento Parlament neuskutočnil žiadne vyšetrovanie tohto prípadu a tejto krízovej situácie, ktorá odvtedy pretrváva.

Obávam sa, že pokiaľ sa to nestane a pokiaľ niekto, kto bol členom vlády, ktorá schválila streľbu do ľudí, môže byť podpredsedníčkou parlamentného Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, nemôžeme mať ozajstnú dôveru v inú krajinu a priznávať jej morálnu autoritu, aby žiadala o vykonanie takéhoto vyšetrovania v krajine, ktorá nie je členom Európskej únie. Preto by som vás chcela požiadať, aby ste navrhli a žiadali bezodkladné vyšetrenie porušovania ľudských práv v Maďarsku. Ďakujem vám.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Chcel by som najprv povedať, že som sklamaný z toho, že keď sa diskutovalo o kríze mliekarenského sektora, bola rokovacia sála plná a teraz, keď diskutujeme o ľudských právach, vyzerá to tak, že nás tu v rokovacej sále nezostalo viac ako 40. Je škoda, že to tak je. Nechcem tým povedať, že kríza mliekarenského sektora nie je dôležitá, ale problém ľudských práv je pre každého z nás z politického hľadiska prvoradý.

Taktiež je podľa mňa neprijateľné, že – ako je všeobecne známe – tento rok mnoho krajín v strednej a východnej Európe oslavuje 20. výročie pádu komunizmu a mocnosť priamo v našom susedstve, ktorá bola pôvodcom týchto komunistických režimov, prejavuje takúto ľahostajnosť voči zločinom spáchaným proti ochrancom ľudských práv. Myslím si, že každý z nás musí jednoznačne súhlasiť s tým, aby sa skoncovalo s totalitarizmom.

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, dnešná rozprava o situácii ochrancov ľudských práv v Rusku je aktuálna a veľmi príhodná. Nedávna vlna násilia proti ochrancom ľudských práv upozornila na vážne nebezpečenstvo, ktorému sa pri svojej práci vystavujú. Za odhaľovanie porušovania ľudských práv zaplatili mnohí najvyššiu cenu. Vzdávame hold všetkým, ktorí stratili život, a tým, ktorí v takomto prostredí naďalej pracujú.

Mnoho násilných činov proti ochrancom ľudských práv sa udialo v oblasti severného Kaukazu na pozadí rastúcej nestability. Komisia mnohých z nich pozná. Sú to veľmi vážení partneri pri realizácii projektov v oblasti ľudských práv. Nevinní civilisti, pracovníci v oblasti vymáhania práva a vládni úradníci stratili život v pretrvávajúcom boji v uvedenej oblasti.

Násilie postihujúce ochrancov ľudských práv sa netýka len oblasti severného Kaukazu. Existujú správy aktivistov, právnikov a nezávislých novinárov, ktorí sa stretávajú s násilím, prenasledovaním a zastrašovaním v celej Ruskej federácii. EÚ musí naďalej otvorene vystupovať proti tomuto násiliu a trvať na tom, aby si Rusko splnilo záväzky, ktoré ako člen Organizácie Spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy prijalo.

Rozhodujúce je, aby sa útoky a násilné úmrtia aktivistov občianskej spoločnosti riadne vyšetrili a aby páchateľov rýchlo identifikovali a potrestali. Atmosféra strachu a beztrestnosti sa môže rozptýliť len pomocou účinného a zákonného stíhania týchto vrážd.

Prezident Medvedev sa otvorene vyjadril proti tomu, čo nazval „právny nihilizmus“ prevládajúci v Rusku. EÚ je pripravená podporiť Rusko v jeho prebiehajúcej reforme súdneho systému. EÚ si veľmi váži možnosť diskutovať s ruskými orgánmi o svojich obavách týkajúcich sa ľudských práv. Vítame otvorenejší prístup, ktorý prezident Medvedev zaujal k diskusiám o týchto otázkach s EÚ.

Nasledujúci samit EÚ – Rusko je ďalšou príležitosť na pokračovanie týchto diskusií. Musia ich však dopĺňať výmeny medzi odborníkmi. Pravidelné rokovania medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach ponúkajú možnosť na rozšírenie oblasti týchto diskusií a okruhu partnerov, s ktorými o otázkach ľudských práv diskutujeme.

Bezpečnosť ochrancov ľudských práv musí byť prvoradá. Naliehavo žiadame ruské orgány, aby sa v najvyššej možnej miere snažili zabezpečiť, aby tí, ktorí porušovania ľudských práv odhaľujú, to mohli robiť bez strachu z násilia a zastrašovania.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.

(1) Pozri zápisnicu.