Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 21. októbra 2009 - Štrasburg

4. − Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Sloboda informácií v Taliansku a iných členských štátoch Európskej únie

  Antonio Masip Hidalgo (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dúfam, že súdne orgány budú trestne stíhať pána Berlusconiho za zločiny, ktoré spáchal a že sa skončí jeho dominantné postavenie nad tlačou. Tí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí nehlasovali za jeho stíhanie, by mali prestať zatvárať oči nad tým, čo sa deje v Taliansku v súvislosti so slobodou, pretože je to veľmi vážna vec. Týka sa a ovplyvňuje všetkých Európanov bez ohľadu na výsledok dnešného hlasovania.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Hlasovala som za návrh vypracovaný Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente spolu s ostatnými skupinami, pretože právo na informácie, sloboda prejavu a rozmanitosť názorov musia byť zaručené vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Právo na informácie je základom slobodnej demokratickej spoločnosti a v Charte základných práv je stanovené, že každá osoba má právo na slobodu prejavu, pričom toto právo zahŕňa právo mať svoje vlastné presvedčenie a právo na získanie a rozširovanie informácií a myšlienok bez zasahovania vládnych inštitúcií. Preto musíme my poslanci Európskeho parlamentu podporovať rozvoj nezávislých médií a spravodlivú hospodársku súťaž na vnútroštátnej úrovni. V záujme zabezpečenia skutočnej slobody tlače musia byť vládne inštitúcie pripravené brániť slobodu prejavu a podporiť jej rozvoj. Toto je pri zabezpečovaní základných hodnôt a práv Európskej únie najdôležitejšie.

  Crescenzio Rivellini (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, „to, čomu húsenica vraví koniec sveta, nazýva majster motýľom“. Táto myšlienka čínskeho filozofa je platná aj v našej rozprave, keď vezmeme do úvahy fakt, že prezident Obama získal Nobelovu cenu za mier napriek jeho útoku na oponentskú televíziu, pričom v našom prípade tu diskutujeme o nedostatku slobody, ktorá je motivovaná jedinou vecou: kultúrou nenávisti voči pánovi Berlusconimu.

Kultúrou nenávisti, ako je názorne ilustrovaná fotomontážou predsedu vlády za mrežami pri pouličnej demonštrácii za slobodu tlače, v ktorej prevládajú červené vlajky a všetky možné urážky. Kultúrou nenávisti, za ktorú musí tento Parlament prevziať zodpovednosť, ak chce predísť nehanebnému protidemokratickému útoku jakobínskej ľavice.

Môže za tým byť Európa, ktorá mala vždy problém s tolerovaním silného a rázneho Talianska, a teraz predstiera, že si toho nie je vedomá s cieľom oslabiť moc Talianska. No talianski občania to nedovolia, nedovolia pokryteckej európskej moci, aby sa pokúsila ovplyvňovať Taliansko prostredníctvom kultúry nenávisti tých, ktorí chcú v Taliansku zvrátiť víťazstvo stredopravého krídla v demokratických voľbách.

Z najčítanejších novín v Taliansku je 18 proti politike vlády alebo s ňou nesúhlasí, pričom len päť z týchto novín sa môže priradiť k stredopravému krídlu, a počúvame v nich všetky možné urážky. Taká je pravda. A v záujme demokracie je čas, aby tento Parlament informoval o talianskej ľavici, že je protidemokratická a závislá od kultúry nenávisti.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Pošlime odkaz klamárom v Maďarsku, ktorí tvrdia, že strana Jobbik nemá a nemôže mať miesto v Európskom parlamente a povedzme im, že hlasy trojčlennej delegácie maďarskej strany Jobbik rozhodli o tom, že Taliansko tu dnes nemohlo byť odsúdené prítomnými nespravodlivými a diskriminačnými silami. To je prvá vec, ktorú chcem povedať. Po druhé, nehlasovali sme tak preto, lebo to vyplynulo z disciplíny politickej skupiny, ale na základe kritérií spravodlivosti. Do úvahy sme tiež zobrali najmä skutočnosť, že sme nechceli, aby bol použitý dvojaký meter. Včera som sa sťažovala pánovi Barrosovi, že sociálno-liberálna vláda v Maďarsku porušila slobodu vyjadrovania názoru nie prostredníctvom koncentrácie tlače a médií, ale útokmi priamo na ľudí, ich uväznením, mučením vo väzení a vykonaním množstva predstieraných súdnych procesov. Pán Barroso v reakcii na túto situáciu povedal, že to bola vnútorná záležitosť. Ako to môže byť vnútorná záležitosť, keď prípad z Talianska nie je vnútornou záležitosťou? Strana Jobbik nedovolí použiť v Parlamente takýto dvojaký meter.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, aj Európa si všimla, že talianska opozícia blúzni a predstavuje si veci, ktoré neexistujú.

Táto situácia nás prirodzene neteší, skôr by sme uprednostnili to, aby sme v Parlamente diskutovali o skutočných problémoch a ich riešeniach, o ktoré nás žiadajú ľudia. No môže nás uspokojiť aspoň tá skutočnosť, že Európa urobila rozhodnutie, proti ktorému nemôže namietať ani Antonio Di Pietro. V skutočnosti sa to stalo už v roku 2004, kedy hlavnou postavou bol rovnako pán Di Pietro, ktorého podporovali ďalší poslanci. Teraz sem poslal týchto poslancov, aby sa pokúsili o to isté, no ani teraz táto taktika neuspela.

Talianski voliči chceli navyše odstrániť komunistov z parlamentnej scény, ktorí už viac nesedia v parlamentných kreslách. Sloboda tlače v Taliansku nie je ničím iným, ako pokusom vydavateľov, verejných činiteľov a politikov znížiť autoritu premiéra a jeho vlády. To ale vedie k stavu, v ktorom existuje prenasledovanie a v ktorom sa stále zameriavajú len na jednu osobu. Ak tento stav podporuje ešte určitý ľavicový živel, môže to vyústiť do veľmi vážnych dôsledkov, dokonca do občianskej vojny.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Spôsobov, ako zničiť pluralitu médií, kŕmiť ľudí nevyváženými informáciami a obmedziť rozmanitosť názorov, je viacero. Jedným zo spôsobov je hospodárska monopolizácia médií prostredníctvom majetkových práv, no toto nie je jediným spôsobom. Monopol na informácie sa môže dosiahnuť napríklad aj obsadením pozícií vo vedúcich orgánoch verejných médií členmi jednej politickej strany – členmi vládnucej politickej strany – a blokovaním iných názorov. Existujú aj iné príklady, o ktorých sme počuli v tomto Parlamente počas diskusie o tejto téme. To boli pravdepodobne fakty.

To všetko nás utvrdzuje v názore, že ak chce byť Európa demokratická, potrebuje pravidlá, potrebuje smernice, aby mohla vytvoriť pluralitu médií. Práve preto som podporila uznesenie predložené skupinou ALDE, Socialistami a Zelenými, v ktorom je presne takýto typ návrhov.

  Carlo Casini (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som rád opravil moje prvé a druhé hlasovanie – chcel som sa zdržať, no v zhone som sa pomýlil a stlačil som nesprávne tlačidlo. Moje prvé dve hlasovania znamenajú, že som sa zdržal hlasovania počas celého dňa.

Moje vysvetlenie hlasovania je nasledovné: v návrhu, ktorý viedol k dnešnej rozprave, je závažná prvotná chyba, na ktorú už upozornil taliansky prezident. K tejto chybe sa pridal oportunizmus výberu súdnej žaloby talianskeho premiéra, ktorú podal na určité noviny – čo je proces, ktorý je určite v plnom súlade s princípmi právneho štátu – ako prostriedku, ktorým ho možno napadnúť.

Preto sme nehlasovali za návrh Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, a ďalších politických skupín, no nehlasovali sme ani za návrh Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), lebo, hoci si zaslúži uznanie, pretože chráni taliansku dôstojnosť, úplne tiež prehliada problém udržania rovnováhy medzi médiami a právomocami štátu, ktorý existuje v Európe a ktorý je aj v Taliansku závažným problémom. Nejde len o konflikt záujmov talianskeho premiéra v tejto oblasti, ide aj o ďalšie problémy.

Na vnútroštátnej úrovni naša strana, Únia kresťanských demokratov a demokratov stredu (UDC), naďalej spochybňuje väčšinový názor na túto vec. Myslím si, že aj my musíme vyslať odkaz o podpore prostredníctvom zdržania sa hlasovania.

  Carlo Fidanza (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, táto rozprava nám ukázala, ako sa talianska ľavica stále viac vzďaľuje od mienky našich občanov. Po rozhodnutí, ktoré bolo prijaté pred pár mesiacmi, nenastalo pobúrenie medzi Talianmi, došlo k politickej manipulácii zo strany súdnej, vydavateľskej a politickej elity s cieľom zrušiť rozhodnutie, ktoré nám občania právoplatne doručili pred niekoľkými mesiacmi.

Dámy a páni, tí, ktorí v posledných dňoch v tomto Parlamente povedali, že Taliani sa obávajú, že ich sloboda tlače je ohrozená pánom Berlusconim, klamú a sami to vedia. Každý slušný Talian uzná, že v Taliansku sú noviny, rozhlasové a televízne stanice, ktoré fungujú slobodne, že mnohé z týchto novín majú vydavateľskú politiku, ktorá oponuje politike talianskeho premiéra, a že ak tu existuje nedostatok plurality, je to z dôvodu jediného – dámy a páni, zdôrazňujem jediného – odborového zväzu uznaného talianskymi novinármi, ktorý je neprimerane neobjektívny voči ľavici. Tvorcovia programov, komentátori a komici, ktorých názory sú odlišné od názorov talianskeho premiéra, si vedia bez problémov nájsť prácu a pracujú pre štátnu televíziu alebo pre televízne stanice, ktorých vlastníkom je taliansky premiér, bez toho, aby bola ohrozená ich sloboda.

Ak majú Taliani obavy alebo strach, dôvod je, pán predsedajúci, rovnaký, ako u všetkých Európanov, tým dôvodom je kríza, nezákonné prisťahovalectvo, pracovné miesta a dôchodky, no určite nie právo na informácie, ktoré nebolo nikdy ohrozené a ktoré je naopak neustále pod paľbou (zo strany) ľavice.

  Lena Ek (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, použijem citát Johna Stuarta Milla a potom budem pokračovať po švédsky. „Aj keby celé ľudstvo okrem jedného človeka zastávalo jeden názor a iba jediný človek by obhajoval názor opačný, ľudstvo by nemalo o nič viac právo umlčať oného jediného človeka, než by on, ak by mal tú moc, mohol právom umlčať ľudstvo.“

(SV) Taliansko je kolískou demokracie v Európe. Preto je poľutovaniahodné, že talianske médiá sú v takej situácii, v akej sa nachádzajú v súčasnosti. Úcta k základným ľudským právam je vo všetkých európskych krajinách je základom spolupráce EÚ. Je úplne nesprávne tvrdiť, ako to robí Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), že to tak nie je. Skupina PPE sa skrýva za tieto argumenty a tým pomáha Silviovi Berlusconimu.

Rozmanitosť médií zapája viacerých účastníkov s možnosťou konať bez zasahovania štátu. Aby sme mali v Európe živú demokratickú diskusiu, potrebujeme nezávislé médiá vo všetkých členských štátoch. Spôsob, akým sa to dosiahne, nie je problémom EÚ. Na druhej strane, zabezpečenie slobody tlače je, samozrejme, vec, ktorá by sa mala riešiť na úrovni Európskej únie. Preto sa s ľútosťou pozerám na výsledok dnešného hlasovania o uznesení o slobode médií v Taliansku.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vážený pán predsedajúci, nie som nadšený politickým a morálnym vedením pána Berlusconiho v Taliansku a, bohužiaľ, Taliansko nepatrí medzi prvé krajiny na zozname, pokiaľ ide o slobodu tlače. Právo na informácie a slobodu tlače je však predovšetkým záležitosťou samotného Talianska. Samotní Taliani musia v tejto otázke podniknúť určité kroky. Našťastie, naozaj ich robia, napríklad zrušením imunity talianskeho premiéra. Okrem toho nedávny začiatok publikovania novín Il Fatto Quotidiano dokazuje, že v Taliansku existuje tlač s kritickými názormi, ktorá poskytuje priestor na konanie.

Vyzývam preto Talianov, aby sami boli ostražití a sledovali akékoľvek útoky na slobodu tlače vo svojej krajine. Dúfam, že nie je nevyhnutné, aby v tejto veci zasahoval Brusel. Koniec koncov nepotrebujeme viac Európy ale skôr Európu, ktorá sa zameriava na svoje hlavné úlohy. Len vtedy môže Európa získať dôveru a podporu svojich občanov.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, podľa môjho názoru je právo na informácie veľmi dôležitou problematikou a čo sa mňa týka, hlasoval som za návrh. Musíme ale pamätať na to, že sloboda znamená aj zodpovednosť, a my v Európe potrebujeme kritickú a transparentnú komunikáciu. Toto potrebujeme zabezpečiť aj do budúcnosti. Dejiny Európy ukazujú, aké desivé dôsledky môže mať zablokovanie médií a voľného toku informácií.

Domnievam sa, že v tejto veci sa v Európskom parlamente musíme pozerať na celú Európu a nielen na jednotlivé členské štáty. Práve preto potrebujeme rozšíriť túto problematiku a určiť zásady, ktoré budeme dodržiavať, pričom nebude záležať na tom, či sú pri moci socialisti, liberáli alebo pravica. Pre všetkých budú platiť rovnaké pravidlá hry bez výnimky a musíme konať tak, aby sme zabezpečili ochranu práva na informácie. To je jedno zo základných práv a slobôd, ktoré, dúfam, bude Európska únia dodržiavať aj v budúcnosti. Dúfam tiež, že so všetkými sa bude zaobchádzať rovnako.

  Chris Davies (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, Európska únia vyhlasuje, že sa pridržiava správnych zásad v oblasti slobody a demokracie, ktoré sú formulované a posilnené v Lisabonskej zmluve, no znova zatvárame oči nad očividnými priestupkami, ktoré sa dejú v jednom z členských štátov. Neukážeme prstom na tých, ktorí zlyhali pri podporovaní zásad, na ktorých stojí Európska únia. Nechceme vyvolať rozruch, no dnes sme mali možnosť postaviť sa a povedať, že kontrola tlače talianskym premiérom je jasné zneužívanie práv verejného činiteľa.

V iných členských štátoch tiež existujú problémy, ale v Taliansku je to najhoršie. Vďaka hlasom Strane za nezávislosť Spojeného kráľovstva a britských konzervatívcov sme dnes prehrali o jeden hlas, o jeden jediný hlas. Konzervatívci v Británii hovoria, že chcú vrátiť sociálnu politiku a politiku zamestnanosti z Európskej únie naspäť. Nehovoria ale, že chcú Európskej únii zabrániť v tom, aby hrala čo len najmenšiu úlohu v obhajovaní základných slobôd, ktoré podporujú demokraciu v celej Európe.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, aj ja som veľmi rád, že uznesenie bolo hlasovaním zamietnuté. Je totiž neprijateľné, aby bol tento Parlament zneužitý na organizovanie politickej poľovačky na čarodejnice proti nejakému politikovi. Rovnako je neprijateľné, aby sa Parlament v tejto veci staval do pozície akéhosi európskeho veľkého brata – niekoho, kto priamo zasahuje do záležitosti, ktorá je jedine a výlučne záležitosťou samotných členských štátov.

Tí, ktorí tu hovoria o údajnom ohrození práva na informácie v Taliansku, o ohrození, ktoré je len výmyslom, sú tí, ktorí obhajujú obmedzujúce zákony zamerané jedine na politické odstránenie opozície. Toto ľavicové pokrytectvo je príšerné. Ak by v skutočnosti bolo v Belgicku len z polovice toľko práva na informácie, ako je v Taliansku, boli by sme už výrazne pokročili.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, neslúži ku cti tomuto Parlamentu, že sme sa počas celého dnešného programu a celého dnešného hlasovania zaoberali záležitosťou, ktorá ani nemala byť na tejto pôde prednesená. Je to mimo právomoci tohto Parlamentu a patrí to k výhradným právam jedného z našich členských štátov.

Nechcem sa zastávať osoby Silvia Berlusconiho. Som skutočne rád, že britskí konzervatívci už nesedia s jeho Európskou ľudovou stranou, no toto farizejské pokrytectvom, ktoré sme počuli z opačnej strany počas tejto rozpravy, nemohlo rozhnevať len mňa. Sťažovali sa, že pán Berlusconi má imunitu proti trestnému stíhaniu bez toho, aby spomenuli, že aj oni, ako poslanci Európskeho parlamentu, majú podobnú imunitu. Sťažujú sa na dominantné postavenie v médiách bez toho, aby spomenuli desiatky miliónov eur z verejných financií, ktoré minul tento Parlament na svoju vlastnú propagáciu.

Toto uznesenie a skutočnosť, že sa vôbec dnes pred nás dostalo, neslúži ku cti nikoho – ani Talianov, ktorí prišli s tým, že prehrali vo svojom vlastnom štáte, ani nikoho z nás, ktorí sme do tohto zainteresovaní. O týchto otázkach sa musí riadne rozhodnúť na základe vnútroštátnych demokratických mechanizmov a postupov Talianskej republiky. Dovoľte mi zopakovať svoju výzvu, aby sme dali hlasovať o Lisabonskej zmluve. Pactio Olisipiensis censenda est!

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, myslím, že všetkých v tomto Parlamente znepokojuje pluralita médií. My všetci chceme väčšiu pluralitu médií v celej EÚ. Mám obavy v súvislosti s pluralitou médií vo viacerých členských štátoch. Mám obavy v súvislosti s pluralitou médií vo viacerých štátoch mimo Európskej únie, napríklad na Kube a Severnej Kórei, ktorou sa ale Socialisti nikdy nezaoberajú. Pokiaľ ide o otázku plurality médií v týchto krajinách, sú Socialisti radšej ticho.

No je tu veľmi dôležitá zásada. Rolling Stones raz povedali, že nemôžete mať vždy všetko, čo chcete. A keď nemôžete dostať to, čo chcete, musíte sa spoľahnúť na demokratický proces vo vašej krajine, že presvedčí občanov, aby zmenili vládu, ktorú nepodporujete. Neobracajte sa na Európsky parlament, aby ste sa pokúsili zvrátiť demokratické rozhodnutia vo svojej krajine. To je zásada, ktorú uznávajú konzervatívci a z tohto dôvodu som hrdý, že Skupina Európskych konzervatívcov a reformistov zohrala svoju úlohu pri hlasovaní proti tomuto hanebnému uzneseniu.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že demokratické hlasovanie tohto Parlamentu nepochybne ukázalo to, čo všetci vidíme, že je skutočné. To, že v Taliansku existuje právo na informácie.

Vidíte, že to, o čo sa snažila ľavica, bolo hľadanie tém, proti ktorým by vzniesla námietky – prečo? Pretože tak, ako som už povedal v Bruseli, v Taliansku majú veľmi veľa novín, ale nevedia, o čom v nich majú písať, a preto jediné, čo mohli vyhlásiť, bolo, že sú toho názoru, že v Taliansku nie je právo na informácie, a takto na mesiac zablokovali prácu Parlamentu.

V mnohých svojich novinách nemôžu napísať, že vláda presunula obete zemetrasenia v L´Aquile z provizórneho ubytovania späť do ich domovov v priebehu štyroch mesiacov. V týchto novinách nemôžu napísať, že v priebehu troch mesiacov nová vláda pána Berlusconiho odstránila z ulíc Neapola odpad, ktorý tam roky hromadili. Nemôžu napísať, že podľa OECD je Taliansko krajina, ktorá aj napriek hospodárskej kríze zaznamenala najmenší počet ľudí, ktorí stratili zamestnanie. Nemôžu napísať, že aj napriek kríze v Taliansku neskrachovala ani jedna banka a že ani jeden sporiteľ nestratil svoje úspory. Nemôžu to napísať, pretože by ich nikto nečítal, nikto by im neveril, a tak zvaľujú vinu na údajný nedostatok práva na informácie.

Viete, čo hovoríme v Taliansku? Hovoríme, že sú ako tí, ktorí otvorili ohradu s dobytkom, vypustili dobytok von a teraz ho chytajú späť za čo sa len dá: v Taliansku stratili dobytok, hlasy, čísla. Pokúsili sa, a tu, pán predsedajúci, skončím, získať ich späť v Európe, kde mali tiež väčšinu, ale kde túto väčšinu tiež stratili.

Pri všetkej úcte k tým v Európe, ktorí sa snažili dokázať, že opak je pravdou, demokracia znova dokázala, že právo na informácie v Taliansku žije a že sa mu darí.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, som veľmi spokojný s výsledkom dnešného hlasovania, pretože Taliansko je členský štát Európskej únie a zahrnúť ho samostatne do návrhu, ktorý je pred nami, by bolo zbytočné. Dúfam však, že v budúcnosti budeme mať príležitosť diskutovať o práve na informácie, o slobode tlače a tiež o práve jednotlivých novinárov vyjadriť svoj názor v rámci orgánov, pre ktoré pracujú. Mali by sme zabezpečiť, aby sa to uplatňovalo v celej Európskej únii, a nemali by sme v tejto veci hovoriť len o jednej konkrétnej členskej krajine. Výsledok dnešného hlasovania predstavuje dobrý deň pre Európsku úniu a tiež pre demokraciu.

  Aldo Patriciello (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, v Európskom parlamente sme sa, ako obyčajne, ocitli v diskusii a hlasovaní o otázke patriacej výhradne do vnútroštátneho záujmu a významu namiesto toho, aby sa riešila na pôde talianskeho parlamentu alebo talianskeho senátu.

Znova opakujem, po obvineniach súvisiacich s prisťahovalectvom, ktoré v tomto Parlamente vzniesli voči talianskej vláde tí, ktorí sú na strane opozície nie preto, že sa domnievajú, že sú obeťami nejakej konšpirácie, ale vďaka slobodnej vôli občanov, organizovali sa prospechárske, absurdné a sebecké pokusy s cieľom prekrútiť skutočnú situáciu v Taliansku. Ich jediným cieľom bolo očierniť vládu a našu krajinu v osobe nášho predsedu vlády, pána Berlusconiho.

Menšinové politické strany sa pokúsili získať kontrolu vo voľbách prostredníctvom jednostrannej kampane, ktorá mala vyvážiť nedostatok ideológie a obsahu ich politického programu, a jej cieľom bolo systematické poškodzovanie našej krajiny v očiach Európy. Tí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí podporili taliansku opozíciu, by sa mali zamerať na tie otázky, ktoré sa týkajú hlavne ich vlastných štátov, namiesto toho, aby sa pozerali na situáciu v Taliansku očami mojich oklamaných a klamúcich krajanov. Hlásia sa k strane, ktorá sa rokmi stala známou svojou politikou, ktorá sa zakladá len na jednej veci: na systematickom a cielenom urážaní talianskeho predsedu vlády, hlavného predstaviteľa koalície, ktorý bol demokraticky zvolený 17 miliónmi Talianov.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Sloboda informácií v Taliansku a iných členských štátoch Európskej únie

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za uznesenie Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente o práve na informácie, pretože verím, že sloboda tlače je jedným z pilierov slobodnej a demokratickej spoločnosti, ktorú podporujem, a kedykoľvek je v ohrození, ako v súčasnosti v Taliansku, musíme byť pripravení na jej ochranu. V Taliansku je sloboda prejavu a sloboda tlače jednoznačne vážne ohrozená.

Skutočnosť, že premiér ovláda, či už priamo alebo nepriamo, obrovské impérium vydavateľstiev, denníkov a týždenníkov a tri televízne kanály, je vskutku nezlučiteľná s politickou funkciou, ktorú zastáva pán Berlusconi, a s požiadavkami demokratického štátu a člena EÚ. K tomu treba pridať snahy o vyvíjanie tlaku a manipuláciu verejnoprávnej televíznej stanice. Nemali by sme zabúdať, že súčasná ekonomická kríza ešte viac oslabila médiá, čím sa tieto stali citlivejšie na tlak reklamných spoločností a verejných inštitúcií. Je nevyhnutné, aby Európska komisia konečne predložila návrh smernice o pluralizme a koncentrácii médií objasňujúcu pravidlá, ktoré sa majú dodržiavať vo všetkých členských štátoch v súvislosti s touto otázkou, ktorá je veľmi dôležitá pre demokraciu.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) V nadväznosti na vyhlásenie Európskej komisie z 8. októbra 2009 som hlasoval za zmenu názvu návrhu uznesenia o práve na informácie v Taliansku, a to za vypustenie slova „Taliansko”. Aj keď je situácia v Taliansku z dôvodu pokračujúceho konfliktu medzi vlastníctvom alebo kontrolou verejných alebo súkromných médií a niektorými politickými silami mimoriadne znepokojujúca, stotožňujem sa s názorom mnohých kolegov, že Európsky parlament by nemal ukazovať prstom na ten či onen členský štát.

  Liam Aylward, Brian Crowley a Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – Dnes sme hlasovali za viaceré uznesenia a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V podstate boli pred nami návrhy, ktoré odsudzovali chod mediálnych služieb v Nemecku, Portugalsku, Maďarsku a Taliansku.

Ako členovia vedúcej strany írskej vlády sme boli vždy dôsledne proti návrhom predloženým v Európskom parlamente, ktoré posudzujú vnútorné aktivity jednotlivých vlád a jednotlivých krajín v rámci Európskej únie.

Odkedy sme sa pripojili k Európskej únii, boli sme vždy dôsledne proti politickým stratégiám, ktoré požadujú, aby Európsky parlament rozhodoval vo veciach politických rozdielov a sporov, ktoré sa odohrávajú vnútorne v rámci jednotlivých krajín Európskej únie.

Taký bol náš politický postoj v minulosti a také je naše politické stanovisko aj dnes. Vždy sme boli dôslední.

Vždy budeme presadzovať slobodu prejavu, ktorá je základným právom všetkých občanov Európy.

  Ivo Belet (PPE), písomne. – (NL) Prekvapivý výsledok tohto hlasovania možno vytvorí priestor na ozajstnú rozpravu, rozpravu o podstate problémov ohrozujúcich pluralitu médií v Európe. Z celého srdca takúto diskusiu podporujeme. Všetci vieme, že sloboda médií je pod tlakom vo viacerých členských štátoch (pozri najnovšiu správu Index slobody tlače, ktorú včera vydala organizácia Reportéri bez hraníc).

Je však nevyhnutné, aby sme voči týmto problémom zaujali zásadný postoj a vytvorili nástroj na zlepšenie situácie v celej Európe tak, aby novinári boli schopní robiť svoju robotu bez tlaku súkromných či politických aktérov. Niektorí členovia tohto Parlamentu uprednostnili vnútroštátne smerovanie a riešenie domácich štátnych problémov. Je však dobre, že táto stratégia neuspela, pretože by vzniklo riziko ukončenia rozpravy v zárodku. Teraz sa už musíme od týchto vnútroštátnych hier raz a navždy pohnúť ďalej a investovať svoju energiu do štrukturálnych riešení problému, ktorý z dlhodobého hľadiska skutočne ohrozuje náš právny poriadok a demokraciu v Európe.

  David Casa (PPE), písomne. – Predstava, že v Taliansku dochádza k akejkoľvek forme porušovania práva na informácie, je mylná. V prvom rade by Európsky parlament nemal byť zneužívaný ako fórum na rokovanie o záležitostiach, ktoré by mali ostať vo vnútornej kompetencii domácich súdov a parlamentov členských štátov. Okrem toho je jasné, že nedávna kritika Talianska bola iniciovaná len v snahe zaútočiť na talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Preto som hlasoval proti uzneseniu.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Vzťah medzi politickou silou a žurnalistikou je komplexný a delikátny, no je mi jasné, že nikto by nemal mať právo na zavedenie svojej vlastnej „pravdy”, cenzúru myšlienok, prenasledovanie novinárov alebo obmedzovanie slobody prejavu a práva na informácie. Právo na informácie a sloboda prejavu sú jedným zo základných princípov, na ktorých je postavená Európska únia, a sú podstatné v akejkoľvek demokracii. Tiež to znamená, že by sme túto rozpravu nemali zjednodušovať či využívať s cieľom politicky získať.

Predložením uznesenia o práve na informácie v Taliansku si Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente zamieňa Európsky parlament s talianskym parlamentom. Odmietnutím návrhu o zahrnutí prípadov z iných štátov, ako je Nemecko, Maďarsko alebo Portugalsko, kde sa spomenulo neodôvodniteľné zrušenie programu Jornal Nacional na TV1, ukazujú, že majú dvojitý meter. Nezaujíma ich právo na informácie v Európe, ale len v Taliansku. Prekvapivo sme sa práve dnes dozvedeli, že Portugalsko v hodnotení slobody tlače, publikovanom Reportérmi bez hraníc, kleslo o 14 priečok.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Sloboda tlače je v demokratickej spoločnosti nevyhnutná. Z tohto dôvodu si myslím, že potreba vyrovnaného mediálneho trhu musí byť podporovaná všetkými členskými štátmi, ktoré sa musia individuálne i spoločne zaviazať k poskytovaniu možnosti získania čo najpresnejších možných informácií pre občanov Európy. Myslím si, že je úplne nevyhnutné, aby všetci občania Európy mali možnosť aktívne uplatňovať svoje práva a povinnosti, a teda aby boli riadne informovaní a aby mohli pochopiť a kritizovať spôsob, ako sú informovaní európskymi inštitúciami aj samotnými členskými štátmi.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Ako bývalá novinárka som sa zdržala hlasovania o všetkých návrhoch a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, o ktorých sa hlasovalo túto stredu. Chcela by som tak dôrazne kritizovať zneužívanie rozpravy o takých základných otázkach, ako je sloboda tlače, na účely politických strán. Toto základné právo by v podstate nemalo byť za žiadnych okolností predmetom politického dohadovania a bojov medzi ľavicou a pravicou.

Taliansko zažíva útoky na slobodu tlače a to je absolútne neprijateľné. No vypočuli sme si tiež bulharských, rumunských či francúzskych novinárov? Preverovali sme dôsledne politické či hospodárske zasahovanie, ktoré existuje v iných štátoch EÚ? Ako si môžeme byť istí, že politika v našich vlastných krajinách nezasahuje do redakčnej kontroly a obsahu? Ak by sme rozšírili našu štúdiu o novú správu, mohli sme podporiť naše uznesenia tak, aby čo najvhodnejším spôsobom zasiahli svoj skutočný cieľ: slobodu tlače v Európskej únii. Myslím si, že toto základné právo si zaslúži väčšiu investíciu ako to, čo sa objavilo v týchto textoch – textoch, ktorým úplne ušla podstata.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré požaduje smernicu o koncentrácii a ochrane plurality médií. Žiaľ, legislatívny rámec EÚ o pluralite a koncentrácii médií je stále nedostatočný. Európska únia zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie v článku 11 Charty základných práv a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. V článku 11 charty sa naozaj výslovne uvádza, že „sloboda a pluralita médií sa rešpektujú”; sloboda a pluralita médií sú nevyhnutné pre slobodnú, zdravú a demokratickú spoločnosť. Vzrastajúca koncentrácia médií v rukách bohatých patrónov jasne potláča otvorenú diskusiu. Musíme byť veľmi obozretní pred záujmami bohatých podnikov kontrolujúcich tok informácií a presadzujúcich vypočítavý, trhovo orientovaný, protiregulačný a často protiodborársky program. Rovnako aj z dôvodu zaručenia nestrannosti by verejnoprávni operátori mali byť nezávislí a nemali by byť vystavení zasahovaniu zo strany štátnych orgánov.

  Frank Engel (PPE), písomne. – (FR) Európsky parlament je opäť raz vyzývaný, aby vyjadril stanovisko k vnútroštátnej otázke, ktorou je ohrozenie slobody prejavu v Taliansku. Luxemburskí členovia Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) sú toho názoru, že Európsky parlament by v zásade nemal zasahovať do skutočného ani predstieraného konfliktu záujmov v členskom štáte. Parlament by nemal požadovať európske legislatívne opatrenia vždy, keď sa politickú alebo právnu záležitosť nedarí uspokojivo vyriešiť z pohľadu všetkých zúčastnených strán v danom členskom štáte. Preto sme hlasovali proti akejkoľvek snahe o prijatie zákona, ktorý by riešil problém konfliktu záujmov v konkrétnom členskom štáte na európskej úrovni.

V tejto otázke sme za skutočnú európsku diskusiu o tlači a problematických fúziách, ktoré sa môžu vyskytovať v tejto oblasti. Táto rozprava by sa nemala sústrediť na jeden špecifický členský štát, ale by mala riešiť otázku objektívnym a dôsledným spôsobom v rámci celej EÚ tak, aby riešenia týchto problémov mohli byť založené na existujúcich právnych predpisoch Spoločenstva.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Delegácia portugalských Socialistov v Európskom parlamente odmieta a odsudzuje postup istých portugalských poslancov Európskeho parlamentu Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorí sa pokúsili poškvrniť obraz Portugalska a portugalského premiéra nepodloženými obvineniami o zasahovaní do médií. Bolo to súčasťou kampane na očistenie útokov talianskej vlády Silvia Berlusconiho o slobode prejavu a médií. Delegácia Socialistov vyjadruje poľutovanie nad tým, že istí portugalskí poslanci Európskeho parlamentu prichádzajú na medzinárodnú scénu s touto diskusiou, ktorá bola iniciovaná istými stranami počas nedávnej volebnej kampane a na ktorú dali portugalskí voliči zreteľnú odpoveď.

Na rozdiel od tých, ktorí sú za touto kampaňou, Socialisti nežiadajú žiadneho občana Portugalska o zrieknutie sa svojej štátnej príslušnosti, ale odmietame tých, ktorí útočia na dobré meno Portugalska, aby tak splnili možné záväzky voči Silviovi Berlusconimu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pani komisárka Viviane Redingová žiadala poslancov v rokovacej sále, aby v rozprave na túto tému nevyužívali európske inštitúcie na riešenie problémov, ktoré by sa mali riešiť na vnútroštátnej úrovni tak, ako je to stanovené v našich zmluvách. Absolútne s tým súhlasím a odsudzujem používanie tejto taktiky poslancami európskej ľavice, osobitne Socialistami. Spomínam si, ako sa počas predchádzajúceho volebného obdobia španielski socialisti snažili manipulovať Európsky parlament získavaním vonkajšej podpory – ktorá bola nedostatočná v ich vlastnej krajine – na účely katastrofálnej protiteroristickej politiky. Tento nešťastný model správania pretrváva. Ako sa sťažoval predseda Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), takéto postoje šíria nedôveru a nerobia nič na budovanie dôvery verejnosti v európske inštitúcie.

Zaujímalo by ma, či by bola Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente rovnako naklonená podobnej rozprave o Portugalsku a o opakovanom zasahovaní jeho vlády do médií, čo počas pár mesiacov viedlo k výmene šéfredaktora významných novín O Público a náhlemu ukončeniu televízneho spravodajského programu (TV1), čo už bolo otvorene odsúdené regulačným úradom pre médiá.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme za uznesenie v záujme ochrany práva na informácie, pretože veríme v ochranu slobody prejavu, práva na informácie a v pluralitu viac ako v koncentráciu v médiách. Nesúhlasíme však s niektorými aspektmi tohto uznesenia, ktoré sú na hranici zasahovania do demokratického života jednotlivých krajín, a najmä vzhľadom na súčasné zloženie Európskeho parlamentu máme pochybnosti o možnosti smernice týkajúcej sa tejto veci.

Náš boj za právo na informácie a slobodu prejavu, práva novinárov a iných pracovníkov v médiách, za všeobecný prístup k informáciám a zaručenú pluralitu médií sa nemôže využívať na zakrytie partizánskych plánov, ktorých prvoradým cieľom je zasahovanie Európskeho parlamentu do vnútorných záležitostí štátov prostredníctvom používania dvojitého metra v závislosti od toho, ktorý politický subjekt má záujem na danej záležitosti.

Z tohto dôvodu sme sa tiež zdržali hlasovania o návrhoch Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) o otázkach týkajúcich sa TV1 v Portugalsku napriek tomu, že Portugalská komunistická strana je známa svojím kritickým postojom k tejto situácii v Portugalsku.

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (FR) Rozpravu o slobode médií považujem za veľmi dôležitú. Situácia v Taliansku je znepokojivá, no úlohou tohto Európskeho parlamentu je diskutovať o danej téme všeobecne alebo hovoriť o všetkých krajinách, ktoré sú v tejto oblasti problematické.

Spomenúť len Taliansko a pritom vedieť, že problémy existujú aj v iných štátoch, napríklad v Rumunsku, Bulharsku, Portugalsku a Maďarsku, vytvára partizánsku diskusiu, ktorá neprispieva k slobode prejavu a médií.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som dnes proti spoločnému uzneseniu, ktoré navrhol Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), Európski konzervatívci a reformisti a Skupina Európa slobody a demokracie o práve na informácie v Taliansku a iných členských štátoch, ako aj proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým týmito skupinami do spoločného uznesenia, ktoré navrhli poslanci ľavice a spojeného stredu. V podstate boli zamerané na zbavenie talianskeho premiéra jeho zodpovednosti za dodržiavanie princípu pluralizmu, ktorý je základnou hodnotou našich demokracií. Škandalózne tiež zaútočili na prezidenta Talianskej republiky, Giorgia Napolitana. Dôrazne som podporila spoločné uznesenie podpísané našou skupinou, pretože zásadne podporujem slobodu prejavu a som za európske právne predpisy o mediálnych fúziách napriek nesúhlasu pravice, ktorý už bol niekoľkokrát demonštrovaný. Mali by sme si byť vedomí obáv prichádzajúcich z Talianska v dôsledku nedávneho tlaku vyvíjaného Silviom Berlusconim na talianske a európske noviny, ako aj na slobodu prejavu Európskej komisie v súvislosti s presmerovaním migrantov na mori do Líbye talianskymi orgánmi, čo bolo porušením zákazu núteného vrátenia jednotlivca do krajiny.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Hlasoval som proti návrhu uznesenia, pretože je škodlivé a nie je v súlade s európskymi normami. V mene istých špecifických záujmov poslanci ľavice okrem iného porušili uplatnenie zásady jednotných noriem voči všetkým členským štátom. Zabránenie hlasovania o ústnom pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu, ktorý predložil pán Szájer, poskytuje dostatočný dôkaz o tom, že ozajstným cieľom uznesenia nebolo vyjadriť obavu o slobodu médií. Skutočným cieľom uznesenia bola len a len snaha zaútočiť na taliansku vládu. Dôvodom je skutočnosť, že táto vláda sa ľavici nepáči. Ľavica má právo na to, aby sa jej talianska vláda nepáčila. Nevidím však žiaden dôvod na súhlas s pokusom o zaobchádzanie s Európskym parlamentom ako s nástrojom a s pokusom o zapojenie nášho Parlamentu do pokračujúceho politického boja vnútri členského štátu.

Sloboda médií je univerzálna a dôležitá tiež vtedy, keď je ohrozená ľavicovými vládami. Som veľmi rád, že sme odmietli návrh, ktorý bol na programe práce iba preto, aby ľavicoví poslanci mohli útočiť na svojich politických oponentov v Taliansku.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, sloboda prejavu a nezávislé médiá sú základným kameňom demokracie, treba si ich vysoko vážiť a ochraňovať. Tak ako mnoho ďalších poslancov, aj ja sledujem s obavou vývoj, ktorého sme svedkami v niektorých členských štátoch vrátane Talianska a Maďarska. Keby sa toto uznesenie týkalo komunikácie a jej problémov v rámci celej EÚ všeobecne, tiež by som ho rada podporila. Tentoraz som to urobiť nemohla. Podporujem zásadu vyjadrenú našou skupinou, Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), že EÚ by nemala zasahovať do žiadnych vnútroštátnych záležitostí, na ktoré nemá právny mandát. Som preto spokojná s výsledkom hlasovania o práve na informácie v Taliansku a s tým, že všetkých deväť návrhov uznesení bolo dnes v pléne zamietnutých. Požiadavky na celoeurópske právne predpisy o pluralite a vlastníctve médií vo mne a v našej skupine vyvolávajú obavu z toho, že by Parlament urobil viac na ničenie slobody tlače, než na jej budovanie. Všetky členské štáty EÚ majú vlastné vhodné inštitúcie na riešenie základných problémov a problém Talianska sa musí tiež riešiť na vnútroštátnej úrovni. Vôbec to však neznamená, že by sme mali existenciu problému popierať.

Až na jednu otázku sama som hlasovala v súlade s postojom našej skupiny za spoločný návrh uznesenia Socialistov, Liberálov a Zelených. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 našej skupiny podceňuje či vlastne odmieta problémy práva na informácie v Taliansku, a tak som ho nemohla podporiť. Logika mi tiež zabránila podporiť návrh uznesenia našej skupiny, keďže sa nechal príliš uniesť pokušením venovať sa situácii len v jednom členskom štáte a na dosiahnutie rovnováhy sa snažil podceňovať problémy.

  Jean-Marie Le Pen (NI), písomne. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, je to v Taliansku, kde sa hlava štátu vyhráža, podniká právne kroky pri najjemnejšej kritike a osobne sa angažuje v súdnom procese na zničenie politického protivníka? Je to v Taliansku, kde vládnuca strana zaobchádza s najjemnejšou nepodliezajúcou informáciou ako s „ohavnosťou”, ako s úmyselnou snahou o „podkopnutie” hlavy štátu? Je to v Taliansku, kde je tlač kritizovaná za šírenie správ o aférach, ako je protekcionizmus v prospech dieťaťa hlavy štátu? Je to iba v Taliansku, kde majú tí pri moci zvláštne väzby s vedúcimi pracovníkmi veľkých súkromných televíznych kanálov a dosadzujú riaditeľov verejnoprávnych televízií? Je to v Taliansku, kde meníme zákony o audiovizuálnej reklame v prospech našich kamarátov?

Je to v Taliansku, kde do hlavnej televíznej relácie pozvú ministra, aby sa tam priznal k sexuálnej turistike, čo je trestný čin, no nie v prípade tohto ministra? Nie, toto je vo Francúzsku! Prekvapuje ma, že si francúzski socialisti, komunisti a zelení v tejto rokovacej sále nemyslia, že by stálo za to využiť túto rozpravu na odsúdenie pochybných praktík „sarkozie”.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – Hlasoval som proti uzneseniu o práve na informácie v Taliansku a iných členských štátoch EÚ najmä kvôli odseku D, v ktorom sa hovorí o „kritickej situácii v Rumunsku a Bulharsku” a v ktorom sa cituje správa organizácie Freedom House. Túto správu som si dôkladne prečítal, osobitne časť týkajúcu sa našej krajiny, a môžem preto povedať, že táto veta nie je pravdivá. Citovaná správa jasne hovorí, že „rumunská ústava chráni slobodu tlače a vláda čoraz viac rešpektuje tieto práva”.

Čo sa týka prezidenta Rumunska pána Traiana Băsescua, správa konštatuje, že „za jeho pôsobenia dochádza k menšej kontrole a manipulovaniu médií, ako to bolo za jeho predchodcov”. Ďalším dôležitým argumentom, ktorý dokazuje našu slobodu prejavu, je, že „Rumunsko je považované za regionálneho lídra vo vysokorýchlostných širokopásmových pripojeniach”. Prostredníctvom internetu sa môžu všetci novinári slobodne vyjadrovať a komunikovať s verejnosťou. Myslím si preto, že zmienka o Rumunsku a Bulharsku bola použitá bez zváženia celkového kontextu.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za uznesenie a plne podporujem výzvy na zabránenie pôsobenia mediálnych monopolov v Európe. Právo na informácie je nesmierne dôležitá otázka a ja dúfam, že vzhľadom na silné emócie a tesný výsledok hlasovania je to téma, ku ktorej sa ešte vrátime. Sklamalo ma, že po odmietnutí pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sme neboli schopní prijať konečné uznesenie.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti uzneseniu RC7 0088/2009 predloženému poslancami pravice a za spoločné uznesenie RC7 0090/2009 predložené zostávajúcimi skupinami Parlamentu, pretože bránim slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj pluralitu médií. Taktiež ma znepokojuje situácia v Taliansku, kde je konflikt záujmov medzi politickými, ekonomickými a mediálnymi silami, a mám obavy z koncentrácie médií, ktorá sa týka tak verejnoprávnych, ako aj súkromných médií. Situácia v Taliansku predstavuje vážny útok na pluralitu médií a v tomto zmysle boli aktivity pravicovej vlády pod vedením pána Berlusconiho neprijateľné. Myslím si, že je správne napraviť takúto zvláštnu situáciu, ktorá by mohla mať vážne následky pre celú Európsku úniu, a prijať kroky na zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych mediálnych kanálov a ochrániť ich pred akýmikoľvek vládnymi zásahmi. Chcel som, aby moje hlasovanie jednoznačne odzrkadlilo môj nesúhlas s vyvíjaním akéhokoľvek nátlaku či zastrašovania európskych vnútroštátnych novín talianskymi orgánmi.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dnešné hlasovania o návrhoch uznesení sú založené na rozprave, ktorá je neprekonateľná z hľadiska jej politickej jednostrannosti. Poslanci zjednotenej ľavice sa pustili do útoku na pána Berlusconiho a pomstili sa mu. Je pravda, že v Taliansku je vysoká miera koncentrácie médií, no ohrozenie slobody prejavu a demokracie bolo zveličené. Niet pochýb o tom, že budú proti čomukoľvek, čo nepochádza od poslancov ľavice.

V spoločnom návrhu uznesenia žiadali zelení, sociálni demokrati, komunisti a liberáli Európsku Úniu o, ako to eufemisticky pomenovali, právomoc na sledovanie plurality médií. Dôrazne to odmietam, pretože právomoci v tejto oblasti musia ostať výlučne v členských štátoch. Považoval som si za povinnosť hovoriť otvorene proti takýmto straníckopolitickým pokusom o zasahovanie a hlasovať proti spoločnému návrhu uznesenia, ktorý predložili poslanci ľavice, pretože pre mňa a pre Slobodnú stranu Rakúska sú sloboda médií a sloboda prejavu jedny z najdôležitejších aspektov demokracie, a preto sa musia brániť.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Sloboda prejavu je jednou z hodnôt, ktoré tvoria podstatu demokracie. Inštitúcie Európskej únie musia chrániť slobodu prejavu prostredníctvom svojich činov a v tomto zmysle aj poskytovať inšpiráciu pre celý svet. Európsky parlament však nemôže zastávať funkciu arbitra či páky v prípadoch vnútroštátnych politických sporov v členských štátoch, ako je to v prípade tohto uznesenia a tiež uznesenia týkajúceho sa „situácie” v Litve, o ktorom sa hlasovalo počas predchádzajúceho rokovania. Po zohľadnení týchto aspektov som hlasoval proti návrhu uznesenia.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Je pravda, že v Taliansku je výrazne oslabené právo na informácie najmä preto, že taliansky premiér pán Berlusconi získal, priamo alebo nepriamo, väčšinu televíznych kanálov do svojej sféry vplyvu, čo je výsledkom jeho politického postavenia a jeho mediálneho impéria. Nie je to však problém charakteristický pre Taliansko. Napríklad vo Francúzsku viedla reforma ústavy k zavedeniu nariadení, ktoré umožňujú prezidentovi republiky dosadzovať riaditeľov verejnoprávnych vysielateľov (Groupe France Télévision, France 2-5). Vo Francúzsku to spôsobilo výraznú polemiku. (Okrem toho bol riaditeľ najväčšieho súkromného televízneho kanála, TF1, prítomný na svadbe pána Sarkozyho ako svedok a má s ním teda veľmi blízky vzťah.) Je možné, že tento prípad je z hľadiska Európskej únie motivovaný skôr straníckou politikou a nesúhlasom s pánom Berlusconim ako ozajstnou rozpravou o slobode médií a práve na informácie. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tomuto návrhu uznesenia.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Vzhľadom na skutočnosť, že tri členské štáty Európskej únie (vrátane Rumunska) boli organizáciou Freedom House klasifikované ako štáty s „čiastočne slobodnými” médiami, som pevne presvedčená, že je nutné zasiahnuť na európskej úrovni, aby sa tak zabezpečilo, že sa bude rešpektovať jeden z najdôležitejších princípov demokracie, ktorým je sloboda médií.

Myslím si, že musíme žiadať Komisiu o zabezpečenie plurality médií zavedením spoločných noriem na úrovni EÚ. Hlasovala som za uznesenie Európskej únie a rada by som využila túto možnosť a znovu zdôraznila potrebu prijatia smernice o práve na informácie.

  Judith Sargentini (Verts/ALE), písomne. – Skupina zelených/Európska slobodná aliancia spolu so Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Konfederatívnou skupinou Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice predložili spoločný text. Až do poslednej chvíle boli všetky tieto skupiny ochotné prijať návrhy aj iných politických skupín tohto Parlamentu vrátane návrhov poslancov Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) zahrnúť obavy v súvislosti so slobodou tlače v iných členských štátoch. Nakoniec sa ukázalo, že tieto návrhy neboli ozajstnými pokusmi o nájdenie konsenzu. Cenou za takúto dohodu bolo vymazanie akéhokoľvek odkazu na Taliansko, ako aj naša požiadavka na Komisiu, aby predložila smernicu o koncentrácii a pluralite médií v EÚ, ktorá tvorí samotnú podstatu nášho uznesenia.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené skupinou PPE sa len snažili zmierniť text a boli pokusom o rozdelenie stúpencov tohto textu. To bol dôvod, prečo Zelení museli hlasovať proti, hoci sme počas rokovaní mohli aspoň pre niektorých z nich dosiahnuť dohodu. Zo strany skupiny PPE to nie je konštruktívny spôsob práce. Je nám ľúto, že pravicové skupiny opäť raz odmietli požiadavku európskej odpovede na európsky problém.

  Catherine Soullie (PPE), písomne. – (FR) Sloboda tlače je absolútna požiadavka. Demokratická legislatívna inštitúcia, akou je Európsky parlament, prirodzene nemôže spochybniť túto výsadu. Ochrana a obrana práva na informácie musia byť zaručené za každých okolností. Povinnosťou Európskeho parlamentu však nie je byť nadnárodným súdnym dvorom. Pluralita a sloboda všetkých médií v Európskej únii musí byť zaistená, no nie je na nás, poslancoch Európskeho parlamentu, aby sme posudzovali štát a jeho predstaviteľov v otázke charakteru vzťahov medzi tlačou a svetom politiky.

Zasahovanie Európskeho parlamentu je v tejto veci neprijateľné. Aká je naša legitimita na poskytovanie akéhokoľvek stanoviska o podmienkach médií v Taliansku? Toto je vnútorná politická rozprava členského štátu, rozprava, ktorá sa musí odohrávať a vyriešiť v rámci hraníc dotknutého štátu. Odmietnutie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorého cieľom bolo zmeniť názov tohto uznesenia, aby sa získal dojem väčšej orientácie na Spoločenstvo, demonštruje cielenú a čisto politickú povahu tejto rozpravy. Musíme byť opatrní, aby sme naše zhromaždenie nezmenili na súd.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Odmietli sme sa zúčastniť na záverečnom hlasovaní o návrhu uznesenia, ktoré pod zámienkou kontroly pána Berlusconiho v talianskych médiách propaguje všeobecnejšie záujmy plutokracie s cieľom koncentrovať médiá na národnej a európskej úrovni. Požaduje prijatie smerníc, ktoré by zásadne zmenili právo na informácie a slobodu prejavu na vnútornom trhu a záležitosti hospodárskej súťaže zavedením manipulácií veľkých podnikov v oblasti informácií a prispôsobením verejnoprávnych služieb kritériám súkromného sektora a pravidlám voľného trhu. Stredopraví a stredoľaví zástancovia jednosmernej Európy odporúčajú a veľmi túžia po priamom zásahu EÚ do vnútorných záležitostí členských štátov EÚ, podporujú suverenitu veľkých podnikov v oblasti informácií a so svojimi nechutnými konfrontáciami a maskovanými cieľmi sa derú, aby videli, kto si získa priazeň plutokracie a najlepšie poslúži jej záujmom. Hlavní mediálni dodávatelia sa vulgárnym spôsobom snažia manipulovať vedomie pracovníkov, aby tak zaviedli protiľudovú politiku kapitálu, ktorú uplatňujú stredopravé a stredoľavé vlády. Ľudia sa nedajú oklamať kohútími zápasmi v Európskom parlamente a snahou povýšiť ho do úlohy cenzora, čo je navyše základnou nosnou štruktúrou záujmov kapitálu.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL), písomne. – (EL) Podporujeme spoločný návrh uznesenia, no neželáme si byť spájaní v súvislosti s návrhom smernice Komisie o koncentrácii médií a ochrane plurality, pretože sa domnievame, že táto právomoc by v tejto závažnej a potrebnej záležitosti mala byť zverená členským štátom.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Myslím si, že hlasovaním za spoločné uznesenie predložené Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu, Skupinou zelených/Európskou slobodnou alianciou a Konfederatívnou skupinou Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice som preukázal podporu slobode médií v Taliansku. Myslím si, že ako pre voleného zástupcu je mojou úlohou podporovať kroky, ktoré zabránia výskytu nadmernej kontroly médií nielen v Taliansku, ale vo všetkých európskych členských štátoch. Myslím si, že monopolizácia médií je nebezpečná a že je potrebné zasadiť sa za väčšiu slobodu v médiách v celej Európe. Občania Európy by nemali byť objektom mediálnej cenzúry a selektívneho spravodajstva.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pred vyše rokom som prvýkrát zasadla do týchto lavíc a keďže si európske inštitúcie, a osobitne tento Parlament, hlboko vážim, bola som mimoriadne dojatá. Je mi veľmi ľúto, že tento Parlament je degradovaný tým, že je nútený strácať čas cielenými útokmi politických strán, ktoré ho využívajú a zneužívajú na svoje vlastné vnútroštátne a regionálne záujmy.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, práve udalosti, ktoré sa odohrávajú na najnižšej, provinčnej úrovni v Taliansku, sú tou najlepšou ukážkou slobody tlače a práva na informácie: predstavte si všetku regionálnu tlač, noviny v mestách, väčšie i menšie, ktoré ľudia čítajú každý deň a pozrite sa, o kom sa tam hovorí. Predstavte si denníky, ako je La Repubblica, a celú ľavicovú tlač. Dnes Európsky parlament opäť raz stratil príležitosť na serióznu rozpravu o slobode médií v Európe, ktorá sa stala rukojemníkom tých, ktorí využívajú tento Parlament na útočenie na talianskeho premiéra.

– Návrh uznesenia: RC-B7-0090/2009

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré kritizuje zhoršujúcu sa situáciu tlače v Európe, osobitne v Taliansku, a ktoré tak požadovalo prijatie právnych predpisov o mediálnych fúziách. Preto považujem za absolútne škandalózne, že poslanci európskej pravice – medzi nimi poslanci Európskeho parlamentu za Úniu za ľudové hnutie – hovorili otvorene proti obrane slobody prejavu, a tak sa pripojili k postoju poslancov extrémnej pravice a eurofóbov. Týmto hlasovaním poslanci európskej pravice odhalili, že ich reflexné konanie malo ochrániť talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, člena Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorý ovláda mediálne impérium, čo je na politického činiteľa bezprecedentné. Pán Berlusconi pravidelne zastrašuje novinárov a zvolených poslancov, ktorí sú proti jeho krokom. Fakt, že hlava talianskej vlády ovláda médiá v alpskej oblasti, je urážkou slobody európskej tlače, no nie je to zasahovanie. Talianska demokracia, ako všetky demokracie v EÚ, si zaslúži rešpekt. Jej predstaviteľ však ukázal, že si ho v súčasnosti nezaslúži. V mene našej úcty voči talianskym občanom máme dnes povinnosť ho za to odsúdiť.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Pretože ma veľmi znepokojuje koncentrácia vlastníctva médií v Taliansku a v celej Európe, hlasovala som za tento spoločný návrh. V Írsku sa nám vytvára možný podobný problém a ja verím, že Európsky parlament sa tejto záležitosti bude opäť venovať. Je potrebné, aby sa tieto otázky plne preskúmali a aby mal Parlament naďalej prehľad v súvislosti s týmto vývinom a smerovaním vlastníctva médií v Írsku a v celej Európe. Tiež by som chcela vyjadriť svoje sklamanie z toho, že poslanci strany Fianna Fáil hlasovali proti takémuto miernemu návrhu o vlastníctve médií v Taliansku.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Téma hlasovania sa týka otázok regulácie vlastníctva médií. Mnoho ľudí pripomína nedostatok demokracie v EÚ; pri danej koncentrácii vlastníctva médií v celej Európe sú však najväčšou hrozbou ozajstnej demokracie mediálni baróni sveta. Ak si ľudia myslia, že vlastníci nemajú vplyv na tlač, mali by sa nad tým zamyslieť. Rupert Murdoch vlastní takmer 200 spravodajských periodík na celom svete. Z nich iba menšia časť zaujala v prípade Iraku protivojnový postoj. Informovanie verejnosti je podmienkou demokracie. Koncentrácia vlastníctva médií spôsobuje, že vyzdvihovanie obchodných záujmov elitnej menšiny sa môže schovávať za redakčnú nezávislosť. Verejnosť musí mať sama možnosť vybrať si z ponúkaného spravodajstva. V Írsku máme svoje vlastné problémy s vlastníctvom médií, ktoré musíme regulovať. Tento Parlament musí podporovať slobodu prejavu a slobodu prejavu médií. Je mi ľúto, že kolegovia poslanci pravice mali iný názor.

  Catherine Soullie (PPE), písomne. – V nadväznosti na hlasovanie o spoločnom uznesení o práve na informácie v Taliansku a v celej Európskej únii je Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) veľmi spokojný. To, čo sme museli vykonať, bolo jasne vymedziť úlohu Európskeho parlamentu: sme legislatívne zhromaždenie a nie tribunál vnútorných záležitostí členských štátov. Bolo by nevhodné, keby bol tento maskovaný osobný útok podporovaný Parlamentom. Výsledok hlasovania ma veľmi teší. Hoci bol tesný, opätovne zavádza hodnotu zásady subsidiarity v rámci Európskej únie a jej inštitúcií.