Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2133(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0041/2009

Predkladané texty :

A7-0041/2009

Rozpravy :

PV 21/10/2009 - 8
CRE 21/10/2009 - 8

Hlasovanie :

PV 22/10/2009 - 8.8
CRE 22/10/2009 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2009)0057

Rozpravy
Streda, 21. októbra 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

8. Inštitucionálne aspekty vzniku európskej služby pre vonkajšiu činnosť – Vznik európskej služby pre vonkajšiu činnosť: stav rokovaní s členskými štátmi (rozprava)
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o správe pána Elmara Broka o inštitucionálnych aspektoch vzniku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (2009/2133(INI) – (A7-0041/2009)) a vyhlásenie Rady a Komisie o vzniku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

 
  
MPphoto
 

  Elmar Brok, spravodajca.(DE) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Malmströmová, vážená pani komisárka, dámy a páni, blížime sa k času, keď bude Lisabonská zmluva konečne ratifikovaná, a teraz začíname zvažovať, ako by sme ju mali vykonávať. Všetci vieme, že ústava sa musí uviesť do života, čo je rovnako dôležité tak v tejto zmluve, ako aj v texte ústavy či primárneho práva.

Rád by som však všetkým znovu pripomenul pôvodný zámer, pretože naše súčasné diskusie o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vysokom predstaviteľovi a podpredsedovi Komisie predstavujú výsledok ústavného konventu, ktorý prevzala medzivládna konferencia o Lisabonskej zmluve.

Zámerom bolo zefektívnenie Európskej únie priblížením sa k stavu, keď Európa hovorí s ostatným svetom jednotne. Práve preto potrebujeme nový typ vysokého predstaviteľa a podpredsedu Komisie, ktorý musí mať spoľahlivú službu tak, aby on či ona mohli dobre plniť túto úlohu.

Druhou zásadou ústavného konventu bola transparentnosť a treťou bola demokracia. To boli tri počiatočné body a parlamentnej väčšine v ústavnom konvente tvorenom najmä poslancami národných parlamentov bolo zrejmé, že Európska únia je vždy lepšia v oblastiach, kde postupuje podľa metódy Spoločenstva, a vždy je relatívne slabšia, keď postupuje podľa medzivládnej metódy.

V duchu týchto príprav vykonávanie uvedenej zmluvy nesmie viesť k posilneniu medzivládneho prístupu, čo by malo za následok potlačenie metódy Spoločenstva, ktorá je demokraticky kontrolovateľná, úspešnejšia a transparentnejšia.

Preto občas nerozumiem, prečo sa členské štáty primárne zaujímajú o organizačné štruktúry a nie o to, ako sa tieto zásady zavádzajú do praxe. Domnievame sa, že nepotrebujeme novú byrokraciu nachádzajúcu sa v strede medzi Radou a Komisiou, ktorá bude z dlhodobého hľadiska pozostávať zo 6 000 až 8 000 ľudí, bude si žiť vlastným životom a stane sa nezávislým kráľovstvom mimo našej kontroly.

Predpokladajme, že táto služba bude ako správny orgán pridelená Komisii, a uvedomme si, že musí mať charakter sui generis. Nemôže to byť bežný úrad Komisie, pretože v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa právomoc delí medzi Komisiu a Radu. Preto musíme zaistiť zavedenie ochrany pre Radu, aby táto mohla uplatňovať svoje práva primeraným spôsobom a aby bol zvolený lojálny prístup.

Je dôležité zdôrazniť, že k národným expertom v Komisii sa musíme správať inak, ako to bývalo v minulosti; inými slovami, musíme im dať rovnaké práva. Musíme jasne vysvetliť, že kontrolná funkcia Parlamentu a jeho rozpočtové práva nesmú byť nijako obmedzované, ale namiesto toho by mali byť posilnené.

Preto by som na tomto mieste rozpravy Komisii rád pripomenul, že máme nielen právo na konzultácie, ale aj to, že my poslanci sme prinútili Komisiu, aby súhlasila. Komisiu a vysokého predstaviteľa nevynecháme z diskusií. Musíme zaistiť, aby mal Európsky parlament v prípade zmien týkajúcich sa služobného poriadku a rozpočtových pravidiel právo spolurozhodovať, rovnako ako v prípade rozpočtového postupu. Preto by som obe inštitúcie rád vyzval, aby vo svojich vyhláseniach vyjadrili spôsob, akým navzájom prepoja zásady efektívnosti, transparentnosti a demokracie. Z predchádzajúcich dokumentov výboru COREPER, ku ktorým som mal prístup, mi to nebolo zrejmé.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady.(SV) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán Brok, vážení poslanci, viem, že tu v Parlamente sa veľmi zaujímate o rozvoj Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. S veľkým záujmom a silným pocitom osobnej účasti som si prečítala správu pána Broka, ktorú v pondelok prijal Výbor pre ústavné veci. Prirodzene, predsedníctvo sa plne stotožňuje s tým, čo o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť hovorí pán Brok vo svojej správe, vlastne ide o základný prvok nášho spoločného úsilia o premenu európskej zahraničnej politiky na aktívny a kohéznejší nástroj, ktorý by umožnil, aby na celom svete videli európsku politiku v lepšom svetle.

Naším zámerom je preklenúť prázdny priestor, ktorý existuje medzi prácou Komisie a Rady, aby sa politika Únie uberala rovnakým smerom. Je to potrebné, aby sme boli čo najefektívnejší. Preto je pre nás veľmi dôležité poskytnúť Európskej službe pre vonkajšiu činnosť čo možno najlepší štart. Je to jedna z najväčších a najdôležitejších úloh Lisabonskej zmluvy. Množstvo dielikov skladačky musí zapadnúť na svoje miesto, a práve preto v Rade prebiehajú rozsiahle prípravy.

Cieľom Európskej rady je dohodnúť sa na správe, ktorú bude môcť vysoký predstaviteľ alebo vysoká predstaviteľka po svojom vymenovaní použiť ako štartovací bod pri predkladaní návrhu o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Počas tejto práce sa bude v súvislosti s predkladaním návrhu vysokým predstaviteľom, samozrejme, diskutovať s Európskym parlamentom. Dovtedy predsedníctvo zaistí pravidelný dialóg s Európskym parlamentom. Tento dialóg sme tu mali doteraz a budeme ho mať aj naďalej. Pre Európsky parlament, Radu a Komisiu je dôležité, aby mali pravidelný kontakt pri riešení týchto otázok nielen medzi úradníkmi, ale aj na politickej úrovni.

Okamžite po írskom referende – a veľmi nás potešilo, že skončilo úspechom – začali členské štáty a Komisia veľmi intenzívne pracovať na príprave Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Táto práca postupuje a ja som si úplne istá, že na budúci týždeň budeme schopní predložiť Európskej rade v súvislosti s budúcim vysokým predstaviteľom niekoľko použiteľných myšlienok. Keďže predloženie konečného návrhu je úlohou vysokého predstaviteľa, on alebo ona sa, samozrejme, zapojí do práce hneď po svojom vymenovaní. Je veľmi dôležité, aby mal či mala možnosť zasiahnuť do práce na tomto návrhu.

Predsedníctvo predloží dohodu o zásadách zahŕňajúcu päť hlavných prvkov, konkrétne rozsah aktivít Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, jej právne postavenie, personálne obsadenie a financovanie a delegácie EÚ. Ešte sme to neukončili a diskusie stále prebiehajú, pokúsim sa vám však priblížiť, kam sme sa doteraz dostali; v tejto súvislosti sa zdá, že medzi Radou a Komisiou je vysoká miera zhody, a ja verím, že sa nakoniec dosiahne aj s Európskym parlamentom.

Pokiaľ ide o rozsah činností Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, je zrejmé, že by sme mali vytvoriť zemepisné a tematické „úradnícke funkcie“ s kolektívnou zodpovednosťou za úlohy, ktoré v súčasnosti vykonáva Komisia a sekretariát Rady. Komisia bude mať aj naďalej hlavnú zodpovednosť za veci týkajúce sa obchodu, pomoci a rozširovania, hoci sa ešte stále presne nestanovilo, kde bude deliaca čiara medzi Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, pokiaľ ide o pomoc.

Členské štáty a Komisia sa tiež zhodli na tom, že právne postavenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť by malo odrážať a podporovať jedinečnú úlohu, sui generis, ktorú má táto služba v systéme EÚ. Nech už bude nakoniec právne riešenie akékoľvek, musí spĺňať zásady dobrej administratívy a perspektívu osobnej zodpovednosti.

Personál sa bude získavať z Komisie, sekretariátu Rady a z členských štátov. Jasne to stanovuje Lisabonská zmluva. Všetky tieto kategórie zamestnancov majú nárok na to, aby vykonávali úrad za rovnakých podmienok. Delegácie EÚ budú začlenené do právomocí vysokého predstaviteľa, len čo Lisabonská zmluva nadobudne platnosť.

Dôležitou vecou pri zriaďovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť je kontakt s Európskym parlamentom. Po vymenovaní vysokého predstaviteľa bude on či ona pravidelne konzultovať s Európskym parlamentom zásadné prístupy a dôležité rozhodnutia v rámci smerovania spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Som presvedčená o tom, že úzky kontakt s Európskym parlamentom bude podporovaný aj na úrovni úradníkov. Európska služba pre vonkajšiu činnosť by teda mala byť nástrojom zodpovedným za kontakt s Európskym parlamentom.

Približne sem sme dospeli v našich rozhovoroch. Nemôžem sa vyjadriť podrobnejšie, pretože sme naše rozhovory ešte neskončili, no urobíme všetko preto, aby bol Parlament aj naďalej informovaný o dosiahnutom pokroku. Samozrejme, vysokého predstaviteľa ešte stále nevymenovali, preto sú toto všetko len myšlienky a nič viac. Koniec koncov to bude vysoký predstaviteľ, kto predloží návrh v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

Rada by som vám poďakovala za možnosť vystúpiť a teším sa na konštruktívnu rozpravu, počas ktorej si, samozrejme, veľmi pozorne vypočujem názory Parlamentu a zodpoviem všetky otázky, ako budem najlepšie vedieť.

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dúfam, že sme sa dostali až do posledného kola procesu zavádzania Lisabonskej zmluvy a zavŕšime proces, ktorý si vyžiadal osem rokov diskusií a rokovaní. Všetci dúfame, že po jednoznačnom výsledku írskeho referenda konečne môže veľmi skoro nasledovať česká ratifikácia. Ak to dosiahneme na 20. výročie opätovného zjednotenia Európy, bude to veľký deň pre Európu a jej občanov – v neposlednom rade preto, lebo všetku pozornosť budeme môcť sústrediť na naliehavé problémy a politické záležitosti, ktoré sú pred nami.

Dostávame sa do záverečného štádia, dovoľte mi teda zablahoželať Parlamentu a najmä Výboru pre ústavné veci zastúpenému spravodajcom pánom Elmarom Brokom k predloženému stanovisku o kľúčovom prvku Lisabonskej zmluvy, ktorým je Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Vznik Európskej služby pre vonkajšiu činnosť ponúka Európskej únii a všetkým jej inštitúciám príležitosť dosiahnuť to, v čo sme dlho dúfali: aby mala vo svete spoločný hlas a aby sa posilnil vplyv EÚ vo svete.

Správa pána Broka si tento veľký potenciál uvedomuje. Spoločne s touto dôležitou rozpravou a mnohými ďalšími konzultáciami s poslancami Parlamentu poskytne v priebehu nadchádzajúcich mesiacov veľmi dôležitý príspevok k našej spolupráci so švédskym predsedníctvom a tiež s členskými štátmi a sekretariátom Rady. S radosťou môžem potvrdiť, že Komisia vo veľkej miere podporuje celkový prístup Parlamentu. Súhlasím so zásadami transparentnosti, demokracie a súdržnosti, ktoré ste tu práve spomenuli. Samozrejme, je dôležité, aby všetky inštitúcie spolupracovali a pomáhali novovymenovanému vysokému predstaviteľovi/podpredsedovi Komisie v jeho či jej úlohe pripraviť rozhodnutie o vzniku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť – rozhodnutie, ktoré si, ako viete, vyžaduje súhlas Komisie a konzultáciu s Parlamentom.

Najprv mi dovoľte spomenúť štatút Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Skutočne bude sui generis, pretože neexistuje model, ktorým by sa riadila. Vytvárame čosi nové. Nebude ani medzivládna a nebude ani výhradne založená na metóde Spoločenstva; musíme však zaistiť, aby mal nový systém skutočne európsky prístup inšpirovaný a založený na politikách Spoločenstva, ako tu už bolo spomenuté. Základnou otázkou pre nás všetkých je, čo by mala Európska služba pre vonkajšiu činnosť vykonávať. To by malo byť naším cieľom. Spojením rôznych aktérov v oblasti vonkajších vzťahov môžeme zaistiť, že naše vzťahy s vonkajším svetom budú jasné, koherentné a vedené jednotným súborom politických cieľov. Musí mať právomoc ako základ vonkajšej politiky EÚ, miesto, kde sa politika rozvíja a koordinuje. Európska služba pre vonkajšiu činnosť musí byť takto vnímaná v rámci Európskej únie aj mimo nej a bude účinná len vtedy, ak bude dobre spolupracovať s ostatnými inštitúciami a plne rešpektovať medziinštitucionálnu rovnováhu.

Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť vznikla spôsobom, ktorý jej umožní veľmi úzko spolupracovať s Komisiou a Radou a rešpektovať potrebu plnej zodpovednosti voči Európskemu parlamentu. Spojenie zodpovedností za vonkajšiu činnosť do jedinej služby bude podľa mňa pre Parlament znamenať zmenu jeho schopnosti plniť kontrolnú úlohu vo vzťahu k politike Únie. Ako služba samotná, tak aj spôsob, ktorým Parlament pristupuje k tejto službe a k vysokému predstaviteľovi/podpredsedovi Komisie, bude musieť byť istým spôsobom sui generis.

Vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť si vyžaduje množstvo rozhodnutí, pravdepodobne vrátane zmien rozpočtových pravidiel a služobného poriadku, ktoré vyžadujú návrh Komisie a prijatie prostredníctvom spolurozhodovacieho postupu.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie musí mať právomoc riadiť službu, služba však musí tiež slúžiť systému EÚ ako celku – hlavne predsedovi Európskej komisie a predsedovi Európskej rady, ako aj ďalším komisárom s pôsobnosťou vo vonkajších vzťahoch. V Bruseli aj v tretích krajinách musí byť schopná poskytnúť pomoc Európskemu parlamentu a oficiálnym delegáciám na zahraničných cestách.

Úzke zapojenie členských štátov do novej služby je jednou zo základných inovácií. Veľvyslanci výboru COREPER sa usilujú čo najlepšie zaistiť, aby mohli kvalitní diplomati členských štátov čo najskôr nastúpiť do služby. My v Komisii práve skúmame spôsob, akým by sa to dalo urobiť pred úpravou služobného poriadku, a prijímanie do služby by sa malo uskutočňovať formou výberových konaní založených na schopnostiach s vhodným prihliadnutím na potrebu zemepisnej a rodovej vyváženosti. To do značnej miery spĺňa želania vyjadrené v správe.

Domnievame sa tiež, že by všetci členovia EEAS, či už pôjde o úradníkov inštitúcií EÚ, alebo úradníkov z členských štátov pracujúcich na dobu určitú, mali mať rovnaké práva. Budú si rovní v každom zmysle.

Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti služby, potrebuje mať úplný prehľad o vzťahoch Únie so zvyškom sveta, preto potrebuje zemepisne rozčlenené pozície, ako aj horizontálne služby, aby obsiahla otázky, ako je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spoločná bezpečnostná a obranná politika, ľudské práva a vzťahy s orgánmi OSN. Cieľom je predísť duplicite a zaistiť, aby všetci zodpovední za presadzovanie vonkajšej politiky EÚ účinnejšie spolupracovali, a Komisia bude aj naďalej zaisťovať služby súvisiace s obchodom, rozvojovou politikou, realizáciou pomoci, humanitárnou pomocou a rozširovaním. Samozrejme, bude tiež pokračovať v riadení vonkajších prvkov základných vnútorných politík Únie a ústredná otázka súčasnej rozpravy je, ako riadiť programovanie vonkajšej pomoci.

Môžem uistiť Parlament, že rozvojová politika EÚ vrátane odstránenia chudoby bude ústrednou časťou vonkajšej činnosti Komisie. Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie a komisár pre rozvoj na tom budú veľmi úzko spolupracovať. Skutočnosť, že nový vysoký predstaviteľ bude tiež podpredsedom Komisie zodpovedným za koordinovanie všetkej vonkajšej činnosti EÚ, celej veci pomôže. Služba bude tiež zodpovedná za správu delegácií, hoci ľudia v rámci delegácií budú tak ako teraz z rôznych služieb – nielen z EEAS, ale aj zo služieb Komisie a možno aj z iných inštitúcií a orgánov Európskej únie.

Od chvíle, keď táto zmluva nadobudne platnosť, delegácie Komisie sa stanú delegáciami EÚ. Takto získajú nové zodpovednosti, neoslabí to však ich úlohu pri zastupovaní aktivít Komisie v plnom rozsahu. Delegácie EÚ by mali byť zodpovedné za zastupovanie, koordináciu a rokovania odo dňa, keď táto zmluva nadobudne platnosť. Na väčšine miest prebehne tento proces celkom hladko. Na miestach s výnimočne vysokým pracovným zaťažením však bude potrebné zabezpečiť rozdelenie záťaže nielen pomocou rotujúceho predsedníctva, ale aj iných členských štátov.

Vytvorenie úplne novej vonkajšej služby je významnou úlohou. Táto služba sa podľa informácií vo vašej správe bude časom vyvíjať. Budeme sa učiť spoločne. Naším prvým cieľom musí byť zachovanie účinného presadzovania vonkajších politík EÚ v období medzi nadobudnutím platnosti tejto zmluvy a vznikom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Spolu so sekretariátom Rady budeme spolupracovať s vysokým predstaviteľom/podpredsedom Komisie na zaistení plynulého prechodu. Musíme sa však pozerať ďalej do budúcnosti. Spojíme úradníkov a diplomatov z rôznych inštitúcií a všetkých členských štátov. Vieme, že spoločná zahraničná politika nie je len súčtom 27 národných politík. V Európskej službe pre zahraničnú činnosť potrebujeme ľudí, ktorí myslia európsky, hoci nestrácajú typické národné väzby. Preto potrebujeme vytvoriť diplomatickú kultúru EÚ a esprit de corps EÚ. Preto je nevyhnutná odborná príprava.

Správa prináša sľubnú myšlienku vytvorenia európskej diplomatickej akadémie. Dovtedy môžeme plnohodnotne využívať diplomatické akadémie členských štátov. Len veľmi nedávno som sa zúčastnila na 10. výročí európskeho diplomatického programu, ktorý s touto situáciou počítal a ukázal nám cestu. Za zmienku stojí, že Komisia od sedemdesiatych rokov usporiadala školiace semináre pre viac než 5 700 diplomatov. Jednou z úloh EEAS bude vytvoriť stratégiu odbornej prípravy, ktorá zabezpečí, že všetci jej členovia bez ohľadu na pôvod budú spôsobilí vykonávať svoje úlohy. Najmä vedúci delegácií musia nielen vykonávať svoju politickú úlohu, ale tiež zabezpečiť všetky činnosti Komisie, ktoré tvoria významnú časť mandátu delegácie.

Správa pána Broka tiež otvára otázku, či EEAS môže zabezpečovať konzulárne služby. Komisia je tejto myšlienke otvorená, hoci jej rozvinutie si môže vyžiadať nejaký čas. To sú záležitosti budúcnosti. V súčasnosti je našou úlohou zabezpečiť správne fungovanie EEAS v záujme všetkých: európskych občanov, členských štátov a Európskej únie. Komisia podporuje vznik EEAS, chce, aby služba uspela, a prispeje všetkými možnými spôsobmi, aby zaistila, že sa to stane. Táto správa ukazuje, že Parlament urobí to isté.

Prepáčte mi, že som hovorila trochu dlhšie, no myslím si, že ide o veľmi dôležitú vec. Prepáčte mi, prosím, pán predsedajúci.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Vážená pani komisárka, samozrejme, že vám prepáčim, pretože s vami plne súhlasím. Je to veľmi dôležitá téma.

 
  
MPphoto
 

  Alojz Peterle, v mene skupiny PPE. – (SL) Vážená pani úradujúca predsedníčka Rady, pani komisárka, bývalí kolegovia z Európskeho konventu, dámy a páni, chcel by som zablahoželať spravodajcovi pánovi Elmarovi Brokovi k jasne vyjadrenému stanovisku Európskeho parlamentu k záležitostiam súvisiacim so vznikom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Zriadenie takejto služby je logickým a nevyhnutným dôsledkom rozhodnutia spojiť dve úlohy zahraničnej politiky do jednej a je mimoriadne dôležité pre rozvoj identity zahraničnej politiky Európskej únie. Integrovaná diplomacia bude znamenať zjednodušenie, jednotnejšiu a účinnejšiu činnosť, ako aj väčšie zviditeľnenie a uznanie.

Otázka, ako zaviesť túto spoločnú službu, nie je čisto technická. Bude mať tiež vplyv na presadzovanie politického zámeru, ktorý by Európska únia rada dosiahla zverením úloh vysokého predstaviteľa a podpredsedu Komisie jedinej osobe. Rozvíjanie novej služby by malo vychádzať z rovnakého zdroja, ktorý viedol k spojeniu dvoch úloh zahraničnej politiky a ktorý vyústi do zjednotenia úsilia Rady a Komisie v oblasti zahraničnej politiky.

Je dôležité, že táto služba vzniká s náležitým ohľadom na úlohy a spoluprácu Komisie, Rady a Parlamentu a že sa zakladá na vzájomnej dôvere a vôli spolupracovať.

Hoci si myslím, že v záujme Európskej únie by mala táto služba začať fungovať čo najskôr, dôrazne podporujem odporúčanie, aby sa zavádzala postupne, a tak sa podarilo prijať jej najvhodnejšiu a najúčinnejšiu formu. Myslím si, že pokiaľ ide o jej organizáciu a rozpočet, je vhodné, aby služba tvorila súčasť administratívnej štruktúry Komisie.

Považujem za úplne zásadné, aby do budúcej služby patrili aj zamestnanci národných diplomatických služieb, čo by nepochybne viedlo k vytvoreniu lepšej a dostupnejšej služby pre občanov Európskej únie, a to najmä v krajinách, ktoré majú len malý počet diplomatických zastúpení.

 
  
MPphoto
 

  Roberto Gualtieri, v mene skupiny S&D.(IT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani komisárka, dámy a páni, touto rozpravou a správou, ktorú zajtra schválime, chce tento Parlament dokázať svoju vôľu pomôcť pri zakladaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť tým, že dokonca aj v tejto predbežnej fáze vedie konštruktívny dialóg s Radou aj s Komisiou. Domnievame sa, že okamžité požadovanie medziinštitucionálneho dialógu je predovšetkým užitočné a rozumné, ak uvážime, že touto zmluvou stanovený postup vyžaduje, aby Parlament vyjadril svoje stanovisko k návrhu predloženému vysokým predstaviteľom, a pretože výsady Parlamentu v súvislosti s rozpočtom nevyhnutne vyžadujú jeho súhlas a spoluprácu. A to nehovorím o súhlase Komisie spomenutom pánom Brokom, ktorý prináša ďalší priestor pre Európsky parlament.

Tiež si však myslíme, že je našou povinnosťou okamžite požadovať tento dialóg, pretože Európska služba pre vonkajšiu činnosť je jednou z najdôležitejších inovácií, ktoré zavádza Lisabonská zmluva. Jej charakter má mať značný vplyv na spôsob zmeny organizácie európskeho riadenia a aj na spôsob, ktorým sa v praxi rozhoduje o celkovej vyváženosti inštitúcií Únie.

Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente súhlasí so stanoviskom prijatým v správe pána Broka, na ktorej návrhu sa aktívne podieľala. Je to stanovisko, ktoré má za cieľ rozvíjať úlohu, ktorú môže služba vykonávať ako prepojenie medzi rozmerom Spoločenstva týkajúcim sa vonkajšej činnosti Únie a medzivládnym rozmerom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako je to ustanovené v hlave V Lisabonskej zmluvy.

Prirodzene si uvedomujeme jedinečný charakter služby, ktorý tiež odráža postavenie vysokého predstaviteľa a podpredsedu Komisie, rovnako ako sme si vedomí skutočnosti, že služba nesmie zahŕňať všetky služby, ktoré Komisia využíva pri zavádzaní množstva prvkov svojej vonkajšej činnosti – ktorá sa neobmedzuje len na SZBP – počínajúc spoluprácou na jej rozvoji.

Domnievame sa však, že je veľmi dôležité, aby služba dokázala zefektívniť zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie a aby jej vonkajšia činnosť bola celkovo dôslednejšia. Myslíme si tiež, že je veľmi dôležité, aby bola služba pod demokratickou kontrolou Parlamentu, a v tejto súvislosti sa domnievame, že jej začlenenie do administratívnej štruktúry Komisie je možnosťou, ktorá je v úplnom súlade s cieľmi, na ktorých nám skutočne záleží. Z tohto dôvodu sme hlasovali za správu pána Broka.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, Komisia má v zásade pravdu, keď vraví, že služba by mala spájať všetky nástroje a prostriedky potrebné na vykonávanie aktívnej zahraničnej politiky na celom svete. Je veľmi dôležité, aby všetci partneri tohto veľkého projektu vrátane najľudnatejších a najvýznamnejších štátov začali dôverovať jeden druhému a tiež službe.

Je veľmi dôležité, aby Ministerstvo zahraničných vecí Spojeného kráľovstva vyslalo do služby tých najlepších ľudí namiesto tých, ktorých sa chce zbaviť. Plne súhlasím, že z administratívnych a rozpočtových dôvodov by služba mala byť pričlenená ku Komisii, a to aj z hľadiska parlamentnej a finančnej kontroly. Musím povedať Rade, že je neprijateľné, aby bola služba v rámci rozpočtových pravidiel zaradená do rovnakej kategórie ako Hospodársky a sociálny výbor či ombudsman. Myslím si, že táto správa pána Broka je prakticky prípravnou fázou procesu vzniku služby pre vonkajšiu činnosť, no tiež sa domnievam, že by sme sa mali zastaviť, kým postúpime ďalej, a pred zvolením vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie vyriešiť dôležité otázky.

Pre Parlament je veľmi dôležité, že máme politického partnera na rokovanie o vzniku a budúcnosti programu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, preto vás prosím, štáty, aby ste nám poskytli ľudí na všetky tieto pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 

  Indrek Tarand, v mene skupiny Verts/ALE. (ET) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, je pre mňa skvelým a príjemným zážitkom pracovať s niekoľkými obdivuhodnými ľuďmi. Rád by som zablahoželal pánovi Brokovi a tiež mnohým ďalším, ktorí k správe prispeli. Teraz by som však rád citoval pána Barrosa, ktorý dnes ráno múdro povedal: „Ani inštitúcie nie sú večné; potrebujeme obrovskú politickú vôľu.“ Vytváranie inštitúcií sa bez politickej vôle vlastne nezaobíde. Aby sme predišli situácii, že vytvoríme len ďalšiu inštitúciu, naša politická vôľa musí byť pri vzniku novej služby vždy prvoradá. Cieľom je naozaj európska organizácia, ktorá je v skutočnosti organizáciou sui generis a ktorá slúži spoločným záujmom všetkých európskych občanov. Ak sa chceme vyhnúť duplicite či možnému plytvaniu prostriedkami, ktoré je také typické, musíme zaručiť, aby sa vyčlenenie rozpočtových prostriedkov a použitie týchto prostriedkov uskutočnilo pod dohľadom Európskeho parlamentu.

Správa širšie definuje zásady koordinované Európskym súdnym dvorom, čo nám pomôže pri vymenovávaní vysokého predstaviteľa a tiež pri uskutočňovaní plánu. Po tomto pláne budeme mať všetci lepšiu pozíciu a dostaneme tiež príležitosť zapojiť našu vlastnú politickú vôľu. Keďže všetci poznáme zámery Strany zelených – ako sú myšlienka dosiahnutia mieru, úplné uplatňovanie Charty základných práv, a, samozrejme, téma rodovej rovnosti – nebudem sa im tu dnes znova venovať, hoci sľubujem, že sa k týmto témam v pravej chvíli vrátim. Musím však povedať, že si myslím, že by Rada urobila veľmi dobre, keby zvážila vymenovanie ženy za vysokého predstaviteľa, pretože všetci vieme, že predsedom Komisie nie je žena. Na čele Európy vlastne ešte nikdy nestála žena, a preto, keď vytvárame novú európsku inštitúciu, by bolo možno dobré zvážiť tento prvok.

Pri posudzovaní správy som upozornil na určité záporné postoje prichádzajúce z istých oblastí. Odznelo tu, že Európsky parlament nezohráva v tejto veci žiadnu úlohu a že sa touto správou len snaží dodať sám sebe viac dôležitosti. Na tento postoj by som zareagoval tak, že Parlament je dôležitý a my to musíme vziať do úvahy. Naša správa o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť poskytuje veľmi dobrú príležitosť tieto skutočnosti vyjasniť. Preto vyzývam všetkých, aby podporili prijatie správy, hoci si uvedomujem, že neobsahuje všetky vylepšenia a želania. Hlavné je, aby sme správu teraz prijali.

 
  
MPphoto
 

  Ashley Fox, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, opäť by som chcel vyjadriť svoje sklamanie z toho, že tento Parlament rokuje o správe, ktorá predbieha ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Ktovie, či by sme tu dnes mali túto rozpravu, keby túto zmluvu stále posudzoval nemecký ústavný súd. Predpokladám, že nie, a pýtam sa, prečo sa k Českej republike správame inak. Anglický autor George Orwell, by možno poznamenal, že všetky členské štáty sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.

Som proti vytváraniu Európskej školy diplomacie. V čase, keď všetky členské štáty čelia obrovskému tlaku na svoje rozpočty, by aj EÚ mala ukázať svoju umiernenosť. Mali by sme konať ako strážcovia verejných peňazí. Naším cieľom by malo byť všemožné úsilie o opatrné míňanie verejných peňazí a o vrátenie peňazí členským štátom a daňovým poplatníkom, ktorých zastupujeme.

Cenu tohto návrhu ešte nepoznáme. Je to ďalší príklad toho, ako niektorí poslanci tohto Parlamentu až príliš ochotne robia veľké gestá s peniazmi iných ľudí. Európska škola diplomacie je plytvanie peniazmi a stane sa len ďalším bremenom pre daňových poplatníkov.

Rád by som váženým kolegom pripomenul, že každú spoločnú pozíciu k zahraničnej politike budú určovať členské štáty zastúpené v Rade, nie Komisia a určite nie tento Parlament. Všetkých ďalších zamestnancov potrebných pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť by mali vyslať členské štáty a nemali by požadovať žiadnu osobitnú odbornú prípravu. Politika, ktorú budú zastupovať vo svete, bude politikou Rady ministrov, nie nejakou nezávislou európskou politikou.

Školu diplomacie by sme potrebovali len v prípade, ak by EÚ prevzala kontrolu nad politikou zahraničných vecí členských štátov. Dúfam, že tento deň nikdy nepríde, a urobím všetko pre to, aby som tomu zabránil.

(Rečník súhlasil, že zodpovie otázku podľa článku 149(8).)

 
  
MPphoto
 

  Andrew Duff (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, mohol by som sa opýtať rečníka, či, ak cíti sklamanie z toho, že táto zmluva už fakticky platí, podporí vymenovanie pána Chrisa Pattena za vysokého predstaviteľa?

 
  
MPphoto
 

  Ashley Fox (ECR). – Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že sa ma pýtajú na môj názor, no pochybujem, že to bude závisieť od môjho rozhodnutia.

 
  
MPphoto
 

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, ďakujem vám za príležitosť dnes prehovoriť. Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica opakovane v pléne jasne vyjadrila svoju základnú kritiku smerovania a povahy zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie a je proti nasledovaniu tohto smerovania vrátane Lisabonskej zmluvy. Táto spoločná rozprava na začiatku tohto volebného obdobia sa týka jednej z najdôležitejších správ celého obdobia. Bohužiaľ, hoci rozumiem motívom pána Broka z pohľadu parlamentnej aktivity, musíme niečo rozbehnúť do stanoveného termínu, to však sťažuje správne a zodpovedné zváženie rozsahu a zložitosti otázok, ktoré vyplývajú z obsahu tejto novej štruktúry.

Počas rozpravy sme si vyjasnili, koľko nám toho ešte ostáva vyriešiť, a preto ten politický poker medzi záujmami národných síl a vlád a štruktúrami EÚ. Skupina GUE/NGL je proti tomu. Preto dúfame, že Európsky parlament bude mať po rokovaniach príležitosť opätovne zvážiť Európsku službu pre vonkajšiu činnosť v súlade s očakávaniami vyjadrenými dnes ráno v pléne švédskemu predsedníctvu v súvislosti s obmedzením vo formulácii mandátu na vyjednávanie. My v Parlamente by sme mali tiež zaistiť, aby boli európski občania čo najlepšie informovaní o rôznych prvkoch EEAS, najmä vzhľadom na pochybnosti a kritiku súvisiacu s Lisabonskou zmluvou a v tejto súvislosti aj vzhľadom na požiadavku väčšej transparentnosti a demokratického spolurozhodovania.

Diskusie o vzniku EEAS prebiehajú už celé mesiace za zatvorenými dvermi. Naša skupina by rada zopakovala, že nezapojenie Európskeho parlamentu, organizácií občianskej spoločnosti, ktorých sa to do značnej miery týka, či dokonca národných parlamentov vzbudzuje vážne obavy. Práve toto je ten prípad, pretože živá rozprava a otvorená a transparentná diskusia o inštitucionálnych štruktúrach sú veľmi dôležité pre svoju legitimitu v budúcnosti a pre svoju verejnú zodpovednosť. V dôsledku toho vítam prístup pána Broka, ktorým sa usiluje prostredníctvom svojej správy dosiahnuť pre Európsky parlament prinajmenšom parlamentné spolurozhodovanie. Niektoré z našich požiadaviek sa snažia o dosiahnutie rovnakých výsledkov.

Sme proti všetkým snahám – a hovorím to jednoznačne a kategoricky – začleniť do EEAS politicko-vojenské štruktúry bez ohľadu na to, či sa to udeje teraz alebo v budúcnosti a tak, ako to na zasadnutí Rady navrhlo medzi inými aj Francúzsko. Možné spojenie vojenského plánovania, štruktúr tajných služieb a všeobecných diplomatických a politických úloh je z nášho pohľadu neprijateľné.

 
  
MPphoto
 

  Morten Messerschmidt, v mene skupiny EFD.(DA) Vážený pán predsedajúci, včera ma požiadali, aby som uviedol tri dôvody, prečo by ľudia mali hlasovať proti tejto správe. Je to veľmi jednoduché: demokracia, demokracia a demokracia.

V prvom rade je neobvyklé, že by nejaký parlament chcel prijať správu založenú na zmluve, ktorej osud ešte stále nie je úplne istý. Nikto nepozná budúcnosť Lisabonskej zmluvy a každý s čo i len najmenšou štipkou úcty voči demokratickým štruktúram – najmenšou štipkou úcty voči členským štátom, ako je napríklad Česká republika – by tento projekt pozastavil až do chvíle, kým sa budúcnosť zmluvy nevyjasní.

Po druhé, táto správa (a celá služba zahraničných vecí, ktorá sa práve vytvára) predstavuje úplné podkopanie, sklamanie a zlyhanie pri uznaní zvrchovaného práva členských štátov na vykonávanie vlastnej zahraničnej politiky. To je tiež dôvod, prečo sa táto správa usiluje preniesť zodpovednosť za všetko na Komisiu. Komisia, samozrejme, najmä z hľadiska svojej úlohy „štátneho úradníka“ nie je jednoznačne všeobecne volená. Inými slovami, ak ľudia chcú odlišnú zahraničnú politiku, neexistuje žiadny spôsob, ako túto politiku zmeniť, keďže je to len Rada, čiže vlády, ktoré majú ľudia možnosť zmeniť – nie Komisia.

Po tretie to znamená, že je to len demokratická komédia, keď chce tento Parlament odovzdať viac právomocí, niektoré v úplne kľúčových oblastiach v rámci zvrchovaného štátu, Komisii, ktorá nemá žiadny všeobecný mandát. Tento Parlament sa zakladá len na kratos – čisto na moci. Vôbec nikdy sa nezakladá na demos. Mali by sme sa zamerať práve na demos – mali by sme sa sústrediť na ľudí a nie na moc. Preto musíme mať viac demokracie. Z tohto dôvodu musíme túto správu zamietnuť.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, táto správa sa pokúša upokojiť nás, pokiaľ ide o službu, no na mňa má presne opačný účinok. Na jednej strane tvrdí, že služba dopĺňa diplomaciu členských štátov a nespochybňuje ju. Zvyšok správy však tomuto ubezpečeniu z môjho pohľadu jasne odporuje.

V odseku 4 sa uvádza, že služba – myslia sa tým jej právomoci – nemôže byť vopred ohraničená či vopred vymedzená. V odseku 8(d) sa navrhuje, aby delegácie, ktoré sú súčasťou služby, mohli preberať konzulárne služby členských štátov. Je zrejmé, že táto služba má – nie z krátkodobého, ale z dlhodobého hľadiska – prebrať a nahradiť diplomatické zastúpenie členských štátov a napokon možno aj právo veta Spojeného kráľovstva a Francúzska v Bezpečnostnej rade OSN.

Keď počujete, ako vás orgán EÚ uisťuje, že to či ono neurobí, môžete dosť dobre tušiť, čo zamýšľa. Ospravedlňujem sa pánovi Shakespearovi, no myslím si, že správa až priveľmi protestuje. Kto alebo čo bude vlastne vykonávať kontrolu nad týmto orgánom? Podľa mňa Rada nie. Tá musí konať jednomyseľne. Ak nerozhodne, služba bude jednoducho pokračovať vo svojom vlastnom programe. A čo Parlament? Nie, ten sa obmedzuje len na konzultácie. Tento orgán bude vykonávať zahraničnú politiku nadradenú vedúcim predstaviteľom členských štátov bez účinnej kontroly zo strany členských štátov či Európskeho parlamentu. Národné vlády sa ocitnú v pozícii miestneho úradu.

 
  
MPphoto
 

  Carlo Casini (PPE). (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade cítim, že je mojou povinnosťou poďakovať spravodajcovi, ktorý vykonal skvelú prácu, a ako predseda Výboru pre ústavné veci musím tiež poďakovať za veľmi rýchlu prácu všetkým členom výboru, teda oboch výborov – Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj – ktoré predložili stanovisko.

Vlastne sme sa snažili pripraviť dokument – ktorý bude, dúfam, schválený – ktorý môžeme predložiť Rade 29. a 30. októbra. Dobre si uvedomujeme, že táto správa nie je konečnou správou. Jej účelom je len upriamiť pozornosť Rady, a tým aj vysokého predstaviteľa po jeho zvolení, na niekoľko postupov, istú cestu, ktorou sa budeme uberať.

Úlohou vysokého predstaviteľa bude vytvoriť si svoj vlastný organizačný plán, ktorý následne musíme preskúmať. Preto sú to len usmernenia, ktoré predkladáme nášmu Parlamentu. Vieme tiež, že úspech tejto operácie týkajúcej sa služby pre vonkajšiu činnosť sa spája s úlohou vysokého predstaviteľa, ktorý musí byť schopný všetkých zorganizovať a riadiť. Jeho prostredníctvom chceme dôslednú a jednotnú zahraničnú politiku. Dobre si uvedomujeme, že tu existujú problémy, o ktorých sa tu už veľa povedalo, no problémy sú na to, aby sa riešili. Dôležité je, že smerovanie, informácie a rozsah činnosti sú jasné.

Správa pána Broka prináša v tejto súvislosti niekoľko zaujímavých návrhov – musím byť stručný, pretože sa mi minul vyhradený čas – v každom prípade však medzi ne patrí začlenenie služby do administratívnej štruktúry Komisie, rozhodnutie ďalej rozvíjať model Spoločenstva a návrh, ktorý je okrem iného stanovený aj v Lisabonskej zmluve, že zamestnanci musia byť vyčlenení zo sekretariátov Komisie a Rady a z delegácií samotnej Komisie.

Myslím si, že za zmienku stoja dve inovácie: veľvyslanectvá Únie vedené úradníkmi z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktoré by tiež zahŕňali delegácie Komisie prítomné v tretích krajinách a kontaktné kancelárie Rady s možným pridelením odborníkov z generálnych riaditeľstiev; a základy, ktoré boli vytvorené pre vznik Európskej školy diplomacie, čo je zaujímavá myšlienka.

Čas na môj príspevok vypršal. Len dúfam, že túto správu naozaj prijmeme a prijmeme ju veľkou väčšinou hlasov.

 
  
MPphoto
 

  Zita Gurmai (S&D). – Vážený pán predsedajúci, ako všetci vieme, Európska služba pre vonkajšiu činnosť je jednou z hlavných inovácií navrhovaných Lisabonskou zmluvou. Preto musíme byť veľmi opatrní a zodpovední pri jej vytváraní.

Všetci súhlasíme, že by mala začať fungovať hneď, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť. Komisia a Rada už teraz pracujú na usmerneniach, ktoré by mali predložiť na zasadnutí Európskej rady koncom tohto mesiaca. Je preto veľmi dôležité, že Európsky parlament má na tento proces vplyv.

Dnešná rozprava a z nej vyplývajúce uznesenie sú mimoriadne dôležité, pretože teraz musíme vyslať veľmi jasný signál Rade a Európskej komisii ako dôkaz politického konsenzu vo veci vzniku služby.

Som veľmi hrdá na prácu svojho kolegu, ktorá je výsledkom rokovaní rôznych strán v tomto Parlamente. Trváme na zachovaní modelu Spoločenstva vo vonkajších vzťahoch Únie. Poslanci si želajú pripojenie služby k Európskej komisii a časť rozpočtu Spoločenstva. Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mala z administratívneho a rozpočtového hľadiska tvoriť súčasť Komisie a mala by byť formálne súčasťou Komisie ako orgán sui generis pripojený k štruktúre Komisie.

Rozpočtová komisia je mimoriadne dôležitá. Je to páka, ktorou môže Európsky parlament vykonávať svoje právomoci. Takto by Parlament mal a bude vykonávať rozpočtovú kontrolu a demokratickú kontrolu služby. Ešte treba vyriešiť množstvo otázok, napríklad jasné rozdelenie úloh v rámci EEAS a zodpovedné zložky Európskej komisie – berúc pritom do úvahy to, že ešte nepoznáme zloženie budúcej Komisie – a vzťah medzi vysokými predstaviteľmi a inými predstaviteľmi Únie v zahraničí, toto uznesenie však bude prvou pozíciou Európskeho parlamentu, z ktorej budú nasledovať ďalšie kroky.

Nemali by sme zabúdať ani na ľudský faktor. Vysoký predstaviteľ by mal byť zaslúžilý, skúsený a skvelý človek podporovaný Komisiou, Radou a národnými diplomatickými službami. Som presvedčená, že inštitucionálne usporiadanie EEAS musí zahŕňať rodovú architektúru, ktorá primerane rešpektuje záväzky prijaté Úniou v súvislosti s presadzovaním rodovej rovnosti.

V neposlednom rade ako človek, ktorý ostatých 15 rokov presadzuje rovnosť politického zastúpenia žien, by som bola rada, keby tou osobou bola žena.

 
  
MPphoto
 

  Annemie Neyts-Uyttebroeck (ALDE).(NL) Vážený pán predsedajúci, niektorí kolegovia poslanci sa rozhodli využiť svoje prejavy na to, aby nám dávali lekcie z demokracie. Preto by som rada zdôraznila, že tak vo Výbore pre ústavné veci, ako aj vo Výbore pre zahraničné veci, ktorého stanovisko som vypracovala, sme zaistili, aby sa o našich textoch nediskutovalo a nehlasovalo až do zverejnenia výsledku írskeho referenda. Urobili sme tak z úcty k rozhodnutiu, ktoré mali urobiť obyvatelia Írska. Našťastie povedali „áno“, no mohli povedať aj „nie“. Chceli sme zohľadniť toto a tiež budúcotýždňové zasadnutie Európskej rady. Preto sme museli uzavrieť našu diskusiu a texty v mimoriadne krátkom čase. Tí istí kolegovia poslanci, ktorí sa nás snažia poúčať o demokracii, samozrejme, namietali aj proti tomu. Chcem však hovoriť o inom.

Dnes zažívame veľmi dôležitú chvíľu. Naše texty, ktoré vyjadrujú naše stanovisko o budúcnosti Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, by mali ohlasovať novú éru Európskej únie. Tí z nás, ktorí roky sledujú vývoj Únie a pamätajú si na prvé skromné kroky zahraničnej politiky, nehovoriac o bezpečnostnej a obrannej politike v týchto zmluvách – najprv v Maastrichtskej, potom v Amsterdamskej – si možno tak ako ja pomysleli, že tento deň nikdy nenastane, že sa nám nikdy nepodarí položiť základy spoločnej európskej diplomacie.

Tí z nás, ktorí pozorne sledujú, ako sa tieto myšlienky vyvíjajú, si tiež spomenú na to, že len pred pár mesiacmi niektoré z našich národných diplomatických služieb neboli vôbec ochotné pripustiť akýsi okamžitý „veľký tresk“, pri ktorom by sa všetky súčasné delegácie dostali do pôsobnosti budúceho vysokého predstaviteľa už od prvého dňa. Som tým absolútne nadšená.

Moje vlastné politické a vládne povinnosti z mojich predchádzajúcich politických inkarnácií ma naučili, že nič z toho nebude jednoduché. Aj napriek tomu však zažívame veľmi dôležitú chvíľu a ja dúfam, že túto správu prijmeme veľkou väčšinou hlasov.

 
  
MPphoto
 

  Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE).(DE) Vážený pán predsedajúci, naša skupina podporuje základnú štruktúru navrhnutú pánom Brokom v jeho správe a najmä ponechanie práv na kontrolu Európskemu parlamentu a ponechanie úloh Spoločenstva v nezmenenej forme. Ak však chceme, aby mala naša spoločná služba pre vonkajšiu činnosť veľký úspech a nebola len príveskom Komisie alebo Rady, musíme teraz prediskutovať jej obsah a funkcie.

EÚ potrebuje novú integrovanú zahraničnú politiku, ktorá jej umožní účinne čeliť problémom vo svete. Služba pre vonkajšiu činnosť musí EÚ umožniť realizovať komplexné, integrované politické stratégie a kampane. Túto službu potrebujeme teraz napríklad počas diskusií o zmene klímy v Kodani. Musíme sa zbaviť tradičnej diplomacie, inak táto služba prinesie len veľmi malú pridanú hodnotu.

Preto by som rada podporila štyri oblasti, ktoré podľa nášho názoru pomôžu službe vytvoriť novú zahraničnú politiku. Po prvé, chceme, aby nová služba mala riaditeľstvo pre budovanie mieru a krízové riadenie. Máme príslušné finančné nástroje a úlohy, no až doteraz sme mali len malé alebo rozdrobené organizačné celky. Po druhé, chceme, aby zamestnanci dostali komplexné vzdelanie a odbornú prípravu. Navštevovanie školy diplomacie jednoducho nestačí. Okrem toho chceme zaistiť, aby tí zamestnanci, ktorí nosia uniformy, neabsolvovali iba vojenskú školu. Všetci musia absolvovať aspoň časť vzdelávania spoločne, a práve preto požadujeme akadémiu pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Po tretie, nechceme duálnu štruktúru pre predsedu Rady v rámci sekretariátu Rady. Službu pre vonkajšiu činnosť by preto mala podporovať aj táto organizácia. Pokiaľ ide o menovanie na nové vysoké posty, môj kolega pán Tarand už spomenul, že pevne veríme, že tentoraz bude vymenovaná žena.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, keďže sa Únia usiluje o rozšírenie svojej pôsobnosti v medzinárodných veciach, pravdepodobne by mala mať nástroje, aby svetu predstavovala naše spoločné hodnoty, samozrejme, za predpokladu, že je všetkých 27 členských štátov jednotných.

Ako sa však bude táto úloha rozvíjať? Kde budú jej hranice? My v skupine ECR sa ako protifederalistický orgán domnievame, že naše jednotlivé členské štáty si musia zachovať zahraničnú politiku. Preto nás znepokojuje, že Lisabonská zmluva, ak sa stane právoplatnou, zdá sa, vytvára podmienky na zmeny, ktoré môžu napokon narušiť túto výsadu.

Navrhovaná Európska služba pre vonkajšiu činnosť musí dopĺňať a nie konkurovať či narúšať dvojstrannú diplomatickú činnosť členských štátov a túto právomoc musí preberať hlavne od Rady a nie od Komisie. Parlament musí uplatňovať svoje práva na kontrolu EEAS a tvorbu jej rozpočtu. Vzhľadom na to, že v správe pána Broka sa veľa hovorí o veľvyslanectvách EÚ, bol by som rád, keby Komisia opäť zopakovala svoje uistenia, ktoré mi dala pred rokom, že misie alebo delegácie EEAS sa nebudú nazývať veľvyslanectvami. Nazývanie týchto misií veľvyslanectvami by zväčšilo obavy, že sa EÚ usiluje získať všetky symboly zvrchovaného štátu.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN LAMBRINIDIS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Willy Meyer (GUE/NGL).(ES) Vážený pán predsedajúci, naša skupina – Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica – bude hlasovať proti tejto správe predovšetkým z toho dôvodu, že nepodporujeme Lisabonskú zmluvu.

Pre nás Lisabonská zmluva neodráža duch európskeho projektu, aký si predstavovali občania a aký sa pre nich plánoval. V skutočnosti je opak pravdou. Poskytuje krízový model, model, ktorý bráni verejným zásahom do hospodárstva.

Chceme napredovať dvomi odlišnými rýchlosťami: ponáhľame sa zabezpečiť, aby Európa mala v zahraničí jednotný hlas, ale Európska únia nemá silu oživiť hospodárstvo pomocou svojich vlastných nástrojov, keďže nemá pokladničnú politiku ani žiadnu aktívnu priemyselnú politiku. Nemá ani možnosť zasahovať do ceny peňazí, ani nemá kontrolu nad Európskou centrálnou bankou. Preto sa nestotožňujeme s touto filozofiou.

Ak bude prijatá Lisabonská zmluva, so súhlasom Komisie a po konzultáciách s Parlamentom sa po rozhodnutí Rady na základe návrhu budúceho podpredsedu zamestná v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť päť tisíc úradníkov.

Nesúhlasíme s touto štruktúrou preto, lebo sa jej poskytnú aj právomoci riešiť všetky druhy vojenských kríz. Myslíme si, že chýba kontrola. Podľa nášho názoru by táto kontrola splnila najvyššie demokratické požiadavky, ako je to v prípade každého členského štátu.

Preto si myslíme, že táto filozofia nepostupuje v duchu takej Európy, akú chce naša skupina budovať, a to Európy, ktorá je naozaj schopná zasahovať do záležitostí, ktoré sa nás zásadne týkajú, ako je súčasná recesia a miera nezamestnanosti, ktorá je v súčasnosti najvyššia od tridsiatych rokov minulého storočia.

Z tohto dôvodu, dámy a páni, budeme hlasovať proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 

  David Campbell Bannerman (EFD). – Vážený pán predsedajúci, táto správa pána Broka je presvedčivým dôkazom vzniku jednotného superštátu Európskej únie. Hrozná lisabonská ústava nám všetkým už nanucuje nezvoleného predsedu a ministra zahraničných vecí. Teraz táto správa pridáva novú európsku diplomatickú službu, takzvanú Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, zastupiteľstvá však zastupujú národné záujmy.

Aké národné záujmy budú teda títo noví diplomati a zastupiteľstvá EÚ zastupovať? Nebudú to záujmy našich národných štátov, nášho obchodu alebo našich podnikov. Budú to záujmy Európskej komisie. Všetky ostatné zastupiteľstvá jednotlivých štátov budú nepotrebné. Britské zastupiteľstvá po celom svete už odpredávajú majetok.

Tento hlavný plán pre superštát EÚ je postavený na základoch podvodu, nečestnosti a popierania, ale federalisti nevytvárajú nové Spojené štáty americké. Vytvárajú novú Juhosláviu. Nútením veľmi odlišných národov, kultúr a hospodárstiev spojiť sa pod strnulou, nedemokratickou byrokraciou sovietskeho štýlu naozaj vstupujete do veľmi nebezpečných vôd.

Pracoval som pre britskú vládu na mierovom procese v Severnom Írsku. Videl som, čo sa stane, keď zlyhá demokracia. Nie je to pekný pohľad. Teraz vidím zlyhávať demokraciu tu v Európe. Vyhlasujete, že milujete mier, ale donucovaním prostredníctvom Lisabonskej zmluvy a privlastnením si právomocí našich veľvyslanectiev jednoznačne Európu znovu vraciate späť na cestu smerom k vojne.

 
  
MPphoto
 

  Martin Ehrenhauser (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, činnosť Rady nie je transparentná. Rozhodnutia sa robia de facto v početných, prevažne netransparentných pracovných skupinách a vo výbore COREPER. V roku 2008 sa v Rade ministrov zahraničia verejne diskutovalo len o 1 % bodov programu.

Za presne takýchto okolností sa od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia vypracovala európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP) bez akejkoľvek konzultácie alebo demokratickej kontroly. Za presne takýchto okolností sa zriadi aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Mojou odpoveďou je jasné „nie“. To sa nesmie stať! Potrebujeme skutočnú demokratickú parlamentnú kontrolu a aj skutočnú transparentnosť.

Tiež ma dosť prekvapuje, že najmä vy, pán Brok, ste teraz zrazu za parlamentnú kontrolu. Nie je to však tak, že konkrétne v oblasti EBOP Lisabonská zmluva túto parlamentnú kontrolu odstráni? Vy však túto zmluvu podporujete. Pokiaľ ide o kontrolu rozpočtu, z absolutória Rady je celkom zrejmé, ako koná vaša skupina. Nie je to tak, že o niekoľko týždňov bude vaša skupina hlasovať za absolutórium Rady vo Výbore pre kontrolu rozpočtu, hoci Rada nedala primerané odpovede?

Je škoda, že hoci váš návrh má veľmi dobrý začiatok, v skutočnosti je pokrytecký, nie je dôveryhodný a v konečnom dôsledku je priznaním nedostatkov Lisabonskej zmluvy.

 
  
MPphoto
 

  Rafał Kazimierz Trzaskowski (PPE). – Veľmi pekne vám ďakujem, vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pani ministerka, musím začať poznámkami pod čiarou. Hoci naozaj obdivujem rečnícke nadanie našich priateľov zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva, ako človek pochádzajúci zo strednej Európy pokladám za dosť zaujímavé, že sa tak pohotovo delíte o svoje skúsenosti zo života v titovskom režime v Juhoslávii alebo v sovietskom režime. Naozaj zaujímavé.

V prvom rade mi dovoľte zablahoželať pánovi Elmarovi Brokovi k príprave správy, ktorá tak veľkolepo zastupuje hlavný prúd, opakujem, hlavný prúd tohto Parlamentu.

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a novou službou zvýšime svoju schopnosť hovoriť jedným hlasom. Súhlasíme, že táto nová služba by mala byť čo najbližšia Komisii, pretože len metóda Spoločenstva zaručí koherentnosť našej činnosti a čo je najdôležitejšie, názory nás všetkých sa budú brať do úvahy v rovnakej miere.

Aby bola nová služba dôveryhodná, musí disponovať čo najväčším množstvom demokratickej legitimity. Preto je potrebné privítať každé úsilie zaoberať sa kontrolnými právomocami tohto Parlamentu.

A čo je najdôležitejšie, musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabezpečili, že nová služba bude mať najlepšiu kvalitu a že jej každý bude môcť dôverovať. Musíme urobiť všetko pre to, aby Komisia, Rada a 27 členských štátov poslali do EEAS pracovať svojich najlepších ľudí. Z tohto dôvodu musia mať rovnaké postavenie. Práca v službe by sa mala považovať za neoddeliteľnú súčasť ich profesijnej kariéry vo vlastnom štáte. Ľudia pracujúci pre službu sa musia vyberať na základe zásluh, ale aj podľa geografickej rovnováhy, aby sa zmiernili neopodstatnené obavy, že by túto službu mohol niekto ovládnuť.

Lisabonská zmluva je dôležitá a odlišná od všetkých ostatných zmlúv, pretože tak veľa záleží na jej vykonávaní. Dúfam, že názory tohto Parlamentu pomôžu Rade a Komisii skutočne vykonávať túto zmluvu takým spôsobom, aby sme zvýšili svoju schopnosť hovoriť jedným hlasom.

 
  
MPphoto
 

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Broka a naliehavo žiadam rýchly pokrok v súvislosti so zriadením EEAS ako demokraticky zodpovednej služby. Veľké nádeje vkladám do toho, že táto služba môže viesť k väčšiemu súladu medzi našimi politickými cieľmi a rozhodnutiami, a to najmä preto, lebo tieto majú globálny vplyv na trvalo udržateľný rozvoj, na ľudské práva a na odstránenie chudoby.

Doposiaľ sa nám nepodarilo zabezpečiť, aby naše politiky boli zosúladené. Naše obchodné politiky sú často v konflikte s našou politikou rozvojovej spolupráce. Chcem tiež varovať pred akýmikoľvek úvahami o zaraďovaní rozvojovej politiky do našej zahraničnej politiky. Potrebujeme samostatnú službu rozvoja, ktorá sa bude zodpovedať samostatnému komisárovi pre rozvoj a humanitárnu pomoc. Na zabezpečenie súladu potrebujeme systém referenčných kritérií, kontrolu a hodnotenie vplyvov pre navrhované rozhodnutia, pretože tieto vplývajú na ciele rozvojovej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Louis Michel (ALDE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, blahoželám pánovi Brokovi a ďakujem mu za vynikajúcu správu – nazval by som ju dokonca pozoruhodnou správou – ktorú nám tu predstavil.

Vytvorenie tejto novej vonkajšej služby je príležitosť, ktorá by sa nemala premeškať. Parlament musí povedať svoj názor nielen k rozpočtu, ale aj k celkovej štruktúre služby. Ako už bolo povedané, táto služba musí mať špeciálne vnútorné prevádzkové predpisy. Nemôžeme robiť bez takýchto prevádzkových predpisov, ktoré sú v súlade s duchom zmluvy. Iné konanie by vzbudilo nedôveru určitých členských štátov. Mám na mysli najmä najmenšie a najnovšie členské štáty.

Musíme sa tiež sústrediť na podstatu mandátu vonkajšej služby, určiť stratégiu a politické priority a vytvoriť vo vonkajšej činnosti konzistentnosť. Je nesmierne dôležité nespadnúť prostredníctvom vonkajšej služby a delegácií Komisie do pasce duplikácie, ale namiesto toho vyvinúť špecifickú službu vytvárajúcu pridanú hodnotu pre spoločnú vonkajšiu činnosť. Vonkajšia služba musí byť úplne v súlade s Komisiou. Nesmie sa odchýliť od cesty a stať sa medzivládnou činnosťou alebo takú podnietiť. Rád by som tiež dodal, že pre pridanú hodnotu služby je nepochybne kľúčový význam vysokého predstaviteľa/podpredsedu.

Napokon, vážený pán predsedajúci, hoci obaja súhlasíme s tým, že sféra rozvoja má svoj vlastný cieľ, zároveň je to vonkajší politický nástroj. Popierať to by bolo hlúpe. Jedným z riešení by mohlo byť ponechať plánovanie ako zodpovednosť komisára pre rozvoj po odsúhlasení s vysokým predstaviteľom.

Posledná poznámka je, že túto rozpravu nie je možné oddeliť od rozpravy o rozpočte pre Európsky rozvojový fond.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder (EFD).(NL) Vážený pán predsedajúci, teraz, keď je írske referendum za nami, Európsky parlament si opäť trúfa ukázať, za čo sa zasadzuje, a robí to s veľkou razanciou a zanietením. Táto správa opisuje utopickú perspektívu vonkajšej služby, ktorá má vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP), ktorá ešte nie je funkčná.

Pozoruhodnou vlastnosťou tejto správy je jej hrdinský pokus podnietiť Komisiu k tomu, aby uviedla do rovnováhy celý svoj inštitucionálny význam. Čo je dôvodom pre tento postoj? Myslím, že mnohí z mojich kolegov poslancov chcú vonkajšiu službu použiť ako trójskeho koňa na získanie kontroly nad SZBP prostredníctvom Komisie.

Je to hanba, že Európsky parlament a ostatné inštitúcie stále nemajú predstavu, ako by táto služba mala presne fungovať. Postupný proces, o ktorom sa hovorí v odseku č. 4, je prostý riskantný inštitucionálny čin, ktorý bezpochyby skončí, ak mi prepáčite slovnú hračku, inštitucionálnymi slzami.

 
  
MPphoto
 

  György Schöpflin (PPE). - Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa chcel pridať k tým, ktorí podporujú správu pána Broka, a tiež by som chcel vyjadriť, aký som fascinovaný paranojou, ktorá prišla z tamtej strany Parlamentu.

Služba pre vonkajšiu činnosť by bezpochyby mohla byť hlavnou zložkou v podpore súladu vo vzťahoch EÚ s ostatným svetom. Tieto vzťahy sú často rozsiahle, komplexné a majú významný vplyv na svet za hranicami Európy. Je preto veľmi dôležité, aby sa tieto aktivity dôkladne koordinovali, aby sa zabezpečilo, že politiky EÚ budú mať taký účinok, pre aký boli navrhnuté. Vlastne, keď bude služba pre vonkajšiu činnosť v prevádzke, ovplyvní to postoj EÚ, napríklad, k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ako už bolo zaznamenané, k podpore programu demokracie, k ľudským právam, poskytovaniu pomoci a zaoberaniu sa mnohostrannými problémami rozvoja.

Otázka súladu je v tejto súvislosti rozhodujúca. Ak rôzne časti Európskej únie kladú na politické otázky odlišný dôraz, účinok sa stlmí a veľmi pravdepodobne bude mať neželané dôsledky. Konzistentnosť je v tejto súvislosti kľúčová. Služba pre vonkajšiu činnosť bude mať preto značnú zodpovednosť v spolupráci so všetkými ostatnými inštitúciami Európskej únie, ktoré majú vonkajší rozmer. Samozrejme, účinnosť tejto služby bude nevyhnutne určovať štruktúru práce vysokého predstaviteľa, ale zo strednodobého hľadiska bude jej práca rezonovať vo všetkých inštitúciách Európskej únie. Je to obojsmerný proces.

Z tohto pohľadu je nevyhnutné, aby sa táto služba zodpovedala, samozrejme, vysokému predstaviteľovi, ale aj v širšom rozsahu samotnému Parlamentu. Služba bude v konečnom dôsledku zastupovať Európsku úniu vo všetkých jej aspektoch, preto ten dôraz na zodpovednosť, transparentnosť a súlad.

 
  
MPphoto
 

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (S&D).(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, jedna Európa, jeden hlas! Urobili sme ďalší dôležitý krok smerom k spoločnej zahraničnej politike pre členské štáty. Rozhodujúci faktor zahŕňa zabezpečenie toho, aby sa pozícia vysokého predstaviteľa obsadila silnou, nezávislou a kompetentnou osobou a aby táto mala potrebný priestor a slobodu na rozvíjanie a vytváranie štruktúry tejto služby v súlade s požiadavkami a, samozrejme, v súlade so zásadami Európskej únie, kam patrí dodržiavanie základných ľudských práv. To je sui generis.

Je nevyhnutné, aby sa to robilo transparentne, aby Parlament hral príslušnú úlohu a aby práva v oblasti rozpočtu a kontrola rozpočtu naďalej zostali zodpovednosťou rozpočtového orgánu. Nevyhnutné je však aj to, aby národné vlády raz a navždy dali svojim vlastným záujmom nižšiu prioritu a poskytli svoju plnú podporu tomuto úradu a úlohám tejto služby a aby ustavične nezasahovali, kedykoľvek sa im zapáči, ako to, bohužiaľ, máme vo zvyku.

Musí sa tiež jasne stanoviť, a to je pre nás veľmi dôležité, že rozvojová politika by mala zostať nezávislá, pretože tieto veci sa nesmú svojvoľne kombinovať. Chápme nový úrad a portfólio, za ktoré sme niekoľko rokov bojovali, ako príležitosť pre budúcnosť a nehanobme ich a neničme od začiatku. Jedna Európa, jeden hlas! To je naša úloha a to je to, na čo sa musíme zamerať: nič viac a nič menej.

 
  
MPphoto
 

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE).(DE) Vážený pán predsedajúci, čo chceme dosiahnuť európskou diplomatickou službou? Chceme stanoviť politické priority Európskej únie pre 21. storočie. Mnohé krajiny a mnohí ľudia mimo Európy očakávajú, že Európa bude zohrávať významnú úlohu v udržiavaní mieru a v predchádzaní konfliktom a že v oblastiach, kde to nefunguje, obnoví mier a pomôže danú krajinu znovu vybudovať. Z tohto dôvodu má zmysel vytvoriť oddelenie pre budovanie mieru.

V rokovaniach však niektorí zástupcovia členských štátov v Rade prudko dupli na brzdu vrátane zástupcov členských štátov, ktoré sú všeobecne považované za proeurópske. Prinajlepšom majú jednu nohu na plynovom pedáli a druhú na brzde. To vyvíja veľa tepla, ale málo pohybu. Preto dúfame, že rokovania o skutočne silnej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS) riadenej Európskym parlamentom budú úspešné. Občania Európy chcú, aby Európa hovorila jedným hlasom. Ľudia mimo Európy to očakávajú. EEAS to nebude schopná dosiahnuť sama. Predstavuje to však krok správnym smerom. Postarajme sa o to, aby to fungovalo.

 
  
MPphoto
 

  Lorenzo Fontana (EFD).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, domnievam sa, že ak zvážime dôležitosť témy, o ktorej sa diskutuje, Parlament by mal mať viac času na vysvetlenie svojho stanoviska Rade. Namiesto toho proces vo výbore trval len niekoľko dní a teraz máme rozpravu v Parlamente dva dni po prijatí ustanovenia vo Výbore pre ústavné veci.

Návrh zriadiť európsku diplomatickú službu je obrovským krokom vpred v porovnaní s tým, čo je striktne stanovené v zmluvách. Okrem toho sa zdá, že Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, ako ju popisuje správa, je ťažké integrovať s ministerstvami zahraničných vecí členských štátov. Čo sa stane s týmito ministerstvami? Rozpustia sa? To sa mi zdá nepravdepodobné.

Okrem toho ako sa právomoci týchto zastupiteľstiev, pokiaľ ide napríklad o víza, zosúladia s prácou, ktorú už vykonali štátne veľvyslanectvá? Kto vymenuje takzvaných veľvyslancov Európskej únie? Komisia, čo sa zdá byť pravdepodobné, alebo budú členské štáty schopné vymenovať svojich vlastných? Navyše myšlienka nazývania budúcich zástupcov „veľvyslancami“ je provokatívna, keďže európska ústava ustanovujúca európskeho ministra zahraničných vecí nebola prijatá. Nemôžeme sa tváriť, že Francúzi a Holanďania neodmietli európsku ústavu.

 
  
MPphoto
 

  Andrzej Grzyb (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, náš projekt Európskej únie je, pravdaže, jedinečný, a mnohokrát sme to zdôrazňovali. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, ktoré sa, dúfam, skutočne dosiahne, vytvorí aj nové inštitúcie. Jedným z výsledkov týchto pohybov bude zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť určenej hlavne na zabezpečenie súladu a účinnosti vonkajších vzťahov.

Ako povedala pani komisárka Ferrerová-Waldnerová, bude to subjekt sui generis, ale zároveň stojí za to pripomenúť vyhlásenie pána Broka, že základné zásady, ktoré by sa mali uplatňovať pri vytváraní tejto služby, sú popri účinnosti transparentnosť a demokratický mandát. Účinnosť by sa mala zabezpečiť konsenzom v otázke zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť medzi oboma inštitúciami, a tešia ma vyhlásenia Rady a Komisie, ale aj začlenením záležitostí týkajúcich sa rozvojovej pomoci, humanitárnej pomoci, rozširovania a medzinárodného obchodu. EÚ potrebuje silný hlas napríklad aj v otázkach týkajúcich sa energetickej politiky a solidarity.

Pokiaľ ide o transparentnosť, predpokladám, že rovnováha sa dosiahne zriadením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Mám na mysli nielen rovnováhu medzi inštitúciami, ale aj geografickú rovnováhu pri vymenovávaniach do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Je to vec nesmierne dôležitá, čo musím neustále zdôrazňovať. Súčasné zastúpenie túto požiadavku nespĺňa, ak sa pozrieme napríklad na Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy alebo na delegácie Komisie mimo EÚ. Táto služba by sa mala zriadiť v súlade s demokratickými štandardmi a očakávam, že spolu s Výborom pre zahraničné veci tu bude hrať významnú rolu Parlament, ako v procese zriaďovania, tak neskôr v pohovoroch s kandidátmi na vedúcich delegácií.

Pokiaľ ide o odbornú prípravu pracovníkov, navrhuje sa vytvorenie Európskej školy diplomacie. To je významný projekt, ale zároveň by som chcel využiť túto príležitosť a zdôrazniť, že vlastne existujú národné centrá a tiež početné európske školy so skúsenosťami v oblasti odbornej prípravy personálu. Mali by sme tieto skúsenosti využiť. Mám na mysli Bruggy, Natolin, Florenciu a Maastricht.

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, aj ja vítam zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť ako krok správnym smerom, ktorý predstavuje pokrok vo vytváraní konzistentnejšej Európy, účinnejšej na medzinárodnej scéne.

Takisto sa domnievam, že vytvorenie tejto služby pridá európskemu projektu významný politický rozmer a Európe dá väčší politický profil.

Rád by som tiež zdôraznil potrebu dôslednosti v činnosti tejto služby, pokiaľ ide o administratívnu a rozpočtovú zodpovednosť a v tomto bode sú, samozrejme, rozhodujúce vzťahy s Komisiou na jednej strane a s Parlamentom na strane druhej.

Čo sa týka Parlamentu, myslím si tiež, že táto služba musí priamo a veľmi úzko spolupracovať s Parlamentom, aby boli poslanci EP neustále informovaní o jej činnosti, ako aj o menovaniach na najdôležitejšie pozície. Okrem toho vysoký predstaviteľ bude, prirodzene, dobre známa osobnosť, a tiež som presvedčený, že ostatní členovia služby by mali byť takisto ľudia vzbudzujúci vysoký stupeň dôvery.

Rád by som tiež zdôraznil otázku prijímania pracovníkov. Ako povedali niektorí moji kolegovia poslanci, myslím si, že geografické zastúpenie je dôležité, a musí sa nájsť rovnováha pre malé štáty a pre nové členské štáty.

Na záver by som sa rád v krátkosti zmienil o význame tejto spoločnej európskej kultúry, ktorá sa, samozrejme, vytvára v rôznych školách a rôznych inštitúciách, ale som presvedčený, že konzistentná iniciatíva v tejto záležitosti, vytvárajúca štruktúru na európskej úrovni, je dobrá myšlienka.

 
  
MPphoto
 

  Mário David (PPE).(PT) Vážený pán predsedajúci, je nevyhnutné, aby hlavným cieľom pri vytváraní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť bola konsolidácia úsilia európskych inštitúcií, ktorá zabezpečí, že sa vytvorí účinná služba schopná vysloviť, formulovať a realizovať európsku reakciu na súčasné medzinárodné problémy.

Mala by byť tiež viac než len súhrnom svojich častí, mala by tvoriť pridanú hodnotu k existujúcemu úsiliu členských štátov a Európskej únie. Domnievam sa, že na tomto pozadí je podstatné, že to, čo robí EÚ výnimočnou – inými slovami metóda Spoločenstva – by malo v tejto novej realite byť v centre pozornosti. To je dôvod, prečo plne podporujem správu pána Broka, ktorá obhajuje a zaisťuje úzku spoluprácu medzi Komisiou a budúcou službou.

V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na dve veci. Po prvé, musí existovať úzka koordinácia medzi predsedom Komisie a vysokým predstaviteľom, ktorý bude tiež podpredsedom Komisie, s cieľom zabezpečiť, aby služba bola účinná a fungovala bez problémov. Po druhé, je potrebné spojenectvo medzi Parlamentom a Komisiou, aby bolo možné bojovať proti očakávanému medzivládnemu posunu, ktorý môže ohroziť účinný chod tejto služby.

Parlament preto musí byť ostražitý a musí zabezpečiť, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť bola špičkovým centrom stelesňujúcim najlepšie odborné znalosti v zahraničnej politike.

 
  
 

(Predsedajúci dal slovo pánovi Dartmouthovi, aby mohol zdvihnutím modrej karty položiť otázku pánovi Predovi.)

 
  
MPphoto
 

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Pán Preda, vo svojom prejave ste použili slovné spojenie „spoločná európska kultúra“. Považujete vstup Turecka do Európskej únie za plne zlučiteľný so spoločnou európskou kultúrou, o ktorej sa zmieňujete?

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE).(RO) Vo svojom prejave som hovoril o spoločnej kultúre z diplomatického hľadiska ako o súčasti politickej kultúry. Čo sa mňa týka, myslím si, že v tomto zmysle je Turecko tiež súčasťou tejto európskej politickej kultúry, ktorá zahŕňa celkom úctyhodnú tradíciu diplomacie. Ďakujem vám za otázku. Tomuto som sa mal venovať najskôr.

 
  
MPphoto
 

  Ingeborg Gräßle (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, ako členka Výboru pre kontrolu rozpočtu som znepokojená spôsobom, akým Komisia a Rada vylučujú Európsky parlament v súvislosti s otázkou služby pre vonkajšiu činnosť. Nemáme žiadne dokumenty a sme jediní, čo nemajú žiadne dokumenty, čo neboli zapojení a čo sú nútení prijať to, na čom sa dohodlo. To je poburujúce!

Počas tejto rozpravy a po vyhláseniach dvoch zástupcov som videla, že nástroje Spoločenstva boli zlikvidované. Uvidíme aj výnimku typu „opt-out“ z nástrojov, ktoré obsahujú parlamentné práva, ako napríklad nariadenie o rozpočte. My v Európskom parlamente musíme dávať pozor. Odpoveď na otázku Kto o čom rozhoduje? sa mi počas rozpravy nevyjasnila. Myslím si, že to je otvorená otázka. Som tiež presvedčená, že ak sa nebudú rešpektovať naše práva v oblasti rozpočtu a kontroly a naše spolurozhodovanie o týchto otázkach, bude pre nás v nasledujúcich rokoch veľmi ťažké spolupracovať s Radou a Komisiou.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som podporiť silnú službu pre vonkajšiu činnosť s geografickou oblasťou pôsobenia pokrývajúcou celý svet, zodpovednosťou za európsku bezpečnostnú a obrannú politiku a spájajúcu funkcie Rady a Komisie pri plánovaní, predchádzaní konfliktom a krízovom riadení.

Musím však súhlasiť s pani Malmströmovou v tom, že táto služba nie je ohrozená ponechaním zodpovednosti za rozvoj obchodu a rozširovanie v Komisii, čo je dôvod, prečo som spolupracoval s kolegom pánom Gualtierim na pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k odseku 6 písm. c) podporujúcom spojenie plánovania a realizácie rozvojovej politiky.

Kritici by mali pochopiť, že v existujúcom systéme sú problémy. Vysoký predstaviteľ bez priamej zodpovednosti voči nám v Parlamente, zdvojenie funkcií medzi Radou a Komisiou, rozkoly medzi osobitným zástupcom EÚ a vedúcimi delegácií Komisie, ľudské práva občas ignorované pre obchodné a geopolitické záujmy a tak ďalej.

Aby Lisabonská zmluva fungovala, je potrebná jej rozsiahla reforma, a tá sa musí urobiť.

A na záver k pani Ferrerovej-Waldnerovej, viem, že bude krotiť svoje rozčúlenie v dôsledku zasahovania Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva a že rozumie, že britské veľvyslanectvá nie sú na predaj.

 
  
MPphoto
 

  Ivo Vajgl (ALDE).(SL) Vážený pán predsedajúci, dnes robíme to, že dávame Európskej únii zelenú, aby s veľkým úspechom pokračovala vo svojom úsilí vytvoriť pre seba väčšiu a dôležitejšiu úlohu vo svetovej zahraničnej politike. Chcel by som zablahoželať pánovi Brokovi k jeho podrobnej a veľmi vecnej správe. Som presvedčený, že je mimoriadne dôležité, aby nová služba dopĺňala existujúce služby Európskej únie, ktoré sa budú naďalej poskytovať. Taktiež je dôležité, aby zastúpenia Európskej únie vo svete neboli zdvoj- alebo strojnásobené. Myslím si, že existuje reálne riziko, že sa to stane.

Na záver by som chcel dodať, že by sme mali zdôrazňovať úlohu konzulárnych služieb takýchto nových zastúpení. Malé štáty nemajú veľa peňazí a nemajú zastúpenia v celej Európe a v celom svete, čo je dôvod, prečo vkladajú do tejto služby veľké nádeje. My v Slovinsku máme dobré skúsenosti so spoluprácou s rakúskymi diplomatmi. Pani komisárka, boli by sme radi, keby táto spolupráca pokračovala a slúžila ako určitý vzor.

 
  
MPphoto
 

  Heidi Hautala (Verts/ALE).(FI) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Ferrerová-Waldnerová, rada by som vás upozornila na skutočnosť, že Európska únia je zaviazaná vo všetkom, čo robí, dodržiavať ľudské práva a tie, samozrejme, zahŕňajú aj práva žien, ako tu už bolo spomenuté. Ja osobne si myslím, že spoločná Európska služba pre vonkajšiu činnosť určite zlepší naše príležitosti na zohľadňovanie ľudských práv pri všetkej našej práci, avšak to sa nestane samé od seba.

Rada by som počula vaše vysvetlenie, ako chcete zabezpečiť, aby sa ľudské práva a snahy o rovnosť stali hlavnou myšlienkou pripravovanej služby pre vonkajšiu činnosť. Uvediem príklad: nie všetky delegácie EÚ v súčasnosti dodržiavajú sedem usmernení týkajúcich sa ľudských práv, na ktorých sme sa spoločne dohodli. Teraz máme príležitosť, napríklad prostredníctvom programov odbornej prípravy, zvýšiť význam týchto dôležitých záležitostí. Správa pána Broka sa tiež zmieňuje o odbornej príprave. Preto by som veľmi rada počula vaše názory na tieto otázky.

 
  
MPphoto
 

  Zoltán Balczó (NI).(HU) Vážený pán predsedajúci, otázka, ktorá je tu v tejto chvíli predložená, a to, o čom vlastne hovoríme, je, či pri napredovaní cestou určenou Lisabonskou zmluvou vznikne iniciatíva superštátu, alebo bude mať 27 štátov úzku inštitucionálnu spoluprácu. O tejto otázke teraz diskutujú aj ústavné súdy a chcú dospieť k rozhodnutiu. V Štrasburgu pred prvým rokovaním vztýčili vlajku EÚ a hrali hymnu EÚ spolu s vojenským pochodom. Štát má hymnu a vlajku, spolupráca ich nemá. Počuli sme tu o vyslaní veľvyslanca, aby nás zastupoval vo svete. Počúvame o Európe hovoriacej jedným hlasom. Nesúhlasíme s tým. Predstavujeme si pre budúcnosť Európy inú cestu. To nás nerobí paranoidnými, ako vravia tí, čo kážu toleranciu. Stále chceme Európu, len je to Európa odlišná od tej, ktorú chce väčšina ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Íñigo Méndez de Vigo (PPE). – Vážený pán predsedajúci, keďže rečník bol taký láskavý a súhlasil s odpovedaním na otázku, jednu položím. Real Madrid, čo je španielsky futbalový klub, má vlajku a hymnu. Myslíte si, že je to štát?

(smiech a potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Zoltán Balczó (NI).(HU) Vlajka patriaca iným štátom sa obyčajne nevztyčuje za vojenského pochodu ako v tomto prípade pri hraní hymny. Ak si myslíte, že Európa funguje ako futbalový tím, znamená to, že na to máte svoj vlastný, samostatný názor. Európa by nemala byť klubom fanatikov sústredených okolo jednej vlajky, aj keď by ste možno boli zápalistý fanúšik, ale radšej by to mal byť tím reprezentujúci rôzne pohľady.

 
  
MPphoto
 

  Danuta Maria Hübner (PPE). – Vážený pán predsedajúci, diskusia o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť sa koná v čase, keď sa stala naliehavou potreba dlhodobej stratégie EÚ týkajúcej sa spôsobu spolupráce s ostatnými časťami sveta v dramaticky sa meniacom svete. Potrebujeme odvážne stratégie, vízie a činy, pretože rozvíjajúce sa globálne mocnosti sa modernizujú rýchlejšie, než sa Európa kedy modernizovala, a stávajú sa stále priebojnejšími.

Naše geopolitické strategické myslenie v zahraničnej politike nemôže byť obmedzené na zmenu klímy a energetickú bezpečnosť. Jedna z troch inštitúcií, ktoré budú v praxi aktívne v zahraničnej politike – predseda Rady, predseda Komisie a vysoký predstaviteľ –, musí mať priradené geopolitické strategické právomoci a nie iba krátkodobo riešiť objavujúce sa problémy, čo vedie k zahraničnej politike založenej na najmenšom spoločnom menovateli. Podľa môjho názoru prirodzeným kandidátom na tieto strategické právomoci je vysoký predstaviteľ využívajúci schopnosti a odborné poznatky z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

 
  
MPphoto
 

  Andrey Kovatchev (PPE).(BG) Vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a úspešné rozbehnutie jej prevádzky bude v Európskej únii znamenať veľký politický úspech na jej ceste k dosiahnutiu cieľa mať vlastnú spoločnú európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku. To by Európe umožnilo naozaj hovoriť jedným hlasom. Bude možné odpovedať na slávnu anekdotickú otázku Henryho Kissingera: „Koho mám volať, keď chcem volať Európu?“, pretože telefónnym číslom Európy bude telefónne číslo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V súčasnosti, aby sme zistili, aká je pozícia Európy, potrebujeme poznať 27 telefónnych čísel, jedno pre každý členský štát.

Je úplne samozrejmé, že na to, aby táto služba mohla začať fungovať, musí potenciálny vysoký predstaviteľ tu v našom Parlamente predložiť svoj návrh na zriadenie tejto služby. Dúfam tiež, že tento človek vezme do úvahy správu pána Broka a bude mať vyrovnané a spravodlivé zastúpenie všetkých členských štátov, najmä nových členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Krisztina Morvai (NI). – Vážený pán predsedajúci, je naozaj zaujímavé počuť, ako niektorých poslancov veľmi dráždia námietky proti tomuto povestnému jednému hlasu a proti celému súčasnému stavu. Vyzývam a pozývam občanov Európy, ktorí nás volili, aby si tu prostredníctvom transparentnosti internetu vypočuli túto konverzáciu a vyslovili svoje názory na všetky tieto veci, o ktorých hovoríme.

Chcela som však hovoriť o inom probléme, na ktorý som si spomenula počas diskusie, keď pani Ferrerová-Waldnerová navštívila izraelskú vládu počas strašného krviprelievania v čase vojny v Gaze. Nikdy nezabudnem, pani komisárka, ako ste v tom strašnom čase objímali a bozkávali členov izraelskej vlády.

Ako si môžem byť istá, že ak sa toto uznesenie prijme, nikto nepôjde v mojom mene objímať a bozkávať vojnových zločincov?

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) V prvom rade by som chcela Elmarovi Brokovi zablahoželať k vypracovaniu tejto správy. Ako povedal aj predchádzajúci rečník, prešli tri desaťročia odvtedy, čo americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger položil otázku: „Koho mám volať, keď chcem volať Európu?“ Vytvorenie pozície vysokého predstaviteľa a vonkajšej služby umožní Európskej únii túto otázku zodpovedať.

Som presvedčená, že keď budú tieto funkcie k dispozícii, európska diplomacia by mala byť schopná hrať aktívnejšiu a rozhodujúcejšiu úlohu pri obrane základných záujmov EÚ, kam patrí aj energetická bezpečnosť.

Vítam skutočnosť, že vysoký predstaviteľ a vedúci diplomatických misií by sa mali zapájať do nepretržitého dialógu s Európskym parlamentom.

Pokiaľ ide o nasadenie personálu ako súčasti vonkajšej služby, myslím si, že, odhliadnuc od skutočnosti, že príslušní zamestnanci musia mať vynikajúce znalosti a schopnosti, musíme celkom určite venovať pozornosť správnemu, proporcionálnemu zastúpeniu členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Piotr Borys (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcel vyjadriť úprimné poďakovanie za túto vynikajúcu, vecnú správu. Vďaka zriadeniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť bude môcť byť Európska únia aktívne prítomná na medzinárodnej scéne ako tvorca medzinárodnej politiky. Je to mimoriadne dôležité. Samozrejme, že všetci súhlasíme s tým, že otázka kvality služieb je hlavne zodpovednosťou Komisie a členských štátov a že v tejto záležitosti je potrebná spolupráca medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.

Chcel by som sa však opýtať pani komisárky, či na základe jej kontaktu s Európskym parlamentom uvažuje o praktickej možnosti využitia našej práce vo forme aktívnej spolupráce napríklad v medziparlamentných delegáciách. Myslím si, že existujú mnohé fóra, kde by vysoký predstaviteľ a Európska služba pre vonkajšiu činnosť mohli aktívne spolupracovať s Parlamentom, a to aj prostredníctvom delegácií. Robia sa v tejto súvislosti náležité prípravy?

 
  
MPphoto
 

  Riikka Manner (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, v prvom rade tiež chcem poďakovať spravodajcovi za vynikajúcu správu. Rada by som však zdôraznila, že na to, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť fungovala, musíme tiež venovať skutočnú pozornosť malým členským štátom a špecifickým charakteristikám každej krajiny v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Len na základe toho a vedením tejto rozpravy budeme schopní urobiť z EEAS životaschopný subjekt.

Je dôležité, že správa spomenula aj význam transparentnosti a demokracie. Okrem toho by sme podľa môjho názoru mali v súvislosti s EEAS zvlášť zdôrazniť dôležitosť otázok nevojenskej bezpečnosti. Európska únia bola vytvorená na báze mieru a stability, ktoré môžeme podporovať v globálnom meradle predovšetkým prostredníctvom humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce, krízového riadenia a medzinárodného obchodu.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – Vážený pán predsedajúci, pokladám za zaujímavé, že niektorí vážení kolegovia poslanci, ktorí tak nadšene hovoria o demokracii, nedokážu akceptovať, že Lisabonská zmluva bola demokraticky prijatá 26 parlamentmi a jedným referendom.

(potlesk)

Súhlasím, že zostáva podpis jedného človeka, ale som pevne presvedčená, že táto zmluva veľmi skoro nadobudne platnosť a že by sme mali zaviesť službu pre vonkajšiu činnosť. Je to dobrá vec. Má podporu v členských štátoch, v národných parlamentoch a, vážené poslankyne, vážení poslanci – ak sa pozriete napríklad na prieskumy Eurostatu – tiež u občanov v celej Európskej únii. Je to preto, lebo si myslia – ako si myslíme my, ako si myslím ja, ako si myslí väčšina tu prítomných –, že je pre Európsku úniu dôležité, aby bola schopná konať zosúladenejšie a dôraznejšie, ak chceme presadzovať svoje hodnoty a pracovať v prospech mieru a demokracie na celom svete.

Mali by sme sa, samozrejme, vyvarovať byrokracie a duplicity, ale, ako povedala pani Ferrerová-Waldnerová, vytvárame nový orgán. Je sui generis, preto musíme nájsť spôsoby, ako ho rozvíjať. To, o čom rokuje Coreper v spolupráci s Radou, Komisiou a s poslancami Európskeho parlamentu – pánom Brokom a ostatnými, ja osobne som mala tiež niekoľko rozhovorov s pánom Buzekom, kde som sa snažila informovať Parlament – je všeobecný rámec a úlohy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Teraz je potrebné o tom rokovať politicky a následné rozvinutie detailov bude úlohou vysokého predstaviteľa. Uskutoční sa to v úzkej spolupráci a v dialógu s Európskym parlamentom. Som o tom úplne presvedčená.

Samozrejme, stále je treba riešiť nejaké problémy. Dôležité je, že vysoký predstaviteľ má nástroje na najúčinnejšie vykonávanie svojich úloh. To znamená, musí byť zodpovedný alebo zodpovedná za administratívny rozpočet EEAS, ale aj za menovacie orgány. Samozrejme, každé právne riešenie, ktoré si zvolíme – a stále je tu potrebné o tom rokovať – musí dodržiavať všetky platné rozpočtové pravidlá a tým zaručovať príslušnú zodpovednosť.

Rada nemusí súhlasiť so všetkými podrobnosťami v správe pána Broka, ale myslím si, že je to veľmi hodnotný príspevok k tejto diskusii. Dúfam, že v tomto Parlamente dostane širokú podporu. Chcela by som sa poďakovať pánovi Brokovi za vykonanú prácu a za rozpravu tu v Parlamente.

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, znovu chcem povedať, že sa nerozhodujeme, či Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude existovať alebo nie: už existuje prostredníctvom Lisabonskej zmluvy. Ako práve povedala moja kolegyňa, a ja som tiež o tom presvedčená, Lisabonská zmluva čoskoro nadobudne platnosť.

Teraz sa vyjadrím k niekoľkým veciam, ktoré sa objavili v diskusii, a myslím si, že stojí za to sa nimi zaoberať. Po prvé, my, ako Komisia, sme odhodlaní dosiahnuť úspech, čo sa týka EEAS. Musí to byť spoločné dielo so zapojením všetkých inštitúcií EÚ a členských štátov od samého začiatku. Na základe mojich vlastných skúseností, ktoré som získala ako komisárka pre vonkajšie vzťahy, si myslím, že veľa vecí sa v budúcnosti urobí odlišne. Viem, že vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie musí mať určitý stupeň riadiacej a rozpočtovej samostatnosti.

Zároveň je jasné, že EEAS bude potrebovať veľmi úzke väzby so širokým okruhom služieb Komisie, a preto je dôležité, aby sme spolupracovali. Podporujem cieľ Parlamentu zabezpečiť transparentné a zodpovedné rozpočtové plánovanie pre EEAS. Ten je tiež jasný, takže si myslím, že sa môžeme tešiť na prácu smerujúcu k tomu, aby sme na to našli správny recept.

Po druhé, v súlade so zmluvou má politickú zodpovednosť za Európsky parlament predseda Komisie a vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie a ostatní členovia Komisie. Vítame jasný signál v správe pána Broka, že vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie by mal byť menovacím orgánom pre EEAS a vedúcich pracovníkov delegácií.

V novom systéme vedúci delegácií a ostatní vedúci pracovníci EEAS budú úradníkmi EÚ podľa Služobného poriadku úradníkov EÚ, na ktorých sa budú vzťahovať definované menovacie postupy a záväzky nezávislosti. Spýtali by sme sa na dôsledky takéhoto vyčlenenia jednej skupiny pre vypočutia v Európskom parlamente. Aj keby to bola otázka týkajúca sa vypočutí len pre politickejšiu pozíciu, použili by sa rovnaké úvahy. Myslím, že to určite nie je v súlade s postupom v členských štátoch.

Chápeme zas však, že Parlament má záujem o hĺbkovú výmenu názorov, či už oficiálnu alebo neoficiálnu, s kľúčovými vysokými úradníkmi v EEAS a delegáciách. Myslím, že to by sa mohlo robiť potom, ako bol niekto vymenovaný; vtedy by mali ísť do Parlamentu a s ním o veciach diskutovať.

S veľkým záujmom a radosťou som si tiež všimla, že bola spomenutá otázka ľudských práv a otázka práv žien. Môžem povedať len toľko, že všetky inštitúcie EÚ sú zaviazané k uplatňovaniu rodovej rovnosti. Tá sa bude uplatňovať aj v EEAS, vymenovania však musia byť aj podľa zásluh, takže zásluhy a rodová rovnosť musia ísť ruka v ruke.

Chcela by som sa stručne vyjadriť k izraelskej vláde a mojej ceste na Blízky východ. Po konflikte v Gaze bolo veľmi dôležité dosiahnuť prímerie. Pokúsila som sa prispieť k prvému prímeriu a myslím, že to bola najmä moja intervencia, ktorá umožnila otvoriť humanitárne koridory a stanoviť časy pre dodávku humanitárneho tovaru.

A na záver, čo sa týka delegácií, ako som už predtým povedala: už sú otvorené. Európske parlamentné delegácie, ktoré ste spomínali, už čakajú na príchod komisárov alebo členov Rady, ale závisí to aj od časového harmonogramu. Situácia by mala byť rovnaká aj v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Elmar Brok, spravodajca.(DE) Vážený pán predsedajúci, pani Malmströmová, pani komisárka, dámy a páni, útoky na spoločnú európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ku ktorým tu došlo, patria minulosti. V prieskumoch verejnej mienky 70 % občanov Európy povedalo, že chce silnejšiu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pretože vedia, že to jediný spôsob, ako zachovať mier v Európe a dozerať na záujmy Európy v celom svete. Vaše vyhlásenia patria minulosti. Práve takéto vyhlásenia priviedli Európu do vojny a my s nimi chceme skoncovať.

Radi by sme tiež uviedli, že touto zahraničnou politikou chceme posilniť schopnosť Európy konať. Taktiež by som chcel výslovne povedať, že zahraničná politika nie je úlohou parlamentov. Operačná zahraničná politika musí byť zodpovednosťou vedúcich pracovníkov. Tak je to vo všetkých národných štátoch. To však znamená, že parlamenty – a v tomto prípade Európsky parlament – musia mať všetky práva kontroly. Musí sa jasne stanoviť, akým spôsobom sa to aplikuje na rozpočet, v ktorých oblastiach existuje právo na informácie a kde je skutočná zodpovednosť.

Chcel by som požiadať Radu a Komisiu, aby do svojich dokumentov zahŕňali menej informácií o organizačných štruktúrach a o členoch národných delegácií, ktorí budú vymenovaní na určité pozície. Namiesto toho musia v týchto dokumentoch výboru COREPER popísať práva Parlamentu a nie jednoducho povedať, že práva Parlamentu sa musia zachovať a bodka. Som presvedčený, že sa tu musia prijať určité opatrenia. Okrem toho som toho názoru, že vysoký predstaviteľ alebo podpredseda, ktorého je ešte potrebné vymenovať, musí byť zapojený do vypracovávania návrhov a nesmie byť prezentovaný ako fait accompli. Toto sa tiež musí vziať do úvahy. Pani Malmströmová, vzbudilo by veľkú dôveru, keby ste o vysokom predstaviteľovi v budúcnosti hovorili ako o vysokom predstaviteľovi alebo podpredsedovi Komisie. Vtedy by sme všetci hovorili o tej istej osobe a to by bolo užitočné pre potvrdenie toho, že naozaj hovoríme o tom istom.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 22. októbra 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Gabriele Albertini (PPE), písomne. (IT) Text, o ktorom sa chystáme zajtra hlasovať, je výborným základným kameňom pre rokovania, ktoré máme pred sebou.

Som vďačný pánovi Brokovi a pani Neytsovej-Uyttebroeckovej za vynikajúcu prácu, ktorú vykonali napriek krátkemu času, ktorý mali k dispozícii. Na základe tejto práce výbor, ktorému mám tú česť predsedať, bude schopný viesť konštruktívny, ale pevný dialóg s budúcim vysokým predstaviteľom a brániť charakter Spoločenstva v novej službe pre vonkajšiu činnosť. Odkaz, ktorý vysielame Komisii a Rade, je v podstate takýto: chceme službu, ktorá má rozsiahle právomoci a ktorá spĺňa naše ambície vytvoriť z Európskej únie globálneho politického hráča, a chceme, aby sa to stalo na základe spoločnej dohody, čo znamená za účasti a podpory všetkých troch inštitúcií – Parlamentu, Komisie a Rady.

Preto Komisiu naliehavo žiadam, aby bola v rokovaniach odvážna a aby bránila model Spoločenstva, a znovu vyzývam Radu, aby tento Parlament a najmä výbor, ktorému predsedám, od začiatku zapojila do rokovaní, aby sa dokončila táto rozhodujúca fáza vo vytváraní ozajstnej európskej zahraničnej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne.(RO) Vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť je absolútne nevyhnutné pre zlepšenie účinnosti vonkajšej činnosti EÚ. Účelom je podporovať omnoho konzistentnejšiu zahraničnú politiku a viac zviditeľniť EÚ na medzinárodnej úrovni. Dosiahnutie týchto cieľov však závisí od toho, ako túto službu zorganizujeme.

Táto správa obsahuje veľa mimoriadne dôležitých návrhov. Potrebujeme organizáciu, ktorá je čo najefektívnejšia a vyhýba sa akejkoľvek duplicite. Z tohto dôvodu podporujem zlúčenie delegácií Komisie v tretích krajinách, kontaktných kancelárií Rady a kancelárií osobitných zástupcov EÚ, ako aj vytvorenie „veľvyslanectiev EÚ“. Z hľadiska účinnosti pokladám za zaujímavý aj návrh, aby tieto delegácie prevzali určité konzulárne funkcie, ako napríklad vybavovanie schengenských víz.

Chcel by som zdôrazniť potrebu štandardizovanej odbornej prípravy pre zamestnancov, aby sme naozaj mohli mať profesionálnu službu spĺňajúcu požiadavky EÚ. Zriadenie Európskej školy diplomacie sa mi zdá byť ideálnym riešením pre poskytovanie odbornej prípravy diplomatickému personálu na základe spoločných noriem, aby sa zaručila konzistentnosť pre EEAS. V budúcnosti by sa európska diplomatická kariéra vlastne mohla stať práve tak atraktívnou, ako je diplomatická kariéra pre členský štát.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Toto je ďalší z tých poľutovaniahodných dokumentov Európskeho parlamentu, ktoré sa snažia ovplyvniť, v negatívnom zmysle slova, celý spôsob, akým Európska únia funguje, zneužívaním právnej subjektivity udelenej Lisabonskou zmluvou, hoci táto ešte nenadobudla platnosť, keďže stále čakáme na Českú republiku a jej ratifikovanie zmluvy.

Táto správa svedčí o militaristickom charaktere Európskej únie. Cieľom správy je zabezpečiť, aby zahraničná politika slúžila záujmom vojenskej expanzie hlavných mocností v rámci Európskej únie využívaním toho, čo vložili do Lisabonskej zmluvy, aby posilnili svoje rozhodovacie právomoci napriek tomu, že existujú členské štáty, ktoré majú odlišný názor.

Jedným z príkladov je nasledujúce vyhlásenie v správe:

„vojenské a civilné jednotky krízového riadenia musia byť začlenené do právomoci vysokého predstaviteľa, ale riadenie a organizačná štruktúra vojenského personálu sa môže líšiť od riadenia a organizačnej štruktúry civilného personálu; zdieľanie analýzy spravodajských informácií aktérov v rámci EEAS je nesmierne dôležité, pretože pomáha vysokému predstaviteľovi pri plnení jeho mandátu, ktorým je uskutočňovanie zosúladenej, konzistentnej a účinnej vonkajšej politiky Únie.“

 
  
MPphoto
 
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne.(FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na jar minulého roka Európsky parlament prijal správu pána Dehaena o vplyve Lisabonskej zmluvy na inštitucionálnu rovnováhu EÚ. Parlament v nej požadoval, aby budúce nominácie na najvyššie pozície v EÚ brali do úvahy aj hľadisko rodovej rovnosti. Teraz, len o pár mesiacov neskôr, Európsky parlament zaujíma ešte prísnejšie stanovisko v prospech uplatňovania rovnosti. Stanovisko Parlamentu k rovnosti je teda jasné. Podpredsedníčka Európskej komisie Margot Wallströmová bola v záležitostiach súvisiacich s rovnosťou aktívna. José Manuel Barroso, opätovne zvolený predseda Komisie, tiež prisľúbil byť naklonený myšlienke rovnosti pri zostavovaní novej Komisie. Rozhodujúce postavenie však majú členské štáty. Som presvedčená, že v členských štátoch Európskej únie nájdeme vhodných kandidátov do Komisie, mužov aj ženy. Ďakujem vám.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Lisabonská zmluva sľúbila zavedenie všetkých možných zmien. EÚ sa mala stať demokratickejšou a schopnou lepšie reagovať, Európsky parlament by mal mať viac spolurozhodovacích právomocí a občania by mali mať svoje referendum. V skutočnosti sa však členské štáty dostávajú pod tlak hrozbou odstránenia komisárov. Nastal čas, aby EÚ ukázala dobrú vôľu a konečne sa spýtala ľudí na pristúpenie Turecka. Zdá sa však, že referendá sa konajú len preto, aby sa ignorovali. Je tiež ťažké nájsť spôsob, ako bude EÚ schopná lepšie reagovať, keď sú zodpovednosti novovytvorených pozícií navrhnuté v zmluve. Konflikty sú v tejto oblasti také nevyhnutné ako v novej službe pre vonkajšiu činnosť, ktorej práva na prístup ešte neboli objasnené. Náš mimoriadny rozpočet sa už stáva čoraz nákladnejším a pokrýva čoraz hustejšiu sieť agentúr EÚ, čo má nevyhnutne za následok zdvojené úsilie a prekrývajúce sa právomoci. Preto je dôležité udržať rovnováhu, aby nový systém na jednej strane nemal za následok žiadne duplikácie, ale umožňoval využívanie spolupôsobenia, a aby na druhej strane nebolo možné obísť parlamentnú kontrolu, nebolo možné blokovať členské štáty a aby právomoci jednotlivých štátov ostali nezmenené. Spolu s tým všetkým musí mať nový orgán právomoc potrebnú na dokončenie svojich úloh a na účinnú spoluprácu so strategickými partnermi Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. (PL) Dámy a páni, zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť je výnimočný projekt, ktorý si zaslúži mimoriadnu podporu. Služba je určená na pomoc vysokému predstaviteľovi EÚ, ale zároveň nesmieme zabudnúť zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň kvalifikácie, ako aj jej inštitucionálnu a národnú reprezentatívnosť. Pri prijímaní ľudí pre túto službu by sa mala venovať mimoriadna pozornosť zachovávaniu zásad transparentnosti a rovnosti. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť rozšíri možnosť prijímania diplomatickej pomoci, pretože každý občan EÚ bude môcť o ňu požiadať. Je to de facto rozšírenie súčasnej možnosti obrátiť sa so žiadosťou o pomoc na zahraničnú službu iného členského štátu, ak členský štát, z ktorého občan pochádza, nemá v danej krajine diplomatický alebo konzulárny úrad. Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mala tiež predstavovať pridanú hodnotu z dôvodu spolupôsobenia jej troch základných komponentov – služieb, ktoré majú svoj pôvod v súčasnej Európskej komisii, v Rade a v členských štátoch. Podľa môjho názoru by EEAS mala získavať kandidátov zo všetkých troch zdrojov. To zaistí jej profesionálnosť, účinnosť a jedinečný charakter. Účinnosť sa dosiahne aj veľkým počtom zastúpení Európskej únie, ktoré vzniknú transformáciou dnešných zastúpení Komisie. Pokiaľ ide o prejav pána Grzyba, súhlasím s ním v tom, že vytváraniu Európskej školy diplomacie by sa mohlo predísť využitím národných a regionálnych centier, ktoré sú v celej Európe preslávené odbornou prípravou, ktorú poskytujú budúcim diplomatom.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia