Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 21. októbra 2009 - Štrasburg

9. Príprava zasadnutia THR a samit EÚ/USA (2. a 3. november 2009) – Transatlantická justičná a policajná spolupráca (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o vyhláseniach Rady a Komisie:

1. o príprave zasadnutia THR a samite EÚ/USA (2. a 3. november 2009) a

2. o transatlantickej justičnej a policajnej spolupráci.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako viete, naše vzťahy s USA a transatlantická spolupráca medzi USA a EÚ sú mimoriadne dôležité. Sú základným pilierom zahraničnej politiky EÚ vytvorenom na hodnotách slobody, demokracie a dodržiavaní ľudských práv a medzinárodného práva, ktoré nás zjednocujú. Nová vláda Spojených štátov preukázala veľký záujem o prehĺbenie a rozšírenie vzťahov s Európou. Zasadnutie prvej Transatlantickej hospodárskej rady s vládou prezidenta Obamu sa uskutoční 26. a 27. októbra. Krátko po ňom, 3. novembra, sa uskutoční samit EÚ – USA. Uvedené udalosti ponúkajú dve dôležité príležitosti na posilnenie našich vzťahov. Dnešná rozprava je preto veľmi dôležitá.

Rada by som upozornila na niekoľko oblastí našej spolupráce, v súvislosti s ktorými sa nám, dúfajme, podarí počas samitu dosiahnuť výsledky a rozvinúť bližšie vzťahy.

Pokiaľ ide o otázku klímy, vítame väčšie ambície na strane USA. Musíme spolupracovať s americkou vládou, aby sme v Kodani dosiahli komplexnú dohodu záväznú na celosvetovej úrovni. Vyzývame USA na stanovenie cieľov porovnateľných s cieľmi EÚ. Spojené štáty a EÚ musia byť pripravené spoločne podporovať opatrenia na boj proti zmene klímy, akými sú zníženie emisií, adaptácia, financovane a ďalšia pomoc rozvojovým krajinám.

Ďalšou dôležitou otázkou je, samozrejme, finančná a hospodárska kríza. Na vykonávanie dohôd, ktoré sme dosiahli na samite krajín G20, a na obnovenie dôvery vo finančné trhy bude potrebná veľmi úzka spolupráca. Budeme spoločne pracovať na zavŕšení kola rokovaní v Dauhe v roku 2010 a na jeho pozitívnom výsledku, pretože je nesmierne dôležitý pri úsilí o podporu obnovy a v boji proti protekcionizmu.

Samozrejme, budeme rokovať aj o mnohých regionálnych otázkach, napríklad o Afganistane, Pakistane, Iráne, Blízkom východe, Rusku a západnom Balkáne. Dosiahli sme pravidelnú a čoraz užšiu spoluprácu v súvislosti s krízovým riadením, ktorá sa prejavila napríklad pri účasti USA na plnení civilnej úlohy v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, misie Eulex v Kosove.

Spolupracujeme aj na energetických otázkach a to je v tejto chvíli potrebné zintenzívniť. Dúfame, že sa nám medzi EÚ a USA podarí zriadiť osobitnú radu pre energetiku na úrovni ministrov.

Obe strany majú záujem o prehĺbenie spolupráce, pokiaľ ide o domáce a právne záležitosti. K uvedenej problematike sa vrátim o chvíľu, pretože pokiaľ viem, ide o spoločnú rozpravu.

Pokiaľ ide o nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie, spolupráca medzi EÚ a americkou vládou zaznamenala nový impulz a Barack Obama túto otázku uprednostňuje. Dúfame, že uvedená skutočnosť sa preukáže v novom spoločnom vyhlásení o nešírení jadrových zbraní a odzbrojení v súvislosti s novembrovým samitom.

Obe strany Atlantického oceánu majú záujem o posilnenie našej spolupráce v súvislosti s rozvojom. Je samozrejmé, že EÚ a USA sú zodpovedné za drvivú väčšinu svetovej rozvojovej pomoci. Nadchádzajúci samit je preto vynikajúcou príležitosťou na diskusiu na najvyššej úrovni o tejto problematike a akýchkoľvek iných relevantných otázkach. Švédske predsedníctvo s veľkým potešením využije príležitosť zastupovať EÚ.

Rada by som sa v krátkosti zmienila o hospodárskom partnerstve a o Transatlantickej hospodárskej rade (THR). Poskytnú nám mechanizmus na najvyššej možnej úrovni na urýchlenie súčasných rokovaní a vytvorenie nových oblastí regulačnej spolupráce. Musíme vypracovať pracovný program pre THR, ktorý bude možné zaviesť budúci rok. Tento krok nám poskytne fórum na spoluprácu, na ktorom sa budeme môcť zaoberať otázkami súvisiacimi s globalizáciou a rýchlymi technickými zmenami. Už doteraz to bolo dôležité fórum, ale samozrejme by ho bolo možné ešte vylepšiť, v neposlednom rade, pokiaľ ide o širšie strategické otázky týkajúce sa transatlantického hospodárstva a spoločných hospodárskych problémov. Transatlantická hospodárska rada je v súčasnosti vo svetle finančnej krízy ešte dôležitejšia.

Dovoľte mi teraz v krátkosti sa vyjadriť o právnej a policajnej spolupráci. Už istý čas so Spojenými štátmi v tejto oblasti spolupracujeme. Táto spolupráca sa odzrkadľuje vo viacerých dohodách o extradícii a vzájomnej právnej pomoci, ktoré vstúpia do platnosti o niekoľko mesiacov. O uvedenej problematike často diskutujeme s Európskym parlamentom, o ktorom viem, že je v týchto otázkach aktívnym a angažovaným partnerom. Často je aj kritický, čo považujem za správne. V tejto súvislosti stačí spomenúť napríklad len rozpravu o záznamoch o cestujúcich. Keď vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, vplyv Európskeho parlamentu na tieto záležitosti a účasť na nich sa zvýši.

V súčasnosti pracujeme na dokumente, ktorý sa označuje ako Washingtonské vyhlásenie a ktorý bude obsahovať opis situácie z hľadiska právnych otázok, otázok domácej politiky a spolupráce v tejto oblasti medzi EÚ a USA. Toto vyhlásenie musí byť zmysluplné a musia po ňom nasledovať konkrétne opatrenia. Nepotrebujeme ďalšie uhladené vyjadrenia, ale skôr spoluprácu, ktorá bude konkrétna a aktívna.

Prirodzene, potrebujeme si stanoviť spoločné hodnoty, konkrétne demokraciu a právny štát, ako aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Zaujímame sa, samozrejme, o spoluprácu vo všetkých oblastiach, ktoré ohrozujú tieto základné hodnoty.

V prípade politických problémov, ktoré môžu mať vplyv na druhú stranu, sa snažíme o včasnú konzultáciu medzi oboma uvedenými stranami. Zdôrazňujeme naše spoločné ambície byť aktívni na medzinárodných fórach s cieľom dosiahnuť úplné uplatňovanie mnohostranných záväzkov.

Spolupracujeme v oblasti zvyšovania bezpečnosti cestovných dokladov a zavedenia biometrických pasov ako medzinárodnej normy. Dôležitým príkladom je dohoda o údajoch cestujúcich v leteckej doprave. Spoločne zaručíme, že dohoda bude fungovať, ale zároveň je potrebné chrániť súkromie jednotlivca a rešpektovať systémy jednotlivých krajín.

Zoznam oblastí spolupráce je dlhý. Dovoľte mi vymenovať len niektoré z nich: obchodovanie s ľuďmi, pohlavné zneužívanie detí, obchodovanie s drogami, hospodárska trestná činnosť, počítačová kriminalita, korupcia, konfiškácia pomoci a ziskov z trestnej činnosti a boj proti terorizmu. Všetky tieto oblasti si vyžadujú spoločné a do istej miery koordinované úsilie.

Snažíme sa skvalitniť právnu spoluprácu v súvislosti s identifikáciou, vyšetrovaním a cezhraničným trestným stíhaním zločincov a teroristov. Tešíme sa na dohodu medzi EÚ a USA o extradícii a vzájomnej právnej pomoci, ktorá vstúpi do platnosti začiatkom budúceho roka.

Dohoda bola teraz transponovaná vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a medzi EÚ a USA sa zriadila spoločná pracovná skupina, ktorá má zaručiť uplatňovanie dohody. Plánujú sa semináre, ktoré majú zblížiť zainteresovaných aktérov a pomôcť im monitorovať uplatňovanie.

Na záver by som sa ešte chcela vyjadriť o troch bodoch. Prvý sa týka ochrany ľudských práv a základných slobôd. Táto otázka je mimoriadne dôležitá. Boj proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu si často vyžaduje výmenu osobných údajov, čo nás do istej miery núti vykonať určité ústupky v súvislosti so základnými slobodami a právami. Vzniknutú situáciu je potrebné vyvážiť zásadnou a prísnou ochranou osobných údajov. Spolupráca a dialóg v tejto oblasti pokračujú a mali by sa zintenzívniť.

Druhý bod sa týka kritickej infraštruktúry. Musíme navzájom spolupracovať v súvislosti so škodami, ktoré môžu vzniknúť na kritickej infraštruktúre v prípade prírodnej katastrofy, teroristického útoku alebo pri útokoch na naše informačné systémy. Uvedené situácie by mohli mať ničivé následky. Rozsah spolupráce v tejto oblasti je obrovský.

Po tretie, EÚ a USA sa zaviazali pracovať na základe zásad slobody, demokracie a spravodlivosti. Sme odhodlaní presadzovať tieto zásady na celom svete. Robíme to v prípade každej spolupráce a v rámci činnosti na medzinárodných fórach, akým je napríklad Organizácia Spojených národov.

Spolupráca medzi styčnými úradníkmi a delegáciami sa ukázala prínosnou, napríklad v krajinách západného Balkánu, v Afganistane a v Pakistane. Je potrebné túto spoluprácu zlepšiť. Rozličné opatrenia v rámci nej sa môžu vzájomne dopĺňať. Potrebujeme tiež lepšie koordinovať našu technickú pomoc. Budeme pokračovať v spolupráci v oblasti darcovstva, v poskytovaní pomoci a v operačnej spolupráci v súvislosti s Latinskou Amerikou a západnou Afrikou, aby sme pomohli v boji proti obchodovaniu s drogami a umožnili riešiť ostatné problémy.

Som veľmi rada, že americká vláda o spoluprácu s nami preukazuje taký veľký záujem. Je v našom záujme prijať túto ponuku pracovať na ochrane našich hodnôt a záujmov v rámci konštruktívneho dialógu. Dúfajme, že táto spolupráca povedie v budúcnosti ku konkrétnym výsledkom.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vo svojich poznámkach sa vyjadrím o nadchádzajúcom samite EÚ – USA, ktorý bude dôležitým míľnikom v našom transatlantickom partnerstve, ako aj pri riešení určitých aspektov medzi EÚ a USA, najmä prebiehajúcich rokovaní v oblasti zmeny klímy a niektorých závažných problémov týkajúcich sa otázok v súvislosti s GLS.

Zmena vlády USA v januári veľmi výrazne ovplyvnila vzťahy medzi EÚ a USA a začiatok nášho partnerstva možno označiť za úspešný. Povedala by som, že naše vzťahy ožili, a som presvedčená, že aj Lisabonská zmluva po vstupe do platnosti bude prínosom k ďalšiemu posilneniu tohto veľmi dôležitého vzťahu tým, že Európskej únii poskytne ešte silnejšiu identitu v oblasti zahraničnej politiky. To očakávajú aj naši priatelia vo Washingtone.

Buďme však aj jednoznační. Naša ambícia vytvoriť so Spojenými štátmi skutočné partnerstvo rovnocenných aktérov znamená aj to, že Európania musia byť ochotní a schopní plniť záväzky. Povedala by som, že impulz, vďaka ktorému je samit vo Washingtone taký dôležitý, je dvojitý – vnútorný a vonkajší.

Prvý formálny samit s prezidentom Obamom sa uskutočnil po našom neformálnom stretnutí túto jar v Prahe. V súčasnosti sú prípravy na washingtonský samit v plnom prúde. Spolu s americkou stranou sa podieľame na dosiahnutí konkrétnych výsledkov v prioritných oblastiach. Svetové hospodárstvo a otázka zmeny klímy sú pravdepodobne dve hlavné oblasti, na ktoré sa sústredia rokovania počas samitu. Bude sa však rokovať aj o mnohých ďalších kľúčových problémoch v oblasti zahraničnej politiky.

V oblasti hospodárstva sa bude vo Washingtone klásť dôraz na spoločné úsilie bojovať proti hospodárskej a finančnej kríze a na zaručenie udržateľnej svetovej hospodárskej obnovy s cieľom zabezpečiť pracovné miesta a prispieť k rastu. Posunieme sa aj v otázkach riadenia svetového hospodárstva, predovšetkým pokiaľ ide o finančnú reguláciu a správne načasovanie činnosti nadväzujúcej na samit krajín G20 v Pittsburghu. Komisia zdôrazní aj náš spoločný záujem o boj proti protekcionistickým tendenciám a vyzveme USA, aby obnovili úsilie o úspešné zavŕšenie kola rokovaní v Dauhe.

Po druhé, zmena klímy. My ako Európska únia podporíme Spojené štáty, aby sa zúčastnili konferencie v Kodani s ambicióznymi cieľmi dosiahnuť rozumnú globálnu dohodu. Rovnako sa so Spojenými štátmi zapojíme do dosiahnutia pokroku pri vytváraní systému založeného na stanovení emisných kvót a obchodovaní s emisiami cez Atlantický oceán.

Po tretie, zahraničná politika. So Spojenými štátmi budeme, samozrejme, rokovať aj o tom, ako riešiť naliehavé problémy v oblasti zahraničnej politiky. Tu sa zameriame na ďalšiu užšiu spoluprácu pri mierovom procese na Blízkom východe, na problémy, ktoré spôsobujú jadrové ambície Iránu, a na to, ako zaručiť obnovenie dohody s Afganistanom, čo je základom nášho spoločného úsilia v tejto oblasti. Budem mať osobitné stretnutie o zahraničnopolitických otázkach s ministerkou zahraničných vecí pani Clintonovou a ministrom zahraničných vecí pánom Bildtom, na ktorom budeme o týchto záležitostiach rokovať podrobnejšie.

Navyše očakávam, že na samite sa prijme aj vyhlásenie o nešírení jadrových zbraní a odzbrojení, čo by spoluprácu medzi EÚ a USA posunulo vpred v mnohých oblastiach, ktoré prezident Obama špecifikoval vo svojich vystúpeniach v Prahe a v New Yorku. Táto iniciatíva strategického významu naznačuje obnovenie záväzkov USA smerom k účinnému multilaterálnemu prístupu, ktorý Európska únia plánuje výrazne podporovať a upevňovať.

Ďalším významným výsledkom samitu bude v neposlednom rade vytvorenie novej rady pre energetiku EÚ a USA, ktorá sa prvýkrát stretne 4. novembra. Na strane EÚ jej budem predsedať ja, moji kolegovia páni komisári Piebalgs a Potočnik a predsedníctvo, kým na strane USA to bude pani ministerka Clintonová a pán minister Chu. Rada sa bude zaoberať svetovou energetickou bezpečnosťou, reguláciou energetických trhov a výrobkov, novými technológiami a výskumom. Stručne povedané, poskytne pridanú hodnotu v oblasti politiky, ktorej dôležitosť je zrejmá.

Máme tu aj novú Transatlantickú hospodársku radu (THR). Bude dopĺňať radu pre energetiku, ktorá tiež dostane nový náboj. THR sa budúci utorok – teda pred zasadnutím rady pre energetiku – stretne vo Washingtone a výsledok jej rokovaní bude pravdaže takisto prínosom pre rozhovory na samite.

Sľubnou oblasťou našej transatlantickej spolupráce je sféra, ktorú nazývame „spolupráca predchádzania ťažkostiam“. Budeme rokovať o politických prístupoch na samom začiatku, a vyhneme sa tak rozdielnej regulácii v budúcnosti. Je úplne samozrejmé, že takúto spoluprácu potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Najlepším príkladom je nevyhnutná koherentná reakcia na finančnú krízu. Preskúmame aj to, či je možné prehĺbiť toto fórum spolupráce aj na oblasť informácií o nanomateriáloch v zdravotnej starostlivosti.

Z iniciatívy USA máme v úmysle začať užšiu spoluprácu aj v oblasti inovácií. Obe strany uznávajú, že posilnenie inovačného potenciálu odvetví nášho priemyslu a našej pracovnej sily je základom pre vytváranie pracovných miest a rast, a teda aj pre úspešné prekonanie súčasnej krízy. A Komisia, samozrejme, tiež zopakuje naše európske obavy v súvislosti s niektorými zásadnými otázkami, ako napríklad bezpečnosť obchodu, možné narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku štátnej pomoci a politika verejného obstarávania v USA.

Na záver, my ako Komisia sme sa tiež od samého počiatku výrazne spoliehali na podporu procesu v súvislosti s THR zo strany Európskeho parlamentu a sme za ňu vďační. Môžete si byť istí, že výrazne podporíme iniciatívy delegácií Európskeho parlamentu pre vzťahy s USA, aby sme posilnili parlamentárnu účasť v záležitostiach THR na oboch stranách Atlantického oceánu.

Radi by sme upevnili úlohu THR ako dvojstranného fóra na riešenie každodenných, ale aj strategických problémov týkajúcich sa transatlantického obchodu a investícií. A dôležité je, že THR sa dotkne aj Transatlantického dialógu zákonodarcov a zainteresovaných strán občianskej spoločnosti. Je teda zrejmé, že potrebujeme odborné znalosti a politický zámer zákonodarcov, aby sme dokázali ťažiť z celého potenciálu transatlantického trhu.

Moja kolegyňa sa už zmienila o dôležitosti GLS. Dňa 27. a 28. októbra sa vo Washingtone uskutoční stretnutie trojky, na ktorom sa bude rokovať o problematike GLS v rámci našej spolupráce v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Komisiu bude zastupovať pán podpredseda Barrot. Sme v záverečných fázach prípravy vyhlásenia, ktorého cieľom bude obnoviť naše transatlantické partnerstvo v týchto oblastiach. Washingtonské stretnutie poskytne príležitosť na formálnu výmenu nástrojov ratifikácie dohôd o extradícii a vzájomnej právnej pomoci, ktoré tak budú môcť vstúpiť do platnosti začiatkom roka 2010. Tieto dohody posilnia naše úsilie v boji proti zločinu v súčasnom globalizovanom svete.

Pokiaľ ide o ďalšiu zásadnú záležitosť, veľmi dôležitú pre našich občanov, ako už bolo povedané, určite musíme pokročiť ďalej. Ako ste uviedli, opätovne požiadame o to, aby mohli všetci občania EÚ cestovať do USA bez víz, vyjadríme naše obavy v súvislosti s možným zavedením poplatku za elektronický systém cestovných povolení ako de facto novej turistickej dane a znova pripomenieme USA potrebu zrušiť v rámci programu bezvízového styku USA obmedzenia týkajúce sa cestujúcich s vírusom HIV/AIDS.

A napokon približne v čase ministerského stretnutia odcestuje do Washingtonu delegácia z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Dúfame teda, že aj im sa podarí tlmočiť rovnaké odkazy. Aj pán podpredseda Barrot je pripravený stretnúť sa počas svojho pobytu vo Washingtone s delegáciou Výboru pre občianske slobody.

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
podpredsedníčka

  Elmar Brok, v mene skupiny PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pani Malmströmová, práve som si všimol, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa stalo typické pre tento Parlament. Musíme si uvedomiť, že otázka Transatlantickej hospodárskej rady (THR) je veľmi dôležitá a že tento orgán, ktorý bol zriadený pred niekoľkými rokmi, potrebuje novú hybnú silu, pretože sa nachádzame v prechodnom období s novou vládou USA a čoskoro aj s novou Komisiou. Dúfam, že stretnutie na budúci utorok zaručí, že THR bude vo svojej práci pokračovať a že bude konať v zodpovedajúcom duchu.

Výsledkom transatlantického trhu bez obchodných prekážok by bol hospodársky rast vo výške 3,5 % v USA a v Európe a 1,5 % vo svete. V kontexte súčasnej hospodárskej krízy je táto otázka veľmi úzko prepojená s pracovnými miestami. Z uvedeného dôvodu by sme mali túto príležitosť čo najlepšie využiť a prostredníctvom verejných vyhlásení vysvetliť, že túto iniciatívu berieme vážne. Pani Ferrerová-Waldnerová, rovnako by sme sa mali uistiť, že otázke bezpečnostnej politiky v oblasti energetiky sa venuje nová rada pre energetiku a že otázkami regulácie sa zaoberá THR. Je dôležité, aby sa tieto dve oblasti nemiešali, aby sa tak predišlo zdvojeniu a zároveň sa zaručilo, že v konečnom dôsledku dospejeme k riešeniu.

Týka sa to predovšetkým otázky zákonodarcov. Prekážky nebude možné odstrániť bez účasti Európskeho parlamentu a Kongresu USA, pretože 80 % predpisov je právne zakotvených. Preto vláda nedokáže tento cieľ dosiahnuť sama.

V súvislosti so samitom by som rád uviedol ešte jednu záverečnú poznámku. Zmena klímy, Afganistan, nešírenie jadrových zbraní, zbrane hromadného ničenia a odzbrojenie – to všetko sú dôležité otázky, ktoré v dôsledku príchodu novej vlády ponúkajú nové príležitosti. Chcel by som vám zaželať úspech pri zabezpečovaní toho, že sa budete zaoberať všetkými z nich, a dúfam, že nový laureát Nobelovej ceny v spolupráci s Európskou úniou dosiahne v týchto oblastiach významný úspech pre nás všetkých.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Malmströmová, pani komisárka, už tu odznela skutočnosť, že pán Obama a väčšina Kongresu nám ponúkajú významnú príležitosť na zintenzívnenie našej spolupráce, predovšetkým pokiaľ ide o spoločný transatlantický trh. Nemal by to však byť spoločný trh na dereguláciu, ale spoločný trh, ktorý by stál na základoch alebo zásadách sociálneho trhového hospodárstva a riadil by sa rozumnými a vhodnými nariadeniami na potrebných miestach.

Pán Brok má úplnú pravdu v tom, že toto musí mať, samozrejme, legislatívny základ bez ohľadu na to, či rokujeme o regulácii finančných trhov alebo o nariadeniach v oblasti životného prostredia a energetickej politiky. Spoločný prístup v tejto oblasti by znamenal významný prínos k formovaniu celosvetových vzťahov.

Jednou oblasťou, ktorej sme sa už dotkli a o ktorej sme už dnes predpoludním diskutovali, je ústredná otázka politiky v oblasti klímy. Mnohí z nás o pár dní odcestujú do Washingtonu, kde budeme mať príležitosť rokovať s kolegami z Kongresu. Legislatíva týkajúca sa politiky v oblasti klímy síce ešte nebola schválená, no zástupcovia vlády USA sú aspoň čiastočne oprávnení na prijímanie záväzných prísľubov, hoci nebude možné doladiť podrobnosti, kým sa neuzatvorí legislatívny proces v USA.

Kodanský samit musí byť úspešný. Proces sa tým neukončí, ale bude to dôležitý krok v procese dosiahnutia spoločnej politiky v oblasti klímy. Všetci musíme zabezpečiť úspech kodanského samitu. A môže byť úspešný len vtedy, ak budeme mať v súvislosti s politikou v oblasti klímy záväzné ciele.

Na záver (uvedená skutočnosť už bola spomenutá), bez ohľadu na naše priateľstvo a vzájomné sympatie a bez ohľadu na naše dobré vzťahy, existujú určité záležitosti, ktoré nemôžeme akceptovať. Týkajú sa opakovaných protekcionistických opatrení, napríklad na trhu s obrannými zariadeniami, diskriminačnej vízovej politiky namierenej proti niektorým členským štátom a poplatkov za vydanie víz, ktoré USA požadujú a o ktorých sa tu už hovorilo. Je dôležité, aby sme s USA rokovali z pozície rovnosti. Je dôležité zaviesť partnerstvo, zároveň však vysvetliť, že nemôžeme akceptovať politiku, ktorá je voči Európanom diskriminačná, ako je to v tomto prípade.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, v mene skupiny ALDE veľmi vítam skutočnosť, že toto uznesenie vyzýva na posilnené strategické partnerstvo medzi EÚ a USA ako základ vonkajšej politiky EÚ. Rovnako správne sa v ňom zdôrazňuje úloha vytvorenia integrovaného transatlantického trhu do roku 2015. Nesmieme dopustiť, aby nespočetné nezhody týkajúce sa konkrétnych otázok zatienili obrovský záujem okrem iného o spoločné hodnoty a ciele, ako aj kroky na podporu demokracie a ľudských práv, riešenie konfliktov a ochranu pred bezpečnostnými hrozbami.

V hospodárskej oblasti skupina ALDE zdôraznila potrebu zamedziť regulačnú arbitráž vo finančnom odvetví a riešiť otázky inštitúcií, ktoré sú „príliš veľké na to, aby padli“. Predložili sme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k odseku 39, pretože, pokiaľ viem, jednoducho neexistovala dohoda vedúcich predstaviteľov G2 s cieľom pracovať na dani z finančných transakcií alebo Tobinovej dani. Je teda absurdné vítať takúto dohodu, hoci sme sa tejto chyby už dopustili v uznesení krajín G20.

Skupina ALDE tiež žiada o stránenie odseku 38, ktorý je zrejme snahou o zrušenie práv duševného vlastníctva. Avšak ako vysvetlila pani Malmströmová, veľká časť transatlantického vzťahu sa týka otázok spravodlivosti a bezpečnosti. Skupina ALDE plne podporuje úzku spoluprácu v tejto oblasti, je však potrebné dodržiavať základné práva vrátane práva na súkromie a postupovať v súlade s demokratickým a transparentným rámcom. Z tohto hľadiska je škoda, že s poslancami Európskeho parlamentu neprebehli konzultácie o spoločnom vyhlásení, ktoré má byť schválené budúci týždeň – a to najmä z dôvodu, že podľa Lisabonskej zmluvy sa majú takmer všetky tieto otázky schvaľovať v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Je záhadné, prečo Komisia a Rada presadzujú novú dohodu o prístupe k finančným údajom SWIFT-u o občanoch EÚ, keď dohoda o vzájomnej právnej pomoci umožňuje konkrétne požiadavky. Rada by som dostala odpoveď na túto otázku.

Napokon je škoda, že aj nový kontext v oblasti spravodlivosti a extradície povoľuje radšej úplne neopodstatnené vydanie zo Spojeného kráľovstva Garyho McKinnona, počítačového hakera trpiaceho Aspergerovým syndrómom, ako jeho trestné stíhanie v Spojenom kráľovstve.

Na úplný záver chcem povedať, že plne podporujem slová pani komisárky Ferrerovej-Waldnerovej o bezvízovom styku pre všetkých občanov EÚ a k poplatku za elektronický systém cestovných povolení (ESTA) sa staviame veľmi kriticky.

  Pascal Canfin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani Malmströmová vo svojom vystúpení uviedla, že nestačia len krásne slová, ale že sú potrebné aj činy. Môžem vám povedať, že Skupina zelených/Európska slobodná aliancia bude veľmi pozorne sledovať výsledky tohto samitu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, pretože prichádza v kľúčovom okamihu počas cesty, ktorá nás na jednej strane vedie do Kodane a na druhej strane k reforme medzinárodného finančného systému.

Čo sa týka posledného uvedeného bodu, kasíno sa znova otvorilo, zisky bánk opäť dosahujú historické úrovne – v prípade bánk v USA je to zisk vo výške 437 miliárd USD. Náš názor je, že v súčasnosti je politická vôľa menšia ako pred pol rokom. Preto máme obrovské očakávania v súvislosti so spomínaným samitom, ktorého zámerom je ukázať, že na strane USA aj Európy stále existuje politická vôľa regulovať kapitalizmus a finančné inštitúcie.

Aby sme tento cieľ dosiahli, radi by sme poznamenali, že je potrebné pokročiť v dvoch veľmi dôležitých bodoch. Prvým je boj proti daňovým rajom a túto problematiku ste vo svojich vystúpeniach nespomenuli. Americké ministerstvo financií pripúšťa, že daňové raje majú na svedomí ročné daňové straty vo výške 100 miliárd USD. Preto sme chceli tento bod zdôrazniť a uviesť, že je dôležité, aby sa Spojené štáty a Európa touto otázkou na samite spoločne zaoberali.

Druhý bod, ktorý bol práve spomenutý, je daň z finančných transakcií. Keď bol pán Barroso kandidátom na opätovné zvolenie za predsedu, výslovne uviedol, že podporuje zavedenie takejto dane. Európsky parlament pred dvoma týždňami prvýkrát hlasoval a väčšinou hlasov podporil daň z finančných transakcií za predpokladu, že uvedené transakcie sú súčasťou medzinárodného rámca. Skupina zelených vás preto žiada o zaradenie tejto témy do programu samitu Spojených štátov a Európskej únie začiatkom novembra.

Môj posledný bod sa týka zmeny klímy. Sme zodpovední za to, aby sme pánovi Obamovi vytiahli tŕň z päty. Prezident Obama chce konať, je však blokovaný vlastnou väčšinou. Najlepšie, čo pre neho Európska únia môže urobiť, je prijať koncom októbra záväzok poskytnúť 30 miliárd EUR na financovanie výdavkov na prispôsobenie sa zmenám klímy na južnej pologuli a zaviazať sa znížiť vlastné emisie o 30 %. Po vykonaní uvedených krokov budeme môcť v rokovaniach pokročiť. Je to naša povinnosť. Musíme to urobiť pred samitom.

  Tomasz Piotr Poręba, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážená pani predsedajúca, prehĺbenie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou by malo byť základom vonkajšej politiky EÚ. Koniec koncov, Spojené štáty sú naším najbližším spojencom už roky. V súčasnosti nás čaká plnenie mnohých úloh, ktorým musíme čeliť spoločne, bok po boku s Washingtonom. V oblasti bezpečnosti nás znepokojuje postoj Iránu a zhoršovanie situácie v Afganistane. Krajina o čosi bližšie k našim hraniciam, Rusko, sa stáva čím ďalej, tým nepredvídateľnejším a autoritárskejším susedom, pričom Kremeľ vyvíja neoimperialistický tlak na krajiny, ktoré sú jeho bezprostrednými susedmi.

Aby sme ochránili a zostali verní hodnotám, ktoré sú pre Ameriku a Európu spoločné, musíme pri riešení prípadov porušovania ľudských práv a ohrozovania základných slobôd občanov vždy vystupovať jednohlasne. Pri obrane našej bezpečnosti musíme byť jednotní. Nesmieme zabúdať na to, že Severoatlantická aliancia je základom našich transatlantických vzťahov. Preto by sa mala oblasť bezpečnosti, slobody a demokracie rozšíriť o tie európske krajiny, ktoré zvyšujú euroatlantickú bezpečnosť. Pre aktívne posilnenie väzieb so Spojenými štátmi je nevyhnutné, aby bola uvedená otázka pre Európsku úniu prioritnou.

  Jean-Luc Mélenchon, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pani Malmströmová, novozvolený Parlament má v súčasnej hospodárskej kríze nárok na čo najpresnejšie aktuálne informácie, ktoré sa týkajú štruktúry plánu veľkého transatlantického trhu a cieľov deregulácie, ktoré tento plán zahŕňa v hospodárskom a finančnom odvetví, na rozdiel od ilúzie vyjadrenej niektorými poslancami.

Má sa tento obrovský deregulovaný trh vytvoriť do roku 2010 alebo 2015? Bolo to potvrdené? Osobne si myslím, že by to Európe veľmi uškodilo, a to vzhľadom na zlý stav základných prvkov hospodárstva USA a neochotu USA dať si do poriadku vlastné finančné odvetvie, ako aj principiálne dôvody, ktoré ma vedú k odmietaniu myšlienky, že by toto partnerstvo, ako uviedli mnohí z vás, malo byť základom politiky Európskej únie.

Táto úvaha ma privádza aj k otázke, aké opatrenia sa prijmú na boj proti pádu dolára a riziku, ktoré predstavuje pre Európu a zvyšok sveta. Prečo bol návrh na spoločnú svetovú menu, ktorý predložila Čína v prospech stability svetového hospodárstva, odmietnutý bez dôkladného preskúmania?

Chcem varovať pred zastaraným nadšením pre atlantickú spoluprácu, ktoré je v konečnom dôsledku veľmi archaickým konformizmom, a to v tomto období svetovej histórie, keď si viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme potvrdiť existenciu nezávislú od želaní Spojených štátov amerických.

  Krisztina Morvai (NI). – Vážená pani predsedajúca, ako právnička v oblasti trestnej činnosti a ľudských práv mám v súvislosti so spoločným bojom proti terorizmu jeden návrh. Myslím si, že by bolo veľmi dôležité a užitočné zostaviť spoločnú pracovnú skupinu odborníkov, akademických pracovníkov, právnikov z praxe a podobne, ktorí by vypracovali závery z často veľmi bolestivých skúseností z obdobia po 11. septembri, v rámci ktorých boli v mene boja proti terorizmu porušené ľudské práva.

Pochádzam z krajiny, kde vláda posledné tri roky porušuje ľudské práva a úplne neopodstatnene posiela ľudí do väzenia. V dnešnej dobe tak konajú v mene boja proti terorizmu. Máme 16 veľmi pravdepodobných politických väzňov, ktorí boli obvinení z terorizmu bez akéhokoľvek dôkazu. Porušovanie ľudských práv, habeas corpus, práva na ochranu, práva väzňov. Viem, o čom hovorím. Keď hovoríme o boji proti terorizmu, musíme byť veľmi opatrní a musíme k nemu pristupovať veľmi profesionálne a obozretne.

  Francisco José Millán Mon (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, vzťah so Spojenými štátmi je zo strategického hľadiska najdôležitejším vzťahom Európskej únie.

Spojené štáty majú vo svete kľúčovú pozíciu a Európska únia sa čoraz viac stáva svetovým hráčom. Spoločne by sme sa mohli a mali zaviazať k mnohým veciam. V prvom rade by sme mali prevziať vedúcu úlohu pri tvorbe nového globálneho sveta, v ktorom noví aktéri budú riešiť nové úlohy.

Musíme ďalej posilniť náš vzťah a vytvoriť nové inštitucionálne mechanizmy. Teraz je správny čas na tieto kroky. Vo Washingtone vidíme vládu, ktorá uprednostňuje multilateralizmus, Európska únia je posilnená Lisabonskou zmluvou a sme svedkami príchodu nového sveta, ktorý chceme spoločne formovať.

Uznesenie, ktoré zajtra prijmeme, obsahuje konkrétnu podporu inštitucionálnych mechanizmov, o čo Parlament žiadal už vo svojom uznesení z 26. marca.

Rozhodnutie spred dvoch rokov vytvoriť Transatlantickú hospodársku radu bolo správne. Avšak v dnešnom svete musíme vypracovať aj vynikajúcu koordináciu z hľadiska politiky a bezpečnosti. Sú potrebné pravidelné stretnutia úradníkov zodpovedných za vonkajšie záležitosti a bezpečnosť. Z uvedeného dôvodu tento Parlament podporil vytvorenie transatlantickej politickej rady. Jej súčasťou musí byť v budúcnosti rada pre energetiku, ktorú máte v úmysle zriadiť na najbližšom samite.

Parlament tiež chce, aby sa každý rok konali dva samity. Ak máme dva samity s Ruskom, prečo by sme ich nemali so Spojenými štátmi? Dámy a páni, stále viac sa hovorí o ustanovení vzťahu G2 medzi Spojenými štátmi a Čínou, teda, privilegovaného vzťahu medzi dvoma najdôležitejšími svetovými hráčmi. Znepokojuje ma, že my Európania možno oslabíme svoju úlohu partnerov a podkopeme svoj privilegovaný vzťah so Spojenými štátmi. Musíme Spojeným štátom vysvetliť, že v oblasti zahraničnej politiky bude Únia posilnená Lisabonskou zmluvou.

Európska únia alebo dnešná Európa už nepredstavuje problém, ktorým po desaťročia bola. Dnes, v tomto zložitom svete, by Európa mala byť súčasťou riešenia a dúfam, že situáciu vnímajú rovnako aj Spojené štáty. Ako poznamenala pani komisárka, aby k tomu došlo, aj Európania musia konať v súlade s globálnou úlohou, ktorú chceme zohrávať, a musia byť dobre pripravení, pokiaľ ide o privilegovaný vzťah, o vytvorenie ktorého sa so Spojenými štátmi snažíme.

Stručne povedané, podľa mňa by kľúčovou otázkou pre nadchádzajúci samit malo byť posilnenie transatlantických vzťahov vrátane ich inštitucionálnej úrovne.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážená pani predsedajúca, transatlantické vzťahy, ktoré sú kľúčové pre EÚ aj pre USA, boli v posledných rokoch podrobené ťažkej skúške. V súčasnosti, s novou vládou v Bielom dome, ktorá novo definuje priority USA, ako aj s návratom Francúzska do vojenskej štruktúry NATO, je perspektíva lepšia. Podľa mňa dozrel čas na zásadné zhodnotenie transatlantických vzťahov, na to, aby dostali pevný základ, na ktorý majú nárok, aby obstáli pri riešení súčasných spoločných problémov, ktoré prináša medzinárodné prostredie. Ide o energetiku, zmenu klímy, príchod nových mocností, finančnú a hospodársku krízu a terorizmus.

Tentoraz by sme mali ísť nad rámec povrchných politických rozdielov a zhodnotiť naše hlbšie spoločné záujmy, ktoré sme doteraz jednoducho považovali za samozrejmosť. Pravdou je, že bez tohto hĺbkového spoločného zhodnotenia by sme my na Západe mohli prísť o túto iniciatívu v prospech iných mocenských centier, ktoré bez váhania začnú formovať svet podľa vlastných záujmov – nie podľa našich.

Jedným z takýchto spoločných záujmov je napríklad bezpečnosť v Európe, a preto stojí v centre transatlantických vzťahov. Aj napriek tomu, že vojna na našom kontinente zatiaľ nepredstavuje vážnu hrozbu, vyvrcholenie niektorých súčasných negatívnych trendov by mohlo znova priniesť jej možnosť v prípade, že nezareagujeme správne. Ako v strednej Európe všetci dobre vieme, pokrok nie je nezvratný. Z uvedeného dôvodu by sme sa pred zvažovaním návrhu prehodnotenia súčasnej bezpečnostnej štruktúry kontinentu mali pokúsiť získať jednoznačné odpovede na otázky ako ďalšia účasť USA, budúcnosť NATO a úloha, ktorá sa od EÚ očakáva po vstúpení Lisabonskej zmluvy do platnosti.

Ak chce Európa realizovať svoje ambície stať sa skutočným hráčom vo svetovej politike, mala by takéto rozdiely medzi svojimi členskými štátmi odstrániť a pokúsiť sa ich tak v rovnakej miere motivovať v oblasti spoločných hospodárskych záujmov.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, pani komisárka, štvrté stretnutie Transatlantickej hospodárskej rady je ideálnou príležitosťou na to, aby toto fórum obrátilo list. THR musí byť ambicióznejšia. Obe zúčastnené strany transatlantického dialógu súhlasia, že prekonanie hospodárskej krízy a boj proti zmene klímy sú našimi najdôležitejšími prioritami. Musíme sa však dohodnúť na konkrétnom programe THR, ktorý bude odzrkadľovať tieto priority.

Mimoriadne dôležitá je spolupráca na inováciách v oblasti rozvoja hospodárstiev s nízkou produkciou CO2 a energeticky účinných spoločností. Navyše je potrebné širšie zapojenie rozličných zúčastnených strán, ako napríklad Transatlantického spotrebiteľského dialógu, fóra, ktoré pozostáva z 80 spotrebiteľských organizácií. Tieto organizácie by mohli pomôcť urobiť z otázky ochrany spotrebiteľa ústrednú tému dialógu o regulácii finančných trhov. Cieľ vytvoriť spoločný transatlantický trh do roku 2015 je možno až príliš ambiciózny, je však potrebné posudzovať ho na základe skutočnosti, že zlepší život ľudí na oboch stranách Atlantického oceánu. Preto Skupina zelených súhlasí s novým transatlantickým dohovorom.

  James Elles (ECR). – Vážená pani predsedajúca, súhlasím s tými rečníkmi, ktorí sa vyjadrili, že nová vláda USA pre nás predstavuje skutočnú príležitosť.

Mám tri stručné pripomienky. Po prvé, zdá sa, že sme sa dostali do situácie, v ktorej EÚ a USA rokujú o množstve tém, no nezačali strategický dialóg. Pritom sa vo Washingtone dozvedám, že strategický dialóg medzi USA a Čínou je oveľa rozsiahlejší ako náš transatlantický dialóg. Nie je načase na tomto samite predniesť, že nám ide o strategický dialóg vedúci k strategickému partnerstvu?

Po druhé, protekcionizmus v súvislosti s radou THR. Je očividné, že najväčším nebezpečenstvom v nadchádzajúcich 12 mesiacoch nie je otváranie, ale zatváranie trhov. Pritom tu máme transatlantický trh, ktorý je, ako povedal pán Brok, našou najväčšou príležitosťou na zabezpečenie rastu na oboch stranách Atlantického oceánu.

Nie je načase vytvoriť z transatlantického trhu jednu z hlavných zložiek rozvoja obchodu namiesto toho, aby sme ho odsunuli ako otázku regulácie? V skutočnosti je to jeden z najdôležitejších trhov, ktoré možno otvoriť.

Na záver, je sklamaním, že nemáme štúdiu ani plán ďalších krokov, ako sľúbil pán Verheugen. Parlament za štúdiu zaplatil. Ak chcete, aby Parlament spolupracoval v súvislosti s potvrdzovaním potreby otvárania trhov, prosím zverejnite túto správu v súlade s uznesením do 15. novembra.

  Daniel Caspary (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, keď zvážime, ako to spomenuli aj všetci rečníci predo mnou, že Európska únia potrebuje partnerov, je to zrejmé predovšetkým v hospodárskej oblasti. Objem obchodu v rámci transatlantického trhu je približne 2 miliardy EUR denne. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, aká dôležitá je Svetová obchodná organizácia (WTO). Zrejmé je aj to, že sú dôležité dohody o voľnom obchode, a predovšetkým to, že sa musíme viac sústrediť na transatlantické partnerstvo.

Keď sledujem nového prezidenta, občas mám obavy v súvislosti s tým, čo sa deje na druhej strane Atlantického oceánu. Nájde si čas na to, aby prijal Nobelovu cenu v Oslo, avšak pre mnohých vedúcich predstaviteľov európskych štátov a vlád bolo zložité dohodnúť si s ním stretnutie na okraji samitu G20. V Kodani si našiel čas, aby podporil kandidatúru svojho mesta na usporiadanie olympijských hier, no žiaľ si nenašiel čas na to, aby sa zúčastnil dôležitej európskej oslavy, inými slovami 20. výročia pádu Berlínskeho múru a železnej opony. Bol by som rád, keby sa nám ho podarilo presvedčiť, že by sa nemal rozhodovať o uskutočnení stretnutia THR až tesne pred plánovaným termínom. Naopak, mal by THR v najbližších rokoch s plným presvedčením podporovať.

Je potrebné, aby sa obchodovanie medzi Európou a USA uľahčilo. Potrebujeme zlepšenia v oblasti spoločnej štandardizácie. Potrebujeme odstrániť dane a necolné obchodné prekážky. Musíme zabrániť tomu, aby obe strany prijímali ďalšie protekcionistické opatrenia. Musíme zaručiť bezpečnosť výrobkov pre našich spotrebiteľov. Musíme zabrániť tomu, aby protiteroristické opatrenia stáli v ceste všetkým týmto činnostiam, o čom sa práve diskutuje. Z uvedených dôvodov by som bol rád, keby sme v našej spolupráci skutočne pokročili. Mnohé otázky, ktoré sú pre nás problematické v iných oblastiach sveta, napríklad mzdový, sociálny a environmentálny dumping, nepatria medzi problémy v rámci transatlantického partnerstva.

Som presvedčený, že by sme mali využiť príležitosť spolupracovať s Američanmi na riešení našich spoločných problémov na jednej strane a na strane druhej sa pokúsiť o to, aby sme zohrávali spoločnú úlohu vo svete pri dosahovaní pokroku v rámci WTO alebo iných medzinárodných organizácií, ako napríklad Medzinárodná organizácia práce. Dúfam, že v tomto smere dosiahneme budúci týždeň dobré výsledky.

  Véronique De Keyser (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, víťazstvo prezidenta Obamu bolo celkom správne privítané ako víťazstvo demokracie v USA. Avšak Nobelova cena, ktorú mu len prednedávnom udelili, naňho vyvíja tlak. Mier na Blízkom východe? Dúfame v to, avšak pán Obama určite nemá v ruke všetky karty. Mier v Afganistane? V tomto prípade má USA v rámci svojej stratégie slobodu manévrovacieho priestoru, ak však bude prezident Obama počúvať vojnových štváčov vo svojej blízkosti, riskuje, že sa z Afganistanu stane druhý Vietnam. Výrečným znamením je, že kniha Gordona Goldsteina opisujúca dramatickú špirálu udalostí vedúcich k zlyhaniu počas vojny vo Vietname mizne z washingtonských kníhkupectiev veľmi rýchlo.

Prezident si teraz musí vybrať medzi dvoma stratégiami. Jedna je zameraná na stabilizáciu, odstránenie chudoby a hospodársky rozvoj Afganistanu vďaka prítomnosti vojenských síl aj civilistov v celej krajine. Cieľom druhej je sústrediť sa na niekoľko mestských oblastí a odtiaľ vykonávať rozsiahle operácie namierené proti al-Káide. Obe možnosti si vyžadujú vyslanie jednotiek, prvá je však zameraná na ľudí a druhá na vojnu, čo so sebou v pozadí prináša riziko katastrofy.

Nemala by Európa zachrániť Baracka Obamu pred starými démonmi, ktorí sužujú Spojené štáty, a pomôcť mu vybrať si prvú stratégiu zameranú na ľudí? Takýto je prinajmenšom názor mojej skupiny.

  Charles Tannock (ECR). – Vážená pani predsedajúca, skupina ECR je výrazne proatlantická a snaží sa o čoraz užšie hospodárske, obchodné a politické väzby s Amerikou, ktorú považujeme za prvoradého spojenca EÚ, nie za konkurenta. Rovnako sme dlžníkmi USA za ich prínos pre NATO, alianciu založenú na našich spoločných demokratických hodnotách, a vítame oneskorený záväzok Ameriky bojovať proti zmene klímy.

Nemali by sme však predstierať, že sa zhodujeme vo všetkom. Znepokojujú ma napríklad protichodné signály zo strany vlády USA týkajúce sa Ruska. Zdá sa, že dôraz Washingtonu na obnovu vzťahov medzi USA a Ruskom je prejavom ospravedlnenia flagrantného zasahovania Kremľa do záležitostí svojich susedov, predovšetkým Gruzínska a Ukrajiny.

Zrušenie amerického protiraketového obranného štítu, ktorý mal byť umiestnený v Poľsku a v Českej republike, bolo tiež sporné.

Nedávne objavenie tajných jadrových zariadení v Iráne by mohlo tento úsudok len potvrdiť. Všetci však teraz musíme zdvojnásobiť svoje úsilie, aby sme potlačili jadrové ambície Iránu a ako spojenci USA dôrazne podporujeme ich vojenské zásahy proti džihádistickému terorizmu v Iraku a Afganistane a ich veľkú snahu o dosiahnutie trvalého mieru na Blízkom východe.

  Diogo Feio (PPE) . – (PT) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som rád zdôraznil dôležitosť vzťahov medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, predovšetkým v čase svetovej hospodárskej krízy. Zaznamenávame zvýšenú potrebu prijať spoločné opatrenia na boj proti kríze, v oblasti trhu s energiou a v boji proti terorizmu, potrebujeme však aj cielenejšie opatrenia, ktoré sa nezvrhnú smerom k zvýšenému zdaňovaniu alebo na ten druh absurdných útokov, ktoré sú v súčasnosti namierené na finančný systém potrebný pre trh.

V súvislosti s finančnou oblasťou by som chcel zdôrazniť úsilie Spojených štátov i Európskej únie zamerané na politiku kvalitnejšej legislatívy s dôrazom na zapojenie zúčastnených strán do rozpravy o správe. Ak máme dosiahnuť vyspelejší stav hospodárskych vzťahov, a dokonca taký, ktorý povedie k vzniku transatlantického trhu možno už v roku 2015, sú koordinované kroky medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou nevyhnutné.

Musíme aj tu obraňovať atlanticizmus. Rovnako nevyhnutné je obmedzenie administratívnych prekážok medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, aby sme vytvorili konkurenčné prostredie a trh, ktorý bude príťažlivejší pre jednotlivých občanov, ako aj pre podniky. Nazdávam sa, že transatlantický trh možno vytvoriť na stabilnom základe rokovaní, čím by došlo k stimulácii hospodárstiev a zastaveniu hrozby nových hospodárskych a sociálnych kríz podobných tej, ktorou prechádzame v súčasnosti.

Pani predsedajúca, na záver by som dal rád jasne najavo, že uvedené podmienky sú jedinečné a že výsledkom proatlantického prístupu môže byť zlepšenie situácie.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka Ferrerová-Waldnerová sa zmienila o dôležitosti zaručenia toho, aby sa Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zúčastnil na transatlantickom samite EÚ – USA, a vítam dôraz, ktorý kladie na túto záležitosť.

Okrem toho ako predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci by som chcel upriamiť vašu pozornosť predovšetkým na dôležitosť podpísania dohôd o extradícii a vzájomnej právnej pomoci. Vyvinulo sa výrazné úsilie s cieľom posilniť nielen politickú, ale aj právnu spoluprácu a upevniť tak väzby medzi Eurojustom a zodpovedajúcimi inštitúciami v Spojených štátoch.

Po druhé, rád by som zdôraznil prínos pre posilnenie a začatie transatlantického dialógu v priebehu nasledujúcich piatich rokov a po tretie by som chcel vyzdvihnúť úsilie, ktoré vynaložil tento Parlament.

Z uvedeného dôvodu by som rád požiadal, aby bola na nasledujúcej schôdzi Európskeho parlamentu v novembri poskytnutá informácia o výsledku tohto samitu, predovšetkým pokiaľ ide o kapitolu týkajúcu sa súdnej spolupráce a spolupráce v trestných veciach.

Po štvrté, je zrejmé, že výsledkom vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti bude impozantné otvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ako nového aspektu kompetencie Európskej únie a novej oblasti európskej politiky, o ktorej bude rozhodovať aj tento Parlament.

Aj preto by mali byť v súvislosti s citlivými záležitosťami, ku ktorým patrí ochrana údajov a základných ľudských práv, dohody o záznamoch o cestujúcich a údajoch SWIFT-u vždy v súlade s uzneseniami prijatými týmto Parlamentom zameranými na ochranu osobných údajov, a predovšetkým s uznesením prijatým 17. septembra.

Na záver, čo sa týka víz, musíme mať na pamäti dôležitosť reciprocity, pretože v tejto oblasti je v súčasnosti veľa priestoru pre zlepšenie. Spolupráca so Spojenými štátmi v oblasti víz je správna, je to však pre nás vynikajúca príležitosť na zintenzívnenie podpory reciprocity, aby sme zaručili, že pri podpisovaní dohôd so Spojenými štátmi zostaneme v úlohe rovnocenného partnera.

  Harlem Désir (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani Malmströmová, pani komisárka, dámy a páni, spolupráca medzi Európou a Spojenými štátmi má pri riešení väčšiny závažných svetových kríz zásadný význam a nová vláda USA pre nás skutočne znamená šancu. Už prijala niekoľko iniciatív, ktoré sú znakom odklonu od minulosti: v Iraku, v súvislosti s Guantánamom a protiraketovým štítom. Bolo by však naivné myslieť si, že len na základe tohto budú stanoviská USA a Európy vo všetkých situáciách rovnaké a že transatlantické vzťahy budú odteraz veľmi jednoduché.

Či už ide o prípravy na kodanský samit alebo pomoc rozvojovým krajinám, či ide o kolo rokovaní v Dauhe a protekcionizmus, finančnú reguláciu a boj proti daňovým rajom, o obnovenie mierového procesu na Blízkom východe alebo o tvrdú politiku v oblasti jadrovej otázky v Iráne, USA prijímajú opatrenia veľmi neochotne. Uvedená situácia prekračuje rámec toho, či vláda má alebo nemá dobré úmysly, a často súvisí s vplyvom lobistických skupín v Kongrese alebo jednoducho s obranou vlastných záujmov zo strany veľkej mocnosti, ktorou otriasa nové usporiadanie sveta.

Vo všetkých týchto oblastiach dosiahneme pokrok len vtedy, ak bude Európa zohrávať primeranú politickú úlohu samostatného svetového hráča v partnerstve seberovných (aby sme použili výraz pani komisárky), ktorý v plnej miere prevezme svoju zodpovednosť.

Z tohto hľadiska musím povedať, že v európskom postoji existuje určitá nejasnosť a občas dokonca istá naivita, a týka sa to aj Parlamentu. Prístup k myšlienke veľkého transatlantického trhu, ktorý bol nerozvážnym plánom sira Leona Brittana z čias, keď bol komisárom, predstavuje určité riziká.

K tejto záležitosti prekážok v obchode sa pristupuje tak, akoby išlo len o problémy technického charakteru. Je prirodzené, že hospodárska a obchodná výmena medzi Spojenými štátmi a Európou je dôležitá pre pracovné miesta a podniky. Mala by sa rozvíjať. V prvom rade však obchodu nehrozí skutočné nebezpečenstvo. Po druhé, ak nastane konflikt, týka sa buď obrany našich hospodárskych záujmov (ako v prípade spoločnosti Airbus), alebo predstavuje riziko pre naše predpisy v oblasti zdravia alebo životného prostredia (prípad hovädzieho mäsa, ktoré obsahovalo hormóny, alebo kurčiat s obsahom chlóru). Preto by sme nemali klásť hospodárske vzťahy pred náš vlastný vnútorný model, náš sociálny model, ekologický model či model rozvoja, akoby boli hospodárske vzťahy samy osebe cieľom. Musíme vedieť spojiť tieto dva prístupy a nemali by sme sa vzdať vlastnej politickej autonómie pri hľadaní partnerstva, ktoré je samo osebe chvályhodným cieľom.

  Peter Skinner (S&D). – Vážená pani predsedajúca, mám niekoľko poznámok. Je zložité si predstaviť, ako je možné konať plne v súlade s uznesením o THR, ktoré sme vypracovali pre túto radu. Ako vieme, ide o veľmi malú operáciu. Budúci utorok tam budem, pani komisárka. Spolu s pánom Brokom a ostatnými poslancami sa na vás tešíme. K tejto otázke sa vrátim na konci svojho vystúpenia.

Máme však kľúčové otázky, ktoré na stretnutí THR môžeme predniesť a riešiť, pretože, aby som sa vyjadril vašimi slovami, pani komisárka, sú dostatočne zamerané na predchádzanie ťažkostiam. Napríklad finančné služby, ktorými je vhodné sa zaoberať, pretože o výsledkoch sa veľmi podrobne rokuje a sme tesne pred dosiahnutím dohody – nielen v skupine G20, ale aj v rokovaniach v Parlamente, s Komisiou a americkými partnermi.

Jedným z hľadísk, na ktoré majú dosah politickí činitelia a zákonodarcovia, zostáva predovšetkým oblasť účtovníctva. Je potrebné, aby sa na americkej strane rýchlo uzavrelo prijatie vysokokvalitných celosvetových účtovných noriem do roku 2011. Rovnako poistenie. Smernica Solventnosť II pomohla stanoviť globálnu reguláciu a – úprimne povedané – teraz je na ťahu americká strana. Ďakujem pánovi predsedovi Kanjorskému z Kongresu USA za prácu, ktorú vykonal v súvislosti s federálnym úradom pre informácie.

Na záver mi dovoľte v súvislosti Transatlantickým dialógom zákonodarcov poznamenať, že Parlament a Kongres musia zintenzívniť svoje kroky v tejto oblasti. Nechceme iba kráčať za vládou a Komisiou, v tom by sa zhodla väčšina tohto Parlamentu. Chceme byť medzi vedúcimi predstaviteľmi, ktorí prinesú zmenu. Musíme byť impulzom pre túto zmenu. THR potrebuje našu podporu, avšak Transatlantický dialóg zákonodarcov musí byť v centre tohto rokovania – nielen v ústraní a ako poradca, ale musí byť vskutku významnou súčasťou ústrednej stránky celého transatlantického partnerstva.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Myslím, že rozprava o transatlantických vzťahoch je veľmi dôležitá, pretože sa nachádzame v čiastočne paradoxnej situácii. Zmeny, ku ktorým došlo v Spojených štátoch, boli do veľkej miery prijaté v Európe veľmi pozitívne. Na druhej strane však Spojené štáty preukazujú o ostatné dôležité krajiny a kontinenty väčší záujem ako v minulosti. Predovšetkým sme zaznamenali oživenie kontaktov medzi Spojenými štátmi a Čínou, ako aj úsilie o zlepšenie vzťahov s Ruskom.

Podľa mňa problém spočíva v tom, že chceme rokovať o príliš veľkom množstve otázok. Myslím si, že by sme sa mali sústrediť na dve oblasti. Prvá sa týka finančných a hospodárskych záležitostí. Druhou oblasťou je bezpečnosť. Spojené štáty a Európa by mohli v oboch týchto oblastiach spoločne urobiť oveľa viac.

  Michael Theurer (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vypracovali sme dôležité uznesenie, v ktorom sa zaoberáme viacerými témami. Avšak jeden dôležitý bod, obchod, je načrtnutý len veľmi stručne. Nazdávam sa, že medzinárodný obchod je rozhodujúcim faktorom. Pokles vo svetovom obchode je jednou z príčin hospodárskej a finančnej krízy a ocenil by som výraznejšie zameranie na svetový obchod, dokonca aj teraz, na Transatlantickej hospodárskej rade (THR).

USA a Európska únia nemajú súhlasné stanoviská vo všetkých oblastiach. Naopak, máme len niekoľko dohôd o obchode, je tu riziko bilateralizmu a možnosť, že USA nebudú pokračovať v kole rokovaní o rozvoji v Dauhe. Preto by sme sa mali zaoberať týmito kritickými bodmi a dúfam, že THR predloží niektoré nové impulzy na oživenie medzinárodného obchodu.

  Jan Philipp Albrecht (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rád by som sa znova zmienil o jednom z hľadísk transatlantickej spolupráce v oblasti kontroly a spravodlivosti v súvislosti s témou SWIFT, o ktorej sme tu už hovorili, teda s témou prenosu bankových údajov SWIFT do USA.

Domnievam sa, že pri rokovaní o tomto bode by sme mali mať na pamäti, že Rada si pridelila mandát na rokovania s USA o prenose údajov. Mali by sme Rade pripomenúť, aby svoj mandát vykonávala počas rokovaní s USA. Mám veľké obavy, že na Európsku radu bude vyvíjaný nátlak, aby prijala požiadavky USA a obišla európske normy na ochranu údajov.

Nazdávam sa, že uvedený krok by vyslal negatívny signál, predovšetkým preto, lebo v priebehu budúceho roka sa objaví mnoho oblastí, v ktorých sa v agentúrach ako Europol a Eurojust zosúladí úroveň ochrany osobných údajov v dôsledku Lisabonskej zmluvy. Myslím si, že správny signál by sme vyslali, keby Rada a Komisia dodržali normy na ochranu údajov a presadili ich vo vzťahu k Spojeným štátom, prípadne keby trvali na odklade.

  Zoltán Balczó (NI). – (HU) V bielej knihe EÚ z roku 1996 sa uvádza, že v nadchádzajúcich rokoch sa očakáva tvrdý globálny boj medzi Európou, Spojenými štátmi, Japonskom a rozvíjajúcimi sa ázijskými krajinami. Našťastie tento boj neprebieha so zbraňami, ale predovšetkým v odvetví hospodárstva. Európa musí v tomto boji obstáť. Prezident Giscard d’Estaing, ktorý bol predsedom Konventu, vedúcim predstaviteľom vlády, ktorá pripravovala neúspešnú ústavu, sa vyjadril, že Európa nesmie byť protivníkom Spojených štátov, ale ich spoľahlivým partnerom. Táto otázka je pre úspech samitu EÚ – USA kľúčová. Musíme sa snažiť o partnerstvo, avšak ak je naším jediným dôvodom to, aby nás USA považovali za partnera, ale nezapojíme sa do riešenia konfliktov v mene obyvateľov Európy, nedokážeme dosiahnuť úspech v dôležitých otázkach.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážená pani predsedajúca, chcela by som sa poďakovať všetkým váženým poslancom za ich príspevky v tejto rozprave. Pokiaľ ide o dôležitosť prehĺbenia našej spolupráce s americkou vládou a samit, ktorý sa má čoskoro uskutočniť, prevláda tu vysoká roveň konsenzu. Som veľmi rada, že americká vláda preukazuje takú výraznú vôľu prehlbovať a rozvíjať naše vzťahy. Myslím, že domácu prípravu sme zvládli a že sme dobre pripravení na to, aby sme podnikli niektoré dôležité kroky. S naším partnerom USA máme viacero spoločných problémov, preto je vhodné, aby sme našli spoločné riešenia.

Myslím, že sa nám podarí dosiahnuť pokrok v súvislosti s klímou, hospodárskou krízou a kolom rokovaní v Dauhe, ako aj opätovne potvrdiť dôležitosť jeho ukončenia. Myslím, že sa nám podarí naštartovať aj mimoriadne dôležité procesy v právnej oblasti. Hospodárske partnerstvo je pre nás zvlášť dôležitým fórom. Rozumieme aj tomu, aké dôležité je diskutovať o podstatných regionálnych otázkach – napríklad o Afganistane, Pakistane a Blízkom východe.

Dostala som niekoľko konkrétnych otázok. Pokiaľ ide o otázku víz, ktorú nastolila pani Ludfordová, Rada a Komisia robia všetko, čo je v ich silách, aby zaručili, že bezvízový styk sa bude týkať všetkých členských štátov EÚ. Je poľutovaniahodné, že to tak ešte nie je, avšak na vyriešení tejto otázky naďalej intenzívne pracujeme.

Pokiaľ ide o takzvanú Tobinovu daň, viem, že niektorí poslanci tohto Parlamentu ju výrazne podporujú. Poviem toto: Tobinova daň bude fungovať len vtedy, ak sa zavedie na celom svete a ak budú existovať globálne nástroje na jej kontrolu. V opačnom prípade bude jednoducho ďalším protekcionistickým opatrením. V súčasnosti neexistuje vôbec žiadny základ pre medzinárodnú, globálnu dohodu o Tobinovej dani, a preto predsedníctvo nebude túto otázku presadzovať. To by som dala rada jasne najavo.

Pokiaľ ide o SWIFT, s USA sme sa zhodli na dôležitosti toho, aby sme si mohli navzájom vymieňať informácie o finančných prevodoch. Je to prínosné v boji proti cezhraničnému zločinu a terorizmu. V súčasnosti potrebujeme novú dohodu, pretože belgická spoločnosť SWIFT sa presúva do Európy, avšak obe strany majú veľký záujem udržať tento program, aby zabránili financovaniu terorizmu.

V tejto prechodnej fáze musíme nájsť dohodu, ktorú budeme môcť uplatňovať krátkodobo, kým nevstúpi do platnosti nová Lisabonská zmluva. Uvedenou záležitosťou sa zaoberali odborníci vrátane francúzskeho sudcu pána Jeana-Louisa Bruguyèra, ktorého EÚ požiadala o preskúmanie programu Ministerstva financií USA na sledovanie financovania terorizmu (TFTP). Pán Bruguyère zistil, že požiadavky na právnu istotu a ochranu osobných údajov v súčasnej dohode sú primerané. Pri dlhodobejšej dohode a po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti nakoniec dostane príležitosť aktívne sa zúčastňovať na formovaní tejto problematiky aj Európsky parlament.

Stretnutie, ktoré máme budúci týždeň, je veľmi dôležité, je to však len stretnutie. Som presvedčená, že môžeme dosiahnuť pokrok, vyriešiť niektoré otázky a naštartovať niektoré dôležité procesy týkajúce sa našich spoločných záležitostí, ktoré je potrebné vyriešiť v úzkom a strategickom partnerstve s americkou vládou. Veľmi ma teší, že Európsky parlament výrazne podporuje úsilie Rady a Komisie. Je samozrejmé, že na najbližšom plenárnom zasadnutí v Bruseli vám podám správu o výsledkoch.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela vyjadriť súhlas s pánom Jamesom Ellesom v súvislosti s intenzívnejším strategickým dialógom s významným strategickým partnerom. To je naším cieľom.

Ako som už povedala, ide o spoluprácu týkajúcu sa oživenia celosvetového hospodárstva, preto budú finančné a hospodárske otázky v našom programe na prvých miestach. Sme jednou z hybných síl, pokiaľ ide o aktiváciu procesu v súvislosti so samitom G20, ktorý bol na úrovni vedúcich predstaviteľov nastolený minulý november z iniciatívy predsedu Barrosa a prezidenta Sarkozyho. Nie sme však potrební len my.

Samit G20 v Pittsburghu bol úspechom aj z hľadiska poskytnutia platformy pre flexibilnú makroekonomickú koordináciu, keďže sa snažíme aj o stratégie na prekonanie krízy s cieľom zredukovať naše príslušné politické opatrenia okamžitej krízovej reakcie.

MMF a Svetová banka sa zhodli, že v tomto smere budú potrebné odlišné prístupy jednotlivých strán v závislosti od ich konkrétnej hospodárskej situácie. Vzhľadom na súčasnú svetovú hospodársku situáciu budú vedúci predstavitelia prirodzene rokovať aj o možných spôsoboch prekonania krízy, o stimulovaní rastu a vytváraní pracovných miest, pričom zvlášť dôležitá bude otázka regulácie finančných trhov.

Myslíme si, že je potrebné zaručiť rýchle zriadenie celosvetovo koordinovaného systému „makroprudenciálneho“ dohľadu založeného na úzkej spolupráci s Medzinárodným menovým fondom a Radou pre finančnú stabilitu.

Pokiaľ ide o bankový sektor, musíme uplatniť záväzky z Pittsburghu a Londýna týkajúce sa väčšieho množstva lepšieho kapitálu a prísnejšie pravidlá obozretnosti dôsledne dodržiavané finančnými centrami. Musíme zintenzívniť svoje úsilie zefektívniť celosvetovú politiku zbližovania týkajúcu sa krízového riadenia a finančných inštitúcií dôležitých zo systémového hľadiska.

Rovnako by sme mali do konca roku 2010 dosiahnuť jednotný súbor vysokokvalitných celosvetových účtovných štandardov pre finančné nástroje a do júna 2011, dúfajme, ukončiť aj zbližovanie.

Čo sa týka zmeny klímy, prvú výmenu názorov o zmene klímy sme mali s prezidentom Obamom v Prahe. Osobne som sa na nej zúčastnila a vyvíjali sme na Spojené štáty tlak, aby boli v oblasti zmeny klímy aktívnejšie. Vieme však aj to, že prezident Obama rieši veľmi dôležitú otázku zdravotnej starostlivosti v Kongrese a v Senáte. Preto si myslím, že budeme musieť na neho vyvíjať ešte väčší tlak, aby vzhľadom na záujem o svoje domáce otázky svoje úsilie pri hľadaní angažovaných a záväzných nariadení pre Kodaň zdvojnásobil.

Čo sa týka THR, ide o veľmi dôležitý nový či oživený mechanizmus, ktorý sa má zaoberať všetkými záležitosťami týkajúcimi sa voľného trhu a prekážok trhu. Chceme ich odstrániť, čo je konečným cieľom THR. Táto skutočnosť bola jasne uvedená v rámcovej dohode o THR z 30. apríla 2007. Viem však, samozrejme, o rozličných predstavách, ktoré boli v poslednom období nastolené, ako napríklad jednotný transatlantický trh do roku 2015 vytvorený prostredníctvom odstránenia existujúcich prekážok hospodárskej integrácie, takzvaná správa pána Millána Mona. Nepochybne potrebujeme pracovať na dosiahnutí rovnováhy medzi ambíciami a ich realistickosťou, a preto pracujeme na úlohách pre THR, ktoré majú strednodobú prioritu.

Pokiaľ ide o otázku prekážok, už vieme, že vy, Parlament, ste požiadali o štúdiu a vítame jej podporu z vašej strany. Bola by dôležitá pri riadení budúcej práce pre THR. Štúdia ešte nie je dokončená, pracuje sa však na nej a pred jej konečným zverejnením je ešte potrebné objasniť viacero technických otázok. Bude sa tým zaoberať pani komisárka Ashtonová, ktorej budem záujem Parlamentu určite tlmočiť.

Dovoľte mi tiež podotknúť, pretože to dnes odznelo, že rada pre energetiku a THR sa nebudú prekrývať. Ich programy sa budú vzájomne dopĺňať. Je jasné, že otázky bezpečnosti bude riešiť rada pre energetiku a otázkami regulácie sa bude zaoberať THR. Rada pre energetiku sa sústredí na nové technológie a energetickú bezpečnosť.

Veľmi stručne sa vyjadrím o problematike SWIFT a niektorých otázkach z oblasti GLS. Dohoda na tému SWIFT je potrebná, pretože stanovuje konkrétne záruky v súvislosti s údajmi. Je to jasné a dohoda o vzájomnej právnej pomoci by sa vskutku takisto chcela uberať týmto smerom.

Tiež by malo byť známe, že táto dohoda o vzájomnej právnej pomoci je základom dohody o SWIFT a že požiadavky USA v rámci nej podliehajú schváleniu zo strany príslušného súdneho orgánu EÚ. Na tejto problematike teda musíme naďalej pracovať.

Pokiaľ ide o elektronický systém cestovných povolení (ESTA), vydali sme predbežné hodnotenie, ktorého záver na základe predbežného konečného nariadenia znie, že systém ESTA nie je rovnocenný s postupom podávania žiadostí o schengenské vízum definovanom v spoločných konzulárnych pokynoch Európskej komisie. Po tom, ako bude uverejnené konečné nariadenie pre ESTA, však vypracujeme záverečné hodnotenie, v ktorom sa budeme zaoberať aj poplatkom za ESTA v prípade, že sa skutočne zavedie. Viete si predstaviť, že jeho zavedenie nechceme.

Posledná odpoveď sa týka terorizmu. V našej práci na samite rokujeme s USA o tom, ako dosiahnuť užšiu spoluprácu v boji proti terorizmu, predovšetkým v súvislosti s plánmi na zatvorenie Guantánama.

Najdôležitejšia je potreba zaručenia dodržiavania základných práv. V tomto smere nám pomôže aj uzatvorenie dohôd o vzájomnej právnej pomoci. Budeme teda spolupracovať aj na predchádzaní radikalizmu vrátane zneužívania internetu.

Vidíte, že ide o obrovské množstvo otázok. O všetkých politických otázkach sme hovorili už skôr, súhlasím však s predsedníčkou Rady v tom, že hoci bude tento samit dôležitý, bude to len jedno niekoľkohodinové stretnutie. Všetko sa na ňom nevyrieši, bude to však veľmi dobrý štart alebo nový začiatok.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala šesť návrhov uznesení⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 22. októbra 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Samit EÚ – USA v novembri posilní transatlantické partnerstvo a podporí dialóg medzi týmito dvoma mocnosťami. Vzťahy medzi nimi musia byť založené na spoločných hodnotách a cieľoch a v našom záujme je dosiahnuť ešte užšiu spoluprácu, ktorá je pre nás prospešná.

Európska únia a Spojené štáty musia zaujať kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy. V tejto súvislosti sa prijalo viacero spoločných záväzkov týkajúcich sa boja proti nežiaducim účinkom globálneho otepľovania. Pokiaľ ide o Európu, jedným z perspektívnych praktických riešení na ochranu životného prostredia je uvedenie do prevádzky navigačného kanálu Rýn – Mohan – Dunaj, ktorý bude priamym prepojením prístavov Rotterdam a Constanţa.

Využívanie možnosti vnútrozemskej vodnej navigácie priláka mnohé hospodárske výhody a pomôže aj znížiť hluk a emisie skleníkových plynov. Využívanie tohto kanála a posilňovanie jeho významu zníži cenu prepravy tovaru, ktorá bude aj bezpečnejšia a účinnejšia z hľadiska využívania zdrojov energie.

Politiku ochrany životného prostredia možno doplniť o opatrenia podporujúce transkontinentálnu mobilitu a medzinárodné prepojenia a zároveň poskytujúce bezpečnosť európskym tovarom a občanom.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Pred vstúpením Lisabonskej zmluvy do platnosti získava rýchly pokrok v transatlantických vzťahoch medzi dvoma najväčšími demokratickými a hospodárskymi subjektmi čoraz väčší význam. EÚ a USA sú aj naďalej kľúčovými hráčmi v medzinárodnom obchode a poskytovaní stability. Európsky parlament je vedúcou silou, ktorá posúva transatlantickú spoluprácu vpred. Vo svojich uzneseniach navrhol vytvorenie transatlantického voľného trhu, ako aj zavedenie nových štruktúr užších politických a medziparlamentných vzťahov. Transatlantická hospodárska rada vykonala doteraz kvalitnú prácu. Dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nám podarí vypracovať riešenia na prekonanie prekážok v oblasti regulácie medzi EÚ a USA. V tomto vzťahu bude dôležitá úloha zákonodarcov. Poslanci Európskeho parlamentu sú ochotní a pripravení plne prispievať k procesu v rámci THR.

Mali by sme podporiť Kongres USA, aby sa v plnej miere angažoval v pravidelnom Transatlantickom dialógu zákonodarcov, a tým sa aj aktívne zúčastňoval práce v THR. Chcel by som sa Komisie a Rady opýtať, aké kroky nasledovali po uzneseniach Európskeho parlamentu, a zároveň povzbudiť obe inštitúcie do intenzívnej práce s cieľom dosiahnuť vytvorenie priestoru transatlantického voľného trhu.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Vzťahy medzi USA a Európskou úniou boli vždy pevné. Zničenú Európu sa v povojnových rokoch podarilo obnoviť a rozvinúť vďaka americkej pomoci. V súčasnosti svet znova čelí kríze a pre nás je dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme toto spojenie udržali a spolupracovali na riešení problémov, ktoré sužujú svetové hospodárstvo. Európska únia a Spojené štáty majú v procese obnovy strategickú úlohu. Náš spoločný hrubý domáci produkt predstavuje viac ako polovicu svetového HDP a máme najsilnejšie dvojstranné obchodné partnerstvo na svete, ktoré predstavuje takmer 40 % svetového obchodu. Ak však chceme účinne bojovať proti hospodárskej kríze, musíme zaviesť ďalšie zlepšenia. Transatlantická hospodárska rada si vytýčila cieľ vytvoriť do roku 2015 integrovaný transatlantický trh. Chce to urobiť prostredníctvom odstránenia prekážok v obchode. Ak sa tento cieľ splní, môže znova začať hospodársky rast a proces obnovy. Riziko ďalšej úverovej krízy pretrváva. Aby sme sa vyhli ďalšiemu hospodárskemu kolapsu a nezamestnanosti, ES musí zaručiť, že sa v oboch oblastiach zavedie koordinovaná hospodárska politika.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Hospodárske partnerstvo medzi USA a EÚ je nepochybne potrebné udržať. Za žiadnych okolností však nesmieme dovoliť USA, aby z hospodárskeho hľadiska monopolizovala Európu. Naopak, musíme sa poučiť z hospodárskej krízy, ktorá mala pôvod v nekontrolovaných finančných trhoch v USA. Európa si musí zachovať svoju hospodársku nezávislosť a nájsť vlastné východisko z krízy, najmä ak zvážime, že práve v týchto chvíľach sa na burze v New Yorku vyplácajú odmeny vo výške miliárd dolárov. Vyzývam preto na posilnenie pozície Európy v Transatlantickej hospodárskej rade. Na samite EÚ – USA v apríli 2009 v Prahe vyvíjal prezident Obama na Európsku úniu tlak, aby v blízkej budúcnosti ponúkla Turecku plné členstvo, pričom tvrdil, že EÚ by tým prispela k väčšej zhode s islamským svetom. Skutočnosť, že USA podporuje svojho strategického partnera v rámci NATO (aby Turecko umožnilo pánovi Rasmussenovi zastávať funkciu generálneho tajomníka NATO), by nemala vyústiť do urýchlenia rokovaní o plnom členstve. Turecko sa ani napriek podpore USA nestane vhodným kandidátom na vstup, pretože sa nezaznamenal ani jediný znak zmenšenia obrovských kultúrnych, geografických, hospodárskych a politických rozdielov. EÚ by mala vo vzťahu k USA v súvislosti s touto otázkou zaujať jasné stanovisko.

  Richard Seeber (PPE), písomne. – (DE) Vzhľadom na hospodársku krízu a prípravy na konferenciu o zmene klímy v Kodani je pre nás dôležité, aby sme využili príležitosť stretnutia Transatlantickej hospodárskej rady na ďalšie posilnenie vzťahu medzi EÚ a USA. V oblasti životného prostredia musíme diskutovať predovšetkým o nových druhoch potravín. Príležitosti a perspektívy v oblasti nanotechnológií sú tiež dôležitou témou. V každom prípade by sme mali viesť otvorené rokovania o témach genetického inžinierstva a klonovania zvierat. Európa by sa nemala báť svojmu obchodnému partnerovi jasne vysvetliť obavy niektorých členských štátov. V oblasti chemických a toxických látok musíme pracovať smerom k prísnym normám ochrany a k lepšej koordinácii. Uvedené kroky nielen zjednodušia obchodné a hospodárske vzťahy, ale zaručia predovšetkým to, že spotrebitelia v Európe budú chránení pred toxickými látkami v životnom prostredí a v používaných výrobkoch. Konštruktívne rokovania pomôžu zaručiť udržanie výnimočného partnerstva medzi EÚ a USA.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je správne, že uznesenie o príprave zasadnutia Transatlantickej hospodárskej rady a samite EÚ/USA (2. a 3. november 2009) obsahuje na strane 17 výzvu, aby USA uplatňovali rovnaký prístup k občanom Európskej únie a aby rozšírili program bezvízového styku na všetky členské štáty EÚ.

Je najvyšší čas, aby výzvy Parlamentu, snaha Komisie a úsilie členských štátov diskriminovaných v oblasti vízového styku priniesli výsledky. V opačnom prípade bude potrebné prijať radikálne opatrenia a zaviesť vízovú povinnosť pre amerických občanov. Nastal konečne čas prestať s jednostranným uprednostňovaním Spojených štátov. Európsky parlament nesmie tolerovať americkú diskrimináciu európskych občanov na základe štátnej príslušnosti. Pozícia Parlamentu v tejto otázke je o to dôležitejšia, pretože nie všetky vlády členských štátov chápu potrebu uplatňovania zásady vízovej reciprocity. Jednou z nich je vláda Poľskej republiky. Stanovisko jej občanov je úplne odlišné. Za zavedenie vízovej povinnosti pre občanov Spojených štátov je viac ako 61 % Poliakov. Počet respondentov v internetovom prieskume, ktorí boli za takéto opatrenie, dosiahol až 96 %.

Verím, že nadchádzajúci samit EÚ/USA bude zlomový aspoň z hľadiska vízovej politiky a že v novom roku 2010 budú môcť občania všetkých členských štátov EÚ cestovať normálne. Inými slovami, dúfam, že si budú môcť užívať rovnakú slobodu ako všetci Američania, ktorí smú cestovať do krajín EÚ podľa vlastného výberu.

(1) pozri zápisnicu