Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 22. októbra 2009 - Štrasburg

5. Finančná a hospodárska situácia v Moldavsku (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o hospodárskej a finančnej situácii v Moldavsku.

  Leonard Orban, člen Komisie. – (RO) Voľby, ktoré sa v Moldavskej republike zopakovali 29. júla, boli rozhodujúcim testom schopnosti krajiny konsolidovať svoj demokratický rozvoj a pokračovať v pokroku k priblíženiu sa Európskej únii. Sme radi, že voľby sa uskutočnili v pokojnej, ničím nenarušenej atmosfére a že nová vláda nielen vyjadrila svoje pevné odhodlanie uprednostňovať proeurópsky kurz, ale aj prijala viaceré opatrenia zamerané týmto smerom.

Na druhej strane, nové orgány v Moldavskej republike musia riešiť obrovské problémy. Jednou z najvážnejších úloh a jedným z najväčších problémov je potreba zaoberať sa dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy. Spomedzi východných susedov Európskej únie je Moldavská republika pravdepodobne v najchúlostivejšej hospodárskej situácii. Obchod a priemyselná výroba sa zrútili nielen v dôsledku krízy, ale aj ako následok politických nepokojov, ktoré spôsobili parlamentné voľby v apríli.

Množstvo peňazí, ktoré moldavskí občania previedli zo zahraničia a ktoré až do minulého roka tvorilo viac ako tretinu HDP tejto krajiny, výrazne kleslo pod zvyčajnú úroveň. Export aj import zaznamenali dramatický pokles. To isté platí aj pre domáci dopyt a priemyselnú výrobu. Za rok 2009 sa predpovedá prudký úpadok až o vyše 10 % HDP.

Keďže Moldavská republika je už aj teraz najchudobnejšou krajinou v Európe, tento pokles ju zasiahne zvlášť tvrdo a ešte väčšmi prehĺbi problémy, s ktorými zápasí obyvateľstvo, a to najmä najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti. S cieľom poskytnúť pomoc Moldavskej republike a jej obyvateľom je Európska únia pripravená podporovať túto krajinu ponúknutím makrofinančnej pomoci nad rámec toho, čo jej poskytne Medzinárodný menový fond, ako súčasť koordinovaného úsilia s touto inštitúciou. Okrem toho poskytneme špecializovanú pomoc a urýchlime vyplácanie našej zvyčajnej pomoci tejto krajine.

Pokiaľ ide o makrofinančnú pomoc, naša podpora bude závisieť od uzavretia dohody o podpornom programe medzi Moldavskou republikou a Medzinárodným menovým fondom, tak ako je to potrebné pri tomto type pomoci. Predstavitelia MMF sú teraz v Kišiňove a my so záujmom očakávame ich správu. S prípravou programu makrofinančnej pomoci nemôžeme začať skôr, ako sa začne realizovať program s MMF. Preto je príliš skoro na to, aby sme mohli vedieť, akú formu bude mať program makrofinančnej pomoci, ktorý by mohla poskytnúť Európska komisia.

Očakávame, že orgány krajiny požiadajú o pomoc nielen na konsolidáciu svojich menových rezerv, ale aj na pokrytie rozpočtového deficitu. Musím spomenúť aj to, že Moldavská republika je oprávnená dostať tak granty, ako aj pôžičky. Konečné zloženie tohto pomocného balíka bude, pravdaže, závisieť od potrieb, ktoré budú zistené.

Európska komisia medzitým vyslala do Kišiňova expertnú misiu, ktorú vedie Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, s cieľom poskytnúť orgánom v Moldavskej republike pomoc pri vypracovaní ich hospodárskeho programu. Účelom misie, ktorý vyplýva z nedávneho stretnutia s orgánmi v Kišiňove, bolo pomôcť im vyhodnotiť reakciu krajiny na súčasnú hospodársku situáciu. Útvary Komisie boli pri tejto príležitosti využité na zber informácií potrebných na prípravu programu makrofinančnej pomoci.

Komisia je orgánom v Kišiňove naďalej k dispozícii na priebežné poskytovanie odborných konzultácií v tejto oblasti. Zároveň sa usilujeme urýchliť platby z operácií rozpočtovej podpory, fungujúcich ako súčasť nástroja európskeho susedstva a partnerstva. Európska komisia v septembri schválila zvýšenie stropu platieb vyčlenených na rozpočtovú podporu na tento rok z 30,5 miliónov EUR na 34,5 miliónov EUR. Cieľom našej pomoci vo forme rozpočtovej podpory je, pravdaže, nielen zaplniť diery v rozpočte, ale v prvom rade podporiť reformy v odsúhlasených odvetviach.

V súčasnej situácii to však predstavuje viac ako prostriedok na doplnenie obmedzených rozpočtových prostriedkov. Je to aj spôsob, ako pomôcť obyvateľstvu Moldavskej republiky prekonať reálne problémy, ktorým musí čeliť.

Vítame najmä to, že poslanci Európskeho parlamentu požiadali o bezodkladnú pomoc pre Moldavskú republiku. V nasledujúcich mesiacoch vás budeme vyzývať, aby ste podporili úsilie, ktoré vynakladáme v tejto oblasti. Sme presvedčení o tom, že Parlament urýchlene schváli balík makrofinančnej pomoci pre Moldavskú republiku, keď mu bude predložený. Umožní nám to zabezpečiť, aby táto pomoc bola poskytnutá včas.

Predtým ako skončím svoj prejav, dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa stručne zmienil o situácii v Podnestersku. Rád by som predovšetkým zdôraznil, aké je dôležité, aby sme tento problém nespustili zo zreteľa na pozadí významných politických zmien, ktoré sa uskutočňujú v Moldavskej republike. Rozhovory zamerané na vyriešenie konfliktu by sa mali znovu začať čo najskôr v zložení 5+2. Sme v tomto smere optimisti, keďže nová vláda vo svojom programe opäť potvrdila podporu tomuto princípu. Európska únia má v tomto procese čoraz významnejší vplyv.

Spoliehame sa na novú vládu v Kišiňove, že zaujme k tomuto problému aktívny postoj, ktorý pomôže vyriešiť konflikt. Pokiaľ ide o nás, práve sme naštartovali dva projektové balíky financované Európskou komisiou na posilnenie dôvery v zdravotníctvo, ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky sektor. Táto činnosť je súčasťou nášho čoraz širšieho úsilia zameraného na vyriešenie konfliktu.

Dámy a páni, Moldavská republika je na križovatke tak v politickej, ako aj v hospodárskej oblasti. Sme plne odhodlaní podporiť budúci rozvoj tejto krajiny. Naďalej budeme v tomto mimoriadne kritickom období robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že naša podpora je významná a účinná a že ju poskytujeme v pravej chvíli.

  Marian-Jean Marinescu, v mene skupiny PPE. – (RO) Moldavská republika prechádza vážnou hospodárskou, finančnou a inštitucionálnou krízou spôsobenou globálnou hospodárskou a finančnou klímou, a najmä ôsmimi rokmi komunistickej vlády.

Predčasné voľby v júli 2009 a víťazstvo Aliancie za európsku integráciu znamenajú dôležitý krok k naplneniu európskych ašpirácií občanov Moldavska. Víťazstvo sa dosiahlo spoločným úsilím strán v Aliancii proti komunistickým metódam, ako aj proti vplyvu situácie v Podnestersku a vplyvu Ruskej federácie. Musíme obdivovať tých, ktorí dosiahli toto víťazstvo takmer bez pomoci tým, že sa im podarilo získať dôveru občanov Moldavska.

Moldavsko potrebuje pomoc. Závisí od nej stabilita novej vlády v Kišiňove, tak ako aj budúce smerovanie tohto bývalého sovietskeho štátu buď na východ, alebo na západ. Pevne verím, že Moldavsko dostane pomoc z viacerých strán. Jednou z nich musíme byť aj my.

Európska únia nemá inú možnosť, ako kladne reagovať na úsilie Aliancie za európsku integráciu v Moldavsku. To konkrétne znamená čo najskôr dojednať asociačnú dohodu medzi Európskou úniou a Moldavskom, veľmi rýchlo iniciovať konštruktívny dialóg zameraný na zavedenie zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Moldavska a poskytnúť Moldavskej republike finančnú podporu, aby mohla pokryť rozpočtový deficit. Európska komisia musí čo najskôr poskytnúť Moldavsku makrofinančnú pomoc, ktorú táto krajina tak zúfalo potrebuje.

Vážený pán komisár, pozorne som počúval, čo ste hovorili, a som rád, že Komisia venuje pozornosť Moldavskej republike a že pripravujete balík makrofinančnej pomoci, aj keď to všetko záleží aj na spolupráci s MMF. Rád by som vás požiadal o to, aby sa Komisia a MMF nezaoberali Moldavskom súbežne, ale aby ste navzájom spolupracovali, aby sme nedospeli k takému scenáru, že MMF bude očakávať, že konať bude Komisia, a naopak.

  Kristian Vigenin, v mene skupiny S&D. – (BG) Mimoriadne ma potešilo, keď som počúval pána Orbana, ako rozpráva o zámeroch Európskej komisie s Moldavskom a jej postoji k tejto krajine. Myslím si, že musíme Moldavsku vyslať veľmi jasné signály z európskych inštitúcií a z Európskej únie ako takej a poskytnúť mu potrebnú pomoc, tak finančnú, ako aj hospodársku. Musím však zdôrazniť, že politická podpora je potrebná aj pre súčasnú vládu a jej pokusy dostať Moldavsko zo zložitej situácie, v ktorej sa krajina nachádza. Po dvoch voľbách nasledujúcich za sebou sa táto vláda bude nepochybne usilovať riešiť skutočné problémy obyvateľstva, teda urobiť niečo, čo sa v týchto ostatných mesiacoch, ak už nie rokoch, odsúvalo do pozadia. Okrem toho nesmieme zabúdať, že súčasná politická situácia v Moldavsku, aj keď sa zdá stabilnejšia a priaznivejšia, sa môže veľmi rýchlo zvrtnúť iným smerom. Myslím, že ešte vždy nie je celkom jasné, či sa Moldavsku podarí zvoliť prezidenta, a ak sa to nestane, krajina zrejme na budúci rok zorganizuje nové voľby. To by bol najhorší možný vývoj nielen pre samotnú krajinu, ale aj pre ľud Moldavska.

Preto podporujeme úsilie Komisie. Verím, že naša skupina a Parlament podporia zámery Európskej komisie. Okrem toho musíme veľmi jasne upozorniť Moldavsko, jeho vládu a súčasnú opozíciu, že pre Moldavsko nastal čas, aby začalo riešiť skutočné problémy obyvateľstva, a že sa nesmú hrať žiadne politické hry na úkor občanov. Nazdávam sa, že takéto vážne upozornenie v súčasnosti pochopí v Moldavsku aj opozícia. Podporujeme takisto myšlienku rýchleho podpísania asociačnej dohody, ktorá – ako uviedol pán Marinescu – by mala zahŕňať aj zrušenie vízovej povinnosti, čo predstavuje závažný problém, ktorý doposiaľ spôsobuje napätie medzi Moldavskom a Rumunskom, a okrem toho by mala zahŕňať aj vytvorenie zóny voľného obchodu. Myslíme si, že okrem naliehavých opatrení navrhnutých Komisiou musíme dosiahnuť aj to, aby Východné partnerstvo, ktoré sa vytvorilo uprostred tohto roka, začalo riadne fungovať. Musíme takisto preukázať skutočné výsledky, ktoré budú v súlade s touto politikou Európskej únie.

  Cristian Silviu Buşoi, v mene skupiny ALDE. – (RO) Moldavská republika je v mimoriadne zložitej hospodárskej situácii. Finančná kríza v Európskej únii zasiahla aj krajiny v našom susedstve a našou povinnosťou je pomôcť im.

Hospodárska kríza v Moldavsku nie je len dôsledkom globálnej krízy – spôsobili ju predovšetkým chýbajúce okamžité opatrenia, ktoré boli potrebné, keď táto kríza vypukla v Moldavskej republike. Bývalé komunistické vedenie v skutočnosti kvôli voľbám deformovalo miestne rozpočty tak, že pridelilo finančné prídely prednostne orgánom kontrolovaným komunistami. Okrem toho bolo prijaté aj rozhodnutie, že sa zachová umelý kurz medzi lei a eurom na takej úrovni, ktorá mala zabezpečiť, aby obyvateľstvo v tejto susednej krajine nebolo zasiahnuté krízou. A tak teraz, s blížiacou sa zimou, hrozí, že miestne orgány nebudú schopné zaplatiť za tepelnú energiu a vláda bude mať problémy s vyplácaním miezd a dôchodkov.

Vítame začatie rokovaní medzi vládou Moldavskej republiky, MMF a Svetovou bankou. Som presvedčený, že sa skončia dohodou, ktorá zohľadní hospodársku, politickú a sociálnu realitu v Moldavskej republike. Moldavská republika nepotrebuje, aby sa pre ňu stanovili také podmienky, ktoré nie je možné splniť vzhľadom na chúlostivú politickú a hospodársku situáciu v krajine.

V apríli sme mali v Európskom parlamente niekoľko príležitostí diskutovať o Moldavskej republike. Všetci sme sa zhodli na tom, že Európska únia jej musí poskytnúť finančnú podporu. Ešte dôležitejšie je to teraz, keď sú pri moci liberálne, proeurópske sily. Preto v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu otvorene žiadam Komisiu, aby zabezpečila, že návrh, ktorý sa chystá vypracovať, bude obsahovať konkrétne ponuky makrofinančnej pomoci, keďže Moldavská republika potrebuje pomoc okamžite, aby mohla pokryť rozpočtový deficit, ktorý do konca roka 2009 pravdepodobne dosiahne 14 % HDP tejto krajiny.

V strednodobom horizonte môže Východné partnerstvo slúžiť ako dôležitý nástroj, ale musí sa stať funkčným čo najskôr a musia mu byť pridelené dostatočné finančné prostriedky. Takisto žiadame, aby bol do budúcej asociačnej dohody zahrnutý aj návrh na vytvorenie rozšírenej, komplexnej, spoločnej zóny voľného obchodu spolu s návrhom na zrušenie vízovej povinnosti pre moldavských občanov.

  Werner Schulz, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, politická situácia v Moldavsku sa zajtra možno upokojí, ak bude zvolený prezident podporovaný Koalíciou za európsku integráciu. V opačnom prípade, ako sme počuli, sa budú musieť konať nové predčasné voľby, a ak sa to stane, EÚ by mala poskytnúť konštruktívnu pomoc.

Táto pomoc sa môže, pravdaže, obmedziť na pozorovanie volieb a rád by som sa tu vyjadril k problému, ako možno zvýšiť volebnú účasť a ako sa dá dosiahnuť, aby výsledky boli transparentnejšie. Približne milión Moldavcov žije a pracuje v zahraničí, najmä v Taliansku, Portugalsku a Rakúsku. Ich percentuálna účasť v posledných voľbách bola jednociferná a má to logické dôvody. Napríklad v Taliansku bolo možné voliť len v Ríme a v Bologni a veľa Moldavčanov roztrúsených po celej krajine túto príležitosť nevyužilo vzhľadom na finančné náklady, ktoré sú s tým spojené.

My, Európsky parlament, Komisia, Rada a aj moldavská vláda, by sme mali zabezpečiť, aby pri budúcich voľbách bolo k dispozícii viac volebných urien a špeciálnych hlasovacích miest, aby sa Moldavci žijúci v zahraničí mohli zúčastniť týchto volieb, pretože práve od nich môžeme očakávať oddanosť Európe. Preto by som rád upriamil vašu pozornosť, váš záujem nielen na hospodársku a finančnú podporu, ale aj na potrebu poskytnúť uvedomelú a konštruktívnu politickú podporu.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, Moldavsko je najchudobnejšia krajina v Európe a navyše je to vnútrozemský štát, ale nedávno sa tam uskutočnili úspešné demokratické voľby. Nový parlament si teraz musí rozvážne vybrať svojho predsedu.

Nepochybne by však pre túto krajinu bolo osožnejšie a bezpečnejšie, keby netrpela umelým územným rozdelením. Pokiaľ ide o vyriešenie zmrazeného konfliktu v Podnestersku – problému, ktorý trvá už asi 17 rokov –, dosiahol sa veľmi malý pokrok. Je to spôsobené najmä tým, že Rusko finančne podporuje nelegálny režim v Tiraspole a naďalej má v Podnestersku umiestnené vojenské posádky.

Úprimnosť Ruska môžeme zvyčajne posúdiť mierou jeho odhodlania vyriešiť takéto konflikty, ale skutočnosť je taká, že v Podnestersku, ako aj v Gruzínsku a na Ukrajine, Rusko nevie odolať tomu, aby zasahovalo do ich vnútorných záležitostí. Rusko tvrdí, že Moldavsko ako bývalá sovietska republika je vo sfére jeho vplyvu. Takéto chápanie je už prekonané. Moldavsko ako zjavne zvrchovaná a európska krajina by mohlo raz vstúpiť do NATO, a dokonca aj do EÚ.

EÚ musí teraz zdvojnásobiť úsilie o vyriešenie nedoriešených otázok v Moldavsku a poskytnúť mu príslušnú finančnú pomoc, ktorú potrebuje. To sa však nestane, ak EÚ naivne obnoví vzťahy s Kremľom.

  Jiří Maštálka, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Rád by som sa vyjadril k obidvom týmto problémom, ako aj k nasledujúcej správe týkajúcej sa Gruzínska. Máme k dispozícii príliš málo času na posúdenie takýchto zložitých problémov. Cítim povinnosť poznamenať, že český prezident Václav Klaus sa nemýlil vo svojich vyhláseniach k situácii v Moldavsku, ako aj ku konfliktu na gruzínsko-ruskej hranici. To je, pravdaže, už minulosť a pred nami stojí rad nových, dnešných problémov napriek tomu, že máme predsedu Komisie, ale nemáme novú Komisiu.

Chcel by som oceniť aspoň správu o gruzínsko-ruskom konflikte a jej úsilie o objektívne zhodnotenie celej situácie. Vyhlásili sme ambiciózny program Východného partnerstva a ja by som rád predložil niekoľko stručných návrhov týkajúcich sa Moldavska a Gruzínska. Po prvé, projekt Východného partnerstva sa nesmie pokladať za politický nástroj proti Rusku, ale za nástroj na vyriešenie problémov spolu s Ruskom. Po druhé, otázka územnej celistvosti Moldavska a Gruzínska sa musí riešiť v súlade s medzinárodným právom, a nie prostredníctvom takzvaného solúnsko-kosovského variantu. Po tretie, obidve krajiny prejavili záujem o úzku spoluprácu s Európskou úniou a tomu musí zodpovedať aj finančná a reálna politická podpora, napríklad vo forme uvoľnenia vízového režimu. Po štvrté, obidve krajiny potrebujú výraznú pomoc v oblasti poradenstva, a to najmä pokiaľ ide o fungovanie verejných inštitúcií, ako napríklad úrad prezidenta, parlamentu, prokuratúry atď. Po piate, obidve krajiny súrne potrebujú pomoc, a to najmä pri vytváraní právneho rámca pre slobodu slova a slobodu médií, a tým aj pri vytváraní väčšieho pocitu dôvery u vlastných občanov.

Aby sa to všetko naplnilo, Európska únia musí byť pripravená a schopná splniť svoju úlohu a integrovať tieto krajiny do novej Európy prostredníctvom politickej a finančnej podpory, ako aj ďalších mechanizmov. Ak sa to nepodarí, Východné partnerstvo sa bude pokladať iba za geopolitické manévrovanie a zostane len prázdnym pojmom. Ak sa to nepodarí, riskujeme len rozčarovanie a na konci nášho volebného obdobia sa budú opäť ozývať slová o potrebe novej oranžovej, ružovej alebo nejakej inej revolúcie. Tieto revolúcie možno aj finančne podporíme, ale nepovedú k skutočnému vyriešeniu situácie a k zlepšeniu života obyvateľov.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Vážený pán predsedajúci, finančnú a hospodársku situáciu v Moldavsku možno zhrnúť do niekoľkých slov. Ako ma včera informoval Dr Aneli Gabani, jeden z hlavných európskych odborníkov na Moldavsko, je to hotová katastrofa. Nový vládny tím síce 25. septembra v Kišiňove prevzal úrad so sľubným názvom a programom – Aliancia za európsku integráciu –, ale komunistická strana je aj naďalej silná a už pripravuje svoj návrat k moci tým, že si vynucuje nové voľby, ako sa dalo očakávať.

Ak si Európska únia želá podporiť súčasný európsky kurz moldavskej vlády, Brusel sa tomu musí veľmi rýchlo venovať. Rada a Komisia preto musia naliehať na MMF, aby čo najskôr poskytol Moldavsku pomoc bez toho, aby vyžadoval okamžité úsporné opatrenia v sociálnej oblasti. Doprajme reformne orientovanému vládnemu kabinetu priestor na politický oddychový čas. Je úplne samozrejmé, že aj samotná Európska únia musí v tomto prípade poskytnúť veľkorysú finančnú podporu. Koniec koncov, politická budúcnosť Moldavska je dnes v Európskej únii na programe.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Aj ja s potešením vítam úmysel Komisie podporiť Moldavskú republiku. Moldavská republika potrebuje podporu, ktorá musí byť zameraná na obyvateľstvo krajiny. Je to jediný spôsob, ako budú môcť občania Moldavskej republiky nadobudnúť dôveru potrebnú na to, aby našli cestu k stabilite a rastu.

Balík makrofinančnej pomoci, na ktorom sme sa tu dohodli, treba nepochybne pripraviť čo najrýchlejšie. Tento krok nesmieme odkladať, lebo ak ho čo len trochu odložíme, v Moldavsku sa namiesto dôvery dočkáme sklamania. Okrem toho si myslím, že vládu v Kišiňove treba podporovať aj politicky, lebo po dlhom období sa táto krajina konečne úprimne otvára Európskej únii. Názov, ktorý si vybrala vládna koalícia, určite nie je náhodný. Koalícia sa skladá zo strán, ktoré skutočne chcú alternatívu odlišnú od tej, akú si Moldavsko vyberalo doteraz.

Táto politická podpora je mimoriadne dôležitá o to väčšmi, že existuje riziko – a tento moment zvlášť zdôrazňujem –, že Moldavsko sa bude pokladať za miestny problém alebo v najlepšom prípade za problém Rumunov v rámci Európskej únie. To však určite vôbec nie je tak. Je to európsky problém a som rád, že sú tu poslanci, ktorí rozprávajú o tejto téme s rozličnými vyhliadkami. Moldavsko má napokon k Európe blízko a treba ho podporiť v čase, keď sa táto príležitosť ponúka. V opačnom prípade riskujeme, že upadneme späť do kolobehu oneskorení a odkladov, ktoré boli typické pre Voroninovu administratívu.

Demokratický vývoj a podpora z EÚ môžu totiž viesť aj k vyriešeniu situácie v Podnestersku, keďže situácia v tejto oblasti uviazla na mŕtvom bode. Zapríčinila to vláda v Kišiňove, ktorá nebola ochotná pohnúť sa z mŕtveho bodu a zaujala k tomuto problému nejednoznačný, nekonštruktívny postoj.

Na záver chcem poznamenať, že občania Moldavska potrebujú pri cestách do EÚ víza. Tamojšia situácia nie je o nič horšia ako situácia na západnom Balkáne a občania z Moldavskej republiky si preto musia takisto užívať slobodu cestovania.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D) . – (RO) Ako som tu v Európskom parlamente povedal už v pondelok, Moldavsko nepotrebuje sľuby, ale konkrétne činy. Moldavsko je v súčasnosti v najťažšej hospodárskej situácii spomedzi všetkých štátov na našom kontinente. Práve preto musia inštitúcie Európskej únie určiť riešenia na poskytnutie okamžitej makrofinančnej pomoci Moldavskej republike.

Táto pomoc je zameraná na pokrytie rozpočtového deficitu vo výške 14 % HDP. Už veľmi dlho bolo potrebné iniciovať rokovania o novej dohode s Moldavskom. Teraz je možnosť s rokovaniami začať a dúfame, že prebehnú čo najrýchlejšie. Parlament v Kišiňove je však v zložitej pozícii. Ešte vždy existuje riziko, že sa budú musieť konať nové voľby. Voľby nového prezidenta, pôvodne naplánované na zajtra, museli byť odložené o ďalších 10 dní.

Mám radosť z oduševnenia, s ktorým Komisia oznámila začiatok týchto rokovaní, a dúfam, že toto oduševnenie bude pokračovať. Nemôžeme si dovoliť sklamať moldavských občanov. Potrebujú nás, potrebujú Európu.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v našich diskusiách o Moldavsku v tomto Parlamente sa veľa pozornosti venovalo veľmi zlej hospodárskej situácii tejto krajiny, ale ak máme byť úprimní, dnes je situácia oveľa lepšia ako pred rokom. Vidíme, že Moldavsko jasne napreduje k hospodárstvu schopnému poskytnúť svojim občanom prosperitu. Moldavsko je teraz paradoxne v lepšej situácii ako pred rokom, zatiaľ čo Ukrajina, ktorá sa dávala všetkým za príklad hodný nasledovania, je v horšej situácii.

V tom, čo robí Moldavsko a jeho vláda, vidíme pokrok. Európska únia musí pre túto krajinu vytvoriť jasnú perspektívu a terajším orgánom poskytnúť pevnú podporu s cieľom zabrániť návratu starej politickej nočnej mory. Súčasná situácia Moldavska je výsledkom ôsmich rokov komunistického vládnutia, a ak nechceme byť nápomocní pri návrate toho nekompetentného tímu k moci, pomôžme terajšej moldavskej vláde a moldavskému ľudu.

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
podpredsedníčka

  Lena Barbara Kolarska-Bobińska (PPE). – Vážená pani predsedajúca, aj ja by som sa rada poďakovala pánovi komisárovi a Komisii za všetky vyhlásenia týkajúce sa Moldavska a krokov, ktoré chce Komisia podniknúť v budúcnosti. Keďže som z Poľska, viem, aké dôležité sú takéto kroky a vyhlásenia o posilnení slabej demokracie v prechodnom období v takýchto krajinách. Vývoj v Moldavsku je dôležitý pre jeho ľud, ale veľmi dôležitý je aj pre celú oblasť. Práve toto chcem zdôrazniť.

V procese transformácie sú reformy v mnohých postsovietskych krajinách veľmi krehké a úspechy v Moldavsku budú dôležitým príkladom a dôležitým signálom pre ďalšie proreformné skupiny v postsovietskom regióne.

Keď hovoríme o krehkosti vlády v súčasnom období a o situácii v Moldavsku, musíme mať na pamäti skúsenosti zo začiatku 90. rokov v tejto krajine, keď zložitá hospodárska situácia viedla ku kolapsu vo vyplácaní dôchodkov a miezd a k prerušeniu reforiem. Práve teraz hovoríme, že treba pomôcť zlepšiť hospodársku situáciu, ale nesmieme zabúdať ani na posilnenie inštitúcií. Jadrom všetkých demokracií sú inštitúcie: politické inštitúcie, inštitúcie súvisiace s právnym poriadkom, so súdnym systémom a so slobodou tlače.

Poľsko v nedávnom období veľmi pomohlo Moldavsku počas volieb a pred nimi, ale myslím si, že musíme predovšetkým využiť Východné partnerstvo ako vhodné opatrenie, lebo ponúka veľa možností. Domnievam sa, že dôležité kroky podniká nielen Komisia, ale aj my v Parlamente – keď dostaneme všetky dokumenty – musíme urýchliť náš proces a naše rozhodnutia, aby sme pomohli vyriešiť túto situáciu.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážená pani predsedajúca, nemôžeme dopustiť, aby sa proeurópska vláda v Moldavskej republike stala obeťou vážnej hospodárskej situácie. Vyzývam na výraznejšiu pomoc, ako je balík, ktorý už schválila Komisia, a trvám na tom.

Finančná pomoc musí podporovať tak obyvateľstvo, ako aj reformy, ktoré má krajina povzbudzovaná Úniou zaviesť. Tieto reformy musia byť zaistené zvýšenou a rýchlou finančnou podporou z Únie v spojení s monitorovacím mechanizmom s cieľom zabezpečiť a podporiť správne hospodárenie s jej finančnými prostriedkami. Na záver chcem uviesť, že nová dohoda s Moldavskou republikou by mala byť asociačnou dohodou, tak ako je to v prípade iných krajín v rámci európskej susedskej politiky. Malo by sa rokovať o oslobodení od vízovej povinnosti a pomôcť, aby sa toto oslobodenie zrealizovalo.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Hospodársku krízu veľmi výrazne cítiť aj v Moldavskej republike. Rumunsko a Moldavská republika majú mimoriadne úzke hospodárske vzťahy. Moja krajina je primárnou destináciou pre moldavský export a druhým najväčším zdrojom importu. Tieto obchodné výmeny však tvrdo zasiahlo škodlivé zavedenie vízového programu bývalou komunistickou administratívou. Po zrušení tohto programu sa však tieto výmeny obnovili.

Pridelenie úveru vo výške 100 miliónov EUR, ktorý prisľúbila Komisia, sa musí urýchliť. So zreteľom na to by misia MMF mohla v blízkej budúcnosti navštíviť Kišiňov. Poľsko takisto sľúbilo poskytnúť významnú pomoc. Európska únia musí brať do úvahy, že výsledok volieb, o ktorom v júli rozhodli občania Moldavskej republiky, ukázal, že Moldavčania sa otvárajú Európe.

Teraz, pred nástupom zimy, je potrebný značný zásah Európskej únie, aby sa protieurópskym silám neposkytla ani najmenšia šanca využiť zložitú situáciu, v ktorej sa Moldavská republika v súčasnosti nachádza. Doposiaľ neprišlo do Moldavskej republiky ani jedno euro.

  Victor Boştinaru (S&D). – (RO) Vôľa moldavských občanov priniesla v Kišiňove radikálnu zmenu v podobe proeurópskej vlády, ktorá si úprimne želá zaviazať sa za ten správny projekt pre Moldavskú republiku, za európsky projekt.

Moldavsko v súčasnosti čelí vážnym hospodárskym a sociálnym problémom a Európska únia musí dať najavo, že toto symbolické slovo „solidarita“ sa nevyužíva len počas volebných kampaní. Musíme ukázať, že my, Európska únia, máme záujem splniť očakávania občanov v tejto krajine. Moldavská republika postavená zoči-voči katastrofálnej situácii, ktorú za sebou zanechal Voroninov režim, a následkom hospodárskej krízy, nehovoriac už o nástupe zimy, teraz potrebuje pomoc. Keď hovoríme o MMF, nesmieme zabúdať, že mnohé členské štáty Európskej únie sú hlavnými aktérmi v Medzinárodnom menovom fonde a rozhodnutie sa musí prijať teraz.

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – (LT) Počas volieb v Moldavsku som bol pozorovateľom a túto situáciu dôverne poznám. Je to štát s dosť zložitou historickou minulosťou – tvoria ho Podnestersko, Gagauzia, Moldavsko a mnohé iné prvky. Takmer všetky štáty postsovietskeho systému potrebujú v prvom rade určitý objem finančnej podpory. Preto vás chcem skutočne vyzvať, aby ste rozhovory začali čo najskôr a aby ste iniciovali rozhovory s Medzinárodným menovým fondom, keďže všetci by sme naozaj mali podporiť tento štát a túto vládu, ktorá sa formovala od ostatných volieb a ktorá sa vydala na cestu k demokracii. Myslím, že moji kolegovia mali úplnú pravdu v tom, čo povedali o osobitných opatreniach pre budúcnosť, teda o otvárajúcej sa možnosti pre vytvorenie zóny voľného obchodu a o vízovom režime. Sú to každodenné záležitosti, ktoré budeme takisto musieť vyriešiť v budúcnosti.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som verejne vyslovil dôvody pre svoje hlasovanie.

Som za to, aby Európska únia poskytla Moldavsku pomoc, aby táto krajina mohla riešiť kritickú situáciu. Som za to, aby Medzinárodný menový fond a Európska únia poskytli finančnú podporu, a to bezodkladnú podporu a finančnú pomoc moldavskému ľudu. Som za to, aby sa poskytla politická podpora koaličnej vláde v Kišiňove, keďže tento krok otvorí dvere k nádeji. Tieto dvere musia zostať trvale otvorené prostredníctvom finančnej pomoci.

Moldavskí občania musia mať možnosť odísť zo svojej krajiny a cestovať, a preto som za zavedenie správnej vízovej politiky. Som takisto jasne a rozhodne za to, aby dohoda mala podobu asociačnej dohody. Vážená pani predsedajúca, 100 miliónov EUR zrejme nie je dostačujúca suma. Nevyhnutne musíme poskytnúť okamžitú a naliehavú pomoc.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Čoraz povzbudzujúcejšie správy, ktoré Európska únia v ostatnom čase posielala do Kišiňova, sú tam prijímané s veľkým nadšením. Je to preto, lebo väčšina občanov tejto krajiny vkladá veľké nádeje do toho, že sa stanú súčasťou Európy. Tieto túžby sa dajú ľahko pochopiť.

Európska únia pri nejednej príležitosti preukázala schopnosť dostať svojich členov zo zložitej hospodárskej situácie, ako aj to, že má na to potrebné mechanizmy. Existujú však aj dôvody vzbudzujúce určité obavy, ktoré súvisia s nebezpečenstvom, že nadšenie Moldavčanov vyprchá. Hlavný dôvod na tieto obavy je ten, že model dohody navrhovanej Moldavsku neposkytuje rovnaké záruky integrácie ako stabilizačné a asociačné dohody, ktoré boli poskytnuté štátom západného Balkánu. Na druhej strane, rokovania o tejto dohode si budú vyžadovať viac času, čo sa konštatovalo už na začiatku.

Domnievam sa, že Európska únia by mala urýchlene predložiť aj alternatívnu možnosť, ako napr. plán mohutnej hospodárskej pomoci, možno dokonca nejaký malý Marshallov plán pre Moldavsko.

  Leonard Orban, člen Komisie. – (RO) Vyslovil som jednu mimoriadne dôležitú poznámku: tu v Parlamente existuje politická podpora pre posilnenie väzieb s Moldavskou republikou a pre to, aby sme túto krajinu priviedli bližšie k Európskej únii.

Musím konkrétne odpovedať na niektoré otázky, ktoré tu boli práve prednesené. Jednou z najdôležitejších je tá, ktorá sa týka koordinácie medzi Európskou komisiou a Medzinárodným menovým fondom pri poskytnutí makrofinančnej pomoci. Ako som už povedal, úzko spolupracujeme s MMF na koordinácii našich postupov pri poskytovaní pomoci. Ešte vždy je príliš skoro na to, aby sme mohli povedať, akú konečnú podobu budú mať tieto dohody. Myslíme si však, že Európska únia by mohla chcieť zabezpečiť, aby ozdravovací program zahŕňal aj súbor reforiem, ktoré pokladáme za podstatné na zabezpečenie dobrej správy vecí verejných a trvalo udržateľného rastu v budúcnosti.

Ak vychádzame zo skúseností získaných z programov makrofinančnej pomoci pre iné krajiny, je možné, že – ako súčasť rokovaní o presných postupoch týkajúcich sa poskytovania tejto pomoci – nečakane nastane situácia, keď budú určité podmienky osobitne súvisieť s dobrou správou vecí verejných, čo spomenuli niektorí rečníci, ako aj s harmonizáciou európskej susedskej politiky. Ešte raz chcem zdôrazniť túto skutočnosť: ak vychádzame z pravidiel, ktoré musíme dodržiavať, nie sme schopní poskytnúť makroekonomickú pomoc samostatne. Preto je potrebné uzavrieť dohodu medzi orgánmi Moldavskej republiky a Medzinárodným menovým fondom. Bez tejto dohody nie je možné poskytnúť makrofinančnú pomoc, o ktorej sme tu hovorili.

Na druhej strane vás chcem ubezpečiť, že naše činnosti koordinujeme s Medzinárodným menovým fondom. Delegácia MMF je teraz v Kišiňove. Ako som vám už povedal, naši kolegovia z GR FIN sú takisto v Kišiňove, kde koordinujú dialóg s Medzinárodným menovým fondom, ako aj s orgánmi Moldavskej republiky. Ďalšia otázka, ktorá tu bola spomenutá, sa týka nejakého iného druhu pomoci, ktorú by Európska únia mohla poskytnúť Moldavskej republike a ktorá by bola zameraná aj na obyvateľstvo. Dovoľte mi uviesť iba niekoľko príkladov: táto pomoc Spoločenstva priniesla a bude naďalej prinášať obyvateľstvu osobitný úžitok. Spolufinancujeme projekty cestnej infraštruktúry, modernizáciu kišiňovského letiska, rozšírenie Republikovej klinickej nemocnice v Kišiňove, ktorá je najväčšou v krajine, ako aj konsolidáciu základnej lekárskej starostlivosti. Na jar tohto roku sme dodali zdravotnícke zariadenie v hodnote 4,5 milióna EUR 60 klinikám v Moldavskej republike.

Táto krajina je po palestínskych územiach druhým najväčším príjemcom pomoci Spoločenstva na jedného obyvateľa. Rozpočtová podpora, ktorá ako súčasť Európskej susedskej politiky vzrástla v roku 2007 na 40 miliónov EUR, sa tento rok zvýšila na 62 miliónov EUR a predpokladá sa, že bude naďalej rásť.

V tejto chvíli nemôžeme presne vyčísliť veľkosť balíka finančnej pomoci ako súčasti makrofinančnej podpory a iných programov a typov podpory, ktoré sa chystáme poskytnúť. Presný číselný údaj bude poskytnutý, keď dosiahneme štádium uzatvorenia dohody s orgánmi v Moldavskej republike, a bude to údaj zodpovedajúci konkrétnym potrebám tejto krajiny.

Prednesené boli aj ďalšie dve otázky. Jedna z nich sa týka časového harmonogramu rokovaní o uzavretí novej asociačnej dohody s Moldavskou republikou. Rád by som vám oznámil, že Európska komisia minulý týždeň vyslala do Kišiňova delegáciu na technické konzultácie s orgánmi, týkajúce sa rokovania o novej dohode.

Program týchto rozhovorov zahŕňa formát, ciele a časový harmonogram rokovaní, ako aj prvky v budúcej dohode. Preto teraz vedieme rokovania o tejto otázke.

Posledným bodom, ktorý chcem spomenúť, je otázka zrušenia vízovej povinnosti. Podľa spoločného vyhlásenia vypracovaného 7. mája 2009, ktoré znamenalo odštartovanie projektu Východného partnerstva, Európska únia prijme opatrenia, ktoré budú postupne viesť k zrušeniu vízovej povinnosti, s dlhodobým cieľom dosiahnuť toto zrušenie pre každú krajinu, ktorá je členom tohto partnerstva. Podmienkami na dosiahnutie tohto cieľa je splnenie požiadaviek súvisiacich s dobrou správou vecí verejných a s bezpečnosťou, ako aj zaručenie bezpečnosti pohybu.

V súčasnej kritickej situácii Európska komisia s mimoriadnym záujmom očakáva diskusiu Rady o iniciovaní štruktúrovaného dialógu s Moldavskou republikou o zrušení vízovej povinnosti. Dovtedy budeme prejavovať – tak ako sme to robili aj doteraz – silnú podporu orgánom Moldavskej republiky, aby aj naďalej pokračovali v reformách v oblasti justície, slobody a bezpečnosti, čo nepochybne uľahčí diskusie o uvoľnení vízového režimu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Správa Európskej komisie o hospodárskej a finančnej situácii v Moldavskej republike je celkom jednoznačná. Vláda v Kišiňove prechádza zložitým obdobím, ktoré spôsobila nielen globálna hospodárska recesia, ale aj hospodárske rozhodnutia, ktoré boli nesprávne alebo ich predchádzajúca vláda príliš dlho odďaľovala. Odhliadnuc od toho, teraz sa môžeme opierať o istoty, a tými sú, že Moldavská republika sa jasne vyjadrila za európsku alternatívu a že chce byť niečím viac než len obyčajným štátom hraničiacim s Európskou úniou.

Moldavsko v súčasnosti hľadá podporu, aby sa dostalo z hospodárskeho poklesu, a hľadá aj spojencov. Moldavsko je neoddeliteľnou súčasťou Európy a podpora zo Spoločenstva by sa mohla realizovať nielen vo forme povzbudzujúcich vyhlásení a vyjadrení o podpore a zbližovaní, ale aj vo forme osobitných opatrení. Žijeme vo vzájomne prepojenej, globálnej Európe, kde nijaká vláda nemôže robiť zázraky celkom sama, najmä keď ich z večera do rána očakávajú ľudia, na ktorých už priveľmi dlho zabúdali ich vlastní vodcovia.

Ruka, ktorú na znak spolupráce podáva Európa Moldavsku, a väčšie zblíženie medzi Kišiňovom a Bruselom vštepí investorom hlbšiu dôveru v túto krajinu. To sa potom v dlhodobom horizonte prejaví v stabilite a v raste.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Cesta Moldavskej republiky k demokracii bola zložitá a teraz zamierila k Európe.

Nová väčšinová vláda v Kišiňove je však v chúlostivej pozícii a musí sa vyrovnať aj s odložením hlasovania svojho parlamentu o vymenovaní moldavského prezidenta.

Okrem toho zložitá hospodárska situácia, ktorej čelí nová vláda, môže mať vážne sociálne a politické následky. Za týchto okolností je potrebná bezodkladná, obrovská podpora z Európskej únie v mnohých oblastiach vrátane troch prvkov v budúcej asociačnej dohode: politická dohoda, dohoda o voľnom obchode a zrušenie vízovej povinnosti.

Finančná podpora je mimoriadne dôležitá na zabezpečenie stability tohto štátu a na podnietenie demokratických a hospodárskych reforiem. EÚ a MMF musia skutočne vyčleniť značnú makroekonomickú pomoc na pokrytie rozpočtového deficitu a sociálnych výdavkov na nasledujúce obdobie.

Musím vyjadriť nádej, že prezidentské voľby v Moldavsku a zmeny, ktoré sa uskutočnia v Európskej komisii a v predsedníctve EÚ, neovplyvnia prioritu, ktorá musí byť priznaná európskej pomoci pre tento štát v našom bezprostrednom susedstve, na území ktorého sa odohráva nevyriešený konflikt najbližšie k hraniciam EÚ. Tento faktor sa nesmie prehliadať, pretože priamo ovplyvňuje stabilitu východnej Európy a bezpečnosť európskych hraníc.

  Rafał Kazimierz Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Moldavská republika je veľmi dôležitým partnerom pre Európsku úniu a situácia v krajine má vplyv na stabilitu celého regiónu. Nová vláda by v budúcnosti rada vstúpila do Európskej únie, a preto by sme ju mali podporovať, aby pokračovala v zmenách, ktoré krajina uskutočňuje správnym smerom. V tejto súvislosti je veľmi dôležité využiť príležitosti, ktoré ponúka spolupráca v rámci Východného partnerstva, kam by sa mohlo zahrnúť podpísanie asociačnej dohody a uvoľnenie vízovej politiky. Európska únia musí mať na pamäti, aké dôležité je podporovať postsovietske štáty, ktoré sa usilujú demokratizovať svoj politický život.

  Iuliu Winkler (PPE), písomne. – (RO) Oznámenie švédskeho predsedníctva o tom, že treba čo najskôr iniciovať rokovania o novej dohode s Moldavskou republikou, ktorá má nahradiť terajšiu Dohodu o partnerstve a spolupráci, je veľmi vítané vzhľadom na novú politickú situáciu v tomto štáte. Európsky osud Moldavskej republiky posilnila proeurópska väčšinová vláda, ktorá sa vytvorila v parlamente v Kišiňove.

Verím, že najmä teraz, v čase, keď sú následky hospodárskej krízy veľmi citeľné, Európska únia musí podporiť Moldavskú republiku, a to aj finančne, pričom treba určiť mechanizmy, ktoré pomôžu povzbudiť reformy v Moldavskej republike, a tie zasa posunú tento štát bližšie k splneniu jeho túžby vstúpiť do EÚ. Mechanizmy zahŕňajúce hospodársku spoluprácu a obchodné dohody sú silnými nástrojmi na to, aby sa európsky osud Moldavskej republiky stal skutočnosťou.

Preferenčné obchodné podmienky poskytnuté Európskou úniou začiatkom roka 2006 a členstvo Moldavska v združení CEFTA v roku 2007 spolu so štátmi západného Balkánu, z ktorých niektoré sú kandidátskymi štátmi EÚ, spájajú hospodárstvo tejto krajiny s jednotným európskym trhom. Je to bod, od ktorého sa môžu odvíjať vyhliadky Moldavska na začlenenie do EÚ. Domnievam sa, že európske inštitúcie musia prikladať mimoriadny význam nielen politickým vzťahom s Moldavskou republikou, ale aj hospodárskym a obchodným vzťahom.