Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Štvrtok, 22. októbra 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

6. Správa nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie o konflikte v Gruzínsku (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom je vyhlásenie Komisie o správe nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie o konflikte v Gruzínsku.

 
  
MPphoto
 

  Vytautas Landsbergis (PPE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som vzniesť procedurálnu námietku voči manipulácii v rámci sekretariátu. Na rozpravu o vyšetrovacej misii v Gruzínsku bol predložený zoznam, avšak mená istých rečníkov vrátane môjho boli vymazané. Preto požadujem svoj rečnícky čas tak, ako to bolo do poslednej minúty naplánované. Žiadam, aby mi bolo udelené slovo po pánovi Kasoulidesovi.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Pán Landsbergis, podľa všetkého majú slovo len rečníci, ktorí hovoria v mene skupín, a skupina PPE už rečníka má. Môžem vám však ponúknuť vystúpenie v rámci postupu „catch-the-eye“.

 
  
MPphoto
 

  Leonard Orban, člen Komisie.(RO) Som rád, že mám dnes možnosť hovoriť s vami o Gruzínsku. Menej ako rok po ozbrojenom konflikte s Ruskom čelí Gruzínsko mnohým problémom, ktoré sú v bezprostrednom záujme Európskej únie, a preto tejto krajine musíme venovať plnú pozornosť.

Správa nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie o konflikte v Gruzínsku bola pod dohľadom švajčiarskej veľvyslankyne pani Heidi Tagliaviniovej vypracovaná na žiadosť Európskej únie na základe rozhodnutia Rady. Je však úplne nezávislá a Európska únia sa nijakým spôsobom nepodieľala na procese jej prípravy a nemala vplyv ani na jej obsah. Vo svojom príhovore sa preto nebudem podrobne venovať jej výsledkom.

Sme presvedčení, že správa dosiahla svoj hlavný cieľ, ktorým bolo poskytnúť vysvetlenie udalostí z augusta 2008, ako aj hlavných príčin spomínaného konfliktu. Zo správy jednoznačne vyplýva, že za konflikt nemožno viniť žiadnu konkrétnu stranu, ako býva v konfliktných situáciách zvykom. Za svoje činy čelí kritike Gruzínsko aj Rusko. Ďalším poučením, ktoré vyplýva zo správy, je potreba rýchlejších a rozhodnejších krokov zo strany medzinárodného spoločenstva v mimoriadne napätých situáciách, ktoré by sa mohli zvrhnúť na násilie.

Európska únia naďalej pevne presadzuje záväzky, ktoré prijala v súvislosti s územnou celistvosťou Gruzínska. V súčasnosti by sme naše úsilie mali zamerať na predchádzanie budúcim konfliktom a mierové riešenie pretrvávajúceho napätia, keďže je to jediný spôsob, ako v tomto regióne dosiahnuť dlhodobú prosperitu a stabilitu.

Dámy a páni, vojna zanechala v Gruzíncoch hlboké rany a ich krajina stále čelí zásadným problémom, ako je napríklad uspokojovanie základných potrieb tisícov vysídlených osôb. V tejto súvislosti vám s radosťou oznamujem, že realizácia balíka pomoci po ukončení kofliktov, ktorý pripravila Európska komisia s podporou členských štátov a iných zmluvných strán, funguje správne. Ako viete, balík Európskej komisie poskytuje pomoc do výšky 500 miliónov EUR na obdobie rokov 2008 – 2010. Niektoré oblasti, na ktoré sa balík zameriava, zahŕňajú potreby vysídlených osôb v rámci krajiny a hospodárske opatrenia zamerané na vytváranie hospodárskeho rastu a stimulovanie vytvárania pracovných miest. Európska komisia navyše navrhla, že Gruzínsko by malo získať makrofinančnú pomoc vo výške 46 miliónov EUR, ktorá by mala tejto krajine pomôcť prekonať dosah finančnej a hospodárskej krízy.

Monitorovacia misia Európskej únie v Gruzínsku je v súčasnosti jedinou medzinárodnou silou, ktorá monitoruje situáciu v tejto krajine. Misia zohráva dôležitú úlohu, napriek tomu by sme však chceli rozšíriť jej pôsobnosť na celom území. Rozhovory v Ženeve, ktorým spoločne predsedá Európska únia, OBSE a OSN, ponúkajú jedinečnú príležitosť pre politický dialóg so všetkými partnermi. Naďalej budeme vyvíjať maximálne úsilie na podporu konštruktívnych rokovaní, ktoré povedú ku konkrétnym výsledkom.

Pracovná skupina pre vysídlené osoby v rámci krajiny a humanitárne aspekty, ktorej spoločne predsedá Európska komisia a UNHCR, v súčasnosti rokuje o súbore opatrení, ktoré sa majú prijať v súvislosti s vracajúcimi sa utečencami a vysídlenými osobami v krajine a inými vysídlenými osobami. V Abcházsku a Južnom Osetsku zároveň dva mechanizmy na predchádzanie incidentom a reagovanie na ne dosahujú pozitívne výsledky, pokiaľ ide o znižovanie počtu incidentov a umožnenie týmto osobám prekročiť hranice.

Vzhľadom na udalosti nedávnej minulosti je dôležité v Gruzínsku posilniť stabilitu, bezpečnosť a prosperitu. Potreba hospodárskych a politických reforiem v tejto krajine je väčšia ako kedykoľvek predtým. Východné partnerstvo, ktoré bolo uzatvorené v máji v Prahe, predstavuje dôležitý rámec na posilnenie podpory, ktorú poskytujeme Gruzínsku, a to na bilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom multilaterálnej spolupráce s ostatnými partnermi v tomto regióne. Jedným z kľúčových prvkov je návrh na vybudovanie silnejších politických a obchodných vzťahov. Na základe Východného partnerstva sa Rada pre vonkajšie vzťahy v septembri dohodla, že smernice týkajúce sa rokovania o nových dohodách je nutné pripraviť pre všetky tri krajiny na južnom Kaukaze vrátane Gruzínska.

Okrem posilnenia našich politických vzťahov navrhneme, aby bolo súčasťou novej dohody s Gruzínskom vytvorenie rozšírenej, komplexnej zóny voľného obchodu. Je nutné spomenúť, že takáto zóna by zabezpečila postupné zosúladenie gruzínskeho hospodárstva s vnútorným trhom EÚ. Nie je nutné hovoriť, že tento ambiciózny dlhodobý cieľ bude od Gruzínska vyžadovať, aby vyvíjalo a podporovalo úsilie zamerané na zavádzanie reforiem. Rokovania o rozšírenej, komplexnej zóne voľného obchodu sa začnú až po splnení nevyhnutných podmienok.

Chcel by som dodať, že čo sa týka vzťahov s Gruzínskom, dosahujeme pokrok v oblasti zintenzívňovania kontaktov medzi ľuďmi. Komisia ukončila rokovania týkajúce sa dohody o zrušení vízovej povinnosti a zabezpečení readmisie, ktorej znenie je k dispozícii v Rade. Veríme, že tieto procesy bude možné ukončiť čo najskôr.

Dámy a páni, verím, že sa všetci zhodneme, že Gruzínsko je v našej oblasti kľúčovým hráčom. Preto je nesmierne dôležité, aby sme dodržali naše záväzky týkajúce sa tejto krajiny a pomohli jej tak vyriešiť mnohé problémy, ktorým čelí, predovšetkým pokiaľ ide o uskutočnenie reformného programu. Ak Gruzínsko dosiahne skutočný pokrok v oblasti zavádzania politických a hospodárskych reforiem, vzťahy medzi EÚ a touto krajinou sa prehĺbia a upevnia.

 
  
MPphoto
 

  Ioannis Kasoulides, v mene skupiny PPE. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade berieme na vedomie správu o nezávislej vyšetrovacej misii, ktorú sme si práve vypočuli. Za takýchto okolností je veľmi ťažké určiť, kto všetko začal a kto sa po kom pridal. Dôležité je, že rok po tomto konflikte zostali fakty faktami a že sú v rozpore s množstvom zásad, ktoré musí Európska únia podporovať.

Po prvé, ako ste povedali, pán komisár, ide o zásadu podpory územnej celistvosti Gruzínska. Naše diplomatické ani iné činnosti by v žiadnom prípade nemali podporovať jednostranné vyhlásenia nezávislosti alebo separatizmus. Prístup faits accomplis, ktorý na dosiahnutie cieľa používa silu, nie je a nikdy nebude prijateľný.

Po druhé, ide o právo vysídlených osôb vrátiť sa do svojich domovov a k svojmu majetku: o základnú slobodu pohybu, ako ste povedali, slobodu prekročiť deliace línie. Vlastníctvo majetku a usadzovanie sa by malo byť stredobodom našich politík a je nutné podniknúť kroky, prostredníctvom ktorých budeme reagovať na tieto humanitárne problémy a problematiku ľudských práv nezávisle od výsledku akéhokoľvek politického urovnania konfliktu.

Po tretie, ozbrojený konflikt v Južnom Osetsku preukázal, že nič také ako zmrazený konflikt neexistuje. Výraz „zmrazený“ nesie význam upokojenia. Nedostatok záujmu zo strany medzinárodného spoločenstva môže viesť k chronickosti a nevyriešený konflikt je možnou hrozbou pre mier a stabilitu. Rok po konflikte by som chcel opätovne zdôrazniť úspešne splnenú úlohu Európskej únie a francúzskeho predsedníctva, keďže dosiahli rýchle prímerie a vytvorenie misie, ktorá ho monitoruje. Prítomnosť európskych monitorovacích mechanizmov je zárukou, že odteraz žiadna strana nemôže svojvoľne tvrdiť, že ozbrojený konflikt začala druhá strana. V súčasnosti je nutné zamerať úsilie na politické riešenie konfliktu, nech je to akokoľvek náročné, a je tiež nutné podporiť politické rokovania, ktoré sa začali v Ženeve hneď po vypuknutí ozbrojeného konfliktu.

Podporujeme úsilie zamerané na novú dohodu o pridružení v rámci Východného partnerstva, ktorá prekračuje hranice príležitostí pre obchod a investície. Taktiež podporujeme dohodu zameranú na zjednodušenie postupov pri vydávaní krátkodobých víz a readmisii medzi Európskym spoločenstvom a Gruzínskom a sme spokojní s balíkom pomoci po ukončení konfliktov, ktorý funguje správne.

 
  
MPphoto
 

  Zoran Thaler, v mene skupiny S&D.(SL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, predstavitelia Komisie, oceňujeme nestranné a nezávislé vyšetrovanie a následnú správu týkajúcu sa konfliktu v Gruzínsku z roku 2008, ktoré realizovala medzinárodná vyšetrovacia misia pod vedením švajčiarskej diplomatky pani Heidi Tagliaviniovej. Pred vypuknutím ozbrojeného konfliktu v Južnom Osetsku v noci zo 7. na 8. augusta 2008, ktorý si vyžiadal mnoho životov civilného obyvateľstva, sme boli svedkami mesiacov provokácie zo všetkých strán. Ruský vojenský zásah vrátane invázie do Gruzínska bol neprimeraný a neopodstatnený. Obidve strany zapojené do konfliktu sa previnili priestupkami proti medzinárodnému humanitárnemu právu, čo potvrdila aj správa a rôzne organizácie, ako napríklad organizácia Human Rights Watch.

Čo máme teraz robiť? Rusko musí v plnej miere rešpektovať mierovú dohodu. V prvom rade sa musí stiahnuť z oblastí, ktoré okupuje od 7. augusta 2008. Členom monitorovacej misie EÚ a medzinárodných agentúr vrátane OSN by malo poskytnúť okamžitý, voľný a neobmedzený prístup do Južného Osetska, aby boli schopní monitorovať prímerie a zabezpečovať humanitárnu pomoc. Približne 25 000 až 30 000 Gruzíncov je vysídlených v Južnom Osetsku a de facto orgány Južného Osetska im musia umožniť návrat do svojich domovov.

Územná celistvosť Gruzínska musí ostať nespochybnená. V Gruzínsku sú však badateľné znepokojujúce náznaky autoritatívneho režimu. Zneužívanie právneho systému zo strany prezidenta Saakašviliho, rastúca nehostinnosť voči akýmkoľvek protichodným názorom, postupné potláčanie slobody prejavu a miestami konfrontačná nacionalistická rétorika Gruzínsku škodí. Gruzínsko sa bude môcť vrátiť na proeurópsku a demokratickú cestu a stať sa atraktívnym pre ostatné krajiny v tomto regióne, len ak si udrží ideály, ktoré prijalo počas ružovej revolúcie. Všetky zúčastnené strany by mali v dobrej viere využiť príležitosti, ktoré im ponúkajú rokovania v Ženeve. Situácii na Kaukaze je nutné venovať dostatočnú pozornosť na nasledujúcom samite EÚ – Rusko.

 
  
MPphoto
 

  Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE.(ET) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu mám príležitosť vyjadriť svoj súhlas s pani spravodajkyňou. Správa zohráva nesmierne dôležitú úlohu, hoci len vyvracia rozšírený mýtus – mýtus, ktorý šíri Ruská federácia –, že vojnu začalo Gruzínsko. Táto správa je zároveň vyvážená a kritizuje obidve strany zúčastnené na konflikte, dokonca hovorí, že konfliktu nemohli zabrániť. Správa má určite veľký význam, pretože jednoznačne uvádza, že Ruská federácia už od začiatku konfliktu organizovala výcvik na území Južného Osetska a poskytla jeho obyvateľom vojenské technológie a iné vojenské zariadenia.

Ďalším dôležitým hľadiskom tejto správy je nepochybne otázka „vydávania pasov“, ktorú Ruská federácia uplatňovala dlhé roky v Abcházsku aj v Južnom Osetsku, čím vznikal konflikt s medzinárodným právom, nehovoriac o podkopávaní dobrých susedských vzťahov. Napriek tomu, že zo správy jednoznačne vyplýva, že takéto vydávanie ruských pasov nespravilo z ľudí žijúcich v Južnom Osetsku alebo Abcházsku občanov Ruskej federácie, občanmi Gruzínska sú už len de iure a aj z tohto dôvodu nemá tvrdenie Ruskej federácie, že chránila svojich občanov alebo s týmto cieľom vysielala ľudí do Južného Osetska, hlavu ani pätu. Ďalšou dôležitou súčasťou tejto správy je nepochybne to, že hovorí o etnickej čistke v gruzínskych dedinách na území Južného Osetska. Je to veľmi dôležité hľadisko. Nanešťastie sa však správa nezaoberá etnickými čistkami, ktoré Ruská federácia vykonávala v Abcházsku od roku 1991, keď bolo z dôvodu nezávislosti Gruzínska takmer štvrť milióna Gruzíncov donútených opustiť Abcházsko, svoju vlastnú krajinu.

Pani predsedajúca, nakoniec by som tiež chcela dodať, že najdôležitejší zo všetkého je, samozrejme, odkaz v správe na skutočnosť, že je nutné rešpektovať nezávislosť, autonómiu, zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska. Otázkou pre nás zostáva, či to skutočne možno docieliť, a ak onedlho budeme oslavovať 20 rokov od pádu berlínskeho múru, potom by som sa chcela spýtať, dámy a páni, kedy budeme môcť oslavovať deň, keď sa Abcházsko a Južné Osetsko zjednotia s Gruzínskom?

 
  
MPphoto
 

  Ulrike Lunacek, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som sa pridať k predchádzajúcim rečníkom a srdečne zablahoželať pani Tagliaviniovej a jej tímu k správe, ktorú nám predložili.

Zo správy jednoznačne vyplýva, že obidve strany boli zodpovedné za vystupňovanie konfliktu, ktorý nakoniec prepukol v auguste 2008. Je zrejmé, že Rusko zvyšovalo počet vojenských jednotiek v Južnom Osetsku, teda na gruzínskom území. Je však tiež zrejmé, že tieto provokácie viedli k neprimeranej reakcii gruzínskeho prezidenta pána Saakašviliho. V správe je správne podotknuté, že obidve strany niesli zodpovednosť, a my sa teraz musíme zamerať na to, ako sa budú okolnosti vyvíjať v budúcnosti. Toto bol veľký prínos tejto správy. V plnej miere tiež súhlasím s každým, kto sa vyjadril, že je nutné rešpektovať územnú celistvosť Gruzínska, ako aj všetkých ostatných krajín. Je nutné rešpektovať medzinárodné právo.

Musíme sa však tiež zamerať na niektoré z príčin: agresívny jazyk, xenofóbny jazyk a nacionalistický jazyk, ktorý sa podieľal na stupňovaní tohto konfliktu. Ďalej je nutné položiť si otázku, čo bude EÚ teraz robiť. Máme k dispozícii monitorovaciu misiu, ktorá má veľmi dôležitú úlohu, ale musí mať prístup do všetkých častí Gruzínska, aby bola schopná poskytovať podporu vysídleným a iným osobám.

Z našich súčasných rokovaní (člen Komisie navrhol pristúpiť k zóne voľného obchodu s Gruzínskom a Parlament bude rokovať o mikrofinančnej podpore pre Gruzínsko) vyplýva, že EÚ musí tiež zvážiť stanovenie podmienok pre Gruzínsko, napríklad zníženie vojenského rozpočtu. Rozpočet na obranu v Gruzínsku za ostatné roky rástol, prirodzene, na úkor iných oblastí, ako napríklad sociálnej oblasti, občianskej spoločnosti a slobody médií. EÚ musí na túto problematiku veľmi prísne dohliadať. Stručne povedané, je dôležité, aby EÚ podporovala úsilie na zmiernenie agresívneho jazyka a aby finančnú pomoc sprevádzali príslušné podmienky.

 
  
MPphoto
 

  Milan Cabrnoch, v mene skupiny ECR.(CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v mene skupiny ECR a v mene delegácie Európskeho parlamentu pre spoluprácu s gruzínskym parlamentom, ktorej predsedám, oceňujem správu, ktorú predložila Komisia. Správa je dôveryhodná a ani jedna zo strán konfliktu ju nespochybnila. Situáciu v Gruzínsku pozorne sledujeme a sledujeme aj informácie o príprave členstva Gruzínska v NATO. Jednoznačne podporujeme územnú celistvosť a zvrchovanosť Gruzínska ako nezávislého štátu. Nemôžeme sa stotožniť s tým, že by sa Gruzínsko či akákoľvek iná krajina mala nachádzať vo výhradnej sfére vplyvu Ruskej federácie či ktorejkoľvek inej krajiny. V súvislosti s vojenským konfliktom, ktorý sa v Gruzínsku odohral pred rokom, monitorujeme s veľkým znepokojením predovšetkým situáciu v Južnom Osetsku. Znepokojuje nás stav dodržiavania dohôd o prímerí a predovšetkým situácia utečencov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy a nemôžu sa do nich vrátiť. Humanitárna pomoc Európskej únie sa, žiaľ, v súčasnosti do oblasti Abcházska a Južného Osetska nedostáva. V týchto oblastiach v súčasnosti trpia pôvodní Gruzínci, ako aj ostatní obyvatelia. Je nám tiež veľmi ľúto, že v týchto oblastiach nemôžu pracovať ani nezávislí mieroví pozorovatelia vyslaní do Gruzínska Európskou úniou.

Správa konštatuje, že obidve strany konfliktu porušili medzinárodné právo. Našou úlohou nie je súdiť, zo správy však vyplýva, že kroky Ruskej federácie výrazne presahujú základnú predstavu o nutnej obrane. Mimoriadne nás znepokojujú informácie o etnických čistkách a násilí proti civilnému obyvateľstvu, ku ktorým podľa správy došlo počas konfliktu, aj po jeho skončení. V rámci ďalšej činnosti medziparlamentného výboru budeme podporovať okamžité ukončenie všetkého násilia, okamžité uvoľnenie blokád, ktoré bránia poskytovaniu humanitárnej pomoci tým, ktorí ju skutočne potrebujú, prístup medzinárodných mierových pozorovateľov a maximálne zmiernenie dosahu konfliktu na nevinné civilné obyvateľstvo. Budeme podporovať všetky kroky, ktoré povedú k ukončeniu konfliktu a k obnoveniu územnej celistvosti a zvrchovanosti Gruzínska.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD.(NL) Vážená pani predsedajúca, v užitočnej správe komisie pre vyšetrovanie ozbrojeného konfliktu v Gruzínsku z leta 2008 sa píše, že „nie sú žiadni víťazi“. S týmto záverom nesúhlasím.

Víťaz, samozrejme, bol a stále je: Rusko. S pomocou gruzínskeho prezidenta Kremeľ rázne a prostredníctvom vojenských prostriedkov dokončuje politickú anexiu Abcházska a Južného Osetska. Porazeným je gruzínsky štát, ktorý sa môže utešovať aspoň slovami ruskej ortodoxnej cirkvi, ktorá naďalej prehlasuje, že Abcházci a Južní Oseti sú občanmi Gruzínska. Chcel by som zdôrazniť tento chvályhodný postoj zo strany moskovského patriarchátu a som presvedčený, že by si z neho mali brať príklad nerozhodné členské štáty.

Komisia pod vedením pani Tagliaviniovej oprávnene kritizuje hromadné poskytovanie ruských pasov gruzínskym občanom v Abcházsku a Južnom Osetsku, keďže je to v rozpore s medzinárodným právom. Toto narušenie gruzínskej zvrchovanosti sa v súčasnosti identicky odzrkadľuje v narušení ukrajinskej národnej zvrchovanosti na Kryme, kde Rusko voľne vydáva pasy ukrajinským občanom.

Dôležitým politickým ponaučením, ktoré by si Európska únia mala zapamätať zo správy pani Tagliaviniovej, je, že by mala aktívne pomáhať brániť národnú nezávislosť Kyjevu pred jeho susedmi. Európske projekty na Kryme sú na to výbornou príležitosťou a to isté platí aj pre Gruzínsko.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, konflikt na Kaukaze v roku 2008, tiež známy ako päťdňová vojna, bol poľutovaniahodný ozbrojený vojenský konflikt na gruzínskom území medzi Gruzínskom a Ruskom, ktorý zasiahol aj takzvané „odštiepenecké provincie“ Južné Osetsko a Abcházsko.

Keďže spravodajstvo poskytované medzinárodnými médiami v súvislosti so skutočnosťami a situáciou na pozadí vojny bolo, nanešťastie, často jednostranné, chcel by som objasniť niekoľko bodov: USA striktne odsúdili vojenský zásah Ruska, označili ho za prejav čistého zastrašovania a moci a obhajovali postoj Gruzínska. V prvom rade je nutné podotknúť, že Rusko nebolo útočníkom, ale reagovalo na vojnu, ktorú začal pán prezident Saakašvili. Keď zavádzal svoj program opätovného zjednotenia, veľmi dobre si bol vedomý toho, že čelí všemocnému protivníkovi, ale spoliehal sa na to, že NATO a USA mu budú kryť chrbát, a preto sa rozhodol získať odštiepenecké provincie späť násilím.

Reakcia Ruska bola nepochybne neúmerná, ale riadila sa medzinárodným právom v prípade vzniku takzvanej situácie sebaobrany. Podpora Gruzínska zo strany USA bola teda nepochybne zameraná na ochranu demokratického práva na sebaurčenie, ale je tiež nutné povedať, že sledovala vojenské a politické ciele, keďže Gruzínsko fungovalo ako strategický vazalský štát na Kaukaze na ruskej hranici.

Gruzínci by si mali dať pozor, či dovolia USA, aby im kryli chrbát. Stačí si len spomenúť na Maďarsko v roku 1956, keď, ako vieme, USA tiež ponúkli svoju podporu. Výsledok bol v každom prípade zdrvujúci: západný svet Maďarov v ich boji za slobodu opustil.

Nakoniec by som chcel poukázať na správu z 30. septembra 2009, v ktorej vyšetrovacia komisia založená Radou ministrov EÚ podrobne poukazuje na to, že odôvodnenie vyplývajúce z medzinárodného práva, ktorým Gruzínci obhajovali útok, je neplatné.

 
  
MPphoto
 

  Vytautas Landsbergis (PPE). – Vážená pani predsedajúca, pani Heidi Tagliaviniová, vedúca misie, v samostatnom vyhlásení pre tlač uviedla tieto názory: „Je nutné povedať, že konflikt z roku 2008 sa dal predpokladať a dalo sa mu zabrániť“; „Medzinárodné spoločenstvo však hľadelo iným smerom, ako keby sa vzdalo nielen v súvislosti s riešením daného konfliktu, ale tiež v súvislosti s podporovaním čoraz krehkejšieho prímeria.“ Kto by dobrovoľne podporoval rastúcu neistotu a ozbrojené násilie s ľahko predpovedateľným tragickým koncom?

Pani Tagliaviniová spomenula v súvislosti s ľahostajnosťou medzinárodného spoločenstva tri právne subjekty: OSN, OBSE a Európsku úniu. A my, Európsky parlament, patríme k tým trom veľkým pokrytcom, ktorí všetko videli, o všetkom vedeli a nechceli zabrániť nedávnemu krvavému štádiu tej sedemnásťročnej vojny.

Ostatné hlavné závery tejto misie majú tiež celosvetový význam. Patrí k nim: žiadni ďalší mierotvorcovia zo susednej krajiny, ktorí väčšinou obhajujú zones d’état, ale nie mier. Mal by sa zvážiť vplyv nátlakovej politiky a diplomacie veľmoci voči malému a nepodriadenému susedovi, nehovoriac o prípadnej strate dôležitých častí územia prostredníctvom hroziacej anexie. Tento konflikt nemá žiadnych víťazov. Ak sa medzinárodné spoločenstvo nachádza medzi porazenými, utrpela politická kultúra spolupráce.

Ďalšie dva citáty: „Platné zásady medzinárodného práva, ako napríklad rešpektovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov, sa ignorovali“; „následkom je ustúpenie od civilizovaných štandardov politického pôsobenia v Európe“.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Jelko Kacin (ALDE).(SL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v septembri minulého roka som mal sám možnosť navštíviť Tbilisi. Otázka územnej celistvosti a stability Gruzínska má z celkového hľadiska značný vplyv na stabilitu regiónu, ktorý sa, nanešťastie, vyznačuje stabilnou históriou nestability. Neexistuje len jediná pravda, je viacero právd, ktoré si navzájom často protirečia. Keď rozhodujúci politici strácajú hlavu, následky sú nepredvídateľné a ďalekosiahle. Priama a vedľajšia škoda je obrovská, ale následky zasiahnu v prvom rade nevinných ľudí.

K úspechu nevedie ani zásah veľmocí, ani podpora tej alebo onej strany. Potrebujeme činnosť, ktorá obnoví a posilní v súčasnosti neexistujúcu dôveru. Kaukaz je komplexný región a podobne ako Balkán má históriu, ktorú nedokáže len tak ľahko prekonať a vyrovnať sa s ňou. Rýchle riešenia a xenofóbia nikdy nebudú cestou k úspechu. Kým nerešpektovanie práv a zákonných slobôd menšín je hlavnou príčinou konfliktu, príčiny sú rozsiahlejšie a patria k nim príčiny hospodárskeho charakteru, predovšetkým pokiaľ ide o energetiku a geopolitiku. Geopolitika však vyžaduje, aby veľmoci konali zodpovedne, pretože, obrazne povedané, kade šliapu slony, tam tráva neporastie. Musíme dosiahnuť, aby si tieto slony uvedomili, že nie všetka tráva je alebo bude ich.

 
  
MPphoto
 

  Paweł Robert Kowal (ECR).(PL) Vážená pani predsedajúca, domnievam sa, že v tejto rozprave sme sa uchýlili najmä k liečeniu symptómov vyplývajúcich z pochmúrnej situácie v Gruzínsku. Gruzínsko je v súčasnosti krajinou, v ktorej sa rozhoduje o reputácii Európskej únie ako veľmoci na medzinárodnej scéne. Je pravda, že nikto neocenil plán pána Sarkozyho a už bol odložený do historických archívov, že Rusko trvá na vojenskej integrácii Abcházska a Osetska a že Európska únia si nebude schopná vybudovať status veľmoci, ktorej slovo vyvoláva rešpekt, pokiaľ ide o situáciu v Gruzínsku. Najlepším dôkazom toho je, že pani komisárka Ferrerová-Waldnerová sa nezúčastnila na dnešnej rozprave a stanovisko Komisie predkladá len pán Orban. Pani Wallisová očividne nepokladá túto problematiku za dostatočne dôležitú, keďže striktne vymedzila dĺžku rečníckeho času pre túto otázku.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sógor (PPE).(HU) Táto problematika sa týka veľmocí, hoci ide o záležitosť ľudských práv. V takejto situácii sú v hrách veľmocí vždy obeťami civilné obyvateľstvo, menšiny a demokracia, podobne ako pešiaci. Tam, kde je separácia a rozdeľovanie, nahrádza bezpečnosť neistota a namiesto rokovaní hovoria zbrane. Čo môžeme robiť? Európska únia musí preukázať istú mieru dôveryhodnosti. EÚ musí prijať menšinovú politiku, ktorá zaručí menšinám právo používať svoj materinský jazyk, presadzovať svoju kultúru a autonómiu vo Francúzsku, Rumunsku, Grécku, ako aj na Slovensku. Kľúč k vyriešeniu situácie v Rusku, Gruzínsku, Južnom Osetsku a Abcházsku drží v rukách EÚ. EÚ musí nájsť riešenie a poskytnúť týmto krajinám príklad.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock (ECR). – Vážená pani predsedajúca, hoci je fakticky správne, že pán prezident Saakašvili skutočne začal útok na Južné Osetsko v roku 2008, bola to len reakcia na provokáciu, ktorá zahŕňala prísne hospodárske sankcie a zvyšovanie počtu ruských vojsk na okupovaných územiach.

Správa podľa môjho názoru plne neodzrkadľuje neprimeranú reakciu ruských vojsk, ktorá spočívala v bombových útokoch na civilné oblasti Gruzínska, ako Gori, a pripustila systematickú etnickú čistku Gruzíncov z Južného Osetska a okupáciu gruzínskeho územia abcházskymi vojskami.

Pán Saakašvili sa podľa môjho názoru v snahe opätovne získať kontrolu nad zvrchovaným gruzínskym územím skutočne zachoval neprimerane a spravil veľkú politickú chybu – napriek tomu, že koniec koncov išlo o zvrchované gruzínske územie. Rusko je však teraz rozhodnuté vymedziť si sféru svojho vplyvu nelegálne v iných susedných krajinách, v takzvanom blízkom zahraničí, pričom vo všetkých prípadoch ide, samozrejme, o zvrchované územia, ktoré by sa v rámci medzinárodného práva mali rešpektovať.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Vážená pani predsedajúca, z tohto konfliktu vyplýva jeden záver, a to, že medzinárodné spoločenstvo príliš dlho a príliš ochotne súhlasilo s existenciou takzvaných zmrazených konfliktov, ktoré podľa vyjadrenia pána poslanca Kasoulidesa predstavujú ústupok. Základnou skutočnosťou tohto konfliktu je, že Gruzínsko nevpadlo na ruské územie, zatiaľ čo Rusko vpadlo na gruzínske územie s použitím hrubej vojenskej sily a malo v úmysle obsadiť hlavné mesto. Išlo o neslýchané porušenie medzinárodného práva, čo podkopáva dôveryhodnosť Ruska ako spoľahlivého partnera.

Keďže medzinárodná reakcia na túto inváziu bola rôzna, Rusko sa môže cítiť ako víťaz, čo znamená, že existuje pravdepodobnosť prejavu podobnej agresivity, napríklad na Kryme alebo dokonca v oblasti Baltského mora. Preto je nutné, aby EÚ prijala jednoznačný záväzok, že bude fyzicky prítomná v Gruzínsku, aby tejto krajine zabezpečila slobodnú voľbu a územnú celistvosť. Jej prítomnosť na tomto území bude mať nesmierny význam.

 
  
MPphoto
 

  Leonard Orban, člen Komisie.(RO) Chcel by som sa veľmi stručne vyjadriť k tejto tematike a v prvom rade povedať, že zásada územnej celistvosti Gruzínska je rozhodujúcim ukazovateľom pre činnosti, ktoré budeme vykonávať, ako už spomenuli mnohí rečníci. Je to zásadné hľadisko, na ktoré musíme prihliadať pri všetkých opatreniach, ktoré prijmeme.

Chcel by som všetkých ubezpečiť, že Komisia bude naďalej podporovať spoluprácu a väzby s Gruzínskom v mnohých ďalších oblastiach, čím tejto krajine umožníme napredovať a viac sa priblížiť k Európskej únii. Ako som spomenul, túto podporu a toto úsilie presadíme v mnohých oblastiach.

Naďalej sa budeme zúčastňovať na rokovaniach v Ženeve, kde prebieha politický dialóg, na ktorom sa zúčastňujú všetky strany. Je to nevyhnutné na vyriešenie tejto situácie. Budeme tiež naďalej poskytovať pomoc vysídleným osobám. V súčasnosti sa navyše podieľame na príprave rokovaní o dohode o pridružení vrátane dohody o voľnom obchode, ktorá, samozrejme, zahŕňa záležitosti týkajúce sa uľahčenia vízového režimu.

Nakoniec by som chcel povedať, že v rámci prípravy na tieto rokovania žiadame od gruzínskych orgánov, aby splnili určité podmienky a isté záväzky vyplývajúce zo zásady právneho štátu a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ako aj iné hospodárske podmienky, ktoré sú spojené s obchodnou výmenou.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

(Rokovanie bolo prerušené o 10.55 hod. a pokračovalo o 11.05 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN BUZEK
predseda

 
  
  

***

 
  
MPphoto
 

  Ana Gomes (S&D).(PT) Vážený pán predseda, v súlade s článkom 151 rokovacieho poriadku o osobných vyhláseniach sa domnievam, že moje meno sa zavádzajúcim spôsobom uvádza v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k rozpočtu v súvislosti s nátlakovým prerušením tehotenstva, ktoré predložil pán Deva a pán Szymański. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, na ktorý sa odvolávajú a ktorý som predložila v stanovisku k správe „Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ“, znel takto, citujem:

„vyzýva EÚ, aby sa rázne usilovala o odstránenie všetkých foriem diskriminácie dievčat (od počatia) a aby vyčlenila dostatočné zdroje na prekonávanie nerovností, ktoré z nej vyplývajú“.

(PT) Cieľom môjho príspevku je chrániť dievčatá pred diskrimináciou pred narodením, konkrétne pred selektívnym prerušením tehotenstva na základe pohlavia, jeho cieľom však nie je zabrániť všetkým činnostiam spojeným s ukončením tehotenstva.

Znenie a ciele môjho príspevku sú odlišné od textu uverejneného v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pána Devu a pána Szymańského k tomuto rozpočtu. Nie je preto správne hľadať medzi nimi paralelu a už vôbec nie spomínať v tejto súvislosti moje meno, čo je podľa môjho názoru hanebný pokus o politickú manipuláciu.

Budem hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 727, 732 a 734, ktoré predložil pán Deva a pán Szymański.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia