Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 22. októbra 2009 - Štrasburg

12.2. Irán

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o siedmich návrhoch uznesení o Iráne.

  Ana Gomes, autorka. – (PT) Vážený pán predsedajúci, Irán je charakteristický svojou jazykovou, náboženskou, etnickou a politickou rozmanitosťou. Šiítska väčšina žije po boku sunnitov, zoroastriánov, kresťanov, židov a bahaistov. Perzská väčšina sa delí o krajinu s nespočetným množstvom etnických menšín, ktoré tvoria takmer polovicu populácie: Azerovia, Arabi, Kurdi, Balukovia a ďalší. Mestá sú plné modernej strednej vrstvy a mladých ľudí, ktorí sú pripravení žiť v Iráne 21. storočia. Celý tento zmätok a zložité problémy vyvolávajú obavy režimu, ktorý by chcel radšej mať jednoduchý Irán: jednoduchý v zmysle náboženského fanatizmu, izolácie krajiny a jednoduchý v zmysle verejnej mienky zastrašovanej násilným potláčaním.

Toto uznesenie opisuje systematické porušovanie ľudských práv, ktorému sú Iránci vystavení vo svojej vlastnej krajine, vrátane častého udeľovania trestu smrti, dokonca aj deťom, kameňovania mužov a žien, značného obmedzovania slobody prejavu a prenasledovania náboženských a etnických menšín. Týmto uznesením Parlament vysiela dve rôzne posolstvá. Prvé je pre iránsky ľud: Európa vidí v Iráncoch, a najmä v iránskej mládeži, nádej pre budúcnosť ich krajiny, v ktorej bude vládnuť demokracia a sloboda a ktorá prevezme v regióne dôležitú úlohu, ktorá jej prináleží. Druhé je pre iránsky režim: odkazujeme mu, že Irán nikdy nenaplní svoj nepochybný potenciál, pokiaľ bude násilie a spiatočníctvo hlavnou charakteristikou jeho politického režimu, ktorý dáva iba prázdne sľuby o podpore hodnôt spravodlivosti a mieru, a pritom naďalej brutálne utláča vlastných ľudí.

  Marietje Schaake, autorka. – Vážený pán predsedajúci, legitímnosť každej vlády je založená na zabezpečovaní dobrých životných podmienok pre svojich vlastných občanov. Akýkoľvek režim, ktorý si neplní túto najzákladnejšiu povinnosť, z pohľadu medzinárodného spoločenstva stráca svoju legitímnosť.

Súčasná izolácia Iránu ho vedie do záhuby a má škodlivý vplyv aj na susedné krajiny a na zvyšok sveta. Nemôžeme sa len tak prizerať, ako tento režim vykonáva popravy neplnoletých páchateľov, dochádza k znásilneniam a svojvoľnému páchaniu násilností na občanoch. Stojíme tu a opakovane vyhlasujeme, že nemôžeme dovoliť a nedovolíme beztrestnosť tých, ktorí sú vinní z páchania zločinov proti ľudskosti, a aj naďalej budeme stáť po boku iránskeho ľudu v jeho boji za právo na slobodný prejav a pokojný protest za slobodu a demokraciu.

Povinnosťou Európskej únie je, aby tieto všeobecné práva boli súčasťou programu aj vtedy, keď sa preberajú otázky obchodných záujmov alebo iránsky jadrový program. Iránsky režim môže byť dôveryhodným hráčom v medzinárodnom spoločenstve, len keď si získa legitímnosť od svojich občanov.

  Tunne Kelam, autor. – Vážený pán predsedajúci, táto situácia má korene vo veľmi zvláštnej klerikálnej diktatúre, ktorá je známa svojím nevyberavým potláčaním ľudských práv a občianskych slobôd. Situácia sa po júnových voľbách dokonca zhoršila. Narástol počet zatknutí, prípadov mučenia a popráv neplnoletých osôb a žien. Napokon, Irán vykonáva najväčší počet popráv na svete po Číne.

Najnovšou informáciou, ktorá nie je zohľadnená v návrhu uznesenia, je, že v teheránskej väznici Evin včera iránsky režim obesil piatich väzňov vrátane 28-ročnej Soheily Ghadiriovej. Je už štvrtou ženou za posledný mesiac, ktorú dal režim obesiť.

Takéto barbarské rozsudky nemajú nič spoločné s údajne spáchanými zločinmi väzňov, ale skôr sú snahou zosilniť v krajine atmosféru strachu najmä medzi ženami a mladými ľuďmi, ktorí prejavili odhodlanie zaviesť demokraciu a odpor voči výsledku volieb.

  Rui Tavares, autor. – (PT) Bez ohľadu na to, koľko ľudí je tu v Parlamente, to čo tu hovoríme, hovoríme aj za milióny ľudí v Iráne, ktorí vyšli do ulíc a riskovali svoje životy a bezpečnosť, aby protestovali proti voľbám, o ktorých sú presvedčení, že boli sfalšované.

Tieto milióny Iráncov, doma aj mimo svojej vlasti, od nás niečo očakávajú, a preto našou východiskovou pozíciou nemôže byť nič iné než solidarita a spolupráca pri poskytovaní pomoci týmto miliónom Iráncov, ktorí bojujú za demokraciu a ľudské práva a ktorí, to treba zdôrazniť, znášajú oveľa väčšie riziká, ako sú tie, ktorých sa zvyčajne obávajú diplomati.

Povedal by som teda, že práve tu musíme začať. Je pravda, že politika západu bola veľmi často zjednodušená a ignorantská voči Iránu. Je pravda, že Európa sa príliš často správala reaktívne a uplatňovala voči Iránu politiku, ktorá sa ukázala ako nesprávna. Je pravda, že veľmi často sme nechceli akceptovať to, že Irán by mal mať rešpekt medzinárodného spoločenstva, po ktorom, ako hlavná mocnosť v regióne, zjavne túži.

Ako povedal jeden iránsky exilový umelec po protestoch, Západ nechcel islamskú republiku a teraz nemáme dokonca ani republiku. Nič z toho však nemôže ospravedlniť režim, ktorý potláča slobodu, tyranský režim, a teraz aj režim, ktorý je založený na čoraz vratkejších základoch sfalšovaných volieb a utláčaní svojho ľudu. Iránsky ľud od nášho Parlamentu očakáva solidaritu a podporu a my sa ju snažíme poskytnúť týmto textom.

  Fiorello Provera, autor. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vieme o tom, v akých politických a sociálnych podmienkach žijú občania Iránskej islamskej republiky.

Uvedomujeme si, že náboženstvo významne zasahuje do politických rozhodnutí a do oblasti základných ľudských práv. Najnovším príkladom je smrť Behnúda Šodžaího, mladého muža, ktorý bol nedávno popravený, hoci v čase spáchania zločinu bol neplnoletý. Toto je najnovší prípad v sérii vážnych porušení ľudských práv, ktoré majú za následok potláčanie politických oponentov, homosexuálov, novinárov, intelektuálov a každého, kto bojuje za sociálny a občiansky rozvoj Iránu.

Situácia sa zhoršila počas režimu Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý pri nástupe do prezidentského úradu opakovane poprel holokaust a právo Izraelského štátu na existenciu. Od roku 2005 vzrástol počet popráv v Iráne na štvornásobok a Irán je jedinou krajinou na svete, ktorá vykonáva popravy neplnoletých osôb vinných zo zločinov. Systematické používanie mučenia vo väzeniach a používanie trestov zo stredoveku, ako je amputácia a ukameňovanie, je dobre známe, ale režim má problémy, ako ukázali desiatky tisícov ľudí, ktorí mali dostatok odvahy a vyšli protestovať do ulíc po posledných voľbách.

Mladá žena, Neda Agha-Soltanová, zabitá na ulici, keď demonštrovala za svoje práva ako žena a občianka, sa stala nielen symbolom represie, ale aj túžby po slobode v národe, ktorému Európa musí pomôcť. Ako to môžeme urobiť? Jedna možnosť je pomocou európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva. Ďalším konkrétnym návrhom je pomenovanie ulíc a námestí v našich mestách po Nede Agha-Soltanovej. To by nielen pripomínalo jej obeť, ale ukázalo by to aj našu solidaritu s iránskou opozíciou a umožnilo väčšiu informovanosť a zlepšenie povedomia o takejto vážnej situácii medzi európskymi občanmi. Chcel by som vidieť fotografiu Nedy Agha-Soltanovej vedľa fotografie Aung San Su Ťijovej, vystavenej na jednej strane budovy Európskeho parlamentu v Bruseli.

Ešte posledná poznámka: ako môže mať prezident Ahmadínedžád vôbec dôveryhodnosť v rokovaniach o jadrovej otázke, keď prenasleduje a koná proti svojim vlastným ľuďom, ktorí požadujú väčšiu demokraciu, viac slobody a lepšie dodržiavanie ľudských práv?

  Struan Stevenson, autor. – Vážený pán predsedajúci, kým sedíme tu v Parlamente a vedieme dlhé diskusie, popravcovia v Iráne pracujú nadčasy. Ako sme počuli od pána Tunneho Kelama, včera popravili ďalších päť ľudí vrátane mladej ženy, ktorej rodičia jej obete odpustili. Dokonca jej bol odpustený trest smrti, ale napokon bola obesená.

V EÚ však uplatňujeme politiku ústupkov. Práve tento týždeň sme odsúhlasili, že budeme podporovať Rusov, aby pre Ahmadínedžáda vyrábali obohatené jadrové palivové tyče, výmenou za jeho záruku, že ukončí svoj vlastný program na obohacovanie jadrového paliva. Ale on takúto záruku neposkytol a ani nepovolil inšpektorom voľný prístup do jeho jadrových zariadení. Keď však pokračujeme v tejto politike ústupkov, iba tým podporujeme mullahov. Musíme prijať tvrdé sankcie. Tvrdosť je jediný jazyk, ktorému títo mullahovia rozumejú.

  Barbara Lochbihler, autorka. – (DE) Vážený pán predsedajúci, na začiatku tejto schôdze pán predseda Buzek zdôraznil, že zrušenie trestu smrti je základným záujmom Európskeho parlamentu. To, že tento neľudský a barbarský trest musí byť zrušený, sa týka všetkých častí sveta.

Hovoril o popravách, ku ktorým dochádza v Iráne. V návrhu uznesenia, ktorý máme pred sebou, sú spomenuté najmä štyri vynesené rozsudky smrti. Osoby, ktorých sa to týka, boli odsúdené na trest smrti, pretože sa údajne zúčastnili protestov proti výsledku volieb, ale v čase údajného spáchania zločinu boli všetci vo väzbe. Takže stále majú možnosť sa odvolať a my musíme dohliadnuť na tieto prípady.

Venovali sme pozornosť aj skutočnosti, že v Iráne dochádza k popravám osôb, ktoré boli v čase spáchania zločinu neplnoleté. Irán je jedinou krajinou, ktorá vykonáva popravy osôb, ktoré boli v čase spáchania zločinu neplnoleté. Irán ratifikoval Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Dohovor o právach dieťaťa, a teda sa zaviazal schváliť vnútroštátny zákon zakazujúci popravy neplnoletých osôb. V iránskom parlamente bol predložený zákon a my musíme vyzvať našich tamojších kolegov, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby schválenie tohto zákona nebolo blokované. Považujem to za veľmi dôležitú úlohu.

Na záver by som chcela vyjadriť veľké uznanie mužom a ženám v Iráne, ktorí tak veľa riskujú, ktorí vychádzajú do ulíc, ktorí sa zapájajú do rôznych aktivít, aby požadovali dodržiavanie ľudských práv, na čo majú nárok podľa iránskej ústavy. Ich odhodlanie, ich angažovanosť a ich odvaha si zaslúžia našu bezvýhradnú solidaritu.

  Martin Kastler, v mene skupiny PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, 2. októbra tohto roku iránska polícia v poslednej chvíli zabránila jednému mužovi nastúpiť do lietadla. Právnik Abdolfattah Soltani si mal prevziať medzinárodnú cenu za ľudské práva za rok 2009 v mojom rodnom meste Norimberg za svoju odvážnu prácu v prospech obetí politického prenasledovania. Napriek tomu, že mal platný pas, iránske úrady nedovolili pánovi Soltanimu, bez akéhokoľvek zákonného dôvodu, opustiť krajinu. Jeho manželke odcestovať povolili. Právom vyhlásila, citujem: „Bolí ma, že v krajine, ktorá sama seba nazýva teokraciou, dochádza k páchaniu skutkov, ktoré s Bohom nemajú nič spoločné.“

Irán je viazaný medzinárodným právom a jeho ratifikáciou Medzinárodného dohovoru OSN o občianskych a politických právach, ktorý ustanovuje ľudské právo, že každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej. Považujem za škandalózne, že Irán pošliapava toto právo. Preto intervenujem za to, aby bol prípad pána Soltaniho zahrnutý do nášho dnešného spoločného uznesenia, do uznesenia o Iráne, a žiadam vás o podporu.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som využiť tento čas na vyjadrenie nášho znepokojenia nad situáciou v Iráne a najmä nad situáciou iránskych členov opozície v tábore Ašraf v Iraku, ktorý je pre ľudí v Iráne symbolom odbojového hnutia.

Iracká vláda by mala prestať počúvať príkazy mullahov v Teheráne. Irak by mal pochopiť, že iránsky režim nemá budúcnosť a že sa drží pri moci vďaka represiám a popravám. Preto, ak je Irak zvrchovaným štátom, mal by rešpektovať a uplatňovať uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o Ašrafe, ktorým vyzýva Irak, aby zastavil akékoľvek násilné presídľovanie obyvateľov Ašrafu v rámci Iraku. Mullahovia v Teheráne chcú, aby bol Ašraf zničený, a my v Európe musíme týchto bezbranných iránskych utečencov podporiť. Je to naša morálna povinnosť.

Mali by sme vyzvať predsedníctvo EÚ a Komisiu, aby požadovali od OSN väčšiu angažovanosť a vyslanie stálej pracovnej skupiny, či dokonca mierových jednotiek. Predišli by sme tak ďalším útokom a zabránili tomu, aby títo ľudia boli násilím premiestnení do iných častí Iraku.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Vážený pán predsedajúci, niet pochýb o tom, že za posledné mesiace sa situácia v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike dramaticky zhoršila. Jasným dôkazom toho je súčasný vývoj represívneho aparátu, zriadeného prezidentom Ahmadínedžádom, ktorý má už v zárodku potláčať akýkoľvek náznak opozície voči jeho administratíve, ktorej legitímnosť je pochybná. Známi gangstri, ktorí sa nazývajú Basídž, boli teraz pričlenení do iránskych Revolučných gárd, ďalšej podozrivej organizácie.

Čo tu môže predsa len urobiť Európska únia? Odpoveď je: najmä dve veci. My, západný svet, sa spolu so Spojenými štátmi musíme zamerať na jednotlivé prípady vážneho porušovania ľudských práv v Iráne (pozrite si tiež naše uznesenie). V priamej spojitosti s týmto musíme dať Teheránu jasne najavo, že toto porušovanie nebudeme tolerovať a že bude mať vážne dôsledky.

Keď vstúpia do hry štátne záujmy, najmä hospodárskeho charakteru, iránski pragmatici sa dobrovoľne ukážu. Môžu pritom dokonca spomenúť aj zosnulého ajatolláha Chomejního, zakladateľa Iránskej islamskej republiky. Keď na to prišlo, aj on sa jednoznačne rozhodol uprednostniť štátny záujem pred náboženskými požiadavkami. Vážená Komisia, Rada, žiadam vás, aby ste hľadali slabiny ajatolláhov, hlavne v záujme znesiteľnejších životných podmienok pre iránsky ľud a v záujme bezpečnosti židovského štátu Izrael, nezabúdajúc ani na arabský svet a tiež na Európsku úniu.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Pred pár dňami tu bol pán predseda Barroso a ja som sa ho opýtala, čo by sa dalo urobiť na vyriešenie krízy ľudských práv, ktorá prebieha od jesene 2006 v členskom štáte Európskej únie, v Maďarsku. Pri niekoľkých príležitostiach som spomenula, že mnoho stoviek ľudí bolo terčom takej prehnanej policajnej brutality, že utrpeli vážne zranenia, zatiaľ čo niekoľko stoviek ľudí bolo svojvoľne zatknutých a niekoľko stoviek ľudí podstúpilo zdĺhavé trestné konanie, kde sa dokázala ich nevina. Pán predseda na to odpovedal, že toto sú vnútorné záležitosti a Európska únia nemôže zasahovať do vnútorných záležitostí. Chcela by som sa opýtať na dvojaký meter, ktorý sa tu uplatňuje, a na to, aký právny základ má Európska únia pre zasahovanie do krajiny mimo Európskej únie, keď nie je ochotná ochraňovať ľudské práva v členskom štáte Európskej únie. Chcela by som tiež využiť túto príležitosť a požiadať našich iránskych priateľov, tých, ktorí patria k opozícii a dokonca aj tých, ktorí patria k vládnej strane, aby pomohli Maďarom chrániť ich ľudské práva.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, Irán by mohol hrať dôležitú úlohu v mierových rokovaniach na Blízkom východe, ale je nám ľúto, že krajina sa pravdepodobne stále viac vzďaľuje od princípov demokratického právneho štátu. Po prvé, existuje dôvod na vážne spochybnenie júnového volebného výsledku, ktorý prezidentovi Ahmadínedžádovi umožnil naďalej zotrvať v úrade. Od volieb sa všeobecná situácia v oblasti ľudských práv ešte zhoršila. Navyše od Ahmadínedžádovho nástupu k moci v roku 2005 počet uskutočnených popráv vzrástol štvornásobne a Irán uskutočňuje najviac popráv na svete po Číne. Po druhé, sloboda vierovyznania a vyjadrenia názoru sú v úbohom stave. Napríklad sedem bahájskych lídrov je stále uväznených iba na základe svojho náboženského presvedčenia.

V našom uznesení sa obraciame s výzvou na iránske orgány a dúfam, že zároveň môžeme týmto spôsobom prejaviť našu podporu a uznanie odvahy, ktorú preukazujú mnohí Iránci v boji za základné slobody a demokratické princípy. Vyslovujeme uznanie najmä tým odvážnym iránskym ženám, ktoré hrali rozhodujúcu úlohu v demonštráciách nasledujúcich po voľbách v Teheráne.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vážený pán predsedajúci, v Iráne vládne prísny režim založený na radikálnej interpretácii islamu a Koránu. Tí, ktorí s tým nesúhlasia, upadnú v Iráne do nemilosti. Irán je desivá krajina, najmä pre kresťanov, ktorí tam žijú. Je doslova vylúčené, aby v Iráne žili moslimovia, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Minulý rok iránsky parlament prijal zákon, ktorý ukladá za odpadlíctvo od islamskej viery trest smrti.

V Iráne tiež nie sú podmienky na život ani pre demonštrantov. Traja ľudia, ktorí boli zatknutí počas demonštrácií proti výsledku prezidentských volieb, boli teraz odsúdení na trest smrti. Je to absolútne nesprávne a nepochopiteľné, ako mohol súd vyniesť takýto rozsudok. Stále je síce možné sa odvolať proti tomuto rozsudku, ale každému je jasné, že dokonca aj demonštranti sa v Iráne musia obávať o svoje životy.

Vyzývam Radu a Komisiu, aby týmto demonštrantom poskytli výraznú podporu v ďalších konaniach a aby sa najmä rázne postavili proti brutálnemu iránskemu režimu.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – (LT) Situácia v súvislosti s ľudskými právami v Iráne sa zjavne zhoršuje. Spochybnené prezidentské voľby, ktoré sa konali tento rok, a masové protesty ľudí po voľbách odzrkadlili čoraz napätejšiu a hroznejšiu politickú a sociálnu situáciu v Iráne.

Rada by som zdôraznila, že v tohtoročnej správe organizácie Reportéri bez hraníc, ktorá hodnotila slobodu tlače, Irán skončil na konci zoznamu, čiže na 172. zo 175 priečok, a predbehol iba Eritreu, Severnú Kóreu a Turkménsko.

Situácia novinárov v Iráne je jednou z najhorších na svete. Slobodné informovanie na internete je zablokované a ľudia píšuci blogy sú prenasledovaní. Veľmi dobre poznáme príbeh známej blogerky Fariby Padžúhovej, ktorá bola zatknutá len nedávno a budúcnosť ktorej ostáva neistá.

Vyzývam Európsku komisiu. Vážený pán komisár, musíme v Teheráne čo najskôr zriadiť delegáciu Komisie, aby sme mohli začať dialóg s iránskymi vládnymi inštitúciami o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v tejto krajine.

  Jim Higgins (PPE). – Vážený pán predsedajúci, plne súhlasím s poznámkami pána Czarneckého. Júlový útok na iracký tábor organizácie PMOI v Ašrafe v Iraku môžeme nazvať len brutálnym a barbarským. Jedenásť ľudí bolo zabitých a mohlo ich byť oveľa viac. Množstvo ľudí bolo brutálne zranených – musíte si pozrieť video, aby ste si uvedomili surovosť, ktorá tu bola použitá. Armáda a ozbrojené sily sa vyžívali v najsadistickejších formách brutality. Výsledkom bolo 36 zatknutých ľudí, ktorí nemali inú možnosť, než vyhlásiť hladovku. Boli prepustení pred dvoma týždňami na nátlak medzinárodného spoločenstva. Nátlak medzinárodného spoločenstva po 72 dňoch hladovky je to, čo priviedlo ľudí k rozumu, pokiaľ ide o Malakiho vládu. Títo ľudia sú teda utečenci a majú nárok na to, aby mohli ísť v noci spať a ráno vstávať bez obáv o svoju bezpečnosť. Tak ako povedal pán Czarnecki, potrebujeme dve veci: v prvom rade tam potrebujeme stálu prítomnosť OSN, aby nahradila Spojené štáty, a po druhé, absolútnu záruku nepresídľovania utečencov.

  Véronique De Keyser , autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som uviesť tri krátke poznámky k tomu, čo povedali moji kolegovia poslanci.

Po prvé – a tu mám na mysli to, čo povedala pani Gomesová – napriek všetkému čo sa deje, napriek tragédiám, ku ktorým dochádza v Iráne a jeho režime, stále veríme v politickú budúcnosť tejto krajiny a silu jej občianskej spoločnosti.

Druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že sme nedostatočne odsúdili posledné samovražedné útoky, ku ktorým došlo v provincii Sistán-Balúčistán, hoci jeho obeťami boli Revolučné gardy, ale bohužiaľ, aj desiatky civilistov. Sme proti tomuto druhu násilia, aj keď plne chápeme dôvody, prečo k tomu dochádza, ale v tejto chvíli sa musíme zastať odporcov režimu.

A nakoniec, verím, že náš Parlament odsudzuje trest smrti, bez ohľadu na to, koho sa týka – žien, detí, dospelých – alebo ktorá krajina na svete ho vykonáva.

  Cristian Dan Preda, autor. – (RO) Aj ja chcem vysloviť ľútosť nad zhoršením situácie v Iráne, pokiaľ ide o ľudské práva, v nadväznosti na júnové voľby. Toto zhoršenie jasne signalizuje obrovská vlna zatýkania a násilia voči odporcom režimu.

Okrem toho, ako už bolo spomenuté, je vážne ohrozená sloboda informácií a hrozí, že prenasledovanie sa zameria na novinárov. Jedným z najhlavnejších dôvodov na obavy je skutočnosť, že mučenie, ako aj trest smrti sa v Iráne používajú vo veľkom. Napokon, organizácia Amnesty International nedávno zdôraznila skutočnosť, že po voľbách sa počet odsúdených a potom popravených ľudí viacnásobne zvýšil.

Na záver chcem vysloviť podporu myšlienke zriadenia delegácie Európskej únie v Teheráne. Takáto delegácia môže pracovať v teréne spolu s občianskou spoločnosťou, a tak podporovať práva aktivistov bojujúcich za slobodu.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem vám niečo navrhnúť. Ľudské práva, demokracia a právny štát sú otázky, ktoré sú príliš dôležité a príliš naliehavé na to, aby sme sa nimi zaoberali vo štvrtok popoludní. Bohužiaľ, je nás tu len zopár.

Pred mesiacom sme diskutovali o vražde novinárov. Dnes je to otrasná situácia v oblasti ľudských práv v Guinei, Iráne a na Srí Lanke. Viem, že mnohí z vás so mnou súhlasia. Nájdime iný – vhodnejší – termín pre túto dôležitú diskusiu.

  Predsedajúci. – Vážená pani poslankyňa, máte hovoriť k téme v rámci postupu „catch-the-eye“. Zaberáte rečnícky čas iným poslancom.

Postup „catch-the-eye“ sa skončil.

  Leonard Orban, člen Komisie. – (RO) Dovoľte mi začať vyjadrením sústrasti rodinám obetí teroristického útoku, ku ktorému došlo v provincii Sistán-Balúčistán v Iráne. Komisia odsudzuje teroristické útoky kdekoľvek na svete a takisto s tým spojené straty na životoch.

Európsku komisiu veľmi znepokojuje súčasný stav v oblasti ľudských práv a základných slobôd v Iráne. Keď hovoríme o tejto téme, môžeme spomenúť príklady, ako sú popravy neplnoletých osôb, diskriminácia ľudí patriacich k rôznym menšinám, závažné obmedzovanie slobody prejavu a zhromažďovania, zlé zaobchádzanie s väzňami, odmietnutie práva na spravodlivý súdny proces, ako aj rozsiahle utláčanie a zastrašovanie bojujúcich za ľudské práva a politických oponentov.

Európska únia udržiava s Iránom priamy kontakt a pokiaľ ide o vývoj v krajine, otvorene dala najavo svoje stanovisko iránskym orgánom.

Európska únia podporuje základné slobody a všeobecné hodnoty, na ktorých sú založené, a cíti povinnosť vyjadriť svoj názor kedykoľvek a kdekoľvek sú tieto zásady porušované. Žiaľ, napriek mnohým výzvam a odsudzujúcim vyhláseniam od Európskej únie a medzinárodného spoločenstva, situácia v oblasti ľudských práv sa ešte viac zhoršila po prezidentských voľbách, ktoré sa v Iráne konali v júni 2009.

Len za posledných pár týždňov bolo v Iráne popravených obesením veľké množstvo ľudí. Jeden z týchto ľudí, ktorého ste už spomenuli, Behnúd Šodžaí, a ktorý bol v čase spáchania zločinu neplnoletý, bol popravený napriek opakovaným výzvam z Európskej únie, aby mu bol trest zmiernený. Ďalšie neplnoleté osoby budú v Iráne pravdepodobne čoskoro popravené. Znepokojuje nás tiež situácia siedmich bahájskych lídrov v Iráne, ktorí sú 17 mesiacov vo väzbe a musia čeliť vážnym obvineniam, ako je špionáž a protištátna propaganda. Naposledy stanovené pojednávanie bolo 18. októbra odročené, ponechajúc odvtedy týchto sedem ľudí bez akýchkoľvek vyhliadok na riadne súdne konanie.

Stovky ľudí bolo zadržaných po prezidentských voľbách, pretože sa zúčastnili na povolebných demonštráciách a vyjadrili kritické názory. Súdne konania proti tým, ktorí sa zúčastnili na týchto aktivitách, stále pokračujú. Minulý týždeň už boli štyria ľudia odsúdení na trest smrti, pretože sa zapojili do povolebných udalostí.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť, že tiež máme obavy, ktoré vyjadrili vážení páni poslanci, o situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne. Komisia pozorne sleduje vývoj situácie a bude naďalej využívať každú príležitosť, aby vyzvala iránske orgány na dodržiavanie svojich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ľudských práv vrátane záväzkov vo vzťahu k Medzinárodnému dohovoru o občianskych a politických právach a Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Iráne je kľúčovým prvkom v prístupe Európskej komisie k posilneniu politického dialógu a spolupráce s Teheránom v budúcnosti.

Odpoveďou na otázku, ktorú som dostal, je, že sme presvedčení, že v súčasnosti, za daných podmienok v Iráne, nie je vhodný čas na zriadenie delegácie Európskej komisie v Teheráne.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Vážené dámy a vážení páni, vyzývam Európsku úniu, aby pasívne nečakala, zatiaľ čo v Iráne sa porušujú ľudské práva. Európska únia musí zaujať oveľa ráznejšie stanovisko proti vynášaniu rozsudkov smrti v krajine a proti popravám, a najmä tým, ktoré sa vykonávajú na mladých a neplnoletých zločincoch. Naša reakcia na to, čo sa dnes deje v Iráne, je jednou z najväčších skúšok efektívnosti nášho západného sveta.

Z tohto dôvodu musí Európska komisia čo najskôr zriadiť delegáciu Európskej únie v Teheráne a tým podporiť a posilniť dialóg s iránskymi vedúcimi predstaviteľmi a občianskou spoločnosťou, a najmä poskytnúť podporu mladým ľuďom, politickým väzňom a novinárom. Európska komisia sa musí oveľa viac zasadzovať za to, aby vysoký komisár OSN pre ľudské práva vyslal osobitného vyslanca, ktorý by monitoroval situáciu politických väzňov a zabezpečoval, aby iránske orgány dodržiavali medzinárodné procesné normy a svoje zákonné povinnosti v oblasti ľudských práv.

Európska únia bude vždy vlajkonosičom za občianske slobody a naše spoločné európske demokratické hodnoty, dokonca aj za našimi hranicami. Z tohto dôvodu by sme mali vynaložiť všetko úsilie, prostredníctvom intenzívneho dialógu s politickými špičkami, aby Irán v 21. storočí dodržiaval základné ľudské práva a rešpektoval právo na život.