Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 24. novembra 2009 - Štrasburg

5. − Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Catherine Trautmann (A7-0070/2009)

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Po úspešnom hlasovaní by som chcela ako jedna z tieňových spravodajkýň telekomunikačného balíka povedať, že ma teší, že táto dôležitá zmena a doplnenie nariadení vnútorného trhu najmä v oblasti elektronickej komunikácie prinesie ďalší spravodlivý postup týkajúci sa odpojenia od internetu. Teší ma, že Rada nakoniec pristúpila na naše návrhy. Naše záruky zaistia, že odpojenie od internetu sa bude týkať skutočných zločincov, ako sú teroristi alebo šíritelia detskej pornografie, a nie bežných používateľov.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, podľa môjho názoru je tento právny predpis nevyhnutný, keďže v oblasti elektronickej komunikácie prechádzame k jednotnému trhu. V súlade s Lisabonskou zmluvou sa už rozhodlo, že toto je smer, ktorým sa máme vydať.

Napriek tomu mám obavy súvisiace s dôležitosťou zabezpečenia základných práv používateľov internetu a voľného prístupu k nemu. Jedna z obáv sa týka jeho nelegálneho používania a zneužívania. Ako vieme, pirátstvo je v súčasnosti jedným z najväčších problémov. Neustále veľmi narastá a jednou z hlavných oblastí, v ktorej sa vyskytuje, je internet.

Dúfam, že v budúcnosti budeme môcť investovať do toho, aby tí, ktorí vytvárajú nejaké dielo, boli za to riadne odmeňovaní a aby pirátstvo neohrozovalo ich živobytie. V súčasnosti k tomu totiž bežne dochádza pri nelegálnom sťahovaní súborov. Toto je správne opatrenie, ktoré treba prijať, a smer, ktorým sa treba vydať, pričom by sme mali v budúcnosti osobitne dbať o práva tvorivých umelcov a zabraňovať pirátstvu.

– Správa: Timothy Kirkhope (A7-0065/2009)

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, vidíte, ako nepozorovane, jemne a mnohými krôčikmi, ako úkladne a odporne sme sa dostali k vytvoreniu celoeurópskej federálnej polície.

Keď bol začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia Europol zriadený, bol predstavovaný ako sprostredkovateľ, respektíve ako regionálna pobočka Interpolu. Odvtedy postupne získal výkonné a kontrolné právomoci.

Tie sa najprv prezentovali ako úzko obmedzené na oblasť cezhraničných protiteroristických činností. Tak, prirodzene, začal aj úrad FBI. Nakoniec postupne rozšíril svoju pôsobnosť a nahromadil právomoci, až kým sa nestal federálnou, celokontinentálnou policajnou zložkou.

Niečo podobné teraz prebieha aj v prípade Europolu. Ten postupne rozširuje svoje právomoci s cieľom pokryť celý rad zločinov, ktoré majú vnútroštátny charakter. Pritom však fascinujúcim spôsobom prehliada, že jeho zamestnanci majú aj naďalej diplomatickú imunitu, inými slovami, že ich nemožno volať na zodpovednosť za zneužitie policajných právomocí.

Kedy sme za to hlasovali? Kedy sme súhlasili so zriadením celoeurópskeho systému trestného súdnictva so svojím vlastným zatykačom, svojou vlastnou policajnou jednotkou, svojimi vlastnými sudcami a svojím vlastným celoeurópskym prokurátorom?

Myslím si, že by sme mali mať tú slušnosť a spýtať sa našich ľudí, našich voličov, či s tým súhlasia.

– Správa: Vital Moreira (A7-0060/2009)

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, najlepšia vec, ktorú by sme mohli pre Balkán a kaukazské republiky urobiť, je povoliť im bezvýhradný vstup do colnej únie, otvoriť naše trhy ich výrobkom. Sú to krajiny, ktoré majú ideálne podmienky na to, aby sa svojimi cenami dostali na trh. Majú vzdelanú a usilovnú pracovnú silu. Majú však relatívne nízke náklady, a teda konkurencieschopný vývoz.

Namiesto toho zastavujeme ich výrobu v mnohých kľúčových oblastiach. Následne, aby sme uľavili vlastnému svedomiu, im poskytujeme medzivládnu finančnú pomoc. Týmto z nich, prirodzene, robíme závislé územia, robíme z nich satrapie. Nie sú to len Rusi, kto tieto krajiny považuje za svoje „blízke zahraničie“. Je to výraz, ktorý, ako sa ukazuje, sa niekedy uplatňuje aj v Bruseli.

Vťahujeme ich politikov a ľudí s rozhodovacou právomocou do systému obrovského prerozdeľovania bohatstva, čím ich vopred europeizujeme. Učia sa totiž to, čo my v Parlamente dobre vieme, a to, že základnou funkciou Európskej únie v súčasnosti je vystupovať ako obrovský nástroj, ktorý berie peniaze daňovým poplatníkom a dáva ich tým, ktorí mali dosť šťastia a pracujú vnútri tohto systému.

– Správa: Alexander Alvaro (A7-0052/2009)

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Vážené dámy, vážení páni, som presvedčená, že potrebujeme pokročilý informačný systém civilnej správy, ktorý prepája colné a policajné orgány členských štátov. Občanom Únie dlžíme efektívnejší boj proti dovozu falšovaných, ale aj nebezpečných výrobkov na náš trh z tretích krajín. Na rozdiel od väčšiny poslancov verím, že návrh Komisie bude viesť k vyššej ochrane osobných údajov a súčasne aj k účinnejšiemu boju proti organizovanému zločinu. Preto som nehlasovala za 90 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov výboru ani za správu ako celok.

Samozrejme, chcela by som vyzvať Európsku komisiu, aby rokovala o podobnom systéme rýchleho varovania, akým je RAPEX Čína, aj s ostatnými štátmi, ako sú napríklad India, Vietnam, Rusko či Turecko, aby bolo možné zadržať nebezpečné alebo falšované výrobky pred ich vstupom do európskych krajín. Pripomínam, že od roku 2006 je možné s tretími stranami uzavrieť medzinárodné dohody o spolupráci dozorných orgánov v oblasti ochrany spotrebiteľa. Som veľmi sklamaná, že Európska komisia zatiaľ túto možnosť nevyužila.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Catherine Trautmann (A7-0070/2009)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Teší ma, že Európsky parlament schválil balík reforiem v oblasti telekomunikácií, a teda upevnil práva spotrebiteľov a prispel k lepšiemu prístupu k informáciám a slobode prejavu. V záujme dosiahnutia cieľov lisabonského programu musíme zabezpečiť primerané stimuly pre investície do vysokorýchlostných sietí s cieľom podporovať inovácie v oblasti internetových služieb založených na obsahu a zvyšovať konkurencieschopnosť EÚ na medzinárodnej úrovni. Podpora trvalo udržateľných investícií do rozvoja takýchto sietí je absolútne rozhodujúca, pretože zaistí konkurencieschopnosť a zároveň zlepší spotrebiteľský výber. V záujme zaistenia investícií do nových technológií v menej rozvinutých regiónoch by sa mali nariadenia týkajúce sa elektronickej komunikácie zosúladiť s ostatnými politikami, ako napríklad politikou štátnej pomoci, kohéznou politikou či cieľmi širšej priemyselnej politiky.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Podporujem balík reforiem v oblasti telekomunikácií, pretože si myslím, že internet je neodmysliteľným prostriedkom vzdelávania, uplatňovania slobody prejavu, ako aj prístupu k informáciám. Táto iniciatíva jednoznačne potvrdzuje myšlienku, že prístup k internetu a jeho používanie patria medzi základné práva európskych občanov. Chcel by som sa poďakovať pani Bastosovej, ktorá bola jediným portugalským poslancom zapojeným do tohto procesu. Som zástanca slobody na internete, nie však bez akýchkoľvek pravidiel. Tak ako skutočný svet, aj virtuálny svet je miestom pre nedovolené a nezákonné činnosti vrátane sťahovania videových a hudobných súborov, nabádania na terorizmus a detskú pornografiu. Napriek nesúhlasu mnohých národných vlád Parlament zabezpečil, aby mohli mať všetci používatelia prospech z práv a záruk zakotvených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP). Znamená to, že akékoľvek obmedzenie práv a základných slobôd používateľov internetu, ako je prerušenie prístupu, musí rešpektovať EDĽP, ako aj všeobecné zásady práva. V prvom rade musí byť schválené súdnym príkazom, aby sa uplatnili procesné záruky, zásada prezumpcie neviny a právo na súkromie bez toho, aby tým boli dotknuté konkrétne mechanizmy v prípadoch, ktoré sa považujú za naliehavé, pokiaľ ide o záujmy štátnej bezpečnosti.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Predchádzajúci súhlas súdu: to sme chceli získať. V tejto fáze sme vďaka tomuto kompromisu aspoň zaručili najlepšiu možnú právnu ochranu. Posolstvo EÚ je teraz jasné: prístup k internetu je základným právom. Budú sa musieť dodržiavať presné a záväzné postupy, aby sa zaistilo, že používatelia internetu môžu byť naozaj potrestaní za porušovanie autorských práv. V súčasnosti je na sudcoch v členských štátoch a na sudcoch Európskeho súdneho dvora, aby presadzovali právo všetkých používateľov internetu na predchádzajúce, spravodlivé a nestranné konanie. Nejasnosti v mnohých ustanoveniach si budú v procese transponovania a uplatňovania tohto dôležitého právneho predpisu vyžadovať dôsledné monitorovanie. Na základe už ratifikovanej Lisabonskej zmluvy bude môcť Európsky parlament ako spoločný zákonodarca naďalej obhajovať nestrannosť internetu. Dnešné hlasovanie je iba jednou etapou v dlhom procese. Aj naďalej budeme musieť hájiť práva používateľov internetu a hlavne ich lepšie definovať. Tiež sa budeme musieť neodkladne zaoberať veľmi dôležitou otázkou týkajúcou sa autorských práv na internete.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pani Trautmannovej, pretože som presvedčená, že súčasná dohoda ide ďalej, ako bolo možné ísť v skorších fázach tohto procesu, najmä pokiaľ ide o práva spotrebiteľov. Som presvedčená, že je absolútne nevyhnutné zavádzať opatrenia zamerané na zabezpečenie práv a záruk týkajúcich sa slobody prejavu a prístupu k informáciám poskytovaných používateľom pevných telefónnych liniek, mobilných telefónov i používateľom internetu. Dôležité je zefektívniť vnútorný telekomunikačný trh, a to podporovaním hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, a zároveň upevňovať nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov od príslušných národných vlád. Rovnako bolo dôležité zaistiť modernejšie riadenie rádiového frekvenčného spektra prostredníctvom návrhov metód, ktoré umožňujú jednoduchšie poskytovanie týchto služieb vo vidieckych oblastiach.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vítam tento kompromis dosiahnutý medzi Parlamentom a Radou, ktorým sa do rámca smernice zavádza primeraná ochrana používateľov v prípade obmedzenia prístupu k službám a aplikáciám dostupným prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.

Myslím, že zásady právneho štátu určujú, že prístup žiadneho občana k informáciám a používaniu elektronických komunikačných sietí nemôže podliehať podmienkam bez toho, aby sa tak stalo prísne v súlade so zásadou prezumpcie neviny. Obmedzenie prístupu musí nasledovať po predchádzajúcom, spravodlivom a nestrannom konaní, ktorým sa zaručuje právo na vypočutie a právo na účinné súdne preskúmanie.

Okrem toho som presvedčený, že je zvlášť dôležité podporovať nezávislé mechanizmy vnútroštátnych regulačných orgánov, aby mohli účinne regulovať trh presadzovaním spravodlivej hospodárskej súťaže medzi operátormi, ako aj presadzovaním mechanizmov spolupráce medzi rôznymi európskymi regulačnými orgánmi s cieľom vytvoriť transparentnejší a konkurencieschopnejší trh, ktorý bude pre používateľov predstavovať zlepšenie kvality ponúkaných služieb.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Koncom októbra Rada prijala väčšinu textov, o ktorých rokovala s Parlamentom a ktoré sa týkali takzvaného telekomunikačného balíka, a to s niekoľkými výnimkami zahrnutými do správy pani Trautmannovej.

O tomto texte sa ďalej rokovalo v Zmierovacom výbore, kde bolo prijaté znenie, o ktorom máme teraz hlasovať.

Je pravda, že odsúhlasený text obsahuje niektoré návrhy chrániace práva používateľov, ktoré predložila naša skupina. Nejde však dosť ďaleko, pretože v naliehavých prípadoch umožňuje výnimky z procesných záruk, hoci tie musia byť zdôvodnené a musia byť v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Hlavným problémom textu je však jeho rozsah pôsobnosti, keďže sa zmieňuje iba o obmedzeniach, ktoré môžu ukladať členské štáty, ale nie o obmedzeniach ukladaných súkromnými spoločnosťami.

V skutočnosti sa zdá, že Európsku úniu viac zaujíma vytváranie vnútorného telekomunikačného trhu, ktorý má slúžiť výlučne záujmom hospodárskych skupín ovládajúcim toto odvetvie, ako ochrana práv a základných slobôd koncových používateľov. Nemáme inú možnosť ako nesúhlasiť s takýmto prístupom.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania o konečnej verzii telekomunikačného balíka, pretože je neuspokojivá. Je však lepšia ako nič. Nechráni používateľov internetu pred zneužívaním takých právnych predpisov potláčajúcich slobodu, ako je prvá verzia zákona vládnej agentúry Hadopi vo Francúzsku, ani pred hnevom správnych orgánov, ktoré majú náležité oprávnenie na takéto zneužívanie. Používateľom internetu však poskytuje právne prostriedky na to, aby sa mohli brániť. Žiaľ, je znepokojujúce, že došlo k tomu, že by sme sa mali spoliehať na Európsku úniu, ktorú ani zďaleka nezaujíma, čo si občania myslia, a ktorej veľká väčšina krokov sa v podstate zameriava na uspokojovanie záujmov rôznych lobistických skupín, pričom sa Európanom poskytuje iba minimálny stupeň slobody prejavu a prístupu k informáciám.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hoci odvetvie telekomunikácií prechádza nebývalým obdobím rozvoja, podporiť správu našej kolegyne pani Trautmannovej malo veľkú význam. Bude to totiž znamenať, že spotrebiteľom sa poskytnú lepšie služby za primeranejšie ceny.

Vítam skutočnosť, že toto znenie posilní práva spotrebiteľov na univerzálne služby prostredníctvom jasnejších zmlúv, prístupnejšieho núdzového telefónneho čísla, tiesňovej linky pre nahlasovanie nezvestných detí, väčšieho zohľadnenia práv postihnutých ľudí a záruky prenosnosti telefónneho čísla. Umožní tiež lepšie chrániť súkromie a bojovať proti nelegálnym praktikám na internete zlepšením bezpečnosti a celistvosti elektronických komunikačných sietí.

A napokon je potešiteľné, že sme získali právne vyhovujúce riešenie, ktoré poskytuje európskym občanom procesné záruky, ako sú dodržiavanie zásady kontradiktórnosti, zásady prezumpcie neviny a práva na vypočutie, a ktoré členským štátom ukladá povinnosť dodržiavať tieto záruky pred prijatím akýchkoľvek opatrení zameraných na obmedzenie prístupu k internetu.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) Prijatie správy pani Trautmannovej znamená, že ustanovenia telekomunikačného balíka nadobudnú v krátkej dobe platnosť. Je to dobrá správa pre spotrebiteľov, ktorých práva sa týmto právnym predpisom posilňujú. Možnosť preniesť si telefónne číslo do inej siete za jeden deň, zvýšenie transparentnosti sadzieb a posilnenie ochrany osobných údajov predstavujú len niektoré z mnohých pozitívnych prínosov balíka.

Európsky parlament navyše zohľadnil obavy európskych občanov týkajúce sa odpojenia používateľov od internetu. Európsky parlament obhájil názor, že prístup k internetu je právom každého občana. V tejto súvislosti bude možné odpojiť občana od internetu iba v odôvodnených prípadoch, a to so zohľadnením zásady neviny a práva na súkromie a po spravodlivom a nestrannom súdnom procese. Toto riešenie určite poteší zástancov otvoreného prístupu k internetu.

  Jacky Hénin (GUE/NGL), písomne. – (FR) Musím povedať, že navrhnutý kompromis medzi Radou a Parlamentom neponúka používateľom žiadne primerané právne záruky.

Hoci text uvádza, že členské štáty nemôžu obmedzovať používateľov internetu, pripravuje pôdu pre poskytovateľov prístupu na to, aby mohli obmedzovať používateľov bez predchádzajúceho rozhodnutia súdnych orgánov.

Takýto stav vecí podkopáva práva ľudí.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy našej skupiny zamerané na podporu práv občanov neboli prijaté.

A nakoniec, tento balík podlieha právnym predpisom vnútorného trhu. Je to teda Európsky súdny dvor, kto bude rozhodovať o konfliktoch záujmov. Ako to dokazuje príliš mnoho príkladov z nedávnej minulosti, sloboda prejavu bude preto s najväčšou pravdepodobnosťou podliehať právnym predpisom vnútorného trhu.

Vďaka silnému tlaku zo strany používateľov a občanov sa vydobyli používateľské záruky, ale podľa stanoviska ľavice sú aj naďalej nepostačujúce. Nemôžeme prijať nečestné kompromisy tam, kde ide o slobodu prejavu občanov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za kompromisný balík týkajúci sa telekomunikácií. Balík síce nie je dokonalý, ako to už býva v prípade kompromisov, som však presvedčený, že predstavuje krok správnym smerom a prinesie zlepšenie v oblasti práv spotrebiteľov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Kladný hlas možno jednoducho odôvodniť skutočnosťou, že nový európsky právny predpis týkajúci sa odvetvia telekomunikácií podporuje práva používateľov pevných telefónnych liniek, mobilných telefónov a internetu a zároveň povzbudzuje hospodársku súťaž.

Najvýznamnejším z týchto nových pravidiel je posilnenie práv spotrebiteľov, záruk prístupu k internetu i ochrany osobných údajov, keďže EÚ sa stále viac stáva priestorom práv a slobôd.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti rámcovej smernici o elektronických komunikačných sieťach a službách, pretože si myslím, že predstavuje útok na slobodu prejavu a občianske práva ľudí. Prijatím tejto smernice Európska únia umožňuje odpojenie internetových služieb bez potreby súdneho príkazu. Ako zástanca občianskych práv musím byť proti tomuto rozhodnutiu. Súkromným spoločnostiam poskytuje právomoci zavádzať obmedzenia na využívanie internetu a je ďalším príkladom liberalizácie európskeho trhu s telekomunikáciami.

Skutočnosť, že orgány, ktoré nevykonávajú súdnu činnosť a ktorých charakter a zloženie neboli bližšie špecifikované, môžu rozhodnúť o odpojení internetových služieb na základe údajných nezákonných praktík, ktoré tiež neboli presne určené, predstavuje porušenie zásady o nevine občanov, kým sa im táto vina nedokáže. Operátorom sa tak otvárajú možnosti obmedzovať práva používateľov, vytvárať obsahové filtre a zrýchľovať načítavanie niektorých stránok na úkor iných, čo by znamenalo skutočný koniec nestrannosti internetu.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za tento balík vzhľadom na jeho nespornú prospešnosť. Uvedomujem si však, že nie je jasné, čo bude spravodlivé a nestranné konanie znamenať v praxi, pokiaľ ide o možné situácie obmedzenia prístupu k internetu. Domnievam sa, že by bolo vhodnejšie, aby bolo predchádzajúce súdne rozhodnutie povinné.

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. – (ES) Hlasovala som za správu, ktorá je vyvrcholením všetkej práce vykonanej v súvislosti s telekomunikačným balíkom, dvomi smernicami a nariadením predstavujúcimi zásadný krok vpred v rozvoji informačnej spoločnosti a ochrane práv spotrebiteľov.

Tento nový právny predpis zároveň zaisťuje jasné pravidlá a nevyhnutnú právnu istotu pri podporovaní nových investícií, ktoré zase umožnia ponúkať nové služby a rozvíjať nové hospodárske činnosti. Tieto ustanovenia budú mať teda veľký hospodársky dosah. Text, ktorý bol nakoniec prijatý, zaručí tiež väčšie rešpektovanie základných práv a slobôd spotrebiteľov v súvislosti s prístupom na internet, a to vďaka zabezpečeniu právnej istoty v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 138.

Dosiahnutý kompromis sa odvoláva na Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách, zatiaľ čo v prípade pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 138 bola zvolená Charta základných práv Európskej únie.

Druhá možnosť má zrejmú nevýhodu. Spojené kráľovstvo, Poľsko a teraz i Česká republika totiž zaviedli protokol o výnimke, ktorý v prípade porušenia práv bráni Európskemu súdnemu dvoru a príslušným vnútroštátnym súdom konať. Všetky členské štáty sú však signatármi dohovoru, pričom tu nedochádza k žiadnemu zasahovaniu do vnútroštátnych právnych štruktúr.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Stredoľavé a stredopravé politické sily v Európskom parlamente hlasovali za legislatívny balík o telekomunikáciách a internete na základe kritérií hospodárskej súťaže a bezpečnosti, inými slovami s cieľom zabezpečiť zisky monopolom a obmedziť slobody a práva pracujúcich. Tie isté politické sily sa i napriek arogancii monopolných obchodných skupín prostredníctvom demagogických fráz odvolávali na práva používateľov a voľný prístup k internetu, zatiaľ čo podporovali reakcionárske návrhy Komisie, a teda pomáhali presadzovať záujmy kapitálu.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu podporuje kapitalistickú reštrukturalizáciu, ktorá spoločnostiam umožní rásť do gigantických rozmerov a rozvíjať „ekologické hospodárstvo“ s cieľom získať prevahu na európskej a celosvetovej úrovni a tým znásobovať svoje zisky na úkor pracujúcich a používateľov ich služieb.

Monopolom sa poskytujú zákonné práva na monitorovanie a obmedzovanie prístupu používateľov k internetu. Zároveň sú ich zisky zaručené vďaka harmonizácii rádiového frekvenčného spektra a „funkčnému oddeleniu“ služieb pevnej siete, internetu a nevyhnutnej infraštruktúry. Hlasovali sme proti návrhu uznesenia Rady a Európskeho parlamentu. Stojíme totiž pri pracujúcich a používateľoch elektronických komunikácií, ktorí sa domáhajú svojich práv a slobôd napriek reakcionárskej politike EÚ a stranám kapitálu.

– Správa: Bart Staes (A7-0063/2009)

  David Casa (PPE), písomne. – V tomto prípade sa návrh zameriava na vytvorenie rámca, ktorý zaistí zosúladenie pravidiel zberu a zverejňovania štatistických údajov, pokiaľ ide o používanie a tiež predaj pesticídov. Je v ňom množstvo dôležitých definícií a objasnení a z tohto dôvodu som sa rozhodol za túto správu hlasovať.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Vítam dosiahnutú dohodu o spoločnom texte schválenom Zmierovacím výborom pre nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o štatistike pesticídov, ktorá umožní vytvorenie právneho rámca a zavedenie zosúladených pravidiel zberu a zverejňovania štatistických údajov o predaji a používaní pesticídov, a to s ohľadom na ich trvalo udržateľné používanie.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Vítam skutočnosť, že nariadenie týkajúce sa štatistiky prípravkov na ochranu rastlín doplní legislatívny balík európskej politiky v oblasti ochrany rastlín, ktorý bude potom môcť nadobudnúť účinnosť. Aby sme minimalizovali riziká, ktoré pre ľudí a životné prostredie predstavuje používanie prípravkov na ochranu rastlín, musíme zosúladiť ukazovatele rizika, a to na základe porovnateľných a spoľahlivých údajov zo všetkých členských štátov. Presne toto bude teraz možné. Zber týchto údajov však nesmie viesť k väčšej byrokracii, a teda k väčšiemu zaťaženiu našich poľnohospodárov a administratívnych zložiek. Tam, kde je to možné, by sa mali využívať existujúce údaje a nemal by prebiehať žiadny nový zber. Pri monitorovaní vykonávania tohto nariadenia bude našou povinnosťou zaistiť, aby sa zachovali čo najnižšie byrokratické výdavky. V súvislosti s inou témou, uprednostnil by som, keby sa zachoval pojem „prostriedky na ochranu rastlín“ pôvodne používaný v tejto smernici. V nemčine má totiž termín „pesticídy“ čisto záporný význam a vo všeobecnosti sa ním označuje nevhodné používanie prostriedkov na ochranu rastlín. Žiaľ, smernica bude teraz k tomuto nesprávnemu výkladu prispievať.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) S veľkým nadšením vítam skutočnosť, že nariadenie týkajúce sa štatistiky prípravkov na ochranu rastlín teraz zaistí spoločný legislatívny rámec pre zber a zverejňovanie údajov o marketingu a používaní pesticídov. Niet pochýb, že minimalizácia rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie je prvoradá. Vďaka zosúladeným ukazovateľom rizika a spoľahlivým údajom zo všetkých členských štátov to tak teraz bude. V tejto súvislosti by som chcela dôrazne upozorniť na to, že naši poľnohospodári nesmú niesť žiadne dodatočné administratívne náklady spojené so zberom údajov. Ak nebudeme požadovať opätovný zber už zaznamenaných údajov, môžeme využiť synergie, ktoré budú viesť k zníženiu byrokracie a ďalších bremien.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Pesticídy, najmä pesticídy používané v poľnohospodárstve, majú významný vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie, a preto sa musí ich používanie naďalej výrazne znižovať. Dlhoročné skúsenosti so zberom údajov o predaji a používaní pesticídov poukázali na potrebu harmonizovanej metodiky zberu štatistických údajov nielen na štátnej úrovni, ale aj na úrovni Spoločenstva. Nariadenie vytvára v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality spoločný rámec na systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o uvádzaní pesticídov na trh a ich používaní.

Preto považujem spoločný text nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike pesticídov, ktorý schválil Zmierovací výbor, za vhodné opatrenie, ktoré v konečnom dôsledku prispeje udržateľnému používaniu pesticídov a celkovému výraznému zníženiu rizík pre zdravie a životné prostredie, ale aj k adekvátnej ochrane plodín.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Chcem zdôrazniť, že pesticídy sa musia používať vhodnejším spôsobom, ktorý znamená aj významné zníženie súvisiacich rizík. Používanie pesticídov musí byť zároveň zlučiteľné s potrebou chrániť úrodu. Bez dôsledného monitorovania ich množstva a kvality sa však môžu používať iba vtedy, ak bude k dispozícii spoľahlivá databáza. Dostupnosť a využívanie harmonizovaných a porovnateľných štatistík Spoločenstva o predaji pesticídov zohráva dôležitú úlohu pri navrhovaní a monitorovaní právnych predpisov a politík Spoločenstva v kontexte tematickej stratégie trvalo udržateľného používania pesticídov. Takéto štatistiky sú nevyhnutné pre hodnotenie politík Európskej únie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj pre výpočet významných ukazovateľov týkajúcich sa rizík pre zdravie a životné prostredie spojených s používaním pesticídov. Preto som za túto správu hlasovala.

  Oldřich Vlasák (ECR), písomne. – (CS) Hlasoval som za návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o spoločnom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike pesticídov, ktorý schválil Zmierovací výbor, pretože podľa môjho názoru prinesie významné pozitíva. Zjednocuje a najmä zjednodušuje právne predpisy v oblasti štatistiky pesticídov. Harmonizuje štatistické prieskumy a tým umožňuje lepšiu porovnateľnosť údajov, ponúka príležitosť lepšie a širšie využívať administratívne zdroje už nazbieraných údajov, čím sa znížia náklady a administratívna záťaž pre poľnohospodárov a ďalšie subjekty v odvetví poľnohospodárstva. Návrh súčasne umožní lepšiu ochranu dôverných údajov. Popritom v konečnom dôsledku bude táto norma viesť k lepšej informovanosti o pesticídoch a ich účinkoch na verejné zdravie, čo osobne považujem za kľúčové.

– Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A7-0057/2009)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za legislatívne uznesenie o kodifikácii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z roku 1995, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí. Mrzí ma, že vzhľadom na vývoj a komplexnosť textov Komisia neupravila svoje stanovisko z 1. apríla 1987. Inštruuje v ňom svojich pracovníkov, aby pristúpili ku kodifikácii všetkých právnych aktov najneskôr po ich desiatej zmene a doplnení, pričom zdôrazňuje, že ide o minimálnu požiadavku a že príslušné oddelenia by sa mali usilovať o kodifikáciu textov, za ktoré sú zodpovedné, v ešte kratších intervaloch. V tomto konkrétnom prípade ide o konsolidáciu nariadení z roku 1999, dvoch nariadení z roku 2004 a jedného nariadenia z roku 2005. Myslím si, že politika zjednocovania práva Spoločenstva by mala byť jednou z priorít Európskej komisie a že súčasná situácia je neuspokojivá, a to najmä vo vzťahu k členským štátom, občanom a v širšom zmysle všetkým používateľom práva: vyšetrovacím sudcom, právnikom, poradcom, úradom a tak ďalej.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Hlasoval som za návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady stanovujúceho všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí. Tieto siete sú veľmi dôležité pre rozvoj európskej dopravnej infraštruktúry. Nové nariadenie bude jasne upravovať podmienky a postupy poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva, čím sa zabezpečí zodpovedajúca právna istota najmä pre štáty a regióny, ktoré takéto projekty plánujú.

– Správa: Timothy Kirkhope (A7-0065/2009)

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako poslanec, ktorý vždy venoval osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa prevencie kriminality, bezpečnosti a spolupráce polície, uznávam zásadný význam Europolu pri vytváraní bezpečného európskeho priestoru, ako aj pri prevencii kriminality v celej Európe spolu s potrebou jeho upevnenia na rôznych úrovniach vrátane tých, o ktorých sa tu diskutuje.

Hlavnou otázkou, o ktorej tu teraz diskutujeme, je však skutočnosť, či by sa Parlament mal necelý týždeň predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, vzdať svojich inštitucionálnych výsad týkajúcich sa prevencie kriminality a policajnej spolupráce, a teda sa pripraviť o možnosť podieľať sa na rozhodovacom procese vo všetkých týchto otázkach v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Nemyslím si, že toto je správna cesta. Parlament musí plne prevziať svoje nové právomoci, pokiaľ ide o tieto záležitosti. Vzhľadom na to hlasujem za túto správu, ktorá od Rady žiada, aby svoj návrh stiahla.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Hlasovali sme proti odmietnutiu tejto série správ Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, a to nie s ohľadom na obsah príslušných regulačných návrhov súvisiacich s Europolom a inými činnosťami polície v oblasti kriminality, ale iba z formálnych dôvodov. Totiž jediný dôvod, prečo chce väčšina v tomto Parlamente vrátiť tieto správy späť do výboru, je počkať, kým Lisabonská zmluva nadobudne platnosť. Vďaka nej sa na tieto veci bude vzťahovať riadny legislatívny postup a to z legislatívneho hľadiska znamená rovnosť medzi Parlamentom a Radou, výhradné právo iniciatívy pre Európsku komisiu a – čo je horšie – súdnu právomoc pre Európsky súdny dvor.

Pokiaľ ide o nás, považujeme to za neprijateľné. Vo svete bez hraníc, ktorý ste vytvorili a ktorý zločinci, nelegálni prisťahovalci a obchodníci plne využívajú, je policajná spolupráca nevyhnutná. Je však veľmi dôležité, aby zostala v pôsobnosti medzivládnej spolupráce.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Rovnako ako tretí pilier je aj toto mimoriadne dôležitá záležitosť pre bezpečnosť európskeho priestoru. Súhlasím preto, že by sa táto vec mala posudzovať podľa Lisabonskej zmluvy vzhľadom na jej budúci vplyv na politiku spolupráce.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Úzka spolupráca medzi rozličnými orgánmi zameraná na boj proti kriminalite je v zásade veľmi želaná. V súvislosti s plánovaným neobmedzeným prístupom všetkých orgánov však úplne chýba nariadenie o ochrane údajov a nie je dokonca ani jasné, aké vyšetrovacie práva bude v skutočnosti mať navrhovaný úradník pre ochranu údajov. Aj dohoda SWIFT vzbudzuje obavy v spojitosti s ochranou údajov. Európsky parlament musí dostať možnosť v mene európskych občanov potlačiť toto fiasko týkajúce sa ochrany údajov. Hlasoval som preto za túto správu.

– Správa: Sophia in ’t Veld (A7-0064/2009)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Podporujem stanovisko pani spravodajkyne a súhlasím, že právne predpisy týkajúce sa Europolu by sa mali posudzovať na základe spoločnej dohody s Európskym parlamentom a Radou. Zvlášť dôležitú pozornosť treba venovať ochrane osobných údajov. Nie je totiž dostatočne jasné, či pri presune osobných údajov tretím stranám existujú silné ochranné mechanizmy. Neporušujú sa tu práva občanov na súkromie a môžu ľudia dôverovať ochrane svojich údajov? Táto záležitosť sa musí dôkladne prešetriť. Rada by mala preto po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy predložiť nový návrh.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako poslanec, ktorý vždy venoval osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa prevencie kriminality, bezpečnosti a spolupráce polície, uznávam zásadný význam Europolu pri vytváraní bezpečného európskeho priestoru, ako aj pri prevencii kriminality v celej Európe spolu s potrebou jeho upevnenia na rôznych úrovniach vrátane tých, o ktorých sa tu diskutuje.

Hlavnou otázkou, o ktorej tu teraz diskutujeme, je však skutočnosť, či by sa Parlament mal necelý týždeň predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, vzdať svojich inštitucionálnych výsad týkajúcich sa prevencie kriminality a policajnej spolupráce, a teda sa pripraviť o možnosť podieľať sa na rozhodovacom procese vo všetkých týchto otázkach v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Nemyslím si, že toto je správna cesta. Parlament musí plne prevziať svoje nové právomoci, pokiaľ ide o tieto záležitosti. Vzhľadom na to hlasujem za túto správu, ktorá od Rady žiada, aby svoj návrh stiahla.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Bez toho, aby som zabudol na význam Európskeho policajného zboru (Europol), a napriek všeobecnej podpore, ktorú by mal mať, rovnako ako tretí pilier je aj toto mimoriadne dôležitá záležitosť pre bezpečnosť európskeho priestoru.

Súhlasím preto, že by sa táto vec mala posudzovať podľa Lisabonskej zmluvy vzhľadom na jej budúci vplyv na politiku spolupráce.

– Správa: Jan Philipp Albrecht (A7-0069/2009)

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako poslanec, ktorý vždy venoval osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa prevencie kriminality, bezpečnosti a spolupráce polície, uznávam zásadný význam Europolu pri vytváraní bezpečného európskeho priestoru, ako aj pri prevencii kriminality v celej Európe spolu s potrebou jeho upevnenia na rôznych úrovniach vrátane tých, o ktorých sa tu diskutuje.

Hlavnou otázkou, o ktorej tu teraz diskutujeme, je však skutočnosť, či by sa Parlament mal necelý týždeň predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, vzdať svojich inštitucionálnych výsad týkajúcich sa prevencie kriminality a policajnej spolupráce, a teda sa pripraviť o možnosť podieľať sa na rozhodovacom procese vo všetkých týchto otázkach v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Nemyslím si, že toto je správna cesta. Parlament musí plne prevziať svoje nové právomoci, pokiaľ ide o tieto záležitosti. Vzhľadom na to hlasujem za túto správu, ktorá od Rady žiada, aby svoj návrh stiahla.

  Petru Constantin Luhan (PPE) , písomne. – (RO) Správa pána Albrechta prináša do rozpravy zoznam tretích krajín a organizácií, s ktorými chce Europol uzavrieť dohody. Na zozname tretích krajín je napríklad aj Moldavská republika a zoznam inštitúcií, s ktorými Europol zamýšľa uzavrieť dohody, by mal zahŕňať aj Regionálne centrum pre boj proti cezhraničnej kriminalite, ktoré má svoje sídlo v Bukurešti a ktoré rokuje s Europolom o uzavretí dohody o spolupráci. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) sa ako skupina rozhodol hlasovať na tomto plenárnom zasadnutí proti tejto správe. Chce totiž preskúmať tento materiál potom, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť. Práve preto, lebo ide o takú dôležitú tému, rozhodli sme sa jej venovať značnú pozornosť. Začneme o nej diskutovať začiatkom budúceho roka, a to na základe spolurozhodovania s Radou.

– Správa: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A7-0068/2009)

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) V rámci Europolu nám boli predložené štyri iniciatívy. Zameriavajú sa na zavedenie nových pravidiel, ktoré sa týkajú ochrany dôverného charakteru informácií, vykonávacích predpisov upravujúcich vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných informácií, určovania zoznamu tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol môže uzatvárať dohody, a vykonávacích predpisov pre analytické pracovné súbory.

Keďže Lisabonská zmluva nadobudne platnosť už za niekoľko dní a Parlament má získať nové právomoci týkajúce sa policajnej spolupráce, štyria spravodajcovia sa usilovali o zamietnutie návrhov na právnom základe. Podporujem preto ich postoj, a to nevyjadrovať sa k podstate týchto návrhov, zamietnuť ich a požiadať Komisiu a Radu, aby počas plenárneho zasadnutia urobili vyhlásenie a zaviazali sa do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy predložiť nový návrh. Z praktického hľadiska je potrebné pripomenúť, že v súvislosti so súčasnými iniciatívami, ktoré sú čisto otázkou konzultácií s Parlamentom, bude môcť Rada do konca roka zaujať stanovisko, pretože štyri vykonávacie opatrenia nadobudnú platnosť od 1. januára 2010.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako poslanec, ktorý vždy venoval osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa prevencie kriminality, bezpečnosti a spolupráce polície, uznávam zásadný význam Europolu pri vytváraní bezpečného európskeho priestoru, ako aj pri prevencii kriminality v celej Európe spolu s potrebou jeho upevnenia na rôznych úrovniach vrátane tých, o ktorých sa tu diskutuje.

Hlavnou otázkou, o ktorej tu teraz diskutujeme, je však skutočnosť, či by sa Parlament mal necelý týždeň predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, vzdať svojich inštitucionálnych výsad týkajúcich sa prevencie kriminality a policajnej spolupráce, a teda sa pripraviť o možnosť podieľať sa na rozhodovacom procese vo všetkých týchto otázkach v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Nemyslím si, že toto je správna cesta. Parlament musí plne prevziať svoje nové právomoci, pokiaľ ide o tieto záležitosti. Vzhľadom na to hlasujem za túto správu, ktorá od Komisie žiada, aby svoj návrh stiahla.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Bez toho, aby som zabudol na význam Európskeho policajného zboru (Europol), a napriek všeobecnej podpore, ktorú by mal mať, rovnako ako tretí pilier je aj toto mimoriadne dôležitá záležitosť pre bezpečnosť európskeho priestoru.

Súhlasím preto, že by sa táto vec mala posudzovať podľa Lisabonskej zmluvy vzhľadom na jej budúci vplyv na politiku spolupráce. Z tohto dôvodu som presvedčený, že každé rozhodnutie v tejto citlivej veci je predčasné, dokým zmluva nie je ešte v platnosti, pretože sa zaoberá otázkou bezpečnosti európskeho priestoru.

– Správa: Sofia Alfano (A7-0072/2009)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Kriminalita je v Európskej únii neustále na vzostupe. Čelíme celému radu sietí organizovaného zločinu, ako aj počítačovej kriminalite, ktorá sa čoraz viac rozmáha. V dôsledku toho musíme upevniť a posilniť európsku politiku v oblasti prevencie kriminality. Členské štáty musia lepšie a užšie spolupracovať, a to na základe silnej spoločnej stratégie v tejto oblasti. Pokrok, ktorý dosiahla sieť na predchádzanie trestnej činnosti v priebehu posledných pár rokov, je dosť chabý. V skutočnosti doteraz ani zďaleka nevyužila svoj potenciál. Rozšírenie zodpovedností siete, zriadenie jasnej, jednoduchej a účinnej administratívnej štruktúry, ako aj zaistenie účasti občianskej spoločnosti, univerzít a mimovládnych organizácií sú kľúčovými podmienkami úspešného fungovania takejto siete.

Parlament čoskoro získa náležité zákonodarné právomoci a spolu s Radou bude môcť v súlade so spolurozhodovacím postupom rozhodovať o opatreniach, ktoré povzbudia a podporia aktivity členských štátov v oblasti prevencie kriminality. Z tohto dôvodu podporujem návrh pani spravodajkyne zamietnuť túto iniciatívu a diskutovať o tomto dôležitom materiáli potom, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť.

  David Casa (PPE), písomne. – Predmetná správa žiada zamietnutie úprav súčasného systému Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti. Verím a súhlasím s pani spravodajkyňou, že je tu množstvo oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie, a to dokonca aj v súvislosti s návrhom. Predbežné opatrenia sú však primerané na to, aby sa dôležité zmeny mohli vykonať čo najskôr. Z týchto dôvodov som sa rozhodol hlasovať proti tejto správe.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Európska sieť na predchádzanie trestnej činnosti bola vytvorená v roku 2001. Doteraz však pre množstvo organizačných nedostatkov, ktoré zamedzili efektívnemu rozvoju jej potenciálu, nepriniesla práve najlepšie výsledky a pritom sa už v dvoch prípadoch podrobila vnútornej kontrole. Súčasná iniciatíva sa pokúša toto rozhodnutie z roku 2001 zrušiť a navrhuje zmenu štruktúry siete. Ako riešenie súčasných problémov to považujem za trocha jednostranné a zjavne neprimerané.

Vzhľadom na túto skutočnosť sa musíme pustiť do reformy tejto siete, aby bola serióznejšia a ambicióznejšia, pokiaľ ide o jej štruktúru. Naliehanie švédskeho predsedníctva, aby Parlament prijal rozhodnutie ešte pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, je preto neprijateľné, a to nielen preto, že ide o chabú iniciatívu, ale aj preto, lebo od Parlamentu žiada, aby sa niekoľko dní pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy vzdal svojich inštitucionálnych výsad týkajúcich sa prevencie kriminality, ktoré mu Lisabonská zmluva udeľuje.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako poslanec, ktorý vždy venoval osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa prevencie kriminality, bezpečnosti a spolupráce polície, uznávam zásadný význam Europolu pri vytváraní bezpečného európskeho priestoru, ako aj pri prevencii kriminality v celej Európe spolu s potrebou jeho upevnenia na rôznych úrovniach vrátane tých, o ktorých sa tu diskutuje.

Hlavnou otázkou, o ktorej tu teraz diskutujeme, je však skutočnosť, či by sa Parlament mal necelý týždeň predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, vzdať svojich inštitucionálnych výsad týkajúcich sa prevencie kriminality a policajnej spolupráce, a teda sa pripraviť o možnosť podieľať sa na rozhodovacom procese vo všetkých týchto otázkach v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Nemyslím si, že toto je správna cesta. Parlament musí plne prevziať svoje nové právomoci, pokiaľ ide o tieto záležitosti. Hlasujem preto za túto správu a žiadam Radu, aby pred blížiacim sa nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy túto iniciatívu formálne neprijala.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Európska sieť na predchádzanie trestnej činnosti (EUCPN) bola vytvorená v roku 2001 so zreteľom na potrebu vytvárať opatrenia a vymieňať si informácie s cieľom predchádzať trestnej činnosti, ako aj posilniť sieť národných orgánov zodpovedných za túto prevenciu.

O sedem rokov neskôr po vykonaní externého hodnotenia EUCPN bol vyvodený záver, že v spôsobe fungovania tejto inštitúcie je veľa priestoru na zlepšenie.

Rozvoj rôznych aspektov prevencie trestnej činnosti na európskej úrovni je mimoriadne dôležitý a rovnako je dôležité podporovať prevenciu kriminality na národnej a miestnej úrovni, ako aj proti nej bojovať.

Vzhľadom na citlivý charakter záležitostí, ktorých sa správa dotýka, súhlasím s rozhodnutím žiadať od Rady nový návrh na základe spolurozhodovacieho postupu v súlade s Lisabonskou zmluvou.

– Správa: Timothy Kirkhope (A7-0071/2009)

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako poslanec, ktorý vždy venoval osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa prevencie kriminality, bezpečnosti a spolupráce polície, uznávam zásadný význam Europolu pri vytváraní bezpečného európskeho priestoru, ako aj pri prevencii kriminality v celej Európe spolu s potrebou jeho upevnenia na rôznych úrovniach vrátane tých, o ktorých sa tu diskutuje.

Hlavnou otázkou, o ktorej tu teraz diskutujeme, je však skutočnosť, či by sa Parlament mal necelý týždeň predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, vzdať svojich inštitucionálnych výsad týkajúcich sa prevencie kriminality a policajnej spolupráce, a teda sa pripraviť o možnosť podieľať sa na rozhodovacom procese vo všetkých týchto otázkach v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Nemyslím si, že toto je správna cesta. Parlament musí plne prevziať svoje nové právomoci, pokiaľ ide o tieto záležitosti. Vzhľadom na to hlasujem za túto správu a žiadam Švédske kráľovstvo a Španielske kráľovstvo, aby svoju iniciatívu stiahli.

Balík o Europole (Timothy Kirkhope (A7-0065/2009), Sophia in ’t Veld (A7-0064/2009), Jan Philipp Albrecht (A7-0069/2009), Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A7-0068/2009), Sofia Alfano (A7-0072/2009), Timothy Kirkhope (A7-0071/2009))

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani in ’t Veldovej, za správy pána Kirkhopa, pána Albrechta a pána Díaza de Meru Garcíu Consuegru o balíku opatrení týkajúcich sa Europolu, ako aj za správu pani Alfanovej o Európskej sieti na predchádzanie trestnej činnosti, ktoré žiadajú zamietnutie návrhov Rady v týchto veciach. Cieľom zamietnutia návrhov bolo hájiť výsady Európskeho parlamentu súvisiace s takými citlivými otázkami, akými sú policajná a súdna spolupráca v trestných veciach. Od Európskeho parlamentu sa žiadalo, aby v mimoriadne krátkom časovom rámci vydal svoje rozhodnutie o veciach, ktoré sú veľmi citlivé. Nič však neospravedlňuje takéto unáhlené konanie okrem skutočnosti, že po 1. decembri prestanú platiť postupy vykonávané v súlade s tretím pilierom, ktoré budú musieť začať podliehať novému postupu v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Zamietame tieto návrhy, aby sme Rade vyslali silný signál, že nie sme spokojní s tlakom, ktorý sa na poslancov vyvíja, a ani s jasnou snahou obísť nové postupy začleňujúce Európsky parlament do legislatívnej rozpravy.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – V súlade s odporúčaním Výboru pre občianske slobody som hlasoval proti návrhu rozhodnutia. Vzhľadom na blížiace sa nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy by sa mali rozhodnutia v tejto oblasti prijímať v súlade s novými legislatívnymi postupmi.

  Jörg Leichtfried (S&D), písomne. – (DE) Hlasujem proti prijatiu balíka o Europole. Hlasoval som za zamietnutie celého balíka, pretože považujem za škandalózne, že sa Komisia a Rada snažia presadiť tento balík pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.

– Správa: Vital Moreira (A7-0060/2009)

  David Casa (PPE), písomne. – Gruzínsko zažíva neskutočný hospodársky úpadok, a to najmä od konfliktu s Ruskom v roku 2008. Komisia navrhla poskytnúť Gruzínsku makrofinančnú pomoc popri iných dôvodoch aj vzhľadom na jeho strategický význam. Hoci súhlasím, že Parlament v súvislosti s touto vecou požaduje viac informácií, rozhodol som sa podporiť odporúčania pána spravodajcu, a teda hlasovať za túto správu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vždy sme zastávali názor, že je potrebné, aby EÚ prejavovala solidaritu a poskytovala pomoc krajinám, ktoré ju potrebujú. Zároveň sme tvrdili, že táto pomoc by sa mala zameriavať na projekty, ktoré sú v záujme obyvateľstva danej krajiny.

Zdá sa však, že „pomoc“, ktorú EÚ poskytuje, má len veľmi málo spoločného so solidaritou. Záujmy veľkého kapitálu, či už sú hospodárske alebo finančné, ako aj záujmy hlavných mocností vždy nahrádzajú záujmy solidarity.

To je aj prípad pomoci Gruzínsku, o ktorej sme práve hlasovali. Finančná pomoc sa zameriava predovšetkým na financovanie odporúčaní Medzinárodného menového fondu a jeho politiky štrukturálneho prispôsobenia, teda nanucovania tých istých neoliberálnych politík, ktoré spôsobili hospodársku a finančnú krízu, ktorej v súčasnosti krajina čelí.

Z tých istých dôvodov sme sa zdržali aj hlasovania o zostávajúcich správach. Navyše nemáme žiadnu záruku, že po útoku gruzínskych jednotiek na obyvateľstvo provincií Abcházska a Južného Osetska, ktorý viedol k vojne s Ruskom, nebudú odsúhlasené finančné zdroje hoci aj nepriamo použité na opätovné vyzbrojenie Gruzínska.

Nemohli by sme ospravedlniť rozhodnutie, ktoré by viedlo k väčšej militarizácii vzťahov medzi krajinami v oblasti Kaukazu, ktorých energetické zdroje, bohatstvo a geostrategická hodnota sú pre EÚ a jej monopoly dôležité.

  Jacek Olgierd Kurski, písomne. – (PL) V auguste 2008 armáda Ruskej federácie surovo zaútočila na Gruzínsko. Okrem rozsiahlych škôd a veľkého počtu obetí krajina utrpela aj výrazným zhoršením hospodárskych podmienok. V reakcii na hospodárske problémy Gruzínska nemôže zostať Európska únia pasívna. Mala by byť pripravená poskytnúť Gruzínsku osobitnú makrofinančnú pomoc, ktorá umožní obnovu krajiny po minuloročnej ruskej invázii. Finančná pomoc z Bruselu zároveň Gruzínsku umožní bojovať proti následkom svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Vzhľadom na spomínané okolnosti, ako aj na strategický význam Gruzínska pre Európsku úniu v rámci Európskej susedskej politiky a novovytvoreného Východného partnerstva podporujem uznesenie o návrhu rozhodnutia Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Gruzínsku.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Program makrofinančnej pomoci je nevyhnutný aj pre zlepšenie finančnej stability európskych národov, ktoré prednedávnom prešli ozbrojenými konfliktami a zvratmi, ktoré im zanechali finančné ťažkosti týkajúce sa rozpočtových deficitov a ich platobných bilancií.

Táto pomoc je dôležitá pre proces obnovy týchto krajín za predpokladu, že tá bude prebiehať pokojne, čo je možné iba s medzinárodnou podporou. Táto pomoc zároveň umožní, aby oblasti nestability neohrozovali bezpečnosť a mier v Európe, a to hlavne pokiaľ ide o utečencov a vysídlených ľudí, ktorí sú výsledkom takýchto konfliktov.

EÚ musí byť teda priestorom solidarity a spojiť pomoc Gruzínsku s uvedenými náležitými aspektmi.

– Správa: Vital Moreira (A7-0059/2009)

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Program makrofinančnej pomoci je nevyhnutný pre zlepšenie finančnej stability európskych národov, ktoré prešli nedávnou hospodárskou krízou a pocítili jej následky vo vzťahoch so svojimi hlavnými obchodnými partnermi. V prípade Arménska ide hlavne o Rusko. Finančná nerovnováha je dôsledkom problémov týkajúcich sa rozpočtu a platobnej bilancie.

Táto pomoc je dôležitá, ak sa má Arménsko dôraznejšie vyrovnať s krízou a zabrániť sociálnej nestabilite, ktorá by mohla vyvolať hromadný útek emigrantov vedúci k problémom v Európe.

Vzhľadom na túto skutočnosť musí byť EÚ priestorom solidarity a spojiť pomoc Arménsku s uvedenými aspektmi.

– Správa: Miloslav Ransdorf (A7-0061/2009)

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V konkrétnom prípade Srbska je program makrofinančnej pomoci nevyhnutný pre zlepšenie finančnej stability krajiny, keďže okrem svetovej krízy Srbsko prešlo aj ozbrojeným konfliktom, ktorého následky sú stále badateľné.

Táto pomoc je dôležitým nástrojom na dosiahnutie finančnej stability Srbska, ako aj na upevnenie stabilizovania situácie v celom regióne Balkánu. Srbsko a jeho hospodárstvo zohráva v regionálnom integračnom procese rozhodujúcu úlohu. Zároveň je dôležité i jeho zapojenie do procesu európskej integrácie.

Vzhľadom na túto skutočnosť musí byť EÚ priestorom solidarity a musí spojiť pomoc Srbsku s uvedenými aspektmi.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Plánuje sa, že v priebehu budúceho roka dostane Srbsko makrofinančnú pomoc vo výške až 200 miliónov EUR vo forme pôžičky. Tieto finančné prostriedky sú určené na podporu hospodárskej stabilizácie krajiny a financovanie potrieb jej vonkajšej platobnej bilancie, ako aj na pomoc pri vyrovnávaní sa s následkami svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Makrofinančnú pomoc Srbsku, ktorá v súčasnej kríze podporí program stabilizácie hospodárstva krajiny, považujem za významný nástroj posilnenia stabilizácie celého balkánskeho regiónu. Srbsko a jeho hospodárstvo zohrávajú v regionálnom integračnom procese kľúčovú úlohu a veľký význam má aj jeho zapojenie sa do procesu európskej integrácie. Z týchto dôvodov som hlasoval za správu pána Ransdorfa a tým za poskytnutie makrofinančnej pomoci Srbsku.

– Správa: Iuliu Winkler (A7-0067/2009)

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Program makrofinančnej pomoci je nevyhnutný pre zlepšenie finančnej stability Bosny a Hercegoviny, ako aj pre boj proti škodlivému vplyvu svetovej krízy na hospodárstvo tejto krajiny. Táto pomoc sa prejaví v zlepšení hospodárstva krajiny, a to pokiaľ ide o deficit rozpočtu a platobnú bilanciu.

Bosna sa tiež nachádza v citlivom regióne, takže jej hospodárska a finančná stabilita je zvlášť dôležitá. Prispeje totiž k dosiahnutiu väčšej stability v celom regióne Balkánu.

Vzhľadom na túto skutočnosť musí byť EÚ priestorom solidarity a spojiť pomoc Srbsku s uvedenými aspektmi.

– Makrofinančná pomoc

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL) , písomne. – (FR) Nesúhlasíme s tým, aby európske pôžičky a dotácie podliehali obmedzeniam zo strany MMF. Budeme hlasovať proti makrofinančnej pomoci, ktorá bola dnes Európskemu parlamentu predložená. Vidíte, aké podmienky zahŕňa: nereálne termíny, nedostatok informácií… Z ktoréhokoľvek pohľadu sa na to pozriete, odporuje to demokratickým požiadavkám, ktoré by mali charakterizovať Európsku úniu.

Napriek tomu stále podporujeme ľud Srbska, Bosny a Hercegoviny, Arménska a Gruzínska. Nechceme, aby ešte viac ako doteraz doplácali na zastaraný a nebezpečný neoliberálny systém, o ktorého zachovanie sa MMF usiluje.

– Správa: Udo Bullmann (A7-0055/2009)

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Túto správu o návrhu smernice Rady, ktorej cieľom je zmeniť a doplniť spoločný systém dane z pridanej hodnoty, vnímam ako prostriedok na dosiahnutie väčšieho zjednodušenia a zladenia tohto systému. Spojením určitých aspektov týkajúcich sa DPH na dodávku zemného plynu, elektriny, tepla alebo chladu s daňovým režimom spoločných podnikov zriadených v súlade s článkom 171 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, so stanovením niektorých dôsledkov rozšírenia EÚ, ako aj s podmienkami uplatnenia práva na odpočítanie DPH na vstupe sa v podstate posunieme k väčšej efektívnosti pri uplatňovanú DPH.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom návrhu Rady je objasniť niektoré záležitosti týkajúce sa dovozu, ako aj miesta zdanenia dodávok plynu a elektriny, pričom sa do pôsobnosti tejto smernice zahrnú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy odsúhlasené v súvislosti s pristúpením Bulharska a Rumunska k EÚ, a zároveň objasniť, ako aj vyzdvihnúť základné pravidlo odpočtu dane, ktoré uvádza, že právo na odpočet dane vzniká iba vtedy, ak tovar a služby používa zdaniteľná osoba, a to na svoje podnikateľské účely.

Text, ktorý bol dnes prijatý, však nezodpovedá niektorým špecifickým prvkom vnútroštátnych trhov, ako je napríklad používanie butánového a propánového plynu. V Portugalsku rovnako ako v iných európskych krajinách, v ktorých majú občania nízke príjmy a ktorých pomerne nedávne zapojenie do európskych sietí zemného plynu je mimoriadne drahé, je používanie butánového a propánového plynu v domácnostiach, mikropodnikoch a malých podnikoch nevyhnutnou realitou.

Navyše sú spravidla ľudia, ktorí používajú tento druh energie, najviac prehliadaní. Smernica o DPH totiž diskriminuje túto skupinu a nie tých s vyššími príjmami.

Okrem toho sa zdá, že zmeny v správe obmedzujú rozsah činnosti členských štátov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o správe pána Bullmanna. Hoci som presvedčený, že povinnosťou Rady je vypočuť si názory tohto Parlamentu – jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ, nemyslím si, že systém DPH by sa mal harmonizovať. Zásada subsidiarity hovorí, že zdaňovanie je záležitosťou, ktorú je najlepšie prenechať štátom Európy.

– Správa: Anna Rosbach (A7-0051/2009)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku, pokiaľ ide o ukladanie tokov oxidu uhličitého v geologických formáciách. Verím totiž, že existencia regulačného rámca a usmernení pre skladovanie tokov oxidu uhličitého v geologických formáciách prispeje k ochrane tejto morskej oblasti z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska, a to za predpokladu, že cieľom je trvalé uloženie oxidu uhličitého v týchto formáciách, ako aj za predpokladu, že to nebude mať škodlivý vplyv na morské prostredie, ľudské zdravie a iné legitímne využitie morských oblastí Európy, a to konkrétne portugalských Azor.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pani Rosbachovej o návrhu rozhodnutia Rady o schválení, v mene Európskeho spoločenstva, zmien a doplnení prílohy II a prílohy III k Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (dohovor OSPAR), pokiaľ ide o ukladanie tokov oxidu uhličitého v geologických formáciách. Je však potrebné zaistiť, aby sa technológia geologického zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, zatiaľ takmer nevyskúšaná, používala v súlade s najprísnejšími normami, ktoré stanovuje smernica týkajúca sa tohto problému.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Geologické ukladanie oxidu uhličitého bolo označené ako možné riešenie zmiernenia vplyvu zvýšenej koncentrácie tohto plynu antropogénneho pôvodu v ovzduší. Toto riešenie však v súvislosti so svojím budúcim uplatnením vyvoláva množstvo otázok, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že rozvoj potrebnej technológie je stále v rannom štádiu, predpokladané náklady sú vysoké a sú tu možné riziká. Je užitočné sledovať výskumy, ktoré sa v tejto súvislosti vykonali, a pritom mať na zreteli, že niektoré doteraz získané výsledky sú v tomto ohľade pozitívne.

Treba však upozorniť na to, že v snahách o výskum tejto možnosti alebo jej prípadnú realizáciu sa za žiadnych okolností nesmie ustúpiť od potrebnej zmeny energetickej paradigmy zameranej na podstatné zníženie súčasnej závislosti od fosílnych palív. Na druhej strane je potrebné dôkladne preskúmať environmentálny vplyv a bezpečnosť technológií používaných pri uskladňovaní. Schválené uznesenie zaručuje, že sa to urobí. Z tohto dôvodu sme zaň hlasovali.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pani Rosbachovej. Zachytávanie a skladovanie uhlíka môže významne podporiť úsilie zamerané na riešenie globálneho otepľovania a naša krajina Škótsko bude v rozvoji potrebnej technológie zohrávať dôležitú úlohu. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh k Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (dohovor OSPAR) bude znamenať, že EÚ a Škótsko môžu v tejto oblasti prebrať vedúcu úlohu.

– Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A7-0058/2009)

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Musím priznať, že z týchto dvoch správ pani Geringerovej de Oedenbergovej som sa niečo nové dozvedel, a to, že štáty, ktoré sa rozhodli nezúčastniť sa na súdnej spolupráci v občianskych veciach, stratili svoju suverenitu aj napriek tomuto rozhodnutiu.

V skutočnosti Dánsko, ktorému sa v rokovaniach podarilo získať výnimku a ktoré sa ako suverénna krajina zároveň usilovalo uzavrieť zmluvu so Spoločenstvom s cieľom podieľať sa na niektorých aspektoch tejto spolupráce, musí žiadať o súhlas Komisie, aby mohlo s ostatnými uzavrieť nové medzinárodné zmluvy tohto druhu. Inými slovami, stratilo právo nezávisle rozhodovať v jednej oblasti svojich vonkajších vzťahov.

Zatiaľ čo z intelektuálneho hľadiska dokážem pochopiť, že v rámci Spoločenstva aj mimo neho je konzistentnosť nevyhnutná pre vytváranie takejto spolupráce, mám väčší problém prijať skutočnosť, že výlučne Komisia zodpovedá za tento druh medzinárodných zmlúv, že riadi, čo i len čiastočne, schopnosť členského štátu uzatvárať zmluvy. Ešte väčší problém mám s tým, že európske právo má prednosť pred všetkými ostatnými.

Hlasovali sme za tieto správy iba preto, lebo niet dôvodu zabraňovať Dánsku uzatvárať zmluvy, ktoré chce uzavrieť, a za súčasných okolností je len málo iných možností.

– Správa: Carmen Fraga Estévez (A7-0046/2009)

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu týkajúcu sa zmien plánu obnovy v rámci Organizácie pre rybolov v severnom Atlantiku. Medzinárodné organizácie pre rybolov sú nevyhnutné pre riadenie svetových morských zdrojov. Za nešťastnú však považujem skutočnosť, že je to EÚ, kto rokuje s našimi susedmi v severnom Atlantiku. Hoci teraz Lisabonská zmluva túto zásadu zakotvuje, jednako si myslím, že stále zostáva priestor na to, aby sa krajiny zaoberajúce sa rybolovom, ako aj prímorské regióny k riadeniu rybolovu vrátili.

– Správa: Dieter-Lebrecht Koch (A7-0053/2009)

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Najmä pokiaľ ide o železničnú nákladnú dopravu a dopravu na dlhé vzdialenosti, za posledných pár rokov sme zaznamenali zmenu k lepšiemu. Pritom však nesmieme zabúdať na cestujúcich. Pravidlá týkajúce sa odškodnenia za meškania v rámci medzinárodných železničných služieb sú nedostačujúce. Musíme zabezpečiť, aby sme v globalizačnom záchvate úplne neprehliadali regionálnu dopravu a neodrezali celé regióny.

Rovnako sa musíme postarať, aby klamlivý dôraz, ktorý sa doteraz kládol na privatizáciu, neviedol k obrovským meškaniam a bezpečnostným zlyhaniam na anglický spôsob. Je dôležité prekonať prekážky a technické ťažkosti v cezhraničnej železničnej doprave, a to nielen s ohľadom na environmentálne účely. Preto som hlasoval za túto správu.

– Správa: Diana Wallis (A7-0062/2009)

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Vítam rozhodnutie Spoločenstva uzavrieť Haagsky protokol z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, pretože tento protokol prináša dlho očakávané a potrebné sprehľadnenie pravidiel na určenie rozhodného práva, ktoré dopĺňajú Haagsky dohovor z 23. novembra o medzinárodnom vymáhaní výživného na dieťa a iných foriem výživného.

Harmonizácia pravidiel prinesie oprávneným osobám na výživné právnu istotu a možnosť konať bez toho, aby podliehali rôznym právnym systémom. Taktiež sa vďaka osobitným pravidlám zamedzí vyhýbaniu vyživovacej povinnosti povinným, keď oprávnený nemôže získať výživné na základe práva štátu svojho obvyklého pobytu. Možnosť odoprieť uplatňovanie práva stanoveného na základe protokolu sa obmedzuje len na prípad, keď by účinky boli očividne v rozpore s verejným poriadkom štátu konajúceho súd. Zároveň by som chcel vyjadriť hlboké poľutovanie nad tým, že Spojené kráľovstvo sa nezúčastní na rozhodnutí Rady o uzatvorení protokolu Spoločenstvom.

– Správa: Tadeusz Zwiefka (A7-0054/2009)

  Sabine Lösing (GUE/NGL), písomne. – 9. novembra 2009 hlasoval Výbor pre právne veci (JURI) v Európskom parlamente o správe týkajúcej sa žiadosti o ochranu imunity a výsad Tobiasa Pflügera (A7-0054/2009) a aj ju prijal.

Táto správa vychádza z nepravdivých skutočností.

Hlavným problémom je to, že v správe sa cituje rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bol zrušený. Tento rozsudok je neplatný, pretože 21. júla 2009 krajský súd v Mníchove ako druhá a posledná inštancia zamietol žalobu proti Tobiasovi Pflügerovi. Nebol teda uznaný vinným. Z tohto dôvodu sú všetky výhrady neplatné.

Je politicky neprijateľné, že dnes 24. novembra 2009 sa v Parlamente hlasovalo o správe, ktorá obsahuje nepravdivé skutočnosti.

Snažili sme sa dosiahnuť, aby bola táto neúplná, a teda nepravdivá správa vylúčená z programu. Žiaľ, bez úspechu.

Takýto druh konania Európskeho parlamentu vzbudzuje dojem, že podporuje prenasledovanie politicky činných osôb, v tomto prípade bývalého poslanca Európskeho parlamentu Prokuratúrou Mníchov II.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL) , písomne. – 9. novembra 2009 hlasoval Výbor pre právne veci (JURI) v Európskom parlamente o správe týkajúcej sa žiadosti o ochranu imunity a výsad Tobiasa Pflügera (A7-0054/2009) a aj ju prijal.

Táto správa vychádza z nepravdivých skutočností.

Hlavným problémom je, že v správe sa cituje rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bol zrušený. Tento rozsudok je neplatný, pretože 21. júla 2009 krajský súd v Mníchove ako druhá a posledná inštancia zamietol žalobu proti Tobiasovi Pflügerovi. Nebol teda uznaný vinným. Z tohto dôvodu sú všetky výhrady neplatné.

Je politicky neprijateľné, že dnes 24. novembra 2009 sa v Parlamente hlasovalo o správe, ktorá obsahuje nepravdivé skutočnosti.

Snažili sme sa dosiahnuť, aby bola táto neúplná, a teda nepravdivá správa vylúčená z programu. Žiaľ, bez úspechu.

Takýto druh konania Európskeho parlamentu vzbudzuje dojem, že podporuje prenasledovanie politicky činných osôb, v tomto prípade bývalého poslanca Európskeho parlamentu Prokuratúrou Mníchov II.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – 9. novembra 2009 hlasoval Výbor pre právne veci (JURI) v Európskom parlamente o správe týkajúcej sa žiadosti o ochranu imunity a výsad Tobiasa Pflügera (A7-0054/2009) a aj ju prijal. Táto správa vychádza z nepravdivých skutočností. Hlavným problémom je, že v správe sa cituje rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bol medzitým zrušený. Tento rozsudok je neplatný, pretože 21. júla 2009 krajský súd v Mníchove ako druhá a posledná inštancia zamietol žalobu proti Tobiasovi Pflügerovi. Nebol teda uznaný vinným. Z tohto dôvodu sú všetky výhrady neplatné. Je politicky neprijateľné, že dnes 24. novembra 2009 sa v Parlamente hlasovalo o správe, ktorá obsahuje nepravdivé skutočnosti. Snažili sme sa dosiahnuť, aby bola táto neúplná, a teda nepravdivá správa vylúčená z programu. Žiaľ, bez úspechu. Takýto druh konania Európskeho parlamentu vzbudzuje dojem, že podporuje prenasledovanie politicky činných osôb, v tomto prípade bývalého poslanca Európskeho parlamentu Prokuratúrou Mníchov II.

– Správa: József Szájer (A7-0036/2009)

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Úlohu Parlamentu považujem za efektívnu iba vtedy, ak dokáže zachovať účinnosť právnych predpisov. V tejto súvislosti uplatnenie pravidla regulačného postupu s kontrolou umožňuje posudzovať návrhy týkajúce sa právnych predpisov ex ante. Táto správa čiastočne mení úlohu Parlamentu a zlepšuje našu schopnosť kontrolovať a monitorovať uplatňovanie právnych predpisov v členských štátoch.