Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 25. novembra 2009 - Štrasburg

8. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Søren Bo Søndergaard (A7-0047/2009)

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, prvoradou povinnosťou každého zhromaždenia je požadovať od výkonnej moci skladanie účtov. Sme tu ako tribúni ľudu. Medzi nami a výkonným orgánom – teda Komisiou – by malo existovať tvorivé napätie.

Keď však príde na rozpočtové otázky, Európsky parlament je ako jediný z volených zhromaždení na svete z dôvodu prehĺbenia integrácie na strane výkonnej moci proti svojim voličom.

Európsky rozpočet každoročne narastá a Dvor audítorov nám každoročne predkladá správu, podľa ktorej sa strácajú alebo kradnú desiatky miliárd eur. A napriek tomu nerobíme to, na čo sme oprávnení: nepozastavujeme dodávky – inými slovami, nepovieme, že kým sa neurobí poriadok v účtovných postupoch, nedáme k dispozícii viac peňazí.

Znova dávame tomuto rozpočtu zelenú napriek všetkým chybám, ktoré obsahuje, a tak zrádzame ľudí, vďaka ktorým sme tu – svojich voličov a zároveň daňovníkov. Väčšina poslancov tohto Parlamentu totiž zaujala „správny alebo nesprávny európsky postoj“ a budú radšej, ak niečo urobí Brusel zle, než keby to mali kompetentne zabezpečiť členské štáty.

– Správa: Reimer Böge (A7-0044/2009)

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica hlasovala za mobilizáciu 24 miliónov EUR na podporu prepustených pracovníkov v Belgicku.

Hlasovali sme za, pretože sme na strane tých, ktorí sú v núdzi, ktorí zasvätili svoj pot a svoje mozgy spoločnostiam a ktorí sa nakoniec stávajú obeťami nespravodlivého hospodárskeho systému a nekontrolovaného súťaženia o zisky s ničivými sociálnymi účinkami.

Je však potrebné zhodnotiť úlohu tohto Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

V roku 2009 bolo z potenciálnych 500 miliónov EUR zmobilizovaných len 37 miliónov EUR. Fond neodráža dôvod, pre ktorý bol založený.

Po druhé, fond namiesto priamej podpory nezamestnaných podporuje vnútroštátne systémy zabezpečenia zamestnanosti. Keďže sa navzájom veľmi odlišujú, fond v konečnom dôsledku reprodukuje zjavné nerovnosti, ktoré existujú medzi našimi vlastnými systémami prerozdeľovania.

V Portugalsku fond poskytuje nezamestnanej osobe podporu 500 EUR. V Írsku poskytuje nezamestnanému podporu 6000 EUR.

Po tretie, prípad firmy Dell ukazuje, akým spôsobom je možné podporiť prepustených pracovníkov v Írsku a zároveň samotnú nadnárodnú spoločnosť, ktorá ich prepustila. Tá je totiž momentálne príjemcom iného druhu verejnej podpory v Poľsku.

Spoločnosť Dell získala finančné prostriedky na založenie nového závodu v Poľsku, zatiaľ čo získavala nové pozície na americkom trhu a za tretí štvrťrok tohto roka oznámila v regióne zisk v hodnote 337 miliónov USD.

Z tohto dôvodu je potrebné starostlivo prehodnotiť všetky aspekty Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, už som to uviedol mnohokrát a poviem to bezpochyby znova: bez ohľadu na motívy svojich zakladateľov Európska únia už dávno prestala byť ideologickým projektom a stala sa kšeftom – spôsobom prerozdeľovania peňazí od ľudí mimo systému osobám v jeho vnútri. Ide teda o veci, o ktorých dnes hovoríme – tieto úplatky pre vybrané protežované spoločnosti.

Prenesme sa nad podozrivé načasovanie podpory pre spoločnosť Dell v Írsku, ktorá bola z procesného hľadiska ohlásená diskutabilným spôsobom v období príprav na írske referendum o Európskej ústave alebo Lisabonskej zmluve. Zo širšieho hľadiska by som rád upozornil, že ako svetadiel sme sa o toto už raz pokúsili: v 70. rokoch sme sa vydali cestou podpory nekonkurencieschopných odvetví, čo malo katastrofálne následky. Vieme, kam táto cesta vedie. Výsledkom je stagnácia, inflácia a napokon hromadný bankrot. Nechoďme touto cestou aj po druhý raz.

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, so záujmom som si prečítal prvú vetu, v ktorej sa uvádza, že fond sa zriadil s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu.

Nediali sa však v usporiadaní svetového obchodu veľké zmeny vždy? V našom volebnom obvode v Londýne sme mali textilné podniky, ktoré na globalizáciu reagovali a pripravovali sa tak, že niektoré funkcie si zabezpečili v chudobnejších štátoch, čím v rozvojových krajinách vytvorili pracovné miesta, a zároveň zachovali pracovné miesta s vysokou hodnotou vo výskume, vývoji a marketingu v Londýne, vo svojom volebnom obvode, v Európskej únii.

Prečo teda, ak tieto spoločnosti dokážu reagovať, odmeňujeme neefektívne textilné podniky a podniky z oblasti IT, ktoré si strkajú hlavy do piesku a dúfajú, že globalizácia pominie?

Tieto peniaze by sa určite dali vrátiť daňovníkom, aby ich mohli minúť, ako uznajú za vhodné. Nepochybne je čas, aby sa vlády zamerali na vytváranie správnych podmienok na to, aby v prípade rušenia pracovných miest mohli ísť podnikatelia ďalej a vytvárať nové pracovné miesta.

– Správa: David Martin (A7-0043/2009)

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vraciam sa k ozajstnému zneužitiu úradnej moci, ku ktorému takmer došlo, a to pod zámienkou novelizácie rokovacieho poriadku určenej na jeho prispôsobenie podmienkam Lisabonskej zmluvy. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 86, ktorým si administratíva udelila právo menovať zástupcu nezávislých poslancov v konferencii predsedov.

Je absolútne škandalózne, že k tomuto menovaniu, ktoré by sa malo uskutočniť ako vo všetkých orgánoch nášho Parlamentu na základe voľby, konsenzu alebo voľby v prípade nedosiahnutia konsenzu, ešte nedošlo z dôvodu úmyselného zásahu úradníkov, ktorí sú proti.

Je tiež znepokojivé, že títo úradníci získali pre svoju vec politické skupiny, ktoré nám nie sú naklonené a ktoré by sa jednoznačne nemali de facto ani de jure vyjadrovať k menovaniu nášho zástupcu. Ak sa o tomto rozhodnutí bude opäť diskutovať, napadneme ho na Súdnom dvore.

– Návrh uznesenia (B7-0141/2009) Príprava kodanského samitu o zmene klímy

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, ak chceme zabezpečiť dosiahnutie skutočných a záväzných výsledkov v boji proti zmene klímy, je potrebné zaručiť štyri zásady, ktoré by som rada zdôraznila. Dnes sa tu o nich aj hlasovalo.

Prvá spočíva v tom, že musíme dosiahnuť právne záväznú dohodu.

Druhá je taká, že je potrebné zaručiť presné politické ciele vrátane cieľov v oblasti znižovania emisií. V tomto smere musíme mať ambiciózne ciele. Som presvedčená, že sme mohli ísť ďalej, než sme urobili dnes.

Tretí bod spočíva v tom, že je potrebné zaručiť verejné financovanie nevyhnutné na to, aby sme sa mohli venovať problému zmeny klímy.

Štvrtý a posledný bod – ktorý je podľa mňa veľmi dôležitý a treba ho vziať do úvahy – je ten, že musí ísť o celosvetovú dohodu, nielen dohodu medzi niektorými regiónmi. Malo by k nej dôjsť prostredníctvom procesu založeného na demokratickej účasti všetkých krajín.

Som presvedčená, že uznesenie, ktoré sme tu dnes prijali, nie je také dobré – ak to tak môžem povedať – ako uznesenie prijaté v minulosti Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.

Verím však, že je tu skutočne potrebné zachovať dosiahnutý výsledok a úsilie vynaložené počas tohto procesu. Do Kodane teda odchádzame s tým, že Parlament vykonal pomerne dobrú prácu. Naozaj dúfam, že budeme tvrdo bojovať a že sme schopní splniť, čo sme tu dnes prijali.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – Vážený pán predsedajúci, podporil som toto uznesenie. Zmena klímy je celosvetovou politickou prioritou na kodanskom samite. Nemal by priniesť len čisto politické záväzky, ale aj záväzné dohody a postihy v prípade ich neplnenia.

Boj proti zmene klímy je celosvetová záležitosť, na ktorej sa musia aktívne zúčastňovať vyspelé i rozvojové krajiny. Bohaté krajiny však musia zohrať vedúcu úlohu. Musia sa dohodnúť na záväzných cieľoch v oblasti znižovania emisií a zároveň nájsť peniaze na to, aby mohli rozvojovým krajinám pomôcť bojovať proti zmene klímy.

  Jan Březina (PPE). – (CS) Dnešným prijatím uznesenia o kodanskom samite o ochrane klímy vydal Parlament jasný signál, že tejto problematike prisudzuje mimoriadny význam. Odráža sa to aj na autentickom prístupe, v rámci ktorého Parlament stanovuje zásadu spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti. V súlade s tým majú priemyselné krajiny zohrať vedúcu úlohu, zatiaľ čo rozvojovým krajinám a hospodárstvam ako Čína, India a Brazília bude poskytnutá primeraná podpora v podobe technológie a budovania kapacít. Na druhej strane musím povedať, že predpoklad, podľa ktorého by dohoda v Kodani mohla predstavovať impulz pre iniciatívu green new deal, je podľa môjho názoru prehnane optimistický a ideologicky jednostranný. V idealistickom úsilí o znižovanie emisií CO2 nesmieme mať klapky na očiach a kráčať cez mŕtvoly priemyselných podnikov. Takýto nerealistický prístup by som nepovažoval za udržateľnú alternatívu pre celú Európu.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, správa, ktorú práve náš Parlament definitívne prijal, sleduje „politicky korektnú“ líniu, ktorá je tu najvyšším pánom bez spochybňovania vžitých dogiem.

Lenže ak sa niečo tisíckrát opakuje, neznamená to ešte, že je to aj opodstatnené. Globálne otepľovanie vždy existovalo. Globálne otepľovanie je tu napríklad od poslednej doby ľadovej a, napokon, predchádzajúce stupne globálneho otepľovania neboli zapríčinené autami človeka neandertálskeho.

To, čo nám je opakované stokrát, tisíckrát, nie je nijako spochybňované, nie sú nijaké otázky. A z akého dôvodu? Jednoznačne môžeme vidieť, že existuje minimálne jeden veľmi významný dôvod: príprava na nastolenie svetovej vlády. Druhým dôvodom je opäť raz vyvolať v obyvateľoch Európy a západného sveta pocit viny, pretože panuje nesprávny názor, že sú zodpovední za všetky neduhy sveta.

Týmto končím, vážený pán predsedajúci, pretože nemám právo na šesťdesiatjeden sekúnd. Ďakujem, že ste moje slová vzali na vedomie.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, pán Van Rompuy na svojej prvej tlačovej konferencii ako nový prezident alebo vymenovaný prezident vyhlásil, že kodanský proces bude krokom ku globálnemu riadeniu našej planéty. Určite nie som jediný, koho znepokojuje spôsob, ktorým sa programu v oblasti životného prostredia zhostili tí, čo majú iný program, pokiaľ ide o presun moci z národných demokracií.

Environmentalizmus je príliš dôležitý na to, aby uplatňovanie jeho riešení zostalo len na jednej strane politickej diskusie. Ako konzervatívec sa považujem za prirodzeného konzervatívca. Marx učil, že príroda je zdrojom, ktorý treba využívať, a táto doktrína našla kruté uplatnenie v ťažkom priemysle štátov RVHP. Nikdy sme však nevyskúšali riešenia voľného trhu v rozširovaní vlastníckych práv, v získavaní čistého vzduchu a čistej vody povolením vlastníctva namiesto tragédie spoločného, kde sa očakáva, že tieto ciele sa dosiahnu činnosťou štátu a globálnych technokracií.

Environmentalizmus je teda príliš dôležitý na to, aby sme ho zanechali.

– Návrh uznesenia (B7-0155/2009) Viacročný program na roky 2010 – 2014 týkajúci sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, uznesenie o Štokholmskom programe, o ktorom dnes náš Parlament hlasoval, je výsledkom veľkého úsilia o spoluprácu a úplne nového procesného pravidla, s ktorým zatiaľ nemáme veľké skúsenosti.

Toto pravidlo v skutočnosti stanovuje naozaj ambiciózne ciele, ale ak chceme mať Európu, ktorá je otvorená a zároveň bezpečná, musíme byť schopní nájsť správnu rovnováhu medzi stále účinnejšou spoluprácou v boji proti trestnej činnosti a terorizmu na jednej strane a silným záväzkom ochrany verejných práv na súkromie na strane druhej.

Zaviazali sme sa uplatňovať spoločnú azylovú politiku, dodržiavať ochranu základných ľudských práv a spoločnú prisťahovaleckú politiku prostredníctvom prísnejšej kontroly hraníc.

Ďalšou úlohou je vytvorenie európskeho justičného priestoru. Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, musíme podporovať všetky podoby spolupráce zameranej na šírenie spoločnej európskej justičnej kultúry. Ako príklad môžeme uviesť vzájomné uznávanie bežných rozsudkov a predpisov, zrušenie doložky vykonateľnosti a uplatňovanie opatrení zameraných na zjednodušenie prístupu k spravodlivosti a podporu výmen medzi sudcami a prokurátormi.

Potom je tu aj viacročný program zdôrazňujúci koncepciu európskeho občianstva, ktoré by sa malo považovať za doplnenie občianstva jednotlivých štátov, nie za jeho obmedzenie.

Som presvedčený, že tieto ciele si vyžadujú väčšiu angažovanosť všetkých...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, dnes som hlasovala za stratégiu EÚ pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, inými slovami Štokholmský program. Keď sa však skutočný legislatívny návrh Rady vráti prostredníctvom Komisie do Parlamentu, mám v úmysle byť veľmi prísna a tvrdá, pokiaľ ide o otázku otvorenosti a transparentnosti legislatívnej práce.

Je to dôležité, najmä čo sa týka azylového konania. Možnosť požiadať o azyl je základným právom a európska spolupráca je o rúcaní múrov, nie o ich budovaní. Členské štáty preto musia rešpektovať definíciu utečenca a žiadateľa o azyl v súlade s dohovorom o právnom postavení utečencov a ja som teraz predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je na to zameraný. Štokholmský program musí vo svojej konečnej podobe obhajovať európske hodnoty, ako sú sloboda a dodržiavanie ľudských práv. Stoja za to, aby sme za ne bojovali, a presne to aj urobím.

  Daniel Hannan (ECR). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som vám a vašim úradníkom chcel poďakovať za trpezlivosť počas týchto vysvetlení hlasovania.

Vážený pán predsedajúci, bývalý britský minister vnútra Willie Whitelaw raz povedal svojmu nástupcovi v tejto funkcii, že to bola najlepšia práca vo vláde, pretože sa nemusel zaoberať žiadnymi cudzincami.

Žiadny minister vnútra v nijakom členskom štáte by to dnes nemohol povedať. V oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí nastala najúžasnejšia harmonizácia. Vo všetkom od prisťahovalectva a azylu cez víza a občianske právo až po trestné súdnictvo a políciu sme Európskej únii naozaj dali najvyšší atribút štátnosti: monopol na donucovaciu právnu silu vo vzťahu k občanom, čiže systém trestného súdnictva.

Kedy sme o tom vlastne rozhodli? Kedy sme sa vôbec spýtali na názor svojich voličov? Akceptujem, že sa to neudialo v tajnosti. Nebola v tom žiadna konšpirácia, alebo prinajmenšom išlo azda o niečo, čo H. G. Wells nazval otvorenou konšpiráciou. V žiadnej fáze sme však nemali slušnosť opýtať sa ľudí, či chcú byť občanmi štátu s vlastným právnym systémom.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Podobne ako mnohých európskych občanov, ktorí nedostali možnosť vyjadriť sa k Lisabonskej zmluve, aj mňa celkom znepokojil vývoj v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európska únia absorbuje čoraz viac právomocí v oblasti azylu a prisťahovalectva a táto problematika je stále viac vylúčená z rámca demokratickej občianskej kontroly. Výsledkom bude ešte intenzívnejšie prisťahovalectvo a všetky problémy, ktoré to prinesie.

Otázka udelenia práv bez stanovenia povinností, ktorá je ďalšou záležitosťou vyplývajúcou z tohto uznesenia, poskytuje prisťahovalcom ospravedlnenie, ak sa neprispôsobia predpisom hostiteľských krajín. Príkladom toho, čo mi prekáža, je pasáž, ktorá sa zaoberá takzvanou „viacnásobnou diskrimináciou rómskych žien“, pretože sa v nej neuvádza, že takáto diskriminácia je v mnohých prípadoch dobrovoľná. Len vezmite do úvahy skutočnosť, že od mnohých rómskych žien a maloletých detí sa vyžaduje, aby išli...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, požiadal som o slovo na tému Štokholm.

Ako už bolo uvedené, pán predsedajúci, táto správa obsahuje dve znepokojivé veci.

Prvou je jej veľmi výrazné hľadisko podporujúce prisťahovalectvo. Druhá nefiguruje v obsahu správy ani v jej záveroch. Dozvedeli sme sa o nej len prostredníctvom zámerov pána komisára Barrota: ide o kriminalizáciu slobody prejavu, výskumu a myslenia.

V mnohých európskych krajinách sú dnes ľudia prenasledovaní, zatýkaní, prísne trestaní a väznení len preto, lebo chcú vyjadriť kritický uhol pohľadu napríklad na dejiny druhej svetovej vojny, na súčasné dejiny alebo na jav prisťahovalectva. Toto právo je im upierané a sú veľmi prísne trestaní. Toto je hlavný dôvod na obavy, pretože je to v úplnom protiklade s európskym duchom.

– Návrh uznesenia (B7-0153/2009) Odškodnenie cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti

  Aldo Patriciello (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pred niekoľkými mesiacmi sme boli svedkami náhleho a neočakávaného kolapsu niektorých nízkonákladových leteckých spoločností, napríklad Myair a Sky Europe, s následným okamžitým zrušením všetkých plánovaných letov. Spôsobilo to nevýslovné problémy tisícom cestujúcich, ktorým bolo odopreté právo absolvovať riadne zarezervovaný let. Ešte vážnejšia je ale skutočnosť, že tým istým spotrebiteľom bola odopretá aj možnosť vrátenia peňazí za lety, ktoré boli zrušené v dôsledku konkurzných opatrení prijatých voči týmto leteckým spoločnostiam.

Z tohto dôvodu sa zdá, že je viac než kedykoľvek predtým nevyhnutné, aby Komisia, ktorá uvádza prosperitu a blahobyt spotrebiteľov medzi svojimi zásadami a hodnotami, urýchlene prijala náležité opatrenia, ktorými zabráni, aby nastali podobné situácie na úkor európskych občanov.

Musíme predovšetkým urýchliť proces revízie smernice 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, tak ako sa na jednej strane potrebujeme vybaviť...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Za posledných deväť rokov podalo návrh na vyhlásenie konkurzu 77 leteckých spoločností. Teda nie iba jedna, dve či tri a nielen včera: opakujem, je to za posledných deväť rokov. Tisíce cestujúcich v dôsledku toho zostali na zahraničných letiskách bez akejkoľvek ochrany. Nedostali žiadne odškodnenie alebo prinajmenšom nedostali včas primerané odškodnenie. Vzhľadom na to som hlasovala za toto uznesenie a súhlasím s myšlienkou, že v odvetví leteckej dopravy musíme regulovať aj túto medzeru v právnom systéme, ktorá dnes prevláda.

Podporujem aj presný termín navrhnutý v uznesení, ktorým je 1. júl 2010 – čo je relatívne skoro – do ktorého musí Komisia prísť so skutočnými konkrétnymi návrhmi na riešenie tohto problému. V budúcnosti by mali byť práva cestujúcich v leteckej doprave chránené aj…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Zigmantas Balčytis (S&D). – Vážený pán predsedajúci, táto problematika je veľmi dôležitá. Hlasoval som za toto uznesenie, lebo som presvedčený, že potrebujeme právny predpis na ochranu občanov v prípade konkurzu leteckých spoločností. Každý deň využívajú služby nízkonákladových leteckých spoločností milióny našich občanov. Vysoký počet konkurzov nízkonákladových leteckých spoločností v Európskej únii od roku 2000 a nedávny prípad spoločnosti Sky Europe sú však jasným dôkazom citlivosti nízkonákladových dopravcov na zmeny cien ropy a ťažké hospodárske podmienky v súčasnosti.

Túto situáciu musíme napraviť a Komisiu žiadame, aby uvažovala o najvhodnejších opatreniach na odškodnenie cestujúcich.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, v dôsledku nedávnych prípadov zahŕňajúcich pozastavenie a odobratie licencií mnohým leteckým spoločnostiam utrpel veľké straty významný počet cestujúcich a majiteľov leteniek, ktoré nemohli použiť, ale ani za ne nedostali naspäť peniaze.

Som preto presvedčená, že je potrebné navrhnúť osobitné nariadenie stanovujúce najlepšie riešenia problémov vyplývajúcich z konkurzov, čo sa týka finančnej straty a návratu do vlasti.

Je teda dôležité poskytnúť cestujúcim odškodnenie v prípade konkurzu a tiež stanoviť príslušné finančné a administratívne postupy. Mám na mysli zásadu vzájomnej zodpovednosti na ochranu cestujúcich všetkých leteckých spoločností, ktoré lietajú na rovnakých trasách a majú voľné miesta. Umožnilo by to návrat do vlasti cestujúcim, ktorí sa ocitli v nepríjemnej situácii na zahraničnom letisku. Návrhy na zriadenie garančného fondu alebo povinného poistenia leteckých spoločností by v tomto zmysle mohli predstavovať prijateľné riešenia a bolo by potrebné zvážiť ich vo vzťahu ku kompromisnému riešeniu, ktorým by bolo zvýšenie cien pre spotrebiteľov.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, je veľmi dôležité hovoriť o bezpečnosti cestujúcich v leteckej doprave a predovšetkým o odškodňovaní v situáciách, keď idú spoločnosti do konkurzu, ako práve uviedla pani Oviirová. Za posledných deväť rokov došlo k 77 prípadom konkurzov a odvetvie leteckej dopravy údajne čelí väčším otrasom než kedykoľvek predtým.

Neľútostná hospodárska súťaž je istým druhom baráže. Novým javom sú lacné letecké spoločnosti, ktorým sa, zdá sa, momentálne darí a dosahujú obrovské zisky. Mnohé ďalšie letecké spoločnosti to priviedlo do nezdravej konkurenčnej situácie. Ako už bolo povedané, je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa neopakovali nešťastné prípady z minulosti, aby letecké spoločnosti niesli istú zodpovednosť za svojich cestujúcich a aby boli zodpovedné za odškodnenie v prípade zrušenia letu v dôsledku konkurzu. Aby sme to zabezpečili...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

– Návrh uznesenia: „made in“ (označenie pôvodu)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Pomocou lisabonskej stratégie chcela Európska únia posilniť hospodársku úniu. Je preto dôležité zlepšiť aj konkurencieschopnosť hospodárstva. V tomto smere je však najdôležitejšie, aby na trhu prevládala spravodlivá hospodárska súťaž. Znamená to, že pre každého výrobcu, vývozcu a dovozcu musia platiť jasné pravidlá. Podporila som návrh tohto uznesenia, pretože nastolenie povinnosti určiť krajinu pôvodu tovaru dovezeného z tretích krajín do Európskej únie je spoľahlivým spôsobom dosiahnutia transparentnosti, poskytnutia primeraných informácií spotrebiteľovi a zabezpečenia dodržiavania pravidiel medzinárodného obchodu. Ďakujem.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, rozpravou o označovaní pôvodu sa v žiadnom prípade neuprednostňujú záujmy jedného alebo niekoľkých členských štátov, ako sa ľudia často mylne domnievajú. Naopak, ide o zhmotnenie základnej hospodárskej zásady rovnakých podmienok.

Cieľom tejto zásady je v súlade s Lisabonskou zmluvou uplatnenie európskej konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni prostredníctvom jasných a vyvážených pravidiel pre naše výrobné spoločnosti a spoločnosti, ktoré dovážajú výrobky z tretích krajín.

Diskutujeme teda o záležitostiach, ktoré sa týkajú Európy ako celku. Verím preto, že je dôležité dosiahnuť dohodu o označovaní pôvodu, ktorá presiahne rámec záujmov jednotlivých štátov alebo politických skupín a poskytne priestor na vôľu vytvoriť jednotný trh pomocou podpory konkurencieschopnosti a transparentnosti.

Predloženie návrhu nariadenia o označovaní pôvodu Parlamentu, ako to Európska komisia naformulovala v roku 2005, predstavuje v tomto smere krok vpred.

V súlade s Lisabonskou zmluvou bude teda vďaka spolurozhodovaciemu postupu medzi Parlamentom a Radou veľmi dobre možné urýchliť schvaľovanie nariadenia, ktoré je také dôležité pre hospodárstvo a európskych spotrebiteľov.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Søren Bo Søndergaard (A7-0047/2009)

  Robert Atkins (ECR-DE), písomne. – Britskí konzervatívci nemohli schváliť absolutórium za plnenie európskeho rozpočtu za rok 2007, oddiel Európska rada. Už štrnásty rok bol Európsky dvor audítorov schopný vydať len vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov Európskej únie.

Sme si vedomí pripomienok audítorov, že okolo 80 % transakcií EÚ vykonávajú agentúry pôsobiace v členských štátoch na základe dohôd o spoločnom riadení. Audítori neustále informujú, že úroveň kontroly a skúmania využívania fondov EÚ v členských štátoch je nedostatočná.

S cieľom riešiť tento pretrvávajúci problém uzavrela Rada v roku 2006 Medziinštitucionálnu dohodu, ktorá im nariaďuje zaviesť certifikáciu na tie transakcie, za ktoré sú zodpovedné. So znepokojením konštatujeme, že väčšina členských štátov si doteraz nesplnila povinnosti v uspokojivej miere, a preto napriek tradičnej „džentlmenskej dohode“ medzi Parlamentom a Radou neudelíme absolutórium dovtedy, kým si členské štáty nesplnia povinnosti v zmysle Medziinštitucionálnej dohody.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za udelenie finančného absolutória Rade za rozpočet za rok 2007. Zdôrazňujem však svoj nesúhlas s tým, akým spôsobom sa Výbor pre kontrolu rozpočtu zhostil tejto situácie, keď pán spravodajca Søndergaard vypracoval dve protichodné správy. Zmena stanoviska medzi návrhom na odklad absolutória v apríli 2009 a návrhom na udelenie absolutória bola odôvodnená tvrdeniami vyplývajúcimi zo stretnutí bez práce na audite a Európsky dvor audítorov sa k riadeniu Rady nijako nevyjadril. Je mi ľúto, že nebola vypracovaná žiadna právna štúdia na potvrdenie právomocí Európskeho parlamentu, a teda aj Výboru pre kontrolu rozpočtu, najmä čo sa týka vonkajšej a vojenskej činnosti Rady. V čase, keď budeme v rámci uplatňovania Lisabonskej zmluvy rokovať o politických vzťahoch s Radou, je dôležité, aby bola práca inštitúcií založená na právnych predpisoch.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Na konci minulého legislatívneho obdobia, v apríli, Parlament rozhodol o odklade udelenia absolutória Rade v súvislosti s plnením rozpočtu za rok 2007 predovšetkým v dôsledku nedostatočnej transparentnosti účtovníctva, čo sa týka použitia rozpočtu Spoločenstva. Parlament najmä dospel k záveru, že je dôležité zvýšiť transparentnosť a sprísniť parlamentnú kontrolu výdavkov Rady na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku/európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (SZBP/EBOP).

Dnes prijatá správa napokon Rade udeľuje absolutórium, pretože Parlament podľa nej získal od Rady uspokojivú odpoveď na požiadavky uvedené v uznesení z apríla tohto roka. Obsahuje však niekoľko varovaní pre budúci postup udeľovania absolutória. Parlament predovšetkým overí pokrok, ktorý Rada dosiahla v súvislosti s uzávierkou všetkých svojich mimorozpočtových účtov, zverejňovaním všetkých svojich správnych rozhodnutí (ak slúžia ako právny základ pre rozpočtové položky) a predkladaním svojej výročnej správy Parlamentu. Hoci Rada mierne pokročila dopredu, čo sa týka skladania účtov v súvislosti s použitím rozpočtu Spoločenstva, sme presvedčení, že pokiaľ ide o výdavky na SZBP/EBOP, poskytnuté informácie sú ešte veľmi vzdialené od primeranej úrovne. Z tohto dôvodu máme stále isté výhrady.

– Odporúčanie do druhého čítania: Ivo Belet (A7-0076/2009)

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlasoval som za toto nariadenie o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť. Energetická účinnosť je životne dôležitá, pokiaľ ide o trvalú udržateľnosť životného prostredia a zachovania obmedzených zdrojov. Je jasné, že vďaka informačnému označovaniu sa budú môcť európski spotrebitelia odteraz lepšie rozhodovať. Ich rozhodnutia nebudú založené len na cene, ale aj na palivovej úspornosti. Ďalšia výhoda takéhoto označovania spočíva v tom, že označovaním adhézie pneumatík na mokrom povrchu sa zvýši bezpečnosť na cestách.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za správu pána Beleta o označovaní palivovej úspornosti pneumatík, ktorá je v súlade so spoločnou pozíciou Rady. Vzhľadom na skutočnosť, že 25 % celkových emisií CO2 pochádza z cestnej dopravy a 30 % celkovej spotreby paliva vo vozidlách súvisí s pneumatikami, zavedenie povinnosti označovať pneumatiky predstavuje kľúčový nástroj boja za zdravšie životné prostredie.

Rozhodnutie, ktoré dnes Parlament prijal, bude mať za následok zníženie emisií oxidu uhličitého až o štyri milióny ton ročne. Na ilustráciu môžeme uviesť, že to zodpovedá odstráneniu jedného milióna automobilov z ciest EÚ. Nespochybniteľný prínos schváleného právneho predpisu spočíva v zlepšení kvality, a teda aj bezpečnosti pneumatík. Nemalo by to viesť k zvyšovaniu cien, čo spotrebitelia určite ocenia, najmä tí, ktorí sa o kúpe výrobku rozhodujú na základe jeho ceny. Podľa môjho názoru to potvrdzuje výsledky prieskumu trhu, podľa ktorých spotrebitelia majú záujem o nákup ekologickejších výrobkov. Výhoda schváleného predpisu pre výrobcov podľa mňa spočíva v tom, že vďaka jednotným normám na uvádzanie informácií o úspornosti pneumatík budú mať lepšie šance súperiť o zákazníkov na základe iných faktorov než len ceny výrobku.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Nové nariadenie o označovaní pneumatík je súčasťou stratégie Spoločenstva v oblasti CO2 stanovujúcej ciele, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom zníženia emisií vozidiel. Od novembra 2012 sa budú v EÚ pneumatiky označovať v súvislosti s palivovou úspornosťou, adhéziou na mokrom povrchu a hlukovými emisiami. Pneumatiky sú v dôsledku svojho valivého odporu zodpovedné za 20 až 30 % energie spotrebovanej vozidlami. Ak nariadime používanie palivovo úsporných pneumatík, ktoré sú bezpečné a majú nízke hlukové emisie, prispievame poklesom spotreby paliva k zníženiu poškodzovania životného prostredia a prostredníctvom trhovej hospodárskej súťaže k zvýšeniu ochrany spotrebiteľa. Vítam preto vytvorenie ďalšieho nástroja, ktorý predstavuje ďalší krok smerom k trvalo udržateľnej Európe, pokiaľ ide o energiu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, schvaľujem rozhodnutie Parlamentu konečne prijať nariadenie, ktorým sa zvýši bezpečnosť, ako aj ekologická a hospodárska účinnosť cestnej dopravy. Cieľom je podpora používania bezpečnejších a tichších pneumatík. Podľa niektorých štúdií je možné významne znížiť (až o 10 %) podiel paliva spotrebovaného vozidlom, ktorý je závislý od vlastností pneumatiky.

Toto nariadenie je v súlade s mojou angažovanosťou v oblasti ochrany spotrebiteľa. Stanovuje účinný regulačný rámec pomocou jasného a presného označovania a informovania. Vďaka tomu je možné zachovať transparentnosť a spotrebiteľ si je lepšie vedomý možností nákupu, pretože má k dispozícii brožúry, letáky a predaj cez internet.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam skutočnosť, že namiesto smernice máme nariadenie o označovaní pneumatík, ktoré je výsledkom návrhu Parlamentu.

Od novembra 2012 sa budú pneumatiky označovať v súvislosti s palivovou úspornosťou, adhéziou na mokrom povrchu a hlukovými emisiami. Európski občania budú mať viac informácií, na základe ktorých si budú môcť vybrať správne pneumatiky, čo sa týka znižovania nákladov na palivo a prispievania k znižovaniu spotreby energie. Budú si teda môcť vybrať ekologickejšie a zmenšiť svoju uhlíkovú stopu.

Označovanie navyše povedie k zvýšeniu hospodárskej súťaže medzi výrobcami. Toto označovanie je prospešné z hľadiska životného prostredia. Je potrebné uvedomiť si, že cestná doprava má na svedomí 25 % emisií oxidu uhličitého v Európe.

Pneumatiky môžu pri znižovaní emisií CO2 zohrať významnú úlohu, pretože sú zodpovedné za 20 až 30 % celkovej spotreby energie vo vozidlách.

Pri osobných automobiloch môžu energeticky účinnejšie pneumatiky usporiť až 10 % nákladov na palivo.

Preto som hlasoval za.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za kompromisný balík o označovaní pneumatík. Tento Parlament sa zaoberá mnohými záležitosťami, ktoré sa javia mimoriadne technické a na prvý pohľad nie sú na popredných miestach politického programu mnohých osôb. Táto problematika je pravdepodobne jednou z nich. Podrobnejšie preskúmanie však ukáže, že takmer štvrtina emisií CO2 pochádza z cestnej dopravy a že pneumatiky zohrávajú významnú rolu pri určovaní palivovej úspornosti. Navrhnutý právny predpis má preto dôležitú úlohu v širšom úsilí EÚ o boj proti globálnemu otepľovaniu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu najmä preto, lebo prispieva k dvom základným bodom: k zlepšovaniu dostupných informácií, ktoré uľahčujú ekologickejší výber pneumatík, a k skutočnosti, že takýmto výberom prispejeme k zvýšeniu energetickej účinnosti. Pneumatiky sú totiž zodpovedné za 20 až 30 % celkovej spotreby energie vo vozidlách.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh nariadenia o označovaní pneumatík, ktorý dnes schválil Parlament, je zásadným krokom vpred smerom k uvádzaniu bezpečných a tichých výrobkov na trh. Umožňuje tiež minimalizáciu spotreby paliva. Osobitne vítam skutočnosť, že právna forma návrhu bola zmenená zo smernice na nariadenie.

Umožní nám to dosiahnuť okamžité rovnaké uplatňovanie všetkých ustanovení vo všetkých členských štátoch, čím sa zabezpečí účinnejšia harmonizácia európskeho trhu pneumatík. Úsilie o pružnosť pri zobrazovaní označenia, ktoré pri rokovaniach vynaložil Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, navyše poskytne spotrebiteľom primeranú ochranu a zároveň zabezpečí, že výrobcovia nebudú zaťažení prílišnou byrokraciou.

Predbežné ustanovenie, podľa ktorého budú pneumatiky vyrobené pred rokom 2012 vyňaté z povinností ustanovených v nariadení, tiež predstavuje nevyhnutné opatrenie na zabezpečenie postupného zavádzania nových európskych nariadení na trh. Z týchto dôvodov teda môžeme uviesť, že sme spokojní s dosiahnutou spoločnou pozíciou, pričom sme si istí, že zodpovedá cieľom pôvodného návrhu Komisie.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za nariadenie o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť. Toto nariadenie je súčasťou legislatívneho balíka týkajúceho sa energetickej účinnosti a prispeje k zníženiu škodlivých emisií produkovaných odvetvím dopravy. Podľa nariadenia musia dodávatelia pneumatík pomocou značiek a nálepiek používateľom poskytovať informácie o spotrebe paliva, jazdnom odpore, adhézii na mokrom povrchu a vonkajšom hluku valenia. Z praktického hľadiska označenie určí pre tieto parametre úroveň A až G, do ktorej je pneumatika zaradená. Dodávatelia pneumatík majú tiež povinnosť zverejniť na svojej internetovej stránke vysvetlenia o týchto ukazovateľoch, ako aj odporúčania týkajúce sa správania vodiča. Medzi tieto odporúčania patrí potreba ekologického vedenia vozidla, pravidelná kontrola tlaku v pneumatikách a dodržiavanie brzdnej vzdialenosti. Do 1. novembra 2011 zverejnia všetky členské štáty zákonné ustanovenia a správne opatrenia potrebné na transpozíciu nariadenia do vnútroštátnych právnych predpisov. Ustanovenia tohto nariadenia budú účinné od 1. novembra 2012. Odvetvie dopravy je zodpovedné približne za 25 % škodlivých emisií. Z tohto dôvodu nariadenie prispeje k zníženiu týchto emisií.

– Správa: Reimer Böge (A7-0044/2009)

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Účelom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EFPG) je poskytnúť podporu pre pracujúcich, ktorých sa osobne dotklo prepúšťanie v dôsledku veľkých zmien v usporiadaní svetového obchodu. EFPG financuje konkrétne pomoc pri hľadaní nového zamestnania, rekvalifikáciu na mieru, podporu podnikania, pomoc pri samostatnej zárobkovej činnosti a osobitné dočasné doplnkové príjmy.

Z dlhodobejšieho hľadiska sú tieto opatrenia zamerané na pomoc pracovníkom pri hľadaní a udržaní nového zamestnania.

Naša krajina, Portugalsko, bola poberateľom podpory z fondu EFPG dvakrát: v roku 2008 po prepustení 1 549 pracovníkov automobilového priemyslu v lisabonskom regióne a v meste Alentejo a v roku 2009 po prepustení 1 504 osôb z textilných závodov v severných a stredných oblastiach krajiny.

Rozhodujúca úloha tohto fondu je jednoznačná. Otázka, ktorú položila pani Berèsová, však poukazuje na to, že Európska komisia by mala objasniť situáciu. Musíme zabrániť poskytovaniu finančných prostriedkov alebo štátnej pomoci v členskom štáte, ktoré spôsobí stratu pracovných miest v iných oblastiach EÚ.

Súhlasím preto s tým, že je potrebné zaručiť účinnú koordináciu európskej finančnej pomoci a zabrániť spoločnostiam, aby sa dosahovali zisky tak, že budú vytvárať a rušiť pracovné miesta.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem poskytnutie 14,8 milióna EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EFPG) na podporu 2 840 pracovníkov spoločnosti Dell v Limericku, ktorí prišli o prácu po zatvorení závodu. Z týchto peňazí totiž nebude mať úžitok spoločnosť Dell, ale priamo prepustení pracovníci. Zdá sa totiž, že zatiaľ čo Dell zatváral svoj výrobný závod v Írsku, získal od poľskej vlády štátnu pomoc v sume 54,5 milióna EUR na otvorenie nového závodu v meste Lodž. Túto štátnu pomoc schválila Európska komisia. Aká konzistentnosť panuje v jadre tejto politiky Komisie? Spoločnosť Dell reálne zbavuje povinnosti čeliť sociálnym následkom jej stratégie a umožňuje podnikom pustiť sa do pretekov o dosiahnutie dna za podpory finančných prostriedkov členských štátov i EÚ. Je naliehavo potrebné vyjasnenie koordinácie politiky Európskej komisie v oblasti štátnej pomoci a jej sociálnej politiky.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako som už mal príležitosť uviesť, aj pred príchodom momentálnej finančnej krízy, ktorá prehĺbila a zhoršila niektoré predchádzajúce symptómy, už bol zjavný vážny vplyv globalizácie a z nej vyplývajúceho premiestňovania podnikov na životy mnohých ľudí. Jedinečný problém časov, v ktorých žijeme, a výnimočná potreba použiť mechanizmy, ktoré sú samy výnimočné, na pomoc nezamestnaným a podporu ich opätovného začlenenia na trh práce sa jasne ukážu, keď k týmto problémom pridáme momentálnu nedostatočnú dôveru v trhy a scvrkávajúce sa investície.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol už v tomto smere viackrát použitý. Vždy to bolo s cieľom zmierniť vplyv, ktorý má na európskych pracovníkov ich vystavenie celosvetovému trhu. Prípady popísané v správe pána Bögeho opäť raz stoja za zváženie, hoci sú tu naďalej isté pochybnosti, čo sa týka toho, či bude naozaj každý spĺňať podmienky. Preto by bolo v budúcnosti lepšie, keby sa žiadosti predkladali osobitne.

Rád by som opäť vyjadril svoje presvedčenie, že Európska únia musí prijať opatrenia na podporu silnejšieho, voľnejšieho a kreatívnejšieho európskeho trhu, ktorý bude vytvárať investície a pracovné miesta.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, lebo keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EFPG) je nástrojom reakcie na osobitnú európsku krízu spôsobenú globalizáciou, vzťahuje sa na momentálnu situáciu. Tento fond poskytuje individuálnu, jednorazovú a časovo obmedzenú podporu priamo prepusteným pracovníkom. Argumentuje sa, že pri poskytovaní tejto podpory pracovníkom by nemalo dochádzať k nepomernosti, akej sme boli svedkom.

Európsky sociálny fond (ESF) navyše podporuje európsku stratégiu zamestnanosti a politiky členských štátov v oblasti plnej zamestnanosti, kvality a produktivity práce, podporuje sociálne začlenenie, najmä prístup znevýhodnených osôb k zamestnaniu, a znižuje nerovnosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Má zásadnú úlohu pri posilňovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Momentálna situácia si vyžaduje masívne, náležité a svižné uplatňovanie ESF.

Je jasné, že EFPG a ESF majú rôzne ciele, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a nemôžu jeden druhý nahradiť. EFPG je mimoriadnym opatrením, preto by mal mať samostatné financovanie, a bude veľmi vážnou chybou, ak bude EFPG ako krátkodobé opatrenie financovaný z ESF alebo iného štrukturálneho fondu.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – Vítam rozhodnutie Európskeho parlamentu o schválení pomoci z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre pracovníkov spoločnosti Dell. Prepúšťanie v spoločnosti Dell má vážny vplyv na miestne hospodárstvo v meste Limerick a okolité oblasti. Musíme uskutočniť primerané rekvalifikačné opatrenia, aby sme zabezpečili, že ľudia, ktorí prišli o prácu v spoločnosti Dell, si v blízkej budúcnosti nájdu zamestnanie. Schválenie írskej žiadosti o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii prispeje k rekvalifikácii a zvýšeniu kvalifikácie dotknutých pracovníkov.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v prípade Belgicka a Írska, pretože si myslím, že by sme mali použiť všetky dostupné prostriedky na pomoc pracovníkom, ktorí sa stali obeťami škôd spôsobených globalizáciou a hospodárskou a finančnou krízou.

Napriek tomu pochybujem o konzistencii európskych politík, ak Európska komisia popri mobilizácii tohto fondu povolí Poľsku poskytnutie štátnej pomoci spoločnosti Dell na otvorenie závodu v krajine, hoci v Írsku závod zatvára. Ako môžu mať európski občania dôveru vo „výhody“ Európy, ak povoľuje takéto „kúsky“?

V tejto súvislosti sú na mieste pochybnosti o oprávnenom použití verejných prostriedkov a ľútosť, že našim spoločnostiam chýba sociálna zodpovednosť a sú vedené len úsilím o ziskovosť bez ohľadu na zničené pracovné miesta.

  Jacky Hénin (GUE/NGL), písomne. – (FR) Skupina Dell, včera na prvom mieste, dnes na treťom mieste na svete v oblasti informačných technológií, s odhadovanou hodnotou na akciovom trhu vo výške 18 miliárd USD, ktorá za tretí štvrťrok 2009 zaznamenala zisk 337 miliónov USD a za štvrtý štvrťrok očakáva ešte vyšší zisk...

Áno, stojím za zamestnancami spoločnosti Dell!

Áno, dúfam, že si čo najskôr nájdu zamestnanie a začnú opäť žiť dôstojný život!

Ale nie, k ožobračovaniu európskych daňovníkov sa nepripojím. Za žiadnych okolností sa nepridám k ďalším prejavom pohŕdania zamestnancami, ktorí sa nachádzajú v strašnom zmätku.

Je na vinníkovi, aby platil, a na Európe, aby uplatňovala silnú priemyselnú politiku v súlade s potrebami obyvateľstva, skôr než povolí vyplácanie dividend!

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Európsky parlament dnes schválil finančné prostriedky v sume 14 miliónov EUR na vzdelávanie 1 900 pracovníkov spoločnosti Dell, ktorí boli prepustení v dôsledku rozhodnutia premiestniť závod z Írska do Poľska. Tento fond môže podporiť ľudí, ktorí prišli o prácu, aby sa preškolili a získali kvalifikáciu potrebnú na opätovné nájdenie zamestnania. Fond posunie peniaze ďalej, nebude ich priamo rozdávať. Budú totiž zaslané na vzdelávacie inštitúcie tretieho stupňa v oblasti Munster na pokrytie školného pre bývalých zamestnancov spoločnosti Dell. Schválenie tohto financovania predstavuje kľúčový príklad záväzku Európy pomôcť Írsku dostať sa z recesie. Finančné prostriedky by mali prispieť k spomaleniu trendu zvyšovania nezamestnanosti v oblasti Munster a poskytnú stimul miestnemu hospodárstvu, keď sa osoby postihnuté zatvorením závodu Dell vrátia naspäť do práce.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL) , písomne. – (FR) Za túto správu a za udelenie pomoci z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii hlasujeme mysliac na írskych a belgických pracovníkov ako obete neoliberálnej globalizácie.

Rozhodne však odmietame úvahy, že sociálne a ľudské tragédie, ktoré zažívajú európski pracovníci, by sa mali považovať len za „prispôsobenie“ nevyhnutné na hladký chod neoliberálnej globalizácie. Je absolútne neprijateľné, aby EÚ podporovala práve tie strany, ktoré nesú zodpovednosť za tieto tragédie, tým, že politicky a finančne podporí procesy premiestňovania a presunu, ktoré uskutočňujú z čisto ziskuchtivých dôvodov.

Trhové chúťky kapitalistických predátorov, akým je texaská spoločnosť Dell, druhá najväčšia telekomunikačná spoločnosť na svete, nemožno tolerovať bez ohľadu na všeobecný záujem občanov Európy. Toto v žiadnom prípade nie je naša predstava o Európe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je v súlade s touto koncepciou. Táto podpora je zásadná, ak chceme pomáhať nezamestnaným a obetiam premiestňovania, ku ktorému došlo v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností premiestňuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má ničivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. EFPG má pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania spoločností. Zásadným spôsobom im pomáha získať prístup k novým pracovným miestam v budúcnosti. EFPG už v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, najmä Portugalsko a Španielsko. Teraz je čas poskytnúť takúto pomoc Belgicku a Írsku.

  Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) EÚ zriadila legislatívny a rozpočtový nástroj na poskytovanie podpory osobám, ktoré prišli o prácu v dôsledku „veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a aby im pomohla pri opätovnom začlenení do trhu práce“.

Sme presvedčení, že voľný obchod a trhové hospodárstvo sú priaznivé pre hospodársky rozvoj, a preto sme v zásade proti finančnej pomoci krajinám a regiónom. Finančná kríza však veľmi silno zasiahla hospodárstva členských štátov a hospodársky pokles je tentoraz hlbší než akýkoľvek pokles, ktorý Európa zažila od 30. rokov minulého storočia.

Ak EÚ neprijme opatrenia, postihne to veľmi ťažko nezamestnaných v tých oblastiach Belgicka a Írska, ktoré požiadali o pomoc z EÚ. Nebezpečenstvo sociálnej marginalizácie a trvalého vylúčenia je veľmi veľké, čo ako liberáli nemôžeme prijať. Hlboko súcitíme so všetkými, ktorých postihli následky hospodárskeho poklesu, a radi by sme videli, že opatrenia ako vzdelávanie ľuďom pomôžu prekonať tieto problémy. Podporujeme preto pomoc postihnutým nezamestnaným v textilnom odvetví belgických regiónov východného a západného Flámska a mesta Limburg a v počítačovom priemysle v írskych grófstvach Limerick, Clare a North Tipperary, ako aj v meste Limerick.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Podporil som mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, pretože hromadné prepúšťanie je nepochybne negatívnym dôsledkom hospodárskej krízy a napriek populárnemu názoru kríza stále pretrváva. Je nepochybné, že osobám v dotknutých krajinách, ktoré prišli o prácu, treba pomôcť. Strata zamestnania je obrovskou tragédiou v živote týchto ľudí a ich rodín. Preto si myslím, že úloha Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii je v ťažkých časoch krízy mimoriadne dôležitá. Podľa môjho názoru by sa mal rozpočet fondu v budúcnosti podstatne zvýšiť, aby dokázal pokryť sociálne potreby. Hospodárska kríza si i naďalej vyberá svoju daň v podobe hromadného prepúšťania, ktoré často vedie k ľudským drámam, nárastu sociálnych problémov a mnohých ďalších nepríjemných javov. Myslím si preto, že by sme mali spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sme čo najúčinnejšie pomohli ľuďom, ktorí trpia vplyvom hospodárskej krízy.

– Správa: David Martin (A7-0043/2009)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam navrhnuté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy rokovacieho poriadku v súvislosti so vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. Rada by som zdôraznila jeden z aspektov, ktoré v súčasnosti považujem za nanajvýš významné, pretože sme svedkami rokovaní o novej dohode, ktorá v januári 2013 nahradí Kjótsky protokol. Lisabonská zmluva robí z medzinárodného boja proti zmene klímy osobitný cieľ politiky EÚ v oblasti životného prostredia. Lisabonská zmluva pridáva podporu medzinárodných opatrení zameraných na boj proti zmene klímy na zoznam cieľov, ktoré tvoria jej politiku v oblasti životného prostredia. Lisabonská zmluva dáva Európe aj nové právomoci v oblasti energetiky, vedeckého výskumu a politiky v oblasti kozmického priestoru. Energetika je teraz spoločnou zodpovednosťou, čím sa otvára cesta spoločnej európskej politike.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Martina o prispôsobení rokovacieho poriadku Parlamentu Lisabonskej zmluve, pretože je potrebné novelizovať niektoré vnútorné pravidlá Parlamentu vzhľadom na väčšie právomoci vyplývajúce zo vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti. Ide najmä o väčšiu zákonodarnú právomoc, ktorá Parlamentu umožní prijímať právne predpisy na rovnakej úrovni ako vlády členských štátov vo viacerých oblastiach.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sme dnes hlasovali, budú zapracované do rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktorý je potrebné zosúladiť s blížiacim sa vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti, ku ktorému má dôjsť 1. decembra. Verím, že výrazné rozšírenie právomocí Parlamentu, ktoré si od všetkých poslancov vyžaduje plnenie nových úloh, je dôležitou skúškou jeho schopnosti navrhovať právne predpisy a jeho zmyslu pre zodpovednosť.

V dôsledku toho môžem len uvítať zmenu rokovacieho poriadku, ktorá umožní, aby Parlament pracoval vo väčšom súlade s ustanoveniami zmlúv.

Teší ma hlavne zvýšenie významu úlohy, ktorú zohrávajú národné parlamenty a iniciatívy členských štátov v oblasti európskej integrácie.

Dúfam, že všetky európske orgány s rozhodovacou právomocou budú čoraz viac plniť a dodržiavať zásadu subsidiarity, ktorej európsky zákonodarca venuje osobitnú pozornosť.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Davida Martina o reforme rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, pretože tomuto Parlamentu umožní prijať nové základné pravidlá súvisiace so vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti.

Táto správa obsahuje predovšetkým: privítanie nových „pozorovateľov“, ktorí by mali byť čo najskôr schopní stať sa plnoprávnymi poslancami Európskeho parlamentu; zavedenie pravidiel súvisiacich s novou úlohou národných parlamentov v legislatívnom procese prostredníctvom kontroly dodržiavania zásady subsidiarity – reformu, ktorú s radosťou vítam, pretože prispeje k prehĺbeniu demokratickej diskusie; a predovšetkým udelenie významnejšej úlohy pri navrhovaní európskych právnych predpisov Európskemu parlamentu.

Tento text napokon objasňuje, aký druh opatrení má Európsky parlament prijať v prípade „porušenia základných zásad členským štátom“, čo je zvlášť pozitívne pri ochrane základných práv.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Podľa starého článku 36 rokovacieho poriadku tohto Parlamentu sme mali „venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu základných práv“. Podľa nového článku 36 musíme „plne dodržiavať“ tieto práva, ako sú ustanovené v Charte základných práv. Je to malá zmena, ale považujem ju za významnú. Všetkých poslancov Európskeho parlamentu zaväzuje k dodržiavaniu práv každého občana.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 znamená, že je nevyhnuté prispôsobiť rokovací poriadok a zosúladiť ho s novými pravidlami a právomocami.

Týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi rokovacieho poriadku sa Parlament pripravuje na väčšie právomoci, ktoré bude mať po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a zohľadnení príchodu 18 nových poslancov, zvýšenia zákonodarných právomocí a nového rozpočtového postupu. Dôležitá tu je aj budúca spolupráca s národnými parlamentmi.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Je vidieť veľmi málo z toľko ospevovaného nárastu demokracie a silnejšieho hlasu parlamentov, ktoré mala zaviesť Lisabonská zmluva. Existuje naozaj len zopár nových postupov. Postup hodnotenia dodržiavania základných práv sa v žiadnom prípade nesmie zneužívať na povinné nastoľovanie politickej korektnosti alebo protidiskriminačnej mánie.

Nedostatok demokracie v EÚ sa Lisabonskou zmluvou nemení. Nezmenilo sa veľa, keď má Európsky parlament vybrať predsedu Komisie spomedzi neúspešných politikov, ktorí prehrali voľby. Fakt, že Štokholmský program sa presadzuje tak rýchlo, že nemôžeme predložiť svoje obavy o ochranu údajov, je ukážkou toho, aký je náš hlas silný v skutočnosti. Zmeny rokovacieho poriadku v dôsledku Lisabonskej zmluvy v skutočnosti nepriniesli žiadny nárast transparentnosti ani posilnenie hlasu parlamentov. Z tohto dôvodu som hlasoval proti.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Lisabonská zmluva zvýši rýchlosť, legitimitu a demokraciu rozhodovacieho procesu Európskej únie, ktorý prináša opatrenia, ktoré sa nás ako občanov každý deň dotýkajú.

Parlamentu sa zvýši najmä zákonodarná právomoc, pretože vo väčšine záležitostí, ktorými sa inštitúcie zaoberajú, sa bude rovnakým dielom deliť o zodpovednosť s Európskou radou. Podľa Lisabonskej zmluvy sa totiž takzvané spolurozhodovanie stane pravidlom a bežným legislatívnym postupom.

Čo sa mňa týka, ako poslanec EP som si vedomý problémov, ktoré táto zmena prináša.

Táto správa predovšetkým nadväzuje na prácu začatú a takmer dokončenú v predchádzajúcom volebnom období. Išlo o prispôsobenie rokovacieho poriadku, ktorým sa riadi práca Parlamentu, novej zmluve, ktorá má nadobudnúť platnosť začiatkom budúceho mesiaca.

Niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú čisto technickej povahy a iné sa týkajú aktualizácií, ktoré Parlament pri tejto príležitosti uskutočnil. Správa ako celok predstavuje kompromis, ktorý je uspokojivý pre politickú skupinu, do ktorej patrím, Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Vyváženým spôsobom sú do nej totiž zapracované otázky ako subsidiarita a proporcionalita, ako aj posilnenie spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi.

Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Komunistická strana Grécka nesúhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi na prispôsobenie rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu ustanoveniam Lisabonskej zmluvy a hlasovala proti nim. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zachovávajú a posilňujú reakcionársku a protidemokratickú povahu rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktorý predstavuje škrtiaci rámec pre každý hlas, čo sa zdvihne proti zvrchovanosti politických predstaviteľov kapitálu.

Nie je pravda, že Lisabonská zmluva „dáva EÚ demokratickejší rozmer“, pretože údajne zvyšuje úlohu Európskeho parlamentu. Európsky parlament je súčasťou reakcionárskej konštrukcie EÚ. Preukázal svoju oddanosť reakcionárskej politike EÚ, svoju podporu záujmov monopolov, svoju úlohu orgánu, ktorý dáva údajnú zákonnú dôveru protiľudovej politike EÚ. Európsky parlament nezastupuje ľud, zastupuje záujmy kapitálu. Záujem ľudu stojí na opačnej strane, nie je v súlade s protiľudovou politikou EÚ a Európskeho parlamentu, ktorý ju podporuje, a vyžadoval by si úplnú zmenu konštrukcie na zjednotenie Európy.

– Návrh uznesenia (B7-0141/2009)/REV 1: Príprava kodanského samitu o zmene klímy

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktorého cieľom je dosiahnutie ambicióznej a právne záväznej medzinárodnej dohody v Kodani. Verím totiž, že uzavretie tejto dohody môže viesť k novému trvalo udržateľnému modelu, ktorý stimuluje sociálny a hospodársky rast, podporuje rozvoj trvalo udržateľných technológií z hľadiska životného prostredia, ako aj obnoviteľné energie a energetickú účinnosť, znižuje spotrebu energie a umožňuje vytváranie nových pracovných miest.

Verím, že schválenie tohto uznesenia – ktoré zdôrazňuje, že medzinárodná dohoda by mala byť založená na zásade spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti, pričom vyspelé krajiny by mali prevziať vedúcu úlohu pri znižovaní emisií a prijať zodpovednosť za poskytovanie finančnej a technickej podpory rozvojovým krajinám – prispeje k určitej celosvetovej rovnováhe.

Je preto rozhodujúce, aby Únia prevzala v tejto oblasti vedúce postavenie s cieľom chrániť blahobyt budúcich generácií.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie o kodanskom samite, pretože našou zodpovednosťou ako volených poslancov je ochraňovať planétu pre budúce generácie. Svet v najbližších mesiacoch dá do hry svoju budúcnosť. Je nemysliteľné, že by medzinárodné spoločenstvo nedokázalo dosiahnuť dohodu, ktorá by štáty zaväzovala ísť cestou rozumu. Vedúci predstavitelia štátov a vlád, máte v rukách zodpovednosť za Zem zajtrajška. Odložte nabok svoje národné záujmy a krátkodobé záležitosti, pretože ľudstvo nemá času nazvyš.

  Frieda Brepoels (Verts/ALE), písomne. – (NL) V uznesení, ktoré dnes prijal Európsky parlament, zdôrazňuje osobitná kapitola veľký význam regiónov a miestnych orgánov najmä v procese konzultácií a pri šírení informácií o klimatickej politike a jej uplatňovaní. Až 80 % politík na prispôsobenie a zmiernenie zmeny klímy sa zavedie na miestnej a regionálnej úrovni. Viaceré regionálne vlády už stoja na čele a prijali radikálny prístup k boju proti zmene klímy.

Ako poslankyňa za Európsku slobodnú alianciu zastupujúcu európske národy a regióny plne podporujem priamu účasť regionálnych vlád na podpore trvalo udržateľného rozvoja a účinnej reakcii na zmenu klímy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť prácu Siete regionálnych vlád pre trvalo udržateľný rozvoj (nrg4SD). Táto sieť už vytvorila úzke partnerstvo s Rozvojovým programom OSN (UNDP) a Programom OSN pre životné prostredie (UNEP). Poslanci EFA preto žiadajú o výslovné uznanie regionálnych vlád v súvislosti s kodanskou dohodou, uznanie ich úlohy v rámci politík na prispôsobenie a zmiernenie zmeny klímy.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Je rozhodujúce, aby kodanská konferencia vyústila do politicky záväznej dohody. Táto dohoda musí obsahovať operačné prvky, ktoré sa budú môcť okamžite realizovať, a harmonogram, ktorý umožní vypracovanie právne záväznej dohody v priebehu roku 2010. Do dohody sa musia zapojiť všetky krajiny, ktoré podpísali dohovor, a je veľmi dôležité, aby boli jasne definované všetky záväzky, či už pokiaľ ide o zníženie emisií, alebo o financovanie. Zatiaľ čo na jednej strane by priemyselné krajiny mali udávať tón pri znižovaní emisií skleníkových plynov, hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny by mali tiež zohrať istú úlohu a prispievať podľa svojich záväzkov a schopností. Porovnateľné úsilie by mali vyvinúť priemyselné krajiny a rozvíjajúce sa krajiny s vyspelejšími hospodárstvami. Len tak bude možné znížiť deformácie medzinárodnej hospodárskej súťaže. Je tiež veľmi dôležité, aby sme definovali takú štruktúru financovania, ktorá bude udržateľná v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. Financovanie musí prísť zo súkromného sektora, trhu s emisiami, verejného sektora priemyselných krajín a hospodársky vyspelejších rozvojových krajín.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Je mimoriadne dôležité, aby EÚ pred blížiacim sa kodanským samitom prijala opatrenia a stala sa svetovým lídrom v znižovaní emisií uhlíka. Parlament už ukázal, že má vyššie ambície než členské štáty, čo sa týka znižovania uhlíkových emisií. Dnešné uznesenie je potrebné uvítať s výzvou na skutočné financovanie, výzvou na ambiciózne ciele až do 25 – 40 % v súlade s vedeckými poznatkami a trvaním na právne záväznej dohode.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL) , písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania po prvé z toho dôvodu, že bol schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13, ktorý považuje jadrovú energetiku za významný faktor pri znižovaní emisií oxidu uhličitého, a po druhé, že bol zamietnutý pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 predložený našou skupinou, ktorý vyzýva vyspelé krajiny na zníženie emisií skleníkových plynov o 80 a 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Uznesenie obsahuje množstvo pozitívnych bodov, napríklad záväzok EÚ vyčleniť každoročne až do roku 2020 sumu 30 miliárd EUR na splnenie požiadaviek rozvojových krajín v oblasti zmierňovania vplyvu zmeny klímy a prispôsobovania sa jej. Myslím si však, že návrat k jadrovej energetike ako protijed skleníkového efektu nie je riešením v boji proti zmene klímy. Naopak, ide o nebezpečné riešenie. V Kodani sa stretnú tri tábory vyspelých, rozvojových a menej rozvinutých krajín a tri tábory vlád, základných hnutí a národov. Zmena klímy totiž do veľkej miery marí úsilie o znižovanie chudoby a hladu vo svete. Kodanský samit je skutočným problémom, ktorý musíme riešiť. Nesmieme dopustiť, aby sa slávnymi víťazmi stali priemyselné a jadrové loby.

  Jürgen Creutzmann, Nadja Hirsch, Holger Krahmer, Britta Reimers a Alexandra Thein (ALDE), písomne. – (DE) Poslanci nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente sa z nasledujúcich dôvodov zdržali hlasovania o kodanskom uznesení. Uznesenie obsahuje vyhlásenia o financovaní opatrení na ochranu klímy v tretích krajinách bez toho, aby definovalo osobitné kritériá a účel financovania. To nemôžeme odôvodniť pred daňovníkmi. Sme navyše presvedčení, že všeobecná kritika Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) nie je správna.

ICAO je organizácia, ktorá sa zaoberá leteckými záležitosťami na medzinárodnej úrovni. Kritika ICAO i vyhlásenie o údajnom neúspechu rokovaní ICAO sú nesprávne a neprimerané. Výzva na osobitné podmienky systému obchodovania s emisiami CO2 pre letecký priemysel je v protiklade s momentálnymi právnymi predpismi Únie a nerealistickými požiadavkami predstavuje prílišné bremeno pre rokovaciu pozíciu EÚ o medzinárodnej klimatickej dohode.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Vplyvy zmeny klímy už cítime: teploty stúpajú, morské a horské ľadovce sa topia a extrémne počasie je stále častejšie a intenzívnejšie. Organizácia Spojených národov odhaduje, že v roku 2007 všetky jej naliehavé výzvy na humanitárnu pomoc až na jednu súviseli s klímou. Potrebujeme celosvetovú energetickú revolúciu smerom k trvalo udržateľnému hospodárskemu modelu, ktorý zabezpečí kvalitu životného prostredia ruka v ruke s hospodárskym rastom, tvorbou bohatstva a technologickým pokrokom. Uhlíkové emisie Írska na obyvateľa sú 17,5 tony ročne. Do roku 2050 je potrebné znížiť ich o jednu až dve tony. Je jasné, že to znamená radikálne zmeny v oblasti výroby a spotreby energie. Prvým krokom bude komplexná dohoda v Kodani zaväzujúca medzinárodné spoločenstvo k povinnému zníženiu emisií a stanovujúca postihy za neplnenie na medzinárodnej úrovni. Medzinárodné spoločenstvo naozaj musí ukázať väčšiu angažovanosť než pri boji s finančnou krízou. Reakcia na zmenu klímy spočíva v silnom medzinárodnom riadení a finančných záväzkoch. Pomoc rozvojovým krajinám musí byť prídavkom k zahraničnej rozvojovej pomoci, inak bude hroziť nebezpečenstvo, že nedosiahneme rozvojové ciele tisícročia. Zmena klímy si bude naozaj vyžadovať zvýšenie investícií do verejného sektora.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Spoločné uznesenie, ktoré Parlament práve prijal, vysiela jasné posolstvo. Únia musí po Kodani hovoriť jednohlasne a konať spoločne bez ohľadu na to, aký bude rozsah záverov konferencie. Musíme si dať za cieľ momentálne zníženie emisií skleníkových plynov o 30 %. Keď hovorím „momentálne“, znamená to, že jedného dňa bude nakoniec nevyhnutné, aby sa predniesla otázka výnimiek a obchodovania s emisiami. Parlament dúfa, že kodanský samit bude príležitosťou predstaviť silnú Európsku úniu, ktorá dáva rozvojovým krajinám pevné finančné záväzky, pretože im to dlžíme.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) V Kodani bude od 7. do 18. decembra takmer 200 národov rokovať o medzinárodnej zmluve o boji proti zmene klímy, ktorá bude následníčkou Kjótskeho protokolu a vstúpi do platnosti v roku 2013…

Prijaté uznesenie bude Európskej únii slúžiť ako plán rokovaní. Ako súčasná členka Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín som k uzneseniu prispela prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré podporujú najmä právne záväznú podobu dohody.

Pri hlasovaní sú mojimi požiadavkami dosiahnutie celosvetovej politickej dohody, ktorá bude ambiciózna a záväzná a rýchlo vydláždi cestu skutočnej zákonnej dohode; dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov o 30 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990, pričom ďalší znečisťovatelia ako Spojené štáty a Čína prijmú ambiciózny, kvantifikovateľný, ale flexibilný záväzok, a zníženia o 80 % do roku 2050 v súlade s požiadavkami odborníkov; a vyjasnenie zásadného spoločného záväzku priemyselných krajín, čo sa týka financovania a pomoci rozvojovým krajinám. V kontexte krízy je ťažké určiť presnú sumu, ale bude potrebné zabezpečiť, aby prinajmenšom zodpovedala prijatým záväzkom.

Neúspech v Kodani bude ekologickým, politickým a morálnym nešťastím!

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o kodanskej konferencii o zmene klímy, pretože som presvedčená, že predstavuje dobrý parlamentný kompromis týkajúci sa základných aspektov, ktoré by mali viesť rokovania o budúcej medzinárodnej dohode v tejto súvislosti, predovšetkým pokiaľ ide o problematiku prispôsobovania, mechanizmy financovania a odlesňovanie. Chcela by som zopakovať, že dosiahnutie právne záväznej medzinárodnej dohody v Kodani, ktorá bude ambiciózna, realistická a zúčastnia sa na nej všetky strany, je tiež vecou sociálnej spravodlivosti.

  Jill Evans (Verts/ALE), písomne. – V uznesení, ktoré prijal EP, zdôrazňuje osobitná kapitola veľký význam regiónov a miestnych orgánov pri konzultáciách, informovaní a uplatňovaní klimatickej politiky. Na miestnej a regionálnej úrovni sa uskutoční až 80 % politík na prispôsobenie a zmiernenie zmeny klímy. Viaceré vlády na regionálnej alebo nižšej než štátnej úrovni už stoja na čele radikálnej politiky boja proti zmene klímy.

Ako poslanci za Európsku slobodnú alianciu zastupujúcu európske národy a regióny plne podporujeme priamu účasť vlád na regionálnej a nižšej než štátnej úrovni na podpore trvalo udržateľného rozvoja a účinnej reakcii na zmenu klímy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť prácu Siete regionálnych vlád pre trvalo udržateľný rozvoj (nrg4SD). Táto sieť už vytvorila partnerstvo s Rozvojovým programom OSN a Programom OSN pre životné prostredie. Žiadame preto o výslovné uznanie regionálnych vlád v súvislosti s kodanskou dohodou, uznanie ich kľúčovej úlohy v rámci politík na prispôsobenie a zmiernenie zmeny klímy.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako som už povedal, je dôležité prijať právne záväznú, globálnu politickú dohodu o zmene klímy, aby sme európsky priemysel nevystavili situácii, ktorá bude narúšať hospodársku súťaž. Európske úsilie musí byť zamerané na snahu o dosiahnutie dohody, čo si vyžaduje spoločné úsilie, nielen úsilie EÚ.

Podľa môjho názoru nie je myšlienka zavedenia dane na medzinárodné finančné transakcie ako riešenie pre rozvojové krajiny na financovanie prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenie jej vplyvu primeraná, pretože by to bolo na úkor hospodárstva (najmä v krízových situáciách ako je tá, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame), obchodu a vytvárania bohatstva.

Náklady, ktoré by takáto daň predstavovala pre spoločnosť vo všeobecnosti (zvýšenie daňovej záťaže, čo by ovplyvnilo všetkých daňových poplatníkov a spotrebiteľov), a jej vplyv na finančný trh (zníženie potrebnej likvidity a úverového toku pre podniky a domácnosti), nie je možné ignorovať.

Domnievam sa, že toto nie je spôsob, ako regulovať trh, a že je potrebné nájsť iné alternatívy, ktoré budú pre globálne hospodárstvo menej škodlivé.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za návrh uznesenia, pretože si myslím, že EÚ by mala ísť v boji proti zmene klímy naďalej príkladom. Stojí za zmienku, že EÚ prekonala ciele stanovené v Kjótskom protokole.

Som presvedčený, že kodanská dohoda by mala byť záväzná. V tejto súvislosti som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu Parlamentu v tejto veci, v ktorom žiadam o zahrnutie súboru medzinárodných sankcií do konečného textu.

Domnievam sa, že táto dohoda by mala byť globálna, ambiciózna a mala by obsahovať jasný časový rámec. Ak nebudeme ambiciózni, vytvoríme len akýsi čiastočný nástroj, ktorý bude ešte menej účinný ako Kjótsky protokol, v ktorom sú už zahrnuté medzinárodné sankcie. Preto dúfajme, že sa vytvorí účinná regulácia a že táto dohoda bude obsahovať ustanovenie o revízii, aby sa mohla jednoduchým spôsobom aktualizovať.

Takisto sa domnievam, že Čínu a Indiu nemožno zbaviť všetkej zodpovednosti, keďže produkujú vysoké percento globálnych emisií, zatiaľ čo naše priemyselné odvetvia vynaložia enormné úsilie na zníženie svojich emisií.

Za úspech tohto samitu sú do veľkej miery zodpovedné aj USA. Dúfam, že prezident Spojených štátov pán Barack Obama dokáže, že si zaslúži Nobelovu cenu za mier, pretože boj proti zmene klímy prispeje k mieru a šťastiu všetkých národov.

  Elisa Ferreira (S&D), písomne. – (PT) Prijaté uznesenie obsahuje pozitívne aspekty, napríklad: význam dodržania medzinárodného záväzku na obdobie po roku 2012; potrebu zosúladiť ciele zamerané na zníženie emisií s najnovšími vedeckými údajmi; výzvu určenú USA urobiť záväznými ciele sľúbené (hoci nesplnené) v poslednej volebnej kampani; dôraz na historickú zodpovednosť priemyselných krajín za emisie skleníkových plynov; podporu energetickej účinnosti a zvýšenie aktivít v oblasti výskumu a vývoja.

Význam, ktorý sa pripisuje tzv. trhovým riešeniam, a najmä obchodovaniu s emisnými kvótami, je nepopierateľný. V podstate je to politická a ideologická voľba, ktorá nielenže nezaručuje splnenie stanovených cieľov týkajúcich sa zníženia emisií, ale sama osebe najviac ohrozuje dosiahnutie uvedených environmentálnych cieľov. Dôkazom toho je fungovanie systému obchodovania Európskej únie s emisnými kvótami skleníkových plynov od roku 2005. Obchodovanie s emisnými kvótami je zamerané na komercializáciu schopnosti Zeme recyklovať uhlík a tým regulovať klímu. V dôsledku toho hrozí, že táto schopnosť – ktorá, ako vieme, zaručuje život na Zemi – skončí v rukách veľkých podnikov, ktoré znečisťujú planétu, jej prírodné zdroje a klímu.

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania o uznesení o zmene klímy, pretože Európsky parlament, ako je jeho zvykom, prejavuje úctyhodné názory bez toho, aby vzal do úvahy skutočnosť. Európska únia produkuje približne 11 % celosvetových emisií CO2. Nemôže ísť príkladom a zároveň platiť za zvyšok sveta.

Je nelogické zakázať členským štátom, aby využívali mechanizmy čistého rozvoja, aj keď to stanovuje Kjótsky protokol, a zároveň žiadať 30 miliárd EUR ročne na pomoc pre rozvojové krajiny, bez akýchkoľvek podmienok alebo náležitého posúdenia, ak mám uviesť len jednu nezrovnalosť v tomto uznesení.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Pokiaľ ide o problematiku zmeny klímy, je nevyhnutne potrebné konať a nenechať rozvojové krajiny bez pomoci. V prvom rade sú najviac postihnuté práve tieto krajiny, ktoré však zároveň nemajú potrebné zdroje na ovplyvnenie tohto javu, ktorý zapríčinili rozvinuté krajiny! Ak dnes neprijmeme žiadne celosvetové opatrenia, budúce generácie budú voči vplyvom zmeny klímy bezmocné. Preto je potrebné, aby naše vlády prevzali politické vedenie a povzbudili ostatné štáty, ako sú Spojené štáty a Čína, aby dospeli k dohode. Tento záväzok musí zahŕňať aj zavedenie dane za finančné transakcie, ktorá sa nevyužíva na financovanie dohľadu nad bankovým sektorom, ale rozvojových krajín a celosvetových verejných statkov, ako je klíma.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Nasledujúci mesiac sa všetky pohľady vo svete uprú na Dánsko. Na opačnej strane Severného mora, v krajine, ktorá jej je podobná svojou rozlohou, škótska vláda vo významnej miere prispieva k úsiliu zameranému na boj proti zmene klímy. Podľa oficiálnej webovej stránky kodanského samitu prevzalo Škótsko vedúcu úlohu v boji za ochranu klímy. Úsilie škótskej vlády je potrebné v plnej miere podporovať a musíme dúfať, že ostatné národy nasledujúci mesiac takisto prispejú k tomuto globálnemu úsiliu.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie o stratégii Európskej únie v rámci kodanského samitu o zmene klímy, pretože som presvedčená, že komplexná medzinárodná dohoda môže skutočne zmeniť trend nekontrolovaného rastu emisií skleníkových plynov.

Environmentálna politika vo všeobecnosti, a najmä klimatická politika, sú takisto stimulom pre technologické inovácie a môžu vytvárať nové perspektívy rastu pre naše spoločnosti.

Som veľmi rada, že Európa zohráva vedúcu úlohu pri presadzovaní energetickej a klimatickej politiky zameranej na zníženie emisií o 20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990. Som rozhodne proti ďalším reštriktívnym cieľom bez komplexnej medzinárodnej dohody. Na jednej strane Európa, ktorá je zodpovedná za 11 % svetových emisií, sa sama v dostatočnej miere nezasadzuje za zvrátenie tohto trendu, a na strane druhej sa obávam premiestnenia priemyselných odvetví náročných na energiu a CO2.

Len komplexná dohoda so strednodobým a dlhodobým zameraním zabezpečí predvídateľnosť potrebnú na spustenie veľkých výskumných a rozvojových projektov a bude záväzkom pre zaistenie významných investícií potrebných na oddelenie hospodárskeho rastu od trvalého rastu emisií skleníkových plynov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je veľmi dôležité, aby sa na konferencii v Kodani dosiahla ambiciózna a právne záväzná dohoda o zmene klímy.

Takisto je však dôležité, aby sa do nej zapojili všetky krajiny, najmä Čína, India a Brazília, a to vzhľadom na ich významnú hospodársku úlohu a intenzívnu priemyselnú činnosť. Tieto krajiny sa takisto musia zaviazať, že sa budú snažiť dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré budú porovnateľné s cieľmi ostatných krajín, a to prostredníctvom pomoci od bohatších, väčšmi industrializovaných krajín. Zároveň je dôležité, aby v tejto mimoriadne dôležitej veci zohrávali úlohu aj Spojené štáty.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) EÚ sa príliš dlho bezmocne snažila znížiť koncentráciu skleníkových plynov, zatiaľ čo rozvíjajúce sa hospodárstva náročné na spotrebu energie a nehospodárne priemyselné krajiny neboli pripravené ani na uplatňovanie Kjótskeho protokolu. Budeme musieť počkať, do akej miery túto skutočnosť zmení konferencia v Kodani. Za týchto okolností potrebujeme pravidlá pre proces financovania, ako aj sankcie v prípade ich nedodržiavania.

Aby sme tieto zmeny mohli dosiahnuť, musíme reštrukturalizovať našu environmentálnu politiku tak, aby sa milióny nepresúvali len hore-dole ako súčasť procesu obchodovania s emisnými kvótami, ale aby bolo možné podporiť skutočné alternatívy, ako je obnoviteľná energia, a znížiť objem prepravy tovarov v celej Európe, ktorá je dotovaná z prostriedkov EÚ. Správa nerieši tento problém v dostatočnej miere, a preto som hlasoval proti.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože v Kodani je potrebné dosiahnuť povinnú, globálne záväznú dohodu, na základe ktorej sa rozvinuté, ako aj rozvojové krajiny zaviažu dosiahnuť ciele zamerané na zníženie objemu emisií, ako sú ciele EÚ. Cieľ udržania globálneho otepľovania na úrovni 2°C a zníženia emisií skleníkových plynov môžeme dosiahnuť len vtedy, ak investujeme do čistých technológií, výskumu a inovácií. Bude potrebné vyčleniť aj ďalšie prostriedky, a to z príspevkov štátov, ktoré podpísali globálnu dohodu, odrážajúcich hospodársky vývoj a solventnosť týchto štátov.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Toto uznesenie predstavuje jasnú a reálnu stratégiu zameranú na riešenie kľúčových oblastí s cieľom dosiahnuť v Kodani nasledujúci mesiac efektívnu dohodu. Máme text, ktorý je vyvážením ambícií a reálnych cieľov a ktorý sa zaoberá zložitými otázkami, ktoré musia vyjednávači vyriešiť. Európsky parlament vyzval rokovací tím EÚ a členské štáty, aby vyvíjali tlak na činnosť v týchto bodoch: obchodovanie s emisiami; globálny trh s uhlíkom; spravodlivý systém financovania na prispôsobenie a zmiernenie; lesy; letecká a námorná doprava.

Parlament zachoval svoje predchádzajúce záväzky týkajúce sa zníženia emisií do roku 2020, a do roku 2050 stanovil ešte ambicióznejšie ciele v súvislosti s novými odporúčaniami vedeckej komunity. Ochota EÚ zohrávať vedúcu úlohu v tejto záležitosti môže byť kľúčovým faktorom pri vytváraní medzinárodne záväznej dohody zameranej na riešenie zmeny klímy.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy je dôležitým legislatívnym dokumentom a významným hlasom v medzinárodnej diskusii a rokovaniach predchádzajúcich samitu o zmene klímy, a dopĺňa pozíciu Európskej únie v tejto otázke. Ak chce Európska únia naďalej zohrávať v boji proti zmene klímy vedúcu úlohu, mala by pokračovať v stanovovaní ambicióznych cieľov zameraných na zníženie emisií a plniť predchádzajúce záväzky týkajúce sa zníženia týchto emisií. Takýmto spôsobom by mohla ísť príkladom pre ostatné krajiny, a to aj napriek mnohým ťažkostiam.

Hlas Európskeho parlamentu ako jedinej demokratickej inštitúcie EÚ je v tejto diskusii kľúčový, a preto by naše uznesenie malo poukazovať na smer, ktorým by sme sa mali vydať, a sformulovať skutočne dôležité priority. Samotný text uznesenia nesmie byť len súborom požiadaviek a želaní bez akéhokoľvek základu, ale mal by byť koherentný a najmä by mal odrážať jednotný hlas občanov EÚ, založený na zásade spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti členských štátov v otázke boja proti zmene klímy.

Európska únia ako seriózny rokovací partner musí v Kodani zaujať svoje miesto ako zjednotený orgán, ktorý zohľadňuje záujmy všetkých členských štátov. Európska únia by mala preukázať pripravenosť zvýšiť ciele v oblasti zníženia emisií o 30 % za predpokladu, že aj ostatné krajiny preukážu ochotu stanoviť si takéto vysoké ciele v oblasti zníženia emisií. Takisto treba mať na pamäti, že EÚ neakceptovala žiadne bezpodmienečné povinnosti, len podmienečné.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Hlasoval som za uznesenie, pretože Európsky parlament vyzýva vyjednávačov EÚ na poskytnutie 30 miliárd EUR rozvojovým krajinám na boj proti zmene klímy. Parlament preto vysiela jasný signál vyjednávačom, ktorí sa zúčastnia na klimatickom samite v Kodani v mene Európy o dva týždne. O svojom finančnom vklade na tomto samite sa až doteraz vyjadrovali len vágne. Teraz ich však Parlament vyzval, aby sa konkrétnejšie vyjadrili o aktuálnych sumách a percentách. Tým prehodili loptičku na stranu Spojených štátov. Existujú náznaky, že Američania sú zaneprázdnení vypracúvaním cieľa týkajúceho sa znižovania emisií CO2, ktorý chcú predložiť. Toto uznesenie urýchľuje tlak na prezidenta Obamu, aby predložil konkrétne návrhy, pretože sa tým o málo zvýši šanca na úspech v Kodani.

Takisto sa tým zvyšuje šanca krajín, ako sú Čína, India a Brazília, aby sa pripojili ku globálnemu boju proti zmene klímy. Podobne ako moji kolegovia zo Skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie som s veľkým entuziazmom hlasoval za toto ambiciózne uznesenie. Nevýhodou je, že sa sem zahrnula aj výroba jadrovej energie. Teraz je však dôležité, aby Komisia a členské štáty dosiahli v Kodani výhodnú dohodu.

  Konrad Szymański (ECR), písomne. – (PL) Na dnešnom hlasovaní o stratégii EÚ na klimatickú konferenciu v Kodani zaujal Európsky parlament radikálne a nereálne stanovisko. Parlament v žiadosti o zdvojnásobenie reštrikcií na emisie CO2 v krajinách EÚ podrýva klimatický balík, ktorý bol nedávno prerokovaný s ťažkosťami (v bode 33 sa vyzýva na zníženie o 40 %). Parlament pri súčasnej žiadosti o príspevky vo výške 30 miliárd EUR ročne na čisté technológie v rozvojových krajinách očakáva, že krajiny, ktorých energetický priemysel je založený na uhlí, ako je Poľsko, budú platiť dvojnásobok za emisie CO2: raz vo forme poplatku v rámci systému obchodovania s emisiami a druhýkrát vo forme príspevku na pomoc rozvojovým krajinám v oblasti boja proti zmene klímy (v bode 18 sa hovorí o príspevku, ktorý by nemal byť nižší ako 30 miliárd EUR ročne). Parlament pri žiadosti, aby bol výpočet príspevkov členských štátov na čisté technológie v rozvojových krajinách založený na stanovenej úrovni emisií CO2 a HDP, prehliadol kritérium schopnosti znášať tieto náklady. To predstavuje náklady pre Poľsko vo výške 40 miliárd EUR v nasledujúcich 10 rokoch (ako dôsledok zamietnutia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 31 a 27). Toto je dôvod, prečo poľská delegácia hlasovala proti celému uzneseniu o stratégii EÚ na konferenciu v Kodani o zmene klímy (COP 15).

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Zvýšenie rizika pre životné prostredie a zdravie, najmä nebezpečnej zmeny klímy, je spolu s prehrievaním planéty výsledkom priemyselného rozvoja založeného na kapitálových ziskoch a komercializácii pôdy, vzduchu, energie a vody. Tento jav nemôžu účinne riešiť vedúci predstavitelia kapitalizmu, ľudia, ktorí sú zodpovední za jeho vznik.

Cesta k samitu v Kodani je zablokovaná nárastom imperialistického boja. EÚ sa návrhom na perspektívne ekologické hospodárstvo a nárast nízkouhlíkového hospodárstva snaží vydláždiť cestu pre viac investícií zo strany monopolov snažiacich sa zjednotiť Európu a zároveň uspokojiť špekulatívne očakávania kapitálu výmenou za znečistenie.

S cieľom naplánovať a uplatňovať priebeh rozvoja, ktorý pomôže vyvážiť partnerstvo medzi človekom a prírodou a uspokojiť potreby obyvateľstva, musíme v záverečnej analýze zmeniť kapitalistické vzťahy výroby. Grécka komunistická strana preto hlasovala proti uzneseniu Európskeho parlamentu. Navrhuje kombinované uspokojenie potrieb ľudu v súlade s bohatstvom produkovaným v našej krajine. Politickými predpokladmi na realizáciu tohto cieľa sú zoštátňovanie základných prostriedkov výroby a centrálne plánovanie hospodárskeho života pod kontrolou obyvateľstva a pracujúcich tried, inými slovami moc a hospodárstvo v rukách ľudu.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti návrhu uznesenia, pretože vopred stanovuje, že EÚ od začiatku poskytne veľké množstvo finančných prostriedkov bez toho, aby počkala na ostatných partnerov. Nemôžem odôvodniť svojim voličom, že ich prostriedky budú vynaložené takýmto spôsobom. Ochrana klímy je dôležitým cieľom, ale panikárenie pred klimatickým samitom v Kodani je neprijateľné a neodráža vedecké fakty.

– Návrh uznesenia (B7-0155/2009) Viacročný program na roky 2010 – 2014, týkajúci sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa zaoberá prioritami v základných kapitolách ako sú sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, najmä pokiaľ ide o podmienky prijímania a integrácie prisťahovalcov, boj proti diskriminácii, najmä z dôvodu sexuálnej orientácie, prístup k spravodlivosti a boj proti korupcii a násiliu.

Boj proti diskriminácii je veľmi dôležitý, bez ohľadu na to, či je založená na rodovej príslušnosti, sexuálnej orientácii, veku, zdravotnom postihnutí, náboženskom presvedčení, farbe pleti, predkoch, národnom či etnickom pôvode, rovnako ako boj proti rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii, homofóbii a násiliu.

Pre všetkých občanov EÚ a ich rodiny by mala byť zaručená aj sloboda pohybu.

Zároveň by mala byť zaručená aj ochrana občanov pred terorizmom a organizovaným zločinom, na základe čoho by sa mal posilniť regulačný rámec, aby sme mohli čeliť týmto aktuálnym hrozbám vzhľadom na ich globálny rozmer.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Grécka komunistická strana je kategoricky proti Štokholmskému programu, tak ako bola proti predchádzajúcim programom zameraným na uplatňovanie čohosi, čo sa zavádzajuco nazvalo priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Jeho cieľom, a to aj napriek demagogickým vyhláseniam EÚ, je harmonizovať alebo homogenizovať vnútroštátne právne predpisy na dosiahnutie jednotného uplatňovania protiľudovej politiky EÚ a posilniť existujúce a vytvárať nové mechanizmy zamerané na prenasledovanie a útlak na úrovni EÚ pod zámienkou terorizmu a organizovaného zločinu.

Medzi hlavné priority Štokholmského programu patrí stupňovanie antikomunistickej hystérie v EÚ, čo sa už v plnej miere deje, ktorá vyvrcholí do historicky nesprávneho a neprijateľného stotožňovania komunizmu s národným socializmom. Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ a programy zamerané na ich realizáciu nie sú v záujme občanov; práve naopak, tvoria súbor opatrení, ktoré potláčajú individuálne a sociálne práva a demokratické slobody, stupňujú autoritatívny režim a útlak na úkor pracujúcich, prisťahovalcov a utečencov, zabezpečujú politický systém a suverenitu monopolov a zameriavajú sa na útlak pracujúcej triedy a ľudového hnutia, čo je nevyhnutným predpokladom pre začiatok krutého útoku kapitálu na zamestnanosť a sociálne práva pracujúcich tried a obyvateľov.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Som presvedčená, že ochrana práv detí je veľmi dôležitým aspektom Štokholmského programu. Chcela by som zamerať pozornosť na fakt, že v posledných rokoch vyvoláva rastúce obavy násilie voči deťom vrátane sexuálneho vykorisťovania detí, sexuálnej turistiky spojenej so zneužívaním detí, obchodovania s deťmi a detskej práce. Vzhľadom na skutočnosť, že ochrana práv detí je sociálnou prioritou Európskej únie (EÚ), vyzývam Radu a Komisiu, aby venovali viac pozornosti ochrane práv tých najzraniteľnejších.

Práva detí sú súčasťou ľudských práv, ktoré sa EÚ a členské štáty zaviazali dodržiavať v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a Dohovorom OSN o právach dieťaťa. EÚ musí zvýšiť svoje záväzky, aby pomohla zlepšiť situáciu detí v Európe a na celom svete a účinne zabezpečiť podporu práv detí a ich ochranu. Rada by som zdôraznila, že len stratégia založená na koordinovanom a spoločnom prístupe môže povzbudiť členské štáty, aby ctili a dodržiavali zásady Dohovoru OSN o právach dieťaťa v celej Európskej únii a za jej hranicami. S cieľom náležite zabezpečiť práva detí by som chcela navrhnúť, aby sme vo všetkých členských štátoch EÚ prijali povinné normy. Dodržiavanie práv detí však, žiaľ, doteraz nebolo univerzálne zabezpečené. Preto pri vykonávaní Štokholmského programu vyzývam Radu a Komisiu, aby prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany práv detí.

  Carlo Casini (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za uznesenie, pretože ukazuje správnym smerom, pokiaľ ide o posilnenie európskej jednoty v oblasti základných hodnôt, ktoré tvoria jej identitu.

Nemôžeme klamať sami seba, že bude možné dosiahnuť dohodu o tzv. spoločných hodnotách. Môžeme však dúfať, že tento dôvod môže pomôcť rôznym politickým zložkám zamerať sa pri napredovaní smerom k európskej jednote na to, čo je správne a spravodlivé.

Jasné rozlišovanie medzi právom na voľný pohyb a zásadou nediskriminácie na jednej strane a hodnotou rodiny ako prirodzenej spoločnosti založenej na manželstve na strane druhej viedlo k sformulovaniu odseku, ktorý podporuje nezávislosť jednotlivých štátov v oblasti rodinného práva a zákaz diskriminácie ľudí.

Tí, ktorí tak ako ja plne podporujú zásadu rovnosti, potvrdzujúc rovnosť medzi narodenými a ešte nenarodenými deťmi, môžu len podporiť zásadu nediskriminácie osôb s odlišným sexuálnym zameraním, no nemôžu akceptovať zničenie pojmu manželstva alebo rodiny. Význam tohto pojmu, ako ho uznáva článok 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, je základom pre pretrvanie generácií a výchovných možností heterosexuálnych párov.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL) , písomne. – (EL) Hlasoval som proti tomuto návrhu z mnohých dôvodov, pričom hlavné dôvody sú uvedené nižšie. Jeho základným rozmerom je v podstate filozofia bezpečnosti a strachu na úkor základných práv a slobôd. Bezpečnosť je možné zachovať práve ochranou a rešpektovaním týchto práv v súlade so zákonom. Posilňuje sa tým vnímanie pevnosti Európa, ako aj nástroj realizácie, ktorý zaobchádza s prisťahovalcami ako s potenciálnymi teroristami a kriminálnikmi a v najlepšom prípade akceptuje ich prítomnosť nie ako ľudí s rovnakými právami, ale ako ľudí závislých od potrieb pracovného trhu EÚ.

Podporuje hromadné prepúšťanie, neposilňuje právo prístupu k azylu, pripravuje cestu pre aktívnu účasť EÚ v utečeneckých táboroch mimo svojich hraníc a pre zavedenie jednostranne nevýhodných dohôd s tretími krajinami, ako aj ľahostajnosť voči rešpektovaniu ľudských práv. A nakoniec, aj keď by som mohol poukázať na viac vecí, toto uznesenie zavádza politiky, ktoré znásobujú počet rôznych orgánov, ktoré monitorujú, zhromažďujú a vymieňajú osobné údaje o občanoch, čím porušujú ich kolektívnu a osobnú dôstojnosť a pošliapavajú právo na slobodu prejavu. Toto uznesenie je venované spoločnosti, ktorá má len nepriateľov a v ktorej sú všetci podozriví. Toto nie je spoločnosť, akú chceme.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE) , písomne. – (SV) Domnievame sa, že je dôležité, aby ženy neboli objektom násilia alebo obchodovania s bielym mäsom. Takisto je úplne evidentné, že by sme mali rešpektovať ľudské práva a dodržiavať medzinárodné dohovory týkajúce sa utečencov. Pre nás ako občanov EÚ je faktom stabilný právny systém, v rámci ktorého sú si pred zákonom všetci rovní, rovnako ako skutočnosť, že dôverujeme tomu, ako orgány zachovávajú naše súkromie.

Mnohé zo 144 bodov v návrhu uznesenia a 78 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k uzneseniu Parlamentu, ktoré boli predložené, si zaslúžia podporu. Uznesenie a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy takisto obsahujú množstvo bodov, napríklad o ľudských právach, diskriminácii a ochrane súkromia, ktoré už boli zahrnuté do predchádzajúcich programov, ako aj do Lisabonskej zmluvy. Rozhodli sme sa hlasovať proti niekoľkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom s cieľom dospieť k uzneseniu, ktoré bude rozhodnejšie v otázkach, ktoré ešte neboli zahrnuté do predchádzajúcich programov a zmlúv. Hoci sa v uznesení nachádza niekoľko bodov, o ktorých sa hlasovalo a ktoré neboli zahrnuté, rozhodli sme sa hlasovať za toto uznesenie, pretože jeho prínos ďaleko prevažuje nad negatívnymi aspektmi. Je oveľa dôležitejšie vyslať z Európskeho parlamentu jasný signál o podpore Štokholmského programu.

  Marije Cornelissen a Bas Eickhout (Verts/ALE), písomne. – (NL) Uznesenie Európskeho parlamentu ako také, v ktorom sa žiada zaistiť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý bude slúžiť občanom, je progresívnym riešením a jedným z tých, ktoré pozastavia žiadosť Rady ministrov o povolenie voľnej výmeny osobných údajov o občanoch. Je to zároveň uznesenie, ktoré zaručuje ochranu utečencov a migrantov.

Toto uznesenie je krokom smerom k progresívnej európskej legislatíve o migrácii. Niektoré z kľúčových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vrátane návrhov, ktoré sa týkajú zavedenia zákazu núteného vrátenia, oslabenia úlohy agentúry Frontex, ktorá nebude zohrávať žiadnu úlohu pri presídľovaní migrantov do tretích krajín, pozitívneho postoja voči masovej legalizácii nezákonných prisťahovalcov a tvrdenia, že bezpečnosť by mala slúžiť záujmom slobody, majú rozhodujúci význam. Odseky o boji proti nezákonnej migrácii je možné interpretovať rôznym spôsobom, hoci sa podľa môjho názoru nemýlia v otázke jeho represívneho charakteru. Veľmi ma mrzí skutočnosť, že toto uznesenie bolo oslabené vzhľadom na dokumenty o nediskriminácii.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Pokiaľ ide o niektoré aspekty týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pokrok v tejto záležitosti bol až doteraz pomalý, keďže právo na pohyb a slobodu usadenia v rámci EÚ je teraz zaručené viac ako 500 miliónom občanov! Je dôležité, aby sme túto problematiku zvládli, a uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré bolo dnes schválené, je v tejto súvislosti veľkou pomocou.

Vítam toto uznesenie, pretože sa v prvom rade zameriava na občanov a zhoduje sa s mojimi prioritami: európske právo a spravodlivosť (ochrana základných práv a boj proti všetkým formám diskriminácie); Európa, ktorá chráni bez toho, aby sa správala ako Big Brother (posilnenie agentúry Europol a policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach z operatívneho a správneho hľadiska, zlepšenie medzištátnej spolupráce medzi políciou a informačnými službami, vytvorenie európskej oblasti trestného súdnictva založenej na zásade vzájomného uznávania, ochrana osobných údajov); a Európa, ktorá je zjednotená, zodpovedná a spravodlivá, pokiaľ ide o otázky azylu a prisťahovalectva, prostredníctvom skutočnej solidarity medzi všetkými členskými štátmi, a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a ich sexuálnemu a hospodárskemu zneužívaniu.

Ďalším krokom je zasadnutie Európskej rady 9. a 10. decembra 2009.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o Štokholmskom programe, pretože sa domnievam, že návrhy, ktoré obsahuje, jasne a presne stanovujú priority pre nadchádzajúce roky v oblasti európskej legislatívy v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súvislosti s uplatňovaním Lisabonskej zmluvy.

Je dôležité dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi zárukou bezpečnosti občanov a ochranou ich individuálnych práv. Ďalej by som rada zdôraznila význam uplatňovania zásady vzájomného uznávania v prípade párov rovnakého pohlavia v EÚ, ako aj zriadenia Európskeho súdneho dvora pre kybernetické veci a prijatia opatrení, ktoré väzňom poskytnú nové práva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V tomto Parlamente sa stalo bežnou praxou podporovať rozvratné záležitosti, ktoré sú mimo kompetencie Európskej únie, tým, že sa zahrnú do textov o všeobecnejších otázkach, ktoré by za bežných okolností získali širokú podporu. Znovu musím odsúdiť využívanie tohto nedovoleného spôsobu, ktorý len diskredituje tento Parlament a prehlbuje priepasť medzi poslancami Európskeho parlamentu a voličmi.

Našťastie záležitosti týkajúce sa rodinného práva patria do kompetencie členských štátov, a preto je absolútne nezákonné a zároveň nehoráznym útokom na zásadu subsidiarity, aby sa Parlament snažil začleniť ich do spoločného porozumenia o týchto otázkach tým, že bude podporovať radikálne programy.

Zväzky párov rovnakého pohlavia, ktoré uznal Parlament a ktoré platia len v štyroch členských štátoch, nie je možné uznať aj v ostatných štátoch, pričom ide o primitívnu snahu o ovplyvnenie zákonodarcov a národnej verejnej mienky, čo je mimoriadne odsúdeniahodné.

Keď bola prijatá Charta základných práv, vznikli obavy, že sa bude v budúcnosti uplatňovať nezákonným spôsobom a že bude v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Súčasná situácia potvrdzuje, že tieto predpovede boli správne.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Toto uznesenie skutočne potvrdzuje niektoré dôležité zásady: spoločnú zodpovednosť v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu, rozdelenie žiadateľov o azyl a navracanie zadržaných osôb cudzej štátnej príslušnosti. Na druhej strane sa domnievam, že časť, ktorá sa týka rešpektovania práv menšín, a najmä rómskej menšiny, je veľmi nepostačujúca a politicky priveľmi korektná. V texte sa úplne prehliada zhoršujúca sa situácia, v akej v niektorých štátoch, ako je Taliansko, žijú rómske komunity, nie však pre nedostatok integračných politík, ale práve naopak, pre cielené rozhodnutie odmietať akékoľvek pravidlá spoločenského spôsobu života.

Nenájdete tu odsúdenie nezákonných činností (krádež, vreckové krádeže, dotieravé žobranie a prostitúciu maloletých), ktoré sa vo zvýšenej miere spájajú s nezákonnými obydliami Rómov na okraji väčších miest v Taliansku a inde. Nie je tu žiadna zmienka, dokonca ani v časti o ochrane maloletých, o potrebe zabezpečiť, aby sa malé deti nestávali obeťami zotročenia niektorých hláv rómskych rodín. Dokonca tu nie je ani zmienka o tom, ako by sa vlastne mala uplatňovať smernica 2004/38/ES o odsúvaní občanov Spoločenstva, ktorí po troch mesiacoch pobytu v niektorom štáte EÚ nie sú schopní preukázať určitú výšku príjmu. Integrácia sa nemôže uskutočniť bez toho, aby boli rešpektované pravidlá, a rómske menšiny takisto podliehajú dodržiavaniu tejto zásady.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Väčšina Parlamentu schválila hlavný zámer návrhu Európskej komisie pre tzv. Štokholmský program, ktorý je silným útokom na kľúčový prvok suverenity členských štátov, akým je spravodlivosť. Zintenzívnenie spoločnej činnosti v oblasti politickej a súdnej spolupráce a spolupráce medzi tajnými službami, ako aj zavedenie stratégie pre vnútornú bezpečnosť a nových opatrení na výmenu údajov v rámci EÚ, sa deje na úkor práv, slobôd a záruk všetkých občanov žijúcich v krajinách EÚ.

Rozvojom spoločnej migračnej politiky založenej na klasifikácii prisťahovalcov podľa miery želateľnosti a využívaním agentúry Frontex v jej najrepresívnejšej podobe dochádza k porušovaniu práv migrantov a ignorovaniu ľudskej tragédie, ktorá sa odohráva v mnohých krajinách.

Nárast využívania kontroly a monitorovania ľudí je znepokojujúci, rovnako ako vytváranie profilov, založené na technikách získavania údajov a univerzálnom zhromaždení údajov bez ohľadu na to, či sú občania nevinní alebo vinní, a to na účely tzv. prevencie a kontroly. Znepokojujúce je aj veľké množstvo prostriedkov vložených do vojensko-priemyselného komplexu a jeho vyšetrovanie v oblasti vnútornej bezpečnosti.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, politická stratégia zameraná na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Štokholmský program – bude prijatá v Rade v decembri tohto roka, hneď po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. V tomto mimoriadnom okamihu, keď sa do veľkej miery zvýšia rozhodovacie právomoci Európskeho parlamentu, sa v procese vytvárania právnych predpisov Spoločenstva zvýši aj úloha národných parlamentov. Hlas občanov, ktorý sa týmto spôsobom posilní, bude mať takisto silnejší mandát, pokiaľ ide o realizáciu zásad Štokholmského programu.

Podľa môjho názoru je veľmi dôležité a naliehavé prijať opatrenia zamerané na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi Európskej únie bez ohľadu na ich rodovú príslušnosť, sexuálnu orientáciu, vek, zdravotné postihnutie, náboženské presvedčenie, svetonázor, farbu pleti, pôvod alebo etnický pôvod. Preto je dôležité, aby Rada prijala komplexnú smernicu o nediskriminácii, ktorá by zahŕňala všetky oblasti, ktoré som práve spomenula. EÚ nemá takýto právny predpis, ako sme to v Európskom parlamente viackrát spomenuli.

Dúfam, že sa tento nedostatok odstráni v rámci realizácie Štokholmského programu. Samotný zákonodarný proces však nestačí. Ak má byť Štokholmský program úspešný, musia občania EÚ poznať svoje práva. Úlohou novej Európskej komisie preto bude zvýšiť informovanosť verejnosti o právnych predpisoch týkajúcich sa nediskriminácie a rodovej rovnosti.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože umožňuje dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi rešpektovaním osobných slobôd a prevažne represívnymi vyhliadkami na bezpečnostné opatrenia, ktorých účinnosť sa dnes dá len ťažko odhadnúť. Prostredníctvom tohto programu opätovne potvrdzujeme oddanosť Európe solidarity a hodnôt, ktorej povinnosťou je chrániť slobodu vierovyznania, rovnaké príležitosti, práva žien, práva menšín a práva homosexuálov.

Z tohto dôvodu dôrazne podporujem prijatie smernice o nediskriminácii, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Rade a ktorú Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) nechcela počas posledného parlamentného obdobia prijať. Skupina PPE opätovne potvrdila svoj negatívny postoj voči tomuto textu. Takisto vítam prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov so žiadosťou o odstránenie prekážok pre uplatňovanie práva na zjednotenie rodiny a o zákaz zadržiavania maloletých osôb alebo maloletých osôb bez sprievodu cudzej štátnej príslušnosti.

Ľutujem však, že ciele migračných politík sa znovu odignorovali a ustúpili otázke boja proti nezákonnému prisťahovalectvu a posilneniu agentúry Frontex. Pokiaľ ide o otázku azylu, návrhy na spoločný azylový systém preskúma Európsky parlament ako spoločný zákonodarca, ktorý bude podrobne monitorovať skutočnú politickú vôľu na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti.

  Timothy Kirkhope (ECR), písomne. – Zatiaľ čo skupina ECR podporuje mnohé z bodov, ktoré tvoria obsah Štokholmského programu, ako sú spolupráca a solidarita v otázkach dohľadu, boja proti cezhraničnému zločinu a korupcii, ochrana základných práv a hľadanie riešení pre problematiku prisťahovalectva prostredníctvom pomoci tým krajinám v južnej Európe, ktoré čelia vážnym imigračným problémom, nepodporujeme návrhy na Európsku bezpečnostnú stratégiu ani opatrenia, ktoré by odovzdali kontrolu nad naším systémom trestného súdnictva a azylovou politikou EÚ, alebo ktoré vyzývajú na povinnú a neodvolateľnú solidaritu. Veríme skôr na spoluprácu než na nátlak; z tohto dôvodu sme hlasovali proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Štokholmský program sa zaoberá otázkou posilnenia bezpečnosti, najmä v oblasti boja proti cezhraničnému zločinu a terorizmu za súčasného rešpektovania práv občanov. Na základe tohto úsilia, ktoré je takisto výsledkom novej reality Lisabonskej zmluvy, by sme očakávali zodpovedné rokovanie o dôležitých bodoch týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý má slúžiť občanom.

Bohužiaľ, poniektorí chceli do tejto diskusie zaradiť takú základnú otázku, akou je Štokholmský program, spolu s otázkou manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ktorá je irelevantná a vôbec nesúvisí s predmetom diskusie, pričom nezohľadňuje legitímne rozdiely vo vnútroštátnych právnych riešeniach každej krajiny Európskej únie. Tých, ktorí takto konali len v záujme politického manévrovania, nezaujímal osud Štokholmského programu.

A naopak, moje hlasovanie odráža význam diskusie o potrebách v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti slúžiacom občanom. Bolo výrazom odsúdenia stratégie tých, ktorí chceli do tejto diskusie zatiahnuť rozvratnícku agendu, ktorá s ňou vôbec nesúvisí.

  Judith Sargentini (Verts/ALE), písomne. – (NL) Uznesenie Európskeho parlamentu ako také, v ktorom sa žiada zaistiť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý bude slúžiť občanom, je progresívnym riešením a jedným z tých, ktoré pozastavia žiadosť Rady ministrov o povolenie voľnej výmeny osobných údajov o občanoch. Je to zároveň uznesenie, ktoré zaručuje ochranu utečencov a migrantov.

Toto uznesenie je krokom smerom k progresívnej európskej legislatíve o migrácii. Niektoré z kľúčových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vrátane návrhov, ktoré sa týkajú zavedenia zákazu núteného vrátenia, oslabenia úlohy agentúry Frontex, ktorá nebude zohrávať žiadnu úlohu pri presídľovaní migrantov do tretích krajín, pozitívneho postoja voči masovej legalizácii nezákonných prisťahovalcov a tvrdenia, že bezpečnosť by mala slúžiť záujmom slobody, majú rozhodujúci význam. Odseky o boji proti nezákonnej migrácii je možné interpretovať rôznym spôsobom, hoci sa podľa môjho názoru nemýlia v otázke jeho represívneho charakteru. Veľmi ma mrzí skutočnosť, že toto uznesenie bolo oslabené vzhľadom na dokumenty o nediskriminácii.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Rád by som sa podelil o niekoľko pripomienok k viacročnému programu na roky 2010 – 2014 týkajúcemu sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmskému programu). Jednou z hlavných zodpovedností členských štátov je poskytnúť občanom Európskej únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Krajiny Európskej únie musia zvýšiť spoluprácu v oblasti súdnictva bez toho, aby boli dotknuté tradície a základné právne predpisy členských štátov. Musíme zvýšiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o primeranosť rozhodnutí orgánov iného členského štátu, najmä v oblastiach, ktoré sa týkajú zákonného a nezákonného prisťahovalectva, ako aj spolupráce polície a súdov v trestných veciach. EÚ musí zintenzívniť svoje úsilie v boji proti cezhraničnému zločinu a terorizmu. Na tento účel je potrebné prijať opatrenia zamerané na zlepšenie účinnosti výmeny informácií, pričom sa nesmie zabudnúť na aspekt ochrany súkromia, osobných údajov a základných slobôd. Bezpečnosť v Európe je našou spoločnou záležitosťou rovnako aj jednotný trh, preto by sme mali urobiť všetko preto, aby sa občania cítili v rámci hraníc EÚ bezpečne, pretože toto je jedna z našich základných hodnôt.

  Renate Sommer (PPE), písomne. – (DE) Vítam prijatie návrhu uznesenia o Štokholmskom programe. Je dôležité, aby tento Parlament ako zástupca európskych občanov navrhol smer, ktorým sa má vydať politika spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Dosiahli sme dobrý výsledok. Okrem toho, Lisabonská zmluva nám poskytuje istotu. V budúcnosti nebude Európsky parlament zohrávať v týchto politických oblastiach len poradnú úlohu, ale stane sa súčasťou rozhodovacieho procesu. Dosiahli sme správnu rovnováhu medzi bezpečnosťou a právami občanov.

Obyvatelia potrebujú, aby úroveň bezpečnosti vzrástla. Musíme však znovu odpovedať na otázku, či a do akej miery možno zavedením bezpečnostných opatrení obmedziť práva a slobody občanov. Myslím, že sme si zvolili správnu strednú cestu. Aby sme však zabezpečili, že sa táto stredná cesta skutočne zavedie do politiky spravodlivosti a vnútorných záležitostí, žiadame pre tento Parlament a národné parlamenty v EÚ viac práv v oblasti kontroly ako súčasť vykonávania Štokholmského programu. Plénum však, žiaľ, nepodporilo moju žiadosť o prístup polície do systému Eurodac.

Bol by to ďalší užitočný nástroj v boji proti terorizmu a zločinu. Môj návrh na výzvu Komisii na predloženie návrhov na boj proti zneužívaniu azylového systému v celej Európe bol však úspešný. Každé zneužitie azylového systému sťažuje poskytnutie azylu tým, ktorí oň oprávnene žiadajú.

– Návrh uznesenia: Stav projektu euro-stredomorskej zóny voľného obchodu

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za tento návrh spoločného uznesenia o stave projektu euro-stredomorskej zóny voľného obchodu.

Napriek určitému pokroku ľutujem, že hlavné ciele euro-stredomorského partnerstva neboli dosiahnuté, čo ohrozilo ich dosiahnutie plánované do roku 2010. Je dôležité, aby sme zabezpečili obnovu euro-stredomorského integračného procesu ako politickej priority EÚ, pretože úspech tohto procesu a zóna voľného obchodu by mohli prispieť k mieru, prosperite a bezpečnosti v celom regióne.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako vieme, Stredozemie je kolískou civilizácie. Pozdĺž jeho pobrežia sa zrodili, rozvíjali a mocne rástli myšlienky a inštitúcie, ktoré definujú podstatu európskej civilizácie a tvoria neoddeliteľnú súčasť jej histórie a jej plánov do budúcnosti.

Pozdĺž jeho pobrežia došlo takisto k rozsiahlemu oddeľovaniu, ktoré sa často riešilo pomocou ozbrojených síl, čo viedlo k bolestivej politickej separácii, zväčšeniu priepasti medzi obyvateľmi a oddelenému, ak nie antagonickému vývoju, toho, čo bolo predtým centrom sveta.

EÚ, ktorá sa chce otvoriť svetu a propagovať dialóg medzi svojimi členmi a tretími krajinami, musí podporiť myšlienku euro-stredozemnej zóny voľného obchodu, ktorá znovu umožní vybudovať užšie vzťahy medzi oboma stranami Stredozemia a ktorá zároveň podporí väčšie zblíženie medzi južnými krajinami.

Je dôležité, aby sme uznali, že výsledky, ktoré sme doteraz dosiahli, sa nezhodujú s ambíciami tejto myšlienky. Existujú mnohé hospodárske a finančné prekážky, hoci je zrejmé, že vážnejšie sporné body majú zreteľný politický charakter. Musíme však vytrvať a pomôcť obnoveniu trhu v oblasti Stredozemia, ktorý prinesie väčší kontakt medzi ľuďmi a obnovenie väzieb, ktoré sa medzičasom prerušili.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Ľutujem, že na oboch stranách Stredozemia ešte stále existuje markantná hospodárska, sociálna a demografická nerovnováha. Z tohto dôvodu som hlasovala za nový impulz pre integráciu krajín ležiacich na juhu a východe Stredozemia do medzinárodného obchodu, aby mohli diverzifikovať svoje hospodárstva a spravodlivo sa podieľať na s tým súvisiacich výnosoch.

Musíme zmenšiť priepasť oddeľujúcu severnú a južnú stranu Stredozemia v otázke rozvoja. Okrem toho, táto zóna voľného obchodu by sa mala doplniť o postupné a podmienené zavedenie voľného pohybu pre pracovníkov pri zohľadnení súčasných rokovaní o prepojení medzi migráciou a rozvojom.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. - (ES) Hlasoval som proti správe Euromed, pretože nie je možné oddeliť problematiku obchodu od problematiky politického dialógu v Únii pre Stredozemie. Táto správa sa zameriava na jadro záujmu Európskej únie v Únii pre Stredozemie. Mám na mysli vytvorenie zóny voľného obchodu medzi oboma regiónmi. Som proti zavedeniu takejto zóny voľného obchodu.

Zákon o obchode musí byť založený na zásadách spravodlivého obchodu pri zohľadnení nerovnováhy medzi krajinami Európskej únie a krajinami Stredozemia. Pokiaľ však ide o politickú kapitolu, nemôžeme súhlasiť s tým, aby Európska únia udelila Maroku pokročilý štatút, pretože porušuje ľudské práva. Čo sa týka Európskej únie, konflikt v oblasti Sahary musí byť pre Úniu pre Stredozemie prioritnou záležitosťou, spolu s podporou procesu vypísania referenda o sebaurčení podľa uznesení OSN. Z toho vyplýva, že takisto nemôžeme akceptovať tzv. povýšenie, ktoré Únia udelila Izraelu, a to z toho dôvodu, že Izrael naďalej porušuje medzinárodné právo, ako aj z dôvodu našich politických záväzkov voči Palestíne.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Veľmi vítam skutočnosť, že sa zlepšia a posilnia viacstranné kontakty s regiónom Stredozemia, a najmä s krajinami juhu a východu Stredozemia (SEMC). Takisto podporujem snahu Európskej únie o začatie procesu modernizácie hospodárstiev týchto krajín a tým pomôcť aj ich obyvateľstvu. Veľmi však pochybujem, či sa to bude dať dosiahnuť pomocou plánovanej euro-stredomorskej zóny voľného obchodu.

Hodnotenie vplyvu trvalej udržateľnosti, ktoré uskutočnila Univerzita v Manchestri, varuje pred negatívnymi sociálnymi a environmentálnymi následkami pre krajiny SEMC. Obávam sa, že táto dohoda prinesie pre krajiny EÚ nové odbytové trhy, ale zároveň vážne poškodí hospodárstva SEMC. Súčasné zavedenie slobody pohybu pre zamestnancov, ktoré sa žiada v návrhu uznesenia, by malo za následok obrovskú vlnu migrácie do Európy, čo by viedlo k odlivu pracovníkov, ktorí by boli naliehavo potrební v krajinách SEMC. Aby sme pre krajiny SEMC pomohli zaistiť pozitívnu budúcnosť, hlasoval som proti tomuto uzneseniu.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, podľa barcelonskej konferencie z roku 1995 sa ešte nerozvinul všetok potenciál potrebný na vybudovanie prirodzených vzťahov medzi krajinami ležiacimi v blízkosti Stredozemného mora.

Ambiciózny plán na vytvorenie nových a užších prepojení politického, sociálneho a kultúrneho charakteru medzi severným a južným pobrežím Stredozemného mora musí byť aj naďalej jedným z prioritných cieľov Európskej únie zameraným na dosiahnutie želaného a strategického vytvorenia zóny voľného obchodu. Euro-stredozemná oblasť môže vo významnej miere prispieť k mieru, prosperite a bezpečnosti v celom regióne.

Podporujem opatrenia a úsilie zamerané na odstránenie bariér a prekážok obchodu a uvedomujem si, že úspech euro-stredozemného partnerstva nezávisí len od vôle európskych krajín. Vytvorenie zóny voľného obchodu si vyžaduje cielenú, trvalú a synergetickú účasť všetkých strán.

Únia pre Stredozemie musí takisto zintenzívniť mieru existujúcej spolupráce v rámci euro-stredozemnej oblasti, aby sa všetky partnerské krajiny mohli zúčastňovať na regionálnych programoch a príslušných politikách Európskej únie. Pokiaľ ide o túto záležitosť, chcem pripomenúť, že vypracovanie plánov v rámci stanovenom v Paríži v júli 2008 pre strategické oblasti, ako sú nová infraštruktúra, spolupráca medzi MSP, komunikácie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, môže pozitívne prispieť k rozvoju a zjednodušeniu výmeny a investícií, pretože krajiny ležiace na južnom pobreží Stredozemného mora to veľmi potrebujú. Všetky tieto podmienky podporujú dosiahnutie mieru a vytvorenie priateľských vzťahov.

Z uvedených dôvodov schvaľujem toto uznesenie a dúfam, že plán, ktorý vypracovala Komisia, bude možné dodržať a že prinesie výhody, ktoré všetci očakávame.

– Návrh uznesenia (B7-0153/2009): Odškodnenie cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti

  Richard Ashworth (ECR), písomne. – Skupina ECR zamietla návrh uznesenia, ktorý predložili ostatné skupiny vo Výbore pre dopravu o odškodnení cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti. V skupine ECR sme predložili vlastný návrh uznesenia, ktorý zlepšil množstvo kľúčových nedostatkov v prijatom texte z takýchto dôvodov.

Hoci podpora práv cestujúcich je, samozrejme, veľmi dôležitá, existujú účinnejšie opatrenia, ktoré je možné prijať bez toho, aby museli cestujúci znášať vyššie náklady.

1. Mali by sme počkať na hodnotenie vplyvu, ako to navrhol komisár Tajani počas plenárnej schôdze, ktorá sa konala 7. októbra.

2. V schválenom texte sa žiada o zavedenie záručného fondu, ktorý by sa využíval na odškodnenie cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti. Zavedenie takéhoto fondu by však nevyhnutne museli financovať spotrebitelia, čo znamená, že cestujúci by museli za svoje letenky zaplatiť oveľa viac. V danej fáze by toto nepotrebné opatrenie prispelo k rozšíreniu zoznamu existujúcich letiskových poplatkov, poplatkov za bezpečnosť a ostatných poplatkov, ktoré sú cestujúci v súčasnosti povinní uhradiť.

(Vysvetlenie hlasovania bolo skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Podporil som tento návrh, ktorý žiada Komisiu o preskúmanie súčasnej legislatívy, ako aj o vypracovanie novej legislatívy s cieľom zabezpečiť, aby sa cestujúci neocitli v dôsledku konkurzu leteckej spoločnosti v problémoch.

V súčasnosti neexistujú v rámci európskej legislatívy žiadne ustanovenia na ochranu európskych cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti, v ktorej si cestujúci zarezervovali letenku. Dôrazne podporujem stanovisko predsedu Výboru pre dopravu, ktorý uviedol, že mnohí cestujúci nemajú zdroje na to, aby mohli riešiť straty takéhoto druhu. Preto by sa mal vytvoriť mechanizmus podpory alebo kompenzačný fond, ktoré by pomohli ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkostiach v dôsledku tohto typu konkurzu.

Je potrebné aktualizovať a posilniť predpisy týkajúce sa práv cestujúcich s cieľom poskytnúť im ochranu a pomoc v prípade konkurzu leteckej spoločnosti alebo problémov toho druhu, ktoré cestujúci nemôžu ovplyvniť.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o odškodnení cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti, pretože sa domnievam, že je potrebné zvýšiť ochranu európskych cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti, a to prostredníctvom zavedenia nových právnych predpisov alebo revízie platných právnych predpisov a vytvorením rezervného fondu na ich odškodnenie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Komerčné letecké spoločnosti museli čeliť vážnej kríze od útokov z 11. septembra 2001, čomu priťažila aj súčasná hospodárska a finančná kríza. Neustále narastá počet bankrotov a nepríjemných situácií, v ktorých sa ocitli cestujúci, mnohí z nich pri tranzite.

Tento nedostatok ochrany spotrebiteľov je skutočne neprijateľný, čo si vyžaduje európsku reakciu v oblasti zabezpečenia hodnotenia leteckých spoločností, podpory pomoci pre cestujúcich, ktorí sa ocitnú v takejto situácii, a stanovenia odškodnenia za vzniknuté škody.

Vzhľadom na túto skutočnosť musia tieto opatrenia zohľadňovať aj finančnú nestabilitu leteckých spoločností, a preto by nemala byť zbytočnou prekážkou pre ich vykonávanie. Musia sa obmedziť len na to najnevyhnutnejšie s cieľom zaistiť ochranu spotrebiteľov/cestujúcich.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Od roku 2000 ohlásilo v Európskej únii bankrot sedemdesiatsedem leteckých spoločností. Samozrejme, že existujú európske legislatívne ustanovenia o cenovej transparentnosti a odškodnení v prípade odmietnutia nástupu do lietadla, EÚ však musí odstrániť nedostatky v prípade bankrotu, najmä ak boli letenky zakúpené cez internet. Ešte stále existuje príliš veľa cestujúcich, ktorí sa ocitnú v situácii, keď nemajú dostatok prostriedkov, pretože všetky svoje úspory minuli na rodinnú dovolenku. Som za pravidlá, ktoré zaručia, že cestujúci už neuviaznu vo svojej destinácii bez toho, aby im bola poskytnutá náhradná doprava domov alebo náhradné ubytovanie.

  Jörg Leichtfried (S&D), písomne. – (DE) Hlasujem za toto uznesenie, najmä vzhľadom na nariadenie č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 295/91, ktoré už bolo prijaté. V tomto nariadení už boli vykonané správne opatrenia a posilnenie a ochrana práv cestujúcich sú jednoducho jeho logickým dôsledkom.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL) , písomne. – (FR) Hlasujeme za toto uznesenie v nádeji, že sa ochráni čo najviac záujmov cestujúcich v leteckej doprave, pokiaľ ide o súčasný stav vecí (liberalizácia služieb v oblasti dopravy, nárast počtu leteckých spoločností).

Radi by sme však zdôraznili, že systém náhrad navrhovaný v tejto správe je len provizóriom, ktorým sa tento základný problém nevyrieši.

Skutočné riešenie spočíva vo vytvorení európskej verejnej služby pre leteckú dopravu. Je to verejná služba, ktorá slúži všeobecnému záujmu s racionalizáciou uskutočnených ciest s cieľom znížiť vplyv na životné prostredie. Verejná služba, ktorá slúži všeobecnému záujmu a tým aj bezpečnosti, slobode pohybu a blahu jej užívateľov, ako aj jej zamestnancov.

Preto sa naliehavo musíme vzdať Európy mimoriadnych záujmov a vybudovať Európu všeobecného záujmu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V dôsledku rastúceho množstva bankrotov medzi leteckými spoločnosťami, ktoré postihujú tisíce občanov v členských štátoch, sa pre EÚ stalo nevyhnutné prijať opatrenia na ich ochranu. V skutočnosti je dôležité chrániť práva tých, ktorí každodenne využívajú leteckú dopravu. Hlasoval som preto za túto správu.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za návrh uznesenia o odškodnení cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti. V súčasnosti sa európske právne predpisy v prípade konkurzu leteckej spoločnosti vzťahujú len na tých cestujúcich, ktorí si rezervujú dovolenkový balík.

Pokiaľ však ide o rezerváciu dovoleniek, je zrejmé, že zvyky spotrebiteľov sa v posledných rokoch do veľkej miery zmenili: vzrástlo využívanie nízkonákladových európskych leteckých spoločností, prudko klesol počet predaných dovolenkových balíkov a vzrástol počet priamych predajov a individuálnych predajov online, ako aj voľných sedadiel.

Ak k tomu pridáme krízu, v ktorej sa tento sektor v súčasnosti nachádza, môžeme si veľmi jednoducho predstaviť počet európskych cestujúcich, ktorí sa ocitnú vo svojej dovolenkovej destinácii, niekedy bez ubytovania, a zúfalo čakajú na svoj spiatočný let v dôsledku bankrotu leteckej spoločnosti, s ktorou mali letieť.

Nakoniec dostanú len nominálnu výšku náhrady za spôsobené problémy, a aj jej získanie stojí často veľkú námahu... Komisia preto musí naliehavo prijať legislatívnu iniciatívu na riešenie tejto znepokojujúcej situácie. Zároveň by sa mal zaviesť kompenzačný fond, prostredníctvom ktorého by sa financovali tieto kompenzačné platby.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Európske regióny, ktoré sa vyznačujú tým, že patria medzi turistické destinácie, musia užívateľom služieb v tomto sektore poskytnúť najvyššiu úroveň služieb a kvality.

Takýmto príkladom je Madeira, ktorú Svetová organizácia pre cestovný ruch minulý týždeň označila za jednu z najlepších turistických destinácií na svete, pričom tomuto regiónu udelila najvyššie hodnotenie v 13 z 15 hodnotiacich kritérií. S cieľom zachovať si túto pozíciu na trhu s veľkou konkurenciou je potrebné pokračovať v práci, ktorú vykonali verejné a súkromné orgány v oblasti environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti. Tento cieľ zahŕňa aj poskytovanie maximálnych záruk turistom, ktorí navštívia tento ostrov, a to pokiaľ ide o podmienky leteckej dopravy, ako aj ich ubytovania.

Návrh uznesenia, o ktorom sme dnes hlasovali, je krokom týmto smerom, pretože je zameraný na ochranu cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti stanovením zavedenia povinných poistných a záručných fondov pre tieto letecké spoločnosti, ako aj dobrovoľného poistenia pre ich zákazníkov.

Pozitívna je aj výzva adresovaná Európskej komisii, aby predložila návrh zameraný na odškodnenie cestujúcich leteckých spoločností, ktoré sa ocitli v konkurze, a zabezpečenie ich návratu do vlasti, ak ostanú bez pomoci na letisku.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o odškodnení cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti. V Európe v súčasnosti existuje niekoľko regulačných opatrení, ktoré upravujú nasledujúce situácie: odškodnenie a návrat do vlasti zákazníkov v prípade konkurzu leteckej spoločnosti, ktorá zabezpečila dovolenkový balík; zodpovednosť leteckých operátorov v prípade nehôd a podmienky odškodnenia cestujúcich; systém náhrady a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov.

Neexistujú však žiadne právne ustanovenia na ochranu spotrebiteľov v prípade, že sa letecká spoločnosť dostane do konkurzu. Za posledných deväť rokov zbankrotovalo 77 európskych leteckých spoločností. Z tohto dôvodu sa domnievam, že táto smernica je mimoriadne potrebná. Európsky parlament preto požiadal Komisiu o posilnenie pozície cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti. Európsky parlament požiadal Komisiu, aby do júla 2010 predložila legislatívny návrh, na základe ktorého by sa cestujúcim zbankrotovaných leteckých spoločností poskytlo odškodnenie, zaviedla zásada vzájomnej zodpovednosti za cestujúcich všetkých leteckých spoločností cestujúcich do rovnakej destinácie s dostupnými voľnými miestami, povinné poistenie leteckých spoločností, zriadil záručný fond a ponúkol systém dobrovoľného poistného pre cestujúcich.

– Návrh uznesenia: „made in“ (označenie pôvodu)

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za spoločný návrh uznesenia o označení pôvodu, pretože je založené na zásade, že ochrana spotrebiteľov vyžaduje transparentné a konzistentné pravidlá obchodu vrátane označovania pôvodu. V tejto súvislosti podporujem intervenciu Komisie spolu s členskými štátmi, aby sa chránili legitímne práva a očakávania spotrebiteľov, ak existuje dôkaz o zavádzajúcom alebo podvodnom označovaní pôvodu zo strany dovozcov a výrobcov mimo krajín EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na potrebu zaručiť spotrebiteľom primerané informácie pri rozhodnutí o kúpe určitých výrobkov, najmä pokiaľ ide o normy týkajúce sa krajiny ich pôvodu a príslušnej bezpečnosti, hygieny alebo environmentálnej ochrany vzťahujúce sa na ich výrobu – informácie, ktoré sú potrebné na vedomý a informovaný výber – som hlasoval za tento návrh uznesenia, ktorý Komisiu vyzýva, aby znovu predložila svoj návrh Parlamentu, aby sa mohol znovu prerokovať v súlade s legislatívnym postupom stanoveným v Lisabonskej zmluve.

Musím však uviesť, že počas preskúmania návrhu Komisie o označení pôvodu venujem pozornosť primeranej podpore pre národné výrobky, aby lepšia ochrana spotrebiteľov – ktorá je potrebná a želaná – nenapraviteľne nepoškodila malých výrobcov tradičných produktov. Takisto zameriam osobitnú pozornosť na mechanizmy použité na určenie pôvodu, aby európski výrobcovia neboli v porovnaní so svojimi konkurentmi v konkurenčnej nevýhode.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Domnievame sa, že prijaté uznesenie výrazne zaostáva za tým, čo by podľa nášho názoru malo označenie pôvodu predstavovať, teda že je, okrem iného, nástrojom na ochranu pracovných miest v rámci európskeho priemyslu, najmä v malých a stredných podnikoch, a nástrojom na riešenie problematiky sociálneho a environmentálneho dampingu. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania.

Okrem toho, toto uznesenie prehliada následky, ktoré má liberalizácia svetového obchodu na pracovné miesta a priemyselné podniky v rôznych členských štátoch. Nezohľadňuje ani nespočetné presuny v snahe o dosiahnutie rýchleho zisku a ich následky, ako je deindustrializácia rozľahlých regiónov, nárast nezamestnanosti a zhoršenie hospodárskych a sociálnych podmienok. Toto uznesenie len vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zaistenie rovnakých podmienok.

Nakoniec vyjadrujeme poľutovanie, že väčšina v Parlamente zamietla predložené návrhy, ktoré sú, okrem iného, zamerané na ochranu pracovných miest, rešpektovanie práv pracovníkov a spotrebiteľov, boj proti detskej práci alebo otroctvu, ako aj dovozu výrobkov z okupovaných území, a ktoré trvajú na potrebe odňatia európskej pomoci spoločnostiam a investorom, ktorí preložia svoju výrobu.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Na základe hospodárskej krízy, ktorá postihla naše európske podniky, potrebuje Európska únia viac než kedykoľvek predtým systém povinného označovania pôvodu, aj keď len na obmedzený počet dovážaných tovarov, konkrétne textilu, šperkov, oblečenia a obuvi, kožených výrobkov a tašiek, lámp, svietidiel a výrobkov zo skla, pretože pre koncových spotrebiteľov sú to cenné informácie. Európskym spotrebiteľom to umožní presne zistiť, z ktorej krajiny pochádza tovar, ktorý kupujú. Tento tovar tak budú môcť identifikovať podľa sociálnych, environmentálnych a bezpečnostných noriem, ktoré sa bežne spájajú s danou krajinou. Inými slovami, naši občania ako zodpovední spotrebitelia, budú mať toľko transparentnosti, koľko potrebujú.

  Jacky Hénin (GUE/NGL), písomne. – (FR) Koncept „made in“ sa nemusí týkať len označovania, ale musí sa urýchlene stať účinným konceptom pre rešpektovanie najpokrokovejších pravidiel v oblasti vedomostí, práv zamestnancov, trvalo udržateľného rozvoja a environmentálnej ochrany, ako aj výrazom zodpovedného hospodárskeho správania.

Zavedením konceptu „made in Europe“ by sme spotrebiteľom mohli umožniť informovaný výber, aby mohli podniknúť kroky zamerané na nadobudnutie nových práv.

Opäť sme sa však obmedzili len na vyhlásenia o dobrom zámere, ako keby sme jednoducho povedali, že sme najlepší a že to uskutočnia len tí najsilnejší.

Je to hanba a z tohto dôvodu sa zdržím hlasovania.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Chápem potrebu rokovania o vytvorení európskeho legislatívneho rámca pre označovanie pôvodu komerčných koncových výrobkov, najmä pokiaľ ide o informácie pre spotrebiteľov a transparentnosť medzi obchodnými partnermi. Využívanie štandardizovaného systému označovania umožní poskytovanie lepších a presnejších informácií pre spotrebiteľov a poukáže na sociálne a environmentálne normy, ktoré výrobky spĺňajú. Označovanie pôvodu je okrem toho dôležitým krokom smerom k vypracovaniu jednotných obchodných predpisov s tretími krajinami.

Z hľadiska výrobcov a spotrebiteľov je však dôležité nájsť správnu rovnováhu. Transparentnosť pre spotrebiteľov nesmie byť na úkor výrobcov. Pre malé a stredné podniky nesmú vyplývať žiadne ďalšie náklady. V rámci prebiehajúcich rokovaní je dôležité stanoviť jasné usmernenia a chrániť ich aj v mene Rakúska. Jedným z možných riešení je vytvoriť európsky systém dobrovoľného označovania pôvodu pre komerčné koncové výrobky pri zohľadnení existujúcich národných a regionálnych značiek kvality.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za, pretože označenie „made in“ je dôležité pre transparentnosť trhu a pre poskytnutie potrebných informácií spotrebiteľom o pôvode výrobkov, ktoré kupujú.

Je potrebné posilniť hospodárstvo Spoločenstva prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti priemyslu EÚ v globálnom hospodárstve. Spravodlivú hospodársku súťaž dosiahneme len vtedy, keď bude založená na jasných pravidlách pre výrobcov, vývozcov a dovozcov pri súčasnom zohľadnení spoločných sociálnych a environmentálnych požiadaviek.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Veľmi vítam zavedenie označovania pôvodu zo strany Európskej únie. Odteraz bude musieť byť na určitých výrobkoch dovážaných do EÚ z tretích krajín špecifikovaná krajina pôvodu. Konkrétnym účelom označovania pôvodu je poskytnúť spotrebiteľom EÚ neobmedzené informácie o krajine pôvodu tovaru, ktorý kupujú, a umožniť im dať si tento tovar do súvislosti so sociálnymi, environmentálnymi a bezpečnostnými normami danej krajiny.

Toto je prvý krok v boji proti tovarom pochádzajúcim z Ďalekého východu, ktoré často vyrábajú pracovníci za vykorisťujúcich pracovných podmienok a ktoré sa predávajú na európskom trhu za dampingové ceny.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, Parlament dnes opäť zdôraznil svoje stanovisko, ktoré už vyjadril pri viacerých príležitostiach počas predchádzajúceho parlamentného obdobia: Európa musí zaviesť nariadenie, ktorým sa stanoví označovanie pôvodu mnohých výrobkov, ktoré vstupujú na jej územie.

Toto rozhodnutie vychádza z potreby zaručiť viac informácií pre spotrebiteľov a na ich ochranu s cieľom umožniť im uskutočniť informovaný výber. Nariadenie o označení pôvodu nakoniec európskym podnikom umožní súťažiť za rovnakých podmienok so spoločnosťami v tretích krajinách, v ktorých právne predpisy o označení pôvodu výrobkov vstupujúcich na ich územie už istý čas existujú. Trh môže byť voľný len vtedy, keď existujú jasné a vzájomné pravidlá, ktoré sa uplatňujú.

Cieľom schváleného uznesenia je vyzvať Komisiu po neplodnej snahe o mediáciu s Radou, aby znovu zdôraznila tento návrh v súvislosti s novými povinnosťami, ktoré nadobudol Parlament po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Sme si istí, že dohoda medzi politickými skupinami Európskeho parlamentu bude nápomocná pri stanovení definitívneho právneho rámca s Radou.

Využívam túto príležitosť, aby som zdôraznila, že je potrebné rešpektovať a rozšíriť kategórie komodít uvedené v súčasnosti navrhovanom nariadení so zreteľom na upevňujúce výrobky, inými slovami, výrobky, v prípade ktorých je dôležité zabezpečiť kvalitu a súlad s európskymi nariadeniami s cieľom zaručiť bezpečnosť pri výrobe mostov, automobilov, elektrických zariadení do domácností a ostatných artiklov, ktoré sa týkajú využívania upevňujúcich výrobkov. Zaručenie bezpečnosti je pre nás prioritou.

Dnešné hlasovanie je dôležitým úspechom, ktorý venujeme európskym spotrebiteľom a výrobcom v čase nového politického impulzu pre Parlament vďaka spolurozhodovaciemu postupu, ktorý nakoniec nahradil demokratický deficit, ktorým sme tak dlho trpeli.