Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 11. februára 2010 - Štrasburg

10.2. Madagaskar

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Madagaskare.⁽¹⁾

  Raül Romeva i Rueda, autor. – Vážený pán predsedajúci, toto je skutočne téma na rozhodnutie. Je to téma, o ktorej musíme diskutovať. Madagaskar prechádza politickou krízou a to nás privádza k nutnosti reagovať aj na potreby krajiny.

Medzi súčasným prezidentom Rajoelinom a bývalým prezidentom Ravalomananom sa uskutočnili rokovania pod záštitou Africkej únie o rozdelení moci.

Jediným politickým a demokratickým riešením súčasnej krízy sú Dohoda z Maputa a Dodatkový akt z Addis Abeby. Na to nesmieme zabúdať. V Dohode z Maputa sa predpokladá zavedenie vlády národnej jednoty s prechodným obdobím 15 mesiacov.

Chcel by som upozorniť aj na to, že okrem toho existuje aj niekoľko špecifických a miestnych okolností, ktoré sú znepokojujúce, pokiaľ ide o vydanie vládneho dekrétu na legalizáciu vývozu nespracovaného dreva ohrozených druhov, čo má negatívny vplyv na biodiverzitu v krajine. V budúcnosti to môže spôsobiť množstvo problémov, pretože tieto druhy môžu navždy zaniknúť.

V tejto súvislosti musíme Komisii a členským štátom pripomenúť, že vyslanie volebnej pozorovateľskej misie na Madagaskar by mohlo byť chybou. Žiadame, aby za súčasných okolností nebola do tejto krajiny vyslaná delegácia na pozorovanie volieb, ktoré súčasná vláda vyhlásila na marec, pretože tieto voľby obchádzajú Dohodu z Maputa. Trvám na tom, že v tomto rámci, v súlade s týmto konsenzom a na základe Dohody z Maputa by sme sa nemali pripojiť k volebnej pozorovateľskej misii.

V rámci tohto procesu je nevyhnutné v tejto krajine plne rešpektovať ľudské práva ako aj demokratické zásady a zásady právneho štátu. Touto témou sa môžeme zaoberať až po splnení týchto podmienok, ale domnievam sa, že v súčasnej situácii, v súčasnom kontexte by to bola chyba.

  Renate Weber, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, na Madagaskare pretrvávajú problémy nestability aj napriek iniciatívam Africkej únie a OSN. Pán Rajoelina sa odmieta deliť o moc a odstraňuje každého, kto mu protirečí. Nedávno potvrdil svoj zámer vyhlásiť všeobecné voľby bez ohľadu na harmonogram stanovený v Dohode z Maputa a v Dohode z Addis Abeby.

Nebudem preháňať, keď poviem, že protiústavný režim Andryho Rajeolinu prevzal tri ústavné právomoci a snaží sa kontrolovať aj médiá.

Nanešťastie pre Madagaskar, porušovanie ľudských práv v rámci predchádzajúceho prezidentského režimu pokračovalo aj potom, ako sa Andry Rajeolina vyhlásil za prezidenta tzv. prechodnej zvrchovanej samosprávy. Bezpečnostné zložky, ktorým velí, často násilím rozháňali opozičné demonštrácie, pričom došlo k úmrtiam a zraneniam.

Organizácia Amnesty International vo svojej správe zo 4. februára 2010 uvádza, že poslanci, senátori, právnici, vedúci predstavitelia opozície a novinári boli svojvoľne väznení a nezákonne zatýkaní, pričom s niektorými sa počas väzby zle zaobchádzalo a zodpovedné orgány nezačali v tejto veci žiadne vyšetrovanie.

Skutočnosti však znovu ukazujú, že tí, ktorí prevezmú moc násilím, násilím aj vládnu.

  Véronique De Keyser, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, o tomto návrhu uznesenia panuje konsenzus. Nezákonný prechodný režim, na ktorého čele stojí Andry Rajoelina, je na najlepšej ceste uvrhnúť Madagaskar do chaosu. Neformálne sa pripravuje na nadchádzajúce voľby, ktoré vyhlásil na marec 2010, na konci procesu, ktorý nemá nič spoločné s demokraciou a ktorý sa koná bez ohľadu na Dohodu z Maputa a Dohodu z Addis Abeby.

Nezákonné vymenovanie pochybných politických osobností, rozsiahle porušovanie ľudských práv a obťažovanie a svojvoľné uväznenie poslancov, náboženských predstaviteľov a civilistov znepokojilo medzinárodné spoločenstvo a viedlo ho zavedeniu sankcií. Členstvo Madagaskaru v Juhoafrickom rozvojovom spoločenstve a Africkej únii bolo pozastavené. Spojené štáty mu odopierajú výhody vyplývajúce zo zákona o raste a príležitosti pre Afriku. Darcovia Medzinárodného menového fondu znížili svoj rozpočet o 50 %, OSN preskúma situáciu tejto krajiny 15. februára a Európska únia, ako sa domnievam, pozastavila svoju rozvojovú pomoc, pričom zachováva svoju humanitárnu pomoc.

Pre obyvateľstvo žijúce z menej než jedného dolára denne je preto táto situácia tragická, priam katastrofálna. Táto situácia nás vážne znepokojuje a tento spoločný núdzový návrh uznesenia je dôkazom našich obáv. Podporujeme mediačné snahy, ktoré vyvinul Joaquim Chissano, bývalý prezident Mozambickej republiky, a vyzývame všetky štyri politické skupiny, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu. Neexistuje iné riešenie. Zároveň vyzývame Africkú úniu a Juhoafrické rozvojové spoločenstvo, aby obnovili kontakty s cieľom riadne ukončiť prechodný proces, a vyzývame Komisiu, aby nám predložila správu o prebiehajúcom konzultačnom procese s Madagaskarom podľa článku 96 Dohody z Cotonou.

  Bernd Posselt, autor. − (DE) Vážený pán predsedajúci, v niektorých hlavných mestách vo svete existujú obavy, že by náš návrh uznesenia mohol viesť k vystupňovaniu situácie na Madagaskare. Naším cieľom je však priniesť do tohto regiónu mier. Mám na mysli najmä články 14 a 15, ktoré sú celkom zreteľne zamerané na dialóg.

Africká únia, Európska únia, OSN, susediace krajiny, kontaktná skupina a v neposlednom rade aj Francúzsko boli vyzvané, aby zohrali svoju úlohu pri zabezpečení toho, aby (minimálne) štyri rôzne politické hnutia, ktoré existujú na Madagaskare, našli spoločnú reč, aby sa Madagaskar nestal upadajúcim štátom, aby nesmeroval ku katastrofe, ale aby namiesto toho dosiahol mier a riešenie na základe rokovaní. To však bude možné až vtedy, keď sa v tejto krajine nikto nebude snažiť zaviesť diktátorský režim, keď nikto neodstúpi od mierového procesu a keď si všetky strany opäť zasadnú za rokovací stôl, pretože v opačnom prípade nemá táto nádherná, ale spustošená krajina, žiadnu budúcnosť.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na Madagaskare sa deje to isté ako v mnohých iných krajinách vo svete, voči ktorým Európska únia nepreukázala dostatok politickej sily. Platí to predovšetkým pre Afriku.

Jeden rok po tom, ako sa Andry Rajoelina nezákonným spôsobom dostal k moci, sa zdá, že veľký ostrov Madagaskar upadá čoraz hlbšie a hlbšie do sociálnej, hospodárskej a finančnej krízy, ktorú jeho obyvatelia nepotrebovali.

Táto krajina sa v skutočnosti stala jednou z najchudobnejších krajín vo svete, v ktorej drvivá väčšina obyvateľov žije z menej ako jedného dolára na deň. Stúpa aj miera porušovania ľudských práv. Náboženskí predstavitelia, poslanci, novinári a vedúci predstavitelia občianskej spoločnosti sú zastrašovaní a obťažovaní, zatýkaní a väznení.

Medzinárodné spoločenstvo však nevyvíja žiadne úsilie, odmieta uznať, že v skutočnosti ide o štátny prevrat a že vláda, ktorú na Madagaskare nastolil Andry Rajoelina, je v skutočnosti vojenskou vládou.

Madagaskaru pozastavili členstvo v Africkej únii a v Juhoafrickom rozvojovom spoločenstve. Od 2. februára 2009 sa vyvinuli viaceré snahy, a to aj zo strany OSN a EÚ, ktorých výsledkom bola Dohoda z Maputa a Dohoda z Addis Abeby. Zdá sa však, že od novembra 2009 tieto dohody uviazli v dôsledku rozdelenia medzi rôznymi predstaviteľmi a odmietnutia niektorých z nich zúčastniť sa na vykonávaní týchto dohôd.

V Konfederatívnej skupine Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice sa domnievame, že nastal čas, aby prehovoril malgašský ľud, a že je najvyšší čas, aby sa začali rešpektovať demokratické pravidlá.

Andry Rajoelina, čelný predstaviteľ tohto režimu, uprednostňuje usporiadanie svojich volieb jednostranne, bez konzultácie s malgašským ľudom, čo je v rozpore s uvedenými dohodami. Jednostranne určil dátum takzvaných demokratických volieb na marec 2010, ale teraz hovorí o dátume medzi koncom marca a koncom roka 2010.

Z tohto dôvodu žiadame zvýšenie humanitárnej pomoci, zavedenie súdnych konaní, ako aj to, aby sa Európska únia v plnej miere zasadila za zabezpečenie zapojenia občianskej spoločnosti do týchto opatrení.

  Charles Tannock, autor. − Vážený pán predsedajúci, ak chce mať Africká únia v medzinárodných záležitostiach nejakú autoritu a rešpektovať EÚ, potom je Madagaskar určite prípadom, v ktorom by AÚ mala rozhodným spôsobom konať. Namiesto toho sme po páde prezidenta Marca Ravalomananu boli svedkami zvyčajnej nerozhodnosti a vlažnej diplomacie, ktoré smutným spôsobom pripomínajú situáciu v Zimbabwe. Nastal čas, aby Africká únia prijala svoju zodpovednosť voči Madagaskaru, v ktorom sú politické napätie a chaos už istý čas rozšírené. Ak AÚ nie je schopná urovnať tieto problémy sama, potom je odôvodnené opýtať sa, prečo by tak mala urobiť EÚ.

Mali by sme sa však naďalej zaoberať situáciou na Madagaskare s cieľom uľahčiť hladký návrat k demokratickej vláde a podporiť zmierenie. Je dôležité, aby tí politici a vojenskí velitelia, ktorí boli spomenutí a ktorí sa dopustili porušenia ľudských práv, boli postavení pred spravodlivosť. Cielené sankcie voči nezákonnému režimu Andryho Rajoelinu takisto predstavujú účinný spôsob, ako potrestať tých, ktorí spôsobujú súčasnú nestabilitu bez toho, aby sa ublížilo prevažnej väčšine malgašského ľudu, ktorý už musí mať dosť napätia a občasného násilia vo svojej nádhernej krajine.

  Cristian Dan Preda, v mene skupiny PPE. – (RO) Ako už bolo zdôraznené, stav neistoty a politickej nestability, ktorý panuje na Madagaskare, trvá už viac ako rok. Aj keď počas rokovacieho procesu sa objavili záblesky nádeje, opatrenia, ktoré podnikol Andry Rajoelina, slúžia len na zabrzdenie celého procesu, čo komplikuje obnovenie ústavného poriadku.

Hovorím o odstránení premiéra, ktorý bol vymenovaný po Dohode z Maputa, odstúpení od rokovacieho procesu s politickými zoskupeniami a nedávnom rozhodnutí narýchlo vyhlásiť voľby bez zohľadnenia predchádzajúcich dohôd.

Domnievam sa, že ide o snahu vytvoriť zdanie zákonnosti a legitimizovať režim, ktorý sa dostal k moci po štátnom prevrate, čo Rajoelina nemôže poprieť. Je zrejmé, že jediný spôsob, ako zabezpečiť obnovenie ústavného poriadku, je v plnej miere presadiť Dohody z Maputa a Addis Abeby.

  Martin Kastler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcem len upozorniť na skutočnosť, že tento návrh uznesenia podporili všetky skupiny. Tak to aj má byť, pretože táto téma je veľmi dôležitá. Na rozdiel od predchádzajúceho rečníka by som chcel povedať, že musíme zabezpečiť, aby sme v tejto krajine nepodporovali len slobodu prejavu a slobodu tlače, ale aby sme ich aj aktívne žiadali, práve teraz, keď skúmame spôsoby, ako by sme mohli pomôcť, aby sa veci pohli dopredu smerom, ako dúfame, k pokojným voľbám. Musíme zabezpečiť, aby sme my ako Európania zaviedli slobodu tlače vo všetkých oblastiach, so všetkou finančnou pomocou, ktorá je potrebná na jej dosiahnutie. Takisto musíme plne podporiť a spoločne sa usilovať o poskytnutie finančnej pomoci v rámci dohôd, ktoré sme uzavreli s touto krajinou.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, je neprijateľné sledovať situáciu na Madagaskare, kde je moc v rukách osoby, ktorá prevzala vládu nad krajinou násilím, ktorá tým istým brutálnym spôsobom vládne a ktorej pozíciu medzinárodné spoločenstvo neuznalo. Z tohto dôvodu používam slovo osoba a nie prezident.

Väčšina obyvateľstva na Madagaskare žije pod hranicou chudoby. Sedem tisíc detí je vážne podvyživených a táto situácia sa v dôsledku politickej krízy len zhoršuje. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sme spolu so zvyškom medzinárodného spoločenstva zvýšili sumu humanitárnej pomoci určenej pre Madagaskar.

Okrem toho je veľmi dôležité vyšetriť a vyriešiť politické vraždy, ktoré sa tu odohrali a ktorými sa musí zaoberať nezávislá a nestranná agentúra. Kým k tomu nedôjde, bude veľmi ťažké vybudovať dôveru a podniknúť opatrenia smerom k demokracii.

Musí byť prioritou, aby všetky štyri politické strany na Madagaskare zasadli za rokovací stôl a dohodli sa na spôsobe uskutočnenia demokratických volieb, ktoré sa majú konať tento rok. Je takisto dôležité, aby Madagaskar neuzatváral dohody o prírodných zdrojoch, kým nebude mať vládu z poverenia ľudu.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o Madagaskar, je dobré, že môžeme povedať, že nielen Európska únia vyjadruje znepokojenie nad tým, ako táto krajina dodržiava článok 96 Dohody z Cotonou, ale že aj Africká únia a Juhoafrické rozvojové spoločenstvo ako regionálne organizácie takisto zaujali stanovisko, že ďalší štátny prevrat v Afrike je neprijateľný. Pre Africkú úniu a regionálne organizácie je to relatívne nová vec, a to nielen pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí tohto druhu, ale aj pokiaľ ide o ich vykonávanie a prijímanie opatrení.

Dúfam, že keď sa medzinárodná kontaktná skupina znovu stretne v Addis Abebe, čo bude o týždeň, 18. februára, všetky zúčastnené strany splnia svoje úlohy a právomoci a zabezpečia, že sa dodržia aj všetky dohody uzavreté v Mapute. To je moja výzva všetkým zúčastneným stranám.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som začať zdôraznením našej veľmi veľkej obavy z prekážok, ktoré bránia uskutočneniu Dohody z Maputa.

Od začatia krízy a otvorení konzultácií s Madagaskarom podľa článku 96 Dohody z Cotonou Komisia aktívne podporovala mediačné snahy medzinárodného spoločenstva, ktoré dosiahli výrazný pokrok, ale ktorý, žiaľ, ešte stále nepriniesol účinný proces zmien. To nás veľmi znepokojuje, pretože namiesto toho, aby sme dosiahli pokrok, zaostávame, a je tu jasné riziko, že sa vrátime tam, kde sme začali v marci 2009.

Budete so mnou súhlasiť, že to môže, samozrejme, mať za následok zhoršenie politickej situácie a situácie v oblasti ľudských práv a viesť k nepokojom medzi malgašským ľudom. Pri viacerých príležitostiach sme jasne zdôraznili, že odmietame akýkoľvek jednostranný proces, ktorého výsledkom sú narýchlo vyhlásené voľby, ktoré neprinesú trvalé riešenie tejto krízy.

Preto, aby som odpovedala na otázku váženého pána poslanca, chcem poznamenať, že nie sme pripravení podporiť takýto proces, a to ani politicky, ani finančne.

Iniciatíva, ktorú teraz začal predseda komisie Africkej únie, je naša posledná nádej. Sme pripravení spolu s medzinárodným spoločenstvom a v rámci medzinárodnej kontaktnej skupiny vyhodnotiť reakciu malgašských hnutí a v závislosti od situácie predložiť návrhy rozhodnutí Rade podľa článku 96 Dohody z Cotonou.

V prípade negatívneho rozhodnutia by to nemalo ovplyvniť projekty, ktoré sú priamym prínosom pre obyvateľstvo, a mali by sme pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci zraniteľnému obyvateľstvu a v prípade potreby ju zvýšiť.

Nakoniec vás, pán predsedajúci, môžem ubezpečiť o aktívnom, trpezlivom a vytrvalom záväzku Komisie nájsť priateľské riešenie tejto krízy.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila. Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.

(1) pozri zápisnicu