Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 24. februára 2010 - Brusel

13. EÚ 2020 – Kroky nadväzujúce na neformálne zasadnutie Európskej rady z 11. februára 2010 (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je rozprava o vyhlásení Rady a Komisie: EÚ 2020 – Kroky nadväzujúce na neformálne zasadnutie Európskej rady z 11. februára 2010.

  Predseda. – Pán predseda Van Rompuy, keďže toto je vaše prvé vystúpenie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, dohodli sme sa, že môže byť o niečo dlhšie. Pán predseda Van Rompuy by chcel tomuto Parlamentu na začiatku svojho funkčného obdobia predstaviť svoj pohľad aj na iné, inštitucionálne otázky. Bude vám stačiť 15 až 20 minút?

  Herman Van Rompuy, predseda Európskej rady. – Vážený pán predseda, teší ma, že mám túto príležitosť zúčastniť sa na tejto vašej rozprave nielen preto, aby som vás poinformoval o neformálnom zasadnutí vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád spred dvoch týždňov – koniec koncov, bolo to neformálne zasadnutie bez akýchkoľvek oficiálnych záverov, o ktorých by som mohol informovať –, ale aj aby som sa s vami stretol na začiatku svojho mandátu. Keby som čakal na prvú oficiálnu príležitosť informovať vás o zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční koncom marca, pred týmto Parlamentom by som vystúpil až koncom apríla, teda nejakých päť mesiacov po svojom menovaní za predsedu Európskej rady. Dovoľte mi preto využiť túto príležitosť a oboznámiť vás s tým, ako vidím svoju úlohu a funkciu. Budem na to potrebovať niekoľko minút, aby som sa k tomu už neskôr nemusel vracať.

Samozrejme, vždy sme tu mali predsedníctvo Európskej rady, čo však nie je to isté ako „prezident Európy“, ako to nazývajú niektoré médiá. Čo sa teda zmenilo? Tri drobnosti, ktoré však dohromady a po istom čase majú potenciál priniesť významnú zmenu.

V prvom rade je to prvok kontinuity: predchádzajúci predsedovia sa menili každých šesť mesiacov, teda po každom druhom alebo treťom zasadnutí. Bolo len málo príležitostí vytvoriť dlhodobú stratégiu. Naši partneri z tretích krajín boli zmätení z toho, že na každom samite s Európskou úniou sa museli stretávať s iným vedúcim predstaviteľom vlády. Väčšia kontinuita je rozhodujúca z hľadiska budovania vzťahov a vykonávania serióznych úloh.

Druhým momentom je to, že ide o prácu na plný úväzok. Predchádzajúci predsedovia museli zároveň riadiť aj vlády svojich krajín. To znamenalo, že prinajlepšom mohli európskym záležitostiam venovať polovicu svojho času. Vďaka vytvoreniu pozície na plný úväzok zameranej na riadenie Európskej rady a nadväzujúce kroky vrátane vonkajšieho zastupovania má teraz Európska rada väčšiu možnosť zohrávať svoju úlohu v rámci európskeho inštitucionálneho systému.

Po tretie, vedúci predstavitelia štátov alebo vlád si teraz vyberajú osobu, ktorá bude zastávať túto pozíciu, takže sa to už nebude diať chaoticky prostredníctvom svojvoľného rotačného systému. Verím, že aj toto predznamenáva podporu, s ktorou bude môcť predseda počítať.

Všetky tieto tri zmeny sú pragmatickými vylepšeniami predchádzajúcej inštitucionálnej architektúry, avšak spolu so skutočnosťou, že samotná Európska rada sa teraz stáva inštitúciou, jej poskytujú lepšiu možnosť plniť si úlohu podľa zmlúv, teda „[určovať] všeobecné politické smerovanie a priority [Únie]“.

Niektorí komentátori vidia v tejto úlohe omnoho viac, iní menej. Na jednej strane niektorí považujú predsedu Európskej rady za určitú formu prezidenta v zmysle výkonnej hlavy štátu, ako je to napríklad vo Francúzsku. Naopak iní vidia túto funkciu len ako obyčajné predsedanie zasadnutiam vedúcich predstaviteľov vlád. V skutočnosti to nie je ani tak, ani tak. Určite nejde o funkciu prezidenta, nie s vlastnými výkonnými právomocami. Osoba vykonávajúca túto funkciu musí vyjadrovať názory kolektívu vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád. Na druhej strane, táto úloha nie je len úlohou predsedajúceho, ktorý na zasadnutiach udeľuje slovo jednotlivým členom Európskej rady. Úloha pripravovať zasadnutia, podnikať kroky v nadväznosti na ne a zastupovať Úniu navonok – napríklad spolu s predsedom Komisie na samite G20 – a úloha vytvárať most medzi hlavnými mestami jednotlivých krajín a inštitúciami predstavuje jednoznačne viac, ako len úlohu predsedať zasadnutiam.

Úlohou trvalého predsedu je rozvíjať spoločný pocit smerovania: nič viac a nič menej. Kam smerujeme? Ako zaobchádzať s našimi susedmi? Kto sú naši hlavní strategickí partneri vo svete? Kde chceme byť o 10 či 20 rokov? Toto sú rozhodujúce otázky.

Čo sa týka môjho vzťahu s Európskym parlamentom, Zmluva je v tomto prípade veľmi stručná: vyžaduje len, aby som vás informoval „po […] zasadnutiach Európskej rady“. To znamená minimálne štyrikrát ročne, vo väčšine rokov to však bude pravdepodobne päť alebo šesťkrát a v budúcnosti možno až desaťkrát. Onedlho už budú mnohí z vás pohľadom na mňa unavení. Budem aj naďalej posilňovať zvyčajné kontakty s poslancami Parlamentu, napríklad stretnutia, ktoré som začal organizovať s vedúcimi predstaviteľmi poslaneckých klubov, a stretnutie, ktoré mám každý mesiac s predsedom Parlamentu.

Moja úloha by sa teda nemala zamieňať s úlohou predsedu Komisie. Pán Barroso predsedá inštitúcii s výkonnými právomocami, ktorú volí a ktorá sa zodpovedá Európskemu parlamentu. Predkladá vám legislatívne a rozpočtové návrhy, čo ja nerobím. Predseda Komisie má dennodenný blízky kontakt s Európskym parlamentom, v neposlednom rade práve pri práci na týchto legislatívnych a rozpočtových návrhoch. Mojou úlohou je skôr zaistiť, aby sa vedúci predstavitelia štátov alebo vlád spoločne dohodli na celkovej stratégii Európskej únie, a to pokiaľ ide o jej vnútorný rozvoj i vonkajšie vzťahy. S pánom predsedom Barrosom sa stretávam každý týždeň. Obaja sme si veľmi dobre vedomí naliehavej potreby vyhnúť sa akýmkoľvek konfliktom kompetencií či nedorozumeniam v súvislosti s tým, kto je za čo zodpovedný. Verejnosť a tretie krajiny majú možno ťažkosti pochopiť rozdiel medzi predsedom Komisie a predsedom Európskej rady, som však presvedčený, že sme na správnej ceste.

V tejto súvislosti je tiež dôležité mať na pamäti, že som predsedom Európskej rady, nie Rady ministrov – to sú dve odlišné inštitúcie. Bežná Rada, ktorá je popri Európskom parlamente druhou vetvou zákonodarného orgánu, bude mať stále svoje predsedníctvo, ktoré bude aj naďalej rotovať každých šesť mesiacov spomedzi členských štátov. Jedine v oblasti zahraničných vecí, kde koordinuje výkonnú moc, bude mať trvalú predsedníčku v osobe podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci Catherine Ashtonovej.

V tomto bode sa zastavím, aby som vzdal hold práci, ktorú vykonáva Catherine Ashtonová. Pri riešení mnohých problémov v oblasti zahraničných vecí a bezpečnosti, ako aj pri príprave Služby pre vonkajšiu činnosť, si zaslúži našu podporu. Bude mi cťou blízko s ňou spolupracovať pri vonkajšom zastupovaní Únie.

Teraz by som chcel povedať pár slov o samotnej Európskej rade.

Prvé oficiálne zasadnutie v rámci môjho predsedníctva sa uskutoční koncom budúceho mesiaca. Tento mesiac sme už však mali užitočné neformálne stretnutie vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád v budove Solvayovej knižnice len niekoľko sto metrov odtiaľto. Či už to bolo intímnejším prostredím knižnice, alebo fyzickou blízkosťou Parlamentu, naše diskusie boli plodné.

Ako som povedal, nemôžem vás informovať o žiadnych oficiálnych záveroch z neformálneho zasadnutia. Nanajvýš sa s vami môžem podeliť o svoje osobné závery z diskusií, ktoré som opísal v liste členom Európskej rady, ktorý, ako viem, koluje aj tu v Parlamente. Mojím cieľom na tomto neformálnom zasadnutí Rady bolo predovšetkým pripraviť naše budúce rokovania o otázke zlepšenia hospodárskej výkonnosti Európy po skončení bezprostrednej hospodárskej krízy. To zahŕňa aj stanovenie cieľov a ambícií – k tomu máme k dispozícii veľmi užitočný dokument od pána prezidenta Komisie Barrosa –, ale aj otázku spôsobu zlepšenia riadenia v tejto oblasti. Spôsob, akým budeme spravovať naše integrované európske hospodárstvo – najväčší svetový trh – s cieľom zlepšiť našu hospodársku výkonnosť, predstavuje jednu z ústredných otázok, ktoré musí Európska únia riešiť.

Naša úvodná výmena názorov na tento problém zahŕňala otázky, ako stanoviť ciele, ako ich následne dosiahnuť, ako vyhodnocovať výsledky. Vo veľkej miere ide o koordinovanie výkonu vnútroštátnych kompetencií pri súčasnom plnom využití dostupných kompetencií a nástrojov Európskej únie. Je to teda úloha, na ktorú sa Európska rada mimoriadne hodí. Na zasadnutí v Solvayovej knižnici sa všetci členovia Európskej rady zhodli, že potrebujeme lepšiu, efektívnejšiu hospodársku koordináciu v rámci Únie, a to pokiaľ ide o hlavnú hospodársku politiku – rozhodne v eurozóne – i mikroekonomickú politiku. Veľa z týchto vecí je veľmi odborných, spomeniem teda len myšlienku zníženia počtu spoločných hospodárskych cieľov na štyri či päť. Tieto ciele by mali byť kvantifikovateľné a mali by sa dať rozdeliť na ciele stanovované na úrovni jednotlivých krajín, nemá totiž význam hodnotiť výsledky pre, povedzme, 65 rôznych súborov údajov.

Všetci členovia Európskej rady sú navyše ochotní prevziať viac zodpovednosti v rámci spoločnej európskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Takéto osobné zapojenie je nevyhnutné, musíme totiž prejsť od odporúčaní na papieri k záväzkom v skutočnom živote. Veľmi ma potešilo, že som za stolom našiel ambície takejto úrovne. Či už to nazvete lepšou koordináciou, lepším riadením alebo dokonca hospodárskym riadením, kľúčom je spoločné odhodlanie dosiahnuť úspech.

Mali sme tiež krátky rozhovor o tom, ako lepšie vykonať kroky Európy v súvislosti s obnovou Haiti. Chceme v tejto diskusii pokračovať aj naďalej s úmyslom lepšie uplatňovať ustanovenia článku 214 Zmluvy o koordinácii humanitárnej pomoci. Diskusia o tom, ako by mala Európa strategicky reagovať na konferenciu o zmene klímy v Kodani, prebehne na nasledujúcom zasadnutí Európskej rady. Neočakávane sme, samozrejme, hovorili aj o situácii v Grécku. Úlohu zaistiť, aby sa táto vec riešila v inštitucionálnom rámci Európskej únie a nie mimo neho a aby dosiahnutú dohodu schválili vedúci predstavitelia všetkých 27 štátov alebo vlád, ako aj predseda Komisie a predseda Európskej centrálnej banky, som zobral na seba. Táto úroveň konsenzu svedčí o tom, že Grécko prijalo svoju zodpovednosť za zníženie deficitu dôveryhodným spôsobom, a tiež o našej solidarite, ak bude potrebná. Veľmi sa teším na vaše názory na všetky tieto záležitosti, okrem iného aj na to, ako sa môžeme postaviť všetkým problémom, ktorým naša Únia čelí.

Môžem vás uistiť, že na nasledujúce roky som si vytýčil jeden základný cieľ, a to zaistiť, aby naša Únia bola vnútorne dostatočne silná na to, aby sme si udržali náš vlastný sociálny model, a navonok dokázala brániť naše záujmy a šíriť naše hodnoty. Myslím si, že všetky európske inštitúcie môžu a musia spoločne pracovať na dosiahnutí týchto cieľov.

(potlesk)

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán predseda, dovoľte mi najskôr zablahoželať pánovi predsedovi Van Rompuyovi k veľmi dobrému prvému neformálnemu zasadnutiu Európskej rady v rámci jeho predsedníctva.

Po tom, ako sme spoločne dosiahli dohodu o dôležitom vyhlásení o Grécku, sme hovorili o stratégii Európa 2020, teda o stratégii pre udržateľný rast a zamestnanosť. Mal som možnosť zamerať sa na závažné politické otázky, ktorými sa zaoberáme, na problémy a na návrhy, ktoré Komisia oficiálne predloží budúcu stredu.

Pred krízou dosahovalo európske hospodárstvo pokrok: mali sme 18 miliónov nových pracovných miest a dynamickejšie podnikateľské prostredie. Tieto pozitíva však zmietla finančná kríza a jej dosah na mnohé oblasti našej činnosti: pokles HDP o 4 % za jediný rok, nezamestnanosť, ktorá vyskočila až na 10 %, silný zásah našej prosperity, skutočná hrozba pre našu spoločnosť. Popri tom sa naša úloha stáva ťažšou: obyvateľstvo starne, oproti konkurentom čoraz viac zaostávame v produktivite, zlyhávame v oblasti vzdelávania a výskumu. Máme však aj mnohé silné stránky: máme najväčšie trhové hospodárstvo na svete, máme jednotný trh, máme eurozónu. Ukázalo sa, že to všetko sú počas krízy naše dôležité výhody.

Dnes však Európa stojí pred veľmi dôležitou voľbou, povedal by som, že pred rozhodujúcou voľbou pre budúce generácie. Dúfať v návrat starých dobrých časov už nemôžeme. Jednou možnosťou je obmedzená zmena – najnižší spoločný menovateľ, ktorý prinesie nejaké reformy a nejaký rast. Nikdy však nedostaneme naspäť to, čo sme stratili krízou. Táto možnosť by viedla k Európe, ktorá by v novom svetovom poriadku hrala druhoradú úlohu. Minimálne zmeny, určité prispôsobenie.

Som presvedčený, že môžeme a musíme byť ambicióznejší. Musíme sa snažiť o hospodársku stratégiu, vďaka ktorej Európa vykročí na cestu konkurencieschopnosti a ktorá vytvorí milióny nových pracovných miest. To však nedokážeme polovičnými opatreniami a postupnou zmenou. Musíme si vštepiť pocit naliehavosti, uvedomiť si, že doterajšie stratégie neochránia náš európsky spôsob života a naše sociálne modely. Práve naopak. Ak sa neprispôsobíme omnoho náročnejšiemu globálnemu prostrediu, tieto sociálne modely budú ohrozené.

To si vyžaduje spoločné úsilie. Na to, aby sme dokázali vytvoriť takúto stratégiu a komunikovať ju ľuďom, potrebujeme členské štáty, potrebujeme európske inštitúcie, potrebujeme zainteresované strany a spoločnosť vo veľkom a najmä potrebujeme aktívnu účasť a podporu tohto Parlamentu, Európskeho parlamentu.

Budúci týždeň Komisia stanoví kľúčové prvky tejto stratégie a oficiálne ju predloží európskym inštitúciám. Bude sa sústreďovať na tri priority: inteligentný rast, začleňujúci rast, udržateľný rast.

Po prvé, základným hnacím motorom rastu musia byť vedomosti a inovácie, ktoré dávajú vznik myšlienkam zajtrajška, schopnostiam zajtrajška, technológiám zajtrajška. Po druhé, ak chceme udržať náš európsky model spoločnosti, musíme vytvoriť viac pracovných miest. Naším cieľom musí byť zdravá, prosperujúca, bezpečná spoločnosť, v ktorej každý cíti, že môže zohrávať svoju úlohu. To znamená poskytnúť ľuďom prácu a zručnosti a priamočiaro bojovať s pliagou chudoby. Problém chudoby nie je problémom jednotlivých krajín, je to problém, na ktorý potrebujeme spoločnú európsku odpoveď.

Naše sociálne trhové hospodárstvo sa musí spojiť, aby sa dokázalo chopiť príležitostí budúcnosti. Hovorím o udržateľnom raste, pochopení významu boja proti zmene klímy, uvedomení si tlaku na zdroje. Mám tým na mysli konkurencieschopné hospodárstvo, prehĺbenie vnútorného trhu, vytvorenie lepších podmienok pre investície – najmä pre MSP –, teda európske hospodárstvo schopné stáť na vlastných nohách na globalizovanom trhu.

Tieto priority nie sú neznáme. Avšak skutočnosť, že zatiaľ sa nám tieto ciele nepodarilo dosiahnuť, ich robí ešte dôležitejšími, nie menej dôležitými. Musíme urobiť radikálnu zmenu nie v tom, čo európske hospodárstvo potrebuje, ale v našom prístupe k tomu, ako to dosiahnuť.

Čo potrebujeme na to, aby sme dosiahli úspech? Po prvé, stratégia musí byť komplexná. Nemôžeme mať stratégiu „vybrať a zamiešať“ a dovoliť každému urobiť tie ľahké časti, veci, ktoré prinášajú dobrý pocit, a skutočné problémy nechať na iných. Stále je tu mnoho problémov: mám na mysli dokončenie jednotného trhu, kvalitu našich daňových systémov, spôsob, akým míňame peniaze v čase silného tlaku na verejné financie, aby som spomenul len niektoré otázky.

Po druhé, na našej stratégii sa musia podieľať všetky časti našej spoločnosti. Európsku spoločnosť sa nám nepodarí dostať na tú správnu cestu do budúcnosti, ak to bude za cenu sociálneho konfliktu. Z tohto hľadiska je rozhodujúci aktívny prístup pri vytváraní pracovných miest a riešení problému chudoby. Preto sme boli aj dostatočne rozumní na to, aby sme zreformovali finančné trhy. Chceme silný finančný sektor, ktorý dokáže financovať inovácie a pomáhať rastu podnikov, taký, ktorý si uvedomuje svoju veľkú zodpovednosť voči spoločnosti a vládam, ktoré mu v čase núdze prišli na pomoc, taký, ktorý chápe, že účinný dohľad na európskej úrovni je dnes nevyhnutný.

Po tretie, nesmieme si mýliť celkovú víziu pre európske hospodárstvo s otázkou, kto má čo robiť. Nemala by to byť otázka diskusie o kompetenciách. Musíme vidieť pridanú hodnotu európskeho prístupu. V dobe globalizácie, keď musíme diskutovať s Amerikou, s Čínou, s Ruskom a s ďalšími, je úplne jasné, že spoločný prístup predstavuje pridanú hodnotu, napríklad v prípade samitu G20 a iniciatívy, s ktorou v podstate prišla Európska únia počas francúzskeho predsedníctva, konkrétne francúzsky prezident a ja, keď sme navrhli americkému prezidentovi, aby akceptoval tieto samity. Musíme si preto uvedomiť, že ak budeme konať spoločne, budeme mať väčší vplyv. Je nezmyslom prijímať svetovú vzájomnú závislosť a odmietať európsku vzájomnú závislosť. Preto musíme konať spoločne.

Mnoho krokov sa však stále musí uskutočňovať na úrovni jednotlivých štátov. Sú tu, samozrejme, úlohy na vnútroštátnej úrovni, ktoré, ako očakávame, budú riešiť najmä vlády, očakávame však tiež, že vlády sa úprimne zaviažu k európskemu prístupu. Európsky prístup je potrebný, nie však na to, aby sa sústredilo viac moci do Bruselu – to vôbec nie je naším zámerom –, ale na to, aby sme pomohli nevyhnutným reformám v našej spoločnosti, ktoré následne prinesú viac prosperity a viac blaha pre našich občanov.

Uspejeme len vtedy, ak budeme ochotní pracovať spoločne, nie proti sebe, preto potrebujeme dôveryhodné vlastníctvo na všetkých úrovniach. Potrebujeme silnú a skutočnú koordináciu v oblasti hospodárstva. Lisabonská zmluva nám tieto nástroje dáva a my ich využijeme.

Na tomto zasadnutí Európskej rady som videl, že členovia si tento problém uvedomujú. Môžem porovnať dnešné diskusie s diskusiami spred piatich rokov, keď sme hovorili o lisabonskej stratégii. Poviem vám veľmi úprimne a otvorene, že medzi vedúcimi predstaviteľmi štátov alebo vlád som videl oveľa väčšie vedomie potreby konať spoločne, ako aj vedomie vonkajších obmedzení európskeho hospodárstva. Úprimne dúfam, že tentoraz nebudú úzke národné záujmy opäť odolávať potrebe užšej koordinácie a účinného systému európskeho riadenia.

Potrebujeme tiež významné a príkladné opatrenia na úrovni Európskej únie, ktorými stanovíme, čo chceme dosiahnuť: určité konkrétne plány. Niektoré z nich čoskoro predstavíme: projekty ako plán pre inovácie, nový program zameraný na zručnosti, ozajstná priemyselná politika, digitálny program, ekologické technológie a konkrétny plán alebo kroky na boj proti chudobe, teda projekty, ktoré majú hodnotu, ktoré majú dosah samy osebe, projekty, ktoré ukazujú, prečo Európa predstavuje časť riešenia a že Európska únia nielen hovorí, ale aj koná.

Chcel by som skončiť výzvou smerom k vám, Európskemu parlamentu, aby ste ako zákonodarný orgán, ako rozpočtový orgán a ako majster európskej činnosti v každom kúte Európskej únie prejavili týmto projektom silnú podporu.

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE. – (FR) Vážený pán predseda, pán Van Rompuy, pán Barroso, dámy a páni, zasadnutie Európskej rady z 11. februára bolo prvým, ktoré zvolal a ktorému predsedal pán Van Rompuy, ktorého by som chcel privítať pri jeho prvej návšteve na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu.

Pán Van Rompuy, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) od vás veľa očakáva. Vítam pozitívneho a pragmatického ducha vašich vystúpení od vášho menovania a oceňujem tón, ktorý chcete zaviesť v Európskej rade, očakávam však od vás a od Rady ministrov, že si uvedomíte, že s Lisabonskou zmluvou sa vaše vzťahy s nami, poslancami Európskeho parlamentu, zmenili. Sme rovnocenné subjekty s rozhodovacími právomocami, a to má nielen právne, ale aj politické dôsledky.

Teraz by som chcel prejsť k podstate diskusií z 11. februára, ktorou je, samozrejme, stratégia 2020, je ňou však aj euro a hospodárska a rozpočtová politika, pretože špekulácie o gréckom dlhu a eure boli v Solvayovej knižnici rozhodne neočakávanými hosťami.

Chcel by som položiť nasledujúcu otázku: je oslabenie našej spoločnej meny spôsobené výlučne gréckou krízou alebo je euro terčom priamych útokov tých, ktorým nevyhovuje jeho sila a sila členských štátov, ktorých sa to týka?

Po druhé, budeme čakať, kým sa situácia v niektorých krajinách eurozóny zhorší tak, ako sme to urobili v prípade Grécka, kým začneme konať? Ak nie, aké sú plány na nápravu tejto situácie v najohrozenejších krajinách? To je otázka pre vás, pán predseda Van Rompuy.

Kladiem tieto otázky, pretože ma síce potešili solidárne opatrenia prijaté 11. februára, mám však vážne pochybnosti, či my Európania naozaj zvládame túto situáciu. O akú situáciu ide, ak nie o skutočnosť, že grécke varovanie ukázalo rozsah, v akom musíme prijať odvážne rozhodnutia, ktorými konečne zaistíme, aby naša mena, euro, odzrkadľovala politickú moc, ktorá je za ňou?

Samozrejme, veľa rozprávame, hovoríme o hospodárskom riadení, hovoríme tiež o menovom riadení, mohli by sme však veci výrazne zjednodušiť a jednoznačne zefektívniť, keď sme už navrhli a zrealizovali skutočnú rozpočtovú koordináciu členov eurozóny. Sám bývalý francúzsky predseda vlády Edouard Balladur nedávno uznal potrebu vzdať sa v niektorých oblastiach suverenity – a to pre Francúza nie je jednoduché – a vyjadril sa za to, aby vnútroštátne rozpočty krajín eurozóny schvaľovala Euroskupina ešte pred tým, ako sa predložia do národných parlamentov.

Chcel by som podporiť túto odvážnu myšlienku a vyzývam Európsku radu, aby ju zvážila a vážne ju analyzovala. Riadnou koordináciou svojich rozpočtov by štáty eurozóny získali nebývalý vplyv a manévrovací priestor. Táto moc by znamenala, že by mali silný vplyv na vytváranie nových globálnych právnych predpisov, vyžadovala by však tiež spojenie európskych síl v rámci medzinárodných finančných organizácií, kde musí euro hovoriť jednotným hlasom.

Dovoľte mi uviesť najvýraznejší príklad – ktorý, myslím, spomenul aj pán Barroso –, a to príklad MMF, kde sa hlasovacie práva vypočítavajú podľa hospodárskeho významu jednotlivých štátov. Na základe týchto kritérií majú Spojené štáty 16,7 % hlasovacích práv, Japonsko 6 %, Čína 3,6 % a šesť zakladajúcich členov Európskej únie 18,49 %. Ak by však krajiny eurozóny v rámci MMF vystupovali jednotne, mali by 23 % hlasov, a všetky krajiny Európskej únie by, ak by sa spojili, mali 32 % hlasov, čiže dvakrát toľko ako Spojené štáty.

Páni predsedovia, dámy a páni, taká je realita rovnováhy moci vo svete. Keďže je však Európa stále rozdelená, nedokáže uplatniť celú svoju moc. Môžeme to aj naďalej tolerovať? Poslanecký klub PPE si to nemyslí. Nadišiel čas, pán Van Rompuy, aby krajiny eurozóny otvorili oči, uvedomili si tento stav vecí a poučili sa z neho. Potom budú pripravené na to, čo čoskoro budú musieť nevyhnutne urobiť, teda skutočne sa zjednotiť namiesto toho, aby sa upínali k tejto pozlátke suverenity, ktorá nie je ničím iným ako nebezpečnou pretvárkou.

  Stephen Hughes, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predseda, od začiatku hospodárskej a sociálnej krízy rozšírilo rady nezamestnaných v Európe viac ako sedem miliónov ľudí. Je veľmi pravdepodobné, že na konci tohto roka bude nezamestnaných viac ako 25 miliónov ľudí. Dobré zdravie našich hospodárstiev a verejných financií, ktoré sme sa snažili dať do poriadku od začiatku deväťdesiatych rokov, bolo zničené za menej ako dva roky. Napriek nákladným opatreniam na obnovu jediné, čomu sa nám doteraz podarilo vyhnúť, je úplný kolaps systému.

Hospodársky rast je aj naďalej mimoriadne pomalý a mnohí ľudia stratili vieru v myšlienku skorej obnovy. Našou spoločnosťou zmieta strach z budúcnosti, nerovnosť všetkých druhov sa zväčšuje a niektoré naše členské štáty zúfalo potrebujú solidaritu a ochranu zo strany celej EÚ, pretože sa stali terčmi bezohľadných a nekontrolovaných špekulácií. Kríza vážne narušila globálnu konkurencieschopnosť Európy a oslabila jej politický vplyv.

To je temný obraz, v ktorom musí teraz Európa znova nájsť svoju budúcnosť, ak chce zachrániť svoj model hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Pán predseda Barroso, na jarnom zasadnutí Rady sa budete pýtať, kde chceme mať Európu v roku 2020. To je veľmi dôležitá otázka, môžeme si však dovoliť dohadovať sa o vzdialenej budúcnosti, ak najskôr nedáme odpoveď tým miliónom Európanov, ktorí teraz pociťujú dosah krízy na svoje životy a ktorí sa obávajú, čo sa zajtra stane s ich životmi – budú mať prácu, budú mať šancu nájsť si novú prácu? Aké odpovede môžete dať im?

Nemôžem sa zajtra vrátiť do svojho regiónu a povedať ľuďom, že sa nemusia báť, že máme plán na rok 2020. Musím sa zaoberať ich momentálnymi problémami a obavami a chcem, aby som im mohol povedať, že si dokážu udržať svoje zamestnanie, že čoskoro sa začnú vytvárať nové pracovné miesta a že to budú slušné a slušne platené pracovné miesta.

V súčasnosti je jediným strednodobým politickým programom ten, ktorý stanovila Európska rada v decembri: konsolidácia verejných financií. Od členských štátov sa očakáva, že v roku 2011 začnú s konsolidáciou, aby dostali svoje verejné deficity pod hranicu 3 % do dvoch rokov. Zároveň bude stále stúpať nezamestnanosť, pretože rast bude príliš pomalý na to, aby ju udržal na nízkej úrovni.

Sú aj iné spôsoby, ako dostať Európu z krízy: postaviť ľudí do stredu nášho politického programu, a to najmä tých, ktorých kríza zasiahla najviac. Chcem naliehavo vyzvať pána predsedu Van Rompuya a pána predsedu Barrosa, aby zvážili charakter takzvanej stratégie ústupu. Európa by si mala zvoliť morálne slušnú cestu von z krízy, ľudskú cestu založenú na našich základných hodnotách, ktorá je v skutočnosti aj rozumnejšou cestou z hospodárskeho hľadiska.

To sa však nestane, ak sa makroekonomická politika bude úplne sústreďovať na rýchlu konsolidáciu. Znamenalo by to škrty vo verejných investíciách, vo vzdelávaní a v odbornej príprave, v sociálnych a zdravotníckych službách. Konsolidáciu nemožno dosiahnuť len zvyšovaním daní. Rastový potenciál Európy by trpel ešte viac ako doteraz a výsledkom by bolo, že obnova by bola mimoriadne pomalá a obrovský podiel súčasných nezamestnaných by sa stal dlhodobo nezamestnanými.

Európania si zaslúžia vyrovnanejší a sociálne zodpovednejší politický prístup. Domnievame sa, že tento prístup by mal zahŕňať stratégiu vstupu na trh práce, ktorá by mala byť neoddeliteľnou súčasťou stratégie 2020 a predstavovať jej plán do roku 2015.

Mal by byť kombináciou makroekonomického politického programu a štrukturálnych politík v oblastiach hospodárstva, sociálnych vecí a ekológie s cieľom vytvoriť aspoň päť miliónov nových pracovných miest do roku 2015, a to najmä v oblasti ekologického hospodárstva. Európska rada by na marcovom samite mala jasne vyhlásiť tento zámer za kľúčový cieľ novej stratégie.

Správna koordinácia hospodárskej politiky ďaleko presahujúca kontrolnú úlohu paktu stabilitu by mala zaistiť, aby sa postupná fiškálna konsolidácia v jednotlivých členských štátoch kombinovala so zachovaním kľúčových verejných výdavkov v oblastiach rastu a na kľúčové sociálne politiky.

To si bude vyžadovať zmenu politického myslenia, pokiaľ ide o hospodárske riadenie v Európe a najmä v eurozóne.

Marcový alebo júnový samit by svojmu predsedovi mal dať mandát, aby v úzkej spolupráci s Komisiou predložil ambiciózny plán na posilnenie hospodárskeho riadenia v EÚ, o ktorom by Rada rozhodla na zasadnutí v decembri 2010.

Ak sa chceme zo súčasnej krízy poučiť a čo najskôr z nej urobiť len históriu, musíme opustiť náš starý prístup. Toto je šanca urobiť Európu dôležitou pre ľudí, nielen pre trhy. To sa môže podariť len vtedy, ak bude stratégia 2020 naozaj o ľuďoch a o pracovných miestach – inými slovami, ak jej súčasťou bude ambiciózny sociálny program a program slušných pracovných miest.

V mene nášho poslaneckého klubu vás naliehavo žiadam, aby ste urobili všetko, čo je vo vašich silách, aby sa ľudia, a najmä tí najzraniteľnejší, stali stredobodom európskeho projektu.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, dovoľte mi vyjadriť sa v prvom rade k tomu, čo by som nazval najnaliehavejším problémom dneška. Môžeme hovoriť o roku 2020, dnes však máme naliehavejší problém: eurozónu a Grécko. Musíme ho vyriešiť.

Myslím si, že Európsky parlament musí v tejto oblasti prevziať iniciatívu. Je dôležité určiť, čo presne sa v Grécku stalo. Dnes sme dostali protichodné informácie. Grécko hovorí, že Európskej únii a európskym inštitúciám poskytlo všetky informácie. Zároveň však Európska komisia a agentúra Eurostat hovoria, že nedostali všetky potrebné informácie. A popri tom investičné banky – Goldman Sachs, Morgan Stanley, Deutsche Bank – minimalizujú svoj podiel na situácii v Grécku.

Preto si myslím, že úlohou tohto Parlamentu je čo najskôr zorganizovať vypočutia v príslušnom výbore, aby sme si v tejto veci mohli vypočuť všetky zainteresované strany a zistiť, čo presne sa deje v prípade Grécka. Nemôžeme hovoriť o nápravných opatreniach, o riešeniach, o reformách v Európskej únii, ak v prvom rade nebudeme vedieť, čo sa naozaj stalo v prípade Grécka v rokoch 2008, 2009 a predtým, a myslím si, že je absolútne nevyhnutné, aby tento Parlament vypočul rôzne strany.

Druhou vecou je, že musíme tiež riešiť problém gréckeho dlhu. Myslím si, že tu existuje len jedno dobré riešenie. Včera som čítal článok Georga Sorosa v novinách Financial Times o tejto záležitosti a pred pár dňami som čítal článok Joschku Fischera v nemeckej tlači. Hovorí to, čo hovoria mnohí ľudia: najlepším riešením gréckeho dlhu je európske riešenie – eurodlhopisy alebo Európsky menový fond, bez akýchkoľvek nákladov pre európskych daňových poplatníkov, ale s riešením pre budúcnosť. Myslím si, že úlohou tohto Parlamentu je aj požiadať Komisiu a Radu, aby uvažovali o tejto možnosti a pri jej skúmaní išli za hranice národných záujmov súčasných členských štátov Európskej únie.

Po tretie, myslím si, že najdôležitejšou časťou tejto rozpravy je, prirodzene, otázka, čo robiť so stratégiou 2020. Myslím si, že Grécko je veľmi dobrým príkladom zlyhania lisabonskej stratégie. Lisabonská stratégia bola príliš slabá, rozdiely medzi nemeckým a gréckym hospodárstvom sa za uplynulých 10 rokov prehĺbili: lisabonská stratégia ich zväčšila, nie zmenšila. Čo musíme urobiť – a je to prvé rozhodnutie, ktoré musia uskutočniť Komisia a Európska rada –, je uznať, že metóda otvorenej koordinácie nebola dobrou metódou, bola príliš slabá. Potrebujeme odvážnejší nástroj vo vnútri Európskej únie. A týmto odvážnejším nástrojom je hospodárske riadenie vo vnútri Európskej únie.

Pán Barroso, dúfam, že o pár dní, začiatkom marca – myslím, že je to 3. marca – predložíte v tejto súvislosti dokument. Dúfam, že jeho súčasťou bude odvážnejšia stratégia ako veci, na ktorých sa dohodlo alebo nedohodlo na neformálnom samite. Stále je to medzivládna metóda otvorenej koordinácie. Je o niečo lepšia, o niečo rýchlejšia, ale v konečnom dôsledku je to stále metóda otvorenej koordinácie založená na medzivládnom prístupe. Žiadame od vás, aby ste v tejto veci, v oblasti hospodárskej politiky a hospodárskeho riadenia, prevzali iniciatívu a spolu s Ollim Rehnom predložili odvážny návrh na vytvorenie hospodárskeho riadenia v rámci Európskej únie. Je nezmysel mať menovú úniu na jednej strane a nemať hospodársku, sociálnu a politickú úniu na strane druhej. Problémy s Gréckom to potvrdzujú.

(potlesk)

Myslím si, že nastal čas, keď môžeme od Komisie očakávať nejaký odvážny krok, a verím, že 3. marca Komisia predloží dokument, ktorý bude omnoho ambicióznejší ako závery neformálneho samitu, ktoré boli pre mňa sklamaním.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Vážený pán predseda, chcel by som položiť pánovi Verhofstadtovi nasledujúcu otázku: obhajujete myšlienku, že krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, by mali pomôcť krajinám, ktoré sú v eurozóne? To je to, čo obhajujete?

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Možno bude v blízkej budúcnosti potrebné pomôcť Británii, pretože som videl, že fiškálny deficit Británie je ešte vyšší ako fiškálny deficit Grécka.

(potlesk)

Ak sa nemýlim, v súčasnosti je fiškálny deficit 12,9 % HDP. Takže si myslím, že v tejto chvíli je najdôležitejšie, aby sme mali dôveryhodnú stratégiu smerom k eurozóne, a som si úplne istý, že – možno nie zajtra, ale pozajtra – príde čas, keď aj Británia bude členom eurozóny. Tým si môžete byť istý.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, dúfam, že britská škôlka bude taká láskavá a bude chvíľu počúvať.

(protestné pokrikovanie)

Mala som v úmysle začať svoje vystúpenie stratégiou EÚ 2020, teraz však začnem Gréckom, a to najmä z dôvodu vystúpenia pána poslanca z pravej časti tohto Parlamentu. Domnievam sa, že to, čo najmenej potrebujeme v tomto spore o situácii v Grécku a o výhľade Grécka, je protigrécky, nacionalistický a protieurópsky postoj. Podľa môjho názoru sa teraz v Grécku odhaľujú chyby, ku ktorým dochádzalo už dlho – často sa totiž viac ukáže v kríze ako v dobrých časoch.

Chcela by som nadviazať na otázku, ktorú otvoril pán Verhofstadt. Ak nechceme protieurópsky vývoj, musíme hovoriť o tom, kto v Bruseli je zodpovedný za to, že bolo Grécku dovolené tieto veci toľko rokov skrývať – pravdepodobne dokonca počas celého obdobia prípravy na menovú úniu. Pán Barroso, som presvedčená, že v tejto súvislosti nesiete kľúčový podiel zodpovednosti. Práve toto je niečo, čo musíte povedať na rovinu, pretože doteraz sme videli len vrchol ľadovca, pokiaľ ide o zodpovednosť, ale nevideli sme systém nezodpovednosti, ktorý je pod ním.

Po druhé, aj v Grécku sa toho musí veľa zmeniť. Musíme o tom s Gréckom diskutovať – najlepšie v priateľskom tóne – v rámci eurozóny. Ak je takáto pomoc nevyhnutná – a myslím si, že bude – a ak znova musíme použiť európsku solidaritu – a v tejto chvíli to nechcem v žiadnom prípade vylúčiť –, potom Grécko musí uskutočniť niektoré skutočné zmeny. Napríklad je tam príliš rozsiahly verejný sektor. Ak mám veriť Grékom, s ktorými som hovorila, 25 % Grékov je zamestnaných vo verejnom sektore, pričom to ani nie je dobrý verejný sektor. Rozhodne potrebuje reformu.

Zmeny však nie sú potrebné len v oblasti výdavkov, pretože jednoznačne niečo nie je v poriadku aj na strane príjmov. Myslím si, že pán Papandreou má veľmi dobrý nápad zverejniť daňové priznania osôb s vysokým príjmom v Grécku. Nie je potrebné kupovať CD od Švajčiarska, je aj iný spôsob, ako to riešiť. Veľmi rýchlo sa tým ukáže skutočnosť, že aj v Grécku možno výrazne zvýšiť príjmy, ak sa v prvom rade zabráni daňovým únikom a ľudia v Grécku, ktorí žijú v luxuse, začnú platiť dane ako slušní občania.

Môj kolega, pán Giegold, bude pravdepodobne neskôr hovoriť viac o eurodlhopisoch. Chcela by som len povedať jednu vetu k stratégii EÚ 2020. Pán Barroso, vôbec ste nespomenuli zlyhania lisabonskej stratégie. Domnievam sa, že neschopnosť zhodnotiť lisabonskú stratégiu rozhodne nie je dobrou predzvesťou úspechu alebo možného úspechu novej stratégie. Ako integrovaná stratégia nie je v zásade zlá, ale…

(Predseda prerušil rečníčku.)

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predseda, chcem poďakovať pánovi Verhofstadtovi za to, že nám pripomenul zlyhanie ľavicovej hospodárskej politiky v Spojenom kráľovstve. Sme veľmi vďační za túto radu a dúfam, že moji kolegovia a ja to dokážeme napraviť v blížiacich sa všeobecných voľbách.

Už aj pred nedávnou krízou nestačili hospodárstva Európy na svojich hlavných rivalov a konkurentov. Úroveň nášho rastu bola nižšia, nezamestnanosť vyššia, naše pomerné obchodné postavenie sa zhoršovalo a náš podiel na svetovej výrobe klesal. Spustili sme lisabonskú stratégiu, tá však bez dostatočného presvedčenia a oddanosti neuspela, čo vôbec neprekvapuje. Európa 2020 nesmie ísť tou istou cestou. Veľmi ma teší, že náš poslanecký klub bol medzi prvými, ktorí predložili návrhy na pomoc v jej pokroku.

Teraz musíme stanoviť nové smerovanie našich hospodárstiev. Musíme si uvedomiť, že vlády nevytvárajú produktívne pracovné miesta ani nezvyšujú životnú úroveň. To môžu dokázať len konkurencieschopné podniky a úspešní podnikatelia. Naše členské štáty a inštitúcie Európskej únie ich preto musia podporovať znižovaním záťaže, s ktorou sa musia vyrovnávať. Nemôžeme očakávať, že budeme mať dynamické hospodárstva, ak budeme formou ťažkých daňových režimov a byrokratických právnych predpisov zvyšovať požiadavky na tých, ktorí vytvárajú rast a pracovné miesta. Musíme podporovať viac výskumu a vývoja, kvalitnejšie vyššie vzdelávanie a lepšiu odbornú prípravu, ako práve zdôraznil pán predseda Barroso. Vnútorný trh sa musí oživiť a rozšíriť do nových oblastí.

Stávky nemôžu byť vyššie. Už takmer tri storočia sú najsilnejšími svetovými hospodárskymi mocnosťami tie, ktoré majú najliberálnejšie a najdemokratickejšie ústavy, pretože sloboda a hospodárska prosperita idú ruka v ruke. Teraz vstupujeme do novej éry. Na konci tohto storočia sa značná hospodárska moc môže presunúť do rúk štátom s nedemokratickými vládami. Takýto autoritatívny kapitalizmus sa nemusí pokojne vyvinúť v demokratický a zodpovedný kapitalizmus, aký dnes funguje v Európe a na Západe.

Dúfame, že tieto štáty sa zliberalizujú. Ponúkneme im pri tom priateľskú podporu, ale poznáme aj riziká. Je v záujme našich občanov, aby program 2020 uspel z hľadiska stimulovania vytvárania dobrých pracovných miest a zvyšovania životnej úrovne, a je v záujme slobodného sveta, aby program 2020 vytýčil cestu k silnejšej hospodárskej budúcnosti pre všetkých našich občanov.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predseda, ako hovorí príslovie, v núdzi spoznáš priateľa. V Európskej únii je 27 vlád, ktoré sa každá svojím vlastným spôsobom snažia zachrániť svoje banky a veľké priemyselné odvetvia. Doteraz bola výsledkom len väčšia zadlženosť jednotlivých krajín a katastrofálna miera úspor občanov. Eufemistická politika znižovania miezd, znižovanie nemzdových pracovných nákladov a privatizácia životných rizík, ako je vek, rodina, choroba či želané vzdelanie – to všetko sa už spomínalo.

Banky teraz používajú balíky štátnej pomoci na špekulácie proti vnútroštátnym rozpočtom. Banky už dosiahli väčší pokrok ako štáty. Banky Hypo Real Estate a Commerzbank, ktoré boli v Nemecku zachránené s použitím miliárd eur z peňazí daňových poplatníkov, sú v prvých radoch, pokiaľ ide o obchodovanie s neúmerne predraženými štátnymi dlhopismi v Grécku. Peniaze daňových poplatníkov sa používajú na špekulácie, pričom ide o peniaze bežných, čestných pracujúcich, ktorí nemajú účty vo švajčiarskych bankách, na ktoré sa obracajú bohatší ľudia.

(protestné pokrikovanie)

Verte mi, nerobí mi žiadnu radosť používať negatívne príklady z Nemecka. Avšak jedna z vládnych strán v Nemecku neustále vyzýva na daňové úľavy, pričom zároveň sa od gréckej vlády požaduje zvýšenie daní. Kto však bude musieť nájsť tieto peniaze? Mám obavy, že to budú hlavne tí, ktorí už teraz majú problémy vôbec vyžiť. Nebolo to Nemecko, kedysi najväčší svetový vývozca, kto pred rokmi oddelil zvyšovanie miezd od produktivity, čo viedlo k sociálnemu dampingu?

V starovekom gréckom divadle kríza predstavovala príležitosť – áno, bola to výzva, zlomový bod. Ak chceme dosiahnuť takýto zlomový bod, musíme konečne požadovať zavedenie zákonom stanovenej minimálnej mzdy. Rovnaká práca na rovnakom mieste musí byť odmenená rovnakou mzdou. Potrebujeme harmonizáciu typov daní v rámci Únie, ale predovšetkým potrebujeme skutočnú európsku reguláciu a kontrolu finančných trhov a skutočnú európsku hospodársku a finančnú politiku koordinovanú na základe solidarity a so záväznými sociálnymi a ekologickými cieľmi.

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Prezident Európy – na tento deň sme dlho čakali. Bolo nám povedané, že keď budeme mať prezidenta, bude to významná svetová politická osobnosť: človek, ktorý bude politickým lídrom pre päťsto miliónov ľudí, človek, ktorý bude nás všetkých zastupovať na svetovom fóre, človek, ktorého práca je taká dôležitá, že má, samozrejme, lepší plat ako prezident Obama. Nuž, obávam sa, že sme dostali vás. A je mi to ľúto, ale po výkone, ktorý ste tu pred chvíľou predviedli… Nechcem byť nezdvorilý, ale viete, naozaj, máte charizmu vlhkej handry a výzor nízkeho bankového úradníka.

(protesty)

Otázka, ktorú chcem položiť a ktorú budeme klásť všetci, je: kto ste? Nikdy som o vás nepočul, nikto v Európe o vás nikdy nepočul. Chcem sa vás spýtať, pán prezident: kto za vás hlasoval?

(hlasné protesty)

A aké mechanizmy – viem, že demokracia nie je u vás veľmi obľúbená –, aké mechanizmy majú Európania k dispozícii na vaše odstránenie? Toto je európska demokracia?

Cítim však, že ste kompetentný, schopný a nebezpečný, a nepochybujem, že vaším úmyslom je byť tichým vrahom európskej demokracie a európskych národných štátov. Zdá sa, že máte averziu voči samotnej koncepcii existencie národných štátov, a možno je to práve preto, že pochádzate z Belgicka, ktoré, samozrejme, v podstate žiadnym štátom nie je.

(reakcie)

Odkedy ste však prevzali funkciu, videli sme, ako sa z Grécka stal len obyčajný protektorát. Pane, nemáte žiadnu legitimitu pre túto prácu a som si istý, že môžem v mene väčšiny Britov povedať toto: nepoznáme vás, nechceme vás a čím skôr upadnete do zabudnutia, tým lepšie.

  Predseda. – Pán predseda, ako ste povedali, nechcete byť predsa nezdvorilý.

Budeme radšej pokračovať. Pán predseda, prijmete otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty?

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE. – (FR) Pán Farage, ste ochotný uplatniť článok 9 Zmluvy, podľa ktorého môžete jednoducho požiadať o opustenie Európy? Takto budete spokojný.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, veľmi ste ma sklamali, pán Buzek. Je neprijateľné, aby predseda poslaneckého klubu nazval v tomto Parlamente predsedu Európskej rady vlhkou handrou namiesto toho, aby ponúkol politickú kritiku.

(potlesk)

Pán predseda, očakával by som od vás, že zareagujete napomenutím. Je neprijateľné, aby tento človek slobodne pošliapaval dôstojnosť tohto Parlamentu. Pán Daul, chcem vám povedať, že toto nie je otázka vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. Možno by bolo lepšie, keby sa pán Farage vzdal svojho mandátu, ak má voči Európskej únii a Európskemu parlamentu toľko výhrad.

(potlesk)

  Predseda. – Zopakujem to, čo som pánovi Farageovi povedal pred dvomi mesiacmi: prejavy takéhoto charakteru, ktoré sú osobnými útokmi na konkrétnych ľudí, sú v Európskom parlamente neprijateľné. Keď som o tom hovoril s pánom Farageom, jasne som mu to povedal. Chcem vám povedať, pán Schulz, že som urobil a robím presne to, čo navrhujete.

  Nigel Farage (EFD). – Nemusí sa vám páčiť, čo hovorím, zamyslite sa však nad svojím správaním. Keď sa Íri v referende vyjadrili negatívne, povedali ste, že tým, že sme tento ich postoj podporili, náš poslanecký klub otvoril dvere fašizmu, povedali ste, že ako poslanecký klub v Parlamente sme sa správali ako Hitler a nacisti v Reichstagu. Danny Cohn-Bendit nás nazval mentálne zaostalými. Viete, musí tu byť… Nemôže to byť raz tak…

(Predseda prerušil rečníka.)

  Predseda. – Pán Farage, mrzí ma to, ale toto nebolo osobné vyhlásenie. Musíme dodržiavať poriadok a všetky nariadenia nášho Parlamentu.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Predovšetkým mi dovoľte celkom pokojne povedať jeden fakt, a to, že táto rozprava prebieha tu v tomto Parlamente, v Bruseli, v Belgicku. V súčasnej hospodárskej situácii by sme mohli Belgicko nazvať Gréckom Severného mora, a to bez akéhokoľvek preháňania, pretože táto krajina, Belgicko, má po Grécku a Taliansku percentuálne tretí najvyšší štátny dlh v celej Európe. V podstate sme chorou krajinou Európy a, ak to tak môžem povedať, zásluhu na tom má jeden z predchádzajúcich rečníkov pán Verhofstadt, bývalý predseda vlády Belgicka. Pokiaľ ide o podvody a umelé zvyšovanie rozpočtu, mohol by dokonca pár vecí naučiť aj Grékov.

Nenechajme sa tým však príliš uniesť. Konkrétne nevyhlasujme, že dokážeme odvrátiť krízu zvyšovaním štátneho dlhu – hovorím o neslávnom návrhu pána Verhofstadta o európskej štátnej pôžičke, ktorá je účtom, ktorý skôr či neskôr bude musieť niekto zaplatiť. Naopak, zas a znova vidíme, že sú to práve európske rozhodnutia, ktoré nás dostali do krízy, európske rozhodnutia pochovať maastrichtské kritériá a Pakt stability a rastu, a to všetko len pre dobrý dojem, pretože Európa musí vyzerať, že napreduje.

A je to presne tá istá neústupnosť Európy, pre ktorú sa teraz dusíme prístupovou stratégiou Turecka. Hospodárska a geografická realita sa teraz musí odsunúť bokom a európski občania musia siahnuť hlboko do svojich peňaženiek pre potenciálny vstup krajiny, ktorá ani nie je európska. Riešením nie je „viac Európy“. Riešením je zodpovednosť jednotlivých štátov a povinnosť členských štátov utiahnuť si opasky.

  Corien Wortmann-Kool (PPE). – (NL) Vážený pán predseda Buzek, pán predseda Barroso a, samozrejme, pán predseda Van Rompuy, sme radi, že ste tu dnes s nami. Na začiatku rozpravy ste jasne povedali, že sa chcete pustiť do práce s ambíciami, ale aj to, že svoju úlohu chcete vykonávať v súlade s Lisabonskou zmluvou. Vopred by som vám chcela k tomu zablahoželať.

Je dôležité, že ste tu v súvislosti s blížiacou sa stratégiou 2020, pretože tá je kľúčová z hľadiska upevnenia významu Európy vo svete. Pán predseda, a tu sa zároveň obraciam aj na pána predsedu Barrosa, naše priority poznáte. Sústreďujú sa na ekologické, sociálne, trhové hospodárstvo. To znamená, že našou prvoradou úlohou by malo byť opäť postaviť na nohy malé a stredné podniky, pretože tie sú zdrojom vytvárania pracovných miest. Nehovoríme tu len o našom obchode a službách, ale aj o európskom priemysle, ktorý sa musí stať opäť konkurencieschopným na svetovej úrovni. Hovoríme aj o našom odvetví poľnohospodárstva a produkcii vysokokvalitných potravín, ktoré sú takisto konkurencieschopné na svetovej úrovni. To znamená, že potrebujeme MSP, ktoré stoja na základoch vedomostí, inovácií a udržateľných technológií.

Stratégia 2020 musí byť postavená práve na takomto základe. Tento základ znamená stratégiu ústupu, ktorá pôjde ruka v ruke so silným paktom pre stabilitu a rast a s nevyhnutnou reformou verejných výdavkov v členských štátoch. Pán predseda, stará lisabonská stratégia obsahovala príliš veľa hmlistých cieľov a je dôkazom zlyhania metódy otvorenej koordinácie. Moja otázka na vás preto znie: aké konkrétne ciele budete presadzovať, aby členské štáty konečne ukázali skutočnú oddanosť tejto novej stratégii, ale aby zároveň tento proces zostal v hraniciach Lisabonskej zmluvy, pokiaľ ide o subsidiaritu?

  Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Vážený pán predseda, podľa čísel Komisie žije v súčasnosti 80 miliónov občanov EÚ pod hranicou chudoby. To je dehonestujúce a je to tiež prekážkou akémukoľvek ďalšiemu rozvoju. Zároveň človek ako pán Farage stojí v tomto Parlamente a rozdáva urážky, a to v čase, keď je Európa v kríze a máme mnoho dôležitých vecí, o ktorých treba diskutovať. Mal by dostať voľno a nemalo by mu byť dovolené zúčastniť sa rokovania v Štrasburgu na budúci týždeň. Bol by to len mierny trest za správanie, ktoré tu predviedol.

Našou úlohou je teraz vytvoriť novú lisabonskú stratégiu, inými slovami EÚ 2020. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že sociálna súdržnosť a udržateľný rozvoj sú rozhodujúce z hľadiska hospodárskeho rastu. Napríklad prvá spoločnosť, ktorá sa vymaní zo závislosti na fosílnych palivách, sa stane lídrom v oblasti vytvárania nových ekologických pracovných miest. Ak však máme byť v tomto úspešní, potrebujeme zdroje. Aspoň 50 % finančných prostriedkov, ktoré EÚ a členské štáty vyčlenili na ukončenie krízy, sa musí investovať do nového ekologického dohovoru, s ktorým budeme schopní vytvárať tieto nové ekologické pracovné miesta. Siedmy a ôsmy rámcový program sa musí zamerať na výskum a vývoj v oblasti obnoviteľnej energie.

Komisia musí tiež vyvinúť dôrazné úsilie s cieľom zabrániť sociálnemu vylúčeniu, ku ktorému momentálne dochádza v celej Európe, a posilniť zainteresované strany na trhu práce. V posledných rokoch začala byť EÚ právom považovaná za hrozbu pre odborové hnutie. To sa musí zmeniť. Prvým krokom by mala byť revízia kontroverznej smernice o vysielaní pracovníkov alebo, ako sa jej v Európe začalo hovoriť, „smernice o mzdovom dampingu“, ktorá vytvára toľko hnevu a toľko konfliktov. Dnes sme ich už mali v Parlamente dosť.

  Lena Ek (ALDE). – Vážený pán predseda, cieľom stratégie EÚ 2020 by malo byť uvoľniť potenciál európskych občanov. Príliš často zabúdame, že naše stratégie rastu majú slúžiť blahu občanov a budúcnosti našich detí.

Lisabonská stratégia nepochybne zlyhala, keď sa snažila obsiahnuť úplne všetko. S takou rozsiahlou agendou sa stratilo smerovanie a tiež šanca dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré boli stanovené.

Ak má byť stratégia 2020 účinnejšia, jej formát sa musí úplne zmeniť. Práca sa musí zacieliť na niekoľko konkrétnych oblastí, v ktorých by sme sa mali zamerať na základné princípy udržateľného rastu.

Ako jediný priamo volený orgán EÚ, ktorý má navyše právomoci spolurozhodovania, bude mať tento Parlament čo povedať k stratégii 2020. Ak chcú Komisia a Rada zaistiť legitimitu a otvorenosť, bolo by od nich rozumné začleniť do prebiehajúcich prác na stratégii 2020 aj Parlament.

Tak ako sú otvorenosť a transparentnosť rozhodujúce pre vytvorenie Európy občanov, predstavujú aj kľúčové nástroje z hľadiska predchádzania krízam vo verejných financiách, ako sú tie, ktoré v súčasnosti trápia krajiny v celej Únii.

Každý ukazuje prstom na Grécko, sú tu však aj ďalšie členské štáty, ktoré sa vyhli procesu referenčných kritérií, klamali Európu o svojich deficitoch a falšovali finančné štatistiky. Metóda otvorenej koordinácie sa zmenila na zatvorenú konšpiráciu a otvorené poníženie.

Nezabúdajte, že čo platí pre občanov, platí aj pre vlády. Slobody prinášajú aj zodpovednosť. Nastal čas, aby vlády v celej Európe začali brať túto zodpovednosť vážne, pretože problémy, ktorým čelíme, vážne sú.

  Philippe Lamberts (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, súhlasím s myšlienkou zníženia počtu cieľov v rámci stratégie EÚ 2020, musia však byť aspoň ambiciózne. V prvom rade ambiciózne, pokiaľ ide o zníženie našej ekologickej stopy. Nejde totiž iba o klímu, preto je z tohto pohľadu návrat k číslu 20 % podľa nášho názoru oveľa menej, ako je naozaj potrebné. Dokonca ani 30 % nie je ambicióznych.

Ďalej je to ambiciózny cieľ v oblasti znižovania nerovností: napríklad zníženie úrovne chudoby v Európe o 50 % do roku 2020 rozhodne nie je maximum, ktoré by sme mohli dosiahnuť. Ambiciózny cieľ v oblasti vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií, a, samozrejme, ambiciózny cieľ v oblasti vytvárania pracovných miest.

Tieto ciele, ako už bolo povedané, musia byť merateľné a záväzné, pričom je jedno, či ide o systém bonus-malus, alebo o niečo iné, potrebujeme však výsledky. Tieto výsledky však nedosiahneme bez dvoch absolútne kľúčových zložiek.

Prvou zložkou je silná regulácia trhu a z tohto pohľadu, pán Van Rompuy, nás veľmi znepokojuje vývoj v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom a pozícia, ktorú prijala Rada.

Čo sa týka druhej zložky, chcel by som zdôrazniť to, čo povedal pán Daul. Skutočne, pán Daul, členské štáty sa budú musieť vzdať väčšej časti svojej suverenity, najmä vo fiškálnej oblasti. Zaujímalo by ma, aký má na to názor Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Bez silného fiškálneho zbližovania nebudeme schopní vniesť späť do našich verejných financií stabilitu a vybudovať náš daňový systém na udržateľnom základe. Máme na mysli energetiku a, samozrejme, máme na mysli zdanenie finančných transakcií.

  Kay Swinburne (ECR). – Vážený pán predseda, podporujem smerovanie stratégie EÚ 2020, a to najmä v čase tejto hospodárskej krízy, a chcela by som naliehavo vyzvať EÚ, aby sa sústredila na jestvujúce komparatívne hospodárske a konkurenčné výhody Európy a využila všetky dostupné nástroje a zdroje, najmä v oblasti výskumu a vývoja, na vytvorenie skutočnej pridanej hodnoty EÚ.

Bola by som rada, keby sa našou prioritou stalo dokončenie jednotného trhu služieb a tovarov a ambiciózny prístup pri vytváraní jednotného trhu novátorského výskumu. Výrazne by sa mal podporovať výskum a vývoj na univerzitách aj v súkromných podnikoch v Európe, aby sme sa dostali do popredia v oblasti nového udržateľného priemyslu a technológií.

Musíme však zostať obozretní voči právnym predpisom, ktoré by týmto rozvojovým procesom mohli prekážať. Musíme zlepšiť prepojenie medzi súkromným sektorom a akademickým výskumom a umožniť prenos vedomostí do podnikov, ktoré vytvárajú pracovné miesta a bohatstvo. Popri zlepšovaní dostupnosti finančných prostriedkov pre inovácie musíme zaistiť aj zníženie administratívnej záťaže najmä pre MSP a mikropodniky. Prvým krokom bude uplatňovanie politiky verejného obstarávania výhodnej pre MSP a umožnenie MSP byť súčasťou verejných a súkromných partnerstiev.

Stratégia EÚ 2020 sa zamerala na inovácie v oblastiach existujúcich skúseností…

(Predseda prerušil rečníčku.)

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predseda, v Grécku sa dnes uskutočňujú obrovské zhromaždenia proti nezamestnanosti organizované zamestnancami v súkromnom i verejnom sektore.

V uliciach vládne hnev a pracovníci sú rozhorčení drsnými opatreniami gréckej vlády, na ktorých trvá Európska únia a ktoré vyplynuli najmä z nedávneho zasadnutia Európskej rady. Počas neho namiesto prijatia opatrení v prospech slabých hospodárstiev, namiesto prijatia opatrení na zastavenie špekulácií a vytvorenia dáždnika hospodárskej a sociálnej solidarity, namiesto uznania, že Pakt stability neexistuje a jeho obnovenie len prehĺbi recesiu, a namiesto uznania, že Lisabonská zmluva jednoznačne zlyhala, Rada začala pripravovať stratégiu Európskej komisie 2020 ako rozšírenie a pokračovanie Zmluvy.

S Gréckom zaobchádzate ako s obetným baránkom, diktujete mu opatrenia proti pracovníkom, ktorých nemožno viniť za krízu – vyústi to v podobné opatrenia aj pre ďalšie krajiny.

Gréci a Európania sa k vám čoskoro zachovajú tak, ako sa Argentínčania zachovali k Medzinárodnému menovému fondu.

  Rolandas Paksas (EFD). – (LT) Je symbolické, že dnes, 20 rokov po páde múra, ktorý rozdeľoval Európu, hovoríme o Európe 2020. V prvom rade by som chcel vyjadriť súhlas so základnými prioritami stratégie Európa 2020, ktorými sú vedomosti a inovácie, spoločnosť s vysokou zamestnanosťou a konkurencieschopné a udržateľné hospodárstvo. Navrhujem, aby sme pridali ešte dve priority – rozvoj infraštruktúry a účinnú energetickú politiku. Keď zdôrazňujeme význam posilňovania energetickej bezpečnosti ako jednej z najdôležitejších priorít európskej energetickej politiky a naším cieľom je zaistiť diverzifikáciu energetických zdrojov a dodávateľských trás, nesmieme zabudnúť na dôležité projekty Rail Baltica a Via Baltica, ktoré sú dôležité nielen pre Litvu. Domnievam sa, že pri príprave novej stratégie musíme vyhodnotiť príčiny zlyhania pri dosahovaní cieľov stanovených lisabonskou stratégiou. Musíme nielen stanoviť nové strategické ciele a úlohy, ale aj premeniť diskusie, ktoré niekedy trvajú príliš dlho, na konkrétne činy s presnými termínmi.

PREDSEDÁ: PANI ROTH-BEHRENDT
podpredsedníčka

  Francisco Sosa Wagner (NI). – (ES) Vážená pani predsedajúca, domnievam sa, že táto kríza je príležitosťou urobiť dôrazný a presvedčivý krok smerom k vytvoreniu silnej Európy. V tejto silnej Európe sa pravdepodobne budeme musieť vzdať pojmu „zlepšovanie koordinácie“, pretože to znamená, že všetko závisí od subjektov, ktoré sa musia koordinovať, čo nevyhnutne vedie k paralýze a nedostatočnej prehľadnosti.

Vieme, že financie a verejné deficity európskych krajín budú trpieť, kým sa neposunieme smerom k európskej finančnej integrácii a k vydaniu eurodlhopisov.

V každom prípade môžu európske inštitúcie už teraz podniknúť konkrétne kroky – nebudem sa sústreďovať na všetky tie prázdne slová o koordinácii. Na jednej strane máme Európsku centrálnu banku na harmonizáciu finančného dohľadu a na…

(Zvyšok vystúpenia nie je k dispozícii z technických príčin.)

  Werner Langen (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Barroso, pán Van Rompuy, ak má stratégia 2020 uspieť, musí sa na rozdiel od lisabonskej stratégie aj skutočne zrealizovať. V kontraste s tým, čo povedali predchádzajúci rečníci, ciele neboli chybné. Hlavným dôvodom zlyhania stratégie bola skutočnosť, že členské štáty sa nedržali pravidiel a nesplnili svoje povinnosti. Komisia navyše nebola dostatočne odvážna, pán Barroso. Nebola dostatočne odvážna, pokiaľ ide o implementáciu, vyžadovanie reforiem a realizovanie vlastnej stratégie.

S veľkou väčšinou budete mať teraz počas druhého funkčného obdobia novú Komisiu – dúfam, že všetko zlepšíte, že Európe vrátite dynamickosť, že budete podporovať technológie a že nebudeme hovoriť len o prerozdeľovaní, ale budeme aj súťažiť s ostatnými svetovými hospodárskymi oblasťami. Tieto oblasti sa nepýtajú, či sa Európania navzájom zhodujú alebo či realizujú nové programy prerozdeľovania. Majú svoju vlastnú dynamiku, na ktorú musíme reagovať. To je úloha, ktorú nám musí umožniť splniť táto stratégia.

Doteraz boli predložené len návrhy a dúfam, že sa zlepšia, pretože sa veľmi zdá, že vychádzajú z mentality „robiť ďalej to, čo predtým“. Nie sú tam žiadne skutočne nové prístupy. Nie je tam dokonca nič skutočne nové zo strany Rady a nového predsedu Európskej rady. Takúto stratégiu však potrebujeme, ak chceme byť schopní držať krok so zvyškom sveta. Na tieto účely sa musia definovať nové rámcové podmienky. Musíme sa dôkladne zamyslieť nad klimatickými cieľmi z minulosti. Musíme podporovať technológie, nie im klásť prekážky.

Ako kolektívny orgán by Komisia nemala zastupovať záujmy jednotlivých komisárov, ale prevziať vedúcu úlohu v Európe. Môžete si byť istí našou bezvýhradnou podporou. Len tak môže stratégia 2020 uspieť – nie so zbabelosťou vlád a s požiadavkou, aby niekto zaplatil za to, čo nedokázal vyriešiť príslušný partner v Európe.

  Stéphane Le Foll (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán predseda Barroso, pán Van Rompuy, v prvom rade chcem povedať, že pokiaľ ide o stratégiu 2020, všetci súhlasia s jej cieľmi. Problém, ktorý však dnes má náš kontinent, je, že sa dostáva z vážnej krízy, ktorá je charakteristická tým, že máme mimoriadne pomalý alebo dokonca záporný celosvetový rast.

To si preto vyžaduje politickú obozretnosť a podľa mňa s tým súvisia dva ciele. Po prvé, musíme vedieť, ako sa politicky zorganizovať. Vo vašej funkcii máte dve hlavné úlohy: presadzovať koordináciu hospodárskych politík – to je absolútne zásadné – a stanoviť ciele a nástroje na ich dosiahnutie.

Tým sa dostávam k druhému cieľu, ktorý je podľa mňa kľúčový a zároveň bude predstavovať otázku. Na dosiahnutie cieľov v oblasti verejnej politiky je potrebný rozpočet. Dnes stojí Európa pred nasledujúcou dilemou: členské štáty majú výrazné deficity a čím budú tieto deficity výraznejšie, tým menej budú štáty dávať do spoločného európskeho hrnca. Tým klesá naša schopnosť oživiť rast.

Ako vyriešime túto dilemu? To je otázka, ktorú vám kladiem. Závisí od dvoch prvkov. Po prvé, aké sú usmernenia, ktoré budete zastávať pri diskusiách o rozpočtových perspektívach s členskými štátmi? Po druhé, ste schopný začať s inováciami, ktoré umožnia Európskej investičnej banke a Európskej banke pre obnovu a rozvoj spoločne prevziať omnoho väčšiu zodpovednosť a – prečo nie? – umožnia Európe požičať si na financovanie tohto nevyhnutného cieľa, ktorým je zajtrajší rast?

  Sylvie Goulard (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, pán predseda Barroso, pán predseda Van Rompuy, po lisabonskej stratégii teraz máme stratégiu 2020. Ide len o obyčajnú zmenu názvu alebo o zmenu smerovania? To sa pýtam predovšetkým pána Barrosa. Keď som čítala váš príspevok k neformálnemu zasadnutiu Rady a keď som vás dnes počula veľmi správne hovoriť o počte chudobných v Európskej únii a o potrebe vytvoriť finančnú reguláciu, povedala som si, pán Barroso, že je škoda, že ste neboli skutočným predsedom Komisie počas posledných niekoľkých rokov. V takom prípade by ste totiž mohli urobiť všetko, čo ste nám dnes navrhovali. Dnes ste povedali, že to kríza vám zabránila urobiť to, je však jednoduché obviniť krízu. Nakoniec však každý hriech možno odpustiť, takže už ďalej nestrácajme čas.

S nádejou sa teda obraciam na pána Van Rompuya, ktorého chcem v prvom rade privítať srdečnejšie, ako to urobil predtým jeden z poslancov – nie však ostatní. Práve na vás sa spoliehame. Je to trocha paradoxné, pán Van Rompuy, ale spoliehame sa, že práve vy obnovíte Európu, skutočné európske spoločenstvo, pričom pochádzate z krajiny, ktorá vie, čo slovo „spoločenstvo“ znamená v súvislosti so všeobecným záujmom.

Ak toto vyriešite, budete mať podporu tohto Parlamentu, a domnievam sa, že pokiaľ ide o stratégiu 2020, nesmieme sa nechať zmiasť slovami. Ak slová niečo znamenajú, musíme predovšetkým rozmýšľať v strednodobej perspektíve, globálne a za hranicami nacionalizmu. Súhlasím s tým, čo povedal pán Lamberts: práve teraz nám členovia Rady nedávajú veľmi dobrú európsku perspektívu, pokiaľ ide o finančný dohľad. Obe nohy majú na brzde.

Čo sa teda týka mňa, navrhujem jediný cieľ, ktorý ste vlastne spomenuli vo svojom dokumente pre Radu, a to vytvorenie hospodárskej a menovej únie vo všetkých jej formách, konsolidáciu disciplín a, samozrejme, konsolidáciu solidarity. Chcem tiež pripomenúť Rade, že ak sú v Grécku problémy, je to čiastočne vinou Grécka a čiastočne vinou nedostatku solidarity.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, je jednoduché stanoviť si pekné ciele. Na začiatku každého roka to robíme všetci. Stanovíme si pekné ciele, ale to, či zostanú snom, rečnením, alebo sa stanú programom, závisí od toho, či si konkrétne odpovieme na otázky, kto, čo, ako, koľko a kedy. Tieto otázky musíme sledovať v rámci stratégie Európa 2020. Podľa môjho názoru trafil pán Daul na začiatku tejto rozpravy klinec po hlavičke. Otázka znie, či sme pripravení vzdať sa národnej zvrchovanosti v oblasti hospodárskej politiky, alebo či by sme radšej postupovali bez súdržnosti Únie alebo bez eura, alebo bez toho, čo sme desaťročia budovali. Tieto možnosti sú také dramatické. Rád by som tiež počul nejaké jasné vyhlásenia od predstaviteľov Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU), pretože, ako vieme, v Nemecku sú to práve konzervatívci, ktorí často stáli v ceste tomuto vývoju.

Vážená pani predsedajúca, pán Van Rompuy, pán Barroso, rád by som počul nielen pokojné a ubezpečujúce slová pána predsedu Európskej rady o tom, že Rada chce ustanoviť usmernenia v tejto oblasti, ale rád by som videl aj to, ako Komisia spolu s Parlamentom začínajú aktívne a s odhodlaním pracovať na vytvorení týchto usmernení spoločného európskeho hospodárskeho riadenia. Pri tejto snahe by ju nemala viesť len pani Merkelová a pán Sarkozy, ale mala by vynaložiť skutočné úsilie o spojenie Európy v rámci spoločnej hospodárskej politiky.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ako dobre viete, kým rokujeme o výsledkoch neformálneho zasadnutia Európskej rady, všetci grécki pracujúci do posledného muža štrajkujú presne proti týmto opatreniam, presne proti týmto výsledkom. Protestujú proti samotnej Európskej únii a politike stredoľavicových a stredopravicových vlád, ktoré jednohlasne prijímajú opatrenia zamerané proti ľuďom a proti pracujúcim výlučne a jednoducho preto, aby zabezpečili zisky monopolov.

Európska únia, vlády a Komisia sa snažia terorizovať pracovníkov v celej Európskej únii v snahe prinútiť ich skloniť sa pred náporom protiľudových opatrení. V tomto zápase však pracovníci odpovedajú masovými štrajkami, demonštráciami a zhromaždeniami, o ktorých, pokiaľ viem, ste sa nevyjadrili, pán Barroso. Demonštrácie a štrajky organizujú triedne uvedomelé odborové zväzy v mnohých krajinách Európskej únie.

Je len jedna odpoveď, ktorú môžu pracovníci dať druhej strane, ktorú tvoria zástupcovia kapitálu, odpoveď európskej jednosmernej ceste, skompromitovaným vedúcim predstaviteľom odborových zväzov a odpoveď na rozsiahly útok vlády na mzdy a dôchodky: presadenie vlastných záujmov.

  Mario Borghezio (EFD). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Grécku bola formálne prejavená solidarita, ale skutočným cieľom bolo jednoducho zaviesť prísnu politiku obmedzovania rozpočtových výdavkov v členských štátoch Európskej únie.

Na záverečnej tlačovej konferencii pán Van Rompuy jasne uviedol, že cieľom je zaviesť istý druh diktatúry Európskej únie, pričom Rada by sa zmenila na imperiálnu juntu s ešte väčšími právomocami voči členským štátom.

Podľa denníka Independent pred samitom poslal list vedúcim predstaviteľom štátov a vlád, v ktorom v jednej z príloh uviedol, že členovia Rady sú zodpovední za hospodársku stratégiu v rámci svojich vlád a že by za ňu mali byť zodpovední aj na úrovni EÚ. Bez ohľadu na to, či to nazývame koordinácia alebo hospodárske riadenie, európsku stratégiu môže formulovať a presadiť iba Rada. Doplnil tiež, že Európska rada je veľmi cieľavedomá, že chce dosiahnuť kontrolu a zohrávať vedúcu úlohu, hoci, samozrejme, v rámci konzultácií, a že preto navrhol, aby Rada zasadala každý mesiac.

V tom spočívajú imperiálne návrhy architektov Európskej únie a sú tiež súčasťou projektu, ktorý koluje chodbami Komisie a v ktorom sa vyzýva na to, aby sa dlh členských štátov EÚ vo výške 80 % stal dlhom Európskej únie.

Kampaň za hospodársky superštát, ktorá sa začala v posledných dňoch, má zmeniť nielen Grécko, ale všetkých 27 členských štátov Európskej únie na protektoráty.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, EÚ v súčasnosti prijala polisabonskú stratégiu, v ktorej postupovala opatrne, aby sa nezaviazala k dosiahnutiu žiadnych overiteľných cieľov. Samotné zdôrazňovanie ekologického hospodárstva nebude stačiť na zabezpečenie konkurencieschopnosti Európy ako centra výroby. Podľa môjho názoru to okrem dobre fungujúcich dodávok energie a infraštruktúry bude vyžadovať aj odborne pripravených pracovníkov a nie neustále prílevy migrujúcich pracovníkov, ktorí zaplavujú trh práce lacnou pracovnou silou.

Ak bude potrebné dosiahnuť väčšiu pružnosť vnútroštátnych trhov práce, potom to nesmie viesť k tomu, aby boli potajomky odstránené prechodné obdobia pre členské štáty. Obdobie krízy, v ktorom čoraz viac ľudí stráca zamestnanie alebo si musí privyrábať na živobytie prácou na čiastočný úväzok či tzv. „prácou za jedno euro“, nie je vhodné na to, aby EÚ poskytla nový podnet pre existujúcu neľútostnú súťaž na trhu práce.

Európska únia by vo všeobecnosti nemala využívať despotizmus. Nesmie okamžite stiahnuť finančnú pomoc zo štrukturálne slabých regiónov, pretože sa neuskutočnili žiadne reformy, dokonca tým nesmie ani pohroziť. Určite nepotrebujeme nový poradný výbor na hodnotenie cieľov, ktoré pravdepodobne opäť nebudú splnené. Namiesto väčšieho centralizmu musíme presunúť dotácie späť na vnútroštátnu úroveň. Stratégia Európa 2020 nesmie vyvolať ďalší maratón hospodárskej súťaže a exodus privatizácie. Musí, naopak, zabezpečovať prosperitu občanov Európy.

EÚ má v súčasnosti príležitosť prejaviť sa ako ochrana pred globalizáciou a toto bude pravdepodobne jej jediná šanca.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán predseda Rady, možno nie ste veľmi známy, ako tvrdí pán Farage, ale viem, že vaše ideály sú hlboko zakorenené v európskej tradícii a kultúre, za čo vás obdivujem a rešpektujem.

Práve z tohto dôvodu mi dovoľte reagovať na váš veľmi rozumný prejav prirovnaním zo sveta futbalu. Vízia, ktorú máte v súvislosti so svojou úlohou, sa podľa mňa podobá úlohe záložníka, stredopoliara, ktorého úlohou je vniesť poriadok do hry v mužstve, pre ktoré bude po zmenách pravidiel zavedených Lisabonskou zmluvou možno náročnejšie skórovať, to znamená, dosahovať ciele.

V súvislosti s týmto príkladom som presvedčený, že úlohou Parlamentu je podstúpiť väčšie riziko než ostatní hráči, jeho úlohou je byť útočníkom, ktorý nepretržite vymýšľa spôsob hry, čerpá inšpiráciu z nových pravidiel, aby posilnil útočný potenciál mužstva a vysielal nášho hypotetického stredného útočníka, Komisiu pána Barrosa, vpred, do postavenia, z ktorého môže skórovať.

Čo sa stane, ak nebudeme uplatňovať tento prístup, ktorý v plnej miere podporujem? Stiahneme sa do obrannej pozície a dáme si vlastný gól proti záujmom našich spoluobčanov.

Pán Van Rompuy, práve z tohto dôvodu vás žiadam, aby ste podporili novú vedúcu úlohu Parlamentu a nevnímali ju ako prekážku, ale ako príležitosť. Od všetkých nás sa vyžaduje, aby sme využili túto historickú príležitosť, splnili historickú úlohu a som si istý, že ste správnym človekom, aby ste nás viedli.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) (Začiatok prejavu nie je k dispozícii z technických dôvodov) … Ak rozprávame o stratégii do roku 2020, nemáme na mysli len polisabonskú stratégiu, ale aj stratégiu pochopenia neúspechu pri plnení lisabonskej stratégie alebo, aby som sa vyjadril priamejšie a jednoduchšie, stratégiu pochopenia neúspechu lisabonskej stratégie. Táto stratégia bola navrhnutá s cieľom zaistiť rast a udržateľnosť, ale nebola splnená, pretože sa jej nepodarilo zabezpečiť udržateľnosť z finančného, environmentálneho alebo sociálneho hľadiska.

Z finančného hľadiska Európa vytvorila menovú úniu, je však veľmi vzdialená nielen od vybudovania hospodárskej únie, ale dokonca aj od koordinácie hospodárskej politiky a fiškálnych stimulov, ktoré by mali menovú úniu sprevádzať.

Z hľadiska energie je ešte stále potrebné vytvoriť jednotnú európsku politiku. Zo sociálneho hľadiska prevláda v celej Európe nespokojnosť medzi pracovníkmi, odborovými zväzmi a najviac znevýhodnenými skupinami, ktoré sa obávajú o udržateľnosť modelu, ktorý zlepšil naše postavenie, keď sme sa stali Európanmi, toho modelu, ktorý pomohol zabezpečiť blahobyt a sociálnu súdržnosť.

V súvislosti s neformálnym zasadnutím Rady, ktoré sa uskutočnilo 11. februára, by som sa rád spýtal na záväzok, ktorý majú Rada, Komisia a všetky európske inštitúcie v úmysle prijať s cieľom posilniť záväzok voči sociálnemu paktu, ktorý vo svojom prejave spomenul pán José Luis Rodríguez Zapatero, španielsky predseda vlády a predseda rotujúceho predsedníctva Únie na nasledujúcich šesť mesiacov.

Sociálny pakt, ktorý umožní jasne uviesť, že Európa tentoraz prijme záväzok voči finančnej a environmentálnej udržateľnosti a aj voči zachovaniu sociálneho modelu, ktorý zlepšil naše postavenie, keď sme sa stali Európanmi.

  Jean Lambert, (Verts/ALE) . – Vážená pani predsedajúca, pán Barroso spomínal potrebu ambicióznej stratégie. Je pravda, že niektoré časti dokumentu EÚ 2020 sú ambiciózne, ale číselný údaj v súvislosti s emisiami skleníkových plynov ambiciózny určite nie je. Je trápny a nepomôže nám dosiahnuť potrebné ciele. Mali by sme sa snažiť o zníženie na úrovni 40 % do roku 2020. Nejde, samozrejme, len o otázku klímy, ale aj o dostupnosť zdrojov a ich efektívnejšie využívanie.

Okrem toho sa zdá sa, že s mnohými opatreniami v tejto stratégii sme sa predtým stretli, v neposlednom rade s opatreniami v súvislosti s hospodárskym rastom, ktorý čoraz častejšie slúži skôr ako cieľ než ako ukazovateľ. Nemal by byť cieľom stratégie. V EÚ je mnoho oblastí, v ktorých sme sa snažili oddeliť rast od dopravy, využívania energie a iných hľadísk a dlho bol oddelený od pracovných miest. Môžeme teda prestať rozprávať tak, ako keby nám mal rast nejakým spôsobom vytvárať pracovné miesta?

Musíme sa tiež snažiť nielen o znižovanie chudoby, ale aj o znižovanie nerovností, pretože to prináša preukázateľné výhody, a my sa musíme uistiť, že naše finančné inštitúcie neoslabia ambiciózne ciele, ktoré si možno stanovíme.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Pán Van Rompuy, predovšetkým by som vám chcel poďakovať za list, ktorý ste nám poslali. Môžem povedať, že v plnej miere podporujem v ňom stanovené zásady, hodnoty a smer, ktorým sa máme vydať. Mám radosť z vašich dnešných vyjadrení o tom, že sa chcete stretávať takmer každý mesiac, pretože vaša práca spočíva v tom, aby ste priviedli vedúcich predstaviteľov štátov a vlád a členské štáty späť do Európy. Lisabonská stratégia ako taká nebola nesprávna, nesprávne boli metódy a chýbala politická vôľa zaviesť ciele v členských štátoch. Koordinácia členských štátov v oblastiach, v ktorých sú právomoci Európskej komisie a Únie nedostačujúce, musí byť vašou úlohou.

Veľmi jasne ste uviedli, že trh nestačí. Naozaj nestačí. Chceme vytvoriť sociálne trhové hospodárstvo. Menová únia nestačí. Potrebujeme politickú úniu. Prvou skúškou pre nás všetkých bude rozpočet na rok 2011, ktorý už bude musieť nadväzovať na stratégiu Európa 2020. Stratégia Európa 2020 nie je cieľom. Je to nástroj, s ktorým vykonáme to, čo bude potrebné v rámci reakcie na finančnú a hospodársku krízu. Potrebujeme väčšiu koordináciu v rozpočtovej politike, fiškálnej politike, hospodárskej politike, politike v oblasti výskumu a v oblasti vzdelávania, pretože našu konkurencieschopnosť nemôžeme zlepšovať iba plnením hospodárskych cieľov. Potrebujeme preto zaviesť iniciatívu „Small Business Act“ v členských štátoch. Naše motto by malo znieť „malé podniky majú prednosť“, pretože týmto spôsobom budú vznikať pracovné miesta v regiónoch.

Bol by som rád, keby sa uskutočnili tri opatrenia. Pán Barroso, potrebujeme štúdiu účinkov všetkých opatrení Komisie na reálne hospodárstvo, nielen na bankový sektor. Potrebujeme preskúmanie našich finančných prostriedkov, ktoré zohľadní aj demografické zmeny, systémy sociálneho zabezpečenia a dôchodkové systémy. Potrebujeme aj spoločný balík, ktorý zahrnie koordináciu, postup pri nadmernom schodku, stratégiu na prekonanie krízy a stratégiu Európa 2020, aby tieto opatrenia neboli vo vzájomnom rozpore.

  Alejandro Cercas (S&D). – (ES) Vážený pán predseda Van Rompuy, pán predseda Barroso, to, čo som dnes počul, znie naozaj pekne. Dúfam, že budúci týždeň budú vyjadrenia rovnaké, pretože, ako sme pochopili, ako ste pochopili aj vy, znamenalo by to, že si môžeme a musíme stanoviť ciele a že si môžeme zvoliť svoju budúcnosť.

Znamenalo by to, že neexistuje hospodársky determinizmus, že máme vo vlastných rukách hlas za politiku, hlas za občanov a hlas za našu budúcnosť. Znamenalo by to, že hospodárstvo nám vytvára obmedzenia a poskytuje prostriedky, ale ciele si stanovujeme sami, a že hospodárstvo by malo slúžiť spoločnosti a nie naopak.

Znamenalo by to, ako už bolo dnes popoludní uvedené, že potrebujeme dlhodobú, nielen krátkodobú stratégiu, pretože som presvedčený, že toto je ponaučenie, ktoré si môžeme zobrať z minulosti. Ponaučenie, ktoré si môžeme zobrať z minulosti, spočíva v tom, že sme zažili značný hospodársky rast, ale bolo to na základe špekulácií, ktoré nezohľadňovali otázky spravodlivosti, čestnosti, životného prostredia, budúcnosti alebo budúcich generácií.

Pán úradujúci predseda Rady, naozaj preto dúfam, že nasledujúci týždeň budeme mať k dispozícii dokumenty s ambicióznym programom, programom zameraným na udržateľnosť, programom, ktorý bude zlučovať hospodárske a sociálne otázky a otázku životného prostredia, pretože navzájom súvisia.

V tejto chvíli by som sa rád v krátkosti vyjadril o sociálnom rozmere programu. Teda o oblasti, v ktorej sa prejavujú požiadavky, sny a obavy občanov, sny a obavy tých, ktorí sa nachádzajú na trhu práce a mimo neho, obetí arogancie finančných trhov, ktorá ovládla a zničila reálnu ekonomiku.

V tejto oblasti prevláda nádej, že tento vývoj zastavíme, že vytvoríme politiku pre plnú zamestnanosť, kvalitné pracovné miesta, ktoré budú dostupné pre všetkých, a že cieľom Európy sa konečne stane špičková kvalita a nie boj s cieľom znižovať sociálne normy.

  Sven Giegold (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Barroso, pán Van Rompuy, kríza európskeho hospodárstva je taká hlboká, že v tejto situácii musíme očakávať veľmi konkrétne návrhy, ktoré budú v súlade s návrhmi, ktoré tu predložili rôzni rečníci. Parlament vyzýval na európske hospodárske riadenie mnohými spôsobmi.

Predložte návrh spôsobu rozdelenia rizík súvisiacich s vysokými úrovňami dlhu, aby vysoké úrokové sadzby nezničili Grécko a ostatné krajiny. Predložte návrh spôsobu odstránenia nerovnováhy, ako na to včera vyzval Výbor pre hospodárske a menové veci. Nielen krajiny so schodkom musia byť potrestané a vykonať zmeny. Reformy musia uskutočniť aj krajiny s nadmerným prebytkom. Potrebujeme nezávislé európske štatistiky a musíme prijať účinné opatrenia, aby sme predišli daňovej súťaži. V Parlamente boli predložené takéto návrhy. V tejto chvíli je na vás, aby ste konečne tieto témy predložili.

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Pán Van Rompuy, pán minister, pán Barroso, dámy a páni. Pán predseda Európskej rady, konečne sa zúčastňujete na rozprave, vitajte! Najprv by som však rád zopakoval svoje veľké sklamanie z vášho prvého politického kroku, ktorým nebolo to, že by ste po svojom oficiálnom nástupe do úradu 1. decembra prišli a predstavili sa zástupcom národov Európy.

Pán Van Rompuy, podobne ako my ste politik a politika nemôže existovať bez demokracie. Ponaučenie z demokracie vo francúzskom a holandskom referende v roku 2005 a z postoja mnohých iných národov, keby sa v ich prípade referendum uskutočnilo, spočíva v tom, že občania tvrdia, že nie sú proti Európe, ale majú pocit, že sa buduje bez nich a niekedy aj proti nim.

Preto vďaka pani Merkelovej, ktorá vykonávala vašu funkciu v roku 2007, a pánovi Sarkozymu, ktorý bol práve vtedy zvolený za prezidenta Francúzskej republiky, sa občania opäť ocitli v srdci európskej integrácie s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa zriadil vysoký úrad, ktorý zastávate.

Pán Van Rompuy, musíte pochopiť, že bez občanov a ich zástupcov nemožno dosiahnuť nič, rovnako ako aj náš Parlament si musí uvedomiť, že nič nemožno dosiahnuť bez členských štátov, a teda bez vedúcich predstaviteľov štátov a vlád.

Prejdime k veci. Národy Európy trpia, pretože už nechápu obrovský globálny rozvrat, ku ktorému okolo nich dochádza. Vašou povinnosťou je dať mu význam, stanoviť smer, presvedčiť Európsku radu, že Európa nie je problémom, ale riešením. Európa nevystavuje nebezpečenstvu, ale chráni. Európa netrpí, Európa koná.

Aká je vaša predstava sveta a postavenia Európskej únie v ňom? Mohli by ste nám povedať, akú úlohu zohráva medzivládny prístup vo vašej európskej stratégii, najmä pokiaľ ide o hospodárske riadenie, ktoré nám chýba, a o vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť?

Pán Van Rompuy, Európska únia kráča na dvoch nohách. Na členských štátoch a vládach a na národoch. Hľadáme hlavu a tou hlavou ste vy! Navyše, nemali by ste sedieť na sedadle spolujazdca, ale vodiča. Budúcnosť Európskej únie bude pritom závisieť od vašej schopnosti viesť členské štáty smerom k politickej Únii. Pán Van Rompuy, ďakujem, že ste prišli. Ste vynikajúci človek. Nebojte sa ľudí a ich predstaviteľov. Majte ich radi a oni vám priazeň opätujú.

  Sergio Gaetano Cofferati (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pri vymedzení strednodobej stratégie bude Únia musieť zohľadniť účinky hospodárskej krízy, ktorá v súčasnosti postihuje túto, ako aj iné časti sveta, a, samozrejme, nedostatky, ktoré viedli k skromným výsledkom predchádzajúcej lisabonskej stratégie z roku 2000.

Kríza nám poskytuje niektoré konkrétne ukazovatele v súvislosti s rozvojom a plnou zamestnanosťou, ak chceme tento cieľ začleniť do svojich opatrení. Som presvedčený, že je to nevyhnutné.

Po prvé, regulačné nástroje a dohľad nad finančným systémom a bankami sú potrebné na zabezpečenie toho, aby sa neopakovali negatívne podmienky, ktoré nás v súčasnosti závažne postihujú.

Po druhé, ak chceme dosiahnuť vytvorenie ekologického hospodárstva, budeme musieť výrazne investovať do inovácií, výskumu a odborného vzdelávania. Aby však bolo možné uskutočniť podstatnú investíciu, Európa si musí zaobstarať eurodlhopisy a vytvoriť systém odmien a postihov, aby mohla dosiahnuť svoje hospodárske ciele. Toto sú hlavné nedostatky lisabonskej stratégie z roku 2000.

Budeme musieť zaviesť jednotné redistributívne politiky v súvislosti so zdaňovaním a výplatami. Okrem toho potrebujeme vytvoriť koordinovanú priemyselnú politiku pre odvetvia s cieľom chrániť historickú výrobnú štruktúru nášho regiónu sveta. Napokon musíme pretvoriť a znova začať sociálny dialóg ako nástroj na dosiahnutie súdržnosti a na obmedzenie nebezpečenstiev dlhodobej nezamestnanosti, s ktorou sa musíme vyrovnať.

  Pilar del Castillo Vera (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán predseda Van Rompuy, pán predseda Barroso, ktorý nie je prítomný, ale na ktorého sa tiež obraciam, je pravda, že bolo veľmi príjemné vidieť vás spolu, a podľa môjho názoru je to preto, lebo sme boli svedkami posunu smerom k tomu a dôrazu na to, čo by malo tvoriť základy spoločnej stratégie v nasledujúcich desiatich rokoch. Považujem to za mimoriadne dôležité.

Na návrhu, ktorý bol predložený v písomnej podobe, a vo vašich vyjadreniach ma najviac zaujalo to, že je potrebné splniť iba niekoľko cieľov s najvyššou prioritou. Je potrebné, aby boli dosiahnuteľné, aby sme ich mohli zmerať a aby boli neustále vyhodnocované s cieľom zistiť, či v tomto smere dosahujeme alebo nedosahujeme pokrok.

Myslím, že to je najdôležitejšie, a je to zásadná zmena v porovnaní s lisabonskou stratégiou.

Zdôrazním jeden cieľ: vnútorný trh. Európsky vnútorný trh bol vytvorený pred viac ako dvadsiatimi rokmi. O dvadsať rokov neskôr musíme stále vynakladať veľké úsilie, aby sme vytvorili skutočný európsky vnútorný trh vo väčšine odvetví. V niektorých prípadoch je to preto, lebo ide o veľmi nové odvetvia, ako napríklad digitálny trh, ale v iných prípadoch ide o taký stupeň rozdrobenia a také prekážky, že európske hospodárstvo pripravujeme o rozsiahly rámec, ktorý potrebuje, aby mohlo naozaj rozvinúť celú konkurencieschopnosť, ktorú potrebuje a ktorá bude viesť k rastu, ktorý, naopak, prinesie zamestnanosť.

Pán Van Rompuy, pán Barroso, potrebujeme veľký politický podnet. Heslo „všetko bude ako predtým“ už nemôže byť nástrojom. Potrebujeme dôsledné vedenie a vy máte veľkú zodpovednosť. Máte, samozrejme, moju plnú podporu, aby ste to umožnili.

  Udo Bullmann (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán predseda Európskej rady, pán komisár, dámy a páni, chcel by som sa v krátkosti vyjadriť o dvoch bodoch. Po prvé, máme už stratégiu Európa 2020, ktorá je prísľubom úspechu? Nie, zatiaľ nemáme. Poviem vám prečo. Ak v Komisii a členských štátoch tvrdíte, že najprv uskutočníme rýchlu konsolidáciu rozpočtov a následne sa budeme zaoberať otázkou hospodárstva a zamestnanosti, potom ide o nesprávny odhad. Ak nám neveríte, prečítajte si vyhlásenie, ktoré včera zverejnil Medzinárodný menový fond. Dopyt súkromného sektora sa ešte ani zďaleka nezotavil. Obávame sa o verejné investície. Ak nebudeme plniť integrovanú stratégiu s konkrétnymi cieľmi zamestnanosti v centre jej záujmu, nebudeme mať žiadnu šancu na riešenie krízy.

Po druhé, máme odpoveď na krízu dlhu v krajinách, ktoré sú pod najväčším tlakom? Nie, zatiaľ nemáme. Nejedna krajina sa dopustila chýb. Ak si však pozorne preštudujete údaje a vypočujete analytikov, dozviete sa, že minimálne za polovicu gréckych rizikových prirážok sú zodpovední špekulanti, hedžové fondy, ktoré Komisia nechcela päť rokov regulovať. Teraz to konečne robíme. Čo to však znamená v praxi? Potrebujeme Európsky menový fond, ktorý by týmto krajinám pomohol. Musíme byť schopní poskytovať úvery s rozumnými úrokovými sadzbami nielen mimo eurozóny, ale aj v nej a za určitých podmienok. Musíme však vytvoriť európsku politiku s cieľom vyriešiť krízu a musíme to urobiť hneď.

  Enikő Győri (PPE). – (HU) Dámy a páni, ako občianka štátu predsedníckej trojky a ako maďarská poslankyňa Európskeho parlamentu sledujem s veľkým uznaním snahu pána predsedu Van Rompuya o splnenie silného európskeho záväzku a presvedčenie, s ktorým prevzal svoje nové povinnosti. Je úplná pravda, že v súčasnosti nastal čas na stanovenie spôsobu výkonu funkcie predsedníctva Európskej rady. Som presvedčená, že Európa, ktorá sa zmieta v kríze, potrebuje vo vedení pevnú ruku a cit pre smer. Je to aj otázka dôveryhodnosti nového programu, aby sa vyhol osudu svojej predchodkyne, lisabonskej stratégie. Tvrdím to tiež ako občianka bývalej komunistickej krajiny. V tomto kúte Európy možno odôvodnene prevláda prirodzená nedôvera voči veľkolepým dlhodobým plánom.

Mám jednu poznámku inštitucionálneho charakteru a jednu vecnú pripomienku. Pokiaľ ide o inštitúcie, musíme rozhodnúť o zameraní stratégie. Ak je určená vedúcim predstaviteľom EÚ, potom je doteraz vynaložené úsilie dostatočné a časovo náročný plán spĺňa očakávania. Ak sa však domnievame, že je určená občanom EÚ, ktorých chceme získať na našu stranu, s ktorými chceme spolupracovať, a nie naopak, pri vytváraní silnejšej, konkurencieschopnejšej Únie, ktorá občanom prinesie väčší úžitok než v súčasnosti, potom musíme postupovať v súlade s Lisabonskou zmluvou a otvorene zapojiť Európsky parlament a, čo je dôležitejšie, aj národné parlamenty. Dnešná rozprava o tejto problematike nie je náhradou zvyčajného postupu pri rozprave v tomto Parlamente spolu s vyhlásením spravodajcu a postupu vo výboroch a politických skupinách.

Pokiaľ ide o druhú poznámku, najdôležitejším cieľom musí byť vytváranie pracovných miest. To musí byť začiatkom celej novej stratégie. Ako to dosiahnuť? V tejto chvíli o tom vieme veľmi málo. Poznáme tieto ciele: menej priorít, presné stanovenie kritických miest, prísnejšia koordinácia hospodárskej politiky. Všetky uvedené ciele sú správne, ale žiadam, aby ste zohľadnili nasledujúce skutočnosti: po prvé, nevzdávajme sa mechanizmov, ktoré fungovali dobre. EÚ posilnili prebiehajúce politiky Spoločenstva a zrušenie politiky súdržnosti a poľnohospodárskej politiky, ktoré dobre slúžia záujmom občanov EÚ, je navyše v rozpore so zakladajúcimi zmluvami. Po druhé, nová stratégia má slúžiť záujmom všetkých regiónov, nielen záujmom niektorých spoločností alebo krajín. Konkurencieschopnosť EÚ sa bude zvyšovať aj prostredníctvom súdržnosti. Po tretie, prispôsobme stratégiu krajinám. Celé úsilie tak získa dôveryhodnosť.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava o stratégii Európa 2020 je veľmi zaujímavá, ale všetci veľmi dobre vieme, že na neoficiálnom zasadnutí Európskej rady 11. februára prevládala takzvaná grécka otázka. Vieme tiež, že neoficiálne zasadnutie vyvrcholilo vyhlásením vedúcich predstaviteľov štátov a vlád, ktorí Grécku poskytli politickú podporu a vyjadrili pripravenosť prijať opatrenia na stabilizáciu eura a zdôraznili, že Grécko nežiadalo Európsku úniu o žiadnu finančnú podporu.

Rada by som využila túto príležitosť a pripomenula Parlamentu, že grécka vláda a grécky predseda vlády opakovane zdôraznili to, že Grécko nežiada finančné prostriedky, nežiada nemeckého, rakúskeho, švédskeho alebo ktoréhokoľvek iného európskeho daňového poplatníka o zaplatenie svojich dlhov, s ktorými sa vyrovná samo, ktoré zníži svojím vlastným úsilím založeným na opatreniach, ktoré už boli oznámené.

V rámci tejto témy chcem pánovi Verhofstadtovi povedať, že tvrdenia Grécka o tom, že poskytlo všetky informácie o dlhopise investičnej banky Goldman Sachs, nie sú pravdivé. Vyjadrilo sa, že ich poskytne okamžite. Okrem toho tu nevidím pána predsedu Európskej komisie. Chcela by som vyjadriť svoje rozpaky v súvislosti s tým, prečo sa vysvetlenia postupov žiadali iba od gréckych úradov a Grécka. Ako bolo nedávno uvedené v mnohých článkoch v zahraničnej tlači, uvedené postupy uplatňovali v maximálnej miere mnohé členské štáty v eurozóne počas desiatich rokov v období rokov 1998 až 2008.

Grécko nežiada peniaze. Žiada niečo iné. To, čo by malo byť samozrejmé nielen z dôvodu jeho prítomnosti v eurozóne, ale aj, všeobecnejšie povedané, z dôvodu jeho členstva v Európskej únii: prejav politickej podpory, solidarity a základnej a neskrývanej dôvery. Žiada nielen slovnú podporu, ale podporu, ktorá má podstatu a význam a nebude popretá a oslabená hneď potom, ako sa dvere otvoria.

Grécko nežiada svojich partnerov o vyjadrenia alebo skutky, ktoré by podporili špekulácie a zastavili šírenie pochybností v súvislosti s tým, či Grécko bude alebo nebude môcť dosiahnuť výsledky s opatreniami, ktoré oznámilo, pretože pri konečnej analýze by to oslabilo úsilie, ktoré krajina vyvíja.

Nesmieme strkať hlavy do piesku. Všetci vieme, že špekulanti sa cez Grécko sústredia na eurozónu a euro. Dovoľte nám teda prijať všetky opatrenia na ochranu eurozóny a eura.

(potlesk)

  Paolo De Castro (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, musím vyjadriť úprimnú ľútosť za seba aj celý Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorému mám tú česť predsedať, nad tým, že stratégia do roku 2020 neobsahuje ani zmienku o potravinárskom a poľnohospodárskom sektore.

Je absurdné, že navrhovaná stratégia Komisie na obdobie nasledujúcich desiatich rokov neobsahuje zásadnú otázku problému v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou, rastom a udržaním pracovných miest vo vidieckych oblastiach.

Vážená pani predsedajúca, ako si môže niekto predstaviť ekologickú a udržateľnú Európu bez toho, aby zohľadnil skutočnosť, že 45 % celého jej územia obhospodarujú poľnohospodári? Ako môže niekto prehliadnuť takmer 30 miliónov ľudí ktorí pracujú na tomto území? Práve týchto pracovníkov musíme zabezpečiť a chrániť. Predtým než sa zameriame na nové pracovné miesta, musíme chrániť existujúce.

Chcel by som vám pripomenúť, že poľnohospodárstvo poskytuje celý rad základných služieb, ktoré okrem iného súvisia s potravou, biodiverzitou, krajinou a životným prostredím. Sú to úlohy vykonávané v záujme sociálneho a hospodárskeho života vo vidieckych oblastiach.

Španielske predsedníctvo tiež dôsledne trvalo na potrebe silnej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto ma znepokojuje vynechanie tejto veľmi dôležitej oblasti a dúfam, že Parlament to bude môcť dať do poriadku.

  Liisa Jaakonsaari (S&D). – (FI) Vážená pani predsedajúca, tento rok je rokom tigra a Čína je ekonomický tiger.

V súčasnosti je India ohromným staveniskom a domnievam sa, že jej rozvoj bude mať pre Európu obrovské dôsledky. Práve z tohto dôvodu potrebujeme nový rytmus, nový začiatok, ktorý stratégia EÚ 2020 symbolizuje. Potrebujeme spoločnú hospodársku politiku, rozumnú daňovú politiku a odvahu uznať svoje štrukturálne nedostatky v oblasti výskumu a vývoja výrobkov. O uvedených otázkach sa tu podrobne diskutovalo.

Mám dve otázky. Ako máme v budúcnosti monitorovať zavedenie Paktu stability a rastu na základe tejto gréckej tragédie a ponaučenia, ktoré z nej vyplýva? Ďalšia moja otázka znie: aké prostriedky v duchu cukru a biča máme využiť, aby sme dosiahli väčší úspech stratégie EÚ 2020, než to bolo v prípade lisabonskej tragédie, keďže členské štáty sa o ňu vôbec nezaujímajú?

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, som rád, že ste tu s nami. Nerozumiem, prečo sa Rada snaží prijať rozhodnutie tak rýchlo a bez akejkoľvek konzultácie s Európskym parlamentom. Potrebujeme stratégiu do roku 2020, pretože sa ukázalo, že lisabonská stratégia nie je účinná. Sprievodné dokumenty, ktoré kolujú, sú však všeobecné a neobsahujú žiadne jasné vyhlásenia o budúcich úlohách.

Jedným príkladom je sociálna stránka. Hlavné sociálne problémy v Európe spočívajú v narastajúcom starnutí obyvateľstva a nedostatku pracovníkov s vysokou kvalifikáciou.

V tejto situácii je pridelenie sumy nižšej než 2 % HDP na oblasť výskumu, vývoja a inovácií prvou chybou, ktorú musíme rýchlo napraviť. Oblasť výskumu a vývoja by mohla byť založená na verejno-súkromných partnerstvách a podpore podnikov, aby investovali do výskumných laboratórií a ústavov s cieľom zabrániť úniku mozgov do Spojených štátov alebo Japonska.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Pokúsim sa byť stručná, aby som dodržala limit. Je mi ľúto, že tu nesedí už pán predseda Komisie, ale myslím, že tu sedí človek, ktorý je zodpovedný práve za medziinštitucionálnu spoluprácu.

A preto by som chcela ako jeden z dôležitých bodov toho, aby Stratégia 2020 bola úspešná, hovoriť najmä o tom, aké nevyhnutné je, aby jednotlivé inštitúcie Európskej únie prestali medzi sebou súťažiť a aby sme naozaj spoločne spolupracovali na nástrojoch, bez ktorých sa nepodarí realizovať ciele, ktoré Stratégia 2020 obsahuje.

Takisto je veľmi dôležité, aby sa národné egoizmy skutočne zmenili na národnú zodpovednosť a na zodpovednosť aj na európskej úrovni, pretože bez toho, aby sme v čo najbližšom období neotvorili tému harmonizácie sociálnej politiky, harmonizácie daňovej politiky, nebude možné naplniť ciele, ktoré sa týkajú hospodárskej politiky alebo našej spoločnej európskej ekonomiky a ktoré z nás spravia skutočne konkurencieschopnú krajinu v globálnom svete.

  Andrew Duff (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, som veľmi vďačný za to, že pán predseda Van Rompuy opísal náplň svojej práce, ale stále celkom nerozumiem tomu, prečo odmieta odpovedať na moju parlamentnú otázku. Rád by som ho požiadal, aby opätovne prehodnotil svoj postoj k problematike parlamentných otázok.

Chcem sa tiež pánovi predsedovi Van Rompuyovi ospravedlniť za nehanebné správanie Nigela Faragea. Môžem mu zaručiť, že veľká väčšina britských poslancov Európskeho parlamentu k nemu bude pristupovať s veľkým rešpektom.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ako už uviedlo mnoho rečníkov, zrak celej Európy, a nielen jej, sa v poslednom období upiera na Grécko.

V súvislosti s celosvetovou hospodárskou krízou nemá, samozrejme, vážne hospodárske problémy len Grécko. Ako všetci vieme, problémy majú aj iné krajiny.

Sme svedkami bezprecedentného špekulatívneho útoku, ktorý, je mi ľúto, že to tak musím povedať, v poslednom čase nadobudol v niektorých médiách podobu najhoršieho osočovania.

Tak či onak, všetci si môžete byť istí, že Grécku nehrozí bankrot, Grécku nehrozí kolaps. Okrem toho naša krajina nikdy nežiadala o finančnú podporu. Žiadala a žiada o politickú podporu. Žiadala a žiada o skutočný dôkaz solidarity zo strany ostatných členských štátov v rámci Európskej menovej únie, pretože v záverečnej analýze ide hlavne o to.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Na začiatku roka dosiahla miera nezamestnanosti úroveň 10 % a v mnohých členských štátoch došlo k zvýšeniu schodku rozpočtu. Občania Európy očakávajú okamžité riešenia súčasných zásadných problémov: demografických zmien a zmeny klímy, ako aj hospodárskej a finančnej krízy.

Európska únia musí investovať najskôr do vytvárania a zachovania pracovných miest v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, poľnohospodárstva a dopravnej a energetickej infraštruktúry. Európska únia potrebuje stratégiu pre udržateľnú energiu a modernú, bezpečnú a účinnú dopravnú infraštruktúru. Musíme investovať do opatrení energetickej účinnosti v prospech bývania a modernizácie priemyselných zariadení, a tak umožniť vytvorenie viac než dvoch miliónov nových pracovných miest do roku 2020.

Okrem toho zníženie znečisťujúcich emisií znamená modernizáciu priemyselných zariadení v celej Európskej únii a nie premiestnenie európskeho priemyslu do tretích krajín. V neposlednom rade, starnúce obyvateľstvo a zníženie pôrodnosti si vyžadujú reformu sociálnych systémov, aby mal každý občan Európskej únie zabezpečené dôstojné životné podmienky.

PREDSEDÁ: PÁN LAMBRINIDIS
podpredseda

  Maroš Šefčovič, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a vážení poslanci Európskeho parlamentu, zasadnutie sa trochu predĺžilo a predseda Komisie musel odísť z dôvodu iných povinností. Mám však tú česť reagovať v mene pána predsedu Barrosa a v mene Komisie.

Rád by som vám najskôr všetkým poďakoval za úžasnú rozpravu, mnoho zaujímavých myšlienok a za zanietenie a podporu, ktoré preukazujete v súvislosti so stratégiou EÚ 2020. Bez vašej podpory stratégia EÚ 2020 nemôže byť a nebude úspešná. Môžem vás ubezpečiť, že Komisia bude postupovať veľmi odvážne. Občania, zamestnanosť a zníženie chudoby budú tvoriť jadro a základ stratégie EÚ 2020. Môžem vás tiež uistiť, že sme sa poučili z lisabonskej stratégie, a preto sa sústredíme na menší počet cieľov a určite ešte zlepšíme riadenie.

V Komisii nás veľmi posilňuje veľký záujem a, ako veríme, budúca silná podpora Európskeho parlamentu. Veľmi nás posilňuje aj pocit naliehavosti v Európskej rade, kde je úplne zrejmé, že súčasná atmosféra sa veľmi odlišuje od atmosféry spred piatich rokov, keď sme rokovali o parametroch lisabonskej stratégie.

Musíme však dosiahnuť viac. Musíme pre túto stratégiu získať miestnu a regionálnu podporu a, čo je najdôležitejšie, musíme získať podporu ľudí. Musíme zabezpečiť, aby ju nevnímali ako ďalší administratívny úkon, ale ako snahu o zlepšenie života v Európe, v ich krajinách a regiónoch. Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vás požiadať o pomoc pri plnení tejto úlohy. Nesúťažme medzi sebou ako inštitúcie, spolupracujme, sústreďme sa na priority a dosiahnime konkrétne výsledky.

V rámci stratégie EÚ 2020 by sme radi zaviedli systém troch pilierov, ktoré navzájom súvisia, založený na inteligentnom, ekologickejšom a inkluzívnom hospodárstve a na uvedených pilieroch by sme chceli vytvoriť pružné iniciatívy, ktoré by boli zamerané na kritické miesta, problémy, ktoré spomaľujú európske hospodárstvo a ktoré mu bránia využívať celý svoj potenciál. Radi by sme sa viac zamerali na vzdelávanie a odborné vzdelávanie, aby si pracovná sila v Európe udržala konkurenčnú výhodu, ktorú si Európa zaslúži. Zachováme prepojenie stratégie EÚ 2020 a Paktu stability a rastu, pretože stabilná fiškálna pozícia má zásadný význam pre hospodársku stabilitu.

Dnes sme vo veľkej miere rozprávali o Grécku a chcel by som vás uistiť, že došlo ku konsenzu v tom, že v prípade potreby zabezpečenia finančnej stability v eurozóne jej členské štáty prijmú rozhodné a koordinované opatrenia. Komisia bude úzko spolupracovať s Gréckom a monitorovať spôsob zavádzania odporúčaní. Misia vedená Komisiou a ECB, ktorá využíva technickú podporu z MMF, je v súčasnosti v Aténach, aby posúdila potrebu Grécka prijať dodatočné opatrenia.

Vyjadrím sa veľmi jasne. Máme nástroje, aby sme v prípade potreby zabezpečili finančnú stabilitu v eurozóne. Týka sa to najmä členských štátov eurozóny, Komisie a Európskej centrálnej banky a sme pripravení zaviesť európsky rámec pre koordináciu opatrení. Každá fáza tohto procesu sa však musí dôkladne uskutočniť. V tejto chvíli musí Grécko presadiť reformy a prijať potrebné opatrenia. Som presvedčený, že sme pripravení prijať odvážne opatrenia, či sa budú týkať stratégie EÚ 2020, alebo situácie v Grécku.

  Herman Van Rompuy, predseda Európskej rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám radosť z tejto rozpravy. Som rád, že som prijal vaše pozvanie na samom začiatku procesu stratégie do roku 2020, pretože rozprava iba teraz začala. Nedávno, 11. februára, prebehla rozprava, koncom marca sa uskutoční jarné zasadnutie Rady a stratégiu do roku 2020, alebo stratégiu pre zamestnanosť a hospodársky rast, uzavrieme koncom júna. Máme preto dostatok času, aby sme si vymenili názory a raz a navždy vymedzili smerovanie opatrení.

Vítam preto túto európsku ambíciu, ktorú ste dnes popoludní vyjadrili, a vítam pocit naliehavosti, ktorého som bol dnes popoludní svedkom. Zaznel jeden prejav, ku ktorému mám pohŕdavý postoj. Nebudem to však ďalej rozvádzať.

Pokiaľ ide o hospodársku stratégiu, budem rozlišovať tri obdobia. Prvé obdobie stále prebieha, inými slovami, ide o finančnú krízu a všetky jej dôsledky. Dovoľte, aby som sa vyjadril inak, než som to počul v celej rozprave dnes popoludní. Vysvetlím to. Rád by som sa vyjadril tak, aby som opísal aj pozitívne stránky Európskej únie, pretože akokoľvek prekvapujúce sa to môže zdať, nedávno došlo aj k pozitívnym javom. Vyvodili sme dôsledky a poučili sme sa z krízy v 30. rokoch 20. storočia. V súčasnosti ubehol rok od veľkej krízy a v roku 2010 v skutočnosti zaznamenávame vo väčšine krajín opäť pozitívny rast. To sa v 30. rokoch nestalo. Kríza v skutočnosti trvala do konca desaťročia.

Prečo v súčasnosti zaznamenávame tento pozitívny rast? Pretože sme prijali opatrenia. Prijali sme opatrenia na záchranu finančných inštitúcií nie preto, že ich máme zvlášť radi, ale preto, že bez nich nefunguje hospodárstvo. Uskutočnili sme rozumnú menovú politiku. Do hospodárstva sme vniesli likviditu. Pred sedemdesiatimi rokmi to nikto nespravil. Napriek všetkým problémom sme najmenej pre 16 krajín vytvorili oblasť menovej stability. V 30. rokoch 20. storočia došlo ku konkurenčným devalváciám. V súčasnosti sa nevyskytli. Uskutočnili sme rizikovú rozpočtovú politiku tým, že sme využili rozpočtové schodky na oživenie hospodárstva. Neurobili sme to, čo sa uskutočnilo v 30. rokoch, konkrétne dosiahnutie čo najrýchlejšej vyrovnanosti rozpočtu. Ochránili sme tak náš vnútorný trh, ktorý nie je dokonalý. Musíme ho vylepšiť a pán Monti nám predloží určité konkrétne návrhy. Neupadli sme však späť do protekcionizmu 30. rokov. Z veľkej krízy, ktorú sme práve zažili, sme sa teda trochu poučili.

Zašiel by som dokonca o krok ďalej. Práve vďaka Európskej únii bola vytvorená skupina G20. My sme prevzali iniciatívu a vytvorili toto embryonálne svetové riadenie. Prvýkrát sa staré a nové veľmoci spojili, aby bojovali proti kríze. Tento postup nebol dokonalý, ale budeme pokračovať uvedeným smerom. Európa, Európska únia by teda nemala vždy zotrvávať v obrannej pozícii. Dosiahli sa aj niektoré veľmi pozitívne výsledky.

V súčasnosti musíme túto stratégiu, stratégiu na ukončenie krízy, zanechať. Musíme dosiahnuť rovnováhu medzi príliš náhlym opustením rozpočtových stimulov a návratom k vyrovnanosti rozpočtu v strednodobom výhľade, čo je úplne nevyhnutné pre financovanie nášho dôchodkového systému, systému sociálneho zabezpečenia a systému zdravotnej starostlivosti. Musíme teda dosiahnuť zložitú rovnováhu a Pakt stability a rastu nám na to poskytuje priestor, pretože nevyžaduje okamžitý návrat k vyrovnanému rozpočtu. Vyžaduje postupný prístup, pričom najskôr dosiahneme úroveň 3 % a následne, v strednodobom výhľade, vyrovnanosť rozpočtu. Myslím, že sme uskutočnili rozumnú politiku a pokračujeme v jej vykonávaní.

Pokiaľ ide o lisabonskú stratégiu, poznáme jej nedostatky, ale nesmieme tiež zabudnúť na to, že finančná a hospodárska kríza úplne narušila plnenie lisabonského programu. Samozrejme, vyskytli sa aj chyby. Nebudem ich vymenúvať, pretože sú dobre známe. Poviem však to, že potrebujeme uskutočniť určité zásadné alebo dôležité reformy. Tieto dôležité reformy si budú vyžadovať rozhodnutia v súvislosti s rozpočtom na európskej a národnej úrovni. Nie náhodou, a toto vyjadrenie som zopakoval v písomných záveroch, ktoré ste čítali, chceme spojiť diskusiu o rozpočte s hospodárskymi reformami. Chceme to uskutočniť účinným spôsobom a v právnom rámci Paktu stability a rastu. Je to preto, že ak sa vyjadrujeme napríklad o potrebe rozsiahlejšieho výskumu a vývoja, musíme na to prijať opatrenie vo vnútroštátnych rozpočtoch a vo finančnom výhľade Európskej únie. Znamená to, že v súvislosti s rozpočtom budeme musieť prijať niektoré rozhodnutia.

Ďalším dôsledkom uvedených rozhodnutí, ktoré prijímame v prospech lisabonskej stratégie, je to, že ciele, ktoré navrhujeme, nebudú vždy takzvané mäkké ciele. Je možné, že sa stanú aj takzvanými tvrdými cieľmi. V tomto prípade nastávajú komplikácie. Na jednej strane sa požadujú reformy a na strane druhej zavedenie reforiem. Netvrdím, že som to počul na tomto mieste, ale mimo Parlamentu, na európskej úrovni, požadujú ľudia tvrdé opatrenia, dôležité, náročné reformy. Keď sa občania vrátia späť do svojich krajín, vidím len pár výsledkov v rámci uvedených požiadaviek. Musíme preto dosiahnuť jednotnú pozíciu. Reformy nebude uskutočňovať len Európska únia. Môžeme ich povzbudiť, stimulovať a poskytnúť im správny rámec, ale veľké množstvo reforiem sa bude musieť uskutočniť na vnútroštátnej úrovni, a preto ide o preukázanie výraznej politickej vôle. A najdôležitejší je politický záväzok.

Často sa vraví, že potrebujeme záväznejšie opatrenia. Mali by sme však nad tým porozmýšľať. Predložil som niekoľko návrhov, ktoré považujem za rozumnejšie než záväzné opatrenia. Avšak ani v rámci Paktu stability a rastu, ktorý obsahuje mnoho záväzných opatrení, sa nepodarilo vrátiť niektoré krajiny do správnych koľají. Metóda preto neznamená všetko. Nerieši všetky problémy a bez politickej účasti, bez záväzku, je bezcenná.

Pokiaľ ide o hospodársku stratégiu, niektorí síce tvrdia, že potrebujeme väčšie obmedzenia, pokiaľ však ide o hospodárske usmernenia, Lisabonská zmluva neobsahuje ustanovenia v tejto súvislosti. Lisabonskú zmluvu som nevypracoval ja, ale iní. Neustanovuje však žiadne sankcie, postihy alebo negatívne opatrenia v súvislosti so zavádzaním hospodárskych usmernení. Pozorne si prečítajte článok 121, aby ste si to v plnej miere uvedomili. Politický záväzok na európskej aj vnútroštátnej úrovni má preto zásadný význam a bez neho sa nedosiahne žiadny cieľ.

Ešte pár slov k otázke Grécka. Som presvedčený, že sme vyslali správny signál. Vyslali sme signál, že grécka vláda má zodpovednosť a musí riešiť mimoriadne zložitú situáciu, ktorú zdedila. Prijíma niektoré odvážne opatrenia. Grécka vláda nám 11. februára potvrdila, že ak súčasné opatrenia nebudú stačiť na dosiahnutie zníženia deficitu na úrovni 4 % HDP v roku 2010, prijme dodatočné opatrenia. Prijali sme záväzok, že budeme vykonávať rozsiahlejšie monitorovanie, a to nielen z iniciatívy Európskej komisie, ale aj s pomocou Európskej centrálnej banky a dokonca aj s pomocou odborníkov z Medzinárodného menového fondu. Som preto presvedčený, že sme naozaj vytvorili a veľmi jasne vymedzili hľadisko zodpovednosti. Samozrejme, že v prípade potreby existuje prvok solidarity. Grécko uviedlo, že ho nechce využiť, ale my sme vyslali dve správy: správu o zodpovednosti a správu o solidarite, ak bude potrebná.

Z vývoja v Grécku v posledných rokoch musíme, prirodzene, vyvodiť závery. Aj v eurozóne musíme vystupovať aktívnejšie v súvislosti so zhromažďovaním údajov a samotnou politikou. Kríza znamenala aj výzvu v tom zmysle, že musíme viac uplatňovať koordinačnú politiku. Každá kríza je v podstate výzvou. Musíme sa poučiť z každej krízy: a my sa poučíme. Tak, ako sme sa poučili z krízy v 30. rokoch, musíme sa v súčasnosti poučiť z finančnej krízy. Potrebujeme väčšiu reguláciu, dôslednejšie monitorovanie odmien a ďalekosiahlejšiu bankovú politiku. Musíme sa však maximálne poučiť aj zo skúseností Grécka a iných krajín.

Dámy a páni, som presvedčený, že v tomto Parlamente som pocítil rovnakú ambíciu. Pocítil som rovnakú politickú vôľu uskutočňovať hospodársku politiku a stratégiu, pomocou ktorých možno odstrániť ťažkosti, s ktorými v súčasnosti zápasíme. Ako uviedli mnohí z vás, nie je to zodpovednosť iba jedného alebo dvoch ľudí. Všetky európske inštitúcie a všetky členské štáty musia prevziať kolektívnu zodpovednosť. Inak nezachránime svoj sociálny model a stratíme svoje postavenie vo svete. Dnes popoludní som vás teda navštívil s týmto postojom a v tomto duchu budem pokračovať vo svojej práci.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Sme naozaj veľmi radi, že ste sa prvýkrát zúčastnili na plenárnom zasadnutí. V Grécku máme výraz pre človeka, ktorý preberá nové náročné povinnosti. Znie: „σιδηροκέφαλος“, to znamená, aby ste mali železnú hlavu, ktorá by zniesla nárazy všetkého, čo vám na ňu spadne počas náročnej cesty. Myslím, že ste túto vlastnosť preukázali. Ak ju ešte nemáte, získavate ju. Veľmi pekne vám ďakujem za účasť.

Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Hospodárska kríza zanechala hlbokú negatívnu stopu na potenciáli krajín EÚ na hospodársky rast. Sledovali sme rozpravy na túto tému a všimli sme si, že pozornosť sa zamerala na opatrenia na ukončenie krízy a finančnú obnovu hospodárskeho rastu. Predstava riešenia problémov podľa ich závažnosti je nepochybne dobrá. Musíme si však uvedomiť, že situácia už nie je taká, aká bola pred krízou. V skutočnosti je potrebné zmeniť hospodársky model. Musí byť založený viac na inováciách a neznečisťujúcich zdrojoch energie. Okrem toho sa musí sústrediť na zdravotný stav obyvateľov. Bez motivovaných pracovníkov nemôžeme vytvoriť dynamické hospodárstvo. Nemôžeme dosiahnuť ani udržateľné hospodárstvo, ak budeme ochranu životného prostredia podporovať iba polovičnými opatreniami. Som presvedčená, že na to, aby sme obnovili potenciál na hospodársky rast, musíme začať meniť samotný hospodársky model, ktorý sa musí zamerať na vytváranie inovácií a budovanie osobnej motivácie. Ukončenie krízy nie je v podstate problém hospodárskej alebo fiškálnej politiky.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Európa už dostala ponaučenie, keď nebola schopná splniť ciele stanovené v lisabonskej stratégii, a dúfam, že sa poučí z chýb, ktoré spôsobili hospodársku a finančnú krízu. Preto vás vyzývam, aby ste v budúcnosti venovali väčšiu pozornosť najskôr vytváraniu pracovných miest, a to nie hocijakých pracovných miest, ale aby prevládala snaha o zabezpečenie vysoko kvalitnej plnej zamestnanosti a zároveň by sa zohľadnili potreby trhu práce a zabezpečilo by sa sociálne začleňovanie. Po druhé, je veľmi dôležité bojovať za rodovú rovnosť a odstránenie chudoby, najmä pokiaľ ide o ľudí v najzraniteľnejších skupinách, ktorých v tomto náročnom období chudoba postihuje najviac. Chcela by som tiež upozorniť na vzdelávacie systémy a dôležitosť získavania nových zručností. Keďže pracovné trhy v členských štátoch EÚ zažívajú dynamickú zmenu, je nevyhnutné zabezpečiť, aby pracovníci mali zručnosti požadované na trhoch práce v budúcnosti. Je preto nevyhnutné investovať do odborného a celoživotného vzdelávania zamestnancov. Najväčšiu pozornosť by sme mali venovať jednému z najvážnejších problémov spoločnosti, a to rastúcej nezamestnanosti mládeže. Ak mladí ľudia nedostanú príležitosť vstúpiť na trh práce, Európe hrozí nebezpečenstvo, že stratí celú ich generáciu. Na neformálnom zasadnutí vedúcich predstaviteľov štátov a vlád EÚ dňa 11. februára venovanom stratégii Európa 2020 bola predložená veľmi dôležitá otázka riadenia. Aj napriek veľkej cieľavedomosti Európskej rady v tejto otázke by som vás chcela vyzvať, aby ste zabezpečili oveľa aktívnejšiu účasť Európskeho parlamentu, národných parlamentov a rôznych sektorov Rady.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) V tejto rozprave sú tí, ktorí nesú zodpovednosť v rámci Európskej únie, stále veľmi vzdialení skutočným problémom občanov. Príklady, s ktorými sa neustále stretávame počas svojich návštev a v rámci kontaktov s pracovníkmi, poľnohospodármi, rybármi a vlastníkmi mikropodnikov a malých podnikov, ukazujú, že postoje a politiky Európskej únie slúžia iba tomu, aby zamestnanosť bola ešte neistejšia a aby sa zvyšovala nezamestnanosť a prehĺbilo vykorisťovanie.

V čase, keď číselné údaje o nezamestnanosti dosiahli úroveň 23 miliónov a chudoba postihuje viac než 85 miliónov ľudí, je neprijateľné pokračovať v politikách, ktoré tento stav spôsobili.

Trváme preto na nevyhnutnosti zrušiť Pakt stability a rastu a nahradiť ho paktom rozvoja a zamestnanosti, ktorého prvoradou úlohou bude vytváranie pracovných miest s právami a zvýšenie výroby.

Je potrebné rozlúčiť sa s takzvanou lisabonskou stratégiou a namiesto toho podporiť stratégiu sociálneho pokroku, ktorá uprednostňuje boj proti chudobe, podporuje kvalitné verejné služby a sociálne zdroje a presadzuje rovnosť a dodržiavanie práv žien. Znamená to vytvorenie rozpočtovej politiky, ktorou sa urýchli prideľovanie podporných fondov Spoločenstva a umožní ich rýchlejší a jednoduchší presun do členských štátov…

(vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku)

  Kinga Göncz (S&D), písomne. – (HU) Stratégia EÚ 2020 môže mať úspech iba vtedy, ak členské štáty prejavia dostatočné odhodlanie naplniť ju. Okrem jednoznačného prijatia vnútroštátnej zodpovednosti spočíva cesta k úspechu v zavádzaní politík Spoločenstva so sprievodnými zdrojmi určenými na pokrok, regionálny rozvoj a rozvoj poľnohospodárstva, ktoré budú prínosom pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest. Pracovná metóda postupu zhora nadol, ktorá sa práve vytvára na základe zvýšenej politickej zodpovednosti predsedov vlád, poskytuje aj pevnejšie záruky na úspešné plnenie, než to bolo v prípade lisabonskej stratégie. Stratégia do roku 2020 obsahuje aj priority na nasledujúce rozpočtové obdobie bez toho, aby v súčasnosti umožňovala podrobnú diskusiu. V dôsledku toho je v tejto chvíli nevyhnutné zdôrazniť dôležitosť spoločnej poľnohospodárskej a kohéznej politiky pre budúci rozpočet na sedem rokov so začiatkom v roku 2014. Bez hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti nebude možné vytvoriť silnú a konkurencieschopnú Európu. Konvergencia medzi regiónmi posilňuje konkurencieschopnosť Európy.

  Lívia Járóka (PPE), písomne. – (HU) Dámy a páni, jednou z najdôležitejších úloh EÚ je opätovné posúdenie lisabonskej stratégie spolu so súvisiacim bojom proti chudobe a vylúčeniu a posilnením sociálnej súdržnosti. Iniciatíva do roku 2020, ktorá je jedným zo základných pilierov predsedníckej trojky Španielska, Belgicka a Maďarska, musí byť reakciou na dlhodobé demografické a sociálne problémy, ktorým kontinent čelí. Neznamená to nič menej než prehodnotenie stavu európskeho trhu práce a vzdelávacieho systému. Vzhľadom na neúspech prebiehajúcej európskej stratégie zamestnanosti musí program do roku 2020 naozaj viesť k vytvoreniu väčšieho množstva kvalitnejších pracovných miest, pričom je potrebné zohľadniť predovšetkým zvýšenú účasť žien a znevýhodnených skupín na trhu práce. Je chvályhodné, že program Európskej komisie a akčný plán predsedníckej trojky kladú dôraz na faktory nevyhnutné pre úspech uvedeného programu. Patria medzi ne napríklad opatrenia zamerané na nelegálnu prácu, čiernu ekonomiku a predčasné ukončovanie školskej dochádzky, ako aj zlepšenie podmienok na samostatnú zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že sociálno-hospodárske vylúčenie je dôsledkom mnohých navzájom súvisiacich faktorov, riešenia môžu spočívať len v komplexnejšom akčnom pláne zameranom na všetky oblasti naraz a nie v predstavách založených na projektoch, ktoré doposiaľ prevládali. Aby sme dosiahli úspech, musíme upustiť od samostatných iniciatív a nahradiť ich opatreniami, ktoré sú súčasťou vyváženého balíka politiky zameraného na skoré zásahy a umožňujúceho zabezpečiť ozajstné zlepšenie každého zo skutočných opatrení sociálneho vylúčenia zohľadnených v ukazovateľoch stanovených v Laekenskej deklarácii.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Súčasná hospodárska kríza je najvážnejšou krízou v posledných desaťročiach, ktorej dôsledky sa prejavujú polovičným znížením potenciálu rastu v celej EÚ. Tento hospodársky pokles je sprevádzaný zvýšením miery starnutia obyvateľstva, čo obmedzuje snahu o pomoc obnoviť hospodárstva EÚ. V tejto súvislosti musí stratégia do roku 2020, ktorá má byť pokračovaním lisabonskej stratégie, vytvoriť podmienky potrebné pre udržateľný rast a fiškálnu konsolidáciu. Celoživotné vzdelávanie musí byť v skutočnosti omnoho prístupnejšie, pričom univerzity musia mať otvorenejší prístup k prijímaniu netradičných študentov. Intenzívnejšie prepojenie ponuky a dopytu a väčšia mobilita pracovnej sily poskytne pracovníkom viac príležitostí na miestach s najväčším dopytom po ich zručnostiach. Na zníženie chudoby a obmedzenie vylúčenia je potrebné vytvoriť moderný systém sociálneho zabezpečenia a moderný dôchodkový systém. Politika zamestnanosti musí byť zameraná na pružnosť pracovného trhu, na ktorom zamestnanci preberajú zodpovednosť za svoj pracovný život prostredníctvom neustáleho odborného vzdelávania, prispôsobovania sa zmenám a prostredníctvom mobility. Prispôsobenie sa súčasnému stavu hospodárskej krízy a starnutiu obyvateľstva má zásadný význam, aby sme mohli dosiahnuť dostatočnú úroveň podpory pre ľudí, ktorí sú dočasne bez práce.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Súhlasím s postojmi kolegov poslancov, ktorí predložili otázku v súvislosti s vynechaním oblasti poľnohospodárstva zo stratégie EÚ do roku 2020. Som presvedčený, že oblasť poľnohospodárstva môže byť prínosom pre rozvoj Európskej únie a zároveň dôležitým odvetvím, pretože je ústredným prvkom európskeho spôsobu života. V neposlednom rade je nevyhnutné venovať poľnohospodárstvu osobitnú pozornosť, pretože hospodárska kríza zasiahla túto oblasť mimoriadne hlboko. Aby sme zistili rozsah dôsledkov, stačí, ak si všimneme zníženie reálneho príjmu na poľnohospodárskeho pracovníka, ktorá v niektorých členských štátoch Európskej únie dosiahla úroveň 35 %.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D), písomne. – V súlade s úvodným vyhlásením pána predsedu Van Rompuya je moje vystúpenie venované uplatňovaniu Lisabonskej zmluvy. Kým teoreticky pôsobí vytvorenie úradu vysokého predstaviteľa s dvoma funkciami dobre, z praktického hľadiska, vzhľadom na jeho „jedinečnosť“, spôsobuje ťažkosti, s ktorými autori tejto zmluvy nerátajú. Keďže neexistuje zástupca, ktorý by takisto vykonával obe funkcie, vysoká predstaviteľka sa bude musieť čoraz častejšie rozhodovať medzi zotrvaním v Bruseli, prítomnosťou napríklad v Európskom parlamente a odletom do hlavného mesta v zahraničí, kde ju EÚ tiež potrebuje. Lady Ashtonová, samozrejme, môže zastupovať, ale v tom prípade to bude musieť byť na základe ad hoc a na úkor Rady alebo Komisie. A ak sa rotujúce predsedníctvo vráti v snahe opätovne dosiahnuť rovnováhu, dospejeme k rozsiahlejšej a nie menšej byrokracii.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Stratégia Európa 2020 nesmie zopakovať chyby svojej predchodkyne, lisabonskej stratégie. Novú stratégiu do značnej miery vytvorila hospodárska kríza, s ktorej účinkami bude musieť zápasiť. Zároveň musíme odstrániť svoju nedbalosť. Vzhľadom na veľmi prísne ustanovenia Paktu stability a rastu, ako došlo k tomu, že EÚ má schodok rozpočtu vo výške 7 % a dlh na úrovni 80 % HDP? Kto je za tento stav zodpovedný? V súvislosti s EÚ si najviac želáme návrat na cestu rýchleho rastu a toto by mala stratégia pomôcť dosiahnuť v prvom rade. V súčasných ustanoveniach stratégie sa neuvádza, ako to dosiahnuť. Neuvádza sa v nich ani to, ako zosúladiť sociálne úspechy Európy s demografickými problémami, zlým stavom systému zdravotného poistenia alebo zlyhávajúcim dôchodkovým systémom a systémom dávok. Ďalej sa vynára otázka pracovného času. Na záver, čo keby sa vytvoril systém pre dohľad a monitorovanie bánk a iných finančných inštitúcií? Alebo ako chceme zvýšiť produktivitu? Musíme zmeniť prístup, aby sme splnili uvedené úlohy.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Prioritou novej stratégie Európa 2020 je vytvoriť rozumnejšiu a ekologickejšiu znalostnú trhovú ekonomiku. Aby sme dosiahli tento cieľ, mali by sme sa predovšetkým sústrediť na posilnenie jednotného trhu a zvýšenie voľného pohybu služieb. Úloha Európskeho spoločenstva by mala spočívať v podpore podnikania a tiež v zjednodušení registrácie podnikov odstránením právnych a hospodárskych prekážok. Významnú úlohu zohráva podpora najmä pre malé a stredné podniky. Dôležitými krokmi v tejto súvislosti môžu byť zjednodušenie požiadaviek pre mikropodniky pri predkladaní ročných účtovných závierok a zlepšenie prístupu k úverom. Výsledky prieskumu Eurobarometra o podnikavosti obyvateľov ukazujú, že Európska únia je stále pozadu v porovnaní so Spojenými štátmi. Ukazujú však aj to, že viac než polovica mladých obyvateľov EÚ by v nasledujúcich piatich rokoch rada podnikala. Považujem tiež za dôležité sústrediť sa na dosahovanie hospodárskeho rastu založeného na znalostiach a na vytváranie konkurencieschopného, súdržného a ekologickejšieho hospodárstva. Aj preto musíme venovať pozornosť rozvoju a príprave mladých ľudí a zvýšiť výdavky v tejto oblasti, aby spĺňali dlhodobé úlohy.

EÚ by mala čo najskôr zaviesť európsky digitálny program s cieľom prispieť k vytvoreniu skutočne jednotného a spoločného trhu s internetovým obchodom, aby spotrebitelia mohli využívať konkurenčné cenové ponuky v iných členských štátoch a aby malé a stredné podniky mohli nerušene fungovať na európskom trhu.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D), písomne. – (HU) Stratégia EÚ 2020 musí stáť na dvoch pilieroch. Na jednej strane sa musí opierať o solidaritu medzi členskými štátmi, ktorá zaručuje, že žiadny členský štát nebude v čase krízy ponechaný na seba. Na druhej strane musia členské štáty prejavovať solidaritu so Spoločenstvom tým, že budú dôsledne vykonávať spoločne prijaté povinnosti. Počas rozpravy o budúcnosti EÚ by sme nikdy nemali zabúdať na politiky, ktoré práve uskutočňujeme. Spoločná poľnohospodárska politika a kohézna politika sú skutočné výsledky európskej integrácie a symboly solidarity medzi členskými štátmi a národmi. Ako maďarský poslanec Parlamentu a politik z nového členského štátu sa domnievam, že nové priority stanovené Európskou komisiou sú rovnako dôležité. Ide o budovanie znalostnej spoločnosti, podporu inovácií, posilnenie sociálneho začleňovania, vytváranie nových pracovných miest a rozhodnejší postoj k otázke zmeny klímy v rámci udržateľného rozvoja.

Nemôžeme pripustiť, aby cenou za užšiu spoluprácu v uvedených oblastiach bolo oslabenie predchádzajúcich spoločných politík. Bezpečnosť potravín zaručená v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky je v 21. storočí čoraz dôležitejšia, keďže potrava a pitná voda majú rovnaký strategický význam ako mala ropa v 20. storočí. Ak naozaj chceme posilniť celkové konkurenčné postavenie EÚ, nemôžeme dovoliť, aby niektoré regióny zaostávali, a to z dôvodu zastaranej infraštruktúry a nízkej úrovne vzdelávacích, sociálnych a zdravotníckych služieb. Preto neustále potrebujeme silnú kohéznu politiku založenú na solidarite.

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – (RO) Stratégia EÚ 2020 musí znamenať zlom. Inak sa z nej stane Lisabon 2, to znamená stratégia, ktorú budeme musieť o 10 rokov nahradiť inou, novou stratégiou. Stratégia EÚ 2020 musí jasne znamenať začiatok polisabonskej fázy. Musíme stanoviť priority stratégie, ktorú začíname realizovať, aby reformy, ktoré sa uskutočnia v jej rámci, spĺňali výsledky v strednodobom a dlhodobom výhľade.

V stratégii EÚ 2020 musia bezchybne fungovať tri prioritné oblasti. Prvou je aktívna podpora malých a stredných podnikov založená na prepojení programov Spoločenstva s makroekonomickými politikami. Uvedený prístup zabezpečí súkromným subjektom zdravé hospodárske prostredie. Druhou je vzdelávací systém, ktorý pripravuje pracovnú silu na základe požiadaviek trhu. Tento proces zabezpečí vyššiu úroveň zamestnanosti v členských štátoch. Na záver, Európsky parlament musí zohrávať dôležitejšiu úlohu. Budú sa tak môcť využívať pravdivé informácie z členských štátov a zabráni sa prehlbovaniu rozdielov medzi hospodárstvami členských štátov. Stratégia EÚ 2020 zostavená podľa jasných priorít rýchlo oživí hospodársky rast v EÚ najmä v súvislosti so súčasnými finančnými a hospodárskymi tlakmi.