Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 24. februára 2010 - Brusel

22. Investičné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskeho spoločenstva (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pani Adiny-Ioany Văleanovej v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku k návrhu nariadenia Rady o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskeho spoločenstva Komisii a o zrušení nariadenia (ES) č. 736/96 (KOM(2009)0361 – C7-0125/2009 – 2009/0106(CNS)) (A7-0016/2010).

  Adina-Ioana Vălean, spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, plne oceňujem vašu prítomnosť v pléne dnes večer. Chcela by som sa poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom za prínosné diskusie a za ich prácu na tejto správe. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy dáva Európskej únii viac kompetencií v oblasti energetickej politiky. Domnievam sa, že ide o oblasť, v ktorej ak členské štáty budú spolupracovať, Európa môže zabezpečiť bezpečnú, lacnejšiu a účinnejšiu energiu pre svojich občanov. Spoločne môžeme minimalizovať vplyv nepredvídateľných udalostí, ako bolo napríklad prerušenie dodávok plynu, ktoré Európa zažila počas minulej zimy.

Európa, samozrejme, nemôže zasahovať do dodávok plynu mimo svojich hraníc, ani riešiť tieto spory, ale čo môžeme urobiť, je zabezpečiť, aby si naša infraštruktúra vedela poradiť s nedostatočnými dodávkami alebo ich zlyhaním a aby bol trh transparentnejší a účinnejší. Európa tejto priorite pripisuje veľký význam vo svojom programe. Minulý rok sme prijali tretí energetický balík, ktorého cieľom je zabezpečiť konkurencieschopnejší a účinnejší trh s energiou. Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu je v súčasnosti predložené v Parlamente a zajtrajšie hlasovanie o nariadení o oznamovaní investícií do energetickej infraštruktúry prispeje k tomu, aby bol trh transparentnejší a predvídateľnejší.

V tomto kontexte sa domnievam, že by bola škoda premárniť príležitosť, ktorú ponúka tento nový nástroj, neuplatnením správneho právneho základu, ktorý poskytuje nový článok 194 Lisabonskej zmluvy. Je to veľmi dôležitý inštitucionálny, politický a právny bod. Toto nariadenie je nielen nástrojom na získavanie informácií, ale môže aj poskytnúť obraz o investíciách do energetickej infraštruktúry ako základ na tvorbu politiky. Ak teda Rada prijme toto nariadenie na nesprávnom právnom základe, domnievam sa, že Parlament by mal tento problém ďalej riešiť na Európskom súdnom dvore, a dovoľte mi ubezpečiť vás, že to urobí.

Teraz k veci, už som to povedala pánovi Barrosovi a poviem vám to opäť, pán komisár Oettinger: Európa je v bode zlomu a našou prioritou by teraz malo byť viac ako kedykoľvek predtým podporiť naše spoločnosti a vytvoriť pozitívne prostredie pre konkurencieschopnosť. Preto potrebujeme silné politiky a najmä silnejšiu spoľahlivú energetickú politiku. V konečnom dôsledku je cieľom zaistiť bezpečnú a lacnú energiu pre našich občanov a pre naše spoločnosti. Z tohto pohľadu dúfam, že zhromažďovanie údajov sa nestane samoúčelným. Musíme zabezpečiť, aby toto nariadenie nevytvorilo ďalšie byrokratické zaťaženie pre spoločnosti a aby sa posilnila dôvernosť informácií citlivých z obchodného hľadiska.

Pokiaľ ide o ďalší problém, ľutujem, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý požaduje od spoločností v EÚ, aby poskytovali údaje o investíciách do projektov v tretích krajinách. Vyzývam všetkých, aby našli v zmluvách právny základ, ktorý by umožňoval extrateritorialitu v energetickej politike. Okrem toho sa domnievam, že by sme mali najprv preukázať, že vieme, čo sa plánuje na európskej úrovni, až potom hľadieť za hranice. Všimla som si aj pokušenie v tomto Parlamente začleniť do tohto nariadenia všetko. Považujem to za chybu. Aby bol tento nástroj účinný, musíme sa sústrediť na skutočne konzistentné informácie a mať na mysli, aby sme sa vyhli prílišnej byrokracii a dôverným záležitostiam pre naše spoločnosti a Komisiu. Usilovala som sa dosiahnuť túto rovnováhu tým, že som na jednej strane Komisii poskytla príležitosť mať prehľad o možnom vývoji v budúcnosti, ale na druhej strane zabezpečením toho, aby tento obraz bol čo najpresnejší.

Potrebujeme tiež určitú istotu budúcich investícií s cieľom zabezpečiť riadnu a dôkladnú tvorbu politiky. Takisto by som potrebovala ubezpečenie, pán komisár Oettinger. Chcem predísť situácii, keď Komisia po zhromaždení údajov začne zavádzaním investičných plánov a skončí tým, že bude hovoriť spoločnostiam, aby neinvestovali tu, ale tam. Mala by však poskytnúť riešenia a stimuly pre spoločnosti, aby robili krátkodobé neziskové investície, ktoré môžu byť potrebné na zaručenie bezpečnosti dodávok, inak ostanú medzery.

Tu končím. Ďakujem za váš čas a teším sa na vaše pripomienky.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Văleanová, vážené poslankyne, vážení poslanci, plynová kríza zo začiatku minulého roka ukázala, aké dôležité je pre Európu mať zavedenú energetickú infraštruktúru, ktorá nielen podporuje fungovanie vnútorného trhu, ale aj umožňuje solidaritu medzi členskými štátmi a regiónmi zasiahnutými v prípade krízy. Preto je dôležité, aby Komisia získala prehľad o tom, aké nové investičné projekty sa plánujú alebo realizujú a ktoré staré zariadenia sa majú natrvalo vyradiť z prevádzky. Náš návrh je preto rozvíjať a prepracovať informačný nástroj, ktorý vznikol v čase inej krízy, a to prvej ropnej krízy súvisiacej s nárastom cien ropy.

Cieľom tohto návrhu je rozšíriť oblasť pôsobnosti nariadenia najmä v oblastiach obnoviteľnej energie a zachytávania a skladovania uhlíka (CCS). Vítame návrhy, ktoré prišli z Parlamentu, na začlenenie oblastí pôsobnosti, ako sú napríklad diaľkové vykurovacie siete alebo výrobné kapacity v oblasti plynu, uhlia a ropy. Chceme tiež zohľadniť existujúce povinnosti predkladať správy pod podmienkou, že informácie dostupné v rámci kontextu analýz, ktoré má Komisia vykonať, budú použiteľné.

(Výpadok zvuku.)

(Rokovanie bolo na krátko prerušené pre technické problémy.)

  Predsedajúca. – Skúsime to opäť a uvidíme, či to bude fungovať s nemčinou.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, spomenul som otázku toho, ako chce Komisia vyhodnocovať informácie, ktoré získa od členských štátov v súvislosti s týmto nariadením. Naše analýzy najprv preskúmajú očakávaný rozvoj infraštruktúry z hľadiska očakávaných zmien v dopyte. Zvážime, či sa nové kapacity, ktoré sa očakávajú, zhodujú s predpoveďami budúceho dopytu alebo či môžeme očakávať ich nedostatok.

V tejto súvislosti sa na rozdiel od súčasného nariadenia zdá dôležité začať inštitucionálne rozhovory o týchto oblastiach. Komisia preto navrhuje, po prvé, každé dva roky zverejniť správu o štrukturálnom rozvoji energetickej infraštruktúry. Cieľom je pomôcť zlepšiť transparentnosť pre všetkých prevádzkovateľov na trhu. Po druhé, chceme tiež politickú diskusiu s Parlamentom a členskými štátmi, aby sme z nej vyvodili závery. Chcel by som zdôrazniť posledný bod, pretože jedna vec je jasná: nariadenie samo osebe je nástrojom na získavanie a zhromažďovanie informácií, aby nám ukázali, či treba uskutočniť nejaké kroky. Ako sa k tomu postavíme, treba riešiť v súvislosti s konkrétnymi iniciatívami energetickej politiky.

Tým sa dostávam k bodu, ktorý zaujíma vás, pani Văleanová, a celý Parlament, a to k novému článku 194 Lisabonskej zmluvy a jeho pôsobnosti. Pre nás všetkých – Parlament, Radu a Komisiu – tento článok predstavuje príležitosť aj povinnosť formovať energetickú politiku EÚ v úzkej spolupráci, inými slovami spoločne najmä s Európskym parlamentom. Ako nový komisár pre energetiku by som preto chcel výrazne zapojiť tento Parlament do všetkých budúcich opatrení politiky v čo najväčšej miere a v počiatočnom štádiu. Právny akt, ktorého sa dnešná rozprava týka, však súvisí iba so získavaním a hodnotením informácií v odvetví energetiky, a preto je podľa interpretácie Komisie založený na článkoch 337 a 187 zmluvy o Euratome. Obsah nariadenia je v súlade s obidvoma článkami primárnych právnych predpisov a v súlade s judikatúrou sa výber právneho základu odvodených právnych predpisov musí spájať s merateľnými kritériami súvisiacimi s obsahom.

Žiadna energetická politika nie je založená iba na samotnom získavaní a hodnotení informácií, a preto je tu podľa môjho názoru potrebné rozhodnutie. Prosím vás v tejto súvislosti o zhovievavosť.

  Marian-Jean Marinescu, v mene skupiny PPE. – (RO) Vážený pán komisár, pokúsili ste sa vysvetliť dôvod, prečo nepostupujeme na základe spolurozhodovania. Ja mám takisto rovnaký názor ako moja kolegyňa pani Văleanová, spravodajkyňa tejto správy, že by bolo dobré, keby sa o tomto nariadení diskutovalo na základe spolurozhodovania.

Nové nariadenie je legislatívny nástroj, ktorý je mimoriadne dôležitý pre trh Európskej únie s energiou. Táto analýza by mala doplniť vnútroštátne a regionálne stratégie a pomôcť skonsolidovať energetickú bezpečnosť identifikovaním potenciálnych medzier a rizík v súvislosti s infraštruktúrou a investíciami s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi ponukou a dopytom v odvetví energetiky.

Domnievam sa, že návrh Komisie obsahuje niekoľko bodov, ktoré sú nejasné, ale ktoré sa podľa môjho názoru vyriešili prostredníctvom predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, napríklad otázka zverejnenia energetických údajov zaslaných členskými štátmi. Tieto údaje treba zhromažďovať na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Pomôže to zabrániť zverejneniu informácií citlivých z obchodného hľadiska.

Ďalšou otázkou je potreba objasniť, čo sa myslí pod pojmom „osobitný orgán“ alebo orgán poverený vypracovaním a prijatím viacročného plánu rozvoja sietí a investičných plánov v oblasti energetickej infraštruktúry v celej EÚ. Je tu tiež otázka zabránenia dvojitému získavaniu týchto údajov a určovania, kedy treba predložiť správy pre určitý projekt, napríklad, keď úrady dostali žiadosť o stavebné povolenie.

Ďalším mimoriadne dôležitým aspektom je otázka monitorovania európskych investícií v tretích krajinách, ktoré majú vplyv na európsky trh s energiou. Domnievam sa, že investície v tretích krajinách, ktoré uskutočnili vlády a vnútroštátne spoločnosti, ktoré majú výrazný vplyv na trh s energiou, je potrebné oznamovať v rámci tohto nariadenia.

  Adam Gierek, v mene skupiny S&D. – (PL) Vážená pani predsedajúca, európska integrácia, bezpečnosť a energetická solidarita si vyžadujú spoločné riadenie investícií vo všetkých členských štátoch ako súčasť široko chápanej energetickej infraštruktúry, a najmä prenosovej infraštruktúry. Optimálne riešenia pre investície v tejto oblasti si vyžadujú objektívne informácie o stave infraštruktúry v jednotlivých vnútroštátnych systémoch, ako aj informácie, ktoré sú nevyhnutné pre uskutočnenie hlavnej štúdie EÚ o budúcej integrácii.

Dôležité je, že prvok hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrobkov a služieb, ktorú ovplyvňuje najmä cena energie v každom členskom štáte, a potreba zachovať obchodné tajomstvá by nemali potlačiť ani narušiť integračné procesy. Uchovajme v tajnosti iba to, čo musí ostať tajomstvom – zariadenia vojenskej infraštruktúry.

Je to dôležité najmä preto, že prijaté rozhodnutia o investíciách, ako je napríklad vybudovanie severného a južného plynovodu, by nemali byť výlučne egoistickými opatreniami prijatými v záujme iba niekoľkých členských štátov EÚ. Zaveďme komplexný, dlhodobý plán energetickej infraštruktúry pre celú Úniu založený na zásadách spolupráce, dôvery a súdržnosti. Súčasné nariadenie, bohužiaľ, bude slúžiť tomuto cieľu iba do určitej miery, a podľa môjho názoru by malo obsahovať napríklad aj priority členských štátov.

  Lena Ek, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážená pani predsedajúca, mimoriadne ma teší, že vidím odhodlanie Komisie podporiť najlepšie postupy a zlepšiť energetickú účinnosť na európskom trhu s energiou. Energetická účinnosť je kľúčová pre pracovné miesta a rast v Európe a je nevyhnutná, ak chceme dosiahnuť cieľ 2 °C. Dvomi hlavnými predpokladmi v tomto kontexte sú inteligentné energetické siete a voľný, dobre fungujúci vnútorný trh s energiou. Obidva tieto predpoklady, samozrejme, vyžadujú, aby Komisia mala dobré znalosti o existujúcej infraštruktúre a trhu – a o tom je tento návrh.

Potrebujeme však aj administratívu, ktorá sa zaoberá týmito informáciami, aby sme boli účinní. Musíme zabrániť duplicite a oznamované informácie musia byť také, ktoré sú potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov. Ak máme dosiahnuť fungujúci trh, je tiež nesmierne dôležité, aby sa informácie získané od európskych podnikov chránili, aby sa predišlo akémukoľvek narušeniu trhu. Podporím autorkinu správu a vyzývam Parlament, aby zamietol nesmierne byrokratické návrhy, ktoré predložila Skupina zelených/Európska slobodná aliancia.

Ako bolo predtým spomenuté, ciele návrhu sú nesmierne dôležité – také dôležité, že dostali osobitný právny základ v článku 194 Lisabonskej zmluvy, v ktorom sú vymenované prakticky slovo za slovom. Plná účasť Európskeho parlamentu prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu v súlade s touto zmluvou by preto mala byť samozrejmosťou. Čokoľvek iné by sme si nezaslúžili a bol by to nesmierne nešťastný začiatok spolupráce medzi Parlamentom a Komisiou, ktorú potrebujeme pre fungujúci vnútorný trh s energiou.

  Yannick Jadot, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán komisár, je dobré, že chcete viesť rozpravu o výsledku tohto nástroja v Európskom parlamente, ale hlavná vec, ktorú treba rešpektovať v súvislosti s Európskym parlamentom, je riadny legislatívny postup. Tento nástroj bude užitočný, ale mohol by byť operatívnejší, efektívnejší a transparentnejší.

Efektívnejší, najmä keby zohľadnil všetky decentralizované zdroje energie. Nie je to vec počítania každého solárneho panela, ale na úrovni členských štátov máme informácie, ktoré by ste mohli zhromaždiť a zistiť, čo znamenajú všetky plány na decentralizovanú energiu. Keď hovoríme o demokracii a transparentnosti, som prekvapený, že naša liberálna kolegyňa pani poslankyňa namieta proti „byrokracii“. Tento nástroj musí byť transparentný, musí sa o ňom diskutovať a Komisia musí okrem iných osloviť všetky zainteresované strany, únie a združenia. Na záver, daňovníci veľkým dielom prispievajú k úsiliu o tranzit energie, a je dôležité, aby sme mali informácie o financovaní, aby sme presne vedeli, ako daňovníci financujú tranzit energie v Európe. Dúfam, že predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy budú zajtra prijaté veľkým počtom poslancov EP, viacerými, ako tu dnes večer sedia.

  Evžen Tošenovský, v mene skupiny ECR. – (CS) Návrh o pravidelnom informovaní o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry EÚ je diskutabilný. Týmto orgány EÚ vstupujú do oblasti konkurenčných vzťahov spoločností, ktoré sú vo väčšine prípadov súkromné. Podľa môjho názoru má tento návrh dve roviny. Jedna je obsah takýchto povinných informácií, hlavne ich rozsah a podrobnosti. Druhá rovina je miera dôvernosti a z toho vyplývajúcich povinností utajovania pre Komisiu.

Som presvedčený, že povinne oznamované informácie by mali mať skôr opisný charakter poskytujúci všeobecný prehľad o energetických sieťach a ich rozvoji v budúcnosti. Tak by Komisia mala dostatočný prehľad o prepojeniach medzi jednotlivými krajinami a zároveň aj dostatočný prehľad o existujúcich sieťach a s vyhliadkou do budúcnosti. Logicky sa totiž ponúka aj otázka, čo bude Komisia robiť, ak bude presvedčená, že nejaká oblasť je poddimenzovaná alebo naopak predimenzovaná. Pri dostatočnej úrovni všeobecných informácií by odpadol tiež problém nepríjemných diskusií o utajovaní niektorých strategických plánov energetických spoločností.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Udalosti z posledných rokov nám ukázali, že energetická bezpečnosť Európskej únie je skôr želaním ako skutočnosťou.

Energetické systémy členských štátov Európskej únie nie sú dostatočne kompatibilné, nie sú dostatočne prepojené. Preto mohli mnohé krajiny na začiatku minulého roka bez tepla a plynu, aj napriek solidarite a ochote EÚ byť v takej situácii, v akej sa nachádzali. Náprava tohto stavu bude od Európskej komisie vyžadovať rozsiahle iniciatívy, a preto je potrebné, aby Európska komisia pre svoju prácu kvalifikovane a informovane bola informovaná od členských štátov, ako aj od súkromnej sféry.

Z týchto dôvodov môžme považovať pripravované nariadenie Rady o oznámení investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry za prirodzený a potrebný krok v pokračovaní energetickej politiky Európskej únie reagujúci na aktuálny vývoj v oblasti dodávok energií na území Európskej únie. Pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v správe k tomuto bodu programu zlepšujú znenie nariadenia, a preto považujem za správne ich podporiť.

  Amalia Sartori (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vynikajúca správa pani Văleanovej obsahuje niektoré rozumné body, s ktorými súhlasím.

Po prvé, požiadavka zaručiť optimálnu úroveň bezpečnosti v súvislosti s údajmi a informáciami požadovanými v tomto návrhu, a to tými, ktoré hospodárske subjekty považujú za citlivé údaje. Po druhé, požiadavka poskytnúť možnosť zhromažďovať údaje aj na širšej regionálnej úrovni, ak zvážime, že vnútroštátna úroveň je niekedy úplne bezvýznamná. Po tretie, oznamovanie by malo mať praktický účel a malo by dopĺňať analýzu rozvoja európskeho systému dodávok plynu.

Z tohto dôvodu by Komisia mala byť povinná diskutovať o svojich analýzach s členskými štátmi a s hospodárskymi subjektmi v jednotlivých odvetviach. Toto je prísľub, ktorý nám tu Komisia dala.

Musíme tiež úspešne zabrániť zdvojeniu práce, ktorú musia vykonávať hospodárske subjekty, vnútroštátne regulačné orgány a členské štáty, aby definovali vnútroštátne plány zamerané na ochranu bezpečnosti dodávok s konkrétnou zmienkou o plynovej infraštruktúre, a tiež zaručiť, že ak sa hospodárske subjekty rozhodnú zmeniť investičné plány, nebudú žiadnym spôsobom penalizované.

Na záver chcem upozorniť na článok 1 ods. 2 návrhu, ktorý sa zaoberá časovými limitmi oznamovania. Skutočnosť, že mnohé projekty sa nedostanú za hranicu štádia plánovania, sa musí vziať do úvahy. Najlepší možný výsledok by sa preto mohol dosiahnuť, keby sa oznamovanie týkalo iba tých projektov, ktoré získali potrebné schválenia a povolenia, alebo tých projektov, pre ktoré sa vykonalo konečné investičné rozhodnutie.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Chcela by som začať blahoželaním pani spravodajkyni k dobre vykonanej práci. Lisabonská zmluva posilňuje právomoci Európskej únie v oblasti energetickej politiky. Energetická bezpečnosť v EÚ a solidarita medzi členskými štátmi v prípade energetickej krízy sú najdôležitejšie pre energetickú politiku Európskej únie. Súčasné nariadenie ustanovuje rámec Spoločenstva pri oznamovaní údajov a informácií o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry pre ropu, plyn, elektrinu a biopalivá, ako aj o projektoch zahŕňajúcich geologické ukladanie uhlíka uvoľňovaného v odvetví energetiky Komisii.

V skutočnosti bude Komisia môcť predložiť návrhy, ako lepšie využiť existujúce kapacity a identifikovať riešenia v prípade energetickej krízy. Nariadenie nesmie príliš zvýšiť administratívne zaťaženie, s ktorým sa musia vyrovnať energetické spoločnosti. Domnievam sa však, že toto nariadenie by malo platiť aj pre európske spoločnosti, ktoré investujú do projektov energetickej infraštruktúry v tretích krajinách a ktoré sú priamo prepojené s energetickými sieťami jedného alebo viacerých členských štátov alebo na ne majú veľký vplyv. Preto dúfam, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 zajtra získa väčšinovú podporu.

  Roger Helmer (ECR). – Vážená pani predsedajúca, niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých dnes večer diskutujeme, odrážajú našu šialenú posadnutosť obnoviteľnými zdrojmi energie. Stále hovoríme o dôležitosti znižovania emisií CO2, hoci sa nám teória globálneho otepľovania spôsobeného človekom rúca priamo pred očami.

Keby sme však znižovanie emisií CO2 mysleli vážne, určite by sme uprednostnili atómové elektrárne, a nie obnoviteľné zdroje energie. Rozhodli sme sa zaviesť iniciatívy, ktoré vážne narušujú trh v prospech obnoviteľných zdrojov energie a proti jadrovej energii.

Európa potrebuje konkurencieschopnú, spoľahlivú, hlavnú výrobnú kapacitu pri základnom zaťažení, ktorú môže poskytnúť jadrová energia. Medzitým sa nemožno spoľahnúť na to, že tá biedna troška občasnej elektriny z veterných fariem zabezpečí energiu pre európsky priemysel.

Veľa krajín v EÚ vrátane našej krajiny čelí vyhliadkam na energetický bod zlomu koncom tejto dekády, čiastočne v dôsledku smernice o veľkých spaľovacích zariadeniach. Pokiaľ nevybudujeme serióznu výrobnú kapacitu, čím myslím jadrovú energiu a uhlie, dopadneme tak, že nám svetlá zhasnú.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Otázka energetiky a energetickej siete je kľúčovou otázkou pre budúcnosť európskeho hospodárstva. Dôležitosť energetickej bezpečnosti sa opakuje v rôznych dokumentoch, rozpravách a na rôznych rokovaniach. Aby však po slovách a vyjadreniach nasledovali konkrétne riešenia a merateľné účinky, mali by sme predovšetkým zabezpečiť primeranú úroveň financovania plánovaných investícií. Podľa správy Exxon Mobil, jedného z najväčších svetových ropných koncernov, sa bude svetový dopyt po energii zvyšovať približne o 1,2 % ročne, takže do roku 2030 sa dopyt zvýši približne o 35 %.

Potreba plynu, ktorý bude druhým najdôležitejším zdrojom energie, sa zvýši o 1,8 % ročne. V súčasnosti svet využíva o trochu viac ako 3 miliardy m3. V roku 2030 bude potrebovať približne 4,3 miliardy m3. Dôsledkom rastúcej potreby plynu bude zvýšenie závislosti Európy od dovozu tohto zdroja zo 45 % v roku 2005 na 70 % v roku 2030. Vzhľadom na tieto čísla by sa finančná podpora Európskeho spoločenstva pre energetické siete mala riešiť strategicky.

V súčasnej hospodárskej a finančnej situácii je mimoriadne ťažké nájsť investorov pre mnohé projekty. Iba primeraná podpora Európskej únie zabezpečí pokračovanie týchto projektov. Prednosť by mali dostať tie projekty, ktoré sa sústreďujú na cezhraničné potreby a prispievajú k rozvoju nových technológií, ktoré majú najdôležitejší význam pre budúce energetické potreby Európy. Tieto projekty pomôžu odstrániť rozdiely v prepojeniach medzi systémami v Európskej únii a umožnia ďalšie optimálne využívanie vlastných zdrojov energie Európskej únie.

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, táto otázka je veľmi dôležitá minimálne z troch dôvodov: po prvé, musíme rozmýšľať o energetickej bezpečnosti, pretože príde deň, keď sa fosílne palivá minú, po druhé, naše ciele v oblasti zmeny klímy do roku 2020 alebo, ako niektorí ľudia uviedli, do roku 3020 alebo dokonca 4020, a po tretie, čo je veľmi dôležité, musíme zmenšiť našu závislosť od fosílnych palív, ktoré niekedy pochádzajú z nestabilných režimov a diktatúr.

Čas teda nie je na našej strane, a jednou z oblastí, ktoré si vyžadujú veľkú pozornosť, je oblasť výskumu a inovácií. Obávam sa duplicity v tejto oblasti.

Nedávno som sa dozvedel, že existuje 45 rôznych skupín, ktoré sa zaoberajú výskumom baktérie salmonely. Ak sa to mohlo stať v prípade baktérie salmonely, mohlo by existovať 450 skupín, ktoré by robili rovnaký výskum obnoviteľnej energie, napríklad veternej energie, solárnej energie, energie prílivu a energie morských vĺn.

Chcem sa preto opýtať Komisie, aké má plány na koordináciu tohto výskumu, aby sa zdroje využili čo najlepšie z hľadiska získania technológie, ktorú potrebujeme.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Chcem zablahoželať pani Văleanovej k tejto správe. Chcel by som poukázať na niektoré aspekty súvisiace s dôležitosťou investícií do infraštruktúry. Neustály rozvoj energetickej infraštruktúry je jediný spôsob, ako sa vyrovnať s neustále sa meniacou spoločnosťou. Rozvoj existujúcich sietí spolu s investíciami do nových typov sietí prispôsobených inovačným zdrojom energie, je najdôležitejším faktorom zameraným na uľahčenie prístupu k novým zdrojom energie pre obyvateľstvo a priemysel.

V súčasnosti de facto existuje regionálna spolupráca v odvetví energetiky. Je však potrebné posilniť ju pomocou jasných nariadení. Solidaritu medzi členskými štátmi treba premeniť z myšlienky na realitu. Zvyšovanie investícií do systémov informačných technológií na monitorovanie a oznamovanie zásob palív počas krízy je tiež dôležité.

Napokon by som chcel zdôrazniť, že investície a nasadenie riešení IKT v odvetví energetiky sú kľúčom k rozvoju energeticky účinného, nízkouhlíkového hospodárstva.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Lisabonská zmluva, ktorá posilnila kompetencie Európskej únie v oblasti energetickej politiky, by mala byť aktívne využívaná na prekonávanie ťažkostí a na predchádzanie prípadným problémom na energetickom trhu.

Poskytovanie informácií o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry prispeje k identifikácii medzier v dopyte a v ponuke v odvetví, a teda aj k lepšiemu vytváraniu spoločnej energetickej politiky v duchu solidarity a k zbližovaniu členských štátov na energetickom trhu. Z uvedených dôvodov súhlasím s názorom, že je potrebné zhromažďovať určité primerané informácie o plánovaných investíciách, aby Európska únia mohla informovane rozhodovať o energetickej politike na základe uceleného obrazu a jej stave vo všetkých členských štátoch.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Záruka stabilných a neprerušovaných dodávok energie sa stala prioritou pre vlády členských štátov Únie, ako aj pre celé Spoločenstvo. Zvláštnu zodpovednosť za túto otázku nesie Európska komisia, ktorá by sa svojím konaním mala usilovať o zabezpečenie dodávok energie pre Spoločenstvo rozvíjaním a monitorovaním správneho fungovania európskeho trhu s energiou.

Jedným z mechanizmov viacrozmernej energetickej politiky Komisie by mala byť podpora efektívnych investičných projektov v odvetví energetiky. Komisia by mala vykonávať pravidelné analýzy a výskum. Analýzy by mali byť založené na informáciách o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry jednotlivých krajín s dôrazom nielen na zariadenia, ktoré sa v súčasnosti používajú, ale aj na analýzu investičných projektov, ktorých cieľom je zvýšiť rozmanitosť zdrojov energie a spôsobov, ktorými sa energia dopravuje a spracúva. Keď bude mať Komisia podobné analýzy zo všetkých krajín Únie, bude schopná zvoliť najvýhodnejšiu stratégiu pre európsky trh s energiou.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Oettinger, jedným z kľúčových problémov v odvetví energetiky je, samozrejme, skladovanie energie. Domnievam sa, že v súvislosti s bezpečnosťou dodávok sa musíme viac zamýšľať nad otázkou skladovania. Predovšetkým v súvislosti s obnoviteľnou energiou je to obrovská výzva.

Na druhej strane musíme tiež vytvárať inteligentné siete. Čím viac obnoviteľnej energie máme, tým viac šancí máme na to, aby sme naše prostredie zmenili na výrazne energeticky účinnejšie s inteligentnými sieťami a v konečnom dôsledku poskytli domácnostiam stimuly na používanie inteligentných meračov s cieľom znížiť spotrebu a náklady. Zvyšovanie účinnosti bude hrať veľmi dôležitú a kľúčovú úlohu v budúcnosti, nielen pri výrobe energie, ale predovšetkým pri jej spotrebe.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som sa vám poďakovať za cenné návrhy na zlepšenie. Komisia uskutoční kroky na zabezpečenie toho, aby členské štáty zohľadnili mnohé z vašich návrhov v konečnej verzii nariadenia.

Komisia si uvedomuje dôvernú povahu informácií súvisiacich s plánovanými projektmi. Z tohto dôvodu súhlasíme s návrhmi tohto Parlamentu zverejňovať iba tie údaje, ktoré boli predtým zhromaždené na úrovni členských štátov. Okrem toho by sa mali údaje zhromažďovať na európskej úrovni takým spôsobom, aby nebolo možné vydedukovať závery o jednotlivých spoločnostiach a ich obchodných stratégiách. Je to dôležité v prípadoch, kde pôsobí iba jedna spoločnosť na vnútroštátnej úrovni v danom odvetví energetiky.

Ako som už spomenul, vítame tiež rozšírenie oblasti pôsobnosti, aby zahŕňala výrobné kapacity v oblasti ropy, plynu a uhlia. Nechcem skrývať skutočnosť, že členské štáty sú menej naklonené tomuto návrhu, ale sľubujú, že prehodnotia začlenenie týchto kapacít do piatich rokov.

Nehľadiac na naše rôzne interpretácie v súvislosti s právnym základom nariadenia vás môžem uistiť, že cieľom Komisie je viesť širokú diskusiu v oblasti infraštruktúry. Umožní to nový nástroj pre infraštruktúru a solidaritu, ktorý treba rozvíjať a ktorého cieľom je pokračovať od finančnej pomoci Spoločenstva až po celoeurópske energetické siete, a tiež správy Komisie o pokroku v uskutočňovaní programu hospodárskej obnovy v súvislosti s prínosmi pre energetické projekty.

  Adina-Ioana Vălean, spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať pánovi komisárovi a kolegom za ich zaujímavé príspevky do rozpravy.

Iba niekoľko slov na záver – alebo aspoň na záver môjho vystúpenia. V prvom rade by som chcela opäť zdôrazniť, že politika by určite nemala zasahovať do fungovania trhu. Nezabúdajme na to, že Európa je trhovým hospodárstvom a že politika slúži iba na úpravu slabých miest trhu.

Po druhé, môj názor na to, že by sme nemali použiť toto nariadenie na potvrdenie správnosti uplatňovania iných nariadení, ani na zahrnutie vyčerpávajúcich informácií, sa nemení, nie je to cvičenie v štatistikách. Určite musíme zachovať určitý stupeň dôležitosti zhromažďovaných informácií, v opačnom prípade sa stratí ich účel v obrovskom množstve údajov. Toto nariadenie nie je o navrhovaní politiky o obnoviteľných zdrojoch energie, ani o plyne.

Na záver by som chcela povedať svojej kolegyni Lene Ekovej, že iba dúfam, že zhromaždené údaje, ktoré máme v dôsledku tohto nariadenia, nám pomôžu v tom, aby sme sa stali rozumnejšími v otázkach energetiky, a že budú v našom všeobecnom záujme.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 25. februára 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Paolo Bartolozzi (PPE), písomne. – (IT) Blahoželám Európskej komisii k predloženiu pozmeneného a doplneného nariadenia o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie Rade.

Správa obohacuje jeho obsah zmysluplným a aktuálnym spôsobom, a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je poskytnúť transparentné informácie o bezpečnosti a dôvernosti citlivých údajov, ktoré Komisia bude musieť dostávať pravidelne, aby mohla efektívne riadiť energetickú politiku. Správa je v súlade s Lisabonskou zmluvou, v ktorej sa kladie mimoriadny dôraz na energetickú politiku prostredníctvom posilňovania a koordinácie jej metód a investícií požadovaných pre toto odvetvie.

Neschopnosť kodanského samitu vyhovieť svetovým politickým vedúcim predstaviteľom znamená, že je potrebná zmena stratégie politiky, ktorú treba presadzovať. Európsky parlament venuje tomuto problému mimoriadnu pozornosť s cieľom dohliadať na energetické investície do výstavby, dopravy a skladovania súvisiacich energetických výrobkov, aby vyhovel odvetviu výroby a distribúcie, a teda zaručil zdravie spotrebiteľov.

Druhým dôvodom je – keďže EÚ má nedostatok energetických výrobkov a vnútorný dopyt aj dovoz rastie každým dňom –, že energetická politika EÚ sa musí sústrediť na diverzifikáciu, bezpečnosť dodávok a energetickú účinnosť.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Zásada solidarity musí poskytnúť priestor pre návrh energetickej politiky Európskej únie. Ak budú členské štáty spolupracovať, môžu zabezpečiť bezpečnejšiu, lacnejšiu a účinnejšiu dodávku zdrojov energie občanom a spoločnostiam. Pre Európsku úniu je najdôležitejšie mať energetickú infraštruktúru, ktorá umožňuje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zmierniť problémy, ktoré sa vynárajú počas energetických kríz. Toto nariadenie zabezpečí pre Európsku komisiu informácie o energetických štruktúrach, aby mohla získať prehľad. Týka sa to údajov o infraštruktúre v oblasti ropy a zemného plynu, ako aj obnoviteľných zdrojov energie. Po zhromaždení týchto informácií bude možné poukázať na nedostatky v európskom energetickom systéme a potom navrhnúť opatrenia na ich nápravu. Opatrenia prijaté na európskej úrovni musia dopĺňať vnútroštátne a regionálne stratégie. Domnievam sa, že je pre nás mimoriadne dôležité chrániť dôvernú povahu získaných obchodných informácií. Okrem toho je tiež dôležité monitorovať tie európske investície v tretích krajinách, ktoré majú závažný vplyv na trh EÚ s energiou.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, návrh nariadenia o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskeho spoločenstva je dôležitým nástrojom na účinnú podporu energetickej politiky na úrovni EÚ.

Podporujem odôvodnenie tohto návrhu, a to potrebu definovať dôsledný a komplexný rámec rozvoja investícií do energetickej infraštruktúry v rámci Únie, ktorý umožní Komisii monitorovať stav rozvoja investičných projektov plánovaných v odvetví energetiky.

Monitorovanie je určite kľúčové na zabezpečenie toho, aby bola politika na podporu projektov transparentná, ale pod podmienkou, že sa administratívne zaťaženie malých a stredných podnikov, ktoré sú hybným motorom hospodárstva EÚ, zníži na minimum.

Považujem za pozitívne, že sa dosiahol kompromis s cieľom zabezpečiť, aby Komisia získavala a spracúvala údaje hospodárskych subjektov na trhu so zárukou nevyhnutnej dôvernosti. Investičné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry sú kľúčové, ak má vzniknúť voľný, a teda konkurencieschopný trh s energiou.

Z tohto dôvodu vyzývam Komisiu, aby na základe získaných údajov pravidelne poskytovala analýzu štrukturálneho rozvoja odvetvia energetiky s cieľom identifikovať oblasti na zlepšenie na trhu a prekážky, ktoré mu bránia v optimálnom fungovaní.

  András Gyürk (PPE), písomne. – (HU) Neprejde ani deň bez toho, aby niektorý členský štát alebo veľká spoločnosť neohlásili veľké investičné plány v odvetví energetiky. Tucty rôznych plynovodov, pobrežných veterných parkov a elektrární sú v štádiu plánov na papieri. Zároveň je ešte veľa čo zlepšovať na koordinácii budúcich investícií. Už toto samo osebe by bolo viac ako dostatočným dôvodom na schválenie predloženého nariadenia, ktoré by všetky oznamovacie povinnosti členských štátov v oblasti energetických investícií skonsolidovalo do ucelenej štruktúry. Nariadenie, ktoré sa má prijať, umožňuje zosúladiť regionálne investície a napomáha spoločnému plánovaniu, čím posilňuje trh s energiou a bezpečnosť dodávok.

Domnievam sa, že je dôležité, aby požiadavky návrhu týkajúce sa oznamovania investícií nespôsobovali orgánom členských štátov nadmerné administratívne zaťaženie. Musíme zabezpečiť, aby bol spôsob oznamovania investícií v súlade s už prijatými pravidlami. Stojí za to spomenúť v tejto súvislosti, že dokonca aj teraz smernice EÚ pre vnútorný trh s energiou a zemným plynom požadujú vypracovanie 10-ročných investičných plánov.

Pôvodný návrh Európskej komisie neobsahoval investície do diaľkového vykurovania. Z tohto dôvodu by sa mal schváliť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ich začleňuje do oblastí povinného poskytovania informácií a ktorý predložil parlamentný Výbor pre priemysel, výskum a energetiku. Nesmieme zabúdať na to, že v nových členských štátoch diaľkové vykurovanie hrá významnú úlohu v službách pre obyvateľstvo. Napríklad v Maďarsku túto formu vykurovania využívajú 2 milióny obyvateľov. Investície do diaľkového vykurovania nemožno opomenúť pri úvahách o zosúladení investičných politík v energetike.

  Edit Herczog (S&D), písomne. – (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, napriek veľkej neistote v súvislosti s realizáciou investičných projektov pre energetickú infraštruktúru a vážnym ťažkostiam, ktoré investičným plánom v odvetví energetiky v súčasnosti spôsobila hospodárska a úverová kríza, musíme jasne vidieť, že kľúčovým faktorom v novej európskej energetickej politike, ktorej cieľom je zaručiť bezpečné dodávky a zároveň zmierniť účinky zmeny klímy a zachovať konkurencieschopnosť, je v nasledujúcich rokoch výrazne investovať do infraštruktúry v energetickom priemysle v Európskej únii. Je to dôležitý nástroj formovania spoločnej energetickej politiky.

Bez dostatočných informácií o našej energetickej infraštruktúre nemôžeme poskytnúť účinnú podporu európskej energetickej politiky na úrovni EÚ. Z tohto dôvodu považujem za náš spoločný cieľ v Spoločenstve poskytovanie presných a pravidelných informácií o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry EÚ, zmenšenie zaťaženia zhromažďovaním informácií, zlepšenie užitočných analýz na základe informácií predložených Komisii a zároveň zmenšenie zaťaženia subjektov zo súkromného sektora, ktoré zohrávajú čoraz väčšiu úlohu pri investovaní do rozvoja infraštruktúry.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE), písomne. – (PL) Rád by som sa čo najúprimnejšie poďakoval pani spravodajkyni za to, že vypracovala takú vyváženú správu. Konsolidované úsilie členských štátov a Európskej komisie, ktoré obsahuje správa, zabezpečí integrovaný a vylepšený systém energetickej bezpečnosti v Únii, čím sa zároveň dosiahne lepšia účinnosť a zníži sa spotreba energie. Ako súčasť energetickej politiky Spoločenstva by mali Komisia a členské štáty identifikovať investície, ktoré sú potrebné na splnenie strategických potrieb EÚ v súvislosti s dodávkami a dopytom po zemnom plyne a elektrine. Nariadenie ustanovuje spoločný rámec, na základe ktorého Európska komisia získava údaje a informácie o investičných projektoch na poli energetickej infraštruktúry v oblasti ropy, zemného plynu, elektriny, biopalív a do investičných projektov pre mestské vykurovacie a chladiace systémy s nízkymi emisiami. Je nesporné, že jedným prvkom, ktorý je nevyhnutný na uchovanie stability v energetickom systéme, je bezpochyby uhlie, ktoré nesmú nahradiť obnoviteľné zdroje energie, pretože tie nesplnia potreby neustále rastúcich a rozvíjajúcich sa hospodárskych odvetví v nových členských štátoch. Pri poukazovaní na výhody uhlia ako zdroja energie by sme mali zdôrazniť to, že používanie nových technológií nám umožní dosiahnuť väčšie zníženie znečistenia a postupné prijímanie stanovených emisných limitov CO2.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Investície do energetickej infraštruktúry zohrávajú kľúčovú úlohu v kontexte novej energetickej politiky zameranej na zaručenie dodávok energie, zmiernenie vplyvu zmeny klímy a zabezpečenie konkurencieschopnosti. Nové politické požiadavky, ako sú napríklad ciele v oblasti používaných palív, zmenia politiky členských štátov, aby mali úžitok z novej modernizovanej energetickej infraštruktúry.

Komisia navrhuje prehodnotiť existujúci systém oznamovania investičných projektov v energetike. Cieľom je zhromaždiť primerané informácie o plánovaných investíciách, aby Komisia mohla monitorovať situáciu v súvislosti s infraštruktúrou a predvídať potenciálne problémy. Vzhľadom na to, že súčasné právne predpisy EÚ už ukladajú povinnosť predkladania správ a oznamovania vo vzťahu k investíciám a infraštruktúre, používanie týchto informácií sa musí lepšie koordinovať, aby bolo možné zabrániť zdvojeniu povinností, ako je napríklad predkladanie správ a dôvernosť, a zároveň zlepšiť prístup občanov k informáciám. Hoci sa návrh zameriava najmä na administratívne záležitosti, poskytuje predstavu o povahe a charakteristikách predpokladaných pri budúcich investíciách.

Je preto dôležité ďalej zdôrazňovať environmentálny vplyv projektov s cieľom zabezpečiť záruky a dodatočné stimuly pre budovanie energetickej infraštruktúry a jej vyraďovanie z prevádzky trvalo udržateľným spôsobom a s primeraným zohľadnením životného prostredia. Blahoželám pani spravodajkyni.

  Richard Seeber (PPE), písomne. – (DE) Vyrovnať sa s rastúcim dopytom po energii a zároveň chrániť životné prostredie, najmä v súvislosti s človekom spôsobenou zmenou klímy, je jednou z hlavných úloh, ktoré bude musieť EÚ riešiť v budúcnosti. V tejto súvislosti je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby vedela o všetkých projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry v členských štátoch. Tým sa zvýši účinnosť práce pri hľadaní riešenia energie v Európe. Súčasné znenie týkajúce sa výmeny informácií o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry poskytne dobrý prehľad o existujúcej energetickej infraštruktúre v Európe.

Je úplne samozrejmé, že táto správa nesmie poskytnúť príležitosť na zneužívanie údajov. Preto vítam kompromis medzi stranami, ktorý ustanovuje jasné, základné pravidlá pre prenos údajov. Centrálne monitorovanie taktiež umožňuje skoré zistenie toho, či sa Európa príliš nesústreďuje na jeden zdroj energie. Celkovo správa predstavuje pokrok smerom k modernému súboru energetických zdrojov.

  Vladimir Urutchev (PPE), písomne. – (BG) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, doteraz sme diskutovali o potrebe rýchlo vypracovať spoločnú energetickú politiku EÚ iba v prípade krízy, ako bola tá v zime roku 2009. Môžeme s oprávneným znepokojením povedať, že veci nemôžu pokračovať týmto spôsobom. Preto vítam správu pani Văleanovej a považujem ju za dôležitý krok smerom k vytvoreniu spoločnej európskej energetickej politiky. Je úplne samozrejmé, že prijatie viacerých smerníc a nariadení v odvetví energetiky vytvorí podmienky potrebné pre navrhnutie tejto spoločnej politiky. Domnievam sa, že sme blízko k bodu, keď môžeme dokonca začať hovoriť o dohode o vytvorení energetického spoločenstva EÚ. Zavedenie systému oznamovania pre investičné projekty v odvetví energetiky vo všetkých členských štátoch umožní Komisii vytvoriť si celkový obraz o rozvoji energetickej infraštruktúry EÚ a zároveň nasmerovať krajiny k riešeniu najslabších, problematických oblastí. To pomôže dosiahnuť dostatočnú, spoľahlivú infraštruktúru, ktorá bude schopná podporiť prevádzku vnútorného trhu s energiou a zmierniť dôsledky prípadnej krízy. Najdôležitejšou skutočnosťou je, že uspokojivá spoločná energetická infraštruktúra EÚ je nevyhnutným predpokladom pre spoločnú vnútornú energetickú politiku EÚ, na ktorej Európsky parlament trval vo viacerých dokumentoch.