Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie o zdanení finančných transakcií, ktorú Komisii položila pani Sharon Bowlesová v mene Výboru pre hospodárske a menové veci (O-0025/2010 – B7-0019/2010).
Edward Scicluna, autor. – Vážený pán predsedajúci, výbor ECON predložil túto otázku a toto uznesenie, pretože musíme dôkladne pouvažovať. Minulý rok diskutoval výbor o daniach z finančných transakcií s pánom komisárom Kovácsom, ktorý rovnako ako mnohí iní povedal, že táto myšlienka je podľa neho atraktívna a že je dobrý nápad preskúmať, ako by to fungovalo a aká by mala byť príslušná infraštruktúra.
Odvtedy Komisia túto záležitosť skúma a my zdôrazňujeme množstvo otázok vyžadujúcich odpovede. Objavili sa výzvy, a to aj počas zasadnutia skupiny G20 v septembri, aby finančný sektor zaplatil za vytvorenie fondov pre finančnú stabilitu a aby nahradil škodu, ktorú spôsobili reálnemu hospodárstvu. Predseda Komisie pán Barroso navrhol využiť medzinárodnú daň z finančných transakcií na financovanie projektov v oblasti ochrany životného prostredia. Opäť sa intenzívne uvažuje o pôvodnej myšlienke Tobinovej dane, príjmy z ktorej by sa mali využiť na financovanie rozvojovej pomoci.
Zámerom tohto uznesenia nie je vyvíjať nátlak v akomkoľvek smere okrem vyžadovania odpovedí a posudzovania vplyvu, ale, samozrejme, mnohí ľudia sú silnými zástancami daní z finančných transakcií a mnohí ľudia sú v rovnakej miere ich silnými odporcami. V súčasnosti sa javí dosť pravdepodobné, že výber daní z transakcií je vzhľadom na to, že sa mnohé transakcie vykonávajú elektronickou formou, jednoduchší, a to aj na medzinárodnej úrovni, ale jednoducho nemožno ignorovať skutočnosť, že existuje viacero alternatívnych miest súperiacich o príjmy z každej dane.
Jedna myšlienka týkajúca sa dane je, že by si ju nikto nevšimol, pretože je v každom ohľade skutočne nízka. Na druhej strane iní navrhujú, že by sa mala využiť na odrádzanie od rozsiahlych transakcií. Náš výbor je takého názoru, že ak bude konečná zaplatená suma dane vysoká – a sumy to naznačujú –, tak to niekto niekde napokon zaplatí. Mnohé finančné transakcie sú na rozdiel od koncového predaja iba sprostredkované, čiže daň budú platiť sprostredkovatelia – banky a podobné inštitúcie. Ale dodatočné náklady, pretože to sú dodatočné náklady, sa jednoducho presunú na koncového spotrebiteľa. Niektorí možno povedia, že to nevadí. Existujú však aj iné spôsoby zdaňovania v rámci finančných služieb.
Ešte tu je otázka, kto bude daň vyberať a kto rozhodne o spôsobe jej použitia. Ešte je tu záležitosť „žiadne zdanenie bez zastúpenia“. Kto rozhodne, kde sa minie daň vybratá v Londýne za transakciu s derivátmi s neurčenou cenou, ktoré budú smerovať niekam inam vo svete? Odpoveď na túto otázku by sa možno hľadala ľahšie, ak by išlo o záležitosť finančnej stability, na ktorej sa platitelia jednoznačne podieľajú, než ako keď má byť mimo finančnej sféry, ako napríklad v prípade projektov v oblasti životného prostredia alebo rozvojovej pomoci. Všetky tieto veci majú aj medzinárodný prvok, a to na strane platiteľa aj na strane príjemcu. Pravdepodobne to nevieme všetko uskutočniť a mať všetky tieto výhody, ale aspoň sa treba rozhodnúť, čo sa vlastne snažíme riešiť, akú metódu pri tom uplatníme a aký je primárny účel dane.
A je napokon správne, aby sme miešali nariadenie s výberom dane? Skutočne sa tieto dve veci dopĺňajú?
Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že môžem prispieť k tejto významnej rozprave o inovatívnych nástrojoch financovania a odpovedať na túto otázku na ústne zodpovedanie.
Pokiaľ ide o možnosti zavedenia všeobecnej dane z finančných transakcií, plánuje Komisia prispieť k diskusii o inovatívnom financovaní na celosvetovej úrovni tak, ako oznámila vo svojej stratégii EÚ 2020.
V súčasnosti pracuje na definícii a hodnotení rôznych prístupov, pričom jedným z nich je všeobecná daň z finančných transakcií. Takzvaný poplatok za zodpovednosť za finančnú krízu, ktorý bol navrhnutý v Spojených štátoch, a takzvaný stabilizačný poplatok zavedený vo Švédsku sú niečo iné.
Pokiaľ ide o daň z finančných transakcií, je jasné, že súčasné možnosti sa odlišujú od úvodných rozhovorov o Tobinovej dani, ktorá by pokryla väčšiu skupinu finančných produktov.
Čo sa týka výhod a nedostatkov zavedenia všeobecnej dane z finančných transakcií, dospela Komisia pri hodnotení rôznych nástrojov k názoru, že je dôležité vyhnúť sa akumulácii iniciatív, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na finančný sektor, a zabezpečiť, aby nové iniciatívy nevyvolali prenos transakcií do iných regiónov, čo by sa mohlo negatívne odzrkadliť na konkurencieschopnosti Európy.
Pokiaľ ide o možnosť uplatnenia všeobecnej dane z finančných transakcií v EÚ v prípade, ak naši hlavní partneri takúto daň nezavedú, chcel by som vám pripomenúť, že aj MMF súbežne s prácou Komisie skúma možnosti vrátane zavedenia medzinárodnej dane z finančných transakcií.
Dokazuje to teda, že táto záležitosť má globálny charakter, a Komisia je presvedčená, že najlepším spôsobom riešenia tejto veci je nájsť globálne a koordinované riešenia. Toto je naša prvá a uprednostňovaná možnosť.
Čo sa týka využitia dane ako doplnkového regulačného nástroja v kontexte reforiem finančného trhu, môžem potvrdiť, že Komisia zvažuje komplementárnosť dane a regulačných nástrojov a bude venovať pozornosť kumulatívnemu účinku týchto dvoch typov nástrojov na schopnosť finančného sektora podporovať hospodársku obnovu.
Pokiaľ ide o možnosť urobiť zavedením všeobecnej dane z finančných transakcií z finančného systému systém dlhodobý, Komisia nevie o jasných údajoch alebo štúdiách o vzťahu takejto dane a štruktúry zrelosti finančného sprostredkovania.
Keď ide o prideľovanie príjmov z dane z finančných transakcií, vzhľadom na to, že ešte stále prebieha analýza inovatívneho financovania, si myslím, že akékoľvek závery o delení a prideľovaní príjmov by boli predčasné. Aj tak mi však dovoľte zdôrazniť, že potenciálne príjmy zo všeobecnej dane z finančných transakcií by boli veľmi asymetrické a pravdepodobne by sa týkali iba niekoľkých krajín, v ktorých sa nachádzajú najväčšie finančné centrá. Táto asymetria upozorňuje na potrebu globálnych riešení aj o delení a prideľovaní príjmov.
Na záver sa chcem vyjadriť k načasovaniu rôznych iniciatív. Ako prvý krok skúmajú útvary Komisie v súčasnosti inovatívne nástroje financovania vo všeobecnosti. Komisia vezme do úvahy aj závery našich hlavných medzinárodných partnerov s cieľom identifikovať možnosti s najväčším potenciálom. Na základe toho bude druhým krokom vypracovanie konkrétnych návrhov s podrobným hodnotením vplyvu v súlade so štandardným postupom Komisie pre lepšiu reguláciu.
Jean-Paul Gauzès, v mene skupiny PPE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, súčasná finančná kríza donútila verejné orgány finančne zasiahnuť a využiť pritom verejné financie.
Za týchto okolností je lákavé uvažovať o uplatnení dane z finančných transakcií. Príjem z dane by mohol byť využitý napríklad na financovanie obnovy a rozvoj udržateľného hospodárstva a na úvod by mohol slúžiť na vyrovnanie nákladov krízy, ktoré znášajú reálne hospodárstvo a daňoví poplatníci. Táto daň by sa pridala k nariadeniam, ktorým podlieha finančný sektor, k zrušeniu daňových rajov alebo dokonca aj k nariadeniam, ktoré sa v súčasnosti vypracúvajú pre derivátové produkty.
V tomto štádiu by sa mali vyhodnotiť účinky vplyvu dane z finančných transakcií. To je aj hlavným účelom tejto otázky na ústne zodpovedanie: podporiť Komisiu, aby z praktického hľadiska preskúmala rôzne body uvedené v návrhu uznesenia s cieľom poskytnúť stanovisko o možnosti zavedenia a o správnom načasovaní zavedenia tejto dane.
Pán komisár, to, čo ste práve povedali, predstavuje krok správnym smerom. Malo by sa však zdôrazniť, a vy ste to zdôraznili, že k tomuto opatreniu bude treba pristupovať realisticky a pragmaticky. Takáto daň nesmie škodiť európskemu hospodárstvu ani konkurencieschopnosti európskeho finančného priemyslu.
Vo všeobecnosti je dôležité zdôrazniť dôsledky uplatnenia tejto dane iba v Európskej únii, ako radia niektorí, ak by nebolo možné sa dohodnúť na medzinárodnej úrovni. Sme presvedčení, že takýto druh čisto európskeho riešenia nemožno podporiť.
Udo Bullmann, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, chcel by som položiť pár otázok k tomu, čo povedal pán Scicluna v mene výboru. Pán komisár, ak by na svete bolo 70, 80, 90 alebo 100-krát viac finančných transakcií, ako je hrubý národný produkt, a ak by bol tento vývoj čoraz dynamickejší, povedali by ste, že sú špekulatívne prvky z veľkej časti spojené s touto explóziou finančných produktov? Ak áno, ako ich plánujete potlačiť alebo čo by mohlo prispieť k ich potlačeniu? Ak budú krátkodobé finančné transakcie v pomere k hrubému domácemu produktu na svete čoraz viac narastať, ste aj vy toho názoru, že musíme posilniť dlhodobý prístup v reálnom hospodárstve, v ktorom ľudia pracujú, zarábajú peniaze a vyrábajú produkty, ktoré môžeme konzumovať a používať? Ak ste rovnakého názoru, akým spôsobom a akými prostriedkami budeme podľa vás schopní toto dosiahnuť?
Pán komisár, ak k tomu vie daň z finančných transakcií prispieť – to chceme zistiť –, aký by bol časový rámec pre rokovania s medzinárodnými partnermi? Máme dojem, že finančné nástroje, ktoré sme vo svete vytvorili, sa práve teraz používajú na špekulácie proti eurozóne, euru a na kroky proti najslabším členským štátom. Nie je teraz ten najvyšší čas, aby sme sa tým zaoberali a definovali európsky prístup?
Pán komisár, nerozumiem jednej veci, a to prečo naliehame na členské štáty, aby zvýšili DPH o tri, štyri alebo o viac percentuálnych bodov, keď daň z finančných transakcií vo výške 0,01 alebo 0,05 percentuálneho bodu pravdepodobne zruinuje konkurenciu a oslabí pozíciu Európy. Nemôžem tomu uveriť. Začnite konať. Presne to si Parlament želá.
Carl Haglund, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, v dôsledku hospodárskej krízy a čoraz problematickejších diskusií o zmene klímy bola takzvaná Tobinova daň nedávno oprášená a opäť vynesená na svetlo.
Dopočuli sme sa tiež, že sa s touto daňou spájajú veľké nádeje, pretože má okrem iného vytvoriť bezpečné prostredie na finančných trhoch a generovať príjem, ktorý by mohol byť využitý na financovanie množstva záslužných vecí, ako napríklad rozvojová pomoc a boj proti zmene klímy.
Podľa môjho názoru sú tieto nádeje pomerne naivné a som veľmi skeptický, pokiaľ ide o možnosť zavedenia skutočne fungujúcej dane z finančných transakcií. Na jednej strane som jedným z tých, ktorí pochybujú, či bude možné túto daň zaviesť v praxi. Na druhej strane neverím, že bude mať taký účinok, v aký dúfajú niektorí ľudia. Okrem iného som úplne presvedčený, že žiadna daň na svete by nebola vedela zabrániť finančnej kríze, ktorú v posledných rokoch zažívame.
Ja osobne mám kritický postoj aj k myšlienke zdaňovania niečoho a následného využitia zaplatenej dane na účel, ktorý nemá so zdaňovanou činnosťou nič spoločné. Som presvedčený, že takáto daňová politika je nelogická a najmä ani nie je rozumná.
Nechápte ma nesprávne, prosím. Chcem vidieť viac financií pre rozvojovú pomoc. Som kritikom svojej vlasti, ktorej sa nepodarilo dosiahnuť úroveň 0,7 percenta HDP, ktorá sa často považuje za minimum.
Výbor pre hospodárske a menové veci vypracoval vyvážený dokument na túto tému. Je dobré, že sa na úrovni EÚ vykonáva náležité skúmanie toho, ako by takáto daň mohla fungovať. Dúfam, že potom bude v tejto diskusii viac faktov a menej politických názorov. V opačnom prípade nám hrozí, že uviazneme v diskusii o dani, ktorú nemožno uplatniť v praxi, pričom sa nám zároveň nepodarí nájsť príležitosti a riešenia na získanie dostatočného množstva prostriedkov na financovanie rozvojovej práce a našich snáh bojovať proti zmene klímy.
To najhoršie, čo by sa nám mohlo stať, by bolo, ak by sa EÚ snažila zaviesť tento druh dane z finančných transakcií nasilu alebo z ideologických dôvodov, ak by to neurobil aj zvyšok sveta. Viedlo by to iba k hospodárskemu fiasku v Európe, čo v súčasnej dobe sotva potrebujeme. Na to musíme pamätať. Dúfam, že vyšetrovanie bude seriózne a účinné.
(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)
Catherine Stihler (S&D). – Vážený pán predsedajúci, skúšam nový článok Rokovacieho poriadku, aby sme mohli využiť náš modrý papier.
Zaujalo ma, keď predchádzajúci rečník hovoril o svojej vlasti, o ich výhradách a o 0,7 % HDP a Tobinovej dani.
Tobinova daň je evidentne dosť odlišná od dane z finančných transakcií a toto je to, k čomu často vedie zmätok. Myslím si, že máte úplnú pravdu, že musíme veci objasniť, ale asi by som chcela, aby ste hlbšie preskúmali, prečo neplníme tých 0,7 %, a aby ste preskúmali, ako objasníme, čo tu vlastne chceme získať v zmysle dane z transakcií, ktorá bude skutočne účinná.
Carl Haglund (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, tento nový spôsob diskutovania je skutočne zaujímavý. Umožňuje nám viesť dialóg.
Fínsko je, žiaľ, krajinou, ktorá nevenuje 0,7 % svojho HDP rozvojovej pomoci, čo nie je dobré. Toto by sme mali politicky riešiť vo vlastnej krajine. Beztak je hanba, že to naša vláda nebola schopná urobiť.
Pokiaľ ide o Tobinovu daň a daň z finančných transakcií, máte pravdu, možno to nie je presne tak, ako to pán Tobin pôvodne myslel. Ešte stále som veľmi skeptický, či by sme skutočne mohli mať daň, ktorá by mohla byť globálne účinná, pričom by sa globálne zúčastňovali všetky krajiny, pretože to je jediný spôsob, ako by to mohlo skutočne fungovať bez toho, aby sa hýbal kapitál niekde inde na svete.
Však uvidíme, to je dôvod, prečo sa Komisia na toto pozrie. Bude to zaujímavé.
Pascal Canfin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, naše verejné financie sú v krízovej situácii a vieme, že časť riešenia môže spočívať v znížení nejakých výdavkov, ale veľká časť riešenia sa zakladá na schopnosti členských štátov získať viac finančných prostriedkov.
Treba teda zistiť, ktorý druh daní možno zvýšiť, ktorý druh daní sa musí zvýšiť a aké následky bude mať zvýšenie týchto daní. Skupina zelených/Európska slobodná aliancia odhaduje, že by bolo ťažké výrazne zvýšiť dane, ktoré platia malé firmy vytvárajúce väčšinu pracovných miest. Je ťažké zvýšiť dane, ktoré platia rodiny – možno s výnimkou daní, ktoré platia najbohatší ľudia –, pretože vo väčšine prípadov sú najmä v Európe už dosť vysoké.
Otázkou teda je, ktoré dane by sa mali zvýšiť. Ak sa nezvýšia dane pre malé ani stredne veľké podniky a ani DPH, budeme nevyhnutne musieť hľadať ďalšie možnosti. Myslíme si, že daň z finančných transakcií je pre európske hospodárstvo napokon najmenej bolestivou daňou. Mala by najmenej škodlivé dôsledky pre celkovú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.
Náklady na finančné transakcie okrem toho za posledných približne desať rokov neuveriteľne klesli, a to vďaka istému počtu technických zlepšení, ak ich tak možno nazvať, a aj v dôsledku európskych nariadení.
Tieto znížené náklady kompletne pohltil finančný priemysel s bankami. Nebolo by úplne neoprávnené, aby sa prostredníctvom dane z finančných transakcií časť zisku, ktorú banky ušetrili na znížených nákladoch, vrátila späť k verejným orgánom, ktoré ich ušetrili.
Parlament z toho ako vždy robí veľmi ideologickú rozpravu, ale toto je dosť technická záležitosť. Náklady na transakcie predtým existovali a boli znížené. Dnes navrhujeme ich opätovné zvýšenie, aby z týchto technických zlepšení nemali úžitok iba súkromní aktéri, ale aj verejné orgány.
Vynára sa, samozrejme, otázka, či Európska únia môže urobiť tento krok vpred sama. Každému je jasné, že by bolo lepšie, keby sa to dialo v medzinárodnom rámci. Ak ostatní – konkrétne Spojené štáty – nebudú nasledovať náš príklad, vynára sa otázka, či je vyhliadka Európskej únie na dosiahnutie tohto cieľa nereálna.
Prejavy niektorých rečníkov, napríklad pána Gauzèsa, naznačujú, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) je presvedčený, že Európa nevie nič urobiť sama. Taká situácia by, samozrejme, nebola dokonalá a bolo by sa treba vyhýbať prekážkam. Znamená to však, že by si Európska únia mala sama nutne vybrať najmenší spoločný menovateľ, že by mala mať minimálnu možnú reguláciu a priradiť sa k najmenej ambicióznym aktérom? Nemyslíme si, že takéto niečo by posilnilo vedúcu pozíciu Európskej únie vo svete.
Okrem toho si vieme predstaviť, že by Európska únia sama zaviedla túto transakciu. Dôvodom je jednoducho to, že kapitálové toky, ktoré sa nás týkajú, vychádzajú z Európskej únie, potom sa pohybujú inde a zase sa vracajú do Európskej únie.
Pri odchode a návrate týchto tokov máme príležitosť požadovať ich sledovanie a zistiť, či boli zdanené daňou z finančných transakcií. Ak boli, všetko je v poriadku. Ak neboli zdanené, môžeme zraziť položku alebo daň pri výstupe. V reálnom hospodárstve sme to roky robili so spoločnou vonkajšou tarifou. Finančná globalizácia nás teraz zaväzuje k tomu, aby sme to robili aj vo finančnej sfére hospodárstva, pričom z technického hľadiska je to jednoznačne možné. Potrebujeme politickú vôľu.
Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, od nedávneho zmätku na globálnych finančných trhoch na celom svete sa vedci, politici a ekonómovia získavajúci Nobelovu cenu správne snažia nájsť spôsob, ako získať späť peniaze, ktoré boli použité na záchranu našich finančných inštitúcií. Dane z finančných transakcií sú v ich rôznych podobách iba jednou z mnohých predložených možností a nesmieme obmedziť nástroje, ktoré majú EÚ a jej členské štáty k dispozícii, tým, že svoj pohľad obmedzíme na jednu myšlienku. Musíme byť kreatívni a zachovať si široký uhol pohľadu, aby sme videli, ako môžeme najlepšie zareagovať na finančnú krízu a posilniť naše národné finančné systémy. Istý úžitok by mohla priniesť koncepcia prezidenta Obamu o uvalení medzinárodnej dane na finančné inštitúcie.
Tento návrh je však veľmi konkrétny a nezohľadňuje všetky ostatné formy finančných daní a poplatkov. Ako povedal pán komisár, MMF v súčasnosti pracuje pod dohľadom skupiny G20 na štúdii o možných finančných daniach, ale toto uznesenie akoby hľadalo odpovede ešte pred dokončením štúdie.
Nerozumiem logike, ktorá sa snaží uplatniť riešenie EÚ na celosvetový problém. Je nezmyselné a naivné si myslieť, že ak by EÚ uplatnila daň z transakcií bez podpory všetkých kľúčových globálnych aktérov, nepochodili by sme horšie ako ostatné krajiny.
V súvislosti so súčasnou daňou z finančných transakcií mám dvojaké obavy.
Po prvé, nemôžeme podporiť opatrenie, ktoré sa snaží udeliť Európskej únii právomoc na výber daní. Základom zvrchovanosti našich členských štátov je, že si zachovávajú právo na kontrolu svojich daňových systémov. Preto by bolo osožné objasniť, či tento návrh navrhuje koordinovaný výber daní zo strany jednotlivých členských štátov, pričom by dane na tejto úrovni aj zostali a boli použité, alebo či ide skutočne o daň na úrovni EÚ.
Po druhé, dane vybraté s cieľom stabilizovať finančné systémy by podľa mňa nemali predĺžiť niektorý rozpočtový riadok EÚ. Existuje veľa iniciatív a programov výdavkov na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, ktoré sa dôvtipne snažia riešiť globálnu klímu. Máme ambiciózne plány na využitie financií v rozvojových krajinách. Nevedela by som podporiť výber daní za iným účelom.
Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, som presvedčený, že technická diskusia, v ktorej sa musíme angažovať, je bezpochyby veľmi dôležitá, ale nesmieme skrývať skutočnosť, že voľba, pred ktorou stojíme, je politického charakteru. Ak je celý argument uplatnený a založený na technickom základe preto, aby sme nemuseli urobiť politické rozhodnutie, trochu tomu chýba legitímnosť.
Napríklad pán Haglund vysvetlil, že by sme sa neboli vyhli finančnej kríze, ani ak by sme uplatňovali Tobinovu daň. Súhlasím s ním síce, ale určite by sme mali oveľa viac zdrojov na prekonanie účinkov finančnej krízy na naše hospodárstva a na najviac znevýhodnené skupiny európskeho obyvateľstva.
O toto teda ide. Druhý aspekt sa týka..., a preto ma odpoveď komisára Šemetu vôbec nepresvedčila ani pokiaľ ide o časový plán, ani pokiaľ ide o základné veci. Veď napokon nám komisár Šemeta aj pán Gauzès hovoria, že táto daň je veľmi príťažlivá a zaujímavá myšlienka, ale že ju nemôžeme uplatniť na európskej úrovni. Musí sa uplatniť na celom svete.
Povedzme to na rovinu. Občanom tým vlastne hovoríme, že Tobinova daň nebude na globálnej úrovni nikdy existovať. Preto nemá význam klamať im o tom. Hovoríme teda, že buď bude tá daň globálna, alebo nebude existovať. Takže hovoríme, že nebude existovať. Môj názor je úplne iný. Ja som presvedčený, že Európska únia je dostatočne silným finančným trhom, aby sa mohla zaviesť všeobecná daň z nadbytku na všetky transakcie, a to bez úniku kapitálu.
Našim občanom by sme však hlavne povedali niečo absolútne rozhodujúce: že aspoň na úrovni nadbytku musí v tejto kríze platiť finančný kapitál, ktorý nás do tejto krízy dostal. A že to bolo určené primárne a konkrétne na boj proti hladu a chudobe na svete a na začatie financovania vytvárania sociálneho piliera v európskom projekte, piliera, ktorý nám chýba a ktorý nemáme.
Naši občania by tomu veľmi dobre rozumeli.
Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pred jedenástimi rokmi som bol jedným z mála poslancov, ktorí sa podieľali na založení pracovnej skupiny pre Tobinovu daň, v ktorej boli rôzne strany, a pohŕdavé úsmevy boli častou reakciou na naše stretnutia. Z hľadiska začiatku nového tisícročia sme opakovane upozorňovali na zjavnú racionalitu trhu, riziká pre hospodársku súťaž a možné trhliny v globalizácii.
Nemá žiaden význam, aby ste dnes zasa predkladali tieto argumenty. Práve sme sa vyhli veľkej havárii, a to nielen za cenu obrovskej sumy peňazí, ale aj za cenu množstva dôvery. Ak si teraz myslíte, že môžeme pri takejto dani z finančných transakcií trochu spomaliť, tak potom špekulanti, ako ich budem nazývať, s ktorými si osobne dobre rozumiem, inak povedané, manažéri investičných fondov, ako sa prikrášlene nazývajú, majú diametrálne odlišný názor, pretože robia svoje obchody pozdĺž tejto deliacej čiary rýchlejšie a intenzívnejšie než doteraz.
Preto nie som presvedčený o tom, že by daň z objemu finančných transakcií priniesla niečo viac, než utlmenie týchto obrovských špekulatívnych vĺn. Želal by som si, aby si zástupcovia Komisie a najmä národných vlád vzali k srdcu najmä slová našich kolegov zo strany Zelených, ale aj slová pána Bullmanna a slová ľavicových kolegov. Ide o politickú záležitosť, technické aspekty možno vyriešiť rýchlo, lebo na to máme odborníkov.
Gunnar Hökmark (PPE). – Vážený pán predsedajúci, môžeme si klásť otázku, či je možné zaviesť daň z finančných transakcií z administratívneho hľadiska, či je to politicky možné, ale myslím si, že základná otázka musí znieť, či to je prospešné. Je pre hospodársky rozvoj prospešné, aby sme mali daň z finančných transakcií? Znamená to totiž, že budeme mať daň z investícií, cezhraničnú daň, čiže budeme musieť platiť daň z investícií v krajinách, v ktorých je menej kapitálu než inde.
Pomôže to medzinárodnému obchodu alebo mu to uškodí, ak to bude mať účinok?
Hovorím to, lebo máme dva príklady, na ktoré by sme sa pri diskusii o tejto téme mohli pozrieť. Po prvé, vďaka dobre fungujúcim celosvetovým finančným trhom naše hospodárstvo 30 rokov veľmi intenzívne rastie. Potom sme zažili dôsledky krízy, ktorá spôsobila úverovú krízu. Myslím si, že by sme radšej mali mať bohatšie a fungujúce globálne finančné trhy, než sa pokúšať dostať čo len trochu blízko k úverovej kríze.
Keďže cieľom dane z transakcií, rovnako ako každej inej dane, je znížiť objem toho, čo sa zdaňuje, nevidím žiaden prínos v redukcii objemu medzinárodného obchodu, pretože keď sa to stalo, videli sme dôsledky. Nemyslím si, že je užitočné zdražiť investície v chudobných krajinách.
Zdanenie finančných transakcií nebude brániť finančným transakciám. Nezabráni ani tomu, čo sa niekedy nazýva špekulatívnymi investíciami. Zabráni to veľkému prílivu normálnych investícií a obchodu, ktorý potrebujeme.
A myslím si, pán komisár, že pri diskusii o tejto téme máme skutočne dôvod na opatrnosť a váhavosť.
Pervenche Berès (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, zdá sa, pán komisár, že ste zodpovedný za zdaňovanie a že váš príspevok k stratégii 2020 v tejto oblasti bude návrh inovatívneho druhu zdanenia. Návrh inovatívneho typu zdanenia vyžaduje odvahu a nemali by ste zmiesť zo stola všetku inteligentnú a konštruktívnu prácu svojich predchodcov. Všimla som si, že v stratégii 2020 sa ani len nespomína harmonizácia dane z príjmu právnických osôb, asi ste ju zabudli niekde v zásuvke. Navrhujem, aby ste sa na ňu pozreli trošku pozornejšie.
Ak však prejavíte rovnakú odvahu aj pri dani z finančných transakcií, nedostaneme sa veľmi ďaleko. V Európskej únii a v Komisii, do ktorej teraz patríte, sa závery skupiny G20 považujú za sväté. V záveroch skupiny G20 sa spomína aj daň z finančných transakcií, preto vás žiadame o ich realizáciu. Prosím vás, nepredkladajte nám argument, že musíme urobiť to, čo robia všetci ostatní, pretože keď prezident Obama pod vplyvom Paula Volckera navrhuje reformu bankového systému Spojených štátov, otáča sa chrbtom k záverom skupiny G20!
Prečo by sme mali vylúčiť niečo, čo je dobré pre Spojené štáty? A to ešte o to viac, pán komisár, pretože vidím, že váš kolega pán Barnier povedal, že táto reforma by sa konkrétne hodila do americkej situácie a nemá nič spoločné s Európou, že Európa musí ísť vlastnou cestou v oblasti dane z finančných transakcií. To je pravda. Očakávame vaše odvážne a inovačné návrhy, pán komisár.
Louis Michel (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, aby sme boli celkom úprimní – a každý vie, že plne podporujem Komisiu –, musím povedať, že vaše návrhy sa javia byť mimoriadne málo odvážne. Žiaden z nich neprejavuje snahu o politické ambície v oblasti, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá.
Pripomínam vám, že Monterreyský konsenzus z roku 2002 a konferencia, ktorá nadväzovala na rokovania v Dauhe v roku 2008, odporučili inovatívne a alternatívne financovanie v oblasti rozvoja. Ani ja si nemyslím, že by táto daň z finančných transakcií mohla regulovať svetový finančný systém, o to nejde. Som presvedčený, že Európska únia musí, samozrejme, súbežne so skupinou G20, prevziať iniciatívu pri zavádzaní dane z medzinárodných finančných transakcií, ktorá by sa mohla pohybovať povedzme v rozpätí od 0,01 % – koľko peňazí! – do 0,1 % hodnoty transakcie. Predpokladané príjmy jednoznačne závisia od týchto dvoch koeficientov. Môžete si vybrať medzi 20 miliardami a 200 miliardami USD.
Môže mať globálnu a všeobecnú povahu. V jednom bode s vami však vôbec nesúhlasím: myslím si, že zavedenie tejto dane by sa malo zakladať na dohodách s hlavnými hospodárskymi aktérmi a nie so všetkými krajinami na svete. Nesmieme čakať, kým túto daň prijme celý svet, lebo veľmi dobre vieme, že by to zničilo aj samotnú myšlienku.
Mala by sa zaviesť na celoštátnej úrovni a spočiatku by mala byť dobrovoľná, čo by, prirodzene, dalo veci určitý impulz. Mali by ju koordinovať kľúčoví hospodárski aktéri, najmä skupina G20. Ak premýšľate nad tým, na čo by sa mohla použiť, jednou alternatívou by bolo odvádzanie dane do svetového alebo dokonca európskeho fondu. Európsky rozvojový fond by tie financie skutočne vedel využiť na poskytovanie verejnej rozvojovej pomoci. Jednotlivé štáty by ich mohli prípadne využiť na svoje rozvojové politiky.
Vážne obavy mám aj v inej súvislosti, navyše sa zdá, že práve tým smerom sa veci uberajú. Za jasné znamenie možno napríklad považovať to, keď počujem, ako riaditeľ Medzinárodného menového fondu viac-menej zavrhuje filozofiu Tobinovej dane alebo dane z finančných transakcií ako pokrievku na predvídanie alebo zakrývanie rizík finančného sveta, ktorý nazývam finančnými žonglérmi. O to vôbec nejde! Nechcem, aby účelom tejto dane bolo zakrývanie rizík, ktoré podstupuje finančný svet. Za ne treba platiť iným spôsobom. To je sprenevera, ktorú nemôžem akceptovať.
Chcel by som vám pripomenúť, že všetok pokrok, ktorý sme za posledné roky zaznamenali v niektorých rozvojových krajinách, dokonca aj pokrok v krajinách, ktorým sa darí najlepšie, bude pravdepodobne zmarený, ak sa zabráni dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia. Preto odhodlane podporujem daň z finančných transakcií.
Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, evidentne existujú mnohé dôvody pre to, aby sme požiadali finančné inštitúcie, nech po skončení finančnej krízy prispievajú viac k príjmom z daní, a je hanba, že sa toto uznesenie zaoberá iba daňami z finančných transakcií a nerieši príklady, ako je poplatok prezidenta Obamu.
Pokiaľ ide o dane z finančných transakcií, mám obavy v troch oblastiach.
Po prvé, vplyv na koncových užívateľov finančných služieb. Kolkové poplatky, ktoré v Spojenom kráľovstve existujú už veľa rokov, mali neprimeraný vplyv na menších investorov a spoločnosti, ktoré sa snažili získať kapitál.
Po druhé, následok toho, ak sa do toho EÚ pustí sama. Vieme, že finančné trhy sú globálne a veľmi premenlivé. Jednoznačne existuje riziko, že by sme vytlačili transakcie mimo EÚ, čo by nebolo prospešné.
Moja tretia obava sa týka morálneho hazardu – ak sa získané financie uložia do fondu s výkupným. Nie som toho názoru, že by každú krachujúcu finančnú inštitúciu mali automaticky vykupovať daňoví poplatníci. Musí byť možné nechať banku skrachovať a zároveň chrániť jej klientov. Odborníci varovali Výbor pre hospodárske a menové veci a Osobitný výbor pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, že takýto fond by mohol podporiť nerozumné riskovanie. Nechceme riskovať ešte viac rizika a toto treba preskúmať.
Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, nemožno pochybovať o tom, že nedávna finančná kríza ukázala, že liberalizácia finančných trhov a trvanie na slobode trhu umožnili finančnému systému príliš veľký rast v pomere a v korelácii s reálnym hospodárstvom a dlhoročné fungovanie na základe masívnej ziskovosti, nezodpovednosti a bez regulácie, čo napokon viedlo ku kríze.
Návrh na zavedenie dane z finančných transakcií by teda mohol obmedziť veľkosť finančného systému a zrušiť ziskovosť určitých špekulatívnych finančných možností. Toto opatrenie však nebude účinné, ak s ním nebude spojený integrovaný plán na reguláciu finančného systému s cieľom minimalizovať hanebné politiky bánk a špekulácie hedžových fondov a firiem hodnotiacich úverové riziko, ktoré zhoršujú a využívajú hospodárske problémy v mnohých krajinách.
Takéto opatrenie by sa podľa mňa však nemalo považovať za dočasné. Banky musia splatiť veľké balíky podpory, ktoré dostali od európskych vlád, balíky, ktoré v konečnom dôsledku zvýšili finančný deficit v týchto krajinách. Tieto krajiny sú teraz nútené požičať si od bánk financie, čiže im platia dvakrát.
Musíme sa vyjadriť jasne. Banky musia splatiť dlhy, ktoré majú voči vládam. Okrem iného musíme práve preto zaviesť daň z finančných transakcií – po prvé s cieľom zmenšiť rozmery tohto finančného sektora a po druhé s cieľom ušetriť zdroje pre nové sociálne politiky a politiky rozvoja.
Markus Ferber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, tak o čom je toto všetko? Otázka znie celkom jednoducho: ako môžu finančné trhy pomôcť znížiť náklady, ktoré spôsobili štátom, spoločnostiam a hospodárstvam? Toto je zásadná otázka, na ktorú musíme nájsť odpoveď.
Myslím si, že sme spoločne vytvorili veľmi vyvážený text. Som veľmi vďačný pánovi komisárovi za spôsob, ako ho sformuloval. Na jednej strane nemôžeme predstierať, že Európa je ostrovom požehnaných, na ktorom môžeme robiť, čo sa nám zapáči bez toho, aby finančné trhy zareagovali na naše konanie. Veci sa musia koordinovať na medzinárodnej úrovni. Na druhej strane musíme zabezpečiť, aby sektor primeraným spôsobom prispel k prekonaniu krízy.
Preto chcem povedať, že by sme mali prestať vymýšľať každý týždeň niečo nové na vyriešenie všetkých problémov na svete. Pred niekoľkými mesiacmi mal všetky naše problémy vyriešiť dodatočný poplatok k letenkám, dnes to je daň z finančných transakcií a budúci mesiac niekto vymyslí niečo iné. To už zachádza priďaleko. Je to otázka zapojenia finančných trhov medzinárodne koordinovaným spôsobom. Ak bude Komisia schopná predložiť rozumné riešenie tejto záležitosti, o ktorom sa začne rokovať na medzinárodnej úrovni, budeme na správnej ceste.
Musíme však byť úprimní aj voči sebe. Tí, ktorí tvrdia, že takýmito nástrojmi vieme zastaviť špekulácie, jednoznačne samých seba zavádzajú. Chceme, aby špekulanti prispeli k riziku a k jeho prekonaniu. To je správny prístup. V tom vás plne podporujeme, pán komisár.
Catherine Stihler (S&D). – Vážený pán predsedajúci, v Spojenom kráľovstve bola za účasti mimovládnych organizácií, cirkví a občianskej spoločnosti uvedená do praxe iniciatíva pod názvom Kampaň Robina Hooda, na čele ktorej stojí herec Bill Nighy. Pán komisár, ak ešte nepoznáte ich webové stránky, vrelo vám odporúčam, aby ste si ich v rámci tejto rozpravy pozreli. Základom kampane je daň z finančných transakcií vo výške 0,05 %, ktorá by podľa jej účastníkov mala priniesť približne 37 miliárd GBP.
Daň z finančných transakcií teda nie je o tom, že ľudia budú chodiť k bankomatu a vyberať peniaze. Tu ide o neverejné transakcie a o to, aby tí, ktorí prispeli k vzniku finančnej krízy, aj niečo vrátili. Poviem vám konkrétny príklad: približne pred troma týždňami som si vypočul ekonóma Johna Kaya, ktorý mal prednášku v Škótsku a povedal, že ak by Škótsko bolo nezávislou krajinou a jeho banky by skrachovali, každý občan Škótska vrátane žien a detí by musel zaplatiť 750 000 GBP. Toto nesmieme dovoliť. Teraz sa to, vďaka Bohu, nestalo, pretože Škótsko je súčasťou Spojeného kráľovstva, ale v budúcnosti budeme musieť podrobne preskúmať daň z finančných transakcií a možnosti jej uplatnenia.
Kampaň Robina Hooda je zaujímavá a myslím si, že by v nej mal byť stanovený pomer 80:20, pričom by 80 % pripadlo verejným službám a 20 % by zabezpečilo, aby sme mali fond na zabezpečenie toho, aby sa podobná kríza bankového sektora neopakovala.
Ďakujem vám, pán komisár, a teším sa na váš návrh. Možno by ste nám mohli dať nejaký časový rámec, v ktorom sa dozvieme váš názor. Viem, že stratégia EÚ 2020 bude predložená v apríli, bolo by však dobré počuť váš časový rámec.
Patrick Le Hyaric (GUE/NGL). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v súčasnej kríze si môžeme vybrať iba z dvoch možností. Prvou je nechať občanov zaplatiť za krízu tak, ako sme to robili doteraz – pomocou plánov šetrenia, opatrení v oblasti nezamestnanosti a zvyšovania daní, ako napríklad nedávne zvýšenie DPH v Grécku. Druhou možnosťou je zdaniť pohyb špekulatívneho kapitálu a finančné transakcie. Európskemu hospodárstvu by to prinieslo výrazné príjmy a som presvedčený, že by to bola zbraň proti súčasnej finančnej kríze. Potrebné by bolo tiež nazbierať dostatok odvahy na zrušenie daňových rajov.
Tento návrh nie je vôbec revolučný, už je totiž obsiahnutý v dohodách skupiny G20. O niektorých týchto zásadách sme diskutovali a hlasovali aj tu, je však dôležité, aby sme zašli ďalej, než sú bezcieľne vyhlásenia. Tieto zhubné špekulácie musíme okamžite ukončiť. Niekoľkí ekonómovia sú presvedčení, že ak by sme na finančné transakcie uplatnili nízku sadzbu vo výške 0,5 %, prinieslo by to Európskej únii ďalších 500 miliárd EUR. Tieto financie by sme mohli využiť na obnovu založenú na práci, vzdelávaní, výskume, mzdách a nových ekologických politikách v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.
Musíme preto začať konať. Musíme mať odvahu hlasovať za princíp takejto dane a potom ju presadiť.
Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v rakúskom parlamente, v rakúskej spolkovej vláde a aj v našej Rakúskej ľudovej strane je všeobecná politická vôľa presadiť daň z finančných transakcií. Finančná a hospodárska kríza má celosvetové dôsledky aj príčiny, ktoré nemožno obmedziť na jeden kontinent.
Nepotrebujeme iba globálne mechanizmy správy, ale aj globálne mechanizmy dohľadu, globálne mechanizmy regulačných usmernení a aj zdroje financovania. Otázka týkajúca sa zdrojov financovania však nestačí. Rovnako dôležitý je aj účinok usmernení.
Po prvé potrebujeme spoločnú európsku vôľu, európsky projekt, a až potom dosiahneme aj globálny úspech. Otázka pre Komisiu a uznesenie, ktoré Parlament, dúfam, v stredu prijme veľkou väčšinou, sú prejavom spoločnej politickej vôle vytvoriť a podľa možnosti na globálnej úrovni uplatniť model dane z finančných transakcií. Teším sa na veľmi konkrétny návrh Komisie, ktorý prispeje k tejto solidarite v Európe, a očakávam, že nám ho Komisia spolu s odpoveďou na naše otázky predloží čo najskôr.
Aký vplyv bude mať takáto daň z finančných transakcií na reálne hospodárstvo a na konkurencieschopnosť hospodárskej a finančnej pozície Európskej únie? Na čo by sa mala táto daň zaviesť, aká by mala byť jej percentuálna výška, kto ju bude zavádzať a kto dostane peniaze? Mali by sa vyčleňovať zdroje? Podľa môjho názoru áno, ale na čo? Všetky tieto záležitosti musíme vyriešiť. Dnešnou rozpravou a hlasovaním, ktoré sa uskutoční v stredu, udávame smer. Prosím, aby ste nám rýchlo odpovedali.
Magdalena Alvarez (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, kríza odhalila, že Európskej únii chýbajú nástroje potrebné na boj proti účinkom krízy a na vytvorenie primeraného rámca pre hospodársku obnovu.
Preto je nevyhnutné sformulovať spoločnú odpoveď. Nemalo by pritom ísť iba o koordináciu stratégií členských štátov. My ako Únia by sme sa mali vyzbrojiť vhodnými nástrojmi, ktoré by Únii dali právomoc prijať zmysluplné opatrenia v záujme okamžitej a globálnej odpovede.
Prvým cieľom by malo byť zavedenie ďalekosiahlejšej a účinnejšej hospodárskej správy zo strany Európskej únie, správy, ktorá by sa zasadzovala za väčšiu finančnú autonómiu. V tejto súvislosti by mohla byť veľmi užitočná daň z finančných transakcií, ktorá by bola vytvorená s cieľom plniť trojaký účel. Veď napokon musíme posilniť schopnosť Únie vyvíjať vlastné politiky, obmedzením špekulatívnych operácií musíme zlepšiť hospodársku stabilitu a musíme poskytovať informácie potrebné na monitorovanie stavu a vývoja finančných trhov. Pri vypracúvaní tohto fiškálneho nástroja je navyše potrebné zabezpečiť, aby finančný sektor prispel a pomohol tak odstrániť škody v reálnom hospodárstve a pokryť výdavky a náklady na stabilizáciu bankového systému.
Pán komisár, mohli by ste nám povedať, aký je na to časový rámec?
Diogo Feio (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, je správne, že nám Európsky parlament predkladá otázky o tejto záležitosti a nie záverečné stanovisko k novej dani z finančných transakcií.
Navyše to má viaceré dôvody. Stačí si len vypočuť, čo hovoria neomylní zástancovia tejto dane. Hovoria, že ide o politický problém a že na technických riešeniach takmer nezáleží.
Najprv pokračujme v práci na tejto dani a potom uvidíme, ako ju zavedieme. To je chyba. Problém finančnej krízy nemožno vyriešiť ideológiou.
Po druhé hovoria, že táto daň by mohla pomôcť najviac znevýhodneným občanom, že by to bola daň na spôsob Robina Hooda, pretože tí, ktorí majú výhod najviac, prekonávajú ťažkosti súbežne s rastom hospodárstva.
Otázka zavedenia dane na európskej či na svetovej úrovni tiež takmer ani nie je dôležitá a dokonca bráni riešeniu celej záležitosti. Čo by sa stalo, ak by táto daň bola zavedená iba v Európe?
Treba zohľadniť niekoľko vecí. Počas krízy sa žiaden problém nemôže riešiť zavedením novej dane. Zavedením novej dane nevyriešime problém s verejnými financiami. Nevyriešime ho prostredníctvom novej dane, ktorá bude slúžiť ako daň pokutová či trestná, daň, ktorá má potrestať tých, ktorí sú za krízu zodpovední.
V dôsledku novej dane budú trpieť koncoví spotrebitelia – ľudia, ktorí potrebujú úvery.
Po druhé treba diskutovať o viacerých technických problémoch, na ktorých vraj nezáleží. Je v Európe správny systém, ktorý by mohol zaviesť takúto daň? Vie nám niekto povedať, aké náklady si vyžiada zavedenie takejto dane? Vie nám niekto povedať, aký bude jej vplyv na likviditu a na úvery? Ako sa zavedie daň na celosvetovej úrovni s časovými odchýlkami a sekundovými transakciami? Ako sa to dá všetko kontrolovať?
Na všetky tieto otázky treba nájsť odpovede. Podľa môjho názoru by sme sa mali z krízy poučiť a zaujať stanoviská. Pochybujem, že je táto nová daň správna.
PREDSEDÁ: PÁN LAMBRINIDIS podpredseda
Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, diskusia o zavedení dane z medzinárodných finančných transakcií síce nie je nová, ale v súčasnosti je mimoriadne aktuálna, pretože základné ponaučenie z krízy svetového hospodárstva, najmä pre eurozónu, ktorá sa nedávno stala obeťou systematických útokov špekulantov, je, že predchádzajúca nezodpovednosť finančných trhov a neexistujúca základná regulácia a správa v oblasti financií majú bezprostredné a viditeľné následky pre reálne hospodárstvo, životaschopnosť verejného hospodárstva a sociálnu stabilitu.
Z tohto hľadiska je zavedenie dane z medzinárodných finančných transakcií mimoriadne dôležité, lebo predstavuje jednu z kľúčových súčastí dlho očakávanej reštrukturalizácie mechanizmov finančnej kontroly. Riešením však nie je to, aby sme zaviedli ďalšiu európsku daň s pochybnými následkami pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, ale aby sme vypracovali ambiciózny európsky návrh a predložili ho skupine G20.
Sirpa Pietikäinen (PPE). – Vážený pán predsedajúci, finančné trhy sú globálne, finančné spoločnosti sú globálne a finančný sektor je v tejto chvíli najväčším globálnym sektorom. Vzhľadom na to, že aj naše potreby sú globálne – napríklad rozvojový program, rozvojové ciele tisícročia alebo boj proti zmene klímy, je pre mňa viac než prirodzené, že by malo byť zdanenie finančných transakcií prvým pokusom v oblasti globálneho zdaňovania.
Politika nie je globálna a, ako vieme, ani Európska únia nie je skutočne globálna. Niekto musí prevziať vedenie pri riešení tejto záležitosti a je prirodzené, aby toto miesto zaujala Európska únia. Ten, kto prevezme vedenie, čiže vyvíja mechanizmy a modely a má duševné vlastníctvo, má zvyčajne aj rozhodujúci vplyv a aj výhodu, že je prvý.
Prinesie to výhody vo forme určitého potlačenia najviac špekulatívnych transakcií, ale podľa mňa bude najväčšia výhoda tejto dane spočívať v prístupe k úplne novej oblasti zdaňovania, globálnemu mechanizmu a získavaniu zdrojov – ani nie tak pre finančný sektor, ako pre európsky a globálny rozvoj a environmentálne potreby.
Ale na to, aby mohla byť Európska únia v tejto oblasti aktívna, musí mať jednoznačnú myšlienku a spoločnú pozíciu, a preto by som chcela, aby Komisia čo najskôr predložila návrh o tom, ako by táto daň z finančných transakcií mohla fungovať.
Edward Scicluna (S&D). – Vážený pán predsedajúci, pred vyše 40 rokmi sme ako študenti diskutovali o novom medzinárodnom hospodárskom usporiadaní, ktorého súčasťou bol návrh využitia zvláštnych pravidiel čerpania pôžičiek pre MMF a určitej dane pre národné vlády, príjmy z ktorej by sa využili na pomoc chudobným krajinám. To sa nestalo, ako vieme.
O veľa rokov neskôr sa okolnosti zmenili: globalizácia, technologický pokrok a silnejšia politická vôľa spôsobili, že sú určité plány realizovateľnejšie. Narástol však aj počet cieľov globálnej politiky. Okrem chudoby, ktorá nás, nanešťastie, ešte stále sprevádza, nás trápia aj globálne environmentálne problémy ako zmena klímy a teraz hovoríme o určitom globálnom príspevku na poistné s cieľom odškodniť obete sociálnych a hospodárskych útrap spôsobených finančnou katastrofou.
Pri viacnásobných cieľoch musíme byť opatrní. Riaďme sa múdrym pravidlom, že pre každý cieľ zabezpečíme zvláštny nástroj. Komisia nech je odvážna, ale my musíme zabezpečiť, aby bola daň z finančných transakcií veľmi cielená a realizovateľná. Nepokúšajme sa vyhovieť vždy a všetkým.
Elena Băsescu (PPE). – (RO) Som si istá, že zavedenie dane z finančných transakcií vôbec ničomu nepomôže. Nepomôže nám prekonať finančnú krízu, zabrániť novej kríze a ani neprispeje k stabilizácii finančných trhov. Toto opatrenie by malo za následok iba zvýšenie nákladov na kapitál a na úvery a obmedzenie investícií.
Pred zavedením novej dane musí Európska komisia veľmi pozorne preskúmať všetky výhody a nevýhody, ktoré sú s daňou spojené. Prijatie rozhodnutia o zavedení dane z finančných transakcií môže globálne ovplyvniť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Treba zabrániť aj dvojitému zdaneniu a vytváraniu prekážok pre voľný pohyb kapitálu.
Náklady spojené s daňou nesmú znášať bežní občania. Bolo by vhodné zvážiť zavedenie takejto dane v krajinách, v ktorých sa hromadí špekulatívny kapitál, čo vedie ku krátkodobým externým dlhom. Toto opatrenie by zabránilo hromadeniu špekulatívneho kapitálu.
Švédsko zaviedlo v roku 2009 pre banky a úverové inštitúcie ročný stabilizačný poplatok vo výške 0,036 % celkovej sumy určitých záväzkov. Zavedenie takejto dane v Rumunsku však nie je odôvodnené. V kontexte rokovaní medzi rumunskou vládou, MMF a Európskou komisiou boli dohodnuté legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k osobitnému správnemu postupu, aby mohla Rumunská národná banka rýchlo a účinne zasiahnuť, keď sa niektorá úverová inštitúcia ocitne v ťažkostiach.
Na základe tohto by som sa chcela Európskej komisie spýtať, o akých mechanizmoch alebo programoch sa uvažuje s cieľom ochrániť krajiny pred hromadením špekulatívneho kapitálu a či uvažuje aj o iných opatreniach na reguláciu a dohľad nad finančným systémom.
Ďakujem.
Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, pri diskusii o tejto téme mi napadajú dve slová, latinské slová festina lente, čiže „ponáhľaj sa pomaly“, pretože táto téma je, rovnako ako všetky dane, evidentne dosť kontroverzná. Predpokladám, že je mimoriadne atraktívne hovoriť o zavedení dane pre finančné inštitúcie, aby sme ich donútili lepšie si uvedomiť riziko a možno zaplatiť za hriechy, ale finančné transakcie majú globálny a nie iba európsky charakter, takže ako povedala pani Swinburnová, musíme zvážiť všetky možnosti.
Pozrime sa, akým smerom idú MMF a skupina G20 a potom sa možno začnime pohybovať, ale určite to musíme veľmi starostlivo zvážiť. Takže hovorím: „festina lente“, ponáhľajme sa pomaly a až po hlbokých úvahách a rozsiahlych konzultáciách, a až potom môžeme konať – či už s pomocou Robina Hooda alebo bez nej.
Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, aj keď sú rozvinuté krajiny zodpovedné za 80 % emisií skleníkových plynov, za najhoršie následky dnes platia rozvojové krajiny. Tieto mimoriadne ťažké následky zasahujú najchudobnejšie krajiny, krajiny, ktoré skleníkový efekt nijako nezapríčinili.
V súčasnosti je dvadsať miliónov utečencov z environmentálnych dôvodov. Ak okamžite niečo nespravíme, v roku 2050 ich bude päťsto miliónov. Voči týmto krajinám máme v oblasti klímy vážny záväzok vo výške približne 100 miliárd EUR ročne. Spravodlivý podiel Európskej únie predstavuje 35 miliárd EUR.
Je dôležité, aby sme okamžite zaviedli daň z finančných transakcií na financovanie našich záväzkov v oblasti klímy. Táto daň nám zároveň umožní platiť záväzky v oblasti klímy voči našim potomkom prostredníctvom pomoci financovania energetickej nezávislosti od uhlia.
Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy je opätovne predmetom diskusií a tejto rozpravy návrh, ktorý pred dvadsiatimi rokmi neuspel. Už ho nepodporujú iba vedci alebo menšinové či opozičné skupiny. Zavedenie tejto dane teraz navrhujú skupina G20, Medzinárodný menový fond a niektorí vedúci predstavitelia najviac rozvinutých krajín na svete. Tejto príležitosti sa musíme chopiť, lebo prichádza v správnom čase.
Ako člen Výboru pre rozvoj podporujem názor, že ak sa takáto daň zavedie, mala by sa časť získaných príjmov využiť na financovanie rozvoja. Ak by sa príjmy využili čisto na poistenie uloženia financií alebo na čisto hospodárske účely, finančný sektor by neprispel spravodlivým dielom k všeobecnej spravodlivosti. Preto by časť príjmov mala byť venovaná v prospech rozvojovej pomoci.
Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, teší ma, že ste venovali čas tejto dôležitej rozprave. Myšlienka dane z finančných transakcií vyvolala doteraz množstvo pozornosti. Ako som už vysvetlil, Komisia momentálne skúma inovatívne financovanie na globálnej úrovni a osobitnú pozornosť venuje nasledujúcim veciam.
Po prvé, analýze aspektu konkurencieschopnosti. Keďže sú finančné transakcie také mobilné a finančné trhy také súťaživé, zdá sa, že je pravdepodobnosť presunutia ich aktivít na iné trhy veľmi vysoká. Znamená to, že na medzinárodnej úrovni sú potrebné spoločný prístup a aspoň dobrá spolupráca.
Druhou vecou je kumulatívny účinok rôznych iniciatív, ktoré by nemali narúšať schopnosť finančného sektora podporovať hospodársku obnovu.
Po tretie musíme tú analýzu vypracovať správne. Komisia čoskoro predloží svoju analýzu rôznych možností. Musím povedať, že to nie je jednoduché. Robíme analýzu a analyzujeme rôzne nástroje, ktoré sa netýkajú iba dane z finančných transakcií, ale aj možných poplatkov za aktíva bánk, za pomer celkových investícií k vlastnému kapitálu a podobne. Analýzu musíme vykonať veľmi starostlivo, aby sme vyvodili správne závery o najlepších možnostiach.
Komisia porovná svoje závery so závermi jedného zo svojich medzinárodných partnerov. Na základe toho bude možné určiť ešte viac sľubných nástrojov, ktoré Komisia podrobnejšie posúdi.
Mal by som tiež povedať, že na rozdiel od predchádzajúcich strategických dokumentov sa v stratégii EÚ 2020 veľakrát opakujú výrazy „zdanenie“ a „dane“. Myslím si, že Komisia venuje veľkú pozornosť záležitostiam súvisiacim s vývojom v oblasti zdaňovania.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že Komisia podporuje serióznu globálnu analýzu možných výhod a nevýhod rôznych nástrojov inovatívneho financovania vrátane dane z finančných transakcií. Chcem sa poďakovať Parlamentu za záujem a angažovanosť v tejto veci.
Predsedajúci. Vsúlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal návrh uznesenia(1) v mene Výboru pre hospodárske a menové veci na ukončenie rozpravy.
Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční v stredu 10. marca 2010 o 12.00 hod.
Písomné vyhlásenia (článok 149)
Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Už dlho som zástancom dane z finančných transakcií alebo dane z finančných špekulácií, ako ju nazývajú jej zástancovia v USA. James Tobin ako jeden z prvých podporoval túto myšlienku ako prostriedok stabilizácie finančných trhov a zároveň získavania financií pre rozvojovú pomoc. Mocní finanční špekulanti a mocné vlády ju odmietli ako nerealizovateľnú. V dôsledku krízy teraz MMF skúma jej realizovateľnosť a musíme trvať na tom, aby zákulisná lobby nezničila správu expertov a neoznačila ju za zbytočnú. Teraz máme v Európe nástroje, napríklad zúčtovací systém SWIFT, ktoré by nám umožnili uplatniť túto daň. V protiklade k výsledkom výskumu sa však vyťahujú pochybné staré argumenty o tom, že by sa jej vyhýbali a že by bola bremenom pre spotrebiteľov. Finančnú krízu spôsobenú finančnými špekulantmi bez svedomia, ktorí majú naďalej obrovské príjmy a ktorých činnosť zrazila svetové hospodárstvo na kolená, treba obmedziť. Rastúcu podporu dani z finančných transakcií musí intenzívne presadzovať verejná mienka, aby vlády začali konať a aby nekapitulovali pred chamtivcami.