Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 8. marca 2010 - Štrasburg

1. Pokračovanie prerušeného zasadania

PREDSEDÁ: PÁN BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 17.05 hod.)

  Predseda. – Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prerušené vo štvrtok 25. februára 2010.

2. Vyhlásenia predsedníctva

  Predseda. – Na začiatku zasadnutia by som chcel povedať niekoľko vecí. Na úvod tohto plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu vás musím opäť informovať o niekoľkých tragických prírodných katastrofách, ktoré sa stali v posledných dňoch. Dnes bolo v Turecku zemetrasenie, pri ktorom zahynulo najmenej 57 ľudí. Minulý týždeň bolo zemetrasenie aj v Čile a vyžiadalo si takmer 300 obetí. Búrky, ktoré zúrili v celej Európe, zapríčinili smrť viac ako 60 ľudí, pričom väčšinou išlo o občanov Francúzska. Okrem toho by sme nemali zabúdať na Haiti, kde je najnovší počet obetí januárového zemetrasenia v súčasnosti vyšší ako 300 000 ľudí. Vo všetkých týchto prípadoch som v mene Európskeho parlamentu vyslovil úprimnú sústrasť rodinám obetí. Každá náhla a predčasná smrť je predovšetkým tragédiou pre dané rodiny, ale keď sa obete počítajú v desiatkach alebo stovkách tisícov, znamená to zároveň tragédiu pre celé národy a celý svet. Pridajme sa k solidarite s rodinami a vyjadrime ju aj krajinám, ktoré zasiahla takáto tragédia.

Vo štvrtok 11. marca si pripomíname 20. výročie obnovenia nezávislosti Litvy. Litva bola prvou krajinou sovietskeho bloku, ktorá vyhlásila nezávislosť od ZSSR. Medzi litovskými poslancami Európskeho parlamentu sú štyria signatári, ktorí v roku 1990 podpísali vyhlásenie nezávislosti. Blahoželáme našim kolegom poslancom z Litvy.

(potlesk)

Dňa 11. marca 1990 aj estónsky kongres, teda demokratický dočasný parlament, prijal vyhlásenie o opätovnom založení štátu po 50 rokoch sovietskej okupácie. Blahoželáme aj našim kolegom poslancom z Estónska.

(potlesk)

V stredu 10. marca si pripomíname 51. výročie ľudového povstania v Tibete. Povstanie viedlo k tomu, že dalajláma a 80 000 Tibeťanov museli opustiť svoju krajinu. Naďalej dúfame a pravidelne vyzývame orgány Čínskej ľudovej republiky, aby zmenili postoj k tibetskému národu a začali plodný dialóg s jeho zástupcami.

(potlesk)

V súvislosti s poznámkami pána Faragea počas posledného plenárneho minizasadnutia a v súlade s článkom 153 ods. 3 rokovacieho poriadku som hovoril s pánom Farageom a rozhodol som sa sankcionovať ho tým, že mu na 10 dní pozastavím jeho denný príspevok.

(potlesk)

Rád by som vás informoval aj o niečom inom, a to o ďalšej krádeži, ku ktorej došlo. Jedna poslankyňa sa stala obeťou krádeže v blízkosti budov Európskeho parlamentu. Už istý čas rokujem so zástupcami orgánov v Bruseli, ako aj s belgickými orgánmi. Naša kolegyňa pani poslankyňa Durantová v týchto rokovaniach vystupuje ako sprostredkovateľka, pretože situáciu v Bruseli a v Belgicku veľmi dobre pozná. S Komisiou a Európskou radou v súčasnosti plánujeme vytvoriť špeciálnu zónu okolo budov všetkých troch inštitúcií, v ktorej budú bezpečnosť zaisťovať nielen bruselské orgány, ale aj belgická vláda a ústredné orgány Belgicka. V tejto veci prebiehajú intenzívne rokovania. Stretnutia, na ktorých sa táto záležitosť preberala, sa konali minulý týždeň priamo po krádeži a ďalšie sa budú konať v najbližších dňoch. Oficiálne stretnutie s políciou je naplánované na 22. marca. Zároveň by som vám rád povedal, že veľmi intenzívne pracujeme na zlepšení bezpečnosti okolo budov Európskeho parlamentu, ako aj iných európskych inštitúcií, nielen Parlamentu. Berieme to ako záležitosť, ktorá sa týka nás všetkých.

3. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

4. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

5. Podpis aktov prijatých v spolurozhodovacom postupe: pozri zápisnicu

6. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu

7. Kroky podniknuté na základe pozícií a uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

8. Presun rozpočtových prostriedkov: pozri zápisnicu

9. Petície: pozri zápisnicu

10. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

11. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

12. Program práce

  Predseda. – Konečný návrh programu, ktorý vo štvrtok 4. marca 2010 vypracovala Konferencia predsedov v súlade s článkom 137 rokovacieho poriadku, bol rozdaný. Boli navrhnuté tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pondelok:

Bez zmien.

Utorok:

Bez zmien.

Streda:

Skupina zelených/Európska slobodná aliancia a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice požiadali, aby sa do programu zaradilo vyhlásenie Komisie o sorte geneticky modifikovaných zemiakov Amflora.

  Rebecca Harms (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, opäť sme navrhli, aby sa do programu zaradila téma udeľovania licencií na geneticky modifikované zemiaky Amflora, a to z rôznych dôvodov. Po tom, ako komisár pre zdravie prevzal zodpovednosť za udeľovanie licencií na geneticky modifikované organizmy (GMO), si podľa mňa občania mysleli, že teraz budeme k udeľovaniu licencií na takéto GMO pristupovať opatrnejšie. Je to práve naopak. Považujem za škandalózne, že čoskoro po tom, ako pán komisár pre zdravie nastúpil do úradu, udelil licencie na tieto zemiaky, čím otvorene odignoroval obavy Svetovej zdravotníckej organizácie.

Okrem toho sa v predchádzajúcom volebnom období často objavovali veľké nezhody medzi Radou a Komisiou týkajúce sa postupov udeľovania licencií, pretože mnoho členských štátov nesúhlasilo s ofenzívnym postupom v rámci udeľovania licencií, ktorý podporoval samotný predseda Komisie Barroso. Dohodli sme sa, že vyvinieme iný rozumný postup udeľovania licencií. Kde je tento postup teraz? Keďže väčšina obyvateľov je proti geneticky modifikovaným organizmom, sme povinní viesť tento týždeň rozpravu o spomínanom udeľovaní licencií a ofenzívnom prístupe, ktorý sa na nás asi stále valí.

(Predseda prerušil rečníčku.)

Chcela by som požiadať, aby sa o tejto veci hlasovalo podľa mien.

  Francesco Enrico Speroni (EFD). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, bez ohľadu na všetky možné posúdenia zo strany jednotlivých poslancov alebo politických skupín si myslím, že je vhodné, aby sme vyjadrili názor na takúto dôležitú vec. Často diskutujeme o záležitostiach, ktoré sú Európskej únii veľmi vzdialené, hoci sú dôležité. Toto je otázka, ktorá sa týka nás aj našich voličov, a preto si myslím, že by sme ju mali zaradiť do programu.

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, stotožňujem sa s obavami našej kolegyne pani poslankyne Harmsovej. V mnohých členských štátoch vedieme mimoriadne búrlivú diskusiu o tejto otázke. Z toho dôvodu som už minulý týždeň na konferencii predsedov povedal to, čo by som chcel v tejto chvíli zopakovať. Nemá zmysel, aby sme teraz viedli rýchlu rozpravu bez uznesenia, ktorá potom opäť stroskotá.

Oveľa väčší zmysel má to, aby sme požiadali príslušný výbor, nech vymenuje spravodajcu, ktorý by sa zaoberal týmto procesom a zároveň odborným pozadím schvaľovacieho postupu.

Schválenie Komisie má osemročný termín spracovania. Tejto otázke sa venovalo osem rokov. Rozhodnutie bolo v Komisii prijaté na základe európskeho práva prostredníctvom rozhodnutia väčšiny. Otázka, ktorú teraz musíme zvážiť, je, či by mali byť rozhodnutia takého rozsahu predmetom práva na výnimku typu „opt-out“ zo strany Parlamentu a či bude mať Parlament nakoniec príležitosť odvolať také ďalekosiahle rozhodnutie.

Z toho dôvodu by mal byť vymenovaný spravodajca, ktorý by skontroloval tieto mechanizmy a v prípade potreby predložil správu. Cieľom by bolo dosiahnuť legislatívnu väčšinu v Parlamente, ktorá Komisiu prinúti, aby na základe našej medziinštitucionálnej dohody predložila legislatívny návrh do jedného roka. Považujem to za oveľa lepšie riešenie, ako viesť takú rýchlu rozpravu.

(Predseda prerušil rečníka.)

  Predseda. – Dodržujte rokovací poriadok, prosím. V súlade s rokovacím poriadkom sú toto jednominútové vystúpenia a to sa týka aj vystúpení na podporu požiadavky a vystúpení proti nej. Nehovorte dlhšie, prosím, lebo to narušuje program práce a je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Zapamätajte si to, prosím.

Prijal som žiadosť Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice a pani Harmsovej o hlasovanie podľa mien. Hlasovanie sa uskutoční teraz.

(Parlament zamietol žiadosť.)

(Program práce bol teda stanovený.)

13. Medzinárodný deň žien

  Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie predsedníctva o Medzinárodnom dni žien.

Medzinárodný deň žien je dnes iný, ako si ho pamätáme, aspoň v strednej a východnej Európe. V súčasnosti to nie je len záležitosť darovania kvetov ženám, ktoré poznáme. Dnes je Medzinárodný deň žien aj príležitosťou na dôležité diskusie o rovnoprávnosti, podpore matiek v mnohodetných rodinách a ukončení násilia páchaného na ženách. Európsky parlament sa do týchto diskusií aktívne zapája.

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť je mimoriadne dôležitý. V novembri 2009 sme prijali uznesenie o odstránení násilia páchaného na ženách, v ktorom vyzývame Európsku komisiu a členské štáty, aby vytvorili súdržné akčné programy proti tejto forme násilia. Je našou ambíciou, aby Európska únia mohla v tejto záležitosti ísť celému svetu príkladom.

Ženy si dnes zaslúžia viac, pretože napokon chceme zachrániť Európu pred demografickým kolapsom, ale nesmie to byť na ich úkor. Matky s tromi alebo štyrmi deťmi musia mať možnosť zamestnania a postupu v zamestnaní na základe rovnakých zásad ako muži. Všeobecne dostupné jasle a škôlky, ako aj pracovné miesta sú iba niektoré zo spôsobov, ako dosiahnuť tento cieľ. Na druhej strane však aj matky, ktoré chcú zostať doma pri svojich deťoch, by mali mať na to príležitosť, napríklad pomocou vhodného systému zdaňovania založeného na celej rodine, a nie iba na oboch manželoch.

Naším cieľom je dosiahnuť úplnú rovnosť, kde je to len možné a kde je to nevyhnutné, inými slovami – všade. Diskriminácia v práci a v spoločnosti sa musí stať minulosťou. V Európskej únii majú ženy a muži rovnakú dôstojnosť a rovnaké práva a za ochranu týchto práv sme zodpovední aj my v Európskom parlamente.

Prajem všetkým dámam prítomným v Európskom parlamente, aby každý deň mohol byť ich dňom, aby sa nikdy necítili obeťami diskriminácie a aby vás, vážené dámy a kolegyne poslankyne, bolo v Európskom parlamente čoraz viac.

  Corien Wortmann-Kool, v mene skupiny PPE. – (NL) Vážený pán predseda, ako ste už povedali, dnes je Medzinárodný deň žien. Je to sté výročie tohto sviatku. Znamená to dôvod na oslavu? Dosiahli sme veľa, ale máme pred sebou ešte dlhú cestu, ktorú môžeme zdolať, iba ak budeme všetci – ženy aj muži – navzájom spolupracovať.

Tento rok je jednou z tém Medzinárodného dňa žien solidarita a asertivita žien na celom svete: dôležitá téma v čase hospodárskej krízy. Poskytuje návod pre mužov a ženy, ako spolupracovať v záujme lepšej budúcnosti pre nás a naše deti, lebo len spoločne môžeme zabezpečiť, aby si ženy a muži boli rovní nielen pred zákonom, ale aj v ich každodennom hospodárskom a spoločenskom živote. Napokon ženy tvoria približne 50 % svetovej populácie, ale ich príjmy predstavujú iba 10 % celosvetových príjmov. Iba 5 % zo svetových vedúcich predstaviteľov sú ženy. Ženy zároveň predstavujú 75 % chudobných na svete. Toto sa môže, ba musí výrazne zlepšiť.

Nejde však iba o chudobu. Pri pohľade na ostatné časti sveta, konkrétne napríklad v mnohých častiach Ázie, sú chlapci viac cenení ako dievčatá; sú väčším prínosom pre rodinu. To má za následok zriekanie sa dcér a dokonca potraty zárodkov ženského pohlavia. Žiaľ, obchodovanie so ženami je tiež známy a bežný jav. V Afrike sa veľa mladých žien a dievčat stáva obeťami vojny a znásilňovania. Existuje veľa základných kultúrnych príčin, ktorým sa tiež musí pripísať veľký význam, ak sa má postavenie žien zlepšiť. Ženy a dievčatá trpia útlakom, najmä v moslimských krajinách, kde k tomu vedú náboženské dôvody.

Preto je dôležité, aby sme my Európska únia v našich programoch pomoci a našich medzinárodných vzťahoch tiež zdôrazňovali rovnosť medzi dievčatami a chlapcami i medzi mužmi a ženami. Preto nejde len o zníženie chudoby, ale aj o odstránenie kultúrnych predsudkov. V tomto spočíva dôležitá úloha pre vysokú predstaviteľku, podpredsedníčku Komisie pani Ashtonovú, ako aj pre pani komisárku Georgievovú.

Ešte nás však čaká veľa práce v užšom okolí, dokonca aj v rámci našej skupiny, najmä s podporou nášho pána predsedu Daula. Rada by som venovala svoju záverečnú poznámku nám občanom Európskej únie. Všetko sa začína v mladom veku, počas vzdelávania dieťaťa, a prístup k vzdelaniu dievčatám ešte stále nie je v Európe zaručený. V našej civilizácii by mala byť 100 % miera prístupu. Toto by mal byť dôležitý cieľ novej stratégie EÚ 2020.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, spoločnosť, v ktorej muži a ženy nemajú rovnaké práva v práci a živote, nie je demokratická a humánna spoločnosť. Základným predpokladom spravodlivosti v spoločnosti je, že sa vykonáva bez ohľadu na pohlavie osoby. To je niečo, čo my muži berieme ako samozrejmosť, ale ženy už tak nie, dokonca ani v spoločnostiach strednej Európy zďaleka nie. Najjasnejšie to vidieť na jednom z najväčších škandálov, ktorého sa podľa môjho názoru musíme čo najskôr zbaviť. Ako Parlament by sme k tomu mohli výrazne prispieť.

Skutočne, ako môže mať spoločnosť právo si zachovať svoj charakter rovnosti, ak muži a ženy dostávajú rôznu odmenu za rovnakú prácu na rovnakom mieste? Nikde nie je diskriminácia žien v tejto spoločnosti mlčky akceptovaná častejšie ako na pracoviskách, kde ženy do vykonávajú určitej miery rovnakú prácu ako muži v oveľa extrémnejších životných podmienkach a dostávajú za ňu prevažne o 30 alebo 40 % nižšiu odmenu. Musíme zbaviť EÚ tejto hanby. Ak tu v Európe máme vyslať odkaz k Medzinárodnému dňu žien, nech je to rovnaká odmena za rovnakú prácu na rovnakom pracovnom mieste pre mužov aj ženy. To je ústredná požiadavka sociálnej spravodlivosti.

(potlesk)

Uznávame, že Komisia sa snaží. Dnes vidíme, že európska charta práv žien sa začína odrážať od zeme. To je dobré a vítame to. Sme však trochu sklamaní a žiadam vás, aby ste to tlmočili aj pani Redingovej a pánovi Barrosovi. Chceli sme, aby zavedenie tejto charty bolo viac ako len formálne vyhlásenie, a tiež by sme boli radi, keby bol dodržaný pôvodný sľub, a to, že bude do tohto procesu zapojený Parlament, ako aj agentúry občianskej spoločnosti. Ale nestalo sa tak. S tým sa ešte dokážeme vyrovnať. Avšak ocenili by sme, keby išlo o viac ako len o formálne vyhlásenie a keby inštitúcie spolupracovali v snahe o nápravu tohto konkrétneho príkladu, ktorý som práve spomenul. Naša kolegyňa pani poslankyňa Wortmannová-Koolová spomenula ostatné príklady.

Na Medzinárodný deň žien musíme my Európania uznať jednu vec: na našom kontinente sme ešte stále nedosiahli rovnaké práva, ale dramatická nespravodlivosť voči ženám v iných častiach sveta siahajúca od mrzačenia ženských pohlavných orgánov po povinné nosenie závoja, všetky tieto základné práva, ktoré sa ženám a najmä dievčatám na celom svete upierajú, by nás mali znepokojovať nielen 8. marca.

Z tohto dôvodu sa chcem poďakovať odborníkom v oblasti ľudských práv v tomto Parlamente. Tu každý štvrtok popoludní počas zasadnutí v Štrasburgu diskutujeme, okrem iných vecí, o porušovaní ľudských práv žien. Na Medzinárodný deň žien by sme mali tiež poznamenať, že tieto štvrtkové popoludňajšie rozpravy si zasluhujú prinajmenšom takú účasť, akú máme teraz na plenárnom zasadnutí.

  Diana Wallis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, začnem tým, že som ešte pred malou chvíľou nečakala, že prednesiem tento prejav, ale je veľmi dôležité, že oslavujeme Medzinárodný deň žien, a osobitne tento, 100 rokov od prvého návrhu na ustanovenie tohto sviatku. Mal by to byť deň na oslavu toho, ako ďaleko sa ženy dostali, ale aj na zvýšenie povedomia o tom, aká dlhá cesta nás ešte čaká, pokiaľ ide o rovnosť.

Vážený pán predseda, povzbudzovali ste k tomu, aby v tomto Parlamente bolo viac žien. Výsledky sú dobré, ale ešte stále nie sú postačujúce. Pri pohľade na parlament v našej krajine niektoré odhady hovoria, že nám bude trvať 200 rokov, kým dosiahneme rovnováhu pri súčasnej miere pokroku, takže nejdeme dosť rýchlo, aby sme dosiahli skutočnú rovnosť.

Ďalšou otázkou, ktorou sa Parlament tento týždeň zaoberá, je obchodovanie s ľuďmi a násilie páchané na ženách. Minulý týždeň som doma, vo svojom volebnom obvode, navštívila výstavu malieb a fotografií žien, ktoré boli predané z krajiny susediacej s našou Úniou – Moldavska – do našej Únie. Niektoré odhady hovoria, že ženy – a, samozrejme, aj muži – sa stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi v takej veľkej miere, ktorá bola porovnateľná s obchodovaním s africkými otrokmi pred 350 rokmi, ale ženy sú hlavnými obeťami. Ak my ako Európske spoločenstvo s tým nevieme nič urobiť a poradiť si s problémom žien, ktoré sú obeťami tohto obchodovania, potom by bolo úbohé, keby sme nedosiahli pokrok v tento deň.

Ďalšou otázkou, na ktorú by sme sa mali zamerať, je problematika zdravia mnohých žien, ktorou sa treba zaoberať a ktorej sa nedostáva toľko času a energie, koľko by sa malo. Veľa sme dosiahli, veľa môžeme oslavovať, ale oveľa viac ešte musíme urobiť.

  Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Medzinárodný deň žien, 8. marec. Pokiaľ sa pamätám, vždy som oslavovala tento deň, ako aj moja mama a stará mama predo mnou. Niekedy ma 8. marca skľučuje pomyslenie, čo všetko ešte treba urobiť, kým budú muži aj ženy užívať ozajstnú rovnosť príležitostí. Je toľko žien, pre ktoré je násilie každodennou skutočnosťou, toľko žien, ktoré žijú v chudobe, toľko žien, ktoré sa bez pomoci starajú o svoje deti a rodičov; a tak málo žien, ktoré dosiahli vrchol v podnikaní, akademickej oblasti a politike.

Potom si však pomyslím na generáciu mojej starej mamy, ktorá, keď sa vydala, musela prestať pracovať a nemala vôbec žiadne príležitosti na vzdelanie, a na generáciu mojej mamy, ktorá veľmi tvrdo bojovala za možnosť rozhodovať o svojom vlastnom tele, a vidím, ako veľmi sme pokročili v priebehu jedného storočia; vidím, že sa to naozaj dá zmeniť. Teraz by sme mali urobiť, čo je v našich silách, ak chceme v blízkej budúcnosti urobiť svet lepším miestom.

Európska únia k tomu môže významne prispieť, ale iba ak prekročí hranice pekných slov. Boj za rovnaké práva je už pridlho zavalený príliš veľkým množstvom pekných slov, ku ktorým sa pridalo zopár ďalších. V piatok Komisia predstavila chartu práv žien, v ktorej sa nachádza veľmi veľa pekných slov. Mám silné pochybnosti o jej uplatňovaní. Tento skepticizmus je posilnený skutočnosťou, že sa o nej nekonzultovalo s Európskym parlamentom a mimovládnymi organizáciami (MVO), ako už povedal pán Schulz. Keďže je to však prvá iniciatíva komisárky Redingovej ako komisárky zodpovednej za rovnosť príležitostí, som veľmi ochotná preukázať jej svoju dôveru.

Dôležité sú iniciatívy, ktorými dopĺňa svoje pekné slová. Ak nám v tomto období predloží smernicu o boji proti násiliu páchanému na ženách, smernicu o otcovskej dovolenke, prísne opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti žien – napríklad zlepšenie vzájomnej zlučiteľnosti pracovného a vyučovacieho času – a kvóty pre ženy na vysokých pozíciách, aspoň vo svojich vlastných radoch v Komisii, ak Komisia premení svoje pekné slová na skutočné činy, moji kolegovia v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii a ja sa ako prví postavíme a preukážeme svoje uznanie.

Ak chceme vidieť zmenu, musíme navzájom spolupracovať: Komisia, Rada a ľavica i pravica v tomto Parlamente. Dnes 8. marca nie je len Medzinárodný deň žien, ale aj narodeniny môjho syna, ktorý má dnes dva roky. Z celého srdca dúfam, že o 30 rokov bude žiť v Európe, kde on a jeho manželka – alebo manžel – sa budú rovnako deliť o zodpovednosti súvisiace so starostlivosťou o dieťa a kde ženy budú mať rovnakú šancu stať sa profesorkami, výkonnými riaditeľkami alebo eurokomisárkami. V nasledujúcich rokoch sa jeho mama bude o to zo všetkých síl snažiť a, našťastie, nie som jediná.

(potlesk)

  Marina Yannakoudakis, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predseda, Medzinárodný deň žien nám prináša spoločnú príležitosť zamerať sa na otázky a problémy, ktorým ženy dnes čelia – zamerať sa na rôzne formy nerovnosti, ktorej sú mnohé ženy svedkami, ale aj oslavovať úspechy žien v priebehu storočia.

My v Spojenom kráľovstve s mimoriadnou hrdosťou oslavujeme osobnosti, ktoré posunuli náš národ dopredu v oblasti práv žien: ženy ako Emily Pankhurstová, vodkyňa britských sufražetiek, ktorá vybojovala pre ženy právo voliť, Širin Ebadiová, nositeľka Nobelovej ceny mieru v roku 1993, ktorú získala za svoje úsilie v presadzovaní ľudských práv, najmä práv žien, a Margaret Thatcherová, prvá britská premiérka zvolená v roku 1979.

Otázka žien, ktoré dosahujú vysoké pozície a majú rovnaké príležitosti ako muži je dnes rovnako závažná ako v Spojenom kráľovstve v čase, keď bola zvolená prvá premiérka.

Môžeme poskytovať možnosti vzdelávania a zamestnania, ale rozdiel v odmeňovaní stále pretrváva. Môžeme vytvárať právne predpisy proti diskriminácii na pracovisku, ale nemôžeme vytvárať právne predpisy proti tlakom z hľadania rovnováhy medzi prácou, rodinným životom a vedením domácnosti.

Ako parlament by sme sa mali snažiť vychádzať v ústrety ženám, aby mali možnosť výberu svojho uplatnenia. Ak si zvolia budovanie kariéry, musia byť v tom podporované za rovnakých podmienok. Ak sa rozhodnú zostať doma a starať sa o svoju rodinu, nesmú byť podceňované. Výraz „iba žena v domácnosti“ by sa mal zakázať. Žiadna žena nie je „iba“ čokoľvek. Každá žena je vzácna pre svoj prínos.

Preto ak hovoríme o úspešných ženách, myslím si, že jedna skupina žien musí stáť na čele zoznamu a v Spojenom kráľovstve slávime ich prínos 14. marca, teda matky na celom svete: ženy, ktoré sa dobrovoľne vzdali vlastných ambícií a venujú svoj život výchove detí. Pretože ak to robia správne, prispievajú k cieľu nás všetkých – spoločnosti založenej na rovnosti a tolerancii, kde sa dodržujú ľudské práva bez ohľadu na pohlavie.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Vážený pán predseda, dnes slávime Medzinárodný deň žien a uplynulo 15 rokov od vytvorenia platformy OSN pre ženské práva. V polovici revízie, ktorá práve prebieha v New Yorku, môžem spolu s ostatnými členmi delegácie Európskeho parlamentu povedať iba to, že ženy na celom svete sa budú musieť uspokojiť so súčasným stavom. Napriek pozitívnym uzneseniam, ktoré nedávno prijal Parlament, správe pána Tarabellu a uzneseniu o Pekingu +15, stretnutie OSN, žiaľ, ešte neprinieslo žiadne výsledky.

Vlády štátov EÚ zapojené do rokovaní majú očividne menej odvážne ciele týkajúce sa práv žien ako tie, ktoré uviedol Európsky parlament v už spomenutom uznesení. Niekedy sa mi zdá, že vlády štátov EÚ využívajú pekinskú platformu predovšetkým ako prostriedok na poúčanie nečlenských štátov EÚ o rovnosti. Je často jednoduchšie hovoriť druhým, čo majú robiť, ako priniesť vlastné výsledky.

Predseda Komisie pán Barroso pred svojím zvolením sľúbil, že vypracuje chartu práv žien. Dnes sme mali možnosť prečítať si dokument Komisie. Ja a naša skupina, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, sme hlboko znepokojení nad slabým obsahom a spôsobom, akým bola táto charta vypracovaná. Vážne hrozí, že nebude mať ani cenu papiera, na ktorom je napísaná. Parlament, vnútroštátne orgány a európske dobrovoľnícke organizácie sa na tejto charte nepodieľali a neprispeli k nej a, samozrejme, ani občania Európy neboli zapojení do tohto procesu.

Rád by som vysvetlil pánovi Barrosovi, že vydať vyhlásenie o spoločných hodnotách nestačí. Ženy a muži v Európe potrebujú vplyvný dokument, pripravený a vypracovaný v spolupráci so všetkými príslušnými stranami.

Nech je ním prvý návrh charty práv žien. Využime obdobie do ďalšieho Medzinárodného dňa žien tak, že budeme viesť rozpravy a diskusie s Parlamentom, vnútroštátnymi orgánmi a dobrovoľníckymi organizáciami v Európe. Keď budeme potom sláviť ďalší Medzinárodný deň žien, bude evidentné, že sme dosiahli pokrok.

Pracujeme na ochrane práv žien nielen 8. marca, ale každý deň v roku. Toto potrebujú ženy a muži v Európe.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predseda, chcela by som požiadať všetkých politikov a zákonodarcov, aby prestali vydávať takéto demagogické zákony o rovnosti komplikujúce život ženám, ktoré chcú pracovať. Odstrašujú organizácie od zamestnávania žien. Rovnosť nie je o zákonoch: je o správaní.

Ako pracujúca matka som za 30 rokov svojho profesionálneho života nikdy nebola prijatá do zamestnania alebo povýšená na základe ničoho iného ako svojej kvalifikácie a zásluh, a urážalo by ma, keby ku mne pristupovali inak len pre moje chromozómy. Mám však konkrétne požiadavky na tento Parlament v záujme obrany žien na celom svete.

Chcem, aby sa diskutovalo o probléme zabavovania pozemkov v Španielsku a aby sa tento problém vyriešil, aby sa skoncovalo s utrpením mnohých žien a mužov, ktorým hrozí demolácia ich domovov a nemôžu v nich bývať. Nemyslíte si, že je to násilie?

Chcem, aby tento Parlament zastavil prísun finančných prostriedkov do oblastí, kde dochádza k takémuto hrubému porušovaniu ľudských práv. Nemyslíte si, že je to násilie?

Chcem, aby tento Parlament vypočul a chránil tých, ktorí chcú vyjadriť svoje obavy týkajúce sa štrukturálnych nezrovnalostí postihujúcich európsky rozpočet, ako som sama urobila pred ôsmimi rokmi, ale aby ich nepostihol rovnaký osud ako mňa. Nie je to násilie?

Chcem, aby sa odmietlo udeliť absolutórium pre Európsku komisiu, až kým audítori bez výhrad neschvália 100 % rozpočtu. Takto si želám, aby si Parlament uctil ženy a mužov v Európe, tých, ktorí svojimi daňami umožňujú Európskej únii existovať.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Chcela by som zdôrazniť mojim kolegom poslancom, že je vážna chyba vo všeobecnosti hovoriť o európskych ženách a právach žien žijúcich v Európskej únii bez toho, aby sme brali do úvahy druhotriednu pozíciu žien v postkomunistických nových členských štátoch strednej a východnej Európy. Nadišiel čas, aby EÚ vyslala vyšetrovaciu misiu na preskúmanie ich konkrétneho nedostatku práv a na základe výsledkov napravila existujúcu vážnu diskrimináciu medzi ženami v rámci samotnej Európy.

Dovoľte mi spomenúť len dve oblasti. Obidve sa týkajú globalizácie, neoliberálneho hospodárstva, liberalizovaného voľného obchodu a ich nedostatkov. Prvou je, že nadnárodné spoločnosti, ako aj veľké európske firmy zaregistrované v EÚ používajú iné normy pracovného práva a ochrany zdravia pri práci. Myslím tým napríklad veľké maloobchody, hypermarkety, ako sú tie na obidvoch stranách hranice medzi Rakúskom a Maďarskom. Rovnaká spoločnosť uplatňuje rôzne normy týkajúce sa prestávok, času na obed a výpovede. Nútia pracovať ženy z východnej Európy, v tomto prípade Maďarska, prakticky v otrockých podmienkach.

Druhou, úplne nepreskúmanou oblasťou je migrácia žien v rámci Európskej únie. Ženy v druhotriednej pozícii v strednej a východnej Európe, ako napríklad Maďarky, hľadajú zamestnanie na Západe ako pomocníčky v domácnosti, ktoré žijú ako slúžky alebo ekonomické utečenky, pričom musia často opustiť svoje deti. Z hľadiska ich práv a dôstojnosti ich situácia oveľa viac pripomína situáciu žien v rozvojových krajinách tretieho sveta ako situáciu ich sestier v západnej Európe, ktoré sú spoluobčiankami členských štátov EÚ. To si žiada naliehavú nápravu.

  Predseda. – Chcel by som srdečne privítať pána komisára Dalliho. Vitajte, pán Dalli. Pán komisár teraz prednesie vyhlásenie v mene Komisie.

  John Dalli, člen Komisie. – Vážený pán predseda, som veľmi rád, že som sa prvýkrát zúčastnil na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu práve v tento dôležitý deň – 8. marca, na Medzinárodný deň žien. Zároveň je pre mňa česť zastupovať Komisiu, a predovšetkým pani podpredsedníčku Redingovú, ktorá bude stáť na čele úsilia Komisie chrániť základné práva.

Toto je jedinečná príležitosť na spoločné oslavovanie hospodárskych, politických a sociálnych úspechov žien v minulosti, súčasnosti i budúcnosti. V roku 1957 bola v európskych zmluvách zakotvená rodová rovnosť. Odvtedy obdivuhodné množstvo právnych nástrojov a následne množstvo rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vytvorilo súbor právnych predpisov na úrovni EÚ.

Chcel by som pripomenúť, že rodová rovnosť nie je iba základná hodnota zakotvená v zmluve, ale že politiky rodovej rovnosti sa ukázali ako hybná sila hospodárskeho rastu. Predseda Európskej komisie a podpredsedníčka pani Redingová minulý piatok obnovili záväzok Komisie hodnotám rodovej rovnosti predstavením charty žien.

Charta žien predstavuje politický záväzok Komisie prehĺbiť rovnosť medzi ženami a mužmi v piatich oblastiach: v oblasti rovnakej ekonomickej nezávislosti; rovnakej odmeny za rovnakú prácu; rovnosti v rozhodovaní; dôstojnosti, nedotknuteľnosti a odstránenia rodovo podmieneného násilia aj za hranicami Únie.

V septembri 2010 bude po charte žien nasledovať nová komplexná stratégia pre rovnosť medzi ženami a mužmi. Táto stratégia prenesie zásady charty žien do konkrétnych opatrení, ktoré budú zavedené v priebehu nasledujúcich piatich rokov.

Sú tam ambiciózne projekty a ciele, ktoré Komisia nebude schopná dosiahnuť sama. Bude musieť úzko spolupracovať so svojimi hlavnými partnermi na úrovni EÚ a predovšetkým s vami, Európskym parlamentom a Výborom FEMM. Medzinárodný deň žien je výbornou príležitosťou, aby sme si všetci pripomenuli tento záväzok.

  Predseda. – Týmto sa skončili prejavy týkajúce sa nielen Medzinárodného dňa žien, ale aj nášho neustáleho úsilia pri dosahovaní rovnakých práv pre ženy a odstraňovaní násilia.

14. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu

  Predseda. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) 8. februára 2010 prijalo Rumunsko pozvanie od prezidenta Spojených štátov, aby sa zúčastnilo na rozvoji protiraketového obranného systému USA. To je dôkaz dôvery prejavenej našej krajine a nesmieme zabudnúť ani na profesionalitu, ktorú preukázala rumunská armáda v Afganistane a Iraku. Na území Rumunska budú umiestnené tri batérie, z ktorých každú bude tvoriť osem rakiet. Podľa harmonogramu dohodnutého s USA má byť tento obranný systém v prevádzke od roku 2015.

Myslím si, že téma protiraketovej obrany sa musí stať témou a súčasťou programu Európskej únie, pretože musíme byť informovaní o riziku šírenia programov balistických rakiet.

Musím zdôrazniť, že tento nový systém nie je zameraný na Rusko. Pri vymedzení novej štruktúry systému USA sa vlastne zohľadnilo niekoľko pripomienok a požiadaviek Moskvy. V najbližšom období sa začnú dvojstranné rokovania s vyhliadkou podpísania potrebných dohôd, ktoré bude musieť ratifikovať rumunský parlament.

Ďakujem vám.

  Georgios Papastamkos (PPE). – (EL) Vážený pán predseda, naozaj sa domnievam, že ozdravenie verejných financií členského štátu eurozóny je zodpovednosťou samotnej eurozóny. Je však potrebný koordinovaný zásah na ochranu spoločnej meny pred špekuláciami.

Desivá finančná kríza v Grécku a finančná nerovnováha v ďalších členských štátoch zvýraznila potrebu politicky riadenej európskej hospodárskej správy. V otázke Komisii zo 17. februára 2010 som navrhol zriadenie Európskeho menového fondu. Teší ma, že vidím pána komisára Rehna, ako podniká kroky v tomto smere. Budeme čakať ucelený návrh Komisie.

  Carlos José Iturgaiz Angulo (PPE). – (ES) Vážený pán predseda, sudca španielskeho ústredného trestného súdu potvrdil to, o čom sme už mnohí vedeli, konkrétne to, že venezuelský prezident Hugo Chávez spolupracuje s teroristickými organizáciami ETA a FARC. To je dôkaz, že pán Chávez je komplicom teroristov, že vražedným teroristom poskytuje útočisko na venezuelskej pôde a že im pomáha dosadzovaním do oficiálnych pozícií vo venezuelskej vláde. Pán Chávez v podstate spolupracuje so zločincami z organizácie ETA.

Ako Bask, Španiel a Európan by som rád zavrhol a odsúdil hrozivý postoj diktátora Huga Cháveza. Nalieham na európske inštitúcie, aby prijali všetky potrebné opatrenia na odsúdenie pána Cháveza a tým tiež odsúdili jeho politiku podporovania teroristov.

Chcel by som tiež pripomenúť vláde pána Rodrígueza Zapatera, ktorá v súčasnosti zastáva funkciu rotujúceho predsedníctva Európskej únie, že vo vzťahu k pánovi Chávezovi nemá význam tváriť sa priateľsky a nerozhodne ako doteraz. Nemá zmysel prejavovať sympatie ani priateľské gestá a spoluprácu, pretože keď španielska vláda vezme späť svoje slová a preukáže pokoru pánovi Chávezovi tak, ako sa to stalo nedávno, rovná sa to potrestaniu obetí terorizmu, pohŕdaniu španielskym systémom súdnictva a tým aj opovrhovaniu slobodou a demokraciou.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Aj keď Fond solidarity Európskej únie funguje ako celok dobre, skúsenosti získané v priebehu prvých rokov jeho uplatňovania ukazujú, že činnosť fondu má stále veľké obmedzenia a slabé stránky. Súvisia s nedostatočnou rýchlosťou fondu v poskytovaní finančných prostriedkov, s úrovňou transparentnosti kritérií na mobilizáciu fondu v prípade regionálnych katastrof, ako aj s obmedzeniami v súvislosti s prírodnými katastrofami.

Musím vám pripomenúť, že Rumunsko dostalo finančnú podporu od Európskej únie na projekty realizované v oblastiach postihnutých záplavami. Finančné prostriedky fondu však boli uvoľnené neskoro vzhľadom na čas, kedy ich bolo možné najúčinnejšie použiť.

Vzhľadom na to si myslím, že možnosť pomoci pridelenej vo forme systému zálohových platieb na základe počiatočného odhadu priamych škôd krajine postihnutej katastrofou na jej požiadanie by bola veľmi ceneným prostriedkom v postihnutých oblastiach okamžite po výskyte katastrofy.

Ďakujem vám.

  Antonio Masip Hidalgo (S&D). – (ES) Vážený pán predseda, Fidel Castro a jeho oligarchovia už dávno zradili ideály kubánskej revolúcie. S týmito ideálmi sa stotožňovali národy celého sveta, najmä elita medzinárodnej mládeže, ktorú inšpirovali.

V súčasnosti však diktatúru Castrových bratov charakterizuje nedostatok súcitu s politickými väzňami, väzňami svedomia a s ich vlastným ľudom. Pripomína mi to obdobie diktátora Franca na smrteľnej posteli pre jeho zlé zaobchádzanie s politickými väzňami, ktorých tiež považovali za bežných zločincov, pre rovnakú posadnutosť pohŕdaním exulantmi.

Castro skončil ako Franco a všetci ďalší nepriatelia slobody, ktorí dostali do rúk opraty moci. Napriek tomu sa od nás očakáva, že budeme zachraňovať životy a prejavíme solidaritu s tými, ktorí bojujú a trpia. To je povinnosť nás ako Európanov, ktorí sú oddaní demokracii, slobode a ľudským právam.

  Gianni Vattimo (ALDE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, vieme, že Komisia a španielske predsedníctvo rázne udávajú tempo rokovaní s určitými krajinami Strednej a Južnej Ameriky, aby uzavreli dohody o pridružení ešte pred májovým samitom medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou.

Ako spolupodpredseda zhromaždenia EuroLat by som chcel Parlament upozorniť na skutočnosť, že pri niektorých z týchto krajín hrozí riziko urýchlenia rokovaní, pričom sa zanedbajú dôležité otázky týkajúce sa ľudských práv a rešpektovania ľudských práv v rôznych regiónoch. Napríklad v Kolumbii prakticky každodenne naďalej dochádza k atentátom na odborárov. V Hondurase, s ktorým rokujeme o dohode, vláda zostáva v pozícii, ktorá je jednoducho produktom vojenského štátneho prevratu, ktorý sa uskutočnil minulý rok. V Guatemale sú podobné problémy, ktoré nesúvisia s ľudskými právami, ale ktoré sa týkajú určitých aspektov dohôd, ktoré prehliadame.

Som presvedčený, že je dôležité, aby Komisia a predsedníctvo venovali týmto záležitostiam väčšiu pozornosť.

  Diana Wallis (ALDE). – Vážený pán predseda, pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa žien by som chcela spomenúť osobitnú záležitosť týkajúcu sa zdravia žien, ktorá vytrvalo zostáva Popoluškou medzi ostatnými problémami. Stála som tu pred dvomi alebo možno tromi rokmi a hovorila som o nenápadnej, neviditeľnej, bolestivej chorobe, ktorá oslabuje ženy – endometrióze: chorobe, ktorá ničí životy, rodiny a plodnosť. Niektoré ženy ani nemajú možnosť stať sa matkami. Možno je to preto, že sa týka menštruácie, o ktorej nechceme hovoriť, ba dokonca ju nechceme ani pomenovať. Takže to zopakujem – endometrióza.

Stále nie je známe, čo ju spôsobuje, stále nie je známa liečba a stále postihuje až jednu z desiatich žien a jej výskyt je na vzostupe. Tento týždeň je v celej Európe Týždňom povedomia o endometrióze. Takže, kedy budeme brať tieto ženy, ich rodiny a ich utrpenie vážne? Je dobré že ste tu, pán komisár, a že to počujete. Možno by sme mohli pomôcť vhodným financovaním – dúfam, že ešte tento rok.

  Sandrine Bélier (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, spomenuli ste búrku Xynthia, ktorá práve zasiahla západnú Európu, usmrtila takmer 60 ľudí a spôsobila značné materiálne škody.

Dnes som mimoriadne smutná, ale aj nahnevaná, pretože tejto ľudskej katastrofe sa dalo zabrániť alebo aspoň sa dali zmierniť jej dôsledky. Až donedávna sa vo Francúzsku a dnes už v celej Európe rozvíjali pobrežné oblasti a povodňové oblasti, čo predstavuje rozpor so súčasnými európskymi a vlastne aj vnútroštátnymi právnymi predpismi a ich porušovanie.

V mnohých prípadoch ide o lokality systému Natura 2000. Ich ochrana pred urbanizáciou je nesmierne dôležitá, aby sa obmedzili vplyvy podobných prírodných udalostí. Je našou úlohou, aby sme preukázali väčšiu zodpovednosť, aby sme zabezpečili prísne uplatňovanie predpisov Spoločenstva zo strany členských štátov – najmä smernice o vtákoch a smernice o biotopoch – a aby sme štrukturálne fondy podmienili požiadavkami týkajúcimi sa udržateľnosti, bezpečnosti a biologickej rozmanitosti.

Stratégia EÚ 2020 je jedinečnou príležitosťou na predefinovanie nášho vzťahu k životnému prostrediu.

(Predseda prerušil rečníčku.)

  Ivo Strejček (ECR). – (CS) Vážený pán predseda, dámy a páni, významné české médiá minulý týždeň informovali o tom, že nemecká dopravná polícia zaviedla oveľa prísnejšie kontroly českých vodičov na nemeckej strane hranice. Podľa týchto správ sú kontroly častejšie a podstatne dôkladnejšie. Situácia je podľa svedkov ešte horšia, pretože niektorí ľudia musia pri kontrolách dokonca odovzdať vzorku moču, a to v podmienkach hraničiacich s ľudskou dôstojnosťou. Nejde teda o bežné cestné kontroly spojené s kontrolou cestovných dokladov či dokladov týkajúcich sa technického stavu alebo pôvodu vozidla. Českí občania slobodne cestujúci v schengenskom priestore by nemali byť považovaní za občanov druhej kategórie. Sú plnoprávnymi, rovnocennými a suverénnymi občanmi členského štátu Európskej únie a tak sa s nimi musí aj zaobchádzať. Vážený pán predseda, chcel by som vás požiadať, aby ste postúpili tieto informácie príslušným orgánom, aby ich mohli riadne prešetriť a zariadiť potrebnú nápravu.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – Vážený pán predseda, Európsky deň obezity je iniciatívou, ktorá spája spoločenstvá lekárov, pacientov a politikov, zameranou na podporu európskych občanov s nadváhou a obezitou. Jej cieľom je ustanoviť 22. máj za každoročný Európsky deň obezity, zvýšiť povedomie o potrebe opatrení na európskej úrovni a zabezpečiť, že hlasy pacientov s nadváhou a obezitou budú vypočuté.

Obezita je ochorenie, nie problém. Každý členský štát by mal čeliť tejto otázke a poskytnúť účinnú podporu tejto skupine obyvateľstva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie štatistické údaje o obezite v celej Európe – nielen v EÚ – narastajú a dosahujú rozmery epidémie. Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, odhaduje sa, že do roku 2020 bude v tomto regióne 150 miliónov obéznych dospelých – 20 % obyvateľstva – a 15 miliónov obéznych detí a dospievajúcich – 10 % obyvateľstva. Preto musíme posilniť hlas pacientov s obezitou a nadváhou.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predseda, dnes si pripomíname sté výročie vyhlásenia Medzinárodného dňa žien, ktorý sa stal symbolom revolučného boja. V celosvetový deň boja žien za svoje práva a proti všetkým formám diskriminácie vzdávam poctu všetkým ženám, ale najmä všetkým tým, ktoré sú stále obeťami diskriminácie, nerovnosti a rôznych druhov násilia.

V tejto chvíli je tiež dôležité zdôrazniť aktuálnosť tohto boja za rovnosť v práve a v živote, keď uvažujeme o tom, že kríza kapitalizmu má konkrétne dôsledky na život žien ako hlavných obetí neistých a podhodnotených pracovných miest a chudoby. Väčšina z 85 miliónov ľudí, ktorí žijú v Európskej únii v chudobe, sú ženy.

Preto, keďže si pripomíname tento deň a vyzývame všetky ženy, aby sa nevzdávali svojich snov, znovu opakujeme význam boja proti nespravodlivosti a diskriminácii, čím sa im otvárajú nové horizonty pre lepší život v podmienkach rovnosti.

  John Bufton (EFD). – Vážený pán predseda, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že v súčasnosti sa vo Walese chystá referendum. Áno, verte, či neverte, referendum. Zamietli nám jedno o ústave, zamietli nám jedno o Lisabonskej zmluve, ale vo Walese budeme mať referendum o ďalších právomociach waleského parlamentného zhromaždenia.

Teraz však ide o vážnu vec, ale to najhoršie príde nakoniec. Všetky politické strany vo Walese – labouristi, Plaid Cymru, liberálni demokrati a konzervatívci – ho podporujú a želajú si väčšie právomoci. Ja im však musím povedať: som proti.

S ľuďmi vo Walese zaobchádzajú ako s bláznami. V tejto chvíli, keď bude nezávislosť ďalším bodom programu, by sme mohli skoncovať až s 80 poslancami parlamentu. Vo Walese sú ohrozené domovy dôchodcov, školám hrozí zatvorenie, naše cesty pripomínajú krajinu tretieho sveta a ešte aj naša politická elita v zálive Cardiff Bay, podobne ako tu, je odhodlaná naďalej presadzovať túto bláznivú myšlienku.

Vítam skutočnosť, že sa koná referendum, ale dúfam, že rozumní ľudia vo Walese sa vzoprú a budú hlasovať proti.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Dovoľte, aby som vyjadril hlboký súcit a solidaritu s obeťami prírodnej katastrofy na Madeire.

Núdzová situácia si vyžaduje pružné opatrenia, aby došlo k rýchlemu uspokojeniu základných potrieb ľudí a poskytnutiu materiálnej pomoci, ako aj k rýchlej obnove poškodenej kľúčovej infraštruktúry. Dúfam, že portugalské úrady v čo najkratšej dobe vyčíslia výšku škôd a zároveň že sa nevyskytnú formálne administratívne prekážky na poskytnutie finančnej pomoci z Fondu solidarity Európskej únie.

Keďže mobilizovanie prostriedkov z Fondu solidarity vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu, verím, že Parlament bude príkladom pohotovej reakcie pri prijímaní rozhodnutia v tomto smere. Dovoľte, aby som ešte jednou vetou vyjadril solidaritu s katastrofou v západnom Francúzsku pri nedávnej prívalovej vlne vo Vendée.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – Vážený pán predseda, tu v Európskom parlamente sme nedávno prijali uznesenie o Ukrajine, v ktorom sme spochybnili udelenie vysokého štátneho vyznamenania bývalým prezidentom Ukrajiny Stepanovi Banderovi, poprednému predstaviteľovi boja za nezávislosť krajiny. Tento odsek v našom uznesení vyvolal ostrú kritiku na západnej Ukrajine.

Chcela by som povedať, že toto uznesenie nespochybnilo Banderov cieľ dosiahnuť nezávislosť Ukrajiny. Naopak, uznesenie podporilo podnet na vznik silnej, zjednotenej a slobodnej Ukrajiny, ktorá má plnú podporu Európskej únie a môjho rodného Poľska, ale v uznesení je vyjadrené poľutovanie, že udelenie tohto vyznamenania v malej miere zohľadnilo tragické okolnosti obdobia vojny za nezávislosť Ukrajiny. Boli nimi etnické čistky, ktoré sa tiež spájajú s menom Bandera.

Podľa môjho názoru chýbalo pri udelení vyznamenania Banderovi vyjadrenie ľútosti za nevinné obete tohto boja. Len tak by sa mohol v plnej miere dosiahnuť cieľ osamostatnenia Ukrajiny v mieri so susedmi. Súčasťou udelenia tohto vyznamenania malo byť úsilie o zmierenie s rodinami obetí.

(Predseda prerušil rečníčku.)

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Jazykový zákon Slovenska je v poslednom čase predmetom mnohých kritických pripomienok. Teraz by som vás rád upozornil na stanovisko právneho oddelenia Európskej komisie. Uvádza sa v ňom, že jazykový zákon a jeho vykonávacie nariadenia nie sú vo svojej súčasnej podobe v súlade so základnými právami a súvisiacimi dokumentmi Rady Európy, dokonca ani so slovenským zákonom o ochrane menšín. Stanovisko odsudzuje nedostatočnú opodstatnenosť a primeranosť požiadaviek používania jazyka. Tento zákon vníma tak, že ohrozuje slobodný pohyb pracovníkov, jeden z najväčších úspechov európskej integrácie, a že tiež predstavuje hrozbu pre fungovanie integrovaného vnútorného trhu Európskej únie. Právne oddelenie okrem toho tvrdí, že zmenený a doplnený jazykový zákon je v rozpore so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách, ako aj s článkom 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa zaoberá slobodou poskytovania služieb. V stanovisku sa tiež uvádza, že časť o zdravotníckych zariadeniach by v praxi mohla viesť k diskriminácii a že pokiaľ ide o základné práva, predpisy chránia záujmy štátu oveľa viac ako práva jednotlivcov. Žiadam, aby Komisia prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby naďalej bezvýhradne prevládalo právo Spoločenstva.

  Rovana Plumb (S&D). – (RO) Musím spomenúť tému účasti žien na trhu práce. Údaje z Eurostatu potvrdzujú povzbudivý trend. Zatiaľ čo v 70. rokoch ženy netvorili ani 30 % európskeho trhu práce, v roku 2008 tento údaj dosiahol 43 % a svetová kríza ho vyhnala na približne 50 %.

Aj Rumunsko je súčasťou tohto trendu v dôsledku hospodárskej krízy, ktorá zasiahla odvetvie obchodu, v ktorom sú zamestnaní predovšetkým muži. Na pracovnom trhu však dochádza medzi mužmi a ženami k diskriminácii v odmeňovaní. Preto je dôležité, aby legislatívny balík, s ktorým počíta Komisia, obsahoval ciele týkajúce sa eliminácie týchto rozdielov v odmeňovaní, aby sa podporila väčšia účasť žien na pracovnom trhu. Tento legislatívny balík musí tiež figurovať v stratégii EÚ 2020.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, nedávne udalosti v Turecku opäť potvrdili, že stále chýbajú dostatočné záruky týkajúce sa práv odborov, ako aj pracovníkov. Už viac ako dva mesiace čelí 12 000 zamestnancov v súčasnosti sprivatizovaného bývalého štátneho tabakového monopolu Tekel hromadnému prepúšťaniu, skrátenému pracovnému času a strate sociálnych práv, ktoré získali.

Prezident Erdogan počas štrajku niekoľkokrát pohrozil, že nechá protestné tábory v Ankare vypratať políciou. Na začiatku štrajku polícia zaútočila na pracovníkov slzným plynom a vodným delom.

Chcela by som vás požiadať, aby ste vyzvali turecké orgány, aby zaobchádzali s odbormi ako so sociálnymi partnermi s rovnakými právami a aby vydali právne predpisy, ktoré budú zaručovať bezpodmienečnú ochranu odborových práv. Tieto práva musia spĺňať štandardy EÚ a dohovory MOP.

  Luigi de Magistris (ALDE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, len nedávno sa v Taliansku stala ďalšia ekologická katastrofa na riekach Lambro a Po. Takisto nedávno odsúdil Súdny dvor v Luxemburgu Taliansko za ohrozenie verejného zdravia nezákonnou likvidáciou odpadu a za jeho neschopnosť riadiť zber odpadu v Kampánii. V poslednej dobe je hlásený zvýšený počet prípadov leukémie v Tarante, ktorú spôsobujú oceliarne Ilva, ako aj odstraňovanie azbestu v školách v Crotone a dioxíny v Kampánii. Je to pokračujúca ekologická katastrofa.

Dôrazne sa pýtam Komisie, čo plánuje robiť, aby zabezpečila, že talianska vláda začne dodržiavať smernice Európskej únie, najmä v súvislosti s nedávnym rozhodnutím Súdneho dvora, ktoré ostro odsudzuje Taliansko za to, že nie je schopné zlikvidovať odpad v Kampánii. Už dlhé týždne a mesiace je mesto Neapol na smiech celému svetu.

  Nicole Kiil-Nielsen (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, londýnska konferencia o Afganistane viedla k rozšíreniu paniky v srdci afganskej spoločnosti a obavy majú najmä ženy. Mierový plán, na ktorom sa dohodlo 70 krajín, zahŕňa finančné prostriedky na pomoc s reintegráciou Talibanu a zhromaždenie Loya Jirga – mierovej rady – sa musí uskutočniť v najbližších mesiacoch, aby toto zmierenie mohlo nadobudnúť platnosť.

Ženy nechcú a nesmú zaplatiť cenu za toto zmierenie. Taliban si stále nárokuje potláčanie práv žien a obnovenie práva šaríja. Existujú obavy, že zhromaždenie Loya Jirga upraví ústavu a že z nej budú vyňaté články ochraňujúce práva žien, najmä článok 22 kapitoly 2.

Dnes 8. marca 2010 oficiálne žiadam, aby Európska únia vystupovala ako garant budúcnosti afganských žien, pretože sa nemôžeme len nečinne prizerať opätovnému nástupu režimu, ktorý najviac potláča práva žien.

PREDSEDÁ: PÁN ROUČEK
podpredseda

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Diplomatický spor medzi Švajčiarskom a Líbyou sa vystupňoval a má veľmi vážne dôsledky pre mnohých občanov Európskej únie, ktorí chcú cestovať do Líbye, ale je im odmietnutý vstup. Nepriaznivé dôsledky pocítili konkrétne pracovníci, ktorí si zarábajú na živobytie v Líbyi, ako aj európski investori, ktorým je zabránené vyslať do krajiny svojich pracovníkov. Medzičasom sa pracovníci, ktorí sú už v Líbyi, snažia zostať tam čo najdlhšie, aby zastúpili tých, ktorí sa stále nemôžu do Líbye dostať. Európska únia nemá nič spoločné s týmto incidentom a sama sa zhostila tohto problému medzi obidvoma tretími krajinami. Preto vyzývam Európsku úniu, aby prijala všetky možné opatrenia na čo najskoršie vyriešenie tohto problému.

  María Muñiz De Urquiza (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, španielska vláda požiadala venezuelskú vládu o vysvetlenie po rozhodnutí súdu týkajúceho sa údajnej spolupráce medzi venezuelskou vládou a organizáciou ETA.

Pán Iturgaiz by si mal aktualizovať informácie, pretože v sobotu vydali venezuelská a španielska vláda spoločné vyhlásenie týkajúce sa tejto záležitosti. V tomto oznámení obidve vlády opätovne potvrdili úmysel v plnej miere spolupracovať a spoločnými silami pracovať na boji proti terorizmu.

Všetci by sme sa mali tešiť z tohto zámeru a zablahoželať venezuelskej vláde k želaniu, ktoré vyjadrila o spolupráci so španielskou vládou v boji proti terorizmu a organizácii ETA, namiesto zaslania poburujúcich správ alebo pokusu získať politický kapitál z takej vážnej záležitosti, akou je terorizmus.

Som presvedčená, že je dôležité rešpektovať nezávislosť súdnictva, diplomatické vzťahy a predovšetkým spoluprácu medzi štátmi, pretože sa naďalej usilujeme o nevyhnutný boj proti terorizmu.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, v sobotu vyjadrili obyvatelia Islandu veľmi jasné „nie“ dohode Icesave. Len pred týždňom Komisia odporučila, aby EÚ začala s Islandom rokovania o členstve.

Je pravda, že ministri financií v Londýne a Haagu majú zo svojho pohľadu pravdu, ale aj napriek tomu majú značnú zodpovednosť. Spotrebitelia, ktorí neboli dostatočne rozumní a investovali v banke Icesave, majú tiež právo na určitú náhradu za svoje straty. Nároky na kompenzáciu však musia byť opodstatnené a primerané. Teraz potrebujeme nové rokovania s vládami v Londýne a Haagu.

Islanďania musia mať pocit, že sú v EÚ vítaní, ale, samozrejme, nikdy nebudú hlasovať za členstvo v EÚ, ak ministri financií v Londýne a Haagu budú môcť určovať osud Islandu. Britské a holandské ministerstvá financií nesmú mať možnosť ovládať Európsku úniu. Nastal čas, aby EÚ prijala opatrenia a tým preukázala solidaritu s Islanďanmi.

Chcel by som prečítať citát z básne Hávamál, slová Ódina Vysokého zo zbierky Poetická Edda: (Rečník hovorí po islandsky.)

To je po islandsky: „Problémy musíme riešiť spolu“.

  Yannick Jadot (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v noci z 27. na 28. februára zasiahla búrka Xynthia zvlášť silno západné Francúzsko a vyžiadala si mnoho životov. Pochopiteľne, myslíme na obete a na všetkých, ktorí sa zmobilizovali, aby im pomohli. Jednoznačne vyzývame Európsku komisiu, aby rýchlo sprístupnila Fond solidarity na pomoc ľuďom, ktorých katastrofa postihla najviac. Z tejto tragédie si však musíme vziať ponaučenie.

Ako je možné, že vo Francúzsku žije v záplavových oblastiach päť až šesť miliónov ľudí? Zrejme vyvíja tlak realitná loby, ale pravda je aj to, že pred niekoľkými mesiacmi prezident Sarkozy vyzýval, aby bola povolená výstavba v záplavových oblastiach. Zodpovednosť teda nesú politici.

Vyzývame, aby celé európske spolufinancovanie súvisiace s výstavbou a obnovou bolo podmienené dodržiavaním zákona: pobrežného zákona a preventívneho plánu týkajúceho sa rizika záplav. Samozrejme, ešte raz žiadame, aby sme preukázali pružnú podporu všetkým najviac postihnutím odvetviam, najmä chovu mäkkýšov a kôrovcov.

  Ashley Fox (ECR). – Vážený pán predsedajúci, v opátstve Buckfast sa v mojom volebnom obvode Devon vyrába fortifikované víno od roku 1890. Toto víno, žiaľ, teraz začali kritizovať niektorí politici Labouristickej strany. Radšej budú za nárast antisociálneho správania kritizovať jeden alkoholický nápoj, ako by mali uznať, že zlyhala ich sociálna politika.

Víno Buckfast by sa podľa všetkého malo zakázať, pretože obsahuje alkohol aj kofeín. Ak k tomu dôjde, čo sa stane potom? Zakážeme mladým ľuďom miešať Red Bull s vodkou? Zakážeme írsku kávu? Ako sa na to bude dohliadať?

Ide o prehnanú starostlivosť štátu. Žiadosťou o zákaz jedného produktu sa nevyrieši problém nezodpovedného pitia. Mali by sme dôverovať spotrebiteľom, že sa dokážu sami rozhodnúť. Väčšina by nemala byť potrestaná za konanie niekoľkých neuvedomelých ľudí.

Naozaj si ľudia myslia, že ak bude víno Buckfast zakázané, chuligáni, ktorí ho teraz pijú nadmerne, začnú piť čaj?

  Rui Tavares (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pred rokom alebo dvoma rokmi, keď bolo euro silné, denník Wall Street Journal predpovedal jeho pád a vysvetľoval, ako by k nemu mohlo dôjsť. Uviedol, že hospodárstva eurozóny sú veľmi rôznorodé a že pád eura sa dotkne len tých najzraniteľnejších.

Presne to sa stalo a teraz sa každý sťažuje na zahraničných špekulantov. Bolo by však lepšie, keby sa sťažovali sami na seba, keby sa sťažovali na európskych predstaviteľov. Nikto nás nenútil vytvoriť menovú úniu bez politickej únie a bez sociálnej súdržnosti. Takisto nás nikto nenútil váhať a zneistieť, keď sa vzniesla kritika takzvaných „periférnych“ hospodárstiev.

Povedzme si otvorene jedno: neexistuje nič také ako periférne hospodárstva. Keď je kritizované európske hospodárstvo, je kritizované samotné euro. Kritike čelí Únia a mala by reagovať solidaritou, rovnakou solidaritou, ktorá bola taká cenná v prípade východnej Európy a ktorá bola taká cenná v prípade znovuzjednotenia Nemecka.

Ak nebudeme solidárni dnes, neskôr už pôjde o náš záujem o Európu vzhľadom na veľkosť týchto trhov a veľkosť ich dlhov a súvisiacich výdavkov centrálnych európskych bánk. Bolo by lepšie, keby sme konali solidárne.

  John Stuart Agnew (EFD). – Vážený pán predsedajúci, politika EÚ „harmonizovať všetko“ má mnoho nešťastných následkov, predovšetkým hodnotenie meteorologických podmienok na let podľa prístrojov (IMC) pre súkromných pilotov v Spojenom kráľovstve. Ide o nesmierne dôležité hodnotenie, ktoré umožňuje držiteľom letieť podľa prístrojov pri oblačnosti alebo zníženej viditeľnosti, čo nepovoľuje licencia súkromného pilota. Toto hodnotenie je jedinečné pre Spojené kráľovstvo z dôvodu nevyspytateľného počasia a vykazuje veľmi dobrú úroveň bezpečnosti.

Pri tvorbe harmonizovanej európskej licencie pre pilotov sa Európska agentúra pre bezpečnosť letectva chystá zamietnuť hodnotenie IMC, čím spôsobí, že mnoho súkromných pilotov nebude môcť letieť, ak nebude môcť zaručiť bezoblačné počasie počas celého letu. To je, ako keby sme chceli zaručiť, že Anglicko vyhrá Svetový pohár na pokutové kopy. Po strate vizuálneho výhľadu má netrénovaný pilot asi 50 sekúnd na to, aby ho znova získal skôr, ako stratí kontrolu nad lietadlom. Preto je zrušenie hodnotenia IMC vážnou hrozbou pre bezpečnosť a budúcnosť súkromného letectva.

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva to musí prehodnotiť. Ide predsa o ďalší príklad rozumného a praktického britského zákona, ktorý sa podriaďuje mimoriadnym a nákladným právnym predpisom EÚ.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, jedným z cieľov tisícročia je znížiť mieru svetovej chudoby na polovicu. Komisia vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Šestnásť percent Európanov – to je 79 miliónov ľudí – žije pod hranicou chudoby. Sedemdesiatdeväť miliónov Európanov musí vyžiť iba zo 60 % priemerného príjmu vo svojej krajine. Ak ste chudobní, prichádzate o možnosť prispievať k veľkej časti občianskej spoločnosti. Ak ste chudobní, trpíte. Stratégie pre rok 2010 ako Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu musia mať dosah aj počas hospodárskej krízy.

  Rosa Estaràs Ferragut (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, požiadala som o slovo, aby som upozornila na vykonávanie pobrežného zákona španielskej vlády a odsúdila ho, najmä jeho vplyv na ostrov Formentera. Formentera je jeden z Baleárskych ostrovov. Je dlhý 19 kilometrov a po obvode meria 69 kilometrov.

Vykonávanie tohto zákona bude pozitívne v oblastiach zničených urbanistickým rozvojom. Nebude však prospešné pre ostrov Formentera, pretože vyžaduje elimináciu väčšiny turistických zariadení ostrova, čo znamená, že budú skonfiškované malé rodinné podniky. Tieto zariadenia sú živobytím ostrova a zákonne fungujú už 30 až 40 rokov. Ako príklad by som mohla spomenúť hotel Rocabella, ktorý bol prvým hotelom na ostrove, alebo bar s reštauráciou známy ako Blue Bar, ktorý je medzinárodne uznávaný a pomáha propagovať ostrov v zahraničí. Sedemdesiat percent týchto zariadení by bolo postihnutých vykonaním uvedeného zákona napriek tomu, že zákonne fungujú od čias ich zriadenia. Jediné, čo by tento zákon dosiahol, by bolo umožnenie konfiškácie.

Preto požadujeme spravodlivý systém vyznačenia hraníc ostrova Formentera. Vyzývam španielsku vládu, aby uskutočnila nové vyznačenie hraníc, pričom by zohľadnila súkromné vlastníctvo v súlade s mnohými rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu na túto tému. Už nikdy by nemal byť vypracovaný takýto zákon so spätnou platnosťou. Má za následok veľké škody. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že všetky tieto zariadenia boli postavené s ohľadom na životné prostredie. Pobrežie navyše chránia vnútroštátne a miestne právne predpisy. Nie je možné stavať do 300 metrov od pobrežia ani zvýšiť množstvo hotelových zariadení.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážený pán predsedajúci, odpoveď, ktorú nedávno dostal pán predseda Buzek od premiéra Netanjahua, v ktorej zdôvodňuje, prečo odmietol povoliť vstup delegácie tohto Parlamentu do pásma Gazy v decembri minulého roku, si vyžaduje ráznu reakciu. Môže pokojne namietať proti našim stretnutiam s Palestínčanmi v pásme Gazy a východnom Jeruzaleme, ale nemá právo brániť im – a už vôbec nie porušovať demokratické práva tohto Parlamentu.

Vysoká predstaviteľka Ashtonová musí dôrazne presadzovať svoj zámer navštíviť pásmo Gazy, musí tlačiť na Izrael, aby ukončil obliehanie a humanitárnu krízu, ktorú pán Goldstone opísal ako nezákonné kolektívne trestanie obyvateľstva.

Na záver chcem uvítať dohodu o rozhovoroch o pridružení, ale mám vážne obavy, že stupňujúce sa napätie v súvislosti s náboženskými miestami vo východnom Jeruzaleme a Hebrone by mohli znamenať koniec možného pokroku. Domnievam sa, že vysoká predstaviteľka pani Ashtonová by mala podniknúť kroky na zmiernenie tohto napätia.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ako nám pán predseda Parlamentu pripomenul, 11. marca si Litva a Estónsko pripomenú 20. výročie prijatia dvoch základných právnych aktov.

Keď litovská najvyššia rada prijala vyhlásenie o nezávislosti, v Tallinne bolo na prvom zasadnutí estónskeho kongresu prijaté vyhlásenie o obnovení platnosti právneho štatútu v tomto ešte Sovietmi okupovanom štáte.

Estónsky kongres predstavil jedinečnú demokratickú alternatívu existujúcich sovietskych inštitúcií. Na základe hlasov 90 % novozaregistrovaných estónskych občanov zjednotil absolútnu väčšinu Estóncov v zastúpení takmer 30 politických strán a hnutí, ktoré sa usilovali o skutočnú nezávislosť a národný štát. Toto úsilie bolo vo veľkej miere úspešné aj vďaka solidarite Európy.

  Corina Creţu (S&D). – Vážený pán predsedajúci, tak úzkostlivo sa držíte programu, že si myslím, že aspoň dnes by sa mal Parlament pri týchto jednominútových vystúpeniach pri príležitosti Medzinárodného dňa žien zachovať voči ženám veľkoryso.

(RO) Dnes by som vás chcela upozorniť na množstvo prípadov diskriminácie Rumunov v Európe, ktorých, žiaľ, v poslednej dobe neustále pribúda. Hovorca kodanskej polície len prednedávnom vyslovil niekoľko rasistických a xenofóbnych vyhlásení proti Rumunom, zatiaľ čo dánska tlač hádže do jedného vreca celý národ za zločin, ktorý podľa všetkého spáchal rumunský prisťahovalec.

Na začiatku tohto roka spáchalo v Taliansku 13-ročné rumunské dievča samovraždu, pričom zanechalo šokujúce oznámenie o diskriminácii zo strany spolužiakov. Aj vy ste už možno nedávno videli plagáty vyvesené vo vlakoch francúzskych štátnych železníc SNCF, na ktorých cestujúcich žiadajú, aby nahlásili akékoľvek priestupky Rumunov štátnej bezpečnostnej agentúre spoločnosti SNCF.

Verím, že budete so mnou súhlasiť, že každý, kto porušuje zákon, musí pykať. Hádzať však takto celý národ do jedného vreca je neprípustné. Prípady, o ktorých som tu hovorila, naozaj poukazujú na zhoršovanie stavu spolužitia etnických menšín v krajinách s tradíciou demokracie. Sú to prejavy správania, ktoré nie sú v súlade so zásadami, ktoré tvoria základy Európskej únie a závažným spôsobom poškodzujú zmysel Európskeho spoločenstva tým, že odhaľujú nehanebnú železnú oponu medzi občanmi EÚ.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa niekoľkými slovami vyjadriť k Atlantickej stratégii.

Posledné týždne a mesiace so záujmom a skutočným uznaním počúvam diskusie týkajúce sa stratégie pre podunajskú oblasť a stratégie pre oblasť Baltického mora, ale ešte som nepočul ani zmienku o Atlantickej stratégii. Myslím si, že aj v tomto smere máme dostatočný priestor na rozvoj.

Stratégia EÚ 2020 veľmi jasne naznačila, že žiadna krajina ju nemôže uplatňovať osamote a že krajiny na pobreží Atlantiku, napríklad Írsko, Veľká Británia, Francúzsko, Portugalsko a Španielsko, určite môžu dosiahnuť obrovský pokrok v mnohých oblastiach, predovšetkým v oblastiach energie získavanej z mora, morského výskumu, rybolovu, morskej a námornej výstavby, prístavov a biologickej rozmanitosti. Chcel by som vyzvať španielske predsedníctvo, aby túto záležitosť považovalo v nadchádzajúcich mesiacoch za svoju prioritu.

(GA) Ak sa mu to podarí, dosiahne do konca funkčného obdobia predsedníctva obrovský úspech.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE) . – (PT) Za posledné tri mesiace došlo v Portugalsku k šiestim veľmi vážnym námorným nehodám, pri ktorých prišlo o život 13 rybárov. V ôsmych prípadoch stále nie je možné nájsť telá a tieto nehody mali za následok úplnú stratu člnov a živobytia mnohých rybárov.

Rybárske komunity z miest Castelo de Neive, Matosinhos, Setúbal, Areosa, Peniche a Caminha smútia a svojím dnešným prejavom by som im chcela vyjadriť súcit.

Pomerne nevľúdna zima, ktorá neumožnila mnoho dní rybolovu, a nedostatočná dostupná podpora rybárom, ktorí zostali na pobreží, ich prinútili vyplávať na more v nepriaznivých podmienkach. Opotrebovanie niektorých člnov, nedostatočná bezpečnosť na palube a chýbajúce riadne bezpečnostné školenia pravdepodobnosť nehôd ešte zvýšili. Je to neprijateľný stav, ktorý by sa mal naliehavo zlepšiť.

V tejto súvislosti by stanovenie podmienok, ktoré by zaručili bezpečnosť rybárov, malo byť jedným z hlavných cieľov reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva, a to prostredníctvom investícií do modernizácie člnov, posilnením bezpečnostných opatrení, školením rybárov o základnej bezpečnosti a prostredníctvom investícií do vhodných životných podmienok, keď sú podmienky na mori také, že je lepšie zostať na pobreží.

  Alajos Mészáros (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vo svojom príspevku sa zameriam na potrebu jednotného prístupu k uznaniu Kosova. Pri prijímaní Lisabonskej zmluvy prijali naše členské štáty mnoho nových záväzkov. Jedným z nich je nový integrovaný a jednotný postup v oblasti zahraničnej a susedskej politiky.

Kosovo zatiaľ uznalo za nezávislý štát 65 krajín sveta vrátane 24 z 28 krajín, ktoré sú členmi organizácie NATO, a 22 z 27 krajín EÚ. Nastal správny čas, aby sme podporili naše váhajúce členské štáty, konkrétne Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko, aby zabudli na obavy z tejto záležitosti a aby sa čo najskôr pripojili k väčšine v otázke uznania Kosova. Bol by to dôležitý signál, ktorým by sme preukázali silnejúcu jednotu a celistvosť EÚ.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, svetový kapitalizmus vyvoláva pohyb ľudí po celom svete – niektorí sa pohybujú zákonne, niektorí nezákonne – jednoducho ako keby boli bezvýznamnými prvkami produkcie.

Po celom svete presúva tovar a dokonca aj služby ako súčasť ponuky za nižšie ceny, ako mala posledná obeť, zatvárajú sa preň továrne, poľnohospodárske podniky a kancelárie a pracovníci sa vyhadzujú ako do starého železa.

Presúva peniaze po celom svete, ruší pracovné miesta v Európe a rozvinutom svete a vytvára ich na miestach, kde výška miezd je len zlomkom nákladov.

Európska únia sa chopila globálneho kapitalizmu spôsobom, ktorý nás všetkých zničí. Vždy, keď je hospodárska kríza, politici sa zoskupia, aby pranierovali protekcionizmus. Len protekcionizmus nám však umožní znovu vybudovať naše výrobné základne a zabezpečiť našim ľuďom živobytie. Hospodárstva sú na to alebo by mali byť na to, aby slúžili našim ľuďom. My tu nie sme na to, aby sme slúžili ekonomickým silám.

Neexistuje spôsob, akým môže Európa konkurovať tretiemu svetu bez toho, aby sa stala jeho súčasťou, a to sa už deje.

  Carlos José Iturgaiz Angulo (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, je mi ľúto, že niektorí poslanci, ktorí sú dnes prítomní v Parlamente, sa rozhodli blahoželať pánovi Chávezovi, ktorý je v spojení s teroristami a dosadil vedúcich predstaviteľov organizácie ETA do svojej vlády. Naša skupina a ja sme stáli pred rozhodnutím medzi pánom Chávezom a sudcom ústredného trestného súdu, teda pánom Velascom zo štátu riadeného princípmi právneho štátu, a bez najmenšieho váhania sme podporili sudcu ústredného trestného súdu.

Navyše, keby sa pán Rodríguez Zapatero prestal kamarátiť s pánom Chávezom a klaňať sa pred ním a namiesto toho pristupoval by k nemu pristupoval ako k človeku, akým naozaj je, teda ako k podporovateľovi teroristov, zvýšila by sa dôveryhodnosť španielskej zahraničnej politiky na medzinárodnej scéne.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, znova by som chcel poukázať na diskusiu v minulej rozprave pri jednominútových vystúpeniach, v ktorej sme vyjadrili znepokojenie nad skutočnosťou, že zrejme nie je jasné, kedy je kto na rade, a že keď sa prihlásite päťkrát, bolo by dobré vedieť, kedy dostanete slovo. Niekoľko kolegov predložilo túto požiadavku. Vtedy sa zrejme dostala do správnych uší. Nemôžem pochopiť, prečo sa z toho jednoznačne nepoučíme a nepokúsime sa situáciu poslancom Parlamentu zjednodušiť a neoznámime jednoznačný postup, ktorý by sme dodržiavali. Zapísal som sa na 17.00 hod., takže nie celkom rozumiem tomuto postupu.

  Predsedajúci. – Dodržiavame tento postup, ale musíte si uvedomiť, že máme viac ako 60 žiadostí a na tento postup máme len 30 minút. Slovo sme už dali približne 35 z vás.

Zapíšeme si vaše meno a môžem vám sľúbiť, že nabudúce budete medzi prvými, ale takto to bežne robíme. Rád by som dal slovo vám všetkým, ale, žiaľ, nemáme čas.

  László Tőkés (PPE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa sťažovať na to isté. Nedostal som slovo už šesť mesiacov. Neviem, podľa akého pravidla. Vždy tu počas rozpráv sedíme a sedíme tu zbytočne.

– Už pol roka som sa nedostal k slovu. Neviem o žiadnych predpisoch, takže tu sedím márne.

  Predsedajúci. – Vážený pán Tőkés, osobne som vám udelil slovo minimálne pri jednej príležitosti. Myslím si, že nie je správne povedať, že ste ho nikdy nedostali.

Chcel by som poslancom pripomenúť, aby si mená zapisovali podstatne skôr, ako začneme, pretože z nich robíme zoznam. Môžem vás ubezpečiť, že nabudúce vystúpite medzi prvými.

15. Veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa, ktorú v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predkladá pani Bairbre de Brúnová, týkajúca sa návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat (KOM(2009)0268 – C7-0035/2009 – 2009/0077(COD)) (A7-0082/2009).

  Bairbre de Brún, spravodajkyňa. – (GA) Vážený pán predsedajúci, toto je prvé zmenené a doplnené nariadenie predložené na plenárnom zasadnutí a prvé, ktoré je navrhnuté podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy. Rada by som sa poďakovala tieňovým spravodajcom – pani Soulliovej, pani Willmottovej, pani Vǎleanovej, pani Evansovej, pánovi Nicholsonovi a pani Rosbachovej – za ich pomoc počas mnohých zložitých rokovaní. Som vďačná za výnimočnú podporu, ktorú mi poskytli právne služby Parlamentu a oddelenie spolurozhodovacieho konania. Chcela by som poďakovať aj Rade a Komisii.

Podstatná časť dokumentov výboru pre životné prostredie bola schválená začiatkom decembra. Od začiatku tohto roka sme sa zaoberali niektorými aspektmi týkajúcimi sa toho, ako je možné vykonávať článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vzhľadom na túto dokumentáciu.

Niekedy sa zdalo, že nikdy nedospejeme k dohode. Napriek tomu sme to dokázali. Dohodli sme sa na riešení tejto dokumentácie. Zabezpečili sme tým, že majitelia spoločenských zvierat budú môcť naďalej so svojimi spoločenskými zvieratami cestovať cez hranice krajín v EÚ, pričom sme zahrnuli aj prechodný režim, ktorý umožňuje niektorým členským štátom, aby uplatňovali prísnejšie kontroly počas osemnástich mesiacov v závislosti od ochorenia.

Navrhované zmenené a doplnené nariadenie uznáva pokrok, ktorý bol dosiaľ dosiahnutý. S cieľom zabezpečiť zlepšenie súčasnej situácie s výskytom besnoty v EÚ bude prechodný režim v piatich členských štátoch predĺžený do 31. decembra 2011. Najneskôr dovtedy budú ustanovenia týkajúce sa nekomerčného premiestňovania spoločenských zvierat rovnaké v celej EÚ. Odporúča sa, aby sa prechodný režim do 31. decembra 2011 uplatňoval aj v súvislosti s pásomnicami (Echinococcus multilocularis) a kliešťami.

Čo sa týka nových postupov, ktoré nahrádzajú postup výboru, Komisia by mala byť podľa tohto nariadenia splnomocnená prijímať delegované akty podľa článku 290 zmluvy, podľa ktorého Európsky parlament a Rada splnomocňujú Komisiu na prijímanie nelegislatívnych aktov, ktoré majú všeobecné uplatnenie, s cieľom doplniť alebo zmeniť a doplniť menej podstatné prvky.

Komisia by, napríklad, prostredníctvom delegovaných aktov mohla prijať preventívne zdravotné opatrenia, aby mohli byť zahrnuté iné choroby než besnota – choroby, ktorých výskyt sa môže zvýšiť z dôvodu premiestňovania spoločenských zvierat. Po druhé by Komisia mohla prostredníctvom delegovaných aktov prijať úpravy technických požiadaviek týkajúcich sa identifikácie zvierat, aby sa vzal do úvahy technický pokrok. Po tretie by prostredníctvom delegovaných aktov mohla prijať úpravy technických požiadaviek v súvislosti s vakcináciou proti besnote, aby sa vzal do úvahy vedecký a technický rozvoj.

Podarilo sa nám dohodnúť sa na formulácii všetkých týchto záležitostí, ako aj podmienok týkajúcich sa vykonávania článku 290 zmluvy v súvislosti s touto dokumentáciou. Zároveň sme toto všetko udržali čo najkonzistentnejšie vzhľadom na právomoci Parlamentu podľa Lisabonskej zmluvy.

Dohoda v prvom čítaní dokazuje, akú vážnosť prikladá naliehavosti tejto dokumentácie každý, kto sa na jej príprave zúčastnil.

Nakoniec by som chcela povedať, že skutočnosť, že spravodajkyňa z jednej z malých skupín sa ujala takejto zložitej dokumentácie s aktívnou účasťou tieňových spravodajcov z iných politických skupín, je dôležitým demokratickým signálom a je to niečo, na čo by mala byť táto inštitúcia hrdá. Rada by som znovu poďakovala všetkým z troch inštitúcií – Parlamentu, Rady a Komisie –, ktorí neúnavne na tejto dokumentácii pracovali. Dúfam, že kolegovia poslanci podporia túto prácu prostredníctvom hlasovania.

  John Dalli, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín za prácu na tejto dokumentácii. Chcel by som predovšetkým poďakovať spravodajkyni pani de Brúnovej za jej úsilie dosiahnuť dohodu v tejto otázke, ktorá je pre niektoré členské štáty citlivá. Oceňujeme aj to, že okrem zahrnutých problémov si musela poradiť aj so zložitou časťou o delegovaných aktoch. Ďakujem veľmi pekne.

Teší ma, že intenzívne rokovania, ktoré sa uskutočnili medzi troma inštitúciami, viedli ku kompromisnému textu, ktorý plne rešpektuje technické požiadavky navrhnuté Komisiou a venuje sa aj nevyhnutnému prispôsobeniu týchto návrhov Lisabonskej zmluve spôsobom, ktorý je pre Komisiu prijateľný. Toto prispôsobenie v skutočnosti skomplikovalo a spomalilo našu spoločnú prácu. Napriek tomu teraz Rada môže zabezpečiť, aby bola táto práca dokončená v stanovenej lehote.

Predtým, než pristúpime k hlasovaniu o kompromisnom texte, s potešením potvrdzujem, že Komisia nemá v úmysle navrhnúť ďalšie predĺženie prechodného režimu, ktorý sa skončí 31. decembra 2011. To znamená, že od 1. januára 2012 budú platiť plne harmonizované pravidlá. Napriek tomu Komisia má v úmysle navrhnúť, aby bolo toto nariadenie ako celok revidované pred 30. júnom 2011, a to predovšetkým aspekty delegovaných a vykonávacích aktov.

Čo sa týka oznamovania delegovaných aktov, Komisia vezme do úvahy aj obdobia prázdnin v inštitúciách, aby bolo zabezpečené, že Európsky parlament a Rada dokážu vykonávať svoje povinnosti v lehotách určených v príslušných legislatívnych aktoch.

Napokon môžem potvrdiť záväzok Komisie, ktorý vyjadrila spoločne s Parlamentom a Radou, že ustanoveniami tohto nariadenia nebudú dotknuté budúce pozície inštitúcií, čo sa týka vykonávania článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo individuálne legislatívne akty obsahujúce takéto ustanovenia. Dúfam, že Parlament podporí tento kompromisný text, o ktorom pevne verím, že dostatočne odpovedá na všetky obavy, ktoré vyjadril tento Parlament.

  Christofer Fjellner, v mene skupiny PPE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, toto je veľmi dôležitá správa. Čiastočne preto, že sa sústreďuje na to, ako môžeme majiteľom spoločenských zvierat zjednodušiť dopravu spoločenských zvierat cez vnútroštátne hranice v Európe a čiastočne preto, že sa zaoberá tým, ako zabrániť nebezpečnému šíreniu ochorení zvierat v celej Európe.

Ako švédskeho poslanca Európskeho parlamentu ma táto otázka osobitne zaujíma, pretože dve ochorenia vo Švédsku ešte, našťastie, nemáme; pásomnicu malú a predovšetkým besnotu.

Počas rokovaní o tomto návrhu som sa mnohokrát obával, že budeme musieť upraviť nariadenia, ktoré v súčasnosti vo Švédsku platia, a že to bude viesť k rozšíreniu pásomnice malej a besnoty do Švédska. To by malo hrozné následky, predovšetkým vzhľadom na spôsob, akým vo Švédsku uplatňujeme právo na verejný prístup k prírode, inými slovami, možnosti voľného pohybu po lesoch a poliach.

Som veľmi rád, že dnes vidím, že Švédsko si bude môcť zachovať súčasné výnimky aspoň počas prechodného obdobia, čo nám umožní zabezpečiť, aby sa tieto ochorenia nedostali do našej krajiny.

Počas celého tohto procesu sme nemohli považovať za samozrejmé, že to tak bude. Dokonca aj na konci sa v postupe výboru konalo rokovanie, pri ktorom som sa rozhodne obával, že vyvolá neistotu a umožní vznik medzery v uplatňovaní postupu, ktorá by mala za následok riziko, že sa tieto ochorenia rozšíria do Švédska.

Chcel by som sa úprimne poďakovať všetkým, ktorí pracovali na tom, aby našli riešenia, ako umožniť prepravu spoločenských zvierat v rámci Európy a zabezpečiť, aby výnimky v krajinách, kde určité ochorenia neexistujú, mohli zostať zachované. Tak, aby sme sa nemuseli nikde v Európe obávať, že dôsledkom tohto návrhu bude rozšírenie nových ochorení. Chcel by som poďakovať pani spravodajkyni, Rade a pánovi komisárovi.

  Linda McAvan, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, začala by som poďakovaním pani de Brúnovej, ktorá prevzala túto dokumentáciu s očakávaním, že sa uzavrie pomerne rýchlo. Neskôr sa to však veľmi skomplikovalo, keďže sme rokovali o úplne nových delegovaných aktoch bez toho, aby sa vytvoril precedens k budúcim aktom, preto gratulujem jej, Rade aj Komisii. Pán komisár, jednou z vašich prvých úloh je nájsť riešenie v tejto otázke.

Veľa sa rokovalo o technických aspektoch týchto právnych predpisov, ale sú to dôležité právne predpisy pre mnohých občanov, ktorí sa chystajú svoje spoločenské zviera v EÚ voľne premiestňovať. Keď sme tieto právne predpisy pred niekoľkými rokmi prijali prvýkrát, bola pre ne silná podpora, ale máme toto prechodné obdobie, ktoré spomínal pán Fjellner, ktoré je dôležité na zabránenie rozširovaniu ochorení do krajín, v ktorých tieto ochorenia neexistujú.

Vítam podporu Komisie na predĺženie prechodného obdobia tak, aby keď budú platiť nové právne predpisy, platili rovnaké predpisy vo všetkých krajinách. Do toho času budeme mať oveľa vyššiu úroveň zdravia zvierat a životných podmienok zvierat v rámci EÚ.

Čo sa týka otázky komitológie, naša skupina podporuje kompromis, ktorý bol výsledkom rokovaní. Myslíme si, že Parlament by mal byť v oblasti právnych predpisov rovnocenný s Radou. Celý problém bol v skupinách expertov a v tom, kto by mal byť medzi týmito expertmi. Chceli by sme povedať, že keď hovoríme o konzultácii expertov, musí sa to vzťahovať na všetkých expertov a Komisia bude konzultovať s expertmi členských štátov, mimovládnych organizácií a možno aj s tými, ktorých odporúča Európsky parlament.

Som veľmi rada, že sme dosiahli túto dohodu. Umožňuje to, aby sa prechodné obdobie odsúhlasilo v lehote, kým vyprší dočasná výnimka, a tešíme sa na nové návrhy Komisie budúcich právnych predpisov.

  Adina-Ioana Vălean, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som pripomenúť, že voľný pohyb je jedným zo základných pilierov jednotného európskeho trhu, ktorý sa snaží dosiahnuť vyššiu hospodársku súťaž a silnejšie hospodárstva a dáva EÚ jej hlavnú príťažlivú silu. Postupom času sa schopnosť ľudí voľne sa pohybovať v rámci EÚ stala nielen základnou súčasťou vnútorného trhu, ale aj základným právom.

Európski občania, ako aj podniky môžu prekvitať vďaka odstraňovaniu prekážok vytvorených rôznymi vnútroštátnymi ustanoveniami a nariadeniami. Rovnako aj možnosť občanov EÚ zobrať si so sebou spoločenské zvieratá bez toho, aby boli vystavení osobitným vnútroštátnym nariadeniam a normám, je dôležitá, keďže môže významne znížiť ich úsilie potrebné pre cestovanie, ako aj cestovné náklady. Som rada, že návrh Komisie mieri týmto smerom.

Vítam pas vo všeobecnom režime, ktorý harmonizuje veterinárne opatrenia a kontroly zjednodušujúce voľný pohyb spoločenských zvierat. Zároveň súhlasím, že potrebujeme zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat. Tento prechodný režim umožní poskytnúť viac času na pripravenie vhodnej infraštruktúry a príslušných pracovníkov. Takže na základe tohto argumentu bude Parlament určite zajtra hlasovať za predĺženie prechodného režimu pre niektoré členské štáty do konca roku 2011, keďže tieto krajiny údajne potrebujú vziať do úvahy osobitné zdravotné riziká.

Nie je to však prvýkrát, čo sa povolilo niektorým členským štátom, aby uplatňovali prísnejšie zdravotné požiadavky než ostatné krajiny. Pôvodne trvalo prechodné obdobie do júla 2008. Potom sa prechodné obdobie predĺžilo do roku 2010. Teraz sme sa dohodli na ďalšom predĺžení. Hoci mám isté pochopenie pre obavy členských štátov, ktoré sa domnievajú, že ich populácia spoločenských zvierat je viac náchylná na isté choroby, a chápem, že navrhované predĺženie sa skončí spolu s programami vakcinácie financovanými EÚ, ktoré sú zamerané na odstránenie sylvatickej besnoty v niektorých členských štátoch, som presvedčená, že toto by malo byť posledné predĺženie osobitného zaobchádzania, ktorého sa týmto krajinám dostáva. Všetci vieme, že asymetrické opatrenia a výnimky neprinesú v tejto oblasti plné výhody vnútorného trhu. Všetci, hádam, súhlasíme, že tento prechodný režim je nutné odstrániť a že spravodlivé podmienky musia byť zabezpečené čo najskôr.

Je zaujímavé, že obsah, ktorý vyvolal medzi nami ostrú diskusiu o tom, ako uplatňovať nové ustanovenia Lisabonskej zmluvy, čo sa týka komitologického postupu, nebol v tejto správe spornejšou záležitosťou. Toto je prvý spis prijímaný v spolurozhodovacom postupe, kde sa tieto ustanovenia uplatňujú v praxi. Vzhľadom na rozšírené právomoci Parlamentu podľa novej zmluvy bolo pre nás kľúčové, aby toto konkrétne nariadenie nevytváralo precedens pre budúce rozhodnutia.

V tejto súvislosti vítam písomné vyhlásenie, ktoré odsúhlasili Parlament a Rada pri rokovaní troch inštitúcií a ktoré stanovuje, že tento spis by nemal byť považovaný za precedens.

  James Nicholson, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v úvode poďakoval pani spravodajkyni za prácu, ktorú urobila pri príprave tejto správy. Hoci sme mnohí na začiatku mali pocit, že táto dokumentácia nebude veľmi problematická, ukázalo sa, že to bude oveľa zložitejšie, ako sme si mysleli.

Bohužiaľ, na pani spravodajkyni spočívalo bremeno väčšiny rokovaní, ale určite musela veľmi intenzívne pracovať, aby zabezpečila prípravu tejto správy v nevyhnutnej lehote, čo bolo veľmi dôležité, keďže sme boli pod tlakom, aby sme zabezpečili predĺženie jej výnimky, ktorá mala vypršať v júni tohto roku.

Podľa môjho názoru ide o krátky, ale veľmi dôležitý právny predpis, ktorý ochráni tie oblasti a krajiny, ktoré sa obávajú hrozby besnoty. Toto ochorenie sa naďalej vyskytuje v niektorých častiach Európy a dúfajme, že do konca roku 2011 sa ho prostredníctvom programov vakcinácie podarí odstrániť raz a navždy.

Kým sa tak však stane, našli sme spôsob, ktorý nám umožňuje naďalej presadzovať naše prísnejšie požiadavky v prechodnom období dovtedy, než sa pridáme k všeobecnému režimu tak, ako ostatné členské štáty EÚ.

  Anna Rosbach, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pani de Brúnovej za vynikajúcu prácu, ktorú urobila pri aktualizovaní tohto technického nariadenia o cestovaní so spoločenskými zvieratami v rámci územia EÚ. Pre mnohé bežné rodiny je problémom absolvovať všetky vakcinácie a vyplniť požadované tlačivá pre všetkých členov rodiny, aby mohli spolu ísť na dovolenku. Napriek tomu je to nutné, pretože niektoré krajiny zvádzajú ťažký a dlhotrvajúci boj proti nekontrolovateľným ochoreniam zvierat. Vykonávali sa rôzne opatrenia, ako napríklad karanténa s rôzne dlhým trvaním, prehliadky u veterinára pred aj po ceste v závislosti od cieľovej krajiny, či drahé povinné vakcinácie voľne žijúcich zvierat na vnútroštátnej úrovni, a to som spomenula len niektoré z týchto opatrení. Dobre preto rozumiem, prečo sa niektoré členské štáty obávajú akéhokoľvek zmiernenia svojich prísnych vnútroštátnych nariadení, a považujem za nevyhnutné, aby sme rešpektovali ich vysoké požiadavky na bezpečnosť, a chcela by som, aby ostatní nasledovali ich príklad.

Chcela by som preto požiadať Komisiu, aby zvážila, či by nebol dobrý nápad aj tak vykonávať veterinárne hraničné kontroly, na ktorých majiteľ spoločenského zvieraťa musí dokázať, že zviera, ktoré s ním cestuje, nemá nebezpečné choroby, bolo vakcinované a má v poriadku dokumentáciu vzhľadom na cieľovú krajinu. To by mohlo poskytnúť aj príležitosť kontrolovať prepravu ošípaných a iných zvierat, ktoré nespĺňajú požiadavky EÚ, ako aj odhaliť vďaka hraničným kontrolám pašovanie šteniatok a mačiatok, ktoré sú príliš mladé.

  Horst Schnellhardt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vítam vás v Európskom parlamente. Dámy a páni, taktiež by som chcel zablahoželať pani spravodajkyni, ktorá urobila dobrú prácu. Tento dokument pokrýva niekoľko oblastí. V minulých rokoch sme zaznamenali nárast počtu spoločenských a domácich zvierat a, prirodzene, aj túžbu môcť si vziať tieto zvieratá so sebou na cesty. To je v poriadku a tak by to malo byť, keďže možnosť vziať svoje spoločenské zviera so sebou ľuďom zvyšuje pocit blahobytu. Z toho dôvodu však v Európe musíme mať nariadenia, aby sme zabránili šíreniu epidémie zvierat. Máme ich. Máme veľmi dobré nariadenia v smernici 998/2003 a od roku 2011 budeme mať európsky preukaz vakcinácie, ktorý presne popíše, aké vakcinácie zvieratá dostali. Okrem toho elektronické označovanie od roku 2011 zabráni zmätku a podvodom.

V predchádzajúcich rokoch sme urobili veľa, aby sme potlačili epidémie zvierat v Európe, hlavne besnotu, aj prostredníctvom práce Európskej komisie, ktorá prvá presadila a financovala vakcináciu líšok. To je mimoriadne dôležitá vec a mali by sme to uznať. Tieto osobitné nariadenia, ktoré sú opakovane schvaľované pre niektoré krajiny, zaťažujú občanov. V tomto prípade náklady vôbec nijako nesúvisia s úžitkom. Dostal som listy od mnohých občanov, ktorí sa sťažovali na rozčuľujúce správanie na hraniciach. Dovoľte mi uviesť ako príklad Spojené kráľovstvo: príchod o dva dni skôr na polročný pobyt znamená pokutu 3 000 EUR a zviera dajú do karantény na šesť týždňov. Mali by sme zvážiť, či je takéto správanie v poriadku. Z toho dôvodu, pán komisár, si myslím, že ešte jeden rok, ale potom toto musí skončiť. Máme európske nariadenia, ktoré platia pre všetkých. Riziko šírenia ochorenia u spoločenských a domácich zvierat v prípade, že sa stav epidémie nezmení, tak, ako vždy musíme predpokladať, už neexistuje.

  Jo Leinen (S&D). Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vítam vás v Parlamente. Chcel by som sa pripojiť ku kolegovi pánovi Schnellhardtovi a povedať, že máte v tejto oblasti hlavnú úlohu vytvoriť skutočne rovnocenné podmienky v 27 členských štátoch do konca roku 2010, aby domáce zvieratá mohli byť bez prekážok dopravované a premiestňované z jednej krajiny do druhej.

Voľný pohyb psov a mačiek bol určite cieľom nariadenia v roku 2003. Teraz už po tretíkrát robíme výnimku. Niektoré veci v EÚ trvajú skutočne veľmi dlho: desať rokov na vyladenie takýchto nariadení. Žiadna krajina v EÚ nechce, aby sa v nej rozšírili nové ochorenia, a aj ja sa čudujem, prečo 22 krajín súhlasí s myšlienkou, aby psy a mačky mohli cestovať so svojimi majiteľmi, a päť krajín nie.

Mali by ste preskúmať, či skutočnosť a prekážky stále zodpovedajú týmto osobitným ustanoveniam. Viem, že na vnútroštátnej úrovni prebiehajú chúlostivé rokovania, ale teraz máme jednotný právny priestor a je načase, aby sme prijali voľný pohyb, jednotný trh pre spoločenské zvieratá najneskôr do roku 2011. Pán Schnellhardt, ktorý je odborníkom na zvieratá, už spomenul podmienky, konkrétne to, že máme preukaz vakcinácie a že sa budú používať nástroje ako elektronické označovanie, ktoré vám umožnia prístup do týchto piatich krajín, keď ste na dovolenke alebo cestujete za prácou a chcete si so sebou vziať svoje spoločenské zvieratá.

Toto nariadenie o spoločenských zvieratách sa zapíše do histórie. V skutočnosti je to prvý právny akt od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a chceli sme rovnaké podmienky s Radou ministrov pri splnomocnení Komisie na delegované akty. Bol to náročný boj, ale stál za to. Blahoželám pani de Brúnovej k tejto správe a, samozrejme, k tomuto postupu, ktorý je začiatkom novej éry. Je to také dôležité preto, že vytvárame ročne možno stovku právnych aktov, ale asi 6 000 delegovaných aktov. Na základe toho môžeme odhadnúť, aké dôležité je, aby sme tento postup od začiatku nastavili správne.

  Chris Davies (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som len niekoľkými slovami pochváliť právne predpisy, ktoré máme. Usudzujem, že boli založené na systéme cestovania spoločenských zvierat v Spojenom kráľovstve, ktorý bol prijatý asi pred desiatimi rokmi. To nám pomohlo významne znížiť množstvo nariadení o karanténe v našej krajine, ktoré spôsobovali značné rozrušenie zvieratám aj ich majiteľom. Myslím, že prvým zvieraťom, ktoré tento systém cestovania spoločenských zvierat využilo, bol pes, ktorý sa volal Frodo Baggins. Potom mohli voľnejšie cestovať stovky tisícov zvierat.

Potom Európska únia prišla asi pred piatimi rokmi s týmito právnymi predpismi, ktoré sa riadia veľmi podobnými princípmi, a ukázalo sa, že boli veľmi úspešné. V súčasnosti každoročne cestujú po Európe stovky tisícov zvierat so svojimi majiteľmi. Dopočul som sa, že 60 percent z nich sú britské zvieratá, čo možno niečo naznačuje o britskom charaktere, ale tým sa na tomto fóre nebudeme zaoberať. Samozrejme, udržiavali sme aj rovnováhu. Záujmom bolo umožniť premiestňovanie bez toho, aby sa rozšírili ochorenia a v skutočnosti besnota zostala veľmi pevne pod kontrolou – z 2 700 prípadov pred 20 rokmi sa jej výskyt znížil na menej než 300 prípadov v minulom roku a ani jeden z týchto prípadov sa nevyskytol v súvislosti s premiestňovaním domácich zvierat podľa tohto systému.

Som trochu sklamaný, že necestuje toľko fretiek, ako som pôvodne očakával. Keď sa o týchto právnych predpisoch začínalo rokovať, prišli za mnou mnohí majitelia fretiek v Spojenom kráľovstve a pýtali sa, prečo by tieto právne predpisy nemohli zahŕňať aj ich zvieratá. Chceli s nimi cestovať po celej Európe na výstavy fretiek. Pán komisár vyzerá prekvapene, ale bolo o tom rokovanie. Podľa všetkého je možné vakcinovať fretku proti besnote, ale vakcinácia sa neprejavuje, takže to bolo problematické. Napokon sme sa rozhodli, že výskyt besnoty u domácich fretiek je taký nízky, že ich môžeme zahrnúť, ale zjavne, ako som sa dopočul, premiestnení bolo relatívne málo. Aby som odpovedal na podnet Joa Leinena, možno jedným z dôvodov je, že v niektorých krajinách, ako je Portugalsko, sú fretky stále klasifikované ako škodcovia, takže ich sem majitelia spoločenských zvierat nechcú brať. Mohlo to byť horšie, dajme tomu, keby to bola Čína.

Pán komisár, len na záver chcem povedať, že je pre mňa veľkou výhodou, že sa teraz môžem pozrieť do očí svojim voličom, a keď sa ma opýtajú, čo pre nich urobila Európska únia, môžem povedať, že sme umožnili, aby mohli ísť na dovolenku so svojím spoločenským zvieraťom – mačkou, psom alebo fretkou.

  John Stuart Agnew (EFD). – Vážený pán predsedajúci, usudzujem, že pôvodný nápad vytvoriť pasy pre spoločenské zvieratá pochádza od recesistickej strany Official Monster Raving Loony Party v Spojenom kráľovstve, ktorej bláznivý názov možno najlepšie vystihuje tento nebezpečný systém.

Naša krajina mala povinné šesťmesačné obdobie karantény pre domáce zvieratá. Podľa systému pasov pre spoločenské zvieratá v EÚ bola táto dôležitá ochrana pred rozširovaním ochorení celkom odstránená. Nevolená Európska komisia dokázala premôcť demokraticky zvolenú britskú vládu a zaviedla systém bez obdobia karantény, ktorý sa spolieha na vakcinácie a spoľahlivosť dokumentácie.

Ako poľnohospodár o vakcinácii niečo viem. V žiadnom prípade nie je zárukou, že zvieratá neprenesú ochorenia cez hranice. Účinnosť vakcinácie môže byť oslabená mnohými faktormi vrátane jej podávania zvieraťu, ktoré už ochorenie, proti ktorému je očkované, má. Vakcinované zvieratá môžu byť nosičmi ochorenia aj bez toho, aby sa na nich prejavili akékoľvek príznaky. Je aj reálna pravdepodobnosť, že dávky vakcín môžu byť rôznej kvality a dokumentácia môže byť sfalšovaná.

Usudzujem, že neexistuje jednotný postup pri vykonávaní tohto systému. Niektoré krajiny vyžadujú oficiálny pas, pričom iné uznajú akýkoľvek druh dokumentácie a iné zas neuznajú pas ako dôkaz vakcinácie. Mnohé letecké spoločnosti nedokážu poskytnúť podrobnosti oficiálnych postupov a pracovníci sú neodstatočne vyškolení.

Inými slovami, katastrofa je na spadnutie. V našej krajine máme príslovie: „Nehas, čo ťa nepáli“. Taká rada Komisii je však zbytočná.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Chris Davies (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa len opýtať váženého pána, či si nemyslí, že jeho tiráda proti Európskej únii by bola silnejšia, keby britská vláda neprijala podobné právne predpisy ešte predtým, než to spravila Európska únia?

  John Stuart Agnew (EFD). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že Európska únia sa príliš rozrástla, je v nej priveľa kultúr a jednoducho tomuto systému vôbec neverím a bude to ešte horšie.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vítam pána komisára a ďakujem pani spravodajkyni za prácu, ktorú vykonala. Budem pokračovať v probléme „nehas, čo ťa nepáli“, ktorý spomenul pán Agnew. Myslím, že je to presne to, čo tu robíme: predlžujeme výnimky v prípadoch, kde o to členské štáty požiadali, ale zároveň povoľujeme premiestňovanie spoločenských zvierat. Som si istá, že tí, ktorí sedia v galérii pre návštevníkov, si mysleli, že premiestňovanie zvierat medzi členskými štátmi bola dosť jednoduchá záležitosť, ale keďže sa zaoberáme problémami týkajúcimi sa zdravia zvierat, a vlastne aj zdravia ľudí, nie je to také jednoduché. Potrebujeme v tejto oblasti prísne pravidlá a kontroly a zároveň uznávame, že mnohí Briti, ale aj ľudia z iných členských štátov chcú svoje spoločenské zvieratá vziať so sebou.

Moja obava pri tejto správe bola, že sa môže zaseknúť na technických detailoch po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, s ktorou si, poviem vám úprimne, nemusia robiť starosti mnohí ľudia mimo tejto rokovacej sály, vlastne nemusia o nej ani vedieť – bola dôležitá pre nás ako Parlament. Myslím si, že spravodajkyňa v tomto prípade dosiahla veľmi dobrú dohodu v našom mene, a bolo jej za to poďakované. Nebezpečenstvom bolo, že ak by k dohode nebolo prišlo, neboli by sme mali opatrenia, ktoré odpovedajú na obavy Švédska, Írska, Spojeného kráľovstva a ďalších. Teraz sme však na správnom mieste.

Myslím si, že budúcnosť je oveľa dôležitejšia. Pán komisár, spomenuli ste, že máte v pláne zvážiť v tejto súvislosti nové právne predpisy. Myslím si, že toto je tá téma, o ktorej by sme mali v tomto štádiu hovoriť. To, čo si všetci v tomto Parlamente želáme, je vysoký štandard zdravia zvierat a ľudí a tieto nové právne predpisy, ktoré sľubujete, by to mali zabezpečiť.

Takže gratulujem k dobrej práci spravodajkyni a všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby sa táto správa dostala na súčasnú úroveň. Správa odpovedala na všetky obavy – nie na obavy všetkých, možno nie tých, čo sedia celkom naľavo odo mňa, ale väčšiny z nás. Dúfam, že budete rozumne a často diskutovať s expertmi v súvislosti s tým, čo potrebujeme v nových právnych predpisoch o preprave spoločenských zvierat. Pre hospodárske zvieratá ich máme. Pre spoločenské zvieratá potrebujeme zjednodušené, ale účinné pravidlá.

  Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Vážený pán predsedajúci, Komisia predložila pozitívny návrh zmeniť a doplniť nariadenie o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat. Zvlášť ma teší, že nám to umožní predĺžiť obdobie, počas ktorého si viaceré krajiny vrátane Švédska môžu zachovať prísnejšie požiadavky týkajúce sa besnoty a pásomnice malej.

Švédska rada pre poľnohospodárstvo, ktorá je príslušným švédskym orgánom, sa vyjadrila, že bez možnosti osobitných kontrol by sa zrejme vo Švédsku rozšírila napríklad pásomnica. To by malo negatívne následky na slobodu prístupu k prírode, ktorá je dôležitou súčasťou každodenného života ľudí v krajine, ako je Švédsko.

Chcela by som poďakovať Komisii, spravodajkyni a tieňovým spravodajcom za vypočutie našich požiadaviek, čím umožnili prijať to, čo bolo pôvodne dočasné riešenie.

PREDSEDÁ: PÁN McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Nessa Childers (S&D). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem poďakovať svojej kolegyni pani de Brúnovej za jej prácu, ktorú odviedla pri príprave tejto správy.

Prípad 38-ročnej ženy, ktorá minulý rok zomrela v nemocnici Royal Victoria Hospital v Belfaste, nepatrne pripomenul pretrvávajúcu hrozbu besnoty v Írsku. Predpokladá sa, že sa nakazila, keď sa na dovolenke v Južnej Afrike snažila zastaviť dva bijúce sa psy.

Nedávno museli štyrom ľudom preventívne pichnúť injekciu po tom, čo sa nelegálne dovezené mača začalo správať čudne a pohrýzlo ich.

Besnota je jedným z najstarších zoonotických ochorení, ktoré postihuje ľudí, a keď sa prejavia jej symptómy, je vždy smrteľná. Z dôvodu zákonitostí svetového cestovania ochorenie nikdy nie je ďaleko od našich brán.

Z toho dôvodu Írsko uplatňuje prísnu karanténu dovezených zvierat a len vďaka týmto prísnym opatreniam si dokážeme zachovať naše postavenie krajiny bez besnoty. Aby sme v tomto pokračovali, je nutné, aby prechodná dohoda, ktorú by tento návrh predĺžil do konca budúceho roka, neprestala platiť v júli 2010.

Navrhované dodatočné záruky sú taktiež nevyhnutné pre zdravie ľudí aj zvierat, keďže by pomohli vyriešiť nielen boj proti besnote, ale aj boj proti špecifickým druhom kliešťov a pásomníc, ktoré sa v súčasnosti v Írsku nevyskytujú.

Parlament by súhlasom s týmto návrhom zjednodušil boj proti besnote a poskytol by základ jej odstránenia v celej Európe. Z týchto dôvodov musí byť uvedená naliehavosť tejto záležitosti.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Súhlasím s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k nariadeniu o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie zvierat, ktorý uľahčí de facto premiestňovanie cez hranice v rámci Európskej únie.

Chcem oceniť aj prácu pani spravodajkyne, ktorá sa pričinila o výbornú kvalitu správy vrátane tých opatrení, ktoré vedú k očkovaniu proti besnote a ďalším ochoreniam, ako aj ďalším preventívnym opatreniam. Som presvedčený, že práve takýmto krokom dospejeme k celkovej harmonizácii noriem na vnútornom trhu Európskej únie k čo najširšiemu odstráneniu hrozby prenosu spomínaných ochorení.

Uvedomujem si však pretrvávajúce riziká a hrozby pri transporte zvierat, a preto podporujem rozumné predĺženie platnosti prechodného obdobia pre členské štáty, ako sú Malta a Írsko či Švédsko, kde sú vnútroštátne režimy prísnejšie. Ide o obozretný prístup, ktorý dáva dôraz najmä na prevenciu a zohľadňuje špecifiká príslušných krajín.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) Najskôr by som rada zablahoželala pani spravodajkyni k jej práci na tejto správe, ako aj všetkým, ktorí umožnili dosiahnutie tohto kompromisu. Teší ma, že táto správa umožní členským štátom pokračovať vo vykonávaní opatrení na ochranu pred rozširovaním besnoty a taktiež že bude viesť k voľnému a bezpečnému premiestňovaniu spoločenských zvierat v celej Európe po roku 2011.

Myslím si, že sa dosiahol dobrý kompromis, ktorý poskytuje účinnú odpoveď na oprávnené obavy niektorých členských štátov z rozšírenia určitých ochorení, pričom zároveň poskytuje záruku, že keď sa použije prenesená právomoc, Komisia bude diskutovať s mnohými expertmi z Komisie, z členských štátov, mimovládnych organizácií alebo národných parlamentov.

V širšej súvislosti sme dostali písomné záruky, že táto správa nebude precedensom, pokiaľ ide o uplatnenie prenesených právomocí v budúcnosti. Z toho dôvodu budú posúdené obavy Parlamentu z vytvorenia precedensu, pokiaľ ide o nový komitologický postup podľa Lisabonskej zmluvy.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, úsilie Európskej únie zastaviť alebo úplne odstrániť epidémie zvierat a ochorenia, ako je besnota, je, samozrejme, mimoriadne chvályhodné a určite je veľmi pozitívne, že sa prijímajú opatrenia na zjednodušenie cezhraničného cestovného ruchu so spoločenskými zvieratami.

Európsky preukaz vakcinácie, vakcinačné programy alebo dokonca elektronické označovanie spoločenských zvierat sú skutočne rozumnými opatreniami, ktoré môžu tento cestovný ruch zjednodušiť. Napriek tomu, a viem to zo skúsenosti v Rakúsku, sú javy, ktoré to ohrozujú. Napríklad nelegálne pašovanie šteniatok z lacných krajín východnej Európy do strednej Európy alebo do Európskej únie opakovane vedie k rozširovaniu ochorení.

Hromadná preprava zvierat v celej EÚ vrátane Rakúska by mohla taktiež umožniť, aby sa znovu objavili nebezpečné ochorenia. Voľne žijúce zvieratá okrem toho nezvyknú rešpektovať hraničné kontroly a ich pohyb môže, samozrejme, taktiež opakovane viesť k rozšíreniu epidémie zvierat, ako je besnota. Bude nevyhnutné prijať v tejto oblasti opatrenia.

  John Dalli, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že všetci môžeme byť hrdí na rýchly pokrok, ktorý sa spravil v tejto dokumentácii, o ktorej sa rokovalo pod mimoriadnym časovým tlakom a v zložitých právnych súvislostiach.

Predĺženie prechodného režimu, ktorým sa reguluje premiestňovanie spoločenských zvierat do piatich členských štátov, o 18 mesiacov týmto štátom poskytne čas na to, aby sa prispôsobili režimu, ktorý sa uplatňuje v ostatných krajinách Európskej únie. Takisto som potvrdil, že Komisia nemá v úmysle navrhnúť ďalšie predĺženie tohto prechodného režimu.

Súčasne to umožní Komisii pripraviť komplexný návrh s cieľom revidovať celé nariadenie, a predovšetkým upraviť staré komitologické ustanovenia tak, aby boli v súlade s Lisabonskou zmluvou.

Musím súhlasiť, že toto je dôležitá dokumentácia pre európskych občanov, a teší ma, že sme dospeli k úspešnému záveru.

  Bairbre de Brún, spravodajkyňa. – (GA) Vážený pán predsedajúci, taktiež by som rada privítala komisára Dalliho v Európskom parlamente a vítam aj príležitosť s pánom komisárom pracovať. Vítam jeho vyhlásenie dnes večer pred Parlamentom. Ako uviedol, podstatná časť mojej správy súhlasí s prístupom v návrhu Komisie.

Rada by som tiež poďakovala každému, kto dnes večer vystúpil v rozprave. Mnohí sa vyjadrili za navrhovaný systém, iba niekoľkí boli proti.

Návrh Komisie a moja správa používajú vedecky podložený prístup. Vzhľadom na rôzne situácie v členských štátoch, čo sa týka besnoty, zvolila Komisia bezpečný preventívny prístup. Je vhodné, že koniec navrhovaného predĺženia sa časovo zhoduje s lehotou, do ktorej by sa mali skončiť programy vakcinácie financované zo strany EÚ, ktoré sú zamerané na odstránenie besnoty voľne žijúcich zvierat v niektorých členských štátoch.

Ako uviedli pán komisár Dalli a pani Vǎleanová v súvislosti s navrhovaným dátumom, umožní to zmeniť existujúcu infraštruktúru a postupne preškoliť pracovníkov, ktorí sú už k dispozícii. Prechodný systém bude rozšírený na päť členských štátov do konca roku 2011 a najneskôr dovtedy budú ustanovenia týkajúce sa nekomerčného premiestňovania spoločenských zvierat rovnaké v celej EÚ. Medzitým budú ľudia môcť prekračovať hranice v EÚ so svojimi spoločenskými zvieratami, ale bude sa uplatňovať prechodný systém, ktorý niektorým členským štátom umožní počas tohto obdobia vykonávať prísnejšie kontroly.

Rada by som opäť vyjadrila svoju vďaku každému, kto pomohol pri tejto práci. Bolo to občas komplikované, ale aj keď to bolo ťažké, nakoniec to stálo za to. Ďakujem vám všetkým.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra (v utorok 9. marca 2010).

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Pavel Poc (S&D), písomne. – (CS) Cieľom nariadenia (ES) č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, ktoré nadobudlo platnosť 3. júla 2003, bolo zjednodušiť majiteľom spoločenských zvierat cestovanie s ich spoločenskými zvieratami. Toto malo byť docielené prostredníctvom zavedenia pasu, ktorý by dokazoval, že zviera bolo očkované proti besnote, a určením povinnosti zvieratá označovať, aby sa dali jasne identifikovať. Okrem toho, že navrhované nariadenie konkretizuje pôvodné nariadenie v oblasti technických pojmov, opäť predlžuje obdobie, počas ktorého cesty so psami a mačkami do Fínska, Írska, Švédska, Spojeného kráľovstva a na Maltu podliehajú prísnejším požiadavkám. Rozdiely medzi ochrannými opatreniami uvedených členských štátov, predovšetkým rôzne lehoty na vakcináciu a sérologické vyšetrenia a rôzne termíny ošetrení proti parazitom, zbytočne komplikujú a zvyšujú náklady na cestovanie so spoločenskými zvieratami v EÚ. V praxi to znamená, že množstvo občanov EÚ bude ďalší rok a pol zbytočne diskriminovaných pri uplatňovaní práva na voľný pohyb medzi krajinami EÚ. Opakované predlžovanie lehôt môže naznačovať, že Komisia v pôvodnom nariadení nesprávne stanovila lehotu bez ohľadu na skutočný stav alebo že niektoré členské štáty nedokázali alebo nechceli realizovať nariadenie 998/2003 v stanovenej lehote. V každom prípade takéto výnimky nesvedčia o nestrannom prístupe zo strany Komisie pri realizácii všeobecného režimu v členských štátoch EÚ.

16. Revízia smernice o balíku cestovných služieb (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o stave revízie smernice o balíku cestovných služieb.

  John Dalli, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som vďačný za túto príležitosť podať správu o práci Komisie na revízii smernice o balíku cestovných služieb. V čase prijatia tejto smernice v roku 1990 boli balíky dovolenkových služieb najčastejším typom dovolenky. Odvtedy sa situácia na trhu značne zmenila. Rozvoj internetu umožnil spotrebiteľom robiť rezervácie priamo od organizátorov zájazdov, leteckých spoločností a hotelov. Rýchly rozvoj nízkonákladových leteckých dopravcov navyše zrevolucionalizoval poskytovanie služieb v leteckej preprave. Posilnila sa tiež konkurencia a možnosti výberu spotrebiteľa na trhu cestovného ruchu.

V súčasnosti si väčšina občanov EÚ organizuje svoje dovolenky sama a nekupuje vopred zorganizované zájazdy. Dôsledkom týchto zmien je klesajúci počet spotrebiteľov, ktorí sú počas dovolenky chránení. Rovnako sme si vedomí, že súčasná smernica viedla k nerovnakým podmienkam v odvetví cestovného ruchu, keďže smernica upravuje činnosť niektorých organizátorov, kým iných nie, hoci predávajú podobné produkty.

Navyše, minimálna harmonizácia smernice spôsobila v členských štátoch právnu roztrieštenosť. To znamená, že súčasné právne predpisy asi nie sú aktuálne.

Z toho dôvodu Komisia v minulom roku začala proces hodnotenia vplyvov, aby sa pripravila na možnú revíziu smernice o balíku cestovných služieb. V súvislosti s hodnotením vplyvov Komisia v novembri 2009 zverejnila štúdiu o poškodeniach spotrebiteľov v oblasti takzvaných dynamických balíkov.

– V tom istom čase Komisia začala verejnú diskusiu o revízii smernice o balíku cestovných služieb. Táto diskusia skončila 7. februára 2010. Komisia teraz skúma vyše 170 príspevkov, ktoré poslúžia pri hodnotení vplyvov. Rozsah pôsobnosti prípadnej revízie bude závisieť od výsledku hodnotenia vplyvov.

Dovoľte mi však stručne vysvetliť hlavné zásady tejto práce. Po prvé, vysoká úroveň ochrany je veľmi dôležitá, ak chceme zabezpečiť, aby spotrebitelia nákupom svojich dovoleniek dôverovali. Po druhé, musíme zlepšiť predovšetkým fungovanie vnútorného trhu cestovného ruchu, keďže cezhraničné nákupy sú v tejto oblasti veľmi časté. Existuje preto dobrý dôvod pre väčšiu harmonizáciu príslušnej legislatívy v členských štátoch. Napokon, myslím si, že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre podnikateľské subjekty predávajúce balíky cestovných služieb.

Komisia plánuje predstaviť svoj návrh začiatkom roku 2011. Hlavnými úlohami revízie bude určiť rozsah pôsobnosti smernice. Komisia preskúma možnosti rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice na pokrytie širšieho spektra produktov cestovného ruchu vrátane dynamických balíkov. Mohlo by to pomôcť zvrátiť trend klesajúceho počtu spotrebiteľov, ktorí sú počas dovolenky chránení.

Budeme musieť aktualizovať rôzne požiadavky na informácie a objasniť povinnosti a záväzky zmluvných strán, ktoré sú profesionálnymi partnermi. Na záver, s cieľom zlepšiť spotrebiteľské povedomie, Komisia preskúma náklady a prínosy zavedenia štandardizovaného označenia balíkov cestovných služieb, ktoré pri predaji bude musieť byť uvedené.

Paralelne s touto prácou Komisia skúma možnosti zvýšenia ochrany proti bankrotu pre cestujúcich, ktorí si letenky kupujú vo vlastnej réžii, tak, ako o to nedávno požiadal Európsky parlament.

Na začiatku roka 2009 vydala Komisia nezávislú správu, v ktorej sa zaoberala rôznymi možnými spôsobmi riešenia následkov bankrotov. Dňa 15. decembra 2009 sme začali verejnú diskusiu o budúcnosti práv cestujúcich v leteckej doprave. Tieto prvky budú slúžiť ako základ pre hodnotenie vplyvov. Naším cieľom je predstaviť Parlamentu najvhodnejšie opatrenia na ochranu proti konkurzom do konca roka 2010.

  Andreas Schwab, v mene skupiny PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, v mene našej skupiny by som chcel najskôr poďakovať pánovi komisárovi Dallimu za jeho sľuby a vysvetlenia, že v roku 2011 plánuje uskutočniť revíziu smernice o balíku cestovných služieb pochádzajúcu z roku 1990. Pokiaľ ide o časový plán, presne zapadá do súčasného rámca, ktorý by sme mali použiť, pretože v oblasti balíkov cestovných služieb existuje celé spektrum problémov vyplývajúcich z toho, že spotrebitelia nie sú riadne informovaní o svojich právach. Na mnohých internetových stránkach sú napríklad nalákaní na rezerváciu ďalších ponúk prostredníctvom odkazov na iné internetové stránky, hoci tieto ponuky nie sú predmetom toho istého ochranného mechanizmu ako pôvodné ponuky. Hovoríme tu predovšetkým o ponukách nízkonákladových leteckých spoločností.

Po druhé, vo väčšine členských štátoch Európskej únie nízkonákladové letecké spoločnosti znemožňujú vydávanie právne záväzných dokumentov, čo značne komplikuje ochranu spotrebiteľov presne tam, kde sa sami spotrebitelia vlastne chcú právne brániť. Toto sa rozhodne musí zmeniť novým návrhom smernice.

Po tretie, musíme sa tiež sami seba opýtať, či práva leteckých cestujúcich a práva, ktoré sú v platnosti podľa existujúcej smernice o balíku cestovných služieb, by nakoniec nemali byť prenesené do spoločného dokumentu, čím by sa odstránili rozpory medzi obsahmi oboch právnych predpisov.

Po štvrté, som presvedčený – a to ste zdôraznili –, že hodnotenie práce cestovných agentúr, ktorá je v každej krajine iná, tiež znamená, že cezhraničné poskytovanie tovarov a služieb je pre cestovné agentúry veľmi komplikované. V niektorých krajinách majú cestovné agentúry rovnakú zodpovednosť ako organizátori zájazdov, v iných krajinách, ako napríklad u nás, sú cestovné kancelárie iba sprostredkovateľmi. Bolo by vhodnejšie, keby sme sa v celej Európskej únii dohodli aspoň na zásadách, ktoré by uľahčili cezhraničnú činnosť týchto cestovných agentúr.

V dôsledku rastúceho využitia internetu spotrebiteľmi by aj balíky cestovných služieb na internete mali byť v budúcnosti označované, aby sa v tejto oblasti predišlo zneužívaniu.

  Alan Kelly, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, táto diskusia prichádza vo veľmi dobrom čase pre cestovný ruch, letecký priemysel a ochranu spotrebiteľa.

Zažili sme leto, keď sa zdalo, že polovica Európy uviazla na dovolenke, keď letecké spoločnosti a cestovné agentúry všade kolabovali, a spotrebitelia uviazli v cudzích krajinách ďaleko od svojich milovaných. Bolo jasné, že naše právne predpisy spotrebiteľov riadne neochránili. Dostali sme niekoľko hlásení od cestujúcich, ktorí sa ocitli bez informácií o tom, kedy by sa mohli dostať domov, kto bol formálne zodpovedný za ich situáciu, bez telefónneho čísla, na ktoré by mohli zavolať a dostať sa k informáciám, a bez predstavy o tom, ako sa majú po návrate domov domáhať odškodnenia.

Preto vítam túto dobre načasovanú rozpravu a snahu Komisie túto vec riešiť, keďže my všetci sme túto oblasť zanedbávali príliš dlho. Viaceré problémy so smernicou o balíku cestovných služieb boli identifikované takmer pred desiatimi rokmi v parlamentnej správe, ale odvtedy sa urobilo len veľmi málo. Viem, že navrhovaná smernica o právach spotrebiteľov sa bude zaoberať niektorými problémami, no cezhraničný letecký cestovný ruch potrebuje na ochranu spotrebiteľov viac právnych predpisov EÚ.

Skutočnosť, že tento právny predpis sa ešte stále volá smernica o balíku cestovných služieb, ukazuje, aký je zastaraný. Väčšina spotrebiteľov už dávno nevyužíva balíky cestovných služieb, keď našli lacnejšie spôsoby, ako ísť na dovolenku a vidieť svet. Štyridsať percent turistov z našej krajiny, Írska, sa neunúva využiť balíky a viem, že takáto je situácia aj v mnohých iných členských štátoch. Väčšina ľudí teraz koná, ako keby boli cestovnými agentúrami, a rezervácie si robia cez internet na stránkach ako Tripadvisor, kde sa v skutočnosti stávajú svojou vlastnou cestovnou agentúrou. Naše právne predpisy teraz musia zohľadňovať túto zmenu spotrebiteľského správania.

Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú revízia musí obsahovať, je jasne určiť, kto je zodpovedný v prípade oneskorenia a zrušenia letu. Cestovné spoločnosti musia mať nariadené poskytovať veľmi jasné informácie. Spotrebitelia musia vedieť, kde také informácie môžu získať, a musia byť informovaní o svojich právach za určitých okolností.

(Predsedajúci požiadal rečníka, aby kvôli tlmočníkom hovoril pomalšie.)

V súčasnej legislatíve neexistuje jasné vymedzenie hraníc zodpovednosti. Je v prípade nešťastia zodpovedná letecká spoločnosť? Alebo cestovná agentúra? Alebo letisko či vlaková stanica? Od koho by mal spotrebiteľ žiadať informácie? Tieto situácie zvyčajne končia zmätkom informácií z rôznych zdrojov a nikto nevie, či vôbec niekam odletia alebo priletia.

Ak sa snažíme budovať európske hospodárstvo založené na cezhraničnom obchode, spotrebitelia musia poznať svoje práva a nároky a postup pri ich uplatňovaní. Napríklad viem, že je ohromne ťažké nájsť reklamačné oddelenia leteckých spoločností. Ako môžete získať odškodnenie, ak neviete, kam ísť alebo koho o to požiadať?

Čo budem žiadať ja – a dúfam, že Komisia to zoberie na vedomie – je, aby základné zásady starostlivosti o zákazníka boli zahrnuté do jasne formulovaných právnych predpisov, ktoré budú jednoduché a zrozumiteľné pre každého. Aktualizácia tejto smernice nestačí. Členské štáty musia byť povinné priblížiť nový právny predpis občanom hneď po jeho schválení.

Na záver ešte jeden nápad, ktorý by Komisia mohla zvážiť. Koľko taký let stojí? Všetci vieme, že inzerovaná cena nezahŕňa dane a poplatky. Existujú poplatky za registráciu pred odletom, poplatky za viaceré kusy batožiny, poplatky prakticky za všetko a za nič. Revízia tejto smernice poskytuje vhodnú chvíľu na prinútenie cestovných a leteckých spoločností k tomu, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť, a my túto príležitosť musíme využiť.

  Gesine Meissner, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Dalli, v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (skupina ALDE) by som vás chcela najskôr srdečne privítať. Už ste povedali, že plánujete revíziu smernice, o ktorej hovoríme.

Vlastne môžeme byť radi, že žijeme v Európe, keďže v Európe môžeme v Európskom parlamente diskutovať dokonca o tom, ako môžeme cestovať na výlety s fretkami a inými domácimi zvieratami. O tom bola predchádzajúca rozprava a ja som bola rada a hrdá na to, že som Európanka, lebo my môžeme právne upraviť aj niečo také v prospech ochrany spotrebiteľa a zvierat.

Teraz však hovoríme o cestovaní ľudí. To je v Európe dôležité právo. Chceme mobilitu a slobodu pohybu pre ľudí a rozmýšľali sme, ako to možno zabezpečiť. Pred dvadsiatimi rokmi sme mali smernicu upravujúcu balíky výletných služieb tak, že ste si mohli povedať: „Môžem ísť a spoznávať iné krajiny, vidieť krásy iných európskych krajín a presne vedieť, ktoré práva ma chránia“. Budem vopred informovaná o tom, čo môžem očakávať, nebudem oklamaná, informácie musia byť správne a ak niečo nevyjde, dostanem odškodnenie. To bolo pred 20 rokmi.

Ako ste povedali, pán komisár, odvtedy sa veľa zmenilo. Ľudia si teraz robia rezervácie často sami na internete, z čoho potom vznikajú medzery v systéme. Pred šiestimi mesiacmi sme vo Výbore pre dopravu komisárovi pre dopravu položili otázku, pretože v súvislosti so spoločnosťou SkyEurope na Slovensku sme mali prípad cestujúcich s lacnými letenkami, ktorí niekde uviazli a neboli prepravení ďalej. Tu išlo vlastne o záležitosť malej medzery, ktorá sa týkala iba tých, ktorí si let rezervovali cez internet a neplatili kreditnou kartou, ale my chceme, aby sa ľudia mohli v Európe voľne pohybovať tak, aby si svoje dovolenky vychutnali a aby súčasne boli chránení.

To znamená, že v systéme máme medzery v zmysle ochrany spotrebiteľa, a ak chceme mať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa pre ľudí v Európe, potom potrebujeme revíziu tejto smernice o balíku cestovných služieb a musíme tiež zvážiť, či je nevyhnutné – ako už povedal náš kolega poslanec – mať osobitné právne normy pre leteckých cestujúcich. Ešte stále o tom musíme diskutovať a ja sa na to už s veľkými očakávaniami teším, keďže chceme, aby sme mohli cestovať šťastne a bezpečne nielen so zvieratami, ale, samozrejme, aj s našimi rodinami.

  Frieda Brepoels, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako už povedal náš nový komisár, legislatívny rámec už nevyhovuje dnešnej realite na výrazne zmenenom trhu cestovného ruchu, čo spôsobilo vysoký nárast problémov a veľkú dávku frustrácie nielen spotrebiteľom, ale aj cestovným kanceláriám a organizátorom zájazdov. Je jasné, že počet ľudí, ktorí ešte stále využívajú účinnú ochranu podľa existujúcej smernice, ohromne klesol, hoci cestuje viac ľudí.

Európsky parlament už v skutočnosti roky žiada revíziu smernice. Ako ste povedali, problémové body a možné riešenia sú dobre známe. Ďalšia diskusia sa len teraz skončila. Myslím si, že teraz je naozaj najvyšší čas, aby sme sa do toho pustili. Vítam vyhlásenie Komisie, ale chcela by som poukázať len na niekoľko konkrétnych bodov, ktoré sú pre nás veľmi dôležité.

Po prvé, rozsah pôsobnosti tejto smernice sa určite musí objasniť a aj rozšíriť. Ako sme už počuli, čoraz viac spotrebiteľov si zostavuje dynamické balíky cestovných služieb alebo rezervuje jednotlivé cestovné služby oddelene. Len nedávno sme boli svedkami toho, ako sa v dôsledku problémov spoločnosti Eurostar dostali do problémov tisíce turistov, pretože im za hotely alebo lístky do divadla nebola poskytnutá žiadna náhrada. Niečo také je neprijateľné.

Myslím si, že práva cestujúcich musia v smernici dostať jasné miesto. Musíme, samozrejme, dostatočne zohľadniť výrazne sa líšiace trhy cestovného ruchu, rozdielne dovolenkové zvyklosti spotrebiteľov z rôznych členských štátov, ako aj rozdiely v príslušnej legislatíve, no harmonizácia je potrebná, keďže niektoré pojmy sú výrazne rozdielne, ako napríklad pojem organizátora zájazdu, agentúry a vyššej moci. V záznamoch z porady Komisie v roku 2007 som sa dočítala, že v skutočnosti prišla z odvetvia a od akcionárov veľmi podrobná odozva, a tak sa sama seba pýtam, kde je problém. Prečo sa teraz nerozhodneme? Niekto požaduje akési „cestovné ochranné známky“. Rada by som počula, čo si o tom pán komisár myslí.

Moja druhá pripomienka sa týka postavenia a zodpovednosti cestovných kancelárií. Toto sa musí oveľa zrozumiteľnejšie definovať, keďže spotrebitelia sú cez internet zaplavení informáciami, ktoré zďaleka nie sú spoľahlivé a ktoré môžu spôsobiť veľké škody. V extrémnych prípadoch ľudia zaplatili nájomné za dovolenkové apartmány, ktoré ani neexistujú. Preto by postavenie cestovných kancelárií malo byť oveľa presnejšie regulované.

Hovorili sme už o bankrotoch. Vo svojom uznesení dal tento Parlament jasne najavo požiadavku, aby boli poškodení cestujúci lepšie chránení. Keďže žijem v pohraničnom regióne medzi Flámskom a Holandskom, chcela by som požiadať aj o upriamenie osobitnej pozornosti na cezhraničné predaje, keďže ochrana sa často obmedzuje na zmluvu o poskytnutí cestovnej služby platnú v príslušnom členskom štáte.

Môj posledný bod sa týka spotrebiteľských informácií o cenách. Vo väčšine iných sektorov musia byť ceny predávaných služieb pevne určené a konečné, a to by malo platiť aj pre služby v oblasti cestovného ruchu. Súhlasíte s týmto názorom? Rada by som počula, čo si o tom myslíte. Práva spotrebiteľov treba objasniť a treba uplatniť prísnejšie a konkrétnejšie požiadavky na informácie v prípade zásahu vyššej moci a zmeny sortimentu služieb poskytovaných v oblasti cestovného ruchu. Možno by sme v novej smernici mali tiež zvážiť zavedenie sankcií. Dúfam, že Komisia sa už čoskoro s týmto popasuje a predstaví nám nový návrh na diskusiu v tomto Parlamente.

  Adam Bielan, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, smernica EÚ o balíku cestovných služieb, o ktorej dnes diskutujeme, pochádza z roku 1990, spred 20 rokov, a teda z obdobia, keď najobľúbenejšou formou dovolenky bol dvojtýždňový balík výletných služieb zvyčajne rezervovaný v cestovnej kancelárii a vybraný z ponúk v brožúre.

Smernica zabezpečuje základné prostriedky ochrany spotrebiteľa v prípade tohto typu balíka a zahŕňa predovšetkým jasné informácie o ponúkaných balíkoch, právo na zrušenie účasti na výlete, odškodnenie za služby nižšieho štandardu, než ako bolo dohodnuté, a záležitosti súvisiace s insolventnosťou cestovných kancelárií. Problémom je, že za uplynulých 20 rokov došlo k úplnej zmene modelu podnikania ako aj vzorca správania spotrebiteľov. Ja sám si väčšinu svojich dovoleniek rezervujem cez internet, veľmi veľa ľudí v Poľsku robí to isté a v celej Európskej únii podiel ľudí, ktorí si svoje výlety rezervujú týmto spôsobom, v súčasnosti dosahuje 23 %. Existujú krajiny ako Írsko a Švédsko, v ktorých tento podiel dosahuje až 40 %, kým takmer dve tretiny ľudí, ktorí svoje dovolenky kupujú týmto spôsobom, si neuvedomujú, že ich záujmy sú chránené vo výrazne nižšej miere ako v prípade ľudí, ktorí dovolenky kupujú tradičným spôsobom. Mali by sme proti tomu bojovať. Som rád, že Európska komisia s týmto napokon prišla. Myslím si, že 20 rokov je naozaj veľmi dlho.

Dúfam, že si dnes od Komisie konkrétne vypočujeme, kedy bude smernica zrevidovaná a ktorým smerom sa táto revízia bude uberať. Nesmie sa stať, že tu v Európskom parlamente alebo v inej inštitúcii EÚ budeme nabádať občanov Únie, aby využívali služby elektronického obchodovania a nakupovali služby v cezhraničnom obchode, a zároveň neponúkneme ochranu ľuďom, ktorí to budú robiť.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, určite to nie sú len rozdiely v ochrane spotrebiteľa, ale aj jazykové rozdiely, ktoré doteraz sťažovali poskytovanie balíkov výletných služieb do iných členských štátov. Uplynulo už 15 rokov odvtedy, čo Európska únia vytvorila základnú ochranu, ako aj spoločné postupy. Myslím si, že revízia týchto postupov sa nesmie vymknúť z rúk tak, že spôsobí, že budú predmetom všeobecnej štandardizácie v mene slobody poskytovania služieb. Samotné cestovateľské potreby môžu byť v každej krajine iné. Vo všeobecnosti považujem aj ja za nebezpečné merať všetko jedným metrom a zasadzovať sa za väčší súlad vo všetkých oblastiach.

Ak chceme, aby cestovné kancelárie prijali väčšiu zodpovednosť ako sprostredkovatelia služieb cestovného ruchu, musíme si uvedomiť, že to môže mať vážne hospodárske následky. Ak chceme zabrániť vyhubeniu malých miestnych cestovných agentúr v súčasnosti prebiehajúcim nekontrolovateľným rastom cestovného ruchu organizovaného cez internet, potom by zodpovednosť mali niesť v prvom rade organizátori zájazdov.

Relatívne uspokojivá ochrana balíkov dovolenkových služieb, dúfajme, dodá odvahu tým dovolenkárom, ktorých znepokojujú súčasné negatívne správy o Grécku. Vyhlásenia ďalších štrajkov a protestov by mohli zintenzívniť tendenciu vyhnúť sa aj iným stredomorským krajinám a cenovému kolapsu v súvislosti s Gréckom. Kríza štátneho dlhu zaručuje, že tento rok bude pre grécky cestovný ruch kritický, to vieme. Môžeme očakávať ďalšie štrajky a protesty. Dúfajme, že budeme ušetrení skúsenosti z objavenia, ako funguje ochrana počas dovolenky v prípade štátneho bankrotu.

  Ádám Kósa (PPE). – (HU) Chcel by som upriamiť pozornosť kolegov poslancov na výborný cieľ, o ktorom hovoril nový komisár pre dopravu pán Siim Kallas počas vypočutia. To, čo som počul, mi zaimponovalo ako výborná zásada: voľný pohyb ľudí je jednou z najdôležitejších slobôd. Na tento účel musíme zlúčiť práva týkajúce sa rôznych druhov dopravy a zapracovať ich do jedného integrovaného dokumentu. Potrebujeme transparentné systémy. Chcel by som pripomenúť, že táto téma je jednou z priorít španielskeho predsedníctva. Prečo je to také dôležité? Je to dôležité, lebo dvadsaťročná smernica v žiadnej oblasti nezohľadňuje práva ľudí s telesným postihnutím, keď cestujú, ani vtedy, keď cestujú v skupinách. Ľuďom so zdravotným postihnutím sa nedostávajú žiadne príležitosti. Preto sa vraciam k svojej pripomienke na začiatku. Integrovaná listina práv cestujúcich by umožnila každému – vrátane ľudí so zdravotným postihnutím – využívať dopravné služby vrátane služieb skupinového cestovného ruchu. Keď sa toto stane skutočnosťou, budeme môcť povedať, že v Európskej únii môže voľne cestovať naozaj každý.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Smernica o balíku cestovných služieb zahŕňa prepravné a ubytovacie služby spolu s ďalšími pridruženými službami, ktoré sa poskytujú pri balíkoch dovolenkových služieb. Rovnako definuje práva spotrebiteľov a povinnosti distribútorov a poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu.

Smernica z roku 1990 neberie do úvahy nové trendy, ako nákup balíkov dovolenkových služieb a platenie za ne cez internet. Dôsledkom nárastu úrovne používania internetu a vzniku nízkonákladových prepravcov je, že 23 % európskych turistov a 20 % európskych domácností nakupuje na mieru šité balíky dovolenkových služieb cez špecializované internetové stránky.

Smernica preto musí byť zrevidovaná a do jej pôsobnosti musia byť zahrnutí aj dodávatelia dynamických balíkov dovolenkových služieb. Spotrebitelia musia byť plne informovaní o svojich právach a o tom, ako tieto práva zaručuje každá dostupná ponuka pri komplexnom balíku dovolenkových služieb, ako aj každej jeho zložke samostatne.

Myslím si tiež, že je dôležité, aby internetové stránky, ktoré ponúkajú služby v oblasti cestovného ruchu, boli akreditované. Pomôže to zaručiť, že bude možné zistiť totožnosť poskytovateľa služieb v oblasti cestovného ruchu, a okrem toho dôjde k jasnému prevzatiu zodpovednosti za poskytované informácie a služby.

Štúdia o balíkoch dovolenkových služieb organizovaných na žiadosť zákazníka známych ako „dynamické balíky“, ktorú Komisia vydala v januári 2009, udáva, že podiel balíkov dovolenkových služieb kúpených cez internet vzrástol v roku 2009 o 12 %, hoci ich hodnota zodpovedá iba 25 % celkovej hodnoty služieb predaných v oblasti cestovného ruchu. 66 % transakcií uskutočnených cez internet zahŕňa priame nákupy prostredníctvom internetových stránok leteckých prepravcov, cestovných kancelárií alebo prostredníctvom špecializovaných internetových stránok ponúkajúcich zvýhodnené last-minute produkty cestovného ruchu.

Turisti uprednostňujú dynamické balíky preto, lebo ponúkajú väčšiu flexibilitu, nižšie ceny v porovnaní s tradičnými balíkmi dovolenkových služieb a vyššiu kvalitu služieb alebo preto, lebo nemôžu nájsť taký tradičný balík dovolenkových služieb, ktorý by spĺňal ich požiadavky. Za dynamické balíky dovolenkových služieb sa okrem toho platí iba prostredníctvom platieb cez internet.

Avšak približne 70 % reklamácií, ktoré boli minulý rok doručené do európskych spotrebiteľských stredísk, sa vzťahovalo na služby v oblasti cestovného ruchu. Tieto reklamácie boli podané z dôvodu nesprávneho a neúplného poskytnutia informácií pred alebo počas cesty, poskytnutia služieb nižšieho štandardu, než bolo v inzeráte, zrušenia letu alebo jeho meškania, alebo dokonca neschopnosti poskytnúť zakúpené služby.

Preto si myslím, že je dôležité a potrebné túto smernicu zrevidovať.

Ďakujem.

  Malcolm Harbour (ECR). – Vážený pán predsedajúci, chcem sa veľmi pekne poďakovať pánovi komisárovi v mene našej skupiny, ale aj ako predseda Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, za to, že tu dnes večer v správnom čase pred nami vystúpil a tiež za to, že tak rýchlo odpovedal na otázku na ústne zodpovedanie od nášho výboru z 3. decembra, ktorá sa týkala viacerých oblastí a na ktorú odpovedal veľmi komplexne.

Myslím si, že teraz máme k dispozícii trochu času, keďže Komisia sa radí, v ktorom náš výbor a, som si istý, aj Výbor pre dopravu, ktorého zástupcovia sú tiež tu, by chceli spoločne pouvažovať o viacerých otázkach, ktoré ste predložili, a ako to celé bude pokračovať.

Myslím si, že keď zvážime povahu a zmeny v odvetví cestovného ruchu ako celku, a mnohé otázky, ktoré dnes večer naši kolegovia položili, nová smernica musí byť, samozrejme, riešením pre budúcnosť, ale to neznamená, že musí byť priveľmi prísna v snahe o predvídanie potrieb spotrebiteľov.

Avšak jedna vec, o ktorej si myslím, že Komisia musí premýšľať, je, že existujú ďalšie aspekty, ktoré internetoví spotrebitelia musia posúdiť pri kupovaní ciest: otázka bezpečnosti hotela, ak majú malé deti, napríklad otázka bezpečnosti kúpaliska, alebo požiarna bezpečnosť hotela, kde náš výbor už v minulosti vykonal veľa práce. Potrebujeme vhodné ukazovatele a orientačné body, ku ktorým je možné sa dopracovať prostredníctvom nezáväznej dohody, ale myslím si, že musí ísť o širokospektrálny a ambiciózny návrh. Nadobúdam pocit, že toto je to, čo by ste chceli robiť, a myslím si, že náš výbor by vám dal pri koncipovaní takého návrhu plnú podporu.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, toto je jeden z tých dokumentov, ktorými Európska únia v skutočnosti môže poskytnúť hmatateľnú pridanú hodnotu tým, že poskytne určitý druh ochrany miliónom ľudí v EÚ, ktorí trávia dovolenky v Európe a nakupujú tu aj služby v oblasti cestovného ruchu. Cezhraničné problémy si vyžadujú cezhraničnú stratégiu a cezhraničný prístup.

Všetci, čo sme tu, sa zhodneme, že smernica z roku 1990 je beznádejne zastaraná. Pred dvadsiatimi rokmi si väčšina ľudí vyberala výlety z cestovných brožúr a potom si ich išla do miestnej cestovnej kancelárie rezervovať. V súčasnosti si čoraz viac ľudí zostavuje svoje dovolenky samostatne a cesty si rezervuje na internete. Okrem toho existujú relatívne nové javy, ako vznik nízkonákladových leteckých dopravcov a rast odvetvia výletných plavieb.

O čom som teda potom presvedčený, že je nevyhnutnou súčasťou tejto novej smernice? Po prvé, definícia rozsahu pôsobnosti smernice. Stručne, ktoré druhy balíkov cestovných služieb rieši? Po druhé, presná definícia právnej zodpovednosti a v neposlednom rade ďalekosiahlej ochrany spotrebiteľa v prípade bankrotu operátora. Len ak pre tieto veci budú existovať pevné pravidlá, bude revízia úspešná a milióny spotrebiteľov EÚ získajú lepšiu ochranu.

  David Casa (PPE). – (MT) Rád by som využil túto príležitosť, aby som privítal pána komisára Dalliho na tomto jeho prvom zasadnutí Parlamentu. Ako už bolo povedané, v uplynulých rokoch došlo k výraznému poklesu rezervácií ciest cez cestovné kancelárie a k nárastu balíkov výletných služieb kúpených cez internet. Čo si spotrebitelia neuvedomujú, je skutočnosť, že balíky cestovných služieb zakúpené cez internet ponúkajú obmedzenú ochranu, ktorá je oveľa nižšia ako tá, ktorú poskytujú cestovné kancelárie. Na druhej strane, balíky, ktoré ponúkajú cestovné kancelárie, nesú dodatočné náklady na zabezpečenie súladu s touto smernicou, kým balíky kupované cez internet takéto náklady nenesú. Z toho dôvodu som presvedčený, že táto smernica nechráni spotrebiteľov a vytvára tiež nerovnováhu medzi poskytovateľmi služieb v odvetví cestovného ruchu. Na zabezpečenie toho, aby sa v tomto pokračovalo, vyzývam Komisiu, aby zabezpečila rovnakú ochranu pri všetkých balíkoch bez ohľadu na to, kde sú tieto balíky kúpené tak, aby boli chránené práva spotrebiteľa, o ktorých viem, že sú pre pána komisára prioritne dôležité. Preto v súvislosti s revíziou smernice by sa malo zabezpečiť, aby sa objasnili a aktualizovali definície a terminológia, čo zahŕňa definíciu spotrebiteľa, predávajúceho, organizátora a základných zmluvných podmienok, ako aj, ako už bolo povedané, samotný rozsah pôsobnosti smernice. Myslím si, že by to nemal byť len organizátor, kto bude konať v súlade so smernicou bez ohľadu na to, ako sa balík predáva, či priamo, alebo cez agentúru. Organizátor by mal byť ten subjekt, ktorý vo vlastnom mene predáva alebo ponúka na predaj aspoň jednu zo služieb zahrnutých v balíku a ktorý akýmikoľvek prostriedkami zabezpečuje prístup k iným službám obsiahnutých v balíku. Som presvedčený, že toto je jasný príklad toho, ako, myslím si, bude pán komisár John Dalli pracovať v nasledujúcich rokoch. Máme tu jasný dôkaz toho, ako spotrebiteľ dostane všetky práva, ktoré si zaslúži.

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Vážený pán komisár, dámy a páni, revízia smernice o balíku cestovných služieb musí reagovať na rad nových výziev v odvetví cestovného ruchu, hlavne v súvislosti s rozvojom nových technológií, ktoré našli odozvu aj v spôsoboch komunikácie a predaja služieb. Ide hlavne o predaj prostredníctvom internetu, ktorý okrem iného umožnil búrlivý rozmach nízkonákladových leteckých spoločností. Každá výzva má svoje príležitosti i hrozby. Príležitosťou je väčšia pružnosť a dostupnosť služieb pre zákazníkov, kým možnou hrozbou je potom nedostatočná miera ochrany spotrebiteľov.

Pred niekoľkými mesiacmi položil Výbor pre dopravu a cestovný ruch Komisii otázku reagujúcu na sériu konkurzov nízkonákladových leteckých spoločností. V tejto súvislosti sme boli svedkami situácií cestujúcich ponechaných na letiskách bez prostriedkov a ťažko nachádzajúcich náhradné riešenia pre svoj návrat. Je to len jeden z príkladov nedostatočnej ochrany spotrebiteľov/cestujúcich leteckých spoločností. Komisia by mala nájsť riešenie, ktoré by malo v dohľadnej dobe na túto situáciu účinne zareagovať v prospech spotrebiteľov a dôvery v toto odvetvie. O niekoľko mesiacov začne dovolenková sezóna a určite nechceme znovu zažiť problémy podobné krachu spoločnosti SkyEurope minulý rok.

Konzultácia s Komisiou o tejto smernici však odhalila aj ďalšie témy. Ich spoločným menovateľom je potrebné posilnenie ochrany spotrebiteľa najmä zlepšením informovanosti klientov o skutočných podmienkach a cenách služieb.

Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku, ktorá sa týka všeobecne verejných konzultácií s Európskou komisiou o rôznych témach. Pokladám za dôležité, aby tieto verejné konzultácie boli umožnené vo všetkých jazykoch členských štátov Európskej únie, ak naozaj chceme poznať široké spektrum názorov na danú tému. V tomto zmysle sú občania EÚ rovnakými klientmi s právami na informácie ako tí, ktorým sa chce venovať revízia o balíku cestovných služieb.

  Jacqueline Foster (ECR). – Vážený pán predsedajúci, rada by som sa vyjadrila k tretiemu bodu otázky na ústne zodpovedanie z dnešného večera o konkurze leteckej spoločnosti.

Nedávne uznesenie Parlamentu žiadalo vytvorenie záručného fondu, ktorý by sa využíval na odškodnenie cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti. Vytvorenie takéhoto fondu by však nevyhnutne museli financovať spotrebitelia, čo znamená, že cestujúci by museli za svoje letenky platiť oveľa viac. V danej fáze je toto opatrenie nepotrebné a prispelo by k rozšíreniu zoznamu existujúcich letiskových poplatkov, poplatkov za bezpečnosť a ostatných poplatkov, ktoré sú cestujúci v súčasnosti povinní uhradiť.

Okrem toho by Komisia mala zabezpečiť, aby vnútroštátne letecké a regulačné orgány dodržiavali existujúce záväzky, ako napríklad pravidelné vykonávanie kontrol finančnej situácie leteckých spoločností, a uplatňovali svoje právo na odňatie licencií na vykonávanie leteckej dopravy ešte pred vyhlásením konkurzu. Žiadame Komisiu, aby teraz neúprosne presadzovala takýto postup.

Napokon by som chcela vyzvať Komisiu, aby presadila ďalšie možnosti, ktoré by mohli v tomto ohľade chrániť cestujúcich vrátane poskytovania povinných informácií týkajúcich sa rizika, možností poistenia a iných ochranných mechanizmov.

  Jim Higgins (PPE). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že sme všetci tlieskali, keď bývalý komisár pre spotrebiteľské záležitosti 29. augusta 2009 vyhlásil, že súčasná smernica je úplne zastaraná a neplní úlohy alebo neuspokojuje potreby modernej cestujúcej verejnosti.

Prečo je zastaraná? Dôvody tu už dnes večer boli vymenované, ale oplatí sa pozrieť na ne ešte raz. Svojho času bola smernica dobrá, no teraz už určite nemá prostriedky na uspokojenie potrieb súčasnej cestujúcej verejnosti.

Neberie do úvahy spotrebiteľov, ktorí sa sami rozhodujú o tom, ako má ich dovolenka vyzerať, čo sa stalo rastúcim trendom. Nerieši spotrebiteľov žijúcich v jednej krajine a kupujúcich od dodávateľa, ktorý pôsobí mimo právnej pôsobnosti Európskej únie. Nevzťahuje sa na pravidelné letecké linky, a čoraz viac ľudí si teraz organizuje svoj vlastný balík dovolenkových služieb na základe skutočnosti, že majú ľahký prístup k internetu.

V skutočnosti sa za posledných niekoľko rokov znížil podiel chránených dovoleniek z asi 90 % na približne 60 %. Inými slovami, súčasné opatrenia nezahŕňajú firmy, ktoré cez internet predávajú zahraničné dovolenky s letmi a hotelmi ako oddelenými zložkami, teda postup, ktorý sa v odvetví nazýva „dynamickým balíkom“.

Pýšime sa, že sme v EÚ dosiahli veľa úspechov, a ospevujeme sa – celkom oprávnene – za svoje úspechy, ale keď sa pozriete na súčasnú situáciu v oblasti ochrany cestujúcich, Európska únia má najmenej integrovaný trh pre služby v oblasti cestovného ruchu v rámci moderného obchodného bloku.

Existuje tiež značný zmätok v tom, kto má zodpovednosť a kedy je zákazník krytý. Napríklad bezpečnejšie sa môže cítiť niekto, kto používa kreditnú kartu, no nie vtedy, ak sa zúčtovanie uskutoční napríklad v mojej krajine, v Írsku.

Rozmanitosť produktov na súčasnom trhu spôsobila zahmlenie hranice medzi leteckými spoločnosťami, organizátormi zájazdov, organizátormi výletných plavieb, agentúrami atď., a preto súrne potrebujeme nové právne predpisy.

Musíme výrazne vylepšiť novú technológiu prostredníctvom zavedenia novej smernice na pokrytie všetkých nepredvídaných udalostí. Potrebujeme vysvetlenie, potrebujeme istotu a potrebujeme ochranu pre spotrebiteľa.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Podporujem revíziu smernice o balíku cestovných služieb. Smernica má 20 rokov a nezohľadňuje realitu dneška.

Dnes si viac ako polovica všetkých spotrebiteľov organizuje svoje výlety sama, pričom často využíva internet a ponuky lacných leteckých spoločností. Poslanci, ktorí dostali slovo predo mnou, o tom už hovorili. Nie všetci však upozornili na skutočnosť, že rozsah pôsobnosti smernice musí byť jasne definovaný. Nemôžeme dopustiť situáciu, v ktorej nebudeme vedieť, čo smernica upravuje. Taká situácia nie je dobrá ani pre spotrebiteľov, ani pre podnikateľov.

Okrem toho si nemyslím, že je nevyhnutné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice zahrnutím jednotlivých produktov alebo balíkov vytvorených z produktov kúpených od rôznych dodávateľov, lebo rozšírenie požiadaviek smernice na krytie dynamických balíkov alebo pridruženého predaja by v konečnom dôsledku znamenalo, že spotrebiteľ by platil formou drahšieho lístka. Neviem si napríklad predstaviť, že by pobyt v hoteli kúpený po kliknutí na WIZZ Hotels hneď po kúpe letenky od leteckej spoločnosti WIZZ Air vytvoril balík, na ktorý by sa vzťahovali náležitosti tejto smernice. Spotrebitelia musia v prípade konkrétnej cesty vedieť, či a do akej miery sú chránení právnymi predpismi EÚ. Všetko ostatné je záležitosťou voľného trhu.

Nebolo by zlým nápadom označiť cesty, na ktoré sa vzťahuje smernica, špeciálnym európskym logom.

  Hella Ranner (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, som z Rakúska, krajiny, pre ktorú cestovný ruch a hospodárstvo založené na cestovnom ruchu naďalej zohráva veľmi dôležitú úlohu. Takmer každý z nás je nejakým spôsobom do tejto oblasti zaangažovaný. Preto je táto otázka pre našu krajinu dôležitá a som veľmi rada, že Komisia túto vec rieši hneď na začiatku legislatívneho obdobia, a preto by som za to chcela pánovi komisárovi poďakovať.

Sloboda cestovania a možnosti cestovať v čisto kvantitatívnom meradle znamená, že existuje veľmi rozdielna úroveň dôležitosti než pred možno dvadsiatimi alebo viac rokmi. Možnosti, ktoré ponúka internet, viedli k vzniku úplne iného druhu cestovateľského správania. Oveľa dôležitejšie však je, že ak si aj v čase krízy naši občania môžu dopriať riadnu dovolenku, aby sa z tejto dovolenky mohli aj spokojní vrátiť. Ak sa na dovolenke dostanú do problémov, potom by mali získať späť aspoň časť zo svojich ťažko zarobených peňazí.

Je, samozrejme, lákavé urobiť si rezervácie cez internet, to vieme, a je to aj lacnejšie. Cestujúceho však nikto nepresvedčí, že ak si hotel rezervuje cez cestovnú kanceláriu, budú sa k nemu správať úplne inak ako k niekomu, kto si hotel rezervoval cez internet, a že hlavne prípadné nároky na odškodnenie sa budú riešiť úplne inak.

Na záver ďalší malý problém. Zrejme nikto nevidí, že existujú odchýlky v ručení, ktoré pristupuje úplne inak k organizátorovi zájazdu než k leteckej spoločnosti. Letecká spoločnosť totiž nesie zodpovednosť len vtedy, ak sa jej dokáže vina. Ktokoľvek, kto už tento problém zažil, vie, že je to hlavný problém, o riešení ktorého sa dá uvažovať len s veľmi dobrým právnym krytím.

Preto veľmi dúfam, že nám Komisia predloží návrh, ktorý tieto problémy zoberie do úvahy, a bude myslieť najmä na našich občanov, ktorí majú právo na bezstarostnú dovolenku, a to hlavne v tomto čase.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, je pravda, že rozšírené používanie internetu v súčasnosti spotrebiteľom umožňuje zmeniť spôsob, akým plánujú veci, dokonca aj dovolenky. Inými slovami, majú prostredníctvom internetu možnosť nekupovať hotové balíky, ako sme sa naučili robiť v minulosti, ale vybrať si, ako by ich dovolenka mala vyzerať. Teraz, samozrejme, keď sú zahrnuté viaceré strany, sa objavuje otázka, kto nesie zodpovednosť v prípade, že so službou nastane problém, a od koho má spotrebiteľ napokon žiadať odškodnenie. Moji kolegovia poslanci prišli s touto vecou v správny čas a my musíme nájsť odpovede a modernizovať smernicu, ktorú doteraz uplatňujeme.

Je to tiež dôležité pre Grécko, ktoré, ako viete, je turistickou destináciou. Čím jasnejšie definujeme, kto nesie zodpovednosť v tom-ktorom prípade (grécky hotelier alebo cestovná kancelária, alebo nejaký iný zainteresovaný subjekt), o to viac by sme mali byť schopní spoľahnúť sa na každého, kto podniká v odvetví cestovného ruchu.

Chcel by som skončiť tým, že poviem, že právna ochrana je pre občanov EÚ veľmi dôležitá. Zároveň, pán komisár, máme povinnosť informovať každého, kto si vyberie dovolenku v krajine EÚ, o právach, ktoré v súčasnosti má, a, čo je dôležitejšie, informovať každého o medzerách a o zlepšeniach, ktoré chceme urobiť. Toto všetko je dôležité, ale občania musia o tom vedieť, aby tieto práva mohli uplatňovať.

PREDSEDÁ: PÁN SCHMITT
podpredseda

  Sylvana Rapti (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, povedalo sa už takmer všetko. Rada by som sa však zamerala na štyri body. Táto smernica má dvadsať rokov. Pre ženu je dvadsiatka výborný vek. V prípade smernice dvadsiatka znamená, že potrebuje kozmetickú operáciu na omladenie.

To preto, lebo do našich životov vstúpili štyri veci. Prvou je internet. Teraz, keď internet vstúpil do našich životov, si môžeme vybrať dovolenku na najvzdialenejšom konci sveta bez toho, aby sme o tom museli dvakrát premýšľať. Keď sa tam však dostaneme, možno zistíme, že sme si to možno mali premyslieť dvakrát.

Druhou sú ceny. Spotrebitelia majú povinnosť, ako aj právo vedieť, či ceny, z ktorých si majú vybrať, sú legálne alebo či dochádza k nespravodlivej hospodárskej súťaži.

Treťou je kvalita. Ubytovanie, ktoré môže byť považované za výnimočné v jednom členskom štáte, môže byť občanom iného členského štátu považované za priemerné.

Na záver je tu otázka bezpečnosti. Keďže sa ľuďom veľmi ťažko sporí na dovolenku, musíme zabezpečiť, aby sa cítili bezpečne. Práve to chceme od novej smernice.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, viacerí kolegovia zdôraznili potrebu tejto revízie, a to čím skôr, tým lepšie. Osobitne spomenuli hodnotu pre spotrebiteľa – a to je úplne správne – ale prospech pre spotrebiteľa neznamená, že sa to dotkne odvetvia. Môže z nej mať prospech aj odvetvie aj spotrebiteľ.

Konkrétne mám na mysli skutočnosť, že za niekoľko rokov budeme mať v Európskej únii dva milióny ľudí prekračujúcich šesťdesiatku. To dáva odvetviu cestovného ruchu obrovskú príležitosť podchytiť to, čo by títo ľudia chceli robiť, pokiaľ ide o cestovanie, predovšetkým cestovanie bez stresov. Ak bude táto smernica zahŕňať všetko a ponúkne plnú ochranu, bude to pre odvetvie veľká príležitosť osloviť šesťdesiatnikov v Európskej únii, čo by im veľmi prospelo. Preto si myslím, že rovnako ako smernica o časovo vymedzenom užívaní nehnuteľností, aj táto smernica môže byť na osoh tak spotrebiteľovi, ako aj odvetviu cestovného ruchu.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, som matkou viacerých detí a za dlhé roky sme sa naučili študovať brožúry. Je to veľká úloha, taká, že niekedy sa ani zamestnanci cestovných kancelárií na ňu nechytajú. Preto by som chcela, aby mi ako spotrebiteľovi táto nová smernica dala skutočnú slobodu výberu. Slobodu výberu budem mať len vtedy, keď bude možná porovnateľnosť, keď budem mať kritériá na vzájomné porovnanie rôznych ponúk.

Jedným takýmto kritériom je pre mňa vek detí. Nech hovoríme o ktoromkoľvek organizátorovi služieb cestovného ruchu, za deti sa platia fixné ceny. Niekedy sa to vzťahuje na šesťročné, potom desaťročné a inokedy na dvanásťročné deti. U niektorých organizátorov prvé dieťa nemá takú hodnotu ako druhé a tretie a štvrté dieťa vôbec neexistuje. Pre ochranu spotrebiteľov, rovnako aj pre ochranu cestovných kancelárií a organizátorov, je dôležité, aby som ako spotrebiteľ vedela, čo kupujem, a aby som mala pocit, že som vopred dobre informovaná a mala porovnateľné kritériá.

  Catherine Stihler (S&D). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť podporu tomu, čo kolegovia povedali o právach telesne postihnutých cestovateľov, tomu, čo pani Kadenbachová povedala o deťoch, otázke požiarnej bezpečnosti v hoteloch a predovšetkým otázke bezpečnosti hasiacich prístrojov vo všetkých hoteloch v EÚ, ako aj potrebe kontroly nového návrhu v budúcnosti. Kto mohol predpovedať takú mieru zmien, akú sme videli za posledných 20 rokov? Rada by som však predložila dve konkrétne otázky.

Počuli sme o otázke platby kreditnou kartou a viedla sa diskusia o skrytých poplatkoch. Letecké a cestovné spoločnosti však využívajú skutočnosť, že čoraz viac ľudí používa pri rezervácii kreditnú kartu kvôli ochrane, ktorú pri použití karty získajú tým, že zdvojnásobia poplatky za platbu kreditnou kartou za každú etapu cesty, alebo si zaúčtujú poplatok za platbu kreditnou kartou za rezerváciu na internete. Môžete mať jednu rezerváciu cez internet, ale zaplatíte štyrikrát za použitie kreditnej karty, pretože rezervácia sa týka štyroch cestujúcich. Pán komisár, dbajte prosím na to, aby boli ľudia chránení.

Na záver je tu otázka konkurzov. V Škótsku sme boli svedkami konca leteckej spoločnosti Globespan a musíme zabezpečiť, aby boli ľudia odškodnení a aby nikto nestrácal. Je to koniec-koncov najväčší výdavok v rozpočte mnohých rodín za rok a oni očakávajú, že ich ochránime. Musíme robiť viac, a tak vám ďakujem, pán komisár.

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – (LT) Za posledné dve desaťročia sa trh cestovného ruchu rozvíjal veľmi dynamicky. Čoraz viac ľudí si robí rezervácie ciest samostatne tak, že si kupujú služby od rôznych operátorov a poskytovateľov služieb. V súčasnosti platné ustanovenia smernice sa však nevzťahujú na tieto nové balíky cestovných služieb, čo znamená, že naši občania cestujú bez riadnej ochrany. Myslím si, že pri revízii smernice je potrebné presnejšie definovať jej rozsah pôsobnosti, a nemali by sme dovoliť, aby nepružné pravidlá zanechali našich občanov bez riadnej ochrany. Okrem toho musí byť vyriešená otázka právnej zodpovednosti v prípadoch, keď leteckí dopravcovia alebo poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu zbankrotujú. Za posledné desaťročie zbankrotovalo vyše 70 leteckých spoločností, ktoré zanechali cestovateľov v úzkych. Preto som presvedčený, že túto vec treba pri revízii ustanovení smernice jasne zdôrazniť.

  John Dalli, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, s veľkým záujmom som si vypočul názory vážených poslankýň a poslancov. Viacerí z vás potvrdili smer, ktorým sa Komisia vydala. Iní podčiarkli a zdôraznili viaceré body, ktoré je podľa nás potrebné vziať do úvahy pri poradách a diskusiách, ktoré budeme mať o revízii tejto smernice. Rád by som vás ubezpečil, že Komisia berie tieto veci veľmi vážne a je odhodlaná nájsť najlepšie riešenia pre napredovanie.

Nachádzame sa v polovici konzultačného procesu. Analyzujeme spätnú väzbu, ktorú sme získali z verejnej internetovej konzultácie uskutočnenej nedávno. Zúčastnili sa jej spotrebitelia, podnikatelia, organizácie a členské štáty. Okrem toho vám môžem oznámiť, že Komisia bude 22. apríla 2010 organizovať seminár pre zainteresované subjekty, ktorý bude zameraný na možnosti politiky pre revíziu smernice o balíku cestovných služieb vrátane všetkých otázok, ktoré boli spomenuté počas tejto rozpravy. Musím zdôrazniť, že zatiaľ je priskoro rozhodnúť o tom, ako ďalej. Je nutné rešpektovať postup hodnotenia vplyvov. Som si však istý, že akýkoľvek postup by mal byť zameraný na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany občanov EÚ.

Na záver by som sa ešte raz chcel poďakovať všetkým prítomným, ktorí prispeli k tejto rozprave. Ďakujem veľmi pekne.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

17. Zdanenie finančných transakcií (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie o zdanení finančných transakcií, ktorú Komisii položila pani Sharon Bowlesová v mene Výboru pre hospodárske a menové veci (O-0025/2010 – B7-0019/2010).

  Edward Scicluna, autor. – Vážený pán predsedajúci, výbor ECON predložil túto otázku a toto uznesenie, pretože musíme dôkladne pouvažovať. Minulý rok diskutoval výbor o daniach z finančných transakcií s pánom komisárom Kovácsom, ktorý rovnako ako mnohí iní povedal, že táto myšlienka je podľa neho atraktívna a že je dobrý nápad preskúmať, ako by to fungovalo a aká by mala byť príslušná infraštruktúra.

Odvtedy Komisia túto záležitosť skúma a my zdôrazňujeme množstvo otázok vyžadujúcich odpovede. Objavili sa výzvy, a to aj počas zasadnutia skupiny G20 v septembri, aby finančný sektor zaplatil za vytvorenie fondov pre finančnú stabilitu a aby nahradil škodu, ktorú spôsobili reálnemu hospodárstvu. Predseda Komisie pán Barroso navrhol využiť medzinárodnú daň z finančných transakcií na financovanie projektov v oblasti ochrany životného prostredia. Opäť sa intenzívne uvažuje o pôvodnej myšlienke Tobinovej dane, príjmy z ktorej by sa mali využiť na financovanie rozvojovej pomoci.

Zámerom tohto uznesenia nie je vyvíjať nátlak v akomkoľvek smere okrem vyžadovania odpovedí a posudzovania vplyvu, ale, samozrejme, mnohí ľudia sú silnými zástancami daní z finančných transakcií a mnohí ľudia sú v rovnakej miere ich silnými odporcami. V súčasnosti sa javí dosť pravdepodobné, že výber daní z transakcií je vzhľadom na to, že sa mnohé transakcie vykonávajú elektronickou formou, jednoduchší, a to aj na medzinárodnej úrovni, ale jednoducho nemožno ignorovať skutočnosť, že existuje viacero alternatívnych miest súperiacich o príjmy z každej dane.

Jedna myšlienka týkajúca sa dane je, že by si ju nikto nevšimol, pretože je v každom ohľade skutočne nízka. Na druhej strane iní navrhujú, že by sa mala využiť na odrádzanie od rozsiahlych transakcií. Náš výbor je takého názoru, že ak bude konečná zaplatená suma dane vysoká – a sumy to naznačujú –, tak to niekto niekde napokon zaplatí. Mnohé finančné transakcie sú na rozdiel od koncového predaja iba sprostredkované, čiže daň budú platiť sprostredkovatelia – banky a podobné inštitúcie. Ale dodatočné náklady, pretože to sú dodatočné náklady, sa jednoducho presunú na koncového spotrebiteľa. Niektorí možno povedia, že to nevadí. Existujú však aj iné spôsoby zdaňovania v rámci finančných služieb.

Ešte tu je otázka, kto bude daň vyberať a kto rozhodne o spôsobe jej použitia. Ešte je tu záležitosť „žiadne zdanenie bez zastúpenia“. Kto rozhodne, kde sa minie daň vybratá v Londýne za transakciu s derivátmi s neurčenou cenou, ktoré budú smerovať niekam inam vo svete? Odpoveď na túto otázku by sa možno hľadala ľahšie, ak by išlo o záležitosť finančnej stability, na ktorej sa platitelia jednoznačne podieľajú, než ako keď má byť mimo finančnej sféry, ako napríklad v prípade projektov v oblasti životného prostredia alebo rozvojovej pomoci. Všetky tieto veci majú aj medzinárodný prvok, a to na strane platiteľa aj na strane príjemcu. Pravdepodobne to nevieme všetko uskutočniť a mať všetky tieto výhody, ale aspoň sa treba rozhodnúť, čo sa vlastne snažíme riešiť, akú metódu pri tom uplatníme a aký je primárny účel dane.

A je napokon správne, aby sme miešali nariadenie s výberom dane? Skutočne sa tieto dve veci dopĺňajú?

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že môžem prispieť k tejto významnej rozprave o inovatívnych nástrojoch financovania a odpovedať na túto otázku na ústne zodpovedanie.

Pokiaľ ide o možnosti zavedenia všeobecnej dane z finančných transakcií, plánuje Komisia prispieť k diskusii o inovatívnom financovaní na celosvetovej úrovni tak, ako oznámila vo svojej stratégii EÚ 2020.

V súčasnosti pracuje na definícii a hodnotení rôznych prístupov, pričom jedným z nich je všeobecná daň z finančných transakcií. Takzvaný poplatok za zodpovednosť za finančnú krízu, ktorý bol navrhnutý v Spojených štátoch, a takzvaný stabilizačný poplatok zavedený vo Švédsku sú niečo iné.

Pokiaľ ide o daň z finančných transakcií, je jasné, že súčasné možnosti sa odlišujú od úvodných rozhovorov o Tobinovej dani, ktorá by pokryla väčšiu skupinu finančných produktov.

Čo sa týka výhod a nedostatkov zavedenia všeobecnej dane z finančných transakcií, dospela Komisia pri hodnotení rôznych nástrojov k názoru, že je dôležité vyhnúť sa akumulácii iniciatív, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na finančný sektor, a zabezpečiť, aby nové iniciatívy nevyvolali prenos transakcií do iných regiónov, čo by sa mohlo negatívne odzrkadliť na konkurencieschopnosti Európy.

Pokiaľ ide o možnosť uplatnenia všeobecnej dane z finančných transakcií v EÚ v prípade, ak naši hlavní partneri takúto daň nezavedú, chcel by som vám pripomenúť, že aj MMF súbežne s prácou Komisie skúma možnosti vrátane zavedenia medzinárodnej dane z finančných transakcií.

Dokazuje to teda, že táto záležitosť má globálny charakter, a Komisia je presvedčená, že najlepším spôsobom riešenia tejto veci je nájsť globálne a koordinované riešenia. Toto je naša prvá a uprednostňovaná možnosť.

Čo sa týka využitia dane ako doplnkového regulačného nástroja v kontexte reforiem finančného trhu, môžem potvrdiť, že Komisia zvažuje komplementárnosť dane a regulačných nástrojov a bude venovať pozornosť kumulatívnemu účinku týchto dvoch typov nástrojov na schopnosť finančného sektora podporovať hospodársku obnovu.

Pokiaľ ide o možnosť urobiť zavedením všeobecnej dane z finančných transakcií z finančného systému systém dlhodobý, Komisia nevie o jasných údajoch alebo štúdiách o vzťahu takejto dane a štruktúry zrelosti finančného sprostredkovania.

Keď ide o prideľovanie príjmov z dane z finančných transakcií, vzhľadom na to, že ešte stále prebieha analýza inovatívneho financovania, si myslím, že akékoľvek závery o delení a prideľovaní príjmov by boli predčasné. Aj tak mi však dovoľte zdôrazniť, že potenciálne príjmy zo všeobecnej dane z finančných transakcií by boli veľmi asymetrické a pravdepodobne by sa týkali iba niekoľkých krajín, v ktorých sa nachádzajú najväčšie finančné centrá. Táto asymetria upozorňuje na potrebu globálnych riešení aj o delení a prideľovaní príjmov.

Na záver sa chcem vyjadriť k načasovaniu rôznych iniciatív. Ako prvý krok skúmajú útvary Komisie v súčasnosti inovatívne nástroje financovania vo všeobecnosti. Komisia vezme do úvahy aj závery našich hlavných medzinárodných partnerov s cieľom identifikovať možnosti s najväčším potenciálom. Na základe toho bude druhým krokom vypracovanie konkrétnych návrhov s podrobným hodnotením vplyvu v súlade so štandardným postupom Komisie pre lepšiu reguláciu.

  Jean-Paul Gauzès, v mene skupiny PPE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, súčasná finančná kríza donútila verejné orgány finančne zasiahnuť a využiť pritom verejné financie.

Za týchto okolností je lákavé uvažovať o uplatnení dane z finančných transakcií. Príjem z dane by mohol byť využitý napríklad na financovanie obnovy a rozvoj udržateľného hospodárstva a na úvod by mohol slúžiť na vyrovnanie nákladov krízy, ktoré znášajú reálne hospodárstvo a daňoví poplatníci. Táto daň by sa pridala k nariadeniam, ktorým podlieha finančný sektor, k zrušeniu daňových rajov alebo dokonca aj k nariadeniam, ktoré sa v súčasnosti vypracúvajú pre derivátové produkty.

V tomto štádiu by sa mali vyhodnotiť účinky vplyvu dane z finančných transakcií. To je aj hlavným účelom tejto otázky na ústne zodpovedanie: podporiť Komisiu, aby z praktického hľadiska preskúmala rôzne body uvedené v návrhu uznesenia s cieľom poskytnúť stanovisko o možnosti zavedenia a o správnom načasovaní zavedenia tejto dane.

Pán komisár, to, čo ste práve povedali, predstavuje krok správnym smerom. Malo by sa však zdôrazniť, a vy ste to zdôraznili, že k tomuto opatreniu bude treba pristupovať realisticky a pragmaticky. Takáto daň nesmie škodiť európskemu hospodárstvu ani konkurencieschopnosti európskeho finančného priemyslu.

Vo všeobecnosti je dôležité zdôrazniť dôsledky uplatnenia tejto dane iba v Európskej únii, ako radia niektorí, ak by nebolo možné sa dohodnúť na medzinárodnej úrovni. Sme presvedčení, že takýto druh čisto európskeho riešenia nemožno podporiť.

  Udo Bullmann, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, chcel by som položiť pár otázok k tomu, čo povedal pán Scicluna v mene výboru. Pán komisár, ak by na svete bolo 70, 80, 90 alebo 100-krát viac finančných transakcií, ako je hrubý národný produkt, a ak by bol tento vývoj čoraz dynamickejší, povedali by ste, že sú špekulatívne prvky z veľkej časti spojené s touto explóziou finančných produktov? Ak áno, ako ich plánujete potlačiť alebo čo by mohlo prispieť k ich potlačeniu? Ak budú krátkodobé finančné transakcie v pomere k hrubému domácemu produktu na svete čoraz viac narastať, ste aj vy toho názoru, že musíme posilniť dlhodobý prístup v reálnom hospodárstve, v ktorom ľudia pracujú, zarábajú peniaze a vyrábajú produkty, ktoré môžeme konzumovať a používať? Ak ste rovnakého názoru, akým spôsobom a akými prostriedkami budeme podľa vás schopní toto dosiahnuť?

Pán komisár, ak k tomu vie daň z finančných transakcií prispieť – to chceme zistiť –, aký by bol časový rámec pre rokovania s medzinárodnými partnermi? Máme dojem, že finančné nástroje, ktoré sme vo svete vytvorili, sa práve teraz používajú na špekulácie proti eurozóne, euru a na kroky proti najslabším členským štátom. Nie je teraz ten najvyšší čas, aby sme sa tým zaoberali a definovali európsky prístup?

Pán komisár, nerozumiem jednej veci, a to prečo naliehame na členské štáty, aby zvýšili DPH o tri, štyri alebo o viac percentuálnych bodov, keď daň z finančných transakcií vo výške 0,01 alebo 0,05 percentuálneho bodu pravdepodobne zruinuje konkurenciu a oslabí pozíciu Európy. Nemôžem tomu uveriť. Začnite konať. Presne to si Parlament želá.

  Carl Haglund, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, v dôsledku hospodárskej krízy a čoraz problematickejších diskusií o zmene klímy bola takzvaná Tobinova daň nedávno oprášená a opäť vynesená na svetlo.

Dopočuli sme sa tiež, že sa s touto daňou spájajú veľké nádeje, pretože má okrem iného vytvoriť bezpečné prostredie na finančných trhoch a generovať príjem, ktorý by mohol byť využitý na financovanie množstva záslužných vecí, ako napríklad rozvojová pomoc a boj proti zmene klímy.

Podľa môjho názoru sú tieto nádeje pomerne naivné a som veľmi skeptický, pokiaľ ide o možnosť zavedenia skutočne fungujúcej dane z finančných transakcií. Na jednej strane som jedným z tých, ktorí pochybujú, či bude možné túto daň zaviesť v praxi. Na druhej strane neverím, že bude mať taký účinok, v aký dúfajú niektorí ľudia. Okrem iného som úplne presvedčený, že žiadna daň na svete by nebola vedela zabrániť finančnej kríze, ktorú v posledných rokoch zažívame.

Ja osobne mám kritický postoj aj k myšlienke zdaňovania niečoho a následného využitia zaplatenej dane na účel, ktorý nemá so zdaňovanou činnosťou nič spoločné. Som presvedčený, že takáto daňová politika je nelogická a najmä ani nie je rozumná.

Nechápte ma nesprávne, prosím. Chcem vidieť viac financií pre rozvojovú pomoc. Som kritikom svojej vlasti, ktorej sa nepodarilo dosiahnuť úroveň 0,7 percenta HDP, ktorá sa často považuje za minimum.

Výbor pre hospodárske a menové veci vypracoval vyvážený dokument na túto tému. Je dobré, že sa na úrovni EÚ vykonáva náležité skúmanie toho, ako by takáto daň mohla fungovať. Dúfam, že potom bude v tejto diskusii viac faktov a menej politických názorov. V opačnom prípade nám hrozí, že uviazneme v diskusii o dani, ktorú nemožno uplatniť v praxi, pričom sa nám zároveň nepodarí nájsť príležitosti a riešenia na získanie dostatočného množstva prostriedkov na financovanie rozvojovej práce a našich snáh bojovať proti zmene klímy.

To najhoršie, čo by sa nám mohlo stať, by bolo, ak by sa EÚ snažila zaviesť tento druh dane z finančných transakcií nasilu alebo z ideologických dôvodov, ak by to neurobil aj zvyšok sveta. Viedlo by to iba k hospodárskemu fiasku v Európe, čo v súčasnej dobe sotva potrebujeme. Na to musíme pamätať. Dúfam, že vyšetrovanie bude seriózne a účinné.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Catherine Stihler (S&D). – Vážený pán predsedajúci, skúšam nový článok Rokovacieho poriadku, aby sme mohli využiť náš modrý papier.

Zaujalo ma, keď predchádzajúci rečník hovoril o svojej vlasti, o ich výhradách a o 0,7 % HDP a Tobinovej dani.

Tobinova daň je evidentne dosť odlišná od dane z finančných transakcií a toto je to, k čomu často vedie zmätok. Myslím si, že máte úplnú pravdu, že musíme veci objasniť, ale asi by som chcela, aby ste hlbšie preskúmali, prečo neplníme tých 0,7 %, a aby ste preskúmali, ako objasníme, čo tu vlastne chceme získať v zmysle dane z transakcií, ktorá bude skutočne účinná.

  Carl Haglund (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, tento nový spôsob diskutovania je skutočne zaujímavý. Umožňuje nám viesť dialóg.

Fínsko je, žiaľ, krajinou, ktorá nevenuje 0,7 % svojho HDP rozvojovej pomoci, čo nie je dobré. Toto by sme mali politicky riešiť vo vlastnej krajine. Beztak je hanba, že to naša vláda nebola schopná urobiť.

Pokiaľ ide o Tobinovu daň a daň z finančných transakcií, máte pravdu, možno to nie je presne tak, ako to pán Tobin pôvodne myslel. Ešte stále som veľmi skeptický, či by sme skutočne mohli mať daň, ktorá by mohla byť globálne účinná, pričom by sa globálne zúčastňovali všetky krajiny, pretože to je jediný spôsob, ako by to mohlo skutočne fungovať bez toho, aby sa hýbal kapitál niekde inde na svete.

Však uvidíme, to je dôvod, prečo sa Komisia na toto pozrie. Bude to zaujímavé.

  Pascal Canfin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, naše verejné financie sú v krízovej situácii a vieme, že časť riešenia môže spočívať v znížení nejakých výdavkov, ale veľká časť riešenia sa zakladá na schopnosti členských štátov získať viac finančných prostriedkov.

Treba teda zistiť, ktorý druh daní možno zvýšiť, ktorý druh daní sa musí zvýšiť a aké následky bude mať zvýšenie týchto daní. Skupina zelených/Európska slobodná aliancia odhaduje, že by bolo ťažké výrazne zvýšiť dane, ktoré platia malé firmy vytvárajúce väčšinu pracovných miest. Je ťažké zvýšiť dane, ktoré platia rodiny – možno s výnimkou daní, ktoré platia najbohatší ľudia –, pretože vo väčšine prípadov sú najmä v Európe už dosť vysoké.

Otázkou teda je, ktoré dane by sa mali zvýšiť. Ak sa nezvýšia dane pre malé ani stredne veľké podniky a ani DPH, budeme nevyhnutne musieť hľadať ďalšie možnosti. Myslíme si, že daň z finančných transakcií je pre európske hospodárstvo napokon najmenej bolestivou daňou. Mala by najmenej škodlivé dôsledky pre celkovú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

Náklady na finančné transakcie okrem toho za posledných približne desať rokov neuveriteľne klesli, a to vďaka istému počtu technických zlepšení, ak ich tak možno nazvať, a aj v dôsledku európskych nariadení.

Tieto znížené náklady kompletne pohltil finančný priemysel s bankami. Nebolo by úplne neoprávnené, aby sa prostredníctvom dane z finančných transakcií časť zisku, ktorú banky ušetrili na znížených nákladoch, vrátila späť k verejným orgánom, ktoré ich ušetrili.

Parlament z toho ako vždy robí veľmi ideologickú rozpravu, ale toto je dosť technická záležitosť. Náklady na transakcie predtým existovali a boli znížené. Dnes navrhujeme ich opätovné zvýšenie, aby z týchto technických zlepšení nemali úžitok iba súkromní aktéri, ale aj verejné orgány.

Vynára sa, samozrejme, otázka, či Európska únia môže urobiť tento krok vpred sama. Každému je jasné, že by bolo lepšie, keby sa to dialo v medzinárodnom rámci. Ak ostatní – konkrétne Spojené štáty – nebudú nasledovať náš príklad, vynára sa otázka, či je vyhliadka Európskej únie na dosiahnutie tohto cieľa nereálna.

Prejavy niektorých rečníkov, napríklad pána Gauzèsa, naznačujú, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) je presvedčený, že Európa nevie nič urobiť sama. Taká situácia by, samozrejme, nebola dokonalá a bolo by sa treba vyhýbať prekážkam. Znamená to však, že by si Európska únia mala sama nutne vybrať najmenší spoločný menovateľ, že by mala mať minimálnu možnú reguláciu a priradiť sa k najmenej ambicióznym aktérom? Nemyslíme si, že takéto niečo by posilnilo vedúcu pozíciu Európskej únie vo svete.

Okrem toho si vieme predstaviť, že by Európska únia sama zaviedla túto transakciu. Dôvodom je jednoducho to, že kapitálové toky, ktoré sa nás týkajú, vychádzajú z Európskej únie, potom sa pohybujú inde a zase sa vracajú do Európskej únie.

Pri odchode a návrate týchto tokov máme príležitosť požadovať ich sledovanie a zistiť, či boli zdanené daňou z finančných transakcií. Ak boli, všetko je v poriadku. Ak neboli zdanené, môžeme zraziť položku alebo daň pri výstupe. V reálnom hospodárstve sme to roky robili so spoločnou vonkajšou tarifou. Finančná globalizácia nás teraz zaväzuje k tomu, aby sme to robili aj vo finančnej sfére hospodárstva, pričom z technického hľadiska je to jednoznačne možné. Potrebujeme politickú vôľu.

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, od nedávneho zmätku na globálnych finančných trhoch na celom svete sa vedci, politici a ekonómovia získavajúci Nobelovu cenu správne snažia nájsť spôsob, ako získať späť peniaze, ktoré boli použité na záchranu našich finančných inštitúcií. Dane z finančných transakcií sú v ich rôznych podobách iba jednou z mnohých predložených možností a nesmieme obmedziť nástroje, ktoré majú EÚ a jej členské štáty k dispozícii, tým, že svoj pohľad obmedzíme na jednu myšlienku. Musíme byť kreatívni a zachovať si široký uhol pohľadu, aby sme videli, ako môžeme najlepšie zareagovať na finančnú krízu a posilniť naše národné finančné systémy. Istý úžitok by mohla priniesť koncepcia prezidenta Obamu o uvalení medzinárodnej dane na finančné inštitúcie.

Tento návrh je však veľmi konkrétny a nezohľadňuje všetky ostatné formy finančných daní a poplatkov. Ako povedal pán komisár, MMF v súčasnosti pracuje pod dohľadom skupiny G20 na štúdii o možných finančných daniach, ale toto uznesenie akoby hľadalo odpovede ešte pred dokončením štúdie.

Nerozumiem logike, ktorá sa snaží uplatniť riešenie EÚ na celosvetový problém. Je nezmyselné a naivné si myslieť, že ak by EÚ uplatnila daň z transakcií bez podpory všetkých kľúčových globálnych aktérov, nepochodili by sme horšie ako ostatné krajiny.

V súvislosti so súčasnou daňou z finančných transakcií mám dvojaké obavy.

Po prvé, nemôžeme podporiť opatrenie, ktoré sa snaží udeliť Európskej únii právomoc na výber daní. Základom zvrchovanosti našich členských štátov je, že si zachovávajú právo na kontrolu svojich daňových systémov. Preto by bolo osožné objasniť, či tento návrh navrhuje koordinovaný výber daní zo strany jednotlivých členských štátov, pričom by dane na tejto úrovni aj zostali a boli použité, alebo či ide skutočne o daň na úrovni EÚ.

Po druhé, dane vybraté s cieľom stabilizovať finančné systémy by podľa mňa nemali predĺžiť niektorý rozpočtový riadok EÚ. Existuje veľa iniciatív a programov výdavkov na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, ktoré sa dôvtipne snažia riešiť globálnu klímu. Máme ambiciózne plány na využitie financií v rozvojových krajinách. Nevedela by som podporiť výber daní za iným účelom.

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, som presvedčený, že technická diskusia, v ktorej sa musíme angažovať, je bezpochyby veľmi dôležitá, ale nesmieme skrývať skutočnosť, že voľba, pred ktorou stojíme, je politického charakteru. Ak je celý argument uplatnený a založený na technickom základe preto, aby sme nemuseli urobiť politické rozhodnutie, trochu tomu chýba legitímnosť.

Napríklad pán Haglund vysvetlil, že by sme sa neboli vyhli finančnej kríze, ani ak by sme uplatňovali Tobinovu daň. Súhlasím s ním síce, ale určite by sme mali oveľa viac zdrojov na prekonanie účinkov finančnej krízy na naše hospodárstva a na najviac znevýhodnené skupiny európskeho obyvateľstva.

O toto teda ide. Druhý aspekt sa týka..., a preto ma odpoveď komisára Šemetu vôbec nepresvedčila ani pokiaľ ide o časový plán, ani pokiaľ ide o základné veci. Veď napokon nám komisár Šemeta aj pán Gauzès hovoria, že táto daň je veľmi príťažlivá a zaujímavá myšlienka, ale že ju nemôžeme uplatniť na európskej úrovni. Musí sa uplatniť na celom svete.

Povedzme to na rovinu. Občanom tým vlastne hovoríme, že Tobinova daň nebude na globálnej úrovni nikdy existovať. Preto nemá význam klamať im o tom. Hovoríme teda, že buď bude tá daň globálna, alebo nebude existovať. Takže hovoríme, že nebude existovať. Môj názor je úplne iný. Ja som presvedčený, že Európska únia je dostatočne silným finančným trhom, aby sa mohla zaviesť všeobecná daň z nadbytku na všetky transakcie, a to bez úniku kapitálu.

Našim občanom by sme však hlavne povedali niečo absolútne rozhodujúce: že aspoň na úrovni nadbytku musí v tejto kríze platiť finančný kapitál, ktorý nás do tejto krízy dostal. A že to bolo určené primárne a konkrétne na boj proti hladu a chudobe na svete a na začatie financovania vytvárania sociálneho piliera v európskom projekte, piliera, ktorý nám chýba a ktorý nemáme.

Naši občania by tomu veľmi dobre rozumeli.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pred jedenástimi rokmi som bol jedným z mála poslancov, ktorí sa podieľali na založení pracovnej skupiny pre Tobinovu daň, v ktorej boli rôzne strany, a pohŕdavé úsmevy boli častou reakciou na naše stretnutia. Z hľadiska začiatku nového tisícročia sme opakovane upozorňovali na zjavnú racionalitu trhu, riziká pre hospodársku súťaž a možné trhliny v globalizácii.

Nemá žiaden význam, aby ste dnes zasa predkladali tieto argumenty. Práve sme sa vyhli veľkej havárii, a to nielen za cenu obrovskej sumy peňazí, ale aj za cenu množstva dôvery. Ak si teraz myslíte, že môžeme pri takejto dani z finančných transakcií trochu spomaliť, tak potom špekulanti, ako ich budem nazývať, s ktorými si osobne dobre rozumiem, inak povedané, manažéri investičných fondov, ako sa prikrášlene nazývajú, majú diametrálne odlišný názor, pretože robia svoje obchody pozdĺž tejto deliacej čiary rýchlejšie a intenzívnejšie než doteraz.

Preto nie som presvedčený o tom, že by daň z objemu finančných transakcií priniesla niečo viac, než utlmenie týchto obrovských špekulatívnych vĺn. Želal by som si, aby si zástupcovia Komisie a najmä národných vlád vzali k srdcu najmä slová našich kolegov zo strany Zelených, ale aj slová pána Bullmanna a slová ľavicových kolegov. Ide o politickú záležitosť, technické aspekty možno vyriešiť rýchlo, lebo na to máme odborníkov.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážený pán predsedajúci, môžeme si klásť otázku, či je možné zaviesť daň z finančných transakcií z administratívneho hľadiska, či je to politicky možné, ale myslím si, že základná otázka musí znieť, či to je prospešné. Je pre hospodársky rozvoj prospešné, aby sme mali daň z finančných transakcií? Znamená to totiž, že budeme mať daň z investícií, cezhraničnú daň, čiže budeme musieť platiť daň z investícií v krajinách, v ktorých je menej kapitálu než inde.

Pomôže to medzinárodnému obchodu alebo mu to uškodí, ak to bude mať účinok?

Hovorím to, lebo máme dva príklady, na ktoré by sme sa pri diskusii o tejto téme mohli pozrieť. Po prvé, vďaka dobre fungujúcim celosvetovým finančným trhom naše hospodárstvo 30 rokov veľmi intenzívne rastie. Potom sme zažili dôsledky krízy, ktorá spôsobila úverovú krízu. Myslím si, že by sme radšej mali mať bohatšie a fungujúce globálne finančné trhy, než sa pokúšať dostať čo len trochu blízko k úverovej kríze.

Keďže cieľom dane z transakcií, rovnako ako každej inej dane, je znížiť objem toho, čo sa zdaňuje, nevidím žiaden prínos v redukcii objemu medzinárodného obchodu, pretože keď sa to stalo, videli sme dôsledky. Nemyslím si, že je užitočné zdražiť investície v chudobných krajinách.

Zdanenie finančných transakcií nebude brániť finančným transakciám. Nezabráni ani tomu, čo sa niekedy nazýva špekulatívnymi investíciami. Zabráni to veľkému prílivu normálnych investícií a obchodu, ktorý potrebujeme.

A myslím si, pán komisár, že pri diskusii o tejto téme máme skutočne dôvod na opatrnosť a váhavosť.

  Pervenche Berès (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, zdá sa, pán komisár, že ste zodpovedný za zdaňovanie a že váš príspevok k stratégii 2020 v tejto oblasti bude návrh inovatívneho druhu zdanenia. Návrh inovatívneho typu zdanenia vyžaduje odvahu a nemali by ste zmiesť zo stola všetku inteligentnú a konštruktívnu prácu svojich predchodcov. Všimla som si, že v stratégii 2020 sa ani len nespomína harmonizácia dane z príjmu právnických osôb, asi ste ju zabudli niekde v zásuvke. Navrhujem, aby ste sa na ňu pozreli trošku pozornejšie.

Ak však prejavíte rovnakú odvahu aj pri dani z finančných transakcií, nedostaneme sa veľmi ďaleko. V Európskej únii a v Komisii, do ktorej teraz patríte, sa závery skupiny G20 považujú za sväté. V záveroch skupiny G20 sa spomína aj daň z finančných transakcií, preto vás žiadame o ich realizáciu. Prosím vás, nepredkladajte nám argument, že musíme urobiť to, čo robia všetci ostatní, pretože keď prezident Obama pod vplyvom Paula Volckera navrhuje reformu bankového systému Spojených štátov, otáča sa chrbtom k záverom skupiny G20!

Prečo by sme mali vylúčiť niečo, čo je dobré pre Spojené štáty? A to ešte o to viac, pán komisár, pretože vidím, že váš kolega pán Barnier povedal, že táto reforma by sa konkrétne hodila do americkej situácie a nemá nič spoločné s Európou, že Európa musí ísť vlastnou cestou v oblasti dane z finančných transakcií. To je pravda. Očakávame vaše odvážne a inovačné návrhy, pán komisár.

  Louis Michel (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, aby sme boli celkom úprimní – a každý vie, že plne podporujem Komisiu –, musím povedať, že vaše návrhy sa javia byť mimoriadne málo odvážne. Žiaden z nich neprejavuje snahu o politické ambície v oblasti, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá.

Pripomínam vám, že Monterreyský konsenzus z roku 2002 a konferencia, ktorá nadväzovala na rokovania v Dauhe v roku 2008, odporučili inovatívne a alternatívne financovanie v oblasti rozvoja. Ani ja si nemyslím, že by táto daň z finančných transakcií mohla regulovať svetový finančný systém, o to nejde. Som presvedčený, že Európska únia musí, samozrejme, súbežne so skupinou G20, prevziať iniciatívu pri zavádzaní dane z medzinárodných finančných transakcií, ktorá by sa mohla pohybovať povedzme v rozpätí od 0,01 % – koľko peňazí! – do 0,1 % hodnoty transakcie. Predpokladané príjmy jednoznačne závisia od týchto dvoch koeficientov. Môžete si vybrať medzi 20 miliardami a 200 miliardami USD.

Môže mať globálnu a všeobecnú povahu. V jednom bode s vami však vôbec nesúhlasím: myslím si, že zavedenie tejto dane by sa malo zakladať na dohodách s hlavnými hospodárskymi aktérmi a nie so všetkými krajinami na svete. Nesmieme čakať, kým túto daň prijme celý svet, lebo veľmi dobre vieme, že by to zničilo aj samotnú myšlienku.

Mala by sa zaviesť na celoštátnej úrovni a spočiatku by mala byť dobrovoľná, čo by, prirodzene, dalo veci určitý impulz. Mali by ju koordinovať kľúčoví hospodárski aktéri, najmä skupina G20. Ak premýšľate nad tým, na čo by sa mohla použiť, jednou alternatívou by bolo odvádzanie dane do svetového alebo dokonca európskeho fondu. Európsky rozvojový fond by tie financie skutočne vedel využiť na poskytovanie verejnej rozvojovej pomoci. Jednotlivé štáty by ich mohli prípadne využiť na svoje rozvojové politiky.

Vážne obavy mám aj v inej súvislosti, navyše sa zdá, že práve tým smerom sa veci uberajú. Za jasné znamenie možno napríklad považovať to, keď počujem, ako riaditeľ Medzinárodného menového fondu viac-menej zavrhuje filozofiu Tobinovej dane alebo dane z finančných transakcií ako pokrievku na predvídanie alebo zakrývanie rizík finančného sveta, ktorý nazývam finančnými žonglérmi. O to vôbec nejde! Nechcem, aby účelom tejto dane bolo zakrývanie rizík, ktoré podstupuje finančný svet. Za ne treba platiť iným spôsobom. To je sprenevera, ktorú nemôžem akceptovať.

Chcel by som vám pripomenúť, že všetok pokrok, ktorý sme za posledné roky zaznamenali v niektorých rozvojových krajinách, dokonca aj pokrok v krajinách, ktorým sa darí najlepšie, bude pravdepodobne zmarený, ak sa zabráni dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia. Preto odhodlane podporujem daň z finančných transakcií.

  Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, evidentne existujú mnohé dôvody pre to, aby sme požiadali finančné inštitúcie, nech po skončení finančnej krízy prispievajú viac k príjmom z daní, a je hanba, že sa toto uznesenie zaoberá iba daňami z finančných transakcií a nerieši príklady, ako je poplatok prezidenta Obamu.

Pokiaľ ide o dane z finančných transakcií, mám obavy v troch oblastiach.

Po prvé, vplyv na koncových užívateľov finančných služieb. Kolkové poplatky, ktoré v Spojenom kráľovstve existujú už veľa rokov, mali neprimeraný vplyv na menších investorov a spoločnosti, ktoré sa snažili získať kapitál.

Po druhé, následok toho, ak sa do toho EÚ pustí sama. Vieme, že finančné trhy sú globálne a veľmi premenlivé. Jednoznačne existuje riziko, že by sme vytlačili transakcie mimo EÚ, čo by nebolo prospešné.

Moja tretia obava sa týka morálneho hazardu – ak sa získané financie uložia do fondu s výkupným. Nie som toho názoru, že by každú krachujúcu finančnú inštitúciu mali automaticky vykupovať daňoví poplatníci. Musí byť možné nechať banku skrachovať a zároveň chrániť jej klientov. Odborníci varovali Výbor pre hospodárske a menové veci a Osobitný výbor pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, že takýto fond by mohol podporiť nerozumné riskovanie. Nechceme riskovať ešte viac rizika a toto treba preskúmať.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, nemožno pochybovať o tom, že nedávna finančná kríza ukázala, že liberalizácia finančných trhov a trvanie na slobode trhu umožnili finančnému systému príliš veľký rast v pomere a v korelácii s reálnym hospodárstvom a dlhoročné fungovanie na základe masívnej ziskovosti, nezodpovednosti a bez regulácie, čo napokon viedlo ku kríze.

Návrh na zavedenie dane z finančných transakcií by teda mohol obmedziť veľkosť finančného systému a zrušiť ziskovosť určitých špekulatívnych finančných možností. Toto opatrenie však nebude účinné, ak s ním nebude spojený integrovaný plán na reguláciu finančného systému s cieľom minimalizovať hanebné politiky bánk a špekulácie hedžových fondov a firiem hodnotiacich úverové riziko, ktoré zhoršujú a využívajú hospodárske problémy v mnohých krajinách.

Takéto opatrenie by sa podľa mňa však nemalo považovať za dočasné. Banky musia splatiť veľké balíky podpory, ktoré dostali od európskych vlád, balíky, ktoré v konečnom dôsledku zvýšili finančný deficit v týchto krajinách. Tieto krajiny sú teraz nútené požičať si od bánk financie, čiže im platia dvakrát.

Musíme sa vyjadriť jasne. Banky musia splatiť dlhy, ktoré majú voči vládam. Okrem iného musíme práve preto zaviesť daň z finančných transakcií – po prvé s cieľom zmenšiť rozmery tohto finančného sektora a po druhé s cieľom ušetriť zdroje pre nové sociálne politiky a politiky rozvoja.

  Markus Ferber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, tak o čom je toto všetko? Otázka znie celkom jednoducho: ako môžu finančné trhy pomôcť znížiť náklady, ktoré spôsobili štátom, spoločnostiam a hospodárstvam? Toto je zásadná otázka, na ktorú musíme nájsť odpoveď.

Myslím si, že sme spoločne vytvorili veľmi vyvážený text. Som veľmi vďačný pánovi komisárovi za spôsob, ako ho sformuloval. Na jednej strane nemôžeme predstierať, že Európa je ostrovom požehnaných, na ktorom môžeme robiť, čo sa nám zapáči bez toho, aby finančné trhy zareagovali na naše konanie. Veci sa musia koordinovať na medzinárodnej úrovni. Na druhej strane musíme zabezpečiť, aby sektor primeraným spôsobom prispel k prekonaniu krízy.

Preto chcem povedať, že by sme mali prestať vymýšľať každý týždeň niečo nové na vyriešenie všetkých problémov na svete. Pred niekoľkými mesiacmi mal všetky naše problémy vyriešiť dodatočný poplatok k letenkám, dnes to je daň z finančných transakcií a budúci mesiac niekto vymyslí niečo iné. To už zachádza priďaleko. Je to otázka zapojenia finančných trhov medzinárodne koordinovaným spôsobom. Ak bude Komisia schopná predložiť rozumné riešenie tejto záležitosti, o ktorom sa začne rokovať na medzinárodnej úrovni, budeme na správnej ceste.

Musíme však byť úprimní aj voči sebe. Tí, ktorí tvrdia, že takýmito nástrojmi vieme zastaviť špekulácie, jednoznačne samých seba zavádzajú. Chceme, aby špekulanti prispeli k riziku a k jeho prekonaniu. To je správny prístup. V tom vás plne podporujeme, pán komisár.

  Catherine Stihler (S&D). – Vážený pán predsedajúci, v Spojenom kráľovstve bola za účasti mimovládnych organizácií, cirkví a občianskej spoločnosti uvedená do praxe iniciatíva pod názvom Kampaň Robina Hooda, na čele ktorej stojí herec Bill Nighy. Pán komisár, ak ešte nepoznáte ich webové stránky, vrelo vám odporúčam, aby ste si ich v rámci tejto rozpravy pozreli. Základom kampane je daň z finančných transakcií vo výške 0,05 %, ktorá by podľa jej účastníkov mala priniesť približne 37 miliárd GBP.

Daň z finančných transakcií teda nie je o tom, že ľudia budú chodiť k bankomatu a vyberať peniaze. Tu ide o neverejné transakcie a o to, aby tí, ktorí prispeli k vzniku finančnej krízy, aj niečo vrátili. Poviem vám konkrétny príklad: približne pred troma týždňami som si vypočul ekonóma Johna Kaya, ktorý mal prednášku v Škótsku a povedal, že ak by Škótsko bolo nezávislou krajinou a jeho banky by skrachovali, každý občan Škótska vrátane žien a detí by musel zaplatiť 750 000 GBP. Toto nesmieme dovoliť. Teraz sa to, vďaka Bohu, nestalo, pretože Škótsko je súčasťou Spojeného kráľovstva, ale v budúcnosti budeme musieť podrobne preskúmať daň z finančných transakcií a možnosti jej uplatnenia.

Kampaň Robina Hooda je zaujímavá a myslím si, že by v nej mal byť stanovený pomer 80:20, pričom by 80 % pripadlo verejným službám a 20 % by zabezpečilo, aby sme mali fond na zabezpečenie toho, aby sa podobná kríza bankového sektora neopakovala.

Ďakujem vám, pán komisár, a teším sa na váš návrh. Možno by ste nám mohli dať nejaký časový rámec, v ktorom sa dozvieme váš názor. Viem, že stratégia EÚ 2020 bude predložená v apríli, bolo by však dobré počuť váš časový rámec.

  Patrick Le Hyaric (GUE/NGL). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v súčasnej kríze si môžeme vybrať iba z dvoch možností. Prvou je nechať občanov zaplatiť za krízu tak, ako sme to robili doteraz – pomocou plánov šetrenia, opatrení v oblasti nezamestnanosti a zvyšovania daní, ako napríklad nedávne zvýšenie DPH v Grécku. Druhou možnosťou je zdaniť pohyb špekulatívneho kapitálu a finančné transakcie. Európskemu hospodárstvu by to prinieslo výrazné príjmy a som presvedčený, že by to bola zbraň proti súčasnej finančnej kríze. Potrebné by bolo tiež nazbierať dostatok odvahy na zrušenie daňových rajov.

Tento návrh nie je vôbec revolučný, už je totiž obsiahnutý v dohodách skupiny G20. O niektorých týchto zásadách sme diskutovali a hlasovali aj tu, je však dôležité, aby sme zašli ďalej, než sú bezcieľne vyhlásenia. Tieto zhubné špekulácie musíme okamžite ukončiť. Niekoľkí ekonómovia sú presvedčení, že ak by sme na finančné transakcie uplatnili nízku sadzbu vo výške 0,5 %, prinieslo by to Európskej únii ďalších 500 miliárd EUR. Tieto financie by sme mohli využiť na obnovu založenú na práci, vzdelávaní, výskume, mzdách a nových ekologických politikách v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.

Musíme preto začať konať. Musíme mať odvahu hlasovať za princíp takejto dane a potom ju presadiť.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v rakúskom parlamente, v rakúskej spolkovej vláde a aj v našej Rakúskej ľudovej strane je všeobecná politická vôľa presadiť daň z finančných transakcií. Finančná a hospodárska kríza má celosvetové dôsledky aj príčiny, ktoré nemožno obmedziť na jeden kontinent.

Nepotrebujeme iba globálne mechanizmy správy, ale aj globálne mechanizmy dohľadu, globálne mechanizmy regulačných usmernení a aj zdroje financovania. Otázka týkajúca sa zdrojov financovania však nestačí. Rovnako dôležitý je aj účinok usmernení.

Po prvé potrebujeme spoločnú európsku vôľu, európsky projekt, a až potom dosiahneme aj globálny úspech. Otázka pre Komisiu a uznesenie, ktoré Parlament, dúfam, v stredu prijme veľkou väčšinou, sú prejavom spoločnej politickej vôle vytvoriť a podľa možnosti na globálnej úrovni uplatniť model dane z finančných transakcií. Teším sa na veľmi konkrétny návrh Komisie, ktorý prispeje k tejto solidarite v Európe, a očakávam, že nám ho Komisia spolu s odpoveďou na naše otázky predloží čo najskôr.

Aký vplyv bude mať takáto daň z finančných transakcií na reálne hospodárstvo a na konkurencieschopnosť hospodárskej a finančnej pozície Európskej únie? Na čo by sa mala táto daň zaviesť, aká by mala byť jej percentuálna výška, kto ju bude zavádzať a kto dostane peniaze? Mali by sa vyčleňovať zdroje? Podľa môjho názoru áno, ale na čo? Všetky tieto záležitosti musíme vyriešiť. Dnešnou rozpravou a hlasovaním, ktoré sa uskutoční v stredu, udávame smer. Prosím, aby ste nám rýchlo odpovedali.

  Magdalena Alvarez (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, kríza odhalila, že Európskej únii chýbajú nástroje potrebné na boj proti účinkom krízy a na vytvorenie primeraného rámca pre hospodársku obnovu.

Preto je nevyhnutné sformulovať spoločnú odpoveď. Nemalo by pritom ísť iba o koordináciu stratégií členských štátov. My ako Únia by sme sa mali vyzbrojiť vhodnými nástrojmi, ktoré by Únii dali právomoc prijať zmysluplné opatrenia v záujme okamžitej a globálnej odpovede.

Prvým cieľom by malo byť zavedenie ďalekosiahlejšej a účinnejšej hospodárskej správy zo strany Európskej únie, správy, ktorá by sa zasadzovala za väčšiu finančnú autonómiu. V tejto súvislosti by mohla byť veľmi užitočná daň z finančných transakcií, ktorá by bola vytvorená s cieľom plniť trojaký účel. Veď napokon musíme posilniť schopnosť Únie vyvíjať vlastné politiky, obmedzením špekulatívnych operácií musíme zlepšiť hospodársku stabilitu a musíme poskytovať informácie potrebné na monitorovanie stavu a vývoja finančných trhov. Pri vypracúvaní tohto fiškálneho nástroja je navyše potrebné zabezpečiť, aby finančný sektor prispel a pomohol tak odstrániť škody v reálnom hospodárstve a pokryť výdavky a náklady na stabilizáciu bankového systému.

Pán komisár, mohli by ste nám povedať, aký je na to časový rámec?

  Diogo Feio (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, je správne, že nám Európsky parlament predkladá otázky o tejto záležitosti a nie záverečné stanovisko k novej dani z finančných transakcií.

Navyše to má viaceré dôvody. Stačí si len vypočuť, čo hovoria neomylní zástancovia tejto dane. Hovoria, že ide o politický problém a že na technických riešeniach takmer nezáleží.

Najprv pokračujme v práci na tejto dani a potom uvidíme, ako ju zavedieme. To je chyba. Problém finančnej krízy nemožno vyriešiť ideológiou.

Po druhé hovoria, že táto daň by mohla pomôcť najviac znevýhodneným občanom, že by to bola daň na spôsob Robina Hooda, pretože tí, ktorí majú výhod najviac, prekonávajú ťažkosti súbežne s rastom hospodárstva.

Otázka zavedenia dane na európskej či na svetovej úrovni tiež takmer ani nie je dôležitá a dokonca bráni riešeniu celej záležitosti. Čo by sa stalo, ak by táto daň bola zavedená iba v Európe?

Treba zohľadniť niekoľko vecí. Počas krízy sa žiaden problém nemôže riešiť zavedením novej dane. Zavedením novej dane nevyriešime problém s verejnými financiami. Nevyriešime ho prostredníctvom novej dane, ktorá bude slúžiť ako daň pokutová či trestná, daň, ktorá má potrestať tých, ktorí sú za krízu zodpovední.

V dôsledku novej dane budú trpieť koncoví spotrebitelia – ľudia, ktorí potrebujú úvery.

Po druhé treba diskutovať o viacerých technických problémoch, na ktorých vraj nezáleží. Je v Európe správny systém, ktorý by mohol zaviesť takúto daň? Vie nám niekto povedať, aké náklady si vyžiada zavedenie takejto dane? Vie nám niekto povedať, aký bude jej vplyv na likviditu a na úvery? Ako sa zavedie daň na celosvetovej úrovni s časovými odchýlkami a sekundovými transakciami? Ako sa to dá všetko kontrolovať?

Na všetky tieto otázky treba nájsť odpovede. Podľa môjho názoru by sme sa mali z krízy poučiť a zaujať stanoviská. Pochybujem, že je táto nová daň správna.

PREDSEDÁ: PÁN LAMBRINIDIS
podpredseda

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, diskusia o zavedení dane z medzinárodných finančných transakcií síce nie je nová, ale v súčasnosti je mimoriadne aktuálna, pretože základné ponaučenie z krízy svetového hospodárstva, najmä pre eurozónu, ktorá sa nedávno stala obeťou systematických útokov špekulantov, je, že predchádzajúca nezodpovednosť finančných trhov a neexistujúca základná regulácia a správa v oblasti financií majú bezprostredné a viditeľné následky pre reálne hospodárstvo, životaschopnosť verejného hospodárstva a sociálnu stabilitu.

Z tohto hľadiska je zavedenie dane z medzinárodných finančných transakcií mimoriadne dôležité, lebo predstavuje jednu z kľúčových súčastí dlho očakávanej reštrukturalizácie mechanizmov finančnej kontroly. Riešením však nie je to, aby sme zaviedli ďalšiu európsku daň s pochybnými následkami pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, ale aby sme vypracovali ambiciózny európsky návrh a predložili ho skupine G20.

  Sirpa Pietikäinen (PPE). – Vážený pán predsedajúci, finančné trhy sú globálne, finančné spoločnosti sú globálne a finančný sektor je v tejto chvíli najväčším globálnym sektorom. Vzhľadom na to, že aj naše potreby sú globálne – napríklad rozvojový program, rozvojové ciele tisícročia alebo boj proti zmene klímy, je pre mňa viac než prirodzené, že by malo byť zdanenie finančných transakcií prvým pokusom v oblasti globálneho zdaňovania.

Politika nie je globálna a, ako vieme, ani Európska únia nie je skutočne globálna. Niekto musí prevziať vedenie pri riešení tejto záležitosti a je prirodzené, aby toto miesto zaujala Európska únia. Ten, kto prevezme vedenie, čiže vyvíja mechanizmy a modely a má duševné vlastníctvo, má zvyčajne aj rozhodujúci vplyv a aj výhodu, že je prvý.

Prinesie to výhody vo forme určitého potlačenia najviac špekulatívnych transakcií, ale podľa mňa bude najväčšia výhoda tejto dane spočívať v prístupe k úplne novej oblasti zdaňovania, globálnemu mechanizmu a získavaniu zdrojov – ani nie tak pre finančný sektor, ako pre európsky a globálny rozvoj a environmentálne potreby.

Ale na to, aby mohla byť Európska únia v tejto oblasti aktívna, musí mať jednoznačnú myšlienku a spoločnú pozíciu, a preto by som chcela, aby Komisia čo najskôr predložila návrh o tom, ako by táto daň z finančných transakcií mohla fungovať.

  Edward Scicluna (S&D). – Vážený pán predsedajúci, pred vyše 40 rokmi sme ako študenti diskutovali o novom medzinárodnom hospodárskom usporiadaní, ktorého súčasťou bol návrh využitia zvláštnych pravidiel čerpania pôžičiek pre MMF a určitej dane pre národné vlády, príjmy z ktorej by sa využili na pomoc chudobným krajinám. To sa nestalo, ako vieme.

O veľa rokov neskôr sa okolnosti zmenili: globalizácia, technologický pokrok a silnejšia politická vôľa spôsobili, že sú určité plány realizovateľnejšie. Narástol však aj počet cieľov globálnej politiky. Okrem chudoby, ktorá nás, nanešťastie, ešte stále sprevádza, nás trápia aj globálne environmentálne problémy ako zmena klímy a teraz hovoríme o určitom globálnom príspevku na poistné s cieľom odškodniť obete sociálnych a hospodárskych útrap spôsobených finančnou katastrofou.

Pri viacnásobných cieľoch musíme byť opatrní. Riaďme sa múdrym pravidlom, že pre každý cieľ zabezpečíme zvláštny nástroj. Komisia nech je odvážna, ale my musíme zabezpečiť, aby bola daň z finančných transakcií veľmi cielená a realizovateľná. Nepokúšajme sa vyhovieť vždy a všetkým.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Som si istá, že zavedenie dane z finančných transakcií vôbec ničomu nepomôže. Nepomôže nám prekonať finančnú krízu, zabrániť novej kríze a ani neprispeje k stabilizácii finančných trhov. Toto opatrenie by malo za následok iba zvýšenie nákladov na kapitál a na úvery a obmedzenie investícií.

Pred zavedením novej dane musí Európska komisia veľmi pozorne preskúmať všetky výhody a nevýhody, ktoré sú s daňou spojené. Prijatie rozhodnutia o zavedení dane z finančných transakcií môže globálne ovplyvniť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Treba zabrániť aj dvojitému zdaneniu a vytváraniu prekážok pre voľný pohyb kapitálu.

Náklady spojené s daňou nesmú znášať bežní občania. Bolo by vhodné zvážiť zavedenie takejto dane v krajinách, v ktorých sa hromadí špekulatívny kapitál, čo vedie ku krátkodobým externým dlhom. Toto opatrenie by zabránilo hromadeniu špekulatívneho kapitálu.

Švédsko zaviedlo v roku 2009 pre banky a úverové inštitúcie ročný stabilizačný poplatok vo výške 0,036 % celkovej sumy určitých záväzkov. Zavedenie takejto dane v Rumunsku však nie je odôvodnené. V kontexte rokovaní medzi rumunskou vládou, MMF a Európskou komisiou boli dohodnuté legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k osobitnému správnemu postupu, aby mohla Rumunská národná banka rýchlo a účinne zasiahnuť, keď sa niektorá úverová inštitúcia ocitne v ťažkostiach.

Na základe tohto by som sa chcela Európskej komisie spýtať, o akých mechanizmoch alebo programoch sa uvažuje s cieľom ochrániť krajiny pred hromadením špekulatívneho kapitálu a či uvažuje aj o iných opatreniach na reguláciu a dohľad nad finančným systémom.

Ďakujem.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, pri diskusii o tejto téme mi napadajú dve slová, latinské slová festina lente, čiže „ponáhľaj sa pomaly“, pretože táto téma je, rovnako ako všetky dane, evidentne dosť kontroverzná. Predpokladám, že je mimoriadne atraktívne hovoriť o zavedení dane pre finančné inštitúcie, aby sme ich donútili lepšie si uvedomiť riziko a možno zaplatiť za hriechy, ale finančné transakcie majú globálny a nie iba európsky charakter, takže ako povedala pani Swinburnová, musíme zvážiť všetky možnosti.

Pozrime sa, akým smerom idú MMF a skupina G20 a potom sa možno začnime pohybovať, ale určite to musíme veľmi starostlivo zvážiť. Takže hovorím: „festina lente“, ponáhľajme sa pomaly a až po hlbokých úvahách a rozsiahlych konzultáciách, a až potom môžeme konať – či už s pomocou Robina Hooda alebo bez nej.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, aj keď sú rozvinuté krajiny zodpovedné za 80 % emisií skleníkových plynov, za najhoršie následky dnes platia rozvojové krajiny. Tieto mimoriadne ťažké následky zasahujú najchudobnejšie krajiny, krajiny, ktoré skleníkový efekt nijako nezapríčinili.

V súčasnosti je dvadsať miliónov utečencov z environmentálnych dôvodov. Ak okamžite niečo nespravíme, v roku 2050 ich bude päťsto miliónov. Voči týmto krajinám máme v oblasti klímy vážny záväzok vo výške približne 100 miliárd EUR ročne. Spravodlivý podiel Európskej únie predstavuje 35 miliárd EUR.

Je dôležité, aby sme okamžite zaviedli daň z finančných transakcií na financovanie našich záväzkov v oblasti klímy. Táto daň nám zároveň umožní platiť záväzky v oblasti klímy voči našim potomkom prostredníctvom pomoci financovania energetickej nezávislosti od uhlia.

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy je opätovne predmetom diskusií a tejto rozpravy návrh, ktorý pred dvadsiatimi rokmi neuspel. Už ho nepodporujú iba vedci alebo menšinové či opozičné skupiny. Zavedenie tejto dane teraz navrhujú skupina G20, Medzinárodný menový fond a niektorí vedúci predstavitelia najviac rozvinutých krajín na svete. Tejto príležitosti sa musíme chopiť, lebo prichádza v správnom čase.

Ako člen Výboru pre rozvoj podporujem názor, že ak sa takáto daň zavedie, mala by sa časť získaných príjmov využiť na financovanie rozvoja. Ak by sa príjmy využili čisto na poistenie uloženia financií alebo na čisto hospodárske účely, finančný sektor by neprispel spravodlivým dielom k všeobecnej spravodlivosti. Preto by časť príjmov mala byť venovaná v prospech rozvojovej pomoci.

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, teší ma, že ste venovali čas tejto dôležitej rozprave. Myšlienka dane z finančných transakcií vyvolala doteraz množstvo pozornosti. Ako som už vysvetlil, Komisia momentálne skúma inovatívne financovanie na globálnej úrovni a osobitnú pozornosť venuje nasledujúcim veciam.

Po prvé, analýze aspektu konkurencieschopnosti. Keďže sú finančné transakcie také mobilné a finančné trhy také súťaživé, zdá sa, že je pravdepodobnosť presunutia ich aktivít na iné trhy veľmi vysoká. Znamená to, že na medzinárodnej úrovni sú potrebné spoločný prístup a aspoň dobrá spolupráca.

Druhou vecou je kumulatívny účinok rôznych iniciatív, ktoré by nemali narúšať schopnosť finančného sektora podporovať hospodársku obnovu.

Po tretie musíme tú analýzu vypracovať správne. Komisia čoskoro predloží svoju analýzu rôznych možností. Musím povedať, že to nie je jednoduché. Robíme analýzu a analyzujeme rôzne nástroje, ktoré sa netýkajú iba dane z finančných transakcií, ale aj možných poplatkov za aktíva bánk, za pomer celkových investícií k vlastnému kapitálu a podobne. Analýzu musíme vykonať veľmi starostlivo, aby sme vyvodili správne závery o najlepších možnostiach.

Komisia porovná svoje závery so závermi jedného zo svojich medzinárodných partnerov. Na základe toho bude možné určiť ešte viac sľubných nástrojov, ktoré Komisia podrobnejšie posúdi.

Mal by som tiež povedať, že na rozdiel od predchádzajúcich strategických dokumentov sa v stratégii EÚ 2020 veľakrát opakujú výrazy „zdanenie“ a „dane“. Myslím si, že Komisia venuje veľkú pozornosť záležitostiam súvisiacim s vývojom v oblasti zdaňovania.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že Komisia podporuje serióznu globálnu analýzu možných výhod a nevýhod rôznych nástrojov inovatívneho financovania vrátane dane z finančných transakcií. Chcem sa poďakovať Parlamentu za záujem a angažovanosť v tejto veci.

  Predsedajúci. V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal návrh uznesenia⁽¹⁾ v mene Výboru pre hospodárske a menové veci na ukončenie rozpravy.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 10. marca 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Už dlho som zástancom dane z finančných transakcií alebo dane z finančných špekulácií, ako ju nazývajú jej zástancovia v USA. James Tobin ako jeden z prvých podporoval túto myšlienku ako prostriedok stabilizácie finančných trhov a zároveň získavania financií pre rozvojovú pomoc. Mocní finanční špekulanti a mocné vlády ju odmietli ako nerealizovateľnú. V dôsledku krízy teraz MMF skúma jej realizovateľnosť a musíme trvať na tom, aby zákulisná lobby nezničila správu expertov a neoznačila ju za zbytočnú. Teraz máme v Európe nástroje, napríklad zúčtovací systém SWIFT, ktoré by nám umožnili uplatniť túto daň. V protiklade k výsledkom výskumu sa však vyťahujú pochybné staré argumenty o tom, že by sa jej vyhýbali a že by bola bremenom pre spotrebiteľov. Finančnú krízu spôsobenú finančnými špekulantmi bez svedomia, ktorí majú naďalej obrovské príjmy a ktorých činnosť zrazila svetové hospodárstvo na kolená, treba obmedziť. Rastúcu podporu dani z finančných transakcií musí intenzívne presadzovať verejná mienka, aby vlády začali konať a aby nekapitulovali pred chamtivcami.

(1) Pozri zápisnicu.

18. Uplatňovanie jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie (O-0027/2010) týkajúca sa jednotnej oblasti platieb v eurách, ktorú predkladá Sharon Bowlesová.

  Sharon Bowles, autorka. – Vážený pán predsedajúci, moja predchodkyňa, bývalá predsedníčka Výboru pre hospodárske a menové veci, predložila 12. marca 2009 v tejto rokovacej sále uznesenie o zavedení jednotnej oblasti platieb v eurách. Veľa sa nezmenilo, a preto teraz v marci 2010 predkladám svoje uznesenie. Dovolím si povedať, že očakávame v tejto súvislosti pokrok ešte pred marcovými ídami v roku 2011.

Komisia preukázala snahu v septembri 2009 vo svojej cestovnej mape SEPA. Súhlasíme s krokmi v šiestich prioritných oblastiach, no značná väčšina respondentov z rád konzultantov Komisie uviedla, že je potrebné pevne určiť konečný dátum a motivovať tak tých, ktorí sa ešte nerozhodli. To sú slová Komisie. Lepšie sa to už ani povedať nedá. Navrhujeme, aby bol konečný záväzný dátum stanovený najneskôr na 31. decembra 2012.

Žijeme v dobe čoraz väčšieho počtu cezhraničných nákupov a zmlúv. Existencia spoločných noriem pre tieto cezhraničné platby, úhrady a inkasá je dôležitá pre zdravie a rast jednotného trhu. Výhodou pre spotrebiteľov je, že nemusia v súvislosti s jednotlivými krajinami kontrolovať rôzne predpisy alebo že ich nepristihnú pri ich nedodržiavaní.

Spotrebitelia teda v tomto projekte nebudú znevýhodnení, ale musia mať istotu. Je znepokojujúce, že nie je dostatočne zabezpečené riadenie a kontrola mandátu na priame inkaso. Platobné systémy predstavujú tretinu celkových prevádzkových nákladov bánk, a preto je úspešné zavedenie projektu SEPA v ich záujme, no nemôžu mať všetko po svojom. Európska platobná rada musí zohľadniť obavy spotrebiteľov týkajúce sa podvodov a predajných trikov a toho, či na ne niekto dáva pozor. Pár zaneprázdnených ľudí si nemusí všimnúť nový prevod, najmä pokiaľ ide o bežnú sumu. Preto je nutné, aby mal spotrebiteľ pri nastavovaní inkasa k dispozícii možnosti na zvýšenie ochrany. Je zbytočné tvrdiť, že banky odhalia všetky podvody. Bankám sa nepodarilo odhaliť podvodné praktiky so šekmi. Vo Francúzsku sa napríklad vyskytli problémy s podvodmi pri prevode šekov rubopisom, pričom išlo o šeky vystavené na banku, no vyplatené na účet tretej osoby. Toto sa stalo štyri roky po tom, ako Úrad pre finančné služby vo Veľkej Británii odstránil túto medzeru v zákone. Nestačí riešiť tieto problémy prostredníctvom dodatočných opatrení a ďalšej ponuky služieb, ktoré nechránia všetkých. Ide o zvýhodňovanie podvodníkov. Takisto nestačí zaoberať sa jednotlivo každou krajinou. Ide o zvýhodnenie cezhraničných podvodníkov.

Očakávame preto, pán komisár, že neustúpite, odstránite tieto problémy a do 30. septembra 2010 nájdete riešenie pre inkasá SEPA.

V tomto roku očakávame značný nárast v súvislosti s používaním SEPA zo strany verejných orgánov. Je teda najvyšší čas urobiť ďalší krok, predovšetkým požiadať členské štáty, ktoré nemajú nič naplánované, aby sa zúčastnili na prieskume. Takisto žiadame členské štáty – alebo len jeden z nich –, ktoré nevyriešili problém pokračujúcej právnej platnosti existujúcich príkazov na priame inkasá, aby tak urobili a odstránili tento problém. Ďalším kameňom úrazu je asi mnohostranný výmenný poplatok pri platbe kartou. Tento problém je opäť potrebné riešiť spôsobom, ktorý je tiež v súlade s politikou hospodárskej súťaže.

Toto sú závažné otázky, pán komisár, a podľa nás nastal čas, aby sme pevne stanovili konečný dátum s cieľom úspešne prejsť na projekt SEPA a skutočne ho naštartovať, čo je veľmi dôležité pre jednotný trh.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád vás opäť vidím. Úvodom by som chcel vyjadriť svoj súhlas s tým, čo povedala pani Bowlesová, najmä čo sa týka bezpečnosti spotrebiteľov. Potvrdzuje to želanie, ktoré som formuloval počas svojho vypočutia pred týmto Parlamentom, aby spotrebitelia získali späť domáci trh prostredníctvom špeciálnych projektov. Jedným z nich je jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA). Ide o komplikovaný projekt, no jeho cieľ – zjednodušené finančné prevody v rámci Európy – opodstatňuje našu činnosť.

Vážená pani Bowlesová, dámy a páni, rád by som poďakoval Parlamentu za jeho podporu projektu SEPA a chcel by som konkrétne reagovať na päť bodov, ktoré uviedla pani Bowlesová a ktoré presne pomenúvajú problémy, ktoré musíme riešiť. Takisto beriem do úvahy predbežnú činnosť, ktorá bola vykonaná, ako aj nesmierne pozitívne a zaujímavé správy pani Berèsovej a pána Gauzèsa k otázkam týkajúcim sa projektu SEPA.

Pani Bowlesová, konečný termín by skutočne mohol poskytnúť projektu SEPA potrebný impulz. To je môj názor. Dátum skončenia platnosti by rozhodne mal niekoľko pozitívnych účinkov. Objasnil by právnu pozíciu, umožnil by plánovanie potrebných investícií a ukončil by koexistenciu dvoch platobných systémov – domáceho a európskeho –, ktorá vedie k zbytočným výdavkom.

Predpokladom konečného termínu je existencia právnych predpisov. Moji zamestnanci momentálne skúmajú rôzne varianty a ich analýzy by mali byť hotové na budúcu jar. Na základe toho sa rozhodneme pre najúčinnejší postup. Môžem vás uistiť, že bude vychádzať z právnych predpisov.

Keď teraz pred vami rečním – na začiatku marca – je pre mňa ešte príliš skoro na vyhlásenie konečného dátumu. Zaregistroval som váš návrh týkajúci sa roku 2012, pani Bowlesová, a budem si ho pamätať. Či tak, alebo onak, budeme musieť poskytnúť prevádzkovateľom čas na prispôsobenie sa, napríklad 12 mesiacov na prevody a najmenej 24 mesiacov na odvolanie. Ďalšou výhodou legislatívnej iniciatívy by mohlo byť riešenie niektorých problémov, na ktoré ste upozornili vo svojom uznesení a ktoré vyzdvihla Rada pre hospodárske a finančné záležitosti s cieľom zlepšiť kvalitu produktov SEPA pre používateľov.

Môj druhý bod, pani Bowlesová, sa týka potreby objasnenia otázky mnohostranných výmenných poplatkov. Je to dôležitá téma vzhľadom na financovanie, ako aj na rozvoj platobných kariet SEPA a výber peňazí. Koncom roka 2009 Komisia uverejnila diskusný dokument, ktorý obsahoval nové údaje, ako aj stanoviská rôznych používateľov k tejto otázke. O chvíľu sa budeme venovať výsledku týchto verejných konzultácií. Tento problém je, samozrejme, potrebné skúmať na základe jeho zlučiteľnosti s politikou hospodárskej súťaže, za ktorú je zodpovedný môj kolega pán Almunia.

Chcel by som však uviesť niekoľko pripomienok. Do novembra 2012 platí pre výber peňazí krátkodobý prechodný systém, ktorý umožňuje mnohostranné výmenné poplatky do výšky 8,8 % na cezhraničné transakcie. Beriem však na vedomie, že viac ako 70 % všetkých výberov v Európe sa vykonáva bez uplatnenia akéhokoľvek mnohostranného výmenného poplatku za transakciu. Zdá sa, že mnohostranný výmenný poplatok nie je jediný mechanizmus financovania a už vôbec nie najúčinnejší.

Čo sa týka platobných kariet, Komisia, ako už viete, prijala rozhodnutie o zrušení cezhraničných mnohostranných výmenných poplatkov v spoločnosti MasterCard. To isté sme vykonali so spoločnosťou Visa. Spoločnosť MasterCard sa proti rozhodnutiu odvolala na Súdnom dvore. Európska komisia už v rámci tohto konania objasnila pravidlá hry, najmä pokiaľ ide o úroveň a druh týchto poplatkov. Konečný rozsudok Súdneho dvora by mal prispieť k vytvoreniu stabilného právneho základu v tejto otázke.

Po tretie, ako som už uviedol vo svojom vypočutí, som za spustenie európskej iniciatívy týkajúcej sa platobných kariet. V rámci súkromného sektora sa vyvíjajú rôzne iniciatívy, napríklad projekty Monnet, PayFair a European Alliance of Payment Schemes. Vážená pani Bowlesová, dámy a páni, čoskoro sa stretnem s hlavnými subjektmi na tomto trhu s cieľom spoločne zistiť, nakoľko sú ochotní pokročiť, prípadne skoordinovať svoje iniciatívy a vytvoriť rámec pre činnosť. Komisia bude zároveň s ohľadom na pravidlá hospodárskej súťaže skúmať argumenty kartových spoločností, aby tak oprávnila ich systém financovania.

Štvrtý bod sa týka riadenia projektu v budúcnosti. Ako už viete, SEPA nevyužíva celoeurópsky systém riadenia. Preto vznikla v spolupráci s Európskou centrálnou bankou spoločná iniciatíva s cieľom vytvoriť radu SEPA, v ktorej sa stretne obmedzený počet vysoko postavených predstaviteľov platobného odvetvia a používateľov. Jej úlohou nie je rozhodovať, ale umožniť dialóg na zabezpečenie riadneho zavedenia projektu SEPA. Prvá schôdza sa uskutoční na jar.

Vážená pani Bowlesová, dámy a páni, o činnosti rady SEPA budem Parlament osobne informovať, najmä počas svojich vystúpení pred Výborom pre hospodárske a menové veci.

Môj posledný bod sa týka rešpektovania záujmov spotrebiteľov, témy, ktorú ste už spomenuli, pani Bowlesová. Zdá sa, že v bankovníctve sa, žiaľ, často zanedbávajú záujmy spotrebiteľov. Spôsob, akým veci riadi Európska platobná rada by sa dal zlepšiť, čo by podporilo transparentnosť a uznanie spotrebiteľských záujmov. Rada SEPA vytvorí dobrý základ na ceste k týmto zlepšeniam.

Taktiež mám v úmysle prijať priame opatrenia ku špecifickým bodom, predovšetkým pokiaľ ide o potrebné kroky na zlepšenie systému vyberania peňazí. Komisia a Európska centrálna banka čoskoro požiadajú Európsku platobnú radu o zapracovanie určitých zmien v reakcii na záujmy spotrebiteľov. Nemôžem vylúčiť možnosť, že Komisia prijme opatrenia, ak zaznamená prekážky brániace tomuto projektu, aby tak zohľadnila znepokojenie spotrebiteľov.

Pán predsedajúci, pani Bowlesová, dámy a páni, pochopíte, že som odhodlaný konať, aby projekt SEPA fungoval, ako som vám už povedal v januári. Budem sa, samozrejme, spoliehať na podporu Parlamentu a vaše odhodlanie pri tvorbe týchto zlepšení.

  Jean-Paul Gauzès, v mene skupiny PPE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, nepochybujem o vašom odhodlaní, v uvedených bodoch ste už odpovedali na väčšinu otázok, ktoré sme chceli predniesť a ktoré vyvolalo toto uznesenie.

Pripomeniem vám len, že komplikácie súvisiace s touto témou vychádzajú zo skutočnosti, že jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) je iniciatíva platobných inštitúcií, najmä bánk. Taktiež si dovolím poznamenať, že zmyslom smernice o platobných službách, pri ktorej som mal tú česť byť spravodajcom, bolo umožniť nám identifikáciu a stanovenie potrebných právnych nástrojov s cieľom zaviesť tento európsky platobný systém. Ďalším zmyslom tejto smernice bolo zlepšiť hospodársku súťaž v oblasti platieb a v hlave II je ustanovené vytváranie platobných inštitúcií, ktoré sú určené na zrušenie monopolu bánk.

Tieto počiatočné komplikácie nepochybne čiastočne vysvetľujú oneskorenie, no je pravda, ako ste už povedali, že inštitúcie poskytujúce platobné služby – totiž banky – preukázali určitú neochotu pri zavádzaní tohto mechanizmu. Na to existuje vysvetlenie: náklady. Som si istý, že to už všetci viete, ale aby som vám poskytol lepšiu predstavu: napríklad vo Francúzsku sú náklady na zavedenie projektu SEPA vyššie než náklady súvisiace s prechodom na euro.

Takisto je potrebné venovať sa otázke výmenných poplatkov. Súvisia s ňou dva problémy. Prvý problém, ako ste už spomenuli, je zosúladenie s pravidlami hospodárskej súťaže, no druhý problém, ktorý nesmieme prehliadnuť, spočíva v tom, že platobná služba je v rámci platobných inštitúcií obchodná činnosť, a preto musí byť spravodlivo odmenená. To, čo bolo zamietnuté, je možnosť stanovenia medzibankového rozpätia jednostranne, ľubovoľne a bez konzultácie, keďže vám to právom pripadá prehnané.

Pán komisár, spoliehame sa na to, že zabezpečíte, aby pokrok, ktorý sme dosiahli vytvorením jednotného trhu platieb, mal za následok rýchle zavedenie nástrojov slúžiacich na úhrady a inkasá na európskej úrovni.

  Udo Bullmann, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, jednotná oblasť platieb v eurách je významný, vlastne hlavný nástroj európskeho jednotného trhu. Len vďaka pánovi Gauzèsovi sme ho postavili na nohy. Naša skupina ho v plnej miere podporuje a boli by sme radi, keby úspešne fungoval. Ja osobne nemám nič proti stanoveniu konečného dátumu na prechod, pričom mi nezáleží na tom, či bude trvať tri, štyri alebo päť mesiacov, ale na tom, aby fungoval.

Či bude naozaj fungovať, závisí od dvoch vecí. V prvom rade je potrebné vyzvať odvetvie, aby zohľadnilo koncových používateľov. V týchto dňoch si nemôžeme dovoliť žiadne nepotvrdené správy, tajný odpor, či túžbu po starom systéme. Preto to musí fungovať riadne, čiže aj s ohľadom na tých, ktorí to napokon budú musieť používať.

Po druhé, projekt musí fungovať, samozrejme, aj v prospech hospodárstva. Tu by som chcel upozorniť na jednu vec, ktorá je stále kameňom úrazu, a to je otázka, ako sa vypočítajú priame inkasá. V tejto veci hospodárstvo zjavne ešte nie je schopné navrhnúť rozumný model. Stále máme pred sebou prekážky a problémové miesta a ak hospodárstvo nie je schopné predstaviť spoločný model, ktorý bude fungovať v rámci Európskej únie, potom musí Komisia – ako je stanovené v tomto návrhu uznesenia – predstaviť konkrétny návrh v určitom časovom intervale, povedzme do konca roka. Nemalo by sa stať, že predstúpime pred hospodárstvo a budeme žiadať konečný dátum na prechod, no sami neprevezmeme iniciatívu na odstránenie odporu, ktorý poskytovatelia platobných služieb očividne nevedia prekonať bez pomoci iných. Na to, aby mohla celá vec fungovať, potrebujeme iniciatívu na úrovni spoločenstva. Toto je náš prístup k diskusii.

  Martin Ehrenhauser, v mene nezávislých poslancov (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, je dobré, že máme euro. Menšie krajiny ako moje rodné Rakúsko by inak počas finančnej krízy v roku 2007 boli pod obrovským tlakom.

Druhá strana euromince však so sebou prináša nedostatok dôslednosti a spoľahlivosti a, samozrejme, aj niekoľko otázok pre Komisiu. Po prvé, kto je zodpovedný za nedostatočný dohľad nad Eurosystémom? Po druhé, kto je zodpovedný za skutočnosť, že nepravdivé rozpočtové údaje z Grécka neboli odhalené skôr? Po tretie, zatiaľ čo sa rozprávame o Grécku, nie je skutočným problémom Španielsko? Po štvrté, môže Európska komisia zaručiť, že Španielsko nepredloží nepravdivé rozpočtové údaje, a čo pre to robí?

Žiadam jasnosť a transparentnosť a predovšetkým to, aby ľudia, ktorí za to môžu, naozaj niesli zodpovednosť. Až potom, ako títo ľudia budú naozaj niesť zodpovednosť, môžeme zaručiť, že sa napokon budú dôkladne dodržiavať pravidlá hry.

  Markus Ferber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, je správne, že k spoločnej mene patria spoločné predpisy. Je správne zvážiť, ako by tieto spoločné predpisy, ktoré ešte neboli zavedené v celej jednotnej oblasti platieb v eurách, mohli byť presadené trochu lepšie.

Na druhej strane musím jasne dodať, že pravidlá musíme ešte na niektorých miestach upraviť. Ja sám pochádzam z krajiny, v ktorej je postup zriadenia priameho inkasa veľmi rozšírený a uľahčuje tak spracovanie určitých bežných platieb.

Postup, ktorý je momentálne naplánovaný v pravidlách, je veľmi byrokratický a komplikovaný, a preto by som bol veľmi rád, pán komisár, keby sme sa vzhľadom na konečný dátum – ktorý všetci chceme – mohli ešte raz zaoberať najmä touto oblasťou. Na jednej strane by projekt nemal byť náchylný na podvod – tento problém sa vyskytuje v cezhraničných oblastiach – ale na druhej strane by malo byť možné zúčtovať miestne poplatky, ako aj každé predplatné časopisov, každé poistné, každý účet za mobilný telefón a aby si ich spoločnosti mohli aj naďalej inkasovať prostredníctvom tohto jednoduchého postupu.

To je moja žiadosť a príslušná pasáž na túto tému sa nachádza aj v našom návrhu uznesenia, aby sme tak prispeli k zabezpečeniu toho, že postupy, ktoré sa osvedčili v členských štátoch, budú zaručene fungovať aj po konečnom zavedení jednotnej oblasti platieb v eurách.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, asi sa všetci zhodneme na súhlase s odpoveďami, ktoré na túto tému predniesol pán komisár, a sme mu za ne vďační. Zodpovedajú cieľom Európskeho parlamentu.

Ďalej by som chcel pripomenúť, že samoregulačný postup v bankovníctve, ktorý sme zvolili pre projekt SEPA, sa v orgánoch osvedčil a stovky bánk už vstúpili do SEPA v krátkom časovom období. Projekt SEPA je súčasťou jednotného trhu, je väčší než eurozóna, no ešte nie je dokončený. Som za stanovenie pevného, právne záväzného konečného dátumu, pretože dúfam, že spolu s určením dátumu urýchlime riešenie otvorených otázok a právnych povinností potrebných na naštartovanie jednotnej implementácie. To umožní všetkým zúčastneným, aby opäť predstúpili so všetkým, čo je ešte potrebné vykonať. Stanovenie spoločného dátumu je nevyhnutné na čo najrýchlejšie a najefektívnejšie zavedenie projektu SEPA a zabezpečenie maximálnej primeranosti pre jednotný trh.

  David Casa (PPE). – Vážený pán predsedajúci, projekt SEPA je chvályhodná iniciatíva, ktorá bude bezpochyby veľmi prospešná vzhľadom na zlepšenie efektívnosti cezhraničných platieb a prechod z rozdrobených domácich trhov s platbami v eurách na jednotný domáci trh tým, že spotrebitelia budú môcť vykonávať bezhotovostné platby v eurách určené hocikomu v rámci tejto oblasti s použitím jednotného bankového účtu a jednotného súboru platobných nástrojov.

Ďalšia veľká výhoda spočíva v znížení celkových nákladov v európskom hospodárstve súvisiacich s pohybom kapitálu po celom regióne, ktoré sa dnes odhadujú na dve až tri percentá celkového hrubého domáceho produktu. Musíme mať na pamäti, že hlavným cieľom projektu SEPA bolo vytvoriť skutočné domáce platobné prostredie v celej Európe a je pochopiteľné, že taký ambiciózny cieľ sa nedá ľahko dosiahnuť, najmä keď vezmeme do úvahy nutné zlo, ktoré predstavuje hľadanie kompromisov medzi často protichodnými záujmami celoeurópskeho bankového spoločenstva.

Hospodárska kríza len bránila procesu zavedenia noriem SEPA; ide o nákladný proces a banky mali v poslednom čase pochopiteľne iné, oveľa naliehavejšie problémy. Mala by sa vypracovať analýza súčasnej situácie a myslím si, že by sa čo najskôr mal stanoviť realizovateľný harmonogram.

Ako práve uviedol môj kolega pán Karas, v súčasnosti je nevyhnutné stanoviť právne záväzný konečný dátum na prechod k používaniu nástrojov SEPA. Je neprípustné, že doteraz nemáme vypracovaný žiadny konkrétny harmonogram. Predstava, že by mohli domáce normy fungovať súčasne s normami SEPA, je neefektívna a kontraproduktívna.

Preto vás vyzývam, pán komisár, ako aj Komisiu, aby ste vniesli istotu do tohto odvetvia, ktoré je už i tak krehké, a zabezpečili s konečnou platnosťou stanovenie právne záväzného konečného dátumu na prechod na nástroje SEPA.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Chcela by som vám oznámiť, že v našej krajine, Rumunsku, sa uskutočňujú niektoré významné kroky v súvislosti so zavedením projektu SEPA a príslušným prechodom naň. V októbri 2009 bola smernica 64/2007/ES o platobných službách na vnútornom trhu transponovaná do právnych predpisov Rumunska. Už v roku 2007 prevzala Rumunská banková asociácia, člen Európskej platobnej rady, úlohu podpornej organizácie pre vstup do režimu SEPA. V skutočnosti bude prechod na úhrady SEPA dokončený skôr, než bude prijaté euro, zatiaľ čo len päť bánk plánuje v rozpätí ďalších troch rokov prejsť na systém priameho inkasa SEPA.

Verejná správa zohráva v procese prechodu na SEPA kľúčovú úlohu. Verejné inštitúcie spolu s verejnoprospešnými službami, prevádzkovateľmi telekomunikačných služieb a poisťovňami môžu podstatne prispieť k urýchleniu procesu prechodu na SEPA. Rumunský minister pre verejné financie vyhlásil, že Rumunsko vstúpi do systému SEPA hneď, ako prijme euro.

Ďakujem.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa všetkým poďakovať za ich príspevky. Čo ma najviac prekvapilo počas úvodného vystúpenia pani Bowlesovej, bola skutočnosť, že celý Parlament prejavil jednohlasnú podporu zavedeniu jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), ako to už raz dostatočne predviedol v minulosti. Potvrdzuje to aj návrh uznesenia. Ide o dva roky starý projekt a podľa mňa je potrebné zaviesť ho teraz. Znova opakujem, že ma prekvapila jednohlasnosť, ktorá sa opäť prejavila pred chvíľou v súvislosti s potrebou stanoviť konečný dátum.

Preto potvrdzujem svoj záväzok na stanovenie tohto konečného dátumu. Dajte mi niekoľko týždňov – som presvedčený, že to bude kvalitne strávený čas – aby som mal možnosť stretnúť sa so všetkými hlavnými subjektmi v bankovníctve. Vykonám túto krátku konzultáciu – na túto tému, ako aj na iné, týkajúce sa riadneho zavedenia projektu SEPA – a potom sa rýchlo rozhodnem, ako žiadala pani Bowlesová.

Projekt SEPA bude úspešný len vtedy, ak v plnej miere splní očakávania spotrebiteľov a používateľov. Mám na mysli podniky, a to najmä malé podniky, spotrebiteľov a vnútroštátne správne orgány. Komisia dúfa – a bude aj postupovať v tomto smere – že sa pri zavádzaní projektu SEPA budú zohľadňovať záujmy používateľov. Taktiež by som chcel povedať pani Băsescovej, že budem venovať pozornosť aj úsiliu nových členských štátov – a uvedomujem si, že takéto úsilie existuje vo vašej krajine, ako aj v iných – aby sa mohli v plnej miere zúčastniť na projekte SEPA, čo je aj v záujme ostatných.

Čo sa týka platobných kariet, téma, ktorú som spomenul vo svojom vypočutí, zdá sa, že je potrebná väčšia jasnosť. Opäť potrebujem niekoľko týždňov, nanajvýš mesiacov, počas ktorých budem rokovať s významnými aktérmi, aby som zistil ich zámery a určil, do akej miery sú pripravení koordinovať alebo skombinovať svoje snahy v súvislosti s modelom financovania potenciálneho celoeurópskeho systému platobných kariet. Čo sa týka konkurencieschopného rámca, v ktorom by mal fungovať, ide o otázku, ktorú budem musieť predložiť hlavným subjektom bankovníctva.

Pani predsedníčka výboru, dámy a páni, chcel by som vám poďakovať za konštruktívnu a usilovnú podporu, ktorú ste opäť vyjadrili projektu SEPA. Je porovnateľná so záväzkom Európskej komisie.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 10. marca 2010 o 12.00 hod.

19. Ročná účtovná závierka niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A7-0011/2010) o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty, ktorú predkladá Klaus-Heiner Lehne v mene Výboru pre právne veci (KOM(2009)0083 – C6-0074/2009 – 2009/0035(COD)).

  Klaus-Heiner Lehne, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto správa je o projekte, ktorý Parlament realizuje už veľa rokov a ktorý je teraz možno o krok bližšie k úspechu.

Chceli sme oslobodiť mikrosubjekty – to znamená firmy, ktoré sú mimoriadne malé, majú málo zamestnancov, minimálny obrat a nízky zisk a ktoré efektívne fungujú len na regionálnej, miestnej úrovni, čiže napríklad pekári alebo maliari – od povinnosti viesť účtovníctvo. Toto sa Parlament opakovane pokúšal zrealizovať v spolupráci s Radou – prostredníctvom štvrtej smernice, o ktorej hovoríme a ktorá bola niekoľkokrát zmenená a doplnená. K poslednému pokusu došlo v rámci správy pani van den Burgovej na konci roka 2008. Vtedy sme to v rámci rokovaní s Radou nedosiahli. V dôsledku toho v decembri 2008 Parlament takmer jednomyseľne prijal uznesenie, v ktorom vyzval Komisiu, aby možnosť oslobodenia mikrosubjektov od danej povinnosti ošetrila z legislatívneho hľadiska. K tomu medzičasom aj došlo. Komisia predložila návrh, a teda urobila presne to, čo Parlament chcel. Navyše výbor Európskej komisie – konkrétne skupina pána Stoibera, ktorá sa zaoberá znižovaním byrokracie – tiež predložil svoje stanovisko k tomuto problému a povedal, že ide o kľúčový nástroj na zníženie záťaže mikrosubjektov v Európe. Hovoríme o možnej úspore až do celkovej výšky 6,3 miliardy EUR. Zároveň by sme nemali zabúdať, že miera byrokratického zaťaženia mikrosubjektov je mimoriadne veľká.

Tento návrh Komisie je svojím spôsobom vlajkovou loďou boja proti byrokracii a politikou boja proti byrokracii v Európskej únii, preto má dosť zásadný význam. Existuje celá škála praktických dôvodov, pre ktoré je tento návrh dobrý. Smernica, o ktorej rokujeme, vznikla v roku 1978. Bola zameraná na veľké a stredné podniky. Nikdy nebola určená pre mikrosubjekty. Skutočnosť, že na mikrosubjekty sa vzťahujú povinnosti, ktoré stanovuje táto smernica, konkrétne príprava účtovnej závierky, ktorá je z hľadiska svojej štruktúry a obsiahnutých prvkov rovnaká ako účtovná závierka, ktorú musia pripravovať veľké spoločnosti, úplne prehliada, čo je v skutočnosti potrebné, ako aj potreby mikrosubjektov. Ak však mikrosubjekt potrebuje úver, jeho súvaha nemá takmer žiadny význam. Dokonca by som povedal, že väčšina mikrosubjektov – a výskum Komisie to aj potvrdzuje – vôbec nerozumie svojim vlastným účtom. Znova zdôrazňujem, že ten význam je takmer nulový. Na poskytnutie úveru sú dôležité peňažné toky, čiže napríklad likvidita alebo rezervy, ktoré sa dajú aktivovať. To sú však veci, ktoré sa v zásade nedajú vydedukovať zo súvahy v tejto forme; tá znázorňuje len momentálny stav a neurčuje, či si podnik zaslúži úver, alebo nie.

Na rozdiel od toho, čo tu povedali lobisti, nejde ani o hospodársku súťaž. Tieto podniky spravidla nesúťažia na jednotnom trhu, nevyvíjajú cezhraničnú činnosť. Pôsobia len na regionálnej alebo miestnej úrovni. Z toho dôvodu sa tento problém vôbec netýka jednotného trhu. Okrem toho, jednotný trh nie je samoúčelný. Je dôležitý a je dobré, že ho máme. Jeho pravidlá by sa však mali vzťahovať na fungovanie jednotného trhu, cezhraničný obchod, nie na otázky týkajúce sa len národného hospodárstva.

V tomto kontexte by sme tento nekonečný príbeh mali ukončiť. Mali by sme prijať túto správu. Rade by sme tak umožnili, aby opätovne zvážila túto záležitosť a prípadne prelomila súčasnú kvalifikovanú väčšinu. Bolo by to dobré pre najmenšie európske podniky.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som rád poďakoval za prácu dvom spravodajcom: predsedovi Výboru pre právne veci pánovi Lehnemu, ktorý práve dohovoril, a pánovi Sterckxovi. Rád by som vám pripomenul, že tento návrh smernice, ktorý predložila Komisia, je reakciou na želania tohto Parlamentu, ako povedal pán Lehne. Uznesenie Parlamentu je z 18. decembra 2008. V ňom sme vyzvali Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom umožniť členským štátom vylúčiť mikrosubjekty z rámca uplatňovania účtovných smerníc.

Ako povedal pán Lehne pred chvíľou, skupina nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže, ktorej predsedá pán Stoiber, tiež jednoznačne podporila tento návrh.

Napokon Európsky hospodársky a sociálny výbor podporil tento návrh zjednodušiť účtovné postupy. No prosím.

Prečo je toto opatrenie dôležité? Pomocou jednotného systému vykazovania by mal tento návrh umožniť členským štátom, aby zjednotili požiadavky finančného výkazníctva a uviedli ich do súladu pre všetky mikrosubjekty. Nový prístup by mal priniesť výrazné zníženie nákladov týchto subjektov.

Pán Lehne, hovorili ste o niekoľkých miliardách eur. Ja osobne mám k dispozícii údaje od svojich zamestnancov, ktorí odhadli výšku úspor na maximálne 6,3 miliardy EUR. Ak by táto suma bola nakoniec nižšia, podľa mňa by to bol stále dobrý dôvod na pokračovanie rokovaní o tejto otázke s cieľom podporiť činnosť európskych mikrosubjektov. To je ďalší dôvod, prečo žiadam o to, aby sa návrh o mikrosubjektoch prijal čo najskôr.

Ak by sme mali tento návrh zahrnúť do všeobecného rámca preskúmania účtovných smerníc, ako to chcel Výbor pre hospodárske a menové veci, určite by to trvalo dlhšie. Mohlo by trvať aj niekoľko rokov, kým by sa tieto ustanovenia začali uplatňovať.

Dámy a páni, počujem veľa kritických poznámok, komentárov a návrhov od oboch strán a rád by som na ne zareagoval, respektíve vás ubezpečil, pokiaľ ide o tri konkrétne body.

Po prvé, tento návrh dáva členským štátom možnosť, ktorú môžu, ale nemusia uplatniť. Inými slovami, ak si to nejaký členský štát želá, môže zachovať súčasné pravidlá bez akejkoľvek zmeny svojich vnútroštátnych predpisov.

Po druhé, chcel by som zdôrazniť, že cieľom tohto návrhu je zjednodušenie a subsidiarita. Aby mohla verejnosť a podniky porozumieť tuzemskému trhu a využívať ho vo svoj prospech, nesmieme uplatňovať pravidlá na európskej úrovni, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Myslím si, že v prípade mikrosubjektov sú aktuálne pravidlá neprimerané.

Po tretie, na rozdiel od toho, čo už bolo povedané, tento návrh neprináša úplné oslobodenie mikrosubjektov od všetkých účtovných požiadaviek. Viem, že v niektoré členské štáty sa toho obávali. Kompromis, ktorý navrhol Výbor pre právne veci, je v tomto smere celkom jednoznačný. Tieto podniky budú musieť viesť podporné dokumenty, v ktorých sa budú jednoznačne uvádzať vykonané transakcie a ich finančná situácia.

Na záver tohto úvodu a než si vypočujem vaše názory, rád by som tento Parlament osobne požiadal, aby tento návrh podporil. Zainteresované strany toto rozhodnutie očakávajú a myslím si, že ak sa chceme pohnúť v tomto smere ďalej, Parlament by mal vyslať jasný signál. Všetci chceme zjednodušenie. Myslím si, že tento návrh, ktorý predseda Výboru pre právne veci zápalisto podporuje, je príkladom takého zjednodušenia, a dúfam, že mikrosubjekty budú čoskoro ťažiť z úspor, ktoré sa od tohto návrhu očakávajú.

  Dirk Sterckx, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. – (NL) Vážený pán predsedajúci, teší ma, že v pléne konečne môžeme predstaviť stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci; pred niekoľkými týždňami sa tak nestalo. Súhlasím so základnou myšlienkou Komisie, že administratívna záťaž malých podnikov sa musí znížiť a že medzi veľkými a malými podnikmi treba robiť rozdiely, ako povedal pán Lehne.

Predložený návrh však tento cieľ nedosahuje, čo vysvetľuje stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci. Ak nie je k dispozícii ročná účtovná závierka, malé podniky ťažšie získavajú informácie o kolegoch. V súčasnosti je v rôznych členských štátoch rôzna situácia, čo ma neteší, najmä nie v prípade malých podnikov, ktoré nie sú odborníkmi na také veci. Z toho dôvodu by som chcel požiadať kolegov poslancov, aby podporili naše stanovisko.

Žiadame o súhrnné hodnotenie vplyvu, ktoré sa nebude vzťahovať len na 6,3 miliardy pozitívnych dôsledkov, ale aj na nepriaznivé vplyvy; na toto Komisia zabudla. Administratívne zjednodušenie by sa najlepšie vykonalo ako súčasť preskúmania smerníc o práve obchodných spoločností, keďže potom by sa vzťahovalo na každého rovnako. V tomto rámci by sa mohli vykonať zjednodušenia a urobiť rozdiely. Po tretie, dosiahli by sme jednotnú smernicu pre všetky členské štáty, silnejší vnútorný trh a naozajstné administratívne zjednodušenie.

  Tadeusz Zwiefka, v mene skupiny PPE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, veľmi dobre vieme, ako sa mikrosubjekty líšia od malých a stredných podnikov, nehovoriac o veľkých hospodárskych subjektoch. Preto by som rád upozornil na vonkajšie faktory, ktoré majú na činnosť týchto firiem nepriaznivý vplyv. Zahŕňajú makroekonomické faktory, napríklad právne predpisy, dane a byrokraciu, ako aj mikroekonomické faktory, napríklad ťažkosti s udržaním sa nad vodou a slabú finančnú likviditu. Aký je dôsledok tejto situácie? To, že za posledných niekoľko rokov sa podiel mikrosubjektov, ktoré prežijú prvý rok vlastnej prevádzky, pohybuje na úrovni okolo 60 %. To znamená, že viac ako jedna tretina novo založených mikrosubjektov nevydrží pôsobiť na trhu ani jeden rok. Ak si navyše uvedomíme, že v mnohých členských štátoch mikrosubjekty predstavujú viac ako 90 % všetkých hospodárskych subjektov, potom sa diskusia o odstraňovaní administratívnych prekážok a rôznych druhov záťaže, najmä v súvislosti s vedením účtovníctva, stáva absolútne nevyhnutnou.

Tiež je dôležité, aby sa diskusie sústredili nielen na zjednodušenie, ale aj na vplyv účtovných požiadaviek na malé podniky takéhoto druhu. Diskusia o zjednodušení sa vo všeobecnosti sústredí na náklady, kým diskusia o význame účtovných požiadaviek sa zameriava na výhody finančného výkazníctva a potreby jednotlivých používateľov. Tieto firmy odlišuje od veľkých podnikov veľa vlastností, ktoré sú dôvodom na zavedenie zjednodušených nariadení. Po prvé, výhod zavedenia univerzálnych štandardov je určite menej než v prípade veľkých spoločností. Vedie to k nerovnováhe pomeru vynaložených prostriedkov a výsledného zisku v súvislosti s uplatňovaním štandardov. Vytvorenie primeranej rovnováhy medzi vynaloženými prostriedkami a výsledným ziskom si vyžaduje zníženie nákladov.

Po druhé, finančné výkazníctvo nehrá podstatnú úlohu z hľadiska plnenia informačných požiadaviek vlastníkov mikrosubjektov, pretože tí sú spravidla príbuzní. Pri diskusii o potrebe zmeny v súvislosti s finančnou krízou by sme mali mať na pamäti, že mikrosubjekty ju nespôsobili.

  Françoise Castex, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako si všimol spravodajca aj pán komisár, tento návrh smernice nadväzuje na hlasovanie v Parlamente.

Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente však stále kritizuje tento návrh, lebo hrozí, že sa obráti proti ľuďom, ktorých chceme podporiť. Chceme znížiť záťaž podnikov, ale riskujeme, že im zoberieme podmienky transparentnosti a dôvery, ktoré sú pre riadenie a dynamiku ich činnosti nevyhnutné.

Domnievam sa, že v prvom rade si musíme ujasniť, kde sú hranice a čo presne mikrosubjekt je. Je to malý alebo stredný podnik s viac ako 10 zamestnancami a obratom nad 1 milión EUR. Nech si zoberiete ktorýkoľvek členský štát, predstavujú väčšinu podnikov.

Možno je pravda, že sú miestne a na trhu Spoločenstva sa veľmi nevyskytujú, ale to neznamená, že účtovné pravidlá pre nich nebudú platiť. Budú sa musieť riadiť účtovnými pravidlami zakaždým, keď budú chcieť rokovať s bankovou inštitúciou, svojimi partnermi alebo fiškálnymi, hospodárskymi alebo sociálnymi inštitúciami. Účtovné pravidlá potom budú pre ne platiť a možno budú musieť zaplatiť vyššiu cenu, než akú by zaplatili za obyčajné účtovníctvo, aby splnili kritériá, ktoré sa na ne možno ani nebudú vzťahovať.

Nechcem pokrok smerom k systému, v rámci ktorého by sa povinnosť pripravovať ročné závierky vzťahovala na subjekty mimo rámca Európskej únie. Nie je to len problém hospodárskej súťaže. Je to jednoducho otázka hospodárskej integrácie, práva Spoločenstva a rovnakého zaobchádzania so všetkými podnikmi v Európskej únii.

Z uvedených dôvodov je celkom zrejmé, že zjednodušenie povinností MSP, pokiaľ ide o účtovníctvo, je potrebné. Mimochodom, k tomuto cieľu smerujú tri iniciatívy: návrh, o ktorom dnes rokujeme, systém Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva a preskúmanie štvrtej a siedmej účtovnej smernice, ku ktorým by mala Európska komisia čoskoro predložiť návrhy.

Tieto návrhy mali byť hotové v roku 2010. Zdá sa, že lehota bola predĺžená, ale nemyslím si, že preto by sme sa mali ponáhľať a urobiť polovičatú prácu, keďže tieto tri návrhy, ktoré majú síce rovnaký účel, nebudú zrejme sformulované rovnako a zdá sa mi, pán komisár, že podniky by uprednostnili a bolo by pre ne aj jednoznačnejšie, ak by sme im dali jednu, všeobecnú odpoveď, ktorá im umožní uviesť do súladu zjednodušenie povinností, ktoré všetci chcú, a realitu malých podnikov, ktoré to potrebujú.

Dnešným problémom je, že Európska komisia odkladá navrhnutie preskúmania týchto smerníc, čo je na škodu našim rokovaniam o tejto otázke. Z toho dôvodu vyzývam Európsku komisiu, aby urýchlila dialóg o otázke oslobodenia od danej povinnosti, ktorá v súčasnosti rozdeľuje hospodárske inštitúcie aj hospodárske kruhy v Európe, a vykonala hodnotenie vplyvu.

  Alexandra Thein, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako tieňová spravodajkyňa Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu naozaj nechápem, ako môže byť niekto proti oslobodeniu mikrosubjektov – a zdôrazňujem, že mikrosubjektov, nie malých alebo stredných podnikov – od povinnosti pripraviť ročnú účtovnú závierku. Nehovoríme o stredne veľkej spoločnosti z Bádenska-Württemberska so sto zamestnancami, orientovanej na vývoz, ale o malých remeselných podnikoch, o kvetinárstve, pekárni za rohom, novozaloženom IT podniku. Politici na európskej aj národnej úrovni už celé roky zas a znova opakujú, že práve týmto mikrosubjektom treba veci uľahčiť. Treba ich oslobodiť od zbytočných nákladov, v tomto prípade nákladov na daňového poradcu, nie od iných nevyhnutných nákladov – v Belgicku takéto ročné účtovné závierky pripravujú právnici, vo Francúzsku audítori – a od zbytočného množstva práce a administratívnej záťaže, a to najviac práve teraz, v čase finančnej a hospodárskej krízy.

Teraz, keď Komisia konečne predložila návrh, k čomu ju Parlament tak dlho vyzýval, skeptici a všetci tí, ktorí hlasujú proti, zrazu prichádzajú s obavami. Len sedem percent mikrosubjektov, o ktorých hovoríme, sa zapája do cezhraničnej činnosti. Z toho dôvodu by na európskej úrovni nemalo byť žiadne nariadenie, pokiaľ ide o zásadu subsidiarity. Aby toho nebolo málo, účtovné pravidlá sa naďalej zameriavajú na potreby veľkých a stredných podnikov a pre mikrosubjekty, o ktorých od začiatku hovoríme, sú úplne neprimerané.

Viem o argumentoch proti; po prvé, že mikropodnikateľ by mohol potrebovať úver, ale svojej banke by nemal čo predložiť. Vravím vám a všetci, ktorí poznajú dohodu Bazilej II, vedia, že pre banku je ročná súvaha prinajlepšom bonusom, ničím iným. Po druhé, domnelá ochrana veriteľov: veritelia, ktorí závisia od ročnej súvahy, sú v menšine. Za celý čas, ktorý som strávila ako právnička, ak sa predával podnik takejto veľkosti, nikdy sa nestalo, aby kupujúci závisel od významu ročnej účtovnej závierky v akejkoľvek forme. Po tretie, južné členské štáty Európskej únie – áno, presne tie, ktoré sú teraz neustále predmetom neslávnych správ v našich novinách – chcú zachovať staré nariadenie. Môžu tak urobiť, keďže dotyčné nariadenie nie je povinné. Štáty, ktoré vyžadujú ročné účtovné závierky od mikropodnikov, lebo nemajú efektívnu daňovú správu a nevykonávajú žiadnu kontrolu okrem prijímania ročných účtovných závierok, by však nemalo prekvapiť, ak im chýba nejaký daňový príjem alebo zaregistrovali daňový podvod.

Preto vyzývam všetkých poslancov EP, najmä sociálnych demokratov, aby schválili toto rozumné nariadenie, hlavne keďže pán Lehne z Výboru pre právne veci zohľadnil prostredníctvom kompromisných nariadení všetky obavy a následne neboli predložené žiadne ďalšie relevantné argumenty.

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – (Pýtajúci sa otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.) Vážený pán predsedajúci, uvedomuje si pani Castexová, že jej žiadosť, aby sa návrh odložil, kým nebude k dispozícii hodnotenie vplyvu, je v podstate to isté ako povedať „nie“?

  Françoise Castex (S&D). – (Odpovedajúca na otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.) (FR) Vážený pán predsedajúci, otázke úplne rozumiem. Ak bude tento návrh zamietnutý, budeme musieť začať odznova, a ak sa to stane, rozhodne môžeme počítať aj s hodnotením vplyvu.

Ako som povedala, nie sme proti zjednodušeniu účtovných pravidiel pre malé podniky, a to najmä preto, že smernice a opatrenia sa tak nahromadili, že ich treba reorganizovať, aby sa situácia vyjasnila.

Len sa nazdávame, že tento návrh skôr vytvára neistotu pre podniky, ako zjednodušuje veci.

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, návrh oslobodiť mikrosubjekty od niektorých účtovných požiadaviek má zrejme ďaleko od dokonalosti a vo Výbore pre hospodárske a menové veci naša skupina hlasovala za podporu spravodajcu Výboru pre hospodárske a menové veci pána Sterckxa, ktorý žiada Komisiu, aby ďalej konala s cieľom pomôcť všetkým mikrosubjektom a MSP v EÚ podstatne znížiť ich záťaž, a to odmietnutím tohto návrhu a vykonaním potrebného preskúmania celej štvrtej a siedmej smernice o práve obchodných spoločností s cieľom získať zmysluplnejší návrh s väčším záberom.

Znepokojujúce je aj hodnotenie vplyvu, ktoré uskutočnila Komisia, a jej tvrdenia, čo dobré tento návrh prinesie. Zdá sa, že jeho dosah je veľmi obmedzený. V čase hospodárskych ťažkostí je však dôležité pamätať na to, že aj málo je lepšie ako nič.

Dúfam, že ak podporíme toto opatrenie, aspoň jeden malý podnik v mojom volebnom obvode vo Walese získa z tohto oslobodenia nejakú výhodu. Nebude to všeliek na všetky problémy spôsobené recesiou a nemali by sme toto malé opatrenie vyzdvihovať ako náš ohromný úspech. Ak však toto oslobodenie pomôže čo len niekoľkým podnikom prečkať tieto ťažké časy, nemali by sme tomu stáť v ceste.

  Cornelis de Jong, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Vážený pán predsedajúci, spravidla ma poteší, keď Európska únia z času na čas zruší nejaké pravidlo, keďže je ich príliš veľa a sú záťažou pre občanov i podniky. Vyberme si však tie správne, napríklad pravidlá obstarávania, ktoré sú zbytočne kategorické a zložité.

Na druhej strane, povinnosť zverejniť ročnú účtovnú závierku nie je pravidlom, ktoré by sme mali zrušiť, a to ani len pre najmenšie podniky (mikrosubjekty). Bez bezchybnej a transparentnej finančnej správy podniky nemôžu získať úver a podnikanie je vo všeobecnosti zložitejšie. Od zdrojov v tejto oblasti viem, že finančná správa býva problémom medzi mikrosubjektmi. Ak ročné účtovné závierky prestanú byť povinné, teda už nebudú môcť byť zdrojom informácií, jedinou možnosťou bude požiadať o dokumenty vyhotovené na daňové účely. Kto ale zaručí, že takéto dokumenty budú rovnako spoľahlivé ako overené ročné účtovné závierky? Objektívne zaručenie ich spoľahlivosti by znamenalo zakaždým overiť 100 % daňových priznaní audítorom, a teda aj odovzdať všetky podporné dokumenty. Daňové úrady aj malí podnikatelia sa bez toho zaobídu.

Z toho dôvodu súhlasím s Výborom pre hospodárske a menové veci, ktorý navrhuje odmietnuť návrh Komisie. Dotyčnému opatreniu by mohlo veľa malých podnikov padnúť za obeť, a to predsa tento Parlament nechce mať na svedomí a už vôbec nie teraz, keď tak veľmi potrebujeme pracovné miesta, ktoré malé a stredné podniky poskytujú.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, v Spojenom kráľovstve je teraz 2 460 000 ľudí nezamestnaných. Nezamestnanosť mladých ľudí dosahuje v Spojenom kráľovstve 20 %. Vo Francúzsku dosahuje nezamestnanosť mladých ľudí 24 %. V Taliansku dosahuje 25 % a v Španielsku neuveriteľných 39 %. Veľké spoločnosti už dva roky vyhadzujú ľudí a budú v tom pokračovať.

Najväčšiu nádej nezamestnaných predstavujú malé podniky a mikropodniky. Smernice EÚ však sťažujú úspešnú prevádzku mikrosubjektov. Nariadenia EÚ brzdia ich rast a Komisia so svojím návrhom oslobodiť mikropodniky od niektorých účtovných nariadení konečne robí niečo rozumné. V Spojenom kráľovstve je viac ako 1,7 milióna mikrofiriem. Ak by tieto firmy zamestnali čo len o jednu osobu viac, vážny problém Spojeného kráľovstva s nezamestnanosťou by sa z veľkej časti vyriešil.

Všetci sme dostali obežník od pána Sterckxa a jeho priateľov. Pán Sterckx a jeho priatelia sú proti sčasti preto, lebo oslobodenie veľmi malých firiem od niektorých účtovných smerníc EÚ vraj ide proti jednotnému trhu. Ide o úplne absurdný argument, s akým môže prísť len belgický poslanec Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Viem, že ak v tomto Parlamente kritizujete Belgicko alebo Belgičanov, dostanete pokutu, ale aj tak vám chcem niečo pripomenúť. Pred deväťdesiatimi šiestimi rokmi sa Británia zapojila do prvej svetovej vojny, aby chránila územnú celistvosť Belgicka. Navrhujem, aby pán Sterckx sčasti splatil tento dlh, a to tak, že sa prestane pokúšať zničiť britské hospodárstvo a Britániu ako národný štát.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Dirk Sterckx (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi v prvom rade poďakovať predchádzajúcemu rečníkovi za to, čo všetko pre nás Británia urobila pred mnohými rokmi.

Mám pre neho otázku: ak požiadame Komisiu, aby preskúmala dve smernice, ktoré sú naplánované na tento rok, a aby zabezpečila celkový rámec, naozaj to bude prekážať tomu, čo chceme dosiahnuť – administratívnemu zjednodušeniu?

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Vážený pán predsedajúci, odpoviem len jedným slovom: áno. Malé podniky potrebujú administratívne zjednodušenie teraz.

  Diogo Feio (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som rád poďakoval pánovi Lehnemu za správu, ktorú nám predložil, za schopnosť viesť dialóg a otvorenosť, ktorú pri tejto otázke prejavil, ako aj za jeho presvedčenie, pokiaľ ide o hájenie záujmov mikrosubjektov.

Ďakujem mu preto, lebo hoci má opatrenie, o ktorom dnes rokujeme, svoju históriu, je mimoriadne dôležité v kontexte krízy a oslobodzuje malé podniky od opatrení, ktoré sú drahé, byrokratické a pre transparentnosť nepodstatné.

Pre transparentnosť vzťahu medzi podnikmi a štátom je podstatné zachovanie ich daňových povinností. S podnikmi, ktoré sú úplne iné, nemôžeme zaobchádzať rovnako. S malými a veľkými podnikmi nemôžeme zaobchádzať rovnako.

Nastal čas chrániť malé a stredné podniky, premeniť slová na činy. Nastal čas hájiť jednoduchšie, menej nákladné opatrenia pre MSP, ktorých prirodzeným dôsledkom môže byť viac pracovných miest a väčší rast.

Žiaľ, sme svedkami zatvárania mnohých malých podnikov v Európe, a preto by sme nemali robiť hodnotenia, ale konať.

A presne toto strana, ktorú tu zastupujem, navrhla portugalskému parlamentu. Preto tu vyzývam rôznych portugalských poslancov, aby hlasovali za toto opatrenie a tým vyvíjali nátlak na portugalskú vládu, aby ukončila blokovaciu pozíciu, ktorú, žiaľ, v Rade prijala.

Na záver chcem povedať, že táto správa môže byť podstatným krokom nielen v kontexte zvládnutia krízy, ale aj smerom k zjednodušeniu a zníženiu nákladov malých podnikov, ktoré malé podniky zúfalo potrebujú.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, cieľ znížiť administratívnu záťaž mikrosubjektov by, samozrejme, mal mať našu plnú podporu, ako aj cieľ nehádzať mikropodniky do jedného vreca s veľkými spoločnosťami, pokiaľ ide o finančné výkazníctvo. Môžeme však tento cieľ naozaj dosiahnuť pomocou návrhu Komisie alebo vašej správy, pán Lehne, a o kom vlastne hovoríme, keď hovoríme o mikrosubjektoch? Pani Castexová už o tom hovorila. Chcela by som tento bod rozvinúť.

Mikrosubjekty často nie sú až také malé. Napríklad v Rakúsku to nie je otázka účtovníctva vedeného na základe peňažných tokov, ale spoločností a komanditných spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností. Dohromady predstavujú 90 % všetkých podnikov v Rakúsku, ktoré zamestnávajú menej ako desať ľudí, to len aby sme si objasnili vzťahy.

Nevýhodou obmedzeného ručenia by preto mala byť povinnosť finančného výkazníctva, hoci, ako bolo povedané na začiatku, nie rovnako ako u veľkých spoločností, ale nemali by sme zrušiť povinnosti finančného výkazníctva. Namiesto úplného odstránenia mikrosubjektov zo štvrtej smernice by sme mali jasne určiť miernejšiu požiadavku nariadenia a zaviesť ju do rámca plánovaného preskúmania štvrtej a siedmej smernice.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Prebiehajúca hospodárska kríza nám jasne ukázala, že Európa začína byť dýchavičná a že už nedokáže úspešne držať krok s dynamikou hospodárstva a hospodárskeho rozvoja v iných častiach sveta, napríklad s Áziou.

Organizácia nášho podnikateľského prostredia je ťažkopádna a skostnatená. Pozrite sa na čínskeho či indického remeselníka. Čo myslíte, koľko času zo svojej práce venuje vypĺňaniu všelijakých výkazov a hlásení o svojom podnikaní? Žiaden. A pozrite sa na nášho remeselníka. Napríklad v našej krajine zákony remeselníka nútia, aby posielal také isté údaje a hlásenia o svojom podnikaní v rozličných modifikáciách na štyri rôzne štátne inštitúcie – daňový úrad, obchodný register, zdravotnú poisťovňu, štatistický úrad. Keď na niečo náhodou pozabudne, v lepšom prípade dostane vysokú pokutu, v horšom prípade mu úrady zrušia podnikanie. Štyri štátom zriadené inštitúcie žijú z toho, že šikanujú podnikateľa a oberajú ho o čas a aj o prostriedky, pretože na daniach z jeho práce sa pasie celý ten byrokratický moloch. Veď všetky údaje by mohol zozbierať pre štát jeden jediný, a to nie veľmi veľký úrad.

Ako sa k tomu postaviť? Buď zrušíme nezmyselné úkony, zjednodušíme a zefektívnime našu administratívu a dáme väčšej časti našich úradníkov príležitosť, aby sa tiež začali živiť poctivým remeslom, alebo dopadneme ako povestní kráľovskí miestodržitelia, ktorých v máji 1618 vyhádzali z okien Pražského hradu nespokojné české stavy. Bolo by dobré, keby sme urobili to prvé, a to čo najskôr.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, som jedným z predsedov pracovnej skupiny pre MSP, v ktorej sú viaceré strany. Mnohí sme spolupracovali na iniciatíve Small Business Act. Dúfam, že si všetci želáme, aby boli malé podniky na prvom mieste, a preto sme za zjednodušenie a nižšiu záťaž malých a stredných podnikov.

To, čo sme tu dnes počuli, znie nepochybne veľmi lákavo. Ak je to také lákavé, prečo nepočuť potlesk zo všetkých strán? Prečo je toľko rôznych príkladov, ktoré nie sú napriek tomuto „zjednodušeniu“ odmenené oduševneným potleskom? Má to svoje dôvody. Je nové nariadenie zlučiteľné s dohodou Bazilej II? Veľa rokov sme bojovali za spoločné účtovné postupy a teraz ich zrazu rušíme.

Chceme európske riešenia a zjednodušenia, nie národné riešenia, ani právnu roztrieštenosť. Brzdilo by to cezhraničnú činnosť mikrosubjektov. Oslobodenie od povinnosti pripravovať ročnú účtovnú závierku by v skutočnosti nebolo uľahčením, lebo v mnohých členských štátoch musíme aj tak zbierať rovnaké údaje, hoci pod iným názvom. Sledovanie úverovej schopnosti by však bolo zložitejšie. Malé podniky by mali dodržiavať aj štandardy týkajúce sa vykazovania kvality podnikania. Inak hrozí strata transparentnosti.

S rastom podnikania musia dodržiavať nariadenia, ktoré im nemusia vyhovovať ako mikrosubjektom, a možnosť voľby členských štátov za takýchto okolností oslabuje jednotný trh. Z uvedených dôvodov som za preskúmanie štvrtej a siedmej smernice o práve obchodných spoločností, pretože výsledkom bude dôsledné nariadenie a uľahčenie vecí.

  Marianne Thyssen. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, samozrejme, že byrokraciu treba obmedziť, samozrejme, že Európa musí zohrať svoju úlohu, a samozrejme, že sa to vzťahuje najmä na malé a stredné podniky (MSP), ktoré tým trpia najviac. To však neznamená, že by sme mali s vaničkou vyliať aj dieťa.

Schválenie návrhu Komisie by zapríčinilo vznik rôznych praktík ročného vykazovania v závislosti od miesta založenia spoločnosti a zrejme aj od toho, či sa jej podnikanie do väčšej či menšej miery skladá z obchodu vnútri Spoločenstva. Tak či onak, takéto pravidlo by brzdilo rast malých spoločností a predstavovalo by prekážku pre cezhraničnú činnosť.

Navyše – a túto obavu už vyjadrilo niekoľko iných poslancov tohto Parlamentu – predpokladané zjednodušenie by nahradili iné druhy administratívnej záťaže, napríklad daňové úrady, potenciálni poskytovatelia úverov a dokonca aj odbory by žiadali o informácie; dožadovali by sa tak transparentnosti. Nemali by sme zabúdať, že aj samotné podniky potrebujú vidieť do vlastnej situácie, a v tom im môže pomôcť dobré účtovníctvo, riadne ročné účtovné závierky a dobré výkazníctvo.

Hoci sa predpokladá zníženie záťaže, je možné, že dôjde k jej zvýšeniu, a toho sa boja organizácie zastupujúce MSP v mnohých krajinách a na európskej úrovni. Aj ja sa toho bojím. Pri všetkej úcte k dobrým zámerom Komisie a práci vykonanej pánom Lehnem a Výborom pre právne veci preto túto správu nepodporím.

Podporujem však žiadosť Výboru pre hospodárske a menové veci, ktorú vypracoval pán Sterckx, o uskutočnenie súhrnného hodnotenia vplyvu ešte pred všeobecným preskúmaním štvrtej smernice o práve obchodných spoločností, o ktorom sme boli informovaní. Bolo ohlásené na tento rok, takže nejde o veľké omeškanie.

  Hella Ranner (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, môj prejav bude len akýmsi zhrnutím. Všetko už bolo povedané, ako za, tak aj proti tejto smernici v jej aktuálnom znení. Domnievam sa, že nikto nie je proti tomu, že chceme zmierniť predpisy o finančnom výkazníctve, aby sme mikrosubjektom uľahčili veci. Mám však dojem, že sme sa zastavili na polceste, alebo že by sme to chceli urobiť a nemáme odvahu zájsť ďalej.

Všetci vieme, že budeme potrebovať predpisy o finančnom výkazníctve a že aj ten najmenší podnik bude potrebovať záznamy, aby mohol názorne ukázať a preukázať stav svojho podnikania. Teraz to môže byť dohoda Bazilej II, daňové záznamy, veľa iných vecí. V budúcnosti sa môžu objaviť nové predpisy, ktoré k nám možno prídu z iných krajín – z USA alebo odinakadiaľ – a ktorými sa budeme musieť zaoberať. Musí však byť možné zájsť ďalej a zvážiť, ako budeme ďalej zaobchádzať s predpismi o finančnom výkazníctve. V priestore hospodárskej súťaže, akým Európa je, musí byť možné raz a navždy vytvoriť skutočne konkrétne smernice a najmä – a to chcem povedať – nielen pre mikrosubjekty, ale aj pre väčšie podniky.

Úsilie – viem to zo svojej právnickej praxe – potrebné na zabezpečenie potrebných záznamov a ich analyzovanie s pomocou niekoľkých kolegov je obrovské aj vo väčších podnikoch. Predstavuje to veľa práce a stojí to veľa peňazí. Navyše mikrosubjekty si vôbec nemôžu dovoliť vyvíjať také úsilie. Ak sa však sústredíme na tieto podniky a naozaj budeme chcieť vyriešiť predpisy o finančnom výkazníctve v rámci štvrtej a siedmej smernice, žiadam vás, aby ste zvážili zjednodušenie administratívnej záťaže vo všeobecnosti a vytvorenie rozumných smerníc.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE). – (LV) Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci, pán komisár, ak by si chcel niekto z nás teraz založiť podnik, bol by to mikropodnik, aspoň na začiatku.

Všetci vieme, že v súčasnosti je v Európskej únii kríza a nezamestnanosť. Ak chceme vyriešiť problém nezamestnanosti v Európe, potrebujeme čo najviac podnikov. Z toho vyplýva, že potrebujeme čo najviac mikropodnikov, takže by sme mali urobiť všetko, aby sme im pomohli k bezproblémovej prevádzke. V skutočnosti máme teraz príležitosť to spraviť, konkrétne návrh Komisie oslobodiť mikropodniky od povinnosti predkladať účtovné závierky, a tým uľahčiť zakladanie a prevádzku mikropodnikov. Zmiernilo by to problém nezamestnanosti v Európe. Má to rôzne dôvody. Po prvé, ako som už zdôraznil, musíme pochopiť, že prakticky všetky nové podniky sú aspoň na začiatku mikropodnikmi. Takže ak zmiernime povinnosti, znížime náklady, a ak znížime náklady, uľahčíme im podnikanie. Po druhé, úsilie, ktoré musí taký podnik vyvinúť, aby pripravil účtovnú závierku, je úplne neprimerané prínosom, ktoré plynú či už pre samotný podnik, alebo pre štát. Ak treba požiadať o úver z banky, banka si vyžiada aktualizovaný výkaz odzrkadľujúci aktuálnu situáciu, nie situáciu spred pol roka alebo dokonca spred roka. Po tretie, toto je praktický spôsob, ako začať realizovať cieľ Komisie znížiť záťaž MSP o 25 % do roku 2020. Preto vyzývam kolegov poslancov, aby nielen hovorili o podpore pre MSP, ale aby premenili svoje slová na činy a prijali toto uznesenie, nech môžeme znížiť záťaž mikropodnikov. Ďakujem.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hoci význam malých a stredných podnikov v európskom hospodárskom kontexte rastie, stále nemajú k dispozícii dostatočné stimuly.

Európska komisia pripravila celý rad opatrení, ktorých účelom je pomôcť takýmto podnikom. Zásada „najskôr myslieť v malom“ je na mieste a podľa nej je dôležité a vhodné najprv podporovať existenciu malých podnikov v podnikateľskom prostredí.

Zníženie administratívnych nákladov, zjednodušenie postupov a zlepšenie prístupu k trhom, čo zabezpečí zvyšovanie konkurencieschopnosti, sú prostriedky, ktoré nevyhnutne potrebujeme, ak chceme prekonať krízu. Myslím si, že návrh pána Lehneho oslobodiť mikrosubjekty od povinnosti pripravovať ročnú účtovnú závierku, a tým znížiť administratívnu byrokraciu, je dobrý.

Som aj za to, hoci len do určitej miery, aby sa mohli členské štáty slobodne rozhodnúť, ako budú takú smernicu uplatňovať. Keďže Európska únia ešte nedosiahla úplnú harmonizáciu v právnom sektore, myslím si, že na toto oslobodenie sa treba pripraviť, a to podniknutím prechodných krokov.

Keď si predstavím našu krajinu, ktorá je taká slávna pre nadmernú byrokraciu, domnievam sa, že by malo bezpodmienečne dôjsť k zjednodušeniu účtovných postupov na začiatku, ako sa stalo už v niektorých regiónoch, a to prostredníctvom internetových postupov, ktoré si nevyžadujú technické poradenstvo ani ďalšie náklady. Mal by to byť prvý krok vpred.

  Monika Hohlmeier (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, prekvapuje ma diskusia kolegov poslancov, ktorí na jednej strane hovoria o zjednodušení pre malé a stredné podniky, ale keď dôjde na prvý krok pre mikrosubjekty – a iba o tomto dnes hovoríme, o ničom inom – majú hneď znova sklon povedať „nie“. Nemôžeme stále niečo vyžadovať a následne povedať „nie“.

Rozprávala som sa s mnohými mikrosubjektmi. Dúfajú a čakajú na toto nariadenie. Rozprávala som sa s regionálnymi bankami, ktoré jasne zdôraznili, že by im nerobilo vôbec žiaden problém, ak by sa finančné výkazníctvo zmenilo, lebo aj tak používajú iné údaje. Navyše z hľadiska transparentnosti nedôjde k vôbec žiadnej zmene, lebo – ako vysvetlil pán komisár – predpisy zostanú v platnosti, aby sa zachovala aj transparentnosť. Neovplyvní to obchod, lebo mikrosubjekty nemajú vplyv na európsky trh v zmysle obchodovania v celej Európe.

Vyzývam kolegov poslancov, aby podnikli tento krok s nami, a ďakujem pánovi Lehnemu a výboru za vynikajúcu prácu.

  Jean-Paul Gauzès (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, súhlasím s mnohými argumentmi, ktoré predniesli pani Thyssenová, pán Karas a pani Castexová. Napriek tomu si kladiem túto otázku: v nadväznosti na kompromis, ktorý sme dosiahli, čím sme umožnili zachovanie možnosti voľby na národnej úrovni, musíme blokovať túto smernicu, ktorá predstavuje pozitívne znamenie zjednodušenia pre mikrosubjekty?

Pán komisár, ak smiem, rád by som urobil nezáväzný návrh. Po prvé, navrhujem, aby Parlament podporil návrh pána Lehneho a aby ste zohľadnili to, čo tu odznelo o úprave ostatných smerníc. Týmto spôsobom veľmi rýchlo dosiahneme dohodu: účtovné pravidlá pre malé podniky a európsky systém v tejto oblasti.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ako veľa mojich kolegov, aj ja som dnes vstával o štvrtej, aby som sem mohol prísť, a veľmi ma teší, že som tu dnes večer počkal do konca rozpravy, lebo tieto dve posledné témy, o ktorých sme dnes hovorili, ma naplnili veľkou nádejou.

Úspora 6,5 miliardy EUR, na ktorú stačí v zásade len mávnutie našej ruky, je významnou skutočnosťou. Na jednej strane niekto môže povedať, že to dokazuje to, čo povedalo veľa kritikov, že Európska únia je príliš byrokratická, ale aspoň máme integritu a odvahu čeliť tejto skutočnosti a uskutočniť nápravu – na rozdiel od bánk, ktoré si dosiaľ nepriznali vinu ani výčitky za svoje konanie.

Tiež to však dokazuje, že je oveľa viac byrokracie, ktorú treba odstrániť, aby sme splnili 25 % cieľ, a čím skôr to urobíme, tým lepšie.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, nachádzame sa uprostred hospodárskej krízy a je nepochybné, že oslobodenie mikrosubjektov od zákonnej povinnosti pripravovať a zverejňovať ročné účtovné závierky je vítaným opatrením na podporu malých a stredných podnikov, a v tomto bode so spravodajcom, samozrejme, súhlasím. Je fakt, že takéto opatrenie znižuje prevádzkové náklady spoločností, zvyšuje ich ziskovosť a možno má pozitívny vplyv aj na zachovanie pracovných miest.

Musíme však byť mimoriadne opatrní, pokiaľ ide o spôsoby a prostriedky, ktoré použijeme, aby sme tomuto mimoriadne zraniteľnému hospodárskemu sektoru poskytli rýchlu a okamžitú úľavu, a myslím si, že presne toto znepokojuje mnohých poslancov. Cieľom musí byť uľahčenie vecí a nie – opakujem, že nie – alibi pre spoločnosti, ktoré budú zakrývať alebo zatajovať svoju skutočnú finančnú situáciu, a to so všetkým, čo to pre ich budúci pokrok znamená.

Z toho dôvodu sa domnievam, že v zásade by nás mal návrh Komisie tešiť a mali by sme ho podporiť a že by sme, samozrejme, mali byť opatrní, aby opatrenia, ktoré v budúcnosti zavedieme, nezmenili naše skutočné zámery, ktoré predstavujú podporu pre spoločnosti.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Dnes pravdepodobne nikto nepochybuje, že mikrosubjekty treba plne podporovať, a nazdávam sa, že najlepším prostriedkom by bolo čo najväčšie zníženie daní v každom členskom štáte Európskej únie, ako aj zjednodušenie požiadaviek na registráciu dokumentov a zrušenie ich registrácie a veľa ďalších vecí. Jednou z myšlienok, ktoré tu dnes odzneli, bolo, že ak si budeme chcieť zobrať úver z banky, aj tak budeme musieť poskytnúť určité informácie a nielen účtovnú závierku, ale aj nejaké ďalšie informácie. Som za to, aby štát vedel, aké procesy sa odohrávajú, a preto sa z hľadiska poskytovania účtovných závierok stále domnievam, že je veľmi dôležité, aby sa účtovné závierky zjednodušili, ale tak, aby sme neporušili základné požiadavky na transparentnosť a zásady spoločnosti.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, hoci je neskoro, rokujeme o téme, ktorá je, ako bolo pred chvíľou povedané, mimoriadne dôležitá. Vypočul som si všetkých a nemyslím si, že by tu bol niekto, kto nepodporil potrebu znížiť objem a zložitosť administratívnej záťaže mikrosubjektov, ako ich nazývame. Pripomínam vám – keďže som si tento údaj overil u svojich zamestnancov – že návrh, o ktorom rokujeme, by mohol ovplyvniť takmer päť miliónov podnikov v Európe.

Ale keď som si vypočul všetky vaše prejavy, všimol som si, že sú tu rozdiely a nezhody, pokiaľ ide o harmonogram, pani Castexová, respektíve ako sa to má urobiť. Rád by som lepšie sformuloval svoje presvedčenie. V Parlamente som vyhlásil – keď ste ma požiadali, aby som sem prišiel –, že verejnosť, spotrebitelia a najmä, ako som povedal aj vám, malé a stredné podniky sa musia dostať na jednotný trh, čiže na európsky trh.

Preto môžeme tento text s veľkým odhodlaním zlepšiť v rámci dialógu, ktorý budeme viesť s Radou. Myslím si – ako povedal pán Lehne –, že potrebujeme toto znamenie, že to ide. Dobre som si všimol, že gróf z Dartmouthu zložil Komisii – dosť zriedkavý – kompliment. Povedal, že Komisia konečne niečo robí. Zaznamenal som vaše odôvodnené poznámky. Teraz, keď budeme spolupracovať, dúfam, že vám dokážem, že Komisia často robí rozumné, užitočné a konkrétne veci, a stále dúfam, že vás presvedčím, aby ste podporovali úsilie Komisie rozhodnejšie a častejšie. Čo sa týka tohto Parlamentu, myslím si toto: je to trochu utopistické, ale nevzdávam sa a snažím sa vás presvedčiť, že Komisia robí užitočné veci, a to s podporou Parlamentu a často na jeho žiadosť.

Dámy a páni, myslím si, že tento konkrétny, pokrokový a rozumný návrh poskytuje podstatné zjednodušenie záťaže najmenších podnikov. Tento návrh nezruší povinnosť viesť účtovníctvo. Nebude brániť, aby podniky poskytovali informácie rôznym zainteresovaným stranám, ktoré ich potrebujú. Nikomu nebude brániť dodržiavať ustanovenia smernice, pokiaľ ich bude chcieť dodržiavať. To je moja jasná odpoveď na obavy pána Sterckxa.

Tento návrh poskytne možnosť prispôsobiť sa pravidlám zverejňovania finančných údajov na národnej a regionálnej úrovni. Účtovné pravidlá pre veľmi malé podniky budú lepšie, ak ich prispôsobíme úrovni, na ktorej pôsobia; inými slovami, miestnej úrovni.

Napokon, domnievam sa, že harmonogram je veľmi dôležitý. Tento návrh sa dá zaviesť rýchlo. Je to príležitosť pomôcť malým podnikom a nesmieme ju premeškať. Jasne som počul, ako pani Castexová spomenula druhú možnosť: záväzok uskutočniť v budúcnosti všeobecné preskúmanie účtovných smerníc. Termín, ktorý máme – povedali ste koniec roka 2010, ale pravdepodobne to bude začiatok roka 2011 – nechceme premeškať. Tiež som jasne počul odporúčanie pána Gauzèsa, ktoré bolo nezáväzné a jednoznačné. Využijeme aj tento nástroj všeobecného preskúmania účtovných smerníc.

S vašou podporou nám to však nebráni okamžite urobiť pokrok, ktorý tento návrh o mikrosubjektoch predstavuje. Potom môžeme urobiť ďalší pokrok a uskutočniť všeobecné preskúmanie účtovných smerníc. Nečakajme. Toto všeobecné preskúmanie – ako som povedal, začiatkom roka 2011 – bude nejaký čas trvať.

Vypočul som si aj mimoriadne výstižné prejavy mnohých z vás: pán de Jong, ktorý vystúpil už skôr, pán Kariņš, pán Feio, pani Swinburnová a ďalší spomenuli krízu a hospodárske ťažkosti, ktoré v súčasnosti máme. Naše výpočty ukazujú, že ak dokážeme znovu naštartovať vnútorný trh, o čo sa predseda Barroso usiluje – a čo je základom môjho mandátu – ak dokážeme dosiahnuť, aby bol vnútorný trh mimoriadne efektívny a plynulejší, možno budeme mať v Európe dodatočný rast medzi 0,5 % a 1,5 %.

Rast môžeme hľadať aj niekde inde, v hospodárskej súťaži v celosvetovom meradle, ale začneme tým, že ho nájdeme doma. Myslím si – ako ukazuje filozofia správy pána Lehneho –, že veľkú časť tohto rastu nájdeme v piatich miliónoch veľmi malých podnikov v Európe, ak budeme mať šťastie a uľahčíme im prácu. Tento návrh sa zakladá na takej filozofii.

Jasne som počul, ako pán Karas a pani Rannerová spomenuli minimálne požiadavky či minimálne štandardy. Tiež som si všimol, že správa pána Lehneho nevylučuje minimálne požiadavky. Na to potrebujeme čas. Uvidíme, čo sa s tým bude dať urobiť spolu s Radou. Žiadam vás, aby ste prijali túto správu aj návrh, lebo predstavujú konkrétny pokrok, fázu a časť konania, ktoré je potrebné, aby sa päť miliónov veľmi malých európskych podnikov a milióny pracovných miest, ktoré prinášajú, mohli rozvíjať tvárou v tvár ťažkostiam v súčasnosti.

Z toho dôvodu by som chcel využiť túto príležitosť a poďakovať pánovi Lehnemu a uistiť ho, že hneď ako Parlament, dúfam, prijme tento návrh, budem ochotný a odhodlaný veľmi rýchlo spolupracovať s Radou na dokončení konkrétneho a praktického pokroku, ktorý sme urobili, s cieľom podporiť najmenšie podniky na hlavnom európskom trhu.

  Klaus-Heiner Lehne, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval všetkým kolegom poslancom a komisárovi za túto rozpravu. Mám šesť hlavných pripomienok.

Prvá sa týka hodnotenia vplyvu. Komisia poskytla vyčerpávajúce hodnotenie vplyvu svojho návrhu a predložila ho Výboru pre právne veci. Po prerokovaní správy pána Sterckxa vo Výbore pre hospodárske a menové veci a Výbore pre právne veci sme sa pýtali, aké ďalšie hodnotenie vplyvu treba ešte uskutočniť. Čakali sme celé týždne, ale nedostali sme odpoveď.

Po druhé, v skutočnosti je úplne správne, že kompromis stanovuje minimálne predpisy. V žiadnom prípade nejde o odstránenie všetkých povinností, len o zmiernenie povinností v rozsahu, aký je v skutočnosti potrebný a ako to potrebujú podniky.

Po tretie, ak niekto potrebuje účtovnú závierku pre bankový úver, môže si ju nechať vyhotoviť. Ak však mikrosubjekty vôbec nepotrebujú úver, potom je z objektívneho hľadiska nepochopiteľné, prečo by sa mali zaťažovať ďalšími nákladmi na účtovníkov a daňových poradcov.

Po štvrté, daňové predpisy týkajúce sa súvahy zostávajú rovnaké a toto ich vôbec neovplyvňuje. Je to iba o riadnych súvahách a dodatočných nákladoch, ktoré vznikajú pri príprave riadnej súvahy.

Po piate, preskúmanie štvrtej a siedmej smernice nie je ľahká úloha, je to vlastne dosť zložitá úloha. Siedma smernica sa týka aj fúzií. Je to veľmi zložité a ťažké. Povedal by som, že ak toto rozhodnutie neprijmeme teraz, tak s rozsiahlym preskúmaním štvrtej a siedmej smernice prichádza vážne riziko, že malé a stredné podniky skrachujú, lebo v skutočnosti nebudú zohrávať úlohu v tejto rozprave, keďže ani ich loby nebude zohrávať úlohu v tejto rozprave. Preto je dôležité prijať toto rozhodnutie teraz a nie neskôr, keď nebudeme vedieť, či vôbec bude fungovať.

Moja šiesta pripomienka sa týka stanoviska obchodných združení. Viem, že zo všetkých veľkých európskych obchodných združení, ktoré zastupujú záujmy MSP, len jedno je proti. Všetky ostatné sú za. Za takejto situácie si myslím, že by sme to mali ešte raz zdôrazniť.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 10. marca 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Prosperita EÚ bude závisieť od úspechu MSP. EÚ a členské štáty by preto mali vytvoriť priaznivé prostredie pre tieto podniky. Najväčšou prekážkou je podľa MSP dodržiavanie administratívnych formalít. MSP v skutočnosti znášajú regulačnú a administratívnu záťaž, ktoré je neprimeraná v porovnaní s veľkými podnikmi. Odhaduje sa, že za každé euro, ktoré veľký podnik vynaloží na jedného pracovníka v súvislosti s regulačnými povinnosťami, malý podnik môže vynaložiť až 10 eur. V tomto návrhu Komisie sa pojem mikropodnikov rozširuje a definuje sa ako podniky, ktoré ku dňu závierky neprekročia limity dvoch z týchto kritérií: súvahu v celkovej výške 500 000 EUR, čistý obrat 1 000 000 EUR a priemerný počet zamestnancov v priebehu finančného roka v počte 10 osôb. Členské štáty by sa mali rozhodnúť pre oslobodenie týchto mikropodnikov od uplatňovania smernice Spoločenstva o ročnej účtovnej závierke. Mikropodniky budú mať v každom prípade naďalej povinnosť viesť záznamy preukazujúce tržby a transakcie na účely správy a daňových informácií. V Portugalsku by sa toto oslobodenie mohlo vzťahovať na 356 140 portugalských podnikov.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Veľmi ma teší, že prijatím nových požiadaviek finančného výkazníctva pre mikrosubjekty znížime byrokratické zaťaženie firiem. Zaťažovanie podnikov desiatkami predpisov je jedným z dôvodov, pre ktoré sa nedajú dosiahnuť ciele lisabonskej stratégie. Byrokratické obmedzenia ovplyvňujú najmä malé a stredné podniky a náklady týchto firiem na vedenie účtovníctva a právne služby sú neprimerane vysoké v porovnaní s ich príjmami. Ako môže byť EÚ najkonkurencieschopnejším hospodárstvom na svete, keď firmy musia dodržiavať tak veľa nariadení? Hanbím sa, keď musím povedať, že autorom mnohých týchto nariadení, ktoré zaťažujú firmy, je Brusel, ktorý sa takto naďalej podieľa na obmedzovaní hospodárskej slobody. Iniciatíva Komisie si preto plne zaslúžila našu podporu, hoci aj s prijatím pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Výboru pre právne veci, keďže v prípade malých podnikov nemá zmysel zachovávať komplikované požiadavky finančného výkazníctva. Ak sa má EÚ rozvíjať tempom, aké si všetci želáme, musíme podniknúť ďalšie kroky smerom k odstráneniu nepotrebných prekážok. Z toho dôvodu vyzývam Európsku komisiu, aby do stratégie EÚ 2020 pridala jasný cieľ vo forme zníženia počtu nariadení EÚ, ktoré zaťažujú podniky. Mali by sme okamžite zistiť, ktoré oblasti sú zbytočne regulované, a také nariadenia odstrániť. Inak zostane Európa regiónom, ktorý sa rozvíja pomalšie ako ostatné rozvinuté hospodárstva sveta.

20. Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2008 (krátke prednesenie)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A7-0025/2010) pani Sophie in ’t Veldovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o politike hospodárskej súťaže za rok 2008 (KOM(2009)0374 – 2009/2173(INI)).

  Sophia in 't Veld, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, páni komisári, drahí kolegovia – aj vy, ktorí práve opúšťate miestnosť – túto správu prijal Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON) prevažnou väčšinou a je ovocím spoločného úsilia všetkých politických skupín. Chcela by som poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom – ktorí sú tu ešte prítomní, pokiaľ vidím – za ich výbornú spoluprácu.

Výbor ECON víta najmä dôraz kladený na spotrebiteľov. Predchádzajúca komisárka pani Kroesová vynikajúco uviedla spotrebiteľa do centra pozornosti politík hospodárskej súťaže a my veríme, že pán komisár Almunia na to nadviaže.

Týmto sa dostávam k prvému veľkému problému, konkrétne ku kartelom. Viedli sme rozsiahle diskusie o otázkach, ako sú najúčinnejšie sankcie, spravodlivosť vysokých pokút či uskutočniteľnosť trestných sankcií.

Skôr než sa však budem venovať podrobnostiam našich diskusií, rada by som pripomenula európskym spoločnostiam, že najlepšou zárukou, ako sa vyhnúť sankciám, je jednoducho sa nezapojiť do kartelov. Môžete sa domnievať, že prekabátite úrady pre hospodársku súťaž, no v skutočnosti uškodíte spotrebiteľovi. Kartely nie sú prefíkané. Sú trestuhodné.

Preto vítame pevné stanovisko Európskej komisie k správaniu narúšajúcemu hospodársku súťaž. Podstatné je, aby sankcie trestali zlé správanie, najmä opakované porušenie zákona, no musia zároveň podporovať dodržiavanie predpisov. Sankcie musia mať dostatočne odstrašujúci účinok. Vysoké pokuty sú účinným nástrojom, no ako jediné opatrenie môžu byť príliš necitlivé. Z tohto dôvodu vyzývame Komisiu, aby predložila návrhy, ako urobiť súbor nástrojov sofistikovanejším a účinnejším. V správe navrhujeme, aby sa zrak upriamil na otázky, ako sú individuálna zodpovednosť, transparentnosť a sledovateľnosť firiem, kratšie postupy, riadny proces a vypracovanie európskych noriem a spoločných programov súladu.

Druhým kľúčovým problémom je štátna pomoc. V kontexte hospodárskej krízy sa udelili obrovské sumy štátnej pomoci. Výnimočné okolnosti si vyžadujú výnimočné opatrenia. Uvedomujeme si to, no nesmieme zabúdať, že poskytnutie štátnej pomoci niečo stojí. Narúša hospodársku súťaž a vedie k rekordným úrovniam verejného dlhu a rozpočtovým deficitom. Účet za toto obdobie sa vystaví budúcim generáciám. Našou povinnosťou je odôvodniť každý cent, ktorý sa minul. Preto ma teší, že výbor ECON nalieha na Komisiu, aby dôkladne vyhodnotila výsledky pôsobenia výnimočnej štátnej pomoci.

Radi by sme predovšetkým videli vyhodnotenie štátnej pomoci udelenej na tzv. ekologickú obnovu. Pred dvomi rokmi nás presvedčili prijať balík obnovy a opatrenia štátnej pomoci s prísľubom, že sa použijú na dosiahnutie posunu, ktorý tu mal byť už dávno, smerom k udržateľnej znalostnej ekonomike. Teraz sa pýtame, priniesli vynaložené peniaze skutočne ten posun? Na čo sa vynaložili? Kto boli príjemcovia a čo v skutočnosti urobili pre ekologickú obnovu?

Pán komisár, tiež potrebujeme mať jasno v otázke vplyvu štátnej pomoci vo finančnom sektore, a to najmä jej možných deštrukčných následkov.

Teraz by som sa rada niekoľkými slovami vyjadrila k problému vertikálnych obmedzení. Vieme, že súčasná dohoda sa prehodnotí v máji tohto roka. Európska komisia sa zaviazala úzko zainteresovať Európsky parlament do procesu preskúmania. Na moje sklamanie som sa však musela dočítať o najnovšej verzii návrhov v médiách. Keď som následne požiadala Komisiu o poskytnutie tých istých dokumentov, ktoré prenikli do tlače, ich získanie bolo na dlhé lakte. Len ťažko sa mi darí zakrývať zlosť. Komisia by mala ukončiť systematický a úmyselný únik informácií do tlače. Poprieť, že sa to deje, je, úprimne povedané, urážka našej inteligencie.

Popravde, návrhy Komisie umožňujú diskrimináciu internetových predajcov, ktorí nevlastnia kamenné obchody. Využila som svoje výhradné právo spravodajkyne na predloženie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, v ktorom žiadam Komisiu o nápravu tejto situácie. V 21. storočí musíme podporovať a nie potláčať hospodársku súťaž medzi internetovými predajcami. Vyzývame Komisiu, aby záujmy spotrebiteľov povýšila nad záujmy majetkových práv.

Žiadame Komisiu, aby uskutočnila odvetvový prieskum predovšetkým v oblasti reklamy na internete, ktorý sa mal vykonať už dávno a o ktorý Parlament žiadal niekoľkokrát. Ak je Komisia proti, radi by sme poznali dôvody odmietnutia.

Napokon, pán komisár, skutočne vítame záväzok pána komisára Almuniu zahrnúť Parlament do vytvárania politík hospodárskej súťaže. Hospodárska kríza jasne ukázala potrebu väčšej demokratickej legitimity politík hospodárskej súťaže a v tomto kontexte sa domnievam, že incident s dokumentom o vertikálnych obmedzeniach bol len omylom. Uznávame nezávislosť Komisie – a ja ako liberálka určite áno –, no tiež očakávame, že Komisia bude úzko spolupracovať s Parlamentom na formovaní politík hospodárskej súťaže v súlade s postupmi objasnenými v správe.

Tešíme sa na odpoveď Komisie. Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za vašu zhovievavosť.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcem sa v mene môjho kolegu a priateľa pána Almuniu, pravdaže, poďakovať pani in ’t Veldovej za jej správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2008. Tiež by som rád poďakoval pánovi Bütikoferovi a pánovi Bielanovi, ktorí ako spravodajcovia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa tiež prispeli k tejto správe.

Pani in ’t Veldová, Komisia si tento rok všimla, že uznesenie Parlamentu sa spája s veľkým množstvom problémov, ktoré ste nám pred chvíľou pripomenuli. Okrem správy Komisie o politike hospodárskej súťaže sa zaoberá aj správami Komisie o spôsobe fungovania nariadení a hodnoteniami nariadení týkajúcich sa koncentrácií.

Pokiaľ ide o Komisiu, vaše uznesenie má dva ciele. V prvom rade nám toto uznesenie umožňuje ďalej zlepšovať obsah našich výročných správ o politike hospodárskej súťaže. V druhom rade, a čo je dôležitejšie, poslúži ako základ pre Komisiu na vedenie podrobného dialógu s Parlamentom. Isto postúpim pánovi Almuniovi vaše posledné odporúčanie viesť s Parlamentom ešte hlbší dialóg.

Tento dialóg je v skutočnosti podstatný pre dobré fungovanie všetkých politík a podľa nášho názoru to zahŕňa aj politiku hospodárskej súťaže. Parlament nám pripomenul svoje želanie vidieť v rámci spolurozhodovacieho postupu fungujúcu politiku hospodárskej súťaže. Pani in ’t Veldová, dovoľte mi hovoriť úprimne: Komisia nemá právomoc upraviť ustanovenia zmluvy týkajúce sa právneho základu vzťahujúceho sa na túto politiku hospodárskej súťaže. Sme však pripravení od prípadu k prípadu skúmať, či spolurozhodovací postup možno použiť na nové iniciatívy, keď ich ciele presahujú sféru kompetencií hospodárskej súťaže.

Pokiaľ ide o túto vec, viete, že pán komisár Almunia oznámil v januári, že Parlament bude úplne začlenený do všetkých legislatívnych iniciatív týkajúcich sa žalôb o náhradu škody podaných súkromnými osobami. Komisia rovnako ako Parlament neverí, že súčasná hospodárska kríza môže ospravedlniť uvoľňovanie hospodárskej súťaže, ktoré sa vzťahuje na kontrolu koncentrácií alebo na štátnu pomoc. Aktuálne záznamy jasne naznačujú neochvejný postoj Komisie v týchto princípoch: predchádza všetkým narušeniam hospodárskej súťaže dokonca aj v období krízy, zatiaľ čo v prípade potreby ostáva flexibilná a otvorená v otázke postupov.

Rok 2008, v ktorom začala táto hospodárska a finančná kríza, bol veľmi osobitý. Správa o politike hospodárskej súťaže odzrkadľuje veľmi náročnú prácu, o ktorú sa v tomto kontexte pričinila Komisia v úzkej spolupráci so svojimi partnermi na vnútroštátnej aj európskej úrovni.

Kríza dosiahla úplné dno v roku 2009. Hlavná kapitola správy za rok 2009 sa bude venovať hospodárskej súťaži v kontexte tejto hospodárskej a finančnej krízy. Správa by mala byť prijatá v druhom štvrťroku tohto roka. Parlamentu ju prednesie pán komisár Almunia. Pre Parlament a Komisiu to bude určite príležitosť znova vstúpiť do konštruktívnej rozpravy.

Pani in ’t Veldová, vo svojom prejave ste tiež poukázali na problém vertikálnych obmedzení, váš predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh. V tejto súvislosti, pani in ’t Veldová, je Komisia presvedčená, že našla primeranú rovnováhu.

Na jednej strane výnimka podľa kategórie umožňuje dodávateľom vyberať si svojich distribútorov a dospieť k dohode o podmienkach ďalšieho predaja dodaných produktov, čo sa týka fyzického predaja i predaja online. Dáva im tak možnosť rozhodnúť sa pre najlepší spôsob distribúcie svojich produktov a chrániť meno svojej značky.

Na druhej strane musia mať schválení distribútori príležitosť voľne používať internet a podmienky vzťahujúce sa na ich predaj online musia byť totožné s podmienkami schválenými pre fyzický predaj, aby sa predišlo akýmkoľvek zbytočným obmedzeniam používania internetu. To znamená, že tento návrh podporuje všeobecnú politiku Komisie týkajúcu sa propagácie internetového trhu aj obchodu.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, pani spravodajkyňa spomenula kartely. Existencia kartelov a dokazovanie, že existujú, sú dve odlišné záležitosti. Viem, že v Írsku, najmä v odvetví poľnohospodárstva, mnohí poľnohospodári veria, že továrne prevádzkujú kartel. Keďže sme ostrovným štátom, preprava dobytka – zvlášť v dnešnej dobe so zvýšenými, takmer krutými obmedzeniami – sa stáva čoraz ťažšou, a tak si továrne ponechávajú všetko pre seba.

Musíme poznamenať, že ceny rastú pomaly, rovnomerne, no klesajú rýchlo a tiež rovnako. Dôsledkom je, že rozdiel v cenách dobytka v Írsku a v Británii je niečo medzi 150 EUR až 200 EUR na kus. Ako som povedal, dokazovanie môže byť zložité. Možno by však pán komisár Barnier mohol využiť svoje dobré styky na overenie situácie a hádam aj pomôcť uskutočniť nápravné kroky.

  Andreas Schwab (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, na začiatok by som chcel vám a pánovi komisárovi poďakovať za vaše prednesenia a najprv by som rád zdôraznil, že kontrola obsahu ustanovení európskeho práva hospodárskej súťaže je vo veľkom záujme spotrebiteľov. Teší ma, že Komisia teraz po prvýkrát zahrnula vlastnú kapitolu o práve hospodárskej súťaže a jeho význame pre spotrebiteľov. Zvlášť je to potešujúce po päťročnom neproduktívnom období komunikácie o európskej politike hospodárskej súťaže zo strany Európskej komisie.

Náročná fáza zavádzania európskeho práva hospodárskej súťaže týkajúca sa najmä práva na pomoc a pomoci vyplývajúcej z nariadení členských štátov pre banky ešte len príde. V roku 2008 to nebol problém. V tejto súvislosti vysiela táto správa jasný odkaz, že Komisia musí monitorovať situáciu veľmi opatrne, aby jednotný trh ani európski spotrebitelia neboli nepriaznivo zasiahnutí.

V tomto kontexte je zaobchádzanie s malými a strednými podnikmi zvlášť dôležité. Správa je zreteľne za to, aby sa so strednými podnikmi zaobchádzalo zvláštnym spôsobom, keď v prípade kartelov dôjde na uloženie pokút.

Z nášho pohľadu sú vertikálne opatrenia na internetovom trhu tvrdé, no hodnotenie v navrhovanej podobe podľa hlasovania vo Výbore pre hospodárske a menové veci sa nám zdá unáhlené, a preto chceme stáť za správou Výboru pre hospodárske a menové veci.

  Antolín Sánchez Presedo (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2008 po prvýkrát obsahuje časť venovanú kartelom a spotrebiteľom. Po prvý raz sa tiež venuje ukladaniu donucovacích pokút. Správa navyše spomína významné iniciatívy, ako sú sprievodné usmernenia týkajúce sa balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky a biela kniha o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel.

Správa sa tiež zaoberá úlohou politiky hospodárskej súťaže počas krízy. Následky tejto politiky pomohli stabilizovať a zmierniť štátnu pomoc. Keď sa začneme spamätávať z krízy, bude nutné napraviť spôsobené škody a vytvoriť rovnaké podmienky s cieľom vyhnúť sa morálnemu riziku.

Správa vyžaduje definovať budúcnosť automobilového priemyslu, sústrediť pozornosť na problémy malých a stredných podnikov a preskúmať distribučný reťazec potravinárskeho priemyslu s následnými opatreniami pre mliečne výrobky.

Tiež obhajuje sofistikovanejšiu a legitímnejšiu politiku hospodárskej súťaže zosilnením úlohy Parlamentu. To sú dôvody, pre ktoré ju podporujeme, a blahoželám pani spravodajkyni k dosiahnutým výsledkom.

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – (LT) Ako tieňový spravodajca by som na úvod chcel zablahoželať kolegyni poslankyni pani in ’t Veldovej k príprave vynikajúcej správy. Myslím si, že správa zreteľne vyzdvihuje tie oblasti, ktorým by Komisia mala venovať špeciálnu pozornosť. V prvom rade je tu monitorovanie opatrení štátnej pomoci. V priebehu krízy Európska komisia poskytla členským štátom možnosť výhradného použitia opatrení štátnej pomoci. Tieto opatrenia sa poskytovali narýchlo, a tak Komisia musí prešetriť, či sa použili účelne, či boli produktívne a či kríza spôsobila protekcionistickú reakciu členských štátov, keďže protekcionizmus a rozdelenie spoločného trhu ničia hospodársku súťaž a len oslabujú pozíciu Európskej únie vo svetovom hospodárstve. Tiež ma teší, že pani spravodajkyňa zobrala do úvahy názor Výboru pre priemysel, výskum a energetiku na problémy vnútorného trhu s energiou v rámci Európskej únie a najmä tú skutočnosť, že je nemožné zabezpečiť konkurencieschopnosť a všeobecné fungovanie tohto trhu, pokiaľ existujú energetické ostrovy a pokiaľ energetické infraštruktúry nie sú prepojené a nepracujú správne.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 9. marca 2010 o 12.00 hod.

21. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

22. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.05 hod.)

23. Skončenie zasadania

  Predsedajúci. – Týmto vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu 2009 – 2010 za prerušené.