Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 10. marca 2010 - Štrasburg

8. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Klaus-Heiner Lehne (A7-0011/2010)

  Viktor Uspaskich (ALDE). – (LT) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyhlásiť, že toto rozhodnutie podporujem, hoci najprv musím povedať, že moja karta nefungovala, a preto to chcem oznámiť. Teraz k veci. Dámy a páni, návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty. Tento projekt vyvolal búrlivú diskusiu skoro na všetkých úrovniach, a to v inštitúciách Európskej únie, ako aj členských štátov. Som presvedčený, že musíme vypracovať spoločné pravidlá pre Európsku úniu. Chcel by som však zdôrazniť, že znížením administratívnej záťaže mikrosubjektov nesmie dôjsť k porušeniu podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže, či už na vnútorných trhoch členských štátov, alebo na trhu Európskej únie. Myslím si, že pre mikrosubjekty treba vytvoriť jednotnú daň, ktorá už v niektorých štátoch existuje. Keby sa dala vypočítať, mohla by sa vypočítať buď na základe počtu zamestnancov, obratu, alebo územia v závislosti od typu podniku. Viedlo by to k tomu, že spoločnosti by už neboli v pokušení vyvíjať nezákonné činnosti.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, zavedením možnosti oslobodiť mikropodniky od povinnosti zostavovať ročnú účtovnú uzávierku sa Európsky parlament jednoznačne vyslovil za zrušenie nadbytočnej byrokracie. Úľavou vo výške približne 6,3 miliárd EUR v celej EÚ zavádzame hmatateľný stimul rastu v sektore malých a stredných podnikov v Európe. Keďže členské štáty môžu samostatne rozhodnúť o tomto oslobodení od povinnosti zostaviť ročnú účtovnú uzávierku, očakávam, že túto možnosť využije čo najviac členských štátov, zvlášť Nemecko. Toto opatrenie nielen umožní týmto podnikom ušetriť čas a náklady, ktoré predstavujú okolo 2 000 EUR na spoločnosť, ale je to takisto veľmi dobrý príklad toho, ako je Európa k občanom ústretovejšia, než si to mnohí ľudia o nej myslia. Bolo by pekné, keby za týmto príkladom mohlo v tomto Parlamente nasledovať veľa ďalších príkladov.

  Tiziano Motti (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nepodporil som uznesenie pána Lehneho. Je mi to ľúto, lebo sa týkalo mikropodnikov, ktoré sú chrbtovou kosťou hospodárstva, ale predovšetkým si myslím, že uznesenie v podobe, v akej bolo predložené, vytváralo rozdiely v oblasti hospodárskej súťaže medzi podnikmi rôznych členských štátov, a to nie je to, čo chceme, zvlášť v súčasnom období krízy. Vedenie účtovníctva je v skutočnosti účinné a potrebné, a to jednoducho z toho dôvodu, že umožňuje podnikom súťažiť na trhu a tiež získavať bankové úvery, pretože kvalita riadenia sa meria na základe stavu účtovníctva a to platí rovnako pre podniky, ako aj pre mikropodniky.

Myslím si, že by sme sa mali skôr snažiť mikropodnikom pomôcť získať stimuly znížením daní, aby sa tak mladým podnikateľom a rodinným podnikom umožnilo byť na trhu plne konkurencieschopnými a aby sa im v konečnom dôsledku umožnilo získavať úvery od ústavov, ktoré sa doteraz, podľa mňa, sústreďovali skôr na veľké podniky.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, som veľmi rada, že môžem podporiť správu pána Lehneho, ktorá pomôže znížiť administratívne zaťaženie mikropodnikov.

Jednou z vecí, na ktorú zas a znova príde reč, keď diskutujete s malými podnikmi, je otázka nadmernej regulácie a byrokracie a to, ako sú zavalení papierovaním. Naozaj oprávnene argumentujú, že je opodstatnené, aby ako mikropodniky nepodliehali rovnakým pravidlám a predpisom ako väčšie podniky.

Rozhodnutie, ktoré sme dnes prijali, je rozumným rozhodnutím a zároveň opodstatnenou reakciou na požiadavky európskych malých podnikov zápasiacich s problémami. V tomto Parlamente väčšinou navrhujeme nové právne predpisy, ale dnes sme jeden právny predpis len upravili. Povedie to k zlepšeniu podnikateľského prostredia a zvýšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov, takže to malo zmysel.

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som sa poďakovať pánovi Lehnemu za jeho správu. Európska únia – ako sa dnes ukázalo – pozorne sleduje svet podnikania a zvlášť náš poslanecký klub, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), vždy považoval podporu malých a stredných podnikov za jednu zo svojich priorít. Z týchto dôvodov si myslím, že opatrenie, ktoré sme prijali a ktorého cieľom je zníženie byrokracie a nákladov mikropodnikov, prichádza v pravý čas. Toto opatrenie je hmatateľným podaním pomocnej ruky malým podnikom v týchto ťažkých časoch.

Na záver, súhlasím s pružnosťou tohto opatrenia, ktoré členským štátom ponúka šancu prijať túto smernicu v tom najvhodnejšom čase. Cieľom je vyhnúť sa akémukoľvek druhu nezákonnosti, ktorá by mohla vyplynúť z náhleho a nadmerného zníženia kontroly.

Návrh uznesenia RC-B7-0151/2010

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím si, že hlasovanie, ktoré práve prebehlo, je pozoruhodné z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo sa veľké skupiny rozhodli vypracovať spoločné uznesenie, ktoré predložili šesť minút pred uzávierkou, čím ostatným skupinám zabránili v tom, aby k nemu predložili akékoľvek pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Takáto neprístupnosť je nehodná tohto Parlamentu.

Po druhé, keby sa aspoň vytvoril text, ktorý dáva zmysel. V čase, keď Komisia zložená z tých istých politických skupín nám dokáže predložiť päť cieľov a šesť politík na podporu týchto cieľov, príde tento Parlament s uznesením, v ktorom sa nehovorí absolútne nič, a to za podpory troch veľkých politických skupín.

Myslím si, že uznesenie je veľkým výsmechom tohto Parlamentu, ktorý sa pri takej dôležitej rozprave, akou je Európa 2020, zmôže akurát tak na konštatovanie zrejmého.

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE) . – (RO) Ako je dobre známe, Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu ako jedna z prvých vyzvala na konkrétnejší prístup k stratégii hospodárskeho rastu. Presne z tohto dôvodu by som chcela privítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa v tomto zmysle predkladajú v rámci stratégie EÚ 2020.

Mám však pocit, že pri niektorých aspektoch sa nedosiahol dostatočný pokrok. Preto by som vás chcela upozorniť na to, že zo stratégie EÚ 2020 jasne nevyplýva, aký bude vzťah medzi politikou súdržnosti a touto stratégiou. Myslím si, pán predsedajúci, že politika súdržnosti ako finančný nástroj určený predovšetkým na podporu regionálneho rozvoja, musí byť aj naďalej zameraná na regióny.

Okrem toho hlavnú úlohu, ktorou je vykonávanie a riadenie politík vyplývajúcich z tejto stratégie, prisudzuje návrh Komisie Rade a členským štátom a prehliada pritom dôležitú úlohu, ktorú pri dosahovaní konkrétnych výsledkov na regionálnej a miestnej úrovni zohrávajú regionálne a miestne orgány.

Podľa mňa bude úspech stratégie závisieť hlavne od toho, ako sa bude realizovať na vnútroštátnej, miestnej a regionálnej úrovni.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Na neformálnom stretnutí, ktoré sa konalo 11. februára, prijali vedúci predstavitelia štátov a vlád vyhlásenie na podporu úsilia Grécka dostať sa zo zlej hospodárskej a finančnej situácie. Okrem toho sa v nadväznosti na lisabonskú stratégiu rokovalo o tom, aká by mala byť Európska únia v roku 2020.

Podľa mňa je toto hlasovanie hlasovaním o solidarite, pretože v súvislosti so stratégiou EÚ 2020 bude treba stanovené priority dosahovať oveľa dôkladnejšie, aby sa využili špecifické danosti každého regiónu a aby sa vyriešili problémy, ktorým všetky čelia.

Hospodárska konkurencieschopnosť sa musí aj naďalej zvyšovať, aby sa vytvárali nové pracovné miesta, kým niektoré oblasti vrátane vzdelávania a výskumu potrebujú investície. Pevne verím, že sa problémy špecifické pre každý región a pre každý členský štát Európskej únie budú analyzovať a náležite riešiť, a to na základe zásady solidarity, aby sme mohli splniť ciele ktoré si stanovíme pre rok 2020.

Investície do vzdelávania sa musia spájať s existenciou infraštruktúry, ktorá podporuje praktické uplatnenie vedomostí, sociálnej súdržnosti a globálneho rastu hospodárskej konkurencieschopnosti Európy.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, zo záverov Rady a následnej rozpravy v Parlamente v Bruseli, ako aj z postoja, ktorý následne zaujal príslušný komisár a vedúci predstavitelia niektorých členských štátov, jasne vyplýva, že v čase krízy a v situácii, keď niektoré členské štáty čelia vážnym hospodárskym problémom, potrebujeme v rámci existujúcej menovej únie okrem iného európsku solidaritu a nové politiky na boj proti špekulatívnym útokom proti niektorým členským štátom.

Stanoviská zaujímané v súčasnosti v súvislosti s vytváraním európskych inštitúcií a štruktúr s cieľom riešiť takéto problémy, akou je napríklad Európsky menový fond, sú samy osebe veľmi dôležité. V nadchádzajúcich dňoch očakávame významnú angažovanosť Rady a tešíme sa na účinné riešenia problémov tohto kritického obdobia.

  Viktor Uspaskich (ALDE). – (LT) Dámy a páni, chcel by som hovoriť o stratégii EÚ 2020. V zásade podporujeme akúkoľvek iniciatívu, ktorá zlepší situáciu v Európskej únii, čo však neznamená, že neexistuje priestor pre kritiku a vylepšovanie. Podľa mňa to isté možno povedať aj o stratégii EÚ 2020. Či už to chceme, alebo nie, musíme čiastočne zmazať hranice medzi hospodárskymi pravidlami členských štátov. Nemám teraz, samozrejme, na mysli také oblasti, ako je kultúra, tradície alebo národné dedičstvo. V každom prípade však musíme zdôrazniť, že z hospodárskeho hľadiska je trh Európskej únie spoločným trhom. Bolo by to predsa to isté, ako keby začal jeden štát v rôznych regiónoch uplatňovať rôzne podmienky. Preto treba bez ohľadu na to, ako sa tomu môžu brániť veľké a malé členské štáty EÚ, v Európskej únii uplatniť spoločné hospodárske podmienky. Tiež ma teší, aká pozornosť sa venuje rozvoju špičkových technológií, znalostného hospodárstva a vedy. Musíme však uznať, že každý európsky...

  Predsedajúci. – Ľutujem, ale už sme počuli dosť. Veľmi pekne vám ďakujem, pán poslanec Uspaskich. Prerušil som vás.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe, pretože stratégia EÚ 2020 kráča tou istou neúspešnou neoliberálnou cestou ako lisabonská stratégia, ktorá prehĺbila regionálne a sociálne nerovnosti, viedla k zvýšeniu chudoby a nezamestnanosti a bola základnou príčinou krízy v Európskej únii. Potrebujeme preto radikálnu zmenu rámca na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej politiky tak, aby sa točila okolo plnej zamestnanosti a silných sociálnych práv.

Na neformálnom samite po vypuknutí krízy mali vedúci predstavitelia Európskej únie sklonené hlavy a nechali každý členský štát, nech si vyrieši svoje problémy sám, a teraz chcú monitorovať verejný deficit. Správali sa ku Grécku ako k čiernej ovci a chcú, aby sa prijali tvrdé opatrenia na úkor robotníkov v Grécku a iných krajinách.

Antisociálny a protirozvojový Pakt stability musí preto nahradiť pakt rozvoja a rozširovania, tak ako je opísaný v návrhu, ktorý predložila Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Európska únia nepochybne potrebuje novú stratégiu, ktorá nám pomôže a umožní nám vypracovať riešenie hospodárskej a finančnej krízy. Dôležitým prvkom tejto stratégie by malo byť posilnenie voľného pohybu osôb, a to všetkých skupín: robotníkov, podnikateľov, vedcov, študentov a dokonca aj dôchodcov, čo obsahuje aj naše uznesenie. Ďalším dobrým prvkom je väčší dôraz na podporu malých a stredných podnikov. Bez rozvoja takýchto firiem nebude zlepšenie situácie v Únii možné.

Podľa niektorých ľudí sa v stratégii hovorí málo o politike súdržnosti. Neviem, či je to naozaj tak, pretože v skutočnosti tam je časť hovoriaca o zásadnom význame kohéznej politiky pre budúcnosť Únie. Viem však, že ak sa to nezrealizuje, žiadna stratégia situáciu nezlepší.

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, nastal čas, aby sme politicky dospeli. Kríza ukázala, že od dôležitejších a autoritatívnejších agentúr Spoločenstva sa vyžaduje väčšia koordinácia a usmerňovanie, že na projekty infraštruktúry treba viac zdrojov a že sa treba viac zamerať na poskytovanie skutočnej podpory malým a stredným podnikom.

Musíme vyvinúť obrovské úsilie, aby sme plne realizovali vnútorný trh a nutne sa musíme pokúsiť o vytvorenie spoločnej fiškálnej politiky. V minulosti mnohí zatvárali oči pred tým, aký odpad hádžu americké banky na globálny trh, uchyľujúc sa k bezúčelným formalitám, dokonca aj v rámci Únie. Je čas na zodpovednosť a odvahu. Uznesenie, za ktoré sme ja a naša skupina hlasovali, obsahuje niektoré z týchto vecí, ale myslím si, že pán predseda Barroso, Rada a Parlament by mali byť odvážnejší.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Nová stratégia EÚ je vlastne mladšou sestrou lisabonskej stratégie. Ak bude nasledovať príklad svojeje staršej sestry, nezloží maturitnú skúšku ani nedokončí vysokú školu.

Práve vtedy, keď vedúci predstavitelia Európskej únie hovorili o potrebe prijatia lisabonskej stratégie, členské štáty v skutočnosti obmedzovali voľný pohyb pracovníkov a dokonca aj služieb. Nová stratégia je, samozrejme, trochu lepšia ako verzia spred niekoľkých mesiacov, kde sa nehovorilo vôbec nič o súdržnosti. Momentálne však skôr vyzerá ako zoznam želaní. Budeme overovať stratégiu v rámci sedemročného rozpočtu Európskej únie od roku 2014. Dúfam, že to bude stratégia, ktorá neprispeje k ovládnutiu novej Európskej únie krajinami starej Únie.

  Zoltán Balczó (NI). – (HU) Hlasoval som proti stratégii EÚ 2020. Hlasoval som proti nej preto, lebo sa otvorene hlási k neoliberálnej hospodárskej politike. Jasne sa v nej uvádza, že odsudzuje protekcionistickú hospodársku politiku, inými slovami to, aby štát zohrával úlohu v hospodárstve. Finančná a hospodárska kríza však ukázala, že nemôžeme všetko nechať na trh. Navyše, jej imperiálne poňatie je úplne evidentné. Stanovuje sa v nej, že ak členské štáty netransponujú predpisy v stanovenej lehote, nadobudnú účinnosť automaticky. Stanovuje si cieľ vytvoriť európsky dozorný orgán a z niektorých častí jasne vyplýva, že chce skôr uplatňovať záväzné právne akty, ako pripustiť samostatné rozhodnutia. Z tohto dôvodu sme hlasovali proti.

  Inés Ayala Sender (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, ako členka Výboru pre kontrolu rozpočtu by som chcela povedať, že som, samozrejme, hlasovala za stratégiu EÚ 2020, pretože som mala pocit, že je dôležité, aby Parlament vyjadril svoj názor. Mám však výhradu, ktorú by som chcela vysvetliť Parlamentu, konkrétne to, že formulácia odseku 18 vyvoláva pochybnosti o niečom, čo nezodpovedá skutočnosti. Teda o niečom, čo nie je pravda.

Hovorí sa tam, že Dvor audítorov kritizoval Komisiu a členské štáty, hoci v skutočnosti opak je pravdou, pretože riadenie 80 % rozpočtu Únie nebolo kritizované. Naopak, tohto roku nám Dvor audítorov po prvýkrát za 11 rokov zablahoželal a dal nám pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti za trochu viac ako 33 % rozpočtu riadených členskými štátmi, čo sú výdavky na poľnohospodárstvo, a to aj preto, lebo systém monitorovania bol vylepšený a teraz funguje lepšie.

Preto si myslím, že znenie odseku 18 verejnosť nesprávne pochopí, a to tak, že s 80 % rozpočtu sa hospodári zle a že nás za to kritizovali. Chcela by som to dať na pravú mieru kvôli vám, dámy a páni, ako aj kvôli európskej verejnosti.

Návrh uznesenia RC-B7-0136/2010

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE) . – (RO) Hlasovala som proti Goldstonovej správe, hoci na začiatku sa zdalo, že ide o dobre mienenú iniciatívu s cieľom dôkladne analyzovať izraelsko-palestínsky konflikt a identifikovať najlepšie riešenia situácie v regióne.

Bola by som však radšej, keby bola správa objektívnejšia a v súlade s ustanoveniami medzinárodného a humanitárneho práva. Vlastne som bola veľmi nepríjemne prekvapená, keď som zistila, že sa v tejto správe na izraelskú vládu používa rovnaký meter ako na Hamas, ktorý, ako vieme, je organizáciou figurujúcou na zozname teroristických organizácií, ktorý zostavila Európska únia. Preto si nemyslím, že táto správa akokoľvek pomôže zmierniť izraelsko-palestínsky konflikt ani napätie a situáciu v regióne všeobecne. Z tohto dôvodu som hlasovala proti tejto správe.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Autori správy, ktorú vypracoval tím sudcu Richarda Goldstona, sú podľa mňa medzinárodne uznávanými odborníkmi, o prehľade a objektivite ktorých nemáme dôvod pochybovať. Správa je nadstranícka a vyvážená, a preto musíme vytvoriť podmienky nevyhnutné na vykonanie jej odporúčaní. Hlasoval som za správu, aj keď s ňou nesúhlasím v každom bode, ale je dobre, že sme zaujali stanovisko, ktoré dnes prijal Parlament. Dúfajme, že pomôže obmedziť excesy znepriatelených strán a v konečnom dôsledku prispeje k dosiahnutiu vytúženého a trvalého mieru na Blízkom východe.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) V decembri 2008 Izrael brutálne zaútočil na pásmo Gazy, v dôsledku čoho prišlo o život viac ako 1400 ľudí, väčšinou civilistov vrátane 450 detí. Pomocou objektívnych metód a vďaka rozsiahlemu zhromažďovaniu svedectiev Goldstonova správa tieto ukrutnosti odhalila a presne vymenovala pravidlá medzinárodného práva, ktoré Izrael touto brutálnou akciou porušil. Delegácia Hnutia za lepšie Maďarsko – Jobbik v Európskom parlamente prirodzene hlasovala za uznesenie o prijatí a dodržiavaní Goldstonových odporúčaní a zároveň sa ospravedlňujeme palestínskym obetiam za to, že maďarská vláda nehanebne a úplne v rozpore s maďarskou verejnou mienkou na medzinárodných fórach permanentne zaujíma opačné stanovisko ako Goldstonova správa.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vážený pán predsedajúci, Goldstonova správa je príliš jednostranná. Príliš veľa vecí sa vyčíta Izraelu, ale bol to Hamas, kto zneužíval civilné ciele a civilistov ako svoje úkryty, sklady zbraní a ľudské štíty. V Goldstonovej správe sa o tom, žiaľ, vôbec nehovorí.

Táto jednostrannosť pravdepodobne vyplýva z toho, že vypracovaniu tejto správy v príslušnom výbore Organizácie Spojených národov predsedali krajiny ako Saudská Arábia, Líbya a Pakistan. Tieto krajiny nemajú práve povesť krajín, kde sa uplatňuje demokracia a sloboda prejavu. Ak sa zapletiete s krajinami tohto druhu, tak vás jednoducho nakazia. Žiaľ, zasiahlo to aj pána Goldstona, a preto som hlasoval proti spoločnému uzneseniu Európskeho parlamentu. Uznesenie je vlastne práve také jednostranné ako aj samotná Goldstonova správa.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti Goldstonovej správe. Podľa mňa je hanba, že Európsky parlament túto správu prijal, aj keď len tesnou väčšinou, pretože išlo o predpojatý krok a treba povedať, že názory vo vnútri tohto Parlamentu sa značne rozchádzali.

Rád by som sa vyjadril k jednej otázke. Viac ako 600 poslancov Európskeho parlamentu úplne správne hlasovalo za to, aby sa Hamas považoval za teroristickú organizáciu. Napriek tomu, že sme sa takmer jednohlasne zhodli na tom, že Hamas je teroristická organizácia, hlasovali sme, teda aspoň väčšina v tomto Parlamente, za túto správu, čím sme vlastne schválili opatrenia v nej obsiahnuté, ako aj všetkých 8 000 rakiet, ktoré vypálil Hamas na izraelské civilné ciele.

Podľa mňa je Izrael v ohrození, a preto musela táto krajina brániť svoje civilné obyvateľstvo. Vzhľadom na to je skutočne poľutovaniahodné, že táto veľmi zaujatá správa prešla, aj keď len tesnou väčšinou. Dúfam, že takáto vážna škvrna na našej povesti sa už nebude opakovať, ale že ako Európania budeme skutočne tvrdo bojovať za demokraciu, ľudské práva a slobodu názoru a urobíme viac pre to, aby sme priniesli na Blízky východ demokraciu.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Sudcu Goldstona skutočne nemožno považovať za vzor objektivity. Hlasoval som proti tejto správe, pretože mám dojem, že sa správa pokúša prezentovať situáciu na Blízkom východe čiernobielo a vykresľuje Izrael ako toho zlého – ako zloducha. Situácia je v skutočnosti oveľa zložitejšia. Podľa mňa by sme sa mali vyvarovať takýchto jednostranných, nevyvážených súdov. Osobne som navštívil miesto, ktoré sa volá Sderot – a myslím, že ste tam boli aj vy, pán predsedajúci – a ktoré, ako pred chvíľou povedal pán Takkula, sa stalo terčom stoviek rakiet vypálených bojovníkmi Hamasu. Myslím si preto, že táto správa nie je niečím, čím by sa mal Európsky parlament v budúcnosti nejako chváliť.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, počas tejto rozpravy sme toho počuli veľa o primeranosti a ja by som rád vedel, čo by odporcovia Izraela považovali za primerané. Bol by som zvedavý, či by sa im viac páčilo, keby židovský štát zobral zodpovedajúce množstvo munície a len tak naslepo by ňou zasypal Gazu. To by bola primeraná reakcia?

Takisto by som rád preskúmal primeranosť, respektíve nedostatok primeranosti v tejto správe. Pri čítaní Goldstonovej správy sa človeka zmocňuje divný pocit, že číta o násilnom útoku, pričom autor zabudol spomenúť, že k udalostiam došlo počas boxerského zápasu. Udalostiam úplne chýba kontext.

Nehovorím, že Izrael by mal byť nekritizovateľný, ani nehovorím, že by mala byť nekritizovateľná operácia Liate olovo. K chybám skutočne došlo. Izrael chce dosiahnuť takú situáciu, keď bude existovať stabilná palestínska entita, ktorá bude dobrým susedom, ale táto politika ničenia infraštruktúry dosiahnutie tohto cieľa oddialila. Jednostrannosť a tón tejto správy takisto zatlačili ešte viac do úzadia myšlienku riešenia vytvorením dvoch štátov, kde by izraelská a palestínska entita žili bok po boku ako dobrí susedia.

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP) v Európskom parlamente dnes hlasovala proti uzneseniu o dodržiavaní odporúčaní Goldstonovej správy, ktoré spoločne predložilo viacero skupín. Nemôžete hlasovať za správu, ak už jej samotný mandát bol veľmi sporný – ani jeden členský štát Európskej únie jej nevyjadril podporu. Správa, ktorá dáva na rovnakú úroveň demokratický Izrael a skupinu oficiálne uvedenú Európskou úniou na zozname teroristických organizácií, a správa, ktorá nedokáže rozumne zohľadniť hlbšie príčiny konfliktu, nie je správou, za ktorú môžeme hlasovať.

To, že sme takto hlasovali, však neznamená, že odmietame vyšetrovanie udalostí spojených s operáciou Liate olovo. V skutočnosti je opak pravdou. Izrael by mal naozaj dôkladne prešetriť všetky aspekty operácie, a ak skutočne došlo k porušeniam zákona, treba ich potrestať. To, že sme takto hlasovali, takisto neznamená, že schvaľujeme politiku štátu Izrael, pokiaľ ide o mierový proces. Dobrým znamením, ktoré nás teší, je to, že znovu prebiehajú rozhovory medzi Izraelom a Palestíncami, hoci zatiaľ len nepriamo.

Aj návšteva amerického viceprezidenta Bidena ukazuje, že Obamova vláda to so svojím úsilím o dosiahnutie trvalého mieru v oblasti myslí vážne. V tomto úsilí má našu podporu. Z tohto dôvodu je ešte nepochopiteľnejšie ignorovanie viceprezidenta Izraelom tým, že ešte počas jeho návštevy bola schválená výstavba ďalších osád na Západnom brehu – opatrenie, ktoré zožalo úplne oprávnenú kritiku, a to nielen zo strany Palestínčanov.

Návrh uznesenia RC-B7-0134/2010

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Som presvedčený, že Európska únia musí vyslať Bielorusku jasný signál, že je pripravená prehodnotiť vzájomné vzťahy, ak Bielorusko neupustí od porušovania ľudských práv a princípov demokratického štátu a nepodnikne účinnú nápravu.

Zároveň vyjadrujem pobúrenie nad dekrétom bieloruského prezidenta o kontrole internetu, ktorý je v mnohých bodoch jednoznačným popieraním slobody slova a tlače. Takéto právne opatrenie okliešťuje slobodu a demokraciu v Bielorusku a prehlbuje nedôveru občanov a ostatných krajín vrátane Európskej únie v jeho štátne orgány a ich predstaviteľov. V kontexte nedávnych zatknutí predstaviteľov občianskej spoločnosti a demokratickej opozície nemožno nevidieť ani úzku časovú súvislosť medzi nadobudnutím účinnosti dekrétu v júli tohto roku a blížiacimi sa prezidentskými voľbami na začiatku budúceho roku.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Chcel by som kolegom poslancom poďakovať za to, že vypracovali toto uznesenie, a za to, že ho Európsky parlament prijal.

Schválením tohto uznesenia sme vyjadrili podporu obrane základných práv a slobôd občanov vrátane národnostných menšín. Je to zároveň iniciatíva na obranu základných zásad demokracie a tolerancie, na ktorých stojí Európska únia. Teší ma oficiálne stanovisko Parlamentu k tejto záležitosti, ktoré vyjadruje podporu poľskej menšine v Bielorusku.

Chcel by som využiť túto príležitosť a zdôrazniť, že členské štáty Európskej únie by mali ísť ostatným krajinám a svojim susedom príkladom a zabezpečiť plné dodržiavanie práv národnostných menšín v členských štátoch.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Hlasoval som za prijatie uznesenia o Bielorusku. V uznesení požadujeme legalizáciu Združenia Poliakov v Bielorusku, na čele ktorého stojí Angelika Borysová, a vyjadrujeme solidaritu všetkým občanom Bieloruska, ktorí nemôžu plne uplatňovať svoje občianske práva.

Včera som dostal list od bieloruského veľvyslanca v Poľsku. Vyjadruje znepokojenie v súvislosti so zámermi poslancov Európskeho parlamentu, ktorí chceli, aby bolo uznesenie prijaté. Podľa jeho názoru sú tieto zámery výsledkom neobjektívneho informovania o situácii v poľských médiách. To ale nie je pravda. Motívy za uznesením sú oveľa hlbšie. Ide o dodržiavanie základných práv občanov, o dodržiavanie práv menšín a zabezpečenie tých najzákladnejších noriem, a teda v konečnom dôsledku o dobro Bieloruska a Bielorusov.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, podporila som uznesenie o situácii občianskej spoločnosti a národnostných menšín v Bielorusku a chcela by som teraz ešte raz vyjadriť hlboké znepokojenie nad nedávnymi porušeniami ľudských práv príslušníkov občianskej spoločnosti a príslušníkov národnostných menšín a ich organizácií v Bielorusku. Chcela by som deklarovať plnú solidaritu s občanmi, ktorí nemôžu v plnej miere využívať svoje občianske práva.

Chcela by som tiež dôrazne odsúdiť zatknutie Angeliky Borysovej, predsedníčky Združenia Poliakov v Bielorusku, ako aj Anatolija Lebedka, predsedu opozičnej Zjednotenej občianskej strany a predsedu Zjednotených demokratických síl v Bielorusku, ktorý tento Parlament niekoľkokrát navštívil.

Občania Bieloruska, žiaľ, nemôžu využívať mnohé projekty a návrhy, ktoré financuje Európska únia v rámci našej východnej susedskej politiky.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o situáciu v Bielorusku, považujem za veľmi dôležité, aby sme ako Európania pamätali na to, aké sú naše hodnoty.

Chcem vám to pripomenúť pre nedávny poľutovaniahodný výsledok hlasovania o Goldstonovej správe a preto, lebo vo všetkých záležitostiach, či už v súvislosti s Bieloruskom, Blízkym východom, Ďalekým východom, alebo Afrikou, musíme pamätať na základné zásady, ktorými sa riadime. Sú to demokracia, ľudské práva a sloboda názoru. Toto je právo celej Európskej únie: hodnoty, ktoré nás spájajú a ktoré nás nútia presadzovať tieto ciele. O tomto musíme presvedčiť aj Bielorusko. Musíme zabezpečiť, aby sa tam brali na vedomie práva menšín a tiež aby boli uznané náboženské menšiny, ktoré tam boli rôznymi spôsobmi prenasledované, ako aj ich ľudské práva a ich sloboda vyznávať náboženstvo.

Je veľmi dôležité, aby sme ako Európania dostali tento európsky odkaz aj do Bieloruska a ponúkli mu tak perspektívu nádeje.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, hoci podporujem veľkú časť toho, čo sa uvádza v tomto uznesení, premýšľam, či je vhodné, aby sme práve my poučovali Bielorusko o nedostatkoch jeho demokracie. Sťažujeme sa, že má Bielorusko slabý pritakávačský parlament, ale pozrite sa okolo seba. Pokorne a bez uváženia tu schvaľujeme rozhodnutia 27-členného politbyra. Kritizujeme to, že hoci majú voľby, manipulujú ich; my na druhej strane máme referendá, poctivo ich usporadúvame, ale potom ignorujeme výsledok. Kritizujeme, že tam pretrváva aparát Sovietskeho zväzu, a pritom sami zachovávame našu spoločnú poľnohospodársku politiku, našu sociálnu chartu, náš 48-hodinový pracovný týždeň a zvyšok európskeho korporativistického aparátu.

Je to malý zázrak, že staré systémové komunistické strany štátov RVHP viedli kampane za vstup, keď ich krajiny požiadali o prijatie do Evropejského sajuzu. Pre niektoré z nich to bol v skutočnosti pocit, akoby sa vrátili domov; pripomína mi to desivé posledné strany Zvieracej farmy, keď zvieratá pozrú z človeka na prasa a z prasaťa na človeka a zistia, že už nedokážu rozoznať, kto je kto.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, okrem spochybnenia vlastného obsahu tohto uznesenia by som chcel tiež spochybniť jeho princíp.

Francúzski, flámski, maďarskí, nemeckí a rakúski vlastenci sú predmetom sústavného právneho, profesijného a politického prenasledovania, v skutočnosti s podporou tohto Parlamentu, ktorý o sebe tvrdí, že je vzorom prakticky pre celý svet a najmä pre krajiny za jeho hranicami.

Napríklad minulý týždeň sme prijali uznesenie o Ukrajine, ktoré obsahovalo ustanovenie, ktoré mnohí ukrajinskí vlastenci právom považujú za urážlivé voči svojmu národnému hrdinovi Stepanovi Banderovi. Zaiste, za nesmierne ťažkých podmienok si musel nájsť cestu medzi dvoma formami totalitarizmu: hitlerovským a sovietskym. To z neho nerobí o nič menšieho hrdinu pre mnohých Ukrajincov, ktorí sa právom cítia ponížení väčšinou tohto Parlamentu.

Ide o to, že národní hrdinovia väčšinou bojovali proti svojim susedom. Uráža môjho priateľa, Nicka Griffina, skutočného britského vlastenca, to, že Jana z Arku je pre nás národnou hrdinkou? Určite nie! Čo sa mňa týka, chcel by som, aby náš Parlament vyjadril také isté výhrady aj voči hrdinom iných krajín.

Návrh uznesenia B7-0133/2010

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, Európski konzervatívci a reformisti (skupina ECR) uznávajú, že odvetvie finančných služieb nesmie z krízy vyviaznuť bez trestu. Nezodpovedné správanie viedlo k obrovským škodám a náklady na upratanie tohto neporiadku musia niesť tí, čo sa na tom podieľali. Okrem toho treba zaviesť nové systémy, aby sa zabezpečilo, že sa to už nikdy nezopakuje a že budú k dispozícii finančné prostriedky na mimoriadne účely, ktoré sa budú môcť použiť na stabilizáciu systémových zlyhaní.

Je možné, že v kontexte medzinárodnej dohody dozrel čas na zavedenie nejakej dane z finančných transakcií. Nech sú už pochybnosti o praktickosti zavedenia takéhoto systému akékoľvek, netreba vylúčiť žiadne opatrenie, pokiaľ má podporu celého medzinárodného spoločenstva a pokiaľ existujú záruky, že bude fungovať a že nebude možné obísť ho.

Väčšinu toho, čo sa uvádza v uznesení, podporujeme, máme však výhrady voči odseku 7, a to z dvoch dôvodov. Predovšetkým sme proti novým daňovým právomociam Európskej únie. Z tohto odseku – aj keď je formulovaný opatrne – vyplýva, že je to želaný výsledok. Po druhé, hlavným zmyslom dane z finančných transakcií by nemalo byť získanie peňazí na obľúbené projekty, nech už sú akokoľvek ušľachtilé. Jej zmyslom musí byť skôr zaistenie finančnej stability a ochrana proti takým udalostiam, aké zapríčinili súčasný hospodársky chaos.

Uznesenie v tejto podobe je príliš zamerané na riešenie prostredníctvom dane z finančných transakcií, nepriamo hovorí o daňových právomociach EÚ, nie členských štátov, vyplýva z neho, že vybrané peniaze by sa použili na financovanie rozvojových projektov a projektov v oblasti zmeny klímy namiesto toho, aby sa použili na stabilizáciu finančného sektora, a takisto z neho vyplýva, že by mohlo byť možné zavedenie dane v rámci EÚ aj bez celosvetovej účasti. Z týchto dôvodov sme hlasovali proti tomuto konkrétnemu návrhu uznesenia.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, zdržal som sa hlasovania o uznesení o daniach z finančných transakcií, pretože je beznádejne nepostačujúce na to, aby riešilo nemorálne antisociálne špekulácie, ktoré na celom svete uskutočňujú gigantické hedžové fondy a takzvané „prestížne“ banky ako Goldman Sachs.

The Wall Street Journal nedávno informoval o súkromnej večeri, ktorá sa uskutočnila 8. februára v New Yorku za účasti 18 hedžových fondov a na ktorej sa diskutovalo o špekuláciách proti euru. Už mesiace títo finanční žraloci známi ako hedžové fondy, ktoré kontrolujú viac ako 2 000 miliárd EUR, cielene uskutočňujú špekulácie voči euru a zvlášť voči Grécku, aby si nahonobili miliardové súkromné zisky.

A neuveriteľné na tom je, že Európska komisia nielenže nepohne ani prstom, aby ich zastavila, ale vlastne sa s týmito finančnými zločincami spolčuje, keď šikanuje robotníkov a chudobných ľudí v Grécku tým, že požaduje drastické zníženie ich životnej úrovne, aby sa mohlo týmto parazitom zaplatiť výkupné, ktoré požadujú.

Nepotrebujeme finančnú daň. To, čo potrebujeme, je previesť tieto hedžové fondy a významné banky do verejného vlastníctva a podriadiť ich demokratickej kontrole, aby sme mohli ich obrovské prostriedky využiť na investície, ktoré skoncujú s chudobou a pomôžu spoločnosti namiesto toho, aby spoločnosť pre chamtivosť súkromných osôb ničili.

  Mario Borghezio (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, zdržali sme sa hlasovania, ale mojím hlavným cieľom bolo postaviť sa proti jasnému zámeru Európskej únie a Komisie zaviesť daň, ktorý vyplynul z nedávnych vyhlásení pána komisára Šemetu pre týždenník European Voice o údajnom nadchádzajúcom zavedení minimálnej dane z emisií.

Sme proti myšlienke, aby bola Európskej únii udelená právomoc vyrubovať priame dane, čo je neústavnou právomocou takmer vo všetkých členských štátoch, pretože sa tým porušuje zásada žiadneho zdanenia bez zastúpenia. Všetkými možnými spôsobmi sa postavíme proti akémukoľvek pokusu zavádzať priame dane a oprieme sa aj o rozhodnutie nemeckého ústavného súdu z júna 2009.

Chcel by som vám pripomenúť, že pán predseda Van Rompuy to naznačil, keď na záhadnom stretnutí konanom týždeň pred jeho menovaním do skupiny Bilderberg, ktorá nie je práve najtransparentnejšou skupinou na svete, informoval o návrhu na zavedenie európskej priamej dane z CO2, ktorá by spôsobila okamžitý nárast cien palív, služieb a tak ďalej a mala by teda pre európskych občanov neblahé následky – dokonca sa zaviazal, že návrh presadí.

Tento návrh na daň EÚ je neústavný.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, argumenty v prospech dane z finančných transakcií ma nepresvedčili, ale akceptujem úprimné motívy zástancov návrhu. Je to otázka, pri ktorej môžu ľudia dobrej vôle dospieť k rozdielnym záverom.

Absolútne neprijateľné je však zavedenie takejto dane výlučne v Európskej únii. Uplatňovanie Tobinovej dane len v jednej časti sveta bude mať za následok únik kapitálu do jurisdikcií, kde sa takáto daň neuplatňuje, tak prečo tento Parlament takou väčšinou hlasoval za systém, ktorý bude Európsku úniu znevýhodňovať?

Odpoveďou je, že dokonale spĺňa predstavy určitého druhu poslancov tohto Parlamentu. Je zameraný proti bankárom, proti londýnskemu City a predovšetkým zabezpečuje Európskej únii nezávislý tok príjmov, teda príjmov, ktoré nemusia ísť členským štátom.

Keď k tomu pridáme rôzne ostatné predkladané návrhy na harmonizáciu finančného dozoru, smernicu o manažéroch alternatívnych investičných fondov a podobne, vidíme, akú hrozbu to predstavuje pre londýnske City, a vidíme Európsku úniu odsúdenú k chudobe a bezvýznamnosti.

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, každý, kto sa pozrie na terajšiu finančnú krízu, rozmýšľa, ako sme mohli dopustiť, aby regulácia a dozor viedli k situácii, keď máme banky, ktoré sa považujú za príliš veľké, aby padli, a keď sa miliardy z peňazí daňových poplatníkov používajú na ozdravenie týchto bánk.

Takže keď sa človek zamyslí nad myšlienkou globálnych daní z finančných transakcií, môže sa zdať opodstatnená, ak chceme pomôcť obetiam finančnej krízy a ľuďom v chudobnejších krajinách.

Ak sa však zamyslíme nad tým, akým spôsobom by sa to v skutočnosti realizovalo, a nad skutočnými dôsledkami, a ak to budeme sledovať v reťazci finančných trhov, v skutočnosti by ste zistili, že banky hádžu tieto výdavky na klientov. Malo by to tiež vážne dôsledky pre tých z nás, ktorí chcú obchodovať s rozvojovými krajinami alebo podnikateľov v rozvojových krajinách, ktorí chcú obchodovať so zvyškom sveta, a odrazilo by sa to na nákladoch na poistenie, ktoré je veľmi dôležitou súčasťou medzinárodného obchodu.

Ak chceme skutočne riešiť tento problém, nemali by sme miliardy z peňazí daňových poplatníkov rozdávať skorumpovaným alebo nekompetentným vládam. Mali by sme zabezpečiť zrušenie colných bariér v EÚ aj v chudobných krajinách, aby sme podnikateľom v chudobnejších krajinách pomohli vytvárať bohatstvo a vytrhnúť ľudí z chudoby.

Návrh uznesenia B7-0132/2010

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Chcem oceniť úsilie Európskej únie o zavádzanie jednotného režimu pri bankových operáciách v priestore eurozóny.

Na druhej strane však vidím, že zavádzanie týchto nových pravidiel zneužívajú banky na zvyšovanie poplatkov pre svojich klientov. Ak na jednej strane naše banky pod tlakom Európskej únie upravili platby za cezhraničné SEPA prevody v rámci eurozóny tak, aby boli na rovnakej úrovni ako vnútroštátne prevody, súčasne zvýšili aj poplatky za vklad a výber peňazí v expozitúrach. Je nám všetkým jasné, že náklady bánk za hotovostné finančné manipulácie v expozitúrach sa v súvislosti s novými pravidlami nijako nezmenili.

A preto musíme nahlas povedať, že zneužívanie zavádzaní nových pravidiel v eurozóne bankami na zvyšovanie svojich ziskov na úkor našich občanov je nehoráznym chrapúnstvom. Preto by malo byť našou povinnosťou dôsledne dohliadať na spôsoby aplikácie nových nariadení vo finančných inštitúciách.

Návrh uznesenia RC-B7-0154/2010

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Hlasoval som za prijatie uznesenia, pretože ako zástupca voličov nemôžem akceptovať, aby sa o čomkoľvek rozhodovalo za ich chrbtom a proti ich vôli. Lisabonská zmluva dala Európskemu parlamentu nové kompetencie, a práve preto by mal byť Parlament schopný strážiť práva občanov.

Súhlasím s autormi uznesenia, ktorí kritizujú to, ako sú rokovania Komisie o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu držané v tajnosti, ako aj nedostatok spolupráce s Európskym parlamentom v tejto záležitosti. Toto opatrenie je namierené proti platným právnym predpisom EÚ týkajúcim sa všeobecného prístupu k informáciám o činnosti verejných orgánov a je to tiež opatrenie, ktorým sa obmedzuje právo na súkromie. Je preto dobre, že sa Európsky parlament začal zaoberať otázkou transparentnosti rokovaní Európskej komisie, ako aj otázkou falšovania a predchádzania falšovaniu.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o Obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu (ACTA), súčasné rokovania sú úplne netransparentné. Používanie súčasnej rokovacej formuly na dosiahnutie globálnej dohody je úplne v rozpore s transparentnými a demokratickými procesmi, ktoré by sme mali od našich zákonodarcov očakávať. Bez ohľadu na obsah dohody je neprijateľné vyhýbať sa verejnej kontrole pri vytváraní politík, ktoré sa priamo dotknú toľkých európskych občanov.

Pokiaľ ide o obsah, musíme plnú pozornosť venovať európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, ktorý vydal veľmi stroho formulované stanovisko k týmto rokovaniam. Dôrazne nabáda Európsku komisiu na to, aby nadviazala verejný a transparentný dialóg, pokiaľ ide o dohodu ACTA. Tiež vyhlasuje, že hoci duševné vlastníctvo je pre spoločnosť dôležité a treba ho chrániť, nemalo by sa stavať nad základné práva jednotlivcov na súkromie, ochranu údajov a ostatné práva, ako sú prezumpcia neviny, účinná súdna ochrana a sloboda prejavu. Na záver konštatuje, že uplatňovanie politiky odrezania prístupu k internetu po troch varovaniach by závažne obmedzilo základné práva a slobody občanov EÚ.

Je to veľmi dôležitá otázka pre všetkých občanov EÚ a to, ako sa k tomu postavia Komisia a Parlament, bude jasne vypovedať o zodpovednosti a transparentnosti.

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, dôležitým aspektom pri tomto návrhu na uznesenie bolo to, že sme sa dokázali v Parlamente spojiť bez ohľadu na politickú príslušnosť.

Jednou oblasťou spoločnej dohody bolo to, že keď neboli k dispozícii žiadne zmysluplné informácie z týchto rokovaní, to, čo ste videli na blogoch a inde, boli fámy o návrhoch typu zabavenie notebookov a MP3 prehrávačov na hraniciach. Jasné v celom Parlamente bolo to, že chceme informácie a viac transparentnosti, pokiaľ ide o rokovania o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu.

Pán komisár si včera večer zreteľne vypočul tento odkaz a veľmi ma teší, že sľúbil, že nám poskytne viac informácií. Ak Komisia rokuje v mene 27 členských štátov a v mene EÚ, potom je veľmi dôležité, aby sme vedeli, aká je rokovacia pozícia a že existuje dôkladné hodnotenie vplyvu toho, čo sa navrhuje, aby bolo vidieť, aké dôsledky to bude mať pre priemysel EÚ.

Vítam vyjadrenia pána komisára, ktoré odzneli včera večer, a teším sa na viac transparentnosti.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Znepokojuje ma postup a konanie Európskej komisie pri rokovaní o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA).

Rokovania prebiehajú tajne, za zatvorenými dverami, bez náležitého informovania Európskeho parlamentu a poslancov, ktorí majú tento dokument nakoniec schvaľovať. Myslím si, že by sme mali zmeniť postupy, keď Európska komisia očakáva, že Európsky parlament prevezme zodpovednosť za akékoľvek zmluvy, ktoré mu budú predložené. A nebude dobrým signálom ani pre európsku verejnosť, ani pre okolitý svet, ak budeme musieť Európskej komisii opakovane vracať medzinárodné zmluvy na prepracovanie. Takéto konanie nesvedčí o dobrej komunikácii medzi najvýznamnejšími inštitúciami Európskej únie.

Návrh uznesenia RC-B7-0181/2010

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, ako mnohí vieme, systém GSP je predmetom revízie a súčasný systém končí.

V súvislosti so systémami GSP a GSP+ považujeme za veľmi dôležité, že počas rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve boli mnohé štáty v navrhovaných regiónoch proti podpisu zmluvy s EÚ.

Jednou zo skutočností, ktoré som v zmluvách o hospodárskom partnerstve vždy kritizoval, je univerzálny prístup k obchodu. Za alarmujúce som počas diskusie s Komisiou považoval aj vyhlásenie jedného zo zástupcov, ktorý povedal, že dohody o hospodárskom partnerstve sa netýkajú len obchodu, ale aj exportu modelu regionálnej integrácie EÚ.

Niektoré krajiny majú záujem uzatvárať dohody s EÚ a svoj tovar a služby chcú vyvážať do krajín EÚ na preferenčnom základe. Preto by sme mali krajinám, ktoré majú záujem o dohodu o obchode, ale nespĺňajú kritériá dohôd o hospodárskom partnerstve, ponúknuť GSP+ ako alternatívu a preukázať im väčšiu flexibilitu.

Dúfam, že v mnohých týchto krajinách pomôžeme podnikateľom vytvoriť bohatstvo a chudobných vymaniť z biedy.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, takmer sme nepostrehli, že južná a stredná Amerika smerujú k autokracii – k určitej forme neo-caudillismu. V Nikarague, Venezuele, Ekvádore a Bolívii vznikli režimy, ktoré – ak nie sú priamo diktátorské – určite nepodporujú parlamentnú demokraciu. Títo ľudia, hoci legitímne zvolení, potom likvidujú akúkoľvek kontrolu svojej moci: volebnú komisiu, najvyšší súd, komory parlamentu. V mnohých prípadoch rušia ústavu a menia, takzvane „znovu zakladajú“ štáty v súlade so socialistickými zásadami.

Vychádzajúc z týchto skutočností sa chcem opýtať, koho bude ľavica kritizovať v tejto časti sveta. Jedným z mála režimov, ktoré majú skutočnú podporu verejnosti, je režim Álvara Uribeho v Kolumbii, ktorého podporujú viac ako tri štvrtiny obyvateľstva, pretože v tejto nepokojnej krajine nastolil poriadok a zasiahol proti ľavicovým i pravicovým polovojenským organizáciám. Chcem poukázať na čudné priority niektorých poslancov tohto Parlamentu, ktorí kritizujú práve jeho. Môžu sa hanbiť.

(ES) Vyjadrovať podporu polovojenským silám považujem za nesprávne, je to hanba!

Správa: Gabriele Albertini (A7-0023/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, ďakujem kolegovi pánovi Albertinimu za vynikajúcu prácu, ktorú odviedol v súvislosti s touto ústrednou témou európskej politiky. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy prevzala Únia väčšiu zodpovednosť za zahraničné veci a spoločnú bezpečnostnú politiku a som presvedčený, že mnohí z nás tu prítomných veria, že inštitúcia, ktorej sme súčasťou, prevezme väčšiu zodpovednosť a bude aktívnejšia v oblasti zahraničných vecí.

Súhlasím najmä s tým, aby vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku pri obsadzovaní vedúcich pozícií novovznikajúcej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť konzultovala svoje rozhodnutia s príslušným výborom Európskeho parlamentu a aby zabezpečila prístup Európskeho parlamentu a Rady k dôverným informáciám.

Preto som presvedčený, že táto správa je prvým dôležitým krokom smerom k vytvoreniu silnej európskej zahraničnej politiky, odhodlanej plniť svoju úlohu a udržať si vlastnú politickú váhu na medzinárodnej scéne.

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 17D a 19, ktoré kritizujú NATO a žiadajú zrušenie jeho základní v Európskej únii. Nuž, jedným z najnovších argumentov zástancov tohto európskeho projektu je skutočnosť, že za posledných 50 alebo 60 rokov EÚ udržala v Európe mier. Nuž, povedala by som dokonca, že to je lož a že to bolo práve NATO, ktoré svojimi silami udržalo v Európe mier.

Podľa môjho názoru je hanbou tohto Parlamentu, že umožnil hlasovať o takomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Všimla som si, že skupina, ktorá predložila tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, je pozostatkom neúspešnej ideológie, ktorá držala svojich ľudí za múrmi a porušovala ich základné ľudské práva. Práve NATO so svojimi silami ochránilo zvyšok Európy pred touto nočnou morou. Chcela by som vyjadriť vďačnosť USA, Kanade a ďalším štátom NATO za to, že nás pred touto nočnou morou ochránili. Som presvedčená, že je v záujme Spojeného kráľovstva spolupracovať so všetkými týmito krajinami s cieľom bojovať proti novej forme totality v Európskej únii.

Správa: Arnaud Danjean (A7-0026/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za návrh, pretože som chcel zdôrazniť, že s nádejou na zlepšenie civilnej a vojenskej synergie a spolupráce medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi, hoci rešpektujeme niektoré nestranné alebo neutrálne pozície, sa môžeme všetci vo veľkej miere stotožniť.

Myslím si tiež, že treba vytvoriť inštitúciu pre koordinačné mechanizmy, ako je stále operačné centrum Európskej únie v kompetencii vysokej predstaviteľky pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá by umožnila účinnú koordináciu spoločného plánovania civilných a vojenských operácií. Cieľom tejto inštitúcie by bolo odstrániť problémy, nedostatky a meškanie, ktoré, žiaľ, v súčasnom systéme naďalej pretrvávajú.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za trpezlivosť. Hlasoval som proti správe, pretože sa v nej opakujú nebezpečné usmernenia týkajúce sa európskej obrannej a bezpečnostnej stratégie, ktoré obsahovala aj Lisabonská zmluva. Inak povedané, správa vyzýva na militarizáciu Európskej únie, legalizuje vojenskú intervenciu, uznáva vedúcu pozíciu NATO a úzke vzájomné vzťahy, ba dokonca podporuje – v čase krízy a dôležitých sociálnych potrieb – zvýšenie vojenskej sily.

Podľa môjho názoru by Európska únia mala teraz, keď sa prehodnocuje štruktúra sveta, viac ako inokedy prijať mierovú politiku a iný spôsob politického vnímania bezpečnosti, mala by uskutočňovať nezávislú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa vymaní spod vplyvu Spojených štátov a mala by hľadať spôsob, ako politickými prostriedkami odstrániť medzinárodné rozdiely. Mala by ísť príkladom v rešpektovaní medzinárodného práva a posilnenej úlohy OSN.

Myslím si, že takáto politika vyjadruje názory európskych občanov výstižnejšie.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Klaus-Heiner Lehne (A7-0011/2010)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Schválenie tejto správy veľkou väčšinou pre nás predstavuje znepokojenie vo vzťahu k malým a stredným podnikom. V súčasnosti má 5,4 milióna mikropodnikov povinnosť zostavovať ročnú účtovnú závierku, hoci ich oblasť pôsobnosti sa obmedzuje na určitú lokalitu alebo región. Ak tieto spoločnosti nevykonávajú cezhraničné aktivity a nefungujú dokonca ani na národnej úrovni, povinnosť zostavovať ročnú účtovnú závierku predstavuje pre tieto obchodné spoločnosti len zbytočnú administratívnu záťaž, v dôsledku čoho im vznikajú náklady (približne 1 170 EUR).

Preto táto správa odporúča členským štátom zrušiť obchodným spoločnostiam povinnosť vypracovávať ročnú účtovnú závierku, ak spĺňajú dve z nasledujúcich kritérií pre mikropodniky: celkové aktíva nesmú prekročiť sumu 500 000 EUR, čistý obrat nesmie prekročiť 1 milión EUR alebo majú v priebehu finančného roka v priemere 10 zamestnancov. Mikropodniky budú, samozrejme, naďalej viesť účtovné záznamy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušného členského štátu.

V čase súčasnej krízy, ktorú Európa zažíva, musíme podporiť súkromný sektor pozostávajúci z malých a stredných podnikov (a teda aj mikropodnikov) a zároveň musíme brať do úvahy, že v týchto zložitých podmienkach môžu tieto firmy poskytnúť prácu ľuďom, ktorí sa stali nadbytočnými v štátnom sektore alebo v súkromných podnikoch.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Budem hlasovať za správu pána Lehneho o účtovnej závierke v mikropodnikoch, pretože podporujem aktívne opatrenia s cieľom odstrániť byrokraciu a opatrenia na podporu malých a stredných podnikov, ktoré sa v Portugalsku a v Európe najviac podieľajú na vytváraní pracovných miest. Spomeniem problém týkajúci sa budúceho vytvárania rozdielov na vnútornom trhu. Keďže členské štáty budú mať možnosť rozhodnúť sa, či toto opatrenie prijmú alebo nie, budeme mať krajiny s rôznymi pravidlami pre rovnaké firmy.

Budeme musieť venovať pozornosť tomu, aby sa predišlo negatívnym dôsledkom spôsobu uplatňovania týchto pravidiel vo vzťahu k pretrvávajúcemu úsiliu v boji proti podvodom a daňovým únikom a tiež proti hospodárskej a finančnej kriminalite (či už na vnútroštátnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni). Pozornosť bude potrebné venovať aj ochrane akcionárov a veriteľov.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Posledné dve kolá rozširovania Európskej únie priniesli starým aj novým členským štátom mnohé výhody, ale priniesli aj mnohé problémy. Myslím si, že rozhodnutie vytvárať určité nástroje pre mikrosubjekty by sa malo prijímať na európskej úrovni a nemalo by patriť do kompetencie jednotlivých členských štátov. Iba tak bude možné úspešne znížiť byrokraciu vo vzťahu k mikropodnikom a vytvoriť rovnováhu. Osobitnú pozornosť musíme venovať odstráneniu tých problémov, ktoré vytvárajú prekážky v činnosti mikropodnikov a odrádzajú ľudí od žiadostí o poskytnutie finančnej podpory z EÚ.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) V stredu Európsky parlament schválil návrh, ktorého cieľom je zrušiť povinnosť malých a stredných podnikov zverejňovať účtovnú závierku. V úsilí znížiť administratívnu záťaž Európska komisia navrhla, aby krajiny, ktoré budú mať záujem, mohli malé a stredné podniky oslobodiť od povinnosti každoročne zverejňovať účtovnú závierku v zmysle súčasných európskych právnych predpisov. Bola som proti tomuto zrušeniu, pretože v dôsledku návrhu Komisie sa viac ako 70 % európskych podnikov nebude musieť riadiť európskym regulačným a harmonizovaným rámcom.

Možnosť oslobodiť mikrosubjekty od povinnosti vypracovávať a uverejňovať účtovnú závierku nepomôže znížiť administratívnu záťaž. Obávam sa, že ak členské štáty nebudú pri uplatňovaní výnimky pre mikrosubjekty postupovať jednotne, spôsobí to rozdelenie jednotného trhu.

Z toho dôvodu sú belgickí poslanci a belgická vláda jednoznačne proti európskemu návrhu (Belgicko vytvorilo blokujúcu menšinu aj v Rade ministrov, v ktorej sa má o návrhu ešte hlasovať).

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Správa o návrhu smernice o ročnej účtovnej závierke spoločností rieši rámec a rozširuje povinnosť mikrosubjektov predkladať účtovnú závierku. Cieľom tohto opatrenia je znížiť administratívne zaťaženie a tým pomôcť zlepšiť konkurencieschopnosť a zvýšiť hospodársky rast mikrosubjektov. Vítam návrh spravodajcu, ktorý dáva členským štátom možnosť výberu a umožňuje im oslobodiť mikrosubjekty od povinnosti predkladať ročnú účtovnú závierku, t. j. vyňať ich z pôsobnosti tejto smernice. Ak ide o subjekty, ktoré sa obmedzujú na regionálny a miestny trh a nemajú cezhraničnú pôsobnosť, nemali by sa im ukladať ďalšie povinnosti vyplývajúce z európskych právnych predpisov platných pre európsky trh. Z uvedených dôvodov so znením správy súhlasím.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som proti správe pána Lehneho, pretože zrušenie povinnosti zostavovať účtovnú závierku pre mikrosubjekty nezníži skutočné náklady firiem a vytvorí veľkú právnu neistotu. Takáto výnimka oslabí dôveru potrebnú pre vzťahy medzi najmenšími podnikmi a tretími stranami (zákazníkmi, dodávateľmi, bankami).

Pre získanie úveru sú potrebné spoľahlivé informácie. Bez účtovného rámca môžu banky a ďalšie zainteresované strany, ktoré budú tieto informácie naďalej vyžadovať, hľadať výhovorky, aby im mohli obmedziť pôžičky. Táto situácia bude mať negatívny vplyv na najmenšie podniky.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (DE) Dnes som hlasovala proti správe pána Lehneho, pretože som presvedčená, že zníženie administratívnych výdavkov pre malé a stredné podniky sa musí realizovať ako súčasť jednotného a komplexného prístupu v celej Európskej únii.

Ak by sa tento návrh schválil, od povinnosti vypracovávať štandardnú ročnú účtovnú závierku by bolo oslobodených viac ako 70 % európskych firiem – v podstate viac ako 90 % firiem v Luxembursku.

V dôsledku toho by sme stratili dôležitý rozhodovací nástroj na zodpovedné riadenie príslušných podnikov.

Ak by členské štáty túto výnimku pre mikropodniky neprijali jednotným spôsobom – čo je vysoko pravdepodobné –, viedlo by to k roztriešteniu jednotného trhu.

Toto opatrenie preto považujem za neprimerané. Spoločnosti, ktoré vykonávajú najmä cezhraničný obchod, by boli znevýhodnené. Jediným rozumným riešením je zjednodušiť pravidlá pre všetky mikropodniky v Európe v rámci celej EÚ.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Práve v čase, keď hospodárska kríza tvrdo postihuje malé podniky, je našou povinnosťou usilovať sa poskytnúť im všetky možnosti, ktoré by im mohli pomôcť prekonať problémy a znovu oživiť európske hospodárstvo. V tejto súvislosti má odstránenie byrokracie veľký význam. Vítam rozhodnutie, ktoré sme dnes prijali. Dúfam, že toto rozhodnutie v prospech malých podnikov a hospodárstva ako takého bude vhodným a účinným spôsobom realizovať čo najviac členských štátov.

  Georgios Papastamkos (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pána Lehneho, pretože táto správa umožňuje členským štátom brať do úvahy rôzne dôsledky, ktoré by mohlo mať uplatňovanie smernice na ich vnútorné veci, najmä pokiaľ ide o počet spoločností, na ktoré sa smernica vzťahuje. Význam cezhraničných aktivít mikrosubjektov je zanedbateľný. Navyše, zverejňovanie ročnej účtovnej závierky zabezpečuje transparentnosť a je nevyhnutnou podmienkou prístupu mikrosubjektov na úverový trh a k zákazkám v súvislosti s verejným obstarávaním. Tiež má veľký význam aj pre vzájomné vzťahy medzi firmami.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovala som proti správe pána Lehneho a proti návrhu Komisie. Vo vzťahu k vnútornému trhu ich považujem za krok späť a myslím si, že prinášajú jasné riziko deformácie hospodárskej súťaže medzi európskymi malými a strednými podnikmi.

Povedzme si otvorene, dôsledky tohto návrhu sme poľutovaniahodným spôsobom podcenili. Navyše, správa a návrh nebrali do úvahy skutočnosť, že ak nebudeme mať európsku smernicu, každý členský štát bude v tejto záležitosti uplatňovať vlastné pravidlá. Preto nás neprekvapuje, že prevažná väčšina organizácií malých a stredných podnikov, európskych organizácií – a v mojom prípade aj belgické organizácie Únia strednej vrstvy a Federácia podnikov v Belgicku – je proti tomuto návrhu.

Áno, hovorím tisíckrát áno znižovaniu administratívnej záťaže podnikov, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, ale toto znižovanie musí byť jednotné, formou návrhu na všeobecnú revíziu štvrtej a siedmej smernice o práve obchodných spoločností.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Predložený návrh prináša členským štátom možnosť oslobodiť určité podniky (mikrosubjekty) od povinnosti vypracovávať a uverejňovať ročnú účtovnú závierku. Zníženie administratívneho zaťaženia podnikov, samozrejme, veľmi podporujem, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky a najmenšie podniky. Návrh Komisie sa však nepochybne minul účinkom. Predovšetkým, nie je jasné, či navrhovaný systém skutočne zníži administratívne zaťaženie týchto podnikov (štatistické údaje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, bude potrebné zozbierať iným spôsobom), a po druhé, tento text, ktorý umožňuje každému členskému štátu rozhodnúť sa, či danú výnimku uplatní, prináša nebezpečenstvo roztrieštenia vnútorného trhu (je veľmi pravdepodobné, že niektoré členské štáty výnimku uplatnia a iné nie). Tento návrh sa mal stiahnuť a otázka zjednodušenia administratívneho zaťaženia malých podnikov (obchodné právo, zjednodušenie požiadaviek na finančné výkazy, účtovníctvo, audity atď.) sa mala zohľadniť ako súčasť všeobecnej revízie štvrtej a siedmej smernice o práve obchodných spoločností, ktorá sa plánuje v blízkej budúcnosti. Preto som hlasoval proti správe pána Lehneho o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Cieľom súčasného návrhu je zjednodušiť podnikateľské prostredie a najmä požiadavky na predkladanie finančných informácií zo strany mikropodnikov s cieľom posilniť ich konkurencieschopnosť a potenciál rastu.

V tejto súvislosti vítam zmeny týkajúce sa zníženia administratívneho zaťaženia mikropodnikov, ktoré sa spomínajú v správe, pretože som presvedčený, že ide o dôležité opatrenie na stimuláciu európskeho hospodárstva a boj proti kríze. Aktivity mikropodnikov sa totiž obmedzujú len na miestne alebo regionálne trhy a vypracovávanie ročnej účtovnej závierky je pre tieto podniky zaťažujúce a zložité.

Nepodporujem však myšlienku oslobodenia mikropodnikov od povinnosti predkladať ročnú účtovnú závierku. Toto rozhodnutie patrí v podstate do kompetencie členského štátu, pretože by mohlo mať priame dôsledky na boj proti podvodom a daňovým únikom a na boj proti hospodárskej a finančnej kriminalite, ako aj na ochranu akcionárov a veriteľov.

Preto skôr ako konkrétny záväzok v dokumente, ktorým sa zachováva povinnosť viesť záznamy preukazujúce obchodné transakcie a finančnú situáciu spoločnosti, podporujem hľadanie vyvážených riešení s cieľom upraviť spôsob uplatňovania tohto opatrenia. Preto budem, hoci s istými výhradami, hlasovať za súčasnú správu.

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, prijatie iniciatívy Small Business Act v Parlamente v marci 2009 odštartovalo sériu politických návrhov zameraných na vytváranie priateľskejšieho podnikateľského prostredia pre malé a stredné podniky v Európe, okrem iného prostredníctvom zjednodušenia administratívy. Zrušenie účtovného systému v prípade takzvaných mikrosubjektov sa môže na prvý pohľad zdať ako významný krok k zjednodušeniu administratívy, ale vychádzajúc z dôležitosti finančných informácií pre všetkých akcionárov vrátane veriteľov, daňovú správu a obchodných partnerov, tento krok v konečnom dôsledku prinesie viac byrokracie a vyššie výdavky. Okrem toho spoločnosti prídu o užitočný nástroj pre interné nástupníctvo.

Podporujem však požiadavku Výboru pre hospodárske veci, podľa ktorej sa musí vplyv akéhokoľvek oslobodenia vo vzťahu k mikrosubjektom dôkladne posúdiť a zahrnúť do rámca všeobecnej revízie štvrtej a siedmej smernice. Tento návrh podľa môjho názoru neobsahuje nástroje potrebné na účinný boj proti byrokracii.

Preto som hlasovala proti návrhu Komisie. Keďže správa cteného kolegu pána Lehneho vychádza z rovnakých zásad ako návrh Komisie, nemohla som podporiť ani túto správu. Očakávam, že Rada urobí rozumné a premyslené rozhodnutie.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Hlasoval som za návrh vyňať mikrosubjekty (malé firmy) z právnych predpisov EÚ o účtovných štandardoch. Ide o mimoriadne dôležitý návrh, ktorý zníži nadmernú byrokratickú záťaž vo vzťahu k malým podnikom a pomôže každej z vyše piatich miliónov firiem ušetriť približne 1 000 GBP. EÚ prijala záväzok znížiť zaťaženie malých a stredných podnikov do roku 2012 o 25 % a tento právny predpis je mimoriadne dôležitým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa. Z malých firiem sa v budúcnosti často stávajú úspešní zamestnávatelia a tieto firmy musíme rozvíjať, najmä v časoch recesie.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Lehneho o ročnej účtovnej závierke mikrosubjektov, pretože hoci hodnotenie vplyvu Európskej komisie považujem za neúplné a nedostatočné, chcela som zaujať stanovisko, ktoré bude jasne podporovať zjednodušenie povinností v oblasti účtovníctva vo vzťahu k najmenším podnikom. Z hospodárskeho a sociálneho hľadiska nemá zmysel, aby najmenšie podniky podliehali rovnakým administratívnym obmedzeniam ako oveľa väčšie podniky. Veľmi malé podniky tvoria viac ako 85 % európskych firiem, inak povedané sú základným pilierom nášho hospodárstva, ktoré naliehavo potrebuje oživenie. Preto som presvedčená, že harmonizované zníženie povinností je v poriadku, ale musíme mať istotu, že neobmedzí prístup k úverom. Preto by sa hodnotenie malo realizovať celoplošne, pričom treba brať do úvahy celé hospodárske prostredie, ktoré veľmi malé podniky obklopuje, vzťahy s bankami, riadiacimi strediskami – v prípade francúzskych podnikov – a, samozrejme, so zákazníkmi. Nerozmýšľajme len o povinnostiach, preukážme dôveru našim podnikateľom a remeselníkom, ktorí potrebujú, aby sme znížili ich administratívne zaťaženie.

  Françoise Castex (S&D), písomne. − (FR) Hlasovala som proti návrhu, pretože tento návrh má z dlhodobého hľadiska opačný účinok na malé a stredné podniky v tom zmysle, že obmedzí ich prístup k úverom, pripraví ich o podmienky transparentnosti a dôveru, ktoré sú pre riadenie a dynamiku ich aktivít nevyhnutné. Nemyslím si, že by bolo na jednej strane možné žiadať väčšiu transparentnosť zo strany bánk tým, že ich budeme kritizovať za netransparentnosť finančných trhov, čo viedlo k súčasnej kríze, a na druhej strane hľadať spôsob, ako zrušiť nástroje transparentnosti, ktoré sú pre samotné hospodárske subjekty a pre hospodárske regulačné politiky, ktoré chceme realizovať na európskej úrovni, mimoriadne dôležité. Zjednodušenie povinností v oblasti účtovníctva pre malé, stredné a predovšetkým najmenšie podniky zostáva naďalej naliehavou požiadavkou. Európska komisia musí urýchlene zrevidovať štvrtú a siedmu smernicu o práve obchodných spoločností, čo by samo osebe prinieslo komplexné, spravodlivé a konzistentné riešenie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam schválenie správy pána Lehneho, ktorá určite prispeje k zníženiu administratívnej záťaže mikropodnikov. Malé podniky sa často sťažujú na nadmernú reguláciu, záťaž a byrokraciu, čo v mnohých prípadoch ohrozuje ich finančnú existenciu. Mikropodniky oprávnene argumentujú, že by nemali podliehať rovnakým pravidlám a predpisom ako väčšie podniky. Dúfajme, že pravidlá navrhované v tejto správe prispejú k vyššiemu obratu a väčšej konkurencieschopnosti mikropodnikov. Táto správa napriek tomu poskytuje členským štátom dostatočnú flexibilitu, aby mohli v pravý čas transponovať smernicu a vyhnúť sa problémom, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s obmedzením regulácie. Mikropodniky však budú môcť naďalej vypracovávať ročnú účtovnú závierku na báze dobrovoľnosti, predkladať ju audítorom a posielať do obchodného registra. Mikropodniky budú mať v každom prípade naďalej povinnosť viesť záznamy preukazujúce tržby a transakcie na účely administratívy a daňových informácií. V prípade, že túto výnimku uplatnia všetky členské štáty, Komisia predpokladá, že celkové úspory 5 941 844 mikropodnikov dosiahnu výšku 5,9 – 6,9 miliárd EUR. Ak túto výnimku uplatní portugalská vláda, vyňatie sa bude vzťahovať na 356 140 portugalských podnikov.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som proti návrhu smernice o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, ktorý bol prijatý v stredu 10. marca 2010. Hoci podporujem výrazné zníženie regulačného zaťaženia malých a stredných podnikov, myslím si, že požiadavky v oblasti účtovníctva tvoria aj významný nástroj riadenia vo vzťahu k externým partnerom (bankám, klientom, dodávateľom atď.). Obmedzením prístupu k úverom by mal tento návrh dlhodobý nepriaznivý vplyv na malé a stredné podniky vzhľadom na podmienky transparentnosti a dôveru, ktoré sú pre riadenie a dynamiku ich aktivít nevyhnutné. Je paradoxné na jednej strane žiadať väčšiu transparentnosť zo strany bánk tým, že ich budeme kritizovať za netransparentnosť finančných trhov, čo viedlo k súčasnej kríze, a na druhej strane hľadať spôsob, ako zrušiť nástroje transparentnosti, ktoré sú pre samotné hospodárske subjekty a pre hospodárske regulačné politiky na európskej úrovni, ktoré podporujem, mimoriadne dôležité.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) Európsky parlament, rovnako ako Európsky hospodársky a sociálny výbor, podporuje cieľ presadzovaný Komisiou, ktorá predložila túto iniciatívu a navrhla výnimku pre mikrosubjekty v súvislosti s administratívnymi požiadavkami a požiadavkami v oblasti účtovníctva, ktoré sú nákladné a vôbec nezodpovedajú potrebám a vnútornej štruktúre mikrosubjektov a hlavných užívateľov finančných informácií. Cieľom iniciatívy je prispieť k riešeniu viacerých štrukturálnych problémov, s ktorými sa komplexné spoločnosti stretávajú, a to pomocou riadneho uplatňovania Európskej charty pre malé podniky a v súlade s procesom, ktorý je súčasťou lisabonskej stratégie. Návrh Komisie na zjednodušenie považujem za pozitívny. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby regulačný rámec pomohol stimulovať podnikateľského ducha a inovácie v mikropodnikoch a malých podnikoch s cieľom zlepšiť ich konkurencieschopnosť a v čo najväčšej miere zvýšiť potenciál vnútorného trhu. Mikrosubjekty však musia naďalej podliehať povinnosti viesť záznamy preukazujúce obchodné transakcie a finančnú situáciu spoločnosti ako minimálnej norme, pričom k nej môžu členské štáty pridať ďalšie povinnosti. Ak to všetko splníme, som presvedčená, že malým a stredným podnikom pomôžeme znižovať byrokraciu, a to vítam.

Návrh uznesenia RC-B7-0151/2010

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože podporuje posilnenie hospodárskej koordinácie medzi európskymi krajinami, väčšiu súdržnosť medzi Paktom stability a rastu a ďalšími európskymi stratégiami, zavedenie ambiciózneho sociálneho programu v boji proti nezamestnanosti, väčšiu flexibilitu v súvislosti s dôchodkovým vekom a podporuje malé a stredné podniky.

Ďalej zdôrazňujem skutočnosť, že reforma žiada Komisiu, aby predložila nové stimuly pre členské štáty, ktoré zavádzajú stratégiu EÚ 2020, pričom za jej neplnenie bude možné štáty sankcionovať. To je pre úspech stratégie nevyhnutné, keďže čelíme spoločným problémom, ktoré si vyžadujú riešenie na európskej úrovni.

Vítam tiež rozhodnutie Európskej rady, ktoré vďaka väčšiemu zmyslu pre strategickú realitu prináša väčšiu transparentnosť a ciele, ktorých je síce menej, ale sú kvantifikované.

Napokon, nemôžem nespomenúť začlenenie poľnohospodárstva do tejto stratégie, pretože s tým sa v pôvodnom návrhu nepočítalo. Ak má Európa splniť svoje ciele, poľnohospodárstvo patrí nepochybne k jej najdôležitejším úlohám, či už z hľadiska hospodárstva, potravín a životného prostredia, alebo z hľadiska vyššej životnej úrovne vo vidieckych oblastiach, kde sa vytvoria nové pracovné príležitosti.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Stratégia EÚ 2020 musí vyriešiť problémy spôsobené s hospodárskou a finančnou krízou pomocou opatrení zameraných priamo na citlivé miesta v hospodárstvach členských štátov. Ak lisabonská stratégia nebola v dôsledku veľkého množstva stanovených cieľov dostatočne úspešná, stratégia pre východisko z krízy sa musí zamerať na niekoľko jasných, merateľných cieľov, ako sú účinné riešenia na boj proti nezamestnanosti, najmä medzi mladými, presadzovanie a poskytovanie podpory malým a stredným podnikom, ktoré vytvárajú najviac pracovných príležitostí a inovácií, ako aj zvýšenie prostriedkov pridelených z EÚ a zo štátnych rozpočtov na výskum a vývoj až do výšky 3 %.

Musíme si uvedomiť, že manévrovací priestor pre sociálne politiky v Európe sa v budúcnosti v dôsledku starnutia obyvateľstva zmenší, zatiaľ čo zvýšenie produktivity dosiahneme iba zvýšením investícií do technológií a vzdelávania. Ak chceme vybudovať konkurenčnejší pracovný trh, musíme reštrukturalizovať systémy sociálneho zabezpečenia a podporiť flexibilnejšie pracovné metódy. Táto stratégia musí zároveň podporovať rozvoj takých výrobných metód, ktoré budú ohľaduplné k životnému prostrediu a zdraviu ľudí.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Dňa 3. marca Európska komisia predložila stratégiu EÚ 2020, „stratégiu na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“. Tento návrh stanovuje päť kvantifikovaných cieľov Európskej únie do roku 2020, ktoré budú tvoriť rámec procesu a ktoré sa musia transformovať do vnútroštátnych cieľov: zamestnanosť, výskum a inovácie, zmena klímy a energetika, vzdelávanie a boj proti chudobe.

Táto stratégia sa zameriava na konkrétne, reálne a primerane kvantifikované ciele: zvýšenie zamestnanosti zo 69 % na minimálne 75 %, zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj na 3 % HDP, zníženie chudoby o 25 %, zníženie podielu záškoláctva zo súčasných 15 % na 10 % a zvýšenie podielu mladých ľudí do 30 rokov s vyšším vzdelaním zo súčasných 31 % na 40 %.

Hlasovala som za uznesenie o stratégii EÚ 2020, pretože ciele tejto stratégie budujú cestu, ktorou by Európa mala kráčať, a pretože uznesenie jasne a objektívne reaguje na problémy spôsobené hospodárskou a finančnou krízou vo vzťahu k nezamestnanosti, finančnej regulácii a vo vzťahu k boju proti chudobe. Tieto problémy budú referenčným bodom, ktorý nám umožní zhodnotiť dosiahnutý pokrok.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie. Keďže súčasné sociálne a hospodárske problémy nevieme riešiť na vnútroštátnej úrovni, musíme ich riešiť na európskej a medzinárodnej úrovni. Stratégia EÚ 2020 by mala byť predovšetkým účinným opatrením na prekonanie hospodárskej a finančnej krízy, keďže cieľom tejto stratégie je vytváranie nových pracovných miest a hospodársky rast.

Najdôležitejšou témou súčasných diskusií je obrovská nezamestnanosť v Európe, pretože členské štáty čelia stále rastúcej nezamestnanosti, ktorá predstavuje 23 miliónov nezamestnaných, čo spôsobuje vznik veľkých sociálnych problémov a zhoršovanie životných podmienok. Preto uznesenie Európskeho parlamentu venuje najväčšiu pozornosť vytváraniu nových pracovných miest a boju proti sociálnej izolácii.

Okrem toho Parlament vyzýva Komisiu, aby sa nezameriavala len na nezamestnanosť a sociálne problémy, ale aj na účinnejšie spôsoby ich riešenia, aby táto nová stratégia mala skutočný vplyv na bežný život ľudí. Chcela by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že Európa sa už poučila z chýb, keďže nebola schopná plne realizovať ciele stanovené v lisabonskej stratégii. Preto nová stratégia pre nadchádzajúce desaťročie musí byť založená na silnom systéme riadenia a musí zabezpečiť zodpovednosť. Preto dnešným hlasovaním za uznesenie vyzývam Komisiu a Európsku radu, aby sa zamerali na riešenie hlavných sociálnych problémov Európy a aby stanovili menej cieľov, ktoré však budú jasnejšie a reálnejšie a ktoré bude možné splniť.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam nedávne diskusie počas neformálneho stretnutia Rady dňa 11. februára, kde sa hovorilo o usmerneniach v súvislosti s novou stratégiou pre Európu pod názvom Európa 2020. Chcem zablahoželať Komisii k iniciatíve a v tejto oblasti, ktorá má pre budúcnosť Európy veľký význam, vyzývam na intenzívnejšiu spoluprácu s Parlamentom. Dôležité je investovať do poznatkov a reforiem, ktoré pomáhajú rozvíjať technologický pokrok, inovácie, vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom podporiť prosperitu, rast a zamestnanosť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Chcela by som zdôrazniť aj význam konkrétnych myšlienok tejto stratégie, ako je digitálny program. Je dôležité využiť tento potenciál čo najlepšie, aby sa Európa mohla zotaviť z hospodárskej krízy trvalo udržateľným spôsobom. Pre podporu rastu a zamestnanosti je rovnako dôležitá aj kohézna politika. Stratégia Európa 2020 by vo svojom regionálnom rozmere mala túto prioritu považovať za jeden z pilierov budovania bohatšej, prosperujúcejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Upozorňuje na potrebu vytvorenia mechanizmov financovania a riadenia, ktoré budú mať praktický vplyv na úspešnosť tejto stratégie.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vkladali sa veľké nádeje do lisabonskej stratégie, ktorej hospodárske, sociálne a environmentálne ciele boli rovnako nevyhnutné ako ambiciózne. Ďalšia stratégia, takzvaná stratégia EÚ 2020, o ktorej dnes hlasujeme, podľa mňa zďaleka nie je taká ambiciózna. Napriek tomu, že stanovuje splnenie určitých cieľov, ako sú 3 % HDP pre výskum a zachovanie Paktu stability a rastu (3 %), je poľutovaniahodné, že zamestnanosť a ekologický rozmer (ktorý sa výrazne zredukoval), nestoja v popredí záujmu tejto stratégie. Skutočná, globálna, trvalo udržateľná rozvojová stratégia je pre nás ešte stále v nedohľadne.

Napriek tomu som tento návrh podporila, pretože vzhľadom na krízu a mnohé jej dôsledky, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, je nepochybne jasné, že nemôžeme stáť a nečinne sa prizerať. Vítam prijatie odsekov týkajúcich sa ambiciózneho sociálneho programu a intenzívnejšej podpory malých a stredných podnikov. Stručne povedané, potrebujeme začať nový život. Dúfajme, že stratégia EÚ 2020 nám to umožní. Predovšetkým verme, že 27 členských štátov urobí pre zavedenie tejto stratégie všetko, čo bude v ich silách.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Stratégia 2020 by mala nahradiť lisabonskú stratégiu. V súvislosti s touto stratégiu tu existuje predovšetkým nebezpečenstvo pretrvávajúcich nedostatkov, slabých výsledkov a rovnakého sklamania ako v prípade lisabonskej zmluvy. Táto stratégia nie je skutočnou stratégiou obnovy ani novou perspektívou pre hospodársku, sociálnu, rozpočtovú a fiškálnu politiku Únie. Množstvo dobrých úmyslov je zmarených nedostatkom nových nástrojov, ktoré by ich mali realizovať.

Európa potrebuje iné ambície, občania očakávajú presvedčivejšie reakcie. Od začiatku krízy sa nezamestnanosť zvýšila o sedem miliónov. Banky znovu špekulujú, hedžové fondy nepodliehajú regulácii, občanov žiadame, aby si utiahli opasky, vo verejných službách sa robia drastické škrty a redukuje sa aj sociálna ochrana. Grécka kríza svedčí o nedostatku solidarity z našej strany.

Preto Európa musí diskutovať o inej vízii budúcnosti, takej, ktorá bude vychádzať zo skutočnej hospodárskej koordinácie, obnovy založenej na solidarite, stratégie ekologického rastu, energetického spoločenstva, kohézneho rozpočtu, vlastných zdrojov, investícií do vzdelania, výskumu, fiškálnej a sociálnej harmonizácie, boja proti daňovým rajom a zdaňovania medzinárodných finančných transakcií.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za spoločný návrh uznesenia o pokračovaní neformálneho stretnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 11. februára 2010. V snahe vybudovať trvalo udržateľné, inteligentnejšie a ekologickejšie sociálne trhové hospodárstvo si Európa musí stanoviť priority, na ktorých sa dohodne spoločne. Žiadny členský štát nemôže na tieto problémy reagovať samostatne. Politika EÚ nemôže byť len súčtom 27 národných politík. Ak budeme spolupracovať na dosiahnutí spoločného cieľa, prinesie to lepšie výsledky ako individuálna snaha.

To umožní EÚ stať sa vedúcou silou na svete a ukázať, že hospodársku dynamiku je možné zosúladiť so sociálnymi a ekologickými záujmami. Spolupráca umožní EÚ vytvoriť nové pracovné príležitosti v oblastiach, ako sú obnoviteľná energia, trvalo udržateľná doprava a energetická účinnosť. Pre tento účel treba vyčleniť dostatočné finančné prostriedky, ktoré umožnia vytvoriť príležitosti a využívať nové zdroje globálnej konkurencieschopnosti v EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska komisia zverejnila stratégiu Európa 2020, ktorá nahrádza neúspešnú lisabonskú stratégiu a predkladá Európe dôležité a ambiciózne výzvy. Tieto výzvy sa týkajú v zásade piatich oblastí, ktoré Komisia považuje za strategické: (i) zamestnanosti, (ii) výskumu a inovácií, (iii) zmeny klímy a energetiky, (iv) vzdelávania a (v) boja proti chudobe.

Tieto oblasti sú v podstate kľúčové, ak má Európa prekonať krízu a opätovne potvrdiť úlohu dôležitého hráča na svetovom trhu a dosiahnuť vysokú úroveň rozvoja a konkurencieschopnosť hospodárstva, ktoré bude vytvárať bohatstvo, zvyšovať zamestnanosť a podporovať inovácie. Európska únia skutočne vyžaduje ambíciu riešiť problémy spôsobené krízou, ale táto ambícia nesmie skomplikovať úsilie v oblasti rozpočtovej konsolidácie, ktorá sa od členských štátov vyžaduje v dôsledku oslabenia verejných financií a ich nadmerného deficitu. Z rovnakého dôvodu považujem za nevyhnutné posilniť ciele stratégie EÚ 2020.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Základom stratégie EÚ 2020 by mala byť zásada solidarity medzi občanmi, generáciami, regiónmi a vládami. Týmto spôsobom, prostredníctvom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, budeme schopní bojovať proti chudobe a zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Táto zásada solidarity musí predstavovať záruku európskeho sociálneho modelu.

Musíme pouvažovať o reštrukturalizácii systémov sociálneho zabezpečenia a zaručení minimálnych sociálnych práv na európskej úrovni, ktoré uľahčia slobodný pohyb pracovníkov, odborníkov, podnikateľov, výskumných pracovníkov, študentov a dôchodcov. Účinné využívanie zdrojov sa v dôsledku tejto zásady a následnej potreby trvalej udržateľnosti stáva nevyhnutnosťou.

Táto stratégia musí priniesť vytváranie nových pracovných príležitostí. Je neprípustné, aby EÚ mala približne 23 miliónov nezamestnaných. Preto je veľmi dôležité podporovať podnikanie a byrokratické a fiškálne úľavy pre malé a stredné podniky.

To však neznamená, že by sme mali zabúdať na priemysel a poľnohospodárstvo. Musíme pokračovať v reindustrializácii Európy. Naším cieľom musí byť aj trvalo udržateľné poľnohospodárstvo s kvalitnou produkciou. Ak chceme splniť tento cieľ, musíme presadiť trvalo udržateľný rozvoj primárneho sektora a prevziať iniciatívu v oblasti vedeckého výskumu, poznatkov a inovácií.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Európa 2020, oficiálna nástupnícka stratégia takzvanej lisabonskej stratégie musí na začiatku náležite zhodnotiť metódy predchádzajúcej stratégie. Na základe toho by zistila, že prístupy, ktoré uplatňovala, konkrétne liberalizácia dôležitých hospodárskych sektorov, deregulácia a vyššia flexibilitu pracovného práva, v praxi priniesli zvýšenie nezamestnanosti, neistotu, chudobu, sociálne vylúčenie a hospodársku stagnáciu a recesiu.

Komisia a Parlament dnes v týchto prístupoch pokračujú. Navrhovaný smer je jasný a sociálne ani ekologické frázy, ktoré sa snažia používať, nepomôžu zakryť úplné zameranie sa na jednotný trh, presadzovanie liberalizácie, čoraz väčšiu komercializáciu aspektov sociálneho života, nedostatočnú istotu zamestnania a štrukturálnu nezamestnanosť.

Pokiaľ ide o tieto prístupy, medzi pravicou a sociálnymi demokratmi existuje jasný konsenzus. Napokon, v posledných rokoch boli spoločne jeho vernými protagonistami. Táto stratégia v zásade nie je ničím iným ako reakciou dvoch tendencií v rámci jedného systému na štrukturálnu krízu tohto systému. Ak budeme pokračovať v tomto prístupe, stratégia sama osebe spôsobí novú a ešte hlbšiu krízu. Ak budeme pokračovať v tomto prístupe, stratégia sa nevyhnutne stretne s odporom a zamestnanci a občania budú proti nej.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Odmietnutie nášho návrhu uznesenia je poľutovaniahodné. V uznesení sme okrem návrhu na rozsiahly proces diskusií o návrhoch, ktoré už Európska komisia predložila, a kompletného hodnotenia výsledkov lisabonskej stratégie s cieľom prijať závery pre novú stratégiu Európa 2020 predložili aj súbor nových návrhov, ktoré podporujú zvýšenie produktivity a vytvorenie zamestnanosti s právami, riešia problém nezamestnanosti a chudoby a zaručujú rovnosť sociálneho pokroku. Nové návrhy by vytvorili nový makroekonomický rámec na podporu trvalo udržateľného rozvoja, posilnenie vnútorného dopytu a zlepšenie vzťahu k životnému prostrediu. Tento rámec je založený na vyšších mzdách, plnej zamestnanosti s právami a hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Hlasovali sme proti prijatému spoločnému uzneseniu, pretože nerieši podstatu problému, nenavrhuje opatrenia, ktoré by boli alternatívou Paktu stability a nenavrhuje ukončenie liberalizácie a flexibility pracovného trhu, ktoré viedli k zvýšeniu neistoty zamestnania a nízkym mzdám. Takto umožníte Európskej komisii naďalej podporovať viac-menej rovnaký prístup, ktorý priniesol nezamestnanosť viac ako 23 miliónom občanov a vyše 85 miliónov ľudí priviedol do chudoby.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, za posledné dve desaťročia Európska únia dosiahla úspechy v mnohých oblastiach, počnúc tromi ambicióznymi rozšíreniami až po zavedenie spoločnej meny, eura. Občania Európskej únie pracujú menej ako Američania alebo Japonci (počet odpracovaných hodín za rok je o 10 % nižší) a odchádzajú skôr do dôchodku. Počas krízy nebude jednoduché udržať tento trend na rovnakej úrovni, preto ma potešilo prijatie ráznych opatrení zo strany Európskej rady a Európskej komisie, ktoré sa zameriavajú na vytvorenie komplexnej hospodárskej stratégie – Európa 2020.

Pred zasadnutiami Európskej rady v marci a júni tohto roku, ktoré dajú stratégii konečnú podobu, treba zároveň povedať, že vo vzťahu k dokumentu Európskej komisie, ktorý bol predložený 3. marca tohto roku, existuje množstvo pochybností. Po prvé, aké údaje sa použijú ako základ pre stanovenie národných cieľov v 27 rôznych členských štátoch Európskej únie? Aké sankcie alebo odmeny čakajú členské štáty, ktoré splnia alebo, naopak, nesplnia ciele stanovené v stratégii? Napokon, akú úlohu bude v celom procese zohrávať Európsky parlament, keďže doposiaľ projekt stratégie Európa 2020 riadili výlučne Rada a Komisia? Na tieto otázky musíme nájsť odpovede ešte pred júnovým zasadnutím Európskej rady. V opačnom prípade, budem citovať pána Barrosa, Únia zmešká svoj „okamih pravdy“.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, po trpkom neúspechu lisabonskej stratégie, ktorá mala v roku 2010 v Európe vybudovať najkonkurencieschopnejšie znalostné hospodárstvo, tu máme stratégiu EÚ 2020, ktorá je len rozšírením lisabonskej stratégie. Rovnako presadzuje flexibilitu pracovného trhu, neistotu zamestnania pracovníkov, zvýšenie hospodárskej súťaže na európskej a medzinárodnej úrovni, liberálnu reformu národných systémov sociálneho zabezpečenia a absolútne rešpektovanie nezmyselného Paktu stability a rastu...

Všetky tieto prvky spôsobia, že táto stratégia, rovnako ako predchádzajúca lisabonská stratégia, prinesie národnú a sociálnu dezintegráciu. Inšpiráciou k inováciám boli iba vaše nové vrtochy: chcete zaviesť povinné a záväzné európske hospodárske riadenie, hoci bruselská Európa sa vo vzťahu ku kríze ukázala ako úplne neefektívna, a pod zámienkou takzvaného globálneho otepľovania, ktoré sa čoraz viac prejavuje ako ideologická výhovorka, inklinujete k celosvetovému riadeniu. Budeme hlasovať proti tomuto textu.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som proti tomuto uzneseniu, pretože nekladie dostatočný dôraz na plnú zamestnanosť. Po druhé, naše priority by sa mali viac zameriavať na boj proti chudobe a trvalo udržateľný rast. Európsky parlament tiež premeškal príležitosť zdôrazniť potrebu boja proti všetkým formám neistého zamestnávania prostredníctvom smernice o práci na čiastočný úväzok, zaviesť súbor sociálnych práv, ktoré budú zaručené bez ohľadu na typ pracovnej zmluvy, a zaviesť opatrenia na boj proti zneužívaniu subdodávateľských vzťahov a dokonca proti neplateným stážam. Napokon, toto uznesenie prehliada potrebu harmonizovať daňový základ, čo má kľúčový význam pre vytvorenie európskeho sociálneho modelu. Niet pochýb o tom, že Európsky parlament premeškal veľkú príležitosť vo vzťahu k budovaniu sociálnej a trvalo udržateľnej Európy.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Všetci si uvedomujeme skutočnosť, že stratégia 2020 neobsahuje ani dostatočnú ekologickú a sociálnu politiku. Ďalším dôležitým zistením je to, že jej ciele sú nejasné a hospodárska kríza sa nerieši spôsobom zodpovedajúcim jej závažnosti. Preto si myslím, že úlohou uznesenia, o ktorom hlasujeme v pléne Európskeho parlamentu, je významne prispieť k európskej vízii na nasledujúcich 10 rokov.

Napriek tomu, že naša úloha poslancov sa obmedzuje na text zmluvy, aj my môžeme výrazne prispieť k riešeniu tejto otázky. Musíme však očakávať, že členské štáty prejavia politickú vôľu a budú konštruktívnym spôsobom reagovať na naše stanovisko.

Ciele ako „sociálne trhové hospodárstvo“ a „rozpočet vyjadrujúci vyspelý, inkluzívny a trvalo udržateľný rast“ sú pre prekonanie dôsledkov hospodárskej krízy nevyhnutné.

Investície do vzdelania, podpora mobility študentov a získavanie nových odborných skúseností vyhovujúcich požiadavkám pracovného trhu – to sú kroky, pre ktoré musíme navrhnúť reálne akčné plány.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) V súvislosti so stratégiou EÚ 2020 bude dôležitú úlohu pri dosiahnutí úspechu v budúcnosti Európy zohrávať poľnohospodárstvo. Európska poľnohospodárska politika má veľký význam najmä v oblasti trvalo udržateľného rastu, zamestnanosti a zmeny klímy, pretože zohráva nenahraditeľnú úlohu pri udržiavaní pracovných miest vo vidieckych a prímestských oblastiach. Okrem toho by sme nemali zabúdať, že poľnohospodárstvo zásobuje 500 miliónov Európanov kvalitnými potravinami, poskytuje prácu 40 miliónom občanov a vytvára ročný obrat vo výške približne 1,3 bilióna EUR. Výroba obnoviteľnej energie poskytuje ďalšie pracovné príležitosti a pomáha znížiť emisie CO2 a závislosť od fosílnych palív. Poľnohospodárstvo je inovatívne, vytvára hodnoty a je reálnym zdrojom trvalo udržateľných regionálnych hospodárskych cyklov. Európskej poľnohospodárskej politike preto treba v kontexte novej stratégie venovať väčšiu pozornosť.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Chcel by som upozorniť na nesúlad medzi cieľmi stratégie 2020 a účinkami dôsledkov navrhovaných zmien na rozpočtové priority pre obdobie rokov 2014 – 2020. Jedným z týchto cieľov je zlepšiť environmentálne podmienky. Zmena rozpočtových priorít navrhuje obmedzenie prostriedkov na spoločnú poľnohospodársku politiku, čo znamená, že v roku 2020 bude poľnohospodárstvo vysoko efektívne alebo dokonca úplne spriemyselnené. Táto skutočnosť prinesie ohrozenie životného prostredia, čo následne znamená, že EÚ sa bude musieť odkloniť od európskeho modelu poľnohospodárstva, ktorý venuje primeranú starostlivosť životnému prostrediu, krajine, biodiverzite, stavu zvierat, trvalo udržateľnému rozvoju a sociálnym a kultúrnym hodnotám vidieckeho prostredia. Jedna stará múdrosť hovorí, že lepšie je nepriateľom dobrého. O životné prostredie by sme sa mali starať tak, aby sme mu neškodili.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Cieľom budúcej stratégie Európskej únie je akceptovať súčasné a budúce výzvy a zvládnuť ich čo najlepšie. V kontexte stratégie EÚ 2020 bude dôležitú úlohu zohrávať najmä poľnohospodárstvo, a to vo vzťahu k novým výzvam definovaným EÚ, ako sú ochrana životného prostredia a klímy, obnoviteľné zdroje energie, biodiverzita, trvalo udržateľný rast a zamestnanosť, predovšetkým vo vidieckych oblastiach. Európa si musí uvedomiť, že od poľnohospodárstva priamo či nepriamo závisí približne 40 miliónov pracovných miest.

Najvyššou prioritou však musí naďalej zostať zabezpečenie dodávok vysokokvalitných potravín pre 500 miliónov Európanov, najmä vzhľadom na zdvojnásobenie výroby potravín do roku 2050. Európskej poľnohospodárskej politike sa preto v kontexte novej stratégie musí venovať väčšia pozornosť.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Stratégia EÚ 2020 je po neúspechu lisabonskej stratégie novou príležitosťou pre EÚ presadiť sa ako svetová hospodárska veľmoc. Vzhľadom na svetovú hospodársku krízu musí byť stratégia EÚ 2020 modelom, ktorý musia nasledovať všetky členské štáty s cieľom priblížiť sa k novej ére s novými paradigmami, ktoré podporia trvalo udržateľný rozvoj založený na osvedčených postupoch.

Po strate mnohých miliónov pracovných miest v EÚ musí byť boj proti nezamestnanosti základným kritériom. Musíme byť schopní vytvoriť pracovné príležitosti a naša pracovná sila musí byť lepšie pripravená a kvalifikovaná. To bude možné dosiahnuť iba plnou podporou malých a stredných podnikov, ktoré vytvárajú väčšinu pracovných príležitostí. Avšak ak má byť stratégia EÚ 2020 úspešná, nemôžeme robiť rovnaké chyby ako v prípade lisabonskej stratégie, najmä pokiaľ ide o nedostatok záväzkov a zodpovednosti zo strany členských štátov.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Hlasoval som za spoločný návrh uznesenia Európskeho parlamentu (RC-B7-0151/2010). Zámerom stratégie EÚ 2020 je stanoviť nové ciele, nielen pokiaľ ide o politické kroky, ale aj o spôsob nášho myslenia. V snahe dosiahnuť čo najlepšie oživenie po období krízy musíme vytvoriť spoločné nástroje a mechanizmy, ktoré nám okrem odstránenia dôsledkov súčasnej hospodárskej krízy umožnia vhodným spôsobom reagovať na budúce krízy, ba dokonca im úplne zabrániť. Komisia, Parlament a všetky inštitúcie EÚ by mali mať na pamäti, že ich prioritou je pracovať pre spoločné dobro európskych občanov. Pre nás sú, samozrejme, najdôležitejšie problémy občanov a sú to práve občania, ktorým by sme mali slúžiť tým, že im poskytneme radu, ponúkneme pomoc a podnikneme potrebné kroky. V kontexte krízy sú problémy ako nezamestnanosť, chudoba a sociálne vylúčenie na dennom poriadku. Ak chceme vybudovať modernú, plne inovatívnu a súdržnú Európu založenú na rozvoji, musíme občanom v budúcnosti zaručiť pocit bezpečia. Mrzí ma, že v pôvodných návrhoch týkajúcich sa stratégie EÚ 2020 sa nespomína poľnohospodárstvo. Hospodárska obnova a realizácia cieľov environmentálnej politiky sú súčasťou poľnohospodárskej politiky. Bez začlenenia tejto politiky do stratégie EÚ 2020 a do každej ďalšej stratégie nemáme šancu splniť naše ciele, a to nielen v oblastiach, ktoré som práve spomenul, ale aj v mnohých ďalších.

  Georgios Papastamkos (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som proti druhej časti odseku 6 spoločného návrhu uznesenia o stratégii EÚ 2020, pretože jeho cieľom je pokračovať v likvidácii tradične postaveného európskeho sociálneho štátu. EÚ by mala viac zviditeľniť sociálnu úniu tým, že konkurenčný tlak na medzinárodnej hospodárskej scéne zbaví síl, ktoré jasne likvidujú výhody sociálneho zabezpečenia a štruktúr alebo podporujú sociálny damping. Zdá sa, že sociálna politika a politika zamestnanosti sa selektívne a flexibilne prispôsobujú trhovým silám.

Jednotná stratégia má tendenciu hľadať inštitucionálnu integritu vo všetkom, čo súvisí s trhovými silami, zdá sa však, že v otázke politiky regulácie vplyvov javov, ktoré majú nepriaznivý účinok na zjednocovanie (ako je nezamestnanosť, regionálne nerovnosti a nedostatočná sociálna súdržnosť), nie je dokonalá. Situácia si v týchto časoch viac ako kedykoľvek predtým vyžaduje sociálnejšiu Európu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože som presvedčená, že stratégia EÚ 2020 musí byť účinnou reakciou na hospodársku a finančnú krízu a mobilizovaním a koordinovaním vnútroštátnych a európskych nástrojov musí dať procesu obnovy nové impulzy a európsku súdržnosť.

Podporujem potrebu intenzívnejšej spolupráce s národnými parlamentmi a občianskou spoločnosťou, pretože účasť viacerých hráčov zvýši tlak na vnútroštátne správne orgány, čo prinesie výsledky.

Zároveň si myslím, že európsky priemysel by mal využiť svoju vedúcu úlohu v oblasti udržateľného hospodárstva a technológií ekologickej mobility využitím ich vývozného potenciálu. Tým sa zníži závislosť od surovín a uľahčí sa dodržanie nevyhnutných cieľov 20 – 20 – 20 týkajúcich sa zmeny klímy.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Európa v roku 2010 ani zďaleka nebola najkonkurencieschopnejším svetovým hospodárstvom. Zníženie HDP o 4 % a 23 miliónov nezamestnaných svedčia o tom, že nie je práve v najlepšom stave. Ak Európska únia potrebuje na vrátenie hospodárstva a zamestnanosti do starých koľají poriadny elektrický šok, musí použiť úplne inú metódu ako v prípade lisabonskej stratégie. Zároveň musí brať do úvahy aj nadchádzajúce rokovania v oblastiach energetiky, zmeny klímy, priemyslu a poľnohospodárstva. Preto podporujem odhodlanie novej stratégie 2020 s nádychom pragmatizmu. Zabezpečiť, aby 75 % ľudí v produktívnom veku malo prácu a staviť na investície do výskumu 3 % HDP – dosiahnuť tieto ciele je pre Európu dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Otázkou však je, či 27 hlavných miest bude spolupracovať. Práve preto žiadame v súvislosti so stratégiou EÚ 2020 zavedenie sankcií a stimulov pre dobrých a zlých žiakov (oddiel 14). Sankcie na jednej strane a stimuly na strane druhej. Cukor a bič. Metóda stará ako svet sám, ale funguje.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti spoločnému návrhu uznesenia RC7-0151/2010, ktorý bol dnes predložený na hlasovanie v Parlamente. Dôvod je rovnaký ako v prípade hlasovania o druhej Barrosovej Komisii, keď sme my Zelení hlasovali proti: nedostatok ambícií. V tomto prípade sú na rade najväčšie parlamentné politické skupiny, aby zabránili prijatiu nariadenia, ktoré je len prázdnym gestom – neobsahuje žiadny hospodársky, sociálny ani ekologický návrh. Som presvedčený, že Európania od tohto Parlamentu očakávajú viac.

Počas prípravy stratégie EÚ 2020 stál Parlament EÚ bokom. Teraz, keď má šancu s oneskorením reagovať, jeho najväčšie politické skupiny sa spojili v úsilí presadiť bezvýznamné uznesenie. Premárnili sme príležitosť zapojiť Európsky parlament ako inštitúciu do rozpravy o danej problematike a do centra diania.

  Richard Seeber (PPE), písomne. – (DE) Kľúčový význam má otázka, kde by sa EÚ mala nachádzať vo vzťahu k zamestnanosti a hospodárskemu rozvoju v roku 2020. Najmä v takýchto časoch hospodárskej krízy by stratégia EÚ 2020 mala byť hnacím motorom, ktorý nám pomôže dostať sa z neistoty. Najdôležitejšie je stanoviť si ciele, ktoré budeme schopní splniť. Politika nie je samoúčelná, má za cieľ vytvoriť reálne programy, s ktorými obyvateľstvo a hospodárstvo budú schopné udržať krok. Trvalo udržateľné hospodárstvo musí byť pri plánovaní najbližšej budúcnosti hlavnou témou.

Tento cieľ musíme plniť postupne, predovšetkým vo vzťahu k zmene klímy. Európu bude čoraz viac znepokojovať aj otázka zabezpečenia surovín. Z toho dôvodu by sme mali už teraz pripraviť cestu pre trvalo udržateľné využívanie surovín a viesť európsku politiku týmto smerom.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Hlasoval som proti spoločnému návrhu uznesenia z dôvodu, že tri hlavné skupiny zjavne využívajú tento návrh na podporu rovnakého prístupu v štýle „postupujeme ako zvyčajne“, aký mala druhá Barrosova Komisia. Moji voliči očakávajú iný prístup a chcú, aby stratégia Európa 2020 zaviedla nový ekologický dohovor, zelenú revolúciu 21. storočia, ktorá zosúladí rozvoj ľudstva s fyzickými možnosťami Zeme.

Európska únia sa naďalej zaväzuje k politike nekritického rastu HDP. Zelení a ochrancovia životného prostredia však chcú, aby sa stratégia Európa 2020 nezameriavala len na rast HDP, ale na širší politický koncept budúcnosti EÚ ako sociálnej a trvalo udržateľnej Únie, pre ktorú budú v centre záujmu jej politík ľudia a ochrana životného prostredia s cieľom zabezpečiť ľuďom blahobyt a vytvoriť každému čo najlepšie príležitosti. Podľa nášho názoru musí byť súčasťou HDP aj súbor ukazovateľov životnej úrovne, ktoré budú brať do úvahy rozsiahle vonkajšie hospodárske faktory a tlak na životné prostredie. Preto naša skupina predložila osemstranový text, ktorý podrobne vysvetľuje náš alternatívny prístup. Tento text považujem v porovnaní s kompromisom troch najväčších skupín za lepšie riešenie.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Hlasoval som proti uzneseniu o stratégii EÚ 2020 z dôvodu schválenia odseku 6, v ktorom sa hovorí o reštrukturalizácii systémov sociálneho zabezpečenia a väčšej flexibilite pracovníkov. Okrem toho uznesenie vyzerá skôr ako zmes viac alebo menej dobrých zámerov, ktoré sú na škodu konkrétnym kvantitatívnym a kvalitatívnym cieľom. Preto by sa mohlo zdať, že takmer úplné zlyhanie lisabonskej stratégie v roku 2010 sa vôbec nebralo do úvahy.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Zámerom stratégie Európa 2020 je vytvoriť plán pre budúcnosť s cieľom dosiahnuť hospodársky rast a podporiť vytváranie pracovných miest v Európskej únii. Prístup stratégie musí vychádzať z cieľov, ktoré sa zameriavajú na trvalo udržateľné sociálne trhové hospodárstvo, udržateľnú znalostnú spoločnosť a na úlohu malých a stredných podnikov v podpore zamestnanosti.

Ústredným prvkom tejto stratégie musí byť silná, moderná a flexibilná kohézna politika. V novej Lisabonskej zmluve zohráva kohézna politika formou celoplošného uplatňovania významnú úlohu v reakcii na nové výzvy Európskej únie. V tejto súvislosti môžeme cieľ európskej územnej súdržnosti považovať za rozhodujúci.

Priority európskej súdržnosti sa musia zameriavať nielen na podporu konkurencieschopnosti na európskej úrovni prostredníctvom účinného prerozdelenia prostriedkov, ale aj na pomoc znevýhodneným regiónom prekonať sociálne a hospodárske problémy a zmierniť existujúce nerovnosti.

Je treba vyzdvihnúť aj aktívnu úlohu európskych regiónov pri podpore tejto stratégie. Zdôrazniť treba aj význam riadenia na rôznych úrovniach. Vo vzťahu k stratégii Európa 2020 bude žiaduce dôsledne prerozdeliť ciele, úlohy a zodpovednosť medzi Európsku úniu, členské štáty a miestne a regionálne orgány.

Z uvedených dôvodov som hlasoval za spomínaný návrh uznesenia.

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vypracovanie stratégie na východisko z krízy je z krátkodobého hľadiska rozhodujúce, ale zo strednodobého hľadiska potrebujeme niečo viac. Ak chceme dať nášmu sociálnemu trhovému hospodárstvu, nášmu sociálnemu modelu skutočnú šancu, potrebujeme vyšší hospodársky rast, ekologický rast, ktorý nám umožní stať sa konkurencieschopnými a vytvoriť nové pracovné miesta. Ak si chceme udržať životnú úroveň vo svetovom hospodárstve, musíme nevyhnutne prijať záväzok investovať do výskumu a vývoja, inovačných produktov, výrobných procesov a služieb.

Stratégia 2020 navrhovaná Komisiou obsahuje aj impulz smerom k štrukturálnej reforme. Veľký význam má aj skutočnosť, že Komisia zmenila taktiku a zameriava sa na viacero menších cieľov, ktoré sú merateľné a prispôsobené jednotlivým členským štátom. Ako uznesenie správne konštatuje, stratégia nezaručuje, že stanovené ciele bude možné splniť. Chýbajúci mechanizmus skutočných sankcií v prípade nesplnenia cieľov a dokonca pri nedostatočnom úsilí splniť tieto ciele znamená, že stratégia 2020 je rovnako nekvalitná ako jej predchodkyňa.

Spoločné uznesenie vytvára dobrý základ pre ďalšie diskusie s Komisiou, Radou a predsedom Európskej rady. To je dôvod, prečo som dôrazne hlasovala za toto uznesenie.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Spoločný návrh uznesenia Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu o stratégii EÚ 2020 vyjadruje spoločné rozhodnutie politických predstaviteľov kapitálu využiť všetky prostriedky na krutý útok a presadenie protiľudových plánov proti pracujúcej triede a pracovníkom v EÚ. Stratégia EÚ 2020 nadväzuje na lisabonskú stratégiu a umocňuje jej protiľudový charakter stanovením strategických cieľov a plánov na podporu kapitálu monopolov a pre základnú mzdu pracovníkov a sociálne práva pripravila Prokrustovu posteľ. Aby som bol presný, priniesla rozsiahle uplatňovanie slávnej „flexiistoty“ v kombinácii s „celoživotným vzdelávaním“, „vzdelávaním a rekvalifikáciou“, „mobilitu“ pracovníkov, zrušenie kolektívnych zmlúv, spoločné pracovné miesta, drastické zníženie miezd a dôchodkov, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a rozsiahle zmeny v sociálnom poistení, zdravotníctve, sociálnych dávkach a vzdelávaní. Kapitálu poskytuje obrovské sumy zo štátnych pokladníc vo forme dotácií a stimulov na „ekologický rozvoj“. Komunistická strana Grécka hlasovala proti návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o stratégii EÚ 2020.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) Jacques Delors kedysi dávno povedal, že človek nemôže mať rád jednotný trh alebo jednotnú menu. Ja mám rada Úniu, ktorá berie skutočné potreby rodín v členských štátoch vážne, prísne v súlade s vnútroštátnymi a európskymi právomocami. Keď však čítam stratégiu EÚ 2020 a naše parlamentné uznesenie, zisťujem, že naše ambície sa obmedzujú na nesmelé flirtovanie s trhovým hospodárstvom. Vôbec neuznávame investície občanov do sociálnej súdržnosti ani solidaritu medzi generáciami. Nemali by sme zmeniť pohľad na pracovné vzťahy a vytváranie pridanej hodnoty, z ktorej bude mať úžitok celá spoločnosť? Komisia navrhuje kvantifikovaný cieľ na boj proti chudobe. Tento krok nevyhnutne prinesie len metódu „zbierania smotany“, ktorá najchudobnejším občanom sotva pomôže. Skutočnosť, že neexistuje prehľad ukazovateľov chudoby, mimochodom svedčí o tom, že celkom nechápeme, čo chudoba znamená. Chudoba znamená oveľa viac než len nemať prácu a tí, ktorí dennodenne zažívajú extrémnu chudobu, nehľadajú len prácu, chcú mať riadny prístup k existujúcim právam. Európa 2020 by mala na túto situáciu reagovať s väčším zanietením a odhodlaním. Preto som sa zdržala hlasovania.

Návrh uznesenia RC-B7-0136/2010

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Prečítala som si správu sudcu Richarda Goldstona, ako aj závery veľvyslankyne Dory Holdovej, ktoré vyvrátili mnoho argumentov predložených v správe vyšetrovacej misie OSN, ktorú vedie sudca Goldstone. Keď som ich porovnávala, všimla som si predpojatosť Goldstonovej správy, a preto som nepodporila uznesenie o vykonávaní odporúčaní Goldstonovej správy týkajúcich sa Izraela a Palestíny.

Konanie musí byť preskúmané transparentným a nestranným spôsobom vo vzťahu k obom stranám konfliktu. Goldstonova správa neuvádza dôvod, ktorý podnietil izraelskú operáciu v Gaze: takmer 12 000 raketových a mínometných útokov na izraelských civilistov. Po stiahnutí izraelských síl z Gazy sa počet raketových útokov zvýšil o 500 %. Zatiaľ čo v roku 2004 bolo proti izraelskému územiu podniknutých 281 raketových útokov a v roku 2005 179 raketových útokov, po stiahnutí Izraelčanov z Gazy (v septembri 2005) sa počet útokov zvýšil na 946 v roku 2006 a 783 v roku 2007, pričom v roku 2008 sa uskutočnilo 1 730 útokov.

V rámci Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva nehlasoval za prijatie Goldstonovej správy ani jeden jediný členský štát Európskej únie. Dodržiavanie medzinárodného práva musí byť prioritou pre všetky zainteresované strany.

  Andrew Henry William Brons (NI), písomne. – Rozhodli sme sa, že sa zdržíme všetkých hlasovaní o Palestíne a Izraeli. Nemohli by sme hlasovať za uznesenie, ktoré chce dať Európskej únii právomoc vykonávať zahraničnú politiku, lebo by to bolo v rozpore s našou politikou neutrality v rámci konfliktu. K Izraelu, Palestíne a k iným arabským a moslimským krajinám zaujímame postoj založený na neutrálnej politike. Naša politika však nie je neutralitou založenou na ľahostajnosti. Predovšetkým uznávame, že útoky na civilistov, či už zo strany štátov, alebo organizácií, sú absolútne neprijateľné. Okrem toho by nás potešilo, keby sme boli svedkami ukončenia konfliktu prostredníctvom čestnej dohody.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Keď som začiatkom tohto roka navštívila Gazu, osobne som videla, aké je mimoriadne dôležité, že Parlament v tejto oblasti vyvíja aktivitu. Goldstonove odporúčania treba vykonať v plnom rozsahu. Túto záležitosť budem v nasledujúcich mesiacoch sledovať.

  Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Hoci uznávam, že konflikt v Gaze a na Západnom brehu Jordánu je humanitárnou tragédiou, nebudem hlasovať za existenciu medzinárodného vplyvu európskych inštitúcií, keďže neuznávam Európsku úniu. Moje svedomie týkajúce sa tejto témy sa odráža v tom, ako som 10. marca 2010 v Parlamente hlasoval.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporil som toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva je nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe. Uznesenie vyjadruje znepokojenie nad tlakmi, ktoré izraelské orgány a orgány v Gaze vyvíjajú na mimovládne organizácie, pretože spolupracovali s Goldstonovou vyšetrovacou misiou. Zároveň žiada bezpodmienečné ukončenie blokády Gazy a vyzýva Európu, aby verejne naliehala na Izrael a Palestínčanov, aby vykonali Goldstonove odporúčania. Samotná Goldstonova správa prichádza k záveru, že mimoriadne vysokú úmrtnosť medzi civilistami vrátane viac ako 300 detí spôsobila izraelská politika úmyselného používania neprimeranej sily v rozpore s medzinárodným právom. Zároveň usudzuje, že obliehanie Gazy sa rovná kolektívnemu trestaniu 1,5 milióna ľudí, čo je tiež v rozpore s medzinárodným právom. Odporúča, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Ženevských dohovorov (teda vrátane Írska), trestne stíhali tých, ktorí sú zodpovední za tieto politiky a ich uplatňovanie. V súčasnosti pripravujem oficiálnu sťažnosť adresovanú írskej polícii, ktorá sa zakladá na zisteniach Goldstonovej správy, s cieľom umožniť riaditeľovi verejnej prokuratúry zvážiť odôvodnenie obžaloby týchto zodpovedných osôb v Írsku.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati si nemyslíme, že by malo byť hnutie Hamas zaradené do zoznamu teroristických organizácií EÚ. K hnutiu Hamas a v neposlednom rade k jeho útokom na izraelské civilné obyvateľstvo sme veľmi kritickí, ale zároveň sa obávame, že bezpodmienečné odsúdenie zo strany EÚ môže situáciu ešte zhoršiť a spôsobiť, že sa bude Hamas ešte viac izolovať. Nesúhlasíme s názorom, že rozhodnutie EÚ pokračovať v politickej izolácii Hamasu po jeho úspechu v slobodných a demokratických voľbách je správne. Myslíme si, že EÚ musí porovnať možnosť dosahovania úspechu prostredníctvom izolácie a sankcií s možnosťou použitia kritického dialógu a spolupráce.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Každý, kto už mnoho rokov sleduje izraelsko-palestínsky konflikt tak ako ja, môže len so smútkom skonštatovať, že mnoho úprimných snáh o trvalý mier stále nestačí na presvedčenie a motiváciu tých, ktorí si zvolili násilie, aby s ním raz a navždy skoncovali. Volebné víťazstvo Hamasu a rozdelenie palestínskeho územia na dve časti, z ktorých každá má svoje vlastné orgány, podstatne zhoršili už aj tak zlú situáciu.

Kým Hamas neuzná legitímnu existenciu Izraelského štátu, dialóg bude len obyčajným divadielkom. Pokiaľ ide o Izrael, ten si bude musieť dať pozor na to, aby boli stanoviská, ktoré prijíma, vhodné a primerané, aby neohrozil medzinárodnú legitímnosť, ktorú v súčasnosti má. Podobne ako Jicchak Rabin si tiež myslím, že diplomatický mier nie je celkom skutočný mier, ale je základným krokom k jeho dosiahnutiu. Je potrebné pracovať v tomto smere a odstrániť prekážky, ktoré blokujú kroky k dosiahnutiu skutočného mieru. Správa sudcu Goldstona poukazuje na niektoré prekážky, ktoré v tomto procese kladú do cesty obe strany. Konkrétne ide o zneužívanie a závažné trestné činy, ktoré treba prešetriť, posúdiť a potrestať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Treba venovať pozornosť ozbrojenému konfliktu, ktorý začal v Gaze 27. decembra 2008 a skončil 18. januára 2009 a v ktorom zahynulo viac ako 1 400 Palestínčanov a 13 Izraelčanov. Stratu ľudských životov sprevádzalo zničenie väčšiny civilnej infraštruktúry.

Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty musia zamerať svoju činnosť na dosiahnutie spoločnej pozície EÚ k tomu, ako postupovať v súvislosti so správou vyšetrovacej misie o konflikte v pásme Gazy a južnom Izraeli.

Chcem zdôrazniť, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva je nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe.

Súhlasím s výzvou adresovanou vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členským štátom, aby kontrolovali vykonávanie odporúčaní uvedených v Goldstonovej správe, a to prostredníctvom konzultácie s vonkajšími misiami EÚ a mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Skutočnosť, že Parlament prijal toto uznesenie o konflikte v Gaze, bola pozitívnym krokom, keďže uznáva, že Izrael porušuje medzinárodné právo. Dokazuje to vplyv, ktorý má Goldstonova správa na mierový proces na Blízkom východe, a to vďaka tomu, že Parlament oboznamuje o neustálom porušovaní medzinárodného práva, ktorého sa Izrael dopúšťa.

Pravda je, že Goldstonova správa obsahuje jasný dôkaz o porušeniach medzinárodného humanitárneho práva, ktorých sa izraelské sily dopustili na palestínskom území počas svojich vojenských operácií v roku 2008.

Z toho dôvodu chceme, aby boli závery tejto správy okamžite prijaté a jej odporúčania zavedené do praxe. Zároveň vyzývame predstaviteľov Európskej únie, aby zaistili, že k posilneniu dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom nedôjde dovtedy, kým sa neskončí porušovanie medzinárodného práva a základných ľudských práv, ktorého sa Izrael naďalej dopúšťa na okupovaných palestínskych územiach.

  Charles Goerens (ALDE), písomne. – (FR) Toto je už ďalšie spätné posúdenie chýb, ktoré urobila každá strana zapojená do konfliktu. Ak tie isté príčiny majú tie isté následky, treba tieto príčiny preskúmať, pretože následky sú vždy katastrofálne. Tými istými príčinami je odpaľovanie rakiet na izraelské mestá. Tými istými príčinami je neprimeraný protiútok Izraelského štátu. Tými istými príčinami je zúfalá situácia obyvateľov Gazy. Tými istými príčinami je aj zneužívanie ich utrpenia zo strany tých najradikálnejších frakcií. Tu je nápad: prečo nezačneme podporovať len tie sily v týchto dvoch táboroch, ktoré sa skutočne rozhodli pre mier? Tieto sily existujú na oboch stranách a všetky sú príliš často obviňované zo zrádzania svojho vlastného ľudu, pretože snívajú o scenári, v ktorom je možné prekonať nezhody v regióne, ktorý je už dlho dejiskom jedného z najnebezpečnejších konfliktov na tejto planéte.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie, ktoré žiada vykonanie Goldstonových odporúčaní, pretože je mimoriadne dôležité získať od izraelských a palestínskych orgánov sľub, že vykonajú nestranné a transparentné vyšetrovania tragédie v Gaze z prelomu rokov 2008 – 2009, a to nie agresívne, ale odhodlane. Pokiaľ ide o členské štáty, tie musia pracovať ešte viac na tom, aby si ubránili pevný postoj, a musia sa zaviazať, že budú na svojich izraelských a palestínskych partnerov vytrvalo klásť tieto požiadavky. Medzinárodné humanitárne právo musia dodržiavať všetky strany zapojené do konfliktu a cieľom EÚ musí byť zabezpečiť dodržiavanie týchto zásad.

  Joe Higgins (GUE/NGL), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, pretože zdôrazňuje hrozné podmienky, v ktorých v súčasnosti žije veľká väčšina palestínskeho obyvateľstva v Gaze, a predovšetkým žiada „okamžité“ a „bezvýhradné“ otvorenie všetkých hraničných priechodov v Gaze. Plne podporujem právo palestínskeho obyvateľstva na sebaurčenie a jeho právo brániť sa proti opakovaným útokom izraelskej armády a štátnych síl. Zásadne však nesúhlasím s názormi pravicovej politiky islamu a hnutia Hamas. Zároveň som proti jednotlivým útokom na židovských pracovníkov, ktoré ešte viac rozdeľujú izraelskú a palestínsku pracujúcu triedu. Izraelskej vláde a iným extrémnym pravicovým zoskupeniam v Izraeli to slúži len ako zámienka na začatie ďalších útokov na palestínske obyvateľstvo. Izraelská vláda neslúži ani záujmom palestínskeho ľudu, ani záujmom izraelskej pracujúcej triedy. Izraelskí a palestínski pracovníci musia spoločne zdolať útoky na životnú úroveň a demokratické práva. Jediným riešením, ktoré môže dosiahnuť trvalý mier v regióne, je socialistický Izrael po boku socialistickej Palestíny, kde sa na hraniciach vzájomne dohodnú obe komunity, pričom budú súčasťou demokratickej socialistickej konfederácie na Blízkom východe.

  David Martin (S&D), písomne. – Dôrazne podporujem zistenia Goldstonovej správy a teší ma, že Parlament schvaľuje jej odporúčania. Dúfam, že Goldstonove zistenia podporia proces dosahovania trvalého mieru prostredníctvom riešenia, ktoré sa zakladá na vytvorení dvoch štátov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ by sa mala hlboko zaujímať o vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorý si nielen vyžiadal mnoho obetí, ale zároveň už niekoľko desiatok rokov vytvára veľkú nestabilitu v regióne a vo svete.

Napriek tomu si však myslím, že existujú rozdiely medzi tým, čo robí Izrael ako demokratický a suverénny štát, ktorý sa stotožňuje so základnými hodnotami západných spoločností a podporuje ich, a radikálnymi hnutiami, ako je Hamas, ktorý vo väčšine prípadov odmieta uznať existenciu Izraelského štátu. To je prekážkou úplného vyriešenia konfliktu.

Nezabráni nám to však v tom, aby sme za každých okolností odsudzovali násilné činy, ktoré sa objavili na oboch stranách zapojených do konfliktu, ktoré šokovali svet a ktoré nás môžu motivovať a zaväzovať k tomu, aby sme sa ešte viac snažili nájsť spôsoby, ako podporiť porozumenie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dnešný návrh spoločného uznesenia o Goldstonovej správe opäť vyjadruje snahu EÚ o spravodlivé posúdenie a preskúmanie udalostí, ktoré sa stali počas konfliktu v Gaze. Valné zhromaždenie OSN 26. februára 2010 opätovne vyzvalo obe strany, aby vykonali dôveryhodné vyšetrovania a predložili ďalšie správy v lehote piatich mesiacov. Palestínske orgány práve ustanovili nezávislú vyšetrovaciu skupinu, čo je veľmi dobrá správa. Činnosť Európskej únie na medzinárodnej scéne sa musí zamerať na prísne dodržiavanie zásad a cieľov charty OSN a medzinárodného práva. Podobne platí, že dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a noriem medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zo strany Izraela a Palestínčanov je dôležitou podmienkou mierového procesu, ktorý bude viesť k vytvoreniu dvoch štátov žijúcich vedľa seba v mieri a bezpečí. Prostredníctvom tohto uznesenia sa EÚ snaží podnietiť dosiahnutie pevnej spoločnej pozície k opatreniam vyplývajúcim zo správy vyšetrovacej misie OSN pod vedením sudcu Goldstona o konflikte v Gaze a južnom Izraeli. Správa zároveň argumentuje za verejnú podporu toho, aby sa odporúčania vyplývajúce zo správy vykonali a aby sa vyvodila zodpovednosť za všetky porušenia medzinárodného práva vrátane údajných vojnových zločinov. Z toho dôvodu som uznesenie podporil.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Návrh spoločného uznesenia o Goldstonovej správe vysvetľuje želanie Európskej únie vyšetriť udalosti okolo konfliktu v Gaze spravodlivo a podrobne. Aj Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 26. februára 2010 opätovne vyzvalo k tomu, aby sa v lehote piatich mesiacov vyšetrili tieto incidenty a údajné vážne porušenia ľudských práv. Podľa najnovších informácií to zatiaľ splnila len palestínska strana, čo je veľká hanba. Podľa môjho názoru musí Európska únia v medzinárodných organizáciách a výboroch aktívne podporovať dodržiavanie a uplatňovanie medzinárodného práva. Práve tento rešpekt k dodržiavaniu medzinárodného humanitárneho práva a noriem medzinárodného práva v oblasti ľudských práv obomi stranami zapojenými do konfliktu by bol základným predpokladom toho, aby konflikt na Blízkom východe viditeľne pokročil v mierovom procese, ktorý by sa teraz opäť mohol stretnúť s vážnou prekážkou, keďže Izrael plánuje výstavbu osád. Spoločné uznesenie žiada, aby boli uplatnené odporúčania správy vyšetrovacej misie OSN o konflikte v Gaze a južnom Izraeli, ktorú viedol sudca Goldstone, a preto som zaň hlasoval.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) V rámci konfliktu na Blízkom východe musia ľudské práva dodržiavať všetky strany. Každé podozrenie, že dochádza k porušovaniu ľudských práv z ktorejkoľvek strany, by malo byť preverené. Tu však treba zaujať rovnaký prístup k všetkým stranám konfliktu. Goldstonova správa je dokument, ktorý vyvoláva veľa emócií a značnú polemiku. Stretáva sa s početnými obvineniami z predpojatosti. Mnohí poukazujú na to, že správa nepristupuje rovnako k všetkým faktorom, ktoré viedli ku konfliktu. Medzinárodné spoločenstvo sa však ku konfliktu nesmie otočiť chrbtom. Goldstonove odporúčania zahŕňajú návrh vykonať medzinárodné vyšetrovania zločinov, ktoré údajne spáchala ktorákoľvek strana zapojená do konfliktu. Realita konfliktu na Blízkom východe dáva otáznik nad možnosť uskutočniť to. Existuje tu vážne nebezpečenstvo, že Európsky parlament nebude môcť sledovať kroky Hamasu, ale len tie, ktoré urobí Izrael. Vzhľadom na tieto okolnosti som sa rozhodol hlasovať v záverečnom hlasovaní proti prijatiu tohto spoločného uznesenia.

  Zuzana Roithová (PPE), písomne. – (CS) Nepodporila som spoločné uznesenie socialistov, liberálov, ľavého bloku a zelených o uplatňovaní odporúčaní Goldstonovej správy o Izraeli. Túto správu prijalo na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa konalo minulý rok v novembri, len päť z 27 členských štátov EÚ. Dôvodom je, že správa nebola zodpovedne preskúmaná na úrovni Rady pre ľudské práva, a tak Valné zhromaždenie hlasovalo o nevyváženej správe, ktorá vykresľuje Izrael ako teroristickú organizáciu. Patrím k politikom, ktorí sa usilujú o objektívne a nekompromisné preskúmanie všetkých prípadov údajného porušovania ľudských práv v rámci konfliktu v Gaze. V stávke je však dôveryhodnosť záverov vyšetrovania. Je neprijateľné, aby sme dopustili spolitizovanie prebiehajúceho vyšetrovania, ktoré ešte nie je ukončené. Cieľom by predsa malo byť dosiahnuť mierové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a budúcu prosperitu dvoch nezávislých štátov, teda Izraela a Palestíny, a nie mocenský boj medzi Európou a USA o vplyv v tomto regióne.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za návrh uznesenia RC7-0136/2010 o Goldstonových odporúčaniach, a to najmä preto, lebo trvá na požiadavke pevnej pozície EÚ k tomu, čo nadväzuje na Goldstonovu správu, a zároveň trvá na tom, aby sa vykonanie jej odporúčaní a zodpovednosť za všetky porušenia medzinárodného práva žiadali verejne. Žiada všetky strany, aby do piatich mesiacov vykonali vyšetrovania, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami, a zároveň požaduje, aby vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Komisie a členské štáty EÚ aktívne monitorovali uplatňovanie správy. Okrem toho doplňuje ďalšie body o tom, čo už Parlament vyjadril v minulosti, ako napríklad žiadosť, aby vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Komisie posúdila výsledky vyšetrovaní vedených všetkými stranami a podala správu Európskemu parlamentu. Návrh uznesenia zároveň pripomína, že zodpovednosť a dôveryhodnosť EÚ a jej členských štátov si vyžadujú, aby sa vyšetrovania v plnej miere monitorovali, a vyjadruje znepokojenie nad tlakom vyvíjaným na mimovládne organizácie, ktoré sú zapojené do prípravy Goldstonovej správy a nadväzujúcich vyšetrovaní, pričom sa zároveň zmieňuje o reštriktívnych opatreniach voči ich činnostiam.

  Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Teraz nie je vhodný čas na prijatie uznesenia o Izraeli. Čoskoro môžeme očakávať celkové zhodnotenie Goldstonovej správy a myslím si, že by sme ho nemali predbiehať. Situácia je citlivá a konflikt medzi stranami sa polarizuje. Nesmieme situáciu ešte zhoršiť tým, že prijmeme uznesenie, ktoré budú zainteresované strany jednoznačne považovať za neuspokojivé. Zároveň pokladám za zvláštne, že EÚ môže prijať uznesenie o mandáte, ktorý v rámci Rady OSN pre ľudské práva nepodporil žiadny členský štát EÚ.

  Marek Siwiec (S&D), písomne. – (PL) Nemyslím si, že spoločné uznesenie o vykonávaní Goldstonových odporúčaní týkajúcich sa Izraela a Palestíny v plnej miere odráža názory, ktoré poslanci Európskeho parlamentu vyjadrili počas rozpravy, ktorá sa konala v Bruseli 24. februára. Uznesenie nepredstavuje postoj väčšiny politických skupín, ktoré pomáhali vytvoriť tento dokument, adekvátnym spôsobom. Správa, ktorej sa uznesenie týka, teda Goldstonova správa, je predpojatá a nezaoberá sa v rovnakej miere všetkými faktormi, ktoré viedli ku konfliktu. Spoločné uznesenie navyše nespomína okolnosti, ktoré viedli ku konfliktu, a neobsahuje ani žiadnu zmienku o 8 000 útokoch na izraelských civilistov, ktoré zorganizovalo hnutie Hamas a iné ozbrojené skupiny. Nie sú tam ani žiadne informácie o tom, že Hamas ignoruje prímerie.

Bod 7 dokumentu, o ktorom hovorím, jasne ukazuje, že Európsky parlament nebude môcť monitorovať kroky Hamasu, ale len tie, ktoré urobí Izrael. Takáto pozícia znižuje dôveryhodnosť izraelského súdnictva a tiež izraelských inštitúcií, pričom podkopáva ich schopnosť viesť vyšetrovania. V konečnom hlasovaní som preto hlasoval proti prijatiu spoločného uznesenia.

  Catherine Soullie (PPE), písomne. – (FR) Zredukovať izraelsko-palestínsky konflikt na obyčajné porovnanie počtu mŕtvych v jednom alebo v druhom bojujúcom tábore môže len skresliť náš názor na túto vojnu, ktorá už teraz trvá pridlho. Všetci sa zhodneme na tom, že je ťažké nájsť riešenie tohto konfliktu, keďže samotné príčiny sú zložité a hlboko zakorenené. V tejto časti sveta teda nemôžeme vidieť veci len čisto čiernobielo.

Misia pod vedením sudcu Goldstona bola poverená výhradne spísaním zoznamu porušení medzinárodného práva. Hoci nie všetky závery tejto správy sú neoprávnené, hlasovať proti týmto uzneseniam, ktoré schválili prístup a závery textu, ktorý bol podľa mňa vypracovaný predpojato a najmä na základe neúplných cieľov, pokladám za najčestnejšie rozumné riešenie.

Áno, naozaj musíme odsúdiť a zastaviť násilie, ktorého sa dopúšťa jedna alebo druhá bojujúca strana v tomto regióne, ale musíme byť veľmi opatrní, pokiaľ ide o použitý postup, ak chceme, aby nás spravodlivosť, ktorá má byť nastolená v regióne, priviedla k trvalému mieru.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Hlasoval som za spoločné uznesenie o Goldstonovej správe, a to v neposlednom rade preto, lebo uznáva, že v dôsledku blokády žijú ľudia v Gaze naďalej v strašných podmienkach, a preto, lebo žiada okamžité, trvalé a bezvýhradné otvorenie hraničných priechodov. Prijatý text presadzuje vykonanie odporúčaní z Goldstonovej správy a vyvodenie zodpovednosti za všetky porušenia medzinárodného práva vrátane údajných vojnových zločinov. Správa je výsledkom vyváženého a dôkladného vyšetrovania, ktoré sa zakladalo na návštevách v teréne a rozhovoroch so svedkami.

Podľa správy sa zainteresované strany dopustili porušení medzinárodného humanitárneho práva. Správa pripisuje vyšším dôstojníkom izraelskej armády zodpovednosť za nasledovné: za nerozvážne používanie bieleho fosforu, za nerobenie rozdielu medzi civilistami a bojovníkmi, za humanitárne dôsledky blokády, ktorá je nástrojom kolektívneho trestu, a za porušenie stanného práva.

Správa obsahuje dosť prvkov na to, aby sa od generálneho tajomníka OSN a Bezpečnostnej rady požadovalo, nech začnú súdne konania, čo bude najlepším spôsobom, ako zaručiť odstránenie všetkých pochybností a diskusií okolo udalostí v Gaze. Považujem za poľutovaniahodné, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) vôbec nevyužil svoju právomoc a vplyv na podporu tohto textu.

  Charles Tannock (ECR), písomne. – Európski konzervatívci a reformisti (skupina ECR) neuznávajú podstatnú časť Goldstonovej správy, a preto sme návrh uznesenia Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (skupiny PPE) a návrh spoločného uznesenia v hlasovaní nepodporili. Skupina ECR má vážne obavy o legitímnosť a predpojatý charakter správy, ktorú vypracoval sudca Goldstone, a predovšetkým nechceme vidieť členov IDF alebo politikov obvinených z vojnových zločinov. Podporujeme nepretržité rozhovory zamerané na dosiahnutie mieru a bezpečnosti v regióne, podporujeme riešenie založené na vytvorení dvoch štátov a uznávame humanitárne problémy, ktoré zapríčiňuje pokračujúci konflikt v regióne.

  Róża Gräfin Von Thun Und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Európska únia ako globálny aktér by mala mať na pamäti nielen dobro svojich občanov, ale nemala by si zabúdať zachovať ani svetový nadhľad. Z tohto dôvodu by sa rozhodnutia poslancov Európskeho parlamentu mali zakladať na skutočnosti, ktorá je viac než len európska. Hlasovať o uznesení týkajúcom sa vykonávania odporúčaní správy sudcu Goldstona predtým, ako správu schváli OSN, je chyba.

Odhliadnuc od skutočnosti, že sme nemali dosť času na prerokovanie tejto správy, nebola nám predložená správa, ktorá podrobne referovala o opačných argumentoch. V situácii, v ktorej členské štáty Európskej únie neprejavujú vôľu prijímať zásadné kroky týkajúce sa Izraela a Palestíny, nie je prijatie akéhokoľvek druhu uznesenia zo strany Európskeho parlamentu prospešné pre mierový proces na Blízkom východe.

Z týchto dôvodov som sa zdržala hlasovania o uznesení Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a hlasovala som proti spoločnému uzneseniu, ktoré predložili iné strany. Mám konkrétne výhrady týkajúce sa bodu J a bodu 10 spoločného uznesenia, ktoré, hoci zdôrazňujú tragickú situáciu obyvateľov pásma Gazy, nevysvetľujú, že je to priamy dôsledok konania Hamasu – teda skupiny, ktorú medzinárodné spoločenstvo považuje za teroristickú organizáciu. Okrem toho nemôžem súhlasiť s bodmi 2 a 4 spoločného uznesenia, ktoré požadujú vykonávanie Goldstonových odporúčaní, hoci nie všetky z nich sú legitímne.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Vďaka Goldstonovej správe bolo možné zdôrazniť, že treba rýchlo vykonať nezávislé vyšetrovania, aby sa preukázalo, ako sa udalosti skutočne odohrali, a zistila sa zodpovednosť zainteresovaných strán. Zároveň by sa tým vyvodili závery vyplývajúce zo všetkých porušení medzinárodného práva a humanitárneho práva, ku ktorým došlo počas konfliktu v Gaze. Palestínske a izraelské verejné orgány musia viesť tieto vyšetrovania čestným spôsobom. Dúfam, že by tak mohli podporiť obnovenie rokovaní, a preto bezvýhradne podporujem podstatu vyšetrovaní. Rada by som zdôraznila aj to, že tento konflikt v Gaze zničil mnoho projektov financovaných Európskou úniou a zameraných na zmiernenie humanitárnej krízy, ktorou trpí obyvateľstvo, ktoré je obeťou nedostatku základných potravín a nedostatočného prístupu k základným verejným službám. Miestni obyvatelia potrebujú, aby sme im dali nádej, a potrebujú naďalej veriť, že izraelsko-palestínsky problém sa rýchlo vyrieši. Len za týchto okolností sa vytvoria podmienky na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi palestínskym štátom a izraelským štátom, ktorí budú životaschopnými, bezpečnými a mierumilovnými susedmi.

Návrh uznesenia RC-B7-0134/2010

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nie je to tak dávno, čo som Parlamentu pripomínal, že voľby v Bielorusku nie sú slobodné, že tam neexistuje sloboda prejavu, sloboda združovania a právo protestovať a že počet represívnych činností pod vedením tamojších orgánov sa stále zvyšuje. Okrem toho, politickí väzni stále neboli oslobodení, trest smrti sa stále nezrušil a nie je tu žiadna záruka, ani pokiaľ ide o oddelenie právomocí, najmä čo sa týka nezávislosti súdnictva, ani pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv.

Nedávny zásah polície proti Zväzu Poliakov v Bielorusku a odopieranie práv, ktoré žiadali, sú dve ďalšie udalosti, ktoré oslabujú európsku dôveru v bieloruskú diktatúru. Vyzývajú všetkých európskych demokratov, a to najmä európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby boli veľmi ostražité a zaistili neoblomnú a skoordinovanú reakciu voči orgánom v Minsku, ktoré sú naďalej verné tomu najhoršiemu dedičstvu komunizmu. Európska únia nemôže byť partnerom Bieloruska, ktoré nerešpektuje ani svojich vlastných občanov, ani medzinárodné právo. Jedno príslovie v našej krajine znie: je lepšie byť sám ako v zlej spoločnosti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska únia by nemala uznať legitímnosť bieloruského parlamentu, kým sa v tejto krajine nebudú konať slobodné voľby. Z toho dôvodu vyzývam bieloruské orgány, aby uskutočnili kompletnú reformu volebného zákona krajiny, a to v súlade s odporúčaniami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva.

Kroky bieloruských orgánov proti členom organizácie zastupujúcej poľskú národnostnú menšinu sú absolútne trestuhodné. Ide tu napríklad o politicky predpojaté súdne konania a skutočnosť, že súdne orgány očividne prijímajú príkazy od výkonnej moci. EÚ nemôže súhlasiť s rozhodnutím bieloruských orgánov obmedzovať prístup k internetu alebo s nedostatočným zaručením slobody tlače, slobody pokojného zhromažďovania a združovania a slobody vyznávania iných cirkví, nielen bieloruskej ortodoxnej cirkvi, ako aj ďalších práv a politických slobôd.

Zastávam názor, že úroveň spolupráce Spoločenstva s bieloruskými orgánmi by mala byť priamo úmerná úrovni dodržiavania ľudských práv v tejto krajine. Stále sa stotožňujem so znepokojením spojeným s vyhlásením podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o utláčaní poľskej národnostnej menšiny, ktoré bolo slabé a oneskorené.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Od konca studenej vojny sa vzťahy medzi Bieloruskom a Západom pohli vpred v rámci rozvoja nového porozumenia. Európska únia pritom rozvíja pozitívny dialóg, v ktorom Bielorusko podnecuje k tomu, aby dosiahlo pokrok v oblasti demokracie a ľudských práv.

Napriek tomu však EÚ nemôže akceptovať konanie, ktoré je v rozpore s medzinárodnými zásadami a právnymi predpismi týkajúcimi sa práv národnostných menšín. EÚ nemôže mať relatívne názory, pokiaľ ide o ľudské práva.

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – (ET) Vážený pán predsedajúci, ako spoluautorka uznesenia Európskeho parlamentu o situácii týkajúcej sa občianskej spoločnosti a menšín v Bielorusku som hlasovala za toto uznesenie. Hoci režim prezidenta Lukašenka vlani oslobodil politických väzňov a trochu sa zmiernil, Európska únia nemôže odvracať zrak od nedávnych porušení ľudských práv týkajúcich sa členov Zväzu Poliakov v Bielorusku. Výhody Východného partnerstva EÚ pre bieloruských občanov sa dajú rozšíriť len vtedy, ak bieloruská administratíva zaručí ľudské práva a občianske slobody Bielorusov a začne robiť demokratické reformy. Doterajšie ústupky režimu sú stále nedostatočné, pričom zatknutie predsedníčky Zväzu Poliakov v Bielorusku Angeliky Borysovej, ako aj odmietnutie povoliť tomuto hnutiu zaregistrovať sa a zmrazenie jeho aktív sú už ďalším úderom pre vzťahy s Európskou úniou. Vzhľadom na neustále porušovanie zásad ľudských práv a zásad právneho štátu podľa mňa Európska únia nemá inú možnosť, ako zvážiť opätovné uvalenie sankcií na bieloruskú administratívu.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie spoločného návrhu uznesenia Európskeho parlamentu (RC-B7-0134/2010). Pred niekoľkými mesiacmi Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré vyzývalo bieloruské orgány, aby prestali používať trest smrti pre svojich občanov. Dnes opäť hovoríme o Bielorusku a porušeniach ľudských práv a zásad občianskej spoločnosti. Európska únia sa Bielorusku otvorila. Prijali sme náležité opatrenia, ako napríklad začlenenie Bieloruska do Východného partnerstva. Dôvera, ktorú sme do Bieloruska vložili, mala vyvolať zmenu smerujúcu k demokratizácii a dodržiavaniu občianskych práv. Bohužiaľ, to sa nestalo. Vzhľadom na túto skutočnosť musí byť Európska únia rázna a zaujať pevnejšie stanovisko k vzťahom s Bieloruskom. Zároveň musí podniknúť účinné kroky, ktoré zaručia, že sa práva menšín budú dodržiavať. Dúfam, že súčasné uznesenie vyvolá zmeny želaným smerom. Ak sa tak nestane, očakávam prehodnotenie prístupu Európskej únie k Bielorusku a uvalenie náležitých sankcií. Každé neúčinné riešenie bude dôkazom našej slabosti.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré bolo v podstate textom, na ktorom sa dohodli všetky hlavné skupiny vrátane tej našej. Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Nedostatok slobody prejavu, problémy s registráciou politických a dokonca spoločenských organizácií a využívanie štátnych médií na propagandistické účely sú príznačné pre nadmerne autoritatívne fungovanie štátu. Únia vystrela k Bielorusku pomocnú ruku v podobe začlenenia do Východného partnerstva, teda programu, ktorý je určený na posilnenie demokracie a zásad právneho štátu. Činnosti bieloruských orgánov nespĺňajú medzinárodné normy pre pravidlá, ktoré určujú správanie sa voči opozičným a mimovládnym organizáciám, alebo normy týkajúce sa ochrany národnostných menšín. Je dôležité nájsť šikovný spôsob, ako sa dostať z tejto situácie, v ktorej by mala Únia prejaviť svoj nesúhlas prostredníctvom konkrétnych opatrení, ako sú napríklad sankcie alebo vízové obmedzenia. Zároveň však nesmieme Bielorusko izolovať od zvyšku Európy, pretože tým bude trpieť celá bieloruská spoločnosť, a nie orgány, ktoré Únia odsudzuje. Mali by sme Bielorusku ukázať, aký veľký úžitok môže mať zo spolupráce s EÚ, a stanoviť, že miera, do akej bude Bielorusko konať v súlade s požiadavkami EÚ, sa odzrkadlí v podpore, na ktorú sa Bielorusko môže spoľahnúť.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Výsledky dnešného hlasovania som si vypočul s radosťou. Prijali sme uznesenie, v ktorom odsudzujeme nedávne represie proti poľskej menšine v Bielorusku. Prijatie dokumentu aklamáciou má výnimočný hlbší zmysel. Je to hlasovanie celého Parlamentu, všetkých politických skupín a zástupcov 27 členských štátov Európskej únie. Nemyslím si, že Bielorusko bude mať úžitok z toho, čo mu ponúka Východného partnerstvo, bez toho, aby predtým opäť legalizovalo Zväz Poliakov v Bielorusku a vrátilo mu jeho majetok. Okrem toho bude musieť prepustiť politických väzňov, ako sú Andrej Bandarenko, Ivan Michailau a Arystom Dubski. Dnes sme Bielorusku vyslali jasný signál. Teraz čakáme na odpoveď.

Návrh uznesenia B7-0133/2010

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Európska rada zdôrazňuje, že je dôležité prepracovať ekonomickú a sociálnu dohodu medzi finančnými inštitúciami a spoločnosťou, ktorej slúžia, a zabezpečiť, aby mohla spoločnosť v priaznivom období využívať poskytnuté výhody a bola chránená proti riziku. Európska rada v tejto súvislosti požiadala Medzinárodný menový fond, aby vo svojom preskúmaní zvážil všetky možnosti vrátane daní z finančných transakcií v globálnom meradle. Podporujem toto uznesenie a myslím si, že Európska únia sa v tejto veci musí dohodnúť na spoločnej pozícii.

Európska komisia musí vypracovať posúdenie vplyvu všeobecnej dane z finančných transakcií a preskúmať jej výhody a nevýhody. Súhlasím tiež s ustanovením uznesenia, že musíme na úrovni Spoločenstva preskúmať, ako by mohol finančný sektor spravodlivo pomôcť pokryť škodu, ktorú spôsobil reálnemu hospodárstvu, alebo škodu spojenú s vládnymi intervenciami zameranými na stabilizáciu bankového systému.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Súčasný návrh uznesenia, ktorý prichádza hneď po diskusiách skupiny G20, ktoré sa viedli ako súčasť samitu v Pittsburghu a na žiadosť niektorých medzinárodných orgánov, ako napríklad MMF, môže poskytnúť riešenie toho, ako sa vyhnúť akýmkoľvek ďalším finančným katastrofám a ako opäť nadobudnúť sumy, ktoré štátne pokladnice dali k dispozícii bankám, aby ich zachránili pred bankrotom. V každom prípade je priekopnícke prijatie takýchto právnych predpisov vo Francúzsku a v Belgicku vítané (pričom Spojené kráľovstvo tiež zvažuje možnosť zavedenia podobných právnych predpisov) a očakávame, že uvidíme ich vplyv.

Podľa francúzskych odhadov daň vo výške 0,005 % vytiahne z pokladníc francúzskych bánk viac ako 20 miliárd EUR. Ako však bankový sektor zareaguje? Obmedzí počet špekulatívnych transakcií, ktoré sa považujú za škodlivé, alebo využije kapitálovú mobilitu a bude naďalej uskutočňovať takéto transakcie prostredníctvom bankových pobočiek, ktoré sa nachádzajú v iných štátoch, kde tento druh dane neexistuje?

Z tohto dôvodu si myslím, že úspech takýchto daní si vyžaduje globálny prístup, čo zároveň znamená, že ho treba predstaviť medzinárodným orgánom, ako je napríklad OSN. Aj keď to však urobíme, je ťažké uveriť, že možno dosiahnuť spoločné globálne kroky (len si porovnajte zahraničné právne predpisy).

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Francúzska delegácia Demokratického hnutia podporila uznesenie, ktoré dnes prijala veľmi veľká väčšina (536 hlasov za oproti 80 hlasom proti, pričom 33 poslancov sa zdržalo hlasovania), čím zopakovala svoje želanie, aby Európska komisia vypracovala posúdenie vplyvu a predložila praktické návrhy týkajúce sa vytvorenia daní z finančných transakcií. Žiadame Komisiu, aby vypracovala návrh s cieľom vytýčiť spoločné európske stanovisko, ktoré by sa malo predložiť skupine G20 v júni. Zároveň by bolo dobré posúdiť, do akej miery by mohla takáto daň pomôcť stabilizovať finančné trhy. Otázky, na ktoré by mala Komisia dokázať odpovedať, sa týkajú použitia tejto dane na podporu prispôsobenia sa zmene klímy zo strany rozvojových krajín a financovania rozvojovej spolupráce. Zároveň sa však týkajú aj nástrojov, ktoré by Komisia mohla použiť, aby presvedčila svojich partnerov, nech sa k nej pripoja a zavedú túto daň s cieľom zabrániť migrácii kapitálu. Predovšetkým však treba urobiť hĺbkové posúdenie vplyvu, aby sa zaistilo, že táto daň neobmedzí konkurencieschopnosť Únie alebo trvalo udržateľné investície ani nebude mať negatívne následky pre malé a stredné podniky a jednotlivých investorov.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) V roku 2000 som s medziskupinou pre globalizáciu predložil prvé uznesenie, ktoré od Komisie požadovalo, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavedenia dane zo špekulatívnych kapitálových tokov. Uznesenie nebolo prijaté, keďže mu chýbalo zopár potrebných hlasov. Prešlo desať rokov a skupina G20, podobne ako niekoľko členských štátov, už nevylučuje predstavu o takejto dani. Predovšetkým nám však finančná kríza pripomenula škodu, ktorú môžu napáchať nestabilné finančné trhy.

Z toho dôvodu vítam, že veľká väčšina prijala uznesenie o daniach z finančných transakcií. Je to len malý krôčik, ale odkaz je jasný. Parlament vyzýva Komisiu, aby sa konečne začala venovať tejto otázke a vypracovala realizačný projekt. Takáto daň by mala dvojitú výhodu. Pomohla by stabilizovať trhy a zároveň by priniesla obrovské príjmy, ktoré by pomohli rozvojovým krajinám financovať ich prispôsobovanie sa zmene klímy a boj proti chudobe.

Odporcovia nám hovoria, že táto daň bude efektívna iba vtedy, ak bude globálna, ale musíme nejako začať, podobne ako to urobili niektoré krajiny s daňou z leteniek. S politikou „počkáme a uvidíme“ sa nikam nedostaneme. Musíme ukázať cestu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Finančný sektor musí prijať zodpovednosť za hospodársku krízu, ktorá nás stále trápi. Doteraz platili za podstatnú časť nákladov a dôsledky finančnej krízy reálne hospodárstvo, daňoví poplatníci, spotrebitelia, verejné služby a spoločnosť vo všeobecnosti. Viaceré členské štáty požadujú daň z finančných transakcií.

Politický a regulačný kontext je dnes v tejto oblasti iný. Sú tu nové regulačné iniciatívy, ako napríklad boj proti daňovým rajom, odstránenie medzier v zákone v súvislosti s podsúvahovými účtami, požiadavky na devízové obchodovanie a využívanie obchodného registra transakcií s derivátmi.

Európska únia musí prijať spoločnú pozíciu v medzinárodnom rámci stretnutí skupiny G20. Aby sme to dosiahli, Komisia musí posúdiť vplyv globálnej dane z finančných transakcií ešte pred ďalším samitom skupiny G20.

Toto posúdenie musí konkrétne zhodnotiť účinky zavedenia dane z finančných transakcií v Európskej únii, a to v porovnaní s jej zavedením na globálnej úrovni. Treba určiť náklady, ako aj to, či táto daň prispeje k stabilizácii finančných trhov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je pozitívne vidieť rôzne vyhlásenia uvedené v predhovore uznesenia, ktoré teraz schválila väčšina Parlamentu. To platí najmä pre vyhlásenie, že finančný sektor sa musí spravodlivo podieľať na zaťažení, ktoré sa spája s hospodárskou obnovou a rozvojom, a to vzhľadom na to, že doteraz znášali podstatnú časť nákladov a dôsledkov finančnej krízy reálne hospodárstvo, daňoví poplatníci, spotrebitelia, verejné služby a spoločnosť vo všeobecnosti. Okrem toho tu však bola vyjadrená takmer ľútosť nad akýmkoľvek konaním, ktoré by mohlo viesť k možnej dani z finančných transakcií, a to prostredníctvom pripojenia mnohých obmedzení v uplatňovaní uznesenia. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania.

Bohužiaľ, dochádza tu k omeškaniu uplatňovania nových regulačných iniciatív a zdokonaľovania sľúbeného boja proti daňovým rajom, odstraňovania medzier v zákone v súvislosti s podsúvahovými účtami, požiadaviek na devízové obchodovanie a využívanie obchodného registra transakcií s derivátmi. Treba urobiť zásadný pokrok a neplávať ďalej v týchto kalných vodách, čo len pomáha finančným špekulantom a rozsiahlym kapitalistickým záujmom.

  David Martin (S&D), písomne. – Podporujem daň z finančných transakcií a veľmi ma teší, že si táto iniciatíva získava takú podporu. Aby bola efektívna, mala by to byť globálna daň. Podporujem opatrenia na zavedenie takého poplatku za finančné transakcie.

  Arlene McCarthy (S&D), písomne. – V drvivej väčšine sme dnes hlasovali za udržanie politickej hybnej sily, ktorá stojí za globálnou daňou z finančných transakcií. Je jasné, že nastal čas na radikálne kroky, aby sa zaistilo, že po kríze si na seba finančný sektor zarobí, v čom by mohla daň z finančných transakcií poslúžiť ako dôležitý nástroj. Má silnú podporu verejnosti, mimovládnych organizácií a združení v celej Európe. Daň z finančných transakcií by mohla pomôcť obmedziť nestabilné a riskantné finančné obchodovanie a zabezpečila by miliardy, ktoré by pomohli riešiť dôsledky zmeny klímy. Zároveň by pomohla rozvojovým krajinám, ktoré finančná kríza zasiahla najtvrdšie. Toto uznesenie žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti takejto dane, a vysiela jasný signál, že Európa sa bude usilovať o globálnu dohodu s cieľom splniť žiadosť verejnosti, ktorá chce, aby Európa konala. Som sklamaná, že Európski konzervatívci a reformisti (skupina ECR) a jej konzervatívni poslanci, ktorí sú evidentne proti akejkoľvek dani z finančných transakcií, sa vo svojich vyhláseniach rozhodli zámerne prekrútiť dnešné hlasovanie na žiadosť o výhradne európsku daň z finančných transakcií. Ak Európa nebude konať a nezaujme žiadne stanovisko, vynechajú nás z medzinárodnej diskusie. Naše dnešné hlasovanie je namiesto toho mandátom pre Európu, ktorý jej pomôže viesť túto diskusiu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Portugalská Strana demokratického a sociálneho stredu je, ako obyčajne, proti vytvoreniu európskych daní. Zároveň je tu skutočnosť, že dane sú dôležitými nástrojmi, ktoré majú členské štáty k dispozícii, a to predovšetkým v ťažkých časoch, ako napríklad v súčasnej kríze. Na záver chcem uviesť, že rôzne možnosti zdaňovania, či už prostredníctvom daní, alebo príspevkov, ktoré sa používajú v rôznych členských štátoch, by túto daň nevyhnutne viac-menej znevýhodňovali, čím by sa umožnilo, aby na európskej úrovni dochádzalo k nespravodlivostiam, a to by nedávalo zmysel.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Podľa mňa je neodvratná pravda, že finančný sektor by mal spravodlivo prispieť k obnove a rozvoju hospodárstva, a to najmä vzhľadom na to, že významné náklady a dôsledky finančných kríz znášali reálne hospodárstvo, daňoví poplatníci, spotrebitelia, verejný sektor a spoločnosť ako celok. Potenciálna daň z finančných transakcií by mohla obmedziť obrovský objem špekulatívneho kapitálu, ktorý má v poslednom čase opäť škodlivý vplyv na reálne hospodárstvo, a zároveň by tak predstavovala krok k trvalo udržateľnému rastu. Predtým, ako budeme uvažovať o zavedení takejto dane, si však musíme starostlivo zvážiť výhody a nevýhody. Presne o tento proces žiada aj uznesenie, ktoré navrhol Výbor pre hospodárske a menové veci, a preto som hlasoval za toto uznesenie. Zásadným bodom, ktorý sa spomína iba v prijatí tohto textu, ale ktorý treba jasne vymedziť ešte predtým, ako sa urobí rozhodnutie, je potenciálne využitie kapitálu, ktorý by mohla táto daň priniesť. Myslím si, že daň treba odviesť tam, kde sa transakcia uskutočňuje, a, inými slovami, musia z nej mať úžitok štáty, na ktorých území sa príslušné burzy nachádzajú. Presnú metódu výpočtu treba ešte určiť. Ak bude EÚ trvať na odvedení samotnej dane, musí sa v každom prípade vykompenzovať oproti celkovému príspevku príslušného členského štátu. Za žiadnych okolností nesmieme pripustiť, aby to viedlo k daňovej suverenite zo strany EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som dnes za návrh uznesenia B7-0133/2010 o zdaňovaní finančných transakcií a teší ma, že Parlament po prvýkrát požiadal o posúdenie uskutočniteľnosti a vplyvu zavedenia dane z finančných transakcií na úrovni EÚ. To je značný pokrok. Teraz treba na Komisiu vyvinúť tlak, aby navrhla konkrétne kroky. Európski občania očakávajú, že náklady spojené s finančnou krízou budú niesť tí, ktorí ju na finančných trhoch spôsobili. Nemôžeme byť preto spokojní s minimalistickým riešením v súlade s návrhom USA, ktoré by prinieslo len zopár miliárd EUR, čo je vzhľadom na obrovské náklady pomerne malý príjem. Znižovanie chudoby, boj proti zmene klímy a riešenie finančnej krízy si vyžadujú dodatočné príjmy vo výške niekoľkých stoviek miliárd eur. Šikovne navrhnutá daň z finančných transakcií by takéto príjmy zaistila, pričom by sa zároveň zamedzilo špekuláciám na finančných trhoch.

Návrh uznesenia B7-0132/2010

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), ktoré sa snaží podporiť vytvorenie integrovaného trhu služieb zahŕňajúcich platby v eurách, ktorý si bude vyžadovať účinnú hospodársku súťaž a v ktorom nebude rozdiel medzi domácimi a zahraničnými platbami v eurách.

SEPA naďalej funguje spôsobom, ktorý má nedostatky, a nestará sa o skutočné potreby svojich používateľov. Európske spoločenstvo musí stanoviť primeraný a záväzný termín týkajúci sa použitia nástrojov SEPA, po ktorého uplynutí musia byť všetky platby v eurách uskutočňované podľa noriem tohto systému. Rovnako dôležité je zaistiť, aby prijatie tohto systému neviedlo k dodatočným nákladom pre európsku verejnosť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vytvorenie Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) je základom väčšej integrácie trhu platobných služieb. Posilní hospodársku súťaž vďaka tomu, že nebude robiť rozdiely medzi cezhraničnými a domácimi platbami v eurách, čo môže mať priamy pozitívny vplyv na životy európskych občanov.

Z tohto hľadiska sa zdá, že je naliehavé, aby národné vlády zaviedli služby SEPA a vytvorili pravidlá, ktoré budú primerane usmerňovať túto iniciatívu, takže tu v podstate dôjde k zjednodušeniu súčasnej pozície týkajúcej sa platobných služieb a zároveň k zníženiu nákladov v prospech spotrebiteľov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) bude integrovaným trhom platobných služieb podliehajúcim účinnej hospodárskej súťaži a nerozlišujúcim medzi cezhraničnými a domácimi platbami v eurách. Mali by sme stanoviť právne záväzný termín pre prechod na nástroje SEPA. Prechod verejných správ na nástroje SEPA zaostáva za našimi očakávaniami.

Z toho dôvodu je dôležité, aby všetky zainteresované strany – zákonodarcovia, bankové odvetvie a používatelia platobných služieb – prispeli k dosiahnutiu SEPA. Pokračujúca právoplatnosť existujúcich mandátov na inkaso by sa mala zabezpečiť vo všetkých členských štátoch, keďže povinnosť podpisovať nové mandáty pri prechode z domácich systémov inkasa na systém inkasa SEPA by bola nákladná.

Komisia teda musí stanoviť jasný, primeraný a právne záväzný termín prechodu na nástroje SEPA, ktorý by nemal byť neskôr ako 31. decembra 2012. Po tomto dátume musia byť všetky platby v eurách uskutočňované podľa noriem SEPA. Komisia musí verejným orgánom v migračnom procese pomôcť, a to prostredníctvom zostavenia integrovaných a synchronizovaných vnútroštátnych migračných plánov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) sa musí rýchlo zmeniť na integrovaný trh platobných služieb. Predtým, ako to bude možné dosiahnuť, však treba urobiť ešte veľa práce. Napriek existencii smerníc, ktoré stanovujú rámec platobných kariet SEPA a systém inkasa SEPA, pravda je, že tieto systémy ešte nefungujú. Je preto nutné prekonať všetky prekážky v uplatnení systému SEPA, aby mohol čo najskôr začať fungovať naplno. Je dôležité, aby obdobie prechodu na tento systém netrvalo dlhšie ako do 21. októbra 2012.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) je koncepciou, ktorej uplatnenie uľahčí každodenný život miliónom Európanov. Bez ohľadu na to, z ktorého členského štátu pochádzajú, budú môcť ľahko uskutočniť rýchle a lacné platby osobám alebo firmám v inom členskom štáte za rovnakú cenu, ako by zaplatili za platby uskutočnené vo svojej vlastnej krajine. V dobe elektronického bankovníctva to posilní hospodársku súťaž medzi bankami, čo bude v prospech klientov. Zavedenie SEPA je ďalším krokom k realizácii jednej zo štyroch základných slobôd spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb kapitálu. Nesmierne dôležité je to, že SEPA bude viesť k hospodárskemu zblíženiu medzi krajinami v eurozóne a krajinami, ktoré, hoci sú členskými štátmi Európskej únie, nie sú súčasťou eurozóny, ako aj medzi ďalšími krajinami európskej zóny voľného obchodu.

Z toho dôvodu plne podporujem uznesenie Európskeho parlamentu o uplatňovaní Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Zároveň žiadam Európsku komisiu, aby pri monitorovaní práce na uplatňovaní systému SEPA dala prednosť záujmom klientov maloobchodného bankovníctva a otázkam bezpečnosti systému.

Návrh uznesenia RC-B7-0154/2010

  Kader Arif (S&D), písomne. – (FR) Uznesenie o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA), ktoré dnes bolo prijaté a medzi ktorého iniciátorov patrím aj ja, je nesmierne symbolické, pretože je jednomyseľné. Je jasným signálom vyslaným Komisii, ktorá o tejto dohode rokovala dva roky v maximálnej tajnosti. Parlament žiada úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o prebiehajúce rokovania, ako aj dodržiavanie zmlúv, ktoré ho oprávňujú dostávať rovnaké informácie ako Rada. Či už ide o metódu alebo o to, čo vieme o podstate veci, som proti spôsobu, akým sa vedú rokovania o dohode ACTA. Máme veľa obáv týkajúcich sa spochybňovania acquis communautaire. Okrem rizika opätovného zavedenia „flexibilnej“ reakcie, by mohlo dôjsť k spochybneniu základných práv občanov, pokiaľ ide o slobodu prejavu a ochranu súkromia a údajov, ako aj k spochybneniu zásady, že poskytovatelia a prenajímatelia prístupu k internetu nenesú právnu zodpovednosť. Parlament už dokázal svoj záväzok k týmto zásadám. Ak Komisia nezmení svoju stratégiu, budem viesť kampaň proti ratifikácii dohody ACTA zo strany Parlamentu, tak ako sme to boli schopní urobiť v prípade dohody SWIFT.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie. Lepšia ochrana práv duševného vlastníctva a boj proti falšovaniu a pirátstvu sú v Európskej únii a na celom svete nepochybne veľmi dôležitými otázkami. Veľmi vítam, že sa začali rokovania na medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť práva duševného vlastníctva a účinnejšie bojovať proti falšovaniu a pirátstvu. Som však veľmi sklamaný z toho, akým spôsobom tieto rokovania prebiehajú.

Podľa Lisabonskej zmluvy musí Komisia bezodkladne a v plnom rozsahu informovať Európsky parlament vo všetkých etapách rokovaní o medzinárodných dohodách, ale v prípade dohody ACTA to tak nie je. Okrem toho, Európsky parlament bude musieť udeliť svoj súhlas s dohodou ACTA predtým, ako nadobudne platnosť v EÚ. Ako to však budeme schopní urobiť, keď nás držia v nevedomosti? Veľmi dúfam, že si Európska komisia splní povinnosť a poskytne nám všetky potrebné informácie o stave rokovaní.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o transparentnosti a súčasnom stave rokovaní o dohode ACTA, pretože sa stotožňujem s pochybnosťami autorov, ktoré sa týkajú doterajšieho priebehu rokovaní. Tieto rokovania prebiehajú v „obmedzenom“ režime, čo znamená, že k dokumentom, o ktorých sa rokuje, má prístup len Európska komisia a členské štáty EÚ. Európsky parlament je celkom vynechaný, pričom jeho súhlas je nevyhnutným predpokladom na to, aby dohoda nadobudla platnosť. Myslím si, že digitálny obsah a zaobchádzanie s ním by nemali byť zahrnuté do textu dohody. Pokiaľ zahrnuté budú, príslušné ustanovenia by nemali mať donucovací charakter. Som pevne presvedčený, že dohoda ACTA by nemala ísť za rámec v súčasnosti platných práv duševného vlastníctva a že akékoľvek postihy za kopírovanie digitálneho obsahu by mali byť ponechané na uváženie jednotlivých štátov. Ochrana súkromia a ochrana osobných údajov musia ostať pilierom európskych právnych predpisov, ktorý nebude podkopávaný medzinárodnými právnymi dohodami. Som za dohodu ACTA, ktorá bude bojovať proti falšovaniu, ktoré predstavuje skutočné nebezpečenstvo pre hospodárstvo a spotrebiteľa a nepochybne porušuje práva duševného vlastníctva. Na druhej strane, kopírovanie, ktoré sa robí výlučne pre vlastnú potrebu, by malo byť vynechané. Podľa môjho názoru by bolo jeho zahrnutie v rozpore s právom na osobnú slobodu a informácie. Falšovanie a kopírovanie skrátka nemožno hádzať do jedného vreca.

  Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Keď sme v stredu 10. marca 2010 ako skupina hlasovali proti uzneseniu o dohode ACTA, urobili sme to na základe zásady, že samotná dohoda ACTA by nemala existovať v žiadnej podobe. Táto dohoda je katastrofálnym porušením súkromného vlastníctva jednotlivcov. Keby sme toto uznesenie v hlasovaní podporili, pripustili by sme existenciu takýchto právnych predpisov, ale na základe toho sme sa rozhodli zmluvu neuznať.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Napriek Lisabonskej zmluve a spolurozhodovaciemu postupu v oblasti medzinárodného obchodu Komisia a členské štáty bránia tomu, aby sa konala verejná diskusia o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA). Tento nedostatok transparentnosti vzbudzuje skutočné podozrenie, ktoré možno zmenšiť len tak, že sa do konzultácií zapojí aj verejnosť a Európsky parlament. Kým boj proti falšovaniu je skutočne oprávnený a nevyhnutný, dohoda ACTA by posilnila autorské práva. Treba nechať poskytovateľov prístupu k internetu kontrolovať výmenu digitálnych súborov a ukladať používateľom pokuty vrátane odpájania ich internetového pripojenia? Náklady na takéto monitorovanie by boli pre poskytovateľov prístupu k internetu prehnané a kontroly by boli komplikované. Okrem toho, internetové pirátstvo ešte nie je klasifikované ako zločin ani v európskom práve, ani v medzinárodnom práve. Myšlienka systematického pokutovania v takom veľkom rozsahu je preto neprijateľná, a to tým viac, že prístup k internetu, v mene práva na informácie, je stále základnou slobodou. Komisia bude musieť Parlamentu poskytnúť dokument, ktorý načrtáva priebeh rokovaní a všetky stanoviská, o ktorých sa diskutuje. Ak to Komisia neurobí, Parlament by mohol tento text, o ktorom sa rokuje v tajnosti, zamietnuť, rovnako ako zamietol dohodu SWIFT.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o transparentnosti a súčasnom stave rokovaní o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA), pretože podporujem transparentný priebeh vedenia rokovaní.

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bude musieť Parlament odsúhlasiť text dohody ACTA predtým, ako nadobudne platnosť v Európskej únii. Príspevok Parlamentu je nevyhnutný pre to, aby sa zaručilo, že prostriedky uplatňovania práv duševného vlastníctva nebudú brániť inovácii, hospodárskej súťaži, ochrane osobných údajov a voľnému toku informácií.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Falšovanie je jednou z hlavných pohrôm svetového hospodárstva a napriek snahe bojovať proti nemu je jasné, že jednotlivé štáty očividne nie sú schopné dotiahnuť tento boj do úspešného konca. Riziká pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, ktoré môže nákup niektorých výrobkov zahŕňať, sú dnes jasné.

Z obchodného a priemyselného hľadiska tento paralelný priemysel, ktorý sa nezákonne priživuje na kreativite a sláve iných, oslabuje hodnotu obchodných značiek a znižuje efektívnosť ich špeciálnej úlohy. Hoci je teda dôležité vytvoriť otvorený, slobodný a spravodlivý trh, môže sa to podariť len vtedy, ak falšovanie celkovo odmietnu a budú proti nemu bojovať hlavní výrobcovia. Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu môže byť cestou, ktorou stojí za to ísť, ale predtým ju treba pochopiť a diskutovať o nej transparentným spôsobom, čo je opakom toho, čo sa dialo doteraz.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska únia a ďalšie krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj začali v roku 2008 rokovania o novej mnohostrannej dohode zameranej na posilnenie uplatňovania práv duševného vlastníctva a na potláčanie falšovania a pirátstva (Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu – ACTA). Spoločne sa dohodli, že schvália ustanovenie o dôvernosti. Akákoľvek dohoda týkajúca sa dohody ACTA, ktorú Európska únia dosiahne, musí byť v súlade s právnymi záväzkami, ktorým EÚ podlieha v otázkach právnych predpisov o ochrane súkromia a ochrane údajov, tak ako to stanovuje smernica 95/46/ES, smernica 2002/58/ES a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bude musieť Parlament odsúhlasiť text dohody ACTA predtým, ako nadobudne platnosť v Európskej únii. Komisia okrem toho sľúbila, že Parlamentu bezodkladne poskytne kompletné informácie o celom priebehu rokovaní o medzinárodných dohodách. Pred začiatkom rokovaní o dohode ACTA mal byť preto stanovený právny základ a Parlament mal schváliť rokovací mandát. Komisia by mala predložiť návrhy pred ďalším kolom rokovaní.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Parlament vyjadril všeobecné odsúdenie v súvislosti s tým, že Komisia obmedzuje informácie týkajúce sa prebiehajúcich rokovaní o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA), pričom je celkom jasné, že v rámci takéhoto postupu sa Komisia pokúša obmedziť aj podrobné preskúmanie a kontrolu. Z toho dôvodu si myslíme, že je dôležité, aby uznesenie zdôraznilo, že Komisia „má právny záväzok bezodkladne a v plnom rozsahu informovať Parlament vo všetkých etapách medzinárodných rokovaní“.

V rámci vedenia rokovaní sa vyžadujú demokratické a transparentné postupy, ako aj verejná diskusia o ich obsahu, čo považujeme za pozitívne. Okrem toho zdôrazňujeme argument týkajúci sa potreby dodržiavať „základné práva, ako sú sloboda prejavu a právo na súkromie, a plne rešpektovať zásadu subsidiarity“, ako aj ochranu osobných údajov. Z toho dôvodu sme hlasovali za toto uznesenie.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Tento návrh Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu známej pod skratkou ACTA môže vyzerať ako dobrý nápad, keďže európske hospodárstvo a európske pracovné miesta veľmi trpia v dôsledku týchto nečestných praktík vo svete nadmerného voľného obchodu, ktorý nám vnucujete. Ako to však vždy býva, keď je v dohode, o ktorej Komisia rokuje, niečo zásadne škodlivé, všetko sa robí v tajnosti.

Mám na mysli dohodu z Blair House, ktorá obetovala európske poľnohospodárstvo, aby uspokojila apetít agropotravinárskych nadnárodných spoločností z USA. Mám na mysli aj škandalóznu mnohostrannú dohodu o investíciách, ktorá požadovala vyňatie nadnárodných spoločností z právnych predpisov, ktoré platia v krajinách, v ktorých tieto spoločnosti pôsobia. Táto dohoda, našťastie, neuzrela svetlo sveta. V tomto prípade ide o tú časť dohody ACTA, ktorá sa týka internetu: doslova sa scvrkáva na zavedenie príšerného celosvetového zákona na spôsob francúzskeho Vysokého úradu pre rozširovanie diel a ochranu autorských práv na internete (HADOPI).

Colné úrady by mohli prehľadávať prehrávače MP3, mobilné telefóny a prenosné počítače každého občana podozrivého z toho, že si nezákonne stiahol nejaký súbor. Poskytovatelia prístupu k internetu môžu byť nútení odpojiť svojich zákazníkov alebo o nich poskytovať informácie. To je neprijateľné, a preto sme hlasovali za toto uznesenie, ktoré sa dožaduje úplnej transparentnosti v rámci rokovaní a hrozí Komisii, že ak to odmietne, budeme sa s ňou súdiť.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som uznesenie zamerané na dosiahnutie úplnej transparentnosti zo strany Európskej komisie, pokiaľ ide o rokovania o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA), ktoré sa v súčasnosti držia v tajnosti. Okrem rizika opätovného zavedenia „flexibilnej reakcie“, by tu mohlo dôjsť k spochybneniu základných práv občanov, pokiaľ ide o slobodu prejavu a ochranu súkromia a údajov, ako aj k spochybneniu zásady, že poskytovatelia a prenajímatelia prístupu k internetu nenesú právnu zodpovednosť. Z toho vyplýva, že Európsky parlament, ktorý je hlasom európskych národov, nemôže byť vylúčený z týchto rokovaní a musí dostávať rovnaké informácie, ako sa poskytujú Rade. To je demokratická požiadavka. Na záver chcem uviesť, že dohoda ACTA nesmie robiť kompromis, pokiaľ ide o prístup ku generickým liekom. V tejto súvislosti a vzhľadom na postup a znepokojivé fámy, ktoré v tejto fáze kolujú o obsahu dohody, môžem hlasovať len za uznesenie, ktoré je k takejto dohode kritické.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) V prijatom uznesení Európsky parlament jasne vyhlasuje, že podporuje väčšiu transparentnosť v rámci rokovaní Európskej komisie o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu. Pirátstvo a falšovanie predstavujú pre európske hospodárstvo a pre ďalšie hospodárstva po celom svete čoraz väčší problém.

Z hospodárstiev rozvojových krajín sa čoraz častejšie stávajú znalostné hospodárstva. Z toho dôvodu zároveň potrebujeme jasné a účinné zásady ochrany práv duševného vlastníctva, ktoré nebudú prekážať inovácii a hospodárskej súťaži, nebudú neoprávnene zaťažovať zákonne vedený obchod a budú chrániť naše súkromie a základné práva, ako je napríklad sloboda prejavu. Uznesenie, ktoré dnes bolo prijaté, preto nespochybňuje myšlienku vytvoriť samotnú dohodu. Rokovania, ktoré vedie Európska komisia, však nie sú otvorené.

Európsky parlament a európski občania nedostávajú aktuálne informácie o vývoji rokovaní. Tento nedostatok informácií vyvoláva obavy. Chceme väčšiu transparentnosť zo strany Európskej komisie. Chceme teraz vedieť, aké záväzky prijímajú vyjednávači Európskej komisie v mene 500 miliónov občanov Európskej únie.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Rokovania o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) týkajúce sa ustanovení zákona o autorských právach, ako aj boja proti falšovaniu a produktového a internetového pirátstva predstavujú nepochybne dôležitý krok smerom k ochrane duševného vlastníctva. Bohužiaľ, informačná politika Komisie týkajúca sa rokovaní má ešte ďaleko k dokonalosti.

Pre nedostatočnú transparentnosť týkajúcu sa stavu rokovaní je pre Európsky parlament zložité hrať konštruktívnu úlohu v príprave ustanovení a tým aj vopred zaistiť, aby nedochádzalo k žiadnemu obmedzovaniu občianskych práv Európanov, ani k žiadnemu porušovaniu smerníc o ochrane údajov. Podporujem návrh uznesenia (RC7-0154/2010), a teda aj žiadosť Európskeho parlamentu, aby Komisia vytvorila rámec svojej informačnej politiky týkajúcej sa rokovaní o dohode ACTA, a to transparentnejším, kompletnejším a teda aj holistickejším spôsobom.

  David Martin (S&D), písomne. – Transparentnosť rokovaní o dohode ACTA je nesmierne dôležitá a som rád, že Parlament žiada úplnú otvorenosť v takom veľkom počte. Hoci ma teší počúvať uistenia, že jednotlivci nebudú trestne stíhaní za osobné použitie a že dohoda ACTA nebude použitá na to, aby sa zabránilo generickým liekom dostať sa do rozvojových krajín, dúfam, že sa Parlament bude môcť dostať k všetkým dokumentom a bude môcť sledovať rokovania, aby zaistil, že sa to všetko dodržiava.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nedostatočná transparentnosť v rámci rokovaní o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) je v rozpore s charakterom Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je nevyhnutné, aby Rada a Komisia okamžite sprístupnili všetky dokumenty, na ktorých sa rokovania zakladajú. Nedodržiavanie tejto základnej povinnosti zo strany Komisie a Rady by mohlo Parlament viesť k použitiu právnych postupov na získanie prístupu k týmto dokumentom, teda k niečomu, čo by poškodilo prestíž príslušných európskych inštitúcií.

  Zuzana Roithová (PPE), písomne. – (CS) Chcela by som poďakovať spravodajcom a všetkým poslancom, ktorí sú zodpovední za to, že obrovská väčšina Európskeho parlamentu jasne vyjadrila svoj nekompromisný postoj k netransparentnému rokovaniu o takej dôležitej medzinárodnej dohode. Očakávame, že dohoda otvorí nový medzinárodný rozmer v boji proti falšovaniu, ale neobmedzí právo európskych občanov na súkromie.

Problém vidím aj v tom, že Čína nebola prizvaná k rokovaniam. Vo včerajšej rozprave mi Komisia povedala, že to tiež považuje za strategickú chybu. To, že Čína, ktorá je najväčším zdrojom falšovania na svete, neskôr podpíše dosiahnutú dohodu, je nereálne. Verím, že naša kritická správa dnes Komisiu presvedčí, aby prehodnotila svoj prístup k Parlamentu, ktorý má vďaka Lisabonskej zmluve spoločné rozhodovacie právomoci v nových oblastiach vrátane zahraničnej politiky.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podporil som uznesenie RC7-0154/2010 o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu a som rád, že veľká väčšina Parlamentu urobila to isté. Dohoda ACTA teraz riskuje, že sa z nej stane „Dohoda o nedostatočnej transparentnosti Komisie“ (Absence of Commission Transparency Agreement – ACTA). V rámci svojich rokovaní o dohode ACTA by mala Komisia dodržiavať zásady transparentnosti, ľudské práva a zákonné právo Európskeho parlamentu na informácie. Namiesto toho však Komisia v tejto rozhodujúcej skúške, či na základe Lisabonskej zmluvy dodržiava zásadu informovania Parlamentu, zlyháva. EÚ nemôže pokračovať v rokovaniach o dohode ACTA, ak sa ľuďom neumožní zapojiť sa do tohto procesu.

Zároveň je úplne absurdné a neprijateľné, aby sa poslanci Európskeho parlamentu museli za zatvorenými dverami pýtať Komisie na obsah dohôd, o ktorých máme hlasovať. Európsky parlament okrem toho ukázal, že neakceptuje utajovanie a že podporuje otvorený prístup k internetu pre všetkých. Poslanci EP zároveň ukázali, že Parlament nebude tolerovať to, aby sa s ním zaobchádzalo ako s handrou. Komisiu sme dôrazne vyzvali, aby nás bezodkladne a v plnom rozsahu informovala o rokovaniach o dohode ACTA.

Návrh uznesenia RC-B7-0181/2010

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Súčasný systém všeobecných preferencií (GSP) čoskoro skončí. Pri hlasovaní o tomto uznesení, ktorého osobitným cieľom je plne zapojiť Parlament do jeho revízie do roku 2012, som bol za. Tento obchodný režim umožňuje 176 rozvojovým krajinám a regiónom, aby využívali preferenčný prístup na európsky trh výmenou za to, že ratifikujú dohovory MOP o sociálnych právach a dohovory OSN o ľudských právach.

Jeho vykonávanie je však neuspokojivé. Práve preto pred revíziou žiadame vypracovať správu týkajúcu sa súčasného stavu ratifikácie, vykonávania dohovorov, hodnotenia vplyvu GSP počas obdobia 2006 – 2009, zahrnutia podmienky, ktorou sa upravuje vykonávanie 27 základných dohovorov OSN, a transparentnejších vyšetrovacích postupov vrátane pravidelnej konzultácie Parlamentu.

Je poľutovaniahodné, že z dôvodu nesúhlasu pravice v tomto hlasovaní neprešiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v rámci ktorého sa vyžadoval vyšetrovací postup, pokiaľ ide o početné zabíjanie odborárov v Kolumbii a masové hroby stoviek ľudí zabitých v oblasti La Macarena.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska únia je najväčším poskytovateľom humanitárnej a rozvojovej pomoci na svete. Vieme, že Európska únia a členské štáty každoročne prispievajú miliónmi do programov spolupráce a rozvoja, že táto pomoc je nevyhnutná a že v mnohých prípadoch má veľký význam.

Ja som však ako zástanca trhového hospodárstva presvedčený, že rozvojová pomoc sa môže (a musí) poskytovať prostredníctvom obchodných politík, z ktorých majú výhody rozvojové krajiny. Som presvedčený, že v tejto situácii zohráva svoju úlohu všeobecný systém preferencií, ktorý umožňuje rozvinutým krajinám ponúkať preferenčné a nerecipročné zaobchádzanie s výrobkami dovážanými z rozvojových krajín.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) V žiadnom prípade sa nedá tvrdiť, ako to tvrdí toto uznesenie, že súčasný všeobecný systém preferencií (GSP) je mechanizmus na pomoc rozvojovým krajinám. Tento mechanizmus vplýva tak, že zvyšuje hospodársku závislosť týchto krajín, keďže vedie k výrobe pre vývoz na škodu ich vnútorného trhu. Do veľkej miery z tohto systému profitujú práve veľké nadnárodné spoločnosti, niektoré z nich z krajín EÚ, a nie ľudia z rozvojových krajín.

Niektoré zo zámerov, ktoré by mali tvoriť základ GSP, preto vytvárajú rozpor s jeho aktuálnymi výsledkami.

Na druhej strane je na základe zvýšeného tlaku na liberalizáciu medzinárodného obchodu zjavné, že EÚ využíva cieľ tohto nariadenia ako formu vydierania, aby získala prijatie uvedených dohôd o voľnom obchode prostredníctvom neprijateľnej úrovne diplomatického a hospodárskeho tlaku na tieto krajiny.

Aby sa GSP stal mechanizmom rozvojovej pomoci, bude potrebné, ako navrhujeme, aby sa zrušil a znovu prerokoval spolu s ostatnými politikami rozvojovej pomoci, a tak predstavoval účinnú solidaritu a bojoval proti hospodárskej závislosti a využívaniu ľudí a prírodných zdrojov hospodárskymi skupinami v rámci EÚ.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Od roku 1971 vykonalo Európske spoločenstvo vo vzťahu k rozvojovým krajinám prostredníctvom obchodných preferencií v rámci všeobecného systému preferencií niekoľko činností, ktoré sú spôsobom, ako urobiť svetový obchod spravodlivejším a tak pomôcť týmto krajinám v raste a hospodárskom rozvoji.

Súčasné nariadenia vypršia v roku 2011, čo znamená, že je nevyhnutné, aby sme sa začali snažiť a pracovať na novom nástroji, ktorý by mohol udržať a, ak je to možné, aj zvýšiť výhody, ktoré tento systém poskytuje rozvojovým štátom. V situácii, keď sa chceme dostať z medzinárodnej krízy, je to dokonca ešte dôležitejšie. Ak sa však máme vyhnúť nespravodlivosti, je pre nás nevyhnutné, aby tieto nové krajiny, ktoré tento systém budú využívať, hovorili pravdu o svojej hospodárskej situácii.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pri hlasovaní o spoločnom uznesení o všeobecných colných preferenciách (GPS) (RC7-0181/2010) som hlasoval za, hoci ma veľmi mrzí a rozčuľuje, že sa kolumbijskému veľvyslanectvu podarilo presvedčiť niektorých našich kolegov, aby sa vyhli všetkým odkazom na potrebu vyšetriť porušovanie ľudských práv v Kolumbii a rozhodnúť na základe zistení, či zrušiť colné preferencie pre kolumbijské tovary.

Správa: Gabriele Albertini (A7-0023/2010)

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa Európskeho parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ spolu s príslušnou správou o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike vypracovanej protiľudovou alianciou konzervatívcov, sociálnych demokratov a liberálov v Európskom parlamente dokazujú neustálu podporu politických hovorcov kapitálu presadzovaniu ešte väčšej militarizácie EÚ, najmä po tom, ako reakcionárska Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, ako aj ich aktívnu úlohu pri propagovaní imperialistickej politiky EÚ, zásahov a vojen, ktorú rozpútava voči tretím krajinám a ľuďom v každom kúte planéty s cieľom slúžiť záujmom a suverenite monopolných kapitálov v podmienkach stupňujúceho sa vnútorného imperialistického boja.

Správa vyzýva na:

a) účinnú organizáciu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť EÚ (zriadenej podľa Lisabonskej zmluvy), novému politickému, respektíve vojenskému orgánu na organizovanie, podporu a zavádzanie imperialistických zásahov EÚ;

b) zvýšenie výdavkov z rozpočtu EÚ na vojenské a politické intervencie;

c) lepšie prepojenie politických a vojenských možností EÚ so silnejším prepojením EÚ a NATO, ktoré je kľúčové pri účinnejšom vykonávaní imperialistických zásahov použitím vojenských prostriedkov.

Komunistická strana Grécka hlasovala proti a odsudzuje túto neprijateľnú správu, ktorá je jasnou príručkou imperialistických útokov voči ľuďom.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia si musí vytvoriť strategickú autonómiu prostredníctvom silnej a účinnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky s cieľom globálne chrániť svoje záujmy, zaistiť bezpečnosť svojich občanov a podporovať dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt na celom svete. Prostredníctvom účinnejších európskych dohôd o bezpečnosti musia členské štáty preukázať ochotu urobiť z Európskej únie väčšieho aktéra na medzinárodnej scéne.

Som presvedčená, že budúca výročná správa Rady o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) sa musí priamo vzťahovať na vykonávanie stratégie zahraničnej politiky Európskej únie, na posúdenie jej účinnosti, ako aj na podmienky vytvorenia osobitného, priameho dialógu s Európskym parlamentom zameraného na budovanie strategického prístupu k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike.

  John Attard-Montalto (S&D), písomne. – Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 18, keďže podľa môjho názoru obsahuje istý paradox. V úvode sa odsudzuje logika militarizácie a v závere sa uvádza, že SZBP by mala byť založená na mierových zásadách a na demilitarizácii bezpečnosti. Ja osobne súhlasím s medzinárodným štatútom neutrality našej krajiny a keďže tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nie je vôbec rozumný, rozhodol som sa, že za tento návrh nebudem hlasovať ani sa nezdržím hlasovania.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem túto správu, keďže som presvedčený, že jasná a koordinovaná spoločná zahraničná a bezpečnostná politika môže značne prispieť k posilneniu právomocí Európskej únie na medzinárodnej úrovni. Jednou z najdôležitejších záležitostí spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je nepochybne rastúca energetická závislosť EÚ od zdrojov dodávok a prepravných trás a potreba obmedziť energetickú závislosť EÚ od tretích krajín. Rád by som vyzval podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Catherine Ashtonovú, aby bez váhania zaviedla odporúčania Parlamentu o vytvorení konzistentnej a koordinovanej politiky, a to najskôr prostredníctvom podpory súdržnosti EÚ pri zachovaní konštruktívneho dialógu s dodávateľmi energie, najmä s Ruskom a tranzitnými krajinami. Ďalej prostredníctvom podporovania energetických priorít EÚ, bránením spoločných záujmov členských štátov, rozvojom účinnej diplomatickej práce v oblasti energie, vytvorením účinnejších opatrení na riešenie krízy a podporovaním diverzifikácie dodávok energie, použitím udržateľnej energie a rozvojom obnoviteľnej energie. Som presvedčený, že len spoločným konaním bude môcť EÚ v budúcnosti zabezpečiť nepretržitú a bezpečnú dodávku plynu a ropy do členských štátov a zvýšiť energetickú nezávislosť celej EÚ.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati si myslíme, že partnerstvo medzi EÚ a NATO by sa nemalo rozvíjať výlučne na základe Charty OSN. Preto si myslíme, že je dôležité, aby sa do tohto znenia zahrnul aj pohľad členských štátov na túto otázku a aby zohľadňovalo rozličné tradície a postoje členských štátov v súvislosti so zahraničnou, bezpečnostnou a obrannou politikou.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako veľa členských štátov (ak nie všetky), aj Európska únia sa musí vyrovnať s rozpočtom, ktorý je oveľa menší, ako sú jej ambície, a ktorý v žiadnom prípade nestačí na všetko, čo by chcela dokázať. Túto asymetriu zdôrazňuje množstvo rozmanitých európskych hodnôt a očakávaní v tejto záležitosti.

Aby sme dosiahli vynikajúce výsledky, je nutné si uvedomiť, že politika je činnosť, ktorá si vyžaduje predvídanie a prijímanie opatrení a ktorá prikladá mimoriadnu dôležitosť problémom, ak ide o také nevyhnutné záležitosti pre náš bežný život, ako je zahraničná a bezpečnostná politika.

Lisabonská zmluva a následné vytvorenie funkcie vysokého predstaviteľa naznačuje presvedčenie členských štátov, že pohotovosť, koordinácia a konvergencia v činnosti Európskej únie, pokiaľ ide o zahraničnú a bezpečnostnú politiku, je skutočne potrebná. Len po zavedení do praxe uvidíme, či sú ustanovenia Zmluvy dostatočné a či ustanovenia tohto textu úspešne plnia svoju úlohu.

Dúfam, že Únia bude môcť účinne zareagovať na tento dôležitý problém.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Správa o uplatňovaní európskej bezpečnostnej stratégie je každoročný dokument Parlamentu, v ktorom sa hodnotí európska bezpečnostná a obranná politika a predstavujú návrhy na zlepšenie účinnosti a viditeľnosti tejto politiky. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy získala vonkajšia činnosť EÚ nový rozmer a dôležitosť. V tomto smere Parlament zohráva základnú úlohu ako strážca demokratickej legitimity vonkajšej činnosti. Vytvorená Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude slúžiť ako diplomatický zbor a nástroj Únie, ktorá sa až doteraz mohla spoliehať len na národné zastúpenia. Je však nevyhnutné, aby mala EÚ k dispozícii potrebné rozpočtové zdroje, a tak dosiahla ciele vonkajšieho zastúpenia.

  Petru Constantin Luhan (PPE) , písomne. – (RO) Chcel by som sa vyjadriť k niektorým bodom v podkapitole správy Západný Balkán o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v roku 2008.

Musí sa vziať do úvahy skutočnosť, že na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy vo februári 2008 sa rozhodlo o tom, že každý členský štát EÚ rozhodne o svojom vzťahu s Kosovom v súlade s vnútroštátnymi postupmi a medzinárodným právom.

V prvej polovici tohto roka sa zároveň očakáva odporúčajúce stanovisko Medzinárodného súdneho dvora vo veci týkajúcej sa súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti dočasnými inštitúciami samosprávy v Kosove s medzinárodným právom.

Pri hodnotení vývoja stabilizačného procesu v Kosove sa musí zachovávať vyvážený prístup, pričom treba pamätať na to, že sa počas roku 2009 vrátane volebného obdobia v novembri spozorovali napäté situácie. V tejto súvislosti som presvedčený, že musíme prekonať mnohé problémy, najmä pokiaľ ide o presadzovanie práva, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, ochranu Srbov a iných menšín, zmierenie medzi spoločenstvami a zavádzanie hospodárskych a sociálnych reforiem.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Lisabonská zmluva priniesla Parlamentu nové zodpovednosti v súvislosti so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou. My sme pripravení prijať tieto zodpovednosti a prispieť k výberu politík a jednotlivcov, ktorí budú zastupovať tieto politiky na celom svete, prostredníctvom zvolenia tých, ktorých nominovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť aj vrátane osobitných predstaviteľov EÚ. EÚ musí pred medzinárodným spoločenstvom preukázať, že má takú zahraničnú politiku, ktorá je čoraz reprezentatívnejšia, koherentnejšia, systematickejšia a účinnejšia. EÚ sa čoskoro musí stať hlavnou hybnou silou budovania svetového mieru.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti výročnej správe Rady pre Parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2008, pretože si myslím, že cieľom SZBP by malo byť vymedzenie vonkajšej politiky EÚ a nie bránenie jej územia. Nesúhlasím so spojením medzi EÚ a NATO stanoveným v Lisabonskej zmluve. Namiesto toho podporujem demilitarizáciu a nulové zbrojenie. Odsudzujem logiku militarizácie EÚ, ktorá sa s prijatím Lisabonskej zmluvy zintenzívnila, ako aj zmeny, ktoré zaviedla, napríklad Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a funkciu vysokého predstaviteľa. V súčasnosti sme svedkami najvyššieho stupňa militarizácie v histórii. Výdavky na zbrane sú dokonca vyššie ako počas studenej vojny. Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica žiada zrušenie všetkých vojenských základní patriacich Spojeným štátom a iným krajinám, ktoré sú na pôde členských štátov EÚ, a žiadame, aby sa vojenské výdavky použili na civilné účely s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Táto správa sa snaží urobiť z EÚ silnejšieho svetového aktéra. Nevyskytuje sa v nej však žiadne jasné vymedzenie cieľov alebo smerovania spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Žiadosť o silnejší finančný základ sa preto v tejto situácii musí zamietnuť. V budúcnosti by sa preto medzinárodné záväzky mali hodnotiť podľa toho, aké sú podstatné a aký je ich prínos pre EÚ. Koniec koncov, v SZBP by sa mal vytvoriť prístup založený na stratégii. Mám pocit, že sa musím otvorene vzoprieť proti cieľu zrušiť zásadu jednomyseľnosti. Platí to najmä vtedy, ako sa už niekoľkokrát uviedlo, keď je cieľom užšie partnerstvo s NATO. EÚ sa musí snažiť vytvoriť si svoje vlastné štruktúry a, samozrejme, musí mať k dispozícii nevyhnutné zdroje pre takéto štruktúry. Pokiaľ ide o mnohé operácie a misie, mali by sa znovu prehodnotiť mnohé zo súčasných 23 rozličných činností, do ktorých je EÚ zapojená. Najmä v Afganistane sa stratégia pod vedením Spojených štátov považuje za neúspešnú.

Zapojenie EÚ by sa preto malo okamžite prehodnotiť. V súvislosti s Východným partnerstvom treba zdôrazniť, že záujmy Ruska sa musia z historických, kultúrnych a geografických dôvodov vziať do úvahy a že sa musíme vyhnúť jednostrannému opatreniu EÚ. Keďže správa to v skutočnosti neberie do úvahy a keďže je takisto nedostatočná aj v iných oblastiach, hlasoval som proti.

  María Muñiz De Urquiza (S&D), písomne. – (ES) Vzhľadom na správy pána Danjeana a pána Albertiniho o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie by som chcela objasniť, že hlasovanie španielskej delegácie Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente potvrdzuje neuznanie Kosova ako nezávislého štátu. Kosovo nebolo uznané Španielskom ani štyrmi ďalšími členskými štátmi EÚ, ani 100 ďalšími členskými štátmi Organizácie Spojených národov.

Preto sme vo Výbore pre zahraničné veci a aj dnes v Parlamente podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli v súlade s naším stanoviskom. Stanovisko španielskej socialistickej delegácie je však pozitívne v súvislosti so stabilizáciou a procesom rozširovania, do ktorého sú teraz zapojené krajiny západného Balkánu, Turecko a Island.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pri hlasovaní o správe A7-0023/2010 známej aj ako výročná správa o SZBP som nakoniec hlasoval za ňu najmä preto, že sa prijali dva z našich piatich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (návrh o Transatlantickom dialógu zákonodarcov a návrh o očakávaní, že sa medzi EÚ a Čínou rozvinie strategický vzťah). V pôvodnom návrhu sa nakoniec neurobili žiadne veľké zmeny a nedošlo ani k žiadnemu prekvapeniu, pokiaľ ide o prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Správa prešla s 592 hlasmi za (medzi ktorými boli aj naše) a 66 proti.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – (SV) Hlasovala som proti tejto správe, v ktorej sa uvádza, že hodnoty a záujmy EÚ sa musia rozširovať do celého sveta prostredníctvom kolektívneho strategického myslenia Únie. Pripadá mi to ako neokoloniálny prístup. Podľa pána Albertiniho by mali kompetencie EÚ zahŕňať všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky bezpečnostné otázky vrátane spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane. Európa je v tejto otázke nejednotná. Parlament takisto žiada o zvýšenie rozpočtových prostriedkov od členských štátov, najmä v súvislosti s potrebou EÚ rýchlo vytvoriť v OSN značné zastúpenie, ktoré vystupuje jednotne. Členské štáty EÚ si, samozrejme, zachovajú svoje kreslá v OSN, ale práve EÚ má nad nimi väčší vplyv svojím jedným hlasom. Európsky parlament je takisto presvedčený, že EÚ a NATO by mali vytvoriť silné a účinné partnerstvo. To je v rozpore s politikou neutrality našej krajiny. Občania Európy nikdy nemali príležitosť vyjadriť svoj názor na túto záležitosť, keďže niektoré z členských štátov odmietli uskutočniť referendum o Lisabonskej zmluve.

Správa: Arnaud Danjean (A7-0026/2010)

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa EÚ o SZBP EÚ vyzýva na šírenie vojny imperialistického centra EÚ zameranej na ľudí. Predstavuje ďalšie stupňovanie súperenia s inými imperialistickými centrami.

Správa:

víta 70 000 členov 23 vojenských a „politických“ misií EÚ po celom svete, vo väčšine prípadov v spolupráci s USA a NATO;

víta imperialistický námorný dohľad námorných síl EÚ nad Somálskom a vyzýva EÚ k vytvoreniu sudánskeho mechanizmu vytvárania politiky štátu a pravidelnej armády v zahraničí, ktorá nesmie zvrhnúť vládu krajiny;

podporuje vytvorenie politického/vojenského riaditeľstva pre riadenie kríz a civilno-vojenské plánovanie a vytvorenie stáleho operačného strediska EÚ;

vyzýva na zintenzívnenie štátneho terorizmu a na potlačenie demokratických práv v mene „boja proti terorizmu“ a „radikalizácie“;

podporuje rýchle zorganizovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s politickými a vojenskými kompetenciami;

vyzýva na organizovanie vojenských a politických zásahov, dokonca aj v členských štátoch EÚ, v rámci údajnej vzájomnej podpory uvedenej v ustanovení Lisabonskej zmluvy o solidarite.

Jediným záujmom ľudí je úplná zmena celej imperialistickej a protiľudovej politiky a celej konštrukcie EÚ.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Prostredníctvom hlasovania občanov EÚ získal Európsky parlament viac právomocí, pokiaľ ide o záležitosti, ako je rozpočet a kontrola nad zahraničnou, bezpečnostnou a obrannou politikou. Za týchto okolností musia byť poslanci Európskeho parlamentu zapojení inými inštitúciami EÚ do rozhodovacieho procesu a do menovania zamestnancov, ktorí predstavujú EÚ na medzinárodnej úrovni. Právomoci, ktoré Európsky parlament získal prostredníctvom Lisabonskej zmluvy, majú zvýšiť legitimitu rozhodnutí týkajúcich sa spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky.

Tým sa odôvodňuje žiadosť vytvoriť Radu pre obranu v rámci Rady pre zahraničné veci, ako aj vytvoriť stále operačné stredisko EÚ, ktorého úlohou by bolo operačné plánovanie a uskutočňovanie vojenských operácií. V celej EÚ sa musia konať diskusie o protiraketovom štíte, ktorý v súčasnej podobe navrhuje americká administratíva, pri aktívnom zapojení Európskeho parlamentu.

Musí sa však objasniť, že EÚ má výhradné práva pri stanovení obrannej a bezpečnostnej politiky a že zásahy tretích štátov nie sú oprávnené. Európska únia sa rozhoduje o tom, ako najlepšie zaručiť bezpečnosť svojich občanov, čo sa musí urobiť na základe konsenzu medzi členskými štátmi a nie prostredníctvom štátov, ktoré nie sú členmi EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) EÚ bola rozličnými spôsobmi definovaná ako hospodársky gigant a politický trpaslík, čo má znamenať, že zatiaľ nemá dostatok prostriedkov, ako dosiahnuť niektoré zo svojich cieľov, najmä pokiaľ ide o zahraničnú politiku. Už v mnohých prípadoch sa medzi členskými štátmi preukázal nedostatok jednomyseľnosti ochoty a činov.

Pochybujem o tom, či sa z krátkodobého hľadiska dá táto situácia zmeniť. Skôr si myslím, že táto situácia sa dala predpokladať vzhľadom na počet štátov, ktoré tvoria Úniu, a ich osobitnú históriu a záujmy. Otázka spoločnej obrannej politiky, niečoho, čo sa dotýka samotnej podstaty zvrchovaných právomocí, predstavovala z historického hľadiska pre európske krajiny vždy záležitosť nedôvery a aj dnes si zaslúži osobitnú pozornosť, a to celkom oprávnene.

To nám nesmie zabrániť hľadať možnosti hlbšej spolupráce a koordinácie s cieľom zlepšenia našej spoločnej bezpečnosti a obrany. Európska únia by napriek svojej povahe „mäkkej sily“ mala zvážiť, že sa stane skutočným druhým pilierom v Severoatlantickej aliancii, ktorá nemôže vyžadovať od USA, aby priniesli všetky obete.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa, ktorá spája konzervatívnu pravicu so sociálnymi demokratmi, je nebezpečným signálom toho, čo sme mnohokrát kritizovali v Lisabonskej zmluve: prispievanie k prehlbovaniu neoliberalizmu na základe federalizmu a militarizácie Európskej únie ako európskeho piliera NATO.

Na podnet veľmocí sa EÚ snaží o vytvorenie vlastných protirečení a zmien názorov v rámci dohadovania síl na medzinárodnej úrovni na základe vízie týkajúcej sa súperenia medzi veľmocami o prírodné zdroje a trhy a väčšieho potvrdenia Európskej únie ako hospodárskeho, politického a vojenského bloku snažiaceho sa o globálny intervencionizmus.

Uvádzam to, čo väčšina v tomto Parlamente obhajovala mnohé roky:

– militarizácia medzinárodných vzťahov a vnútorná bezpečnosť na základe uvedeného boja proti terorizmu;

– zvýšenie rozpočtov v týchto oblastiach a vytvorenie nových vojenských kapacít, ktoré povedú k novým pretekom v zbrojení;

– prispôsobenie sa konceptu preventívnych vojen USA a NATO a zvýšenie zásahov na svetovej úrovni.

V reakcii na krízu, do ktorej kapitalizmus priviedol celý svet, by ich výsledkom mohlo byť viac konfliktov, vykorisťovanie a chudoba.

Cesta mieru si vyžaduje, aby sme s týmito politikami skončili.

  Charles Goerens (ALDE), písomne. – (FR) Na základe týchto pripomienok som hlasoval za správu pána Danjeana. 1) Správa vyzýva na zrušenie Parlamentného zhromaždenia Západoeurópskej únie (ZEÚ). V správe človek márne hľadá čo len najmenší odkaz na to, čo vykonalo Parlamentné zhromaždenie k lepšej európskej integrácii. Je otrasné, že sa stále chvália veci výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci, hoci sú často ešte menej chvályhodné, ako nápady, s ktorými doteraz prišlo Parlamentné zhromaždenie v Paríži. 2) Parlamentná kontrola európskych záležitostí obrany bude musieť náležite zohľadniť prispievanie vnútroštátnych parlamentov. Práve od nich bude závisieť rozhodnutie o vytvorení vnútroštátnych jednotiek a možností dostupných EÚ pre vojenské operácie EÚ, a to na dlhý čas. To isté platí pre financovanie vojenských operácií, ktoré sa platia z vnútroštátnych rozpočtov. Želanie predísť všetkým demokratickým deficitom v záležitostiach európskej obrany by nás malo viesť v našom hľadaní inštitucionálneho riešenia, ktoré je skutočne prijateľné na parlamentnej úrovni.

  Richard Howitt (S&D), písomne. – Labouristickí poslanci vítajú toto výročné preskúmanie európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, najmä pokiaľ ide o zmeny, ktoré priniesla ratifikácia Lisabonskej zmluvy a v tomto smere osobitne vítajú funkciu vysokej predstaviteľky barónky Cathy Ashtonovej v spojenej rozprave Parlamentu.

Pri hlasovaní za túto správu ako celok sme sa rozhodli hlasovať proti odseku 20, v ktorom sa navrhuje vytvorenie stáleho operačného strediska EÚ. Dlhodobo si my, ako aj britská vláda myslíme, že takéto stredisko nepotrebujeme, keďže by sa ním zbytočne zdvojnásobili existujúce štruktúry. Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20, rozhodli sme sa zdržať hlasovania, hoci z celého srdca vítame krok smerom k svetu bez jadrových zbraní, ale všimli sme si nepresnosť v tomto návrhu, a to že v tomto kontexte americké zbrane predstavujú NATO a nie vojenský potenciál USA, a preto sme presvedčení, že otázka odstránenia jadrových hlavíc z Nemecka alebo odkiaľkoľvek, je diskusia, ktorú musia viesť spojenci NATO vrátane USA. Nie je to rozprava pre EÚ ako samostatný multilaterálny subjekt.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a európska bezpečnostná a obranná politika sú dva základné piliere, ktoré umožňujú EÚ stať sa hlavným aktérom medzinárodného spoločenstva v boji proti problémom a hrozbám, ktoré sa uviedli v európskej bezpečnostnej stratégii.

Bez ohľadu na skutočnosť, že EÚ považuje Bezpečnostnú radu OSN za hlavnú zodpovednú stranu pri zachovávaní a ochrane svetového mieru a bezpečnosti, EÚ musí mať politiky, ktoré sú účinné a rovnaké pre všetky členské štáty, aby tak mohli účinne čeliť problémom a hrozbám, ktoré majú globálny charakter.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti správe pána Danjeana, pretože navrhuje, aby bola budúca spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zameraná na podporu militarizácie EÚ a jej intervencionizmus. Nenavrhuje žiadne občianske ani mierové zameranie alebo riešenie konfliktov, ale namiesto toho sa zameriava na obranu a militarizáciu EÚ. Som proti tomuto textu aj z toho dôvodu, že sa odvoláva na Lisabonskú zmluvu a jej uplatňovanie. To podporuje smerovanie k centralizácii právomocí bez akéhokoľvek parlamentného kontrolného mechanizmu, ktorý z EÚ urobí vojenského aktéra na medzinárodnej scéne. Namiesto stálej, štruktúrovanej spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorá sa obhajuje v tejto správe, som za všetky činnosti, ktoré sa odohrávajú prísne v rámci Charty OSN a medzinárodného práva pri prísnom oddelení týchto dvoch inštitúcií.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Správa pána Danjeana o uplatňovaní európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky je veľmi komplexná a rieši rozličné problematiky, ktoré sú pre Európu dôležité. Chýba jej však jasné zameranie sa na základné formovanie zahraničnej politiky EÚ na ďalších pár rokov a takisto aj prísna politická línia. Na jednej strane sa správa snaží posilniť autonómiu EÚ pri rešpektovaní ostatných globálnych aktérov, najmä Spojených štátov, prostredníctvom silnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Práve niečo takéto vítam. Aj napriek tomu táto správa podporuje silnú spoluprácu medzi EÚ a NATO a žiada napríklad o vytvorenie spoločných inštitucionálnych štruktúr. Žiadosť o vypracovanie bielej knihy o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP), ktorá jasne vymedzí ciele politiky, je preto viac ako vhodná. Čím viac kritizujem zvyšujúci sa centralizmus Európskej únie, tým viac podporujem vytvorenie stáleho operačného strediska EÚ.

Takéto stredisko by nám umožnilo účinnejšie plánovať a vykonávať rozličné operácie. Okrem toho by predchádzanie duplicite práce viedlo k úspore nákladov. Ustanovenie o solidarite spolu s prírodnými katastrofami, ktorých sa to týka, ako aj vytvorenie európskej jednotky civilnej ochrany, je nepochybne užitočné a je to niečo, o čo by sme sa naozaj mali snažiť. No napriek tomu som bol v zmysle nejasných postojov v rozličných oblastiach nútený zdržať sa hlasovania.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pri záverečnom hlasovaní o výročnej správe o uplatňovaní európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej stratégii (A7-0026/2010) som sa nakoniec rozhodol zdržať hlasovania. Bola to pre nás najkomplexnejšia a najcitlivejšia správa, ale podarilo sa nám to dobre. Dva a pol našich 11 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov prešlo (s veľmi dôležitým návrhom vyzývajúcim vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku, aby prekonala nerovnováhu medzi občianskymi a vojenskými plánovacími kapacitami). Nehlasovalo sa o žiadnych iných významných zmenách. Správa prešla so 480 hlasmi za a 111 proti. Ja, ako som povedal, som sa spolu so zvyškom skupiny zdržal hlasovania.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – (SV) Hlasovala som proti tejto správe. Tento dokument je jedným z najmilitaristickejších, aké som kedy počas môjho pôsobenia v Parlamente čítala. Európsky parlament vyzýva na vytvorenie stáleho operačného strediska, ktoré bude zodpovedné za operačné plánovanie a uskutočňovanie vojenských operácií a za posilnenie spolupráce s NATO. Európska obranná agentúra bude rozvíjať kapacity v oblasti sledovania vesmírneho priestoru. Okrem toho sa majú vytvoriť kapacity v oblasti námorného monitorovania, ktoré obmedzia „nezákonné“ prisťahovalectvo. Správa takisto vyzýva na to, aby sa viac členských štátov zúčastňovalo na vojenských operáciách EÚ, ako tomu bolo doteraz. EÚ a Parlament sa majú zapojiť do diskusií o strategickom koncepte pre NATO. Ako občianka nezúčastnenej krajiny nemôžem podporiť túto ďalekosiahlu správu.

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – (RO) Rád by som poďakoval všetkým kolegom poslancom v Európskom parlamente, ktorí ma podporili počas plenárneho zasadnutia pri hlasovaní za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 k správe pána Danjeana o európskej bezpečnostnej stratégii.

Inicioval som pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 s cieľom upraviť text v odseku 87 tejto správy, ktorý sa týkal budovania protiraketového štítu v Európe v dôsledku dvojstrannej dohody medzi Spojenými štátmi a členskými štátmi vrátane Rumunska. V tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa navrhuje odstránenie odporúčania vyvinúť tento systém „v dialógu s Ruskom“ a nahradiť ho vyváženejším znením „v dialógu na úrovni kontinentu“. Nový projekt USA zahŕňajúci budovanie protiraketového obranného systému je v podstate prísne defenzívny a zaručuje bezpečnosť celej východnej Európe a západnému Balkánu. Tento projekt nie je namierený proti Rusku. V dôsledku toho si nemyslím, že existujú dôvody na to, aby sa Rusko zúčastnilo, či prípadne rozhodovalo o budovaní tohto projektu.

Tieto úvahy tvorili základ pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 34. Som rád, že za tento návrh bolo 358 hlasov. Počet hlasov za poukazuje na to, že táto podpora prekročila hranice politických skupín a národných príslušností a dokazuje dôležitosť návrhu uznesenia a existenciu európskej väčšiny, ktorá má rovnaký názor.

Návrh uznesenia RC-B7-0137/2010

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Myslím si, že zvýšenie snáh na zabránenie šírenia jadrových zbraní a zbavenie sveta jadrových zbraní, je nevyhnutnou a dôležitou prioritou. V tomto rámci sa podpísaním a uplatňovaním všetkými členskými štátmi posilňuje Zmluva o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ). Rozhodol som sa zdržať hlasovania o tomto osobitnom návrhu uznesenia, pretože je v ňom obsiahnutý základný bod, s ktorým nesúhlasím a ktorý sa Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica snažila neúspešne zmeniť. Myslím tým vyjadrenie a implikácie názoru, že EÚ môže použiť „všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na predchádzanie, odstrašenie od, zastavenie, prípadne odstránenie programov šírenia jadrových zbraní, ktoré spôsobujú vážne obavy“. Aby som bol konkrétny, použitie, prípadne hrozba použitia vojenských prostriedkov, najmä pokiaľ ide o Irán, sú mimoriadne nebezpečné, nebudú mať pozitívne výsledky na mier a sú v rozpore s názorom ľavice na vojenskú činnosť EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Zásady, ktoré stoja za podpísaním Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a ktoré pochádzajú z obdobia studenej vojny, sú dôležité aj dnes. Pád sovietskeho bloku viedol k rozšíreniu jadrového materiálu do rozličných štátov a koniec jednotnej kontroly jeho používania a skladovania vyvoláva obavy z jeho nezodpovedného použitia alebo dokonca z jeho poškodenia s nepredstaviteľnými následkami pre zdravie a bezpečnosť regiónu.

Zvýšenie počtu členov „jadrového klubu“, teroristické hrozby a relatívna jednoduchosť, s akou sa dnes môžu zbrane hromadného ničenia skonštruovať, sa spájajú s prehlbovaním ovzdušia nepokoja, v ktorom teraz žijeme. Európska únia musí byť schopná zaujať spoločný a koherentný postoj k týmto otázkam zameraný na vytvorenie sveta, ktorý je bezpečnejší a čoraz oslobodenejší od zbraní.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Medzinárodné zmeny poskytujú v oblasti nešírenia jadrových zbraní nové možnosti. Prezident Obama na začiatku svojho volebného obdobia predstavil ambíciu vytvoriť svet bez jadrových zbraní a sľúbil aktívne pokračovať v ratifikácii celkového zákazu testovania jadrových zbraní Spojenými štátmi. Únia musí byť dostatočne zdatná, aby vyriešila problém nešírenia jadrových zbraní, najmä problémy s Iránom a Severnou Kóreou, ktoré sú stále najväčšiu hrozbou medzinárodnej bezpečnosti. Pokiaľ ide o znižovanie jadrového arzenálu, prioritou je pokračovať v znižovaní dvoch hlavných arzenálov, a to Ruska a Spojených štátov, ktoré vlastnia 95 % existujúcich svetových jadrových zbraní. Parlament očakáva od Európskej únie spoločný a ambiciózny postoj počas nasledujúcej kontrolnej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Jadrové odzbrojenie je na medzinárodnej úrovni veľmi dôležité. Odôvodňuje potrebu podporovať a posilňovať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (ZNZJ) a zabezpečiť jej ratifikáciu všetkými štátmi. V súčasnej medzinárodnej situácii je nebezpečenstvo pretekov v jadrovom zbrojení veľmi dôležitou záležitosťou.

Zavedenie odzbrojovania a ukončenie vývoja, výroby a skladovania nových jadrových zbraní je v súlade s podstatou a znením ZNZJ. Pretrvávajúci spor o jadrových programoch Iránu si vyžaduje mierové riešenie založené na rokovaniach, ktoré bude dôležité obnoviť. Vojenský zásah alebo hrozba použitia sily budú kontraproduktívne a budú mať následky, ktoré môžu pre región predstavovať možné nebezpečenstvo. V tejto súvislosti musíme ukázať náš jasný odpor voči plánom, ktoré by mohli akokoľvek otvoriť dvere odôvodneniam vojenského zásahu, ako v prípade odseku G preambuly k prijatému spoločnému uzneseniu.

  Charles Goerens (ALDE), písomne. – (FR) Iránsky problém je hlavnou témou diskusie pri príprave kontrolnej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ). Aby som to zhrnul: Prijatím ZNJZ sa Irán v priebehu času vzdal možnosti vybaviť sa jadrovými zbraňami. Ak by sa Iránska republika rozhodla nectiť tieto záväzky, mali by sme dva problémy. Z krátkodobého hľadiska by to predstavovalo ohrozenie stability v regióne, v ktorom je väčšina aktérov v pokušení prijať radikálny postoj. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by odmietnutie Iránu dodržiavať ustanovenia ZNJZ predstavovalo závažný precedens, pokiaľ ide o regionálnu, ale aj svetovú bezpečnosť. Jasne by to znamenalo, že členovia Bezpečnostnej rady OSN, ktorí majú právo veta, vrátane Nemecka už nie sú dostatočne presvedčiví. Silný signál Spojených štátov a Ruska ktorý by ukázal, že sú jednostranne naklonení znížiť svoj arzenál jadrových zbraní, by mohol pomôcť v priemerných jadrových mocnostiach, ktoré sú takisto pripravené odzbrojovať, vyvolať pocit zodpovednosti. Nakoniec by silné gesto týchto veľmocí mohlo možno presvedčiť krajiny, ktoré sa v súčasnosti snažia o získanie znalostí o výrobe jadrových zbraní, aby upustili od týchto projektov.

  Richard Howitt (S&D), písomne. – Labouristickí poslanci EP by chceli vyjadriť svoju hlbokú oddanosť cieľu oslobodiť svet od jadrových zbraní. Sme hrdí na to, že Británia ako jadrová veľmoc bude v máji v New Yorku viesť snahy k dohode o nešírení jadrových zbraní, ktorá zahŕňa aj svetový konsenzus. Toto uznesenie sme podporili s jasným cieľom vyslať odkaz, že Európsky parlament a labouristickí poslanci EP podporia všetky snahy zabezpečiť, aby sme upustili od dávnej jadrovej rovnováhy a vzájomne zaručeného zničenia.

Rozhodli sme sa zdržať hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 2, keďže sme presvedčení, že vojenská doktrína je záležitosťou rozhodovania vlád členských štátov a nie výsadou Európskeho parlamentu. Takisto sme sa spojili s našou politickou skupinou pri podpore pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 3, keďže sme presvedčení, že všetky štáty majú právo civilne využívať jadrovú energiu, ale tieto štáty majú zodpovednosť zamietnuť vyvíjanie jadrových zbraní. Labouristickí poslanci EP budú stále podporovať odzbrojenie štátov vlastniacich zbrane, bojovať proti šíreniu jadrových zbraní do nových štátov a v konečnom dôsledku oslobodzovať svet od jadrových zbraní.

  Sabine Lösing (GUE/NGL), písomne. – Plne si uvedomujem, že medzinárodné jadrové odzbrojenie a teda aj posilnenie ZNJZ a jej ratifikácia všetkými štátmi, sú nevyhnutne dôležité a že by sa malo vynaložiť všetko úsilie, aby sa táto zmluva vykonávala v celom rozsahu. Účinné viacstranné snahy sa musia vytvoriť v rámci dobre rozvinutej vízie dosiahnuť svet, ktorý je čo najskôr oslobodený od jadrových zbraní. Musíme naliehať, aby sa štáty s jadrovými zbraňami v rámci článku VI ZNJZ zaviazali k úplnému odzbrojeniu, keďže to bol hlavný sľub a mnohé krajiny ZNJZ podpísali a teda sa natrvalo zbavili jadrových zbraní. Namietame proti vete v spoločnom uznesení (odôvodnenie G): „použije všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na predchádzanie...“.

Najmä pokiaľ ide o Irán, varujem, že akákoľvek vojenská činnosť na predchádzanie šíreniu jadrových zbraní je kontraproduktívna a veľmi nebezpečná. Som presvedčená, že najlepší spôsob, ako vyriešiť problém šírenia jadrových zbraní, je upustiť od atómovej energie raz a navždy, keďže jej použitie na civilné účely so sebou nesie veľké riziká a navyše sa s dostatočnou istotou nedá vylúčiť, že sa jadrové technológie na civilné účely nepoužijú na vojenské účely.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Šírenie zbraní hromadného ničenia predstavuje skutočne vážnu hrozbu pre ľudstvo, mier a medzinárodnú bezpečnosť. Extrémny terorizmus, nekontrolovaný a často fundamentalistický, je príčinou, že svet sa bojí a v dôsledku toho snaží zabraňovať tomu, aby skupiny a vlády s bezohľadnými predstaviteľmi získali tieto technológie.

Preto je nevyhnutné, aby vlády, ktoré vlastnia tento typ zbraní, v rastúcej miere dokazovali, že majú v úmysle znižovať svoj arzenál, a tak ísť príkladom. Budúci samit naplánovaný na apríl tohto roka by mohol byť v tejto záležitosti veľkým prínosom. Očakáva sa väčšia prísnosť a kontrola nepovoleného obchodovania s jadrovým materiálom.

Takisto dúfajme, že USA a Čína zohrajú dôležitú úlohu pri jadrovom odzbrojení kórejského polostrova. Ešte stále je dôležité, aby sa štáty nedištancovali od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, keďže ide o záležitosť nás všetkých a nie len niektorých.

  Zuzana Roithová (PPE), písomne. – (CS) Som rada, že Európsky parlament jasne prijal správu o nešírení jadrových zbraní. Ako kresťanka vítam skutočnosť, že si predstavitelia západnej civilizácie po viac ako 60 rokoch od skončenia vojny uvedomili, že existencia jadrových zbraní je obrovským globálnym rizikom, a teda sa snažia o ich zníženie. Vážnou hrozbou je, že Irán ani Kórejská ľudovodemokratická republika nemajú v úmysle podpísať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Tieto krajiny takisto neplnia medzinárodné záväzky v oblasti jadrovej bezpečnosti. Skutočnosť, že Irán odmieta sprístupniť svoje jadrové zariadenia inšpektorom z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, predstavuje skutočné bezpečnostné riziko nielen pre štáty v jeho bezprostrednom okolí, ale aj pre EÚ. Na záver by som sa chcela poďakovať poslancom za snahu o čo najvyváženejší text uznesenia.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Tomuto zložitému uzneseniu (RC7-0137/2010) o Zmluve o nešírení jadrových zbraní som nakoniec dal svoje „áno“. V podstate som rád, že sa pôvodný text navrhovaný Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (skupina PPE), socialistami, Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu (skupina ALDE) a Skupinou zelených/Európskou slobodnou alianciou schválil a že sa prijal jeden z našich štyroch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (331 za, 311 proti), keďže to bol návrh, ktorý žiadal, aby všetky strany preskúmali svoju vojenskú doktrínu s cieľom upustiť od možnosti prvého úderu. Snahy skupiny PPE zrušiť odsek o zónach bez jadrových zbraní vrátane zón na Blízkom východe sa neprijali.

  Geoffrey Van Orden (ECR), písomne. – V uznesení je toho veľa, s čím môžeme súhlasiť. Sme dôrazne za silnú a účinnú Zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Toto uznesenie ako také však obsahuje niekoľko neprospešných prvkov, a preto sa Európski konzervatívci a reformisti (skupina ECR) zdržali hlasovania. Odôvodnenie L spochybňuje uchovávanie taktických jadrových zbraní v piatich európskych štátoch, ktoré nevlastnia jadrové zbrane. Sme za pretrvávajúcu prítomnosť takýchto zbraní, keďže prispievajú k rozdeleniu bremena a zaručovaniu vojenských záväzkov USA voči európskej bezpečnosti. Na mnohých miestach sa ukrýva kritika blízkych spojencov, hoci naša kritika by mala byť zameraná na tých, ktorí sú hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť. Spojené kráľovstvo ani Francúzsko, a dokonca ani USA teraz nevyrábajú štiepny materiál pre zbrane. Je úplne iná záležitosť povedať, že ich zariadenia na výrobu štiepneho materiálu by sa mali v tomto štádiu zatvoriť. Výzva na vytvorenie zóny bez jadrových zbraní na Blízkom východe je zreteľne zameraná na Izrael. Izrael čelí existenciálnej hrozbe zo strany svojich susedov, z ktorých niektorí majú vo výrobe jadrových a iných zbraní hromadného ničenia dlhú históriu a prinajmenšom jeden z nich, Irán, stále pokračuje týmto smerom.