Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 10. marca 2010 - Štrasburg

13. Hodina otázok (otázky pre Radu)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0017/2010).

Nasledujúce otázky sú určené Rade.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Georgios Papanikolaou (H-0052/10)

Vec: Spolupráca medzi EÚ a Tureckom v oblasti nelegálneho prisťahovalectva

Väčšina nelegálnych prisťahovalcov v EÚ prichádza do Grécka z Turecka cez námorné hranice. Odtiaľ pokračujú v ceste do ostatných členských štátov EÚ.

Vzhľadom na to, že Turecko sa celkom oprávnene usiluje o členstvo v Európskej únii, aké kroky zamýšľa podniknúť španielske predsedníctvo na to, aby prinútilo Turecko k spolupráci, keďže táto spolupráca je nevyhnutná?

Ako hodnotí predsedníctvo pokrok v rokovaniach medzi EÚ a Tureckom týkajúcich sa readmisnej dohody a v rokovaniach medzi Tureckom a agentúrou Frontex vo veci dohody o výmene informácií a zapojení Turecka do spoločných operácií? Je Grécko informované o pokroku v týchto rokovaniach?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako viete, užšia spolupráca s tretími krajinami, krajinami pôvodu a tranzitu v oblasti prisťahovalectva, je pre Európsku úniu kľúčovým prvkom v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu.

Patrí to medzi hlavné zmeny, trendy a úspechy, ktoré sa dosiahli v dôsledku postupu označovaného ako globálny prístup k prisťahovalectvu a Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle. Spolupráca s krajinami, ktoré sú zdrojom prisťahovalectva, patrí medzi najdôležitejšie prvky novej prisťahovaleckej politiky – pred rokom 2004 v Európskej únii prisťahovalecká politika prakticky neexistovala – a jedným z hlavných prvkov politiky, ktorá vyplynula zo stretnutia v Hampton Court v roku 2004, je spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu nezákonného prisťahovalectva.

Ako som povedal, je to súčasťou Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle a v tejto súvislosti Rada vo svojich záveroch o rozširovaní z decembra minulého roka privítala iniciovanie intenzívnejšieho dialógu o prisťahovalectve s Tureckom a požiadala o prijatie konkrétnych opatrení, napríklad o readmisiu, hraničné kontroly atď.

Štokholmský program opätovne potvrdil potrebu konať proti nezákonnému prisťahovalectvu a zo Štokholmského programu a záverov Rady z decembra 2009 ďalej vyplýva, že musíme uzavrieť dohody o readmisii s Tureckom a dovtedy uplatňovať existujúce bilaterálne dohody.

Môžem vám povedať, že posledné kolo rokovaní o tejto dohode o readmisii sa uskutočnilo len minulý mesiac, 19. februára v Ankare, a Rada bude naďalej podporovať Komisiu v jej úsilí, aby tieto rokovania dospeli k čo najvýhodnejším záverom.

Musím tiež uviesť spoluprácu a súčinnosť medzi agentúrou Frontex a Tureckom. Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 uľahčuje túto operatívnu spoluprácu členských štátov a tretích krajín a treba tiež uviesť, že prebiehajú rokovania o dohode, ako napríklad tej, ktorá bola spomenutá v tomto nariadení, dohode medzi agentúrou Frontex a Tureckom.

Ide o operatívnu úlohu, ktorá zahŕňa výmenu informácií, analýzu rizík, výskum a spoločné koordinované operácie agentúry Frontex. Toto je rámec, v ktorom sa teraz rozvíja operatívna spolupráca medzi touto agentúrou a tureckými orgánmi.

Dúfame, že tieto rokovania sa čo najskôr úspešne ukončia a že členské štáty budú v každom prípade informované o ďalšom vývoji.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Ďakujem vám veľmi pekne za odpoveď. Chcel by som dodať dve ďalšie poznámky.

Po prvé, dnes alebo zajtra, súbežne s dnešnou rozpravou, bude grécky parlament hlasovať o legislatívnej iniciatíve gréckej vlády, na základe ktorej bude možné získať grécke občianstvo ľahšie a flexibilnejšie než v minulosti. Tým sa Grécko, samozrejme, stane pre prisťahovalcov ešte atraktívnejšie, najmä pre nezákonných prisťahovalcov, ktorí si myslia, že niekedy v budúcnosti sa im podarí zlegalizovať svoje postavenie. Chcel by som sa spýtať, či si predsedníctvo myslí, že to je zo strategického hľadiska dobrý ťah.

Po druhé, vo februári bolo oznámené, že Frontex založí svoju prvú pobočku v meste Pireus, aby posilnil svoju prítomnosť v egejskej oblasti. Bol pre to vypracovaný konkrétny harmonogram?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážený pán poslanec, teraz vám nemôžem presne povedať, aký harmonogram budú mať tieto rokovania, ktoré prebiehajú. Je však isté, že existuje politická vôľa, aby dosiahli úspech. Informácia, na ktorú poukazujete v súvislosti s Gréckom, zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné i možné posilniť boj proti nezákonnému prisťahovalectvu prostredníctvom týchto dohôd o readmisii.

Musíme podporiť tieto rozhovory, tieto rokovania, ktoré v zásade vedie Komisia. Musím vám pripomenúť, že koncom minulého roka, 5. novembra 2009, navštívili Turecko minister Billström v mene švédskeho predsedníctva a podpredseda Komisie pán Barrot.

Po tejto návšteve kontaktovala druhú stranu Komisia. Čo sa týka novej Komisie, tento prípad patrí vlastne do pôsobnosti pani Malmströmovej, ktorá Štokholmský program pozná veľmi dobre, pretože sa zapojila do jeho vypracovania a zostavenia. Som optimistický v tom ohľade, že informácia, na ktorú poukazujete, môže byť vykompenzovaná prostredníctvom oveľa dôraznejšej úpravy dohôd o readmisii, skutočných dohôd o readmisii s Tureckom. Momentálne vám nemôžem dať ich presný harmonogram, ale môžem vám povedať, že predsedníctvo Rady a Komisia si veľmi želajú, aby boli tieto dohody o readmisii s Tureckom uzavreté. Nechceme dohody len s Tureckom, ale aj s inými krajinami, ktoré sú niekedy krajinami pôvodu alebo tranzitu pre nezákonné prisťahovalectvo.

Musím vám tiež povedať, že dohody agentúry Frontex, v tomto prípade s Tureckom, si riadi priamo agentúra. V mnohých prípadoch ide o odborné a operatívne rozhovory a hoci Rada ako inštitúcia nie je do týchto rokovaní zapojená, je o nich informovaná a bude, samozrejme, v každom prípade informovať ostatné členské štáty, pravdaže, vrátane Grécka.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predseda, povedali ste, že medzi agentúrou Frontex a Tureckom prebiehajú rozhovory a že Komisia informuje o týchto rozhovoroch Radu. Preto by som vás chcel požiadať, aby ste nám povedali, či základom týchto rozhovorov medzi Tureckom a agentúrou Frontex je uznanie hranice medzi Gréckom a Tureckom, inými slovami, uznanie vonkajších hraníc EÚ a ich rešpektovanie. Chcel by som vám pripomenúť, že ohrozovanie lietadla agentúry Frontex zo strany Turecka sa doteraz zakladá na tomto spore.

Chcel by som sa tiež spýtať, či Turecko predložilo nejaké ďalšie podmienky na dosiahnutie dohody s agentúrou Frontex.

  Roger Helmer (ECR). – Chcel by som pánovi ministrovi zablahoželať k vynikajúcej odpovedi a výbornej práci, ktorú v Európe robíme pri ochrane práv prisťahovalcov.

Obávam sa, že niekedy nedokážeme ochrániť práva vlastných občanov, keď sa presťahujú z jednej krajiny do druhej. Myslím pritom najmä na niektorých obyvateľov môjho volebného obvodu East Midlands, ktorí investovali svoje dôchodkové úspory do kúpy nehnuteľnosti v Španielsku a teraz, keď tam žili dva alebo tri roky, zisťujú, že za dverami sú buldozéry a že španielske súdy a španielske orgány jednoducho ignorujú ich vlastnícke práva a ich práva na presadenie zmluvy.

Bol by som vďačný, keby nám pán minister mohol vysvetliť, prečo to tak je a aké opatrenia Španielsko podnikne na riešenie tohto problému európskych občanov na jeho území.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, k otázke týkajúcej sa Grécka, je samozrejmé, že hranice členských štátov Únie musia byť rešpektované. Hlavným cieľom týchto dohôd je, aby tieto hranice boli rešpektované.

Ak existuje dohoda s treťou krajinou, cez ktorú môže prebiehať nezákonné prisťahovalectvo, ak existuje dohoda o readmisii, čo je cieľom, a preto sa posilňujú dohody Európskej únie s touto treťou krajinou, to je globálny prístup a filozofia Európskeho paktu o prisťahovalectve, tak týmto sa posilňujú hranice členských štátov Európskej únie. To je výsledok. Ak nebudeme mať túto účinnú kontrolu nezákonného prisťahovalectva, pretože spolupráca s inými krajinami bude nedostatočná, pretože nebudú existovať dohody o readmisii, sú také hranice v praxi oslabené. Jasným cieľom týchto rokovaní a dohôd o readmisii je preto posilnenie hraníc, čo sa, samozrejme, vzťahuje aj na hranice Grécka.

Čo sa týka otázky váženého pána poslanca o britských občanoch, ktorí sa presťahovali do Španielska a investovali tam určitú časť úspor, musím povedať, že tu nezastupujem Španielsko ako krajinu v právnych vzťahoch s občanmi, ktorí tam žijú, zastupujem Radu Európskej únie. Tieto vzťahy alebo akékoľvek problémy, ktoré by mohli vzniknúť, riešia nezávislé súdy španielskeho štátu. Preto tu nebudem hovoriť v mene konkrétnej krajiny o konkrétnych otázkach, ktoré nie sú relevantné pre právo Európskej únie.

  Predsedajúca. – Otázka č. 2, ktorú predkladá Marian Harkinová (H-0053/10)

Vec: Domáce násilie

Španielske predsedníctvo vo svojom vyhlásení na plenárnom zasadnutí v januári 2010 zdôraznilo pevné odhodlanie bojovať proti násiliu páchanému na ženách, predložiť návrh právnych predpisov zameraných na boj proti násiliu páchanému na ženách a zriadiť európske stredisko na monitorovanie domáceho násilia. Môže predsedníctvo podrobnejšie vysvetliť, čo presne v tejto oblasti plánuje a kedy môžeme očakávať, že sa tieto iniciatívy budú realizovať?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, je dobre známe, že medzi priority španielskeho predsedníctva Rady Európskej únie patrí boj proti rodovému násiliu, inými slovami, rovnosť mužov a žien v Európskej únii, ktorá sa 50 rokov po zrode Únie nedosiahla v plnej miere. Násilie páchané na ženách je predovšetkým najhoršou formou diskriminácie, najväčšou pliagou v európskej spoločnosti a iných spoločnostiach na svete, vlastne, žiaľ, prakticky vo všetkých spoločnostiach.

Je to dôležitý cieľ predsedníctva, pretože si myslíme, že je to dôležitý cieľ Európy. Z tohto dôvodu, keďže to je cieľ Európy, problém s európskym rozmerom, potrebujeme európsku stratégiu, aby sme mohli s týmto javom bojovať. Bolo to zahrnuté nielen do programu španielskeho predsedníctva, ale aj do 18-mesačného programu predsedníckej trojky spolu s Belgickom a Maďarskom.

Sme radi, že Parlament je inštitúcia, ktorá vždy zohrávala veľmi aktívnu úlohu v tejto oblasti a opakovane vyzývala na opatrenia v tejto súvislosti, opatrenia proti rodovému násiliu. Napríklad v uznesení, ktoré Parlament prijal v novembri minulého roka, vyzval Komisiu, aby vypracovala všeobecnú smernicu o opatreniach na prevenciu všetkých foriem rodového násilia a boj proti nim. Parlament vyzval aj členské štáty, aby vypracovali podrobnejšie štatistiky o rodovom násilí.

Španielske predsedníctvo sa stotožňuje so stanoviskom Parlamentu a, ako som povedal, považuje tento problém za kľúčový. Konkrétnejšie, iniciovalo vytvorenie strediska na monitorovanie rodového násilia Radou pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), ktorá prijala závery na túto tému 8. marca, na Medzinárodný deň žien, teda v pondelok. Vypracúva sa aj smernica o ochrannom príkaze proti rodovému násiliu. Sú to dve veľmi dôležité, základné záležitosti, ktoré, ako dúfame, bude možné rozpracovať a dokončiť do konca šesťmesačného španielskeho predsedníctva Európskej rady.

  Marian Harkin (ALDE). – Ďakujem vám, pán minister, a blahoželám španielskemu predsedníctvu, že poukázalo na problematiku rodovo podmieneného násilia. Tento problém sa príliš často doslova ukrýva za zatvorenými dverami, pretože práve tam prichádza k väčšine prípadov násilia: v domácnostiach. Verím, že vaša iniciatíva určite povedie k zvýšeniu informovanosti verejnosti v celej EÚ.

Hovorili ste o uznesení, ktoré prijal Európsky parlament v novembri 2009. Jednou z vecí, o ktorú toto uznesenie žiadalo, bola možnosť vytvoriť jasný právny základ v tejto oblasti. Chcela by som sa spýtať, či by ste podporili Komisiu, keby navrhla rozsiahlu smernicu o opatreniach na prevenciu rodového násilia a aký je váš postoj k vytvoreniu jasného právneho základu.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani Harkinová, ako viete, Lisabonská zmluva mení právne základy európskeho práva, nariadení a smerníc, pretože v pilieri Spoločenstva spája veci, ktoré boli predtým v troch rôznych pilieroch: pilier Spoločenstva, zahraničnú a bezpečnostnú politika, spravodlivosť a vnútorné veci.

Tieto veci sa sústredili do jediného piliera a pod jednu právnu subjektivitu a to znamená, že bežná, tradičná metóda Spoločenstva sa zavádza pre zahraničnú politiku a pre konkrétnejšiu oblasť súdnictva – súdnu spoluprácu v civilných a trestných veciach – a pre policajnú spoluprácu. To znamená, že Komisia i Parlament budú mať lepšie zastúpenie na Súdnom dvore v Luxemburgu.

V oblasti spolupráce v trestných veciach tu je ešte stále možnosť, aby štvrtina vlád členských štátov Európskej prijala v tejto oblasti iniciatívy. Práve toto sa udialo so smernicou o rodovom násilí: dvanásť vlád predložilo iniciatívu, ku ktorej budú musieť Rada a Parlament prijať konečné rozhodnutie, pretože ide o vec riadneho legislatívneho postupu.

Táto smernica sa už pripravuje a je reakciou na možnosť, ktorú pre vlády vytvára zmluva, aby mohli prijať túto iniciatívu, a ktorá má podľa nášho názoru riadny, adekvátny právny základ, pretože sa týka súdnej spolupráce v trestných veciach.

Hovoríme o trestných činoch vrátane zlého zaobchádzania, násilia voči určitej osobe, teda o niečom, čo je trestným činom vo všetkých krajinách Únie. Ide preto o ochranu obetí takýchto trestných činov. Právny základ spočíva v spolupráci v trestných veciach a podľa nášho názoru je preto jednoznačne možné, ako sa vyjadrili právne služby Rady, aby bol zavedený prostredníctvom tohto právneho textu, ktorý bude potrebné preskúmať a prerokovať v tomto Parlamente.

Dúfam, že sa tak stane rýchlo, pretože si myslím, že na to čakajú milióny žien a aj mužov v Európskej únii. Čakajú na túto ochranu, ktorá, ako ste správne povedali, teraz musí vyjsť spoza zatvorených dverí, a to nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na európskej úrovni. Musí sa stať súčasťou európskeho programu. To je cieľom iniciatívy predloženej 12 vládami Európskej únie.

  David Martin (S&D). – Chcel by som sa pridať k pani Harkinovej a zablahoželať španielskemu predsedníctvu k tomu, že zaradilo násilie páchané na ženách medzi priority svojho politického programu.

Chcel by som sa spýtať, či by predsedníctvo mohlo preskúmať skúsenosti spred 20 rokov. Mestská rada v Edinburghu uskutočnila kampaň nazvanú „Nulová tolerancia“ zameranú na násilie páchané na ženách a financovanú z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.

Jej záverom bolo, že k tomuto problému treba pristupovať holisticky. Potrebujete politiku informovanosti, potrebujete zapojenie orgánov v oblasti bývania, potrebujete účasť polície a potrebujete aj účasť súdnych orgánov.

Preskúma Rada tento projekt, aby zistila, aké skúsenosti z neho možno využiť?

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán López Garrido, krátko ste uviedli, že obeťou domáceho násilia nie sú, samozrejme, len ženy, ale aj deti, a domáce násilie je aj problémom v oblasti starostlivosti o starších ľudí v dôsledku pracovného preťaženia. Do akej miery sa tieto oblasti zahrnú do pôsobnosti plánovaného Európskeho strediska na monitorovanie domáceho násilia?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán Martin, samozrejme, filozofia, na ktorej je založená táto iniciatíva, ktorú Parlament podporil vzhľadom na nariadenie, v tomto prípade prostredníctvom právnych postupov, prostredníctvom tých najúčinnejších postupov, súdnych postupov demokratického štátu, bola oprávnene nazvaná „nulovou toleranciou“ voči rodovému násiliu. Jej súčasťou je vnímať rodové násilie ako jav, ktorý bol po dlhé stáročia veľmi hlboko zakorenený, aj z kultúrneho hľadiska, v sociálnej štruktúre našich spoločností.

Potrebujeme preto globálny prístup, komplexný prístup boja proti rodovému násiliu, aby bol účinný, pretože je to forma násilia, ktorá sa dá odstrániť veľmi ťažko, mimoriadne ťažko. Z tohto dôvodu sa napriek pokroku dosiahnutému v boji proti tomuto typu násilia na vnútroštátnej úrovni stále systematicky zaoberáme touto pliagou, ktoré je často len špičkou ľadovca, pretože len malé percento násilia, ktoré sa skutočne udeje, je aj oznámené, preto aj naďalej prežíva.

Potrebujeme preto globálny, komplexný prístup s využitím všetkých právnych nástrojov, ktoré máme k dispozícii, vrátane zvyšovania informovanosti v médiách a zabezpečenia, aby vzdelávacie systémy zobrali tento problém do úvahy. V pondelok Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) prijala tento komplexný, globálny prístup v boji proti rodovému násiliu, inými slovami, nulovú toleranciu.

Čo sa týka otázky, ktorú položil vážený pán poslanec o existencii násilia voči deťom a starším ľuďom, myslím si, že hovoríme o násilí páchanom na zraniteľných, najzraniteľnejších osobách. Ako aj v spojení „prežitie najsilnejšieho“, ktoré existuje v mnohých krajinách, v našej krajine sa to prejavuje, samozrejme, týmto násilím, ktoré je spojené so zraniteľnosťou slabšej osoby, čo však na druhej strane preukazuje a vyjadruje zbabelosť osoby, ktorá je násilná voči niekomu, kto je zraniteľnejší, či už sú to ženy, deti alebo starší ľudia. To je jav, ktorý s touto situáciou súvisí.

Rada a Parlament vyzvali Komisiu, aby zvážila možnosť iniciatívy Európskeho roka boja proti násiliu páchanému na deťoch, mladých ľuďoch a ženách. Uvádza sa to v programe Daphne III. Je to výrazom potreby, vážený pán poslanec, rozšíriť túto ochranu na všetkých zraniteľných ľudí, čo určite zahŕňa aj deti a starších ľudí, dve skupiny, ktoré ste spomenuli.

  Predsedajúca. – Otázka č. 3, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0054/10)

Vec: Stratégia pre oblasť Dunaja

Aké kroky plánuje Rada, aby mohla podľa plánu ešte v tomto roku predložiť plán stratégie pre oblasť Dunaja? Aký je časový plán a hlavný obsah návrhu?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán Posselt, stratégia pre oblasť Dunaja patrí medzi prvky programu trojky predsedníctiev Španielska, Belgicka a Maďarska. Ako si viete predstaviť, stratégia bola začlenená do programu z iniciatívy Maďarska.

Tieto tri krajiny sa teda zaviazali pomôcť pri rozvíjaní tejto stratégie Európskej únie pre oblasť Dunaja a v tejto súvislosti Rada v júni minulý rok vyzvala Komisiu, aby stratégiu predložila do konca tohto roka. Očakávame, že ju Komisia vypracuje.

Komisia iniciovala verejnú konzultáciu. Verejná konzultácia bude prebiehať do marca tohto roka a potom, podľa jej výsledkov, Komisia navrhne stratégiu, ktorá, ako dúfame, bude formálne prijatá v decembri tohto roka vo forme oznámenia Komisie. Musíme počkať na vypracovanie tohto oznámenia.

V každom prípade chcem povedať, že sa uskutočnilo dôležité stretnutie, na ktorom sa dosiahol pokrok o možnom obsahu tejto stratégie, stretnutie, ktoré sa konalo 25. februára v Budapešti s účasťou vlád Rakúska, Bulharska, Českej republiky, Nemecka, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Slovinska, na ktorom sa prijali dôležité závery a návrhy podstatných prvkov tejto budúcej stratégie. Ide o to, aby tieto krajiny spojili svoje sily v rámci Európskej únie i s podporou Európskej únie, využili európske fondy, ale finančne neutrálnym spôsobom a dosiahli ciele pokroku a významného hospodárskeho, sociálneho rozvoja a rozvoja v oblasti cestovného ruchu.

Opakujem, očakávame preto oznámenie Komisie o tejto veci, keď sa ukončí konzultácia. Rada prijme stanovisko, hneď ako dostane oznámenie Komisie.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Ďakujem vám, pán minister, za túto serióznu a vyčerpávajúcu odpoveď. Mám už len dve krátke doplňujúce otázky. Po prvé, do akej miery sa stratégia pre oblasť Dunaja týka oblastí dopravy a kultúry? Obe tieto oblasti považujem za veľmi dôležité z hľadiska cezhraničnej spolupráce. Po druhé, existuje už konečný zoznam krajín, ktoré sa zapoja, alebo sa to ešte musí rozhodnúť, pretože Parlament navrhol rozšírenie?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, tento zoznam krajín, ako iste chápete, nie je vecou, o ktorej môže rozhodnúť úradujúce predsedníctvo Rady. Vlády, ktoré som spomenul pred chvíľou, majú záujem o rozvíjanie tejto stratégie a musíme počkať, kým Komisia nezverejní svoje oznámenie.

Chcem povedať, že tieto krajiny zastávajú názor, že Európska únia musí v tejto stratégii zohrávať vedúcu úlohu, najmä Komisia, a uľahčiť spoluprácu v oblasti Dunaja.

Vyhlásenie z 25. februára, ktoré som spomenul skôr, hovorí o tom, ako by sa mala stratégia pre oblasť Dunaja využiť na zvýšenie prosperity, bezpečnosti a mieru pre ľudí žijúcich v tomto regióne prostredníctvom medziregionálnej a medzinárodnej spolupráce a tiež koordinácie na tejto úrovni.

Nasledujúce body sa zároveň považujú za strategické politické oblasti, ktoré sa majú zahrnúť do stratégie: infraštruktúra, inovácia, kultúrne a umelecké aktivity, udržateľný hospodársky rozvoj, cestovný ruch, bezpečnosť potravín, hospodárstvo, spolupráca v oblasti malých a stredných podnikov, výskum a vývoj, prisťahovalectvo, šport, vzdelávanie, zamestnanosť, zdravotníctvo, sociálne veci a ďalšie oblasti, ktoré sa podrobne a ambiciózne uvádzajú v dokumente.

Myslím si, že stratégia pre oblasť Dunaja je dôležitý dokument, a preto vám ďakujem za predloženú otázku, ktorá mi umožnila, aby som ju spomenul. Myslím si, že je to ambiciózny cieľ, a momentálne čakáme – ešte raz to opakujem – na uskutočnenie konzultácií a predloženie oznámenia Komisie, ale politická vôľa, samozrejme, existuje. Traja členovia trojky predsedníctiev a predsedníctvo Rady majú politickú vôľu iniciovať túto stratégiu pre oblasť Dunaja.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Dunaj je rieka a pri riekach musíte venovať pozornosť aj tomu, aké sú čisté. Preto považujem za dôležité zistiť, o akých zariadeniach na čistenie vody a čističkách odpadových vôd sa uvažuje s cieľom adekvátne zlepšiť kvalitu vody v rieke. Naším cieľom by bolo, aby mala voda v Dunaji kvalitu pitnej vody od prameňa až po ústie. Moja druhá otázka znie: ako by sa dala lepšie využiť vodná energia na výrobu elektrickej energie, ale aj predovšetkým ako zásobáreň vody, aby sme dosiahli vyššiu bezpečnosť dodávok energie v Európe?

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Úspech stratégie Európskej únie pre oblasť Dunaja bude závisieť od ambiciózneho akčného plánu a tiež od identifikácie určitých konkrétnych projektov, ktoré zlepšia život občanov v oblasti Dunaja.

Chcela by som sa spýtať, či sa začal proces identifikácie týchto strategických projektov týkajúcich sa rozvoja oblasti Dunaja a aké kritériá sa uplatňujú ako základ pre výber týchto projektov.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, samozrejme, som presvedčený, že cieľ, o ktorom hovoril pán Rübig, bude zahrnutý do tejto stratégie pre oblasť Dunaja, o rozmeroch ktorej som už hovoril.

Ciele tejto stratégie sú naozaj dôležité a týkajú sa veľkého počtu oblastí, ktoré súvisia s každodenným životom ľudí žijúcich v tomto regióne. Vzťahujú sa preto na hospodárstvo, kultúrne rozmery a ochranu životného prostredia a prírodných zdrojov, čo, samozrejme, zahŕňa aj vodu.

Ako už bolo povedané, toto prírodné životné prostredie je neoddeliteľne spojené s týmto regiónom a som presvedčený, že bude určite zahrnuté do tejto stratégie, ktorú musia riadiť krajiny, ktoré ju presadzujú. Ide o krajiny, ktoré som uviedol a ktoré sa pred niekoľkými dňami stretli v Budapešti, aby pokročili pri stanovovaní cieľov a spresnení stratégie, keďže zatiaľ ešte nebola dostatočne definovaná.

Preto si myslím, že je predčasné – teraz reagujem na otázku váženej pani poslankyne, ktorá vystúpila ako druhá – hovoriť o výberových kritériách pre projekty alebo o oprávnenosti projektov, z ktorých som niektoré uviedol. Bolo by možné spomenúť aj ďalšie, napríklad problematiku navigácie, energetickej bezpečnosti, boja proti zmene klímy, účinky zmien na finančné trhy a vo všeobecnosti všetky oblasti, ktoré by táto stratégia a jej realizácia mohli nepochybne zlepšiť.

Myslím si, že my všetci v Európskej únii musíme spolupracovať, pretože hovoríme o veci európskeho rozmeru, ktorá má vplyv na celú Európsku úniu a jej hlavné politiky. Napríklad som si istý, že politika súdržnosti bude hlavným bodom pozornosti, nielen sociálna súdržnosť, ale aj nový aspekt zahrnutý do Lisabonskej zmluvy, teda územná súdržnosť. Ide o formu súdržnosti, rozmer súdržnosti, ktorý je uvedený v Lisabonskej zmluve a ktorý sa veľmi dobre hodí k iniciatíve v súvislosti so stratégiou pre oblasť Dunaja.

  Predsedajúca. – Na nasledujúce otázky sa bude odpovedať súčasne, keďže sa zaoberajú tou istou témou.

Otázka č. 4, ktorú predkladá Konstantinos Poupakis (H-0055/10)

Vec: Európsky sociálny model a boj proti chudobe

V čase hospodárskej recesie a krízy majú nezamestnaní, pracovníci s nízkym platom a dôchodcovia s malým dôchodkom najväčšie problémy, aby si udržali dôstojnú životnú úroveň. Mobilizácia Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii nemala želaný účinok, keďže 80 miliónov našich spoluobčanov žije pod hranicou chudoby. Európsky sociálny model je založený nielen na dobrom hospodárskom výkone, ale aj na vysokej úrovni sociálnej ochrany.

Vzhľadom na túto skutočnosť, akým spôsobom plánuje španielske predsedníctvo podporiť svojím podielom na spoločnej politike v spolupráci s budúcimi predsedníctvami nižšie hospodárske a sociálne vrstvy a pomôcť im prežiť a zároveň chrániť našich spoluobčanov, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, aby sa zachovala podstata sociálnej Európy?

Otázka č. 5, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0102/10)

Vec: Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

Na Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 sa poskytlo 17 miliónov EUR. Napriek tomu, že tento európsky rok prispeje k väčšej informovanosti o uvedených otázkach, na výraznú zmenu situácie miliónov ľudí v Európskej únii, ktorí trpia v dôsledku chudoby a sociálneho vylúčenia, sú potrebné účinné spoločné kroky. Aké kroky, ktoré by tento rok viedli k prijatiu konkrétnych opatrení, má Rada v úmysle uskutočniť? Mohla by Rada vysvetliť, akým spôsobom sa tento európsky rok a s ním spojený rozpočet efektívne využijú na dosiahnutie dlhodobých výsledkov?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, predsedníctvo sa stotožňuje s názormi váženého pána poslanca vzhľadom na cieľ poskytnúť vysokú úroveň sociálnej ochrany, najmä vo vzťahu ku skupinám ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, čo patrí medzi piliere európskeho sociálneho modelu. Platí to najmä v čase, keď sa nachádzame v hospodárskej recesii.

Nezamestnanosť: v súčasnosti prevláda názor, že máme zrejme o vyše 5 miliónov nezamestnaných viac než na začiatku hospodárskej krízy. To znamená, že mnohé domácnosti zaznamenali pokles príjmov a mnohé sú vystavené chudobe a nadmernému zadlženiu. Je tiež pravdepodobné, že nezamestnanosť bude aj naďalej vysoká, a preto táto dlhodobá nezamestnanosť zrejme povedie k sociálnemu vylúčeniu.

Sociálne dôsledky hospodárskej krízy budú preto dôležitým bodom európskeho politického programu v najbližších mesiacoch a, samozrejme, európskeho programu trojky predsedníctiev, a to bez akýchkoľvek pochybností.

Máme nástroj, nástroj na tento účel, ktorým je vyhlásenie roka 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Tento rok má štyri konkrétne ciele: uznanie práva ľudí na dôstojnosť a na aktívnu úlohu v spoločnosti, záväzok verejnosti presadzovať politiky sociálneho začleňovania, súdržnejšia spoločnosť a, samozrejme, dlhodobá snaha na všetkých úrovniach vlády bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Táto snaha sa musí zameriavať najmä na ochranu najzraniteľnejších ľudí – ide o koncepciu, ktorú som využil pri odpovedi na predchádzajúcu otázku –, ktorí jednoznačne trpia najviac chudobou i sociálnym vylúčením. To sa týka detí, žien a starších ľudí.

Budeme preto, samozrejme, podporovať rôzne iniciatívy, ktoré môžu súvisieť s chudobou a sociálnym vylúčením a bojom proti nim, a musím povedať, že dúfam, že sa to stane hlavným cieľom celej stratégie Európskej únie v oblasti rastu a vytvárania pracovných miest. Medzi ciele uvedené v dokumente, ktorý predložila Komisia 3. marca, patrí zníženie počtu ľudí ohrozených rizikom chudoby o 20 miliónov.

  Konstantinos Poupakis (PPE). – (EL) Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď.

No vzhľadom na to, ako ste sám povedali, že nezamestnanosť dosiahla v roku 2009 hranicu 10 %, 45 % nezamestnaných Európanov zostane bez práce vyše roka a flexibilné formy zamestnávania začali rásť ako huby po daždi, pretože chýba jasný inštitucionálny rámec, čo viedlo k tomu, že je tu 19 miliónov chudobných nezamestnaných. Chceli by sme sa spýtať, pretože ste boli vždy veľmi presný, čo vítam, aké konkrétne, okamžité opatrenia a politiky aktívnej a pasívnej zamestnanosti zamýšľate prijať na európskej úrovni v súlade so zásadami európskeho sociálneho modelu a v jeho duchu s cieľom riešiť otázku chudobných pracujúcich a nezamestnaných osôb, najmä dlhodobo nezamestnaných, ktorí musia riešiť problém, ako prežiť.

  Liam Aylward (ALDE). – Môže Rada naznačiť, ako zabezpečí, že odporúčanie aktívneho začleňovania, ktoré je nástrojom boja proti chudobe rodín a ktoré schválila Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, bude začlenené do stratégie EÚ 2020 a zrealizované tak, aby sa zabezpečil pokrok pri znižovaní chudoby?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, musím ešte raz povedať, že tu je po prvýkrát zámer zaviesť takú ambicióznu európsku stratégiu pre tento problém, inými slovami, stratégiu na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, najmä na aktívne začlenenie dlhodobo nezamestnaných a starších ľudí, vraciame sa teda opäť ku koncepcii najzraniteľnejších členov spoločnosti.

Začnem s tým, že Európska únia v reakcii na hospodársku krízu, ktorú zažívame, zaviedla koordinovanú politiku, okamžitú, krátkodobú liečbu šokom zahŕňajúcu vloženie verejných peňazí do finančného systému. To spustilo javy, ktoré ekonómovia nazývajú automatické stabilizátory, to znamená sociálnu ochranu poskytovanú v sociálnych štátoch. To znamenalo, že sa vyvolala reakcia, ktorá mala aspoň zmierňujúci účinok pre ľudí, ktorí stratili prácu, a tých, pre ktorých je ťažké, prinajmenšom v krátkodobom horizonte, nájsť nové zamestnanie.

Inými slovami, vyvolala sa reakcia, ktorú treba zohľadniť, pretože je to existujúca, súčasná, bezprostredná, krátkodobá reakcia Európskej únie. Okrem toho Európska únia zvažuje stratégiu boja proti chudobe vyplývajúcej z dlhodobej nezamestnanosti, ktorá by bola založená na odbornej príprave, špecializácii, rekvalifikácii alebo vzdelávaní, ktoré sa nekončí, keď je človek mladý, s cieľom vytvoriť podmienky pre získanie zamestnania. To je veľmi dôležitá súčasť stratégie EÚ 2020, ktorú som spomenul skôr, a bola zahrnutá do záverov stretnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, ktoré tu bolo toľkokrát spomenuté a ktoré sa konalo tento týždeň.

Je to európska stratégia zahrnutá do cieľov, ktoré Únia označí ako prioritné, teda ciele stanovené v stratégii EÚ 2020. Medzi tieto kvantifikované ciele – a uvidíme, či budú prijaté 25. a 26. marca na zasadnutí Európskej rady, ktoré musí preskúmať oznámenie Komisie – patrí zníženie počtu ľudí ohrozených pádom do chudoby o 25 %.

Pripomeňme si, že v Európe je 80 miliónov ľudí ohrozených pádom do chudoby. Zníženie tohto počtu o 20 miliónov a súčasne zvýšenie aktívneho obyvateľstva sú strednodobé ciele, ktoré sú súčasťou stratégie a ktoré budú preto formovať celú sériu koordinovaných európskych stratégií.

Dámy a páni, kľúčom je v konečnom dôsledku koordinácia našej politiky zamestnanosti so sociálnou politikou. Lisabonská zmluva to stanovuje dosť jasne: musíme koordinovať politiku zamestnanosti so sociálnou politikou.

Európska únia, ktorá je pod tlakom krízy, to začína uskutočňovať. Je to najlepší spôsob, ako reagovať na túto situáciu, samozrejme, s využitím nástrojov, ktoré v Európskej únii máme, ktoré sú prvkami Európskej únie, ako napríklad vnútorný trh alebo európske štrukturálne fondy.

  Vicky Ford (ECR). – Hospodárske účinky sú podľa všetkého v niektorých členských štátoch horšie než v iných. Ďakujem vám za to, že ste spomenuli dôchodcov. Rozumiem tomu tak, že Komisia môže zadržať štrukturálne fondy, ak členské štáty nedodržiavajú právne predpisy EÚ.

Mohlo by sa predsedníctvo zaviazať, že preskúma, či boli dodržané odporúčania správy pani Aukenovej, o ktorej tento Parlament hlasoval minulý rok v marci? Týkajú sa vlastníkov nehnuteľností v Španielsku. Malo to katastrofálny účinok na európskych dôchodcov a niektorých to priviedlo do chudoby a vylúčenia.

  Ádám Kósa (PPE). – (HU) Mám iba jednu otázku. Chudoba ovplyvňuje najviac dve sociálne skupiny: nízko kvalifikované osoby a osoby so zdravotným postihnutím. V otázke sa uvádza, že dva rozpočtové nástroje neboli dostatočné na účinné riešenie problému týchto dvoch skupín. Moja otázka znie: chce sa Európska rada zaoberať tým, ako by mohli účinnejšie pomôcť týmto dvom sociálnym skupinám a ich situácii?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, prvá otázka týkajúca sa dôchodcov, ktorí vlastnia nehnuteľnosť v Španielsku, je veľmi podobná inej otázke, ktorú som dostal predtým, a moja odpoveď bude veľmi podobná tej, ktorú som vtedy uviedol.

Musím poukázať na to, že ide o otázku objasnenia uplatňovania vnútorných právnych predpisov v členskom štáte. Nemôžem hovoriť v mene Rady v tejto veci, ktorá má v rámci členského štátu právne postupy. Som si istý, že keby sa to stalo v ktoromkoľvek inom členskom štáte, postupovalo by sa presne rovnako: prostredníctvom vnútorných právnych postupov.

Čo sa týka otázky zraniteľných osôb, absolútne súhlasím s tým, že by sme mali venovať osobitnú pozornosť týmto dvom skupinám, na ktoré poukázal vážený pán poslanec. Platí to tým viac, že teraz máme ďalší nástroj, ktorý môžeme použiť: Chartu základných práv Európskej únie, a to do tej miery, do akej poukazuje na práva osobitne zraniteľných osôb, či už sú to starší ľudia alebo zdravotne postihnuté osoby, a na ich dôstojnosť a účasť na spoločenskom a kultúrnom živote. V každom prípade hovorí o ich ochrane, ochrane ich fyzickej dôstojnosti a duševnej integrity proti znevažujúcemu alebo neľudskému zaobchádzaniu.

Európska únia vyvinula rôzne nástroje na boj s touto situáciou vrátane podrobnej štúdie o situácii. Chcel by som spomenúť zaujímavý výsledok prieskumu Eurobarometer 2007, podľa ktorého si polovica Európanov myslí, že so všetkými staršími ľuďmi, ktorí sú najzraniteľnejšími osobami, sa nezaobchádza dobre, ba prichádza dokonca aj k zlému zaobchádzaniu pri tom, ako sa uspokojujú ich potreby. Takmer polovica Európanov si myslí, že spôsob, akým sa spoločnosť správa k týmto ľuďom, je negatívny práve preto, lebo sú zraniteľní.

Členské štáty a Európska únia uplatnili otvorenú metódu koordinácie na výmenu skúseností medzi členskými štátmi v tejto oblasti. V tejto súvislosti by sa malo tiež uviesť, že v niektorých prípadoch hovoríme o veciach, ktoré upravujú vnútroštátne právne predpisy. Sú to záležitosti v kompetencii jednotlivých štátov, a práve preto ich musia členské štáty riešiť, okrem iného, na základe zásady subsidiarity.

Európska únia môže tieto politiky podporovať, ale nemôže ich celkom nahradiť. Môže ich podporiť, ale myslím si, že toto sa týka aj sociálneho rozmeru, ktorý sa tu už spomenul. Vraciam sa k tomu ešte raz, pretože si myslím, že je to dôležité. Sociálny rozmer stratégie rastu a vytvárania pracovných miest má v dokumente, ktorý predložila Komisia, veľmi dôležité miesto a bude sa o ňom rokovať na stretnutí vedúcich predstaviteľov štátov a vlád.

Myslím si, že tento sociálny rozmer by mal mať aj priestor pre problémy, o ktorých hovoríte a ktoré neboli tak výrazne zohľadnené v predchádzajúcej stratégii. Myslím si, že v budúcnosti musíme veľmi dobre zohľadniť sociálny dosah hospodárskej krízy vzhľadom na to, že zažívame krízu, ktorá má sociálny dosah.

  Robert Atkins (ECR). – Čo pán minister zastupujúci predsedníctvo urobí na ochranu skupín našich spoluobčanov, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie ako priamy dôsledok španielskej politiky voči britským občanom a občanom iných členských štátov žijúcim v rôznych oblastiach Španielska, ktorí boli vyvlastnení a trpia pod vplyvom pochybných plánovacích politík? Minister zastupujúci predsedníctvo sa tejto veci už nemôže vyhnúť a musí presvedčiť španielsku vládu a vyzvať ju, aby prijala potrebné opatrenia.

  Daniel Hannan (ECR). – (ES) Ďakujem vám veľmi pekne, pán López Garrido, že ste tu s nami. Moja otázka sa týka chudoby európskych občanov, ktorí žijú v niektorých oblastiach Španielska. Rozumiem, že tu zastupujete exekutívu, nie španielske súdnictvo, a že nie ste hovorcom autonómneho spoločenstva Valencia, ale my potrebujeme odpoveď. Došlo k neprimeraným krokom, ktoré nemajú nič do činenia s písaným zákonom, ale týkajú sa skôr uplatňovania zákona, a to je problém, ktorý má riešenie. Žiadam vás len o to, aby španielska vláda preskúmala identifikované neprimerané kroky.

  Predsedajúca. – Vaša španielčina je obdivuhodná, pán Hannan. Prenechám to opäť rozhodnutiu pána ministra, či sa chce touto vecou zaoberať.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, nechcem zneužívať svoje postavenie ako úradujúci predseda Rady na obranu konkrétnej vlády alebo určitej časti vnútroštátnych právnych predpisov. Nechcem zneužiť toto postavenie, pretože som si istý, že by som bol kritizovaný za využívanie tejto platformy na obranu opatrení určitého členského štátu alebo centrálnej či regionálnej vlády konkrétnej krajiny.

Veľmi dobre si uvedomujete, že ide o vec, ktorá sa rieši na vnútroštátnej úrovni, a na to sú na vnútroštátnej úrovni určité postupy. Nielen v Španielsku, ale vo všetkých 27 členských štátoch Európskej únie platia zásady právneho štátu a existujú dostatočné súdne postupy, aby sa vyriešilo údajné protiprávne konanie tohto typu.

Tieto súdne postupy fungujú vo všetkých európskych krajinách a som si istý, pričom teraz nehovorím len o prípade Španielska, že iné európske krajiny, kde určite tiež prichádza k protiprávnemu konaniu alebo porušovaniu zákona, majú postupy právneho štátu na ich riešenie.

Tak sa postupuje v každej európskej krajine, kde sa niečo také stane. Nechcem sa vyhýbať odpovedi, nechcem ani jednoducho povedať, že neodpoviem, ale dobre si uvedomujete, že ak položíte otázku v Parlamente, je možné, že nebudem chcieť využiť svoje postavenie ako úradujúci predseda Rady na otázku, ktorá je vnútornou otázkou členského štátu Únie.

  Predsedajúca. – Otázka č. 6 bola stiahnutá.

Na nasledujúce otázky sa bude odpovedať súčasne, keďže sa zaoberajú tou istou témou.

Otázka č. 7, ktorú predkladá Justas Vincas Paleckis (H-0057/10)

Vec: Vízový režim medzi Európskou úniou a Ruskom

Španielske predsedníctvo Rady sa zameria na zrušenie vízovej povinnosti pre občanov EÚ a Ruska. Tento proces môže byť dlhodobý a bude vo veľkej miere závisieť od schopnosti Ruska úspešne vykonávať akčný plán, ktorý sa pripravil na tento účel.

Otvorenie sa Európskej únie ruskej Kaliningradskej oblasti, alebo naopak, sa opiera o snahu EÚ a Ruska dospieť k tzv. zbúraniu vízového múru. O politiku zameranú proti izolácii kaliningradského regiónu a podporu cezhraničnej spolupráce má záujem ako Rusko, tak aj EÚ. Susedné Poľsko a Litva s týmto cieľom vyjednali pre obyvateľov pohraničných oblastí uľahčenie prechodu cez hranice, ktoré sa však ešte nezaviedlo.

Aký má Rada postoj k osobitnej situácii Kaliningradskej oblasti v rámci dialógu medzi EÚ a Ruskom v otázke víz? Akým spôsobom by sa dal využiť tento dialóg s cieľom podpísať dohody o miestnej doprave medzi členskými štátmi EÚ (Litva, Poľsko) a Ruskou federáciou a uľahčiť osobám s trvalým pobytom v pohraničných oblastiach formality súvisiace s prechodom hraníc?

Otázka č. 8, ktorú predkladá Laima Liucija Andrikienėová (H-0080/10)

Vec: Vzťahy medzi EÚ a Ruskom: program španielskeho predsedníctva

Španielske predsedníctvo Rady EÚ si v súvislosti so vzťahmi medzi EÚ a Ruskom stanovilo ambiciózny program – uzavrieť rokovania s Ruskom o novej dohode o partnerstve a spolupráci (DPS), dosiahnuť dohodu o bezvízovom režime, ako aj dosiahnuť pokrok pri dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Ruskom.

Na uzavretie dohody o voľnom obchode s EÚ je predovšetkým potrebné, aby Rusko bolo členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Existuje reálna šanca pre Rusko stať sa v blízkej budúcnosti členom WTO? Má Rada pripravenú osobitnú stratégiu, ako prinútiť Rusko, aby vstúpilo do WTO?

Vníma Rada významný pokrok, pokiaľ ide o rokovania s Ruskom o novej dohode o partnerstve a spolupráci?

Považuje Rada myšlienku voľného obchodu medzi EÚ a Ruskom za dobre načasovanú vzhľadom na rozdielne názory na túto otázku v rámci EÚ? A myslí si Rada, že Rusko je na bezvízový režim lepšie pripravené než ostatní partneri EÚ, akými sú Ukrajina, Moldavsko alebo Gruzínsko?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, ako tomu rozumiem, ide o dve otázky, pričom jedna sa vzťahuje na víza, na vízovú povinnosť pre ruských a európskych občanov, a druhá sa týka vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom po samite v Štokholme a vstupu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie. Ako tomu rozumiem, ide o dve otázky, pani predsedajúca.

Čo sa týka víz, chcel by som poukázať na to, že v roku 2003 Rada prijala nariadenia, ktoré vytvorili osobitný tranzitný doklad a zjednodušený železničný tranzitný doklad. O tri roky neskôr Komisia dospela k záveru, že tento systém vstúpil do platnosti hladko a že obaja partneri sú spokojní.

Z dlhodobej perspektívy – hovoríme o Kaliningradskej oblasti vo vzťahu k zvyšku Ruskej federácie – bude takzvaný zjednodušený tranzitný režim závisieť od budúcej realizácie dohôd o vízovej politike medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou.

V spoločnej deklarácii po stretnutí stálej rady pre partnerstvo EÚ a Ruska, ktorá rokovala 2. decembra minulého roka o spravodlivosti a vnútorných veciach, sa účastníci dohodli prerokovať možné zmeny dohody medzi Európskou úniou a Ruskom o udeľovaní víz s cieľom uľahčiť cestovanie pre európskych a ruských občanov, najmä pre obyvateľov Kaliningradskej oblasti.

Podľa tejto spoločnej deklarácie na druhej strane Európska únia a Rusko dúfali, že prerokujú a uzavrú dohody o malom pohraničnom styku medzi Ruskom a susednými členskými štátmi Európskej únie, ktoré by o to mali záujem. V tejto súvislosti nariadenie (ES) č. 1931/2006 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru, oprávňuje členské štáty uzatvárať bilaterálne dohody s tretími krajinami s cieľom uplatniť pravidlá malého pohraničného styku.

Rokovanie o týchto dohodách je v tomto prípade záležitosťou v právomoci príslušných členských štátov a Ruskej federácie. Rada v každom prípade berie na vedomie, že rokovania prebiehajú aj medzi Litvou a Ruskom a medzi Poľskom a Ruskom.

Čo sa týka otázky súvisiacej so strategickými vzťahmi medzi Európskou úniou a Ruskom, Rada môže informovať Parlament, že po samite s Ruskom, ktorý sa konal v novembri v Štokholme, sa uskutoční ďalší samit počas šesťmesačného španielskeho predsedníctva. Uskutoční sa v Rusku medzi Európskou úniou a Ruskom, čo znamená, že prinesie nový impulz pre vzťahy medzi oboma stranami.

Vždy, samozrejme, existuje možnosť, že sa v týchto vzťahoch vyskytnú komplexné ťažkosti a môže prísť aj k nezhodám, ale vzťah medzi Európskou úniou a Ruskom je široký a mnohovrstevný. Máme prehlbujúce sa hospodárske a obchodné vzťahy a – to musíme uznať – vysokú úroveň vzájomnej závislosti vzhľadom na energiu, spoločné záujmy v iných oblastiach, ktoré sa týkajú problémov presahujúcich dokonca aj naše vlastné krajiny a úloh vrátane globálnych úloh, ktoré musíme riešiť a ktoré by sme mali riešiť spoločne do takej miery, ako to bude možné.

Pre nás bude preto vždy výhodné hľadať možnosti, ako posilniť vzťahy s Ruskom, pričom budeme stáť vždy pevne na zásadách a hodnotách, na ktorých bola založená Európska únia.

Čo sa týka vstupu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie, Európska únia to podporuje, ale Rusko musí prijať opatrenia, aby v tejto veci dosiahlo pokrok.

Čo sa týka novej dohody medzi Európskou úniou a Ruskom, obe strany sa zhodli na tom, že by bolo dobré mať širokú novú dohodu. Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskom, ktorá bola uzavretá v 90. rokoch minulého storočia, je v mnohých ohľadoch zastaraná. Odvtedy sa toho veľa stalo a zmenilo a musíme sa pohnúť smerom k tejto novej zmluve, v ktorej máme ambiciózne ciele. Latku sme si postavili vysoko a ak to bude možné, chceme pokryť všetky oblasti vzťahov medzi EÚ a Ruskom.

V niektorých oblastiach týchto rokovaní sa dosiahol pokrok. V iných oblastiach to ide pomalšie, čo platí pre obchod a investície. V každom prípade je pre nás veľmi dôležité, aby sme s Ruskom mali jasné ustanovenia a jasné dohody o obchode, investíciách a energii.

Čo sa týka dohôd o voľnom obchode, súhlasíme s rokovaním o dohode o voľnom obchode, keď bude Rusko členom Svetovej obchodnej organizácie, či a keď sa tak stane.

Čo sa týka liberalizácie víz, ide o záležitosť veľkého politického významu, ktorá veľmi priamo postihuje občanov Ruska i Európskej únie. Myslím si, že v tejto veci sa zhodujeme v úmysle uľahčiť udeľovanie víz, keď to bude možné.

Ideálna by bola liberalizácia víz, inými slovami, odstránenie vízovej povinnosti, ale, samozrejme, v tejto súvislosti zostáva ešte vykonať veľa práce. Musíme ďalej zvážiť aspekty, o ktoré pritom ide, týkajúce sa bezpečnosti, a to sa musí okrem toho uskutočniť vždy na báze reciprocity.

Čo sa týka Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska, situácia v každej z týchto krajín je vzhľadom na vízovú politiku špecifická a v súčasnosti nemôžeme povedať, aký veľký pokrok sa dosiahne v týchto troch krajinách v porovnaní s dialógom o vízach, ktorý vedieme s Ruskom.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Chcel by som ešte raz uviesť dva najkritickejšie body. Prvý sa týka demokracie, právneho štátu a ľudských práv. To sú najväčšie nedostatky. Aký intenzívny je dialóg o týchto kritických bodoch? Máme pocit, že v týchto oblastiach sa robia skôr kroky späť než dopredu.

Moja druhá poznámka sa týka energetickej bezpečnosti. Ako to konkrétne vyzerá s rokovaniami o energii?

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, ako viete, energetická bezpečnosť patrí medzi priority alebo hlavné strategické ciele Únie. V Európskej únii, najmä odvtedy, ako mnohé krajiny Európskej únie boli veľmi priamo zasiahnuté plynovou krízou medzi Ruskom a Ukrajinou na začiatku roka 2009, prikladáme energetickej bezpečnosti mimoriadny význam a v každom prípade ju považujeme za jeden z hlavných cieľov Európskej únie, cieľ, ktorý je prirodzene spojený s hlavným cieľom boja proti zmene klímy.

Stratégia Rady a predsedníctva Rady v oblasti energie a energetickej bezpečnosti je potreba dosiahnuť väčšiu diverzifikáciu z hľadiska dodávateľov a zdrojov energie a jej distribúcie. Preto musíme rozšíriť možnosti, vyhnúť sa oligopolom alebo nadmernej závislosti.

Niektoré európske krajiny sú energeticky závislé od Ruska v takej miere, ktorá je jednoznačne nadmerná a ktorá súvisí aj so skutočnosťou, že Európa bola dlhý čas počas 20. storočia rozdelená, a skutočnosťou, že v niektorých prípadoch neexistujú priame prepojenia medzi európskymi krajinami.

Keď nastala tá kríza, videli sme, že niektoré krajiny, ktoré kríza nepostihla, nemohli pomôcť krajinám postihnutým krízou, pretože neexistovali prepojenia. V Európe sú preto mimoriadne dôležité energetické ciele, zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, a preto uprednostňujeme diverzifikáciu zdrojov energie a podporu projektov, ako sú projekt Nabucco alebo projekty Nord Stream alebo South Stream, ktoré súvisia s Ruskom, a snažíme sa dosiahnuť niečo, čo momentálne v Európe neexistuje: jednotný trh s energiou. Aby sa dosiahli tieto ciele, ktoré podporuje Lisabonská zmluva zavádzajúca túto právomoc v oblasti energetiky, ktorá predtým neexistovala, je veľmi dôležité a podstatné vytvoriť strategický vzťah s Ruskom o energii a iných otázkach.

Okrem toho máme v Lisabonskej zmluve ďalšie nástroje vzťahujúce sa k vonkajšej politike. Lisabonská zmluva posilňuje európsku zahraničnú politiku: máme predsedu Európskej rady a vysokú predstaviteľku a budeme mať Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Inými slovami, vonkajšia vízia Európskej únie sa zlepšila, čo posilní naše rokovania s inými krajinami vo všetkých oblastiach vrátane hospodárstva a energetiky. To je teda vízia, ktorú vám môžem dať v súvislosti so vzťahmi s Ruskom.

Rokujeme o dohode, v ktorej bude podstatná otázka energie. Tieto rokovania sa začínajú a máme vynikajúce vyhliadky, no je zrejmé, že ako všetky dohody aj táto bude závisieť od veľmi komplexných rokovaní, ktoré sú zasa súčasťou série rokovaní o dohode o spolupráci, ktorú chceme obnoviť, ako som povedal, pretože počas uplynulých 15 alebo 20 rokov sa toho v Európe udialo veľmi veľa. Medzi tieto veci patrí vzťah, ktorý musíme mať nevyhnutne s Ruskom, ktoré je, ako každý vie, jednou z krajín, ktorá zažila v nedávnych rokoch najviac zmien.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, čo sa týka otázky č. 9, ktorú som mal položiť v mene kolegyne pani Morkūnaitėovej-Mikulėnienėovej a ktorá súvisí s predchádzajúcou otázkou, Rusko plánuje umiestniť jadrovú elektráreň v blízkosti východnej hranice Európskej únie, v Kaliningradskej oblasti, a Bielorusko má podobné plány. V súvislosti s černobyľskou skúsenosťou vyvolávajú tieto plány obavy vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré je s tým spojené. Plánuje Rada otvoriť otázku environmentálnej bezpečnosti na ďalšom kole rozhovorov s Ruskom? Z nášho hľadiska je to dosť dôležité.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Chcel by som sa vrátiť k otázkam č. 7 a 8 a vzťahom medzi Európskou úniou a Ruskom. Pán López Garrido správne povedal, že tieto vzťahy by mali byť založené na hodnotách, ale ak to tak je, potom má Únia osobitné záväzky voči zástancom ľudských práv v Rusku.

V tejto súvislosti by som chcel položiť nasledujúcu otázku: nemala by politika členských štátov EÚ a celej EÚ zahŕňať osobitné pravidlá týkajúce sa víz pre zástancov ľudských práv v Rusku? To by umožnilo, aby boli víza udelené týmto ľuďom relatívne jednoducho.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Čo sa týka intervencie vzhľadom na jadrovú bezpečnosť, musím povedať, že zodpovednosť v tejto oblasti spočíva na vnútroštátnej úrovni a je zabezpečená na základe medzinárodných dohôd Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu, inými slovami, Dohovorom o jadrovej bezpečnosti, ktorého zmluvnými stranami sú Bielorusko, Rusko, Euratom a väčšina členských štátov Európskej únie.

Rada zastáva názor, že by mali prebehnúť konzultácie so zmluvnými stranami, ktoré ležia v blízkosti plánovaného jadrového zariadenia, pretože by toto zariadenie na ne mohlo mať vplyv. Dohoda, ktorá sa teraz uzatvára medzi Euratomom a Ruskom v súvislosti s mierovým využívaním jadrovej energie, musí preto obsahovať ustanovenia o overiteľných požiadavkách na jadrovú bezpečnosť a ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov. Chcel by som vám tiež pripomenúť, že o tejto otázke sa pravidelne rokuje v rámci dialógu medzi Európskou úniou a Ruskom o energetike.

Čo sa týka vyhodnotenia dôsledkov v medzinárodnom kontexte, Rada konštatuje, že Bielorusko je zmluvnou stranou Dohovoru z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice, čo zahŕňa záväzné povinnosti zamerané na posúdenie dosahov na životné prostredie a možné environmentálne riziká. V tomto prípade však Rada hovorí, že zodpovednosť za uskutočnenie posudzovania vplyvov na životné prostredie znášajú hlavne investori projektu.

Ruská federácia nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Chceli by sme, aby Rusko v každom prípade dobrovoľne uplatňovalo Dohovor z Espoo. Už nejakú dobu tak robí aj v súvislosti s existujúcimi jadrovými elektrárňami.

Napokon, čo sa týka otázky, ktorú predložil vážený pán poslanec v súvislosti s ľudskými právami v Rusku, prebehla už rozprava, na ktorej sa predniesli otázky týkajúce sa ľudských práv, a ja si myslím, že kritériá na ochranu ľudských práv alebo oznamovanie porušenia ľudských práv sa uplatňujú všade, kdekoľvek sa tak stane. Žiadna krajina teda nemá výnimku v prípade porušovania, ktoré sa právom odsudzuje – ja by som dokonca povedal, že na základe morálnej povinnosti –, a my odsudzujeme a mali by sme odsudzovať takéto porušovanie, keď sa udeje v rámci Európskej únie alebo v niektorej z jej krajín.

Prepojiť túto otázku s vízovou politikou je skok, ktorý možno teraz veľmi ťažko uskutočniť alebo konkretizovať. Prebiehajú všeobecné rokovania o vízach. Myslím si, že v rámci týchto všeobecných rokovaní o vízach by niekto mohol navrhnúť iný typ konkrétneho postupu na zjednodušenie vydávania víz, ale ako som povedal, v súčasnosti prebiehajú veľmi široké rokovania s Ruskom o vízach a myslím si, že sa musíme zamerať predovšetkým na organizáciu víz vo všeobecnosti.

Je to z toho dôvodu, lebo tento postup by mohol mať najúčinnejší dosah z hľadiska slobodného pohybu ľudí a povedal by som, že by dokonca poskytol najlepšiu príležitosť na to, aby mohli byť do života zavedené hodnoty Európanov a Európy ako takej a aby sa s nimi stotožnili aj iní členovia verejnosti a na miestach mimo Európskej únie.

  Predsedajúca. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.