Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 11. marca 2010 - Štrasburg

9. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Návrh uznesenia RC-B7-0169/2010

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Podľa archívov štátnej správy a dostupnej literatúry bolo v rokoch 1948 – 1989 komunistickým režimom na Slovensku odsúdených za údajné politické zločiny 71 168 osôb.

Neexistuje lepší spôsob, ako si uctiť pamiatku politických väzňov a väzňov svedomia, než aktívne jednať v prospech rozširovania slobody a demokracie tam, kde je považovaná za nedosiahnuteľný luxus. Výzvy Európskej únie sa doteraz nestretli so žiadnou reakciou. Situácia politických väzňov na Kube ma však hlboko znepokojuje, a preto apelujem na Radu a Komisiu, aby podnikali účinné opatrenia potrebné na prepustenie politických väzňov a podporu a zabezpečenie práce ochrancov ľudských práv. Občanom Kuby...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, podporil som prijatie návrhu uznesenia o Kube. Úprimne povedané, nechápem, prečo európski priatelia Fidela Castra tak tvrdošijne bránia myšlienku skorumpovanej a demoralizovanej revolúcie. Vari až smrteľné obete režimu, ktorý sa pokladá za pokrokový, presvedčia ľudí o potrebe zmien na Kube? K historickým zmenám niekedy prispejú individuálne obete. Dúfam, že aj tentoraz to bude tak. Zároveň by som chcel, aby už neboli ďalšie obete spôsobené dogmatizmom úradov alebo ich neschopnosťou sebaanalýzy a zmeny.

Nemôžem prijať ani to, že veľa krajín AKT zastáva absolútne nekritický názor na charakter a význam spoločensko-politického systému budovaného na Kube. Som hlboko presvedčený, že ide o chybné chápanie solidarity. Čestnejšie by bolo uznať to, čo sa na Kube dosiahlo, ale zároveň odsúdiť to, čo sa nepodarilo, čo je protisociálne, neľudské a ničivé.

  Ramón Jáuregui Atondo (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som hovoriť v mene pani Muñizovej a vysvetliť, prečo španielska delegácia v rámci Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente hlasovala proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 2, ktorý predložila Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, a to napriek tomu, že v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa žiadalo o podporu pre španielske predsedníctvo, čo sa týka jeho vzťahov s Kubou.

V prvom rade si dovolím pripomenúť, že nemôžeme podporiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené skupinou, ktorá sa snažila dištancovať sa od samotného uznesenia, a že náš záväzok voči všetkým politickým skupinám, ktoré uznesenie podpísali, by nám nedovolil podporiť čiastočné pozmenenie a doplnenie tohto dokumentu.

Po druhé, pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2, ktorý predložila skupina GUE/NGL, sa nezhoduje so stanoviskom španielskeho predsedníctva, ktoré chce dosiahnuť v Európskej únii konsenzus s cieľom obnoviť rámec našich vzťahov s Kubou, ale nie za cenu úplného rozporu so spoločnou pozíciou, ktorý vnášal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Tento dôvod nás viedol k zamietnutiu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Bolo mi cťou podporiť dnes uznesenie o väzňoch svedomia na Kube, a to nielen ako poslankyni z bývalého totalitného komunistického štátu, ale aj z dôvodu osobného stretnutia s disidentmi na Kube v minulosti, predovšetkým s lekárom doktorom Darsím Ferrerom, ktorý je spolu s ostatnými väznený už od júla minulého roku.

Po svojom návrate som informovala Parlament o žalostnej situácii v zdravotníctve a chcem znovu zdôrazniť, že ľudia, ktorí nie sú členmi komunistickej strany a ktorí nemajú doláre, nemajú prístup k liekom. Doktor Darsí Ferrer bol v Havane významným človekom, ktorý pomáhal disidentom dostať sa k liekom. Teraz je za mrežami.

Som rada, že sme prijali toto uznesenie, ktoré je veľmi silným uznesením a jasne vyzýva aj európske orgány k tomu, aby pokračovali v úsilí o demokratické zmeny na Kube.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, kto by si bol pomyslel pred 20 rokmi, keď sa vo vzduchu v Európe vznášal tehlový prach z padajúcich múrov a výkriky slobody, že nad Havanou bude stále viať červená zástava a že Fidel Castro si na tomto rozpálenom karibskom ostrove bude pokojne umierať v posteli.

Sola mors tyrannicida est, ako hovorí môj rodák Sir Thomas More: tyranov sa dá zbaviť len smrťou.

Komunistický režim na Kube držia dve veci: po prvé, tvrdošijná americká blokáda, ktorá umožňuje Castrovi a jeho režimu hádzať vinu za všetky útrapy jeho rodákov na zahraničný imperializmus, a nie na zlé komunistické riadenie hospodárstva, a po druhé, pôžitkárstvo niektorých Európanov – aj tu v tomto Parlamente –, ktorí majú nechutnú dvojitú mieru, ktorou ospravedlňujú porušovanie ľudských práv a upieranie demokracie na Kube z toho dôvodu, že z Kuby pochádzajú dobrí lekári a baletky.

Dúfam, že tento Parlament raz dospeje a niektorí poslanci sa prestanú pozerať cez prizmu časov, keď boli študentmi v tričkách s Che Guevarom. Nastal čas na konštruktívne angažovanie sa s demokratickými silami na Kube. História nám dá rozhrešenie.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za uznesenie o Kube, pretože je celkovo pomerne kritické k totalitnému režimu v Havane. Zároveň by som chcel využiť túto príležitosť a vyzvať Radu, aby sa prestala pokúšať o normalizáciu vzťahov s Kubou, kým máme ešte stále do činenia s komunistickou diktatúrou, ktorá hrubo porušuje ľudské práva.

Taktiež by som chcel vyzvať vysokú predstaviteľku, aby nepokračovala v línii, ktorú prijala Komisia v predchádzajúcich právnych predpisoch. Hovorím napríklad o pánovi Louisovi Michelovi, ktorý niekoľkokrát navštívil Kubu bez toho, aby vzniesol akúkoľvek kritiku v súvislosti so stavom ľudských práv a tamojšou demokraciou. Pre Európsku úniu je absolútne neakceptovateľné, aby sa líškala komunistickému režimu na Kube.

Návrh uznesenia B7-0148/2010

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, schválením návrhu uznesenia som chcel vyjadriť podporu pre investície do vývoja nízkouhlíkových technológií. Plán SET môže byť účinný a dôveryhodný len vtedy, ak bude riadne financovaný, a to aj zo súkromných zdrojov. Argumentmi hovoriacimi za potrebu týchto opatrení sú v podstate súčasná hospodárska situácia, v ktorej sa Európa nachádza, nebezpečné zmeny klímy a ohrozenie energetickej bezpečnosti. Najnovší výskum a technológie priniesli možnosť prekonať krízu a zároveň podporiť opatrenia týkajúce sa zmeny klímy. Súčasne ide o príležitosť aj pre európske poľnohospodárstvo, spôsob vytvorenia pracovných miest vo vidieckych oblastiach v nepoľnohospodárskom sektore, a to najmä v oblasti tvorby zdrojov obnoviteľnej energie.

  Jan Březina (PPE). – (CS) Aj ja som hlasoval za uznesenie o investíciách do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET), pretože sa domnievam, že ide o kľúčový nástroj transformácie Únie na inovačné hospodárstvo schopné dosiahnuť splnenie náročných cieľov. V tomto smere považujem za nevyhnutné, aby Komisia najneskôr do roku 2011 predložila v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou súhrnný návrh nástroja investovania do energie z obnoviteľných zdrojov, projektov energetickej účinnosti a rozvoja inteligentných sietí. Spolu s tým by malo dôjsť k posilneniu úlohy Európskej investičnej banky pri financovaní projektov v oblasti energetiky, a to najmä projektov s vyššou mierou rizika.

Kategoricky odmietam zneužívanie témy nízkouhlíkových technológií na nečestné útoky na jadrovú energetiku v podaní poslancov z ľavej časti politického spektra. Trvám na tom, že jadrová energia patrí medzi čisté energie prispievajúce k trvalo udržateľnému rozvoju.

  Marek Józef Gróbarczyk (ECR). – (PL) Toto uznesenie som nemohol podporiť, hoci je mimoriadne dôležité pre európske hospodárstvo. Treba poznamenať, že uznesenie upravuje obrovskú koncentráciu peňazí len v istých oblastiach, len v istých odvetviach energetiky – v „zelených“ oblastiach. To je v rozpore s koncepciou energetickej solidarity s krajinami spoliehajúcimi sa najmä na uhlie. Energetické potreby Poľska sú založené na uhlí, takže hladký prechod k ekologickému hospodárstvu je pre nás mimoriadne dôležitý. Výsledkom takýchto opatrení by v Poľsku bol zánik pracovných miest namiesto ich vytvárania. To je v čase krízy mimoriadne ťažké a Poľsku by to uškodilo.

Návrh uznesenia RC-B7-0139/2010

  Sophie Auconie (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v dňoch 27. a 28. februára Francúzsko zasiahla búrka Xynthia. Zahynulo takmer 60 ľudí a státisíce ľudí utrpeli značné škody.

Európska únia musí ísť dobrým príkladom tvárou v tvár tejto tragédii. Osobne som preto prispela k návrhu tohto uznesenia, v ktorom vyzývame Európsku komisiu k zvlášť pohotovej reakcii. Očakávame, že prostredníctvom Fondu solidarity EÚ poskytne finančnú pomoc katastrofou postihnutým oblastiam.

Ak regióny Poitou-Charentes, Charente-Maritime, Pays de la Loire a Bretónsko požiadajú o zmenu príspevkov na výdavky spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu, Európska komisia bude musieť tieto žiadosti preskúmať mimoriadne priaznivo a veľmi rýchlo.

Odhliadnuc od tohto uznesenia som podobne ako kolegovia z Únie za prezidentskú väčšinu presvedčená, že nastal čas vytvoriť európsku jednotku civilnej ochrany. Jedine ona bude schopná poskytnúť nevyhnutnú dodatočnú pomoc v kontexte takých katastrof, ako bola táto.

  Predsedajúci. – Pán Kelly, hoci ste sa neprihlásili na prvé vysvetlenia hlasovania, výnimočne môžete vystúpiť. Nabudúce sa, prosím, nezabudnite prihlásiť.

Návrh uznesenia B7-0148/2010

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcem len povedať, že podľa mňa je čas na definitívnu štúdiu venovanú jadrovej energii, v ktorej by bol načrtnutý pokrok a bezpečnostné opatrenia prijaté v tejto súvislosti, ako aj spôsob jej premietnutia do budúceho výskumu, ktorý bude prebiehať, aby si občania mohli vytvoriť vlastný názor.

Panuje tu veľa skepticizmu a pochybností, ktoré treba vyjasniť a ktoré z tejto debaty o nízkouhlíkových technológiách odstránia veľa ťažkostí.

A na záver – ak môžem spomenúť výročie vyhlásenia nezávislosti Litvy a Estónska, gratulujem týmto krajinám k 20 rokom samostatnosti.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Návrh uznesenia RC-B7-0169/2010

  John Stuart Agnew, Marta Andreasen, Gerard Batten, John Bufton a Mike Nattrass (EFD), písomne. – Hoci uznávame, že Kuba je komunistickou tyraniou, a chceme, aby sa z nej stal mierový demokratický štát, v tomto procese neuznávame úlohu EÚ.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Uznesenie Európskeho parlamentu pod zámienkou smrti kubánskeho väzňa Orlanda Zapatu Tamaya, ktorý zomrel po protestnej hladovke i napriek úsiliu kubánskeho zdravotníctva o jeho uzdravenie, je provokatívnym a neprijateľným útokom na socialistickú vládu a ľud Kuby a predstavuje súčasť protikomunistickej stratégie pod taktovkou EÚ a pod vedením Európskeho parlamentu, ktorej cieľom je zvrhnúť socialistický režim. Odsudzujeme pokrytectvo a provokačné snahy o zneužitie tejto udalosti stredopravicovými, stredoľavicovými a zelenými predstaviteľmi kapitálu v Európskom parlamente.

Grécka komunistická strana to odsudzuje a hlasovala proti uzneseniu Európskeho parlamentu. Vyzýva ľudí, aby vyjadrili solidaritu s vládou a ľudom Kuby. Aby sa zrušila výzva na spoločnú pozíciu proti Kube. Aby odsúdili snahy EÚ o využívanie ľudských práv ako zámienky na vyvíjanie imperialistického tlaku a násilia na kubánsky ľud a jeho vládu. Aby požadovali okamžité zrušenie trestuhodného embarga USA uvaleného na Kubu. Aby požadovali okamžité prepustenie 5 Kubáncov väznených v amerických väzeniach. Aby hájili socialistickú Kubu.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia je najdemokratickejšou štruktúrou na svete a základnou hodnotou, na ktorej je postavená, je rešpektovanie ľudských práv. Preto je podľa mňa chvályhodné a povzbudzujúce, že všetky skupiny v Parlamente sú jednotné, čo sa týka odsúdenia zneužívania ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú kubánske úrady, nehovoriac o konštruktívnom prístupe naklonenom k dialógu, ktorý sa EÚ rozhodla zaujať voči Kube.

Žijeme v 21. storočí a trestný čin vlastného názoru a svedomia by sa mal vymazať spomedzi hodnôt každého štátu na svete bez ohľadu na to, akú má dlhú históriu totality a diktatúry. Na zmenu postoja možno využiť skôr medzinárodný dialóg ako nastoľovanie sankcií, aby nikto, kto nesúhlasí s úradmi svojho štátu, nemusel znášať zneužívanie a nespravodlivosť charakteristické pre režimy, ktorým chýba rešpekt k ľudskej bytosti.

Tragédie ako tá, ktorá postihla kubánskeho disidenta Orlanda Zapatu Tamaya, „vinného“ zo zločinu svedomia, sa nikdy nesmú opakovať. Na Kube sú aj ďalší politickí väzni, ktorým hrozí nebezpečenstvo. Ako garant dodržiavania ľudských práv sa EÚ musí diplomaticky angažovať a podniknúť urýchlené opatrenia, aby sa na Kube ani nikde inde na svete už nikdy nezopakovala Zapatova tragédia.

  Andrew Henry William Brons (NI), písomne. – Bezvýhradne odsudzujem zlé zaobchádzanie s ľuďmi na Kube (a kdekoľvek inde). Zdržal som sa však hlasovania o uznesení proti Kube ako celku. Jedným dôvodom bolo to, že toto uznesenie malo dať Európskej únii a jej funkcionárom právomoc hovoriť a konať v mene členských štátov. Druhým dôvodom bolo to, že veľa členských štátov Európskej únie stíha a väzní ľudí za uplatňovanie nenásilnej slobody prejavu, zastávanie kacírskych názorov alebo účasť na disidentskej činnosti. Je vrcholom pokrytectva, keď strany naklonené politickým represiám v Európe ukazujú prstom na štáty – ako napríklad na Kubu –, s ktorými ich spájajú represívne a protidemokratické názory a aktivity.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o situácii politických väzňov a väzňov svedomia na Kube. Znova zdôrazňujeme potrebu okamžitého prepustenia všetkých politických väzňov a väzňov svedomia. Sme presvedčení, že zadržanie kubánskych disidentov z dôvodu ich ideálov a mierovej politickej činnosti predstavuje porušenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. – (SV) My, švédski sociálni demokrati, súhlasíme s názorom predstaveným v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, že blokáda uvalená na Kubu by sa mala zrušiť. Nemyslíme si však, že toto vyhlásenie patrí do tohto návrhu uznesenia, keďže to sa týka väzňov svedomia.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Orlando Zapata Tamayo zomrel vyhladovaný, lebo požadoval, aby ho brali za toho, kým bol: politickým väzňom stíhaným režimom, ktorý i napriek zmenám vo vedení aj naďalej vládne nad svojimi občanmi železnou rukou a zakazuje im združovať sa alebo slobodne sa vyjadrovať.

Tragické okolnosti jeho smrti by nás mali zahanbovať. To sa týka najmä politikov prijímajúcich rozhodnutia, ktorí nasledujúc pána Zapatera a veľvyslanca Moratinosa zmenili európsku politiku voči Kube.

Všetko, čo Európska únia dosiahla svojím váhavým pokusom o zmier, bolo posilnenie pocitu beztrestnosti, pričom demokrati – ktorí by si od nás zaslúžili omnoho viac – sa cítia ešte izolovanejší.

Dúfam v návrat rozhodnej demokratickej politiky, ktorá zmäkla len nedávno. Chcem, aby Európska únia konečne uznala, že táto zmena politiky bola úplným fiaskom. Zároveň chcem, aby Oswaldo Payá a hnutie Ženy v bielom mohli slobodne vycestovať do Európy a odhaliť okolnosti udalostí prebiehajúcich na Kube.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti tomuto uzneseniu, pretože väčšina v Parlamente politicky zneužíva smrť Zapatu Tamaya, ktorý zomrel po hladovke v kubánskom väzení i napriek poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Chcú zmariť verejne vyjadrené plány španielskeho predsedníctva na zrušenie spoločnej pozície voči Kube. Znova útočia na Kubu a jej ľud, snažia sa zasahovať do jej nezávislosti a zvrchovanosti, jej hospodárskych a sociálnych výdobytkov a príkladnej medzinárodnej solidarity.

Budúcnosťou ľudstva nie je kapitalizmus. Kuba je stále príkladom, že je možné vybudovať spoločnosť bez vykorisťovateľov a vykorisťovaných – socialistickú spoločnosť. Zástupcovia kapitálu v Európskom parlamente túto skutočnosť neprijímajú. Snažia sa brániť komplexnému politickému dialógu s kubánskou vládou na základe tých istých kritérií, ktoré EÚ uplatňuje na všetky krajiny, s ktorými rozvíja vzťahy.

Neodsudzujú embargo, ktoré USA uvalili na Kubu a ktoré sa Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov snažilo zrušiť už pri 18 príležitostiach. Nič nehovoria o situácii piatich kubánskych občanov väznených v Spojených štátoch od roku 1998 bez spravodlivého procesu a ignorujú, že USA stále poskytujú ochranu kubánskemu občanovi, ktorý inicioval bombový útok proti lietadlu, pri ktorom zahynulo 76 ľudí.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR), písomne. – (PT) V dnešnom hlasovaní som podporil uznesenie o situácii politických väzňov a väzňov svedomia na Kube. Ako Európsky parlament musíme jednohlasne odsúdiť praktiky havanského režimu a zastať sa práv nezávislých novinárov, mierových disidentov a obhajcov ľudských práv. V prijatom uznesení sme vyjadrili hlbokú solidaritu so všetkými Kubáncami a podporili ich úsilie o dosiahnutie demokracie, ako aj rešpektovanie a ochranu základných práv. Pochádzam z krajiny, v ktorej sa ľudové hnutie postavilo proti komunistickému režimu – išlo o hnutie Solidarita. Hoci trpké skúsenosti Poľska a ostatných krajín strednej a východnej Európy, ktoré dnes patria do Európskej únie, s komunistickými režimami sú už dnes minulosťou, o to viac nesmieme zabúdať na väznených a prenasledovaných, pretože tak veľmi chcú demokraciu, slobodu a slobodu prejavu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ si nemôže pestovať romantickú víziu politického režimu na Kube, ktorý je naozajstnou komunistickou diktatúrou, postavenou na základe jednej strany, ktorá porušuje ľudské práva, utláča občanov, stíha a odstraňuje politických protivníkov a väzní nespočetne veľa ľudí za trestný čin vlastného názoru.

Smrť Orlanda Zapatu bola len ďalším príkladom, ktorý šokoval svet a ktorý Európsky parlament musí rozhodne odsúdiť bez váhania a falošných ospravedlnení. Preto odmietam snahy niektorých poslancov krajnej ľavice o zahalenie tohto strašného zločinu do rúška politických pojmov, ktoré majú len legitimizovať režim, ktorý nemožno ani tolerovať, ani akceptovať.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti uzneseniu RC-B7-0169/2010 o Kube, pretože som presvedčený, že ide o zasahovanie v rozpore s medzinárodným právom. Svojím hlasom som vyjadril odsúdenie tohto pokusu o politickú manipuláciu, ktorej jediným cieľom je vyjadriť nesúhlas s kubánskou vládou. Poslanci, ktorí hlasovali za tento text, sú tí istí, ktorí opakovane odmietli predložiť v Parlamente uznesenie odsudzujúce puč v Hondurase. Toto uznesenie vyzýva Európsku úniu, aby bezvýhradne prejavila podporu pre zmenu politického režimu v Kubánskej republike, a navrhuje využitie mechanizmov európskej spolupráce na dosiahnutie tohto cieľa, čo predstavuje neakceptovateľné zasahovanie, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom. Spojené štáty americké už viac než 50 rokov udržiavajú hospodárske, obchodné a finančné embargo proti Kube, čo je hrubým porušením medzinárodného práva a má vážne dosahy na hospodárstvo a životné podmienky Kubáncov. Kubánska vláda i napriek tomu stále zaručuje svojim občanom univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Hlasoval som za spoločný návrh uznesenia o Kube, pretože aj pre EÚ je dôležité vyjadriť myšlienku, že táto krajina, ktorá je stále pod nadvládou komunistov, naliehavo potrebuje demokratizáciu. Väznenie disidentov a politických protivníkov je typickým znakom komunistických štátov, na Kube sa však praktizuje nadmieru. Skutočnosť, že úrady nepovolia ani len usporiadať pohreb príbuzným väzňa, ktorý zomrel v dôsledku protestnej hladovky, je skutočný škandál.

Treba len dúfať, že zmena politického systému na ostrove sa dosiahne čo najskôr. Bez ohľadu na to je však dôležité, aby EÚ aj Spojené štáty uplatňovali všade rovnaké štandardy. Je neprijateľné, aby Spojené štáty udelili „politický azyl“ Kubáncom zapleteným do bombových útokov. Účinne kritizovať možno len vtedy, ak sami spĺňame stanovené kritériá.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Hlasoval som za spoločný návrh uznesenia o Kube (RC-B7-0169/2010), pretože ako som povedal vo včerajšej rozprave, samotná smrť Orlanda Zapatu Tamaya je poľutovaniahodnou udalosťou bez ohľadu na naše jednotlivé stanoviská ku Kube.

Taktiež trvám na tom, že musíme žiadať slobodu pre všetkých politických väzňov a väzňov svedomia na Kube aj všade inde na svete. I tak by som však odporúčal neprijať opatrenia, ktoré sa už ukázali byť neúspechom, čo sa týka napredovania Kuby k demokracii a liberalizácii, a to embargo a blokádu. Je zrejmé, že ostrov naliehavo potrebuje zmeny, a Európska únia by ich mala monitorovať, aby prechod k demokracii bol pre Kubáncov prínosný.

  Alf Svensson (PPE) , písomne. – (SV) USA uvalili na Kubu obchodné embargo trvajúce už 48 rokov. Embargo postihuje obyvateľov Kuby a je sústavnou a stále sa opakujúcou výhovorkou za nedostatky Castrovho režimu. Všetko sa dáva za vinu americkému embargu a Kubánci preto nedokážu jednoznačne pripísať vinu komunistickému režimu a dištancovať sa od neho. Demokratická opozícia na Kube chce zrušenie embarga. 29. októbra 2009 hlasovalo 187 členských štátov OSN za zrušenie embarga. Tri hlasovali za jeho zachovanie a dva štáty sa zdržali hlasovania. Žiadny členský štát EÚ nehlasoval za zachovanie embarga. Európsky parlament v minulosti odsúdil embargo proti Kube a vyzýval na jeho okamžité zrušenie v súlade s požiadavkami, ktoré mnohokrát vyjadrilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov. (P5_TA(2003)0374) Európsky parlament taktiež uvádza, že embargo popiera svoj vlastný význam. (P6_TA(2004)0061) Aktuálne uznesenie RC-B7-0169/2010 sa týka situácie politických väzňov a väzňov svedomia na Kube. Počas rozpravy pred hlasovaním som predložil návrh, aby Kuba dostala ultimátum. Embargo sa zruší a do šiestich mesiacov musia byť prepustení všetci väzni svedomia a zavedené reformy. Ak režim tieto podmienky nedodrží, USA, EÚ a Kanada zavedú nové a premyslenejšie sankcie zamerané voči vedeniu na Kube, ako napríklad zákaz cestovania do krajiny a zmrazenie kubánskych aktív a zahraničných investícií.

Návrh uznesenia B7-0148/2010

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) EÚ sa zaviazala znížiť do roka 2020 emisie skleníkových plynov o 20 %, znížiť spotrebu energie o 20 % a najmenej 20 % spotrebovanej energie vyrábať z obnoviteľných zdrojov. Zámerom EÚ je stanoviť celosvetovo príklad šetrenia zdrojov a ochrany životného prostredia.

Tieto ambiciózne ciele možno dosiahnuť len vtedy, ak sa EÚ ako celok a každý členský štát jednotlivo zaviažu k jasným termínom. Investície do nízkouhlíkových energetických technológií sú kľúčom k splneniu cieľov stanovených na rok 2020, ktorý nie je tak ďaleko, ako sa zdá. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje značné finančné úsilie: 58 miliárd EUR podľa istých dôsledných výpočtov z verejných aj súkromných zdrojov.

Toto finančné, logistické a administratívne úsilie však EÚ dostane na špičku v oblasti inovácií a prinesie pozitívny vplyv na jej hospodárstvo vytvorením pracovných miest a otvorením nových vyhliadok vo sfére výskumu, ktoré boli po desaťročia nespravodlivo podfinancované. Investície do vývoja nízkouhlíkových energetických zdrojov prinesú výsledky v strednodobom až dlhodobom horizonte s pozitívnym vplyvom na celú Európsku úniu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Je nevyhnutné trvať na radikálnej zmene spoločnosti založenej na udržateľnosti miest, decentralizovanej výrobe energie a priemyselnej konkurencieschopnosti. To je rozhodujúca politika pre prosperujúcu a udržateľnú spoločnosť, ktorá je pripravená na úlohy spojené so zmenou klímy, zabezpečenými dodávkami energií a s globalizáciou so svetovým prvenstvom v oblasti čistých technológií. Cieľom plánu SET je prispieť najmä k vývoju čistých technológií. Vítam základné usmernenia predstavené v oznámení, ktoré sa týkajú spôsobu definovania logického podkladu zásahov medzi verejným a súkromným sektorom a medzi financovaním na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni Spoločenstva. Je však nevyhnutné zvýšiť verejné financovanie vedeckého výskumu v oblasti čistých technológií. Európa si ešte len musí vytvoriť podmienky pre početnejšie súkromné investície do vedeckého výskumu, technologického rozvoja a aplikácií v energetike. Je nevyhnutné pohnúť sa od slov k činom. Prioritami nasledujúceho finančného výhľadu EÚ a 8. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj by mali byť energetická bezpečnosť, boj proti zmene klímy a životné prostredie. Jedine takto budeme môcť udržať konkurencieschopnosť nášho priemyslu, podporovať hospodársky rast a vznik pracovných miest.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o investíciách do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET), pretože ak máme účinne zvládnuť hospodársku krízu, prioritou by mali byť investície do takých nových technológií, ktoré majú najväčší potenciál vytvárať pracovné miesta. Som presvedčená, že tieto investície by mali vytvárať nové príležitosti pre rozvoj hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V pláne SET predloženom Komisiou sú navrhnuté investície do výskumu a vývoja účinných a udržateľných čistých energetických technológií s nízkymi emisiami uhlíka, čo umožní zabezpečiť požadované zníženie emisií bez ohrozenia európskeho priemyslu, čiže prijatie záväzku voči trvalo udržateľnému rozvoju, ktorý pokladáme za seriózny.

Nové energetické politiky najmä v kontexte všeobecnej krízy nesmú stratiť zo zreteľa ekonomickú efektívnosť a nesmú nijako ohroziť ekonomickú udržateľnosť európskych národov, pričom to neznamená slabšiu ochranu životného prostredia.

Z tohto dôvodu naliehavo žiadam o nový prístup k politike v oblasti energie – k politike založenej na čistej energii, efektívnejšom využívaní dostupných prírodných zdrojov a k vysokým investíciám do výskumu a technológiám šetrným k životnému prostrediu, aby sme mohli udržať európsku konkurencieschopnosť a umožnili tvorbu pracovných miest v rámci inovačného a udržateľného hospodárstva.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam ciele plánu SET (strategického plánu energetických technológií), ktorý trvá na vytvorení nízkouhlíkovej spoločnosti. Cieľom plánu SET je urýchliť vývoj a zavedenie nízkouhlíkových technológií. Obsahuje opatrenia týkajúce sa plánovania, realizácie, zdrojov a medzinárodnej spolupráce v oblasti inovačných technológií v energetickom sektore. Na základe odhadu z niekoľkých štúdií vyplýva, že výsledkom presadenia európskeho cieľa 20 % zastúpenia obnoviteľnej energie budú milióny nových pracovných miest v roku 2020. Približne dve tretiny týchto pracovných miest navyše vzniknú v malých a stredných podnikoch. Toto riešenie si vyžaduje vývoj ekologických technológií. Preto potrebujeme viac financií na plán SET a zastávam sa za to, aby sa poskytli pri ďalšom preskúmaní finančného výhľadu. Súčasne musíme podporovať ekologické technológie a kvalifikovanú pracovnú silu formou investícií do vzdelávania a výskumu. Čím skôr začneme tvoriť nízkouhlíkovú spoločnosť, tým skôr sa vymaníme z krízy.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vývoj a zavádzanie nízkouhlíkových technológií je nesmierne dôležité nielen z environmentálnych dôvodov – ku ktorým patrí potreba znižovať emisie oxidu uhličitého do atmosféry –, ale aj z energetických dôvodov vzhľadom na postupné a neodvratné zmenšovanie a následné vyčerpanie rezerv fosílnych palív, od ktorých ľudstvo vo veľkej miere závisí.

Žiaľ, plán SET aj práve prijaté uznesenie ponúkajú nielen neúplný prístup k problému tak z hľadiska technológií a energetických zdrojov, ktoré treba brať do úvahy, ako aj z hľadiska potreby zníženia spotreby, ale predovšetkým v tom stále vidia len ďalšiu dobrú podnikateľskú príležitosť (na ktorej pár vyvolených zarobí pekné peniaze na úkor mnohých ďalších), a nie environmentálny a energetický imperatív v záujme ochrany spoločného blaha ľudstva.

Je príznačné a nápadné, že pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k uzneseniu sme si namiesto podpory „ambicióznych cieľov zníženia“ emisií oxidu uhličitého do atmosféry vybrali radšej „celosvetovú podporu obchodovania s emisiami uhlíka“.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Využívanie nízkouhlíkových technológií, ktoré prirodzene produkujú menej oxidu uhličitého, je pozitívne a žiaduce.

Nemôžeme však akceptovať, že na úkor technologického rozvoja a posilnenia takzvaného plánu SET si hľadáme ďalšiu zámienku, ako oslabiť energetickú politiku jednotlivých štátov.

Slová Komisie, že „plán SET je technologickým pilierom politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy“ nenechajú nikoho na pochybách, že skutočným zámerom Európskej politiky je oslabiť zvrchovanosť členských štátov v takej dôležitej oblasti, ako sú vnútroštátne energetické stratégie.

Návrh uznesenia obsahuje isté aspekty, s ktorými nemôžeme súhlasiť, konkrétne celosvetovú podporu “obchodovania s emisiami uhlíka“, vzhľadom na to, že už je zrejmé, že toto riešenie neprináša prospech pri znižovaní emisií uhlíka, rovnako ako aj vytváranie početnejších verejno-súkromných partnerstiev s dôrazom na „výrazné zvýšenie podielu verejných investícií“, čiže využívanie verejných prostriedkov na súkromné záujmy a zisky.

Naša skupina preto hlasovala proti.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – Vážený pán predsedajúci, udržateľné a účinné nízkouhlíkové technológie sú úplným základom obrovskej úlohy dekarbonizácie, ktorej čelíme v EÚ, ale aj celosvetovo. Z tohto dôvodu som uvítala rýchly postup, akým Parlament vypracoval návrh uznesenia k tejto téme, pričom Komisii a Rade jasne naznačil, že plán SET je dôležitý a prichádza včas. Ak naše poslanie berieme vážne, je zrejmé, že potrebujeme všetky formy nízkouhlíkových technológií vrátane udržateľnej jadrovej energie. Preto sa teším, že sa nám podarilo vypustiť znenie odôvodnenia I, ktoré je len ďalším pokusom o postavenie jadra do svetla, ktoré si v súčasnosti nezaslúži. Toto odôvodnenie mohlo mať negatívny vplyv na koncepciu „udržateľných nízkouhlíkových technológií“, keďže z neho vyplývalo, že jadro nie je ich súčasťou. Faktom však je, že my v EÚ si nemôžeme dovoliť ho nevyužívať, pokiaľ chceme brať zmenu klímy vážne. Kým obnoviteľné energie nebudú skutočne prinášať účinné výsledky a bezpečný nemenný prísun energie, musíme sa spoliehať práve na takéto nízkouhlíkové technológie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Investovanie do nízkouhlíkových technológií musí byť prioritou, keďže ide o jeden z najúčinnejších spôsobov riešenia zmeny klímy, ktorým sa EÚ pripraví na ekologické hospodárstvo. Inteligentným nízkouhlíkovým riešeniam by sa teda mala venovať osobitná pozornosť, a to nielen čo sa týka ich financovania zo zdrojov Spoločenstva, aby sa dosiahli environmentálne ciele stanovené EÚ na rok 2020.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Zdržal som sa hlasovania o návrhu uznesenia o investíciách do nízkouhlíkových technológií, pretože hoci obsahuje niekoľko rozumných prístupov, podporuje ďalší vývoj jadrovej energie, čo ja odmietam z dôvodu veľkých rizík, ktoré sa s ňou spájajú. V návrhu uznesenia sa správne spomína, že na doterajší výskum išlo príliš málo prostriedkov. Ak má však Európa zostať konkurencieschopná v porovnaní s inými globálnymi hráčmi, financovanie výskumných projektov sa musí značne rozšíriť, a to predovšetkým v oblasti nových zdrojov energie. Vývoj nových nízkouhlíkových technológií v odvetví energetiky nielenže ochráni – ako dúfam – existujúce pracovné miesta v tejto oblasti, ale vytvorí aj veľa ďalších vysokokvalifikovaných miest. Myslím si však, že investície by v tejto súvislosti mali smerovať do oblastí solárnej energie a zachytávania a skladovania uhlíka. Vzhľadom na možné vážne dôsledky sa investície do jadrovej energie musia premyslieť a znova zatriediť. Toto nové politické smerovanie v otázkach energetiky zlepší aj bezpečnosť dodávok energie v rámci EÚ a spevní základy nezávislosti od zahraničných dodávateľov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − (ES) Podobne ako Skupina zelených/Európska slobodná aliancia som hlasoval proti návrhu uznesenia (B7-0148/2010) o investíciách do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET) z viacerých dôvodov, konkrétne preto, lebo bol prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh so žiadosťou o vypustenie odôvodnenia I, ktoré bolo pre nás kľúčové. V tomto odseku sa navrhovalo, aby sa šiesta európska priemyselná iniciatíva jednoducho premenovala na „jadrovú energetickú iniciatívu“. Domnievame sa, že koncepcia „udržateľnej jadrovej energie“ je nezmyselná, pretože je možné prinajlepšom zmierniť hrozbu pre životné prostredie a ľudské zdravie a riziká proliferácie vyplývajúce z vývoja a využívania jadrovej energie, no tieto riziká sa nedajú eliminovať.

Návrh uznesenia RC-B7-0139/2010

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, aby som pri oboch prírodných katastrofách vyjadril zármutok nad obeťami a solidaritu s ich rodinami a priateľmi. Tieto katastrofy ťažko postihli niekoľko členských štátov a regiónov.

Preto by som chcel povedať, že imperatívom pre Európu je neodkladná reakcia na tieto udalosti, a to konkrétne aktivácia Fondu solidarity Európskej únie, čím sa preukáže solidarita EÚ so všetkými postihnutými.

Momentálne je dôležité venovať zvláštnu pozornosť ostrovu a najvzdialenejším regiónom, ktoré okrem svojich trvalých prekážok musia teraz čeliť zničenej infraštruktúre a zničeným osobným, obchodným a poľnohospodárskym nehnuteľnostiam, v ktorých sa v mnohých prípadoch nedá okamžite obnoviť normálna činnosť, a to najmä v regiónoch, ktoré takmer výhradne závisia od cestovného ruchu, pretože zobrazenie týchto udalostí v médiách môže odradiť potenciálnych návštevníkov.

Preto je potrebné vyzvať Komisiu a Radu, aby podnikli urýchlené opatrenia, aby Rada prehodnotila návrh na zjednodušenie, urýchlenie a zefektívnenie implementácie Fondu solidarity Európskej únie.

Takisto je potrebné preskúmať spolu s príslušnými členskými štátmi európske programy a štrukturálne, poľnohospodárske a sociálne fondy s cieľom zlepšiť reakciu na potreby vyplývajúce z takýchto katastrof.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za návrh uznesenia o veľkých prírodných katastrofách, ktoré sa udiali v autonómnej oblasti Madeira, a o následkoch búrky Xynthia v Európe. Som presvedčená, že Európska únia musí prejaviť solidaritu s ľuďmi postihnutými týmito prírodnými katastrofami. Zasiahli regióny Portugalska, západného Francúzska, rôzne regióny Španielska, predovšetkým Kanárske ostrovy a Andalúziu, ako aj Belgicko, Nemecko a Holandsko. V západnom Francúzsku búrka zabila takmer 60 ľudí a mnoho ďalších osôb je nezvestných, nehovoriac o zničení tisícok domov. Európska komisia môže poskytnúť finančnú podporu postihnutým regiónom prostredníctvom Fondu solidarity Európskej únie. Je nesmierne dôležité, aby v prípade veľkých prírodných katastrof existoval pocit solidarity medzi členskými štátmi. Medzi orgánmi na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni musí existovať koordinácia úsilia o rekonštrukciu postihnutých oblastí. Taktiež nesmieme zabúdať na účinné politiky prevencie. V tomto prípade aj do budúcnosti musíme zabezpečiť, aby sa európske prostriedky dostali do postihnutých regiónov čo najrýchlejšie v záujme pomoci ľuďom postihnutým prírodnou katastrofou.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) 20. februára sa na Madeire vyskytol jedinečný meteorologický jav, ktorý si vyžiadal najmenej 42 mŕtvych, 32 nezvestných, 370 ľudí bez domova a okolo 70 zranených.

Ďalší jav 27. – 28. februára si v západnom Francúzsku na pobreží Atlantiku (Poitou-Charentes a Pays de la Loire) vyžiadal 60 mŕtvych, 10 nezvestných a viac než 2 000 ľudí pripravil o strechu nad hlavou. Táto búrka zároveň izolovala mnohé regióny Španielska, najmä na Kanárskych ostrovoch a v Andalúzii.

Tieto meteorologické javy okrem ľudského a psychologického utrpenia priniesli ďalekosiahle nivočenie s mimoriadne vážnymi sociálnymi a ekonomickými účinkami na hospodárske činnosti týchto regiónov, keďže mnohí ľudia prišli o všetko.

Hlasovala som sa tento návrh uznesenia, ktorý vyzýva Komisiu, aby okamžite podnikla všetky opatrenia potrebné na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), a to tým najnaliehavejším a najpružnejším spôsobom a v maximálnom možnom objeme na pomoc obetiam.

Chcela by som upozorniť na potrebu navrhnutia nového nariadenia o FSEÚ na základe návrhu Komisie s cieľom pružnejšie a efektívnejšie riešiť problémy spôsobené prírodnými katastrofami.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Búrka, ktorá zdevastovala Madeiru 20. februára, spôsobila ohromné ľudské aj materiálne straty v regióne Madeira. Úloha EÚ je životne dôležitá, pretože EÚ disponuje mechanizmami a nástrojmi, ako napríklad Fondom solidarity, štrukturálnymi fondmi – Európskym fondom regionálneho rozvoja a Európskym sociálnym fondom – a Kohéznym fondom, ktoré treba aktivovať a použiť rýchlo, pružne a jednoducho. Vítam návrh uznesenia so žiadosťou pre Komisiu, aby hneď po prevzatí žiadosti portugalskej vlády začala opatrenia potrebné na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), a to tým najnaliehavejším a najpružnejším spôsobom a v čo najväčšom rozsahu. Vyzývam na solidaritu inštitúcií Európskej únie, čo sa týka urýchleného a pružného použitia Kohézneho fondu, berúc do úvahy osobitné postavenie Madeiry ako ostrova a jedného z najvzdialenejších regiónov. Apelujem na dobrú vôľu Európskej komisie, čo sa týka dohody o revízii regionálnych operačných programov INTERVIR+ (ERDF) a RUMOS (ESF), ako aj časti operačného programu Tematické skvalitnenie územia (Kohézny fond) týkajúcej sa Madeiry.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu a som rada, že ju Parlament schválil. Po podobných, i keď menej závažných poveternostných podmienkach v Írsku s povodňami a nedávnym snežením, viem, ako hlboko takéto tragédie zasiahnu rodiny a občanov EÚ, a je dôležité, aby Parlament urobil všetko pre ich pomoc.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Prírodná katastrofa, ktorá postihla Madeiru 20. februára, zanechala za sebou spustošenú krajinu, ľudské utrpenie a obrovskú skazu s ničivými dôsledkami na príslušné hospodárske a výrobné štruktúry.

O týždeň neskôr udrela ďalšia prírodná katastrofa – búrka Xynthia – aj s ničivými následkami na oblasť západného Francúzska a niekoľko regiónov Španielska.

Chcel by som sa pripojiť k prejavom zármutku a vyjadriť svoju solidaritu so všetkými, ktorých postihla táto tragédia, či už ľudskou alebo materiálnou stratou.

Je nevyhnutné poskytnúť ľuďom pomoc a zrekonštruovať infraštruktúru, verejné zariadenia a základné služby.

Je pravda, že Fond solidarity sa môže použiť len po dokončení postupov na jeho mobilizáciu a po príslušnom schválení zo strany Rady a Parlamentu. V súčasnej situácii je však veľmi ťažké žiadať o strpenie ľudí čeliacich nesmiernym ťažkostiam s návratom k normálnemu životu. Preto žiadame o čo najväčšiu naliehavosť a pružnosť pri uvoľňovaní prostriedkov a prijatí mimoriadnych opatrení na pomoc Madeire.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) 20. februára tohto roku sa na Madeire odohrala tragédia, ktorú charakterizoval nevídaný prívalový dážď, silný vietor a obrovské vlny. Zanechala za sebou najmenej 42 mŕtvych, niekoľko nezvestných, stovky ľudí bez domova a desiatky zranených. Chcel by som zdôrazniť okamžité úsilie regionálnej vlády Madeiry a jej inštitúcií, čo sa týka rýchlej a koordinovanej reakcie na túto tragédiu. 27. – 28. februára 2010 sa v západnom Francúzsku – najmä v regiónoch Poitou-Charentes a Pays-de-la Loire – vyskytla veľmi silná a ničivá búrka, ktorá dostala meno Xynthia. Zanechala za sebou vyše 60 mŕtvych, niekoľko nezvestných a tisícky ľudí bez domova. V súvislosti s týmito tragédiami by som chcel vyjadriť hlboký zármutok a silnú solidaritu so všetkými postihnutými regiónmi, vyjadriť sústrasť rodinám obetí a vzdať hold pátracím a záchranným tímom. Vyzývam členov Komisie, aby začali podnikať kroky potrebné na mobilizáciu čo najväčšieho objemu z Fondu solidarity Európskej únie hneď, ako ich o to požiada príslušný členský štát. Pri posudzovaní týchto žiadostí musí Komisia zohľadniť špecifický charakter jednotlivých regiónov, a to najmä zraniteľnosť izolovaných a periférnych regiónov.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som tento návrh uznesenia o opatreniach v dôsledku ničivého a smrtiaceho prechodu búrky Xynthia cez naše územie, pretože okrem snahy o obviňovanie musíme predovšetkým prejaviť európsku solidaritu, aby sme podporili obete tejto katastrofy, ktorá postihla niekoľko európskych krajín. Nestačí využiť len Fond solidarity, táto pomoc musí prichádzať aj z Kohézneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. V neposlednom rade musíme podnietiť poisťovne, aby sa čo najskôr zapojili, a následne sa musíme poučiť z takýchto udalostí v súvislosti s vydávaním územných rozhodnutí.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Dámy a páni, hlasoval som za návrh uznesenia o veľkých prírodných katastrofách v autonómnej oblasti Madeira a o následkoch búrky Xynthia v Európe. Sústreďme sa na Madeiru, pretože práve tam si katastrofa vybrala najväčšiu daň. Veľké a silné spoločenstvo vytvárame z mnohých dôvodov, ale aj preto, aby sme si v čase núdze navzájom pomáhali. Madeira a iné regióny sú dnes v núdzi, lebo ich ťažko postihli dôsledky búrky. Našou povinnosťou je pomôcť tým, ktorí potrebujú našu pomoc. Dúfam, že návrh uznesenia prispeje k účinnému odstráneniu následkov tejto tragédie. Hlboko súcitím so všetkými obeťami a ich rodinami. Ďakujem.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Prírodné katastrofy postihli v posledných týždňoch viacero regiónov EÚ: Madeiru, západné Francúzsko a rôzne oblasti Španielska. Ľudské a materiálne následky zúrivosti týchto meteorologických javov nami poslancami hlboko otriasli. To vysvetľuje návrh uznesenia o prírodných katastrofách, o ktorom sme dnes v Európskom parlamente hlasovali. Vyjadruje náš „najhlbší súcit“ a „solidaritu“ s obeťami zničených regiónov. Európska solidarita sa musí prejaviť po finančnej stránke mobilizáciou Fondu solidarity Európskej únie a prostredníctvom iných projektov financovaných z európskych prostriedkov. Avšak čo sa týka Fondu solidarity, musím podotknúť, že súčasné nariadenie neumožňuje dostatočne pružnú a rýchlu reakciu. Je tu príležitosť zmeniť a doplniť toto nariadenie a od Európskej rady teraz závisí, ako bude táto vec pokračovať. Hlasovala som aj za pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Barniera v roku 2006 o založení európskej jednotky civilnej ochrany. Mrzí ma, že nebol prijatý, zavedenie tohto návrhu by zlepšilo schopnosť EÚ reagovať na krízy.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nedávna prírodná tragédia na Madeire zanechala ostrov v stave chaosu. Aj ostatné regióny Európy boli rovnako zničené následkami búrky Xynthia. EÚ by mala bezvýhradne pomôcť spoločným úsilím vyjadriť solidaritu a zmobilizovať na tento účel Fond solidarity Európskej únie. FSEÚ bol vytvorený s cieľom poskytnúť naliehavú finančnú pomoc členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) 20. februára postihla Madeiru vážna prírodná katastrofa s prívalovými dažďami nevídaného rozsahu spojená so silnou búrkou a veľmi vysokými vlnami, ktorá si vyžiadala najmenej 42 obetí, pričom veľa osôb je ešte nezvestných. Stovky ľudí okrem toho prišli o strechu nad hlavou. O pár dní neskôr sa francúzskym pobrežím Atlantiku prehnala ničivá búrka Xynthia, ktorá si vyžiadala takmer 60 obetí, a to najmä v regiónoch Poitou-Charentes, Pays de la Loire a Bretónsko. Aj tam je veľa ľudí nezvestných.

Tisícky ľudí tiež prišli o svoj domov. Preto som podporil opatrenia navrhované v spoločnom návrhu uznesenia, aby EÚ finančne pomohla týmto krajinám a regiónom, a z tohto dôvodu som hlasoval za návrh uznesenia. Musí sa zabezpečiť najmä to, aby sa Fond solidarity EÚ mobilizoval rýchlo a pružne.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie návrhu uznesenia Európskeho parlamentu RC-B7-0139/2010. Ekologické katastrofy a prírodné nešťastia sú čoraz bežnejšou súčasťou našich životov. Nebezpečenstvá vyplývajúce zo životného prostredia sa za minulé desaťročia zvýšili a mali by sme urobiť všetko možné, aby sme im zamedzili.

Európska únia, ktorá má 27 členských štátov a pol miliardy obyvateľov, musí riešiť nielen vznik zmeny klímy a životného prostredia, ale musí sa starať aj o svojich občanov a zaručovať im najlepšie možné podmienky prežitia po kríze. Naše snahy sa však nesmú zameriavať len na poskytnutie pomoci následne po udalosti. Základným dôvodom existencie Európskej únie je poskytovať jej občanom pocit bezpečnosti. V súvislosti s tým musia príslušné inštitúcie EÚ prijať konkrétne kroky s cieľom dohliadať na regióny a ich schopnosti podnikať preventívne opatrenia.

V záujme čo najrýchlejšieho vyrovnania sa s následkami búrky Xynthia by sme mali mobilizovať Fond solidarity Európskej únie a pomôcť všetkým, ktorým vznikli škody v súvislosti s touto katastrofou. Nepriaznivé a bolestné udalosti, ktoré postihnú ostatných, by nás mali vždy motivovať k účinným opatreniam v oblasti solidarity s poškodenými. Ukážme, že aj tentoraz je to tak.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o uznesení o veľkých prírodných katastrofách v autonómnej oblasti Madeira a o následkoch búrky Xynthia v Európe (RC-B7-0139/2010), pretože neprešli dva z našich zásadných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Konkrétnejšie išlo o návrh, v ktorom sa spomína skutočnosť, že vo Francúzsku možno stavať budovy na záplavových územiach a prírodných mokrinách a že špekulácie s bývaním vyvolali výstavbu budov v zraniteľných oblastiach, a návrh, ktorý hovoril o tom, že všetky prostriedky Spoločenstva na realizáciu takýchto plánov, najmä zo štrukturálnych fondov, fondu EAFRD, Kohézneho fondu a Fondu solidarity EÚ, majú byť podmienené opatreniami zameranými na trvalú udržateľnosť.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Na úvod by som chcela vyjadriť solidaritu s rodinami obetí prírodných katastrof na Madeire a obeťami búrky Xynthia. Prírodné katastrofy sú v poslednej dobe čoraz častejším úkazom z dôvodu zmeny klímy. Preto musíme zabezpečiť, aby Európska únia bola pripravená reagovať čo najrýchlejšie a čo najúčinnejšie.

Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť navýšenia miery spolufinancovania zo Spoločenstva regionálnych operačných programov. Žiaden členský štát sa nedokáže sám vyrovnať s prírodnými katastrofami veľkého rozsahu. Európska komisia musí preto prispôsobiť Fond solidarity EÚ tak, aby bolo zaručené, že členský štát postihnutý katastrofou bude mať možnosť rýchlejšieho a účinnejšieho prístupu k tomuto fondu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh uznesenia vyjadruje potrebu poskytnúť pomoc európskym regiónom, ktoré sa v poslednej dobe stali dejiskom prírodných katastrof, ako napríklad autonómna oblasť Madeira. Okrem vážnych následkov pre ľudí, keď zahynulo 42 osôb, niekoľko ich bolo zranených či prišlo o strechu nad hlavou, priniesli silné zrážky na Madeire z 20. februára aj nespočetné následky a vážne materiálne škody.

V tomto kontexte je nevyhnutné mobilizovať pomoc pre postihnuté regióny, aby sa vzchopili z hospodárskych a sociálnych dôsledkov katastrofy. Upozornil by som najmä na zraniteľnosť ostrovných a najvzdialenejších regiónov, ako je to v prípade Madeiry, kde osobitý charakter jej hospodárstva a sociálna situácia ešte viac zdôvodňujú potrebu poskytnúť čo najlepšiu pomoc.

Chcel by som zopakovať potrebu vyzvať Európsku komisiu na pružnú mobilizáciu Fondu solidarity, ako aj na revíziu regionálnych programov financovaných z Kohézneho fondu s cieľom prispôsobiť ich požiadavkám vyplývajúcim z tejto tragédie.

Rovnako by bolo vhodné zrevidovať financovanie plánované na rok 2010 vyčlenené na konkrétne projekty v súlade so všeobecnými predpismi o využívaní štrukturálnych fondov v období rokov 2007 – 2013.

Vzhľadom na rozsah prírodnej katastrofy na Madeire a jej nenapraviteľné dôsledky, ako aj vzhľadom na následky búrky Xynthia, som hlasoval za predložený dokument.