Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o siedmich(1) návrhoch uznesenia o stupňovaní násilia v Mexiku.
Ramón Jáuregui Atondo, autor. – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som na úvod povedal, že Mexiko je veľmi demokratickou krajinou, ktorá v priebehu posledných 20 rokov neustále dosahovala pokrok. Je spriatelenou krajinou Európskej únie a podpísali sme s ňou dohodu o strategickom partnerstve. Rád by som tiež povedal, že Mexiko v súčasnom období vedie veľmi vyčerpávajúcu vojnu proti organizovanému zločinu v súvislosti s pašovaním drog.
Dnes však v Európskom parlamente hovoríme o Mexiku v súvislosti s ľudskými právami, pretože v tejto krajine došlo k výraznému nárastu násilia, ktoré pretrváva a ktoré má vplyv predovšetkým na obyvateľov Mexika, a pretože došlo k opakovaným sťažnostiam v súvislosti so závažným porušovaním ľudských práv.
Uznesenie, ktoré chcú hlavné politické skupiny dnes v Parlamente prijať, je založené na konsenze a rešpekte. Samozrejme, zaoberá sa situáciou, ktorú som práve opísal, a obsahuje naliehavú výzvu, aby Mexiko aj naďalej smerovalo k právnemu štátu a úplnej demokracii.
Obsahuje však aj štyri dôležité požiadavky: naliehavú žiadosť, aby Mexiko zaručilo právo na slobodu tlače, pretože tam došlo k útokom na novinárov; aby zaručilo ochranu organizácií, ktoré obhajujú ľudské práva, pretože na uvedené skupiny sa útočilo a boli ohrozované; aby zaručilo ochranu žien, na ktorých je páchané násilie, pretože veľa z nich bolo zavraždených, a aby sa vyhýbalo beztrestnosti a zneužívaniu moci zo strany policajných zložiek. Parlament predložil Mexiku tieto požiadavky v duchu priateľstva založeného na priaznivom vzťahu s Mexikom.
Renate Weber, autorka. – (ES) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tento týždeň oslavujeme Medzinárodný deň žien. V Parlamente sme mali možnosť vidieť množstvo plagátov vo všetkých jazykoch Európskej únie, na ktorých sa uvádzalo, že násilie páchané na ženách možno odstrániť. Dnes hovoríme o násilí v Mexiku a považujem za správne, že by sme mali uznať, aby mexickým ženám, pôvodným obyvateľkám aj prisťahovalkyniam, poskytli miestne a federálne orgány minimálnu ochranu.
Mexické ženy sú obeťami všetkých foriem násilia, počnúc domácim násilím až po sexuálne násilie a mučenie zo strany armády či polície. Mexické ženy sa stávajú aj obeťami vrážd. Bohužiaľ, doterajšia reakcia mexických úradov bola neúčinná. Z uvedeného dôvodu môžeme v súčasnosti výstižne skonštatovať, že máme dočinenia z prípadom takmer úplnej beztrestnosti.
V našom uznesení vyzývame mexickú vládu, aby bojovala proti vraždám žien, takzvanej feminicíde. Toto slovo je drsné, avšak ak zvážime, že takmer všetci vrahovia žien zostávajú nepotrestaní, uvedené slovo vystihuje situáciu presne. Napríklad v priebehu posledných štyroch rokov bolo v Mexiku potrestaných len 11 % zločincov, ktorí zavraždili takmer 700 žien.
Zároveň sa zdá, že ženy sú obľúbenými obeťami súdneho systému. Len tak možno vysvetliť, že dve pôvodné obyvateľky Alberta Alcántarová a Teresa Gonzálezová mohli byť odsúdené na 21 rokov odňatia slobody a v súčasnosti tráviť za mrežami už tri roky za to, že bez cudzej pomoci uniesli počas incidentu na trhu šesť mužov z federálneho vyšetrovacieho úradu. Dúfajme, že sudca, ktorý o týždeň vydá rozhodnutie o odvolaní žien, si uvedomuje, aká absurdná a nespravodlivá je táto situácia.
Násilie páchané na ženách sa však začína v ich domovoch. Dúfam, že mexickí zákonodarcovia čoskoro zlepšia všeobecný zákon o práve žien na život bez násilia s cieľom riadne vymedziť rozličné formy násilia a mechanizmy uplatňovania zákonov. Bolo by tiež vhodné, keby sa domáce násilie a znásilnenie v manželstve kategorizovali ako trestné činy.
Navyše, na to, aby sa mohla mexická spoločnosť zmeniť a odmietnuť násilie páchané na ženách, je dôležité, aby sa táto otázka riešila v školách ako základná otázka vzdelania mladých ľudí.
Adam Bielan, autor. – (PL) Mexické úrady a prvom rade mexický prezident Felipe Caldéron už roky vedú krvavú vojnu proti drogovým zločineckým skupinám. Do vojny sa už zapojilo viac ako 40 000 vojakov a podarilo sa dosiahnuť niekoľko úspechov. K týmto úspechom nepochybne patrí zatknutie šéfov kartelov Sinaloa a Juarez, zničenie viac ako 23 000 hektárov ópiovej sadby a 38 000 hektárov marihuany, zatvorenie viac ako 50 nezákonných laboratórií, v ktorých sa vyrábali narkotiká, a zatknutie viac ako 45 000 ľudí, ktorí boli do tohto procesu zapojení.
Musíme si uvedomiť, že mexické drogové kartely vytvárajú ročné príjmy v hodnote miliárd dolárov, čo je neporovnateľne viac ako sumy, ktoré mexická vláda vyčleňuje na riešenie problému narkotík. Zločinecké skupiny tak míňajú obrovské sumy na podplácanie politikov, sudcov a policajných úradníkov. A úrady prehrávajú vojnu práve z tohto dôvodu. Od roku 2006 bolo usmrtených takmer 15 000 ľudí a viac ako 6 000 z nich prišlo o život od októbra minulého roku. V mimoriadnom nebezpečenstve sú najmä novinári, pretože už 60 z nich prišlo o život. Nedávno bol zavraždený aj Jorge Ochoa Martínez.
Musíme pochopiť, že Mexiko túto vojnu bez medzinárodnej účasti nevyhrá.
(potlesk)
Santiago Fisas Ayxela, autor. – (ES) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Mexiko má vážny problém s pašovaním drog a násilím v súvislosti s drogami. Vláda prezidenta Felipeho Calderóna zaujala nekompromisný postoj s cieľom odstrániť tento problém: prezident prijal rozhodnutie dočasne zmobilizovať ozbrojené sily. Tento krok mal výrazný vplyv na počet väznených ľudí, zničenie drog a konfiškáciu zbraní. Armáda prijala všetky odporúčania Mexickej národnej komisie pre ľudské práva vrátane tých, ktoré sa týkali vyšetrovania sťažností v súvislosti s jej vlastným správaním.
Vláda uznáva aj potrebu zásadných zmien v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti a zavádza ambicióznu reformu súdneho systému s cieľom dosiahnuť jeho väčšiu transparentnosť a predviesť pred súd tých, ktorí páchajú trestné činy, a zároveň dodržiavať ľudské práva.
Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) chce preukázať solidaritu s obyvateľmi Mexika v boji proti pašovaniu drog a podporuje prezidenta Calderóna v jeho úsilí v boji proti organizovanému zločinu.
Na záver by som rád vyjadril spokojnosť s touto dohodou, ktorá spája hlavné politické skupiny v tomto Parlamente.
Marie-Christine Vergiat, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, od roku 2007 dochádza v Mexiku k čoraz rozsiahlejšiemu porušovaniu ľudských práv.
Podľa mexických mimovládnych organizácií a médií bolo len v roku 2009 zaznamenaných viac ako 6 500 vrážd, ktoré možno pripísať drogovým kartelom. K veľkej väčšine z nich došlo v štáte Chihuahua. Vláda prezidenta Calderóna vyslala do najviac postihnutých oblastí tisíce vojakov.
Odvtedy sa zvýšil počet úplne beztrestných násilných činov zo strany týchto vojenských síl a policajných zložiek. Mimovládne organizácie vypracovávajú ešte väčší počet správ a hovoria o trestných činoch páchaných štátom. Postihnutí sú najmä novinári, pôvodné spoločenstvá a predovšetkým ženy, pôvodné obyvateľky aj prisťahovalkyne. Stretla som sa s niektorými z týchto žien z mesta San Salvador Atenco. Znásilňovali a mučili ich príslušníci policajných zložiek. Bola som zhrozená z toho, čo mi povedali. Páchatelia týchto činov, ktoré boli spáchané v máji 2006, neboli ešte stále potrestaní.
Z uvedeného dôvodu nemôžeme súhlasiť s obavami mexických úradov, ktorých predstavitelia pravidelne porušujú ľudské práva. Z toho vyplýva, že nepodporíme spoločné vyhlásenie a predložíme...
(Predsedajúci prerušil rečníčku.)
Barbara Lochbihler, autorka. – (DE) Vážený pán predsedajúci, prostredníctvom médií sa k nám pravidelne dostávajú obrazy brutálneho násilia na uliciach v takzvanej vojne proti drogám v Mexiku. Vraždy stoviek žien, ktoré väčšinou pracovali v severnej časti krajiny, sa dostali na predné stránky novín a podnietili vznik termínu „feminicída“. Európsky parlament vypracoval vlastnú správu o tejto problematike. Napriek tomu, že mexická vláda o výraznom zvýšení prípadov závažného porušovania ľudských práv vie, nie je schopná alebo ochotná prijať v tejto súvislosti žiadne opatrenia. Zdôraznenie vytrvalého úsilia potrebného na boj proti drogovým dílerom nenahrádza dôsledné opatrenia vlády. Skutočnými príčinami stupňujúceho sa násilia v krajine je výrazné zvýšenie vojenskej prítomnosti a moci, právomoci vojenských súdov v súvislosti s trestnými činmi, ktoré spáchali vojaci, a takmer úplná beztrestnosť. Zvýšenie výskytu násilných trestných činov spáchaných príslušníkmi armády opakovane zdokumentovala aj národná komisia pre ľudské práva v Mexiku.
Samotná vláda si nechce pripustiť túto situáciu. Neustále sa usiluje utajiť trestné činy. Napríklad včera sa v médiách objavila správa, že ministerstvo obrany vyplatilo rodinám obetí násilia obrovské sumy peňazí s cieľom umlčať ich. Kto boli páchatelia? Boli to vojaci. EÚ musí bojovať proti beztrestnosti v rámci všetkých svojich vzťahov s Mexikom. Vzhľadom na závažnosť porušovania ľudských práv je absolútne nevyhnutné, aby EÚ neaktualizovala globálnu dohodu s Mexikom. K aktualizácii nesmie dôjsť, kým sa v krajine výrazne nezlepší situácia v oblasti ľudských práv.
Cristian Dan Preda, v mene skupiny PPE. – (RO) Stupňovanie násilia v mexických štátov v oblasti hraníc so Spojenými štátmi, najmä v meste Ciudad Juárez, je veľmi znepokojujúce. Udalosti uplynulých mesiacov sú mimoriadne krvavé, pretože zásahy federálnych úradov v tomto regióne sprevádzalo aj značné zvýšenie počtu trestných činov v oblasti pašovania drog. Z uvedeného dôvodu je vojna medzi súperiacimi zločineckými skupinami znásobená aj vojnou proti pašerákom drog a výsledkom je množstvo mimoriadne brutálnych vrážd.
Som presvedčený, že Mexiko predstavuje extrémny prípad, ktorý upozorňuje na celkovú zložitosť uskutočňovania ráznych krokov proti trestnej činnosti s cieľom zaručiť štátnu bezpečnosť. Je mimoriadne dôležité, aby sme ako Európsky parlament vyslali jasný signál s cieľom podporiť úsilie mexickej vlády zamerané na odstránenie trestnej činnosti a zlepšenie situácie civilného obyvateľstva.
Zároveň musíme podporiť mexické úrady, aby aj naďalej pokračovali v uskutočňovaní nevyhnutných reforiem v oblasti konsolidácie právneho štátu, najmä reformy súdneho a trestného systému.
Ďakujem.
Ana Gomes, v mene skupiny S&D. – (PT) Násilie v Mexiku je spojené s pašovaním drog a sociálnymi nerovnosťami, ktoré sa prehĺbili v dôsledku hospodárskej krízy. Kľúčový je boj proti beztrestnosti. Je nevyhnutné investovať do súdneho systému, pokúsiť sa potrestať zločincov a zaručiť ochranu svedkov a obetí. Mnohé z nich sú mladé pracujúce ženy, ktoré zasiahla vlna násilia zo strany pašerákov drog.
Je šokujúce, že mesto Ciudad Juárez je svetovým hlavným mestom feminicídy. Ešte šokujúcejšia je však kultúra dominantného postavenia mužov, ktorá vysvetľuje nečinnosť úradov v súvislosti s trestným stíhaním tých, ktorí sú za tieto zločiny zodpovední, a v súvislosti s ochranou obhajcov ľudských práv vrátane novinárov.
Európa musí využiť strategické partnerstvo s Mexikom na konštruktívnu podporu všetkých, ktorí bojujú za ľudské práva. Sú to tí istí ľudia, ktorí bojujú za obhajobu právneho štátu a demokracie. Bez ľudských práv neexistuje právny štát ani demokracia.
Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pred chvíľou som v tejto rokovacej sále počul výzvu, aby sme nepodpísali dohovor s orgánmi Mexika. Nerozumiem tomuto návrhu. Napokon, veď chválime mexického prezidenta za odhodlaný boj proti narkobarónom a mafii. Rovnaký postoj mali aj rečníci predo mnou. Preto by sme mali pochváliť za vykonanú činnosť aj mexické úrady. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že netreba konať neuvážene a že v rámci tohto boja je potrebné dodržiavať aj ľudské práva. To je zrejmé. Musíme pochopiť situáciu v krajine, ktorá už desaťročia bojuje s obrovskými syndikátmi organizovaného zločinu a s mafiou. Ak prezident tejto krajiny vyhlási v tejto oblasti vojnu, treba ho plne podporiť. Samozrejme tu však hovoríme o novinároch a ostatných obetiach. Treba zdôrazniť, že títo ľudia by sa nemali stávať obeťami diskriminácie.
Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Dámy a páni, práve dnes ráno obkľúčilo mexickú odborovú organizáciu elektrotechnických pracovníkov 100 až 200 príslušníkov policajných jednotiek. Ide o tú istú odborovú organizáciu, ktorá bola po vyhlásení generálneho štrajku svedkom zadržania jedného zo svojich vedúcich predstaviteľov Dominga Aguilara Vázqueza. Vázquez bol zadržaný 16. marca, deň po vyhlásení štrajku, a uväznený na základe falošných obvinení.
Tento útok na slobodu odborových organizácií v Mexiku, ktorý vykonala priamo vláda, je ešte šokujúcejší, pretože tu hovoríme o tom, že mexická federálna vláda neudeľuje tresty za zločiny, ktoré spáchali napríklad príslušníci jej armády, alebo o tom, že jej boj proti pašovaniu drog je neúčinný.
Áno, situácia je zložitá. Zo strany ozbrojených síl dochádza k útokom na pašerákov drog, ale zároveň aj na odborové organizácie. V takejto situácii neúčinnosti, beztrestnosti a zväčšujúceho sa autoritárstva dochádza k tomu, že demokracia, ako je to v prípade Mexika, sa vymyká spod kontroly.
Tento Parlament musí dôrazne odsúdiť mexickú vládu a najmä ju vyzvať, aby definitívne skoncovala s neúčinným konaním vo vzťahu k zločincom a so zjavným autoritatívnym postojom, napríklad k odborovým organizáciám, pracovníkom a hnutiam občianskej spoločnosti.
Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, v našom uznesení o Mexiku by som chcela zdôrazniť dve otázky.
Po prvé, ako sme počuli, násilie každoročne vzrastá. Mexiko sa nachádza v zajatí veľkých drogových kartelov a násilie, ktoré páchajú, si vyžiadalo už 15 000 životov. Situácia je zlá najmä v oblasti neďaleko hraníc so Spojenými štátmi americkými. Mexická vláda sa snaží dostať túto situáciu pod kontrolu prostredníctvom rozsiahleho vojenského a policajného zásahu. Táto stratégia si tiež vyslúžila veľa kritiky. Je zrejmé, že zodpovednosť za obchod s drogami, pranie špinavých peňazí a za problémy, ktoré v dôsledku tejto situácie vznikajú, sa rozširuje aj na ďalšie krajiny a Mexiku je potrebné ponúknuť pomoc a spoluprácu.
Po druhé, chcem spomenúť nedávne správy organizácie Amnesty International, ktoré sa týkajú neochoty úradov, pokiaľ ide o ochranu aktivistov za ľudské práva. Tí, ktorí sú zástancami pôvodných obyvateľov a chudobných spoločenstiev, sú vystavení osobitnému riziku. Keď sa presadzovanie ľudských práv stáva nebezpečným, mnohí ľudia musia zvažovať riziká svojej práce. A tí, v ktorých mene aktivisti konajú, potom strácajú nádej.
Je potrebné, aby sa o týchto záležitostiach, otázkach týkajúcich sa obchodu s drogami a ľudských práv, diskutovalo aj v máji počas ďalšieho samitu EÚ-Mexiko, keď budeme zostavovať plány na spoluprácu.
Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Mexická vláda musí prijať pevný záväzok s cieľom bojovať proti pašovaniu drog a dodržiavať ľudské práva a zásady právneho štátu.
Výsledkom pašovania drog sú násilné činy, ktoré vyúsťujú do strát na ľudských životoch. Mestá Tijuana a Ciudad Juárez sa v roku 2009 dostali medzi desať najnebezpečnejších miest na svete. Od roku 2007 v nich v rámci vojny proti drogám bolo spáchaných 15 000 vrážd. Len v roku 2009 ich počet dosiahol 7 724 prípadov.
Pašovanie drog a ich spotreba v najväčšej miere zasiahla mladých ľudí a ženy. Hospodárska kríza v Mexiku sa môže zmeniť na sociálny konflikt, pričom faktory, medzi ktoré patria chudoba a nedostatočné vzdelanie, môžu spôsobiť, že mladí ľudia sa stanú obeťami konzumácie drog. V roku 2010 nemá takmer 7,5 milióna mladých ľudí v Mexiku šancu zaregistrovať sa v rámci formálneho systému vzdelávania, čo znamená, že nemajú ani nádej na dôstojný život.
Na záver by som chcela povedať, že je potrebné zintenzívniť dialóg medzi Európskou úniou a Mexikom s cieľom presadzovať hospodársky a sociálny rozvoj, ako aj dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu.
Ďakujem.
Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v tomto Parlamente často diskutujeme o diktátorských režimoch. V Mexiku nie je diktatúra, ale demokracia. Diskutujeme o jednotlivých prípadoch závažného porušovania ľudských práv. V prípade Mexika však nejde o kľúčovú otázku. Kľúčovou otázkou je v skutočnosti to, že táto veľmi demokratická krajina, ktorá je naším strategickým partnerom, už desaťročia trpí vážnou, možno až smrteľnou chorobou.
Preto potrebuje správnu liečbu a vhodného lekára. Týmto lekárom je prezident Calderón a jeho spolubojovníci. Neznamená to však, že dokážu alebo môžu použiť všetky prístupné lieky. Preto ich musíme podporiť.
Z uvedeného dôvodu som presvedčený o mimoriadnej dôležitosti odseku 12 uznesenia, v ktorom uvádzame, že máme v úmysle vo väčšej miere využívať náš finančný nástroj na podporu konsolidácie riadenia, zásad právneho štátu, štruktúry štátu v rámci zásad právneho štátu v boji proti jeho rozpadu, proti organizovanému zločinu a proti tejto beztrestnosti, ktorá je celkom oprávnene kritizovaná. Tieto opatrenia však nemožno prijať, keď svoje kontakty zmrazíme alebo prerušíme. Musíme ich posilniť.
Francisco José Millán Mon (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, všetci máme obavy v súvislosti s rastúcim násilím v meste Ciudad Juárez. Verím však v rozsiahle opatrenia, ktoré prijali mexické úrady na účinné riešenie tejto zložitej situácie. Podporujem aj zanietený boj, ktorý prezident Calderón v súčasnom období vedie proti pašovaniu drog. Tento jav predstavuje veľmi vážnu celosvetovú hrozbu, ktorá nás všetkých znepokojuje. Práve z tohto dôvodu by sme mali pomôcť mexickým úradom v náročnom boji.
Dámy a páni, Mexiko podstúpilo počas uplynulých desiatich rokov veľmi pozitívny proces politickej a vládnej modernizácie. Prezident Calderón neustále presadzuje reformy. Mexiko prijalo aj väčšie medzinárodné záväzky a zohráva dôležitú úlohu napríklad v rámci Organizácie Spojených národov alebo v rámci skupiny G-20.
V rámci svojich obmedzených možností som v tomto Parlamente vždy podporoval aj vytvorenie strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Mexikom, ktoré sa nakoniec podarilo založiť v roku 2008. Dúfam, že na májovom samite v Madride sa nám podarí prijať ambiciózny spoločný akčný plán alebo program, pretože Európska únia a Mexiko musia spolupracovať vo viacerých oblastiach na dvojstrannej úrovni aj v rámci multilaterálnych fór, aby mohli spoločne riešiť problémy a hrozby vrátane pašovania drog a ďalších foriem organizovaného zločinu.
Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, Mexiko už dlhú dobu predstavuje prvotný kanál najväčšieho svetového trhu s nezákonnými narkotikami, Spojených štátov. Z uvedeného dôvodu je poznačené brutalitou a násilím, ktoré idú ruka v ruke s obchodom s drogami. Navyše je zarmucujúce, že samotné Mexiko, ktoré má 100 miliónov obyvateľov a je rozhodujúcim strategickým partnerom EÚ, sa stáva čoraz dôležitejším trhom s kokaínom. Mimoriadne znepokojujúce je, že sa zvyšuje najmä spotreba v prípade mladých ľudí.
Zdá sa, že násilie v súvislosti s drogami v Mexiku sa len zvyšuje a dochádza k čoraz strašnejším vraždám. Obeťami sa stávajú samotní novinári, ktorí prinášajú správy o týchto prípadoch. Situácii pravdepodobne neprospieva ani zvýšená nezamestnanosť a rozsiahla chudoba, čo v niektorých častiach Mexika vytvára atmosféru bezprávia. Prezident Calderón čelí obrovským problémom, je však odhodlaný postaviť sa im zoči-voči a Európska únia by ho v tom mala výrazne podporiť. Mali by sme podporiť najmä jeho úsilie o reformu a reštrukturalizáciu policajného systému a systému trestného súdnictva s cieľom prerušiť skorumpované prepojenia medzi drogovými kartelmi a orgánmi činnými v trestnom konaní. Som presvedčený, že jeho potreba využiť armádu v rámci dočasného núdzového opatrenia je celkom opodstatnená.
Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, nevídaný rast násilia vyvolal medzi obyvateľstvom krajiny pocit obrovskej neistoty. Komisiu táto situácia, samozrejme, veľmi znepokojuje. Vieme, že mexické úrady ju berú vážne a zaviedli množstvo opatrení na riešenie tohto problému.
Hlavnou prioritou je vojna prezidenta Calderóna proti organizovanému zločinu. Okrem toho, že Mexiko rozmiestnilo po celej krajine množstvo vojenských síl, ktoré majú bojovať proti organizovanému zločinu, vyvíja aj mimoriadne úsilie s cieľom posilniť presadzovanie práva a súdny systém.
V auguste 2008 bol prijatý balík bezpečnostných opatrení, ktorý je zameraný na reorganizáciu mexických orgánov činných v trestnom konaní a súdneho systému. Reforma súdnictva, ktorú kongres Spojených štátov mexických schválil v roku 2008, má potenciál riešiť hlavné systémové problémy, pred ktorými stojí trestné súdnictvo v Mexiku, hoci si uvedomujeme, že zavedenie tejto reformy si vyžiada dlhodobý záväzok.
Mexiko vyvíja aj veľmi veľké úsilie s cieľom reagovať na obavy v súvislosti s porušovaním ľudských práv, predovšetkým na vplyv skupín organizovaného zločinu a na tradičné záujmy slobody médií a slobody prejavu, na ktoré EÚ upozornili organizácie občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti mexická vláda v roku 2006 zriadila funkciu osobitného prokurátora pre trestné činy spáchané na novinároch.
Vláda vyvíja značné úsilie, aj pokiaľ ide o odstraňovanie ďalších nedostatkov. Schválila federálny zákon o odstraňovaní násilia páchaného na ženách a vymenovala osobitného prokurátora pre túto otázku. Rovnako schválila aj nový federálny zákon o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.
Mexiko sa ako člen Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva zaviazalo prijať štátnu politiku v oblasti ľudských práv a zostať v súvislosti s ľudskými právami otvorené na medzinárodnej úrovni. Otázka ochrany ľudských práv v rámci boja proti organizovanému zločinu a nedotknuteľnosť obhajcov ľudských práv sú zahrnuté v odporúčaniach, ktoré Mexiko prijalo v dôsledku svojej účasti na všeobecnom pravidelnom preskúmaní OSN.
Mexiko naposledy preukázalo svoj záujem a pripravenosť diskutovať s Európskou úniou o týchto otázkach počas zasadnutia Spoločného výboru EÚ a Mexika, ktoré sa konalo v Bruseli 26. – 27. novembra 2009. Táto oblasť skutočne predstavuje predmet zanietenej spolupráce.
EÚ a Mexiko 3. a 4. decembra 2009 v Cancúne spoločne zorganizovali medzinárodný seminár s názvom Legitímne použitie sily a ochrana ľudských práv. Seminár poskytol priestor na odborné konzultácie o návrhu politického dokumentu o zodpovednosti policajných zložiek v súvislosti s ľudskými právami.
Návrh politického dokumentu bol po skončení seminára predložený miestnemu kongresu mexického štátu Quintana Roo. Táto iniciatíva má dopĺňať nedávno prijatý federálny zákon o reforme súdneho systému a je možné, že ju prijmú aj ostatné federálne štáty.
Sme presvedčení, že strategické partnerstvo EÚ a Mexika poskytne najlepší rámec na podporu Mexika zo strany EÚ v oblastiach verejnej bezpečnosti a právneho štátu. Vo výkonnom dokumente o strategickom partnerstve, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, sa predpokladá začatie formálneho politického dialógu medzi EÚ a Mexikom o bezpečnostných otázkach a intenzívnejšia spolupráca s príslušnými agentúrami EÚ, ako sú CEPOL, Europol, Eurojust a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).
Pokiaľ ide o Komisiu, už od obdobia rokov 2004 – 2007 podporujeme projekt na posilnenie výkonu spravodlivosti v Mexiku. Ďalšia spolupráca v tejto oblasti je predbežne stanovená na obdobie rokov 2011 – 2013.
Na záver chcem povedať, že je zrejmé, že Mexiko čelí dôležitým problémom v oblastiach verejnej bezpečnosti a dodržiavania ľudských práv. Nie je to jednoduché a situácia nie je ani zďaleka ideálna, je však namieste povedať, že preukazuje ochotu a odhodlanosť s cieľom zaručiť súlad medzi účinnou politikou v oblasti verejnej bezpečnosti a dodržiavaním ľudských práv. Budeme aj naďalej podporovať Mexiko v jeho úsilí.