Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Szájera v mene Výboru pre právne veci o právomoci legislatívneho delegovania (KOM(2009)0673 – 2010/2021(INI)) (A7-0110/2010).
József Szájer, spravodajca. – (HU) Vážená pani predsedajúca, vážený pán Šefčovič, mnohí rečníci začínajú svoje vystúpenie v Parlamente tvrdením, že ich téma je dôležitá, veľmi dôležitá alebo dokonca jedna z najdôležitejších. Aj ja by som to chcel povedať, ale s oveľa väčším opodstatnením ako mnohí iní, pretože téma, o ktorej teraz hovoríme, a to právo Parlamentu delegovať legislatívne právomoci na Komisiu, je možno najdôležitejšou, ale často zanedbávanou inováciou Lisabonskej zmluvy.
Tí, ktorí kritizovali Lisabonskú zmluvu, hovorili o demokratickom deficite. Dámy a páni, chcel by som povedať, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zaručuje Parlamentu právomoc legislatívneho delegovania, je jedným z najvýznamnejších rozšírení jurisdikcie Parlamentu. Znamená to, že zástupcovia priamo volení občanmi budú odteraz môcť v Parlamente a na základe svojich legislatívnych právomocí kontrolovať a vetovať vykonávanie uznesení a rozhodnutí prijatých Európskou komisiou. Inými slovami, tento prvok Lisabonskej zmluvy často spomínaný v súvislosti s rozšírením právomocí Parlamentu, teda zvýšením počtu spolurozhodovacích postupov a rozšírením oblasti pôsobnosti Parlamentu, spolu s otázkou právomoci Parlamentu týkajúcou sa legislatívneho delegovania predstavujú podstatné zvýšenie kvantity, ale i kvality. Inak povedané, vďaka dlhému zápasu a boju, ktorý tu dlhé roky viedli a naďalej vedú poslanci Európskeho parlamentu, máme odteraz záruku, že Parlament bude dohliadať na rozhodnutia prijaté Európskou komisiou, ktoré nepatria do rámca jej legislatívnej pôsobnosti, ale sú prijaté prostredníctvom delegovanej legislatívnej právomoci. Mnohí môžu, samozrejme, povedať, že tento dohľad už vo formálnom zmysle existoval. Je to sčasti pravda. Bolo to však s takými termínmi, za takých podmienok a ako výsledok takej legislatívnej a medziinštitucionálnej spolupráce, ktoré neumožňovali účinný dohľad. Zároveň by som chcel upozorniť na skutočnosť, že tejto novej možnosti, teda článku 290 Lisabonskej zmluvy, sa v nasledujúcich rokoch bude tiež prispôsobovať práca Parlamentu, a to najmä vtedy, ak budeme my poslanci brať tieto právomoci vážne a skutočne dokážeme prijímať rozhodnutia v týchto záležitostiach.
Ak majú aj okolitý svet a laici v tejto oblasti pochopiť, o čom to všetko je, keďže ide o technicky veľmi zložitú problematiku, ktorá sa však dotýka demokratickej inštitúcie a slúži na odstránenie takzvaného demokratického deficitu v Európe, mali by sme zdôrazniť nasledujúcu skutočnosť: ide tu o to, že Parlament a Rada, dve zákonodarné inštitúcie Európskej únie, sa nemôžu samy podrobne zaoberať každou záležitosťou. Parlament zasadá každý mesiac a niekedy sa vyskytnú okolnosti, ako napríklad teraz, keď zasadáme, ale nemôžeme hlasovať. Parlament však musí v konečnom dôsledku dohliadať na tie záležitosti, ktorým sa venuje Rada alebo Komisia v rámci delegovaných právnych predpisov. Odteraz to bude možné.
Vo svojej správe som sa usiloval objasniť, že Parlament trvá na týchto právach. Neprijmeme žiadnu ďalšiu povinnosť nad rámec povinností stanovených v zmluve. Nebudeme ju akceptovať, pretože chceme plne uplatňovať svoje práva. Myslím si, že vďaka tomu sa zvýši európska demokracia. Ak to máme dosiahnuť, musíme, prirodzene, úzko spolupracovať s Komisiou a Radou. Pritom nesmieme zabúdať, že právomoci majú teraz v rukách zákonodarcovia, teda Parlament a Rada. Rád by som sa poďakoval všetkým svojim kolegom poslancom za ich spoluprácu na predmetnej komplexnej téme a zároveň by som chcel vyjadriť želanie, aby Parlament v budúcnosti využil svoje nové právomoci v plnej miere.
Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcel poďakovať pánovi Szájerovi za vysokokvalitnú správu, pretože my v Komisii veľmi oceňujeme, že Parlament hodlá podporovať horizontálny prístup k delegovaným aktom.
Prirodzene, zákonodarca môže úplne slobodne regulovať všetky otázky týkajúce sa delegovaných aktov v rámci každého základného aktu. Určité usmernenia sú však potrebné s cieľom vyhnúť sa nesystematickému prístupu.
To bolo aj účelom oznámenia, ktoré Komisia vydala už v decembri, aby zákonodarcu informovala, aký by bol uprednostňovaný postup na zvolenie spoľahlivého a praktického prístupu k budúcim právnym predpisom.
Chcel by som zdôrazniť, že Komisia silne podporuje myšlienku vzájomnej dohody, prípadne dokonca medziinštitucionálnej dohody medzi tromi inštitúciami týkajúcu sa delegovaných aktov. Prinesie to totiž nevyhnutný poriadok do prípravy právnych predpisov.
Čo sa týka obsahu, môžem iba znovu zopakovať, že Komisia túto správu veľmi víta. Možno sa nezhodneme v niektorých konkrétnych otázkach, naše ciele sú však rovnaké. Chceme presnosť, efektivitu, transparentnosť a jasné a spravodlivé vyváženie právomoci.
Ak dovolíte, budem trochu presnejší a veľmi stručne sa vyjadrím k niektorým konkrétnym častiam správy.
Pokiaľ ide o obmedzujúci charakter článku 290, a to najmä druhého odseku, je tu mierny rozdiel medzi našimi názormi na prostriedky kontroly zákonodarcu zameranej na delegované akty. Nechceme však začať právnu polemiku, pretože si myslíme, že čo sa týka konkrétnych právnych predpisov, je veľmi dôležité hľadať praktické riešenia.
Pokiaľ ide o trvanie delegovania právomoci, tu veľmi vítame a podporujeme myšlienku automatického predĺženia tak, ako to bolo vyjadrené v správe. Považujeme to totiž za konštruktívne a môžeme povedať, že určité riešenia tohto druhu sa už našli v niekoľkých legislatívnych súboroch.
Mám ďalšiu konkrétnu poznámku k lehote na vznesenie námietky. Povedal by som, že aj tu vystupujeme jednotne, pretože sa do značnej miery zhodujeme s názorom pána spravodajcu, pokiaľ ide o štandardnú dvojmesačnú lehotu s možnosťou predĺženia o ďalšie dva mesiace, čo by sa stanovilo vo vzájomnej dohode medzi našimi tromi inštitúciami, ku ktorej, dúfam, v budúcnosti dospejeme. Myslím si, že sme už mali zhruba 10 pozitívnych príkladov toho, ako sa to uplatnilo v súčasnej legislatívnej práci.
Čo sa týka postupu pre naliehavé prípady, máme tu už niekoľko jasných príkladov z minulosti svedčiacich o výskyte problémov, ktoré sa napríklad týkajú bezpečnosti potravín alebo hračiek a ktoré si niekedy vyžadujú veľmi naliehavý postup. Z tohto dôvodu sa domnievame, že musíme nájsť niečo ešte rýchlejšie, ako je návrh urýchleného schválenia, ktorý predložil pán spravodajca.
Ak dovolíte, na záver spomeniem zosúladenie, pretože je to pre Parlament veľmi dôležité. Aj tu chceme obhajovať pragmatický prístup, pretože tento Parlament spolu s Komisiou už vykonali značný kus práce, pokiaľ ide o zosúladenie viac ako 250 základných legislatívnych aktov, ktoré boli zharmonizované na základe pragmatického prístupu.
Myslíme si, že teraz by mali mať prioritu oblasti, ktoré sa doteraz nezosúladili s regulačným postupom s kontrolou pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Som toho názoru, že by sme sa mali na ne zamerať. Opäť to bude obrovské množstvo práce. Už však uvažujeme, ako k tomu pristúpiť čo najpragmatickejším a najflexibilnejším spôsobom.
Jo Leinen, spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, Európsky parlament dlho čakal na túto chvíľu, konkrétne na to, aby bol na rovnakej úrovni s Radou, pokiaľ ide o kontrolu legislatívneho delegovania. Aby som to vysvetlil: v roku 2008 bolo 6 000 delegovaných aktov, inými slovami, obrovská hromada noriem, z ktorých Komisia a starý komitologický postup urobili akési sekundárne právne predpisy. Parlament mal v tomto procese len veľmi málo práv. Boli sme informovaní, ale neboli sme spoločnými zákonodarcami. Lisabonská zmluva to teraz zmenila.
Pokiaľ ide o kontrolu delegovaných aktov, sme na rovnakej úrovni s Radou a chceme naše rovnaké postavenie aj naplno využiť. To znamená, pán komisár, že ak tvrdíte, že postup pre naliehavé prípady prichádza do úvahy, potom tiež potrebujeme v čo najskoršom štádiu dostať informácie. Chceme byť informovaní vtedy, keď bude informovaná Rada.
Carlos Coelho, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PT) Myslím si, že je namieste v prvom rade zablahoželať pánovi Szájerovi k vynikajúcej správe, ktorú nám predložil. Ako už bolo správne povedané, Lisabonská zmluva posilňuje právomoci Európskeho parlamentu a zavádza pravidlá na upevnenie demokratickej kontroly. Z tohto dôvodu si myslím, že Parlament si zaslúži dve gratulácie, a to nielen k vynikajúcej správe pána Szájera, ktorú som už spomenul, ale aj preto, že nové pravidlá zrušili starý komitologický systém, ktorý sme v tomto Parlamente tak často kritizovali.
Teraz máme článok 290 Lisabonskej zmluvy a chcem upozorniť na to, že správa pána Szájera navrhuje niekoľko spôsobov, ako postupovať s cieľom chrániť výsady Parlamentu. Vďaka tomuto novému ustanoveniu sa Parlament môže sústrediť na najdôležitejšie legislatívne akty a poskytnúť Komisii určité rozmedzie flexibility, aby dokončila nepodstatné legislatívne akty v rámci obmedzení stanovených zákonodarcom. Ako správne uviedol pán Leinen, teraz sme na rovnakej úrovni s Radou. Parlament teda nie je v podradenom postavení.
Pani predsedajúca, chcel by som zdôrazniť niektoré aspekty správy pána Szájera, ktoré považujem za zvlášť dôležité. Prvým je myšlienka, že odmietame akékoľvek ustanovenia ukladajúce zákonodarcovi dodatočné povinnosti nad rámec tých, ktoré už vyplývajú z článku 290. Po druhé, Komisia musí zaistiť včasné a plynulé zasielanie informácií a príslušných dokumentov. Po tretie, časové lehoty by mali začať plynúť až po prijatí všetkých jazykových verzií – opakujem, všetkých jazykových verzií. Posledným bodom je, že obdobia prerušenia činnosti Parlamentu sa musia zohľadňovať.
Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v správe pána Szájera boli často podceňované štrukturálne otázky týkajúce sa vzťahov v rámci inštitucionálneho trojuholníka naozaj veľmi dobre zhrnuté. Spolupráca bola mimoriadne konštruktívna a aj ja by som sa chcela za to úprimne poďakovať.
Prostredníctvom Lisabonskej zmluvy sme vytvorili nové vzťahy a tieto nové vzťahy sa nesmú opäť podkopať cez zadné vrátka. V tomto ohľade je to vlastne kľúčový bod. Cieľom bolo postaviť Európsky parlament na rovnakú úroveň s Radou, a to aj pokiaľ ide o delegované akty, ako i zaistiť, aby to bolo po prvé, uskutočniteľné, a po druhé, aby sa to dalo zaručiť počas postupu.
Takže pre nás je absolútne zásadné, aby boli v prvom rade vytvorené vhodné podmienky, napríklad aby sme mali slobodný a včasný prístup k dokumentom s cieľom prijať nevyhnutné rozhodnutia, a po druhé, aby neboli žiadne postupy uplatňované na základe vzájomnej dohody, ale aby sme namiesto toho mali pevné dohody, ktoré nemôžu podliehať politickej svojvôli alebo aktuálnemu politickému programu.
Na to potrebujeme pevné a spoľahlivé pravidlá, na základe ktorých môžeme chrániť práva Parlamentu v praxi a nielen ich teoreticky brať na vedomie. Ďakujem vám, pán Szájer. Bola to vynikajúca spolupráca a ja dúfam, že ju dokážeme využiť aj na to, aby sme dosiahli to, čo potrebujeme dosiahnuť pre našich kolegov poslancov.
William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, pán spravodajca sa oprávnene zmieňuje o demokratickom deficite. Elitársky výtvor, teda EÚ, má demokratický deficit, ktorý sa zvýšil, zvyšuje sa a po Lisabonskej zmluve sa bude stále ďalej zvyšovať. Musím povedať, že som zmätený z toho, že pán spravodajca napriek svojej výrečnosti vníma článok 290 ako riešenie.
Našou interpretáciou článku 290 je, že poskytuje Komisii príležitosť dopĺňať alebo meniť právne predpisy. Takáto príležitosť je široká a rozsiahla a je otvorená takmer neobmedzenému výkladu. Dovoľujeme si tvrdiť, že záruky, pokiaľ ide o neprimerané použitie právomocí, ktoré sa takto delegujú na Komisiu, sú jednoznačne nedostatočné. Pán spravodajca sa možno vo svojej reakcii vyjadrí k tomu, prečo sú dostatočné. Ide o ďalší presun právomocí zvoleného Parlamentu na nezvolenú Komisiu, a to bez ohľadu na to, čo tvrdí Lisabonská zmluva.
Vždy sme tvrdili a aj naďalej budeme tvrdiť, že Lisabonskej zmluve chýba demokratická legitimita, a to najmä preto, že v Spojenom kráľovstve sľubovali referendum všetky tri vedúce politické strany a všetky tri ukážkovo tento sľub nesplnili. Článok 290 je teda produktom nelegitímnej Lisabonskej zmluvy. Zvyšuje demokratický deficit – rád by som počul od pána spravodajcu, prečo ho nezvyšuje –, a z tohto dôvodu by sme sa mali proti nemu postaviť.
Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ako zanietený zástanca Európy som bol proti Lisabonskej zmluve, a to práve preto, že dáva priestor takým argumentom, ako sme práve počuli, a práve preto, že nepriniesla zrozumiteľnosť a explicitnosť, ktorú by som si nadovšetko želal pre budúce generácie. Som však realista a teraz by som chcel povedať, že s ňou musíme žiť. Je veľmi dôležité opäť otvorene uviesť, že tento článok, teda článok 290, sa dá interpretovať tak, že nielen Rada, ale aj Parlament môže nezávisle a relatívne jednoducho zrušiť príslušné delegovanie. Toto si musíme opakovane pripomínať.
Samozrejme, pravda je aj to, čo povedal pán Leinen. V súčasnosti už máme tisíce legislatívnych aktov, ktoré sa z hľadiska zrozumiteľnosti nachádzajú v sivej zóne, čo je následne vodou na mlyn odporcom Európy, protivníkom európskeho projektu, teda EÚ, ktorá by mala fungovať v tých oblastiach, kde to zúfalo potrebujeme. Znovu opakujem, úzko to súvisí s transparentnosťou. Z tohto dôvodu sa mi zdá veľmi dôležité, že sa v bode 10 navrhuje, aby boli opatrenia týkajúce sa okrem iného zasielania dokumentov zreteľne stanovené.
Viacerí z nás poznajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám a viacerí z nás majú skúsenosti so spôsobom, akým to funguje v USA. Prečo potom jednoducho nevyužijeme možnosť „kopírovať a prilepiť“ a neumožníme občanom, ale i nám v Parlamente, aby sme príslušné dokumenty získavali samostatne a nie na základe milosti a obrovskej intervencie zo strany politických skupín? Prečo z toho neurobíme právo, ak zvážime, že sa už vystavujeme obrovskému riziku, že budeme mať tisíce delegovaných legislatívnych aktov? K tomu by som rád povedal: pokračujte v prospešnej práci. Budeme konštruktívnymi partnermi na ceste k revolucionizovaní demokracie.
Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pokiaľ ide o proces delegovania výkonnej právomoci na Komisiu, Lisabonská zmluva prináša niečo nové. V podstate sa o tom presne hovorí v článku 290. Delegované akty sú v skutočnosti všeobecnými aktmi, ktorými sa môžu upravovať nepodstatné aspekty základného legislatívneho aktu, a to poskytnutím mandátu delegovať výkonné právomoci na Komisiu.
V praxi to umožňuje definovať mandát spolu s trvaním delegovania, časový rámec, počas ktorého môžu Parlament a Rada vzniesť námietky, ako aj podmienky zrušenia mandátu. Parlament a Rada vykonávajú kontrolu, ale iba po prijatí delegovaných aktov. Delegované akty sa tiež môžu zverejniť počas lehoty, v rámci ktorej môžu Európsky parlament a Rada vzniesť námietky. Žiadam vás však, pán komisár, aby ste zaručili aj väčšiu transparentnosť počas procesu vypracovávania delegovaných aktov.
Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi reagovať na poznámky vážených poslancov. Plne súhlasím s pánom Leinenom v tom, že Lisabonská zmluva priniesla obrovské zmeny. Zdôraznil to pán spravodajca Szájer. Chcel by som vás uistiť, že si to plne uvedomujeme a že pri využívaní tohto postupu budeme maximálne rešpektovať zákonodarcu. Je to totiž veľmi dôležité pre naše vzájomné vzťahy a pre našu dobrú spoluprácu.
Pokiaľ ide o naliehavosť a postupy pre naliehavé prípady, chcel by som vás všetkých ubezpečiť, že ich použijeme iba v mimoriadnych a výnimočných prípadoch. Vieme, že ak tento nástroj zneužijeme, naše vzťahy by sa zhoršili. To určite nie je naším zámerom.
Čo sa týka poznámok pána Coelha a pani Lichtenbergerovej, tiež by som vás chcel uistiť, že urobíme maximum, aby sme vám zaručili a poskytli prepis všetkých dokumentov so všetkými potrebnými prekladmi v rovnakom čase ako Rade. Vieme, že Lisabonská zmluva zaviedla túto veľmi dôležitú zmenu, a to, že pokiaľ ide o legislatívne a finančné záležitosti, Európsky parlament je na úplne rovnakej úrovni s Radou.
Okrem toho plánujeme rozvinúť nový typ spolupráce, v rámci ktorej by bol Európsky parlament zapojený do prípravných prác na delegovaných aktov. Chceme, aby to bolo postavené na veľmi solídnom základe. V rámcovej dohode, o ktorej sa v súčasnosti rokuje medzi Komisiou a Európskym parlamentom, preto tiež nájdete informácie týkajúce sa tohto nového vzťahu.
Prejdem k poznámkam grófa Dartmoutha a pána Martina týkajúcim sa neobmedzených právomocí, ktoré by mal článok 290 priniesť Komisii. Nemyslím si, že sa tak stane, pretože ste to vy, čiže zákonodarca, kto sa rozhodne, respektíve nerozhodne presunúť právomoci na Komisiu. Ste to vy, teda zákonodarca, kto má možnosť zrušiť túto právomoc alebo vzniesť námietku proti návrhom, ktoré predloží Komisia. Nemôžem teda súhlasiť s tým, že vstupujeme do sivej zóny. Myslím si totiž, že právomoci zákonodarcu sú v zmluve veľmi jasne stanovené a Komisia to, prirodzene, bude rešpektovať.
József Szájer, spravodajca. – (HU) Chcel by som poďakovať svojim kolegyniam a kolegom za túto rozpravu, pretože príprava tejto správy bola možná vďaka veľmi úzkej spolupráci medzi výbormi, ako aj politickými stranami, pričom by som chcel osobitne spomenúť Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý bude mať v nadchádzajúcom období veľa takýchto úloh. Chcel by som zároveň dodať, kolegyne a kolegovia, že toto je zápas. Zápas s Komisiou, zápas s Radou, pretože je to zápas za naše práva. V tejto správe sa jasne tvrdí, že sú to naše práva a trváme na nich. Podstatne ľahšie sa to dá robiť v situácii, keď za mnou stoja výbory i kolegovia poslanci z ostatných politických strán. Jasne tým môžeme ukázať našim partnerským inštitúciám, že Parlament veľmi rozhodne trvá na týchto záležitostiach. Ak máme toto právo efektívne uplatňovať, potom sú slová pána Šefčoviča povzbudením v tom, že všeobecné zosúladenie sa dá v nasledujúcich mesiacoch urýchliť a že budeme môcť tieto práva naozaj čo najviac rozšíriť. Považujeme to za dôležité predovšetkým pre tie oblasti, kde spolurozhodovanie predtým neexistovalo.
Ďalším veľmi významným aspektom, o ktorom sa tu kolegovia tiež zmienili, je dôležitosť prístupu k informáciám. Tento prístup musí byť stanovený v medziinštitucionálnej dohode. V tejto súvislosti práve prebiehajú diskusie s Komisiou a Radou. Chceli by sme však vedieť, čo robí Rada, aký druh konzultácií vedie v týchto záležitostiach. Pokiaľ ide o to, či sa naše práva rozšírili alebo zredukovali, dámy a páni, prečítajte si, prosím, správu a pozrite si právne predpisy. Nedokážem si ich vyložiť iným spôsobom než tým, že sa naše práva rozšírili. Doteraz sme nemali možnosť vyjadriť sa k tomu, čo sa deje s právomocami, ktoré sme predtým delegovali. Parlament prakticky nemal v tomto procese žiadne postavenie. Zo slušnosti si nás vypočuli, ale termíny boli také krátke, že Parlament v rámci tejto lehoty ani nezasadal. Teraz však môžeme rozhodnutia vetovať alebo stiahnuť a pritom to dokonca nemusíme odôvodniť, inými slovami, ide tu veľmi jednoznačne o rozšírenie našich práv. My sme tí, ktorí majú legislatívnu moc, a my delegujeme tieto právomoci na Komisiu. Preto to nevnímam ako nič iné než rozšírenie našich práv. Kolegyne a kolegovia, teraz je na nás samotných, aby sme sa rozhodli, či budeme tieto práva v budúcnosti uplatňovať.
Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční počas nasledujúceho plenárneho zasadnutia v Bruseli.
Písomné vyhlásenia (článok 149)
Raffaele Baldassarre (PPE), písomne. – V prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Szájerovi za vynikajúcu prácu, ktorú v takom krátkom čase vykonal. Delegované akty budú mimoriadne dôležité pre právne predpisy Únie, ako aj pre rovnováhu medzi inštitúciami v EÚ. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby ich vypracovávanie a rozhodovanie o nich prebiehali plne transparentným spôsobom, ktorý v skutočnosti umožní Parlamentu a Rade demokraticky vykonávať kontrolu právomocí delegovaných na Komisiu. V tomto ohľade, ako tvrdí správa pána Szájera, budú mať niektoré záležitosti nesmierny význam a budú si od nás vyžadovať väčšiu angažovanosť. Okrem iného medzi ne patrí skutočnosť, že Európsky parlament môže kedykoľvek zrušiť delegovanie a overiť si, či sú Parlamentu a Rade priznané rovnaké práva týkajúce sa ich zapojenia do procesu delegovania. Na záver by som rád zdôraznil, že pre Komisiu by malo byť prioritou, aby predložila všetky legislatívne návrhy potrebné na prispôsobenie acquis ustanoveniam článkov 290 a 291 vrátane acquis v politických oblastiach, ktoré podľa Lisabonskej zmluvy teraz podliehajú spolurozhodovaciemu postupu.
Zita Gurmai (S&D), písomne. – S nadšením vítam výsledok správy pána Szájera. Definovanie nového legislatívneho systému je ťažká a komplexná záležitosť. Som presvedčená, že Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a hlavne jej články 290 a 291 upevňujú demokratický charakter Únie a racionalizujú jej právny poriadok. Zavedenie novej koncepcie legislatívnych aktov má ďalekosiahle dôsledky. V správe sa vyzdvihujú mierne rozdiely medzi hlavnými spoločnými zákonodarcami, kompetencie a podrobný program ich spolupráce. Skutočná otázka znie: v prípade, že ES získa viac legislatívnych kompetencií a širšie legislatívne právomoci, čo znamená okamžitý vzostup záujmov Spoločenstva, aký druh metód kontroly by sa mal v mene Rady a Európskeho parlamentu zaviesť? Nový legislatívny rámec ZFEÚ stanovuje nástroje, zatiaľ však nemáme žiadne praktické skúsenosti s ich adaptáciou na úrovni Spoločenstva. Na záver vyzývam spoločných zákonodarcov, aby čím skôr uzavreli medziinštitucionálnu dohodu medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o uplatnení článku 290, a to vzhľadom na naliehavú potrebu väčšej transparentnosti.
Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Hoci delegačný postup zostáva v úzadí, predstavuje veľmi dôležitý kvalitatívny posun, ktorý prináša Lisabonská zmluva. Treba k nemu pristupovať ako k plneniu zmluvy, bez ktorého nedôjde k upevneniu postavenia Parlamentu vo vzťahu k ostatným inštitúciám v rozhodovacom procese. Iba vďaka tomuto postupu získame plné legislatívne právomoci a úlohu v procese vykonávania každého právneho predpisu. Dobre poznáme frustráciu spojenú s prácnym procesom rokovaní s Radou v rámci spolurozhodovacieho postupu a v prípade rozhodnutí, ktorých vykonávanie porušuje medziinštitucionálnu dohodu. Až doteraz bola komitológia vyjadrením nedôvery členských štátov voči Komisii. Úloha Parlamentu pri vykonávaní právnych aktov vnáša teraz do tohto procesu väčšiu legitimitu. Parlament a nepriamo aj občania EÚ budú bližšie k procesu schvaľovania právnych prepisov EÚ. Takto by sme mali vnímať delegačný postup. Aby to však dávalo zmysel, Parlament musí mať plný prístup k informáciám. V tomto sa plne zhodujem s ostatnými účastníkmi rozpravy.
Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Zavedením možnosti uplatniť legislatívne delegovanie sa má zaistiť, aby sa právne predpisy, a to najmä právne predpisy technickej povahy, skompletizovali a aktualizovali efektívnejšie a bez potreby zakaždým začať plný legislatívny postup. Delegovanie preto treba vnímať ako nástroj na zlepšenie zákonodarného procesu na úrovni EÚ.
Zároveň je dôležité zaistiť vhodnú kontrolu používania regulačných právomocí prenesených na Komisiu. Parlament a Rada musia mať okrem iných vecí dostatok času na to, aby mohli uplatniť právo vzniesť námietku proti plánovaným nariadeniam. Predovšetkým však musia mať náležitý prístup k dokumentom, analýzam a príspevkom vypracovaným počas prípravných prác týkajúcich sa návrhov delegovaných aktov. Iba týmto spôsobom pomôžu právomoci Komisie, pokiaľ ide o zverejňovanie delegovaných aktov, skutočne zlepšiť legislatívny proces v Únii a zároveň zachovať nevyhnutnú kontrolu transparentnosti činností Komisie. Súčasne je potrebné vyvinúť vhodné mechanizmy spolupráce medzi Parlamentom a Komisiou, aby bol Parlament neustále informovaný o prebiehajúcich prípravných prácach a dostatočne poznal podstatu príslušných problémov.
Uznesenie o právomoci legislatívneho delegovania, ktoré je výsledkom kompromisu medzi všetkými politickými skupinami, náležite podáva uvedené záležitosti a zaslúži si podporu Parlamentu.