Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 20. apríla 2010 - Štrasburg

7. Hodina otázok pre predsedu Komisie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hodina otázok pre predsedu Komisie.

Otázky týkajúce sa akejkoľvek témy v mene politických skupín.

Neskôr bude druhá časť rokovania venovaná otázkam týkajúcim sa situácii v oblasti zamestnanosti v Európskej únii.

  Othmar Karas, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predseda, pán Barroso, Centrum európskych štúdií, problémy, ktorými trpí Grécko, stratégia EÚ do roku 2020 a hľadanie odpovedí na finančnú a hospodársku krízu nám celkom jasne naznačujú, že v rámci prijímania potrebných opatrení dosiahneme čoskoro hranice toho, čo súčasné zmluvy umožňujú. Mnoho členských štátov sa na druhej strane uchyľuje k novej forme medzivládneho prístupu, nacionalizmu a protekcionizmu namiesto toho, aby hľadeli smerom k Európe.

Čo plánujete urobiť, aby ste prekonali tieto problémy, stanovili nevyhnutné spoločné ciele a vytvorili spoľahlivé európske nástroje, ktoré nám umožnia konať efektívne a dať správne odpovede?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Je pravda, že niektorí národní politici celkom prekvapivo interpretujú Lisabonskú zmluvu na medzivládnej úrovni. Lisabonská zmluva bola dohodnutá práve s cieľom zväčšiť európsky rozmer, posilniť právomoci Európskeho parlamentu, uľahčiť rozhodovanie prostredníctvom hlasovania kvalifikovanou väčšinou a posilniť úlohu Komisie v oblasti hospodárskeho dohľadu a zahraničnej politiky. Takéto interpretovanie je preto dosť prekvapujúce, ale skutočne sa deje.

Úlohou Komisie je, samozrejme, byť strážkyňou zmlúv v súlade s článkom 117 Lisabonskej zmluvy, chrániť európske právo a dôsledne presadzovať jeho dodržiavanie, pretože v deň, keď Európska únia prestane byť Spoločenstvom založenom na práve, nebude už skutočnou Úniou.

Po druhé, jej úlohou je podporovať iniciatívy a ujať sa vedenia v rámci iniciatív. Z toho dôvodu si úlohu splní, keď sa bude snažiť predkladať návrhy, ktoré, dúfam, získajú podporu tohto Parlamentu. Vo svojich politických usmerneniach som spomenul výnimočný vzťah s Parlamentom a naozaj mám v úmysle zariadiť, aby sa stal skutočnosťou.

  Othmar Karas, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Pán Rehn navrhol v Madride balík, ktorý ešte nebol prijatý, ale ktorý si hneď na úvod rozpravy vyžiadal diskusiu o sankciách. Podľa mňa by sme naše diskusie nemali začínať rečami o sankciách voči členským štátom, pretože by sme tak robili veci naopak. Namiesto toho by sme si mali stanoviť spoločné ciele, spoločné plány a spoločné nástroje, ktoré potrebujeme ako doplnok k tomu, čo už existuje, a až potom by sme mali uvažovať o sankciách za správanie, ktoré vykazuje nedostatok solidarity. Čo si myslíte o tomto prístupe?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Ako ste povedali, pán Karas, ešte nepadlo žiadne rozhodnutie. Uskutočnila sa prvá rozprava s ministrami financií a Komisia v podstate budúci mesiac predloží oznámenie o posilnenom hospodárskom riadení. Snažíme sa posilniť preventívnu a nápravnú vetvu Paktu stability a rastu. Navrhneme účinnejší a širší dohľad nad makroekonomickou nerovnováhou vnútri eurozóny a preskúmame možnosti, ako vytvoriť mechanizmus na riešenie krízy, ale sústredíme sa na podstatu.

Myslíme si, že so súčasnými zmluvami sa v súvislosti s dohľadom nad eurozónou a hospodárskou a menovou úniou dá urobiť oveľa viac, ak na strane členských štátov skutočne existuje ochota spolupracovať a rešpektovať zmluvy.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Článok 125 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je doložkou o neposkytovaní záchrannej finančnej pomoci, inými slovami o tom, že členské štáty EÚ majú zakázané preberať na seba dlhy iných členských štátov. Aký je váš názor na skutočnosť, že balík pomoci, ktorý sa dal dokopy pre Grécko, teraz bude mať za následok, že krajiny, ako napríklad Nemecká spolková republika, požičajú Grécku peniaze na tri roky za úrokovú sadzbu 5 %, pričom si sami požičajú peniaze na trojročné obdobie s úrokom 1,5 %? Vzhľadom na celkovú odhadovanú sumu vo výške 8,4 miliardy EUR to prináša zisk 620 miliónov EUR. Neobsahuje doložka o neposkytovaní záchrannej finančnej pomoci aj požiadavku, že ak jeden členský štát nemôže prebrať dlhy iného členského štátu, nemôže ani zarábať nijaké peniaze na dlhoch iného členského štátu? Ste pripravení diskutovať s nemeckou vládou alebo s inými vládami o mechanizme, ktorý sa mi zdá celkom neprijateľný?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán Schulz, je pravda, že Lisabonská zmluva nepovoľuje poskytovanie záchrannej finančnej pomoci zo strany členských štátov. Zatiaľ nájdené riešenie – ktoré ešte nebolo aktivované, pretože si to ešte situácia nevyžiadala – je podľa Komisie plne v súlade so zmluvou. To chcem zdôrazniť. Viem, že v niektorých kruhoch v Nemecku – a vlastne aj v niektorých iných členských štátoch, ale najmä v Nemecku – prebieha diskusia a chcem povedať, že je jednoducho nesprávne, že to, o čom uvažujeme, je nejaký druh poskytnutia záchrannej finančnej pomoci. Nie je. Je to koordinácia pôžičiek. Túto zodpovednosť bude niesť Komisia. Medzinárodný menový fond bude tiež súčasťou tohto plánu, ktorý je, musím povedať, kreatívny. Toto riešenie bolo možné až po rozsiahlych diskusiách s našimi členskými štátmi, ale je plne v súlade so zmluvami a, samozrejme, rešpektuje ustanovenia Lisabonskej zmluvy.

Na záver mi dovoľte uviesť jednu politickú poznámku a povedať, že podľa mňa je dosť zvláštne, že bolo také ťažké nájsť solidárne riešenie pre Grécko, keď bolo možné nájsť ho pre Lotyšsko, Maďarsko a Rumunsko. Ak dokážeme nájsť takéto solidárne a zodpovedné riešenia mimo eurozóny, myslím si, že je úplne zrejmé, že by sme ich mali nájsť aj v rámci eurozóny.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Pán Barroso, chápem, že sa pokúšate vyhnúť sa odpovedi na moju otázku, pretože je nepríjemná. Zopakujem ju teda.

Existuje tu prinajmenšom možnosť, že členské štáty, ktoré si môžu požičať peniaze za výhodnejších podmienok ako tie krajiny, ktorým tieto peniaze požičiavajú, budú môcť zarábať na dlhoch inej krajiny. Keďže doložka o neposkytovaní záchrannej finančnej pomoci uvádza, že členské štáty nemôžu preberať dlhy iných, nemali by mať povolené ani zarábať na týchto dlhoch. Ste pripravený otvorene povedať napríklad pani Merkelovej, pánovi Sarkozymu alebo komukoľvek inému, že ste proti takémuto konaniu?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – S týmito aj inými vedúcimi predstaviteľmi som o tejto záležitosti diskutoval mnoho týždňov, takže vám môžem veľmi úprimne povedať, pán Schulz, že, bohužiaľ, práve toto bolo jediné možné riešenie. Komisia od začiatku žiadala konkrétnejší prejav solidárnosti s Gréckom, samozrejme, za stáleho rešpektovania zásady zodpovednosti. Teraz však musíme zabezpečiť, aby mohlo byť Grécko povzbudené v čo najskoršom návrate k trhovému financovaniu, pričom v rámci nájdeného riešenia sa pôžičky členských štátov eurozóny naozaj nebudú poskytovať za zvýhodnené úrokové sadzby. Stanovenie ceny pôžičiek zo strany Medzinárodného menového fondu bolo považované za primerané meradlo pre stanovenie podmienok poskytovania dvojstranných pôžičiek členských štátov eurozóny, hoci s niekoľkými úpravami, ktoré boli schválené 11. apríla.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predseda, pán predseda Komisie, predovšetkým, pokiaľ ide o doložku o neposkytovaní záchrannej finančnej pomoci, zmluva toto nehovorí. Zmluva hovorí, že členský štát nemôže byť nútený prebrať dlhy. Zmluva nehovorí, že je zakázané preberať dlhy. Toto treba objasniť, lebo inak sa to stane len akousi kakofóniou o zmluve. Opakujem: zmluva jasne hovorí, že členský štát nemôže byť nútený prebrať dlhy. Z toho dôvodu sa všetko, čo sa pripravilo v súvislosti s Gréckom, týka vecí, ktoré sú podľa zmluvy možné a ktoré sa dajú presadiť.

Moja otázka znie trochu inak: úrokové sadzby za grécke pôžičky opäť vzrástli na 7,6 %, čo inými slovami predstavuje o 450 bázických bodov viac, ako má nemecká úroková sadzba. Sú preto potrebné ďalšie opatrenia a mám tým na mysli veľmi významné a zásadné reformy: Európsky menový fond, európsky trh s dlhopismi, ambicióznejšia stratégia EÚ do roku 2020.

Pán predseda Komisie, moja otázka znie: kedy máte v úmysle predložiť Rade balík reforiem tohto druhu vrátane reforiem, do ktorých sa už pustil pán Rehn? Práve toto teraz totiž potrebujeme – predložiť ambiciózny balík reforiem spolu s konkrétnym opatrením pre Grécko.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Po prvé, pán Verhofstadt, a tiež v reakcii na pána Schulza, urobme si celkom jasno a buďme k sebe úprimní: ak máte otázky, ktoré chcete položiť pani Merkelovej, musíte sa spýtať jej. Nie som tu preto, aby som odpovedal v mene pani Merkelovej. Som tu preto, aby som odpovedal v mene Komisie. To si ujasnime.

Ujasnime si to aj z hľadiska Komisie. Riešenie, ktoré bolo nájdené, zásadne rešpektuje to, čo je známe ako doložka o neposkytovaní záchrannej finančnej pomoci. Prirodzene, v tomto bode sme boli veľmi opatrní. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa chystáme prijať, oznámenie a návrhy, na ktorých budeme pracovať, budú predložené budúci mesiac. Chcem hovoriť o oznámení týkajúcom sa posilneného riadenia eurozóny. Politická rozprava sa už uskutočnila a pán Rehn dostal od Komisie mandát, aby mohol začať úvodnú diskusiu s ministrami financií. Môžem vám preto povedať, že niekedy v máji spoznáte podstatu opatrení, ktoré predložíme, aby sme v budúcnosti mohli pomôcť posilniť riadenie v eurozóne a v Európskej únii vo všeobecnosti.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predseda, môžem sa pána predsedu Komisie opýtať, či bude idea Európskeho menového fondu súčasťou tohto návrhu?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, aby som v tomto bode odpovedal konkrétne, môžem vám povedať, že v rámci nášho postoja sa prikláňame k tomu, že sme proti myšlienke vytvoriť novú inštitúciu v rámci hospodárskej a menovej únie.

Prinajmenšom z môjho pohľadu si nie som istý, že je to dobrý nápad, ale môžem vám povedať – pričom hovorím sám za seba, pretože kolégium sa ešte nerozhodlo –, že myšlienka nástroja na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne sa mi zdá dobrá. Možno by som dodal, že práve skúmame rôzne spôsoby zaistenia a posilnenia poistných mechanizmov, ako sú tie, ktoré reagujú na obavy, ktoré podnietili ideu Európskeho menového fondu.

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predseda, pán Barroso, páčil by sa mi taký predseda Komisie, ktorý by Nemecko jednoducho požiadal, aby požičiavalo za takú úrokovú sadzbu, za akú si ono samo musí požičať, čo predstavuje 3 %. Prinajmenšom by ste to mohli povedať verejne. Bolo by to súčasťou diskusie v Nemecku, ale vy nie ste schopný povedať ani tieto jednoduché veci.

Chcel by som položiť ďalšiu otázku týkajúcu sa Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA). O dohode ACTA proti pirátstvu a falšovaniu rokujete od roku 2008. V marci vás uznesenie Európskeho parlamentu informovalo, aby ste obmedzili rokovania o falšovaní týkajúce sa dohody ACTA. Zajtra pre nás zverejníte – ďakujeme, už na to rok čakáme – hodnotenie rozpráv a text prijatý na konci samitu na Novom Zélande.

Viete, že Parlament bude musieť na konci týchto rokovaní vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas. Nebolo by zmysluplnejšie zapojiť Parlament viditeľnejším spôsobom a zaistiť tým určitú transparentnosť, pokiaľ ide o rokovania? Inak sa s Parlamentom ocitnete v rovnakej situácii, akú ste zažili s dohodou o systéme SWIFT. Z toho dôvodu by som vás rád požiadal, aby ste odteraz preukazovali väčšiu transparentnosť a poskytli nám texty týkajúce sa rokovaní, a to práve tak, ako ich poskytujete veľkým spoločnostiam. Parlament je práve taký dôležitý ako veľká spoločnosť.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, pán Cohn-Bendit, o tom niet žiadnych pochýb a ja si Parlament veľmi hlboko vážim. Možno by som dodal, že práve preto Komisia a konkrétnejšie pán De Gucht dostali od našich partnerov v týchto rokovaniach povolenie zverejniť všetky texty z rokovaní. Ako viete, budú zverejnené zajtra 21. apríla.

Nepochybne si uvedomujete aj to, že tieto rokovania začali predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, a aj my si želáme úzko zapojiť Parlament do týchto rokovaní. V oblasti medzinárodných rokovaní má Parlament nové právomoci a Komisia podporuje to, aby Parlament hral väčšiu úlohu v takýchto rokovaniach.

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predseda, pán Barroso, nehrajme sa so slovíčkami: či už ste o to žiadali alebo nie, pokiaľ transparentnosť nezverejníte, nemôžete pokračovať v rokovaniach vzhľadom na to, že máte Lisabonskú zmluvu.

Nejde preto o to, že ste svojich partnerov požiadali, aby zverejnili príslušné správy pre Parlament. Vy to urobiť musíte, lebo inak vám Parlament nikdy nedá súhlas. Teraz ste totiž viazaní Lisabonskou zmluvou.

Podľa Lisabonskej zmluvy ste preto teraz povinní správať sa k Parlamentu transparentne, pretože nakoniec musíte dostať súhlas Parlamentu, čo nie je isté vzhľadom na stav rokovaní a textu, ktorým sa zaoberáme.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Hovorili ste o nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Som veľmi veľkým zástancom posilnenia úlohy Európskeho parlamentu aj v tejto oblasti a text, ktorý sa má zajtra zverejniť, na čo sme museli získať povolenie od našich rokovacích partnerov, je textom rokovaní, teda návrhom textu, o ktorom sa rokuje. Urobíme to. Nepochybne si uvedomujete, že niektoré medzinárodné rokovania sú citlivejšie a vyžadujú si opatrný prístup k niektorým oblastiam. Chceme však čo možno najviac zapojiť Parlament, ktorému Lisabonská zmluva oprávnene udelila právomoci v oblasti medzinárodných rokovaní.

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – V marci Európska komisia oznámila, že vykoná ďalšiu revíziu smernice o pracovnom čase po tom, čo predchádzajúca revízia zlyhala. Práve to, že Parlament trval na zrušení vnútroštátnych výnimiek typu „opt-out“ v smernici, viedlo k patovej situácii. Ako si všetci spomíname, britskí labouristickí poslanci Parlamentu, ktorých mali ich odborové zväzy v hrsti, hlasovali za zrušenie výnimky typu „opt-out“ v Spojenom kráľovstve, a to aj napriek opačným pokynom od svojej vlastnej vlády.

Teraz, keď tu máme ďalšiu revíziu, a vzhľadom na to, že mnohé krajiny EÚ chcú, aby ich pracovníci mali možnosť zvoliť si flexibilnejší pracovný čas, môže pán predseda Barroso potvrdiť, že táto Komisia navrhne smernicu, ktorá rešpektuje vnútroštátne výnimky typu „opt-out“ zo 48-hodinového pracovného týždňa?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán predseda, predbežný legislatívny návrh ešte nemám k dispozícii. V tejto fáze je priskoro na to, aby sme mali ustálené predstavy o podstate akýchkoľvek zmien. Ako viete, existuje tu konzultačný dokument, ktorého charakter je zámerne otvorený. Zároveň chcem počuť názory sociálnych partnerov.

Nové pravidlá by mali pracovníkov chrániť pred zdravotnými a bezpečnostnými rizikami nadmerne dlhého pracovného času a nedostatočného odpočinku. Zároveň by mali byť dostatočne flexibilné, aby umožnili zosúladenie práce a rodinného života a aby podporili konkurencieschopnosť spoločností, a to najmä malých a stredných podnikov.

Myslím si, že na to musíme nájsť riešenie, pán Kirkhope, pretože, celkom úprimne povedané, viete, že existujú prípady predložené Súdnemu dvoru, ktoré nás nútia nájsť riešenie.

Pokúsime sa teda získať širokú podporu pre nový návrh a vyhnúť sa dlhým diskusiám, ktoré poznačili posledný pokus zrevidovať smernicu.

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – Chápem, že pán predseda Barroso nechce robiť predčasné závery o výsledku konzultácií Komisie. V EÚ je však mnoho ľudí – a v neposlednom rade tri milióny ľudí v Spojenom kráľovstve, ktorí v súčasnosti využívajú výnimku typu „opt-out“ –, ktorí od neho budú očakávať záväzok, že počas hospodárskeho poklesu jeho Komisia nebude chcieť ľuďom sťažiť pracovné podmienky. Obávam sa, že pán komisár Andor nás o tom počas svojho potvrdzujúceho vypočutia neuistil, ale verím, že pán predseda Barroso to teraz urobí.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Ste veľmi milý, pán Kirkhope, ale v skutočnosti je v Európskej únii okrem Británie aj 26 ďalších členských štátov, takže pochopíte, že hoci veľmi citlivo vnímame obavy, ktoré ste vyjadrili, musím si vypočuť aj iné oprávnené obavy.

Toto je veľmi zložitá a mimoriadne citlivá otázka. Musíme nájsť tú správnu rovnováhu medzi flexibilitou, ktorú zdôrazňujete pre malé a stredné podniky, a ochranou pracovníkov, ktorú podľa mňa určite tiež podporujete. Práve to sa chystáme urobiť. Z toho dôvodu žiadame sociálnych partnerov, aby tiež predložili konštruktívny návrh.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán Barroso, hovorili ste o pracovnom programe Komisie a diskutovalo sa o ňom aj v Parlamente. Povedali ste, že sa chcete zaoberať kritickými pripomienkami. Mám jednu otázku. V poslednom čase veľa hovoríme o kríze a o tom, ako ju prekonať. Mám však dojem, že spôsob, akým banky obchodujú, sa zmenil len veľmi málo.

Zaujímala by ma aj odpoveď na ďalšiu otázku. Myslíte si, že sme spolu s Komisiou urobili dosť? Ak nie, čo je podľa vás ešte potrebné urobiť, aby sme bojovali proti príčinám finančnej krízy z dlhodobejšieho hľadiska a aby banky nemohli pokračovať v takom obchodovaní, aké praktizujú v súčasnosti?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Práve dnes sme v pracovnom programe predstavili naše kroky vo finančnom sektore. Veľkú časť z neho sme už zrealizovali, ale ďalšiu dôležitú časť ešte treba urobiť.

Myslím si, že návrhy Komisie boli správne. V podstate ľutujem, že v niektorých prípadoch členské štáty znížili úroveň ambícií, napríklad pokiaľ ide o dozorný rámec, nad ktorým práve premýšľate vy v Parlamente. V blízkej budúcnosti predložíme niekoľko návrhov – existuje kompletný zoznam, ktorý som dnes predložil Parlamentu.

Myslím si však, aby som bol presnejší, že existuje aj niekoľko konkrétnych vecí, ktoré môžeme urobiť. Podporujem napríklad myšlienku bankovej dane. Myslím si, že táto záležitosť by sa mala prebrať na samite skupiny G20. Podľa mňa je spravodlivé, aby bankový sektor po všetkých problémoch, ktoré spôsobil v rámci celkovej hospodárskej situácie, tiež prispel na budúcnosť našich hospodárstiev.

Ako vždy je to teda otázkou rovnováhy. Nechceme podkopávať veľmi dôležité odvetvie našich hospodárstiev – teda finančný sektor –, ale myslíme si, že na obnovu dôvery vo finančný sektor je dôležitých ešte niekoľko ďalších opatrení.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Pán Barroso, mám ešte jednu krátku otázku. Na riaditeľa banky Deutsche Bank Dr. Ackermanna je ťažké urobiť dojem. Nedávno otvorene vyhlásil, že chce dosiahnuť výnosy vo výške 25 %. Nemyslíte si, že je to v rozpore s opatreniami, ktoré prijala Komisia a jednotlivé vlády? Pán Ackermann nič nemení. Vyhlásil, že chce opäť dosiahnuť výnosy vo výške 25 %. To sú slová Dr. Ackermanna, teda riaditeľa Deutsche Bank, ktorá je mimoriadne dôležitou bankou.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Je mi ľúto, ale nesledoval som vyhlásenia riaditeľa Deutsche Bank a nemôžem sa vyjadriť k niečomu, o čom neviem.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Keďže finančná kríza bola úverovou krízou a krízou bankovníctva, ktorá sa vyskytla a rozšírila z veľkých komerčných bánk – ako sú Royal Bank of Scotland, IKB, Fortis a podobné banky –, uznávate, že smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorá bola vysoko škodlivá aj pre Spojené kráľovstvo, je zle nasmerovanou a pomýlenou regulačnou iniciatívou zo strany Komisie, ktorá sa zameriava na celkom nesprávny cieľ?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vôbec nie. Myslím si, že je to veľmi dobrá iniciatíva, ktorá je zameraná presne na obnovu určitej dôvery k tomu, čo je veľmi dôležitým odvetvím našich finančných trhov. Myslím si, že je v záujme finančného sektora, aby bol dôveryhodný. Buďme v tejto veci úprimní a otvorení. V súčasnosti existuje vo finančnom sektore problém s dôveryhodnosťou, ktorý má pôvod, povedzme, v nezodpovednom správaní niektorých hlavných aktérov v tomto sektore, a to nielen v Británii, ako ste spomenuli, ale aj v iných európskych krajinách, okrem situácie, ktorá vznikla v Spojených štátoch. Potrebujeme náležitú úroveň regulácie. Sme presvedčení, že regulácia, ktorú sme navrhli, predstavuje primeranú rovnováhu a jej cieľom nie je robiť problémy finančnému sektoru. Práve naopak: jej cieľom je budovať dôveru. Finančný sektor potrebuje tento druh dôveryhodnosti na financovanie hospodárstva.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Ako smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov obnoví dôveru k finančnému sektoru, keď problém súvisí s veľkými komerčnými bankami? To ma zaujíma.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Prepáčte, ale nesúhlasím, že problém je len s veľkými bankami.

Problém, ktorý vznikol v Spojených štátoch, v skutočnosti nespôsobili len veľké banky. Spôsobili ho aj nekomerčné banky, investičné spoločnosti, ako aj hedžové fondy. Nesúhlasíme teda s takou analýzou, že tento problém majú na svedomí len veľké banky. Skutočnosť je taká, že niektoré veľké tradičné komerčné banky neboli zodpovedné za krízu.

Povedzme si celkom jasne, že bolo mnoho druhov aktérov, ktorí nesú istý druh zodpovednosti za chaos, ktorý vznikol vo finančnom sektore. Sme presvedčení, že primeraná úroveň regulácie je najlepším spôsobom, ako riešiť tento problém pre banky aj iné druhy nástrojov alebo subjektov na trhu.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predseda, Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa bude zodpovedať pani vysokej predstaviteľke. Podľa článku 18 je úlohou vysokej predstaviteľky vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie na základe poverenia Rady. Rada napriek všetkým svojim nedostatkom aspoň zahŕňa zástupcov členských štátov.

Vplyvné hlasy medzi politickými skupinami v tomto Parlamente však argumentujú, že Komisia by mala v tejto službe hrať oveľa rozhodujúcejšiu úlohu. Tvrdí sa najmä to, že Komisia by mala zabezpečiť aspoň 50 % zamestnancov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a že služba by nemala podliehať vplyvu pochádzajúcemu z medzivládneho prístupu. Ospravedlňujem sa za ten výraz. Nie je z mojej hlavy, ale považujem ho za istý kód pre Radu a Európsku radu. Samozrejme, vysoká predstaviteľka je okrem toho aj podpredsedníčkou Komisie ex officio.

Zdá sa, že toto všetko poukazuje na pravdepodobnosť, že zahraničnú politiku EÚ bude v skutočnosti riadiť Komisia a názor, že ju riadi vysoká predstaviteľka s poverením od Rady, by bola právnou fikciou. Súhlasíte?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Nesúhlasím. Nie sme v takej situácii. V skutočnosti, ako viete, vytvorenie inštitucionálneho postavenia vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie je jednou z najdôležitejších inovácií Lisabonskej zmluvy a jeho úmyslom je spojiť to, čo zvyčajne nazývame medzivládne právomoci a právomoci Spoločenstva.

Pokiaľ ide o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, zostane v podstate medzivládna: je to výsada členských štátov. Sú tu však ďalšie právomoci Spoločenstva, ktoré by teraz nemali prejsť do medzivládnej vetvy. Samozrejme, malo by to byť zachované v rámci metódy Spoločenstva.

Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie má teda, ako hovoríme, zvyčajne dve funkcie. S použitím čo najlepšej súčinnosti bude musieť tieto dve právomoci spojiť. Samozrejme, budú tu teda právomoci, ktoré bude môcť rozvinúť v rámci Komisie ako podpredsedníčka Komisie, ale zároveň bude úzko spolupracovať s členskými štátmi a s Radou. Myslím si, že to prispeje k tomu, aby mala Európska únia koherentnejšie a pevnejšie vonkajšie vzťahy, aby sme posilnili obranu našich záujmov a podporili naše hodnoty vo svete.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vidím istý vnútorný súlad toho, čo hovoríte ako zástanca európskej integrácie, ktorým ja nie som.

V skutočnosti však to, čo navrhujete, je, že by sme vlastne mali ísť za rámec Lisabonskej zmluvy, čo je dosť zlé, a takmer vynechať Radu, ktorá, ako hovorím, napriek všetkým svojim nedostatkom aspoň zahŕňa zástupcov národných štátov.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Nikdy by som nemohol navrhnúť, aby šla Komisia proti zmluvám, pretože jej povinnosťou je zaisťovať, aby sa zmluvy dodržiavali. To, o čo členské štáty skutočne žiadam, je, aby dodržiavali zmluvu. Všetky inštitúcie musia dodržiavať zmluvu.

Zmluva nastoľuje rovnováhu a táto rovnováha musí byť rešpektovaná. Predstavuje pokrok oproti minulosti, keď sme mali celkom iné inštitúcie na riešenie toho, čo je v skutočnosti veľmi dôležitým spoločným záujmom – a to je ochrana európskych hodnôt vo svete. Ak sa bude zmluva plne rešpektovať, považujem za možné dosiahnuť presne to, čo sa zmluva snaží dosiahnuť. To sa dá urobiť v duchu dobrej spolupráce medzi všetkými inštitúciami a, samozrejme, pri plnom rešpektovaní našich členských štátov.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, pochádzam z juhu Talianska a v našom regióne je hospodárstvo založené na malých a stredných podnikoch, na textilnom, odevnom a obuvníckom priemysle, ako aj na poľnohospodárstve.

Dnes tento typ priemyslu zažíva vážne ťažkosti z dôvodu záplavy výrobkov z Číny a ázijských trhov. Vyrobiť topánku v našom regióne, teda v južnom Taliansku, stojí 13 EUR. Cena hotového výrobku z Číny je 5,50 EUR. Dupačky, ktoré vyrobíme my, stoja 4 až 5 EUR, zatiaľ čo dupačky z Číny stoja 1 EUR.

Podnikatelia sa sťahujú, aby prežili, alebo rušia podniky, a keď ich zrušia, tisícky ľudí prídu o prácu. To zároveň spôsobuje spotrebiteľskú krízu a zvyšovanie chudoby v regióne.

Vždy, keď stretnem podnikateľov, pýtajú sa ma, čo nám bráni v tom, aby sme zaviedli clá a dane. V Číne je nízkonákladová výroba, pretože tam pracujú deti od 12 rokov 10 hodín denne bez akýchkoľvek výhod sociálneho zabezpečenia, bez akéhokoľvek poistenia alebo práv na zdravotnú starostlivosť.

Viem, že protekcionistické opatrenia sú nežiaduce, ale aká je odpoveď? Pán Barroso, keď stretnem podnikateľov, čo im mám povedať, že Európa robí, aby bojovala proti nezvratnej kríze, v ktorej zlyháva tak veľa podnikov a ktorá ničí toľko pracovných miest a celých regiónov v Európe vrátane tých najchudobnejších, ako napríklad juh Talianska, ktoré prechádzajú vážnou a nezvratnou krízou? Bol by som rád, keby som im mohol ponúknuť nejaké odpovede, pán Barroso, a rád by som ich počul od vás.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Chápem vaše znepokojenie, je to veľmi oprávnené znepokojenie. Rád by som niečo povedal o malých a stredných podnikoch, ktoré sú v podstate, ako viete, najdôležitejšou hnacou silou vytvárania pracovných miest v Európe.

Teraz prejdime k tomu, ako môžete odpovedať na tento problém hospodárskej súťaže prichádzajúcej z iných častí sveta, ktoré majú nižšie normy, či už v oblasti práce alebo životného prostredia. Myslím si, že riešením určite nie je uzavrieť naše hranice, pretože Európska únia je zďaleka najväčším vývozcom na svete. Riešením je teda podporovať dôstojnú prácu a zvyšovať sociálne normy všade na svete. Práve túto záležitosť pretláčame do záujmu skupiny G20 a tlačíme na ňu spolu s Medzinárodnou organizáciou práce, pričom je súčasťou nášho dialógu s ďalšími partnermi. Skutočne si však myslím, že nie je riešením – pokiaľ tu nedochádza k dampingu –, aby sme konali prostredníctvom antidampingových nástrojov, a riešením nie je ani zatvoriť naše hranice ďalším veľmi dôležitým obchodným partnerom Európy. Tým by sme šli sami proti sebe.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predseda, chcel by som nadviazať na zmienky, ktoré sa predtým spomenuli v súvislosti s riešením gréckeho problému. Všetci, ktorí pozorne sledujeme vývoj udalostí a riešenie týchto problémov, si uvedomujeme – a tento pocit majú mnohí z nás –, že Rada odsúva Komisiu bokom.

Komisia bola, a myslím si, že už od začiatku, vyvažujúcim faktorom pre stredne veľké a menšie členské štáty Únie voči Rade. Dnes je podľa mňa jej úloha v rámci problémov, ktorým čelí Grécko, ale aj iné krajiny, obmedzená na kroky a vyhlásenia technokratickej povahy.

Moja konkrétna otázka znie: hovoríme o hospodárstve a menovej únii s kritickejšími nadnárodnými prvkami. Zároveň hovoríme o ambicióznej stratégii EÚ do roku 2020, ktorú pripravuje Komisia, a hovoríme aj o boji proti nezamestnanosti a chudobe. Ako bude možné uplatniť tieto ambiciózne stratégie, keď Komisia nemá úlohu, ktorá jej prináleží?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Otázka zamestnanosti, ako viete, závisí od celkovej hospodárskej situácie. Úplne si to vyjasnime. Nemôžeme obnoviť úrovne zamestnanosti spred krízy skôr, než v Európe opäť zaznamenáme väčší rast.

Z toho dôvodu sústreďujeme svoje úsilie na nové zdroje rastu a v podstate sa snažíme obnoviť tento rast, ktorý je pre Európsku úniu mimoriadne dôležitý.

To je teraz naša priorita. Na druhej strane však bolo prijatých aj niekoľko opatrení zameraných konkrétne na zamestnanosť. V našej stratégii EÚ do roku 2020 máme niekoľko návrhov týkajúcich sa nových zručností, nových pracovných miest a programov pre mládež, ale základom je obnoviť podmienky pre rast vrátane dôvery k nášmu hospodárstvu.

Pokiaľ ide o situáciu v Grécku, ako viete, mnoho vecí súvisí s dôverou aj v prípade budúcnosti gréckeho hospodárstva. Z toho dôvodu toto hospodárstvo tak veľmi závisí od nápravy určitej fiškálnej nerovnováhy.

  Frédéric Daerden (S&D). – (FR) Vážený pán predseda, pán predseda Komisie, ako práve zdôraznili kolegovia poslanci, situácia v oblasti zamestnanosti v Európe je veľmi znepokojivá. V roku 2009 prišlo 2,7 milióna ľudí v eurozóne o prácu. Okrem toho miera rizika chudoby zamestnaných ľudí stúpla v Európe na 8 % pracujúcich, nehovoriac o skutočnosti, že takmer 17 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby.

Nemyslíte si, že vzhľadom na túto situáciu by mala byť uplatnená dvojaká stratégia? Na jednej strane by mala byť zameraná na posilnenie dôstojnej práce – skôr by stálo za to zahrnúť do stratégie EÚ do roku 2020 túto otázku, než len zamestnanosť striktne v záujme rastu. Rátate okrem toho s podporou vytvárania ekologických a inteligentných pracovných miest, ktoré by prispeli k rozvoju trvalo udržateľnej a súdržnej spoločnosti? Na druhej strane by sa táto stratégia mala zamerať na zvýšenie celkovej miery zamestnanosti v Európe s mimoriadnym dôrazom na pracovné miesta pre mladých ľudí – o tom ste hovorili –, ale aj pre ľudí nad päťdesiat rokov.

Nárast žiadostí adresovaných Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácii a reštrukturalizácia v rôznych odvetviach v tejto súvislosti zdôrazňujú potrebu vyvinúť globálnu priemyselnú politiku.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Stratégia EÚ do roku 2020 sa zaoberá všetkými problémami, ktoré ste spomenuli, pán Daerden. Vo svojich politických usmerneniach som už hovoril o dôstojnej práci, rovnako ako som hovoril o existencii skutočnej priemyselnej politiky pre Európu – nie starej priemyselnej politiky, ale politiky, ktorá by Európe zaistila udržateľný priemysel a modernejšiu politiku zameranú na trvalú udržateľnosť.

Pokiaľ ide o mladých ľudí, sú im venované prinajmenšom dve najdôležitejšie iniciatívy, to znamená iniciatíva s názvom Mládež v pohybe a iniciatíva Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Zdôrazňujeme niekoľko cieľov, napríklad v súvislosti so vzdelávaním, s bojom proti chudobe a kampaňou za sociálne začlenenie. Tento aspekt sa objavuje v stratégii EÚ do roku 2020 práve preto, lebo si myslíme, že boj proti nezamestnanosti je teraz hlavnou prioritou. Som presvedčený, že rozvoj tejto stratégie nám umožní dosiahnuť významné výsledky v boji proti nezamestnanosti.

  Sergio Gaetano Cofferati (S&D). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, ako viete, za posledných pár rokov stúpa nezamestnanosť vo všetkých krajinách Európy – hoci v jednotlivých krajinách sa to prejavuje rôzne – a podľa všetkého sa bude zvyšovať aj naďalej.

Všetci ekonómovia sa zhodujú, že potrvá aspoň dva roky, kým sa neisté náznaky obnovy, ktoré sa miestami objavujú, stanú bežným javom, a že v každom prípade bude obnova prinajmenšom na 10 rokov taká obmedzená, že nevytvorí žiadne ďalšie pracovné miesta. To znamená, že sa nám zvýši nezamestnanosť a že dôjde k stratám pracovných miest medzi tými, ktorí sú dnes zamestnaní. Zároveň budeme mať generácie mladých ľudí, ktorí nie sú a nebudú schopní vstúpiť na pracovný trh.

Pýtam sa vás, či si nemyslíte, že v takejto situácii je potrebné podporiť opatrenie zamerané na zaručenie štandardného príjmu v Európe pre všetkých tých, ktorí prišli o prácu, a pozrieť sa na problematiku mladých ľudí ako na istý druh núdzovej situácie a navrhnúť teda konkrétne opatrenie zamerané na odbornú prípravu, ktoré im bude na osoh, a to po celý čas, ktorý ostanú mimo pracovného trhu.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vo svojej analýze týkajúcej sa situácie na pracovnom trhu máte v podstate pravdu. V skutočnosti sa situácia naďalej zhoršuje, hoci miernejším tempom ako v minulosti. V niektorých členských štátoch zároveň začíname vidieť dôslednejšie náznaky stabilizácie.

Je to však len deväť mesiacov, odkedy sa hospodárstvo začalo spamätávať z hlbokej recesie, a tento rok môže nejaký čas trvať, kým krehké oživenie hospodárskej činnosti ovplyvní zvrátenie tendencie na pracovnom trhu. Z toho dôvodu je teraz našou prioritou zamestnanosť. Ako ste povedali, v prípade mladých ľudí je nezamestnanosť mimoriadne znepokojivá. V Európe máme viac ako 20 % nezamestnaných mladých ľudí. Z toho dôvodu sme tento rok spustili tri iniciatívy. Dve z nich som už spomínal. Patrí k nim aj iniciatíva Zamestnanosť mládeže. Medzi konkrétne iniciatívy, ktoré sa chystáme rozvinúť, patrí práve zvýšenie odbornej prípravy prostredníctvom viacerých systémov učňovského vzdelávania financovaných z Európskeho sociálneho fondu a podporovanie vzdelávacej skúsenosti vysokej kvality na pracovisku po ukončení štúdia, teda takzvaných stáží vrátane možnosti stáží v iných členských štátoch.

  Graham Watson (ALDE). – Európska nadácia pre klímu spustila minulý týždeň svoj plán do roku 2050. Tento plán ukazuje tri spôsoby, ktorými by Európska únia mohla znížiť svoje emisie CO2 o 80 percent do roku 2050 v súlade s našimi kjótskymi ambíciami. Mohli by sme pritom urobiť o čosi viac, ako sa robí zvyčajne. Mohli by sme sa stať takmer celkom sebestační, pokiaľ ide o zdroje energie, a boli by sme svedkami značného sieťového vytvárania pracovných miest prostredníctvom dekarbonizácie nášho hospodárstva.

To však možno urobiť len na európskej úrovni. Prijme Komisia tento plán? Pokúsi sa dodať Európskej únii nový elán v rámci navrhnutia opatrení potrebnej politiky? Pán predseda Barroso, využijete vzhľadom na príležitosti pre vytváranie pracovných miest túto myšlienku na to, aby ste vyburcovali členské štáty k potrebným krokom?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Viem o tejto správe Európskej nadácie pre klímu. Podľa stratégie EÚ do roku 2020 sme skutočne navrhli významnú iniciatívu Európy efektívne využívajúcej zdroje, ktorej cieľom je práve oddeliť rast od zdrojov a poskytnúť Európe konkurenčnú výhodu oproti iným medzinárodným partnerom.

Tento cieľ sa zároveň plne premietol do pracovného programu Komisie na rok 2010 a ďalšie roky. Zámerom Komisie je do roku 2050 rozvinúť cestu pre prechod Európy k hospodárstvu s nízkou produkciou uhlíka, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné proti zmene klímy, a to najmä prostredníctvom dekarbonizácie odvetví energetiky a dopravy, čím sa zabezpečí dlhodobý rámec pre politiku a investície. Zdôrazňujem slovo investície.

Myslíme si, že aj program zameraný na klímu môže byť, tak ako to ukazuje odvetvie obnoviteľných zdrojov energie, spôsobom, ako vytvárať viac pracovných miest v Európe, ktoré bežne nazývame „ekologické pracovné miesta“.

  Helga Trüpel (Verts/ALE). – Viacero nových nástrojov, ktoré boli nedávno ohlásené v oblasti informačných technológií, ako sú napríklad Google Books alebo iPad, by uľahčilo prístup ku kultúrnemu obsahu v digitálnom formáte, najmä pokiaľ ide o takzvané elektronické knihy. Väčšina týchto iniciatív však pochádza z USA. Čo robí Komisia pre to, aby podporila digitalizáciu nášho kultúrneho dedičstva na európskom kontinente?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Európska digitálna knižnica sa venuje umiestňovaniu zbierok našich národných knižníc, múzeí a ich archívov na internet. To je hlavnou úlohou našich čias, ktoré sa zameriavajú na digitalizáciu, sprístupňovanie a zachovávanie nášho kultúrneho bohatstva. Musíme to však robiť bez toho, aby sme ohrozovali práva autorov a vydavateľov, a to sa týka aj diel, ktoré sa už nevydávajú, a diel neznámych autorov. Zároveň musíme posúdiť, či naše finančné úsilie a verejno-súkromné partnerstvá, ktoré miestami nadväzujeme, stačia na túto veľmi dôležitú spoločenskú úlohu.

Z tohto hľadiska som požiadal pani podpredsedníčku Kroesovú a pani komisárku Vassiliouovú, aby zostavili takzvaný comité des sages, „výbor múdrych“. Dnes vám s potešením oznamujem, že pán Maurice Lavie, pani Elizabeth Nigermanová a pán Jacques Decare budú poverení touto úlohou. Ako comité des sages budú podporovať túto myšlienku zachovávania nášho veľmi významného dedičstva prostredníctvom digitalizácie, samozrejme, pri plnom rešpektovaní práv vlastníctva. Teším sa, že do konca tohto roka od nich dostanem odporúčania týkajúce sa týchto dôležitých otázok.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Vážený pán Barroso, rád by som vedel, aký vplyv bude mať podľa vás uzatvorenie vzdušného priestoru, ktoré v súčasnosti trvá už niekoľko dní, na zamestnanosť v odvetví leteckej dopravy. Dnes sa na titulnej strane vplyvných novín Financial Times objavila informácia, že uzavretie vzdušného priestoru, ktoré zasiahlo takmer 7 miliónov cestujúcich a spôsobilo zrušenie 80 000 letov, prináša leteckému priemyslu straty vo výške 200 miliónov USD za deň. Ako to podľa vášho názoru ovplyvní zamestnanosť v tomto odvetví? Chápem totiž, že práve toto bol hlavný dôvod, prečo ste sa vy a pán Van Rompuy nezúčastnili na pohrebe poľského prezidenta v Krakove.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – V prvom rade, pokiaľ ide o pohreb, chcem túto záležitosť úplne oddeliť od ostatného.

Pána prezidenta Kaczyńského som si veľmi vážil. Spolupracovali sme veľmi lojálnym spôsobom. Urobil som všetko pre to, aby som bol na jeho pohrebe.

Bol som prítomný na všetkých ceremóniách, na ktorých som sa mohol zúčastniť a ktoré súviseli so smrťou pána prezidenta Kaczyńského, jeho manželky a všetkých, ktorí zahynuli pri tej tragickej nehode. Naozaj nechápem, ako môžete takýmto spôsobom kritizovať európske inštitúcie a využívať na to smrť toľkých ľudí.

Snažil som sa ísť na pohreb prezidenta Kaczyńského až do poslednej chvíle. Problém je, že až v sobotu veľmi neskoro večer som dostal informáciu, že let, ktorý organizovali belgické orgány, bol zrušený. Už nebolo možné, aby som tam šiel.

Chcem teda úplne objasniť, že som urobil všetko pre to, aby som mohol vzdať úctu nielen ľuďom, ktorí zahynuli pri tejto tragickej nehode, ale aj Poľsku ako národu.

Pokiaľ ide o odvetvie leteckej dopravy, ak môžem teraz využiť ďalšiu minútu na zodpovedanie otázky týkajúcej sa tejto problematiky, uvedomujeme si, že tento problém so sopkou má veľmi závažný vplyv na letecký priemysel, a preto už pracujeme na tom, aby sme zistili, ako vlastne môžeme pomôcť európskemu leteckému priemyslu, ak to bude potrebné.

Letecké spoločnosti trpia vážnymi hospodárskymi stratami, ktoré sú spôsobené tým, že už niekoľko dní nemôžu vykonávať svoje obchodné činnosti. Treba hľadať globálne riešenie, aby sme tomuto odvetviu pomohli dostať sa z krízy. Máme vlastne precedens, ktorým bola kríza po 11. septembri. Zameriavame sa teda na možné spôsoby riešenia z hľadiska zmiernenia pravidiel štátnej pomoci, tak ako sme to urobili v minulosti. Dnes sme o tom diskutovali na zasadnutí kolégia.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predseda, pán Barroso, podľa oficiálnych štatistík kolísala nezamestnanosť v Európskej únii v rokoch 2000 až 2006 medzi 8 % a 9 %, čo je zásluhou lisabonskej stratégie, ktorá hovorila o plnej zamestnanosti.

Komisia v nedávnej správe vyhlasuje, že nezamestnanosť v roku 2010 dosiahne a presiahne 10 % a bude „sociálnou sopkou“, aby sme použili aktuálny slovník.

Vo viacerých krajinách sa okrem toho uplatňujú úsporné programy, ako napríklad v Írsku a Grécku, ako aj v krajinách ako Rumunsko, Maďarsko a Lotyšsko, kde sa zapojil aj Medzinárodný menový fond, keďže nezamestnanosť tu prudko stúpa na rekordné úrovne.

V tejto súvislosti sa vás pýtam: preskúmala Komisia následky týchto úsporných politík, ktoré presadzujete a do ktorých krajiny nútite, aby sa dostali z krízy? Preštudovali ste následky na zamestnanosť a hospodárstvo krajiny, v ktorej je zapojený Medzinárodný menový fond? Myslíte si, že v dôsledku týchto politík klesne v Európe nezamestnanosť?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Nikoho nenútime prijímať nijaké opatrenia. Pokiaľ ide o Grécko, rozhodnutia prijali grécke orgány, ale určite pochopíte, že táto situácia makroekonomickej nerovnováhy v gréckom hospodárstve veľmi zle vplýva na rast, ako aj na zamestnanosť.

Je jasné, že bez obnovenia dôvery ku gréckym verejným financiám nedôjde v Grécku k žiadnym investíciám alebo rastu. Bez rastu nemôžeme vytvárať pracovné príležitosti. Z toho dôvodu by sme nemali dávať makroekonomickú stabilitu a dôslednosť do rozporu s rastom alebo do ich vzájomného protikladu. Problém je zistiť, ako môžeme zvládnuť prechodné obdobie, ako môžeme zachovať hnaciu silu v hospodárstvach, ktoré na to majú priestor, a zároveň, rešpektovať potrebnú rovnováhu makroekonomickej stability. Je preto v záujme gréckeho hospodárstva a gréckych pracovníkov, aby boli grécke verejné financie čo najskôr dôveryhodné.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Moja otázka sa týka sopečného výbuchu, ktorý, samozrejme, bude mať vplyv na tuhé častice a emisie CO2. Myslíte si, že je možné odhadnúť, aké úrovne tuhých častíc by sa v budúcnosti mali brať do úvahy, aby sa zabránilo ohrozovaniu pracovných miest? Naše smernice o kvalite ovzdušia stanovujú v tomto smere značné obmedzenia.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Tento problém so sopkou je rozhodne mimo kontroly európskych inštitúcií alebo národných vlád. Stalo sa to a my teraz musíme zareagovať na následky tohto problému.

Pokiaľ ide o letecký priemysel, už sme povedali, že zisťujeme, čo môžeme robiť, taktiež na základe precedensu, ktorý sme tu už mali po 11. septembri.

Pokiaľ ide o hospodársku situáciu, myslím si, že je ešte priskoro robiť celkový odhad spôsobených škôd, a možno je lepšie vyhnúť sa veľmi dramatickým – alebo povedzme panickým – scenárom. Myslíme si, že v tejto chvíli je dôležité určiť škody a pokúsiť sa zistiť, čo môžeme urobiť na európskej úrovni, pričom musíme mať na pamäti jednu podstatnú vec, a to, že na európskej úrovni sme zodpovední za jedno percento verejného rozpočtu. Zvyšných 99 % je v rukách členských štátov. Myslím si preto, že je nespravodlivé očakávať od Európskej únie, že sa pokúsi vyriešiť všetky problémy tam, kde na to nemáme prostriedky.

  Piotr Borys (PPE). – (PL) Vážený pán Barroso, v stratégii EÚ do roku 2020 ste predstavili veľmi ambiciózne miery zvýšenia zamestnanosti zo 63 % na 76 % a zníženie nezamestnanosti medzi študentmi, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, na 10 %. Zároveň kladiete dôraz na vzdelávanie, ktoré je kľúčom k rozvoju, aby v budúcnosti malo 40 % európskych občanov ukončené vysokoškolské vzdelanie.

V tejto súvislosti by som chcel položiť nasledujúcu otázku: budú Európsky sociálny fond a fondy určené na výskum a vývoj zachované v budúcom rozpočte Európskej únie? Toto je skutočne kľúčom k zameraniu sa na moderné metódy, inováciu a rastúcu zamestnanosť. Nemyslíte si, že by sme sa mali zamerať aj na rozvoj mikrosubjektov? Je to totiž najlepší spôsob, ako podporiť samostatnú zárobkovú činnosť, keďže miery samostatnej zárobkovej činnosti sú dnes stále príliš nízke. V tejto súvislosti by sa teda tieto otázky zdali byť oprávnené.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Áno, viete, že sme vzdelávanie navrhli ako jeden z cieľov stratégie EÚ do roku 2020, a to vrátane boja proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a zvýšenia miery vysokoškolského vzdelania. Myslíme si, že o európskej konkurencieschopnosti nie je možné diskutovať bez toho, aby sme riešili problematiku vzdelávania.

Z toho dôvodu sa snažíme presvedčiť všetky členské štáty, aby prijali tento cieľ. Potom musí určite nasledovať mobilizácia prostriedkov, pričom niektoré budú pochádzať z členských štátov a niektoré z Európskej únie. Neskôr musíme prediskutovať finančný výhľad. Ešte nie sme v tomto štádiu, ale rozhodne si myslím, že niektoré kroky by sa mali podniknúť aj na európskej úrovni, čím by doplnili úsilie, ktoré vyvíjajú národné vlády. V Európskom sociálnom fonde už, samozrejme, máme niekoľko akcií pre mladých ľudí v oblasti učňovského vzdelávania a stáží. Toto je náš zámer. Nevieme predvídať, aké finančné prostriedky bude mať sociálny fond k dispozícii, ale sme rozhodne presvedčení, že by sme mali mať primeranú ambíciu na úrovni európskych nástrojov.

  Jutta Steinruck (S&D). – (DE) Včera nás médiá informovali o tom, že závod spoločnosti Opel v Antverpách sa zatvorí. Toto je len jeden z mnohých príkladov rušenia pracovných miest v Európe. Budúci štvrtok budú viesť európske priemyselné odbory jednodňové demonštrácie po celej Európe. Žiadajú vytvorenie pracovných miest a aby sa ochránila budúcnosť Európy ako priemyselnej základne. Členovia odborových zväzov žiadajú plnú mieru zamestnanosti, ale chcú aj účinné európske politiky a definitívne odpovede už dnes, nie v horizonte piatich rokov.

Váš pracovný program z tejto stránky neposkytuje úplne definitívne informácie. Zmieňujete sa v ňom len o usmerneniach a stanovisku stratégie EÚ do roku 2020. Podľa mňa to nie je dosť konkrétne. Mali by ste uviesť príklady. Čo plánujete urobiť, aby ste obnovili naše strategicky dôležité priemyselné odvetvia v Európe a akú úlohu hrá Komisia v rámci ochrany pracovných miest a snahy, aby sa automobilový priemysel zabezpečil do budúcnosti?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Usmernenia pre zamestnanosť vo veľkej miere závisia od celkového hospodárskeho rastu, ale v rámci našej stratégie EÚ do roku 2020 máme v úmysle posilniť aspekt zamestnanosti. Máme vlastne štyri usmernenia: zvýšenie účasti na pracovnom trhu a zníženie štrukturálnej nezamestnanosti, rozvíjanie kvalifikovanej pracovnej sily, podporovanie kvalitných pracovných miest a celoživotného vzdelávania, zdokonaľovanie fungovania vzdelávacích systémov a zvyšovanie účasti na sociálnom vzdelávaní, ako aj boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Toto sú všeobecné usmernenia, ktoré teraz musia presadiť európske inštitúcie so všetkými nástrojmi, ktoré majú k dispozícii, a národné vlády. Je pravda, že nemáme žiadny čarovný prútik, neexistuje žiadne zázračné riešenie či všeliek na nezamestnanosť v Európe. Tento postup musí vychádzať aj z celkových opatrení prijatých s cieľom podporiť rast, a to z hľadiska rešpektovania finančnej stability, z hľadiska dôvery k našim trhom a z hľadiska využívania potenciálu vnútorného trhu. To je jediný spôsob, ako to urobiť.

Pokiaľ ide o automobilový priemysel, samozrejme, vieme, že sa vyskytla nadmerná kapacita, a to nielen v Európe, ale aj vo svete. Túto situáciu veľmi pozorne sledujeme spolu so samotným automobilovým priemyslom vrátane odborových zväzov v tomto odvetví.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predseda, pán komisár, nezamestnanosť a vylúčenie medzi mladými ľuďmi predstavujú veľký problém. Ako ste povedali, 20 % mladých ľudí je nezamestnaných.

Problém je aj v tom, že zatiaľ čo mnoho ľudí v súčasnosti prepúšťajú, veľká časť týchto prepustených pracovníkov má nad 50 rokov. Zároveň však ľudia v niektorých členských štátoch hovoria, že musíme predĺžiť čas strávený v zamestnaní, že musíme zvýšiť vek odchodu do dôchodku, pričom zároveň hovoria, že potrebujeme viac pracovníkov zo zámoria. To by si teda vyžadovalo obrovskú mieru migrácie za prácou. Podľa môjho názoru je tu určitý rozpor.

Chcel by som sa opýtať: ak chcú ľudia predĺžiť čas strávený v zamestnaní, prečo sa potom pracovníkom nad 50 rokov neponúkne príležitosť pokračovať v práci, prečo namiesto toho dostávajú výpoveď? Prečo nevytvárame príležitosti pre našich mladých ľudí, ale namiesto toho im hovoríme, že potrebujeme migráciu za prácou zo zámoria?

Aká je európska stratégia v rámci tejto problematiky? Nemôžeme zaviesť takúto stratégiu? Som presvedčený, že všetci sa zhodujeme v názore, že nadaným mladým ľuďom by sa mala nájsť práca a že by nemali byť vylúčení. Naša spoločnosť zaplatí za vylúčenie vždy vysokú cenu.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Chcem tento boj konkurencieschopnosti vyhrať na celosvetovej úrovni. Jedno je isté: potrebujeme viac ľudí, ktorí budú pracovať viac a dlhšie – a dodal by som, že aj lepšie a konkurenčnejšie.

Neexistuje žiadny rozpor medzi tým, že chceme dlhšie pracujúcich ľudí a určitú mieru prisťahovalectva do Európy. V podstate je to dosť pozoruhodné, ale v súčasnosti je takmer milión voľných pracovných miest v Nemecku a takmer pol milióna v Spojenom kráľovstve. To ukazuje, že máme problém s nesúladom medzi ponukou a dopytom na trhu práce.

V tejto oblasti toho treba ešte veľa urobiť. Myslím si, že dôchodkové reformy sú tiež spôsobom, ako k tomu prispieť. Chcem zdôrazniť, že počas tejto krízy sa členské štáty neuchýlili k tradičnej politike, ktorá by ľudí nechala odísť zo zamestnania skôr. Nerobia to. V skutočnosti je možné udržať ľudí v práci dlhšie. To je dôležité, pretože ak má Európa zostať konkurencieschopná, musíme zvýšiť mieru zamestnanosti v Európe.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Vážený pán Barroso, vo svojom dnešnom vystúpení ste povedali, že prioritou Komisie v rámci jej politiky zamestnanosti je okrem iného pomôcť absolventom a mladým ľuďom, aby boli efektívni pri vstupe na pracovný trh.

Vieme, že v súčasnosti je miera nezamestnanosti v tejto sociálnej skupine veľmi vysoká. V Španielsku momentálne dosahuje takmer 40 %, zatiaľ čo v Poľsku je to 20 % a, bohužiaľ, stále stúpa. Podľa mňa je jedným z problémov to, že predmety, ktoré sa učia, nezodpovedajú potrebám trhu práce a zároveň je tu nedostatočný prístup k počiatočným pracovným skúsenostiam.

Môžeme podľa vášho názoru hovoriť o slabej efektívnosti programu Leonardo da Vinci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy? Ako hodnotíte tento program? Pripravuje Európska komisia nové opatrenia na boj proti rastúcej nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi, a ak áno, aké sú to opatrenia? Pán Barroso, čo dnes môžete ponúknuť a navrhnúť mladým Európanom?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Nezamestnanosť mladých ľudí je v súčasnosti najdramatickejším problémom z hľadiska nezamestnanosti v Európe, pretože presahuje 20 %.

Z toho dôvodu sme oznámili tri konkrétne iniciatívy: Mládež v pohybe, Zamestnanosť mládeže a Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Mládež v pohybe má zlepšiť efektivitu a rovnocennosť európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, Zamestnanosť mládeže sa má zamerať na spôsoby prekonania vplyvu krízy na mladých ľudí a úlohou iniciatívy Nové zručnosti pre nové pracovné miesta je lepšie zosúladiť zručnosti a ponuku práce s dopytom.

Práve som upozornil na situáciu v dvoch z najväčších členských štátov v Európe, pretože do roku 2020 si ďalších 16 miliónov pracovných miest bude vyžadovať vysokú kvalifikáciu. Napríklad Európsky sociálny fond minie v rokoch 2007 až 2013 13,5 milióna EUR na podporu adaptačných opatrení pre zamestnancov a podniky.

Existujú teda niektoré opatrenia, ktoré môžeme prijať na európskej úrovni, na úrovni Spoločenstva, s cieľom doplniť kroky našich členských štátov týkajúce sa problému nezamestnanosti mládeže.

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán Barroso, nemôžem s vami súhlasiť. Povedali ste, že stratégia EÚ do roku 2020 zahŕňa opatrenia na využitie potenciálu vytvorenia ekologických pracovných miest v Európskej únii. To nie je pravda. Jednoducho sa vám to nepodarilo zahrnúť do tejto stratégie a mňa by zaujímalo prečo. Je jasné, že ak chcete podporiť rast zamestnanosti, ekologizácia hospodárstva je významnou príležitosťou na vytváranie pracovných miest. Prečo to nie je súčasťou stratégie EÚ do roku 2020? Čo plánuje Komisia urobiť, aby naplno využila potenciál vytvárania pracovných miest trvalo udržateľného hospodárstva v Európe najmä vzhľadom na to, že predseda Európskej rady zahrnul tento potenciál ako dôležitý bod do svojej koncepcie, pretože je presvedčený, že ponúka veľkú príležitosť? Čo hodlá Komisia urobiť?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Musím vám pripomenúť, že práve Komisia spustila klimatický a energetický balík, že zdôrazňujeme obrovský potenciál vytvárania pracovných miest v niektorých odvetviach takzvanej ekologizácie hospodárstva a že je to určite aj prioritou do budúcnosti a jedným z najdôležitejších cieľov stratégie EÚ do roku 2020.

Do centra záujmu stratégie EÚ do roku 2020 sme umiestnili naše ciele v oblasti klímy a energetiky, od zníženia skleníkových plynov o 20 % po zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov o 20 % a zvýšenie energetickej účinnosti o 20 %.

Napríklad, aby sme dosiahli tento cieľ zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov o 20 %, vytvoríme pracovné miesta v celom odvetví obnoviteľných zdrojov. Je to teda určite ústredným bodom našej hospodárskej stratégie do budúcnosti a vlastne sme si to stanovili ako jeden z kľúčových cieľov. Rast, no nielen inteligentný a spravodlivý rast, ale aj trvalo udržateľný rast.

  Liisa Jaakonsaari (S&D). – (FI) Vážený pán predseda, o mladých ľuďoch sa tu toho povedalo veľa, čo je len správne. Je tu však ďalšia skupina ľudí, ktorú táto kríza zamestnanosti veľmi vážne postihuje, a tou sú ženy. Práve v tejto chvíli, keď sa ekonomiky členských štátov zadlžujú a členské štáty znižujú svoje rozpočty, sú tieto rozpočtové škrty často zamerané na oblasti, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, v ktorých ženy pracujú.

Pán Barroso, chcela by som sa opýtať aj na to, čo poviete a čo máte v úmysle urobiť s tými členskými štátmi, ktoré okresávajú ľudské zdroje, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, a to aj napriek skutočnosti, že stratégia EÚ do roku 2020 uvádza, že musíme investovať do týchto oblastí. Vzhľadom na to, že momentálne sa atmosféra v členských štátoch nesie v duchu hesla „znižovať, znižovať, znižovať“, a nie „investovať, investovať, investovať do ľudí“, čo zamýšľate urobiť s týmito členskými štátmi?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Do februára 2010 sa nezamestnanosť žien zvýšila na 9,3 % v porovnaní s 9,8 % v prípade mužov, takže je nižšia ako medzi mužmi. Pravda však je, ako ste povedali, že v budúcnosti môže nezamestnanosť žien spôsobovať väčšie starosti, keďže niektoré odvetvia, ktoré budú najviac zasiahnuté nadchádzajúcim fiškálnym pritvrdením, sú práve tie, ktoré vo väčšej miere závisia od pracovných miest žien.

Musíme požiadať členské štáty, aby to zohľadnili vo svojich politikách a neakceptovali skutočnosť, že by ženy mali byť v tomto prechodnom období znevýhodnené. Sme presvedčení, že cieľová miera zamestnanosti – a diskutovali sme o tom aj s členskými štátmi v rámci Európskej rady – by mala byť zameraná na podporu zamestnanosti mužov aj žien. V niektorých členských štátoch na to existuje skutočne obrovský potenciál. V niektorých členských štátoch je miera zamestnanosti žien stále oveľa nižšia ako v prípade mužov.

  Predseda. – Vážený pán predseda Barroso, ďakujem vám za vaše odpovede a za to, že ste sa zúčastnili na hodine otázok tu v Európskom parlamente. Myslím si, že to bolo zaujímavé.

Vážení kolegovia, ďakujem vám, že ste boli počas poslednej hodiny aktívni.

S pánom predsedom Barrosom sa stretneme počas hodiny otázok aj budúci mesiac.

PREDSEDÁ: PANI ROTH-BEHRENDT
podpredsedníčka