Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 20. apríla 2010 - Štrasburg

13. Zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je odporúčanie do druhého čítania (A7-0118/2010), ktoré predkladá pani Jean Lambertová v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, o pozícii Rady v prvom čítaní (166 26.2.2009 – C7-0049/2010 – 2009/0027(COD)) na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Európskeho podporného úradu pre azyl.

  Jean Lambert, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, nie som si istá, či bude táto téma inšpiratívna, ale určite je veľmi kontroverzná a mnohí poslanci Parlamentu sa báli prísť a hovoriť o nej. Tí z nás, ktorí mali dosť odvahy a prišli, preto musia túto situáciu využiť.

Najprv by som chcela pekne poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom, ktorí na tejto správe pracovali, za ich veľmi aktívnu účasť a za to, že sme dokázali dosiahnuť spoločnú rokovaciu pozíciu a pracovať ako tím. Chcem tiež poďakovať dvom zúčastneným predsedníctvam – českému a predovšetkým švédskemu predsedníctvu – za ich otvorenejší postoj k tejto veci ako ten, ktorého svedkami sme boli na niektorých rokovaniach, keďže sme mohli rokovať a necítili sme, že sme tam len preto, aby sme urobili to, čo chce Rada – nuž, niekedy to tak bolo.

Čo sme teda dosiahli? Cieľom spoločného európskeho systému podpory azylu je zabezpečiť jednotné a veľmi kvalitné rozhodovanie o tých, ktorí potrebujú ochranu. Pre ľudí v núdzi to naozaj môže byť otázka života a smrti. Dobre vieme, že tento systém nie je v členských štátoch zabezpečený jednotne. Rozdiely medzi najlepšími a najhoršími sú niekedy také veľké, že vzniká nedostatok dôvery. To môže viesť k tomu, že tí, ktorí sa snažia zabezpečiť objektívne rozhodnutia, sa cítia poškodení tými, ktorí to nerobia. Nakoniec však trpia tí, ktorí potrebujú ochranu.

Okrem toho niektoré členské štáty, ktoré sú pod osobitným tlakom, veľmi výrazne pociťujú nedostatok solidarity od ostatných a to, že na ich potrebu podpory sa v skutočnosti prakticky nereaguje. V rámci fondu pre utečencov existuje možnosť financovania spolupráce medzi členskými štátmi, čo viedlo k určitému pozitívnemu vývoju, ale jasne sa tiež ukázalo, že tento menej systematický prístup má svoje obmedzenia.

Podporný úrad pre azyl sa preto zriaďuje na to, aby poskytoval neustálu podporu pri zlepšovaní jednotného prístupu a aktívnu podporu krajinám pod osobitným tlakom. Prostredníctvom iných právnych predpisov sa mu už určujú osobitné úlohy.

Kľúčovými bodmi Európskeho parlamentu na rokovaniach boli úloha Európskeho Parlamentu vo vzťahu k Európskemu podpornému úradu pre azyl, spôsob dosiahnutia väčšej solidarity medzi členskými štátmi a úlohy občianskej spoločnosti a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) vo vzťahu k tomuto úradu.

Otázky súvisiace s úlohou Parlamentu sa sústredili na náš vzťah s riaditeľom z hľadiska jeho menovania a pokračujúcich väzieb. Nakoniec sme sa dohodli na tom, že Európsky parlament vypočuje odporúčaného kandidáta, poskytne dôverné stanovisko a dostane informáciu o tom, ako sa toto stanovisko zohľadní.

Riaditeľ tiež príslušnému výboru predloží výročnú správu – stále nemôžem uveriť tomu, že sme o to museli bojovať – a môžeme tiež riaditeľa požiadať, aby nás informoval o plnení určitých úloh.

Úloha Parlamentu vo vzťahu k agentúram je v súčasnosti predmetom diskusie v medziinštitucionálnej pracovnej skupine a ja som teraz členkou tímu Európskeho parlamentu v tejto veci – čiastočne pre moje skúsenosti a určitý pocit frustrácie z rokovaní o Európskom podpornom úrade pre azyl.

Pokiaľ ide o solidaritu medzi členskými štátmi, Parlament požadoval záväzné mechanizmy, Rada požadovala zakotvenie dobrovoľnej podstaty spolupráce a konečné znenie je neutrálnejšie, ale môžeme sa tešiť na externé hodnotenie Európskeho podporného úradu pre azyl, ktoré bude zahŕňať vplyv tohto úradu na praktickú spoluprácu v oblasti azylu.

Pokiaľ ide o úlohu konzultačného fóra, členské štáty majú veľa skutočných odborných znalostí a zdalo sa nám samozrejmé, že tieto odborné znalosti by mohli byť užitočné. Vieme, že niektoré členské štáty majú aktívne vzťahy s mimovládnymi organizáciami a my sme tiež chceli zaistiť, aby aj miestne orgány, ktoré často zabezpečujú väčšinu toho, čo sa požaduje v rámci spoločného systému, mali možnosť zapojiť sa do tohto procesu. Sme teda radi, že sme do tohto orgánu dokázali vdýchnuť trochu viac života.

Na záver by som chcela vyjadriť náš pocit, že Európsky podporný úrad pre azyl by mohol zohrať veľmi užitočnú úlohu pri tvorbe spoločného systému. Dúfame, že bude veľmi kvalitný – hoci sme to celkom nedokázali dostať do konečného textu – a pomôže vyvolať pocit vzájomnej dôvery a podpory. Chcela by som tiež požiadať zainteresované členské štáty, aby boli otvorenejšie, pokiaľ ide o možný prínos iných inštitúcií, zvolených orgánov a občianskej spoločnosti, pretože hoci ide o spoluprácu medzi členskými štátmi, nie je iba medzivládna. Ide o vytvorenie európskej inštitúcie.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som naozaj šťastná, že sme už veľmi blízko ku konečnému prijatiu nariadenia o zriadení Európskeho podporného úradu pre azyl. Komisia to navrhovala už vo februári 2009 a Rade a Parlamentu na tom mimoriadne záležalo.

Zriadenie spoločného azylového systému je dlhoročným cieľom Európskej únie a Komisii a mne na ňom stále veľmi záleží.

Musíme vytvoriť systém, ktorý bude spravodlivý a účinný a ktorý sa bude zakladať na spoločných normách a zásadách. Tento systém by sa mal zakladať aj na solidarite, to znamená na solidarite s migrantmi, s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami a takisto na solidarite medzi členskými štátmi. Na prehĺbenie solidarity medzi členskými štátmi je dôležitá praktická spolupráca medzi rôznymi orgánmi v oblasti azylu, ktorá je súčasťou tvorby európskeho azylového systému. Na zlepšenie tejto praktickej spolupráce požadoval Európsky pakt o azyle o prisťahovalectve z roku 2008 zriadenie podporného úradu pre azyl, ktoré sa dohodlo v Štokholmskom programe v roku 2009. Podporný úrad pre azyl preto bude základným kameňom tvorby spoločného azylového systému.

Ako všetci viete, tento podporný úrad bude mať sídlo vo Vallette. Bude poskytovať konkrétnu a operatívnu podporu orgánom členských štátov a zjednoduší rozvinutie potrebnej spolupráce medzi členskými štátmi a tvorbu spoločných postupov. Dosiahne sa to prostredníctvom školenia jednotlivých osôb, ktoré sa zaoberajú žiadosťami o azyl, a prostredníctvom výmeny informácií a osvedčených postupov. Podporný úrad tiež poskytne pomoc členským štátom pod osobitným tlakom vyslaním odborných tímov, ktoré pomôžu s registráciou žiadostí o azyl.

Chcela by som srdečne poďakovať Európskemu parlamentu a všetkým spravodajcom zodpovedným za túto vec – samozrejme, Jean Lambertovej za jej prácu, ako aj pánovi Moraesovi za potrebné zmeny a doplnenia v súvislosti s Európskym fondom pre utečencov a všetkým pomocným a tieňovým spravodajcom. Vaša úplná a neustála podpora bola mimoriadne hodnotná a teším sa na spoluprácu s vami pri posledných krokoch pred otvorením tohto úradu. Dúfam, že to bude už čoskoro.

  Simon Busuttil, v mene poslaneckého klubu PPE. – (MT) Vážený pán predsedajúci, chcel by som tiež začať blahoželaním Jean Lambertovej k jej správe a k úspechu tohto dokumentu, ako aj k lojálnemu spôsobu, akým s nami tieňovými spravodajcami v tejto veci spolupracovala. Európska ľudová strana vníma zriadenie podporného úradu pre azyl pozitívne, pretože ho považuje za významný krok vpred, pokiaľ ide o tvorbu a zavedenie spoločnej azylovej politiky v Európskej únii. V osobnej rovine som ako poslanec z Malty, samozrejme, nielen spokojný, ale aj hrdý, že tento úrad sa zriadi v hlavnom meste našej krajiny, vo Vallette. Chcel by som zdôrazniť, že tento úrad musí uznať to, že spoločná azylová politika sa musí zakladať na jednom slove, ktoré už bolo spomenuté, na solidarite. Solidarite voči žiadateľom o azyl prichádzajúcim do Európy, ktorí majú právo na ochranu, ktorú musí tento úrad zabezpečiť, a ako správne uviedla Komisia, solidarite voči tým krajinám, ktoré toto bremeno nesú na pleciach samy bez akejkoľvek pomoci. Preto treba túto myšlienku solidarity pochopiť úplne, akoby sme sa naozaj pozerali na dve strany tej istej mince, a preukázať solidaritu tým, ktorí si zaslúžia ochranu, a tým členským štátom, ktoré znášajú neprimeranú záťaž. Chcel by som povedať, že zatiaľ sa zdá, že sa posolstvo o význame solidarity chápe. Ešte sme však neurobili ďalší krok. Chcel by som vidieť, ako sa slová premenia na činy a ako sa táto zásada uplatní na praktickej úrovni. V tomto bude podporný úrad pre azyl zohrávať významnú úlohu – musí túto zásadu uplatňovať, zaviesť do praxe a zaistiť, aby jeho konkrétne iniciatívy naozaj úspešne zabezpečili solidaritu všetkým, ktorí ju potrebujú. Preto dúfam, že tento úrad bude fungovať čo najskôr a chcel by som ostatných ubezpečiť, že my ako poslanci Parlamentu budeme pozorne sledovať spôsob jeho fungovania v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch.

  Sylvie Guillaume, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj ja by som chcela na úvod zablahoželať pani Lambertovej a pánovi Moraesovi k ich vynikajúcej práci, ktorá nám v nasledujúcich dňoch – len čo sa situácia vo vzdušnom priestore vráti do normálu – umožní formálne prijať nariadenie o zriadení Európskeho podporného úradu pre azyl. Bola by som preto rada, keby sme sa všetci zhodli na jednej veci, a to že vítame nastávajúce zriadenie tohto úradu.

Tento úrad pevne zameraný na praktickú spoluprácu pomôže znížiť výrazné rozdiely, ktoré pretrvávajú medzi azylovými postupmi v jednotlivých členských štátoch, a to napriek prvej, takzvanej harmonizačnej fáze, ktorá sa začala na zasadnutí Európskej rady v Tampere. Tento orgán nám umožní zabezpečiť jednotnosť, ktorá v súčasnej praxi chýba.

Chcela by som zdôrazniť dôležitú úlohu, ktorú v tomto úrade zohrá občianska spoločnosť prostredníctvom účasti na konzultačných fórach. Účasť radových členov občianskej spoločnosti bude viesť k lepšiemu preniknutiu do problémov, s ktorými sa stretávajú žiadatelia o azyl, a do zlyhaní vnútroštátnych systémov.

Musíme však uznať, že táto téma v ústach zanecháva trochu horkosti. V prípade Parlamentu ide napríklad o sklamanie, že nebude môcť naplno zohrať svoju úlohu pri menovaní riaditeľa tohto úradu, a v prípade samotného úradu ide o to, že nedokáže prispieť k zavedeniu systému povinnej solidarity medzi členskými štátmi, ktorý by pomohol krajinám, ktoré sú bránami do Európskej únie.

Z praktického hľadiska je táto dobrovoľná solidarita len prázdnou frázou. Ide o to, že ak odmietneme čo i len spomenúť záväznejší systém, ako ho potom dokážeme dosiahnuť? To je stále aktuálna otázka v našich rozpravách a budeme ju naďalej našim partnerom, Rade a Komisii, pripomínať.

Zriadenie tohto úradu výborne ilustruje potrebu zaviesť spoločný európsky azylový systém. Všetky členské štáty ho veľmi podporujú, keď ide o vyhlásenia, ako napríklad Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle z roku 2008. Je však zvláštne, že tieto isté členské štáty akoby trpeli výpadkami pamäti, keď treba slová zmeniť na činy a záväzky k spoločným pravidlám na texty.

Napríklad je veľmi poľutovaniahodné vidieť, ako ochotne Rada prijíma celý rad opatrení na boj proti nezákonnému prisťahovalectvu, ako to urobila na svojom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci vo februári. Je však opatrnejšia na rokovaniach o azylovom balíku, ktorý je už niekoľko mesiacov na mŕtvom bode. Namiesto oportunistických a čisto politických predstavení dosiahnutých pomocou represívnych opatrení členské štáty vyzývam na vytvorenie naozaj solidárnej Európy.

Na jednej strane vieme, že tieto represívne opatrenia výrazne ohrozujú právo na azyl v Európe jednotlivcov, ktorí z dôvodu zvýšenia počtu monitorovacích a iných prekážok podnikajú čoraz nebezpečnejšie výpravy. Na druhej strane by sa Európa mohla konečne pýšiť skutočne zosúladenými azylovými postupmi založenými na poskytovaní riadnych záruk žiadateľom o azyl.

Vidíme, že členské štáty majú veľký odpor k azylovému balíku a že majú tendenciu zachovať vnútroštátne postupy. Tento odpor sa hlasno ozýva v argumentoch v súvislosti s rozpočtovými nákladmi takejto spoločnej politiky, ktoré by vraj boli vzhľadom na krízu neudržateľné. Napriek tomu má Európa obrovskú zodpovednosť, pokiaľ ide o azyl.

Mali by sme zdôrazniť to, že doteraz často práve tretie krajiny, ktoré sú chudobnejšie ako my, zohrali svoju úlohu pri prijímaní utečencov. Dúfajme preto, že tento azylový balík bude rovnako úspešný ako úrad pre azyl a že jeho úspech príde rýchlo, pretože je nutné konať.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, právo na azyl je jednou za najzákladnejších hodnôt Európskej únie a nikto sa ho neopováži verejne spochybniť vo svojom vystúpení. Napriek tomu však skutočný stav európskych politík a politík členských štátov v tejto oblasti vyvoláva otázky.

V roku 1999 začala Európska únia zosúlaďovať politiky v tejto oblasti a v súčasnosti sa zdá, že je spokojná s ohromným poklesom počtu žiadateľov o azyl. My z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice by sme s tým tiež mohli byť spokojní, ak by toto číslo odrážalo zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv na celom svete. Všetci vieme, že to tak nie je. Ak to bude potrebné, naše rozpravy vo štvrtok poobede to preukážu.

Predovšetkým od roku 2004 sme svedkami harmonizácie smerom nadol, pokiaľ ide o postupy a podmienky prijímania žiadateľov o azyl. Medzi postupmi v jednotlivých krajinách sú významné rozdiely a vieme, že niektoré žiadosti sa vybavujú pomocou outsourcingu a že niektorí žiadatelia o azyl dnes dokonca nemajú ani možnosť podať žiadosť a azyl. Cena za najvýraznejšie zníženie počtu žiadostí o azyl patrí znova Francúzsku. Ako aktivistka v oblasti ľudských práv vo Francúzsku dobre viem, čo viedlo k týmto výsledkom. Stačí len raz sprevádzať žiadateľa o azyl na Francúzsky úrad pre ochranu utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti a budete vedieť, prečo je to tak. Je neznesiteľné vidieť spôsob, akým od týchto mužov a žien žiadajú, aby predložili dôkazy o mučení, ktoré podstúpili.

Návrh, ktorý dnes skúmame, sa preto javí ako závan čerstvého vzduchu. Pomáha zlepšiť zavádzanie európskeho systému v oblasti práva na azyl. Jeho cieľom je podporiť praktickú spoluprácu medzi členským štátmi predovšetkým prostredníctvom zlepšovania prístupu k presným informáciám o krajinách pôvodu a to je dobrá vec. Väčšinu návrhov Parlamentu v prvom čítaní Rada prijala. Vieme, že tento výsledok dlhujeme hlavne švédskemu predsedníctvu, a sme mu vďační. Dodala by som, že podľa mňa je Švédsko vzorom, a veľmi by som chcela, aby aj ostatné štáty nasledovali jeho príklad v tejto oblasti.

Našu spravodajkyňu sme podporili v prvom aj druhom čítaní vo výbore a aj jej by som rada zablahoželala a poďakovala. Urobíme to aj na plenárnom zasadnutí a vyjadrujeme úprimnú nádej, že tento malý krok vpred bude novým zlomovým bodom európskej politiky v tejto oblasti. Dúfame, že namiesto toho, aby sa Európa uzavrela v pevnosti Európa, ako sa to odvažujeme nazývať v Parlamente, budeme môcť privítať mužov a ženy s právom na azyl, ako sa to uvádza v medzinárodných zmluvách a v Európskom dohovore o ľudských právach, ktorý budeme čoskoro ratifikovať.

  Mario Borghezio, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, počul som návrh, aby sa toto opatrenie zakladalo na solidarite. Podľa môjho skromného názoru tu ešte niečo chýba – a to niečo je bezpečnosť.

Stačí sa porozprávať s tými, ktorých sa tieto veci týkajú, napríklad políciou – v tejto súvislosti som mal to šťastie a cestoval som s členmi orgánov činných v trestnom konaní, karabiniermi z oddelenia v Turíne, ktorých by som chcel menovať, pánmi Romaninim a Tavanom. Potvrdili mi, že v mnohých prípadoch sa títo žiadatelia o azyl preukazujú falošnými preukazmi a dokladmi. O takýchto prípadoch informovali rôzne policajné zložky a iné orgány.

Nebol by dobrý nápad pozrieť sa na túto vec aj z bezpečnostného hľadiska? Myslím si, že v tomto dokumente sa veľmi nehovorí o otázke bezpečnosti, ale je veľmi dôležitá, pretože nesmieme poškvrniť dôležitú zásadu, dôležitú inštitúciu s takou veľkou humanitárnou hodnotou, inými slovami právo na azyl, špinavými záujmami tých, ktorí obchodujú s nezákonnými prisťahovalcami a ktorí často používajú azyl na pašovanie ľudí, ktorí nemajú žiadne práva ani vzťahy s tými, ktorí sú naozaj prenasledovaní.

Po druhé, článok 2 nariadenia uvádza, že úrad bude zjednodušovať, koordinovať a posilňovať praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi v mnohých aspektoch azylu a pomôže zlepšiť zavádzanie spoločného európskeho azylového systému vrátane jeho vonkajších rozmerov. Článok 7 by to mal konkretizovať, ale robí to len veľmi neurčito. Uvádza sa v ňom, že úrad môže vytvoriť postupy spolupráce s tretími krajinami, pokiaľ ide o technické aspekty.

Som presvedčený, že musíme zájsť oveľa ďalej, a čudujem sa, prečo napriek tomu, že to mnohí vrátane nás navrhujú, nikto nehovorí o návrhu zriadenia týchto úradov aj v tretích krajinách ani tento návrh neskúma. Čo tomu bráni? Myslím si, že je veľmi dôležité filtrovať – čiastočne s cieľom odľahčiť pracovnú záťaž a situáciu krajín, ktoré sa tým musia zaoberať priamejšie. Niekto hovoril o potrebách týchto krajín, ale tieto krajiny musíme podporiť a som presvedčený, že úrady by sa mali zriadiť v tretích krajinách, napríklad v severnej Afrike, v subsaharskej oblasti, kde je najviac žiadostí o azyl a žiadateľov o azyl.

Tu musíme filtrovať – možno prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá by vykonávala činnosti, pri ktorých by niektoré rozvíjajúce sa krajiny prevzali časť zodpovednosti. Musíme im poskytnúť pocit zodpovednosti, pokiaľ ide o azylovú otázku.

Som presvedčený, že tieto otázky sú veľmi dôležité a že by sme ich nemali zanedbávať. Nemali by sme ani ignorovať potreby európskych stredozemských krajín, na ktoré majú tieto veci vplyv. Nestačí o nich rozprávať a poslať tam zopár úradníkov – v Taliansku už máme vlastných byrokratov. Na riešenie tejto situácie potrebujeme peniaze, zdroje a skutočnú podporu.

Už bolo povedané, že vo Švédsku to ide veľmi dobre. Môže to tak byť, ale Švédsko je veľmi ďaleko od potrieb Malty, Talianska, Francúzska a Stredozemia. V tom spočíva problém a musí sa riešiť – a my musíme zabezpečiť, aby za to boli zodpovedné štáty Európskej únie. Výsady a bremená idú ruka v ruke. Keďže máme bremeno, mali by sme mať aj prostriedky na jeho zvládnutie.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, určite nie je zlý nápad uplatňovať nariadenia o azyle jednotne s cieľom obmedziť druhotné prisťahovalectvo v rámci EÚ a podporiť členské štáty s veľmi vysokým prílevom žiadateľov o azyl. Existujú však vážne pochybnosti, či je na dosiahnutie zlepšenia potrebné zriadiť tento podporný úrad a či úrad nebude príliš zasahovať do právomocí členských štátov.

Zriadenie tejto agentúry je ďalším krokom k centralizácii azylovej politiky EÚ. Cieľom je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany na základe krokov najštedrejších členských štátov, napríklad Rakúska. Existujúce rozdiely sa plánujú odstrániť tak, že štedrejšie krajiny budú pokračovať rovnakým smerom a ostatné urobia potrebné zmeny. To všetko je veľmi pekné, ale zriaďovanie veľkého počtu nových agentúr EÚ (ich počet sa od roku 2000 strojnásobil) a rozširovanie ich právomocí je v zjavnom rozpore so snahou lisabonskej stratégie zaviesť viac deregulácie a subsidiarity.

Som presvedčený, že cieľ migračnej cirkulácie, o ktorom sa toľko diskutuje – trochu sem, trochu tam, občas niekam inam –, je úplne nesprávny. V praxi nefunguje a migračná cirkulácia sa často zmení na trvalú migráciu. Samozrejme, možno kritizovať aj iné veci. Zavádzajú sa nereálne podmienky zadržiavania pred deportáciou na úkor bezpečnosti a na úkor našej exekutívy. Výsledkom rozšírenia pojmu rodina, ktorý pokrýva každého vrátane starých mám, bude ďalší prílev migrantov a zlepšenie prístupu na pracovný trh počas obdobia vysokej nezamestnanosti neudržateľný.

Nebude možné financovať rozšírenie základného sociálneho zabezpečenia na rovnakej úrovni ako napríklad v Rakúsku a Nemecku. Nový podporný úrad pre azyl preto nedokáže splniť svoj účel a nemal by sa zriadiť. Musíme vytvoriť spoločnú azylovú stratégiu od nuly, pretože to, čo navrhujete, nebude v dotknutých krajinách fungovať.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl je naozaj mimoriadne dôležité, a preto považujem za symbolicky dôležité zriadiť ho na Malte, v krajine na juhu Európy, ktorá je pod veľkým tlakom žiadateľov o azyl, a tiež v rámci problémov nezákonného prisťahovalectva.

Je veľmi dôležité ďalej posilňovať a koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti azylu a napokon sa pokúsiť dosiahnuť jednotný prístup vychádzajúci z rôznych vnútroštátnych postupov predovšetkým vzhľadom na to, že si všetci uvedomujeme existujúce obrovské rozdiely. Napríklad – túto informáciu má Komisia k dispozícii, ale som presvedčený, že o nej už vie – žiadateľ o azyl z Iraku má šancu 71 %, že jeho žiadosť bude schválená v jednom členskom štáte, ale len 2 % šancu v inom členskom štáte. Samozrejme, medzi členskými štátmi vznikajú aj iné problémy.

Nariadenie Dublin II nevyhnutne zaťaží niektoré členské štáty viac ako iné a, samozrejme, tento podporný úrad bude podporovať aj mechanizmy solidarity dostupné prostredníctvom Európskeho fondu pre utečencov. Mám na mysli dopravu a premiestňovanie utečencov z tretích krajín v Európe a takzvané vnútorné presídľovanie utečencov.

Pokiaľ ide o presídľovanie z tretích krajín, robíme malé pokroky, ale postupujeme dopredu. Pokiaľ však ide o vnútorné presídľovanie utečencov, chcel by som zdôrazniť, že napriek tomu, že všetci uznávame, že niektoré členské štáty, hlavne v južnej Európe, sú zaťažené viac ako iné, nepredložili sme žiadny konkrétny návrh. V týchto otázkach nemáme žiadnu iniciatívu. Čakáme na návrhy Komisie. Poslali sme tiež list v tejto veci v rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a, ak už nič iné, musíme byť v týchto otázkach odvážnejší, pretože tlaky sú veľké.

Na záver by som chcel povedať, že je veľmi dôležité vytvoriť v Európskej únii mechanizmy na prijímanie utečencov, na prijímanie žiadateľov o azyl nielen z humanitárnych dôvodov a z dôvodov, o ktorých už hovorili mnohí poslanci, ale aj preto, aby sme dokázali bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu. Každému, kto hľadá lepší domov, lepšiu budúcnosť, musíme dať signál, že ak si v Európe zvolí zákonnú cestu, má v konečnom dôsledku väčšiu šancu, ako keby si zvolil cestu nezákonného prisťahovalectva, ktoré, žiaľ, vytvára obrovský tlak.

  John Bufton (EFD). – Vážený pán predsedajúci, zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl je v úplnom rozpore s britskou výnimkou typu „opt-out“ o prisťahovalectve a je tiež v rozpore s odmietnutím schengenského acquis zo strany Spojeného kráľovstva. Návrh vynaložiť 40 miliónov EUR na zriadenie a personálne obsadenie celého úradu na Malte, ktorý sa bude zaoberať žiadateľmi o azyl v celej EÚ, naznačuje, že Komisia chce prijímať rozhodnutia, ktoré by mali prijímať národné vlády.

Akákoľvek spoločná európska azylová politika ohrozuje britskú suverenitu v oblasti hraničnej kontroly. Opakované výzvy, aby Spojené kráľovstvo mohlo rozhodovať, kto príde do krajiny a odíde z nej a koho môžeme prijať, vyplývajú z toho, že máme obrovský populačný problém, ktorý sa úplne odlišuje od situácie inde v Európe.

Komisia neponúka pomoc a podporu, keď má Spojené kráľovstvo problémy. Namiesto toho vezme peniaze britských daňových poplatníkov, aby pokryla náklady na prijímanie rozhodnutí za nás. Sumu 40 miliónov EUR by bolo lepšie vynaložiť na budovanie nových škôl, nemocníc a domov v Spojenom kráľovstve, ako aj na zabezpečenie kľúčových služieb, napríklad čistej vody, ktoré sú zúfalo potrebné, ak máme naďalej poskytovať náležitú kvalitu života pre všetkých na úrovni takzvaného prvého sveta.

Jedno zo štyroch detí sa narodí matkám, ktoré sa nenarodili v Spojenom kráľovstve. Ide o 170 000 detí ročne. Kde sú peniaze, ktoré britskému daňovému poplatníkovi pomôžu si to všetko dovoliť? Vo vašich vreckách alebo sa míňajú na zriadenie nového azylového úradu, ktorý nepochybne vytvorí ešte väčší tlak na Spojené kráľovstvo?

V našich predvolebných kampaniach všetky strany Spojeného kráľovstva sľubujú, že s prisťahovalectvom niečo urobia, pretože naši ľudia žiadajú, aby sa niečo urobilo. Čo však môže Westminster robiť, pokiaľ sme v EÚ, keď presne v rovnakom čase chce Európska komisia prevziať všetky právomoci súvisiace so žiadateľmi o azyl?

Táto Komisia opäť ukázala iba ignoranciu želaní a potrieb občanov Spojeného kráľovstva. Má Komisia v úmysle zrušiť výnimku Spojeného kráľovstva typu „opt-out“ aj v tejto oblasti? Naši ľudia si zaslúžia vašu úprimnosť, pretože táto vec je pre nich mimoriadne dôležitá. Vy by ste ich mali zastupovať a oni si zaslúžia vedieť, čo plánujete.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, nesmieme za solidaritu skrývať úrad, ktorý musí podporiť postup vytvárania skutočných podmienok pre žiadateľov o azyl.

Sme presvedčení, že je dôležitý a užitočný, ale musí na jednej strane zabezpečiť, aby tí, ktorí majú skutočne právo na azyl, dostali azyl rýchlejšie, a na druhej strane musí rázne konať, pokiaľ ide o tých, ktorí potrebné práva nemajú a pokúšajú sa tento systém zneužiť, pretože je jasné, že nie všetci, ktorí majú právo na azyl, azyl dostanú.

Chcel by som veľmi stručne zopakovať tvrdenia pána Borghezia: niektoré krajiny, ako napríklad Taliansko, predovšetkým južné Taliansko, odkiaľ pochádzam, poskytujú prisťahovalcom prirodzené vstupné trasy a dostávajú množstvo žiadostí o azyl pre ich historickú tradíciu prijímania prisťahovalcov.

Za to musí prevziať zodpovednosť Európa a Európska únia musí zamerať pozornosť a úsilie – vrátane svojho hospodárskeho úsilia – na oblasti, kam prichádza najviac prisťahovalcov.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som vďačná za pevnú podporu zriadenia tejto agentúry od väčšiny tohto pléna. Ako viete, členské štáty jednomyseľne žiadali zriadenie tejto agentúry, dokonca aj tie s výnimkou typu „opt-out“, ktoré vedia, že Komisia nemá v úmysle nútiť k zmenám výnimky typu „opt-out“ v Spojenom kráľovstve. O tom rozhodnú občania Spojeného kráľovstva.

Toto plénum však pevne podporuje túto agentúru a som veľmi rada, že sa teraz zriadi. Vieme, že hlavne v niektorých ročných obdobiach sú krajiny v Stredozemí pod veľkým tlakom, a táto agentúra môže poskytnúť pomoc a podporu. Migranti prichádzajú aj do severnej, východnej, západnej a strednej Európy, takže táto agentúra je pre celú Európu, hoci jej umiestnenie do Valetty nie je náhoda.

Nie je to len ďalšia agentúra. V skutočnosti ide o základný kameň budovania spoločného azylového systému a bude dôležitým nástrojom na podporu členských štátov, na pomoc pri tvorbe postupov a spoločných noriem a na podporu členských štátov pod osobitným tlakom. Bude zhromažďovať informácie, vytvorí portál, bude mať odborníkov a pod. V konečnom dôsledku budú môcť stále členské štáty rozhodnúť, kto môže ostať, ale určité postupy treba zosúladiť.

Ako niektorí z vás povedali, je to súčasť vytvorenia spoločného azylového systému v Európe. Toto je len jedna časť – myslím si, že pani spravodajkyňa povedala, že sme na mŕtvom bode, pokiaľ ide o zvyšok azylového balíka. Komisia počíta s pomocou a podporou Európskeho parlamentu pri napredovaní v týchto otázkach, aby sme mohli v nie príliš vzdialenej budúcnosti naozaj zaviesť spoločnú azylovú politiku v Európskej únii.

  Jean Lambert, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som využiť príležitosť a vyjasniť jednu či dve otázky, ktoré sa objavili, hoci je škoda, že niektorí z tých, ktorí ich položili, tu už nie sú, aby si vypočuli odpovede.

Azylové povinnosti sú jasne stanovené v medzinárodných dohovoroch, ktoré všetky členské štáty podpísali jednotlivo. Nie je to to isté ako prisťahovalecká politika a ľudia by si naozaj mali uvedomiť rozdiel.

Tým, ktorých znepokojujú peniaze, chcem povedať – ak smiem uviesť stranícko-politickú a národno-politickú poznámku –, že keby niektoré naše členské štáty prestali vytvárať žiadateľov o azyl z Iraku a Afganistanu, som si istá, že by sme mohli ušetriť oveľa viac peňazí a tiež ušetriť ľuďom oveľa viac utrpenia.

Pokiaľ ide o niektoré iné uvedené pripomienky, dúfame, že zvýšenie kvality systému v určitých členských štátoch bude viesť k zvýšeniu dôvery medzi členskými štátmi a odblokovaniu niektorých iných častí azylového systému a pomôže členským štátom cítiť podporu pri znášaní ich osobitných bremien. Ako upozornili aj iní, zatiaľ čo niektoré naše členské štáty sú pod značným geografickým tlakom prílevu migrantov, mnoho nadmerne zaťažených krajín vlastne vôbec nie je v Európskej únii, ale inde.

Veľmi ma zaujalo vystúpenie kolegu poslanca, ktorý argumentoval za dodatočnú podporu v týchto krajinách, pokiaľ ide o podporný úrad pre azyl, ale obávam sa, že som nepostrehla pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré na túto tému predložil.

Chcela by som tiež objasniť, že úlohou podporného úradu pre azyl nie je určiť status – nepreberá úlohu členských štátov v tejto oblasti.

Celkovo vítam milé poznámky kolegov poslancov, vítam aktívnu účasť tých, ktorí mi s touto správou veľmi pomohli, a som si istá, že sa všetci tešíme – alebo aspoň väčšina z nás – na to, že budeme vo Vallette pri prestrihnutí pásky na podpornom úrade pre azyl a že budeme môcť začať pracovať.

  Predsedajúci. – Chystám sa ukončiť rozpravu. Neurobím to však bez toho, aby som s veľmi dobrým pocitom nepovedal, že som dojatý z toho, že osoba, ktorá tejto rozprave predsedala, využila právo na azyl pre štedrosť a pohostinnosť vlád a ľudí z Francúzska, Rakúska a Belgicka, ktorých by som si dnes tu chcel uctiť poďakovaním, pretože vďačnosť nie je časovo obmedzená, hoci sa stalo pred viac ako 40 rokmi.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční počas zasadnutia v prvom májovom týždni.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl je mimoriadne dôležitý krok smerom k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému, ktorý je ustanovený v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle a v Štokholmskom programe.

Úrad pomôže zlepšiť spoluprácu medzi európskymi inštitúciami, miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou a identifikuje spoločné postupy v oblasti azylu. Som si istý, že to zblíži stanoviská členských štátov v súvislosti s politikami v oblasti azylu. Táto vec je absolútna nevyhnutnosť vzhľadom na to, že niektoré členské štáty sa stretávajú s veľkým prílevom žiadateľov o azyl. Medzi členskými štátmi je tiež potrebná spolupráca a solidarita nielen preto, aby týmto krajinám pomohli zvládnuť problémy, s ktorými sa stretávajú, ale aj preto, aby sa zlepšil spoločný európsky azylový systém.

Musím spomenúť, že tento systém bude z právneho a praktického hľadiska založený na úplnom, celkovom uplatňovaní Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.