Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 6. mája 2010 - Brusel

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

(Rokovanie sa začalo o 9.05 hod.)

2. Kirgizsko (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

3. Európska investičná banka (EIB) – Výročná správa za rok 2008 (rozprava)

  Predsedajúci. – Prvým bodom programu je správa (A7-0062/2010) pána Deutscha v mene Výboru pre kontrolu rozpočtu o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2008 (2009/2166 (INI)).

  Tamás Deutsch, spravodajca. – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán prezident Maystadt, Európska investičná banka – Výročná správa za rok 2008. To je názov bodu programu, o ktorom momentálne rokujeme. Táto správa však obsahuje omnoho viac ako len analýzu činnosti Európskej investičnej banky pred dvomi rokmi.

Dámy a páni, počúvame to deň čo deň a domnievam sa, že treba opäť zdôrazniť, že Únia sa dostala na koniec jednej éry a na začiatok novej. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy približne pred šiestimi mesiacmi na jednej strane a globálna finančná a hospodárska kríza, jej dosahy a reakcia Európskej únie na strane druhej s definitívnou platnosťou znamenajú, že sme v živote Únie dospeli na koniec jednej éry a na začiatok novej.

Inými slovami, v druhom desaťročí 21. storočia začala nová éra života Európskej únie. Táto správa bola vytvorená v tejto novej ére a som presvedčený, že Európsky parlament a Európska investičná banka budú musieť odpovedať na najdôležitejšie otázky a problémy tejto novej éry. Správa sa týka činnosti banky, finančnej inštitúcie pred dvomi rokmi a je nezvyčajné, že môžeme povedať, že napriek okolnostiam globálnej finančnej a hospodárskej krízy je možné oceniť činnosť tejto banky, tejto finančnej inštitúcie. Pred dvomi rokmi Európska investičná banka reagovala rýchlo a účinne na začínajúcu globálnu finančnú a hospodársku krízu posilnením svojich úverových činností, predovšetkým zvýšením pôžičiek pre malé a stredné podniky a tiež účasťou na realizácii plánu hospodárskej obnovy Európskej únie s využitím všetkých svojich dostupných kapacít.

Lisabonská zmluva nadobudla platnosť pred šiestimi mesiacmi. To poskytuje prostriedky a možnosti na ďalšie posilnenie procesu obnovy organizačnej, dozornej a vnútornej štruktúry Európskej investičnej banky. Banka urobila v tejto súvislosti významný pokrok už v roku 2008, teda ešte pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Rovnako je pozoruhodné, že Európska investičná banka sa vedome pripravuje na finančný výhľad Európskej únie po roku 2014 s možnosťou podieľať sa na financovaní makroregionálnych stratégií a podporovať rozvoj vidieka, nové zdroje energie, ekologické investície a rozvoj infraštruktúry. Ďalší aspekt, ktorý považujeme za dôležitý, a preto sa nachádza aj v správe, je, že Európska investičná banka by sa mala podieľať na financovaní stratégie EÚ 2020, ktorá sa zameriava na vytváranie pracovných miest, pred jej ratifikáciou. Vlastne to bol práve úmysel podporiť vytváranie pracovných miest, ktorý viedol Európsku investičnú banku k financovaniu malých a stredných podnikov.

Nakoniec by som chcel upriamiť vašu pozornosť na dve veci. Považujem za kľúčové, aby Európska investičná banka pokračovala v podpore odstraňovania rozdielov z hľadiska infraštruktúry v rámci Európskej únie. Je dôležité podporiť programy, ktoré pomáhajú vyvažovať štandardy infraštruktúry v rámci EÚ.

V neposlednom rade chcem povedať, že v uplynulých rokoch mala Európska investičná banka vždy podporu Európskeho parlamentu potrebnú na svoju činnosť. Vzhľadom na prípravné práce vykonané v priebehu posledných niekoľkých mesiacov som presvedčený, že aj s konštruktívnou kritikou, ktorá je súčasťou tejto správy, bude banka naďalej dostávať podporu Európskeho parlamentu potrebnú na svoju činnosť. Ďakujem za pozornosť a so záujmom sa teším na rozpravu.

  Philippe Maystadt, prezident Európskej investičnej banky. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv by som vám rád poďakoval za to, že ste ma poctili pozvaním vystúpiť v pléne. Pokračuje tak tradícia, ktorá začala pred niekoľkými rokmi.

Chcel by som začať poďakovaním spravodajcovi pánovi Deutschovi za správu vysokej kvality.

Ocenil som najmä skutočnosť, že pán Deutsch, ako aj ďalší členovia výboru pán Berman a pán Kalfin, si dali námahu prísť do Európskej investičnej banky a položiť niekoľko veľmi konkrétnych otázok. Vítam túto skvelú spoluprácu s Parlamentom.

V skutočnosti je Európska investičná banka jedinou medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorá sa dobrovoľne zodpovedá parlamentnej inštitúcii. Domnievam sa, že je to skvelá vec. Podľa môjho názoru je posilnenie dialógu s Európskym parlamentom v skutočnosti absolútne rozhodujúce z hľadiska plnenia našej úlohy, našej špecifickej misie byť bankou, ale nie obyčajnou, ale slúžiacou politike Európskej únie.

Ako už povedal pán Deutsch, práve to sme sa veľmi snažili robiť v reakcii na krízu.

V septembri roku 2008 po krachu banky Lehman Brothers nás Rada Ecofin požiadala o zvýšenie objemu pôžičiek reálnej ekonomike. Zareagovali sme na túto požiadavku Rady a pustili sme sa do práce a myslím si, že môžem povedať, že sme naozaj splnili svoje záväzky, pretože v roku 2009 narástol objem našich pôžičiek z 58 miliárd na 79 miliárd. Objem našich pôžičiek v Európskej únii teda stúpol o 37 %.

Tento nárast sa týkal predovšetkým troch odvetví, ktoré, ako nám povedali Rada a Parlament, boli prioritami.

Prvou úlohou bolo vyvinúť mimoriadne úsilie v prípade krajín a regiónov, ktoré kríza postihla najťažšie. Tento nárast sa vo veľkej miere týka takzvaných konvergenčných regiónov a najmä niektorých krajín, ktoré mali v roku 2009 mimoriadne ťažkosti. Nikdy predtým sme teda neposkytli toľko pôžičiek krajinám ako Maďarsko, Litva či Rumunsko. To navyše vysvetľuje aj to, prečo tento rok vyvinieme osobitné úsilie v prípade Grécka. Minulý týždeň som bol v Aténach a s gréckou vládou sme sa dohodli, že výrazne zvýšime objem našich pôžičiek v Grécku, čo je znakom podpory a príspevku k všeobecnému úsiliu postaviť grécke hospodárstvo späť na nohy.

Druhou prioritnou oblasťou je podpora malých a stredných podnikov. Zvýšili sme pôžičky bankám, aby mohli naďalej požičiavať malým a stredným podnikom, a to s použitím nového produktu, ktorý nám umožní lepšie kontrolovať reálne používanie finančných prostriedkov, ktoré požičiavame. V minulom roku sme bankám požičali viac ako 12 miliárd EUR pre malé a stredné podniky.

Treťou oblasťou, o ktorej prioritnú podporu sme boli požiadaní, je boj proti zmene klímy. V minulom roku sme poskytli takmer 17 miliárd EUR na financovanie projektov, ktoré priamo prispievajú k znižovaniu objemu emisií skleníkových plynov.

Myslím si, že môžem povedať, že v roku 2009 sme dosiahli to, čo sa od nás očakávalo, inými slovami, prispeli sme k plánu hospodárskej obnovy Európskej únie.

Takýmto spôsobom musíme, samozrejme, pokračovať a stručne by som sa chcel zmieniť o troch hlavných úlohách, ktoré nás čakajú v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.

Prvou je, ako váš spravodajca veľmi správne zdôraznil, naďalej pomáhať pri presadzovaní priorít Európskej únie. To teda znamená, že ako EIB musíme prispieť k realizácii stratégie EÚ do roku 2020. Ako viete, Komisia spustila túto novú stratégiu, o ktorej sa momentálne rokuje v Rade a v Parlamente. EIB je pripravená podieľať sa na nej, a to najmä pomocou inovatívnych finančných nástrojov, ktoré nám umožnia zvýšiť vplyv niektorých fondov z európskeho rozpočtu. Ide teda o spoločné nástroje Komisie a banky, ktoré by sme chceli zaviesť.

Druhou veľkou úlohou, ktorá pred nami stojí, je obnova externých mandátov EIB. Budeme mať príležitosť diskutovať o tom s Parlamentom. Komisia práve predstavila návrh, ktorý je plne v súlade so správou tzv. výboru múdrych, ktorému predsedá pán Camdessus. Kľúčovým prvkom tohto návrhu je ešte viac zefektívniť systém. Ako viete, využívame záruku Európskej únie v súvislosti s operáciami, ktoré patria do rámca jej externých mandátov. Cieľom teda je využiť ich najlepšie, ako vieme, a Komisia navrhuje zjednodušenie, harmonizáciu našich externých mandátov. Komisia tiež navrhuje vyčleniť sumu 2 miliardy EUR, ktorá bola odložená, na projekty zamerané na boj proti zmene klímy.

Tým sa dostávam k tretej úlohe, ktorú chcem vyzdvihnúť: potrebe, aby Európska investičná banka spolu s ďalšími inštitúciami prispievali predovšetkým k splneniu záväzku, ktorý si Európska únia dala v Kodani. Ako viete, Európska únia si dala niekoľko významných záväzkov v súvislosti s podporou takzvaného zrýchleného financovania. Myslíme si, že EIB, ktorá má nespochybniteľné skúsenosti s týmito vecami, môže v tejto súvislosti významne prispieť. Preto sme navrhli, že spolu s ďalšími vnútroštátnymi finančnými inštitúciami budeme pracovať na vytvorení siete, európskej platformy, ktorá by koordinovala, a teda optimalizovala, financovanie projektov v rozvojových krajinách. Francúzska rozvojová agentúra a nemecká banka KfW už prejavili záujem o túto iniciatívu a dúfam, že spolu s Komisiou sa nám podarí dokončiť tento nástroj v priebehu niekoľkých týždňov.

Pán predsedajúci, dámy a páni, toto sú tri hlavné úlohy, ktoré nás čakajú v nasledujúcich mesiacoch a rokoch, na ktoré som chcel upriamiť vašu pozornosť.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v mene Komisie chcem poďakovať pánovi Deutschovi za skvelú správu a tiež privítať prezidenta Philippa Maystadta vo vašom pléne a zablahoželať mu k obrovskému úsiliu, ktoré EIB vynaložila v boji proti hospodárskej kríze a na podporu plánu obnovy EÚ.

V mimoriadnej situácii sme sa na banku obrátili s mimoriadnou žiadosťou a tá okamžite zareagovala urýchlením poskytovania pôžičiek v rekordných výškach. Vďaka svojej vynikajúcej finančnej situácii bola schopná urobiť to dokonca aj v čase, keď bolo náročné získať finančné prostriedky na trhoch.

Zvýšené objemy sa sústredili najmä do tých oblastí, ktoré sme považovali za prioritu – a verím, že Parlament súhlasí s týmto názorom –, najmä do malých a stredných podnikov, energetiky a oblasti zmeny klímy, ako aj do investícií do konvergenčných regiónov Únie, ktoré mimoriadne ťažko zasiahol hospodársky útlm. EIB navyše v spoločnej iniciatíve s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Svetovou bankou dokázala zvýšiť podporu finančného sektora v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sa takisto nachádzajú v mimoriadne náročnej situácii.

EIB bude zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri realizácii stratégie EÚ do roku 2020 z hľadiska investícií do infraštruktúry, ekologických technológií, inovácií a MSP.

Pripravujeme tiež základy pre posilnenie kombinovaného používania grantov EÚ s finančnými nástrojmi EIB v rámci aj mimo Únie, a to aj v konvergenčných regiónoch, kde môže EIB zohrať dôležitú úlohu pri zlepšovaní čerpania štrukturálnych fondov.

V oblasti vonkajšej činnosti som veľmi spokojný s hodnotením v polovici obdobia externého mandátu EIB, ktoré podporila aj správa pána Camdessusa, v ktorej sa uvádza, že EÚ zaručí, aby EIB bola účinným a silným nástrojom s veľkým finančným a politickým vplyvom.

Správa pána Camdessusa, ktorá vychádza z uznesenia Parlamentu o výročných správach o EIB a EBOR za rok 2007, tiež obsahovala viacero dobrých nápadov v súvislosti s väčším zosúladením vonkajšej činnosti EIB s politikou EÚ a s tým, ako posilniť spoluprácu medzi EIB a EBOR.

Parlament vyzval na lepšie vzájomné porozumenie medzi týmito dvoma bankami. Veľmi ma potešilo, že EIB a EBOR dosiahli dohodu o spolupráci v krajinách spoločného pôsobenia. To bude predstavovať základ všeobecnejšej trojstrannej dohody s Komisiou, ktorá nahradí jestvujúce regionálne dohody.

Hlavným výsledkom hodnotenia v polovici obdobia je legislatívny návrh, ktorý Komisia práve predložila Parlamentu a Rade, na zmenu a doplnenie mandátu EIB počas zvyšku aktuálneho finančného výhľadu.

Verím, že ho budete považovať za kvalitný a vyvážený návrh, ktorý zohľadňuje odporúčania a obavy Parlamentu. Jeho cieľom je posilniť zameranie externého mandátu na kľúčové oblasti politiky, s ktorými má EIB bohaté skúsenosti, najmä v oblasti zmeny klímy, sociálnej a hospodárskej infraštruktúry a rozvoja miestneho súkromného sektora, a klásť väčší dôraz na aspekty rozvoja pri financovaní zo zdrojov EIB.

Na záver chcem teda povedať, že sa tešíme na konštruktívne a produktívne diskusie s vami a s Radou o tomto návrhu v nasledujúcich mesiacoch. Veríme, že opäť dôjde k dohode už pri prvom čítaní, aby bola v súvislosti s externým mandátom aj naďalej zaručená právna stabilita, čo nám umožní účinne a efektívne plniť ciele vonkajšej politiky EÚ.

  Edit Bauer, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. – (HU) Dámy a páni, Výbor pre hospodárske a menové veci vo svojom stanovisku k správe uviedol, že Európska investičná banka si počínala dobre v krízovom riadení v roku 2008.

Čo môžeme očakávať od investičnej banky počas krízy? V prvom rade to, aby kompenzovala pokles úverových činností komerčných bánk vytváraním likvidity. Možno povedať, že EIB nepretržite od roku 2008 zvyšovala objem pôžičiek s výhodnými úrokovými podmienkami a snažila sa sprístupniť dodatočnú ročnú sumu 15 miliárd EUR v podobe ďalších finančných prostriedkov pre malé a stredné podniky v rokoch 2009 a 2010.

Prečo je to také dôležité? Samozrejme preto, lebo tieto podniky sa najviac podieľajú na tvorbe pracovných miest a v súčasnosti práve otázky zamestnanosti predstavujú naše najväčšie problémy v Európe. Musíme vytvárať pracovné miesta.

Banka si v tejto súvislosti dobre počínala aj z hľadiska reštrukturalizácie niektorých cieľových oblastí. Banka sa vo veľkej miere zamerala na malé a stredné podniky a pomohla im čo najskôr nájsť pevnú pôdu pod nohami. Výbor odporúča pánovi prezidentovi Maystadtovi tri oblasti, v ktorých by činnosť banky mohla byť ešte efektívnejšia alebo transparentnejšia.

V prvom rade by sa banka mala ešte viac sústrediť na krajiny, ktoré kríza postihla najťažšie, a tým ešte viac zvýšiť vnútornú súdržnosť v rámci Únie. Po druhé, banka by s cieľom financovania malých a stredných podnikov mala uzatvárať dohody o partnerstve nielen s veľkými komerčnými bankami, ale mala by do týchto partnerstiev zahrnúť aj regionálne banky a sporiteľne, pretože tieto finančné inštitúcie najlepšie poznajú trhy. A po tretie, domnievame sa, že je kľúčové, aby boli finančné inštitúcie, ktoré sú súčasťou partnerstiev, povinné previesť financovaným MSP aspoň 20 % zo ziskov z úplného 50 % financovania z EIB, teda inými slovami, vyššie percento, ako je požadované dnešnými zmluvami.

Celkovo môžeme povedať, že EIB si počínala dobre a stále je v popredí z hľadiska poskytovania primeranej odpovede na krízu, bude však potrebné ďalšie spoločné úsilie s cieľom skvalitniť pôsobenie Európskej komisie a Európskej investičnej banky, najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest.

  Karin Kadenbach, spravodajkyňa Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Rehn, v mene Výboru pre regionálny rozvoj chcem v prvom rade vyjadriť vďaku za správu a tiež poďakovať pánovi spravodajcovi.

Výbor víta vysoký pomer kapitálovej primeranosti Európskej investičnej banky (EIB). Teší nás, že hospodárska a sociálna súdržnosť a konvergencia a najmä pilier konvergencie v rámci politiky súdržnosti EÚ predstavujú hlavný cieľ EIB. Veľmi si tiež ceníme príspevok EIB k dosiahnutiu cieľov konvergencie vo forme poskytnutia pôžičiek v sume 21 miliárd EUR, teda 41 % z celkového objemu pôžičiek EIB v rámci EÚ, na projekty zamerané na konvergenciu.

Ďalej by som chcela vyzdvihnúť pridanú hodnotu činnosti v spolupráci s Komisiou a stratégiu EIB v súvislosti s poskytnutím dodatočnej podpory a vplyvu zásahom prostredníctvom štrukturálnych fondov.

  Jean-Pierre Audy, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade vás chcem, pán prezident Maystadt, privítať a povedať vám, akú mám radosť, že vás opäť vidím, pretože pred nejakým časom som pracoval na rovnakej správe. Chcem tiež privítať pána komisára a povedať pánovi spravodajcovi a spravodajcom z ostatných skupín, že vykonali úžasnú prácu, a aj ich chcem privítať.

Pán predsedajúci, je poľutovaniahodné, že kreslo pre Radu je prázdne, pretože EIB je medzivládny nástroj. Partnermi EIB sú členské štáty. Ďalej vítam, že pán prezident Maystadt a jeho kolegovia opäť ukázali, že v týchto veciach ich zaujíma názor Parlamentu.

Najskôr chcem hovoriť o dohľade, čo je téma môjmu srdcu blízka, pretože si myslím, že charakter úloh Európskej investičnej banky si vyžaduje, aby mala obozretný dohľad. Nemá ho, pretože je to medzinárodný subjekt, ktorý nepodlieha národným kontrolným orgánom.

Predložil som pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby mal náš Európsky bankový úrad, ktorý, ako dúfame, zriadime, právomoc vykonávať úlohy obozretného dohľadu. Pán komisár, bol by som rád, keby ste túto myšlienku podporili. Bolo mi povedané, že členské štáty sú proti tomu. Členské štáty nebudú schopné zveriť EIB úlohy na dlhodobom základe ani zaistiť jej obozretný dohľad.

Na záver by som chcel hovoriť o investíciách a úlohe EIB. Európska únia neinvestuje dosť a dnes vieme, že či hovoríme o prepojeniach dopravných sietí, energetike, vysokorýchlostných vlakoch, diaľnicach, univerzitách, vode, vesmíre, alebo zdravotníctve, musíme investovať viac. Európska investičná banka má však pravdu: je to banka a musí si chrániť svoj rating AAA.

Preto navrhujem, aby sme v rámci stratégie EÚ do roku 2020 mali aspoň cieľ vynaložiť 1 bilión EUR na investície. Možné to je, musíme však mať v rámci Európskej únie investičný rozpočet a musíme spolupracovať s EIB s použitím inovatívnych nástrojov. Navrhujem, aby sa Európska únia stala partnerom banky, pretože by sa tým vytvorila lepšia synergia medzi Úniou a týmto nástrojom, čo je pre budúcnosť našej Európy absolútne rozhodujúce.

  Cătălin Sorin Ivan, v mene skupiny S&D. – (RO) Som presvedčený, že sa všetci zhodneme na tom, že Európska investičná banka patrí medzi európske projekty, ktoré môžeme nazvať úspešnými. V tejto chvíli jej tiež musím zablahoželať k tomu, že počas krízy si dokázala udržať rating AAA, čo je skvelé.

Na druhej strane však súčasná hospodárska situácia v Európe znamená, že Európska investičná banka musí vykonať rozsiahlu revíziu svojej misie. Zmienim sa tu len o troch dôležitých bodoch. V prvom rade, poskytované pôžičky musia podporovať program EÚ do roku 2020. Po druhé, poskytované pôžičky sa musia použiť na podporu veľkých investičných projektov, aby hospodárstva Európy mohli opäť začať fungovať. A nakoniec, Európska investičná banka môže a musí podporovať vytváranie omnoho stabilnejšieho a silnejšieho európskeho hospodárskeho rámca.

  Olle Schmidt, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán Maystadt, chcem veľmi pekne poďakovať pánovi spravodajcovi za zaujímavú a skvelú správu. V mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu chcem na úvod pochváliť banku za vynikajúcu prácu. Európska investičná banka podnikla rýchle a rozhodné kroky, keď sa naplno prejavila finančná kríza. Banka dokázala svoju schopnosť poradiť si s obrovskými úlohami, ktoré pred ňou stáli, keď globálna hospodárska kríza zasiahla hospodárstva Európskej únie.

Zvýšila prísun peňazí a postarala sa o to, aby sa výrazne zvýšil objem pôžičiek. Oslabilo sa tak prehlbovanie finančnej krízy a bolo to dôležité z hľadiska možnosti dosiahnuť akúkoľvek formu obnovy. Treba zdôrazniť dôležitú úlohu EIB pri podpore malých a stredných podnikov, ktorá tu už bola spomenutá a ktorá sa nedá dostatočne vyzdvihnúť. Vďaka týmto investíciám sa podarilo krízu výrazne zmierniť. Malé podniky sú, samozrejme, motorom nášho hospodárstva. Predstavujú 99 % všetkých spoločností v Európe a zamestnávajú 100 miliónov ľudí.

Skutočnosť, že EIB má stratégiu zameranú na dosiahnutie udržateľného dlhodobého rastu v Európskej únii, je, samozrejme, mimoriadne dôležitá, a bolo to už mnohokrát povedané, aj pokiaľ ide o ekologický rozvoj vrátane investícií do projektov transeurópskych sietí. Dobre fungujúce transeurópske dopravné siete sú jednou z najdôležitejších zložiek európskej iniciatívy zameranej na rast: sopka na Islande nám mohla poslúžiť ako ponaučenie.

Ďalšou dôležitou súčasťou práce EIB je vyrovnávanie rozdielov v Európe. Stabilní a hospodársky silní susedia sú pre EÚ výhodou. V tejto súvislosti môžeme prácu EIB považovať za mimoriadne dôležitú aj zo strategického hľadiska.

Otvorenosť, transparentnosť a boj proti podvodom sú zvlášť dôležitými oblasťami tém. V liberálnej skupine ALDE nás teší, že EIB sa naozaj riadila odporúčaniami, ktoré jej Parlament dával už toľko rokov. Považujeme to za veľmi dobré. V tejto oblasti môže EIB slúžiť ako maják otvorenosti pre ďalšie inštitúcie EÚ.

Nakoniec sa dostávam k škvrne na protokole EIB. Je veľkým sklamaním, že rovnosť v rámci EIB je stále na slabej úrovni. Pán Maystadt, ženy sú stále veľmi slabo zastúpené, a to najmä medzi vyššími úradníkmi a riaditeľmi EIB, pričom predstavujú len približne 20 % pracovníkov. V tejto oblasti sa EIB musí zlepšiť. Dočítame sa o tom v jej stratégii rozmanitosti z decembra roku 2008. Aby som to teda zhrnul, sú tu tri dobré body a jeden menej dobrý, dokonca by sme mohli povedať, zlý bod.

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán Maystadt, krajania, potrebujeme banku, ako je tá vaša. Áno, potrebujeme ju v čase, keď súkromné banky ako odvetvie ukázali, že pracujú proti všeobecnému záujmu, že už nevykonávajú svoju úlohu poskytovať spoločnosti úvery. Potrebujeme verejné nástroje poskytovania pôžičiek, a to najmä na európskej úrovni. Už len z tohto dôvodu som preto presvedčený – my sme presvedčení –, že úloha EIB by mala byť čoraz významnejšia.

Akú úlohu by ste teda podľa nás mali zohrávať? Samozrejme, úlohu katalyzátora. Verejná banka, ako je tá vaša, nemôže reagovať na všetky potreby trhu, mali by ste však byť katalyzátorom. Katalyzátorom, ktorý by pomáhal našej spoločnosti a hospodárstvu pri transformácii, aby sa dokázali postaviť dvom kľúčovým problémom dnešnej doby: nielen naučiť sa žiť s fyzickými limitmi našej planéty – to je, samozrejme, otázka klímy a vyčerpania zdrojov –, ale aj postaviť sa rastúcemu problému sociálnej súdržnosti, a to v rámci Európskej únie i na celej planéte. V oblasti rozvoja máte totiž dôležitú misiu.

Dovoľte mi v tejto súvislosti citovať len jedno číslo. Keď sa pozrieme na investície do energetiky, ktoré ste financovali v roku 2009, tri štvrtiny išli na technológie 19. a 20. storočia a len jedna štvrtina na obnoviteľnú energiu.

Takže úloha, ktorú vám zadávame, pán Maystadt a EIB, je tento pomer otočiť a zaistiť, aby sa v roku 2010 a neskôr používali tri štvrtiny vašich investícií – všetky dlhodobé – na túto transformáciu. Myslím si, že práve takto zohráte svoju úlohu katalyzátora. Pán Maystadt, často ste predstavovali to najlepšie, čo máme, preto vás žiadame, aby bola EIB naozaj tým najlepším na globálnej úrovni.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, predovšetkým chcem poďakovať spravodajcovi pánovi Deutschovi za veľmi dobrú prácu. Myslím si, že zvýšenie objemu pôžičiek o sumu, o ktorej sa hovorí v správe, je veľmi ambicióznym cieľom. V skutočnosti si myslím, že z pohľadu európskeho daňového poplatníka a európskeho voliča je európsky finančný pakt dôležitý v podstate len vtedy, keď predstavuje finančný kohútik pre malé a stredné podniky. Tu treba oceniť zvýšené finančné záväzky, pretože v tejto oblasti sú naozaj významné. Podpora tohto odvetvia je zvlášť cenná najmä v čase krízy.

Ako zástupca strednej a východnej Európy a ako Poliak musím povedať, že pre nás je mimoriadne dôležité, aby banka podporovala transformáciu v našom regióne Európy a zmierňovala súčasné rozdiely. Takisto som rád, že banka sa výrazne angažuje, pokiaľ ide o vzťah k európskym fondom. Aj to má pre nás nepriamy význam.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, keď sa pozriem na projekty, ktoré EIB financuje, zaráža ma, koľko z nich sa týka veľkých spoločností a koľko málo malých a stredných podnikov, ktorým by mala pomáhať. Naozaj musia spoločnosti ako General Motors, Electrolux či Arcelor Mittal využívať EIB, ak si odmyslíme skutočnosť, že ponúka mierne podmienky? A ako pomohli tieto pôžičky európskemu hospodárstvu? Vytvorili pracovné miesta? Nie, postarali sa o vývoz pracovných miest, niekedy do lacnejších európskych krajín a niekedy úplne mimo EÚ.

Príkladom úspechu EIB je spoločnosť Electrolux. Požičalo sa jej 250 miliónov EUR na zvýšenie kapacít, aby postavila nové továrne v Poľsku, Rumunsku a Maďarsku. Bezprostredne po ich dokončení sa tam presunula výroba zo Spojeného kráľovstva, pričom anglický Spennymoor prišiel o takmer 2 000 pracovných miest. Myslím si teda, že sa všetci môžeme zhodnúť na tom, že EIB zohráva veľmi dôležitú úlohu v hospodárstve Európy, najmä pokiaľ ide o obchodnú bilanciu: vyváža naše pracovné miesta a dováža nezamestnanosť.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, je potešujúce čítať vo výročnej správe, že Európska investičná banka (EIB) reagovala rýchlo na krízu výrazným zvýšením dostupných finančných prostriedkov. Najmä poskytovanie pôžičiek malým a stredným podnikom musí zostať jednou z jej ústredných priorít a podľa možnosti sa musí ešte zvýšiť. Je však dôležité zaistiť, aby tieto pôžičky naozaj dostávali príslušní podnikatelia.

Čo sa týka systému monitorovania a dohľadu, podporujem návrh na zriadenie Európskeho bankového úradu. Ak však má fungovať efektívne, musí tento úrad dostať rozsiahle právomoci a musí mať tiež mandát na monitorovanie bánk, ktoré pôsobia ponad hranice jednotlivých štátov.

Pokiaľ ide o ciele Európskej investičnej banky, rád by som videl väčšie zameranie na činnosť v rámci Európy. To je naliehavo potrebné z dôvodu pokračujúcej finančnej a hospodárskej krízy a umožnilo by to aj vyhnúť sa duplicitnému úsiliu a konfliktu záujmov s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, súhlasím s kolegami, ktorí oceňujú skvelú prácu, ktorú vykonala EIB.

V chvále EIB môžeme vidieť ostrý protiklad so smutným, temným, nemorálnym príbehom súkromných bánk s ich extravagantnými balíkmi odmien, absurdnými bonusmi a totálnym nedostatkom podnikového riadenia. EIB bola presným opakom, čiastočne možno preto, ako povedal pán prezident, lebo sa zodpovedá Parlamentu, a musíme ju pochváliť za dobré a primerané kroky a najmä za rýchlu reakciu na hospodársku krízu.

Pán prezident správne povedal, že sa osobitne zamerali na MSP a podporovali ich, a viem, že v našej krajine bolo prostredníctvom EIB vyčlenených 300 miliónov EUR pre MSP. Otázkou však je, či sa táto podpora naozaj dostáva MSP, a ak nie, viete povedať, prečo je to tak? Existuje nejaká možnosť nápravy pre podniky, ktoré boli odmietnuté, hoci sa zdá, že majú dobré podnikateľské plány?

V Írsku rozhodne každý deň vidíme dôkazy o zbankrotovaných spoločnostiach a dokonca v utorok bol v periodiku Irish Times článok s názvom „Štát znížil finančnú pomoc podnikom o 22 miliónov EUR“. Takže ešte stále nie sme mimo nebezpečenstva.

Chcem tiež položiť otázku v súvislosti s neoficiálnym dôkazom, že súkromné banky používajú peniaze, ktoré sú určené pre MSP, na iné bankové aktivity. Chcel by som vedieť, či je to naozaj tak. Dá sa to dokázať a najmä, môžeme v Parlamente urobiť niečo, aby sme tieto fakty dokázali?

  Jens Geier (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Maystadt, pán Rehn, v prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Deutschovi za jeho prácu. Chcel by som však tiež využiť príležitosť a vyzdvihnúť význam Európskej investičnej banky pre Európu a jej občanov a zdôrazniť skutočnosť, že musíme viac využívať túto jedinečnú inštitúciu, a to najmä v čase hospodárskej krízy.

Čo sa týka kontroly rozpočtu, ktorá z moderného pohľadu zahŕňa aj reálne výsledky a výkon európskych programov a inštitúcií, EIB si rozhodne zaslúži svoj vysoký rating, predovšetkým pokiaľ ide o politickú spoľahlivosť. Vytvára pridanú hodnotu pre ľudí v Európe prostredníctvom investícií do svojich šiestich hlavných programov, počnúc transeurópskymi sieťami až po podporu malých a stredných podnikov, a do špeciálnych programov, ako je napríklad projekt zameraný na boj proti zmene klímy. Som si istý, že si to získa širokú podporu Európskeho parlamentu. Znamená to však tiež, že Parlament musí v budúcnosti posilniť svoje postupy dohľadu. Mám na mysli napríklad investičný nástroj.

Nakoniec by som chcel upozorniť ešte na jednu vec, ktorá je mimoriadne dôležitá pre našu skupinu a ktorá sa priamo týka EIB. Vítame skutočnosť, že EIB prehodnotila svoju politiku v súvislosti s offshore finančnými centrami. Potrebujeme však aj záruku, že príjmy vzniknuté z finančných prostriedkov EIB sa nedostanú do daňových rajov takéhoto druhu, lebo inak by EIB riskovala poškodenie reputácie a zníženie ratingu, ktoré dosiahla.

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, Európska investičná banka je zároveň bankou aj inštitúciou. Ako banka nemôže zabúdať, že je inštitúciou, a ako inštitúcia nemôže zabúdať, že je bankou. Preto musí na jednej strane reagovať na požiadavky Európskej únie, ale na druhej strane nesmie zabúdať na svoju kapacitu refinancovania.

Z tohto dôvodu nemáme právo žiadať od nej, aby podstupovala zbytočné riziká, a to najmä pri zásahoch v rozvojových krajinách. Preto je dôležité podporiť určitú dohodu medzi členskými štátmi a Európskou komisiou na jednej strane a Európskou investičnou bankou na strane druhej, na základe ktorej by inštitucionálni darcovia mali možnosť zasiahnuť prostredníctvom darov, kým Európska investičná banka by v rámci svojej úlohy poskytovala pôžičky.

Toto opatrenie by nás ochránilo pred neúspechmi Svetovej banky, ktorá pred niekoľkými rokmi musela zrušiť dlh v hodnote 50 miliárd, ktorý by aj tak v žiadnom prípade nebol splatený. Som presvedčený, že takejto skúsenosti sa môžeme vyhnúť pomocou obozretnosti, ktorú pri svojej činnosti ukázala Európska investičná banka, a chcel by som ju povzbudiť, aby aj naďalej pokračovala v zásahoch v rozvojových krajinách, pretože rozhodne tam stále existuje určitý priestor na manévrovanie.

  Malika Benarab-Attou (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán prezident Európskej investičnej banky, v správe o EIB z roku 2008 Parlament trval na tom, aby bola vonkajšia činnosť banky v súlade so všeobecnými cieľmi Európskej únie.

Práve preto by bol projekt financovania jadrovej elektrárne v Jordánsku v rozpore so zásadami článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii. Citujem: „Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju Zeme.“

Vo februári 2009 sa jordánske úrady obrátili na EIB so žiadosťou o podporu svojho projektu rozvoja jadrovej energetiky, ktorý sa týka najmä výstavby jadrovej elektrárne do roku 2016.

Preto som s určitým uspokojením prijala uistenie zo strany vašich služieb, že Európska investičná banka nepodporila túto požiadavku a že sa domnieva, že jej úlohou je podporovať projekty v Jordánsku, ktoré sú zamerané na rozvoj veternej a solárnej energie, čo sú energie budúcnosti našej planéty, pretože sú obnoviteľné.

Budete sa takéhoto stanoviska držať aj pri ďalších požiadavkách na financovanie jadrových elektrární?

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, stabilita Ukrajiny je prirodzeným cieľom všetkých členských štátov EÚ čiastočne preto, že Ukrajina je jedným z našich najdôležitejších a najväčších partnerov. Keď sa pozrieme bližšie, vidíme, že Ukrajina prechádza krízou. Stabilita ukrajinského rozpočtu bude rozhodujúca z hľadiska sociálnej a politickej situácie, ako aj z hľadiska budúcnosti krajiny. Čím viac pomoci a politickej podpory Ukrajine poskytneme, tým väčšie budeme mať právo očakávať reformy ukrajinského hospodárstva v prospech voľného trhu.

Hospodárska kríza na Ukrajine nie je len krízou pre Ukrajinu, je to záležitosť nás všetkých. Dnes je v súvislosti s ťažkou situáciou na Ukrajine čoraz zreteľnejšie, ako veľmi môžeme pomôcť. Podporujem preto makrofinančnú pomoc pre Ukrajinu. Myslím si, že dnes by sme mali povedať, že by mala byť vyššia, a čím bude vyššia, tým väčšie a ambicióznejšie môžu byť naše očakávania, pokiaľ ide o Ukrajinu.

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Vážený pán predsedajúci, Európska investičná banka bola od svojho založenia pred 52 rokmi nepochybne úspešná, a to najmä pri dosahovaní a posilňovaní cieľov Európskej únie a financovaní malých a stredných podnikov, ktoré predstavujú najväčšiu časť podnikov v Európskej únii a najväčšiu časť podnikov, ktoré je nutné zachovať počas súčasnej hospodárskej krízy s cieľom udržať pracovné miesta a sociálny pokoj v Únii.

Ako všetci vieme, dnes sa Únia zaoberá gréckou krízou. Samozrejme, neviem, či ju budúci historici budú nazývať „grécka kríza“, „finančná kríza“ či dokonca „menová kríza“. Viem však, že ak by dnes žil Galileo, nepovedal by, že svet sa krúti, ale že svet uteká, pretože udalosti nám utekajú a ako Európska únia ich musíme nasledovať a hľadať potrebné riešenia.

Myslím si, že všetci sme tu presvedčení, že ak má ísť život v Únii hladko, musíme urýchliť dokončenie politickej a hospodárskej únie. Vzhľadom na to sa domnievam, že EIB má odborné skúsenosti a objektívne schopnosti na to, aby konala intenzívnejšie, a navrhujem – a tento návrh adresujem osobitne pánovi Ollimu Rehnovi, ktorého si nesmierne vážim za rozvážnosť, s ktorou rieši rôzne problémy –, aby sa zvážila možnosť, že by EIB v budúcnosti zohrávala úlohu pri hodnotení úverového ratingu členských štátov.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, predchádzajúci rečníci správne zdôraznili význam Európskej investičnej banky. Pani Kadenbachová napríklad hovorila o jej rozhodujúcom podiele na sociálnej konvergencii. Chcel by som to uviesť do politických súvislostí. Veľmi nás znepokojuje, že strany extrémnej pravice získavajú popularitu v čoraz väčšom počte krajín. Dôvodom je, že sociálna konvergencia v Európskej únii nefunguje takým spôsobom, ako by sme si všetci predstavovali.

Radikálni pravičiari sú veľmi často vlci v koži baránka, čo im umožňuje skrývať svoje obrovské a cynické pohŕdanie ľuďmi. Môj posledný príklad, pán predsedajúci – a som si vedomý vášho politického presvedčenia – sa týka toho, čo práve urobil pán Mölzer. Predviedol milé vystúpenie, ale medzitým nazval jedného zo svojich politických protivníkov – inými slovami mňa – psychopatom. To je jazyk Hitlerovho fašizmu. To je spôsob, akým títo ľudia pracujú – označujú svojich politických protivníkov za monštrá. Chcem vás požiadať, aby ste prijali nevyhnutné opatrenia, a tiež by som chcel požiadať zamestnancov EIB, aby pokračovali vo svojej práci najmä v oblasti transparentnosti. To, čo robia, by mali robiť ešte transparentnejšie, pretože tento prístup pomôže v boji proti novému vzostupu fašizmu.

  Sophie Auconie (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, so správou Európskej investičnej banky za rok 2008 oslavujeme výročie: je to už viac ako 50 rokov, čo EIB aktívne prispieva k hospodárskemu rozvoju nášho kontinentu.

Ako banka Európskej únie poskytujúca dlhodobé pôžičky hrá EIB rozhodujúcu úlohu v boji proti kríze, ktorú tu dnes zažívame. Mali by sme oceniť jej schopnosť reagovať, ktorú preukázala od jesene 2008. Len v roku 2008 vyplatila EIB o 10 miliárd EUR viac, než predpokladala.

Ako členku parlamentného Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre hospodárske a menové veci ma zaujíma predovšetkým pomoc EIB európskym malým a stredným podnikom. Zdá sa mi nesmierne dôležité, aby sme pokračovali vo vytváraní iniciatív, ako je JEREMIE. Podniky potrebujú vlastný kapitál, rizikový kapitál, záruky, pôžičky a technickú pomoc, ktoré ponúka JEREMIE. Pred rokom región Auvergne – ktorý je súčasťou môjho európskeho volebného obvodu a ktorý tu prítomný pán Audy dobre pozná – spustil tento mechanizmus pomoci pre malé a stredné podniky. Má hodnotu 25 miliónov EUR, z toho 18 miliónov EUR pochádza z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), a pomôže malým podnikom, podporí inovácie a prispeje k prekonaniu krízy.

Som rada, že vidím takúto konštruktívnu spoluprácu medzi EIB, Európskym investičným fondom a našimi miestnymi orgánmi. Vážený pán Maystadt, som presvedčená, že musíme pokračovať týmto smerom.

  Thijs Berman (S&D). – Vážený pán predsedajúci, EIB v rámci EÚ v roku 2008 rýchlo a presne reagovala na finančnú krízu zvýšením svojho kapitálu a takmer zdvojnásobením investícií a poskytnutých finančných prostriedkov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, a to najmä smerom k MSP. Pokiaľ ide o mandát EIB na poskytovanie úverov tretím krajinám, tento zmysel pre neodkladnosť vykonania proticyklických opatrení EIB neprejavila v rozvojových krajinách. EIB dokonca značne znížila svoje investície v krajinách AKT, v Ázii a v Latinskej Amerike. Výročná správa nepríjemne odhaľuje skutočnosť, že pokiaľ ide o rozvojové krajiny, reakcia EIB na krízu bola až príliš pomalá.

Hlavnou úlohou EIB ako verejnej inštitúcie v rozvojových krajinách by nemalo byť iba investovanie do ťažkej infraštruktúry. Ďalšou a rovnako dôležitou úlohou je poskytovanie kapitálu v období núdze, podpora trhov tam, kde súkromné banky nie sú ochotné požičiavať. Podľa mandátu na poskytovanie úverov tretím krajinám by EIB mala investovať viac do finančných služieb a ponúkať lepší prístup k pôžičkám a úsporám pre občanov a MSP. To vedie k trvalo udržateľnému rastu u nás a v rozvojových krajinách.

  Georgios Stavrakakis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, skôr ako privítam pána prezidenta Maystadta v Európskom parlamente a skôr ako mu zablahoželám k úspechu Európskej investičnej banky a tiež k jej ambicióznemu obchodnému plánu, chcel by som vyjadriť moje zdesenie nad vražedným podpaľačským útokom na troch mojich spoluobčanov včera v Aténach na ich pracovisku a vyjadriť ich rodinám hlbokú sústrasť.

Súčasná hospodárska kríza nepochybne zdôraznila dôležitosť práce Európskej investičnej banky. Dodatočná finančná podpora EIB umožnila rýchle poskytovanie finančných prostriedkov a pomohla podporiť reálnu ekonomiku najmä vďaka ochrane užitočných projektov a pomoci životaschopným podnikom v tomto nesmierne ťažkom období.

EIB hrala tiež dôležitú kľúčovú úlohu v základnom programe pre konkurencieschopnosť v Európe, v rámci ktorého pomocou iniciatív JASPERS a JEREMIE podporila nástroje na poskytnutie ešte väčšieho objemu nevyhnutnej podpory pre inovácie.

Úloha EIB je čoraz dôležitejšia nielen v rámci cieľov súdržnosti, ale aj pri uplatňovaní stratégie EÚ do roku 2020. Očakáva sa, že inteligentné nástroje finančných mechanizmov, ktoré EIB sústavne vyvíja, a nedávna iniciatíva ELENA alebo Európska miestna energetická výpomoc prispejú vo veľkej miere k zamestnanosti vďaka významným investíciám v sektoroch, ako sú trvalá udržateľnosť a bezpečnosť dodávok energie, ktoré majú priamy vplyv na miestny hospodársky rozvoj a na zlepšovanie kvality života našich občanov.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Vážený pán predsedajúci, po tom, ako Európu zasiahla finančná a hospodárska kríza, sa stala pomoc poskytovaná Európskou investičnou bankou malým a stredným podnikom (MSP) mimoriadne potrebnou. Pokladám za správne rozhodnutie prijaté bankou v roku 2008 o tom, že pridelí na úvery pre MSP o 42 % prostriedkov viac ako v predchádzajúcom roku, keďže predstavujú 99 % všetkých spoločností Európskej únie a zamestnávajú viac ako 100 miliónov ľudí. Vzhľadom na to, že hospodárska kríza sa ešte neskončila a miera nezamestnanosti stále stúpa, musíme zaistiť, aby Európska investičná banka ďalej zvyšovala úverové možnosti pre MSP, zlepšila prístup ku kapitálu a zjednodušila komplikované byrokratické pravidlá, aby mohli byť projekty financované rýchlejšie a efektívnejšie najmä v tých členských štátoch a sektoroch, ktoré boli najviac postihnuté krízou. Okrem spomínanej podpory pre spoločnosti by mala Európska investičná banka aj naďalej venovať veľkú pozornosť financovaniu rozvoja trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej energetickej infraštruktúry a harmonickej infraštruktúry dopravného sektora.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážený pán predsedajúci, keby sme nemali Európsku investičnú banku, práve teraz by sme sa zúfalo snažili založiť ju. Vítam návrh na značné zvýšenie objemu pôžičiek a takisto podporujem jej úlohu pri pomoci rozvojovým krajinám mimo EÚ.

Som však presvedčený, že mrháme týmto cenným zdrojom, keď nevyužívame jeho odborné znalosti v rozsiahlej finančnej kríze. Naliehavo potrebujeme európsky mechanizmus pre finančnú stabilitu. Zriadením trustového fondu, ako navrhla Strana európskych socialistov, zabezpečíme, aby členské štáty, ktoré podliehajú útokom bezohľadných špekulantov, mohli dostať podporu bez potreby priamej pomoci daňových poplatníkov a mohli si zabezpečiť nižšie rizikové prirážky. To by jasne ukázalo trhu – najmä bezohľadným špekulantom –, že nie sme pripravení dovoliť, aby bol ktorýkoľvek členský štát položený na kolená a zničený, tak ako sa to deje práve teraz s Gréckom a ľahko sa to môže stať iným členským štátom, v neposlednom rade aj mojej krajine, Írsku.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Na pozadí krízy sa Európskej investičnej banke podarilo rýchlo zmeniť priority, pokiaľ ide o poskytovanie pôžičiek, s cieľom poskytnúť podporu malým a stredným podnikom, ktoré sú najviac vystavené rizikám vyplývajúcim z krízy a zvýšeným nákladom spojeným s požičiavaním. Je pre nás dôležité vedieť, do akej miery sa môže EIB zúčastňovať na spolufinancovaní projektov financovaných zo štrukturálnych fondov v členských štátoch na Východe, pretože ako viete, mnoho MSP a miestnych orgánov má veľké problémy pri získavaní prostriedkov z európskych fondov, pre ktoré nie je dostupné spolufinancovanie na finančnom a bankovom trhu.

Som presvedčená, že počas nasledujúceho obdobia sa aktivity EIB musia zamerať na krajiny ťažko postihnuté krízou, ktorým sa nedarí naštartovať svoje ekonomiky, s cieľom podporovať súdržnosť a predísť pokračujúcemu hospodárskemu a sociálnemu úpadku.

Európska investičná banka má osobitné miesto vo finančnom mechanizme, ktorý má EÚ k dispozícii na opätovné spustenie hospodárskeho rastu. Preto podporujem odporúčanie, aby sa EÚ ako právny subjekt stala akcionárom EIB spolu s členskými štátmi, čo by pomohlo posilniť spoluprácu.

  Predsedajúci. – Dám teraz slovo na pol minúty pánovi Mölzerovi, ktorý má pocit, že vo svojom prejave sa o ňom zmienil iný poslanec.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som urobiť osobné vyhlásenie na základe článku 151 rokovacieho poriadku a reagovať tak na vážne obvinenia, ktoré voči mne vzniesol vo svojom prejave pán Martin.

Musím zdôrazniť, že nechcem mať nič spoločné s týmto poslancom Parlamentu. Jeho politický prístup spočíva v osočovaní svojich kolegov, v osočovaní celého Parlamentu v médiách a vo vyhlasovaní, že predstavitelia Parlamentu sú leniví, nečinní a neschopní. Nebudem sa rozprávať s človekom, ktorý používa metódy tajných služieb, ako sú skryté kamery, minikamery a ďalšie tajné zariadenia, na špehovanie ľudí. Nehovoril som s ním dnes a nemienim tak urobiť ani v budúcnosti. Nechcem mať nič spoločné s takýmto človekom. Odmietam tvrdenie pána Martina a podľa môjho názoru by ho mal odvolať.

  Predsedajúci. – Pán Mölzer, vaše slová boli zaznamenané v doslovnom zápise z dnešného rokovania.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Musím začať blahoželaním Európskej investičnej banke k úsiliu, ktoré vyvinula v snahe dosiahnuť ciele Spoločenstva. Táto inštitúcia zohrala a naďalej hrá rozhodujúcu úlohu počas súčasnej finančnej a hospodárskej krízy.

Na cieľ konvergencie sa vynakladá značná podpora zo štrukturálnych a kohéznych fondov, keďže je to jeden z hlavných cieľov EIB. Na financovanie pôžičiek na projekty súvisiace s týmto cieľom bolo použitých 21 miliárd EUR, čo je približne 41 % celkovej sumy pôžičiek EIB v Európskej únii. Myslím si, že chudobnejšie regióny sa nemôžu rozvíjať, pokiaľ nebude vybudovaná infraštruktúra poskytujúca dostupnosť, ako aj primeraná sociálna a vzdelávacia infraštruktúra, ktoré budú založené na spoločných normách pre všetkých občanov Európskej únie.

Preto teda vyzývam Európsku investičnú banku, aby pokračovala v opatreniach zameraných na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii a v opatreniach na boj proti finančnej kríze tým, že zvýši...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Európska investičná banka zohráva hlavnú úlohu pri zvyšovaní miery konvergencie v rámci Európskej únie, čím výrazne pomáha v čase hospodárskej recesie, ktorá tvrdo zasiahla investície najmä vo verejnej infraštruktúre.

Myslím si, že EIB reagovala veľmi pohotovo na problémy, ktoré priniesla kríza, napríklad tým, že poskytla financovanie Rumunsku, ktoré za rok 2009 dosiahlo celkovo takmer 1,5 miliardy EUR. Tieto pôžičky poukazujú na univerzálny rozsah angažovanosti EIB pri urýchľovaní procesu odstraňovania rozdielov v období po pristúpení do EÚ.

Ako povedali kolegovia poslanci, veľká časť pôžičiek je určená na podporu MSP. Som presvedčený, že zlepšenie prístupu ku kapitálu pre tieto podniky môže zohrať kľúčovú úlohu pri podpore európskeho hospodárstva a boji proti nezamestnanosti. Z tohto hľadiska by bolo vhodné, keby sa každý rok vykonávali hodnotenia prístupnosti a efektívnosti týchto pôžičiek, aby sa zaručila väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o konečné miesto ich určenia, a aby sa zlepšil administratívny postup.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, mali by sme schvaľovať dôležitú úlohu, ktorú zohráva Európska investičná banka pri rekonštrukcii našich hospodárstiev v ťažkých časoch, ktorým čelí väčšina našich krajín. Príkladom toho je naša krajina Litva. EIB zohráva úlohu v národnom balíku stimulov, najmä pokiaľ ide o zvýšenie financovania pre malé a stredné podniky, ale aj pri financovaní projektov týkajúcich sa obnoviteľnej energie a dopravy.

Vyzývam však európske vlády, aby poskytli EIB väčšiu kapacitu na požičiavanie našim susedom, najmä tým na Východe, ktorí tiež trpia vplyvom krízy a veľmi potrebujú pôžičky a investície. Potrebné sú najmä investície v ťažkých sektoroch, ako sú doprava, životné prostredie a v neposlednom rade energetika. Energetika je mimoriadne dôležitá, najmä ak vieme o problémoch v energetickej infraštruktúre, ktoré...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa chcel pridať k priaznivým vyjadreniam vďaky pánovi Maystadtovi a Európskej investičnej banke a tiež pánovi Deutschovi, ktorý vypracoval túto správu.

Počas rozpravy sme si v skutočnosti mohli všimnúť dva ciele: po prvé rozvoj a po druhé stabilizáciu alebo naopak – na poradí nezáleží. V Európskej únii a jej členských štátoch máme v podstate na mysli rozvoj v oblasti súdržnosti. Tu by som chcel zdôrazniť najmä úlohu, ktorú môže hrať financovanie sektora malých a stredných podnikov. V lisabonskom programe sme už povedali, že bez sektora malých a stredných podnikov a bez regionálnej spolupráce nebude možné rozvíjať súdržnosť.

Máme krajiny mimo Únie, ktoré sú susedmi Európskej únie, krajiny Východného partnerstva, v ktorých bez pomoci Európskej investičnej banky – pán Kowal o tom tiež hovoril a takisto pani Andrikienėová – nebude možné...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Maystadt, zaujímalo by ma, aký vplyv má diskusia o Bazileji III na banku a predovšetkým na Európsky investičný fond (EIF). Myslíte si, že máme potrebnú úverovú bonitu na poskytnutie účinnej podpory v hospodárskej kríze, alebo si myslíte, že naša úverová bonita sa musí zlepšiť? Aké možnosti vidíte v budúcnosti na lepšie sprístupnenie rizikového kapitálu počas kríz, ako je tá, ktorá nás zasiahla v súčasnosti? Podpora EIF má veľký význam najmä pre malé a stredné podniky, ktoré prežívajú zložité obdobie.

Chcel by som poďakovať Európskej investičnej banke (EIB) za jej úspešnú spoluprácu s EIF a za skutočnosť, že sa jej podarilo oveľa viacej sa zamerať na malé a stredné podniky a predovšetkým na transeurópske siete.

  Philippe Maystadt, prezident Európskej investičnej banky. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa všetkým rečníkom poďakovať za ich pripomienky. Samozrejme, niektoré otázky si zaslúžia, aby sme o nich diskutovali podrobnejšie. Môžem teraz odpovedať len na niektoré z nich a budem rozlišovať otázky týkajúce sa našich operačných priorít na jednej strane a na strane druhej tie, ktoré sa týkajú skôr dohľadu a riadenia.

Pokiaľ ide o naše operačné priority, k jednej z nich sa vyjadrovali mnohí z vás, a to k podpore, ktorá by mala byť poskytnutá malým a stredným podnikom. Zdôrazňovali to najmä pani Győriová a pán Schmidt. Myslím si, že majú úplnú pravdu, keď zdôrazňujú podporu pre MSP.

Ako určite viete, v roku 2008 sme spustili nový produkt na úvery bankám pre malé a stredné podniky, ktorý nám umožňuje efektívnejšie monitorovať používanie finančných prostriedkov, ktoré požičiavame. Môžem vám teda povedať, že od posledného štvrťroka 2008 do konca roka 2009 sme podpísali zmluvy na pôžičky v hodnote 21 miliárd EUR, z čoho bolo využitých 16 miliárd EUR. Navyše koncom minulého roka bolo už viac ako 90 % týchto finančných prostriedkov skutočne požičaných malým a stredným podnikom.

Preto si myslím, že týmto spôsobom môžeme poskytovať značnú podporu za pomoci komerčných bánk a využívaním, ako zdôraznila pani Győriová, nielen tradičných komerčných bánk ako sprostredkovateľov, ale aj regionálnych bánk a sporiteľní. Diverzifikovali sme okruh našich sprostredkovateľov.

Snažíme sa tiež úzko spolupracovať s našou dcérskou spoločnosťou, Európskym investičným fondom, a postupovať spoločne, keďže tento fond môže poskytovať záruky za portfólio úverov poskytnutých MSP. Pani Auconiová uviedla veľmi konkrétny príklad tejto súčinnosti a ja som veľmi vďačný za jej slová podpory v tomto smere.

Druhou operačnou prioritou, ktorá upútala váš záujem, je, samozrejme, konvergencia a môžem potvrdiť, že Európska investičná banka sa snaží ďalej zvyšovať svoje operačné aktivity v takzvaných konvergenčných regiónoch. Môžete si teda všimnúť, že v roku 2009 vzrástol objem našich pôžičiek viac v nových členských štátoch ako v starých. Súčasťou nášho cieleného úsilia je snaha pomôcť pri zmenšovaní rozdielov medzi členskými štátmi, pretože to je skutočná podstata konvergencie.

V tejto súvislosti, ako zdôraznili najmä pani Kadenbachová a pán Czarnecki, je dôležitá dobrá spolupráca s Komisiou, pokiaľ ide o využívanie štrukturálnych fondov, a môžem vám povedať, že to tak skutočne je.

Okrem toho sme spolu s Komisiou schválili niekoľko spoločných programov: JASPERS na poskytovanie technickej pomoci pri príprave projektov, ktoré môžu mať nárok na pomoc zo štrukturálnych fondov, JEREMIE, ktorý je pôvodnou myšlienkou zameranou na transformáciu štrukturálnych fondov na finančné nástroje revolvingového charakteru (rovnaké množstvá môžeme využiť niekoľkokrát), a nakoniec program JESSICA, ktorý využíva rovnakú myšlienku používania štrukturálnych fondov na financovanie v oblasti obnovy miest.

Treťou operačnou prioritou je energetika a boj proti zmene klímy. Azda budeme mať možnosť diskutovať o tom podrobnejšie, ale môžem vás uistiť, že cieľom je klásť väčší dôraz na obnoviteľné energie a energetickú účinnosť v súlade so stratégiou, ktorá bola prijatá na európskej úrovni.

Pán Lamberts citoval údaje za obdobie 2002 – 2008, ale ak sa pozriete na najnovšie údaje, najmä tie z roku 2009, uvidíte, že pomer sa postupne mení na opačný, keďže v roku 2009 sme financovali projekty obnoviteľnej energie v hodnote viac ako 4 miliardy EUR, čo predstavuje vyše 70 % poskytnutých prostriedkov na výrobu elektriny.

Zámerom je teda pokračovať v zmene pomeru na opačný pomocou poskytovania väčšieho objemu prostriedkov na obnoviteľné energie a energetickú účinnosť. Tu by som sa chcel poďakovať pánovi Stavrakakisovi, ktorý spomenul vo svojom prejave program ELENA, ktorý je tiež spoločným programom s Komisiou a ktorý má poskytovať technickú pomoc v oblasti energetickej účinnosti.

K energetike by som ešte chcel povedať pani Benarab-Attouovej, že rešpektujeme rozhodnutie každého členského štátu, pokiaľ ide o kombináciu politických opatrení. Ak sa členský štát rozhodne využívať jadrovú energiu, nie je úlohou EIB tomu oponovať, ale potvrdzujem, že v prípade Jordánska diskutujeme iba o financovaní obnoviteľných energií.

Teraz sa v krátkosti zmienim o niekoľkých otázkach týkajúcich sa dohľadu a riadenia. Pokiaľ ide o dohľad, pán Audy o tom hovoril a pozná naše stanovisko. Sme úplne otvorení, vo veľkej miere nad nami dozerá nezávislý výbor pre audit, Európsky dvor audítorov, keď využívame európsky rozpočet, úrad OLAF a Európsky ombudsman. Myslím, že už teraz sme najviac kontrolovanou medzinárodnou finančnou inštitúciou.

Napriek tomu uznávam, že zavedenie bankového dohľadu by mohlo byť užitočné, a preto sme úplne otvorení návrhom, ktoré v tomto smere môžu prísť, najmä prostredníctvom nového Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

Pokiaľ ide o Bazilej III, chcem jednoducho povedať pánovi Rübigovi, že túto prácu pozorne sledujeme. Je príliš skoro na poskytnutie stanoviska o vplyve, ktorý by to mohlo mať, pretože sme ešte len vo fáze konzultácií o Bazileji III a ešte sa nerozhodlo o parametroch.

Čo sa týka offshore finančných centier, chcem povedať pánovi Geierovi, že je to niečo, o čo sa veľmi zaujímame. Ak si želá, mohli by sme vysvetliť našu novú politiku podrobnejšie, ale v podstate hlavným záujmom je predísť vyhýbaniu sa daniam, keď sa využívajú offshore finančné centrá.

A nakoniec, konkrétna vec, na ktorú upozornil pán Schmidt. Má pravdu, musíme sa ešte zlepšiť, pokiaľ ide o rodovú rovnosť. Údaj, ktorý spomenul, sa týka iba riadiacich zamestnancov. Je pravda, že v EIB máme príliš málo žien na riadiacich pozíciách. Zaviedli sme akčný plán a dúfame, že sa nám podarí túto situáciu napraviť počas nasledujúcich niekoľkých rokov, ale chcem ho ubezpečiť o našom odhodlaní v tomto smere. Chceme zlepšiť situáciu, ktorá je v dnešnom stave skutočne neprijateľná.

  Olli Rehn, člen Komisie. – (FI) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem vám poďakovať za veľmi odbornú a konštruktívnu rozpravu a pánovi Deutschovi za jeho vynikajúcu správu.

Chcem sa vyjadriť k trom veciam v tejto problematike. Po prvé, som si istý, že táto rozprava a správa poskytnú dostatočný základ pre okamžité prijatie mandátu na poskytovanie úverov tretím krajinám pre Európsku investičnú banku. Je to pre nás dôležité, aby sme mohli zabezpečiť účinné uplatňovanie spoločných cieľov EÚ v zahraničnej politike a rozvojovej spolupráci.

Po druhé, Európska investičná banka je mimoriadne dôležitým partnerom Európskej komisie, najmä ak máme dosiahnuť ciele stratégie EÚ do roku 2020, a to hlavne v oblastiach ako trvalo udržateľný rast a zamestnanosť. EIB je kľúčom k rozvoju infraštruktúry, inovácií a malých podnikov a v tomto smere neprestajne úzko spolupracujeme.

Mnohí z vás, pochopiteľne, spomínali situáciu v Grécku. Včera som v mene Komisie poslal kondolenčné listy príbuzným a priateľom obetí, ktoré prišli o život následkom násilností v Aténach. Zanietená diskusia je črtou demokracie, ale násilie nemôžeme nikdy tolerovať a musíme určiť veľmi jasné hranice pre správanie podobného druhu.

Komisia sa aktívne zapojila do tvorby stabilizačného programu pre grécke hospodárstvo a prijatia obrovského finančného záchranného balíka na podporu stability v rámci celej eurozóny a na zabezpečenie stability gréckeho hospodárstva. Koncom minulého týždňa sme navrhli Euroskupine obrovský finančný záchranný balík a stabilizačný program v celkovej hodnote 110 miliárd EUR. Ministri financií Euroskupiny prijali rozhodnutie minulú nedeľu s odvolaním sa na návrh Komisie, ECB a MMF. Bolo to ťažké, ale zároveň potrebné a zodpovedné rozhodnutie. Teraz je nesmierne dôležité, aby všetky národné parlamenty včas prijali svoje rozhodnutia. Ja sa pri dosahovaní tohto cieľa spolieham na vašu podporu.

Nejde tu len o Grécko, ale o stabilitu hospodárstva celej eurozóny. Je nevyhnutné zastaviť malý požiar v Grécku, skôr ako sa rozšíri do celej Európy. Som si istý, že to dokážeme, ale znamená to, že budeme musieť konať zodpovedne. Teraz nie je čas na získavanie bodov v popularite. Je čas na zodpovedné a rozhodné kroky. Euro nie je iba technickou dohodou, je pravdepodobne najdôležitejším spoločným politickým projektom Európskej únie.

  Tamás Deutsch, spravodajca. – (HU) Vážený pán predsedajúci, pán prezident Maystadt, pán komisár Rehn, dovoľte prosím, aby som vyjadril poďakovanie kolegom poslancom, pánovi prezidentovi a pánovi komisárovi za túto hodnotnú rozpravu.

Skôr ako budeme hlasovať, dovoľte mi, aby som uviedol tri poznámky na záver niekoľkomesačnej dôkladnej a, podľa môjho názoru, hodnotnej prípravnej práce. Ako povedal Montecuccoli pred niekoľko sto rokmi, na úspešnú vojnu, na vybojovanie úspešnej vojny sú potrebné peniaze, peniaze a peniaze. Je zrejmé, že na vyriešenie hospodárskych problémov, ktoré sa nás všetkých dotýkajú, potrebujeme tvorbu pracovných miest, tvorbu pracovných miest a tvorbu pracovných miest. Je dôležité, že Európska investičná banka to vždy považovala za nevyhnutný cieľ, a dnešná rozprava nás všetkých uistila o tom, že bude naďalej pokračovať v spolupráci s Európskym parlamentom, Komisiou a Radou pri dosahovaní týchto cieľov.

Mám pocit, že poznámky, v ktorých kolegovia poslanci vyzývali Európsku investičnú banku, aby venovala viac pozornosti členským štátom, ktoré sú najviac postihnuté krízou, sú dôležité. Myslím si, že aj v tomto ohľade klopeme na otvorené dvere.

V neposlednom rade, pokiaľ ide o mandát EIB na poskytovanie úverov tretím krajinám, mám pocit, že poznámky, ktoré boli prednesené v tejto plenárnej rozprave a ktoré zdôrazňovali nevyhnutnosť poskytovania podpory a úverov európskym krajinám susediacim s Európskou úniou, sú tiež dôležité. Bola spomenutá Ukrajina, ako aj oblasti Balkánu. Ja s tým súhlasím. V neposlednom rade mi dovoľte na záver rozpravy spomenúť mená dvoch prítomných pánov. Pri takýchto príležitostiach zvyčajne dostávajú pochvalu vedúci predstavitelia inštitúcií. Rád by som, prirodzene, zablahoželal pánovi prezidentovi Maystadtovi k práci, ktorú doteraz vykonal, ale dovoľte mi tiež poďakovať za ich prácu pánom de Crayencourovi a Britovi, ktorí boli skvelými partnermi Európskeho parlamentu. V neposlednom rade mi dovoľte poďakovať za spoluprácu kolegom poslancom. Bolo to spoločné úsilie a úspech je tiež spoločný.

  Predsedajúci. – Pán Hans-Peter Martin požiadal o slovo vzhľadom na osobné narážky. Jeho krajan pán Mölzer sa zmienil o pánovi Hansovi-Petrovi Martinovi, jeho minulosti a jeho správaní, a preto podľa článku 151 má právo na odpoveď.

Tieto vystúpenia týkajúce sa osobných narážok sa nemôžu zmeniť na pingpongový zápas, v ktorom jedna osoba naráža na druhú a druhá naráža na prvú. Preto po vystúpení pána Martina budem považovať túto vec za definitívne ukončenú. Pán Martin dostane minútu na svoje vystúpenie a žiadam ho, aby sa striktne držal článku 151, a upozorňujem ho, že po uplynutí minúty ho preruším.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, je smutné, že musím o tomto hovoriť v pléne. Musím povedať, že to, čo povedal pán Mölzer, nie je pravda. Cestou sem ma skutočne nazval psychopatom. Za posledné roky mi často povedal, že by som mal navštíviť psychiatra. To je spôsob, akým pracujú radikálni pravičiari. Minulý rok líder skupiny sociálnych demokratov povedal, že je presvedčený, že Hein-Christian Strache je nacista. Je to muž, ku ktorého strane pán Mölzer patrí a s ktorým úzko spolupracuje.

Som skutočne presvedčený, že vzhľadom na to, čoho svedkami sme tu opakovane boli, by sme nemali diskutovať len o hospodárskej kríze, finančnej kríze a o tom, čo teraz môžeme nazývať vojna peňazí. Mali by sme sa tiež zaoberať nebezpečným nárastom pravicového radikalizmu. Keby ste sedeli tu vzadu, pán predsedajúci, s vašou politickou minulosťou by ste rozpoznali nebezpečné trendy, ktoré sa znova objavujú v Maďarsku, v Rakúsku a inde. To sa musí zastaviť skôr, ako sa nám to vymkne z rúk.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 11.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Liam Aylward (ALDE). – (GA) Európska investičná banka má nesmierne dôležitú úlohu vo vzťahu k malým a stredným podnikom, ktoré sa snažia prežiť súčasnú hospodársku krízu. Malé a stredné podniky vytvárajú 70 % európskej zamestnanosti a dôsledkom toho je, že hrajú hlavnú úlohu vo fungovaní európskeho hospodárstva.

Najväčším problémom, ktorému tieto podniky v súčasnosti čelia, je prístup k financovaniu a kapitálu. Hlavnú úlohu EIB, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci malým a stredným podnikom, by sme mali privítať a mali by sme ju podporiť v jej snahe. Bolo vyčlenených 30 miliárd EUR na pôžičky pre malé a stredné podniky na obdobie 2008 – 2011 a viac ako 50 000 podnikov v EÚ získalo v roku 2009 prostriedky z EIB.

Vítam odporúčania správy týkajúce sa zlepšovania transparentnosti systému, v ktorom sa pôžičky poskytujú prostredníctvom finančných sprostredkovateľov EIB. Finanční sprostredkovatelia musia odovzdať tieto pôžičky malým podnikom. Monitorovací systém EIB vo vzťahu k týmto pôžičkám sa musí zlepšiť, aby sa zabezpečila efektívnosť týchto pôžičiek.

  Jim Higgins (PPE). – Veľmi oceňujem neustálu podporu, ktorú prejavila Európska investičná banka (EIB) Írsku počas hospodárskej krízy. EIB obdivuhodne reagovala na vážne problémy likvidity a prísne úverové podmienky, ktoré mali za následok vážne problémy pri financovaní malých a stredných podnikov (MSP) a upadajúcu dôveru na finančných trhoch. EIB tiež zohrala významnú úlohu v pláne hospodárskej obnovy Európy, najmä vo vzťahu k posilneniu financovania malých a stredných podnikov, energie z obnoviteľných zdrojov a ekologickej dopravy. Je veľmi dôležité, aby EIB vo svojej úverovej politike voči MSP bola ochotná viac riskovať s cieľom umožniť MSP prístup ku kapitálu v rizikových projektoch. Minulý rok poskytla EIB Írsku 1,02 miliardy EUR na šesť operácií, čo je najvyššia úroveň, aká kedy bola v Írsku dosiahnutá. Vítam skutočnosť, že banky fungujúce ako sprostredkovatelia sú zmluvne zaviazané požičiavať MSP najmenej dvojnásobok objemu ich úveru od EIB, aby sa zabezpečilo, že výhody pochádzajúce z financovania EIB sa presunú na MSP. Nad uplatňovaním tohto nariadenia je však potrebné uskutočňovať prísny dohľad, pretože mnohé MSP v Írsku majú ťažkosti pri požičiavaní si od írskych bánk, ktoré dostali úvery od EIB.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) V roku 2008 oslávila Európska investičná banka 50. výročie. Počas tohto obdobia značne prispela k rozvoju integrácie, k vyváženému a trvalému rozvoju a k hospodárskej a sociálnej súdržnosti tým, že podporovala investičné projekty v Európe a požičiavala verejnému aj súkromnému sektoru, pričom využívala finančné trhy, ako aj svoje vlastné zdroje. V roku 2008 sa tiež začala svetová finančná a hospodárska kríza, ktorá zdevastovala európske hospodárstvo. Vzhľadom na obmedzenú likviditu, prísnejšiu úverovú politiku a kapitálové obmedzenia bánk Európska investičná banka prišla na pomoc mnohým ohrozeným investíciám a projektom. V reakcii na krízu EIB v roku 2008 značne zvýšila objem pôžičiek pre podniky. To bolo nesmierne dôležité, najmä pre sektor malých a stredných podnikov, ktorý bol mimoriadne tvrdo zasiahnutý krízou. Často čelil prísnym obmedzeniam v prístupe ku kapitálu od bánk, ktoré boli zavalené problémami, a EIB bola poslednou nádejou. Pozitívna úloha, ktorú zohrala EIB počas krízy, je nesporná. Bolo by však vhodné premýšľať o tom, ako by sa dali zdroje, ktoré má banka k dispozícii, využiť ešte lepšie. Najlepším spôsobom, ako to urobiť, je zjednodušiť komplikovanú byrokraciu a vytvoriť presné postupy.

4. Masové zverstvá v nigérijskom meste Jos v januári a marci (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o masových zverstvách v nigérijskom meste Jos v januári a marci.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, s nesmiernym zármutkom sme prijali správu, že bývalý prezident Umaru Musa Yar’Adua včera večer zomrel. Významne prispel k politickému a demokratickému životu v Nigérii a jeho politiky boli prínosom k stabilite predovšetkým v subregióne západnej Afriky.

Podľa ústavy sa zastupujúci prezident Jonathan automaticky stáva riadnym prezidentom. Nazdávame sa, že v krátkom čase, možno už dnes večer, ho do úradu vymenuje najvyšší sudca Nigérie. Od neho sa následne bude očakávať, že do úradu vymenuje viceprezidenta zo severu krajiny, čím sa otvárajú dvere novým špekuláciám o politickej scéne v Nigérii.

Európska únia je oddaným partnerom Nigérie a počas nedávnych zložitých mesiacov politickej neistoty jej nepretržite poskytovala intenzívnu a konštruktívnu podporu. Násilné konflikty v meste Jos a okolitých dedinách v januári a marci tohto roku boli zvlášť ničivé. Podľa správ boli počas nich zmasakrované alebo vážne zranené stovky občanov. Tisícky ľudí prišli o svoj domov a momentálne sú v táboroch.

Úplne sa stotožňujem so znepokojením, ktoré vyjadrili vážení poslanci v súvislosti so zverstvami v meste Jos, a chcel by som vás uistiť, že tie podnietili ráznu reakciu EÚ.

Hneď ako sa objavili správy o udalostiach v januári a v marci, Komisia sa skontaktovala s Červeným krížom v Nigérii a inými miestnymi agentúrami, ktoré potvrdili, že humanitárne potreby väčšiny obetí sa darí uspokojiť a že nemocnice zvládajú príliv zranených. EÚ bola medzi tými medzinárodnými partnermi Nigérie, ktorí ako prví zverejnili svoje stanoviská k násiliu.

V januári vydali vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Catherine Ashtonová spolu s Hillary Clintonovou, Davidom Milibandom a Bernardom Kouchnerom spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili hlbokú ľútosť nad násilím a tragickou stratou životov. Žiadali všetky strany, aby postupovali rozvážne a hľadali mierové prostriedky na riešenie rozporov, a súčasne vyzvali federálnu vládu, aby predviedla páchateľov pred súd. Vo februári a marci vydala EÚ ďalšie vyhlásenia o Nigérii a podala diplomatický demarš nigérijskému ministerstvu zahraničných vecí s cieľom odsúdiť najnovšie výbuchy násilia.

EÚ požiadala federálnu vládu Nigérie, aby vykonala riadne vyšetrovanie príčin nedávneho násilia a predviedla páchateľov pred súd. V priebehu posledných 10 rokov násilné konflikty v Nigérii zapríčinili smrť viac ako 14 000 ľudí a v rámci krajiny zanechali viac ako tri milióny vysídlených osôb.

Moslimskej alebo kresťanskej komunite nie je možné pripisovať úlohu agresora ani úlohu obete, pretože z historického hľadiska boli, žiaľ, oboje. Je však zrejmé, že konflikt sa vždy týka mimoriadne chudobných ľudí. Za konfliktmi, ktoré sa označujú ako nábožensky motivované, často stoja iné príčiny. Patria medzi ne konflikty medzi tradičnými vodcami, boj o pôdu a zdroje medzi komunitami, vnútorné politické spory, ako i napätie medzi štátom a federálnymi orgánmi. Náboženské rozdiely často ešte zosilňujú a znásobujú existujúce rozdiely, čo vedie k väčším zrážkam.

Opatrenia, ktoré prijíma EÚ v Nigérii, sú spojením diplomacie a dlhodobej rozvojovej spolupráce. V rámci Európskeho rozvojového fondu podporujeme rozvojovú spoluprácu v Nigérii. Dvomi najdôležitejšími sférami sú mier a bezpečnosť a potom správa vecí verejných a ľudské práva. Súčasne v súlade s Dohodou z Cotonou aktívne podporujeme mier a bezpečnosť prostredníctvom pravidelného politického dialógu s Nigériou a tiež sa zapájame do pravidelného dialógu s Nigériou o ľudských právach a demokratických zásadách vrátane etnickej, náboženskej a rasovej diskriminácie.

Na záver, som presvedčený, že je nevyhnutné, aby sme sústavne venovali pozornosť problému opakovaného násilia medzi komunitami v Nigérii. Navrhujem, aby sa táto otázka stala prioritou dialógu v rámci ďalšej schôdze ministrov EÚ a Nigérie, ktorá sa bude konať na jeseň tohto roku.

  Gay Mitchell, v mene skupiny PPE. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa pridal k pánovi komisárovi a vyjadril úprimnú sústrasť obyvateľom Nigérie v súvislosti s úmrtím prezidenta Umara Yar’Aduu.

Nedávne výbuchy násilia v Nigérii sú odrazom širšieho problému, ktorému krajina čelí. Incidenty ktoré sa stali v meste Jos, ktoré má za sebou históriu násilia, sú veľmi alarmujúce. Mesto leží na rozhraní medzi moslimským severom a kresťanským juhom. Táto skutočnosť viedla mnohých k presvedčeniu, že incidenty sa zakladajú výlučne na náboženskej nenávisti.

V spoločnom návrhu uznesenia sme žiadali dôkladnejšie preskúmanie základných príčin konfliktu. Keďže pochádzam z Írska, viem, že o konflikte v Severnom Írsku sa príliš dlho hovorilo ako o konflikte medzi katolíkmi a protestantmi. V skutočnosti išlo o dosť odlišnú vec ako len tento dôvod a v jadre problému boli oveľa závažnejšie otázky, a to vrátane otázok týkajúcich sa občianskych práv.

Je nevyhnutné, aby sme sa vyhli zjednodušeným tvrdeniam, že toto zverské zabíjanie je výlučne výsledkom náboženskej nenávisti. Predtým ako dospejeme k nejakým záverom, musíme vziať do úvahy sociálne, politické i hospodárske faktory. Aj etnickú rivalitu medzi komunitami Hausa a Berom treba vnímať ako jeden z faktorov násilia. Pokiaľ ide o spôsob a následky tohto zabíjania, je podobné predchádzajúcim zrážkam v rokoch 2001, 2004 a 2008. V minulosti sa násilie použilo na riešenie sporov a znovu zvíťazilo nad dialógom.

Je nesmiernym sklamaním, že krajina ako Nigéria, ktorá je ôsmym najväčším producentom ropy na svete, má taký vysoký podiel obyvateľstva žijúceho pod hranicou chudoby. Iba vtedy, ak Nigéria zaistí mier a bezpečnosť, demokraciu a politickú stabilitu, sa jej podarí dostať z chudoby a vytvárať bohatstvo i sociálnu spravodlivosť, ktoré následne odvedú ľudí od násilia ako spôsobu riešenia konfliktov.

Vyzývam Komisiu, aby pokračovala v dialógu s Nigériou v súlade s Dohodou z Cotonou s cieľom preskúmať základné príčiny konfliktu a poskytla všetku nevyhnutnú pomoc s cieľom zaistiť, že tieto zverstvá sa nezopakujú.

  Thijs Berman, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, naša Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa pridáva k pánovi komisárovi Rehnovi a vyjadruje svoju sústrasť v súvislosti s úmrtím nigérijského prezidenta Umara Yar’Aduu.

Násilie medzi moslimským a kresťanským obyvateľstvom v meste Jos v januári a marci tohto roku odhaľuje napätú a výbušnú situáciu v tomto regióne. Hoci sa zdá, že zjavný dôvod má náboženský rozmer, musíme sa tiež zamerať na ostatné základné príčiny, ako správne upozornil aj náš kolega Gay Mitchell. Najzávažnejšou skutočnosťou je, že tento región trápi nedostatok zdrojov a nerovnaký prístup rôznych skupín k týmto zdrojom. Dôležitou základnou príčinou násilných konfliktov medzi kresťanskými a moslimskými osadníkmi je aj boj o úrodnú poľnohospodársku pôdu. Miestni poľnohospodári sa cítia ohrození osadníkmi hľadajúcimi pastviny pre svoj dobytok.

Žiadame preto širšie prešetrenie príčin tohto konfliktu. Ak sa neurobí nič s chudobou a diskrimináciou, tieto zrážky budú pokračovať. Znamená to, že všetci obyvatelia musia mať rovnaké príležitosti a rovnaký prístup k základným výhodám, ako sú náležité vzdelávanie a prístup k politickej moci. Dlhodobé a trvalé riešenie možno nájsť, iba ak sa zohľadnia všetky tieto faktory. Žiadame spravodlivé a transparentné stíhanie páchateľov násilia. Šokovali nás však informácie, že miestni guvernéri sa teraz vyhrážajú popravami väzňov v celách smrti, len aby zmiernili preplnenie nigérijských väzníc, kde ľudia čakajú roky, aby sa vôbec stretli so sudcom. Nigérijskí štátni guvernéri by sa mali radšej venovať množstvu zásadných problémov v systéme trestného súdnictva. Iba potom môžu mať páchatelia násilných zrážok spravodlivý a transparentný súdny proces.

  Charles Goerens, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, iba teraz sme sa dozvedeli o smrti Umara Yar’Aduu. V mene našej skupiny by som aj ja chcel vyjadriť našu sústrasť v súvislosti s predčasnou smrťou prezidenta Nigérie.

Jeho smrť prichádza v čase, keď sa spory medzi moslimami a kresťanmi zvlášť vyostrujú. Dvesto zabitých kresťanov v regióne mesta Jos je dôvodom súčasného uznesenia. Mohli by sme toto barbarstvo opakovane skúmať, aby sme opäť skonštatovali, že jednoznačne pramení z náboženských rozporov. Môžeme tiež znovu konštatovať, že chudoba tomu vôbec nepomáha, že je to okrem iného aj výsledok neschopnosti politických orgánov premôcť korupciu. Mohli by sme ešte raz spomenúť spory súvisiace s niektorými skromnými prírodnými zdrojmi, najmä úrodnou pôdou v tomto regióne, ako i zmenu klímy, ktorá tiež zhoršuje práve spomenuté faktory.

Čo môže za týchto okolností urobiť Európska únia?

Môže sa, prirodzene, odvolať na článok 8 Dohody z Cotonou, aby posilnila dialóg s politickými orgánmi tejto krajiny. Urobíme to.

Môžeme takisto odsúdiť tieto zverstvá. Urobíme to v aktuálnom uznesení.

Samozrejme, môžeme odsúdiť skutočnosť, že táto bohatá krajina, ktorá je hlavným vývozcom ropy v Afrike, nie je schopná investovať svoje bohatstvo do boja proti chudobe.

V skutočnosti môžeme urobiť všetko, čo pre to treba. Môžeme to všetko neprestajne odsudzovať. Podľa mňa je tu záblesk nádeje a je to samotná Nigéria, ktorá musí podniknúť kroky, ktorých cieľom bude dostať túto krajinu na správnu cestu. Dočasný prezident Goodluck Jonathan má všetky potrebné vlastnosti, aby odvážne bojoval s problémami, ktoré som práve spomenul.

Je na samotnej krajine, aby sa zotavila, a myslím si, že ľudí jeho kalibru je len veľmi málo. Mali by sme mu zaželať veľa šťastia i jasnú myseľ a podporiť túto mimoriadnu osobnosť, ktorá je dočasným prezidentom tejto krajiny.

  Nicole Kiil-Nielsen, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, aj Skupina zelených/Európska slobodná aliancia by chcela zopakovať kondolencie, ktoré práve vyjadrili naši kolegovia poslanci.

Bezvýhradne podporujeme toto uznesenie o masových zverstvách v Nigérii, ktoré, žiaľ, predstavujú iba jeden aspekt deprimujúceho obrazu ľudských práv v tejto krajine.

V rámci prideleného času by som chcela hovoriť o nigérijských väzniciach, ktoré sú plné väzňov, ktorých práva sa sústavne porušujú. Ako odhalila správa organizácie Amnesty International z roku 2008, 65 % väzňov v tejto krajine nebolo nikdy uznaných za vinných. Niektorí čakajú na súdny proces 10 rokov.

Problémy sú také závažné, že Nigéria nemá inú možnosť, ako ich uznať a prisľúbiť reformu systému. Všetci na túto reformu čakáme.

Vo svojom vystúpení sa zameriavam na väznice, pretože súčasná situácia nám opäť pripomenula, aká nízka hodnota sa pripisuje ľudskému životu v Nigérii – a ešte horšie je to vo väzení.

Národná hospodárska rada Nigérie informovala o svojom pláne popraviť stovky väzňov nachádzajúcich sa v celách smrti, aby zmiernila preplnenie väzníc. Je to zabíjanie s cieľom znížiť preľudnenosť väzníc. Neexistuje nič šokujúcejšie, a to predovšetkým preto, že je jasné, že mnohí z týchto väzňov v celách smrti sú nevinní a väčšina z nich nemá právo na spravodlivý súdny proces, a hlavne preto, že nigérijský federálny minister zahraničných vecí vo februári 2009 vyhlásil pred OSN, že jeho krajina uplatňuje de facto moratórium na trest smrti.

Z tohto dôvodu predložím počas hlasovania ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh s cieľom odsúdiť tento nedávny krok niekoľkých nigérijských guvernérov.

  Peter van Dalen, v mene skupiny ECR. – (NL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcel v mene našej skupiny vysloviť sústrasť nigérijskému ľudu v súvislosti s úmrtím jeho prezidenta.

Pán predsedajúci, zverstvá spáchané v meste Jos a jeho okolí sa dajú len ťažko popísať a, žiaľ, nie sú ojedinelými incidentmi. V budúcnosti sa budú opakovať, ak sa nič nezmení. Takmer každý deň dochádza k násiliu a jeho obeťami sú najmä kresťania.

Nigéria musí urobiť štyri veci. Po prvé, musí neodkladne začať nezávislé vyšetrovanie a preskúmať úlohu armády, ktorá očividne nedokázala poskytnúť občanom účinnú ochranu. Po druhé, musí predviesť páchateľov pred súd. Otrasné prípady tohto druhu sa nesmú tolerovať. Po tretie, musí podporovať dialóg medzi etnickými a náboženskými skupinami. Po štvrté, musí hľadať riešenie v súvislosti s napätím medzi rôznymi skupinami obyvateľstva, ktoré si nárokujú rovnakú pôdu.

Prirodzene, Európa musí Nigérii pomáhať s týmito opatreniami, ale musí zároveň vyvíjať tlak na túto krajinu, pretože špirálu násilia treba rozhodne zastaviť.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj ja by som sa chcela, samozrejme, pripojiť k vyjadreniam sústrasti nigérijskému ľudu v súvislosti s úmrtím jeho prezidenta.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica nebude hlasovať za návrh spoločného uznesenia, ktorý nám bol dnes predložený, a zároveň sa odmieta k nemu pripojiť.

V skutočnosti sa domnievame, že na rozdiel od niektorých vecí, ktoré som si tu práve vypočula, uznesenie nerieši príčiny opakovaného násilia v tejto krajine a venuje sa im iba čiastočne, hoci toto násilie odsudzujeme a vlastne žiadame, aby boli páchatelia predvedení pred súd.

Nigéria je obrovská africká krajina s bohatou i dlhou históriou a so svojimi 140 miliónmi obyvateľov je nesporne tou najľudnatejšou krajinou kontinentu. Človek by dokonca povedal, že by to mala byť bohatá krajina, pretože sa tam našli ložiská ropy. Hodnota HDP ju stavia na druhé miesto v Afrike za Juhoafrickú republiku a pred Alžírsko. Väčšina jej obyvateľstva však žije pod hranicou chudoby a je jedinou krajinou bohatou na ropu, ktorá ma rozpočtový deficit.

Najironickejšia z tohto všetkého je skutočnosť, že Nigéria dováža všetky ropné produkty, ktoré jej hospodárstvo potrebuje, pretože nemá primerané rafinérske kapacity. Treba poukázať na to, že tri hlavné rafinérie sú mimo prevádzky. Čo je ešte horšie, produkcia ropy značne poklesla v posledných rokoch v dôsledku neustálych útokov na ropné zariadenia.

Prečo sa Nigéria nachádza v tejto situácii?

Pretože táto krajina je jasným príkladom toho, ako sa afrických zdrojov pri spoluúčasti niektorých našich vlád zmocňujú rôzne medzinárodné spoločnosti, v tomto prípade ropné spoločnosti, a to hlavne jedna, ktorá využíva 40 % nigérijskej ropy.

Tieto spoločnosti ovplyvňujú zostavenie a odvolávanie vlád podľa svojich potrieb a na úkor potrieb obyvateľstva tejto krajiny. Delta rieky Niger, flóra a fauna ktorej niekedy patrili k najkrajším na svete, sa stala skutočným smetiskom. Nie je to iba následok ťažby ropy, ale i skutočnosti, že každý mesiac prichádza do prístavu 500 kontajnerov plných rôzneho toxického odpadu, ktoré zostávajú na obrovských otvorených skládkach.

Nigéria je jednou z najskorumpovanejších krajín sveta. Sponzori jednotlivých po sebe nasledujúcich chúnt zhrabli viac ako 325 miliárd USD zo 400 miliárd USD, ktoré priniesla ropa tejto krajine. Kde sú tieto doláre? Na bankových účtoch vo Švajčiarsku, v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku.

Osobne považujem túto situáciu za neúnosnú a myslím si, že uznesenie, ktoré prijímame, nezodpovedá úlohám, ktoré zahŕňa vyjadrenie medzinárodnej solidarity Európskej únie voči Afrike.

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vieme, aké zložité je mierové spolužitie rôznych náboženských skupín v Nigérii, a to hlavne pokiaľ ide o vzťahy medzi kresťanmi rôznych vyznaní a moslimami. Ako nám uznesenie, o ktorom budeme hlasovať, pripomína, situácia je nesmierne vážna. V etnických či náboženských konfliktoch bolo od ukončenia vojenskej vlády v roku 1999 zabitých viac ako 14 000 ľudí. Hovorí sa o viac ako 500 mŕtvych za posledné tri mesiace.

Žiaľ, Nigéria nie je jedinou krajinou, v ktorej medzi náboženskými skupinami vládnu konflikty a napätá situácia. Bolo by teda vhodné vypracovať výročnú správu Európskeho parlamentu o náboženskej slobode vo svete, ktorá by štruktúrovaným spôsobom reagovala na problém, ktorý je kľúčovým pre stabilitu mnohých krajín. Chcel by som reagovať na tvrdenie pána komisára Rehna, ktorého si osobne vážim. Povedal, že Nigéria je veľmi chudobná krajina. Nie je to pravda. Nigéria je veľmi bohatá krajina, ktorú však ruinuje skorumpovaná a neschopná vládnuca trieda. Tá vyplienila zdroje svojej krajiny a zanechala milióny zbedačených občanov.

To je teda skutočný problém. Sociálna a hospodárska obnova v tejto krajine, ako i v iných afrických krajinách závisí od nástupu novej vládnucej triedy, ktorá bude dbať na potreby občanov.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, po nadchádzajúcich majstrovstvách sveta vo futbale v Juhoafrickej republike sa stredobodom našej politiky zameranej na Afriku opäť stane Nigéria. Je to obrovská a bohatá krajina s veľkými sociálnymi nerovnosťami. Samozrejme, zároveň sa nachádza na rázcestí medzi čínskou a európskou cestou ku globalizácii. Som pevne presvedčený, že musíme zostať na európskej ceste. Znamená to postaviť sa proti zneužívaniu a porušovaniu ľudských práv a za partnerov si zvoliť skôr ľudí, ktorí boli uväznení, ako skorumpovaných vodcov skupiniek a skupín vo vláde, ktorí nám ponúkajú krátkodobé výhody. V takom prípade musíme podporiť uznesenie, ako aj to, čo povedala pani Vergiatová. Uznesenie nejde dosť ďaleko, je však dôležité, aby sa EÚ postavila za ľudské práva. Nesmieme tolerovať zámery, ktoré má Čína v Nigérii, a ani jej ľahostajnosť voči ľudským právam.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, násilie nerieši konflikty, násilie iba zväčšuje ich tragické následky. Okrem toho, že je zlé, nemorálne, nespravodlivé a nehumánne, nevypláca sa. Nie je výhodné. Je to najmenej účinný spôsob hľadania riešenia problémov, ktoré zasahujú celý región. Totiž ak násilie medzi kresťanskou menšinou a moslimami nevyvoláva iba náboženský fundamentalizmus, ale aj nedostatočný hospodársky rozvoj, ktorý podnecuje nenávisť a napätie medzi jednotlivými etnickými skupinami, potom musia Európska únia spolu s Africkou úniou a celým medzinárodným spoločenstvom urobiť všetko preto, aby federálna vláda v Nigérii – ktorá je zodpovedná za mnohé stránky tejto situácie – pochopila, že podporovanie civilizovaného a mierového spolužitia rôznych etník a skupín v krajine je výhodné pre každého a pre celé obyvateľstvo.

Okrem uplatnenia náležitého vyšetrovacieho systému, ktorý už mnohí požadovali, ako i stíhania osôb zodpovedných za strašné krviprelievanie v priebehu posledných mesiacov – dovolím si tvrdiť, že v priebehu posledných rokov – je nevyhnutné podniknúť všetky potrebné kroky s cieľom na jednej strane podporiť dialóg medzi etnickými a náboženskými skupinami a na strane druhej, ako už mnohí navrhli, vytvoriť novú vládnucu triedu.

Dúfame, že vďaka tomuto uzneseniu bude naozaj jasné, že riešenie konfliktov, najmä v prípade krajiny takej bohatej na nerastné suroviny – hlavne ropu –, ako je Nigéria, bude znamenať zlepšenie prístupu k zdrojom a ich lepšie rozdelenie. Som presvedčený, že dohoda, ktorú 12. decembra 2009 podpísali Nigérijská federatívna republika a Európska komisia, môže poskytnúť vhodné povzbudenie v tomto smere.

Dnes teda bezpečnosť leží v jadre mnohých problémov v tejto krajine. Hlavnou hrozbou nie je konflikt samotný, ale dôvody, ktoré ho vytvorili a spustili. A práve tu treba konať s cieľom pomôcť Nigérii na jej ceste ku skutočnému hospodárskemu a demokratickému rozvoju.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Aj ja by som sa chcela pridať k tým, ktorí vyjadrili sústrasť nigérijskému ľudu, ktorého prezident minulú noc zomrel.

Žiaľ, v dôsledku tejto udalosti sa k už existujúcemu napätiu pridáva nový rizikový faktor. Je ním strata ústredného orgánu v krajine ťažko postihnutej násilím. Ako iste viete, začiatkom roka bolo zmasakrovaných viac ako 300 moslimov. Ani nie o dva mesiace neskôr bol zavraždený takmer rovnaký počet kresťanov v priebehu iba dvoch hodín. V súčasnosti iba prítomnosť armády v uliciach bráni plánom niektorých kresťanov a moslimov pomstiť sa.

Podľa mňa práve teraz spočíva hlavný problém v tom, ako udržať poriadok a vyhnúť sa akýmkoľvek novým zverstvám. Z tohto dôvodu si myslím, že je tam potrebná medzinárodná prítomnosť. Po druhé, máme tu problém s beztrestnosťou, ktorá sa vo všeobecnosti vzťahuje na zóny konfliktov v Afrike. Keď dôjde k zatýkaniu a odsúdeniu neustále sa zvyšujúceho počtu masových zločincov, dočkáme sa poklesu násilia. Opäť je potrebná konkrétna účasť medzinárodného spoločenstva. Ukázalo sa ako vnímavé k problémom na Balkáne a Blízkom východe, ale zatvára oči pred utrpením Afriky.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, spomínam si, že som ako chlapec videl v televízii živé obrazy otrasnej občianskej vojny v nigérijskom regióne Biafra. Prešlo štyridsať rokov a ako sa zdá, len málo sa zmenilo. Ohavné obrazy z mesta Jos, kde boli stovky nevinných ľudí rozsekané na smrť v akte zúrivosti, nám pripomínajú, že Nigéria je chronicky nestabilnou krajinou.

Zdá sa, že napätie medzi etnickými a náboženskými skupinami, a to hlavne medzi kresťanmi a moslimami, napätie medzi kmeňmi, ako aj kultúrne i hospodárske napätie je v Nigérie endemické. Súčasná neistota po včerajšom úmrtí prezidenta – vyslovujem sústrasť nigérijskému ľudu – bude nevyhnutne viesť k boju o moc, čím sa ešte zhorší nestabilita v tejto veľkej africkej krajine. Mám preto obavy o dlhodobú udržateľnosť Nigérie ako jednotného štátu. Niektorí vrátane nekonformného líbyjského prezidenta Kaddáfího kontroverzne navrhli rozdeliť Nigériu na dve časti. Vyzerá to tak, že Sudán, ďalšia krajina rozdelená na moslimský sever a kresťanský juh, sa budúci rok pravdepodobne rozdelí na dve časti. Toto možné rozdelenie sa stane precedensom a koloniálne hranice v Afrike už viac nebudú nedotknuteľné, čo vyvoláva mnoho zaujímavých otázok, pokiaľ ide budúcnosť Afriky.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, otrasná masakra v štáte Plateau v Nigérii v januári a marci zanechala po sebe stovky nevinných obetí, a to najmä veľmi veľa žien a detí. Hoci sú rozdiely medzi sektami a kmeňmi faktorom v tejto a ostatných masakrách, skutočné príčiny musíme hľadať hlbšie.

Niekdajšie koloniálne zasahovanie a surové zabratie územia v Afrike, pričom sa často využívali rozdiely medzi komunitami a kmeňmi, zanechali trvalé dedičstvo. Analýza spravodajstva BBC nedávno ukázala, že hoci medzi moslimami a kresťanmi panuje násilie, podľa analytikov majú hlavné príčiny politický a hospodársky charakter, pričom sa zmieňujú o strašnej chudobe veľkého počtu Nigérijčanov, ako i otvorenej korupcii vládnucej elity.

Nigéria je jednou z najobdarenejších krajín na zemi, pokiaľ ide o prírodné a nerastné zdroje vrátane ropy. Žiaľ, skorumpované miestne elity a zahraničné nadnárodné spoločnosti vrátane spoločnosti Shell Oil si berú najväčší podiel z tohto bohatstva a nechávajú obrovský počet Nigérijčanov žiť v hroznej chudobe. Podporujem svojich kolegov z Demokratického socialistického hnutia v Nigérii, ktorí žiadajú verejné vlastníctvo bohatstva Nigérie a demokratickú kontrolu zo strany väčšiny obyvateľstva, pracujúcich a chudobných. Na tomto bohatstve je jednoznačne možné budovať slušný život pre všetkých obyvateľov Nigérie a na základe toho aj prekonať rozdiely medzi komunitami. Alternatívou je naozaj rozpad Nigérie a ďalšie barbarské hrôzy páchané na ľuďoch.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Nigéria je dôležitou krajinou, veľmi dôležitou krajinou. Z tohto dôvodu prejavujeme záujem o to, čo sa 7. marca udialo v blízkosti mesta Jos.

Problémom v strednej Nigérii nie je iba skutočnosť, že ľudia, ktorých tam vraždia, sú kresťania, pretože v januári tohto roku boli zavraždení moslimovia. V prípade Nigérie sa náboženské rozdiely znásobujú množstvom iných rozdielov. Niektoré z nich sa tu už spomínali. Patria medzi ne hospodárske, etnické a sociálne rozdiely. Sú tu však aj ďalšie dva druhy rozdielov, a to historické – pretože v tejto časti krajiny sa kresťania považujú za miestnych obyvateľov a moslimovia za cudzincov, a to napriek skutočnosti, že tam žili už dve alebo tri generácie – a dokonca i politické rozdiely. Kresťania spravidla podporujú vládnucu Ľudovodemokratickú stranu a moslimovia zvyčajne podporujú opozičnú Nigérijskú všeľudovú stranu. Je tam teda veľa rozdielov. Nemôžeme preto považovať tieto udalosti za jasný príklad náboženského prenasledovania.

Nigérijská ústava zaručuje náboženskú slobodu: slobodu vierovyznania, slobodu náboženského kultu a právo zmeniť svoje vyznanie. Môžete si pomyslieť, že zmienka o nigérijskej ústave je naivným prístupom. Chcel by som však všetkým pripomenúť, že hodnoty prameniace z najstaršej písanej ústavy – americkej ústavy – a najstaršej písanej ústavy v Európe – poľskej ústavy – sú stále dôležité a majú trvalú hodnotu. Vyzývame preto federálnu vládu Nigérie, ako i guvernérov a miestne úrady, aby riešili tento problém, a to nie iba v mene našich hodnôt, ale v mene hodnôt a zásad zapísaných v ich vlastnej ústave. Myslím si, že je dôležité, aby sa odvolávali na svoje vlastné dokumenty.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť hlboké poľutovanie nad násilím, ktoré vypuklo v oblasti mesta Jos a zapríčinilo smrť niekoľkých stoviek ľudí. Bol to iba ďalší príklad významu procesu zmierenia, ktorý treba presadiť s cieľom umožniť mierové spolužitie moslimského obyvateľstva zo severu a kresťanského obyvateľstva z juhu.

Chcela by som vás upozorniť na to, že do značnej miery sú tieto zverstvá dôsledkom utrpenia a útlaku tých obyvateľov, ktorí žijú v oblastiach bohatých na ropu a nemajú prospech z celkového rozvoja krajiny. Naliehavo žiadame nigérijské orgány, aby zaistili spravodlivejší a demokratickejší rozvoj všetkých sociálnych skupín v krajine, ako aj ochranu a presadzovanie základných ľudských práv. Na záver, najmä dnes v súvislosti so smrťou nigérijského prezidenta patrí moja sústrasť nigérijskému ľudu.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Aj ja by som sa chcel pridať k tým, ktorí vyjadrili sústrasť nigérijskému ľudu po úmrtí prezidenta Umara Yar’Aduu.

Vo svojom vystúpení by som chcel upozorniť na dve skutočnosti. V prvom rade by som chcel začať názorom, ktorý vyslovil istý obyvateľ Nigérie, ktorého sa spýtali na príčinu tejto hrôzy v krajine. Celkom jasne povedal: „Sme svedkami toho, že ľudia zodpovední za zverstvá a trestné činy sú z nich obvinení a potom,“ pokračoval, „sa vytratia do hlavného mesta a nikdy ich už neuvidíme.“ Inými slovami, nie je tam žiadna známka verejnej zodpovednosti za spáchané zločiny.

Po druhé, chcel by som zdôrazniť, že nesmieme zabúdať ani na náboženský aspekt tohto konfliktu. Zdá sa, že doteraz niekoľkí rečníci uviedli, že náboženský aspekt tam je, ale všetko v podstate súvisí so sociálnymi a hospodárskymi záležitosťami. V skutočnosti mal zastupujúci prezident Jonathan Goodluck na zreteli túto stránku a vyzval náboženských vodcov na dialóg. Musíme ho v tomto smere podporovať.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, obrazy, ktoré sme nedávno videli vo vysielaní rôznych televízií, boli šokujúce. Scény, ktoré pripomínali víťaznú výstavu ľudí zavraždených v meste Jos a jeho okolí, boli šokujúce. Ako povedal pán Mauro, násilie sa nedá ospravedlniť, pretože násilie samo osebe je zlom. Ako európska spoločnosť a ako poslanci Európskeho parlamentu nesmieme prehliadať to, čo sa stalo. Preto bezvýhradne podporujem toto uznesenie.

Bez ohľadu na príčiny, ktoré sú podstatou konfliktu a ktoré sa považujú za pozadie tohto násilia, chceme reagovať, aby sa v Nigérii, v krajine, ktorá nám je vlastne blízka, rešpektovali ľudské práva a občianske slobody. Aj ja by som chcel využiť túto príležitosť a vyjadriť sústrasť nigérijskému ľudu v súvislosti s úmrtím jeho prezidenta.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, rád by som sa vám poďakoval za dnešnú veľmi serióznu a zodpovednú rozpravu. Mnohí z vás zdôraznili zložitosť spoločenských problémov v Nigérii. Súhlasím s vami a Komisia si je vedomá zložitosti týchto problémov. Naďalej sa angažujeme v našom partnerstve s Nigériou. Môžem s vami iba súhlasiť, pokiaľ ide o dôležitosť boja proti korupcii a beztrestnosti. Korupcia je totiž, žiaľ, hlboko zakorenená a bráni spoločenskému pokroku a demokratickému procesu v tejto krajine bohatej na zdroje, čím škodí životu bežných ľudí.

Aktívne poskytujeme Nigérii silnú a konštruktívnu podporu. Využívame celý rad nástrojov, a to od diplomacie po rozvoj. Komisia aj naďalej venuje pozornosť násiliu v Nigérii a je odhodlaná zabrániť jeho šíreniu diplomatickými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii.

Ďalším fórom, ktoré sa bude zaoberať touto veľmi dôležitou otázkou na vysokej úrovni je schôdza ministrov EÚ a Nigérie, ktorá sa bude konať na jeseň. Pri tejto príležitosti budeme určite diskutovať o tejto záležitosti.

  Predsedajúci. – Na záver rozpravy mi dovoľte uviesť, že som dostal sedem návrhov uznesení⁽¹⁾ v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 11.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Už príliš veľa rokov je táto krajina s mnohými prírodnými zdrojmi dejiskom mnohých humanitárnych tragédií, masového vraždenia a zrážok medzi etnickými skupinami, ku ktorým dochádza z hospodárskych a sociálnych dôvodov. Chcela by som však len pripomenúť slová katolíckeho misionára, ktorý žil a pracoval v Nigérii. Otec Piero Gheddo nedávno poznamenal, že iba pred 20 rokmi boli vzťahy medzi moslimami a kresťanmi v oblastiach strednej a severnej Nigérie nepochybne zložité, pričom ich charakterizovali rôzne formy protikresťanskej diskriminácie. Nikdy však nedosiahli štádium, kedy by došlo k takému masovému násiliu, akého svedkami sme v poslednom desaťročí. Duchovný zároveň uviedol, že ak sa situácia za posledné roky zhoršila, je to aj dôsledok vplyvu islamského extrémizmu vyjadreného v ideológii hnutia al-Káida, ktorá sa rozšírila v Nigérii a hlavne v 12 štátoch na severe, ktoré prijali právo šaría za štátne právo. Súhlasíme s tým, že rôzne etnické skupiny v Nigérii hľadajú vo svojich rôznych náboženských vyznaniach zámienku na páchanie činov hromadného násilia smerovaného jeden proti druhému. Nezabúdajme však, že husto zaľudnený africký štát, ktorý tiež roky trpí pretrvávajúcou politickou nestabilitou, je už niekoľko rokov dejiskom vlny islamského extrémizmu, ktorú by sme nemali prehliadať.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – (PL) Ak má byť najvyššou hodnotou Európskej únie právo na sebaurčenie, inými slovami právo rešpektovať zásady a hodnoty vlastného svedomia, potom by sa mali všetky prejavy neznášanlivosti a nenávisti, ktoré viedli priamo k vraždám a masakrám súvisiacim s rasovým alebo etnickým pôvodom či náboženstvom, stretnúť s naším okamžitým a jednoznačným odsúdením. Toto odsúdenie by sa však nemalo obmedzovať iba na slová. Malo by zahŕňať kroky, ktoré zabezpečia mierové spolužitie v budúcnosti.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som chcel vyjadriť hlboký zármutok v súvislosti s informáciami o nepokojoch v meste Jos v Nigérii v januári a marci, počas ktorých zahynuli stovky kresťanov a moslimov. Mali by sme mať na pamäti, že to nie je prvýkrát, čo sa v meste Jos stali takéto strašné udalosti. Boje medzi stúpencami týchto dvoch náboženstiev prebiehajú už od roku 2001. Skutočnosť, že napätie, ktoré sa niekedy zmení na otvorené zrážky, trvá už desaťročie, je potvrdením dôležitej úlohy, ktorú by mal zohrávať štát pri podporovaní procesov zmierenia. Zložité pozadie tohto konfliktu ukazuje, o aké hlboké rozdiely tu ide. Kresťania a moslimovia v Nigérii sa nelíšia iba z pohľadu náboženstva. Toto základné rozdelenie vychádza z historických rozdielov, pretože v regióne, kde dochádza k nepokojom, sa kresťania považujú za miestnych obyvateľov a moslimovia sú považovaní za cudzincov. Tieto dva rozdiely sa premietajú do podpory odlišných politických skupín zo strany kresťanov a moslimov, čím sa konflikt ešte rozširuje. Aby som to však skrátil, zdrojmi konfliktu sú náboženské rozdiely a nekompetentnosť úradov, respektíve ich neschopnosť dosiahnuť pokojné spolužitie týchto dvoch skupín. Na jeseň tohto roku sa má konať schôdza ministrov EÚ a Nigérie. Som presvedčený, že tento problém by mal byť súčasťou jej programu. Okrem toho by mala Komisia vynaložiť čo najväčšie úsilie a využiť diplomatické prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zlepšenie situácie v Nigérii.

(Rokovanie bolo na niekoľko minút prerušené, kým sa začne konať hlasovanie.)

PREDSEDÁ: PÁN ROUČEK
podpredseda

(1) Pozri zápisnicu.

5. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

6. Úsilie Európskej únie v boji proti korupcii (písomné vyhlásenie): pozri zápisnicu

  Predsedajúci. – Písomné vyhlásenie 0002/2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii, ktoré predložili Monica Luisa Macoveiová, Simon Busuttil, Luigi de Magistris, Ana Gomesová a Bart Staes, podpísala väčšina všetkých poslancov Parlamentu. Písomné vyhlásenie bude v súlade s článkom 123 rokovacieho poriadku postúpené jeho adresátom a uverejnené spolu s menami podpísaných poslancov ako prijatý text z rokovania z 18. mája 2010.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcem sa poďakovať tým kolegom, ktorí podporili a podpísali toto vyhlásenie, a chcela by som využiť túto príležitosť a vyzvať Komisiu a Radu, aby v Európskej únii ustanovili pevný a silný protikorupčný monitorovací mechanizmus. Vyzývam členské štáty, aby ukázali politickú vôľu a posilnili svoj boj proti korupcii, skôr ako bude príliš neskoro.

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

7. Hlasovanie

7.1. Rozhodnutie nezvolať konvent na revíziu zmlúv týkajúcu sa prechodných opatrení týkajúcich sa zloženia Európskeho parlamentu (A7-0116/2010, Íñigo Méndez de Vigo)

7.2. Revízia zmlúv – Prechodné opatrenia týkajúce sa zloženia Európskeho parlamentu (A7-0115/2010, Íñigo Méndez de Vigo)

7.3. Kirgizsko (B7-0246/2010)

− Pred začiatkom hlasovania:

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, toto je ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený mojím kolegom pánom Brokom, ktorý s nami dnes ráno, žiaľ, nemôže byť.

Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh k odseku 5, ktorý pozostáva z pridania spojenia „posilniť demokraciu a politickú zodpovednosť“ po zmienke o voľbách 10. októbra.

(Parlament prijal ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.)

– Po ukončení hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1

  Paolo Bartolozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, ide o ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k bodu 13, v ktorom sa Komisia vyzýva, aby preverila súčasnú situáciu: možnosť poskytnutia humanitárnej pomoci, hneď ako sa situácia preverí.

(Parlament prijal ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.)

7.4. Elektrické autá (B7-0261/2010)

7.5. Nariadenie o skupinovej výnimke pre motorové vozidlá

7.6. Oznámenie Komisie o opatreniach na boj proti rakovine: európske partnerstvo (A7-0121/2010, Alojz Peterle)

7.7. Mobilizácia informačných a komunikačných technológií na uľahčenie prechodu na energeticky účinné nízkouhlíkové hospodárstvo (A7-0120/2010, Patrizia Toia)

7.8. Biela kniha Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (A7-0057/2010, Vittorio Prodi)

− Pred začiatkom hlasovania:

  Vittorio Prodi, spravodajca. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, zmena klímy je skutočnou hrozbou, ktorej musíme byť pripravení čeliť aj napriek rôznemu dosahu, ktorý bude mať na naše krajiny. Zhoršovanie ekosystémov zasadí tvrdú ranu zdraviu našich hospodárstiev a európskych občanov. Už v minulosti sme vyzývali na diplomaciu a spravodlivosť v oblasti zmeny klímy; teraz ju musíme budovať, vystupujúc jednotne.

Som presvedčený, že Európska únia musí aj naďalej stáť v čele boja proti zmene klímy a že akékoľvek omeškanie pri realizácii týchto opatrení neprimerane zvýši environmentálne, sociálne a hospodárske náklady. V prvom rade si musíme uvedomiť ústrednú úlohu miestnych a regionálnych orgánov a potrebu spolupracovať s nimi s cieľom koordinovať ekologické a hospodárske inovácie, ktoré umožnil technologický pokrok.

Prijatím bielej knihy vyzývame Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali verejno-súkromné partnerstvá s cieľom pomôcť pri financovaní všetkých iniciatív, ktoré súvisia s politikami na prispôsobenie sa zmene klímy. Je nevyhnutné starať sa o každý štvorcový meter nášho územia a chrániť tak pôdu a zachytávať vodu, aby sa predišlo erózii. Je tiež potrebné zásobiť vodonosné vrstvy vodou vrátane priamej injektáže povrchových vôd. Na to, aby bolo prispôsobenie sa zmene klímy možné, je potrebný systematický prístup, ktorý zahŕňa energiu z obnoviteľných zdrojov.

Chcel by som sa tiež srdečne poďakovať všetkým svojim kolegom, ktorí prispeli k úspešnému vypracovaniu tejto správy.

(potlesk)

7.9. Ochrana finančných záujmov Spoločenstva – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2008 (A7-0100/2010, Andrea Cozzolino)

7.10. Európska investičná banka (EIB) – Výročná správa za rok 2008 (A7-0062/2010, Tamás Deutsch)

7.11. Masové zverstvá v nigérijskom meste Jos v januári a marci (B7-0247/2010)

− Pred začiatkom hlasovania:

  Nicole Kiil-Nielsen (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, ako som už naznačila počas rozpravy, predkladám nasledujúci ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k odseku 6: „vyzýva nigérijské orgány, aby zvrátili nedávny krok niektorých nigérijských štátnych guvernérov smerujúci k poprave väzňov čakajúcich v cele smrti, aby sa znížilo preplnenie väzníc, čo by predstavovalo hrubé porušenie ľudských práv; vyzýva štátnych guvernérov, aby postupovali rozvážne a naďalej uplatňovali de facto moratórium; pripomína, že používanie trestu smrti je proti záväzkom Nigérie na medzinárodnej úrovni“.

(Parlament prijal ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.)

– Pred hlasovaním o bode 7:

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh spočíva v tom, že otázky slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery by sa mali stať predmetom dialógu medzi Európskou úniou a Nigériou v kontexte – a toto sú dodatočné slová – politického dialógu založeného na Dohode z Cotonou.

(Parlament prijal ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.)

8. Vysvetlenia hlasovania

  Predsedajúci. – Pristúpme k vysvetleniam hlasovania.

Správa: Jörg Leichtfried (A7-0035/2010)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Po opakovaných žiadostiach Parlamentu predložila Komisia nariadenie o financovaní poplatkov za bezpečnostnú ochranu. Podporila som prijatie tohto právneho aktu, pretože je pre všetkých cestujúcich dôležité, aby sa pri určovaní poplatkov za bezpečnostnú ochranu dodržiavali pevné, transparentné zásady. Spotrebiteľ si musí byť istý, že príjmy z poplatkov za bezpečnostnú ochranu sa použijú výlučne na pokrytie výdavkov na zaistenie bezpečnosti.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Myslím, že je správne, že sa Európska komisia a Európsky parlament zaoberajú objektivizáciou nákladov na bezpečnosť a ochranu cestujúcich pri leteckej preprave.

Musím však povedať, že súčasné zriaďovanie úradov na vykonávanie takejto kontroly považujem za nezmyselné a nesprávne. V čase, keď Európa potrebuje peniaze na to, aby pomáhala Grécku, v čase, keď Európa potrebuje peniaze na to, aby rozvíjala ekonomiku, je zriaďovanie ďalších úradov, ktoré nevykonajú prakticky nič, iba akýsi dohľad, hazardom s peniazmi občanov Európskej únie a nazdávam sa, že táto cesta nevedie k úspechu.

  Bogusław Liberadzki (S&D). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť svoju spokojnosť so skutočnosťou, že som mohol hlasovať v prospech rozšírenia pôsobnosti nariadenia, keďže sa týka náhradných dielov na automobily, pokiaľ ide o prístup používateľov automobilov k certifikovaným a necertifikovaným náhradným dielom. Urobili sme to na poslednú chvíľu, ale reagovali sme na potreby občanov. Zaručujeme kvalitné náhradné diely za rozumné ceny.

Správa: Brian Simpson (A7-0030/2010)

  Antonio Cancian (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, včera sme úspešne ukončili prvé čítanie prepracovaného znenia dokumentácie týkajúcej sa sietí TEN-T. Je tu však jedna veľmi dôležitá stránka tohto prepracovaného znenia, tejto kodifikácie, ktorá sa týka reštrukturalizácie sietí TEN-T v priebehu nasledujúceho desaťročia.

Táto reštrukturalizácia sa musí úplne prehodnotiť, zjednodušiť a zracionalizovať v rámci Európy takým spôsobom, aby sa skutočne zaviedla interoperabilita. Potom so zreteľom na súčasnú nepriaznivú hospodársku situáciu, v ktorej práve žijeme, musíme porozmýšľať o rozvoji tejto siete alebo jej časti, a to nielen s rozpočtovými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii. Musíme prísť s novým spôsobom a prácou, aby sme prostredníctvom týchto sietí znovu povzniesli hospodárstvo.

Je preto naliehavejšie než kedykoľvek predtým, aby sa naša práca uberala týmto smerom nad rámec včerajšieho kroku.

Správa: Evgeni Kirilov (A7-0055/2010)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Hlasovala som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto právnemu aktu, lebo nám pomôže splniť ciele dohodnuté v kontexte plánu hospodárskej obnovy Európy prijatého v roku 2008. Myslím si, že zjednodušenie financovania urýchli spolufinancovanie investícií v členských štátoch a regiónoch a zvýši účinok, ktorý majú opatrenia na hospodárstvo ako celok, hoci sa to bude týkať najmä stredných podnikateľov a zamestnávateľov. Zjednodušenie pravidiel upravujúcich politiku súdržnosti vyplývajúce z praktických potrieb a objasnenie týchto pravidiel budú mať určite pozitívny vplyv na rýchlosť realizácie plánu a na naše riešenie nových problémov.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Tento hospodársky úpadok silno otriasol mnohými krajinami a hospodársky pokles viacerých členských štátov Európskej únie presiahol 10 %. Je preto veľmi dôležité, aby Európska únia venovala pozornosť nielen starým členským štátom Európskej únie, ale aj tým, ktoré sa nedávno pripojili k Európskej únii a ktoré čerpajú pomoc zo štrukturálnych fondov a z Európskeho sociálneho fondu. Štrukturálne fondy sú dôležitým nástrojom, ktorý môže pomôcť oživiť hospodárstvo tých členských štátov, ktoré zaznamenali výrazný hospodársky pokles. Verím preto, že po zjednodušení požiadaviek na získanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov to bude možné uskutočňovať efektívnejšie.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ukázalo sa, že Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond predstavujú účinné a mimoriadne užitočné nástroje územného rozvoja a nástroje reagovania na dôsledky hospodárskej krízy, ktorá už nejaký čas postihuje Európu a svet.

V tejto súvislosti vítam návrh na zjednodušenie postupov pri rušení záväzkov týkajúcich sa finančných prostriedkov a uľahčenie platieb pre príjemcov rozličných vykonávaných programov, ktorí využívajú zmienené finančné prostriedky. Okrem toho som za poskytovanie dodatočnej zálohovej platby na rok 2010 pre tie členské štáty, ktoré najviac postihla hospodárska kríza.

Správa: József Szájer (A7-0110/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Szájera a rád by som mu poďakoval za vynikajúcu analýzu, ktorú uskutočnil v zmysle zmien zavedených Lisabonskou zmluvou.

Vzhľadom na rozsiahle a početné dôsledky delegovaných aktov na legislatívny postup súhlasím najmä so želaním Parlamentu podriadiť delegované akty náležite špecifikovaným a jasným podmienkam s cieľom zaručiť, aby tento Parlament nad nimi mal účinnú demokratickú kontrolu. Som presvedčený, že na to, aby sme mohli uskutočniť akékoľvek potrebné úpravy, bude predovšetkým potrebné overiť v praxi, ako bude nový systém fungovať.

Správa: Marit Paulsen (A7-0053/2010)

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som len povedať, že v plnej miere podporujem túto správu, ktorá sa týka dobrých životných podmienok zvierat. Mám však niekoľko výhrad voči tomu, ako tento Parlament a EÚ prijímajú právne predpisy v tejto oblasti.

Uprednostnila by som prístup k životným podmienkam zvierat založený na vedeckých poznatkoch pred prístupom založeným na emóciách. Zaviedli sme právne predpisy, ktoré v mnohých prípadoch nie sú vedecky podložené, a výrazne znevýhodňujeme európskych výrobcov a európskych poľnohospodárov.

Chcela by som ešte vyjadriť znepokojenie a znechutenie nad skutočnosťou, že sa Komisia tento týždeň rozhodla znovu otvoriť rozhovory s krajinami združenia Mercosur. Týmto rozhodnutím vystavuje riziku budúcnosť európskych poľnohospodárov, najmä výrobcov hovädzieho, bravčového a hydinového mäsa. Rada by som sa opýtala Komisie, či bude na výrobky dovezené z tretích krajín uplatňovať rovnaké normy v oblasti životných podmienok zvierat a výrobné normy, ako tie, ktoré presadzuje v Európskej únii. Ak sa nebudú uplatňovať rovnaké normy, je to naša hanba.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, životné podmienky zvierat sú nedeliteľné. Musia sa štandardizovať a my potrebujeme ich globálne vymedzenie.

Pokiaľ ide o otázku štandardizácie, mali by sme si oddýchnuť od zavádzania nových nariadení a noriem a predovšetkým sa uistiť, že uplatňujeme už existujúce nariadenia jednotným spôsobom v rámci Európskej únie.

Pokiaľ ide o globalizáciu, musíme vynaložiť viac úsilia na zabezpečenie, aby sa na výrobky dovezené do Európskej únie z tretích krajín uplatňovali rovnaké normy a usmernenia, aké sa uplatňujú v rámci samotnej Európskej únie.

Spotrebitelia majú právo kúpiť si nielen zdravé potraviny, ale aj potraviny, ktoré boli vyrobené zdravým spôsobom.

Správa: Stéphane Le Foll (A7-0060/2010)

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, aby som nezabudla, v galérii mám skupinu návštevníkov z volebného okrsku vo východnom Írsku a chcela by som ich privítať. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby naši návštevníci a občania videli, ako Parlament pracuje, a, ako vidíte, sú dnes ráno plní očakávania.

Pokiaľ ide o túto správu, správu pána Le Folla, v tejto sále nedávno vystúpil jeden z členov skupiny Beatles a povedal nám, že by sme mali jesť menej mäsa. Nuž, myslím si, že v súvislosti s poľnohospodárstvom a zmenou klímy musíme využiť najlepšie dostupné technológie, aby sme znížili emisie, ktoré produkuje poľnohospodárstvo, pretože všetci vieme, že z globálneho hľadiska musíme vyrábať skôr viac než menej potravín. Budeme to musieť uskutočňovať s použitím menšieho množstva zdrojov, pôdy, vody a pod tlakom vyvíjaným v dôsledku zmeny klímy a potrebujeme najlepší možný výskum. Domnievam sa, že je potrebné, aby bol financovaný z verejných zdrojov a za účasti súkromných partnerstiev, aby mohli naši poľnohospodári a potravinársky priemysel produkovať potraviny spôsobom šetrným ku klíme.

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pani McGuinnessová, a pozdravujem skupinu návštevníkov.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi tri stručné pripomienky k správe.

Po prvé, poľnohospodárstvo nie je v prípade zmeny klímy problémom, je riešením.

Po druhé, náš výskum zmeny klímy je v ranej fáze, hoci informácie v médiách niekedy vyvolávajú opačný dojem. Počas nášho výskumu klímy by sme mali zohľadniť a sledovať teórie a výsledky, ktoré nie sú súčasťou hlavného prúdu.

Po tretie, mali by sme prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia, ktoré nebudú zahŕňať ďalšiu byrokraciu, a mali by sme sa uistiť, že sú z hospodárskeho hľadiska účinné. V tejto súvislosti je napríklad európska rámcová smernica o ochrane pôdy kontraproduktívna a neprinesie požadované výsledky.

Správa: Herbert Dorfmann (A7-0056/2010)

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, dúfam, že na každého v galérii pre návštevníkov to zapôsobilo. Musím povedať, že je pre nás neobvyklé dostať toľko rečníckeho času, ale tieto správy v oblasti poľnohospodárstva a výroby potravín ma zvlášť zaujímajú.

Táto správa sa zameriava na spôsob, ako zabezpečíme, aby poľnohospodári zostali na miestach, kde je pôda neúrodná a podmienky mimoriadne náročné, pretože vieme, že poľnohospodári sú najlepšími správcami krajiny, ale potrebujú finančné prostriedky, aby v týchto oblastiach prežili. Moje obavy spočívajú v tom, že osem biofyzikálnych kritérií, ktoré Komisia navrhuje, môže byť príliš reštriktívnych, keď sa prijmú. Je potrebné zohľadniť rôzne vlastnosti pôdy v celej Európskej únii. V členskom štáte, z ktorého pochádzam, v Írsku, sa obávame, že by pri uplatňovaní týchto kritérií v atlantickej oblasti mohli mať poľnohospodári, ktorí tam žijú, ťažkosti.

Chcem požiadať Komisiu, aby zohľadnila tieto obavy, keď bude pripravovať svoj legislatívny text. Komisia sa vyjadrila, že obhospodarovanie krajiny poľnohospodármi je pre nás tou najlepšou a najlacnejšou alternatívou, zabezpečme preto, aby sa im umožnilo prežiť v týchto oblastiach.

Správa: Pilar del Castillo Vera (A7-0066/2010)

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za uznesenie Parlamentu o novej digitálnej agende pre Európu, pretože som presvedčená, že zaručenie jednoduchého a cenovo dostupného širokopásmového prístupu pre celé obyvateľstvo je strategickou prioritou Európskej únie.

Rozširovanie používania internetu znamená prehlbovanie a rozvíjanie slobody prejavu občanov, podporovanie ich účasti na demokratickom živote a umožnenie šírenia vedomostí a inovácií. Rada by som zdôraznila, že šírenie širokopásmového pripojenia v Európe by zaručilo rozsiahlejšiu slobodu informácií. Ako už poznamenal Eurostat, nesmieme zabúdať, že v Európe sú tiež dve alebo možno tri rýchlosti, pokiaľ ide o šírenie internetu. Taliansko, najmä niektoré regióny, ako aj Grécko, Rumunsko, Bulharsko a Portugalsko sú v tomto zmysle najmenej rozvinuté štáty.

Nie je to náhoda, že v Indexe slobody tlače za rok 2009, ktorý pripravila organizácia Freedom House, sa Taliansko ocitlo na zozname medzi čiastočne slobodnými štátmi, na poslednom mieste v západnej Európe spolu s Tureckom a na 72. mieste na svete spolu s Beninom a Indiou, pred ktorými je Tonga. Dúfam tiež, že vďaka týmto uzneseniam a zmieneným zásadám sa talianska vláda čo možno najskôr rozhodne uvoľniť investície vo výške 800 miliónov EUR, ktoré boli určené na odstránenie digitálnej priepasti v Taliansku a ktoré, podľa vyjadrenia Gianniho Lettu, štátneho tajomníka talianskej rady ministrov, nie sú v súčasnosti prioritou.

Chcela by som zdôrazniť, že kvalita služieb v Taliansku nie je primeraná súčasným potrebám a združenia spotrebiteľov sa už roky sťažujú, že náklady na pripojenie patria medzi najmenej konkurencieschopné v Európe.

  Predsedajúci. – Pre vašu informáciu do budúcnosti, na vysvetlenia hlasovania máme len jednu minútu.

Slovo odovzdávam našej najlepšej dnešnej hovorkyni, pani McGuinnessovej.

Správa: José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (A7-0111/2010)

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za podporu. Rada by som povedala našim návštevníkom, že zvyčajne žiadame o ticho, ale myslím, že dnes sme zhovievavejší, a ďakujem pánovi Higginsovi za možnosť prehovoriť.

Už som o tom hovorila a mám pocit, že Parlament si včera pri správe pána Salafrancu Sáncheza-Neyru neuvedomil následky podporovania toho, čo som ja nepodporila. Najväčšie obavy vo mne vzbudzuje rozhodnutie opätovne otvoriť bilaterálne rozhovory s krajinami združenia Mercosur na dvoch rôznych úrovniach.

Po prvé, situácia smeruje k možnému opätovnému otvoreniu rokovaní o svetovom obchode a bilaterálna dohoda by mohla byť horšia ako dohoda na úrovni WTO. Avšak po druhé, a to s tým súvisí, ide o skutočné obavy pred výpredajom poľnohospodárstva v Európskej únii. Nejde iba o moje vlastné obavy založené na emóciách: sama Komisia sa vyjadrila, že uzatvorenie dohody v rámci týchto rozhovorov so združením Mercosur bude mať závažné následky pre európske poľnohospodárstvo. Najviac to opäť postihne odvetvie hovädzieho, bravčového a odvetvie hydinového mäsa. Z toho dôvodu nemôžem podporiť túto správu a varujem kolegov pred jej následkami.

Návrhy uznesení: Samit EÚ – Kanada (RC-B7-0233/2010)

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Vážený pán komisár, voda je majetkom všetkých a nemôže patriť iba vybranej skupine niekoľkých ľudí. Práve to sme my, delegácia talianskej strany IdV (Taliansko hodnôt) zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, chceli potvrdiť v súvislosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 10, ktorý sa stavia proti akémukoľvek pokusu privatizovať systémy zásobovania vodou, pretože ide o súčasť celkovej hospodárskej a obchodnej dohody, a naopak sme vyhlásili, že podporujeme kanadské komunity, ktoré sa zaviazali zastaviť privatizáciu vodného hospodárstva.

Talianska delegácia strany IdV pociťovala potrebu hlasovať v prospech textu, pretože predstavuje hodnoty, ktoré uznávame, hodnoty, ktoré nás vedú k tomu, aby sme potvrdili nemennú črtu hospodárenia s vodou, a to skutočnosť, že je určené verejnosti. Preto chcem zopakovať, že sme nedávno predložili podpísanú petíciu za verejné referendum proti privatizácii vodného hospodárstva a v našej krajine sa tešíme veľkej podpore.

9. Oficiálne privítanie

  Predsedajúci. Dámy a páni, s potešením vám oznamujem, že v rámci medziparlamentných zasadaní je na pracovnej návšteve Európskeho parlamentu delegácia z marockého parlamentu vedená predsedom parlamentu pánom Abdelom Wahidom Al-Radim a predsedom hornej komory parlamentu pánom Mohamedom Sheikhom Biadillahom. Cieľom tejto návštevy je inauguračné zasadanie Spoločného parlamentného výboru Maroko – EÚ. Chcel by som všetkých členov tejto delegácie veľmi srdečne privítať. Spolupredsedami tohto prvého spoločného orgánu medzi naším zhromaždením a zhromaždením jednej z krajín Maghrebu sú pani Mbarka Bouaidová, predsedníčka Parlamentného výboru pre zahraničné veci, národnú obranu a islamské záležitosti, a pán Panzeri, poslanec Európskeho parlamentu.

Európsky parlament môže s potešením konštatovať, že vzťahy medzi EÚ a Marokom sú vynikajúce, čo potvrdzuje prijatie spoločného dokumentu, ktorým sa zavádza posilnený štatút Maroka. Tento nový rámec pre dialóg ďalej posilňuje vzťahy s delegáciami Európskeho parlamentu pre vzťahy s krajinami Maghrebu a umožňuje rozšíriť rokovania medzi EÚ a Marokom v oblastiach spoločného záujmu. Dúfam a verím, že zasadanie, ktoré sa uskutočnilo v Európskom parlamente, bolo plodné a prispeje k zblíženiu oboch parlamentov.

10. Vysvetlenia hlasovania (pokračovanie)

Návrhy uznesení: Zákaz používania kyanidových technológií pri ťažbe v EÚ (RC-B7-0238/2010)

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Chcel by som, aby sa zákaz používania kyanidu pri ťažbe uplatňoval v celej Európskej únii. Chcel by som, aby sme sa dokázali v budúcnosti celkom zbaviť týchto technológií, aby sme zabránili ďalším vážnym prírodným katastrofám, v ktorých sa do našich vodných zdrojov dostávajú rôzne toxické materiály. Taký prípad sa stal v Maďarsku, kde v rieke Tisza pred desiatimi rokmi vymrelo takmer všetko živé. Tento problém sa týka aj Slovenska, keďže nehoda sa stala neďaleko hranice a krajina sa chystá v blízkej budúcnosti ťažiť zlato s použitím tej istej technológie. Táto záležitosť a jej podobné nie sú spormi dvoch krajín EÚ – je v našom spoločnom záujme, aby sme mali udržateľnejšiu environmentálnu politiku. Z tohto dôvodu som hlasoval za a chcem sa pridať k zástancom tohto opatrenia.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, chystáme sa schváliť zákaz používania kyanidových technológií pri ťažbe, pretože, ako pred chvíľou spomenuli moji kolegovia, spôsobili a naďalej spôsobujú vážne environmentálne následky a predstavujú vážne nebezpečenstvo pre zdravie ľudí a zvierat.

Naše hlasovanie malo vyjadriť jasnú túžbu delegácie talianskej strany IdV (Taliansko hodnôt) zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu nezahrávať sa so základnými právami, akými sú zdravie občanov a zdravý stav životného prostredia, ich vystavením ekonomickým záujmom niekoľkých výrobcov systému. Dovoľte, aby som v tomto bode povedal, že keďže ide o systémy na ťažbu zlata a nie zemiakov, firmy, ktoré ich vlastnia, by pokojne mohli prideliť dostatok ekonomických a finančných prostriedkov na výskum technológií, ktoré sú zlučiteľné s bezpečnosťou životného prostredia a ochranou zdravia.

  Corneliu Vadim Tudor (NI). – (RO) Chcel by som poďakovať takmer 500 kolegom, ktorí včera v nesmiernom počte hlasovali proti používaniu kyanidových technológií v ťažbe. Slovo kyanid je synonymom smrti. Toto jednoznačné hlasovanie urobí hlavne nám Rumunom veľkú službu. V Transylvánii sa nachádza jedno z najväčších prírodných ložísk na svete. Experti odhadujú, že sa tu nachádza 300 ton uránu s vysokým stupňom čistoty, 800 ton zlata a 2 000 ton striebra, a to nehovorím o obrovských množstvách ďalších vzácnych kovov a prvkov. Chamtivé domáce aj cezhraničné mafiánske gangy číhajú na tieto poklady a neustále stupňujú agresívny tón svojej propagandy plnej tých najabsurdnejších klamstiev.

Používanie kyanidových technológií by spôsobilo obrovskú katastrofu znečistením životného prostredia toxickými látkami, čo by malo za následok vyhodenie do vzduchu štyroch kopcov, zničenie deviatich cintorínov a zbúranie ôsmich kresťanských kostolov. Pritom nehovorím o zmiznutí 1 700 kilometrov rímskych chodieb vrátane archeologického pokladu, ktorý patrí podľa UNESCO medzi lokality jedinečného kultúrneho dedičstva – ruín citadely Alburnus Maior, ktoré by zmizli z povrchu zemského. Európe stačil jeden Černobyľ, druhý nepotrebuje.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Včera som hlasoval proti tomuto návrhu uznesenia, pretože ma o to požiadali miestne spoločenstvá, podľa ktorých je tento zákaz hrozbou pre rozvoj tohto územia.

Skutočne verím, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som predložil spolu s viac než 40 kolegami poslancami a ktorý žiadal, aby bola vypracovaná štúdia na vyjasnenie dôsledkov, by bol čestným a rozumným gestom. V opačnom prípade vášne, ktoré tu boli vyjadrené, poslúžili iba na zničenie možností rozvoja určitých spoločenstiev.

Návrh uznesenia: Kirgizsko (RC-B7-0246/2010)

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi otázku, ako je možné, že toľkým poslancom je umožnené nahlas a neslušne hovoriť o súkromných veciach, keď sa iní poslanci snažia vyjadriť?

(potlesk)

Zdržal som sa hlasovania o uznesení o Kirgizsku. Pred piatimi rokmi sa kirgizský národ mobilizoval na tzv. tulipánovú revolúciu proti skorumpovanému režimu a za lepší život pre ľudí. Bakijevova vláda, ktorá prišla k moci, sa, bohužiaľ, nešťastne spreneverila nádeji na lepší život pre masy zavedením skorumpovaného a autoritárskeho režimu. Nová vláda je, bohužiaľ, zložená z Bakijevových kamarátov a blízkych a je úplne nedôveryhodná, pokiaľ ide o nový život pre ľudí v tomto regióne.

Podporujem kolegov socialistov z Výboru za robotnícku internacionálu v regióne, ktorí žiadajú nové parlamentné voľby, ale zdôrazňujú, že sa nič nezmení, kým robotníci a vidiecke masy nebudú mať vlastných kandidátov a nezávislú stranu pracujúcej triedy, aby zrušili katastrofálne privatizácie posledných 20 rokov, bojovali s neoliberálnym kapitalizmom a začali skutočnú demokratickú zmenu a zriadili nové inštitúcie kontrolované pracujúcimi so skutočným plánovaným hospodárstvom a socialistickou federáciou strednej Ázie.

Správa: Alojz Peterle (A7-0121/2010)

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Veľmi ma teší, že bol tento dokument prijatý veľkou väčšinou, a teda takmer nikto nebol proti nemu. To je samo osebe dosť pochopiteľné, keďže zdravie sa týka nás všetkých aj našich najbližších. Blahoželám tiež Európskemu parlamentu a všetkým občanom Európskej únie, ako aj pánovi spravodajcovi k tomu, že dnes urobili také rozhodnutia, ktoré by mali urýchliť konkrétnejšie a cielené opatrenia nielen na liečbu ľudí s rakovinou, ale aj na zabezpečenie prevencie rakoviny. Prognóza, pokiaľ ide o rakovinu, je, bohužiaľ, skutočne hrozivá a musíme sústrediť svoje sily na to, aby sme ju prekonali.

Hlasovala som za prijatie tohto dokumentu, pretože si myslím, že ucelený pohľad na prípady rakoviny a boj proti nim by mal byť považovaný za mimoriadne dôležitý ako súčasť stratégie pre zdravie Európskeho spoločenstva aj členských štátov. Kolektívna a koordinovaná práca členských štátov je nevyhnutná na zníženie rizika v oblasti prípadov rakoviny.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) V správe o opatreniach na boj proti rakovine sa hovorí o význame prevencie v boji proti tejto chorobe.

Vieme, že v prípade včasného zistenia tejto choroby je väčšia nádej na úspešnú liečbu. Výskyt niektorých druhov rakoviny možno predvídať podľa genetických predpokladov, spôsobu života a podobne. Preto si myslím, že rozsiahlejší skríning môže byť prvým účinným a rýchlym krokom k predchádzaniu početným úmrtiam. Ďalším významným krokom by mohlo byť postúpenie a rozšírenie úspešných metód liečby do všetkých krajín Európskej únie, aj na pracoviská s menšími skúsenosťami pri liečbe rakoviny, aby sa dokázalo lepšie zabezpečiť účinnú liečbu.

V každom prípade však treba oceniť prácu pána Peterleho v nádeji, že Európska únia urobí rozsiahlejšie opatrenia na boj proti tejto chorobe.

  Vito Bonsignore (PPE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, chcel by som oceniť prácu, ktorú urobil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a hlavne pán spravodajca Peterle. Tento rozvoj partnerstva v boji proti rakovine pri takej citlivej téme, akej sme sa venovali, robí dobré meno celému Parlamentu.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie každý rok asi 2 milióny európskych občanov zomierajú na nádorové ochorenie a približne v 10 percentách týchto prípadov to bolo spôsobené vystavením karcinogénnym látkam v práci. Som presvedčený, že o cieľ zníženia počtu nových prípadov o 15 % do roku 2020 by sme sa mali usilovať spoločne s členskými štátmi. Európa musí ukázať, že je zjednotená aj v tejto oblasti. Článok 66, ktorý zaručuje dostupnosť liekov pre všetkých vo všetkých krajinách, podľa môjho názoru zodpovedá tomuto základnému princípu.

Pán predsedajúci, z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

Správa: Patrizia Toia (A7-0120/2010)

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Dámy a páni, v posledných rokoch sme boli svedkami prudkého rozvoja informačných a komunikačných technológií. Významný rozvoj a výsledky odvetvia IKT prispeli k rozvoju ďalších, predtým stagnujúcich odvetví, akými sú mechatronika, nanotechnológia či technológia kontroly a merania. Z toho dôvodu je iniciatíva Komisie použiť IKT na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020 chvályhodná. Vítam skutočnosť, že sme prijali tento program, a som rád, že som zaň mohol hlasovať aj ja. Je nevyhnutné, aby sme dosiahli naplánované ciele do roku 2020, a teda znížili emisie oxidu uhličitého a zvýšili energetickú účinnosť. Odvetvie informačných a komunikačných technológií môže mať strategický význam v programe úspory energie Európskej únie a v zvyšovaní konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Na dosiahnutie tohto cieľa však potrebujeme čo najskôr podporu pre normalizáciu meracích zariadení, aby sa mohli začať výskumné projekty a prijať balík opatrení s cieľom znížiť spotrebu a zvýšiť produkciu a riadenie poskytovania služieb.

Správa: Vittorio Prodi (A7-0057/2010)

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za a podporujem túto hodnotnú prácu, ktorú predstavil pán Prodi na záver významnej práce, ktorú spravila Európska komisia.

Som poslankyňou za južné Taliansko, ktoré sa nachádza na juhu Európy v stredomorskej panve. Naši ľudia nám dali dôveru a zaslúžia si, aby ich dôsledky zmeny klímy nezastihli nepripravených v regiónoch a na vidieku, kde sa spoliehajú hlavne na poľnohospodárstvo, rybolov a cestovný ruch a kde žijú prevažne zraniteľnejšie spoločenstvá a sociálne skupiny.

Preto si myslím, že je nevyhnutná solidarita medzi rôznymi štátmi a oblasťami, v neposlednom rade pri reakcii na túto novú stratégiu, ktorú zavádzame. Je, samozrejme, veľmi ťažké hovoriť pri takejto vrave, no aj tak už končím. Ako spravodajkyňa Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) oceňujem vykonávanie nástroja Fond solidarity ako dodatočnú podporu pre rýchlu a účinnú reakciu na dôsledky zmeny klímy. Naozaj sa tu nedá hovoriť.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, podporujem bielu knihu Komisie a správu pána Prodiho. Myslím si, že takáto biela kniha je zvlášť potrebná po skončení rokovaní o zmene klímy v Kodani. Výsledky z Kodane rozhodne nie sú dostačujúce. Nezáväzný dokument prijatý v Kodani na obmedzenie globálneho otepľovania na +2°C by stále znamenal pre Európu otepľovanie, ktoré by sa vyznačovalo extrémnou zmenou klímy v regiónoch.

Musíme venovať mimoriadnu pozornosť spôsobu, akým vyrábame energiu. Musíme vyvinúť väčšie úsilie, aby sme vytvorili konkrétnu spoločnú energetickú politiku. Musíme podporovať výskum technológií šetrných voči životnému prostrediu, ale aj vytvoriť jasné politické rámce, ako zaviesť a presadzovať v našich hospodárstvach technológie využívajúce obnoviteľnú energiu.

Dúfam, že táto biela kniha posunie EÚ správnym smerom a docieli konkrétne politické opatrenia.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, podporujem návrh, ktorý dnes pán Prodi predložil. Napriek tomu pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tejto správe, ktorý predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a predovšetkým pán Seeber a ktorý, bohužiaľ, Parlament prijal, sa mi zdá problematickejší. Obávam sa, že konzervatívci využívajú tento spôsob, aby umožnili návrat jadrovej energie zadnými vrátkami. Propagácia nízkouhlíkových zdrojov energie je známym argumentom jadrovej loby. Chcela by som zdôrazniť skutočnosť, že správa pána Prodiho rozhodne ide iným smerom. Ako Rakúšanka nepovažujem jadrovú energiu za obnoviteľnú energiu. Je pre mňa veľmi dôležité vysvetliť, že za tento odsek som dnes nehlasovala.

PREDSEDÁ: PÁN BUZEK
predseda

11. Slávnostná časť schôdze

  Predseda. – Vážený pán viceprezident, excelencie, vážené kolegyne, vážení kolegovia a priatelia, je pre mňa veľkou cťou privítať v Európskom parlamente pána Josepha Bidena, 47. viceprezidenta Spojených štátov.

(potlesk)

Viceprezident Biden bol mnoho rokov kľúčovou postavou v americkej politike a priateľom kolegov v tomto Parlamente. Prvýkrát bol zvolený do Senátu Spojených štátov v roku 1972 ako jeden z najmladších senátorov v histórii krajiny. Bol zvolený šesťkrát predtým, než sa stal v novembri 2008 viceprezidentom Spojených štátov.

Bývalý predseda Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu a Súdneho výboru Senátu je známy svojou úprimnosťou, s ktorou niekedy obhajuje vo svojom čase veľmi nepopulárne prípady. Je názorovým vodcom, nie nasledovníkom názorov. To je jeden z dôvodov, prečo je váš dnešný prejav v Európskom parlamente, pán viceprezident, taký dôležitý a taký veľmi významný pre nás všetkých. Dovoľte mi znovu vám poďakovať za veľmi srdečné pozvanie a veľmi konštruktívne a plodné rokovania minulú stredu vo Washingtone.

Vážení kolegovia, v dnešnom multilaterálnom, multipolárnom svete Európa a Amerika môžu a mali by spolupracovať v partnerstve pre globálnu stabilitu a osvietenské hodnoty, v ktoré veríme. Dnešná návšteva viceprezidenta Bidena v Európskej únii dokazuje tento záväzok.

Bez silného a efektívneho transatlantického partnerstva Spojených štátov a Európskej únie ako rovnocenných partnerov nemôžeme nájsť trvalé riešenia mnohých problémov, ktorým čelíme: zmena klímy, energetická bezpečnosť, hospodárska kríza, ktorá sa nás všetkých stále dotýka, terorizmus alebo presadzovanie ľudských práv, obrana voľného obchodu a zlepšovanie globálneho riadenia.

Vážení kolegovia, takmer na deň presne pred 25 rokmi, 8. mája 1985, vystúpil v tomto Parlamente Ronald Reagan. To bolo ostatný a doteraz jediný raz, čo prezident Spojených štátov hovoril s demokraticky zvolenými zástupcami občanov Európy. Vaša dnešná prítomnosť v tomto Parlamente, pán viceprezident, je symbolom obnovy dialógu na najvyššej úrovni medzi našimi dvoma kontinentmi.

V Európe máme novú zmluvu, ktorá dáva nám v Európskom parlamente novú silu a možnosť konať a ktorá je taká dôležitá pre celú Európsku úniu. V Amerike je po roku od nástupu prezidenta Obamu k moci nová nádej pre svet. Pán viceprezident, načasovanie vášho vystúpenia nemohlo byť lepšie.

Pán viceprezident, som veľmi rád, že vás môžem dnes poobede privítať v parlamente Európy. Máte slovo.

(potlesk)

  Joe Biden, viceprezident Spojených štátov amerických. – Vážený pán predseda, ďakujem vám za toto privítanie. Rád som sa s vami stretol vo Washingtone a v Bielom dome a je mi cťou – a mohol by som dodať privilégiom – mať možnosť vyjadriť sa pred takým váženým orgánom.

Vykonával som funkciu v parlamente, ktorý mal celkovo len 435 členov. Toto je ešte väčšia česť. Pamätám si prejav prezidenta Reagana tu v roku 1985 a aby som citoval írskeho básnika Williama Butlera Yeatsa, keď hovoril o svojom rodnom Írsku v básni Veľká noc 1916, povedal: „Všetko sa zmenilo, úplne zmenilo; zrodila sa ohromná krása.“ Od roku 1985 sa toho veľa, naozaj veľa zmenilo a zrodila sa ohromná krása.

Ako viete, dámy a páni, som rád nielen preto, že som sa do Bruselu vrátil po druhýkrát ako viceprezident. Ako možno viete, niektorí americkí politici a americkí novinári nazývajú Washington DC hlavným mestom slobodného sveta. Mne sa však zdá, že toto úžasné mesto, ktoré sa pýši tisícročnou históriou a ktoré slúži ako hlavné mesto Belgicka, domov Európskej únie a ústredie NATO, toto mesto si môže právom nárokovať tento titul. Ako poslanec, ktorý vykonával funkciu v našom parlamente viac než 36 rokov, som osobitne poctený, že môžem vystúpiť v Európskom parlamente.

Prezident Obama a ja sme boli v Amerike prvými kandidujúcimi kolegami za posledných 50 rokov, ktorí to dotiahli do Bieleho domu z našich zákonodarných orgánov, takže obaja z pozície svojich funkcií v exekutíve veľmi oceňujeme prácu, ktorú robíte tu v bašte európskej demokracie. Spolu s mojimi bývalými kolegami v Kongrese Spojených štátov vy a ja zastupujeme viac než 800 miliónov ľudí. Na chvíľku sa nad tým zamyslite.

Dva volené orgány, ktoré vytvárajú zákony pre takmer osminu populácie tejto planéty, to je skutočne pozoruhodné. Podľa Lisabonskej zmluvy ste získali viac právomocí a rozsiahlejšiu zodpovednosť, ktorá prichádza s týmto vyšším vplyvom, a to vítame. Vítame to, lebo Spojené štáty potrebujú silných spojencov a spojenectvá, aby nám pomohli riešiť problémy 21. storočia, z ktorých mnohé sú rovnaké, ale mnohé sú iné ako v minulom storočí.

Dovoľte mi vyjadriť to tak jednoducho, ako to len viem. Štátna administratíva pod vedením Obamu a Bidena veľmi podporuje vitálnu Európsku úniu a vôbec nepochybuje o jej potrebe. Myslíme si, že je to úplne nevyhnutné pre americkú prosperitu a dlhodobú bezpečnosť. Takže o tom nepochybujte.

Keď som počas toľkých rokov predsedal Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu Spojených štátov, mal som príležitosť stretnúť mnohých európskych zákonodarcov z vnútroštátnych legislatívnych orgánov vrátane niektorých z vás, ktorí dnes sedíte v tejto miestnosti. Z toho dôvodu si vážim, akým dôležitým krokom bolo po toľkých rokoch vytvorenie jediného nadnárodného parlamentu na svete voleného na základe všeobecného volebného práva. Toľko sa toho zmenilo.

Som rád, že prostredníctvom transatlantického dialógu zákonodarcov budujete silný vzťah s Kongresom Spojených štátov, a dúfam, že kancelária, ktorú ste minulý mesiac otvorili vo Washingtone, posilní tieto väzby.

Vážení, tento týždeň pred 65 rokmi, menej než 200 km južne odtiaľto podpísali vodcovia nacistov bezpodmienečnú kapituláciu, ktorá ukončila druhú svetovú vojnu v Európe. Na druhý deň vypukli oslavy na námestiach Times Square a Piccadilly Circus, jasajúce davy tancovali po bulvári Champs-Elysées a na námestiach miest po celom spojeneckom svete. Tu v Bruseli na bohoslužbe vzdávajúcej vďaku veriaci spievali hymny Británie, Belgicka a Spojených štátov. V ten radostný deň 8. mája 1945 tento kontinent ležal v troskách, dvakrát zničený svetovými vojnami za menej než 30 rokov. V tej chvíli Európa zjednotená v mieri, Európsky parlament, museli všetkým živým pripadať ako halucinácia. Napriek tomu vďaka vôli vašich kolegov občanov a štátnikov ako Paul-Henri Spaak, po ktorom je pomenovaná táto úžasná sála, a Robert Schuman a Jean Monnet a predstavám, ktoré umožnili vznik parlamentu a vyslúžili mu prezidentský rád slobody od prezidenta Lyndona Johnsona, sme tu, zhromaždení v tejto sále. Ste tu.

To, čo začalo ako jednoduchá dohoda poltucta krajín vytvoriť spoločný trh s uhlím a oceľou, prerástlo do ekonomického a politického motora. Do spoločenstva oddaného slobode myslenia, slobode pohybu a slobode podnikania. Do Európy, ktorú jeden historik nazval „ani nie tak miestom ako myšlienkou“. Som tu, aby som znovu potvrdil, že prezident Obama a ja veríme v túto myšlienku a v lepší svet a lepšiu Európu, ktoré už pomohla dosiahnuť. Európu, kde všetky členské štáty majú prospech z jednotného vyjednávania obchodných dohôd a jednotného boja proti zhoršovaniu životného prostredia. Európu, ktorá podporuje kultúrne a politické hodnoty, ktoré má s vami všetkými naša krajina spoločné. Európu, ktorá tvorí celok, Európu, ktorá je slobodná, a Európu, ktorá žije v mieri.

(potlesk)

Ako povedal prezident Obama pred niečo viac než rokom v Prahe, silná Európa je silným partnerom pre Spojené štáty – a my silných partnerov potrebujeme. Preto urobíme všetko, čo sa bude dať, aby sme podporili toto vaše veľké úsilie. Posledných 65 rokov totiž dokázalo, že keď Američania a Európania spoja sily pre spoločný cieľ, neexistuje takmer nič, čo by sme nevedeli dosiahnuť. Spoločne sme prostredníctvom Marshallovho plánu znovu vybudovali Európu a spravili možno najväčšiu investíciu v histórii ľudstva. Spoločne sme vybudovali najtrvácnejšiu bezpečnostnú alianciu na svete, NATO, a vojenskú a politickú silu, ktorá spojila Ameriku a Európu a v nasledujúcich desaťročiach nás ešte viac zblížila. Spoločne sme založili najvýznamnejšie obchodné vzťahy vo svetovej histórii s asi 40 % objemu svetového obchodu a pomohli tak uviesť obdobie nebývalej prosperity a nevídaných technologických inovácií. Spoločne sme poskytli pomoc a nádej tým, ktorí trpia humanitárnymi katastrofami na viacerých miestach, než dokážem vymenovať, od krajín západného Balkánu až po Kongo alebo našu súčasnú pokračujúcu prácu na Haiti.

Moja odpoveď pre tých skeptikov, ktorí napriek všetkým týmto úspechom naďalej pochybujú o stave transatlantických vzťahov alebo vzťahu našej krajiny voči zjednotenej Európe, je takáto: aj keby Spojené štáty a krajiny, ktoré všetci zastupujete, nespájali spoločné hodnoty a spoločné dedičstvo miliónov občanov vrátane mňa, naše medzinárodné záujmy vo svete by nás samy osebe neúprosne spojili.

Vzťahy medzi našou krajinou a Európou sú dnes pre nás všetkých také isté silné a také isté dôležité ako kedykoľvek predtým. V tomto storočí sa objavili nové úlohy, ktoré nie sú o nič menej nebezpečné než tie, ktoré sme riešili predtým, v 20. storočí, a spoločne, zdôrazňujem spoločne, ich začíname jednu po druhej riešiť. Sú ťažké, objavia sa medzi nami nezhody, ale riešime ich spoločne. Zmena klímy: jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorému naša planéta čelí. Spojené štáty a Európa spoločne pracujú na tom, aby všetky krajiny a predovšetkým hospodársky silné krajiny prispievali ku globálnemu riešeniu tohto problému. Všetci sme od Kodane očakávali významný krok vpred a aj sme ho urobili. Teraz musíme splniť záväzky zníženia emisií, financovania a transparentnosti, ktoré sa v tej dohode vyžadujú, a musíme pomôcť najzraniteľnejším krajinám od polárneho severu až po tichomorské ostrovy, ktoré ohlasujú hroziacu krízu.

V nepokojných krajoch Afganistanu a Pakistanu spoločne pracujeme na tom, aby sme rozvrátili, odstránili a porazili al-Káidu a bojovníkov Talibanu a vycvičili afganskú armádu a políciu tak, aby ich vláda mohla konečne chrániť vlastných občanov a nebola hrozbou pre susedné štáty. Spojené štáty, Európska únia a jej členské štáty dávajú na budovanie vládnych kapacít Afganistanu významné finančné aj civilné prostriedky. Hoci udržiavanie týchto dôležitých misií nebolo vždy populárne, ako všetci viete a ako viem aj ja, je to nevyhnutné. Ako lídri máme povinnosť presvedčiť našich občanov, že je to nevyhnutné pre našu spoločnú bezpečnosť, aj keď, verte mi, že ako muž, ktorý v politike strávil posledných 38 rokov, chápem, že to nie je jednoduché. Ubezpečujem vás, že v našej krajine to nie je o nič populárnejšie než v hociktorej z vašich.

Spojené štáty a Európa aj preto stoja bok po boku, aby zabránili Iránu získať jadrové zbrane: taký vývoj by ohrozil občanov a susedné štáty vrátane niektorých našich najbližších spojencov. Spoločne sme sa vydali na bezprecedentnú cestu rokovaní s iránskymi lídrami a, dámy a páni,

(potlesk)

napriek tomu, čo si myslia niektorí skeptici, prezident to myslel vážne, keď povedal, že podáme ruku ktorémukoľvek účastníkovi rokovaní, ktorý uvoľní svoju päsť. Pri nástupe tejto administratívy prezident Obama vyhlásil, že sme pripravení rokovať s Iránom na základe spoločného záujmu a spoločnej úcty. Spoločne s našimi spojencami sme vysvetlili iránskym lídrom, ako môžu obnoviť dôveru medzinárodného spoločenstva, a to aj umožnením vstupu do ich predtým utajených zariadení na obohacovanie uránu a výmenou nízko obohateného uránu za palivo pre výskumný reaktor. Ako sa však svet mohol na vlastné oči presvedčiť, iránski lídri odmietli naše kolektívne, dobre mienené úsilie a naďalej vykonávajú opatrenia, ktoré ohrozujú regionálnu stabilitu. Dovoľte, aby som to povedal priamo: jadrový program Iránu porušuje záväzky krajiny podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a predstavuje riziko, že na Blízkom východe spustí preteky v jadrovom zbrojení. Nebolo by to ironické, no povedzte, nebolo by to ironické, keby po tom, čo padla železná opona a vzájomné hrozby vzájomne zabezpečeného zničenia medzi veľmocami ustali, by sa spustili nové preteky v zbrojení v niektorých z najnestabilnejších oblastí sveta? To by bola irónia, ktorú, ak by sme dovolili je vznik, by nám podľa mňa naše deti, vnúčatá a pravnúčatá neodpustili.

Iránske vedenie okrem toho podporuje teroristické organizácie, pričom táto podpora sa stále neznižuje, a naďalej nehorázne prenasleduje občanov, ktorí mierumilovne protestujú v uliciach a žiadajú spravodlivosť. To je zrada záväzkov všetkých vlád, pokiaľ ide o to, čo sú dlžné vlastným občanom. Teherán stojí pred ťažkým rozhodnutím. Buď bude dodržiavať medzinárodné zákony a znovu sa pripojí k spoločenstvu zodpovedných krajín, v čo dúfame, alebo bude čeliť ďalším následkom a rastúcej izolácii.

Zoči-voči hrozbe, ktorú Irán predstavuje, sme zaviazaní chrániť našich spojencov. Z toho dôvodu sme zrealizovali postupný a prispôsobivý systém protiraketovej obrany, aby sme zabránili a bránili sa proti raketovým útokom na tento kontinent.

(potlesk)

Dámy a páni, spoločne v NATO pracujeme aj na tom, aby sme sa pripravili na okruh budúcich bezpečnostných hrozieb vrátane energetickej bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti, a naďalej podporujeme úzku bezpečnostnú spoluprácu medzi NATO a EÚ.

Minulý rok Spojené štáty a Európa konali rýchlo a rozhodne, keď bol svet vo víre najhoršej finančnej krízy od čias Veľkej hospodárskej krízy. Tým sme spoločne pomohli zabrániť tomu, čo ľudia predpovedali: úplnému zrúteniu svetového hospodárstva. V súčasnosti prezident Obama a ja intenzívne sledujeme hospodársku a finančnú krízu v Grécku a úsilie Európskej únie ju vyriešiť. Vítame podporný balíček, ktorý Európa zvažuje v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom, a budeme vaše snahy zachrániť Grécko napomáhať priamo aj cez MMF.

Tieto príklady a mnohé iné, ktoré by som mohol uviesť, dokazujú, prečo je Európa naďalej nielen americkým najväčším obchodným partnerom, ale aj naším najdôležitejším spojencom.

Dámy a páni, naši predchodcovia sa stretli tento týždeň pred viac než šiestimi desaťročiami, aby začali budovať inštitúcie navrhnuté tak, aby zabezpečili, že najtemnejšie kapitoly 20. storočia sa nebudú opakovať v zostávajúcej časti toho storočia alebo v 21. storočí. Tie inštitúcie – táto inštitúcia – boli veľkým úspechom, ale teraz sa musíme sústrediť na problémy nového storočia, ktoré som spomenul na začiatku.

Svet sa zmenil. Úplne sa zmenil. Zrodila sa ohromná krása. Možno jedným z najzložitejších nebezpečenstiev, ktorým dnes čelíme, je to, ktoré predstavujú pre našich vlastných občanov neštátne subjekty a násilní extrémisti. Predovšetkým, ak by, božeuchovaj, títo násilní extrémisti dokázali získať zbrane hromadného ničenia. Pohroma neuznáva hranice, žiadne hranice. Žiadna krajina, bez ohľadu na to, aká je silná alebo bohatá, ako je usporiadaná alebo schopná, nedokáže tejto hrozbe čeliť sama. Dá sa zmierniť, iba ak budeme presadzovať spoločný záujem, a to je presne to, čo musíme spraviť.

Nové právomoci, ktoré získal tento Parlament v Lisabonskej zmluve, vám dali väčšiu úlohu v tomto boji a väčšiu povinnosť vládnuť zodpovedne. Vláda Spojených štátov a tento Parlament bojovali o to, ako čo najlepšie ochrániť občanov bez zásahu do základných práv, na ktorých stojí naša spoločnosť. Som si úplne istý, že musíme a môžeme zároveň chrániť našich občanov aj zachovať naše slobody.

Odkedy sme nastúpili minulý rok do úradu, prezident Obama a ja sme sa riadili imperatívom v našej ústave, aby sme sa usilovali o dokonalejšiu úniu. S týmto cieľom bolo jedným z našich prvých opatrení ukončenie vypočúvacích postupov, ktoré mali málo výsledkov a v ktorých sme nemohli s čistým svedomím pokračovať.

(potlesk)

Nariadili sme zatvorenie väzenia v Guantánamo Bay, ktoré sa stalo symbolom nespravodlivosti a motiváciou pre teroristov.

(potlesk)

Oceňujeme podporu v tomto našom úsilí, ktorá bola pre vás ťažká a ktorú nám toľkí z vás poskytli.

Urobili sme to preto, že rovnako ako vy, prezident Obama a ja odmietame čiernobiele videnie rozhodnutia medzi bezpečnosťou a našimi ideálmi. Myslíme si, že dodržiavanie našich zásad nás posilňuje, a naopak, ústupky voči nim podkopávajú naše úsilie v rozsiahlejšom boji proti násilnému extrémizmu. Pretože, čo je ich cieľom? Ich cieľom je zmeniť naše hodnoty, zmeniť naše správanie. Osem dní po útokoch 11. septembra som povedal skupine tisícok vysokoškolských študentov v našej krajine, že nemôžu dovoliť, aby tragédia z 11. septembra 2001 zmenila ich život, pretože presne to chceli teroristi docieliť. Povedal som im aj to, že Amerika nemôže v tomto novom súboji zvíťaziť sama.

Tie slová neboli príhodné len vo vtedajšej situácii, ale myslím si, že sa ukázali ako správne a aj dnes sú rovnako platné. Tomuto publiku nemusím hovoriť o hrdej európskej tradícii ochrany občanov pred vládnymi zásahmi, záväzku vychádzajúcemu z úcty k základnej dôstojnosti všetkých ľudí. Voláme ich neodcudziteľné práva. Napísali sme ich do našej ústavy a americký záväzok dodržiavania súkromia je tiež hlboký, rovnako hlboký ako váš. Štvrtý dodatok k našej ústave chráni jednotlivcov pred neodôvodneným prehľadávaním a konfiškáciou majetku štátom. Jeden z našich najznámejších právnikov tento dodatok raz nazval „právom byť nechaný na pokoji“. Najvyšší súd Spojených štátov vysvetlil, že právo na súkromie je ústavne chránené a patrí medzi základné práva. Rovnako ako EÚ, náš najvyšší súd charakterizoval toto právo ako vec osobnej dôstojnosti.

Osobne som počas 36 rokov svojej kariéry obhajoval právo na súkromie. V Senáte Spojených štátov organizácie každoročne hodnotia tých, ktorí sú najviac oddaní občianskym právam, a každý rok som sa ja a neskôr prezident Obama kvalifikovali na jedno miesto z týchto štyroch vybraných ľudí. Dôvod, prečo vám to rozprávam, nie je, aby som hovoril o sebe, ale o oddanosti našej administratívy právam jednotlivcov. Zmena postoja by v súčasnosti znamenala popretie všetkého, čo som v našej krajine za posledných 37 rokov obhajoval. Keď som stál na čele Súdneho výboru Senátu, ktorý zodpovedá za schvaľovanie prezidentských kandidátov na sudcov, ako som povedal, bol som trvale zaraďovaný medzi najhorlivejších obhajcov občianskych práv. Bolo pre mňa prioritou zistiť, aké majú kandidáti na sudcov názory na právo na súkromie pred rozhodovaním o tom, či sa môžu alebo nemôžu stať sudcami.

Prezident Obama a ja si tiež myslíme, že najdôležitejšou, najzákladnejšou a najsvätejšou povinnosťou vlády je chrániť občanov, ktorým slúži, a ich práva. Prezident Obama povedal, že bezpečnosť našej krajiny je prvou vecou, na ktorú ráno pomyslí, a poslednou, na ktorú myslí predtým, než ide v noci spať. Mám dojem, že takto vidí svoju úlohu každý svetový líder. V skutočnosti je neodcudziteľným právom nielen súkromie, ale aj osobná bezpečnosť. Vláda, ktorá rezignuje na svoju povinnosť zaistiť bezpečnosť svojich občanov, neporušuje ich práva o nič menej ako vláda, ktorá umlčiava disidentov alebo uväzňuje obvinených zločincov bez súdneho procesu.

Takže, priatelia, kým my sa tu zhromažďujeme, naši nepriatelia využívajú každý nástroj, ktorý dokážu získať, aby zorganizovali nové a ničivé útoky podobné tým, ktoré zasiahli New York, Londýn, Madrid a mnohé ďalšie miesta po celom svete. Musíme využiť všetky dostupné zákonné prostriedky – vymáhanie práva či technológie vojenskej tajnej služby –, ktoré sú v súlade s našimi zákonmi a našimi hodnotami. Bojujeme na mnohých frontoch, od statočných mužov a žien slúžiacich v našich vojskách v zahraničí až po trpezlivých a neúnavných odborníkov na vymáhanie práva, ktorí skúmajú komplexné a podozrivé finančné siete.

Práve tento týždeň naša colná a hraničná polícia vďaka použitiu informácií o cestujúcich zatkla podozrivého z pokusu o bombový útok na Times Square v New Yorku, keď sa pokúšal utiecť z krajiny. Je nevyhnutné, aby sme si zachovali každé zákonné oprávnenie na zastavenie takýchto útokov. Z toho dôvodu si myslíme, že Program na sledovanie financovania terorizmu je nevyhnutný pre našu bezpečnosť ako aj, predpokladám, pre bezpečnosť Európy. Tento program poskytol rozhodujúce indície pre protiteroristické vyšetrovania na oboch stranách Atlantiku, ničil sprisahania a nakoniec zachraňoval životy. Má zabudovanú nadstavbu, ktorá zabezpečuje, že osobné údaje sú rešpektované a používajú sa iba na protiteroristické účely. Nevyčítam vám však, že o tom pochybujete. Rozumieme vašim obavám. V dôsledku toho spoločne pracujeme na tom, aby sme ich zodpovedali, a som si úplne istý, že dokážeme zároveň používať tento nástroj aj zaistiť súkromie. Je dôležité, aby sme to urobili, a je dôležité, aby sme to urobili čo najrýchlejšie.

Ako bývalý senátor Spojených štátov aj ja viem, aké ťažké je niekedy urobiť nepríjemné rozhodnutia, ktoré si svetové problémy vyžadujú, a zostať pri tom verný hodnotám krajiny. Tuším, že každý z vás to zažíva vždy, keď v tomto Parlamente hlasuje. Čím dlhšie sme bez dohody o Programe na sledovanie financovania terorizmu, tým väčšie je riziko teroristického útoku, ktorému by sa dalo zabrániť. Ako lídri máme spoločnú zodpovednosť, aby sme urobili všetko, čo dokážeme v rámci zákona, na ochranu celkovo 800 miliónov ľudí, ktorým slúžime. Už sa stalo, že sme spolu nesúhlasili, a určite sa to ešte stane, ale rovnako som presvedčený, že Spojené štáty a Európa môžu čeliť problémom 21. storočia tak, ako sme to robili v 20. storočí, ak budeme spolu hovoriť a vzájomne sa počúvať a ak budeme jeden k druhému úprimní.

(potlesk)

Dámy a páni, ako nás naučil Winston Churchill, na to, aby sme sa postavili a prehovorili, treba odvahu. Odvahu treba aj na to, aby sme sa posadili a počúvali. Dnes popoludní som už dohovoril. Buďte si istí, že ja, naša vláda a náš prezident opäť načúvame svojim spojencom. Dámy a páni, nie je náhoda, že Európa bola mojou prvou zámorskou návštevou vo funkcii viceprezidenta a že ju ako prvú navštívil aj náš prezident. Nie je náhoda, že sme sa sem odvtedy už niekoľkokrát vrátili. Spojené štáty potrebujú Európu a dovoľujem si konštatovať, že Európa potrebuje Spojené štáty. Potrebujeme jeden druhého viac než kedykoľvek predtým.

(potlesk)

Z toho dôvodu považujem tohtotýždňové výročie za vítanú príležitosť znovu potvrdiť puto, ktoré si naše národy vytvorili pred mnohými rokmi v ťažkých časoch. Dnes, ako aj vtedy, sa Európania a Američania v snahe dosiahnuť ideály a nájsť partnerov na seba obracajú skôr, než sa obrátia na kohokoľvek iného. Dnes, ako aj vtedy, sme poctení a vďační, že môžeme stáť po vašom boku v zápasoch, ktoré ešte len prídu. Takže opakujem, som tu, aby som jasne vyhlásil, že prezident Obama a Joe Biden veľmi podporujú zjednotenú, slobodnú a otvorenú Európu. Veľmi podporujeme to, čo tu robíte. Želáme vám Božie požehnanie, aby vám Boh všetkým žehnal a nech Boh ochraňuje všetky naše vojská. Veľmi pekne vám ďakujem.

(potlesk)

  Predseda. – Veľmi pekne vám ďakujem, pán viceprezident. Bol to výborný základ pre našu ďalšiu spoluprácu a ďalšie rokovania. Ako ste povedali, počúvať sa navzájom a hovoriť spolu. To je veľmi dôležité.

Chcel by som sa vám poďakovať za zopakovanie najdôležitejších slov z minulého týždňa. Európa potrebuje Ameriku. Pamätáme si 20. storočie – prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, železnú oponu. Bojovali sme bok po boku a spoločne dosiahli víťazstvo, ako demokracie. Ako ste dnes dodali, Amerika potrebuje Európu. To si zapamätáme. To je dobrý základ pre naše partnerstvo a spoluprácu.

Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem, pán viceprezident.

(potlesk)

PREDSEDÁ: PÁN ROUČEK
podpredseda

12. Vysvetlenia hlasovania (pokračovanie)

  Predsedajúci. − Zostávajú nám ešte tri vysvetlenia hlasovania.

Správa: Andrea Cozzolino (A7-0100/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vítam skutočnosť, že celkový počet nezrovnalostí pri využívaní európskych fondov sa znižuje. To, že sa počet nezrovnalostí v odvetví poľnohospodárstva tak dramaticky znížil o 34 %, je mimoriadne povzbudzujúce. Silná a významná úloha z hľadiska hospodárskej súťaže pre úrad OLAF je jedným z faktorov, ktoré pomohli zlepšiť situáciu. Vítam návrh na prehĺbenie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ v oblasti daní, ktorý je obsiahnutý v našom uznesení.

Chcela by som však vyjadriť svoje veľké znepokojenie nad tým, že v nových členských štátoch, najmä v Rumunsku a Bulharsku, sa zvýšil výskyt podvodných aktivít. V EÚ-10 sa ich výskyt zvýšil o 8 % kým rozsah nezrovnalostí v prípade EÚ-2 vzrástol o 152 %. Chcela by som vyjadriť svoju výraznú podporu výzvam Rumunsku a Bulharsku, aby posilnili svoje administratívne kapacity na riadenie financovania z fondov EÚ, zlepšili dohľad a zvýšili transparentnosť postupov verejného obstarávania na všetkých úrovniach.

Správa: Tamás Deutsch (A7-0062/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcela poďakovať pánovi Deutschovi za vynikajúcu správu. Dnešná vecná diskusia a naše uznesenie, ktoré som podporila, sú vynikajúcim začiatkom pre budúce činnosti Európskej investičnej banky, najmä vzhľadom na stratégiu EÚ do roku 2020.

Okrem toho by som ešte raz chcela vyzvať európske vlády, aby poskytli EIB výraznejšiu úverovú kapacitu vo vzťahu k našim susedom, najmä na východe, ktorí veľmi potrebujú pôžičky a investície a v ktorých sa tiež prejavujú dôsledky krízy. V budúcnosti by sa v porovnaní s minulosťou mala zabezpečiť väčšia zlučiteľnosť politických cieľov európskej susedskej politiky a usmernení EIB v oblasti poskytovania pôžičiek.

Návrh uznesenia: Masové zverstvá v Jos v Nigérii (RC-B7-0247/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, v januári a marci sme boli svedkami masových zverstiev v Nigérii, ktoré spôsobili smrť niekoľkých stoviek ľudí vrátane žien a detí. V Nigérii musí v prvom rade začať proces zmierenia a pokojné spolunažívanie moslimov na severe a kresťanov na juhu krajiny.

Po druhé, je potrebné vziať do úvahy, že napriek tomu, že Nigéria je jedným z najväčších producentov ropy na svete, väčšina jej obyvateľov žije stále v chudobe a nemá úžitok z celkového rozvoja krajiny. Preto je potrebné riešiť problém korupcie, ktorá je v krajine rozšírená, a účinne a zodpovedne proti nej bojovať.

Po tretie, pomoc Európskej únie Nigérii by mala byť zameraná na riešenie najdôležitejších problémov a najchúlostivejších otázok s cieľom dosiahnuť v tejto krajine aspoň určitý viditeľný pokrok.

  Bastiaan Belder (EFD). – (NL) Vážený pán predsedajúci, posledná správa o situácii kresťanov v meste Jos, ktorú som tento týždeň dostal, znie mimoriadne znepokojujúco. Aj v posledných týždňoch našli v rôznych častiach tohto nigérijského mesta zavraždených našich spoluveriacich – kresťanov. Napríklad v sobotu 24. apríla členovia moslimského mládežníckeho gangu dobodali na smrť dvoch novinárov, ktorí pracovali pre kresťanský mesačník. Páchatelia použili mobilné telefóny svojich obetí a oznámili nič netušiacim priateľom a príbuzným: „Všetkých sme ich zabili. Príďte sa pozrieť.“

Vážený pán predsedajúci, tento čin vystihuje atmosféru násilia a beztrestnosti v Nigérii, ktorého hlavnou obeťou sú kresťania a ktoré od začiatku tohto roka prinieslo stovky mŕtvych v meste Jos a jeho okolí. Jeden pozorovateľ príznačne hovoril o systematickom náboženskom prenasledovaní. To je dôvod jeho výzvy určenej medzinárodnému spoločenstvu, a teda aj európskym inštitúciám, aby uznali islamský extrémizmus ako hlavné vysvetlenie napätej situácie v Nigérii, najmä v prípade mesta Jos, ktoré sa nachádza na križovatke medzi moslimským severom a kresťanským juhom.

S tým súvisí aj môj dnešný kritický postoj. Spoločný návrh uznesenia túto výzvu, žiaľ, neobsahuje (pozri odsek 5). V návrhu uznesenia chýba pevný postoj voči islamskému extrémizmu rozšírenému v Nigérii. A čo je ešte horšie, odmieta sa v ňom používanie, citujem: „všeobecných a zjednodušujúcich vysvetlení vychádzajúcich iba z náboženského vyznania“. Aj ja mám výhrady voči zjednodušovaniu vysvetlení, ale uvedené nadmerné zjednodušenie zo strany EÚ, zo strany tohto Parlamentu, nepomôže nigérijským kresťanom, ktorých životy sa v týchto dňoch zmietajú prinajmenšom medzi nádejou a strachom. V tom spočíva môj kritický postoj, a preto som sa zdržal hlasovania.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, myslím, že je hrozné, že v krajine s takými obrovskými zásobami ropy, ako má Nigéria, dochádza k takýmto masovým zverstvám. Keď sa však zároveň inšpirujeme pánom viceprezidentom Spojených štátov, aby bolo možné vniesť do krajiny mier, riešenie musí spočívať v neutíchajúcom dialógu, ktorý sa spája s trvalým dôrazom na vzdelávanie.

Ocenil som, keď Joe Biden citoval verš z básne írskeho básnika Williama Butlera Yeatsa: „zrodila sa hrozivá krása“. Dúfame, že hrozivú krásu možno v Nigérii zmeniť na úžasnú krásu, v ktorej prevládnu mier a prosperita. Európska únia musí v tomto smere zohrať dôležitú úlohu. Počas dnešnej rozpravy a počas hlasovania sme skutočne vyjadrili svoj zámer. Veľmi si to cením.

  Predsedajúci. – Zápisnica z tohto rokovania bude Parlamentu predložená na schválenie na začiatku nasledujúcej schôdze. Ak nie sú žiadne námietky, uznesenia prijaté na dnešnom rokovaní budú okamžite odovzdané príjemcom a orgánom, ktoré sú v nich uvedené.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Íñigo Méndez de Vigo (A7-0116-2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto odporúčanie, keďže zdôrazňuje inovačný, konštruktívny a demokratický charakter zvolávania konventu na účel revízie zmlúv (napríklad konventu, ktorý sa zišiel v rokoch 1999 až 2000 a na ktorom bol vypracovaný návrh Charty základných práv Európskej únie, a konventu, ktorý sa zišiel v rokoch 2002 až 2003 a na ktorom bol pripravený návrh Zmluvy o ústave pre Európu) a zároveň zohľadňuje celkový výnimočný charakter revízie zmlúv, ktorá je v súčasnosti potrebná vzhľadom na zavedenie prechodných opatrení v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.

Aby som to zhrnula, je potrebné využiť systém konventu, keďže diskutujeme o revíziách zmlúv, ktoré presahujú jednoduché dočasné a technické úpravy. Preto rovnako ako spravodajca pán Méndez de Vigo považujem za správne, aby Európsky parlament „udelil Európskej rade súhlas na zmenu a doplnenie protokolu č. 36 v rámci medzivládnej konferencie bez zvolania konventu“.

  Liam Aylward a Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Poslanci Európskeho parlamentu Pat the Cope Gallagher a Liam Aylward upozornili na to, že systém pomerného zastúpenia pri voľbe poslancov Európskeho parlamentu využívajú iba Írsko a Malta. Systém pomerného zastúpenia v prípade európskych volieb využíva aj Severné Írsko. Sme zásadne proti zavedeniu jednotných alebo rovnakých volebných systémov volieb poslancov Európskeho parlamentu. Od vzniku írskeho štátu sa ukazuje, že systém pomerného zastúpenia je spravodlivý a rovnoprávny.

  David Casa (PPE), písomne. − Toto hlasovanie sa týkalo možnosti zvolávania konventu na účely revízie zmlúv, pokiaľ ide o prechodné opatrenia týkajúce sa zloženia Európskeho parlamentu. Keď vezmeme do úvahy rôzne faktory, ako napríklad konvent, ktorý sa zišiel v období od 22. februára 2002 do 18. júla 2003, ako aj konvent, na ktorom bol vypracovaný návrh Charty základných práv Európskej únie, súhlasím so stanoviskom spravodajcu podporiť návrh Rady na zmenu a doplnenie protokolu č. 36 v rámci medzivládnej konferencie bez zvolania konventu.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. − (PT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy zmenilo zloženie Európskeho parlamentu, ktorý sa rozšíri zo 736 na 751 poslancov. Príde 18 nových poslancov z 12 členských štátov. Vzhľadom na to, že v Lisabonskej zmluve je stanovená horná hranica pre počet poslancov Európskeho parlamentu z každého členského štátu, má Nemecko o tri miesta menej. Keďže počas funkčného obdobia nie je možné skrátiť mandát poslanca Európskeho parlamentu, znamená to, že Parlament bude mať dočasne 754 poslancov, pričom je potrebné zmeniť Zmluvu, aby sa dočasne zvýšila hranica 751 poslancov. Som presvedčený, že bolo vhodnejšie uplatniť toto nové zloženie vo voľbách v roku 2014 a nie počas tohto volebného obdobia, ale uznávam, že sa všetci zhodujú na tom, aby sa uvedené zmeny uskutočnili okamžite. Preto súhlasím s tým, že medzivládnej konferencii, ktorá sa zvolá iba na prijatie prechodných ustanovení v súvislosti so zvyškom tohto volebného obdobia, by nemal predchádzať konvent. Tým však nesmie vzniknúť precedens do budúcnosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Vzhľadom na francúzske skúsenosti a skúsenosti Spojených štátov spočívalo previnenie systému konventov v Európe v predpoklade, že má legitímnosť, ktorú v skutočnosti v tom čase ešte nemal. Myslím si preto, že konvent, na ktorom bol prijatý návrh Zmluvy o Ústave pre Európu, skončil extrapoláciou právomocí, ktoré mu boli udelené. Úprimne by som si prial iné výsledky, ale okolnosti to v tom čase nedovoľovali. Návrat k možnosti medzivládnych konferencií preto považujem za najreálnejší spôsob zabezpečenia dialógu medzi vládami členských štátov, pričom uvedené konferencie by mali byť zamerané na konkrétne problémy, ktoré majú riešiť, ako napríklad ten, o ktorom sme hlasovali.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Hlasoval som za rozhodnutie nezvolávať konvent na účely revízie zmlúv, pokiaľ ide o prechodné opatrenia týkajúce sa zloženia Európskeho parlamentu. Hlasoval som tak, pretože som presvedčený, že nie je potrebné zvolávať konvent s cieľom schváliť zmenu a doplnenie ustanovení Zmluvy o Európskej únii. Súhlasím s tým, aby Rada zmenila a doplnila protokol č. 36 v rámci medzivládnej konferencie bez zvolania konventu.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) V plnej miere súhlasím s autorom správy a chcel by som ešte raz uviesť, že v rozhodnej väčšine členských štátov už boli noví poslanci Európskeho parlamentu vymenovaní v súlade s platnými nariadeniami. Očakávame preto zavedenie návrhu Rady o úprave protokolu č. 36. Dodatočným poslancom to umožní zúčastniť sa na činnosti Parlamentu v úlohe pozorovateľov a okamžite po zmene a doplnení protokolu a nadobudnutí jeho účinnosti budú naši noví kolegovia poslanci môcť začať pracovať ako plnohodnotní poslanci Európskeho parlamentu.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Spravodajca nesúhlasí s konventom, pretože zmeny v zmluve sa týkajú iba prechodných opatrení. Situáciu nevnímam rovnako, keďže zmeny sa týkajú aj demokratických problémov. Francúzsko má odlišný volebný systém, a preto nemá možnosť „posunúť“ demokraticky a priamo volených poslancov zo zoznamu. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. − (ET) Ak sa na tento problém pozrieme dôkladne a z právneho hľadiska, rozhodnutím, ktoré prijímame, dôjde k zmene a doplneniu Lisabonskej zmluvy, ktorá ustanovuje zvolávanie konventu. Keďže opatrenie má obmedzený rozsah a je zamerané na dočasnú zmenu a doplnenie, spoliehala som sa na zásadu proporcionality a podporila prechodné riešenie, ktoré navrhlo 479 kolegov. To znamená poskytnúť právo na rozhodovanie medzinárodnej konferencii a nezvolať konvent.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som proti tejto správe, pretože nesúhlasím s tým, aby sa na účely revízie zmlúv nezvolával konvent.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Rozhodnutie nezvolávať konvent bolo jedno z najťažších rozhodnutí v súvislosti s rozšírením Európskeho parlamentu o 18 nových poslancov. Prijali sme toto rozhodnutie práve z úcty k tomuto nástroju, ktorého cieľom je zvýšiť legitímnosť rozhodnutí týkajúcich sa základných právnych predpisov EÚ. Nevzniká precedens do budúcnosti. Všetky dôležité záležitosti týkajúce sa zmien v zmluvách, ako napríklad otázka volebného postupu, si budú vždy vyžadovať zvolanie konventu. Chcel by som poďakovať spravodajcovi pánovi Méndezovi de Vigovi a koordinátorom za prijatie tohto rozhodnutia, pretože to nebolo jednoduché. Máme problém s vymenovaním 18 nových poslancov, pretože niektoré členské štáty nezvolili správny postup. Rozhodli sme však, že najdôležitejšou zásadou je zásada zastúpenia. Tento Parlament by mal mať čo najskôr predovšetkým vyvážené zastúpenie. Vyzývame preto členské štáty, aby čo najskôr ukončili tento proces a zároveň uznali, že všetci poslanci budú zvolení v priamych voľbách.

Správa: Íñigo Méndez de Vigo (A7-0115-2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za vynikajúcu správu kolegu pána Méndeza de Viga. Skutočne je nevyhnutné nájsť prechodné opatrenie s cieľom zosúladiť dodržiavanie Lisabonskej zmluvy a článku 5 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z roku 1976. Je preto potrebné zvýšiť počet poslancov Európskeho parlamentu na 754 na zvyšok volebného obdobia 2009 – 2014.

Okrem toho mám radosť z formulácie odseku 6 tejto správy, ktorý obsahuje výzvu na uplatňovanie jednotného systému vo voľbách poslancov Európskeho parlamentu, kedy Európsky parlament: „oznamuje Európskej rade, že má v úmysle v krátkom čase vypracovať návrhy, ktorými sa stanovia nevyhnutné ustanovenia pre voľbu jeho poslancov prostredníctvom priamych a všeobecných volieb jednotným postupom vo všetkých členských štátoch a v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské štáty, a že Európsky parlament začne túto volebnú reformu podľa článku 48 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; okrem toho trvá na tom, aby sa zvolal konvent venovaný reforme Európskeho parlamentu s cieľom pripraviť revíziu zmlúv“.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Európsky parlament súhlasil s tým, že počet jeho poslancov sa v priebehu tohto volebného obdobia zvýši o 18. Uvedený súhlas znamená, že Parlament zvolený v júni 2009 v súlade so Zmluvou z Nice je v súlade s Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009.

Hlasoval som proti z jedného dôvodu, ktorý má podľa môjho názoru zásadný význam. V európskych voľbách v júni 2009 považovala väčšina členských štátov za veľmi pravdepodobné to, že Lisabonská zmluva bude okamžite ratifikovaná. V dôsledku toho sa prispôsobili spôsobu uskutočnenia volieb. Netýka sa to Francúzska, ktoré neurobilo žiadne úpravy s cieľom zabezpečiť plynulý prechod zo 72 na 74 poslancov Európskeho parlamentu.

Konečné riešenie, vymenovanie dvoch poslancov národného zhromaždenia, je neprijateľné. Od roku 1979 volia poslancov Európskeho parlamentu európski občania v priamych a všeobecných voľbách a nevymenúvajú ich národné zhromaždenia. Práve vďaka priamym a všeobecným voľbám sa môžeme oprávnene vyjadrovať v mene všetkých Európanov. Tým, že Parlament prijal francúzsky kompromis, vzniká znepokojujúci precedens v súvislosti s jeho neschopnosťou dodržiavať ustanovenia zmlúv.

  Philip Bradbourn (ECR), písomne. − Vítame opatrenia s cieľom umožniť 18 dodatočným poslancom zaujať svoje miesta v Európskom parlamente. Nemali by však byť v úlohe pozorovateľov, pokiaľ nenadobudnú účinnosť prechodné opatrenia a pokiaľ nebudú môcť zaujať svoje miesta ako plnoprávni poslanci Európskeho parlamentu. Ako pozorovatelia by prichádzajúci poslanci mali nárok na svoje platy a náklady skôr, ako získajú právo hlasovať. To nie je správne, a preto naša delegácia hlasovala proti tejto správe.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Musím veľmi dôrazne kritizovať rozhodnutie Francúzska v súvislosti s vymenovaním dvoch dodatočných poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli vyzvaní, aby zaujali svoje miesta v Európskom parlamente na základe nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

Na rozdiel od ďalších 11 európskych krajín, ktorých sa týka táto reforma a ktoré očakávali uskutočnenie volieb a, samozrejme, spoliehali sa na výsledky európskych volieb z júna 2009, francúzska vláda sa jednoducho sama rozhodla vymenovať poslancov zo svojho národného parlamentu. Je to hanba pre demokraciu.

Francúzski socialisti si okrem toho nemysleli, že by na túto úplnú nepripravenosť Francúzska malo doplácať ďalších 16 poslancov Európskeho parlamentu. Preto sme v konečnom dôsledku obhajovali začatie medzivládnej konferencie, ktorá umožní, aby si títo zvolení poslanci Európskeho parlamentu začali najprv ako pozorovatelia plniť svoju úlohu zástupcov európskych občanov, ktorí ich zvolili preto, aby plnili práve tento cieľ.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. − (PT) Posledné európske voľby v roku 2009 sa uskutočnili pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, takže zloženie Parlamentu bolo stále v súlade s ustanoveniami Zmluvy z Nice (736 poslancov). Európska rada súhlasila s návrhom zloženia, ktoré predložil Parlament v roku 2007 a ktorým sa zvyšoval počet poslancov zo 750 na 751. Považoval som za vhodnejšie, aby sa nové zloženie Európskeho parlamentu uplatňovalo až v ďalších európskych voľbách v roku 2014. Dosiahli sme však široký konsenzus o tom, že by sa malo uplatňovať už teraz. Spôsob volieb 18 nových poslancov z 12 členských štátov sa preto bude musieť regulovať. V novej zmluve je ustanovená horná hranica počtu poslancov Európskeho parlamentu z každého členského štátu, čo znamená, že Nemecko stratí tri miesta. Keďže nie je možné prerušiť mandát poslanca počas volebného obdobia, znamená to, že Parlament bude mať dočasne 754 poslancov. Súhlasím s odporúčaním spravodajcu pána Méndeza de Viga, aby noví poslanci zaujali svoje miesta súčasne, aby sa nenarušila národná rovnováha zastúpenia v Parlamente. Nesúhlasím s možnosťou, aby nových poslancov vymenovali ich národné orgány. Som presvedčený, že poslanci získavajú legitímnosť len vo voľbách.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Lisabonskou zmluvou sa zvyšuje počet poslancov Európskeho parlamentu zo 736 na 751. Keďže sa však voľby v roku 2009 uskutočnili pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, bolo zvolených iba 736 poslancov. Náš Parlament musel preto prijať nové ustanovenia v súvislosti so svojím zložením počas zvyšku volebného obdobia. Delegácia Demokratického hnutia nehlasovala za tento text z dvoch dôvodov. Nemôže súhlasiť s návrhom Rady zvolať medzivládnu konferenciu bez toho, aby sa zišiel konvent zložený zo zástupcov národných parlamentov, vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád a zástupcov Parlamentu a Komisie. Tento zrýchlený postup nie je v rozpore len s charakterom, ale aj so znením zmlúv. Vzniká ním aj nešťastný precedens. Vymenovanie dvoch poslancov francúzskeho národného parlamentu medzi 18 dodatočnými poslancami Európskeho parlamentu predstavuje vážny útok na primárne právo, v ktorom sa stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu musia byť volení v priamych a všeobecných voľbách a nie menovaní národnými parlamentmi. Jediným pozitívnym výsledkom tejto epizódy bude to, že upozorňuje na potrebu reformy volebného postupu Parlamentu z dlhodobého hľadiska, konkrétnejšie na požiadavku v súvislosti s našou dlhodobou snahou o to, aby bola časť poslancov Európskeho parlamentu volená v európskom volebnom obvode.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože obhajuje to, aby dodatočných 18 poslancov Európskeho parlamentu z 12 členských štátov mohlo zaujať svoje miesta po zvolení. Je poľutovaniahodné, že Rada neprijala potrebné opatrenia dostatočne včas na to, aby umožnila týmto poslancom zaujať svoje miesta okamžite po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) To, že Lisabonská zmluva nenadobudla platnosť dostatočne včas na to, aby bola okamžite uplatniteľná vo voľbách na volebné obdobie Európskeho parlamentu 2009 – 2014, viedlo k problému, ktorý, ako som presvedčený, sa nakoniec podarilo vyriešiť rozumným spôsobom odzrkadľujúcim nevyhnutné ťažkosti prechodných období. Preto, keďže by nemalo zmysel alebo by nebolo legitímne zbaviť zvolených poslancov ich mandátov, nebolo by rozumné ani brániť členským štátom, ktoré majú prospech zo zvýšenia počtu svojich zástupcov, aby ich vymenovali v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa ich príslušných volebných systémov. Výnimočné okolnosti v plnej miere odôvodňujú prijaté výnimočné riešenia.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Bolo prijaté zvýšenie celkového počtu poslancov Európskeho parlamentu o 15 (zo 736 ustanovených v Zmluve z Nice na 751), pričom 18 dodatočných miest sa má rozdeliť medzi 12 členských štátov. Nemecku bol pridelený počet nižší o tri miesta vzhľadom na maximálny počet ustanovený v Zmluve o EÚ. Lisabonská zmluva nenadobudla platnosť pred európskymi voľbami v roku 2009, takže sa uskutočnili v súlade s ustanoveniami Zmluvy z Nice. Znamená to, že Európsky parlament nemá v súčasnosti 751, ale 736 poslancov. Na druhej strane nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy znamená, že 18 dodatočných poslancov z príslušných 12 členských štátov má legitímne právo zaujať svoje miesta. Nie je možné prerušiť mandát poslanca počas volebného obdobia, a teda nie je možné znížiť počet poslancov súčasnej nemeckej delegácie v Európskom parlamente o troch. Domnievam sa preto, že zmena a doplnenie protokolu č. 36, o ktoré žiada Európska rada, vyplývajú priamo z nových ustanovení Lisabonskej zmluvy a predstavujú prijateľné riešenie umožňujúce všetkým členským štátom, ktorým sa pridelili dodatočné kreslá, aby určili príslušných poslancov. Osemnásti dodatoční poslanci Európskeho parlamentu musia zaujať svoje miesta súčasne, aby sa neporušila národnostná rovnováha v Parlamente.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ako tvrdíme a ako je zrejmé z tejto správy, Lisabonskou zmluvou sa nezavádzajú len neoliberálne, militaristické a federalistické politiky, ale je aj nástrojom plným nejednoznačností a protikladov, ako napríklad tých, ktoré sú vyjadrené v protokole č. 36 o ustanoveniach týkajúcich sa zloženia Európskeho parlamentu. Arogancia tých, ktorí presadzujú zmluvu, bola taká veľká, že im znemožnila dosiahnuť pružnosť týchto ustanovení, pretože vykonali všetko pre to, aby sa vyhli vyhláseniu referend a unikli tak hlasovaniu národov v krajinách EÚ a zopakovaniu záporného stanoviska Francúzov a Holanďanov v súvislosti s takzvanou „ústavnou zmluvou“. Írski voliči sa takisto vyjadrili v súvislosti s týmto zosmiešňujúcim textom záporne a ich kladné stanovisko sa získalo až po veľkom tlaku a vydieraní, ale až po európskych voľbách.

Správa je pokusom niektorých poslancov Európskeho parlamentu o zakotvenie federalistického smerovania EÚ s využitím demokratickej legitimity, ktorá zmluve chýba. Títo poslanci sa snažia aj o to, aby vnútroštátne právne predpisy boli viac podriadené záujmom EÚ. Chcú to dosiahnuť návrhmi, ktorých cieľom je zavedenie jednotného volebného postupu vo všetkých členských štátoch, ktorý je zvrchovanou právomocou každého členského štátu, a požadujú, aby sa zvolal konvent poverený prípravou reformy Európskeho parlamentu z dôvodu revízie zmlúv.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Skutočnosť, či budú zmluvy revidované v rámci medzivládnej konferencie alebo konventu, nemení vôbec nič na podstate príslušného problému. Či už z dôvodu nekompetentnosti, nedbanlivosti, alebo nesprávneho politického odhadu, Francúzsko ako jediná krajina odmietlo predvídať dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v súvislosti so svojím zastúpením v Európskom parlamente aj napriek opakovaným požiadavkám niekoľkých politických skupín vrátane našej. Z tohto dôvodu je Francúzsko v súčasnosti jediným z 27 štátov, ktoré plánuje vymenovať dvoch nových poslancov Európskeho parlamentu nepriamo, rozhodnutím národného parlamentu, ktorého systém hlasovania je veľmi nespravodlivý. Celý tento postup je v rozpore so samotnými zmluvami a aktom z roku 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu. Na tejto situácii má navyše podiel Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ktorá napriek vážnej porážke vo voľbách v roku 2009 získa jedno z dvoch nových miest. Ide o plán medzi priateľmi s podporou tohto Parlamentu. Aby sa však táto anomália zakryla, skrýva sa pán spravodajca za prechodný charakter uvedeného opatrenia. Prechodný? Noví francúzski poslanci Európskeho parlamentu budú vykonávať funkciu štyri roky, čo je dlhšie než 80 % volebného obdobia. Od nášho kolegu poslanca by som očakával, že bude dôraznejšie vážiť slová a ochraňovať demokratické zásady.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zameraných na zdôraznenie neprijateľného charakteru voľby zo strany Francúzska, ktoré vymenúva poslancov svojho národného parlamentu, aby zaujali miesto v Európskom parlamente spolu s ďalšími 16 poslancami, ktorí sa 7. júna 2009 zúčastnili volieb. Podľa môjho názoru je táto voľba, ktorá sa zjavne uskutočnila z dôvodu absolútne nedostatočnej pripravenosti, v rozpore so základnými demokratickými zásadami a upozorňuje na dôležité otázky o demokratickej legitimite Európskeho parlamentu. Na druhej strane nesmieme brániť príchodu ďalších poslancov Európskeho parlamentu, ktorých vymenovanie je v plnej miere v súlade s charakterom zmlúv. Táto otázka ukazuje nevyhnutnosť toho, aby sme si v budúcnosti vytvorili jednotný spôsob vymenovávania poslancov Európskeho parlamentu v priamych a všeobecných voľbách a aby sme túto reformu uskutočnili prostredníctvom konventu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som proti tejto správe, pretože náš najdôležitejší pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týkal toho, že by poslanci Európskeho parlamentu mali byť volení v priamych a všeobecných voľbách.

Správa: Íñigo Méndez de Vigo (A7-0115/2010 – A7-0116-2010)

  Carlo Casini (PPE), písomne. − (IT) Hlasoval som jednoznačne za dve správy, ktoré pripravil pán Méndez de Vigo. Som spokojný z dvoch dôvodov. Výbor, ktorému predsedám, konal rýchlo, dosiahol dočasnú dohodu a táto dohoda otvorila cestu ďalšej dohode, ktorú sme veľkou väčšinou prijali dnes na plenárnom zasadnutí.

Z tohto hľadiska som podporil myšlienku hlasovať proti odseku 5, ktorú som vo výbore predložil v rámci pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu s cieľom zdôrazniť, že vymenovanie 18 nových poslancov Európskeho parlamentu bude musieť byť čo najviac v súlade s ustanoveniami aktu z roku 1976, na základe ktorého sa vyžaduje, aby európski občania volili poslancov priamo. Budeme preto musieť uprednostniť automatický spôsob, ktorý umožňuje kandidátom s najvyšším počtom hlasov spomedzi nezvolených kandidátov z posledných európskych volieb zaujať miesta v Parlamente. Ak však vnútroštátny volebný systém neumožňuje takýto postup, môžeme pristúpiť k vymenovaniu zo strany národných parlamentov.

Návrhy uznesení: Kirgizsko (RC-B7-0246/2010)

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Politická kríza v Kirgizsku je ďalšou epizódou v rámci destabilizácie regiónu Strednej Ázie. Vieme, že tento región má pre Európu zásadný význam vzhľadom na dôležitosť otázky zdrojov našej energie a surovín. A pre Spojené štáty a Rusko má zásadný význam z dôvodu strategickej pozície krajiny. Táto situácia je, nanešťastie, znepokojujúcim výsledkom revolúcie z roku 2005, ktorá vzbudila nádeje na skutočnú zmenu politickej dynamiky malej bývalej sovietskej republiky a ktorá, ako sa zdalo, bola spolu s vtedajšími udalosťami v Ukrajine a Gruzínsku predzvesťou pokojnejšej geopolitickej budúcnosti v regióne ako celku. Bohužiaľ, Kirgizsko v súčasnosti zbiera trpké plody zmeny, ktorá sa neuskutočnila. Uznesenie, o ktorom hlasujeme, obsahuje potrebné a vhodné usmernenia, ktoré by tento Parlament mal poskytnúť európskym orgánom, ktoré sa priamo zapoja do riešenia kirgizskej otázky v rámci medzinárodných a diplomatických fór. Dúfame, že Komisia a Rada budú dôsledne spolupracovať na vypracovaní uvedených usmernení a že budú konať predovšetkým so zmyslom pre naliehavosť, ktorý, žiaľ, neospravedlniteľne chýbal v iných, dokonca nedávnych prípadoch. Za spoločný návrh uznesenia som hlasovala s úprimnou nádejou, že tento krok Európy bude mať pozitívny vplyv na stabilizáciu situácie v Kirgizsku.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) O produkte rozkladu bývalého Sovietskeho zväzu, Kirgizsku, diskutujú veľké mocnosti a zdá sa, že upadol na úroveň procesu politickej agitácie a rozkladu politickej a sociálnej štruktúry, ktorú musia európske inštitúcie a vlády členských štátov lepšie monitorovať. Európa musí zlepšiť pomerne nedostatočné znalosti o republikách Strednej Ázie a hľadať možnosti na vybudovanie vzťahov a komunikácie, ktoré poskytnú lepší prístup k väčšiemu množstvu informácií a podrobnejšiemu monitorovaniu situácie v týchto krajinách. Vítam dôrazný prístup Európskej únie pri uprednostňovaní otázok slobody, demokracie a ľudských práv vo svojom programe pre Kirgizsko. Dúfam tiež, že dočasná vláda dodrží svoje slovo a prijme reformy, v ktorých uvedené otázky zohľadní. Oznámenie vyhlásenia volieb a ústavného referenda je povzbudzujúcim znamením pre blízku budúcnosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Podľa nezávislých pozorovateľov boli minuloročné prezidentské voľby v Kirgizsku, v ktorých bol znova zvolený Kurmanbek Bakijev, poznačené rozsiahlymi podvodmi. Po počiatočných demokratických opatreniach sa vláda Bakijeva navyše zmenila na autoritársku. Po rozsiahlych demonštráciách bol prezident Bakijev nútený opustiť hlavné mesto a jeho miesto prevzala dočasná vláda, na čele ktorej stojí vedúca predstaviteľka opozície Roza Otunbajevová, ktorá vydala dekrét o nástupníctve moci a nariadenie v súlade s kirgizskou ústavou. Medzitým Bakijev opustil krajinu a hľadal útočisko v Kazachstane. Kirgizsko priťahuje osobitný záujem Spojených štátov amerických a Ruska z dôvodu svojej strategickej polohy uprostred Strednej Ázie. EÚ a Stredná Ázia majú spoločné úlohy v oblasti energetiky, boja proti zmene klímy, kontroly nezákonného obchodovania s drogami a boja proti terorizmu. Z tohto dôvodu musí EÚ aktívne spolupracovať s dočasnou vládou s cieľom zistiť a využiť možnosti na podporu dobrého riadenia, nezávislého súdnictva a ostatných politických cieľov EÚ stanovených v stratégii pre Strednú Áziu.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR), písomne. – (PL) Ako spoluautor návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o situácii v Kirgizsku chcem vyjadriť svoje poďakovanie kolegom poslancom, ktorí dnes hlasovali za tento dokument. Za konkrétnu zmienku stojí zámer, ktorý oznámila dočasná kirgizská vláda a ktorý sa týka začatia práce na ústavnej reforme a rýchlom vytvorení základov na uskutočnenie demokratických parlamentných volieb. Vysvetľuje to výzvu smerom k dočasnej vláde na splnenie medzinárodných záväzkov Kirgizska a na zabezpečenie slobodného a spravodlivého volebného procesu. Udalosti v Kirgizsku sledujeme so znepokojením a týka sa to aj zachovania nepretržitej činnosti koridoru pre dodávky pre NATO a iné medzinárodné sily, ktoré sú súčasťou misie v Afganistane. Je nevyhnutné, aby Európska únia a Európsky parlament veľmi pozorne monitorovali situáciu v Kirgizsku, aby sa poskytla základná pomoc a aby sa podporil dialóg medzi všetkými skupinami kirgizskej spoločnosti.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE), písomne. – (PL) Hlasoval som za návrh uznesenia o situácii v Kirgizsku, pretože sa domnievam, že ako člen delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ázie som povinný vyjadriť aspoň túto podporu národu, ktorý sa v posledných týždňoch ocitol v takej zložitej situácii. Uznesení vyzýva na ukončenie násilia, začatie dialógu medzi stranami zapojenými do konfliktu a na dodržiavanie práva na slobodu, ľudských práv a zásad právneho štátu. Ďalej sa zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia súdržného a stabilného ústavného rámca na zabezpečenie demokracie. Myslím si preto, že program medzinárodnej pomoci by mal vzniknúť čo najskôr a EÚ by v ňom mala prevziať vedúcu úlohu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Súčasná situácia v Kirgizsku je o to znepokojujúcejšia, že táto krajina sa nachádza vo veľmi dôležitej časti Strednej Ázie. Má strategickú polohu blízko Afganistanu a susedí s údolím Ferghana. Je potrebné, aby sa udalosti prešetrili na medzinárodnej úrovni pod vedením OSN s cieľom určiť zodpovedných. Je dôležité, aby osobitný zástupca pre Strednú Áziu veľmi dôkladne sledoval situáciu, úzko spolupracoval s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčkou Európskej komisie.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Návrh uznesenia Európskeho parlamentu RC-B7-0246/2010 zo 6. mája 2010 o situácii v Kirgizsku je spoločným postojom Európy voči Kirgizsku a jeho orgánom. Návrh uznesenia o situácii v Kirgizsku je dôležitým signálom zo strany Európskej únie a celej Európy. Nielen uzneseniami, ako je toto, by sme mali občanom a orgánom v Kirgizsku ukázať, že podporujeme posilňovanie demokracie a rozvoj spoločnosti, bezpečnosť obyvateľstva a trvalo udržateľný rast.

Európsky parlament musí byť inštitúcia, ktorá podporuje všetky vyhliadky na dosiahnutie demokracie a neprijíma žiadne odchýlky z tohto smerovania. Zmeny v Kirgizsku sú dôsledkom niekoľkých posledných rokov a prechodného charakteru nádejí spojených s tulipánovou revolúciou. K volebnému podvodu a miernej forme autoritárskeho režimu, ktorý začal v Kirgizsku vznikať, nemôžeme byť a nebudeme ľahostajní. Jedinými opatreniami, ktoré môžeme a budeme podporovať, sú demokratické opatrenia, pretože na nich stojí Európska únia. Pokiaľ ide o nás, nemôžeme súhlasiť s inými opatreniami. Dúfam, že uznesenie o situácii v Kirgizsku je jedným z mnohých krokov, ktoré prijmeme. Očakáva to od nás celá Európa.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Spolu s veľkou väčšinou som hlasoval za prijatie tohto uznesenia vrátane dvoch ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených počas hlasovania.

  Vilja Savisaar (ALDE), písomne. − (ET) Udalosti, ku ktorým došlo v Kirgizsku na začiatku apríla – už pred mesiacom –, mali vážne dôsledky na vládnu situáciu v krajine aj na medzinárodné vzťahy. Vďaka tomu sa zvýšil vplyv Ruska v Kirgizsku z vojenského aj hospodárskeho hľadiska. Túto situáciu bolo možné očakávať vzhľadom na predchádzajúce hospodárske väzby medzi týmito dvoma krajinami. Rusko zároveň sľúbilo poskytnúť hospodársku pomoc prostredníctvom priamej finančnej podpory a tiež predajom zemného plynu a ropných produktov za prijateľnú cenu. Dnešná správa upozorňuje predovšetkým na skutočnosť, že Európska únia a OSN musia pomôcť zabezpečiť zvolenie demokratickej vlády a zastavenie porušovania ľudských práv v tejto krajine.

Je určite zrejmé, že existuje snaha obmedziť korupciu vo verejnom sektore a v systéme súdnictva, čím možno vznikne potreba reformovať verejný sektor a zabezpečiť nezávislosť systému súdnictva. Všetko však priamo súvisí s hospodárskou situáciou krajiny, a preto je potrebné dosiahnuť spoluprácu medzi EÚ, OSN a Ruskom, pretože inak nedôjde k tomu, aby sa stredobodom záujmu stalo Kirgizsko. Namiesto toho sa všetky „veľké mocnosti“ pokúsia využiť túto situáciu vo svoj prospech. Z tohto dôvodu podporujem uznesenie, ktorým sa všetky strany vyzývajú na spoluprácu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a rozvoj demokracie, ako aj reformu verejného sektora a nezávislosť systému súdnictva. Som však presvedčená, že táto krajina dosiahne požadovanú úroveň demokracie až o istý čas. Na to, aby sme tento cieľ dosiahli, bude totiž potrebné obsadzovať funkcie prostredníctvom verejných výberových konaní a nie rozdeľovať ich príbuzným.

Návrh uznesenia: Vozidlá na elektrický pohon (B7-0261/2010)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam nedávne oznámenie o ekologických a energeticky účinných vozidlách. Uvedenie elektrických vozidiel na trh by mohlo byť pre európsky priemysel konkurenčnou výhodou. Nesmieme však zabudnúť, že Európa je v súčasnosti svetovým lídrom v oblasti automobilového priemyslu, a túto konkurenčnú výhodu nemôžeme vystaviť riziku. Preto vyzývam Komisiu a členské štáty, aby vypracovali podmienky potrebné na vytvorenie vnútorného trhu s elektrickými vozidlami. Takisto by som chcela upozorniť na potrebu harmonizácie noriem pre batérie a kompatibilné nabíjacie stanice v rôznych členských štátoch. Zároveň je dôležité vytvoriť daňové stimuly s primeranými cenami za elektrinu pre spotrebiteľov. Ďalším dôležitým faktorom bude modernizácia rozvodných elektrických sietí. Žiadam, aby sa viac investovalo do výskumu a vývoja inteligentných rozvodných sietí a technológie batérií s cieľom účinnejšie využívať primárne suroviny na výrobu batérií. Preto žiadam, aby sa vynaložilo všetko úsilie potrebné na zachovanie vedúcej úlohy Európy v automobilovom priemysle.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za prijatie návrhu uznesenia, pretože som presvedčená, že vozidlá na elektrický pohon môžu prispieť k dosiahnutiu priorít stratégie EÚ do roku 2020, ktorá pozostáva z rozvoja hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii, a podpore hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje, inými slovami ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) V čase, keď sa rozprava o emisiách CO2 stala nevyhnutnou, pretože je hlavnou témou diskusií o zmene klímy, a keď je súčasná závislosť od ropy a jej derivátov z dôvodu nestálosti cien pohonných hmôt, aspoň z dlhodobého hľadiska, neudržateľná, je dôležité nájsť alternatívy. Z uvedeného dôvodu sa musia v rámci inovácií zameraných na splnenie hospodárskych a sociálnych potrieb hľadať riešenia, ktoré sú reálne z vedeckého a hospodárskeho hľadiska. Vozidlá na elektrický pohon sú významnou inováciou s vysokým trhovým potenciálom, najmä z dlhodobého hľadiska, keďže vedú k zníženým emisiám CO2 a ďalších znečisťujúcich látok, zlepšeniu energetickej účinnosti a podpore inovácií založených na vedúcom postavení v oblasti technológií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa musí prijať európska stratégia pre vozidlá na elektrický pohon, ktorá bude podporovať priemyselné odvetvie pri rozvoji ekologickej a udržateľnej technológie a podporovať vytvorenie jednotného trhu s vozidlami na elektrický pohon. Napriek tomu musím ešte raz upozorniť na to, že vytvorenie európskej stratégie nesmie znamenať vytvorenie komplexného množstva nariadení, ktoré budú v značnej miere zaťažovať priemyselné odvetvie, pričom ohrozia jeho rozvoj a životaschopnosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Problémy, ktoré predstavujú zmena klímy, emisie CO2 a iných znečisťujúcich látok a nestále ceny pohonných hmôt, vytvorili pozitívnu atmosféru pre celosvetový rozvoj vozidiel na elektrický pohon. Vozidlá na elektrický pohon prispievajú k dosiahnutiu priorít stratégie EÚ do roku 2020, ktorými sú podpora inovácií a vedomostí (inteligentný rast), presadzovanie ekologického hospodárstva efektívnejšieho z hľadiska využívania zdrojov (udržateľný rast) a umožnenie rastu hospodárstva vytváraním pracovných miest (inkluzívny rast). Je dôležité, aby klesla vysoká cena vozidiel na elektrický pohon – spôsobená predovšetkým cenou batérií –, čo si vyžaduje výskum a inovácie. Vítam preto skutočnosť, že pre španielske predsedníctvo je v súvislosti s bojom proti zmene klímy vývoj vozidiel na elektrický pohon prioritou, a tiež oznámenie Komisie o európskej stratégii pre čisté a energeticky úsporné vozidlá z 27. apríla 2010. Domnievam sa, že sa musia vytvoriť nevyhnutné podmienky na existenciu jednotného trhu s vozidlami na elektrický pohon a zároveň zaručiť účinná koordinácia politík na úrovni EÚ s cieľom vyhnúť sa negatívnym dosahom najmä na zamestnanosť. Takáto koordinácia tiež posilňuje kompatibilitu a interoperabilitu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Domnievame sa, že vývoj vozidiel na elektrický pohon je nevyhnutnou alternatívou k vozidlám, ktoré využívajú fosílne palivá. Vzhľadom na znečistenie ovzdušia spojené s takýmito vozidlami a neodvratné vyčerpanie zásob fosílnych palív, najmä ropy, v rámci niekoľkých desaťročí v, bohužiaľ, pravdepodobnom prípade, že sa zachová súčasná energetická paradigma, je vývoj vozidiel na elektrický pohon dôležitou možnosťou, ktorú je potrebné zvážiť. Nesmieme však ignorovať obmedzenia a problémy, ktoré sú s týmito vozidlami stále spojené a ktoré boli spomenuté v rozprave. Pre tieto problémy a obmedzenia, ako sme povedali, sa neodporúča podstupovať obchodné či reklamné riziká. Namiesto toho sa zdôrazňuje „potreba ďalšieho výskumu a vývoja v záujme zlepšenia vlastností vozidiel na elektrický pohon a zníženia ich ceny“. Cieľ uvedený v správe, ktorým je dosiahnuť „z veľkej časti bezuhlíkový dopravný systém” do roku 2050, musí predovšetkým zahŕňať výrazný nárast vývoja rôznych typov hromadnej a verejnej dopravy a podporu ich využívania, aby sa stali prístupnými pre všetkých. V tomto procese musia byť významne zastúpené aj vozidlá na elektrický pohon.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, ktorý okrem iného umožňuje štandardizáciu nabíjačiek vozidiel na elektrický pohon, pretože Európska únia a naši spoluobčania môžu rozvojom európskeho trhu s vozidlami na elektrický pohon a dokonca vytvorením globálneho trhu len získať. Tieto opatrenia preto posilňujú postavenie EÚ v rámci boja proti znečisteniu a ochrany životného prostredia, pretože umožňujú používanie ekologických vozidiel akéhokoľvek typu. Umožňujú tiež podporu výskumu a inovácií, čo má pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť Európskej únie v oblasti technológií. Prijatie tohto návrhu uznesenia zrejme predznamená začiatok nového modelu spoločnosti, v ktorej sa berie ohľad na rôzne problémy (environmentálne, sociálne, technologické, demografické atď.). Spolieham sa na to, že európske inštitúcie nás v tomto záväzku podporia.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Podporujem propagáciu používania vozidiel na elektrický pohon ako strednodobú a dlhodobú prioritu. Musíme identifikovať spôsoby, ako povzbudiť členské štáty, aby prijali spoločnú stratégiu štandardizácie vozidiel na elektrický pohon. Úspech tejto stratégie určite zníži náklady pre používateľov, čím sa vozidlá na elektrický pohon stanú atraktívnejšími. Chýbajúca koordinácia na európskej úrovni znamená, že vysoké náklady musia platiť nielen používatelia. Priemyselní výrobcovia budú musieť štandardizovať svoje rôzne priemyselné špecifikácie, čo bude mať priamy vplyv na náklady. Práve preto sa domnievam, že ak sa chceme pohnúť želaným smerom, musíme sa zamerať na postupy štandardizácie. Musíme nájsť spôsoby, ako podnietiť európskych spotrebiteľov, aby používali vozidlá na elektrický pohon. Myslím si, že dôležitú úlohu v tom musia zohrať miestne orgány. Práve ony dokážu povzbudiť európskych spotrebiteľov svojím príkladom, ako aj tým, že poskytnú zariadenia infraštruktúry a výhody spojené s rôznymi poplatkami, napríklad za parkovanie alebo znečistenie. Domnievam sa, že veľmi pozitívny signál by vyslalo používanie vozidiel na elektrický pohon európskymi inštitúciami. Ako experiment by sa čo najskôr mal vytvoriť malý vozový park vozidiel na elektrický pohon, ktoré by boli alternatívou k súčasným druhom dopravy.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Rastúce obavy v súvislosti s emisiami CO2 a zmenou klímy vytvorili naliehavú potrebu rýchleho vývoja zameraného na to, aby sa vozidlá na elektrický pohon mohli stať reálnou alternatívou k tým, ktoré sa v súčasnosti používajú. Intenzívnejšie používanie tohto druhu dopravy je veľmi pozitívnym príspevkom k dosiahnutiu cieľov stanovených v stratégii EÚ do roku 2020. EÚ preto musí výrazne investovať do vytvorenia dodávateľskej siete, ktorá by účinne pokryla územie Európy. Musia sa tiež podniknúť rozhodné kroky s cieľom odstrániť sériu prekážok, pre ktoré je dnes tento druh dopravy neatraktívny.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) V kontexte našich zmenšujúcich sa zdrojov majú vozidlá na elektrický pohon rozhodne potenciál stať sa alternatívou, ktorá je skutočne šetrná ku klíme, za predpokladu, že sa budeme aj naďalej venovať ich vývoju. Stane sa to však len v prípade, že výrobné procesy a prevádzka týchto vozidiel budú naozaj nenáročné na zdroje a šetrné k životnému prostrediu. Elektrické a hybridné pohonné systémy sú dnes stále v plienkach a musíme zaviesť štandardizovaný rámec, v ktorom ale nebude mať táto technológia prioritu pred inými alternatívnymi pohonnými systémami. Súčasný návrh venuje príliš málo pozornosti iným alternatívnym pohonným systémom, preto som sa zdržal hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Podpora vývoja vozidiel na elektrický pohon môže priniesť mnohé výhody. Výrazne pomôže v boji proti zmene klímy prostredníctvom prechodu na ekologickejšie a pokročilejšie technológie, pri presadzovaní inovácií a znižovaní našej energetickej závislosti. Vývoj tejto technológie zahŕňa aj niektoré aspekty, ktoré sa musia dôkladne zvážiť, napríklad odstránenie administratívnych a iných prekážok, ktoré môžu mať negatívny vplyv na používanie ekologických vozidiel a poskytovanie stimulov na preškolenie ľudí pracujúcich v automobilovom priemysle, aby získali potrebné zručnosti. Myslím si, že návrh uznesenia je veľmi vyváženým textom, pretože sa zaoberá všetkými spomenutými otázkami, a preto som zaň hlasoval.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Ak chceme posúdiť vplyv opatrení, o ktorých diskutujeme, musíme analyzovať štatistiky, ktoré poskytla Komisia. V roku 2007 žilo 72 % európskeho obyvateľstva v mestských oblastiach, ktoré sú kľúčové z hľadiska rastu a zamestnanosti. Mestá potrebujú účinné systémy dopravy, aby dokázali podporovať hospodárstvo a zaisťovať blaho svojich obyvateľov.

Približne 85 % HDP sa v EÚ vytvára v mestách. Mestské oblasti majú dnes úlohu zaistiť, aby bola doprava udržateľná z hľadiska životného prostredia (CO2, znečistenie ovzdušia, hluk), hospodárskej súťaže (preťaženie) a zo sociálneho hľadiska (demografické zmeny, začlenenie, zdravie). To, či splníme túto úlohu, bude tiež rozhodujúce pre úspech celkovej stratégie EÚ v boji proti zmene klímy, dosiahnutie cieľa 20/20/20 a podporu súdržnosti.

Deväť z desiatich občanov EÚ sa domnieva, že dopravná situácia v ich oblasti by sa mala zlepšiť. Som presvedčený, že koordinované kroky na úrovni EÚ môžu pomôcť posilniť trhy s novými technológiami zameranými na ekologické vozidlá a s alternatívnymi palivami. Takýmto spôsobom môžeme povzbudiť používateľov, aby sa z dlhodobého hľadiska rozhodli pre ekologickejšie vozidlá alebo druhy dopravy, používali menej preťaženú infraštruktúru či cestovali v iných časoch. Jednoznačne podporujem tieto iniciatívy, ktoré sú zo strednodobého a dlhodobého hľadiska zamerané na zlepšenie našich návykov v súlade s hospodárskym a priemyselným rozvojom Únie ako celku.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V súlade s našou skupinou som hlasoval za toto uznesenie, hoci náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh na urýchlenie revízie právnych predpisov o typovom schvaľovaní nebol prijatý.

Návrhy uznesení: Nariadenie o skupinových výnimkách v sektore motorových vozidiel (B7-0245/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V Európe pôsobí v odvetví distribúcie a servisu motorových vozidiel 380 000 podnikov. Takmer všetko sú to malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú 2,8 milióna ľudí. Od roku 1985 je sektor motorových vozidiel regulovaný prostredníctvom nariadenia o skupinových výnimkách v rámci európskeho práva hospodárskej súťaže s cieľom prihliadať na jeho osobitné charakteristiky: oligopolnú situáciu a mimoriadne technickú povahu a dlhú životnosť produktov. Dnes však Komisia navrhuje zrušiť jestvujúcu výnimku na predaj nových vozidiel. Osobitnej výnimke bude aj naďalej podliehať len sekundárny trh (opravy a údržba a dodávka náhradných dielov). Tento návrh uznesenia, ktorý som už podporila vo Výbore pre hospodárske a menové veci a za ktorý som dnes opäť hlasovala v pléne, predstavuje jasný odkaz zo strany Európskeho parlamentu. Vychádza z podrobných konzultácií so sektorom motorových vozidiel. Vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy viaceré prvky, ktoré môžu destabilizovať mocenskú rovnováhu medzi výrobcami motorových vozidiel a distribútormi na úkor spotrebiteľov.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Rozhodol som sa hlasovať za tento návrh uznesenia, pretože zdôrazňuje problémy obsiahnuté v návrhu Európskej komisie o nariadení o skupinových výnimkách v sektore motorových vozidiel.

Odporúčanie zo strany európskej exekutívy zmeniť a doplniť niektoré doložky aktuálneho nariadenia v tejto oblasti formou uloženia osobitnej povinnosti sprostredkovateľom automobilov predávať až 80 % automobilov od jedného výrobcu môže zvýšiť ich závislosť od výrobcov, čím hrozí riziko obmedzenia hospodárskej súťaže v tomto sektore a môže to mať škodlivý vplyv na možnosť voľby zo strany spotrebiteľov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Keďže Európska komisia začala proces revízie právnych predpisov týkajúcich sa motorových vozidiel, najmä nariadenia (ES) č. 1400/2002 (nariadenie o skupinových výnimkách v sektore motorových vozidiel) a nariadenia (ES) č. 2790/1999 (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), je dôležité povedať, že Únia a jej členské štáty momentálne čelia bezprecedentnej hospodárskej a finančnej kríze, ktorá mala skutočný a obrovský dosah na automobilový priemysel. Toto odvetvie má stále rozhodujúci význam pre európske hospodárstvo, pretože prispieva k zamestnanosti, technologickým inováciám a konkurencieschopnosti. Práve preto musia nové nariadenia brať do úvahy strednodobú a dlhodobú potrebu vytvárať podmienky pre udržateľnosť európskeho automobilového priemyslu, aby zostal na poprednom mieste v oblasti technológie a inovácií a bol aj naďalej hospodársky udržateľný. Vzhľadom na to, o čom sme práve hlasovali v súvislosti s vozidlami na elektrický pohon, musí nový regulačný rámec stimulovať výrobu a používanie tohto typu vozidiel, ako aj environmentálny výskum a vývoj automobilov s menším vplyvom na životné prostredie a s nižšími emisiami.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Hlasovali sme proti tomuto návrhu uznesenia, ktoré v zásade víta súčasnú revíziu pravidiel hospodárskej súťaže týkajúcich sa distribúcie a opráv v sektore motorových vozidiel. V podstate víta zrušenie výnimky a uplatňovanie všeobecného práva hospodárskej súťaže. Ako zvyčajne pod plášťom predbežných konzultácií zvíťazia tie najvplyvnejšie a najefektívnejšie lobistické skupiny, ktoré však nemusia byť nevyhnutne skutočnými zástupcami tohto odvetvia. A to ani nehovorím o dogme hospodárskej súťaže výhodnej pre všetkých. Na druhej strane bude premrhané úsilie odborníkov prispôsobiť sa v súčasnosti platným právnym predpisom. Samozrejme, či ide o vytváranie, alebo rušenie, stále je to nejaká činnosť. Otázka je, či cieľom Komisie a najmä Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž nie je odôvodniť svoju existenciu vytváraním právnych predpisov namiesto toho, aby uplatňovali nariadenia, ktoré by uspokojili dopyt po kvalitných a bezpečných službách a produktoch, dopyt, ktorý je dôležitý vo všetkých oblastiach, ale zvlášť v sektore motorových vozidiel.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Komisiou navrhované zmeny sú v rozpore so záujmami najmä malých a stredných podnikov v sektore motorových vozidiel. Okrem toho je tento sektor regulovaný veľkým množstvom komplikovaných nariadení (týkajúcich sa napríklad bezpečnosti a životného prostredia), preto musí právo hospodárskej súťaže vychádzať z osobitných vlastností tohto trhu. Z tohto dôvodu som hlasoval proti návrhu Komisie.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) V júli 2002 Komisia prijala nariadenie o skupinových výnimkách v súvislosti s dohodami o distribúcii motorových vozidiel, ktoré nahradilo nariadenie (ES) č. 1475/95.

Hlavným cieľom politiky Komisie v oblasti hospodárskej súťaže je umožniť príslušným spoločnostiam využívať výhody bezpečnej zóny prostredníctvom prijímania nariadení o skupinových výnimkách, ktoré majú zaručovať riadny dohľad nad trhmi. Skupinové výnimky teda prispievajú k právnej istote a k dôslednému uplatňovaniu európskych pravidiel. Musím zdôrazniť, že význam tejto rozpravy v skutočnosti spočíva vo vypracovaní usmernení, ktoré budú základom budúceho právneho rámca, ktorý by mal po uplynutí platnosti nariadenia regulovať dohody o distribúcii motorových vozidiel a súvisiacom servise po predaji.

Preto naliehavo vyzývam Komisiu, aby vzala do úvahy podmienky hospodárskej súťaže na hlavných trhoch a potrebu zásadného rozlišovania medzi trhmi pre predaj nových motorových vozidiel a trhmi pre služby opravy a údržby a distribúciu náhradných dielov, aby sme mohli rozhodnúť o primeranom rozsahu skupinovej výnimky platnej v automobilovom priemysle. Chcem opätovne zdôrazniť význam podpory takýchto návrhov. Odrádzajú od individuálnych iniciatív v prospech súťaže medzi predajcami a autoservismi a posilňujú rozvoj tohto sektora.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Platnosť takzvaného nariadenia o skupinovej výnimke, ktoré bolo na európskej úrovni zavedené v roku 2002 s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž v sektore motorových vozidiel a priniesť spotrebiteľom hmatateľné výhody, čoskoro uplynie. Komisia vo svojom návrhu na revíziu zavádza zmeny, ktoré budú mať znepokojujúce dôsledky pre spotrebiteľov v súvislosti s rozmanitosťou výberu, kvality a cien. Preto využívame tento návrh uznesenia, ktorý som podporil, na jasné vyjadrenie našich výhrad k niektorým predloženým návrhom. Konkrétne mám na mysli povinnosť predávať jednu značku, ktorá bude mať negatívny vplyv na možnosť voľby zo strany spotrebiteľov a na nezávislosť predajcov od výrobcov. Chcel by som tiež vyjadriť obavy v súvislosti s chýbajúcou zárukou primeraného prístupu všetkých zainteresovaných strán k technickým informáciám a náhradným dielom, čo v skutočnosti obmedzí slobodu voľby predajcov alebo majiteľov autoservisov, na ktorých sa môžu spotrebitelia obrátiť. Na záver si pripomeňme, že Komisia musí naliehavo riešiť otázky nových foriem opatrení zameraných proti hospodárskej súťaži, ktoré zväzujú spotrebiteľov, napríklad otázku servisu po predaji, ktorý je podmienený nutnosťou opravy alebo údržby vozidla v rámci siete konkrétnej značky.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Spolu s väčšinou tohto Parlamentu som hlasoval za toto uznesenie.

Správa: Alojz Peterle (A7-0121/2010)

  Regina Bastos (PPE), písomne. − (PT) Rakovina predstavuje jeden z najväčších zdravotných problémov, ktorým musí Európa čeliť: je to druhá najčastejšia príčina úmrtí v EÚ s 3 miliónmi nových prípadov a 1,7 milióna úmrtí každý rok. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa minimálne jednej tretine všetkých prípadov dá predísť. Preto je kľúčové, aby príslušné zainteresované strany v celej Európskej únii vyvinuli spoločné úsilie v boji proti rakovine. Jedným zo zámerov návrhu, ktorý predložila Komisia na vytvorenie európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013, je podpora úsilia členských štátov v boji proti rakovine prostredníctvom vytvorenia rámca pre získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny a zapojenia príslušných zainteresovaných strán v celej EÚ do spoločného úsilia. Vítam cieľ znížiť počet prípadov ochorenia na rakovinu zavedením skríningu rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva pre 100 % obyvateľstva do roku 2013, v rámci ktorého sa členské štáty naliehavo vyzývajú vykonať vyššie uvedené usmernenia. Z uvedených dôvodov som hlasovala za správu s názvom Boj proti rakovine: európske partnerstvo.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. − (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013, ktorého vytvorenie navrhla Európska komisia, je skvelou iniciatívou na účinnejší boj proti tejto hroznej chorobe. Rakovina je jednou z hlavných oblastí opatrení Spoločenstva na poli verejného zdravia, pretože každý rok je rakovina diagnostikovaná u 3,2 milióna Európanov, čo predstavuje druhú najčastejšiu príčinu úmrtí po ochoreniach srdca. Cieľom partnerstva navrhnutého Komisiou je podporovať členské štáty v ich úsilí v boji proti rakovine prostredníctvom poskytnutia rámca pre získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny. Chcela by som zdôrazniť, že počet prípadov rakoviny v Európe môžeme výrazne znížiť len vtedy, keď všetky zainteresované strany v celej Európskej únii vyvinú spoločné úsilie v boji proti rakovine. Súhlasím s výzvou Európskeho parlamentu, aby Komisia a členské štáty ďalej rozvíjali a konsolidovali iniciatívy, ktoré poskytujú pacientom trpiacim rakovinou priamu či nepriamu podporu. Tiež súhlasím s tým, že Komisia a členské štáty musia zaistiť, aby mali vo všetkých členských štátoch všetci pacienti, ktorí to potrebujú, rovnaký prístup k liekom proti rakovine. Preto je toto partnerstvo na boj proti rakovine, ktoré iniciovala Komisia, veľmi dôležitým krokom smerom k spoločnému sociálnemu a politickému partnerstvu celej Európy, ktorého cieľom je znížiť počet prípadov ochorenia na rakovinu v Európe.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Predpovede o exponenciálnom raste počtu diagnostikovaných prípadov rakoviny majú dôrazne zazvoniť medzinárodnému spoločenstvu na poplach. Rakovina sa bude v priebehu života diagnostikovať u každého tretieho Európana. Táto krutá choroba je v skutočnosti druhou najbežnejšou príčinou úmrtí v Európe. Európsky parlament využíva tento prijatý návrh uznesenia na upútanie pozornosti na skutočnosť, že v Európe stále existujú neprijateľné rozdiely, pokiaľ ide o skríning a liečbu rakoviny. Tretina diagnostikovaných prípadov rakoviny končí smrťou pacienta, pretože boli diagnostikované príliš neskoro. Túto realitu musí Európa zmeniť pomocou informačných programov, vzdelávania verejnosti a umožnenia prístupu k zdravotníckym službám vysokej kvality. V neposlednom rade robí EÚ v súčasnosti príliš málo, pokiaľ ide o výskum tejto choroby, o ktorej sa ešte stále vie tak málo. Hlavnými zbraňami proti tejto chorobe sú výskum a prevencia. Prinesú výsledky zo strednodobého hľadiska. Výskyt prípadov rakoviny musí začať klesať, aby Európa mohla dosiahnuť ambiciózny cieľ, ktorý stanovila Európska komisia, a to znížiť počet nových prípadov rakoviny o 15 % do roku 2020, pričom berie do úvahy stúpajúci trend spôsobený rastom a starnutím obyvateľstva.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam návrh Komisie vytvoriť európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013, pretože som presvedčená, že boj proti rakovine je kľúčovou súčasťou stratégie v oblasti zdravia. Vyzývam však na zavedenie opatrení na podporu zdravého životného štýlu, ktorý je rozhodujúcim faktorom pri zlepšovaní zdravia, ako formy primárnej prevencie. Zdravie ovplyvňujú aj environmentálne faktory, takže je potrebné zaoberať sa problémami životného prostredia, ktoré sú zodpovedné za rozvoj špecifických typov rakoviny. Preto je dôležité, aby existoval univerzálny a integrovaný prístup v oblastiach činnosti, ako sú vzdelávanie, životné prostredie, výskum a sociálne otázky, ako aj väčšia koordinácia medzi rôznymi výskumnými onkologickými centrami v EÚ. Chcem upriamiť pozornosť na potrebu lepšieho využívania finančných prostriedkov určených na boj proti rakovine v rámci siedmeho rámcového programu, ako aj na potrebu veľkých výskumných programov. Takisto je dôležité zahrnúť do finančnej perspektívy aj financovanie podpory prevencie rakoviny.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Nový komplexný prístup k problematike rakoviny je kľúčový, pretože choroba sa na globálnej úrovni šíri takmer epidemickou rýchlosťou a je jednou z hlavných príčin úmrtí vo svete, keďže bola zodpovedná za takmer 13 % všetkých úmrtí v roku 2004 (takmer 1,7 milióna úmrtí ročne), pretože v roku 2006 bola druhou najčastejšou príčinou úmrtí, pričom väčšinu úmrtí mala na svedomí rakovina pľúc, rakovina hrubého čreva a rakovina prsníka, a pretože rakovina sa bude v priebehu života diagnostikovať u každého tretieho Európana a každý štvrtý Európan jej nakoniec podľahne. Je nevyhnutný jednoznačný záväzok v súvislosti s prevenciou a národnými plánmi skríningov, pretože vieme, že riadnou prevenciou a skorou liečbou možno zabrániť takmer 30 % prípadov. Takisto je kľúčové znížiť rozdiely v liečbe. Chcem upozorniť na neprijateľnú situáciu v Portugalsku, kde sú pacientom z čisto finančných dôvodov odmietané inovatívne a účinné protirakovinové lieky, konkrétne na liečbu rakoviny pľúc a prsníka.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Rakovina predstavuje jeden z najväčších zdravotných problémov, ktorým musíme čeliť na celom svete. V súčasnosti je to druhá najčastejšia príčina úmrtí v Európe s 3 miliónmi nových prípadov a 1,7 milióna úmrtí každý rok. Európska komisia navrhuje vytvorenie európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013. Rakovina ako sociálny a politický problém vyžaduje spoločné kroky na európskej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Lisabonská zmluva presne definuje, že Únia má právomoci podnikať kroky na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. Jednou z oblastí takýchto krokov na európskej úrovni je ochrana a zlepšovanie zdravia človeka (článok 2E). Európska únia už odsúhlasila dva dôležité nástroje prevencie na základe dôkazov: Európsky kódex proti rakovine a odporúčania Rady o skríningových vyšetreniach rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva. Vítam preto odporúčanie v rámci tohto návrhu uznesenia zmobilizovať vo všeobecnosti verejný sektor, aby investoval do rozsiahleho a stabilného úsilia na prevenciu rakoviny.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Rakovina je jednou z najčastejších príčin úmrtí vo svete a prípady pribúdajú alarmujúcou rýchlosťou. Preto považujeme za dôležitú podporu členských štátov zo strany EÚ v ich úsilí v boji proti rakovine, ako sa uvádza v správe, ako aj podporu spoločného úsilia pri výmene informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny. Znížený počet prípadov rakoviny v niektorých krajinách v dôsledku prijatia politík na zlepšenie prevencie a liečby ukazuje, že toto je tá správna cesta. Správa sa zaoberá rôznymi dôležitými otázkami, napríklad potrebou primárnej prevencie a kontroly chorôb, ktoré sa môžu rozvinúť na rakovinu, významom skríningu, nedostatkom finančných prostriedkov dostupných v súčasnosti na boj proti rakovine v EÚ, najmä verejných finančných prostriedkov, potrebou znížiť vystavenie karcinogénom v pracovnom a životnom prostredí, potrebou aktualizovať zoznamy karcinogénnych látok a ochranou onkologických pacientov a chronicky chorých pacientov na pracoviskách. V ďalších otázkach mohla zájsť ešte ďalej, napríklad čo sa týka odstránenia – nielen zníženia – rozdielov v prístupe k liečbe rakoviny a súvisiacej starostlivosti.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Ako autorku písomného vyhlásenia č. 71/2009 o boji proti rakovine prsníka v Európskej únii, ktoré prijal Parlament, ma mimoriadne potešilo oznámenie Komisie o programe Boj proti rakovine: európske partnerstvo.

V tomto dokumente boli diagnostikované problémy rakoviny v EÚ a stanovené ciele boja proti rakovine. Napriek skutočnosti, že zdravotnícke služby sú de facto v správe členských štátov, EÚ môže konať s cieľom rozšíriť zdravotnú starostlivosť a môže byť napríklad vynikajúcou platformou pre výmenu osvedčených postupov. Bude na rozhodnutí členských štátov, či využijú tento doplnkový nástroj vytvorený Komisiou.

Návrh obsahuje veľmi konkrétny cieľ, a to zníženie počtu prípadov ochorenia na rakovinu v EÚ o 15 % do roku 2020. Ak má byť tento program účinný, je potrebné dosiahnuť integráciu plánov všetkých členských štátov na boj proti rakovine do roku 2013. Ďalším krokom je zníženie rozdielov v úmrtnosti na rakovinu medzi Európanmi liečenými na túto chorobu o 70 %. Rozdiely medzi členskými štátmi s najlepšími a najhoršími výsledkami v EÚ sú stále príliš veľké.

V oznámení sa tiež zdôrazňuje význam profylaxie a obsahuje zavedenie skríningu rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva u 100 % obyvateľstva. Teší ma, že naša nedávna výzva, ktorú obsahovalo písomné vyhlásenie č. 71/2009, prišla v priaznivej chvíli z hľadiska práce Komisie a je to – dúfam – dobrým znamením pre jej rýchlu a spoľahlivú realizáciu.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu o vytvorení európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013.

Cieľom tohto partnerstva je vytvoriť rámec pre získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny. Členské štáty musia postupovať spoločne, a to predovšetkým v oblasti skríningu. Počas života sa rakovina objaví u jedného z troch Európanov. Tretine všetkých prípadov rakoviny sa však dá predísť a prevencia predstavuje najhospodárnejšiu dlhodobú stratégiu na zníženie počtu prípadov ochorenia na rakovinu.

Teší ma, že väčšina tohto Parlamentu hlasovala za návrhy, ktoré som predložila ako spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko, ako je napríklad potreba väčšej podpory verejno-súkromným partnerstvám v záujme stimulácie výskumu a skríningového vyšetrenia, najmä pokiaľ ide o lekárske zobrazovanie.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hoci je zdravie zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, prijatím globálneho prístupu k prevencii a liečbe rakoviny môžeme len získať, a preto túto správu podporujem. Európa takýmto spôsobom umožní dosiahnuť užšiu spoluprácu so zainteresovanými stranami (občianska spoločnosť, rôzne organizácie a ďalšie) s cieľom čo najúčinnejšie šíriť osvedčené postupy v tejto oblasti, a to najmä pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti starostlivosti o pacientov prostredníctvom dôrazu na psychosociálnu a duševnú rovnováhu pacientov. Toto partnerstvo tiež pomôže zaistiť, že sa bude myslieť na súvisiace problémy, napríklad na rozdiely, s ktorými sa stretávajú pacienti s touto chorobou. To je zásadné z hľadiska zlepšenia každodenného života pacientov. Takisto vítam prijatie písomného vyhlásenia z 19. apríla, ktoré som podporila a ktoré vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby zaviedli skríningové vyšetrenie rakoviny prsníka na celoštátnej úrovni, a Komisiu, aby každé dva roky pripravovala hodnotiacu správu. Rakovina prsníka zostáva hlavnou príčinou úmrtí žien vo veku 35 až 39 rokov.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je rakovina celosvetovo hlavnou príčinou úmrtí. V súčasnosti sa rakovina diagnostikuje u každého tretieho Európana a každý štvrtý Európan na túto chorobu zomrie. Žiaľ, k zvýšeniu výskytu rakoviny v nasledujúcich niekoľkých desaťročiach prispeje aj starnutie spoločnosti. Myslím si, že ak chceme zakročiť proti tomuto nárastu, musíme zlepšiť národné plány boja proti rakovine a rozbehnúť ešte účinnejšiu informačnú kampaň zameranú na ľudí v EÚ. Deti by sa už od útleho veku mali učiť o zdravom životnom štýle, vďaka čomu v budúcnosti klesne počet prípadov. Podľa odborníkov možno predísť jednej tretine prípadov, ale na to, aby sa to dosiahlo, musí EÚ zvýšiť financovanie boja proti rakovine. To umožní vykonávať vedecký výskum a zrealizovať rozsiahly program zameraný na protirakovinové profylaktické opatrenia vo všetkých krajinách Únie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Verejné zdravie je jednou z priorít EÚ. Boj proti všetkým formám rakoviny je toho súčasťou, pretože táto choroba je každý rok zodpovedná za smrť miliónov európskych občanov. Všetci vieme, že prevencia a skorá diagnostika sú rozhodujúce z hľadiska účinného boja proti rakovine, takže veľká väčšina úsilia sa musí sústrediť práve na tieto oblasti. Je veľmi dôležité vyvíjať úsilie v boji proti trom typom rakoviny, ktoré spôsobujú najviac úmrtí – rakovine pľúc, rakovine hrubého čreva a rakovine prsníka –, pričom sa nesmie zabúdať ani na tie ostatné.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) V celej Európe je rakovina najväčšou hrozbou pre zdravie a miera úmrtnosti na rakovinu je vysoká. Z 3 miliónov nových pacientov 1,7 milióna neprežije. Skorá diagnostika a liečba môžu toto číslo výrazne znížiť. Musíme nielen investovať do liečby v celej Európe, ale aj poskytnúť podporu preventívnym opatreniam. Našou prioritou sa musí stať medzinárodná spolupráca, aby sme trvalo zastavili šírenie rakoviny. Táto správa by sa mala vnímať ako pozitívny krok správnym smerom, preto som za ňu hlasoval.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o programe Boj proti rakovine: európske partnerstvo. Treba podporiť všetky opatrenia zamerané na boj proti rakovine a minimalizovanie jej účinkov. Lekárska veda stále nedokáže zastaviť rakovinu, ktorá sa stáva jednou z najväčších pliag ľudstva. Vedomie, že v roku 2006 bola rakovina druhou najbežnejšou príčinou úmrtí, je strašné. Je veľa príčin rakoviny a tieto príčiny sa často nedajú definovať či diagnostikovať. Približne v 30 % prípadov je však možné predchádzať rakovine a obmedziť jej účinky. Ak to chceme dosiahnuť, sú potrebné vhodné národné programy testovania. Európska únia musí s cieľom konať v záujme svojich občanov a z dôvodu potreby zaistiť ich bezpečnosť zabezpečiť vývoj primeraných metód skorej diagnostiky tejto choroby, preventívnych opatrení a pokročilej liečby. V mnohých členských štátoch sa podarilo dosiahnuť pokrok v boji proti rakovine rôznymi spôsobmi, napríklad zavedením protifajčiarskych stratégií a špeciálnych metód prevencie. Podobné opatrenia by sa mali zaviesť v celej Únii, ale s vyššou intenzitou a účinnosťou. Predpovede na nasledujúce roky, pokiaľ ide o výskyt rakoviny a úmrtnosť na rakovinu, nie sú optimistické. Vedomie, že napriek rôznym metódam diagnostiky a liečby zomrie na rakovinu veľké množstvo ľudí, je vždy trpké a smutné. Postarajme sa však o to, aby naši občania vedeli, že v tejto veci majú plnú podporu.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Zníženie počtu prípadov rakoviny v Európskej únii o 15 % do roku 2020: to je ambiciózny cieľ európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013. To je cieľ, ktorý dnes Európsky parlament podporil v hlasovaní o správe pána Peterleho. Táto reakcia zodpovedá závažnosti tohto problému, hoci podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa v roku 2010 rakovina stane hlavnou príčinou úmrtí vo svete pred srdcovo-cievnymi ochoreniami.

Len v roku 2010 3 milióny Európanov ochorejú na rakovinu a takmer 2 milióny na túto chorobu zomrú. Nutne musíme urobiť viac v oblasti systematického skríningu najčastejších typov rakoviny: rakoviny pľúc, rakoviny hrubého čreva a rakoviny prsníka. Podpora revolúcie v onkológii znamená aj podporu výskumu niektorých potravín s karcinostatickými vlastnosťami a podporu skorého skríningu nádorov pomocou najmodernejšej technológie biomarkerov, teda s použitím komplexných močových a krvných testov. To všetko sú opatrenia dôrazne zamerané na diverzifikáciu poskytovania starostlivosti pacientom, aby bol rok 2010 rokom reakcie a aby Európska únia nielen podporovala, ale aj inšpirovala národné programy na boj proti rakovine.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som, samozrejme, za túto dôležitú správu, ktorá je kľúčová z hľadiska prevencie rakoviny.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Jednoznačne podporujem správu Európskeho parlamentu o oznámení Komisie o programe Boj proti rakovine: európske partnerstvo. Podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny je rakovina diagnostikovaná u každého tretieho Európana a každý štvrtý Európan na túto chorobu zomrie. Tento rok 3 milióny Európanov ochorejú na rakovinu a podľa odhadov takmer 2 milióny na túto chorobu zomrú. V Poľsku sa každý rok stane obeťou rakoviny približne 100 000 ľudí a 70 000 z nich zomrie. Boj proti rakovine je jednou z oblastí trvalej činnosti EÚ na poli verejného zdravia. Lisabonská zmluva zdôrazňuje právomoci Únie v oblasti podpory, koordinácie alebo doplnenia činnosti členských štátov s cieľom ochrany a zlepšovania zdravia. V iniciatíve Komisie s názvom Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013 nájdeme konkrétne kroky v tejto oblasti. Ciele tohto partnerstva a najmä profylaktické opatrenia v rámci neho sú rozhodujúce z hľadiska obmedzenia výskytu rakoviny. Obmedzenia finančných zdrojov dostupných na tieto ciele sú znepokojujúce. V oznámení sú stanovené ciele na obdobie 10 rokov, zatiaľ čo rozpočet Spoločenstva zabezpečuje len krátkodobú finančnú podporu. Preto vyzývam na zvýšenie dotácií najmä na profylaktické programy v oblasti regionálnej politiky a Európskeho sociálneho fondu, efektívnejšie využívanie zdrojov dostupných v rámci siedmeho rámcového programu, napríklad na účely zlepšenia koordinácie vedeckého výskumu, a zvýšenie zdrojov plánovaných v rámci nového finančného výhľadu.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. − (LT) Rakovina je najväčším zdravotným problémom v Európe a vlastne na celom svete. Žiaľ, výskyt rakoviny sa dnes stále epidemicky zvyšuje. S 3 miliónmi nových prípadov a 1,7 milióna úmrtí v EÚ každý rok predstavuje rakovina druhú najčastejšiu príčinu úmrtí. V súčasnosti sa rakovina diagnostikuje v priebehu života u každého tretieho človeka a odborníci predpovedajú, že počet prípadov ochorenia na rakovinu sa výrazne zvýši z dôvodu starnutia obyvateľstva. Je nutné podniknúť okamžité kroky s cieľom zlepšenia kontroly a prevencie rakoviny v EÚ. V Litve je situácia mimoriadne vážna. Štatistické ukazovatele rôznych typov rakoviny patria medzi najhoršie v celej EÚ. Preto veľmi vítam uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti rakovine v rozšírenej EÚ a európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013, ktorého vytvorenie navrhuje Európska komisia a ktoré je novým pokusom spojiť všetky zainteresované strany v spolupráci v duchu plodného partnerstva. Rakovina je nielen zdravotný problém, ale aj sociálny a politický problém. Jeho riešenie vyžaduje spoločné kroky na európskej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Chcem zdôrazniť, že Lisabonská zmluva jasne definuje právomoci Únie podnikať kroky na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. Naším spoločným cieľom je pomôcť členských štátom bojovať proti rakovine a vytvoriť rámec pre získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – (PL) Dnes sme hlasovali o návrhu uznesenia, ktoré pripravil náš slovinský kolega pán Peterle z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), o boji proti rakovine. Samozrejme, podporil som prijatie návrhu Európskej komisie vytvoriť európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013. Táto nová forma spolupráce má za cieľ podporovať úsilie členských štátov v boji proti rakovine. Lekárske štatistiky ukazujú, že v Európe sú každý rok zaznamenané 3 milióny nových prípadov a 1,7 milióna úmrtí. Znamená to, že každý rok je rakovina na druhom mieste medzi najvážnejšími chorobami a príčinami úmrtí. V rámci európskeho partnerstva by členské štáty mali čo najrýchlejšie pripraviť integrované plány na boj proti tejto krutej chorobe, aby bolo možné znížiť jej výskyt o 15 % do roku 2020. Nesmieme však zabúdať na to, že najdôležitejším faktorom v tomto nerovnom boji je prevencia. To je najhospodárnejšie opatrenie, pretože jednej tretine prípadov rakoviny možno predísť. Preto by sa mali podporiť preventívne opatrenia v rámci lekárskej praxe, i pokiaľ ide o ešte zdravší životný štýl.

Správa: Patrizia Toia (A7-0120/2010)

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Význam nových informačných a komunikačných technológií (IKT) vyplýva z ich kľúčovej úlohy pri začatí skutočnej revolúcie vo svete vedy, a to nielen z hľadiska vyhlásenia zrodu spoločnosti založenej na poznatkoch, ale aj vďaka tomu, že umožňujú aplikáciu udržateľného prístupu k využívaniu prírodných zdrojov.

Vzhľadom na tieto aspekty je konkrétne v prípade nových technológií zameraných na energetickú účinnosť nemožné ignorovať skutočnosť, že IKT predstavujú dôležitý zdroj, ktorý zabezpečí, aby pokrok išiel ruka v ruke s rešpektom k planéte, pričom zaručujú, aby domácnosti i priemysel mohli hospodársky profitovať z úspory energie. Politika úspory energie bude typickou črtou udržateľnosti európskeho sociálneho modelu, preto som sa rozhodla hlasovať za túto správu.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Prechod na inteligentné meracie systémy môže na európskej úrovni znížiť spotrebu energie až o 10 %, pretože by umožnil dvojsmerný prenos informácií medzi prevádzkovateľmi siete, dodávateľmi energie a spotrebiteľmi. Analýzy ukazujú, že inteligentné využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) môže znížiť spotrebu energie v budovách, ktorá v súčasnosti predstavuje 40 % celkovej spotreby energie v Európe, až o 17 %. Všetky tieto čísla prispejú k zníženiu emisií uhlíka o 27 % len v samotnom odvetví dopravy.

Všetky tieto predpovede nás nabádajú na plnohodnotné využívanie najmodernejších technológií. Hoci z krátkodobého hľadiska nebude možné zaviesť tieto technológie v celej Európe jednotným spôsobom, je dôležité, aby si všetky členské štáty boli vedomé možnosti využívania najmodernejších technológií na zníženie emisií uhlíka, a to s výhľadom na mimoriadne ambiciózne ciele programu EÚ do roku 2020.

Odvetvia stavebníctva a dopravy patria medzi veľkých spotrebiteľov energie a môžu urýchliť zavádzanie najmodernejších technologických systémov. Podobne aj využívanie prírodných zdrojov môže byť vďaka novým technológiám menej škodlivé pre životné prostredie a vytvárať menej uhlíka.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore európskeho hospodárskeho rastu. Ich vplyv na odvetvie energetiky zahŕňa aj zásadnú zmenu v našej spoločnosti, ktorá sa vďaka nim stáva decentralizovanejšou a pružnejšou, pričom distribúcia sa stáva symbolom väčšieho bohatstva. Používanie IKT a technológií sietí nám umožňuje zvýšiť účinnosť spotreby energie, napríklad prostredníctvom rozvodných sietí elektrickej energie, inteligentných budov, inteligentných domov a inteligentných meracích systémov, ako aj ekologicky účinnej dopravy. Je však dôležité aj naďalej využívať príležitosti na inovácie, ktoré nám IKT ponúkajú. Vývoj inovatívnej európskej inteligentnej siete je rozhodujúci, pretože zahŕňa nástroje na meranie a monitorovanie účinnosti spotreby energie a zavádza inteligentné meracie systémy v súlade s harmonogramom stanoveným v treťom balíku pre vnútorný trh s energiou. Takto budú môcť spotrebitelia regulovať vlastnú spotrebu energie, čím sa vyrovná krivka odberu. IKT môžu hrať dôležitú úlohu aj pri meraní a kvantifikovaní globálnych účinkov zmeny klímy a pri hodnotení opatrení na ochranu klímy, čím prispejú k skvalitneniu klimatickej politiky.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu o mobilizácii informačných a komunikačných technológií (IKT) na uľahčenie prechodu na energeticky účinné nízkouhlíkové hospodárstvo. IKT môžu zohrať dôležitú úlohu pri znižovaní účinkov zmeny klímy prostredníctvom zníženia spotreby energie, zvýšenia energetickej účinnosti a integrácie obnoviteľných energií.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) V čase, keď sú prioritami znižovanie emisií CO2 a skleníkových plynov a investície do obnoviteľnej energie a ekologických technológií, je táto správa mimoriadne dobre načasovaná. Preto je dôležité zvážiť vytvorenie opatrení na mobilizáciu informačných a komunikačných technológií s cieľom umožniť prechod na energeticky účinnejšie hospodárstvo s čo najnižšími nákladmi pre verejnosť a spoločnosti. Skutočne kľúčové je presadzovať udržateľný rast, ktorý sa prejavuje blahom dnešného obyvateľstva a hospodárstva, ako aj solidaritou smerom k budúcim generáciám.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Informačné a komunikačné technológie môžu výrazne prispieť k energetickej účinnosti hospodárstva EÚ, predovšetkým v odvetviach stavebníctva a dopravy. Z tohto dôvodu vítam úsilie Komisie o podporu inteligentných meracích systémov a inteligentných sietí v oblasti výroby, distribúcie a využívania energie. Zvlášť chcem zdôrazniť výzvu smerom k členským štátom, aby uľahčili dostupnosť širokopásmového internetu pre všetkých občanov EÚ a tak zabezpečili rovnaký prístup k službám online.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Niet pochýb, že mobilizácia informačných a komunikačných technológií (IKT) môže uľahčiť prechod na energeticky účinné hospodárstvo, pretože predstavuje aj spôsob zníženia spotreby energie, zvýšenia energetickej bezpečnosti a brzdenia poškodzovania životného prostredia, najmä emisiami skleníkových plynov.

Vieme však, že pokrok vo využívaní potenciálu energetickej účinnosti a úspory energie je pomalý, a to nielen preto, že existujúce hospodárske záujmové skupiny sledujú vlastné záujmy, ale aj z dôvodu nízkej úrovne napomáhania potrebným zmenám.

Preto podporujeme rôzne návrhy, ktoré sú súčasťou správy, a zvlášť tie, ktoré stimulujú využívanie IKT pri plánovaní novej dopravnej politiky a zvyšujú intermodalitu v odvetví dopravy, či tie, ktoré vyzývajú Komisiu na vytvorenie novej vízie pre priority pomoci, pričom berú do úvahy otázky mobilizácie IKT na uľahčenie prechodu k energeticky účinnému hospodárstvu v rôznych oblastiach aj mimo dopravy a mobility, napríklad v priemysle, zdravotníctve či v oblasti bývania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Už niekoľko rokov si Európska únia stanovuje dôležité ciele v oblasti úspory energie a zníženia emisií uhlíka. Odvetvie informačných a komunikačných technológií (IKT) je nepochybne jedným z prostriedkov na zlepšenie energetickej účinnosti jednotlivých členských štátov. IKT môžu pomôcť monitorovať a regulovať spotrebu energie a priniesť nové aplikácie a technológie na zlepšenie využitia prírodných zdrojov a na podporu ekologickejšej výroby a priemyselných procesov. Rozsiahla verejná diskusia, ktorú spustila Európska komisia, objasnila spôsob, akým môžu IKT pomôcť pri zlepšovaní energetickej účinnosti. Európska komisia vypočítala, že systémy založené na IKT môžu znížiť spotrebu energie v budovách – ktorá v súčasnosti predstavuje približne 40 % celkovej spotreby energie v Európe – až o 17 % a zároveň znížiť emisie uhlíka v odvetví dopravy až o 27 %. Mestská organizácia, ktorá je výsledkom použitia IKT, môže významne znížiť energetický vplyv mestských oblastí. Preto treba podniknúť kroky s cieľom šírenia osvedčených postupov a zvyšovania informovanosti miestnych orgánov s rozhodovacou právomocou v súvislosti s výhodami, ktoré prinášajú informačné a komunikačné technológie.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Európska únia znovu potvrdila svoj záväzok znížiť emisie uhlíka o 20 % do roku 2020. Dodržať tento záväzok bude ťažké bez využitia plného potenciálu informačných a komunikačných technológií (IKT). Informačné a komunikačné technológie môžu v skutočnosti výrazne znížiť emisie CO2.

IKT zodpovedajú za 1,75 % emisií uhlíka v odvetví služieb v Európe a produkujú 0,25 % emisií spojených s výrobou zariadení založených na informačných a komunikačných technológiách a s výrobou elektronického spotrebného tovaru. Zvyšných 98 % emisií pochádza z iných odvetví hospodárstva a spoločnosti. Harmonizácia metód merania a kvantifikácie energetickej výkonnosti s cieľom získať údaje, ktoré nám umožnia rozvíjať inovatívne stratégie v oblasti úspor energie a predchádzať fenoménu „ekologických dezinformácií“, je preto dobrou myšlienkou.

Rád by som v tejto súvislosti zdôraznil, že IKT môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní základných cieľov, keďže sú prítomné takmer v každom odvetví hospodárstva a pomáhajú zvyšovať produktivitu o viac ako 40 %. Znovu preto potvrdzujem svoju plnú podporu tejto stratégii, ktorá spája primeraný hospodársky a priemyselný rozvoj so stratégiou, ktorá je trvalo udržateľná z hľadiska životného prostredia.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Informačné a komunikačné technológie (IKT) predstavujú v každom členskom štáte prostriedok na zvýšenie energetickej účinnosti a poskytujú nové aplikácie a technológie na zlepšenie využitia prírodných zdrojov a na transformáciu priemyselnej výroby a postupov na hospodárstvo účinné z hľadiska životného prostredia. Systémy založené na IKT môžu znížiť spotrebu energie v budovách, ktorá v súčasnosti predstavuje 40 % celkovej spotreby energie v Európe, až o 17 % a zároveň znížiť emisie uhlíka v odvetví dopravy až o 27 %. Odvetvie IKT zamestnáva 6,6 milióna ľudí v 27 členských štátoch EÚ, podporuje inovatívne kapacity každého odvetvia a jeho podiel na celkovom zvyšovaní produktivity predstavuje viac než 40 %. Európska komisia a Výbor regiónov musia urýchlene pripraviť praktickú príručku pre miestne a regionálne orgány o možnostiach zlepšenia energetickej hospodárnosti prostredníctvom inovatívneho využitia IKT. Táto príručka určí možnosti využitia IKT v rámci plánovania týchto orgánov týkajúceho sa zmeny klímy. Opíše tiež podporu zo strany kohéznych fondov pre podnikové partnerstvá, ktorých zámerom je vytváranie inovatívnych aplikácií IKT, s cieľom podporiť mestá a obce vo využívaní IKT na znižovanie emisií.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − My zelení sme hlasovali za túto správu. Všetky pôvodné časti textu, ktoré sa niektoré skupiny usilovali odstrániť, zostali zachované.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. − Bola som spravodajkyňou stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín týkajúceho sa tejto správy a veľmi dobre si uvedomujem potenciál odvetvia IKT pri dosahovaní významných úspor energie v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o budovy a odvetvie dopravy. Musíme však tiež prihliadať na účinky rozdielov v digitálnej oblasti, ktorých sme svedkami v rámci členských štátov aj medzi nimi. Tieto rozdiely podporujú hospodársku a sociálnu nerovnosť a znižujú schopnosť IKT prinášať rozsiahle výhody z hľadiska energetickej účinnosti. Prvoradý význam má prístup k vysokorýchlostnému internetu pre každého. Členské štáty by mali s pomocou Komisie vynaložiť väčšie úsilie na rozvinutie potrebnej infraštruktúry, aby všetci európski občania a všetky európske podniky mohli využívať výhody dostupných technológií. Tým by sa priamo riešila nerovnosť a nespravodlivosť, ktorej vznik spôsobili digitálne rozdiely. Zároveň je to jediný spôsob, ako zabezpečiť realizáciu plného potenciálu IKT v oblasti energetickej účinnosti.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Vzhľadom na to, že opatrenia na dosiahnutie cieľa úspory energie na úrovni 20 % do roku 2020 pôsobia príliš pomaly, je potrebné zvýšiť a urýchliť inovácie v oblasti informačných a komunikačných technológií a dosiahnuť výrazné zvýšenie podielu energie získavanej z obnoviteľných zdrojov. Treba pripomenúť, že s rastom odvetvia dopravy sa prudko zvyšujú aj emisie oxidu uhličitého. Dôraz preto treba klásť na uplatňovanie informačných a komunikačných technológií práve v tomto odvetví, a to nielen s cieľom znížiť úroveň emisií, ale aj s cieľom predchádzať jej rastu. Riešenia v oblasti IKT musia byť zaradené do plánovania novej európskej dopravnej politiky. Môže to priniesť zníženie hustoty dopravy, ktoré bude mať priaznivý účinok na prírodné prostredie. Všetky tieto opatrenia prinesú merateľné výhody z hľadiska klímy a zároveň znížia náklady spojené s využívaním energie a povedú k vzniku pracovných miest priaznivých z hľadiska životného prostredia. Treba však mať na zreteli, že nové členské štáty sa nedokážu tak rýchlo prispôsobiť požiadavkám Európskej únie. Mali by sme prihliadať aj na záujmy týchto krajín, pretože predstavujú významnú skupinu, ktorá stále využíva tradičné zdroje energie. Zmena tohto stavu si vyžaduje čas a finančné zdroje.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. − (LT) Podporujem iniciatívu Európskej komisie na využitie informačných a komunikačných technológií (IKT) s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť v Únii a zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Podľa výpočtov, ktoré predložila Európska komisia, je využitie IKT vynikajúcim opatrením, ktoré nám umožňuje znížiť spotrebu energie a zároveň znížiť množstvo emisií oxidu uhličitého až o 27 %, čo je veľmi dôležité. Znížilo by sa tým tiež poškodzovanie životného prostredia. Úplne súhlasím so stanoviskom spravodajcu, ktoré podporujem, že uplatňovanie IKT prinesie podnety pre európsky priemysel a trh s novými technológiami a že to prispeje k oživeniu trhu či vzniku nových pracovných miest. Som presvedčený, že je potrebné prijať všetky opatrenia na začatie uplatňovania IKT v tých členských štátoch, kde sa zatiaľ neuplatňujú, a zlepšiť ich uplatňovanie tam, kde sa už uplatňujú. Osobitne by som chcel zdôrazniť význam IKT v plánovaní novej európskej dopravnej politiky. Významným činiteľom racionalizácie dopravy a znižovania emisií uhlíka je logistika. Dôležité je uznanie potreby zvyšovania verejných a súkromných investícií do nástrojov IKT s cieľom rozvíjať inteligentné energetické infraštruktúry pre dopravu. Využívanie inteligentných dopravných systémov (IDS) v oblasti cestnej dopravy s prepojením na ostatné druhy dopravy môže prispieť k zníženiu dopravných preťažení a ich škodlivého vplyvu na životné prostredie. Ako člen Výboru pre regionálny rozvoj by som chcel zdôrazniť, že musíme podporovať členské štáty v šírení osvedčených postupov a vo zvyšovaní informovanosti miestnych orgánov s rozhodovacou právomocou v súvislosti s výhodami, ktoré prinášajú informačné a komunikačné technológie.

Správa: Vittorio Prodi (A7-0057/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. − (IT) Biela kniha Európskej komisie o adaptácii na zmenu klímy obsahuje množstvo myšlienok, na ktoré sa musíme teraz aj v budúcnosti sústrediť s cieľom zamedziť túto hrozbu spojenú s globálnym otepľovaním.

Osobitne preto vítam tú časť správy, ktorá zdôrazňuje význam začlenenia rozmeru adaptácie do všetkých politík EÚ, či už vo vzťahu k poľnohospodárstvu, rybnému, alebo lesnému hospodárstvu, s horizontálnym a medzisektorovým prístupom zaručujúcim súdržnosť opatrení, ktoré sa budú príležitostne vykonávať.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európa prechádza obdobím, keď musí uznať, že je naliehavo potrebné prijať opatrenia na zníženie dosahu ľudskej činnosti na klímu. Biela kniha o zmene klímy je krokom k zjednoteniu opatrení zameraných na zníženie emisií uhlíka na európskej úrovni.

Vzhľadom na svoj ambiciózny cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 musí Európska únia konať omnoho rýchlejšie ako doteraz. Nové aj staré členské štáty majú povinnosť vynakladať zvýšené a rovnocenné úsilie a musia si uvedomiť, že prevencia ochorenia alebo jeho liečba v ranom štádiu je úspešnejšia ako liečba chronického stavu.

Bolo by smutné, keby si Európa príliš neskoro uvedomila, že zmena klímy môže mať vplyv na schopnosť poľnohospodárstva byť hlavným zdrojom potravín pre obyvateľstvo Európy i sveta. Už čelíme extrémnym stavom počasia s každoročnými suchami a záplavami. V súčasnosti je ťažké si predstaviť, že by to mohlo byť ešte horšie. Odborníci však nie sú veľmi optimistickí. Pre zachovanie normálneho stavu sú preto rozhodujúce opatrenia zamerané na zmiernenie dosahu ľudskej činnosti na klímu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam iniciatívu Európskej komisie predložiť široký politický rámec európskych opatrení týkajúcich sa politiky na prispôsobenie sa zmene klímy. Opatrenia na zmiernenie a prispôsobenie sa však nesmú byť oddelené. Chcela by som zdôrazniť význam smernice o systéme na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (ETS), podľa ktorej majú členské štáty vyčleniť najmenej 50 % príjmov zo systému ETS na opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, ako aj na opatrenia na prispôsobenie sa tejto zmene. Som tiež presvedčená, že prioritou sa musia stať ďalšie opatrenia na podporu stratégie EÚ zameranej na dosiahnutie zvýšenia energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020 so zámerom zabezpečiť právnu záväznosť tohto cieľa na úrovni Únie. Z predložených opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy by som zdôraznila solidaritu členských štátov EÚ voči znevýhodneným regiónom a regiónom, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy. Na dosiahnutie tejto solidarity je dôležité, aby Komisia zvážila posilnenie verejných finančných zdrojov vyhradených na medzinárodnú spoluprácu v nadchádzajúcom 8. rámcovom programe pre výskum a rozvoj s cieľom podporiť boj proti zmene klímy. V súvislosti s nedávnym oznámením Komisie o strategickom pláne energetických technológií by som tiež rada zdôraznila významnú úlohu výskumu a technológií pri rozvoji nízkouhlíkovej spoločnosti, ako aj logiku zasahovania medzi verejným a súkromným sektorom a tiež medzi financovaním na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. − Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré víta bielu knihu Komisie o stratégii EÚ týkajúcej sa adaptácie na zmenu klímy a navrhuje súbor opatrení v rámci viacerých oblastí politiky. Aj keby sme dokázali udržať globálne otepľovanie na bezpečnej úrovni, zmena klímy so sebou prináša nevyhnutné dôsledky, ktoré si vyžadujú úsilie o prispôsobenie sa. Odolnosť voči zmene klímy a prispôsobenie sa zmene klímy sa musia presadzovať vo všetkých oblastiach politiky, najmä v tých, ktoré sa týkajú vody, pôdy, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a pobrežných oblastí. Ohrozená je biodiverzita, ale treba zabezpečiť aj to, aby sa zmena klímy zohľadňovala pri územnom plánovaní a plánovaní dopravy a infraštruktúry. Prioritou štruktúr civilnej ochrany musí byť pripravenosť na záplavy a suchá. Dôležité je mať na zreteli dôsledky tohto problému v sociálnej oblasti a v oblasti verejného zdravia. Zmena klímy môže mať vážny dosah na zdravie dýchacích ciest a môže zvýšiť výskyt ochorení prenášaných vektormi. Zdravotným rizikám spojeným so zmenou klímy sú najviac vystavené znevýhodnené spoločenstvá, chudobné deti a starí ľudia. Príjmy, ktoré vytvára systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, musia prispievať k úsiliu o prispôsobenie sa zmene klímy a rozpočet EÚ musí odrážať naliehavosť riešenia týchto problémov.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu o bielej knihe Komisie nazvanej Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení. Opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy sú potrebné na riešenie problémov, ktoré prináša zmena klímy. Som presvedčená, že prispôsobenie sa zmene klímy je potrebné a umožní nám zlepšiť súčasné systémy riadenia mimoriadnych situácií, riadenia, ktoré by mohlo byť účinnejšie vďaka kombinácii satelitného a pozemného pozorovania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Ako som povedal včera v súvislosti s hlasovaním o správe pána Le Folla o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy, otázky životného prostredia sú legitímne a potrebné, musia sa však riadne zvážiť vzhľadom na vplyv návrhov z hľadiska trvalej udržateľnosti a produktivity poľnohospodárstva. To isté platí vo všetkých odvetviach činnosti, takže je nevyhnutné, aby EÚ vytvorila stratégiu na riešenie zmeny klímy, vážne sa zaviazala k trvalo udržateľnému rozvoju a usilovala sa znížiť svoje emisie uhlíka bez toho, aby tým ohrozila svoje výrobné činnosti, najmä priemysel. Osobitne na pozadí hospodárskej a finančnej krízy sa musí každá politika v oblasti zmeny klímy usilovať o účinnosť a udržateľnosť hospodárstva, pričom inovácie a výskum musia slúžiť novým postupom a riešeniam, ktoré sú priaznivejšie z hľadiska životného prostredia a zároveň sú rovnako účinné a konkurencieschopné. Dôraz sa musí klásť na ekologické zdroje energie, účinnejšie využívanie prírodných zdrojov a vysoké investície do výskumu a technológií priaznivejších z hľadiska životného prostredia. Vďaka tomu bude možné zachovať európsku konkurencieschopnosť a vytvoriť viac pracovných miest v rámci trvalo udržateľného rozvoja.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) EÚ si musí udržať a posilniť svoju vedúcu úlohu v medzinárodnom boji proti zmene klímy. Ak sa máme vydať správnou a bezpečnou cestou, či už v boji proti zmene klímy, alebo v prispôsobení sa tejto zmene, nevyhnutný je vedecký výskum v tejto oblasti. Otázka prispôsobenia sa je prierezová a má vplyv na viacero odvetvových politík. V týchto oblastiach musí existovať väčšia politická koordinácia členských štátov. V skutočnosti som za to, aby národné plány na prispôsobenie sa zmene klímy založené na spoločnom európskom rámci boli záväzné. Som presvedčený, že v takých oblastiach, ako napríklad vodné hospodárstvo, energetika a lesné hospodárstvo, musíme mať spoločné európske politiky. Pripomenul by som napríklad potrebu európskej charty rizík týkajúcich sa pobrežných hraníc. Naliehavo potrebná je analýza rizík, ktoré predstavuje zmena klímy pre najohrozenejšie regióny Európy. Som tiež presvedčený, že musia existovať európske ciele pre účinnosť verejných systémov zásobovania vodou. Zároveň by som zdôraznil, že prírodné ekosystémy sú najdôležitejším úložiskom uhlíka na Zemi, pretože ukladajú 50 % ročných svetových emisií skleníkových plynov a prispievajú tak k zmierňovaniu zmeny klímy aj k prispôsobeniu sa tejto zmene.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Táto správa je v súlade s presvedčením, že zmena klímy je globálna, katastrofálna a je nevyhnutne spôsobená človekom. Rovnako ako toto presvedčenie, ktoré je teraz takmer náboženstvom a nie je už predmetom diskusie, je však aj táto správa prehnaná. Ako všetko prehnané je smiešna. A tak sa má bez čakania aspoň na nejaký vedecký posudok uplatňovať zásada absolútnej prevencie na riešenie najhorších možných scenárov týkajúcich sa možného dosahu takzvaného globálneho otepľovania na ekosystémy, ale aj na obývateľné oblasti, priemyselné zariadenia atď. Mimochodom, pripomínam, že takáto opatrnosť sa zriedka uplatňuje pri iných opatreniach spojených so životným prostredím a ľudským zdravím, napríklad pri geneticky modifikovaných organizmoch. Na základe skutočných či domnelých rizík siahajúcich od ochorení, ktoré sú údajne spojené s globálnym otepľovaním, po lesné požiare, ktoré vraj spôsobuje výlučne ten istý jav, cez záplavy a prehrievanie centrálnych elektrární, sa na nás nalieha, aby sme akceptovali zasahovanie Komisie a európskych politík absolútne vo všetkých oblastiach vrátane využívania aj tých najmenších pozemkov. Je hanba, že na vytlačenie tohto textu sa obetovalo toľko stromov, ktoré sú uznávanými úložiskami uhlíka. Ako hovorí básnik: hej, drevorubač, zastav sa na chvíľu.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Nevyhnutná zmena klímy núti spoločnosť a hospodárstvo Európskej únie prispôsobiť sa novej skutočnosti. Myslím si, že potrebujeme politiku prispôsobenia sa, ktorá by mala byť primeraná povahe a typu prebiehajúcich zmien a mala by tiež zahŕňať stratégiu ochrany najohrozenejších oblastí. Plne súhlasím so spravodajcom a domnievam sa, že na lepšiu koordináciu týchto opatrení je mimoriadne dôležité zaviesť systém výmeny informácií a sledovania na medzinárodnej úrovni, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni. Teší ma predovšetkým zdôraznenie významnej úlohy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá v procese prispôsobenia sa zmene klímy zohráva rozhodujúcu úlohu v oblasti ochrany ekosystémov a biologickej rozmanitosti. Myslím si preto, že projekty, ktoré predchádzajú účinkom povodní a súch alebo tieto účinky zmierňujú, čím podporujú poľnohospodárov, ktorí pracujú v zložitých podmienkach, sú veľmi dôležité.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Hlasoval som za celý návrh uznesenia o bielej knihe Komisie nazvanej Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení, pretože som presvedčený, že je v osobitnom záujme Európy všeobecne a Talianska zvlášť, vzhľadom na jeho geoklimatické podmienky. V Taliansku je zo zjavných dôvodov skutočne zložité riadiť hydrologické zdroje, čo jasne dokazujú nielen časté suchá vyskytujúce sa na juhu v letných mesiacoch, ale aj niektoré prípady povodní, napríklad povodeň, ktorá vznikla v decembri na rieke Serchio v Toskánsku. V Taliansku okrem toho existuje závažný problém letných požiarov, absolútne nevyhnutné je preto zlepšenie bezpečnostných podmienok. Hoci návrh bielej knihy v súčasnosti predstavuje len počiatočný referenčný rámec, som presvedčený, že určite významným spôsobom prispeje najmä k riadeniu núdzových situácií. V tomto návrhu je zároveň načrtnutý všeobecný strategický prístup k zvýšeniu odolnosti EÚ voči dosahom zmeny klímy.

  Andres Perello Rodriguez (S&D), písomne. – (ES) Veľká časť Parlamentu, napríklad španielska delegácia Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, bola formálne proti odseku 41 tohto uznesenia, ktorý žiada uplatňovanie zásady subsidiarity na politiku v oblasti využívania pôdy. Všetci uznávame rozmanitosť jednotlivých regiónov Únie, ale práve z tohto dôvodu, ako sa tvrdí v uznesení, trpí južná Európa tlakom zmeny klímy omnoho viac a potrebuje Európu a jej spoločné politiky. Ide o otázku solidarity, ktorá by priniesla výhody celej EÚ. Preto hlboko ľutujeme, že sa z textu vytratil prvý návrh, v ktorom pán Prodi žiadal, aby sa v Rade odblokovala smernica o pôde. Tento legislatívny nástroj musíme rozhodne uviesť do života, pretože je nevyhnutný z hľadiska prispôsobenia sa a najmä z hľadiska riešenia rizika zhoršovania situácie a rozširovania púští. Je pravda, že toto riziko je väčšie v južnej Európe, nezabúdajme však, že zmena klímy postihuje všetko bohatstvo životného prostredia Európy. Tí, ktorým je toto uznesenie určené, by mali vedieť, že veľká časť Parlamentu stále žiada podpornú a spoločnú politiku.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − My zelení sme hlasovali za túto správu. Dobrou správou je, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom bolo odstrániť dôraz na jadrovú bezpečnosť, nebol podporený.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Z výsledkov činnosti vedcov vyplýva, že účinky zmeny klímy budú mať čoraz väčší vplyv na prírodné prostredie a hospodárstvo, ako aj na náš každodenný život. Prijatie opatrení so zámerom prispôsobiť sa súčasným a budúcim účinkom zmeny klímy je preto vážnou úlohou celosvetovej spoločnosti. Rozhodnutia o najlepších spôsoboch prispôsobenia sa zmene klímy sa musia prijímať na základe spoľahlivých vedeckých a hospodárskych analýz, nie všetky regióny však majú prístup k informáciám správnej kvality. Dobrá by preto mohla byť myšlienka vytvorenia platformy na monitorovanie zmeny klímy. Platforma by bola užitočná na výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov na európskej, regionálnej a miestnej úrovni. Nie som si však istý, či sa EÚ preberaním vedúcej úlohy v medzinárodnom boji proti globálnemu otepľovaniu klímy, tak ako sa to odporúča v tomto dokumente, nepokúša prevziať priveľkú zodpovednosť za svetové záležitosti. Zdá sa mi, že keď sa musíme zaoberať takými problémami, ako je hospodárska kríza a potreba dosiahnutia rastu, nemali by sme za prioritu považovať výdavky na boj proti globálnemu otepľovaniu klímy. Bez ohľadu na to, aké opatrenia sa prijmú na prispôsobenie sa zmene klímy, treba mať na zreteli, že niektoré krajiny budú znášať mimoriadne vysoké náklady spojené s vykonávaním politiky na prispôsobenie sa zmene klímy a že keď sa tieto krajiny ponechajú bez akejkoľvek finančnej podpory, môže to viesť k prehlbovaniu rozdielov v rozvoji jednotlivých členských štátov.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Vo svojej správe vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch som vyjadrila ľútosť nad tým, že v európskej stratégii na prispôsobenie sa zmene klímy sa dostatočne nezohľadnilo odvetvie dopravy, ktoré má značný hospodársky význam a je jedným z hlavných zdrojov emisií CO2. Vítam preto, že táto správa znovu vracia dopravu do centra tohto problému. Musíme vynaložiť zásadné úsilie, aby sme podnikom a užívateľom úspešne pomohli prispôsobiť sa zmene klímy. Úspech našej politiky závisí od mobilizácie primeraných a inovatívnych postupov financovania s cieľom čo najviac obmedziť dosah na ľudí, ekologickú rovnováhu a hospodárske činnosti. Naša stratégia musí okrem toho prihliadať na citlivé zemepisné oblasti, napríklad na pobrežné, morské a horské oblasti, ktoré sú osobitne ohrozené a ktoré budú znášať hlavný nápor zmeny klímy, ak neprijmeme vhodné ochranné opatrenia. Náš Parlament musí naliehavo prijať účinné adaptačné mechanizmy pre odvetvie dopravy, ktoré už nesmie byť len príčinou problémov, ale musí sa stať riešením v boji proti zmene klímy.

Správa: Andrea Cozzolino (A7-0100/2010)

  Ryszard Czarnecki (ECR), písomne. − Kľúčovými prioritami skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov vo vzťahu k rozpočtu EÚ je zabezpečenie dobrého zhodnotenia prostriedkov, účinné riadenie a odstránenie podvodov. Podporujeme preto impulz správy pána Cozzolina a väčšinu jej záverov.

Skupina ECR však nemôže súhlasiť s koncepciou európskej prokuratúry. Hrozí, že tento úrad bude nebezpečným prvým krokom k európskej právomoci vo vzťahu k aspektom trestného práva a sústredenie sa na jeho vytvorenie nás odpútava od dosiahnutia účinného fungovania súčasných systémov a orgánov.

Keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny ECR na vypustenie odseku podporujúceho vznik európskej prokuratúry bol zamietnutý, skupina ECR sa pri konečnom hlasovaní zdržala.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Hoci podobne ako spravodajca považujem za pozitívne, že počet finančných nezrovnalostí, ktoré boli Komisii nahlásené členskými štátmi, sa znížil z 1 024 miliónov EUR v roku 2007 na 783,2 miliónov EUR v roku 2008, som presvedčený, že cieľom bude dosiahnuť úroveň 0 miliónov EUR finančných nezrovnalostí ročne. Na dosiahnutie tohto cieľa považujem za nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré zavedú väčšiu transparentnosť v boji proti daňovým podvodom – predovšetkým v súvislosti s DPH – a všetkým finančným trestným činom, zvýšia spoluprácu vlád v prípade cezhraničných podvodov, zlepšia kvalitu údajov a zabezpečia sústavnú aktualizáciu vnútroštátnych databáz a zabezpečia rýchlu reakciu vlád na žiadosti o informácie. Musí tiež existovať lepšia správa a kontrola žiadostí v rámci kohéznych fondov a musí existovať ustanovenie o uplatnení sankcií voči členským štátom, ktoré nevyužívajú tieto fondy dobrým spôsobom. Rád by som tiež zdôraznil zásadný podiel Európskeho úradu pre boj proti podvodom na znižovaní týchto čísel.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Vo výročnej správe o ochrane finančných záujmov Spoločenstva za rok 2008 je zaznamenané, že finančný dosah nezrovnalostí, pokiaľ boli zistené, sa znížil z 1 024 miliónov EUR v roku 2007 na 783,2 milióna EUR v roku 2008, pričom zníženie bolo zaznamenané vo všetkých oblastiach výdavkov okrem priamych výdavkov a predvstupových fondov. Rád by som zdôraznil najmä potrebu zahrnúť informácie o nezrovnalostiach, ktoré objasnia podiel celkových zdrojov, ktorých sa týkajú chyby a podozrenia z podvodov. Boj proti podvodom a korupcii je dôležitou povinnosťou európskych inštitúcií a všetkých členských štátov, ktoré musia poskytnúť všetky zdroje potrebné na účinný boj proti tejto pliage s cieľom chrániť finančné záujmy Únie a jej daňových poplatníkov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) V čase terajšej hospodárskej a finančnej krízy sa nesmie premrhať ani jedno jediné euro z rozpočtu EÚ a to platí ešte viac, keď je takéto mrhanie výsledkom podvodov, ktoré vedú k nesprávnemu vyplácaniu finančných prostriedkov Únie. Postupom času sme svedkami výrazného znižovania nezrovnalostí. Nemôžeme sa však uspokojiť so znižovaním týchto nezrovnalostí na marginálne sumy alebo takmer na nulu. EÚ musí prijať mechanizmy rozpočtovej kontroly, ktoré budú účinné v oblasti včasnej prevencie a zisťovania podvodov, aby sa verejné finančné prostriedky poskytli len vtedy, keď budú skutočne použité správne, nehovoriac o účinných trestoch pre tých, ktorí porušia pravidlá a pokúsia sa o neoprávnené pridelenie týchto finančných prostriedkov, ktorých je nedostatok.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Pre mňa je boj proti podvodom veľmi dôležitým záujmom, najmä pokiaľ ide o regionálne finančné prostriedky a predvstupové fondy. Navrhované opatrenia na boj proti podvodom sú však príliš centralisticky zamerané. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Teší ma, že finančný rozsah nezrovnalostí, pokiaľ boli zistené, sa znížil z 1 024 miliónov EUR v roku 2007 na 783,2 milióna EUR v roku 2008 (zníženie nastalo vo všetkých oblastiach výdavkov okrem priamych výdavkov a predvstupových fondov). Plne podporujem činnosť Komisie a rád by som zdôraznil, že boj proti podvodom a korupcii je samozrejmou povinnosťou európskych inštitúcií a všetkých členských štátov.

Vzhľadom na mimoriadnu hospodársku situáciu, ktorá sužuje celú Európu, súhlasím s potrebou chrániť finančné záujmy Únie a bojovať proti organizovanému zločinu, ktorý podľa vnútroštátnych ukazovateľov zvyšuje svoju schopnosť vyvíjať nekalé praktiky v rámci inštitúcií práve prostredníctvom podvodov týkajúcich sa rozpočtu EÚ.

Považujem preto za rozhodujúce prijať účinné právne predpisy na zlepšenie administratívnej spolupráce pri riešení škodlivých daňových praktík a zabezpečiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. V tomto zmysle podporujem návrh smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti zdaňovania a zdôrazňujem, že je dôležité zvýšiť zodpovednosť členských štátov, počnúc kvalitou informácií uložených do databáz.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − V konečnom hlasovaní som hlasoval za správu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny ECR, proti ktorému som hlasoval, bol zamietnutý.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Stojí za zmienku, že v roku 2008 prišlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k výraznému zníženiu nezrovnalostí. K najväčšiemu zlepšeniu prišlo v oblasti výdavkov na poľnohospodárstvo. Zo správy vyplýva, že odhadovaný počet nezrovnalostí sa znížil o 34 %. Najväčší nárast bol naopak zaznamenaný v oblasti predvstupových fondov, kde sa nesprávne využívanie zdrojov zvýšilo až o 90,6 %. Treba však mať na pamäti, že nejde o členské štáty, ale o krajiny s nedostatkom skúseností. Napriek zlepšeniu situácie v roku 2008 sa určitá časť rozpočtových prostriedkov EÚ stále vynakladá nesprávne. Do určitej miery to vyplýva z nedostatku účinných mechanizmov kontroly a dohľadu. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý existuje od roku 1999, dosiahol v boji proti sprenevere množstvo úspechov. Nevyhnutne sa však musí zaručiť jeho úplná operačná nezávislosť. Podporujem návrh spravodajcu, aby úrad OLAF mohol viac čerpať z vnútorného auditu, ktorý vykonáva Komisia, a aby sa nemusel spoliehať sa len na informácie poskytované úradníkmi alebo členskými štátmi. Akú úlohu by mali zohrávať členské štáty a ich systémy dohľadu a kontroly? Boj proti podvodom v európskych projektoch by mal byť našou prioritou. Poctivosť a zodpovednosť pri vynakladaní obmedzených prostriedkov rozpočtu EÚ nám umožní ušetriť finančné prostriedky, ktoré sa potom budú môcť použiť v boji proti dôsledkom recesie. Nesmieme zabúdať, že prostriedky v rozpočte EÚ patria nám všetkým – daňovým poplatníkom. Mali by sme preto zaručiť, že sa budú vynakladať čo najúčinnejším spôsobom.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. − (LT) Rád by som zdôraznil, že boj proti podvodom a korupcii je dôležitou povinnosťou európskych inštitúcií a všetkých členských štátov. Chcel by som však osobitne upozorniť na to, že v niektorých krajinách je korupcia pri rozdeľovaní fondov Európskej únie priamo spojená s diskreditáciou politík, ktoré sa v rámci týchto krajín vykonávajú. V týchto krajinách sa formujú samostatné politické a finančné klany, ktorých cieľom je kontrola rozdeľovania fondov Európskej únie. Európsky parlament, Európska komisia a ďalšie dôležité inštitúcie Európskej únie by preto mali upozorniť na diskrimináciu a diskreditáciu politík, politických organizácií, politických odporcov a vodcov opozície na vnútroštátnej úrovni. Európska únia, ktorá podporuje demokraciu, musí predovšetkým zabezpečiť, aby opozičné strany jej členských štátov mali možnosť pracovať a slobodne sa vyjadrovať a kontrolovať opatrenia na predchádzanie korupcii. Chcel by som tiež upozorniť na to, že peniaze Európskej únie by sa mali použiť na zlepšenie infraštruktúry členských štátov, na vzdelávanie ľudí a podobne. Investovanie európskych peňazí len do infraštruktúry by bolo výhodné pre krajinu aj pre jej obchod. Neexistovali by už „úbohí“ podnikatelia, ktorí žiadajú o podporu, ktorú však nedostanú. Nemuseli by sme tak navyše kontrolovať rozdeľovanie fondov Európskej únie tisíckam zainteresovaných strán, čiže príjemcov pomoci, čo by znamenalo, že by zmizli aj tisícky vydieraných subjektov. Všetka pozornosť by sa preto mala sústrediť na verejné využívanie týchto peňazí.

Správa: Tamás Deutsch (A7-0062/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. − (IT) Chcem využiť túto významnú príležitosť a vyjadriť sa k hlasovaniu o výročnej správe Európskej investičnej banky so sídlom v Luxemburgu a trvať na tom, ako som už pri niektorých otázkach urobil, že je dôležité zvýšiť rozpočet pre finančné nástroje Európskej investičnej banky v oblasti podpory plánov rozvoja a obnovy mestských centier.

Nástroje, ktoré v súčasnosti existujú, napríklad fond JESSICA, sú jedným z mála nástrojov finančného inžinierstva, ktoré môže región alebo obec využiť na financovanie projektov urbanistického rozvoja. Tieto zásahy sú rozšírené aj na sociálne bývanie, ale len vo vzťahu k oblastiam, ktoré dopĺňajú projekt, a na energetickú obnovu a vylepšenie budov. Využívam preto túto príležitosť, aby som zdôraznil, že fond JESSICA by sa mal, podľa môjho názoru, rozšíriť aj na financovanie nových (samozrejme, ekologických) budov, keďže by to tiež pomohlo miestnym orgánom riešiť problém bývania v našich mestách.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2008 a podporujem EIB v tom, aby pokračovala vo svojich činnostiach zameraných na presadzovanie rozvoja európskeho hospodárstva a na podporu rastu, zamestnanosti a medziregionálnej a sociálnej súdržnosti. Vítam tiež, že Európska investičná banka prikladá význam malým a stredným podnikom, trvalo udržateľnej energii a zmierňovaniu zmeny klímy, ako aj investíciám v konvergenčných regiónoch EÚ, ktoré boli mimoriadne ťažko zasiahnuté nedávnym spomalením hospodárstva. EIB rýchlo zareagovala na svetovú hospodársku krízu, najmä prostredníctvom plánu hospodárskej obnovy a vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré boli krízou najviac zasiahnuté. Žiadam však, aby boli v budúcich správach uvedené podrobné informácie o veľkých úveroch na doplnenie grantov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v regiónoch, ktoré zavádzajú technologicky pokročilé programy alebo programy týkajúce sa dodávky obnoviteľnej alebo ekologickej energie. Správy o investičnom nástroji by mali podobne obsahovať informácie o výsledkoch financovaných programov. V rámci stratégie EÚ do roku 2020 by mala Európska investičná banka zohrávať významnejšiu úlohu pri podpore investícií do infraštruktúry, ako aj pri podpore ekologických technológií, inovácií a malých a stredných podnikov prostredníctvom poskytovania primeraných finančných prostriedkov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Európska investičná banka (EIB) zohráva zásadnú úlohu v pomoci členským štátom pri riešení vážnej hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy. So zreteľom na to som presvedčený, že zvýšené finančné prostriedky vyčlenené najmä na kohéznu politiku Európskej únie sú rozhodujúce pri znižovaní dosahu na znevýhodnené a najviac zasiahnuté regióny. Zvýšené financovanie určené pre malé a stredné podniky, ktoré predstavujú väčšinu podnikov Európy, a mimoriadne finančné prostriedky na výskum a rozvoj by pomohli ešte viac zmierniť účinky tejto krízy. So zreteľom na to, že nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, a so zreteľom na súčasné a budúce problémy Európskej únie, ktorá sa nachádza v zložitej hospodárskej a sociálnej situácii, je preto nevyhnutné posilniť a sprehľadniť činnosti Európskej investičnej banky a stanoviť jej správne priority.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Európska investičná banka (EIB) bola založená v roku 1958 Rímskou zmluvou. EIB je banka Európskej únie, ktorá poskytuje dlhodobé úvery verejnému a súkromnému sektoru na projekty v európskom záujme s využitím finančných trhov a vlastných finančných prostriedkov. Jej hlavným cieľom je prispievať k integrácii, vyváženému a trvalo udržateľnému rozvoju, ako aj k hospodárskej a sociálnej súdržnosti členských štátov EÚ. V roku 2008 musela EIB čeliť nebývalým problémom, keďže svetová hospodárska kríza postihla aj hospodárstva Európskej únie. Pokiaľ ide o zvládanie krízy, som rád, že môžem vyzdvihnúť rýchlu reakciu Európskej investičnej banky na svetovú hospodársku krízu prostredníctvom zvýšenia svojho kapitálu z vlastných zdrojov, ktoré viedlo k zvýšeniu objemu úverov na podporu plánu hospodárskej obnovy Európy. Vítam preto výročnú správu Európskej investičnej banky za rok 2008 a prijatie tejto správy, ktorá podporuje EIB v tom, aby pokračovala vo svojich činnostiach zameraných na presadzovanie rozvoja európskeho hospodárstva a na podporu rastu, zamestnanosti a medziregionálnej a sociálnej súdržnosti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Európska investičná banka (EIB) zohráva v hospodárstve EÚ veľmi dôležitú úlohu, pretože je zárukou financovania úkonov v rámci Európy spojených s nasledujúcimi oblasťami: zabezpečením hospodárskej a sociálnej súdržnosti, prípravou na vedomostnú ekonomiku, rozvojom transeurópskych dopravných a prístupových sietí, podporou malých a stredných podnikov, ochranou a zlepšovaním stavu životného prostredia a zabezpečením trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej energie. Stratégiu EÚ do roku 2020 nebude možné vykonávať bez podpory EIB, ktorá bude musieť poskytnúť finančné prostriedky potrebné na realizáciu projektov v oblasti infraštruktúry, ekologických technológií, inovácií a malých a stredných podnikov.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) V dôsledku finančnej krízy sa úloha EIB v roku 2008 rozšírila. Na pozadí krízy likvidity EIB pokračovala v poskytovaní úverov verejnému a súkromnému sektoru na projekty v európskom záujme s využitím finančných trhov a vlastných zdrojov. Okrem podpory národných hospodárstiev prijala EÚ tiež rozhodnutie o pláne hospodárskej obnovy Európy, v rámci ktorého určila Európskej investičnej banke významnú úlohu najmä vo vzťahu k posilneniu financovania malých a stredných podnikov, energie z obnoviteľných zdrojov a ekologickej dopravy. EIB v reakcii na krízu výrazne zrevidovala a zvýšila svoje ciele. Výrazne zvýšila objem úverov na pomoc podnikom a na podporu hospodárskej obnovy a rozdelila o 10 miliárd EUR viac ako sa očakávalo. Úvery pre malé a stredné podniky sa zvýšili o 42 %. Banka okrem toho vypracovala nové finančné nástroje na rozdelenie rizika, zjednodušila postupy na poskytovanie úverov a urýchlila vykonávanie projektov v členských štátoch a v odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté krízou. Správa zdôrazňuje priaznivé účinky týchto opatrení, zároveň však žiada dôkladné sledovanie skutočných účinkov programov na podporu malých a stredných podnikov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Tentokrát to bolo jednoduché. V konečnom hlasovaní som hlasoval za správu.

Návrhy uznesení: Masové zverstvá v Jos v Nigérii (RC-B7-0247/2010)

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Spoločný návrh uznesenia o nedávnych zverstvách medzi etnickými skupinami v Nigérii, o ktorom hlasujeme, je uspokojivý z hľadiska zásad a usmernení, ktoré chce náš Parlament odovzdať ďalším európskym inštitúciám zodpovedným za vonkajšiu činnosť EÚ. Musíme prijať opatrenia na zabezpečenie politickej stabilizácie Nigérie a na vytvorenie pevných základov jej hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Plne si uvedomujeme všeobecné hľadiská, ktorých vzhľadom na bohatstvo prírodných zdrojov v Nigérii nie je málo. Vyriešením politických, hospodárskych a sociálnych otázok sa môže upokojiť prostredie, ktoré bude menej podliehať napätiu medzi etnickými skupinami a bude schopné odmietnuť akty násilia, ktoré sú, žiaľ, v poslednom desaťročí častejšie. Zároveň s uznaním skutočnosti, že zodpovednosť za masové násilie medzi kresťanmi a moslimami treba pripísať obom etnickým skupinám, sme možno mali jasne povedať, že ďalším znepokojujúcim činiteľom, ktorý sa týka aj týchto záchvatov násilia, je postupné prenikanie radikálneho islamu do Nigérie, čoho veľmi jasným prejavom bolo prijatie práva šaría ako zákona krajiny v 12 z 36 štátov. Z uvedených všeobecných dôvodov som však hlasovala za spoločný návrh uznesenia.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Hlboko ľutujem nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v januári a v marci tohto roku v meste Jos, kde sa stovky ľudí stali obeťami náboženských a etnických sporov. V pozadí nigérijského konfliktu stoja náboženské, hospodárske, etnické, sociálne, historické a politické dôvody. Vzhľadom na to, že Nigéria je ôsmym najväčším producentom ropy na svete, je poľutovaniahodné, že väčšina obyvateľov krajiny žije pod hranicou chudoby. K zhoršovaniu situácie v Nigérii prispievajú aj nepriaznivé účinky zmeny klímy. Som presvedčená, že v krajine, ktorá je taká bohatá na ropu ako Nigéria, je pre mierové riešenie týchto konfliktov potrebný rovnaký prístup k zdrojom a rovnaká deľba zisku. Vyzývam federálnu vládu v Nigérii, aby zabezpečila rovnaké práva pre všetkých občanov, bojovala proti problémom týkajúcim sa kontroly úrodnej pôdy, prístupu k zdrojom, nezamestnanosti a chudoby a aby prijala opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy. Vyzývam Komisiu, aby viedla s Nigériou dialóg podľa Dohody z Cotonou, preskúmala hlbšie príčiny tohto konfliktu a zároveň zohľadnila otázky, ktoré sú zásadné z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja vrátane zmeny klímy, energetickej bezpečnosti, vytvárania kapacít a vzdelávania.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o masových zverstvách v nigérijskom meste Jos. Dôrazne odsudzujem nedávne násilie, ktoré vypuklo v meste Jos a jeho okolí, kde boli v etnických a náboženských zrážkach zabité stovky ľudí. EÚ musí viesť s Nigériou politický dialóg podľa článku 8 revidovanej Dohody z Cotonou a naliehavo riešiť otázky týkajúce sa slobody myslenia, svedomia, náboženstva či vierovyznania, ktoré sú zakotvené vo všeobecných, regionálnych a vnútroštátnych nástrojoch v oblasti ľudských práv.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Nigéria netrpí konfliktom, ktorý hrozí rozdelením krajiny, po prvý raz. V tejto súvislosti by som upozornil na občiansku vojnu, ktorá pustošila krajinu tri roky od roku 1967 do roku 1970 a takmer viedla k nezávislosti juhovýchodnej časti krajiny. Hoci bola vzbura kmeňa Igbo potlačená, pretože vojenská sila centrálnej vlády zabránila nezávislosti republiky Biafra, pravdou zostáva, že etnické, kultúrne a náboženské rozdiely pretrvávajú a narastajú, a preto je táto krajina klasickým príkladom štátu, ktorému permanentne hrozí rozpad. Nigérijské hranice boli vytýčené koloniálnymi mocnosťami, ktoré týmto rozdielom nevenovali žiadnu pozornosť. To však neznamená, že zodpovednosť za konflikty v krajine v zásade nesú Európania. Prišiel čas, aby africkí vodcovia zanechali túto starú únavnú výhovorku a aby sa snažili slúžiť vlastným občanom zreteľne a spôsobilo v prítomnosti i budúcnosti. Afrika bude taká, po akej Afričania túžia, len čo bude mať vodcov hodných tejto úlohy. Masakry v meste Jos sú ďalšou veľmi smutnou, žalostnou a krvavou stránkou v histórii krajiny, v ktorej sa hromadia príliš rýchlym tempom.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Myslím si, že bolo naliehavo potrebné, aby Európsky parlament odsúdil prebiehajúce masakre v Nigérii a vyzval na návrat mieru. Vzhľadom na nestabilitu a krehkosť najľudnatejšej krajiny v Afrike, kde väčšina obyvateľstva trpí chudobou, môže sa tento návrh uznesenia stať základom na posilnenie politického dialógu medzi Európskou úniou a Nigériou a na podrobnejšie skúmanie s cieľom nájsť životaschopné krátkodobé a dlhodobé riešenia na ukončenie tohto násilia a znovunastolenie trvalého mieru. Domnievam sa, že ako poslanci Európskeho parlamentu máme za úlohu chrániť a presadzovať ľudské práva, ktoré sa v Nigérii denne porušujú. Podľa môjho názoru je preto zásadný odsek, ktorý požaduje, aby osoby, ktoré sa dopustili násilia, boli spravodlivo súdené. Vzhľadom na všetky tieto opatrenia, ktorých uplatňovanie, samozrejme, nebude jednoduché, som s nadšením hlasovala za tento spoločný návrh uznesenia.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) V Nigérii sa opakujú prejavy násilia medzi kresťanmi a moslimami, pričom každá z týchto dvoch skupín predstavuje asi polovicu obyvateľstva. Tieto nepokoje sa teraz navyše vyskytujú častejšie. Násilné zrážky vznikajú na základe banálnych príčin. Prepuknutiu nových masakrov nezabránil ani večerný zákaz vychádzania, ktorý platí od januára, ani rozmiestnenie vojakov v tejto oblasti. Skutočnosť, že dlhá neprítomnosť prezidenta Yar’Aduu uvrhla západnú Nigériu do politickej krízy, že v stredonigérijskom meste Jos vypukli vážne zrážky medzi kresťanmi a moslimami a že sa skončilo prímerie v delte rieky Niger bohatej na ropu, neveští po smrti prezidenta nič dobré do budúcnosti. Hovorí sa, že keď moslimskí kočovníci začiatkom roka napadli kresťanské dediny a zavraždili najmenej 500 ľudí, armáda zareagovala až po dlhých hodinách od prijatia prvej správy. Čo tu chýbalo, bol protest EÚ. Keď Švajčiari v referende hlasovali proti výstavbe minaretov, moslimské štáty hrozili Švajčiarsku hospodárskymi sankciami a džihádom. Keď však kresťanov vraždia pre ich náboženstvo, Európskej únii trvá mesiace, kým zareaguje. Európska únia musí v tejto súvislosti konať ako čestný sprostredkovateľ a musí reagovať rýchlejšie. V návrhu uznesenia je to jasne vyjadrené, preto som hlasoval za tento návrh.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som, samozrejme, za také dôležité uznesenie a dôrazne som podporil ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh mojej kolegyne pani Kiilovej-Nielsenovej, ktorý vyzýva nigérijské orgány, aby zrušili nedávne rozhodnutie guvernérov niektorých nigérijských štátov popraviť väzňov odsúdených na smrť.

13. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

14. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

15. Vykonávacie opatrenia (článok 88 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

16. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

17. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

18. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (čl. 123 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

19. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

20. Prerušenie zasadania

(Rokovanie sa skončilo o 13.05 hod.)