Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/0223(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0124/2010

Predkladané texty :

A7-0124/2010

Rozpravy :

PV 17/05/2010 - 16
CRE 17/05/2010 - 16

Hlasovanie :

PV 18/05/2010 - 8.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0159

Doslovný zápis z rozpráv
Pondelok, 17. mája 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

16. Energetická hospodárnosť budov (prepracované znenie) (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
Zápisnica
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je odporúčanie do druhého čítania pani Silvie-Adriany Ţicăovej v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o pozícii prijatej Radou v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (05386/3/2010 – C7-0095/2010 – 2008/0223(COD)) (A7-0124/2010).

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău, spravodajkyňa.(RO) EÚ sa v roku 2008 zaviazala, že do roku 2020 zníži spotrebu energie o 20 % a že zabezpečí, že 20 % z celkovej spotrebovanej energie bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov. V rámci zasadnutia Európskej rady v dňoch 25. a 26. marca 2010 vedúci predstavitelia Európskej únie stanovili spoločný cieľ, ktorým je zvýšenie energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020.

Budovy zodpovedajú za 40 % celkovej spotreby energie a 35 % škodlivých emisií. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov bude mať zásadný vplyv na život európskych občanov. Rodiny v rámci EÚ míňajú v priemere 33 % svojich príjmov na vodu, elektrickú energiu, plyn a údržbu. Toto číslo sa môže dokonca zvýšiť na 54 % v prípade rodín, ktoré majú veľmi nízke príjmy. Následkom investícií do zlepšenia energetickej účinnosti budú nielen nižšie účty za energiu, ale aj vytvorenie 2,7 miliónov pracovných miest v EÚ do roku 2030.

V novembri roku 2008 Európska komisia predložila legislatívny návrh na prepracovanie smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. V apríli roku 2009 Európsky parlament veľkou väčšinou prijal svoju pozíciu v prvom čítaní spolurozhodovacieho postupu. Parlament a Rada následne viedli intenzívne rokovania počas švédskeho predsedníctva Rady Európskej únie. V novembri roku 2009 uzatvorili politickú dohodu o technických aspektoch legislatívneho návrhu.

Rada by som spomenula hlavné výsledky tejto dohody.

Bol vypracovaný samostatný článok vrátane rôznych odôvodnení a ustanovení o finančných otázkach. Komisia musí určiť existujúce finančné nástroje a daňové opatrenia a predložiť nové návrhy do 30. júna 2011. Tieto ustanovenia sprevádza aj vyhlásenie Komisie.

Všetky nové budovy musia mať do 31. decembra 2020 takmer nulovú čistú spotrebu energie, pričom väčšina energie musí tiež pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Orgány verejnej moci musia túto požiadavku splniť v dvojročnom predstihu. V prípade budov s takmer nulovou čistou spotrebu energie členské štáty stanovia jasné ciele a navrhnú akčné plány, ktoré budú obsahovať aj podporné opatrenia.

Pri rozsiahlej obnove budov musí energetická hospodárnosť budovy alebo jej obnovovaných častí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ktoré sa vzťahujú aj na technické systémy a komponenty budov, ktoré majú výrazný vplyv na energetickú hospodárnosť budovy.

Boli zavedené nové ustanovenia o osvedčeniach. V osvedčení musí byť uvedený minimálny požadovaný rozsah informácií vrátane možností financovania. Boli zavedené ustanovenia týkajúce sa vydávania a vystavovania osvedčení o energetickej hospodárnosti.

V inzerátoch na predaj alebo prenájom budovy alebo jej časti je nutné uvádzať ukazovatele energetickej hospodárnosti uvedené na osvedčení o energetickej hospodárnosti budovy.

Je nutné poskytovať viac informácií a zabezpečiť vyššiu transparentnosť v súvislosti s akreditáciou a odbornou prípravou odborníkov a poskytovaním informácií vlastníkom a nájomcom.

Je nutné viesť konzultácie s miestnymi orgánmi, ktoré musia poskytovať podporu pri vykonávaní odporúčaní, zavádzaní nových ustanovení zameraných na miestnych projektantov a architektov, aby boli schopní brať do úvahy energetickú účinnosť budov.

Zaviedli sa inteligentné meracie a aktívne riadiace systémy, ako sú automatické, kontrolné a monitorovacie systémy určené na úsporu energie.

Nebude stanovená žiadna spoločná metodika, avšak Komisia do 30. júna 2011 vypracuje rámec porovnávacej metodiky pre výpočet nákladovo optimálnej úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Do 1. januára 2017 sa uskutoční revízia smernice. Spoločná pozícia Rady je založená na dohode, ktorá bola uzavretá v novembri roku 2009 medzi Európskym parlamentom a Radou. Preto odporúčam jej prijatie.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN LAMBRINIDIS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Günther Oettinger, člen Komisie.(DE) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v politike sa málokedy naskytne príležitosť predložiť návrhy a opatrenia, ktoré sú prínosom pre všetky zúčastnené strany. Dnes máme presne túto príležitosť: nadchádzajúce prijatie prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov.

Budovy zodpovedajú za 40 % spotreby energie a 36 % emisií oxidu uhličitého v EÚ. Zavedenie hospodárskych opatrení zameraných na zníženie spotreby energie v bytovom sektore môže výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov zníženia emisií skleníkových plynov a úspory energie do roku 2020. Zároveň tak posilníme našu energetickú bezpečnosť a prispejeme k rastu a vytváraniu pracovných miest v stavebnom priemysle. Prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov taktiež podporí zvyšovanie štandardov vnútroštátnych kódexov týkajúcich sa energetickej účinnosti pri výstavbe domov a pomôže spotrebiteľom znížiť účty za energie. Energetická účinnosť je najlacnejším spôsobom boja proti zmene klímy.

Chcel by som poukázať na tri zložky prepracovaného znenia smernice, ktoré podľa nášho názoru predstavujú značný pokrok v porovnaní s doterajším stavom.

Po prvé, požiadavky jednotlivých štátov na novú výstavbu a obnovu zabezpečia vznik budov s výrazne vyššou mierou úspory energie. Táto smernica pokrýva aj malé budovy s využiteľnou plochou do 1 000 m², ako aj malé energetické obnovy a výmenu bojlerov a okien.

Po druhé, z prepracovaného znenia vyplýva, že naši občania budú mať prístup ku kvalitnejším informáciám. Majitelia nehnuteľností a nájomníci budú dostávať informácie vrátane podrobností o spotrebe a prípadnej úspore energie danej budovy. Mal by to byť stimul pre trh na zabezpečovanie nízkoenergetických domov a rozsiahlej obnovy.

Po tretie, s účinnosťou od roku 2020 musia všetky nové stavby spĺňať mimoriadne prísny štandard budov s takmer nulovou spotrebou energie. Členské štáty by navyše mali vypracovať národné akčné plány v záujme zvýšenia štandardu existujúcich budov na úroveň budov s takmer nulovou spotrebou energie.

Z týchto dôvodov predstavuje nová smernica veľký úspech európskej energetickej politiky. Chcel by som poďakovať poslancom tohto Parlamentu a vám, pani Ţicăová, za výbornú spoluprácu počas uplynulých mesiacov, ako aj za nezvyčajne rýchle prijatie smernice.

Už ste zdôraznili, že jej prepracované znenie bude schopné dosiahnuť plný potenciál úspory energie len vtedy, ak sa účinne a rýchlo transponuje a ak budú k dispozícii aj podporné nástroje. V tejto súvislosti musíme vo vyššej miere využívať existujúce finančné nástroje, ako napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý umožňuje využiť 4 % rozpočtu na opatrenia zamerané na energetickú účinnosť, čo je príležitosť, ktorú členské štáty doposiaľ nevyužívali v dostatočnej miere.

Navyše by sme chceli poskytnúť členským štátom finančnú podporu za úsilie, ktoré vynaložili na transformáciu fondu budov. Ako už uviedol Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, v súčasnosti pripravujeme prerozdelenie nevyužitých finančných prostriedkov z Plánu hospodárskej obnovy Európy v minimálnej výške 150 miliónov EUR na projekty v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti.

Som si istý, že podpora Parlamentu je v súčasnosti veľmi dôležitým krokom. Chcel by som vám všetkým poďakovať za veľmi dobrú spoluprácu.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig, v mene poslaneckého klubu PPE.(DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pani Ţicăová, chcel by som vám zablahoželať k tejto správe. Verím, že je to veľký krok správnym smerom. V Európe je viac ako 160 miliónov budov, ktoré je nutné obnoviť so zreteľom na tepelnú účinnosť v záujme minimalizácie spotreby energie, čím sa zabezpečí príslušné zníženie celkovej spotreby energie.

40 % energie sa používa na vykurovanie a chladenie budov. Dúfame, že opatrenia zamerané na obnovu nám umožnia dosiahnuť cieľ zníženia celkovej spotreby energie o 5 % do roku 2020. Zaoberáme sa však aj vytváraním nových pracovných miest. Niet pochýb, že je nutné vypracovať nové systémy školení pre odborníkov, ktorí sa budú podieľať nielen na obnove týchto existujúcich budov, ale aj na výstavbe nových budov. Potrebujeme malé a stredné podniky, ktoré sa špecializujú na tento segment, a musíme im umožniť, aby v tejto oblasti dosahovali zisk a boli schopní platiť vyššie čisté mzdy. Domnievam sa, že je to najlepší spôsob prekonania tejto krízy, keďže sa tak nielen zvýšia nové daňové príjmy, ale energia z fosílnych palív sa navyše nahradí obnoviteľnou energiou, čím sa zníži ich spotreba.

Domnievam sa, že nahradenie fosílnych palív pri spotrebe a výrobe je perspektívnym krokom a nepochybne tiež zabezpečí značné zníženie výdavkov na domácnosť. Ďalej sa domnievam, že tieto investície budú pre nás prínosom a že by sme nemali pokračovať v takom trende spotreby, ktorý bol bežný počas uplynulých desaťročí. Mali by sme využiť túto príležitosť na obnovenie investícií. Investície sú zvlášť nevyhnutné v období krízy, keďže nám ju umožnia prekonať s čo najnižšou mierou byrokracie.

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis, v mene skupiny S&D.(LT) Na úvod by som chcel zablahoželať kolegyni pani Silvii Ţicăovej k nesmiernej dávke úsilia, ktoré venovala príprave tejto dôležitej správy. Podľa môjho názoru je dohoda s Radou veľmi ambiciózna a predstavuje nový kvalitatívny skok naprieč celým sektorom. Preto je veľmi dôležité, aby členské štáty náležite a včas zaviedli ustanovenia tejto smernice. Otázka spotreby energie budov má mimoriadny význam na celej úrovni vnútorného trhu s energiou. Odvetvie budov v Európskej únii je jedným zo sektorov s najväčšími možnosťami úspory energie. Platí to predovšetkým pre obyvateľov nových členských štátov Európskej únie, pretože v týchto krajinách sa nachádza najvyšší počet starých a energeticky neúčinných obytných budov, pričom ich obyvatelia, ktorí majú najnižšie príjmy, sú nútení platiť najviac za komunálne služby. Smerovanie k takmer nulovým nákladom na spotrebu energie budov znamená, že latka pre staviteľov bola nastavená ešte vyššie, ako sa doteraz predpokladalo v rámci diskusií o technológiách pasívnych domov. Vážený pán komisár, dámy a páni, chcel by som zopakovať, že je to skutočne veľmi dôležité a ambiciózne, a dúfam, že sa to stane skutočnosťou.

 
  
MPphoto
 

  Fiona Hall, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, tiež by som chcela zablahoželať pani Ţicăovej, ktorá na tomto dokumente pracovala s obrovským nasadením. Došlo k veľkému omeškaniu z dôvodu právnych úprav, ktoré boli nevyhnutné v zmysle Lisabonskej zmluvy, čo znamená, že došlo k úniku oveľa väčšieho množstva CO2, ako keby sa nám to podarilo skôr.

V rámci tohto dlhého vývoja možno ľahko zabudnúť, že niektoré súčasti tohto prepracovaného znenia sa pri prvom predložení v skutočnosti považovali za pomerne radikálne. Týkalo sa to predovšetkým zníženia prahu dosahujúceho 1 000 m2, čo pôvodne navrhol Parlament v správe o akčnom pláne pre energetickú účinnosť, ako aj kroku smerujúceho k dosiahnutiu budov s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2021. Táto nová požiadavka týkajúca sa nových budov nám však, nanešťastie, nepomôže pri cieľoch 20-20-20, predovšetkým z toho dôvodu, že si vo zvýšenej miere uvedomujeme, že naším cieľom musí byť minimálne 30 % zníženie emisií skleníkových plynov. Aby sme boli schopní ovplyvniť ciele týkajúce sa zmeny klímy, musíme sa zamerať na existujúce budovy a požiadavky na ich energetickú účinnosť.

Chcela by som navrhnúť tri kľúčové činnosti, ktoré musíme vykonať, ak chceme dosiahnuť potenciál úspory energie v existujúcich budovách.

Po prvé, je veľmi dôležité, aby Komisia navrhla rozsiahlu nákladovo optimálnu metodiku obnovy. Harmonogram je pomerne nekompromisný, čo je však nevyhnutné, keďže sme už stratili veľa času, pričom zavedenie tejto nákladovo optimálnej metodiky potrvá do roku 2014.

Po druhé, všetky členské štáty musia zvážiť prijatie vnútroštátnych ročných cieľov zameraných na zlepšenie istého percenta existujúcich budov. Som presvedčená, že keby sme mali celoeurópsky „záväzný“ cieľ týkajúci sa energetickej účinnosti, členské štáty by takéto činnosti vykonávali veľmi rýchlo, pretože by si uvedomovali, že jedným z najjednoduchších spôsobov, ako dosiahnuť cieľ energetickej účinnosti, je systematicky zlepšovať existujúce budovy.

Po tretie, je zvlášť nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli systém predbežného financovania inovácií zameraných na energetickú účinnosť, pričom napriek práci pani spravodajkyne a maximálneho úsilia tieňových spravodajcov sme sa prostredníctvom tohto prepracovaného znenia nedostali tak ďaleko, ako by sme si z pohľadu Parlamentu želali. Preto je zvlášť nevyhnutné, aby sme v súčasnosti získali financie na energetickú účinnosť v rámci programu hospodárskej obnovy, a dúfam, že Komisia nebude meškať s predložením návrhu v tejto súvislosti.

Nakoniec v súvislosti s vyjadreniami o slabých stránkach implementácie právnych predpisov v oblasti energetickej účinnosti v minulosti, ktoré sú uvedené v predloženom dokumente, by som sa chcela opýtať Komisie, či dokáže zabezpečiť úplné a včasné zavedenie tejto smernice.

 
  
MPphoto
 

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE.(DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, gratulujem pani Ţicăovej a celému tímu tieňových spravodajcov. Táto smernica by nemala taký úspech bez silného Európskeho parlamentu.

Počas svojich dva a pol minút budem hovoriť menej o smernici a viac o tom, čo je v budúcnosti nutné urobiť v súvislosti s jej slabými stránkami, predovšetkým pokiaľ ide o existujúci stavebný fond. Čo by mohlo byť v období krízy vhodnejšie, ako zlepšiť spôsob využitia európskych zdrojov a zvýšiť energetickú produktivitu? V súčasnosti je nevyhnutné, aby Komisia vypracovala celoeurópsku iniciatívu zameranú na budovy so štyrmi ústrednými piliermi.

Po prvé, ide o podporu národných vlád pri transponovaní smernice. Ostatná smernica nebola náležite transponovaná. Pán Oettinger, na vašom generálnom riaditeľstve pracuje jeden stály úradník, ktorý v júli odchádza. Ako zabezpečíte predovšetkým z personálneho hľadiska správne transponovanie smernice?

Po druhé, ide o modely financovania, ako ste sám spomenuli. Čo možno urobiť v rámci Komisie v záujme zlepšenia spôsobu využívania finančných prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v súvislosti s budovami? Možno by ste nám mohli niečo povedať o nevyčerpaných finančných prostriedkoch z Plánu hospodárskej obnovy Európy, ktorý ste spomenuli.

Po tretie, je nevyhnutné, aby sme zvýšili produktivitu práce v stavebnom priemysle, a na to potrebujeme vyššiu mieru odbornej prípravy. Lepšie vyškolení pracovníci zvýšia produktivitu, ale, samozrejme, otvoria otázky v súvislosti s prevládajúcimi pracovnými a platovými podmienkami v európskom stavebnom priemysle. Následne by sme taktiež potrebovali iniciatívu zo strany Komisie v súvislosti so sociálnym dialógom na európskej úrovni medzi stavebným priemyslom a odborovými zväzmi.

A nakoniec, v oblasti výskumu a vývoja je nevyhnutné zamerať sa vo vyššej miere na budovy, na výstavbu nízkonákladových obytných budov s nulovou alebo takmer nulovou čistou spotrebou energie a predovšetkým na nové spôsoby organizácie obnovy budov. Lacnejšiu výstavbu alebo obnovu budeme schopní zabezpečiť len v prípade, ak lepšie navrhneme celkový proces obnovy. Ide o ďalšiu oblasť, v ktorej by sa mohli využiť európske finančné prostriedky určené na výskum v záujme zabezpečenia skutočnej a značnej podpory národných vlád, ako aj stavebného priemyslu.

 
  
MPphoto
 

  Vicky Ford, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, rada by som začala poďakovaním pani Ţicăovej a ostatným spravodajcom za spôsob, akým sa rokovalo o tejto smernici. Rokovania prebiehali s veľkou mierou srdečnosti strán a je veľmi povzbudivé, že sa už začala rozprava o ďalších krokoch.

Túto správu podporujem. Ako už mnohí spomenuli, 40 % našej energie spotrebúvajú budovy. Potrebujeme udržateľnejší spôsob života, a to nielen z dôvodu problematiky uhlíka, ale aj pre všeobecné obavy týkajúce sa rastúcich cien za energie, ako aj energetickej bezpečnosti.

Niektoré členské štáty už preukazujú vyššie ambície v súvislosti s vnútroštátnymi kódexmi v oblasti energetickej účinnosti a dúfam, že táto smernica podporí ostatné štáty, aby nasledovali ich príklad. Osvedčenia o energetickej hospodárnosti pomáhajú zvyšovať informovanosť o tom, kde je možné ušetriť energiu a náklady, pričom podpora novej výstavby a rekonštrukcie budov a ich vybavenie inteligentnými meračmi poskytuje spotrebiteľom vyššiu mieru kontroly nad rozhodnutiami v súvislosti s energiou. To všetko je naozaj skvelý pokrok.

Toto prepracované znenie vzniklo z toho dôvodu, že implementácia pôvodnej smernice prebiehala nedostatočne. Odteraz musí Parlament a Komisia nepretržite dohliadať na to, ako členské štáty implementujú túto novú smernicu. Komisia musí byť nápomocná: chcem vás poprosiť, aby ste umožnili prenos osvedčených postupov medzi členskými štátmi a zabezpečili kompatibilitu minimálnych štandardov energetickej hospodárnosti so zohľadnením regionálnych rozdielov.

Všetci vieme, že v záujme reagovania na problematiku úspory energie je nevyhnutné, aby spotrebitelia z verejného aj súkromného sektora uznali a rozpoznali možné výhody priamej angažovanosti na iniciatívach úspory energie z hľadiska životného prostredia, ako aj z ekonomického hľadiska, avšak ako výstrahu by som chcela uviesť príklad z členského štátu, z ktorého pochádzam, keď došlo k tzv. pozlacovaniu smernice, predovšetkým pokiaľ ide o požiadavky na osvedčenia o energetickej hospodárnosti v súvislosti s verejnými budovami, pričom v niektorých prípadoch to spôsobilo dodatočné byrokratické náklady a malú úsporu energie, čo viedlo k poklesu podpory verejnosti, a to je poľutovaniahodné.

Nakoniec by som chcela dodať, že všetci tí, ktorí sa obávajú, že EÚ v súčasnosti čelí kríze identity, by mali nabrať odvahu z tejto správy. Odkedy som sa začala na tejto problematike podieľať, podarilo sa nám zjednotiť naše ciele aj odhodlanie, pričom som si vedomá toho, že to tak bolo aj predtým, ako som minulé leto nastúpila do Parlamentu. Mali by sme si z toho vziať ponaučenie, že EÚ je najsilnejšia vtedy, keď sa zameriavame na kľúčové oblasti, v ktorých možno dosiahnuť hodnotu prostredníctvom spolupráce v oblasti spoločného záujmu.

 
  
MPphoto
 

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL.(PT) Vážený pán predsedajúci, najprv by som tiež chcela zablahoželať pani Ţicăovej k úsiliu a zanietenosti, ktorú venovala takejto významnej správe, ako aj k práci, ktorú vykonala s cieľom zvýšiť energetickú hospodárnosť budov na podporu udržateľnejšej Európy. Ako všetci vieme, využívanie energie v Európskej únii značne prekračuje prijateľnú úroveň, preto je nevyhnutné, aby sme napredovali s návrhmi v tejto súvislosti.

Je najvyšší čas prijať ambicióznu politiku na európskej úrovni, ako aj príslušné dodatočné opatrenia, a to predovšetkým uprostred súčasnej krízovej situácie. Stavebné odvetvie sa považuje za jedno z odvetví alebo trhov s najväčším potenciálom v súvislosti s úsporou energie a inými otázkami, preto ide o ideálny sektor na podporu verejných politík. Vážený pán predsedajúci, v tejto súvislosti by som chcela zakončiť svoj príhovor.

Preto plánujeme využiť príležitosť investícií do zvýšenia energetickej účinnosti budov a potenciálu vytvoriť milióny pracovných miest počas nasledujúcich rokov. Navyše nejde len o nové budovy, ale aj o obnovu a rekonštrukciu existujúcich budov, ktorých stav sa zhoršil alebo zanedbal.

Chopme sa preto príležitosti využiť právny predpis ako kľúčový prínos k oživeniu európskeho hospodárstva, pričom na to, aby sme sa zotavili z krízy, musíme začať využívať plný potenciál investícií, ktoré môžu a musia byť strategické. Dúfajme tiež, že Komisia bude schopná poskytnúť investície a že členské štáty ich budú vedieť naplno využiť.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Úvodom chcem povedať, že som rád, že Európska únia objavila potenciál významných energetických úspor obsiahnutých v prevádzke budov. Pomerne rýchle a efektívne úspory energie sa dajú dosiahnuť zlepšením tepelno-izolačných schopností obvodových plášťov budov, a to aj dodatočným zateplením starších budov.

Úniky tepla pri vykurovaní budov však nepredstavujú jediné plytvanie energiami v budovách. Z hľadiska spotreby energií predstavuje v civilizovaných spoločnostiach významnú položku aj ohrev vody na osobnú hygienu či úprava vzduchu v uzavretých priestoroch. V týchto oblastiach však bude cesta za úsporami energie o niečo zložitejšia, komplikovanejšia. Bude to cesta na zvyšovanie účinnosti pomerne komplikovaných sofistikovaných systémov zabezpečujúcich reguláciu a výmenu energií medzi rozličnými médiami v samotnej budove.

Keďže väčšina budov je z hľadiska unifikácie jedinečným objektom, musí byť aj vnútorný energetický režim každej budovy viac menej individuálny, projektovaný a realizovaný primerane pre konkrétne pracovisko či domácnosť. Preto súčasťou našich cieľov musí byť aj významné rozšírenie nárokov na komplexnosť a náročnosť inžinierskych a projektových prác v záujme správneho nadimenzovania inteligentných energetických riešení pre tú ktorú budovu.

A preto aj tu musíme hľadať stimuly pre ľudský potenciál pracujúci v tejto oblasti, pán komisár, aby zvyšoval svoje vzdelanie. Ja osobne budem veľmi rád, ak sa ciele tejto smernice budú dobre plniť. Myslím si však, že v niektorých oblastiach to bude náročné.

 
  
MPphoto
 

  Maria da Graça Carvalho (PPE).(PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, stavebné odvetvie zodpovedá za 40 % spotreby energie a 35 % emisií v rámci EÚ. Z tohto právneho predpisu vyplýva, že do roku 2020 musia mať nové budovy takmer nulovú spotrebu energie a že obnovené existujúce budovy musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

Tento právny predpis preto prispeje k zníženiu energetickej závislosti a emisií CO2 v rámci Európy a k zvýšeniu kvality vnútorného a vonkajšieho ovzdušia a blahobytu v mestách. Podnet na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov je tiež príležitosťou zvýšiť celkový štandard miest, čo podporí cestovný ruch, vytváranie pracovných miest a trvalo udržateľný hospodársky rast v EÚ.

Zvýšenie štandardu si však vyžaduje zvýšenie verejných a súkromných investícií. Hovoríme o priamych verejných investíciách s okamžitým účinkom na vytváranie pracovných miest a angažovanosť malých a stredných podnikov. Program zameraný na zvýšenie štandardu miest bude bezpečným a vhodným opatrením na hospodársku obnovu.

Preto by som chcela vyzvať Komisiu a členské štáty, aby využili štrukturálne fondy na zvýšenie štandardu budov z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska, pričom toto financovanie by sa malo využiť ako katalyzátor financovania zo súkromných zdrojov. Taktiež by som ich chcela vyzvať, aby nadviazali spoluprácu s cieľom nájsť vhodný model financovania na obnovu existujúcich budov.

 
  
MPphoto
 

  Ivari Padar (S&D).(ET) Správa pani Ţicăovej je jedným z najvýznamnejších nástrojov energetickej a klimatickej politiky, ktoré sme prijali počas uplynulých rokov. Chcel by som zablahoželať všetkým, ktorí sa podieľali na tejto správe, predovšetkým pani spravodajkyni Ţicăovej. Nebudem opakovať to, čo už bolo povedané, ale zameriam sa na dva body.

Po prvé, smernica ponúka podnikateľským subjektom mnoho nových obchodných príležitostí. Okrem nových technológií zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti budov sa v budúcnosti zvýši aj dopyt po stavebných materiáloch šetrných k životnému prostrediu, zníži sa spotreba materiálu a množstvo odpadu v stavebnom odvetví, zvýši sa recyklovanie stavebného odpadu a vývoj inteligentných domov. Európski podnikatelia by dnes preto mali v spolupráci s Európskou úniou a členskými štátmi investovať do technológií, ktoré znížia rozsiahly vplyv budov na životné prostredie, keďže tieto v súčasnosti spotrebúvajú približne 40 % energie a produkujú 38 % emisií CO2 v rámci Európskej únie a stavebný sektor je navyše sektorom v rámci hospodárstva EÚ, ktorý má najvyššiu spotrebu zdrojov.

Po druhé, smernica ponúka len čiastočnú odpoveď na otázku, kto za to všetko zaplatí. Smernica napríklad obsahuje návrhy, z ktorých vyplýva, že Európska komisia by mala sústrediť viac zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie na financovanie energetickej účinnosti budov. Myslím si, že pri revízii súčasného finančného výhľadu je zvlášť nevyhnutné nenechať si ujsť príležitosť a nájsť zdroje s cieľom zvýšiť mieru financovania energetickej účinnosti budov. Úspora energie je najlacnejším spôsobom výroby energie, tak ju využime.

 
  
MPphoto
 

  Karima Delli (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, oceňujem pozitívny pokrok, ktorý táto smernica predstavuje v súvislosti s naliehavou potrebou boja proti zmene klímy.

Rok 2010 je rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Podľa odhadu Európskeho partnerstva pre energiu a životné prostredie (EPEE) 50 až 125 miliónov Európanov trpí energetickou chudobou. Tento nový právny predpis sa však týka len nových budov a ovplyvní len 2,7 miliónov nových domov ročne, avšak v Európskej únii sa nachádza 200 miliónov starých domov. S cieľom dosiahnuť faktor č. 4 v skutočnosti bude nutné do roku 2050 obnoviť minimálne 150 miliónov domov.

Pán komisár, od roku 2007 boli vyčlenené 4 % Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na účely zvýšenia energetickej hospodárnosti budov, tieto prostriedky sa však využívali len v obmedzenom rozsahu. Ako potom vyviniete tlak na členské štáty, aby skutočne využívali tieto finančné prostriedky, keďže v prípade, ak sa nevyužijú do roku 2013, môžu prepadnúť, hoci niektoré z nich bude v skutočnosti nutné zvýšiť?

 
  
MPphoto
 

  Algirdas Saudargas (PPE).(LT) Ako spomenuli mnohí z vás, úspora energie je najhospodárnejším spôsobom zaistenia energetickej bezpečnosti a obmedzenia množstva emisií oxidu uhličitého. Taktiež by som chcel zablahoželať všetkým kolegom, najmä pani spravodajkyni a všetkým ostatným kolegom poslancom k úspešnej revízii tejto smernice. Táto oblasť, odvetvie budov, má veľký nevyužitý potenciál nielen v oblasti úspory energie, ale aj v oblasti vytvárania nových pracovných miest, ako aj implementácie nových technológií. Napríklad v Litve, odkiaľ pochádzam, bolo vyše 80 % budov postavených pred viac ako 20 rokmi a sú veľmi nehospodárne. Revízia tejto smernice o energetickej hospodárnosti budov je preto v kontexte súčasnej krízy skutočne veľmi aktuálna a nevyhnutná. Dohoda s Radou v súvislosti so znením novej smernice je veľmi vyvážená a plne zohľadňuje zásadu subsidiarity. Smernica stanovuje minimálne požiadavky na nové aj obnovené budovy a vytvorí vhodné podmienky na optimalizáciu spotreby zdrojov energie a pomôže obyvateľom a štátu ušetriť peniaze. Prísnejšie pravidlá týkajúce sa osvedčení o budovách a poskytovanie informácií zároveň povzbudia obyvateľov k tomu, aby zmenili svoje spotrebiteľské návyky. Vážený pán predsedajúci, hoci to odznelo už viackrát, chcel by som opäť podotknúť, že úspech smernice bude závisieť od toho, ako rýchlo ju implementujú jednotlivé členské štáty. V tejto súvislosti je nutné prijať ustanovenie týkajúce sa účinných opatrení zameraných na finančnú podporu na úrovni členských štátov aj EÚ. Energetická účinnosť, ktorá je jednou z priorít Európskej únie, by mala byť takisto prioritou politík všetkých členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE).(RO) Smernica o energetickej hospodárnosti budov bude mať priamy vplyv na nové druhy investícií v stavebnom odvetví. Investície do nových technológií, ktoré budú zamerané na zníženie spotreby energie, budú mať značný vplyv na vnútroštátny a regionálny trh práce a zlepšia energetickú bezpečnosť Európskej únie.

Finančné nástroje sú nevyhnutné. Európski občania nemôžu znášať náklady na modernizáciu energetických systémov sami. Maximálna výška zdrojov, ktoré na túto oblasť možno vyčleniť z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, nie je dostatočná a je nutné ju zvýšiť na najvyššiu možnú úroveň. Komisia musí zabezpečiť dodatočnú podporu prostredníctvom založenia Fondu pre energetickú účinnosť do roku 2014, ktorý by mohla spolufinancovať Európska únia, Európska investičná banka a členské štáty.

Podporujem zámer Európskej komisie naďalej rozvíjať iniciatívu inteligentných miest a skúmať aktuálne mechanizmy, ktoré sa používajú v členských štátoch, v záujme šírenia osvedčených postupov v rámci Európskej únie a výmeny vedomostí a technickej pomoci s cieľom vytvoriť nové finančné zdroje na zvýšenie energetickej účinnosti budov.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D).(HU) Blahoželám pani Ţicăovej k správe, ako aj k smernici. Táto smernica však nemá cenu papiera, na ktorom je napísaná, ak na ňu nie sú peniaze. Chcel by som upriamiť pozornosť pána komisára Oettingera na skutočnosť, že v rozpočte na obdobie po roku 2013 a v Kohéznom fonde je nutné zabezpečiť finančné zdroje. Je zrejmé, že okrem zdrojov Európskej únie potrebujeme finančné prostriedky členských štátov, súkromný kapitál a príspevky obyvateľstva, inými slovami, osobitnú formu spolufinancovania. Pán Marinescu už spomenul, že musíme vymedziť špičkové postupy, ktoré niektoré členské štáty zaviedli prostredníctvom priamych dotácií, úverových nástrojov alebo iných metód. V Maďarsku bolo obnovených 250 000 panelových domov, keďže stav starých domov v nových členských štátoch je zvlášť zúfalý, ako spomenuli naši estónski a lotyšskí kolegovia. Podľa môjho názoru sa tento program obnovy budov musí naďalej presadzovať a zabezpečiť aj pre chudobných obyvateľov vidieckych oblastí, ako uviedla pani poslankyňa zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, myslím si, že by sme v rámci nadchádzajúcej rozpravy mali myslieť na niekoľko vecí. Po prvé, potenciál úspory energie v obytných budovách počas nadchádzajúcich rokov je sporný. Ľahká časť práce je už čiastočne hotová. Naopak, obnova, najmä pamiatkovo chránených budov, by mohla byť veľmi drahá. Nemá veľký zmysel obnovovať budovu, aby bola neuveriteľne energeticky účinná, ak bude následne ľudoprázdna z dôvodu prudkého zvýšenia nájomného. Domnievam sa, že dokonca ani v záujme ochrany klímy by sme nemali zasahovať do vlastníckych práv, pokiaľ ide o obnovu budov. Zabudovanie solárnych panelov pri stavbe domu, oprave strechy, dostavbe alebo výmene vykurovacieho systému nesmie byť povinné, ako v prípade marburského modelu.

Ďalší bod sa týka budov s nulovou spotrebou energie. Ako vieme, domácnosti si dokážu uspokojiť požiadavky na elektrickú energiu prostredníctvom fotovoltaických zariadení len v prípade dostupnosti elektrickej siete v období menšej slnečnosti. Inými slovami, pre prevádzkovateľa elektrickej siete sa náklady nezmenia. Zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie tiež zahŕňajú nákladné duálne štruktúry. Dokonca aj v prípade optimálneho riadenia spotreby elektrickej energie zostáva veľa otázok nezodpovedaných a mohlo by dôjsť k výraznému nárastu cien, nehovoriac o tom, že vo väčšine prípadov ešte nemáme príslušné inteligentné zariadenia.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Vážený pán predsedajúci, vítam túto správu a predovšetkým vynikajúce pripomienky a odporúčania kolegov poslancov. Niet pochýb, že väčšina existujúcich budov a súkromných domov tu bude nielen v roku 2020, ale ešte aj v roku 2050. Na tieto budovy a domy by sme sa mali bezodkladne zamerať.

V krajine, z ktorej pochádzam, je veľa ľudí, ktorí sú momentálne nezamestnaní a stavajú si domy a pod. Tisíce a tisíce domov sú však prázdne a neobývané. V skutočnosti nie je potrebné stavať nové domy. Preto by sme sa mali zamerať na existujúce domy, ako uviedli kolegovia poslanci. Súhlasím s pánom komisárom v tom, že vlády by mali využívať štrukturálne fondy a pod. s cieľom bezodkladne reagovať na túto problematiku. Je mimoriadne dôležité realizovať spomínaný plán, čo sám odporúčam.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Chcela by som zablahoželať pani spravodajkyni Ţicăovej k úsiliu vynaloženému na prípravu tejto správy. Stavebné odvetvie ponúka veľký potenciál úspory energie. Je nevyhnutné zvýšiť energetickú hospodárnosť budov s cieľom dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020. Osvedčenia o energetickej hospodárnosti sú potrebné predovšetkým na účely informovania kupujúcich o energetickej hospodárnosti príslušného domu.

Rumunsko malo od tohto roku v úmysle zaviesť osvedčenia o energetickej hospodárnosti na účely obchodu s nehnuteľnosťami, no rozhodnutie týkajúce sa schválenia návrhu regulačného aktu bolo odložené. Hlavným dôvodom bol nedostatočný počet energetických audítorov a riziko nárastu cien starých domov. Podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov sa tieto osvedčenia v Rumunsku zavedú najneskôr do 1. januára 2011. Hlavnou výhodou, ktorú poskytuje obnova vykurovacích systémov v obytných budovách bežným občanom, je pokles nákladov na údržbu. Ministerstvo pre regionálny rozvoj a cestovný ruch tento rok na tieto účely vyčlenilo 150 miliónov RON.

 
  
MPphoto
 

  Zuzana Roithová (PPE). (CS) Niet pochýb, že zvýšenie úspory energie budov, za ktoré možno čiastočne vďačiť aj tejto smernici, má značný politický význam. Je to kamienok v mozaike zodpovednosti za udržateľný spôsob života, ale zároveň podporuje politickú nezávislosť Európy od zdrojov energie z tretích krajín. Spolu s vami si prajem, aby sme za desať rokov skutočne znížili emisie a zároveň spomalili rastúcu závislosť od zdrojov energie z tretích krajín, predovšetkým ropy a plynu. Veľmi si cením túto smernicu, ktorá bude novým impulzom pre inovácie v oblasti zatepľovania nielen nových, ale aj starých budov. Budovy sa podieľajú na jednej tretine emisií skleníkových plynov, takže naším cieľom je, samozrejme, aj aktívna finančná pomoc zo strany členských štátov. Vítam aj návrh pána kolegu Marinesca na vytvorenie špeciálneho fondu. Tento fond by, samozrejme, mal podporovať nielen zatepľovanie panelových domov, ale aj všetkých budov v EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v roku 2008 sa EÚ zaviazala znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020. Zvýšenie energetickej účinnosti budov s cieľom zabezpečiť domy s takmer nulovou spotrebou energie nebude mať za následok len zníženie spotreby energie. Táto smernica nám tiež pomôže prekonať krízu. Jej uplatnenie si vyžaduje odborníkov a špecialistov, čím sa zabezpečí vytváranie pracovných miest. Z dlhodobého hľadiska sa navyše znížia výdavky európskych občanov na domácnosť. Nakoniec by som chcela spomenúť energetickú situáciu existujúceho fondu domov a iných budov a potrebu príslušného zlepšenia ich energetickej situácie.

 
  
MPphoto
 

  Günther Oettinger, člen Komisie.(DE) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, zhodujeme sa v otázke významnej úlohy, ktorú zohráva fond budov, obnova existujúcich a výstavba nových budov pri dosahovaní našich spoločných cieľov energetickej účinnosti a znižovaní emisií CO2. V ostatných oblastiach, na ktoré musíme reagovať, ako napríklad elektrárne, súbor energetických zdrojov vo všeobecnosti alebo automobilové odvetvie, je pomerne málo subjektov, ktoré by sme mohli osloviť: energetické spoločnosti alebo 12 až 15 automobilových výrobcov v rámci Európy. To znamená, že počet partnerov, ktorých by sme chceli získať, je zvládnuteľný.

V oblasti budov je veľké množstvo subjektov. Majitelia domov, nájomníci, používatelia, samosprávy s vlastným územným plánovaním a urbanistickým rozvojom, subjekty zodpovedné za prípravu regionálnych právnych predpisov v oblasti stavebníctva – kraje alebo národné štáty vo všeobecnosti, inak povedané, žiadna iná oblasť nemá taký význam pre dosiahnutie našich percentuálnych cieľov v oblasti energetiky a klímy ako stavebné odvetvie a žiadny sektor nemá toľko miliónov potenciálnych partnerov, a to na horizontálnej aj vertikálnej úrovni. Preto táto smernica predstavuje taký významný krok, ale nepochybne to nie je posledné slovo v súvislosti s touto problematikou.

Veľmi sa teším vašim návrhom a príspevkom, na ktoré berieme značný ohľad. Verte mi, že presadzovanie tejto smernice považujem za rovnako dôležité ako jej vypracovanie. V súčasnosti je smernica na papieri. Jej hodnota sa ukáže pri jej transponovaní. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby boli zaangažované všetky strany – členské štáty, ale aj miestne samosprávy a majitelia a používatelia fondu budov.

Chceme dosiahnuť, aby sa opatrenia zamerané na úsporu energie zaviedli nielen v nových budovách, ale aj v rámci obnovy starých budov. Počas nadchádzajúcich týždňov vypracujeme návrh konkrétneho budúceho využitia finančných prostriedkov v minimálnej výške 115 miliónov EUR. Intenzívne pracujeme na príprave tohto návrhu. Chceme ho predložiť čo najneskôr, aby sme zistili, či je k dispozícii viac ako 115 miliónov EUR, nie však príliš neskoro, aby sme boli schopní predísť strate finančných prostriedkov z dôvodu časovej tiesne. V júli a septembri by sme radi pokračovali v diskusiách o tomto programe obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti s poslancami, ktorí prejavia záujem.

Momentálne vedieme rokovania s pánom komisárom Hahnom o tom, ako sa môžu regionálne programy v súčasnom finančnom období vo vyššej miere zameriavať na energetické ciele, pričom pán komisár túto myšlienku výslovne podporil, ako aj o tom, ako môžeme využiť nadchádzajúce programy financovania s cieľom zabezpečiť vyššiu prioritu otázok energetiky a budov v nasledujúcom finančnom období. V tejto súvislosti potrebujem vašu pomoc. Už dlho sa pripravujeme na nasledujúce finančné obdobie. Poznáte hlavné programy rozpočtu Európskej únie. Obávam sa, že členské štáty nám nebudú chcieť poskytnúť viac finančných prostriedkov. Domnievam sa, že v období krízy a konsolidácie rozpočtu si budeme musieť vystačiť s tým, čo máme, t. j. s týmto percentom HDP.

O to dôležitejšie je, aby bola našou prioritou energia, energetický výskum a programy úspory energie určené miestnym aktérom, ako aj infraštruktúra. Dúfam, že v rámci prípravy na budúce finančné obdobie spolu prerokujeme spôsoby prepojenia miestnych, regionálnych a národných programov zameraných na obnovu budov s našimi cieľmi a podľa potreby aj s doplnkovým európskym programom financovania. Ako som už povedal, je to dôležitý, nie však posledný krok. Preto uvítam vaše návrhy.

Som si istý, že nás budete kontrolovať, aby bolo možné smernicu úspešne implementovať aj v praxi. Chcel by som poďakovať všetkým poslancom tohto Parlamentu, predovšetkým hlavnej spravodajkyni. Chcel by som podotknúť, že túto rámcovú smernicu so záujmom sledujú ostatné regióny sveta, ako napríklad Čína a USA. Európa má teda v tejto súvislosti aspoň výrazný náskok pred ostatnými kontinentmi.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău, spravodajkyňa.(RO) V prvom rade by som chcela poďakovať tieňovým spravodajcom za poskytnutú podporu. Toto je len začiatok procesu zameraného na zvýšenie energetickej účinnosti budov, v ktorom bude mať Európsky parlament funkciu stáleho, ambiciózneho partnera a ktorý si tiež vyžiada transparentnosť pri prijímaní delegovaných aktov. Samozrejme, vymedzili sme jednoznačný rozdiel medzi novými a existujúcimi budovami so zreteľom na typ nehnuteľnosti, ktorý je v každej krajine odlišný, a súčasný fond budov.

Domnievam sa, že členské štáty spolu s Komisiou musia využiť strednodobé hodnotenie finančného výhľadu, ktoré sa má uskutočniť v roku 2010, s cieľom revízie operačných programov a vyčlenenia väčšieho objemu finančných prostriedkov na energetickú účinnosť budov. Členské štáty môžu využiť sadzbu vo výške 4 % prostriedkov pridelených EFRR a v prípadoch, ktoré považujú za vhodné, zníženú sadzbu DPH, nesmie to však byť menej ako 5 % za práce v súvislosti s energetickou účinnosťou budov.

Chcela by som zdôrazniť, že všetky finančné prostriedky vyčlenené na energetickú účinnosť budov sa odrazia v pracovných miestach a miestnych, regionálnych alebo národných daniach a poplatkoch so zreteľom na miestny charakter danej činnosti. Len v prípade, ak zvýšime úroveň využitia 4 % prostriedkov pridelených EFRR, ktoré sú vyčlenené na energetickú účinnosť budov počas obdobia 2010 – 2013, budeme neskôr schopní požadovať značné zvýšenie tejto sadzby na finančné obdobie 2014 – 2020. Môj návrh sa pohybuje v rozmedzí 8 až 12 %.

Ďalej by som chcela požiadať Európsku komisiu, aby povolila vyčlenenie nevyčerpaných prostriedkov Plánu hospodárskej obnovy Európy vo výške 115 miliónov EUR na iniciatívu inteligentných miest. Domnievam sa, že predovšetkým pri príprave plánov na finančné obdobie 2014 – 2020 musí byť našou najvyššou prioritou energetická účinnosť spolu s programami zameranými na oblasť vidieka.

Európsky parlament v prvom čítaní taktiež požiadal o vytvorenie fondu určeného konkrétne na energetickú účinnosť s platnosťou od roku 2014. Pán komisár, pri vytváraní tohto fondu vás podporíme.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 18. mája 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Ivo Belet (PPE), písomne. – (NL) Tento balík legislatívnych opatrení predstavuje významný krok, ktorého cieľom je spoločnosť ohľaduplná k životnému prostrediu. Je pravda, že budovy zodpovedajú približne za 40 % emisií CO2. Počas nasledujúcich rokov tieto emisie postupne znížime na nulu. Je to dobrá správa nielen pre peňaženky všetkých spotrebiteľov, ale, samozrejme, aj pre zamestnanosť, keďže investície do budov šetrných k životnému prostrediu súvisia s vysokými požiadavkami na pracovné sily. Z krátkodobého hľadiska teraz musíme predovšetkým odstrániť všetky prekážky a urýchliť proces obnovy existujúcich budov a poskytnúť v rámci tohto procesu podporu súkromným subjektom. Osobitnú pozornosť musíme v tejto súvislosti venovať nájomníkom sociálnych bytov. Združenia zabezpečujúce sociálne bývanie musíme podporovať a výrazne im pomáhať, aby boli schopné v krátkej dobe obnovovať staršie budovy a aby z nich mali maximálny úžitok aj najviac znevýhodnení nájomníci.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne.(FR) Energetická účinnosť budov je oblasť, ktorá má v Európskej únii veľký potenciál. Zníženie spotreby energie, ktoré umožňujú opatrenia vymedzené v tomto dokumente, pomôže zvýšiť energetickú nezávislosť EÚ a pomôže nám priblížiť sa k európskej politike energetickej účinnosti. Úspech tejto politiky závisí aj od členských štátov, ktoré musia využívať finančné opatrenia, ako napríklad zníženie DPH, vyčlenenie maximálneho povoleného podielu európskych finančných prostriedkov na energetickú hospodárnosť a pod. Na úrovni občanov budú mať z tohto pokroku úžitok aj európske domácnosti, ktoré zaznamenajú zníženie výdavkov na energiu. Tieto v priemere predstavujú 33 % príjmu domácnosti a môžu dosiahnuť až 54 % v prípade domácností s nižším príjmom. V praxi by som preto bola rada, keby pokroky v oblasti energetickej hospodárnosti budov priniesli prospech predovšetkým tejto druhej kategórii občanov. Musíme zohľadňovať náklady súvisiace so zavedením nových noriem. Ak by mali náklady na výstavbu a obnovu negatívny vplyv na nájmy, mohlo by sa stať, že k výhodám energetickej hospodárnosti budov nebudú mať prístup tí, ktorí ich najviac potrebujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Alajos Mészáros (PPE), písomne.(HU) Podľa môjho názoru je veľmi dôležité, aby sme reagovali na otázku energetickej účinnosti budov. K tejto otázke musíme pristupovať ako k priorite, pretože v Európe dochádza k vzniku energetickej krízy. Európska únia si stanovila cieľ znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020, pričom 20 % používanej energie bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho je však nutné venovať pozornosť aj otázke energetickej účinnosti, predovšetkým v stavebnom priemysle, ktorý patrí k sektorom s najvyššou spotrebou energie (40 %) a najvyšším množstvom emisií oxidu uhličitého. Toto zameranie na stavebné odvetvie má osobitný význam v krajinách strednej Európy, kde zastarané budovy, ktoré sú dedičstvom po predchádzajúcom režime, znamenajú, že plytváme využiteľnou energiou. Modernizácia obytných budov ponúka zvlášť dôležité príležitosti. Výmenou dverí a okien a zabudovaním modernej izolácie možno trvalo udržať nízku úroveň výdavkov domácností na energiu. V západnej Európe sa už rozmohla výstavba energeticky účinných budov, pričom ich obľúbenosť vďačí najmä štátnym dotáciám. V strednej Európe zatiaľ, nanešťastie, neexistuje systém, ktorý by poskytoval väčšie stimuly na investovanie do pasívnych domov, napriek tomu, že takáto technológia by mohla prispieť k zníženiu neustále rastúcej závislosti od plynu. Z toho dôvodu sa domnievam, že je nevyhnutné túto správu podporiť, a preto som za ňu hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne.(PL) Energia, ktorú využívajú budovy, predstavuje takmer jednu tretinu celkového množstva energie využívanej v Európskej únii. Práve z tohto dôvodu má tento sektor značné predpoklady na zníženie využívanej energie – nielen z dôvodu prijatých záväzkov týkajúcich sa zníženia emisie skleníkových plynov, ale aj z dôvodu energetickej bezpečnosti. K významnejším ustanoveniam smernice, na ktorej pracujeme, patrí koncepcia „budov s takmer nulovou spotrebou energie“. Chcel by som pripomenúť, že do konca roku 2020 majú mať všetky nové budovy takmer nulovú spotrebu energie, pričom verejný sektor, ktorý by mal ísť príkladom, musí túto požiadavku splniť v dvojročnom predstihu. Dva prvky tejto smernice si však zaslúžia pozitívnu reakciu. Po prvé, vytvorenie Fondu pre energetickú účinnosť do roku 2020, nástroja, ktorý pomôže zvýšiť objem súkromných a verejných investícií do projektov zameraných na zlepšenie energetickej účinnosti budov. Tento typ štrukturálnej pomoci nám poskytuje príležitosť splniť ciele, ktoré sme si stanovili. Po druhé, zahrnutie ustanovenia o zavedení inteligentných meracích a aktívnych riadiacich systémov (inteligentné meranie) do návrhu smernice, ktorých cieľom je úspora energie. Z veľkoplošného zavedenia týchto systémov môžu mať prospech spotrebitelia so zreteľom na ceny, účinnosť využívania a energetickú bezpečnosť.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia